Ráno Nahlas 🎙

Kauzy 2020 – na obálke s Tiborom Gašparom, Norbertom Bödör, Robertom Ficom ale aj Igorom Matovičom – to je magazín, ktorý vydali Aktuality.sk – aby sme vám pomohli zorientovať sa v množstve tohtoročných káuz. Viac nám o tom povie v dnešnom podcaste šéfrektor Aktualít Peter Bárdy. Dozviete sa nielen kto je kto v ktorej kauze a z čoho je obvinený – ale aj ako vláda zvláda pandémiu, ako niektorí novinári slúžili Kočnerovi, ako náš kolega dostal náboj do schránky, a množstvo ďalších vecí. Moderuje Peter Hanák.

Ľudia odmietajú pripustiť, že niečo nad čím nemajú skoro žiadnu kontrolu, môže mať na ich životy až také drastické následky, hovorí na adresu popieračov COVIDu sociálny antropológ Martin Kanovský. Kľúčovým protiepidemickým opatrením je podľa neho dôvera, tá sa ale nezíska ustavičným strašením či krikom ani vyhrážkami.

Dať sa zaočkovať je zodpovedné, nie je v tom nič neetické. Katolícki biskupi vydali stanovisko k otázke vakcinácie proti covidu-19. A hoci na jednej strane konštatujú, že pri vývoji vakcín zaznamenali aj„vzdialené“ spojenie s abortom, učenie katolíckej cirkvi nie je vždy podľa nich proti využitiu takýchto vakcín. Biskupi v stanovisku približujú viaceré dokumenty Vatikánu k otázke. „Na strane očkujúcich lekárov a prijímateľov vakcín je morálne prípustné očkovať i dať sa zaočkovať aj takouto vakcínou, ak nie sú k dispozícii iné, eticky úplne bezproblémové vakcíny, a ak existuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie.“ S hovorcom KBS Martinom Kramarom rozoberieme otázky o očkovaní. Moderuje Jaroslav Barborák.

Za Fica tu bol v papalášizme asi najväčší úpadok. Matovičova vláda však šokujúco prevzala takmer všetky tieto papalášske prejavy, hovorí expolitik a dnes spisovateľ Miroslav Beblavý, autor knihy "Nová šľachta" podrobne mapujúcej fenomén papalášizmu v moderných dejinách Slovenska. Za najväčších papalášov označil Jána Slotu a Borisa Kollára.

Na čo Slovensko použije európske miliardy? Plán obnovy po koronakríze nebudeme môcť použiť na všetko, v čom Slovensko zaostáva za západom. Čo sa bude dať zaplatiť z akých zdrojov, povie v dnešnom podcaste Štefan Kišš z Útvaru hodnoty za peniaze pod rezortom financií. Povieme si aj, či sa pri protipandemických opatreniach dajú vyvažovať životy s ekonomikou. Lockdownom totiž najviac trpia chudobní. Moderuje Peter Hanák.

Exprezident Kiska sa nemýlil, Slovensko bolo v čase jeho prezidentovania mafiánskym štátom, tvrdí riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Najväčšiu zodpovednosť podľa neho niesol vtedajší premiér Fico. "Nepredpokladám, že bol hluchý s slepý," hovorí šéf tajných.

Stop vekovému stropu pri dôchodkoch, medzigeneračná solidarita na pôdoryse dieťa rodič, koniec znevýhodnenej situácie rodičov pri penziách či dlhodobá naordinovaná udržateľnosť dôchodkového systému – a to všetko rovno v ústave. Naviac cez tzv. prílepok – teda cez tematicky nesúvisiaci zákon. To všetko v týchto hodinách „zažíva“ slovenský dôchodkový systém z vôle ministra Milana Krajniaka. Ak má jeho Sme rodina podporiť pripravovanú zásadnú reformu justície z dielne ministerky Márie Kolíkovej, zvyšok koalície mu musí odobriť jeho „ústavné“ zmeny v dôchodkoch. Rodičovský bonus ako vlajková loď jeho prorodinnej politiky pritom v sebe skrýva sedemsto miliónovú „sekeru“. A to bez náznaku jej krytia. „Zaplatí sa to cez vyššie odvody, dane alebo škrty v iných oblastiach“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo. Ak minister Krajniak jedným pridá, druhý zároveň zoberie. Sú schvaľované zmeny tým, čo potrebuje náš dôchodkový systém? Ako mu zabezpečiť udržateľnosť? Téma pre Jána Šeba z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ústavnému súdu nič neberieme, právomoc posudzovať ústavné zákony nikdy nemal, len si ju prisvojil. Nositeľom moci je tu ľud, teda parlament a nie je namieste aby nám Ústavný súd hovoril, čo je Ústava, reaguje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na kritiku znemožniť ústavným sudcom posudzovať ústavnosť ústavných zákonov. A ako sa ministerka spravodlivosti pozerá na premiérov výklad princípov právneho štátu?

"Chýba im ľudská blízskosť a dotyk, hladia nás aj cez tablety a mobily". Tak opisuje svoju skúsenosť so seniormi Mariana Bódyová z OZ Červený nos. Profesionálka, ktorá lieči aj smiechom. Na Slovensku je už druhý rok viac starých ako detí. Seniorov nad 65 rokov je takmer deväťstotisíc. Zariadení, ktoré sa o nich starajú, je však len necelá tisícka. V pandemickej dobe im však pribúda starosť naviac – boj s následkami izolácie. Práve tu podávajú pomoc zdravotní klauni z Občianskeho združenia Červený nos. Šesťdesiatka profesionálov navštevuje okrem nemocníc aj tridsiatku seniorských zariadení po celom Slovensku. Starčekom a starenkám vracajú chuť do života aj programom Smiech nepozná vek. „Lebo smiech aj lieči“, ako tvrdí Mariana Bódyová alias sestrička Bodka či Milka. „Búrame im stereotypy, aby sme ich vyvádzali z izolácie bolesti a samoty a prebúdzali ich pre prítomnú chvíľu“, dodáva. Zdravotní klauni chodia za seniormi už desaťročie. Posledný rok je však poznačený pandémiou – geriatrie a domovy dôchodcov tak navštevujú aj online formou. Prichádzajú však o dôležitý rozmer terapie – o dotyk. Nakoľko je smiech slepý k veku? Čo prebúdza v senioroch? A ako mu vstúpila do života koronakríza? Téma pre Marianu Bódyovú alias sestričku Bodku. Moderuje Jaroslav Barborák.

Parlament včera veľkou väčšinou zvolil za generálneho prokurátora kandidáta strany Sme rodina Maroša Žilinku. Hlasy mu dali takmer všetky strany – okrem Za ľudí. Budete počuť krátku reakciu Juraja Šeligu a aj Petra Pellegriniho. Voči Marošovi Žilinkovi bolo na verejnom vypočúvaní a aj v následnej diskusii vznesených viacero výhrad. Ako sa vysporiada so svojimi vzťahmi s Michalom Gučíkom, ktorý je blízky oligarchovi Ivanovi Kmotríkovi? A nie je problém, že mu nomináciu vybavoval brat šéfa SIS, poslanec za Sme rodina, Peter Pčolinský? A čo sa od neho čaká ako od generálneho prokurátora, ak ho prezidentka vymenuje, sme sa pýtali šéfa Transparency International Slovensko, Gabriela Šípoša. Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľal aj Adam Oleš.

Jaroslav Haščák, spoločník a jeden zo zakladateľov finančnej skupiny Penta, ústredná postava slovenskej Gorily. Od utorkového večera v rukách polície. Na krku má obvinenie z korupcie a prania špinavých peňazí. Gorila tak nemá po roku už len hlas – práve vtedy sa na verejnosť dostali desiatky hodín jej zvukového záznamu, ale tretí deň už aj pomyselné putá. „Supermozog“ či „kombinácia inteligencie a bezohľadnosti“, ale aj „zdroj strachu“ – tak o ňom hovoria pozorovatelia. A hovoria o „fenoméne Haščák“. Budeme počuť Mareka Vagoviča a Milana Krajniaka. Prvý je jeden z mála slovenských novinárov, ktorému sa s Jaroslavom Haščákom podarilo urobiť rozhovor. Druhý je politik, ktorý napísal o Haščákovej firme knihu – Pentastory. Slovo dostane aj „gorilie mláďa“ – teda Miroslav Beblavý, ktorého do Gorily namáča Robert Fico. A Martin Klus, ktorý pred vstupom do politiky o politike prednášal. Čo je fenomén Haščák? A koľko takých „haščákov“ na Slovensku máme? Bude táto skúsenosť pre krajinu očistou, či zostane prekliatím? Moderuje Jaroslav Barborák.

Dôsledkom koronavírusu môže byť ešte väčšie prehĺbenie sociálnych rozdielov vo vzdelávaní našich detí, tie sú pritom už dnes priam priepastné. Deti z chudobných pomerov na tom budú z hľadiska možného úspechu ešte horšie než doteraz, hovorí učiteľ a aktivista Juraj Hipš. Pandémia odhalila, že vzdelávanie našich detí nie je našou prioritou. Riešime otváranie kín, kostolov či fitnescentier, ale nie škôl, a to nie je v poriadku. Prioritou majú byť školy, tvrdí učiteľ a aktivista Juraj Hipš

„Tento výber nie je medzi Šantom a Kováčikom, alebo medzi Žilinkom a Kováčikom. Je medzi Marošom Žilinkom a Jánom Šantom, dvomi kvalitnými kandidátmi.“ Pohľad Mareka Vagoviča, investigatívneho novinára a pozorného pozorovateľa diania na generálnej prokuratúre počas dvoch dekád. Tvrdí, že nerozumie váhaniu vládnej zostavy pri voľbe prvého muža prokuratúry. Jej odďalovanie podľa neho len nahráva zoskupeniu okolo Fica a Pellegriniho. „Vieme, že chcú zvýšiť kvórum, aby komplikovali dohodu na tom jednom finálnom kandidátovi“, dopĺňa Trojicu Čentéš, Honz a Remeta vidí po verejnom vypočutí bez šancí. Juraj Kliment má zas problém s tým, ako informoval o svojom vzťahu s Petrom Tóthom. A Ján Hrivnák? „On by mohol byť dobrým kompromisným kandidátom medzi dvoma silnými“, tvrdí Marek Vagovič. Verejnosť voľby považuje za správnu. Dá sa podľa neho jednoducho odkontrolovať a zmenšuje riziko zákulisných dohôd. S investigatívcom Vagovičom preberieme aj prvé kroky, ktoré by mal víťaz súbehu o šéfa prokuratúry urobiť. Moderuje Jaroslav Barborák.

Každý mesiac čo sú školy zatvorené, deťom ukrojí z ich budúcich príjmov, tvrdí to Tomáš Hellebrandt z Útvaru hodnoty za peniaze. Deťom tak zatvorené školy doslova berú ich životné šance a výrazne negatívne to vplýva aj na budúcu životnú úroveň celej krajiny. dôvodom je až prekvapivo nízka efektivita online vzdelávania.

Tieto dni majú strany vládnej koalície na dohodu o mene nového generálneho prokurátora. Aj keď lídri strán do uzávierky tohto podcastu žiadne mená nekomentovali, zo strán prenikajú informácie o tom, koho preferujú, aj koho vylučujú. Napríklad z viacerých zdrojov vieme, že Tomáša Honza nechce najväčšia vládna strana OĽaNO. Kto je ich favorit? Budete počuť poslanca za OĽaNO Juraja Gyimesiho. Sme rodina presadzuje Maroša Žilinku. Ten priznal, že svoju nomináciu vybavoval u ministerky spravodlivosti a poslanca Petra Pčolinského. Iné strany mu vyčítajú kontakty s kontroverzným Michalom Gučíkom, a aj viaceré ďalšie veci. Dopodrobna to rozoberieme s poslankyňou Sme rodina Petrou Hajšelovou, ktorá Žilinku navrhla. Ako kompromisný kandidát, priechodný pre viaceré strany, sa ukazuje Ján Hrivnák. Aké výhrady boli voči nemu? Vypočujte si dnešný podcast. Moderuje Peter Hanák.

Komunikácia premiéra je mimoriadne neprofesionálna a presným opakom dobrej krízovej komunikácie, tvrdí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek. Skutočný líder sa v takýchto časoch spozná podľa toho, že aj keď má sám pochybnosti, dokáže šíriť nádej a pokoj.

„Úplne najhoršie je, že celý ten systém by bol pokračoval naďalej, nebyť tej obrovskej tragédie, že Jano a Martina za to zaplatili svojim životom“. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu rozpráva o systéme, v ktorom sú naši a vaši ľudia. A tí naši môžu všetko, lebo sú v systéme, v ktorom sú podchytené všetky poschodia moci. Výnimkou nebola ani Generálna prokuratúra za posledných šestnásť rokov. Jej šéfovia ju mali dostať na samé dno. Éra Jaromíra Čižnára a najmä Dobroslava Trnku. Aktuálne sa hrá o jej reštart. Medzníkom má byť voľba nového generálneho prokurátora. Sedem adeptov na tento post už má za sebou doteraz bezprecedentné vypočúvanie. Finálny postoj aktuálne ladí vládna koalícia, ktorej premiér Matovič pohrozil aj rozpadom, ak by sa stal svedkom dohôd s opozíciou. Už o pár hodín však prichádza korekcia. A sám premiér avizuje možno aj „staré priateľstvo s Rišom“ alias koaličným partnerom Richardom Sulíkom. Zažijeme prekvapenie, či korekciu korekcie? Odpoveď dajú už nasledujúce hodiny. Moderuje Jaroslav Barborák.

Pandémia, ako aj protiepidemické opatrenia a ich chaotická komunikácia vládou, začínajú byť nesmierne únavné a frustrujúce. Dôkazom by mohli byť aj tohtoročné oslavy 17 novembra, ktoré sa zmenili na protivládne protesty. Na námestiach sme tak mohli vidieť nielen rôznych extrémistov či chuligánov, ale aj veľké množstvo veľmi frustrovaných a nahnevaných bežných ľudí. Tieto protesty však treba brať vážne a nemožno ich škandalizovať ani zosmiešňovať, tvrdí expremiérka Radičová. Ako teda môžu spoluexistovať tí, ktorí tlieskali komunistom či fašistom s tými, čo ich za to zosmiešňujú, či označujú za extrém? A kam až povedie rastúci hnev ľudí? No a ako sa dá vládnuť permanentnou improvizáciou, chaosom a rozdelovaním spoločnosti? V Ráno Nahlas na to odpovie bývalá premiérka Iveta Radičová. Moderuje Braňo Dobšinský.

Bojujeme s nepriateľom, ktorý je neviditeľný. A ak ho niekto ukáže, neveríme mu. Lebo ešte aj v pohľade na to „neviditeľné“ sú rozdiely. Už medzi vedcami, tobôž medzi politikmi. Kam takto smerujeme? Otázka sociálnemu psychológovi – a teda odborníkovi na spoločnosť a jej prejavy. Radomír Masaryk je presvedčený, že ako spoločnosť sa opäť musíme prepracovať k bazálnej dôvere. Paradoxne však – v dobe, kde každý môže byť v online svete mediálnym tvorcom, jeho konzumenti – a teda my - musíme tomu obsahu nedôverovať. A to programovo. Tak budeme potom pripravení aj na nepripravenosť kompetentných. V pandemickej dobe napríklad podľa sociálneho psychológa Radomíra Masaryka ľudia potrebujú jednoznačné a zrozumiteľné informácie. Spoločnosť v pandemickom čase a jej výzvy očami Radomíra Masaryka, sociálneho psychológa a prorektora Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Bödöovci ako mafiánska skupina mala množstvo kontaktov priamo s Robertom Ficom ako premiérom, no nielen s ním, hovorí náš kolega a autor knihy Vlastnou hlavou 2, Marek Vagovič. Ako Bödör zarábal u Žigu a majú sa policajného zásahu NAKA báť nielen v Smere, ale aj v Hlase? V rozhovore s Marekom Vagovičom sa Peter Hanák bude pýtať aj na novinárov v službách mafie.

„Šťastie je veľmi osobný pocit. Pablo Picasso napríklad hovorí, že slobodný môže byť aj ten, čo je uväznený. Môže naslineným prstom kresliť do prach cely“. Hoci obmedzená, no predsa len sloboda. Sloboda umelca, ktorá ho privádza k šťastiu. Tak o nej hovorí Miroslav Cipár, maliar a umelecký grafik. Pred vyše štvrťstoročím pracoval nielen na slobode osobnej. Práve uňho sa ráno 19. novembra 1989 stretla kritická masa umelcov a intelektuálov, ktorá pripravila odsudzujúce stanovisko k policajnému zásahu proti študentom v Prahe. Po tom, ako v ten istý deň večer odznelo v Umeleckej besede sa už rozbehli známe dejiny Verejnosti proti násiliu a začala sa kapitola slobody pre celú krajinu. Sám Miroslav Cipár však hovorí, že preňho bol dôležitý obraz slobody, ktorý si niesol od malička. „Ja som syn amerikána“, hovorí. Práve otec a jeho rozprávanie o žitej skúsenosti slobody v Spojených štátoch v dvadsiatych rokoch 20. storočia do Miroslava Cipára – neskoršieho barda našej abstraktnej grafickej tvorby – vštepili ideu slobody, ktorú dnes sám posúva ďalej. Ak bol v rokoch Novembra‘89 zrelým päťdesiatnikom, dnes má o 31 rokov viac. A zo svojho piedestálu 85 ročného múdreho starca reflektuje aj dnešné spoločenské dianie. Pripomína, že napríklad Confucius si svojho času tiež chcel vyskúšať „exekutívu“, sklamaný z pomerov sa však z nej stiahol. T. G. Masaryk je zas podľa Miroslava Cipára príkladom toho, že nie rýchlosť odovzdanie informácií zo strany politikov je to najdôležitejšie. „Masaryk nerobil tlačovky, veci si najprv premyslel v esejách“, pripomína. S Miroslavom Cipárom sa pozrieme na udalosti spred tridsiatich rokov, ale aj na Slovensko dnes. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na trh postupne smeruje už druhá vakcína voči Koronavírusu. Ich viac ako 90 percentnú účinnosť považuje farmaceut Jakub Kratka za veľmi vysokú a ich bezpečnosti sa neobáva. Napriek rýchlemu tempu, ich vývoj musel podľa neho podliehať zavedeným medzinárodným štandardom a napokon ich musí odobriť aj Európska lieková agentúra.

Obmedziť právo občanov na zhromažďovanie na maximálne 6 osôb je pre demokraciu veľmi znepokojujúce a vláda by veľmi uvážiť ako bude s týmto inštitútom pracovať, hovorí verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Rúška podľa nej nie sú žiadnym mučením a vláda má právo - v mene ochrany životov a zdravia, občanom nariadiť ich nosenie. V niektorých prípadoch ale mohlo dôjsť k porušovaniu práv žien v pôrodniciach či obmedzeniu práv detí zo sociálne znevýhodnených pomerov na vzdelávanie.

V stredu pribudlo 50 nových mŕtvych na koronavírus. Na takéto čísla si v najbližšom období žiaľ budeme musieť zvyknúť, hovorí známy vedec Pavol Čekan. Veľa mŕtvych bude pribúdať aj preto, že preťažené a reprofilizované nemocnice nebudú schopné pomôcť iným pacientom. Riešenie však podľa neho musí existovať – a musí prísť skôr ako nám príde vakcína, ktorú už aj pre Slovensko objednala Európska komisia. Dajú sa Slováci zaočkovať? Kedy sa na Slovensku začne očkovať a mala by byť vakcína taká dobrovoľná, ako napríklad testy – teda že ju budete potrebovať, aby ste mohli chodiť do práce? Existujú ešte nejaké ďalšie riešenia? A čo vedec Pavol Čekan odkázal tým, ktorí chcú v utorok opäť protestovať? Moderuje Peter Hanák.

Prirovnávať povinné nosenie rúška či testovanie na Koronu k holokaustu je nechutné a dehonestuje to skutočné obete a ich odkaz, tvrdí šéfka organizácie post Bellum Sandra Polovková. Post Bellum zozbieralo už vyše 11 000 príbehov našich vlastných hrdinov, obetí, ale aj páchateľov tých najkľúčovejších momentov našich moderných dejín. Veľmi veľa mladých ľudí sa, žiaľ, ani len nepýta čo prežili ich stari a prastarí rodičia, hovorí Polovková.

Donald Trump. Síce porazený, no bez toho, že by si to doteraz uznal. Naviac – na svojho rivala Joea Bidena chystá sériu podaní, ktoré by mali preveriť férovosť volieb. Podľa amerikanistu Gilberta Futóa na to má ešte mesiac, no potom mu hrozí, že v januári ho z Bieleho domu môžu aj vyviesť. A Joe Biden? Zvolený prezident, ktorý sa chystá na prevzatie moci. Napriek tomu, že demokratickej strane vyhral voľby, tá v ňom podľa Gilberta Futóa vidí len kandidáta, ktorý jej umožní pripraviť sa na voľby nasledujúce – tie v roku 2024, ktoré majú byť pre USA rozhodujúce. Čo sa to v Spojených štátoch posledný týždeň deje? A ako sa výsledky volieb v USA dotknú Slovenska? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať s Gilbertom Futóom z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Pápež František hovorí o cirkvi ako o „poľnej nemocnici“, na Slovensku nachádza tento jeho obraz aj konkrétnu podobu. Do celoplošného testovania dala rehoľa verbistov k dispozícii aj priestory jedného zo svojich kostolov. Ľudia tak v bratislavskej Petržalke nemuseli pred týždňom čakať miestami aj šesť a pol hodiny na výsledky pod holým nebom. Strechu nad hlavou a tiež čaj či dobré slovo našli v kostole misijnej Spoločnosti Božieho Slova. „Zažili sme aj rezervovanosť, či odmietnutie, no boli aj takí, čo prišli do kostola prvý krát v živote“, tvrdí Marek Vaňuš, katolícky kňaz, vysokoškolský učiteľ. Počas testovania sa so svojimi spolubratmi z komunity prihlásil ako dobrovoľník. „Kto iný ako kňazi a rehoľníci by mali dať ruku k dielu“, tvrdí. Svoje miesto a rovno cestu dnešnej cirkvi vidí v ľudskosti a konkrétnej pomoci tam, kde je to potrebné. Ako môže pomôcť pandemickej kríze prísny pôst, ku ktorému vyzvali biskupi? Nie je volanie po otváraní kostolov len zámienkou, ako naplniť chrámové kasy? Alebo ako mení pandémia samotnú katolícku cirkev. To sú len niektoré témy, o ktorých sa rozprávame s Marekom Vaňušom. Moderuje Jaroslav Barborák.

Úplne zastaviť šport či kultúru nie je správne, nemôžeme žiť v neustálom strachu. Tí, ktorí vládnu krajine, budú musieť nájsť systém ako sa vrátiť k nejakej kompromisnej forme normálneho života, hovorí športový agent Andrej Augustín. Okrem vrcholového športu však korona vážne zasiahla aj pohybovú kultúru našich detí.

Donald Trump sa predčasne vyhlásil za víťaza volieb, aj keď v konečnom dôsledku zrejme vyhrá Joe Biden. Hrozí Amerike chaos? Odpovedia politológ Grigorij Mesežnikov, bývalý veľvyslanec Slovenska v USA a dnes opozičný poslanec Peter Kmec a bývalý veľvyslanec pri NATO a dnes koaličný poslanec Tomáš Valášek. Budete počuť aj Joe Bidena, Donalda Trumpa a jehp právnika Rudyho Giulianiho. Aké má Trump právne možnosti napadnúť výsledok volieb na súde, povie ústavný právnik, ktorý sa vyzná aj v americkom systéme, Kamil Baraník. Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste spolupracovali aj Adam Oleš a Mária Kromková.

Hillary Clintonová, John McCain či Mitt Romney – porazení prezidentskí kandidáti z posledných troch volieb. Podľa Martina Bútoru vedeli, aké sú pravidlá a podľa nich aj postupovali. Donald Trump pravidlá nie že mení, on ich podľa bývalého veľvyslanca v Spojených štátoch rúca. Tým, že sa vyhlásil za víťaza v čase, keď neboli spočítané milióny hlasov. „V dejinách Ameriky to nemá obdobu“, tvrdí. Americká demokracia sa tak podľa Martina Bútoru ocitá vďaka Trumpovmu postoju v kritickom bode, s ktorým sa budú musieť vyrovnať až súdy. Trumpizmus prirovnáva k nášmu mečiarizmu z deväťdesiatych rokov. Joe Biden na druhej strane má byť vyjadrením túžby druhého spektra americkej spoločnosti po návrate k normálnosti. Do výsledkov však môžu zásadným spôsobom zasiahnuť rozhodnutia súdov. Trumpov tím požiadal o pozastavenie spočítavania hlasov v Pensylvánii a Michigane a o prepočítanie tých vo Wisconsine. Čo o americkej spoločnosti vypovedajú ich prezidentskí kandidáti? Odpovie Martin Bútora, sociológ, bývalý veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch a tiež niekdajší prezidentský kandidát. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na Slovensku vyrastá takmer každé piate dieťa v chudobe, takmer 190 tisíc detí tak dennodenne musí zápasiť s tým, či budú mať teplú vodu na rannú hygienu či prídu do školy najedené alebo či budú zaspávať vo vykúrenej izbe. Korona a jej ekonomické následky môže do takejto chudoby uvrhnúť tisícky ľudí z tzv. strednej triedy a to vrátane ich detí.

Spojené štáty ako jedna z najstarších demokracií sveta si aktuálne vyberá aj jedného z najstarších prvých mužov. Samozrejme, ak by sme odhliadli od Vatikánu, na čele ktorého stojí vyše osemdesiat ročný pápež František, či ešte o dekádu staršiu prvú ženu Spojeného kráľovstva kráľovnú Alžbetu. Vyše tristo miliónov Američanov už pár týždňov sleduje predvolebný zápas dvoch postarších bielych mužov. Donald Trump, kandidát republikánov, ročník 1946. Joe Biden, ponuka demokratov, ročník 1942. Aktuálne prieskumy verejnej mienky dávajú náskok kandidátovi demokratov. Joe Biden vedie s 51% oproti 43% Donalda Trumpa (Reuters/Ipsos). Pozorovatelia i analytici sú však pri záveroch opatrní. Chcú sa vyhnúť skúsenosti spred štyroch rokov. Hillary Clintonová vtedy rovnako viedla v prieskumoch, výsledok volebnej noci však priniesol víťazstvo jej oponentovi Donaldovi Trumpovi. Ako to dopadne teraz? Akým spôsobom zasiahla do predvolebného boja pandémia? A prečo sa objavujú aj obavy z možného politického násilia po voľbách? Témy pre Martina Rajeca, dlhoročného korešpondenta práve zo Spojených štátov. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Korone zlomí väz až účinná vakcína, ktorá by mohla prísť na trh niekedy na jar," tvrdí virológ Boris Klempa. Dovtedy, podľa neho, nie je čas na slávenie víťazstva, ale naopak na ďalšie protiepidemické opatrenia, vrátane lockdownu.

Testovanie celého Slovenska pomôže, no nezachráni nás – a zrejme aj tak budeme potrebovať tvrdý lockdown. Zhodujú sa na tom viacerí odborníci. Kontaktovali sme šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, ktorý pracuje ako lekár v Nitre. Podľa neho sa zdravotníci neprihlásili aj preto, že ich vláda nepresvedčila o zmysluplnosti celej akcie. Antigénové testy majú svoje muchy – priznáva aj vedec, ktorý počíta, ako sa bude vyvíjať pandémia, Richard Kollár. Čo teda znamená, keď tento víkend dostanete do ruky negatívny výsledok testu? A čo naopak, ak budete pozitívny? Moderuje Peter Hanák.

Pri aktuálnom tempe šírenia korony majú naše nemocnice už len pár týždňov a ich kapacita bude naplnená - varuje lekár a bývalý člen permanentného krízového štábu Peter Visolajský. Slovenské zdravotníctvo bolo podľa neho dlhodobo zanedbávané, prípravu na druhú vlnu však zanedbal aj súčasný minister Krajčí.

„Potrebujeme pripraviť zákon o civilnom spolužití. Majú právo byť legálne krytí.“ Pápež František a jeho vyjadrenia v novom dokumente s názvom Francesco. Autorské dielo ruského režiséra Jevgenija Afinejevského. Jeho rímska premiéra bola pred týždňom mediálnym výbuchom. Len tri vety pred zmienkou o zákone o civilnom spolužití totiž z úst hlavy katolíckej cirkvi zaznelo slovo homosexuáli. Naviac v spojení s ich právom „byť súčasťou rodiny“. Svet zaplavili titulky na jednej strane o bezprecedentnej zmene doktríny smerom k osobám s homosexuálnou orientáciou, na druhej ale aj o Františkovej heréze a dokonca o nevyhnutnosti jeho odstúpenia. Po prvotnom mediálnom šialenstve sa však začala doslova detektívka, či to, čo v dokumente odznelo, bolo skutočne tým, čo pápež aj povedal. Kde sme po týždni hľadania? O tom bude dnešný podcast. Ak režisér Afinejevský pôvodne hovoril, že s pápežom robil rozhovor on sám, postupne vyšlo najavo, že len použil niektoré Františkove vyjadrenia k téme z rozhovoru, ktorý s ním robila mexická novinárka Valentina Alazraki. Ako sa k nemu dostal? Umožnil mu to Vatikán. Z analýzy a porovnania s pôvodným vyše hodinovým rozhovorom sa tiež ukázalo, že Jevgenij Afinejevský pápežove vyjadrenia zostrihal a použil ich v nových kontextoch. Zaujímavým sa javí fakt, že veta o registrovaných partnerstvách a potrebe legislatívy, ktorá by ich právne kryla, sa spoza múrov Vatikánu pôvodne ani nedostala von. Mexická novinárka ju vo svojom rozhovore z Vatikánu nedostala. Objavil ju v televíznom archíve Svätej stolice až ruský režisér. Vatikán, o ktorom sa zvykne hovoriť, že si žije rytmom večnosti, sa v aktuálnej kauze akoby obrnil ešte aj tichom. Doteraz k téme nepovedal nič nielen samotný pápež František, ale ani jeho tlačový úrad. O dôvodoch takéhoto postupu, ale aj o samotnom vnímaní homosexuality katolíckou cirkvou a pápežom Františkom sme sa rozprávali s cirkevných analytikom Imrichom Gazdom. Môžu byť homosexuáli a postoj pápeža k nim pre cirkev problémom? Moderuje Jaroslav Barborák.

Gastrobiznis vytiahol do boja voči štátu. Za jarné protiepidemické opatrenia sa reštauratéri chystajú štát hromadne zažalovať a žiadať náhradu škody aj ušlých ziskov. Pôjde o milióny a keďže premiér sa už nehlási k hmotnej zodpovednosti politikov, zaplatia to žiaľ daňovníci, hovorí iniciátor tejto akcie Miroslav Heredoš.

Pilot pilotného testovania na covid. Len málo ľudí vie, že sú za ním medici bratislavskej lekárskej fakulty. Ešte pred testovaním Oravy a Bardejova to skúsili sami. Jedenásti medici tak otestovali vyše tristo šiestakov medicíny. „Keď ste v tom navlečený celý deň, je tam viacero problémov. Nemôžete sa napríklad poriadne napiť, lebo máte respirátor. Už len obyčajná pauza na toaletu vám dá zabrať“ - opisuje skúsenosti s testovaním Ivan Fuljer. Je medik, piatak a nedávno organizoval testovanie na škole. Tvrdí, že výbornú skúsenosť majú s posielaním výsledkov elektronickou formou. „Odbúrali sme tak čakacie časy a tiež nebezpečenstvo prípadnej kontaminácii pri čakaní v skupine“, tvrdí Fuljer. Pri celoštátnom testovaní to považuje za dobrú alternatívu k výsledkom v obálke. Tým sa nedá vyhnúť najmä pri starších ľuďoch, ktorí nemusia disponovať elektronickou poštou. Pre dve kolá celoplošného testovania je podľa Ivana Fuljera pripravených do tisíc medikov. Sami to vnímajú ako príležitosť odborného rastu. V podcaste sa pozrieme na skúsenosti s testovaním, na odporúčania, ako k samotnému testu pristupovať a či sú obavy na mieste. Moderuje Jaroslav Barborák.

Celoplošné testovanie sa dnes začína najproblematickejšími regiónmi na severe Slovenska. Budeme mať dosť zdravotníkov na testovaní – a najmä potom v nemocniciach? Pýtali sme sa šéfa zdravotníckych odborov Antona Szalaya a prezidentky komory sestier Ivety Lazorovej. Moderuje Peter Hanák.

Jozef Kubík, primár oddelenia pľúcnych chorôb v bojnickej nemocnici, aktuálne muž zodpovedný za jej červenú zónu. Lieči sa tam štyridsiatka covid pozitívnych pacientov. Lekár s tridsať ročnou praxou a s odvahou povedať si svoje. „Nevyužili sme leto. Hoci prvá vlna ustúpila a uvoľnili sa opatrenia, príprava nemocníc mala pokračovať“, tvrdí. Dnes konštatuje, že nemajú nielen materiálne vybavenie, ale chýba aj personál, ktorý by bol napríklad zaškolený na ventiláciu. Covid oddelenie – tzv. červená zóna – je v Bojniciach takmer plná. Už začiatkom týždňa bolo obsadených štyridsať tri z päťdesiatich disponibilných lôžok. Pacienti pozitívni na covid sú tam v rozmedzí od 40 do vyše 80 rokov. „Aj u nás v Bojniciach bojujú o život“, tvrdí. Už teraz sa obáva okamihu, že sa bude musieť rozhodovať, komu dať prednosť a komu nie. „To sú najhoršie chvíle, ktoré lekár nechce zažiť. Ešte som to nezažil, ale obávam sa toho, že to príde. Budú to najhoršie okamihy môjho medicínskeho života“. Plošné testovanie podľa neho nie je zlou ideou, no vláda s ním prichádza v nesprávnom čase. Primár Kubík sa obáva, že testovanie môže ešte oslabiť zdravotnícky personál. Pozitívne testovaní totiž budú vyradení zo služby. Moderuje Jaroslav Barborák.

Je to doslova pandémia vážnych psychických problémov, tak popisuje následky Korony na duševné zdravie Slovákov Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Tá obsluhuje linky prvej telefonickej pomoci - a prípadov, keď život v čase pandémie prestávame psychicky zvládať dramaticky pribúda. Štát sa pritom tejto hrozbe prakticky vôbec nevenuje.

Covid oddelenie takmer plné, tridsiatka zdravotníkov v karanténe, informačný tok len smerom k úradom, jasné usmernenia zo strany štátnych orgánov takmer žiadne. Pohľad na aktuálnu situáciu spoza múrov nemocnice v Bojniciach. Boli sme sa za vás pozrieť v jej červenej covid zóne. Z päťdesiatky vyčlenených miest je už teraz vyše štyridsať obsadených. A podľa kompetentných covid tam už teraz vážne siaha na život. A to ešte nie sme na maxime druhej vlny. „Kapacity máme na hranici už teraz. Dôjdeme k bodu, že budeme musieť rozhodovať, komu sa ešte medicínsky venovať a komu nie“, tvrdí riaditeľ Vido. „Ešte som to nezažil, ale obávam sa, že to príde. A to budú najhoršie dni môjho medicínskeho života“, tvrdí dlhoročný primár pľúcneho oddelenia a dnes muž číslo jeden v bojnickej nemocnici v boji s covidom Jozef Kubík. V bojnickej nemocnici majú aj jasný názor na plošné testovanie. „Rozhodnutia vykazujú známky autorov, ktorí neboli v teréne aspoň dve desaťročia“, tvrdí primár Kubík. V reportáži budete počuť aj tím Slovenského červeného kríža, hliadkujúcu patrolu slovenskej armády, ktorá dozerá na poriadok pred nemocnicou v Bojniciach. Rovnako názory bežných obyvateľov Bojníc na aktuálne protipandemické opatrenia. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nedôsledné a chaotické protiepidemické opatrenia môžu ľudí bez domova pripraviť aj o ten posledný domov, ktorý im ešte ostal. O svoje zdravie pritom majú veľký strach, varuje Alexandra Kárová zo združenia Vagus. Ako sa teda dá prísť o domov keď vlastne ani žiadny domov nemáte? A ako sa správame v stave núdze k ľuďom, ktorých domovom je ulica na ktorej žijú? Odpovede budeme s kolegom Martinom Slizom hľadať v reportáži z Domca – jedného z mála bratislavských denných Centier pre ľudí bez domova.

Nemocnice sa plnia a už teraz hlásia nedostatok sestier. Tie chýbajú dlhodobo. Kto za to môže? Pýtali sme sa exministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Drucker je teraz veľkým kritikom súčasného ministra Mareka Krajčího. Tvrdí, že Krajčí manažérsky nezvláda riadiť pandémiu. Čo však robili vlády, v ktorých sedel Tomáš Drucker a jemu blízki ľudia? Strana Dobrá voľba sa nedostala do parlamentu a ani v prieskumoch nerastie. Spojenie s Pellegriniho Hlasom však neplánuje, pozerá sa skôr po ostatných mimoparlamentných stranách. Budete počuť aj odpoveď na obvinenie jeho spolustraníka Rudolfa Kusého, a obhajobu exministerky Andrei Kalavskej – ktorej Reportéri RTVS našli v dizertačnej práci 12 rovnakých chýb ako mal autor inej práce. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko mentálne a kultúrne ešte stále nie je v 21. storočí, pandémii čelíme mentalitou klanovej spoločnosti našich praotcov, hovorí sociológ Michal Vašečka. Pandémia podľa neho naplno ukazuje rozkladajúci sa štát i spoločnosť v ktorej nebezpečne rastie hnev aj strata spolupatričnosti a súdržnosti.

„Ak by mi napríklad unikal plyn, mám smolu“, tvrdí Ferdinand Exner, ktorý si prešiel skúsenosťou nákazy Covidom-19. Vírus totiž pripravuje o čuch a chuť. Vysoké horúčky ho opustili po 12 dňoch. „Prvý deň som prespala dvadsať hodín v kuse. Nevládala som sa dovliecť do kuchyne. A mala som pocit viny, že sa odo mňa nakazili ďalší.“ To je zas skúsenosť vysokoškolskej pedagogičky Dagmar Kusej. Inú má Emília Bugajová, ktorá učí v Mútnom na Orave škôlkarov. „Keby som nemusela ísť na testy, ani by som o chorobe netušila“, tvrdí. Ponúkame vám príklady, ako sa pandemické ochorenie u nás prejavuje v praxi. Ak Emília Bugajová hovorila o bezpríznakovom priebehu ochorenia, je potrebné uviesť aj fakt, že len na Slovensku má tento vírus na svedomí už takmer 70 ľudí. Utorok pritom priniesol aj správu, že obeťou sa stal aj mladý 31ročný muž. Aj tento fakt upriamuje pozornosť na najbližší vývoj. Andrej Čierny, ktorý pracuje v treťom sektore hovorí, že po prekonaní choroby je pripravený podať pomocnú ruku: „My s vypestovanou imunitou budeme cenní, budeme môcť pomáhať bez toho, aby sme niekoho ohrozovali.“ Ponúkneme aj skúsenosť Jána Dobšoviča, ktorý sa rozhodol o svojej nákaze komunikovať otvorene na sociálnych sieťach. „Covid-19 existuje, prešiel som si ním. A tým, že o mojej skúsenosti hovorím, chcem chrániť ostatných“, tvrdí. Nie všetci nakazení sú však ochotní so svojou skúsenosťou ísť na verejnosť otvorene a pod svojim menom. Hovoria, že sa obávajú reakcií okolia. Hovoria o pohŕdaní či šikane, ktorú podstupujú. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak štát finančne nepomôže Zariadeniam sociálnych služieb, penzistom hrozí nárast poplatkov za ich pobyt v týchto "domovoch dôchodcov," varuje šéfka Centra sociálnych služieb Anna Ghannamová. Podľa nej však u premiéra či ministra financií, na to nie je politická vôľa. V hre tak čoskoro môže byť aj zánik niektorých Zariadení sociálnych služieb.

„Netvrdím, že sa nesnaží. Ale výsledok je taký, aký je: ten hlas tak jasný, zreteľný a zrozumiteľný nie je“ - Zuzana Mistríková reaguje na výkon ministerky kultúry Natália Milanovej pri sanovaní negatívnych dopadov koronakrízy na umelecký priemysel. Prezidentka Únie nezávislých producentov situáciu u nás porovnáva s podporou, ktorú má sektor v susednej Českej republike. Ponúka príklad ministra Lubomíra Zaorálka. „Keď sa pozriete na vážnu situáciu tam a vidíte ministra kultúry, ktorý povie: Budem hlasovať za opatrenia len vtedy, ak mi poviete, ako nahradím škody v oblasti kultúry, lebo som za to zodpovedný.“ U nás taký hlas podľa Zuzany Mistríkovej chýba. „Nerozumiem tomu, že všetky krajiny EÚ už dávno riešia tento segment, pretože si uvedomujú aký je krehký na takýto druh krízy, len u nás sa o tom nehovorí do momentu, kým nechcú vyjsť do ulíc ľudia, ktorí nevedia ako ďalej.“ Ministerstvo len v minulých dňoch zverejnilo návrh riešenie cez úpravu dotačného systému, ktorý by zachytil aj tých, ktorí sa doteraz k štátnej pomoci dostať nemohli. Rezort komunikuje, že systém má byť jednoduchší a zrýchli administratívu na oboch stranách – pri žiadateľoch a rovnako na strane štátu. Krokmi k tomu má byť identifikácia adresátov pomoci – cez nový register; jednoduchšie podmienky pre jej získanie a účinnosť nových pravidiel už od novembra. „Silným signálom je podpora ministra financií, ktorý sedel aj pri rokovaniach, na ktorých boli aj zástupcovia kultúrnej obce“ - tvrdí Zuzana Mistríková. Moderuje Jaroslav Barborák.

Prezidentka Zuzana Čaputová tento týždeň odvolala 63 sudcov nad 65 rokov, ďalších 20 ešte preskúma. Navrhla jej to súdna rada na čele s Jánom Mazákom. Podľa neho niektorí z nich nič nerobili. Hromadné odvolávanie sudcov v 65-tke však považuje za vekovú diskrimináciu. Nebude nám takýto počet sudcov chýbať, a nepredĺžia sa opäť súdne konania ako napríklad rozvody? Šéf súdnej rady zvyšným sudcom odkazuje, že majú viac pracovať. Budete počuť aj ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Slovensko teraz hľadá množstvo nových sudcov, podľa Jána Mazáka sa zatiaľ prihlásili nekvalitní kandidáti a navyše ich vyberáme zle. Akými previerkami budú musieť prejsť? Nie sú stále v komisiách na výber sudcov Kočnerovi ľudia z Threemy? A môže sa stať sudcom niekto, kto napríklad v minulosti fajčil marihuanu? V dnešnom podcaste sa dozviete aj za čo presne bude disciplinárne stíhaný bývalý šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban, ktorý pustil Norberta Bodora von z väzby. Moderuje Peter Hanák.

„Nemôžeme na jednej strane brať Kočnera, že veď on sa môže brániť ako chce a môže aj klamať a na druhej strane Zoltán Andruskó je nedôveryhodný. Príde mi to miestami absurdné“ Marek Vagovič, investigatívny novinár, niekdajší priamy nadriadený Jána Kuciaka a jeho mentor. Reaguje na písomný rozsudok v prípade úkladnej vraždy Jána a Martiny a na jeho odôvodnenie. Ak senát Ruženy Sabovej spochybňuje kľúčového svedka Zoltána Andruskóa, investigatívec Vagovič upozorňuje na slabé miesta rozsudku. A je ich viac. Dnešný podcast ponúka aj bonus: prinášame prvé informácie o novej knihe Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou 2 s doteraz nepublikovanými dialógmi mocných a to rovno v podaní autora. Moderuje Jaroslav Barborák.