Ráno Nahlas 🎙

"Sympatický grázlik z Trnavy," takto charakterizuje premiéra Matoviča sociologička Silvia Porubänová. Premiér je podľa nej silný práve vo svojej nefalšovanej ľudovosti, jeho vládnutie sa však podobá na akúsi dobrodružnú cestu dobytým územím. Vládna koalícia prichádza so sociálnym balíčkom za pol miliardy eur. Tehotenské dávky či autobusy zadarmo pritom premiér ponúka v situácii keď stále čelíme hrozivým ekonomickým dopadom koronapandémie ako i doslova rozvrátených verejných financií. Ekonóm Róbert Chovanculiak preto balíček považuje za populisticku nezodpovednosť nie nepodobnú ľúbivej politike SMERu.

Minister školstva Branislav Gröhling z SaS čelí obvineniam z plagiátorstva. Denník N upozornil na to, že jeho diplomovka je do veľkej miery rovnaká ako jeho bakalárka – a navyše sú v nej odpísané aj časti prác iných autorov, bez riadneho citovania. Minister tvrdí, že prácu obhájil v súlade s vtedajšími pravidlami. Dnes sa postavil pred novinárov. Či presvedčil, posúďte sami - vypočujte si jeho argumenty v dnešnom podcaste. Opozícia ho síce kritizuje, no o návrhu na odvolanie zatiaľ nehovorí ani Robert Fico, ani Peter Pellegrini. Čo na to koaliční partneri? Chcú, aby minister svoju prácu zverejnil a vysvetlil. Budete počuť Kristiána Čekovského z OĽaNO a aj Tomáša Valáška zo strany Za ľudí. Moderuje Peter Hanák. Poznámka: Redaktor Peter Hanák a poslanec OľaNO Kristián Čekovský boli v minulosti kolegovia v RTVS.

Na celoplošné reštrikcie typu zatváranie hraníc či vypínanie ekonomiky nie je dôvod, môžeme byť podstatne adresnejší, hovorí pre Aktuality člen permanentného krízového štábu Peter Visolajský. Korona totiž opäť klope na dvere a vláda nám začína zasa priťahovať opraty. A o tom akými problémami žije koronou asi najohrozenejšia skupina obyvateľstva – naši seniori nám porozpráva šéfka Domova sociálnych služieb Milada Dobrotková. Hoci sa téma starnutia a umierania týka každého jedného z nás, v tomto štáte podľa nej je vážny dôvod báť sa podmienok, v ktorých zostarneme. Štát totiž podľa nej tému starnutia dlhodobo zanedbáva.

„Tí, čo začali rozprávať, ukázali prstom na ďalšie ohnivká v reťazi systému provízii, ktoré sa odoberali pravdepodobne z takmer každej pridelenej agrodotácie za posledné roky“. Viedli až k odhaleniu prípadu s prívlastkom „monštrum“, aké Slovensko podľa sudcu Martina Bargela ešte nezažilo. Aj preto poslal Norberta Bödöra väzby. Ján Petrovič, autor bestselleru Mafia hovorí, že vplyvný priateľ politikov a človek, ktorý mal ešte donedávna pod palcom aj políciu, môže priviesť až k politickému zemetraseniu. Pozrieme sa aj na pripravované predĺženie tzv. prvej pomoci pre zamestnancov a podnikateľov v rádoch stoviek miliónov. Slovensku však podľa Michala Páleník z Inštitútu zamestnanosti hrozí aj radikálny nárast nezamestnanosti. Rizikovou je skupina takmer štyristo tisíc Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí a po problémoch so zamestnaním sa môžu vrátiť domov. V záverečnej časti seriálu Tour de Východ sa opäť pozrieme na východ krajiny. Peter Hanák tam navštívil ešte donedávna väzneného Mikuláša Varehu. Odsúdený za daňové podvody žaluje štát o miliardu eur, ktoré chce použiť na opätovné podnikanie. Moderuje Jaroslav Barborák.

Menej slov a viac činov no najmä - viac dospelosti, občas by si totiž zaslúžil jednu poriadnu po zadku, odkazuje premiérovi Matovičovi po 100 dňoch jeho vládnutia bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová. Koronu sme podľa nej zvládli dobre, otázkou je, ako si nová vláda dokáže poradiť s výzvami, ktorým Slovensko teraz čelí. Obligátnych 100 dní pre novú vládu už uplynulo a pohľad bývalej premiérky Ivety Radičovej na jej nástupcu veľmi lichotivý nie je. Ako teda Igor Matovič zvláda svoju životnú úlohu – úlohu premiéra? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas nám to prezradí bývalá premiérka Iveta Radičová.

Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, so štedrou podporou štátu v rádoch stoviek tisíc. Už pár mesiacov je však bez licencie a bez peňazí. Kde sa stratili a kto je za projektom bez koncovky? Príbeh Rádia Roma. Projekt, na počiatku ktorého bolo takmer dvesto tisíc eur zo štátnej podpornej schémy. Skončilo v rukách muža z osady. Bez licencie a bez peňazí. V pozadí sú však ľudia, ktorí sa o štátnu podporu nielen uchádzali. Rovno sedeli v komisiách, ktoré projekt hodnotili a odobrovali. Kauzu odhalil reportér Rudolf Sivý, ktorý hovorí o „dépéhačkárskych“ praktikách rovno pri schémach štátnej podpory pre menšiny či kultúru. "Farizej" a "falošný" pohľadom premiéra Včera to bolo o „farizejovi“ a „falošnom“. Slovná výmena medzi predsedom a podpredsedom parlamentu. Boris Kollár a Juraj Šeliga. Aj po takomto včerajšku zostávajú v jednej koalícii. Otázkou však zostáva kvalita jej súdržnosti. S tou dnes novinári po zasadnutí vlády konfrontovali aj premiéra Igora Matoviča. Tour de Východ s Mojsejom Peter Hanák pokračuje v cestopisnom seriáli o východe Slovenska. Stretol tam aj Braňa Mojseja, ktorý pred rokom založil Mojsej clinic. Venuje sa v nej laickej terapii a pomoci pri závislostiach. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts, Soundcloud alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk Moderuje Jaroslav Barborák.

Boris Kollár napriek plagiátorstvu zostáva predsedom parlamentu. Kauza rozdelila koalíciu – a my sme sa dnes boli v parlamente pozrieť na priebeh a rozprávali sme sa s viacerými koaličnými poslancami. Budete počuť napríklad Ondreja Dostála z SaS a či Miroslava Kollára zo strany Za ľudí, ktorý hovorí, že už teraz neľahká situácia v koalícii sa po tejto kauze len zhorší. Exsmerák Richard Raši z novej strany Hlas pripomenul koaličným poslancom ich vyjadrenia o rigoróznej práci Andreja Danka. Po rozprave nasledovalo tajné hlasovanie, kde časť poslancov SaS a Za ľudí vôbec nehlasovala. Budete počuť ich odôvodnenie. A tiež vyjadrenie Borisa Kollára, pre ktorého je kauza tým, že nebol odvolaný uzavretá. V rámci nášho letného cestovateľského seriálu Tour de východ sme včera počuli reportáž o Zemplínskej šírave – dnes nás čaká ďalšia východoslovenská vodná nádrž – Domaša. Nahrával opäť Peter Hanák. Moderuje Denisa Hopková.

Úplatky za viac ako 10 miliónov, oligarcha blízky SNS vo väzbe, no oligarcha blízky Smeru stíhaný na slobode. Aj to je kauza Dobytkár. Prepustenie Norberta Bödöra však sprevádzajú podozrenia voči sudcovi, ktorý ho prepustil. Sudca Michal Truban je podozrivý z možného konfliktu záujmov - keďže jeho dcéra mala dostať dotáciu od človeka, ktorý figuruje v tejto kauze. Proti tomu, aby o Bödörovi rozhodoval práve sudca Truban, protestovali aj policajti z NAKA, aj Juraj Šeliga zo Za ľudí. Viac si o tom povieme s našou investigatívnou reportérkou Annou Máriou Dömeovou. Zemplínska Šírava už nemá znečistenú vodu – dá sa v nej kúpať a fungujú napríklad aj kolotoče. Aj dnes budete počuť reportáž z ciest o východnom Slovensku. Moderuje Peter Hanák.

V kauze Dobytkár dnes NAKA zasahovala v Bonule a mala obviniť Norberta Bödöra. Čo má spoločné nitriansky oligarcha s kauzou, sme sa pýtali investigatívneho novinára Aktuality.sk Petra Saba. Obžalovaný v prípade vraždy exprimátora Hurbanova Roman Ostružlík, sa takmer dostal na slobodu. So žiadosťou o prepustenie z väzby uspel na Špecializovanom trestnom súde, no senát Najvyššieho súdu ho nechal za mrežami, pretože sa obával pokusu o útek. Budete počuť investigatívnu novinárku Lauru Kellöovú. Aj dnes pokračuje náš seriál Tour de východ: v dnešnej reportáži sa pozrieme do vojenského múzea vo Svidníku. Nahrával Peter Hanák.

Čerstvý šéf Súdnej rady Ján Mazák už našiel nové podozrenia voči sudcom. Niektorí z väzby nepodali majetkové priznania, ďalších budú preverovať. Vypočujte si náš podcast Aktuality Nahlas. Mnohí sudcovia nad 65 rokov zrejme rýchlo prídu o talár. Kým doterajšie vedenie Súdnej rady ich ochránilo, to súčasné posunie všetkých na odvolanie prezidentke. Budete počuť aj to, ako by mali vyzerať sudcovské disciplinárky a očista justície. Druhou dnešnou témou je opäť cestovanie po východnom Slovensku. Tentoraz súkromná jaskyňa – Zlá diera. Nemá osvetlenie a musíte v nej mierne liezť. Moderuje Peter Hanák.

Kollárov plagiát je dôvodom na vyvodenie politickej zodpovednosti, jeho obhajoba premiérom je nedôveryhodná. Tvrdí to expremiérka Iveta Radičová. Premiér Matovič podľa nej kauzu neudržateľne relativizuje a v mene kollárovej obhajoby obhádzal bahnom celú akademickú obec. A dôvod? Vytváranie si precedensu pre prípadné ďalšie kauzy "našich ľudí," hovorí expremiérka Radičová.

Ak teraz nič neurobíme a necháme koronavírus voľne sa šíriť, tak sa pandémia môže vrátiť a môže to byť horšie než predtým, otvorene varuje pred ďalšou vlnou pandémie epidemiologička Alexandra Bražinová. Korone sme teda podľa nej ešte neunikli a možno je už priamo za dverami. Na dovolenku pri mori by sme tak mali zabudnúť a rúšok sa ešte nezbavíme. Pre seniorov nemusí byť záchranou dokonca ani vyvíjaná vakcína.

„Ocitli sme sa v strede mesta Phnom Pénh v Kambodži. Okolo nás boli stovky až tisíce ľudí. Mužovia, ženy, deti...Ležali na uliciach bez akejkoľvek pomoci. Dovtedy som si to nevedel predstaviť“. Na počiatku bol šok. Šok zo zažitého, ako hovorí Martin Bandžák. Pred dvoma desaťročiami ho zažil v Kambodži a jednoducho nechcel prijať fakt, že dospelým a deťom s nákazou HIV sa nedá pomôcť, ako hovorili miestne štruktúry. „Liečiť HIV pozitívnych nie je udržateľné“ - presviedčali ich úrady. Deklarované „nedá sa“ malo byť štartom čohosi väčšieho, čo sa za dve desaťročia rozšírilo na tri svetadiely. Z Ázie do Afriky a Latinskej Ameriky. Paradoxne – so slovenským pôvodom. Tak postupne vznikala medzinárodná zdravotnícka humanitárna organizácia Magna. Z prvotnej misie medzi nakazenými vírusom HIV sa postupne stali obete epidémií, prírodných nešťastí a ozbrojených konfliktov. S cieľom v postihnutých oblastiach poskytovať nielen zdravotnícku pomoc, ale o týchto oblastiach a situáciách aj informovať a otvárať tak oči, ako hovorí zakladateľ Magny Martin Bandžák. „Vďaka našim humanitárnym aktivitám sa dostávame do oblastí, kam novinári neraz nemajú prístup. Cez príbehy, ktoré zachytávame, verím že prebúdzame v našich končinách povedomie, že sa tu máme veľmi dobre oproti ľuďom v Sýrii či Kongu. Máme im myslím až povinnosť pomáhať.“ V čase koronakrízy prvýkrát pomáhali aj na Slovensku. A bola to údajne skúsenosť porovnateľná s chaosom krajín tretieho sveta. Aktuálne sa uchádzajú o podporu svojich projektov v kampani „Pochod za život“. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nad morom nikdy nevyhráte, ono vám len dovolí si v ňom zaplávať. Voda tak učí pokore, hovorí Andrea Ostrihoňová, ktorá sa rozhodla vyzvať povestný kanál La Manche. Sedemčlenná ženská štafeta už v septembri skúsi pokoriť 34 kilometrový prieliv medzi Anglickom a Francúzskom. Andreu ostrihoňovú a jej kolegyne tak čakajú hodiny plávania v studenej morskej vode plnej protiprúdov, ale aj medúz.

Na Slovensku dokážeme závidieť ešte aj rakovinu, hovorí manažérka dobrého anjela Ľudmila Kolesárová. Vážne ochorieť pritom tu u nás znamená neraz aj pád do priam existenčnej chudoby. Slováci sú podľa nej dobrosrdečný národ, rasové a etnické predsudky ale panujú aj v charite.

„Oni sľúbili, že budú iní, že nebudú vládnuť, ako vládol Smer-SD, že nebudú mať „našich ľudí“. Vláda Igora Matoviča. Už o pár dní by mala prejsť métou prvých sto dní. Rovno do svojho programového vyhlásenia si vytesala, že je odpoveďou na „výraznú túžbu po zmene“, ktorú občania vyjadrili v posledných voľbách. Ľudia podľa tohto dokumentu „masívne odmietli politikov, ktorí dlhé roky zneužívali svoje postavenie“. Politológ Radoslav Štefančík však konštatuje, že túto „výraznú túžbu po zmene“ vláda Igora Matoviča zatiaľ nenapĺňa. „Všetko nasvedčuje tomu, že naši ľudia stále sú. Vyzerá to tak, že táto vládna koalícia sa nepoučila a bude opakovať chyby predchádzajúcej.“ Ako vidí po takmer sto dňoch v úrade Radoslav Štefančík samotného premiéra? „Ako človek v opozícii môže robiť šoumena, ale keď ide o osudy päť a pol milióna obyvateľov mal by sa správať inak.“ Na druhej strane Matovičov kabinet bol vystavený záťažovej skúške, akú nezažila žiadna z doterajších vlád. Pandémia tak preverila nielen odbornú ale aj ľudskú pripravenosť novej politickej reprezentácie. Čo to spraví so stabilitou vlády? A obstojí samotná vládna koalícia? Moje meno je Jaroslav Barborák.

Prvá vlna pandémia nás všetkých technicky zaskočila, zamestnancom chýbali najmä ochranné pomôcky. Na prípadnú druhú vlnu sme však už pripravení, hovorí šéfka zariadenia sociálnych služieb pre seniorov Milada Dobrotková. Obdobie Korony bolo pre nás všetkých nesmiernou zaťažkávajúcou skúškou. Napriek tomu táto doba priniesla aj pozitívny zlom v medzigeneračných vzťahoch, akoby bezprostredné obavy o život znamenali aj uvedomenie si ceny toho, čo v našich senioroch máme, hovorí šéfka Domova dôchodcov.

Z Ázie prichádzajú znepokojujúce správy opätovnom náraste prípadov nákazy Covidom19. Zlá situácia je v Južnej Kórei, Pakistane a v Indii. Svoje nové ohnisko už má aj Čína, odkiaľ sa rozšírila aj prvá vlna nákazy. Po Wuhane je to aktuálne rozsiahle trhovisko v hlavnom meste Peking Sinfati. Len v priebehu týždňa odtiaľ hlásia dve stovky nových prípadov. Úrady už nakázali rozsiahle testovanie, uzatvorili školy, verejnú dopravu, rušia lety a vrátili sa k prísnym karanténnym opatreniam. Miestne prorežimné médiá podľa korešpondenta Filippa Santelliho z talianskych novín LaStampa akoby refrénom opakujú, že „Peking nebude novým Wuhanom“. Svetová zdravotnícka organizácia však označila aktuálnu situáciu v Pekingu za „dôvod na obavy“. Dá sa veriť informáciám, ktoré aktuálne prichádzajú z Číny? Neopakuje sa scenár zo začiatku roka, keď sa svet o vážnosti situácie dozvedal s tragickým oneskorením? Môže byť svetové spoločenstvo pokojné po doterajších skúsenostiach? Rozprávali sme sa Matejom Šimalčíkom zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. Moderuje Jaroslav Barborák.

Peter Pellegrini zakladá novú ľavicovú stranu. Kto budú jeho voliči? Ľavicu na západe totiž volia úplne iní ľudia ako u nás – a na Slovensku dorastá nová generácia voličov, ktorí nikdy nezažili socializmus. Môže ľavicová strana na Slovensku osloviť mladých ľudí? V dnešnom podcaste sa budú striedať hlasy šéfredaktora ľavicového mesačníka Kapitál Tomáša Hučka a politológa, ktorý sa zaoberá ľavicou na Slovensku, Juraja Marušiaka. Bude Pellegrini konkurovať Progresívnemu Slovensku či napríklad hnutiu Sme rodina? Alebo bude tvárou slovenskej ľavice naďalej poslanec Blaha? Moderuje Peter Hanák.

„Niekdajší mafiánski bossovia sa rozhodli po rokoch prehovoriť. Zvolili si cestu, že priznaniami si kupujú výhody. A medzi nimi figuruje aj zníženie trestu“. Autor bestselleru Mafia aj takto hovorí o prípade údajnej objednávky vraždy Sylvie Volzovej z konca deväťdesiatich rokov. Je to genéza aj aktuálneho prípadu. Je v ňom obžalovaný niekdajší silný muž slovenskej mediálnej scény Pavol Rusko. A rovnako niekdajší silný muž inej scény – a hneď boss banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák sa pri vyšetrovaní kauzy Gorila rozhovoril aj o objednávke, ktorá mala prísť k nemu. Za objednávkou mal stáť Pavol Rusko a obeťou mala byť jeho vtedajšia obchodná partnerka v televízii Markíza Sylvia Volzová. Ak Mikuláš Černák hovorí, že ich úlohou bolo ju odstrániť, Pavol Rusko má inú verziu. Tvrdí, že u Černáka si chcel overiť, či on sám nebol predmetom takejto objednávky. Po koronaprestávke pokračuje pojednávanie v prípade údajnej objednávky vraždy Sylvie Volzovej. Na lavici obžalovaných sú spomínaní Pavol Rusko a Mikuláš Černák, ale aj ďalší členovia niekdajšej slovenskej mafiánskej scény: Miloš Kaštan a Róbert Lališ. Aj v tomto prípade figuruje Marian Kočner, teraz však v pozícii svedka. Prípad, v ktorom sa to hemží prepojeniami silných z mediálnej sféry so silnými zo sféry slovenského podsvetia konca deväťdesiatych rokov. Moderuje Jaroslav Barborák.

Zbrane na pôdu školy nepatria, odkazuje minister školstva Branislav Grohling tým, ktorí po krvavom útoku vo vrútockej škole volajú po ozbrojencoch, ktorí by priamo v školách so zbraňou v ruke chránili naše deti. Vrútocká tragédia strhla masku aj z dlhodobo pretrvávajúceho ako i tabuizovaného problému šikany na školách. Minister školstva chce vyhlásiť šikane vojnu s nulovou toleranciou.

Brusel ohlásil koniec bezprávia na webe. Chystá pravidlá pre svet online obsahu. „Jedným z cieľov je priniesť aj viac transparentnosti. Problémom je napríklad radenie obsahu. Jeho kritéria v zásade nikto okrem digitálnych platforiem nepozná“, tvrdí Miroslava Sawiris z Globsec Policy Institut. Ani nevieme, čo všetko o nás veľké digitálne platformy vedia. Každou našou prítomnosťou na webe v ňom totiž zanechávame svoje digitálne stopy. A tie o nás povedia viac, ako si myslíme. Naše zvyky, preferencie ohľadom chutí, toho, čo sa nám páči, politických tendencií… Už len história vyhľadávania v online ponuke z nás pre digitálnych hráčov robí viac ako čitateľné ciele. Na druhej strane však stoja často „nečitateľní“ hráči, ktorí prichádzajú s cielenou ponukou. Pripravované pravidlá majú priniesť jasno nielen do otázky zodpovednosti za online obsah, ale upraviť aj zásady pre postup pri nevhodnom, zavádzajúcom či až nelegálnom obsahu. Brusel spustil začiatkom mesiaca tzv. konzulácie pre pripravované celoeurópske nariadenie o digitálnych službách. Do nich sa môže do 8. septembra zapojiť každý. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ako psychiater odmietam stigmatizáciu psychiatrických pacientov ako vrahov, nie je to pravda a potvrdzujú to aj štatistiky, hovorí na margo útoku vo vrútockej škole psychiater Péter Hunčík. Podľa neho cestou lepšej ochrany detí v školách nie sú ďalšie mreže či ozbrojení vrátnici, ale lepšia atmosféra v školách i celej spoločnosti.

Ekonomika je vo voľnom páde - je to akoby sme sa vrátili v čase o 3 roky. To hovorí guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Je to však iba koronou, alebo sme už aj tak očakávali ekonomickú krízu, ktorá vyplýva z ekonomických cyklov? A teda – skončí sa táto ekonomická kríza s koncom pandémie, alebo sa budeme podobne ako po roku 2008 spamätávať dlhšie? Ekonómov sme sa pýtali, koho to postihne najviac. Odpovie Martin Kahanec z ekonomického krízového štábu a analytika VÚB banky Michala Lehutu. Ako sa to dá riešiť a budeme musieť opäť zatvoriť ekonomiku, ak by prišla ďalšia vlna epidémie? Moderuje Peter Hanák.

Z dlhodobého hľadiska to spôsobí tak zvýšenie zadlženosti Európy ako aj nárast daňového zaťaženia a to v konečnom dôsledku môže európsku produkciu predražiť a urobiť tak nekonkurencieschopnou, hovorí na margo 750 miliardového záchranného balíčka, ktorý EÚ vyčlenila na boj s dopadmi pandémie ekonóm Juraj Karpiš. Podľa neho by peniaze z Bruselu mala vláda rozpustiť medzi ľudí a to napríklad aj nejakou jednorazovou nepodmienenou dávkou.

„Nie je podstatné, či nový generálny prokurátor bude z prostredia prokuratúry alebo nie. Podstatné bude, aby bol nositeľom vízie na nevyhnutnú reformu celého systému.“ Do verejnej diskusie pred voľbou nového generálneho prokurátora vstupuje bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová. Prokuratúra ako „štát v štáte“ podľa nej potrebuje zásadnú zmenu. A o nej sa zatiaľ nehovorí, čo je podľa nej na škodu veci. „Ponúka sa nám historická šanca reformovať systém prokuratúry“, tvrdí bývalá dlhoročná sudkyňa, neskôr poslankyňa parlamentu a rovnako bývalá verejná ochrankyňa práv. Prokuratúra musí podľa nej zostúpiť z piedestálu nedotknuteľnosti a podrobiť sa pravidlám demokratickej kontroly. Slovensku by najradšej naordinovala po desaťročiach prokuratúry sovietskeho typu český model štátneho zastupiteľstva. Jana Dubovcová reaguje na vládnu novelu zákona o prokuratúre, ktorá upravuje spôsob výberu generálneho prokurátora. Najviac diskutovanou otázkou pritom zostáva jej zámer otvoriť možnosť kandidatúry aj pre neprokurátorov. Vládna väčšina hovorí o potrebe „nového vzduchu“ pre doteraz uzatvorený systém, opozícia zas o zákone na mieru konkrétnych kandidátov. Moderuje Jaroslav Barborák.

Väčšina z nás chce umrieť v kruhu svojich najbližších, ktorí ich milovali. Napriek tomu drvivá väčšina ľudí na Slovensku umiera osamelo a v nemocniciach. "Najťažšie je pre nás nemôcť sa pred smrťou rozlúčiť so svojimi blízkymi. Dôstojné umieranie je ale u nás na chvoste záujmu spoločnosti i zdravotníckeho systému," hovorí zakladateľka paliatívnej medicíny na Slovensku doktorka Kristína Križanová. Ľudia sa podľa nej vedia zmieriť s tým, že umierajú, desia sa však najmä straty dôstojnosti a pocitu bezmocnosti.

„Voľba, ktorá je pre vládu Igora Matoviča rozhodujúca“ - pohľad Pavla Nechalu na aktuálnu tému výmeny vo vedení generálnej prokuratúry. Advokát a dlhoročný spolupracovník Transparency International Slovensko práve v oblasti očisty štátu od korupcie. Dvadsaťročná skúsenosť s našim justičným systémom ho podľa vlastných slov priviedla k záveru, že „Slovensko sa môže zmeniť len vtedy, keď ho budú viesť najlepšie pripravení a dôveryhodní ľudia s čistým štítom“. Aj preto má byť aktuálny proces výmeny vo vedení generálnej prokuratúry „kľúčový“. Obmedzenie verejnej diskusie pri téme výmeny na čele prokuratúry len na personálne otázky – a teda, kto sa môže či nemôže stať novým generálnym prokurátorom – však považuje advokát Nechala za chybu. Prokuratúra potrebuje podľa neho zmenu nielen pri „kormidle“, ale samotná inštitúcia a jej systém potrebuje reformu. A na to je potrebné myslieť už pri aktuálnej téme voľby nového šéfa prokuratúry. Otázka, či generálny prokurátor má alebo nemá vzísť z radov prokurátorov nie je zásadná. Zásadné je fungovanie prokuratúry a reforma prokuratúry mala predchádzať výberu jej šéfa. Moderuje Jaroslav Barorák.

Smrť Afroameričana Georga Floyda, ktorého udusil policajt, keď mu takmer 9 minút kľačal na krku – spôsobila rozsiahle protesty po celých Spojených štátoch. V dnešnom podcaste sa tam pozrieme – s reportérkou Televízie Markíza Simonou Mikušovou, ktorá už niekoľko mesiacov pôsobí práve v USA. Rozbité obchody a zhoreté autá sú však len následok problému. O systematickom a inštitucionalizovanom rasizme vďaka tomu začal diskutovať celý svet – vrátane pravičiarov a konzervatívcov. Napríklad vrátane britského premiéra Borisa Johnsona. Budete počuť aj Donalda Trumpa a jeho protikandidáta v tohtoročných prezidentských voľbách Joa Bidena. Na to, či práve sledujeme historickú udalosť – a ako to ovplyvní americké prezidentské voľby – sme sa pýtali bývalého veľvyslanca v USA, Rastislava Káčera. Moderuje Peter Hanák.

Buď sa aktuálne vekové obmedzenie pri dôchodkoch zruší, alebo penzie budú v budúcnosti nižšie, alebo sa zvýšia dane a odvody. Na náš dôchodkový systém tlačí nepriaznivá demografia. A bude čoraz viac tlačiť aj na politikov. O dôchodkoch a potrebnej reforme sme sa rozprávali s Viktorom Novysedlákom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nedávno totiž vyšla jej Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá mapuje situáciu za rok 2019. V nej sa konštatuje, že politické zásahy do dôchodkového systému negatívne vplývajú na udržateľnosť štátnej kasy. Udžateľnosť pritom nebola dosiahnutá už tretí rok za sebou. „Hlavným dôvodom sú zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku“, konštatuje sa v najnovšej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výkonný riaditeľ jej kancelárie Viktor Novysedklák je presvedčený, že vekový strop sa pri dôchodkoch stane ekonomicky neudržateľný. V horizonte roka 2060 sa totiž ukazuje, že demografia bude zohrávať silnú negatívnu úlohu. Ak na jedného dôchodcu prispievajú do systému štyria ekonomicky činní, o štyridsať rokov to majú byť necelí dvaja. V naznačenom časovom rámci má byť na Slovensku o 760-tisíc seniorov viac a o milión ekonomicky aktívnych menej. Aké scenáre sa črtajú? Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o troch. Prvý: politici budú periodicky – raz za päť-šesť rokov zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Posúvanie vekového stropu však má svoje „politické náklady“, napríklad v podobe zmeny ústavy. Druhý scenár počíta s poklesom „dôchodkové nárokov“, a teda ľudia budú mať nižšie penzie. A tretí počíta so zmenou daňovo odvodového zaťaženia, ktoré by záviselo od potrieb Sociálnej poisťovne. Prakticky by však šlo o ich zvyšovanie. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na potrebnú reformu štátneho priebežného systému a expert rozpočtovej rady prezradí, ako sa na dôchodok zabezpečuje on. V závere sa naviac dozviete, či sa plánuje prihlásiť do aktuálnej výzvy rezortu financií na nového šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Prihlášky možno posielať do 12. júna.

Reforma vzdelávania, ale aj systémová zmena zložitého daňovo či dlhodobo neudržateľného dôchodkového systému, to všetko by nám mohol Brusel preplatiť z ozdravného balíčka, ktorý EÚ vyčlenila na obnovu hospodárstva zasiahnutého pandémiou. Tvrdí to predseda parlamentného eurovýboru Tomáš Valášek. "Je to šanca storočia alebo to môže byť aj zlyhanie storočia," tvrdí Valášek pretože podľa neho máme šancu za európske peniaze konečne odpútať naše hospodárstvo od závislosti na automobilovom priemysle.

„Zostať doma sme nemohli, veď charita má práve v krízových situáciách byť pri ľuďoch“. Z tohto presvedčenia sa potom podľa Borisa Hrdého, ktorý stojí na čele Bratislavskej arcidiecéznej charity, zrodila projekt „pošli tašku“. V čase najväčšej neistoty a dramatických správ zo zahraničia o stovkách obetí denne, ktoré si počítal na svoje konto Covid-19, tak šli zamestnanci a dobrovoľníci charity do prvých línií. Tie predstavovali príbytky najohrozenejších skupín – seniorov. Pre nich zabezpečovali to najpotrebnejšie – nákupy základných vecí. „Pre seniorov sme sa tak stali neraz jediným kontaktom so svetom“ - tvrdí Boris Hrdý. Bratislavská arcidiecézna charita je súčasťou siete sociálnej pomoci, ktorú zastrešuje Slovenská katolícka charita. Práve v tieto dni si pripomína tzv. Národný týždeň charity. Vzhľadom na špecifický čas aktuálnych obmedzení sa však z ulíc a verejných priestranstiev podujatie presťahovalo do online priestoru. „Online svet už nie je cudzí ani starším ľuďom. Naše služby si niektorí objednávali aj prostredníctvom webového spojenia“, tvrdí Boris Hrdý. Čas koronakrízy ich obohatil o novú skúsenosť: napriek strachu nachádzali vďačných seniorov, ktorým najviac chýbala obyčajná ľudská blízkosť. Vo svojich zariadeniach charita pomáha okrem starších aj ľuďom, ktorí zápasia so závislosťami, či znevýhodneným deťom s ťažkými zdravotnými diagnózami. A s čím dnes charita a charitatívne organizácie zápasia? Okrem večného problému s nedostatkom financií aj s tým, že sa neraz stávajú „odkladiskom“ nepotrebného šatstva. A rovnako hovoria, že im chýba systémové riešenie pre tak žiadané opatrovateľské služby. Do sveta pomoci druhým nás uvedie Boris Hrdý, ktorý vedie Bratislavskú arcidiecéznu charitu. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak by sa dnes k nám Kristus vrátil, opäť by sme ho odsúdili, vrátil by sa totiž medzi nás ako gej či chudobná rómska žena, hovorí evanjelická farárka Anna Polcková. Podoba kresťanstva ponúkaná našimi cirkvami je podľa nej deformovaná a s kristovým posolstvom nemá nič spoločné. To, čo hlása vplyvný farár Kuffa je bohoruhačstvo a takéto kresťanstvo nemôže dlhodobo prežiť pretože rozumných ľudí odrádza.

Vďaka koronakríze dýchame čistejší vzduch aj na Slovensku. Povedal nám to minister životného prostredia Ján Budaj z hnutia OĽaNO. Ale čo keď sa znova naplno rozbehne ekonomika – nevrátime sa opäť k znečisťovaniu? Budete počuť aj slovenského europoslanca za Progresívne Slovensko, Martina Hojsíka. Na zelenú obnovu hospodárstva dostaneme peniaze z Európskej únie – a to možno až miliardy. Na čo presne môžeme použiť európske miliardy z nového balíka na záchranu európskych ekonomík po korone, povie Radovan Geist z portálu euractiv.sk. Moderuje Peter Hanák.

Štyri až osem rokov za mrežami. Hrozia Marianovi Kotlebovi, predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko. Dôvodom je obžaloba, ktorá ho viní z propagácie a podpory extrémizmu a tiež z prejavov sympatií k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Obžalovaný Marian Kotleba sa postaví pred senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Naposledy sa z pojednávania ospravedlnil pre pracovné povinnosti v parlamente. Na dnešné pojednávanie svoju účasť prisľúbil. Samotný proces sa ťahá už tretí rok a na jeho počiatku bolo podanie za šeky so známou neonacistickou šifrou 1488. Expert na extrémizmus Daniel Milo z Globsec policy institute tvrdí, že tento proces bude pre Mariana Kotlebu „zlomový“. Ak sa totiž súdu podarí predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko preukázať jeho vinu, môže nielen skončiť za mrežami a stratiť mandát poslanca národnej rady. Môže to znamenať aj opätovné otvorenie procesu, na konci ktorého bude rozpustenie jeho strany. Súd sa snaží obžalovanému preukázať, že neonacistické symboly nielen propagoval, ale že tak robil zámerne a zámerná bola aj ich propagácia. Naviac, pravicový extrémizmus sa mal „personalizovať“ aj na samotnej kandidátke strany pred ostatnými parlamentnými voľbami. Ako sa to skončí? Čo môže priniesť prípadné odsúdenie Mariana Kotlebu strane? A čo s pravicovým extrémizmom, keď medzi ľuďmi jeho nositelia získali podporu, ktorá ich vyniesla rovno do parlamentu? Je Slovensku extrémizmus súdený? Moderuje Jaroslav Barborák.

Úspešnosť liečby jej malých detských pacientov je v súčasnosti veľmi vysoká a naša onkológia je na svetovej úrovni. hovorí prednostka detskej onkológie na bratislavských Kramároch Alexandra Kolenová. Napriek tomu si aj dnes smrť pri tomto zákernom ochorení vyberá svoju daň o ona musí ako lekár konfrontovať rodičov s tým, že už niet nádeje. Pravda, dôvera a predovšetkým dôstojnosť detského pacienta - to sú podľa nej kľúčové slová pri procese sprevádzania touto chorobou a to niekedy až do trpkého konca. Hovorí, že rakovina – teda vzbura našich vlastných buniek je nesmierne chytrý a húževnatý protivník a jej detskí pacienti sú oveľa chytrejší a vnímavejší než sa nám môže zdať. Azda i preto nie raz na seba berú aj trápenia a bolesť svojich rodičov čeliacich asi tej najhoršej nočnej more každého otca či mamy.

„Zistili sme, že veľa vecí funguje cez internet, no živý kontakt so žiakmi to nikdy nenahradí“. Táto skúsenosť jazykára Petra Lazového bude už o pár dní minulosťou. Po takmer troch mesiacoch sa u nás otvárajú školy. Nateraz však len pre prvý stupeň a piatakov. Druhý stupeň a stredné školy zostanú naďalej zatvorené. Aj tak majú riaditelia škôl problémy s nastavením podmienok. Problém vidia najmä v obmedzení tried na dvadsať žiakov. Elena Jánošiková zo Spojenej školy sv. rodiny v Petržalke hovorí o nutnosti delenia tried, ktorá prinesie nový problém – nedostatok učiteľov. Nakoľko aj tí z druhého stupňa budú zamestnaní online vyučovaním. „V žiadnom prípade sa nám nepodarí usporiadať to tak, aby deti sedeli v dvojmetrových rozostupoch“ - dopĺňa riaditeľka Etela Hessová, ktorá zabezpečuje aj rozbeh materskej školy, nakoľko pri Základnej škole Milana Hodžu pod bratislavským hradom majú aj škôlku. Riaditelia upozorňujú aj na problém s piatymi ročníkmi, v ktorých sú na jednotlivé predmety rôzni učitelia. Krízový režim teraz počíta s jedným na celý blok predpoludňajšieho vyučovania. Spôsobuje to ďalšie problémy – napr. so suplovaním. Problémom má byť aj fakt, že návrat do školy je na „dobrovoľnej“ báze. Školy riešia zabezpečenie online vyučovania pre deti, ktoré zostanú doma. A v neposlednom rade je otázka bezpečnosti učiteľov a žiakov. Ide najmä o pedagógov starších ročníkov. „Nie je vôbec dotiahnutá otázka testovania pedagógov na Covid-19“ - konštatuje Etela Hessová. Niektorí si ich robia na vlastné náklady, niektorým prispejú aj samosprávy. Školy sa po takmer troch mesiacoch otvoria v pondelok prvého júna. Podľa ministerstva školstva sa do nich vráti odhadom 60 až 70 percent žiakov. Má ísť o odhad založený na predbežných dátach z jednotlivých krajov. Otvoria sa rovnako školské kluby a jedálne. Rodičia však nemôžu počítať s klasickými otváracími hodinami – od skorého rána do neskorého popoludnia.

„Je to jej rozhodnutie. Ja musím urobiť maximum pre to aby sa rozhodla inak, ale ak sa pre potrat rozhodne, tak ja - pretože vyznávam slobodu, nakoniec to jej rozhodnutie rešpektujem,“ hovorí o práve ženy na potrat významná predstaviteľka prolife hnutia a poslankyňa OLANO Anna Záborská. Podľa nej takzvaný poľský model, teda prísne obmedzenie práva na potrat, nie je u nás, tou správnou cestou a namiesto reštrikcii a zákazov chce ženám ponúknuť pomocnú ruku, ktorá by ich od interupcií mala odradiť. Nechcem vyvolávať kultúrne vojny ani hystériu pápežského štátu, viera, boží štát tu na zemi nepripúšťa, tvrdí Záborská.

Z hnutia OĽaNO už celé roky počuť najmä konzervatívne a nábožensky orientované hlasy – no Igor Matovič a aj ďalší jeho ľudia už od volieb hovoria, že v klube majú aj liberálov. Kto to je - a prečo ich nepočuť? V dnešnom podcaste sme hľadali liberálov v Oľano. Našli sme napríklad poslankyňu Moniku Kozelovú, šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť Juraja Krúpu – ktorý tvrdí, že konzervatívnych poslancov počuť viac, lebo sa s témami ako potraty, dostávajú pod tlak zo strany fašistov. Rozprávali sme sa aj s podpredsedom parlamentu Gáborom Grendelom – napríklad aj o návrhoch na zatváranie obchodov v nedeľu. Moderuje Peter Hanák.

Najdôležitejšia voľba tohto roka – tak označujú politici pripravovanú výmenu na poste generálneho prokurátora. V júli sa končí mandát Jaroslavovi Čižnárovi, dovtedy sa chce vládna väčšina vysporiadať s otázkou jeho nástupcu. A ak sa doteraz mohol stať šéfom prokurátorov len prokurátor, po novom by to mal byť aj neprokurátor – konkrétne človek s právnickým vzdelaním a minimálne 15 ročnou praxou v právnickom povolaní. Po novom tiež s podmienkou bezúhonnosti. To všetko obsahuje koaličný návrh zákona, ktorý je od utorka v parlamente. Prečo sa z voľby generálneho prokurátora stáva aj deklarovane „najdôležitejšia“ voľba tohto roka a čo hovorí doterajšia skúsenosť s postavami generálnych prokurátorov? Slovensko ich malo v ére samostatnosti šesť. Medzi nimi bol napríklad Ľudovít Hudek, neskôr známy z povestného telefonátu s Ivanom Lexom po zavlečení prezidentovho syna. „Keď ho kopneš do g...ľ, dám ti pusu na čelo“ - dohovárali sa, čo s aktuálnym vyšetrovateľom prípadu. Vtedy však už bol ministrom vnútra. Neslávne nahrávky sprevádzajú aj Dobroslava Trnku. Či už tá, kde s Marianom Kočnerom montujú v kancelárii prvého muža prokuratúry záznamové zariadenie, alebo jeden z výsledkov tejto pasce: výmena s ministrom financií Jánom Počiatkom, ktorý si za generálnym prokurátorom Trnkom prišiel vypýtať „marketingovú“ pomoc v miliónovej kauze Lemikon. Čo musia spĺňať uchádzači o post generálneho prokurátora, aby sa Slovensko vyhlo podobným skúsenostiam? Vládna väčšina aktuálne prišla so zmenou voľby – otvára ju aj iným právnickým profesiám, nielen prokurátorom. Vyžaduje dlhšiu prax – namiesto doterajších desať rokov pätnásť. Uchádzači budú vystavení verejnému vypočutiu v parlamente. A majú napĺňať požiadavku bezúhonnosti zdokladovanú výpisom z registra trestov. Bude to stačiť? Expertka na trestné právo a rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská aj investigatívny novinár Marek Vagovič hovoria, že dôležité bude všímať osobnú aj profesionálnu minulosť uchádzačov a aj ich osobnostné kvality.

Je načase naplno spustiť slovenskú ekonomiku, hovorí poradkyňa ministra hospodárstva Jana Kiššová. Pripúšťa, že pomoc podnikateľom je pomalá, odmieta však, že je neúmerne malá. Plošnú neadresnú pomoc odmieta ako nespravodlivú a tvrdí, že na to nemáme zdroje. Prepad ekonomiky, ktorý nám hrozí, môže byť podľa nej až alarmujúci a preto nie je vylúčené, že sa siahne aj na niektoré sociálne istoty, vrátane trinástych dôchodkov.

„Dve až štyri percentá pri potravinách, okolo desať percent pri zvyšnom sortimente“. To má byť podľa Martina Katriaka zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu týždenný podiel predaja počas nedelí. V prípade predaja v piatok či sobotu je tento podiel neporovnateľný – takmer 50percent. Inými slovami – predávať v nedeľu sa neoplatí – argumentuje. No ekonomické dôvody nemajú byť na prvom mieste, dodáva. Dá sa v tom obchodníkom veriť? Ak politici na tému zatiaľ odpoveď len hľadajú, obchodníci akoby mali jasno. Predavači naviac dodávajú, že je iné byť doma pri svojich v nedeľu, keď sú doma a iné cez týždeň, ako náhradný deň voľna za odrobenú nedeľu, hoc so sto percentným príplatkom. Ich argumenty priblíži Jozef Zadňan z odborového zväzu pracovníkov obchodu. Čo teda vedie obchodníkov a predavačov za volaním po zatvorených obchodoch v nedeľu? Presvedčia politikov, ktorí zastávajú všetky mysliteľné pozície? Od zatvorenia už aj v pripravenej legislatívnej podobe, až k tým, ktorí by najradšej otázku nechali na samotných obchodníkov, či dali nástroj do rúk aj predavačom, ktorí by si mohli voľnú nedeľu akoby uplatniť v obchodnej „výhrade svedomia“, čoho sa však štítia obchodníci. Celú situáciu môže politicky skomplikovať fakt, že s legislatívnym zámerom zatvoriť v nedeľu obchody už prišla opozícia. Od piatka je parlamente návrh strany Smer-SD, chystá sa rovnako Kotlebova Ľudová Strana. Ako sa k nim postaví vládna väčšina, ktorá o téme síce v tomto volebnom období začala hovoriť skôr, no legislatívne to nedotiahla až k zákonnej úprave? Odpoveď môže dať už júnová parlamentná schôdza.

Vláda nebude schopná čeliť problémom, ktoré Slovensko po pandémii čakajú, OLaNO je nepripravené na vládnutie a premiér ma mentálny obzor malomeštiaka, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Naopak, konzervatívnej revolúcii sa nevyhneme a jej prvou obeťou budú reprodukčné práva žien. Nástup konzervativizmu bude zrejme sprevádzaný aj nárastom autoritárskych tendencii. hrozí nám podobný osud ako Maďarsku či Poľsku.

"Nemyslím si, že cestou k vykúpenou sveta je téma zatvárania obchodov v nedeľu, je to degradácia ježišovho učenia a kto na to dnes poukáže, čelí trestnému oznámeniu," hovorí na margo trestnoprávnej žaloby za svoj fejtón „Pošlite Kuffu do cirkusu publicista Michal Havran. Hru niektorých kresťanov na obete považuje za falošnú a nebezpečnú. Slovensku tak podľa neho hrozí teokracia. Publicista Michal Havran čelí božiemu súdu, a to priam doslova. Za svoj fejtón „Pošlite Kuffu do cirkusu“ totiž čelí trestnoprávnej žalobe podľa ktorej sa ním vraj „postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi“ a tým mal podľa žaloby hanobiť kresťanov a kresťanstvo. Dobieha nás nesplnený sľub z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu, hovori na margo tejto žaloby Michal Havran. Ambíciu žalobcu zastupovať úmysly či emócie samotného Boha považuje nielen za nedovzdelanosť, ale dokonca za bohorúhačstvo.

Slovenská populácia výrazne starne a počet obyvateľov nad šesťdesiatpäť rokov sa približuje k jednému miliónu.V roku 2018 na Slovensku žilo viac ako 850- tisíc seniorov, čo je historicky prvýkrát, kedy u nás počet seniorov prevýšil počet detí. V dnešnom podcaste sa pozrieme do domovov dôchodcov – ako sa v nich žije, aké ťažké je sa tam dostať – aj prečo máme málo opatrovateliek – ktoré radšej idú robiť rovnakú prácu do Rakúska aleb Nemecka. Reportáže medzi seniormi sme nahrávali ešte pred koronavírusom – o problémoch, ktoré mali predtým, a ktoré budú mať aj po korone.

"Zakrývaná nedôvera sebe i slobodným médiám. V čase krízy sú to navyše zbytočne vyhodené peniaze." Český mediálny expert Karel Hvížďala hodnotí avizovaný zámer vydávať vládne noviny. Igor Matovič si ho presadil rovno do programového dokumentu svojej vlády. A to napriek otvorenému nesúhlasu niektorých koaličných partnerov. Príkladom je líder SaS Richard Sulík, či Miroslav Kollár z Kiskovej strany Za ľudí. Programové vyhlásenie tak počíta s „bezplatnými informačnými novinami“. Majú zabezpečiť „pravidelné informovanie domácností“ o „odpočte jednotlivých ministerstiev“. Mediálna analytička Miroslava Kernová v tom vidí paralelu so susedným Maďarskom, ktoré sa pre kroky svojho premiéra Viktora Orbána dostalo až pod kritiku európskych inštitúcií. Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy upozorňuje, že v demokratických zriadeniach sú úlohy podelené. Vláda zabezpečuje výkon moci a na hodnotenie sú slobodné médiá. Moderuje Jaroslav Barborák.

Stála po boku poslanca SMERu Viliama Jasaňa a potom dokonca i samotného premiéra Roberta Fica, popritom si však stihla vypisovať s Antonínom Vadalom. S dnes už odsúdeným drogovým pašerákom si bývalá hlavná štátna radkyňa Mária Trošková vymenila doslova stovky správ a riešila v nich aj biznis, daňové záležitosti či vládne nominácie. Pandémia korony pomaly ustupuje a prichádzajú jej hrozivé ekonomické dôsledky. Ľudia prichádzajú o prácu či úspory a rastú v nich obavy o budúcnosť. Tento strach prináša aj nárast úzkostí i depresii a príklady z minulosti ukazujú, že to môže viesť aj k zvýšenému počtu samovrážd. Starostlivosť o duševné zdravie má pritom u nás od ideálu veľmi ďaleko, dôsledkom tak môžu byť samovraždy, ktorým by sa dalo zabrániť.

Po dvoch mesiacoch sa otvorili aj kostoly. Ako inak – na Slovensku s polemikou – ak kostoly, prečo nie divadlá či kiná. Predstavenie, ako predstavenie – zaznievali komentáre. Príklad jezuitského kňaza – niekdajšieho priekopníka práce medzi bratislavskými vysokoškolákmi nás môže uviesť „na druhý breh“ a pomôcť nám pochopiť, čo omša môže pre niekoho znamenať. Ladislav Csontos. Dnes takmer sedemdesiatnik – zažil aj desať rokov v koži tajného kňaza za komunistickej totality pri omšiach v úplnej samote. Desať rokov to je takmer štyri tisíc dní, čo je rovnako štyri tisíc omší. V úplnej samote – to ak hovoríme o prítomnosti iných ľudí. Lebo on sám hovorí, že nikdy sa pri tých omšiach necítil sám, osamotený. Mimoriadny čas koronakrízy priniesol aj cirkvi na Slovensku mimoriadne opatrenia. Podľa teológa a niekdajšieho dekana teologickej fakulty Trnavskej univerzity ale nemožno debatu o tomto období zúžiť len na prijímanie do ruky. Cirkev túto prax podľa Ladislava Csontosa poznala už od prvopočiatkov. Témou a zároveň výzvou po tomto mimoriadnom čase sa podľa neho stáva samotná rodina, ako základné spoločenstvo, od ktorého závisia celé životné príbehy. Pre samotnú cirkev ponúka program, ktorý nazýva „kariérou smerom dole“. Vychádza z príkladu Ježiša Krista, ktorý razil prax služby a starostlivosti o posledných z posledných v spoločnosti. „Smerom nadol“ má byť podľa jezuitu Ladislava Csontosa aj programom reformy– aby sa viera žila v rodinách, či aby laici – a teda nekňazi preberali v cirkvi. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Sme radi z každého kroku, čo nás vracia do normálu“. Medzi knihami bratislavského Artfóra nahlas uvažuje Ivana Taranenková, ktorá prišla medzi svoje obľúbené knihy. Sú nielen jej koníčkom, ale aj profesiou. Stojí na čele Ústavu slovenskej literatúry SAV. „Ja som už na to čakal ako na spásu“, reaguje na uvoľňovanie opatrení ďalší zo zákazníkov tohto kníhkupectva Oldřich Bránecký, dôchodca, niekdajší učiteľ. Cestou sa stihol zastaviť aj v kaderníctve, ktoré tiež otvorilo po takmer dvoch mesiacoch nútenej „koronaodstávky“. Obraz a atmosféru spomínaného kníhkupectva môžeme v týchto hodinách kľudne nahradiť módnym butikom, predajňou nábytku, či pohostinstvom s vonkajšou terasou. Ide všetko o príklady uvoľňujúcich sa protiopatrení na Covid19, ktorý zatlačil život na Slovenska na dva mesiace najmä do priestorov domácností. Ich majitelia či prevádzkari by reagovali podobne, ako Veronika Michalová, ktorá ktorá stojí na čele bratislavskej predajne Artfóra. „Tešíme sa, že môžeme opäť privítať našich zákazníkov. Bez nich by sme tu neboli.“ Radosť však striedajú aj obavy z ďalšieho vývoja. „Už teraz sa pripravujeme na krízu, ktorá môže byť ešte horšia, ako tento čas odstávky“, hovorí Veronika Michalová. Nemáme sa obávať krízy? A čo prinesú našej ekonomike najbližšie mesiace? Otázky, na ktoré sme sa pozreli s ekonómami Michalom Páleníkom a Martinom Kahancom. „Je dosť možné, že na úroveň, ktorú sme dosahovali v roku 2019, sa vrátime až v roku 2022“ - reaguje Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. Moderuje Jaroslav Barborák.

Mýtny tender bol zlodejina ako bič, Ľubomír Vážny nemá moju dôveru, ale momentálne ho z postu šéfa Sociálnej poisťovne nevieme odvolať, hovorí v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda SME Rodina Boris Kollár. Šéfovi sociálnej poisťovne však sľubuje, že sa vo svojom kresle už dlho neohreje. Hovorí, že voči názorom ĽS NS má veľké výhrady, Mariána Kotlebu si však váži a rešpektuje tak, ako každého iného poslanca.