Ráno Nahlas 🎙

V dátach o pandémii u nás panuje chaos a nesystémovosť. Nezbierame dáta, ktoré by sme zbierať mali a nevyhodnocujeme dostatočne ani tie, ktoré už máme. Umožňuje to skresľovanie reality i politizáciu pandémie, hovorí matematik Richard Kollár. "Skúšame všeličo, toto ale nie je o tom byť kreatívny, toto je o tom byť poctivý. Krajiny úspešné v boji s pandémiou zvyčajne nepoužívajú netradičné metódy," hovorí o našom boji s pandémiou Richard Kollár.

O tom, ako dnes prebieha vzdelávanie detí nie sú žiadne relevantné dáta, ministra školstva viac zaujímalo prečo píšeme proti nemu než to, aká je reálna situácia, hovorí dnes už bývalý šéf strategickej sekcie Inštitútu vzdelávacej politiky rezortu školstva Michal Rehúš. Veta: "Vzdelanie je priorita" je tak podľa neho už iba fráza. Mohli a mali sme pre vzdelávanie detí v čase pandémie urobiť oveľa viac, tvrdí Rehúš.

28. január 2021, zemetrasenie s magnitúdom 3,2. Mesiac predtým – 29. december 2020 – podobne. 24. apríl opäť a sila otrasov 3,4 magnitúda. Vo všetkých prípadoch ide o hodnoty, ktoré seizmografy namerali na území Slovenska. Netrasie sa zem u nás pričasto? Podľa Jána Madarása, ktorý stojí na čele Ústavu vied o zemi SAV, ročne u nás zaznamenáme od osemdesiat do sto otrasov. Ide však o hodnoty, ktoré zachytia len prístroje. Slovensko je podľa tohto vedca geologicky nestabilnou oblasťou. Môže za to fakt, že sme z pohľadu geológie „pomerne mladí“. Čo znamená táto mladosť vyjadrená v číslach? Dva a pol milióna rokov. Prvé zaznamenané zemetrasenie na našom území je z roku 1443. Najsilnejšie sa pritom datuje do roku 1763 a postihlo oblasť Komárna. Jeho sila vtedy podľa predpokladov seizmológov dosiahla magnitúdo 5,8. Slovensko je teda z geologického hľadiska územím, ktoré musí s otrasmi zeme počítať. Dajú sa zemetrasenia predpovedať? Od akej sily ich je už aj cítiť? A ako sa poučiť z ich skúmania? Otázky, ktoré zodpovie Ján Madarás z Ústavu vied o zemi SAV. Moderuje Jaroslav Barborák.

Rusko, nie hrozba, ale výzva, ale zároveň aj agresor – vyplýva to z novej Bezpečnostnej stratégie SR. ktorá po rokoch politických bojov prešla parlamentom. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom zahraničných vecí, nominantom SaS, Ivanom Korčokom. Bude sa slovenská zahraničná politika orientovať na V4-ku, alebo po novom skôr na úplne iné zoskupenie, takzvanú S3 – s Českom a Rakúskom? Európa má problém s vakcínami – firmy, ktoré nám sľúbili očkovacie látky, nám ich dodajú menej a neskôr. Pýtali sme sa, čo sa s tým dá urobiť. Moderuje Peter Hanák.

Rok s covidom k nám priniesol aj fenomén „online záškoláctva“. Riešia ho veľkí i malí, žiaci, učitelia i rodičia. Čerstvý Učiteľ roka 2020 v kategórii učiteľ „na diaľku“ Dávid Králik hovorí o probléme i o príležitosti. Pre žiakov predstavujú podľa neho možnosti online sveta počas vyučovania takmer neodolateľné pokušenie „odpojiť sa“ a vydať sa inam. „Skúsenosť je taká, že len máloktorý žiak tomu odolá“, tvrdí majster „vzdelávania na diaľku“ Dávid Králik. Ako to rieši on? Spoločným hľadaním motivácií pre pozornosť a aktívnu prítomnosť na online hodinách. „Rozprávam sa o tom so žiakmi aj s ich rodičmi. Nehovorí pritom len o probléme, vo fenoméne online záškoláctva vidí aj príležitosť. Akú – odpoveď nájdete v dnešnom podcaste. Jeho hosťom je učiteľ, tréner šermu, mentor Dávid Králik. Moderuje Jaroslav Barborák.

Vakcíny od farmaceutických spoločností meškajú. Problém je najmä s britskou Astrou Zenecou – ktorá v Británii plány plní, no v Európe avizovala masívny výpadok v dodávkach vakcín. V dnešnom podcaste budete počuť brutského premiéra Borisa Johnsona, eurokomisárku pre zdravotníctvo Stellu Kyriakides a šéfku európskej komisie Ursulu Von der Leyenovú. Britský denník The Independent dokonca píše o vakcinačnej vojne medzi Európou a Britániou. Kde je problém s dodávkami vakcín, sme sa pýtali Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Budete počuť aj slovenských europoslancov Martina Hojsíka z Progresívneho Slovensku a Moniku Beňovú zo Smeru-SD. Moderuje Peter Hanák.

Pandémia si nevyberá. Pred týždňom vo veľkom postihla komunitu bratislavských bezdomovcov. Ak vtedy primátor hovoril o novom ohnisku nákazy, po týždni sa situácia stabilizuje – nakazení ľudia bez domova ho na čas karantény nachádzajú v zariadeniach mesta a charitatívnych organizácií, ktoré vytvorili svoje červené covid zóny. Počiatočným problémom však podľa Jozefa Kákoša z Depaul Slovensko, ktoré prevádzkuje viaceré zariadenia pre bezdomovcov, bol fakt, že ide o riešenia vo veľkom. „Zariadenie útulkového typu, v ktorom nie je veľa ľudí, má pozitívny vplyv aj na ich prežívanie. Už bezpečie vlastnej postele či stravy má na nich výrazný vplyv“, tvrdí Kákoš. Kritickú situáciu vyriešilo hlavné mesto viacnásobným rozšírením kapacít karanténneho mestečka, kde môžu nakazení bezdomovci prežiť desaťdňovú izoláciu. Iveta Chovancová, ktorá za týmto zariadením stojí. Ako na tom tisíce obyvateľov ulíc hlavného mesta v týchto pandemických a mrazivých dňoch sú? Nemusia ich paradoxne v karantény vyháňať, ak práve v nej nachádzajú strechu nad hlavou? A majú aj oni nádej na zaočkovanie? Otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede v dnešnom podcaste. Moderuje Jaroslav Barborák.

Tak ako dnes ľudia negujú účinné protiepidemické opatrenia, roky ignorujeme boj s civilizačnými ochoreniami. Žili sme si ako v bavlnke a ani sme si to neuvedomovali, snáď nás táto doba naučí pokore, hovorí dlhoročný záchranár a doktor urgentnej medicíny Viliam Dobiáš.

Ide doslova o životy a zdravie, pandemické hoaxy vedia zabíjať a v prípade ich systematického šírenia by to malo mať aj trestnoprávnu koncovku, hovorí bojovník s dezinformáciami a človek zodpovedný za onlineovú komunikáciu ministerstva zdravotníctva Jakub Goda. Leitmotívom očkovacej kampane bude "návrat do normálu" a očkovacia kampaň bude vraj primárne cieliť na váhajúcich a nerozhodnutých, ktorí sú prístupní racionálnym argumentom. Tvrdé jadro antivaxerov sa potom podľa neho pridá k všeobecnej emócii žiadanosti vakcíny ako spôsobu návratu do normálneho spôsobu života.

Slovenskí vedci vyvinuli vakcínu a aj liek na koronavírus. Potrebujú ich však ešte otestovať – na zvieratách to už skúsili. Onedlho prídu na rad klinické testy na ľuďoch. Budete počuť slovenských vedcov z firmy Axon Neuroscience, ktorí v bratislavskom areáli SAV vyvíjajú vakcínu aj liek na Covid-19, Branislava Kovačecha a Evu Kontsekovú. Pýtali sme sa napríklad aj to, prečo slovenská vakcína príde podstatne neskôr ako tie ostatné. Začať očkovanie v skupine ľudí nad 85 rokov nemusí byť až taký dobrý nápad. Vedci hovoria, že staršiemu človeku vakcína nemusí zabrať – a tak aj na Slovensku zrejme budú na koronavírus zomierať aj zaočkovaní starší ľudia. Moderuje Peter Hanák.

Dve tretiny Slovákov trpí obezitou a problémy s nadváhou má až jedna štvrtina detí. Všetko je to najmä o hlave, kľúčové príčiny obezity sa môžu ukrývať hlboko v našom detstve a mentálnych vzorcoch ako sa vyrovnávame s traumami, stratami a stresom, hovorí doktorka Adela Penesová z Biomedicínskeho centra SAV

„Jediná vec, ktorej sa máme báť, je strach samotný“, či: „Nepýtajte sa, čo môže krajina urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre svoju krajinu“. Alebo: „V súčasnej kríze vláda nie je riešením našich problémov, vláda je samotným problémom“. To sú tri príklady z inauguračných príhovorov amerických prezidentov. Keneddyho, Roosvelta a Reagana. S čím príde ten štyridsiaty šiesty v poradí - Joe Biden, aby si ho zapamätala história? „Určite tam bude veľmi silné posolstvo zjednotenia, ale to nebude stačiť. Od Joea Bidena sa budú čakať konkrétne kroky, ktoré budú riešiť situáciu.“ To sú očakávania Branislava Kováčika, experta na politický systém v Spojených štátoch. Situácia na riešenie, ktorá stojí pred novým prvým mužom USA, je pritom daná kritickým stavom tejto krajiny, do ktorej ju priviedla na jednej strane pandémia a na druhej rozdelenie, za ktorým stojí odchádzajúci Donald Trump. Dekan fakulty medzinárodných vzťahov banskobystrickej univerzity Mateja Bela v Bidenovi vidí predispozíciu na zmierenie rozdeleného národa. Práve dnešnú stredu, ktorá padla na tradičný deň prezidentských inaugurácií v USA – 20. január – sa budú oči celého sveta upierať na Washington. My sa v podcaste obzrieme aj do minulosti, ktorá už napríkad pozná aj situáciu, keď prezidentskí rivali odmietli účasť na inaugurácii. Alebo ako sa prvá inauguračná slávnosť otvorená verejnosti premenila na ľudovú pitku. Bol to prípad inaugurácie siedmeho prezidenta USA Andrewa Jackson. Práve on začal v roku 1829 s tradíciou, že inauguráciu otvoril verejnosti. Prišlo vtedy dvadsaťtisíc ľudí, čo bolo viac ako samotných obyvateľov Washingtonu. Vtedy to vyústilo aj do bujarých osláv, poznačených alkoholom a ničením. A do tretice: prezidentský sľub sa po Kennedyho atentáte skladal aj na palube Airforce One. Moderuje Jaroslav Barborák.

Amerika si nastavila zrkadlo v ktorom uvidela, čomu všetkému je veľká čast spoločnosti schopná uveriť a pocítila aj obrovskú moc sociálnych sietí. Po útoku a obsadení Kapitolu davom sa tak budú musieť prijať nejaké regulácie sociálnych sietí, hovorí exminister medzinárodných vzťahov a občiansky aktivista Pavol Demeš.

Len pred pár dňami si vedci vypočuli od premiéra, že sú hlupáci. Igor Matovič tak podráždene reagoval na nesúhlas časti odbornej verejnosti na jeho nápad s celoplošným testovaním. Ďalší prichádzajú s alternatívnym pohľadom na riešenie vakcinačnej stratégie. Ak štát počíta s prioritným očkovaním zdravotníckov a osôb zabezpečujúcich základný chod štátu, oni hovoria o senioroch. S efektom výrazného odľahčenia nemocníc a najmä s nižšou úmrtnosťou. Predpokladom však bude bazálna dôvera spoločnosti, z ktorej dáta robia podľa sociológa Roberta Klobuckého ďalšie protipandemické opatrenie. Vo výslovnom protiklade k tomu vidí sociológ komunikáciu premiéra a absenciu predvídateľnosti prijímaných opatrení. „To je to, čo na Slovensku veľmi chýba“, tvrdí sociológ Klobucký. Vypočujú kompetentní volanie po prioritnej vakcinácii seniorov, ktorá má výrazne znížiť úmrtnosť a vyťaženosť nemocníc? Príkladom im môže byť napríklad postup Nemecka, Fínska či Českej republiky. Moderuje Jaroslav Barborák.

Richard Sulík sa pre spory s premiérom nechystá odísť ani z vlády, ani z koalície. Ak ho bude premiér Igor Matovič aj naďalej označovať nadávkami, jednoducho si to nechá a nebude na to reagovať. Vo veľkom rozhovore pre náš podcast predseda SaS hovorí, že zodpovednosť za momentálny stav pandémie nesú minister zdravotníctva a premiér. Sulík je stále proti celoplošnému testovaniu, ale pripúšťa možnosť, že ho vláda prehlasuje. Pýtali sme sa, čo si myslí o predčasných voľbách a či sa cíti na 16 percent, ktoré mu nameral prieskum AKO v decembri. Moderuje Peter Hanák.

Nie je to len spor dvoch mužov - Igora Matoviča a Richarda Sulíka. V momente, keď na seba zobrali zodpovednosť za chod krajiny v pozíciách predsedu a podpredu vlády sa z neho stáva spor so silou podkopávať dôveru k štátu. Idiot a zodpovedný za smrť tisícov – ako častuje premiér svojho ministra, na druhej strane ministrovo stoické prehliadanie situácie naberajú podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho silu ničenia dôvery v inštitúcie, ktoré rozhádaní politici v ich postavení reprezentujú. Na sile to naberá zvlášť v pandemickej dobe, keď sa dôvera v štát meria aj životmi. Nepochová korona nielen tisíce Slovákov, ale aj Matovičovu vládu? Ako si viedla v roku 2020 a čo ju čaká v tomto novom. So šéfredaktorom portálu, v ktorom pracoval aj Ján Kuciak, sa pozrieme aj na šance jeho prípadu, rovnako na fakt, či nedávneho prepustenie Jaroslava Haščáka nemôže byť predzvesťou, že ak rok 2020 charakterizovalo rozsiahle zatýkanie vplyvných v tomto štáte, či sa charakteristikou tohto nového nestane ich postupné prepúšťanie. A rovnako na úlohu vplyvného média v čase, ktorému akoby vládli dezinformácie. „Vždy sa to začína a končí pri dôvere“, tvrdí Peter Bárdy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Moderátor je pánom svojej relácie. Mám povinnosť strážiť tento mediálny priestor a teda mám nielen právo, ale aj povinnosť vypnúť politika, ktorý opakovane klame, šíri hoaxy či nenávisť, tvrdí dlhoročný moderátor politických diskusii Braňo Závodský. Súčasní politici sú vraj verbálne zručnejší než ich predchodcovia, jedno sa ale podľa neho vôbec nemení, najobľúbenejšou taktikou ako sa vyhovoriť z problému, zostáva zatĺkanie a odvádzanie pozornosti od nepríjemných otázok.

Budú to televízne zmenky, ktoré sa stanú pre Mariana Kočnera osudnými? Otázka, ktorá sa natíska vo finále prípadu. Po tom, ako Marian Kočner s Pavlom Ruskom za ne na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dostali 19-ročné tresty, sa vzápätí odvolali a teraz sa tým bude zaoberať Najvyšší súd. A od neho sa očakáva verdikt definitívny. Potvrdí odsúdeným väzobné tresty? A ak nie, čo to môže znamenať pre Mariana Kočnera aj v súvislosti s jeho prvostupňovým oslobodením v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Vieme, že práve v kauze zmeniek figuruje aj to „skončí na Kuciaka“ – adresované jednej zo sudkýň v prípade. Na možné finále kauzy televíznych zmeniek sme sa pozreli s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu Aktualít. Samotný prípad je významný aj tým, že súd povýšil šifrovanú komunikáciu z aplikácie Threema za legitímny dôkaz. Moderuje Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas aby sme zaviedli psychotesty pre politikov, inak demokracia v podobe, ktorú poznáme, neprežije, hovorí pre Ráno Nahlas psychiater a publicista Péter Hunčík. Ak ich k výkonu profesie potrebujú vodiči autobusov, piloti či policajti, prečo by sme ich nemali žiadať aj od politikov, pýta sa Hunčík. Rútime sa do vlády davov a radikálne rozdelenej klanovej spoločnosti, alebo sa koncept liberálnej demokracie podarí obhájiť? Zvládne táto spoločnosť nenásilne prekonať rastúce napätie v táboroch tak nezmieriteľných odporcov, ako sa to ukazuje napríklad v prípade smrti exprezidenta polície? A má rastúce rebelantsvo voči protiepidemickým opatreniam dôvody aj v chaotickom manažovaní krízy vládnymi elitami?

Pandémia si na Slovensku vyžiadala už viac ako 2700 životov – a toto číslo denne rastie o desiatky až stovky. Situácia je taká zlá, že pohrebníctva prestávajú stíhať pochovávať a na pohreb sa čaká aj dva týždne. Budete počuť primátora Nitry, ktorá bude tak ako nedávno Orava, najbližšie víkendy celoplošne testovať, Mareka Hattasa. Vzhľadom na vysoký počet infikovaných sa počet obetí zrejme ešte zvýši. Šéf bratislavského pohrebníctva Marianum Boris Šramko hovorí, že v takom prípade hrozia aj krajné scenáre. Nestíhajú ani patológovia. V dnešnom podcaste vám prinesieme rozhovor s ich šéfom, Michalom Palkovičom.

Slovenské školstvo produkuje tretinu funkčných analfabetov, teda detí, ktoré nedokážu prečítať, čo im hovorí príbalový leták na vakcíne. Korona tieto rozdiely vo vzdelaní detí iba zhorší. Je zlyhaním vládnucich elít, že nedokázali tieto deti integrovať do vzdelávacieho procesu aj v čase pandémie, hovorí šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. Ak máte pocit, že sa to vás netýka, mýlite sa. Analýza tejto rizikovej skupiny ukázala, že predsudky, že ide len o akési deti z dajakých segregovaných komunít sa mýlia pretože väčšina týchto detí vlastnia počítač či majú doma pokojné miesto na učenie. A práve tieto deti môžu byť jednou z najväčších obetí pandémie korony.

Covid-19 už stačil na Slovensku pripraviť o život vyše dvetisíc päťsto ľudí. To je jedna väčšia obec. Len od Silvestra do nedele mu podľahlo 204 osôb. Nitra už musela napríklad riešiť problém s kapacitou chladiacich boxov na rakvy s mŕtvymi. Aj to je realita týchto dní. Na druhej strane sú tu tí, čo sa cítia obmedzovaní na svojich právach a dávajú to hlasne najavo. Aj preto sa vraciame k príbehom tých, čo si už covidom prešli a tejto zákernej a nepríjemnej chorobe dali svoje hlasy a tváre. Ponúkame vám príbehy Ferdinanda Exnera, Dagmar Kusej, Emílie Bugajovej a Andreja Čierneho. Práve aktivista z tretieho sektora Andrej Čierny tvrdí, že po prekonaní choroby je pripravený podať pomocnú ruku: „My s vypestovanou imunitou budeme cenní, budeme môcť pomáhať bez toho, aby sme niekoho ohrozovali.“ V nemocniciach je aktuálne vyše tritisíc pacientov, z nich má potvrdené ochorenie približne dvetisíc osemsto. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je ich vyše dvesto a podporu umelej ventilácie potrebuje takmer 250 ľudí. Moderuje Jaroslav Barborák.

Generačná chudoba, odkiaľ sa zobrala a vieme s ňou vôbec niečo urobiť? „Problém vylúčených ľudí žijúcich v generačnej chudobe je na Slovensku jeden z najväčších. Vedľa nás stále žijú desiatky a stovky tisíc ľudí v zlých podmienkach, blate, častokrát hladujú. Problém sa dedí desaťročia a štát k riešeniu tohto problému pristupuje pomaly," opisuje v dnešnom podcaste Pavel Hrica, spoluzakladateľ a riaditeľ organizácie Cesta von, ktorá pomáha dostať sa ľuďom z generačnej chudoby. Dôsledkom generačnej chudoby je mnohokrát toxický stres. Deti, ktoré sa narodia do náročných podmienok, v ktorých je veľa napätia a núdze, vyrastajú v toxickom strese, opisuje šéf neziskovky Cesta von. „Ako náhle človek zažíva toxický stres, tak automatický stráda pri nástupe do školu, neskôr tu školu nedokončí, nemá dobré vzdelanie, nevie si nájsť dobré zamestnanie a jeho deti sa rodia do toho istého prostredia," opisuje Hrica. A čo teda môže čakať deti z chudobných rodín, ktoré nemali počas pandémie dostatočný prístup k vzdelaniu? Moderuje Denisa Hopková.

Večer sa opijete a ráno sa zobudíte v policajnej cele. To je na Slovensku prekvapivo bežný príbeh. Tisíce Slovákov ročne sa dopustia trestného činu pod vplyvom alkoholu. Z policajných štatistík vyplýva, že opilci páchajú zrejme až tretinu všetkých násilných trestných činov. Pod vplyvom alkoholu máte aj väčšiu šancu stať sa obeťou trestného činu. Keby Slováci menej pili, bolo by menej obetí trestných činov, najmä násilia. "Keď ste opitý, skôr mi dáte po hube ako za triezva," hovorí pre náš podcast bývalý policajt - kriminalista, Matej Snopko. Rozhodne neplatí, že opitému človeku sa nič nestane. Práve naopak, až tretina obetí trestných činov je tiež pod vplyvom alkoholu. Ide o násilné a majetkové trestné činy, lebo keď si nedávate pozor, môžu vás napríklad okradnúť, potvrdzuje dlhoročný kriminológ Květoň Holcr. Andrea Kuruczová z advokátskej kancelárie hovorí, že najčastejšie sú prípady, keď sa zobudíte v cele, lebo ste šoférovali opitý. Polícia vás totiž môže vypočuť až za triezva, a tak často za mrežami policajnej stanice strávite celú noc. Čo sa s tým dá robiť, a naozaj by sme mohli zredukovať počet trestných činov a ich obetí, keby sme zaviedli inú reguláciu alkoholu? Moderuje Peter Hanák.

Ak v doprave akceptujeme povinnosť bezpečnostných pásov či dodržiavanie maximálnej rýchlosti, nevidim etický problém prečo neakceptovať aj povinné očkovanie či takzvané očkovacie pasy, ktoré by obmedzili nezaočkovaným prístup k verejným službám, tvrdí šachový veľmajster a autor knihy Medzi dobrom a zlom Ján Markoš. Odpor voči očkovaniu považuje za prejav našej intuície, tú by sme však, podľa neho, mali v dnešnom neintuitívnom svete počúvať menej a viac dať na hlas vedy a rozumu.

Kuba. Poznáme ju aj ako ostrov slobody, či posledný príklad živého socializmu. Napriek demokracii, ktorú si ostrov dal len pred pár rokmi do ústavy, slovo komunistickej strany je ešte stále viac ako zákon. Krajina, v ktorej sú aj Vianoce len prípravou na výročie komunistickej revolúcie. Za svoje pôsobenie si ju vybral Michal Vrták, slovenský misionár zo Spoločnosti božieho slova. Pôsobí tam už tretí rok. Ak mu pripomínam, že s Kubou sa mi spája najmä tabak, trstinový cukor a socializmus, on dodáva, že netreba zabudnúť aj na výborný rum. „Kubánska rodina to je dieťa, mama a starká“, hovorí o tomto jedenásť miliónovom ostrove. „Otcovia absentujú“, dodáva. Napriek tomu tam zažíva skúsenosť, že ľudia trávia čas spolu. „Smartfóny tam nehľadajte, už obyčajné kuchynské vybavenie je tam neraz luxusom“. Desaťročia pretrvávajúce socialistické zriadenie strihu bratov Castrovcov tam podľa Michala Vrtáka zanechalo v ľuďoch stopy. „Komunistická strana a jej slovo je viac ako zákon, čo sa prejavuje aj v bežnom živote. Iniciatíva sa očakáva práve od strany, nie od jednotlivca“. Ako zažíva tento karibský ostrov Vianoce? Prečo sú len akoby predohrou k výročiu Revolúcie? Ako krajinu postihol covid-19 a aký zmysel tam má práce kresťanských misionárov? Otázky, ktoré zodpovie Michal Vrták. Moderuje Jaroslav Barborák.

Očistec, Božie mlyny, Judáš. Ako sa pozerá emeritný arcibiskup Robert Bezák na biblické paralely v názvoch policajných akcií? A ako sa zachovať, keď bude niekto pri vianočnom stole šíriť nebezpečné lži, ktoré môžu tentoraz dokonca aj ohroziť životy? Kedysi arcibiskup, dnes učiteľ náboženstva. Mali by sme kajúcnikom odpustiť? Dá sa odpustiť aj najhorším vrahom, a mal by napríklad Mikuláš Černák niekedy dostať druhú šancu? Pýtali sme sa aj na to, čo si myslí o opatreniach, aké dodržiava on, či treba za každých okolností poslúchať, alebo treba niekedy rebelovať. Pôjde na Robert Bezák na Vianoce do kostola? Moderuje Peter Hanák.

S pandémiou žijeme na Slovensku už desať mesiacov. Zažili sme izoláciu, samotu, mnohí ale zažili aj nové pocity ako je úzkosť. Iní prišli o sny, ale aj priateľov. Hádky politikov sa preniesli do domácností, rovnako aj názory na koronavírus. „Možno sa to len tak hovorí a ľudia si myslia, že je to len v rovine nejakého rozprávania, ale to ako koronavírus a politika rozdelila priateľstva a ľudí medzi sebou, aj v rodinách, tak to je realita," opisuje v dnešnom podcaste psychologička. Vianoce prežijeme v lockdowne a čakajú nás teda sviatky, aké sme doteraz nezažili. Ako sa celý rok podpísal na našej psychike, komu pandémia najviac ublížila a ako si vytvoriť pekné Vianoce, hoci nebudeme so všetkými blízkymi? Na to všetko v dnešnom podcaste odpovedá psychologička Jana Porubcová. Moderuje Denisa Hopková.

Najhorší nie je hlad, zima či únava, ale ten pocit neviditeľnosti, pocit, že ste na všetko sám a vaše problémy už nikoho nezaujímajú, takto popisuje svoju skúsenosť človeka bez domova Martin Vavrinčík. V rámci sociálneho experimentu sa na 5 dní a nocí stal bezdomovcom a pripomína, že aj keď si to nepripúšťame, stať sa to môže komukoľvek z nás, niekedy na to stačí ozaj málo.

Pod výnimky zo zákazov sa dá skryť veľmi veľa. Aby sa vírus nešíril ešte viac, ľudia musia byť sami zodpovednejší ako vláda. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s lekárom a vedcom Petrom Celecom, ktorý sa podpísal aj po minulotýždňovú výzvu vedcov. Ako dlho pred návštevou blízkych treba byť v izolácii, aby ste mali istotu, že nikoho nenakazíte, sme sa pýtali lekára - infektológa Petra Sabaku. A na koniec sa opäť vrátime k Petrovi Celecovi, a dozvieme sa, čo čakať od vakcíny – a aj to, že keby vláda už v marci dala peniaze slovenským vedcom, možno by sme na tom teraz boli lepšie. Moderuje Peter Hanák.

Kauzy 2020 – na obálke s Tiborom Gašparom, Norbertom Bödör, Robertom Ficom ale aj Igorom Matovičom – to je magazín, ktorý vydali Aktuality.sk – aby sme vám pomohli zorientovať sa v množstve tohtoročných káuz. Viac nám o tom povie v dnešnom podcaste šéfrektor Aktualít Peter Bárdy. Dozviete sa nielen kto je kto v ktorej kauze a z čoho je obvinený – ale aj ako vláda zvláda pandémiu, ako niektorí novinári slúžili Kočnerovi, ako náš kolega dostal náboj do schránky, a množstvo ďalších vecí. Moderuje Peter Hanák.

Ľudia odmietajú pripustiť, že niečo nad čím nemajú skoro žiadnu kontrolu, môže mať na ich životy až také drastické následky, hovorí na adresu popieračov COVIDu sociálny antropológ Martin Kanovský. Kľúčovým protiepidemickým opatrením je podľa neho dôvera, tá sa ale nezíska ustavičným strašením či krikom ani vyhrážkami.

Dať sa zaočkovať je zodpovedné, nie je v tom nič neetické. Katolícki biskupi vydali stanovisko k otázke vakcinácie proti covidu-19. A hoci na jednej strane konštatujú, že pri vývoji vakcín zaznamenali aj„vzdialené“ spojenie s abortom, učenie katolíckej cirkvi nie je vždy podľa nich proti využitiu takýchto vakcín. Biskupi v stanovisku približujú viaceré dokumenty Vatikánu k otázke. „Na strane očkujúcich lekárov a prijímateľov vakcín je morálne prípustné očkovať i dať sa zaočkovať aj takouto vakcínou, ak nie sú k dispozícii iné, eticky úplne bezproblémové vakcíny, a ak existuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie.“ S hovorcom KBS Martinom Kramarom rozoberieme otázky o očkovaní. Moderuje Jaroslav Barborák.

Za Fica tu bol v papalášizme asi najväčší úpadok. Matovičova vláda však šokujúco prevzala takmer všetky tieto papalášske prejavy, hovorí expolitik a dnes spisovateľ Miroslav Beblavý, autor knihy "Nová šľachta" podrobne mapujúcej fenomén papalášizmu v moderných dejinách Slovenska. Za najväčších papalášov označil Jána Slotu a Borisa Kollára.

Na čo Slovensko použije európske miliardy? Plán obnovy po koronakríze nebudeme môcť použiť na všetko, v čom Slovensko zaostáva za západom. Čo sa bude dať zaplatiť z akých zdrojov, povie v dnešnom podcaste Štefan Kišš z Útvaru hodnoty za peniaze pod rezortom financií. Povieme si aj, či sa pri protipandemických opatreniach dajú vyvažovať životy s ekonomikou. Lockdownom totiž najviac trpia chudobní. Moderuje Peter Hanák.

Exprezident Kiska sa nemýlil, Slovensko bolo v čase jeho prezidentovania mafiánskym štátom, tvrdí riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Najväčšiu zodpovednosť podľa neho niesol vtedajší premiér Fico. "Nepredpokladám, že bol hluchý s slepý," hovorí šéf tajných.

Stop vekovému stropu pri dôchodkoch, medzigeneračná solidarita na pôdoryse dieťa rodič, koniec znevýhodnenej situácie rodičov pri penziách či dlhodobá naordinovaná udržateľnosť dôchodkového systému – a to všetko rovno v ústave. Naviac cez tzv. prílepok – teda cez tematicky nesúvisiaci zákon. To všetko v týchto hodinách „zažíva“ slovenský dôchodkový systém z vôle ministra Milana Krajniaka. Ak má jeho Sme rodina podporiť pripravovanú zásadnú reformu justície z dielne ministerky Márie Kolíkovej, zvyšok koalície mu musí odobriť jeho „ústavné“ zmeny v dôchodkoch. Rodičovský bonus ako vlajková loď jeho prorodinnej politiky pritom v sebe skrýva sedemsto miliónovú „sekeru“. A to bez náznaku jej krytia. „Zaplatí sa to cez vyššie odvody, dane alebo škrty v iných oblastiach“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo. Ak minister Krajniak jedným pridá, druhý zároveň zoberie. Sú schvaľované zmeny tým, čo potrebuje náš dôchodkový systém? Ako mu zabezpečiť udržateľnosť? Téma pre Jána Šeba z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ústavnému súdu nič neberieme, právomoc posudzovať ústavné zákony nikdy nemal, len si ju prisvojil. Nositeľom moci je tu ľud, teda parlament a nie je namieste aby nám Ústavný súd hovoril, čo je Ústava, reaguje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na kritiku znemožniť ústavným sudcom posudzovať ústavnosť ústavných zákonov. A ako sa ministerka spravodlivosti pozerá na premiérov výklad princípov právneho štátu?

"Chýba im ľudská blízskosť a dotyk, hladia nás aj cez tablety a mobily". Tak opisuje svoju skúsenosť so seniormi Mariana Bódyová z OZ Červený nos. Profesionálka, ktorá lieči aj smiechom. Na Slovensku je už druhý rok viac starých ako detí. Seniorov nad 65 rokov je takmer deväťstotisíc. Zariadení, ktoré sa o nich starajú, je však len necelá tisícka. V pandemickej dobe im však pribúda starosť naviac – boj s následkami izolácie. Práve tu podávajú pomoc zdravotní klauni z Občianskeho združenia Červený nos. Šesťdesiatka profesionálov navštevuje okrem nemocníc aj tridsiatku seniorských zariadení po celom Slovensku. Starčekom a starenkám vracajú chuť do života aj programom Smiech nepozná vek. „Lebo smiech aj lieči“, ako tvrdí Mariana Bódyová alias sestrička Bodka či Milka. „Búrame im stereotypy, aby sme ich vyvádzali z izolácie bolesti a samoty a prebúdzali ich pre prítomnú chvíľu“, dodáva. Zdravotní klauni chodia za seniormi už desaťročie. Posledný rok je však poznačený pandémiou – geriatrie a domovy dôchodcov tak navštevujú aj online formou. Prichádzajú však o dôležitý rozmer terapie – o dotyk. Nakoľko je smiech slepý k veku? Čo prebúdza v senioroch? A ako mu vstúpila do života koronakríza? Téma pre Marianu Bódyovú alias sestričku Bodku. Moderuje Jaroslav Barborák.

Parlament včera veľkou väčšinou zvolil za generálneho prokurátora kandidáta strany Sme rodina Maroša Žilinku. Hlasy mu dali takmer všetky strany – okrem Za ľudí. Budete počuť krátku reakciu Juraja Šeligu a aj Petra Pellegriniho. Voči Marošovi Žilinkovi bolo na verejnom vypočúvaní a aj v následnej diskusii vznesených viacero výhrad. Ako sa vysporiada so svojimi vzťahmi s Michalom Gučíkom, ktorý je blízky oligarchovi Ivanovi Kmotríkovi? A nie je problém, že mu nomináciu vybavoval brat šéfa SIS, poslanec za Sme rodina, Peter Pčolinský? A čo sa od neho čaká ako od generálneho prokurátora, ak ho prezidentka vymenuje, sme sa pýtali šéfa Transparency International Slovensko, Gabriela Šípoša. Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľal aj Adam Oleš.

Jaroslav Haščák, spoločník a jeden zo zakladateľov finančnej skupiny Penta, ústredná postava slovenskej Gorily. Od utorkového večera v rukách polície. Na krku má obvinenie z korupcie a prania špinavých peňazí. Gorila tak nemá po roku už len hlas – práve vtedy sa na verejnosť dostali desiatky hodín jej zvukového záznamu, ale tretí deň už aj pomyselné putá. „Supermozog“ či „kombinácia inteligencie a bezohľadnosti“, ale aj „zdroj strachu“ – tak o ňom hovoria pozorovatelia. A hovoria o „fenoméne Haščák“. Budeme počuť Mareka Vagoviča a Milana Krajniaka. Prvý je jeden z mála slovenských novinárov, ktorému sa s Jaroslavom Haščákom podarilo urobiť rozhovor. Druhý je politik, ktorý napísal o Haščákovej firme knihu – Pentastory. Slovo dostane aj „gorilie mláďa“ – teda Miroslav Beblavý, ktorého do Gorily namáča Robert Fico. A Martin Klus, ktorý pred vstupom do politiky o politike prednášal. Čo je fenomén Haščák? A koľko takých „haščákov“ na Slovensku máme? Bude táto skúsenosť pre krajinu očistou, či zostane prekliatím? Moderuje Jaroslav Barborák.

Dôsledkom koronavírusu môže byť ešte väčšie prehĺbenie sociálnych rozdielov vo vzdelávaní našich detí, tie sú pritom už dnes priam priepastné. Deti z chudobných pomerov na tom budú z hľadiska možného úspechu ešte horšie než doteraz, hovorí učiteľ a aktivista Juraj Hipš. Pandémia odhalila, že vzdelávanie našich detí nie je našou prioritou. Riešime otváranie kín, kostolov či fitnescentier, ale nie škôl, a to nie je v poriadku. Prioritou majú byť školy, tvrdí učiteľ a aktivista Juraj Hipš

„Tento výber nie je medzi Šantom a Kováčikom, alebo medzi Žilinkom a Kováčikom. Je medzi Marošom Žilinkom a Jánom Šantom, dvomi kvalitnými kandidátmi.“ Pohľad Mareka Vagoviča, investigatívneho novinára a pozorného pozorovateľa diania na generálnej prokuratúre počas dvoch dekád. Tvrdí, že nerozumie váhaniu vládnej zostavy pri voľbe prvého muža prokuratúry. Jej odďalovanie podľa neho len nahráva zoskupeniu okolo Fica a Pellegriniho. „Vieme, že chcú zvýšiť kvórum, aby komplikovali dohodu na tom jednom finálnom kandidátovi“, dopĺňa Trojicu Čentéš, Honz a Remeta vidí po verejnom vypočutí bez šancí. Juraj Kliment má zas problém s tým, ako informoval o svojom vzťahu s Petrom Tóthom. A Ján Hrivnák? „On by mohol byť dobrým kompromisným kandidátom medzi dvoma silnými“, tvrdí Marek Vagovič. Verejnosť voľby považuje za správnu. Dá sa podľa neho jednoducho odkontrolovať a zmenšuje riziko zákulisných dohôd. S investigatívcom Vagovičom preberieme aj prvé kroky, ktoré by mal víťaz súbehu o šéfa prokuratúry urobiť. Moderuje Jaroslav Barborák.

Každý mesiac čo sú školy zatvorené, deťom ukrojí z ich budúcich príjmov, tvrdí to Tomáš Hellebrandt z Útvaru hodnoty za peniaze. Deťom tak zatvorené školy doslova berú ich životné šance a výrazne negatívne to vplýva aj na budúcu životnú úroveň celej krajiny. dôvodom je až prekvapivo nízka efektivita online vzdelávania.

Tieto dni majú strany vládnej koalície na dohodu o mene nového generálneho prokurátora. Aj keď lídri strán do uzávierky tohto podcastu žiadne mená nekomentovali, zo strán prenikajú informácie o tom, koho preferujú, aj koho vylučujú. Napríklad z viacerých zdrojov vieme, že Tomáša Honza nechce najväčšia vládna strana OĽaNO. Kto je ich favorit? Budete počuť poslanca za OĽaNO Juraja Gyimesiho. Sme rodina presadzuje Maroša Žilinku. Ten priznal, že svoju nomináciu vybavoval u ministerky spravodlivosti a poslanca Petra Pčolinského. Iné strany mu vyčítajú kontakty s kontroverzným Michalom Gučíkom, a aj viaceré ďalšie veci. Dopodrobna to rozoberieme s poslankyňou Sme rodina Petrou Hajšelovou, ktorá Žilinku navrhla. Ako kompromisný kandidát, priechodný pre viaceré strany, sa ukazuje Ján Hrivnák. Aké výhrady boli voči nemu? Vypočujte si dnešný podcast. Moderuje Peter Hanák.

Komunikácia premiéra je mimoriadne neprofesionálna a presným opakom dobrej krízovej komunikácie, tvrdí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek. Skutočný líder sa v takýchto časoch spozná podľa toho, že aj keď má sám pochybnosti, dokáže šíriť nádej a pokoj.

„Úplne najhoršie je, že celý ten systém by bol pokračoval naďalej, nebyť tej obrovskej tragédie, že Jano a Martina za to zaplatili svojim životom“. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu rozpráva o systéme, v ktorom sú naši a vaši ľudia. A tí naši môžu všetko, lebo sú v systéme, v ktorom sú podchytené všetky poschodia moci. Výnimkou nebola ani Generálna prokuratúra za posledných šestnásť rokov. Jej šéfovia ju mali dostať na samé dno. Éra Jaromíra Čižnára a najmä Dobroslava Trnku. Aktuálne sa hrá o jej reštart. Medzníkom má byť voľba nového generálneho prokurátora. Sedem adeptov na tento post už má za sebou doteraz bezprecedentné vypočúvanie. Finálny postoj aktuálne ladí vládna koalícia, ktorej premiér Matovič pohrozil aj rozpadom, ak by sa stal svedkom dohôd s opozíciou. Už o pár hodín však prichádza korekcia. A sám premiér avizuje možno aj „staré priateľstvo s Rišom“ alias koaličným partnerom Richardom Sulíkom. Zažijeme prekvapenie, či korekciu korekcie? Odpoveď dajú už nasledujúce hodiny. Moderuje Jaroslav Barborák.

Pandémia, ako aj protiepidemické opatrenia a ich chaotická komunikácia vládou, začínajú byť nesmierne únavné a frustrujúce. Dôkazom by mohli byť aj tohtoročné oslavy 17 novembra, ktoré sa zmenili na protivládne protesty. Na námestiach sme tak mohli vidieť nielen rôznych extrémistov či chuligánov, ale aj veľké množstvo veľmi frustrovaných a nahnevaných bežných ľudí. Tieto protesty však treba brať vážne a nemožno ich škandalizovať ani zosmiešňovať, tvrdí expremiérka Radičová. Ako teda môžu spoluexistovať tí, ktorí tlieskali komunistom či fašistom s tými, čo ich za to zosmiešňujú, či označujú za extrém? A kam až povedie rastúci hnev ľudí? No a ako sa dá vládnuť permanentnou improvizáciou, chaosom a rozdelovaním spoločnosti? V Ráno Nahlas na to odpovie bývalá premiérka Iveta Radičová. Moderuje Braňo Dobšinský.

Bojujeme s nepriateľom, ktorý je neviditeľný. A ak ho niekto ukáže, neveríme mu. Lebo ešte aj v pohľade na to „neviditeľné“ sú rozdiely. Už medzi vedcami, tobôž medzi politikmi. Kam takto smerujeme? Otázka sociálnemu psychológovi – a teda odborníkovi na spoločnosť a jej prejavy. Radomír Masaryk je presvedčený, že ako spoločnosť sa opäť musíme prepracovať k bazálnej dôvere. Paradoxne však – v dobe, kde každý môže byť v online svete mediálnym tvorcom, jeho konzumenti – a teda my - musíme tomu obsahu nedôverovať. A to programovo. Tak budeme potom pripravení aj na nepripravenosť kompetentných. V pandemickej dobe napríklad podľa sociálneho psychológa Radomíra Masaryka ľudia potrebujú jednoznačné a zrozumiteľné informácie. Spoločnosť v pandemickom čase a jej výzvy očami Radomíra Masaryka, sociálneho psychológa a prorektora Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Bödöovci ako mafiánska skupina mala množstvo kontaktov priamo s Robertom Ficom ako premiérom, no nielen s ním, hovorí náš kolega a autor knihy Vlastnou hlavou 2, Marek Vagovič. Ako Bödör zarábal u Žigu a majú sa policajného zásahu NAKA báť nielen v Smere, ale aj v Hlase? V rozhovore s Marekom Vagovičom sa Peter Hanák bude pýtať aj na novinárov v službách mafie.