Ráno Nahlas 🎙

„Šťastie je veľmi osobný pocit. Pablo Picasso napríklad hovorí, že slobodný môže byť aj ten, čo je uväznený. Môže naslineným prstom kresliť do prach cely“. Hoci obmedzená, no predsa len sloboda. Sloboda umelca, ktorá ho privádza k šťastiu. Tak o nej hovorí Miroslav Cipár, maliar a umelecký grafik. Pred vyše štvrťstoročím pracoval nielen na slobode osobnej. Práve uňho sa ráno 19. novembra 1989 stretla kritická masa umelcov a intelektuálov, ktorá pripravila odsudzujúce stanovisko k policajnému zásahu proti študentom v Prahe. Po tom, ako v ten istý deň večer odznelo v Umeleckej besede sa už rozbehli známe dejiny Verejnosti proti násiliu a začala sa kapitola slobody pre celú krajinu. Sám Miroslav Cipár však hovorí, že preňho bol dôležitý obraz slobody, ktorý si niesol od malička. „Ja som syn amerikána“, hovorí. Práve otec a jeho rozprávanie o žitej skúsenosti slobody v Spojených štátoch v dvadsiatych rokoch 20. storočia do Miroslava Cipára – neskoršieho barda našej abstraktnej grafickej tvorby – vštepili ideu slobody, ktorú dnes sám posúva ďalej. Ak bol v rokoch Novembra‘89 zrelým päťdesiatnikom, dnes má o 31 rokov viac. A zo svojho piedestálu 85 ročného múdreho starca reflektuje aj dnešné spoločenské dianie. Pripomína, že napríklad Confucius si svojho času tiež chcel vyskúšať „exekutívu“, sklamaný z pomerov sa však z nej stiahol. T. G. Masaryk je zas podľa Miroslava Cipára príkladom toho, že nie rýchlosť odovzdanie informácií zo strany politikov je to najdôležitejšie. „Masaryk nerobil tlačovky, veci si najprv premyslel v esejách“, pripomína. S Miroslavom Cipárom sa pozrieme na udalosti spred tridsiatich rokov, ale aj na Slovensko dnes. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na trh postupne smeruje už druhá vakcína voči Koronavírusu. Ich viac ako 90 percentnú účinnosť považuje farmaceut Jakub Kratka za veľmi vysokú a ich bezpečnosti sa neobáva. Napriek rýchlemu tempu, ich vývoj musel podľa neho podliehať zavedeným medzinárodným štandardom a napokon ich musí odobriť aj Európska lieková agentúra.

Obmedziť právo občanov na zhromažďovanie na maximálne 6 osôb je pre demokraciu veľmi znepokojujúce a vláda by veľmi uvážiť ako bude s týmto inštitútom pracovať, hovorí verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Rúška podľa nej nie sú žiadnym mučením a vláda má právo - v mene ochrany životov a zdravia, občanom nariadiť ich nosenie. V niektorých prípadoch ale mohlo dôjsť k porušovaniu práv žien v pôrodniciach či obmedzeniu práv detí zo sociálne znevýhodnených pomerov na vzdelávanie.

V stredu pribudlo 50 nových mŕtvych na koronavírus. Na takéto čísla si v najbližšom období žiaľ budeme musieť zvyknúť, hovorí známy vedec Pavol Čekan. Veľa mŕtvych bude pribúdať aj preto, že preťažené a reprofilizované nemocnice nebudú schopné pomôcť iným pacientom. Riešenie však podľa neho musí existovať – a musí prísť skôr ako nám príde vakcína, ktorú už aj pre Slovensko objednala Európska komisia. Dajú sa Slováci zaočkovať? Kedy sa na Slovensku začne očkovať a mala by byť vakcína taká dobrovoľná, ako napríklad testy – teda že ju budete potrebovať, aby ste mohli chodiť do práce? Existujú ešte nejaké ďalšie riešenia? A čo vedec Pavol Čekan odkázal tým, ktorí chcú v utorok opäť protestovať? Moderuje Peter Hanák.

Prirovnávať povinné nosenie rúška či testovanie na Koronu k holokaustu je nechutné a dehonestuje to skutočné obete a ich odkaz, tvrdí šéfka organizácie post Bellum Sandra Polovková. Post Bellum zozbieralo už vyše 11 000 príbehov našich vlastných hrdinov, obetí, ale aj páchateľov tých najkľúčovejších momentov našich moderných dejín. Veľmi veľa mladých ľudí sa, žiaľ, ani len nepýta čo prežili ich stari a prastarí rodičia, hovorí Polovková.

Donald Trump. Síce porazený, no bez toho, že by si to doteraz uznal. Naviac – na svojho rivala Joea Bidena chystá sériu podaní, ktoré by mali preveriť férovosť volieb. Podľa amerikanistu Gilberta Futóa na to má ešte mesiac, no potom mu hrozí, že v januári ho z Bieleho domu môžu aj vyviesť. A Joe Biden? Zvolený prezident, ktorý sa chystá na prevzatie moci. Napriek tomu, že demokratickej strane vyhral voľby, tá v ňom podľa Gilberta Futóa vidí len kandidáta, ktorý jej umožní pripraviť sa na voľby nasledujúce – tie v roku 2024, ktoré majú byť pre USA rozhodujúce. Čo sa to v Spojených štátoch posledný týždeň deje? A ako sa výsledky volieb v USA dotknú Slovenska? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať s Gilbertom Futóom z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Pápež František hovorí o cirkvi ako o „poľnej nemocnici“, na Slovensku nachádza tento jeho obraz aj konkrétnu podobu. Do celoplošného testovania dala rehoľa verbistov k dispozícii aj priestory jedného zo svojich kostolov. Ľudia tak v bratislavskej Petržalke nemuseli pred týždňom čakať miestami aj šesť a pol hodiny na výsledky pod holým nebom. Strechu nad hlavou a tiež čaj či dobré slovo našli v kostole misijnej Spoločnosti Božieho Slova. „Zažili sme aj rezervovanosť, či odmietnutie, no boli aj takí, čo prišli do kostola prvý krát v živote“, tvrdí Marek Vaňuš, katolícky kňaz, vysokoškolský učiteľ. Počas testovania sa so svojimi spolubratmi z komunity prihlásil ako dobrovoľník. „Kto iný ako kňazi a rehoľníci by mali dať ruku k dielu“, tvrdí. Svoje miesto a rovno cestu dnešnej cirkvi vidí v ľudskosti a konkrétnej pomoci tam, kde je to potrebné. Ako môže pomôcť pandemickej kríze prísny pôst, ku ktorému vyzvali biskupi? Nie je volanie po otváraní kostolov len zámienkou, ako naplniť chrámové kasy? Alebo ako mení pandémia samotnú katolícku cirkev. To sú len niektoré témy, o ktorých sa rozprávame s Marekom Vaňušom. Moderuje Jaroslav Barborák.

Úplne zastaviť šport či kultúru nie je správne, nemôžeme žiť v neustálom strachu. Tí, ktorí vládnu krajine, budú musieť nájsť systém ako sa vrátiť k nejakej kompromisnej forme normálneho života, hovorí športový agent Andrej Augustín. Okrem vrcholového športu však korona vážne zasiahla aj pohybovú kultúru našich detí.

Donald Trump sa predčasne vyhlásil za víťaza volieb, aj keď v konečnom dôsledku zrejme vyhrá Joe Biden. Hrozí Amerike chaos? Odpovedia politológ Grigorij Mesežnikov, bývalý veľvyslanec Slovenska v USA a dnes opozičný poslanec Peter Kmec a bývalý veľvyslanec pri NATO a dnes koaličný poslanec Tomáš Valášek. Budete počuť aj Joe Bidena, Donalda Trumpa a jehp právnika Rudyho Giulianiho. Aké má Trump právne možnosti napadnúť výsledok volieb na súde, povie ústavný právnik, ktorý sa vyzná aj v americkom systéme, Kamil Baraník. Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste spolupracovali aj Adam Oleš a Mária Kromková.

Hillary Clintonová, John McCain či Mitt Romney – porazení prezidentskí kandidáti z posledných troch volieb. Podľa Martina Bútoru vedeli, aké sú pravidlá a podľa nich aj postupovali. Donald Trump pravidlá nie že mení, on ich podľa bývalého veľvyslanca v Spojených štátoch rúca. Tým, že sa vyhlásil za víťaza v čase, keď neboli spočítané milióny hlasov. „V dejinách Ameriky to nemá obdobu“, tvrdí. Americká demokracia sa tak podľa Martina Bútoru ocitá vďaka Trumpovmu postoju v kritickom bode, s ktorým sa budú musieť vyrovnať až súdy. Trumpizmus prirovnáva k nášmu mečiarizmu z deväťdesiatych rokov. Joe Biden na druhej strane má byť vyjadrením túžby druhého spektra americkej spoločnosti po návrate k normálnosti. Do výsledkov však môžu zásadným spôsobom zasiahnuť rozhodnutia súdov. Trumpov tím požiadal o pozastavenie spočítavania hlasov v Pensylvánii a Michigane a o prepočítanie tých vo Wisconsine. Čo o americkej spoločnosti vypovedajú ich prezidentskí kandidáti? Odpovie Martin Bútora, sociológ, bývalý veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch a tiež niekdajší prezidentský kandidát. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na Slovensku vyrastá takmer každé piate dieťa v chudobe, takmer 190 tisíc detí tak dennodenne musí zápasiť s tým, či budú mať teplú vodu na rannú hygienu či prídu do školy najedené alebo či budú zaspávať vo vykúrenej izbe. Korona a jej ekonomické následky môže do takejto chudoby uvrhnúť tisícky ľudí z tzv. strednej triedy a to vrátane ich detí.

Spojené štáty ako jedna z najstarších demokracií sveta si aktuálne vyberá aj jedného z najstarších prvých mužov. Samozrejme, ak by sme odhliadli od Vatikánu, na čele ktorého stojí vyše osemdesiat ročný pápež František, či ešte o dekádu staršiu prvú ženu Spojeného kráľovstva kráľovnú Alžbetu. Vyše tristo miliónov Američanov už pár týždňov sleduje predvolebný zápas dvoch postarších bielych mužov. Donald Trump, kandidát republikánov, ročník 1946. Joe Biden, ponuka demokratov, ročník 1942. Aktuálne prieskumy verejnej mienky dávajú náskok kandidátovi demokratov. Joe Biden vedie s 51% oproti 43% Donalda Trumpa (Reuters/Ipsos). Pozorovatelia i analytici sú však pri záveroch opatrní. Chcú sa vyhnúť skúsenosti spred štyroch rokov. Hillary Clintonová vtedy rovnako viedla v prieskumoch, výsledok volebnej noci však priniesol víťazstvo jej oponentovi Donaldovi Trumpovi. Ako to dopadne teraz? Akým spôsobom zasiahla do predvolebného boja pandémia? A prečo sa objavujú aj obavy z možného politického násilia po voľbách? Témy pre Martina Rajeca, dlhoročného korešpondenta práve zo Spojených štátov. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Korone zlomí väz až účinná vakcína, ktorá by mohla prísť na trh niekedy na jar," tvrdí virológ Boris Klempa. Dovtedy, podľa neho, nie je čas na slávenie víťazstva, ale naopak na ďalšie protiepidemické opatrenia, vrátane lockdownu.

Testovanie celého Slovenska pomôže, no nezachráni nás – a zrejme aj tak budeme potrebovať tvrdý lockdown. Zhodujú sa na tom viacerí odborníci. Kontaktovali sme šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, ktorý pracuje ako lekár v Nitre. Podľa neho sa zdravotníci neprihlásili aj preto, že ich vláda nepresvedčila o zmysluplnosti celej akcie. Antigénové testy majú svoje muchy – priznáva aj vedec, ktorý počíta, ako sa bude vyvíjať pandémia, Richard Kollár. Čo teda znamená, keď tento víkend dostanete do ruky negatívny výsledok testu? A čo naopak, ak budete pozitívny? Moderuje Peter Hanák.

Pri aktuálnom tempe šírenia korony majú naše nemocnice už len pár týždňov a ich kapacita bude naplnená - varuje lekár a bývalý člen permanentného krízového štábu Peter Visolajský. Slovenské zdravotníctvo bolo podľa neho dlhodobo zanedbávané, prípravu na druhú vlnu však zanedbal aj súčasný minister Krajčí.

„Potrebujeme pripraviť zákon o civilnom spolužití. Majú právo byť legálne krytí.“ Pápež František a jeho vyjadrenia v novom dokumente s názvom Francesco. Autorské dielo ruského režiséra Jevgenija Afinejevského. Jeho rímska premiéra bola pred týždňom mediálnym výbuchom. Len tri vety pred zmienkou o zákone o civilnom spolužití totiž z úst hlavy katolíckej cirkvi zaznelo slovo homosexuáli. Naviac v spojení s ich právom „byť súčasťou rodiny“. Svet zaplavili titulky na jednej strane o bezprecedentnej zmene doktríny smerom k osobám s homosexuálnou orientáciou, na druhej ale aj o Františkovej heréze a dokonca o nevyhnutnosti jeho odstúpenia. Po prvotnom mediálnom šialenstve sa však začala doslova detektívka, či to, čo v dokumente odznelo, bolo skutočne tým, čo pápež aj povedal. Kde sme po týždni hľadania? O tom bude dnešný podcast. Ak režisér Afinejevský pôvodne hovoril, že s pápežom robil rozhovor on sám, postupne vyšlo najavo, že len použil niektoré Františkove vyjadrenia k téme z rozhovoru, ktorý s ním robila mexická novinárka Valentina Alazraki. Ako sa k nemu dostal? Umožnil mu to Vatikán. Z analýzy a porovnania s pôvodným vyše hodinovým rozhovorom sa tiež ukázalo, že Jevgenij Afinejevský pápežove vyjadrenia zostrihal a použil ich v nových kontextoch. Zaujímavým sa javí fakt, že veta o registrovaných partnerstvách a potrebe legislatívy, ktorá by ich právne kryla, sa spoza múrov Vatikánu pôvodne ani nedostala von. Mexická novinárka ju vo svojom rozhovore z Vatikánu nedostala. Objavil ju v televíznom archíve Svätej stolice až ruský režisér. Vatikán, o ktorom sa zvykne hovoriť, že si žije rytmom večnosti, sa v aktuálnej kauze akoby obrnil ešte aj tichom. Doteraz k téme nepovedal nič nielen samotný pápež František, ale ani jeho tlačový úrad. O dôvodoch takéhoto postupu, ale aj o samotnom vnímaní homosexuality katolíckou cirkvou a pápežom Františkom sme sa rozprávali s cirkevných analytikom Imrichom Gazdom. Môžu byť homosexuáli a postoj pápeža k nim pre cirkev problémom? Moderuje Jaroslav Barborák.

Gastrobiznis vytiahol do boja voči štátu. Za jarné protiepidemické opatrenia sa reštauratéri chystajú štát hromadne zažalovať a žiadať náhradu škody aj ušlých ziskov. Pôjde o milióny a keďže premiér sa už nehlási k hmotnej zodpovednosti politikov, zaplatia to žiaľ daňovníci, hovorí iniciátor tejto akcie Miroslav Heredoš.

Pilot pilotného testovania na covid. Len málo ľudí vie, že sú za ním medici bratislavskej lekárskej fakulty. Ešte pred testovaním Oravy a Bardejova to skúsili sami. Jedenásti medici tak otestovali vyše tristo šiestakov medicíny. „Keď ste v tom navlečený celý deň, je tam viacero problémov. Nemôžete sa napríklad poriadne napiť, lebo máte respirátor. Už len obyčajná pauza na toaletu vám dá zabrať“ - opisuje skúsenosti s testovaním Ivan Fuljer. Je medik, piatak a nedávno organizoval testovanie na škole. Tvrdí, že výbornú skúsenosť majú s posielaním výsledkov elektronickou formou. „Odbúrali sme tak čakacie časy a tiež nebezpečenstvo prípadnej kontaminácii pri čakaní v skupine“, tvrdí Fuljer. Pri celoštátnom testovaní to považuje za dobrú alternatívu k výsledkom v obálke. Tým sa nedá vyhnúť najmä pri starších ľuďoch, ktorí nemusia disponovať elektronickou poštou. Pre dve kolá celoplošného testovania je podľa Ivana Fuljera pripravených do tisíc medikov. Sami to vnímajú ako príležitosť odborného rastu. V podcaste sa pozrieme na skúsenosti s testovaním, na odporúčania, ako k samotnému testu pristupovať a či sú obavy na mieste. Moderuje Jaroslav Barborák.

Celoplošné testovanie sa dnes začína najproblematickejšími regiónmi na severe Slovenska. Budeme mať dosť zdravotníkov na testovaní – a najmä potom v nemocniciach? Pýtali sme sa šéfa zdravotníckych odborov Antona Szalaya a prezidentky komory sestier Ivety Lazorovej. Moderuje Peter Hanák.

Jozef Kubík, primár oddelenia pľúcnych chorôb v bojnickej nemocnici, aktuálne muž zodpovedný za jej červenú zónu. Lieči sa tam štyridsiatka covid pozitívnych pacientov. Lekár s tridsať ročnou praxou a s odvahou povedať si svoje. „Nevyužili sme leto. Hoci prvá vlna ustúpila a uvoľnili sa opatrenia, príprava nemocníc mala pokračovať“, tvrdí. Dnes konštatuje, že nemajú nielen materiálne vybavenie, ale chýba aj personál, ktorý by bol napríklad zaškolený na ventiláciu. Covid oddelenie – tzv. červená zóna – je v Bojniciach takmer plná. Už začiatkom týždňa bolo obsadených štyridsať tri z päťdesiatich disponibilných lôžok. Pacienti pozitívni na covid sú tam v rozmedzí od 40 do vyše 80 rokov. „Aj u nás v Bojniciach bojujú o život“, tvrdí. Už teraz sa obáva okamihu, že sa bude musieť rozhodovať, komu dať prednosť a komu nie. „To sú najhoršie chvíle, ktoré lekár nechce zažiť. Ešte som to nezažil, ale obávam sa toho, že to príde. Budú to najhoršie okamihy môjho medicínskeho života“. Plošné testovanie podľa neho nie je zlou ideou, no vláda s ním prichádza v nesprávnom čase. Primár Kubík sa obáva, že testovanie môže ešte oslabiť zdravotnícky personál. Pozitívne testovaní totiž budú vyradení zo služby. Moderuje Jaroslav Barborák.

Je to doslova pandémia vážnych psychických problémov, tak popisuje následky Korony na duševné zdravie Slovákov Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Tá obsluhuje linky prvej telefonickej pomoci - a prípadov, keď život v čase pandémie prestávame psychicky zvládať dramaticky pribúda. Štát sa pritom tejto hrozbe prakticky vôbec nevenuje.

Covid oddelenie takmer plné, tridsiatka zdravotníkov v karanténe, informačný tok len smerom k úradom, jasné usmernenia zo strany štátnych orgánov takmer žiadne. Pohľad na aktuálnu situáciu spoza múrov nemocnice v Bojniciach. Boli sme sa za vás pozrieť v jej červenej covid zóne. Z päťdesiatky vyčlenených miest je už teraz vyše štyridsať obsadených. A podľa kompetentných covid tam už teraz vážne siaha na život. A to ešte nie sme na maxime druhej vlny. „Kapacity máme na hranici už teraz. Dôjdeme k bodu, že budeme musieť rozhodovať, komu sa ešte medicínsky venovať a komu nie“, tvrdí riaditeľ Vido. „Ešte som to nezažil, ale obávam sa, že to príde. A to budú najhoršie dni môjho medicínskeho života“, tvrdí dlhoročný primár pľúcneho oddelenia a dnes muž číslo jeden v bojnickej nemocnici v boji s covidom Jozef Kubík. V bojnickej nemocnici majú aj jasný názor na plošné testovanie. „Rozhodnutia vykazujú známky autorov, ktorí neboli v teréne aspoň dve desaťročia“, tvrdí primár Kubík. V reportáži budete počuť aj tím Slovenského červeného kríža, hliadkujúcu patrolu slovenskej armády, ktorá dozerá na poriadok pred nemocnicou v Bojniciach. Rovnako názory bežných obyvateľov Bojníc na aktuálne protipandemické opatrenia. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nedôsledné a chaotické protiepidemické opatrenia môžu ľudí bez domova pripraviť aj o ten posledný domov, ktorý im ešte ostal. O svoje zdravie pritom majú veľký strach, varuje Alexandra Kárová zo združenia Vagus. Ako sa teda dá prísť o domov keď vlastne ani žiadny domov nemáte? A ako sa správame v stave núdze k ľuďom, ktorých domovom je ulica na ktorej žijú? Odpovede budeme s kolegom Martinom Slizom hľadať v reportáži z Domca – jedného z mála bratislavských denných Centier pre ľudí bez domova.

Nemocnice sa plnia a už teraz hlásia nedostatok sestier. Tie chýbajú dlhodobo. Kto za to môže? Pýtali sme sa exministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Drucker je teraz veľkým kritikom súčasného ministra Mareka Krajčího. Tvrdí, že Krajčí manažérsky nezvláda riadiť pandémiu. Čo však robili vlády, v ktorých sedel Tomáš Drucker a jemu blízki ľudia? Strana Dobrá voľba sa nedostala do parlamentu a ani v prieskumoch nerastie. Spojenie s Pellegriniho Hlasom však neplánuje, pozerá sa skôr po ostatných mimoparlamentných stranách. Budete počuť aj odpoveď na obvinenie jeho spolustraníka Rudolfa Kusého, a obhajobu exministerky Andrei Kalavskej – ktorej Reportéri RTVS našli v dizertačnej práci 12 rovnakých chýb ako mal autor inej práce. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko mentálne a kultúrne ešte stále nie je v 21. storočí, pandémii čelíme mentalitou klanovej spoločnosti našich praotcov, hovorí sociológ Michal Vašečka. Pandémia podľa neho naplno ukazuje rozkladajúci sa štát i spoločnosť v ktorej nebezpečne rastie hnev aj strata spolupatričnosti a súdržnosti.

„Ak by mi napríklad unikal plyn, mám smolu“, tvrdí Ferdinand Exner, ktorý si prešiel skúsenosťou nákazy Covidom-19. Vírus totiž pripravuje o čuch a chuť. Vysoké horúčky ho opustili po 12 dňoch. „Prvý deň som prespala dvadsať hodín v kuse. Nevládala som sa dovliecť do kuchyne. A mala som pocit viny, že sa odo mňa nakazili ďalší.“ To je zas skúsenosť vysokoškolskej pedagogičky Dagmar Kusej. Inú má Emília Bugajová, ktorá učí v Mútnom na Orave škôlkarov. „Keby som nemusela ísť na testy, ani by som o chorobe netušila“, tvrdí. Ponúkame vám príklady, ako sa pandemické ochorenie u nás prejavuje v praxi. Ak Emília Bugajová hovorila o bezpríznakovom priebehu ochorenia, je potrebné uviesť aj fakt, že len na Slovensku má tento vírus na svedomí už takmer 70 ľudí. Utorok pritom priniesol aj správu, že obeťou sa stal aj mladý 31ročný muž. Aj tento fakt upriamuje pozornosť na najbližší vývoj. Andrej Čierny, ktorý pracuje v treťom sektore hovorí, že po prekonaní choroby je pripravený podať pomocnú ruku: „My s vypestovanou imunitou budeme cenní, budeme môcť pomáhať bez toho, aby sme niekoho ohrozovali.“ Ponúkneme aj skúsenosť Jána Dobšoviča, ktorý sa rozhodol o svojej nákaze komunikovať otvorene na sociálnych sieťach. „Covid-19 existuje, prešiel som si ním. A tým, že o mojej skúsenosti hovorím, chcem chrániť ostatných“, tvrdí. Nie všetci nakazení sú však ochotní so svojou skúsenosťou ísť na verejnosť otvorene a pod svojim menom. Hovoria, že sa obávajú reakcií okolia. Hovoria o pohŕdaní či šikane, ktorú podstupujú. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak štát finančne nepomôže Zariadeniam sociálnych služieb, penzistom hrozí nárast poplatkov za ich pobyt v týchto "domovoch dôchodcov," varuje šéfka Centra sociálnych služieb Anna Ghannamová. Podľa nej však u premiéra či ministra financií, na to nie je politická vôľa. V hre tak čoskoro môže byť aj zánik niektorých Zariadení sociálnych služieb.

„Netvrdím, že sa nesnaží. Ale výsledok je taký, aký je: ten hlas tak jasný, zreteľný a zrozumiteľný nie je“ - Zuzana Mistríková reaguje na výkon ministerky kultúry Natália Milanovej pri sanovaní negatívnych dopadov koronakrízy na umelecký priemysel. Prezidentka Únie nezávislých producentov situáciu u nás porovnáva s podporou, ktorú má sektor v susednej Českej republike. Ponúka príklad ministra Lubomíra Zaorálka. „Keď sa pozriete na vážnu situáciu tam a vidíte ministra kultúry, ktorý povie: Budem hlasovať za opatrenia len vtedy, ak mi poviete, ako nahradím škody v oblasti kultúry, lebo som za to zodpovedný.“ U nás taký hlas podľa Zuzany Mistríkovej chýba. „Nerozumiem tomu, že všetky krajiny EÚ už dávno riešia tento segment, pretože si uvedomujú aký je krehký na takýto druh krízy, len u nás sa o tom nehovorí do momentu, kým nechcú vyjsť do ulíc ľudia, ktorí nevedia ako ďalej.“ Ministerstvo len v minulých dňoch zverejnilo návrh riešenie cez úpravu dotačného systému, ktorý by zachytil aj tých, ktorí sa doteraz k štátnej pomoci dostať nemohli. Rezort komunikuje, že systém má byť jednoduchší a zrýchli administratívu na oboch stranách – pri žiadateľoch a rovnako na strane štátu. Krokmi k tomu má byť identifikácia adresátov pomoci – cez nový register; jednoduchšie podmienky pre jej získanie a účinnosť nových pravidiel už od novembra. „Silným signálom je podpora ministra financií, ktorý sedel aj pri rokovaniach, na ktorých boli aj zástupcovia kultúrnej obce“ - tvrdí Zuzana Mistríková. Moderuje Jaroslav Barborák.

Prezidentka Zuzana Čaputová tento týždeň odvolala 63 sudcov nad 65 rokov, ďalších 20 ešte preskúma. Navrhla jej to súdna rada na čele s Jánom Mazákom. Podľa neho niektorí z nich nič nerobili. Hromadné odvolávanie sudcov v 65-tke však považuje za vekovú diskrimináciu. Nebude nám takýto počet sudcov chýbať, a nepredĺžia sa opäť súdne konania ako napríklad rozvody? Šéf súdnej rady zvyšným sudcom odkazuje, že majú viac pracovať. Budete počuť aj ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Slovensko teraz hľadá množstvo nových sudcov, podľa Jána Mazáka sa zatiaľ prihlásili nekvalitní kandidáti a navyše ich vyberáme zle. Akými previerkami budú musieť prejsť? Nie sú stále v komisiách na výber sudcov Kočnerovi ľudia z Threemy? A môže sa stať sudcom niekto, kto napríklad v minulosti fajčil marihuanu? V dnešnom podcaste sa dozviete aj za čo presne bude disciplinárne stíhaný bývalý šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban, ktorý pustil Norberta Bodora von z väzby. Moderuje Peter Hanák.

„Nemôžeme na jednej strane brať Kočnera, že veď on sa môže brániť ako chce a môže aj klamať a na druhej strane Zoltán Andruskó je nedôveryhodný. Príde mi to miestami absurdné“ Marek Vagovič, investigatívny novinár, niekdajší priamy nadriadený Jána Kuciaka a jeho mentor. Reaguje na písomný rozsudok v prípade úkladnej vraždy Jána a Martiny a na jeho odôvodnenie. Ak senát Ruženy Sabovej spochybňuje kľúčového svedka Zoltána Andruskóa, investigatívec Vagovič upozorňuje na slabé miesta rozsudku. A je ich viac. Dnešný podcast ponúka aj bonus: prinášame prvé informácie o novej knihe Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou 2 s doteraz nepublikovanými dialógmi mocných a to rovno v podaní autora. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Darmo budete maršál, ak nemáte veliteľské návyky a nepracujete ani s vlastným štábom," odkazuje premiérovi Matovičovi generál a expert na logistiku Pavel Macko. Naše manežovanie krízy je podľa neho typickým slovenským šlendriánom - hlavne aby to dobre vyzeralo na papieri, ale s vierou, že sa to napokon nikdy naozaj nestane.

IQ + EQ + FinQ = 3Q pre život Tzv. finančná rovnica, ktorá má priniesť kultúru aj do sveta financií a najmä k jeho porozumeniu. A to už medzi žiakmi a študentami. Ambícia, ktorú si pred seba dal tím unikátneho projekt finančného vzdelávania žiakov FinQ. O čo ide a aký finančný kvocient stačí, aby sme úspešne zvládli už svoju peňaženku? Pilotný program finančného vzdelávania by mal byť merateľný na spôsob hodnotenia znalosti cudzieho jazyka. Projekt má ísť naprieč vzdelávacím systémom – počnúc škôlkou, cez prvý a druhý stupeň základnej školy až po školy stredné. S cieľom vniesť kultúru kritického a praktického rozmýšľania o financiách už do sveta detí a mladých ľudí. „Aj tu je na počiatku prebudenie záujmu o premýšľanie, uvažovanie“, tvrdí Darina de Jaegher, autorka programu FinQ. V podcaste budeme počuť aj názory samotných žiakov na peniaze, či na ich finančné preferencie. Ako by napríklad naložili s väčším obnosom? Program je aktuálne v pilotnej fáze. Moderuje Jaroslav Barborák.

Kaštieľ v Rusovciach, Krásna hôrka či kúpele Sliač - i tieto pamiatky by mali byť rekonštruované za peniaze z Bruselu. Takto vidí budúcnosť 7, 5 miliárd, ktoré získame z Bruselu minister hospodárstva Richard Sulík. Podmienkou je predložiť plán reforiem. Ako by teda mali vyzerať podľa ministra Sulíka?

Vláda poslala parlamentu návrh na najrozsiahlejšiu novelu ústavy od vstupu do Európskej únie. Ministerke spravodlivosti umožní zreorganizovať súdy, súdnej rade dovolí očistu justície od sudcov s prepojením na mafiu a s nejasným pôvodom majetku. To, čo bude platiť pre sudcov, však napriek sľubom strán vládnej koalície zatiaľ nebude platiť aj pre politikov. Budete počuť ministerku Máriu Kolíkovú, ktorá pochybuje, či sa kontrolu majetku politikov podarí presadiť cez všetky koaličné strany. Kritikom ústavných zmien je bývalý poradca prezidenta Kisku pre ústavné právo Marián Giba z Právnickej fakulty UK. Podľa neho sú tieto návrhy nedostatočné a vnášajú do ústavy viac rizík ako úžitku. Moderuje Peter Hanák.

Slovenské zdravotníctvo nie je schopné zvládnuť nápor pacientov. Buď pôjdeme cestou silných karanténnych opatrení alebo máme za dverami Armagedon, odôvodňuje nutnosť prísnych a plošných protiepidemických opatrení biochemik Pavol Čekan. Podľa neho sme sa stali doslova obeťou vlastného jarného úspechu a tak sú tvrdé reštrikcie aj daňou za našu nezodpovednosť a zľahčovanie hrozby koronavírusu.

Afganistan, Irak, neskôr Balkán a nepokojné zóny Afriky. Všade tam pôsobil a informoval o dianí pôvodne vojnový reportér Martin Rajec. „Bola to výzva a páčilo sa mi, že môžem cestovať, zažívať dobrodružstvá a ešte ti za to aj platia“, tvrdí s odstupom desaťročia. Nakoniec zakotvil v Spojených štátoch. A mal možnosť reportovať o voľbách, z ktorých vyšiel víťazne Barack Obama. V tých aktuálnych sa proti sebe postavili úradujúci Donald Trump a niekdajší Obamov viceprezident Joe Biden. Chronický neplatič daní, dlžník v rádoch stoviek miliónov a k tomu v oblastiach, ktoré ho môžu robiť vydierateľným. Len hodiny pred prvou z vážnych televíznych predvolebných diskusií vyšli v Spojených štátoch podozrenia smerom k úradujúcemu prezidentovi. Donald Trump, ktorý sa uchádza o druhý mandát, tak má byť ohrozením národnej bezpečnosti – ako to na jeho adresu povedala známa šéfka snemovne reprezentatov demokratka Nancy Pelosiová. Trump všetko označil za lož, hoci svoje daňové priznania ako jeden z mála prezidentských kandidátov v novodobej histórii zverejniť odmieta. Jeho vyzývateľ – kandidát demokratickej strany - Joe Biden si naopak na zverejňovaní svojich daňových záležitostí robí kampaň – a to na účet svojho rivala. Predvolebné dianie v USA vstupuje do finále. Uchádzači o post najsilnejšieho muža planéty vstupujú do ringu ostro sledovaných predvolebných debát. Na situáciu v Spojených štátoch sa pozrieme s dlhoročným spravodajcom RTVS v USA Martinom Rajecom. Moderuje Jaroslav Barborák.

12 ročný Dominik je autista. Jeho mama hovorí, že pre jej dieťa v tomto štáte nie je miesto. Dominik už totiž nežije so svojou rodinou. Nájsť pre neho nový domov však bola anabáza plná odmietania. TITULOK 4

September je deviaty mesiac v roku. A pre niektorých je aj deviatym mesiacom bez príjmu. Aj to je realita dnešnej pandemickej doby. Postihla aj kultúru a jej obslužné profesie. „Sezóna sa skončila vianočnými koncertmi. Prišiel január, február. A do toho marec, keď sa všetko zavrelo a my sme deväť mesiacov bez práce“ - vysvetľuje Hulo van Doski. Má firmu, ktorá sa živí prenájmom hudobných nástrojov a všetkého, čo je potrebné pre koncerty. „Nič som nezarobil od marca“, tvrdí Hulyho spoločník Čiči. Na otázku, ako sa tak dá žiť, s úsmevom odpovedá, že má „zámožnú manželku“. Produkčná Jana Mroščáková zas spomína deda, ktorý jej s manželom pomáha. Všetci štyria sú súčasťou dvestotisícovej armády tzv. „robotníkov kultúry“. Neuvidíte ich na javiskách či pódiách, no bez nich by nielenže stíchli, ale protagonisti a hviezdy pódií by sa k nim ani len nedostali. „Vyháňajú ich dokladať regály v supermarketoch“, hovorí režisér Nikita Slovák. „Hrať a koncertovať treba. Nemôžeme to zabaliť a povedať si, že tento rok len tak vynecháme. Za ten čas sa tí ľudia odnaučia chodiť kdekoľvek a môžeme skončiť naozaj pri tých regáloch.“ Aj preto zorganizoval benefičný koncert „Žijeme tu s vami“, na ktorom chcel upozorniť práve na neľahké položenie týchto pomocných kultúrnych profesií. Dnešný podcast je sondou do ich osudov. A zároveň hľadaním odpovede na otázku, ako by sme skončili, ak by sme boli bez kultúry a jej „robotníkov“? Moderuje Jaroslav Barborák.

Počty infikovaných u nás stále rastú, a aj minister zdravotníctva Marek Krajčí očakáva, že rásť budú aj naďalej. Čaká nás taká kríza ako v susednom Česku? Odborníci varujú, že sme už na ceste. Pýtali sme sa šéfa lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, zdravotníckeho analytika Martina Smatanu a infektológa z pandemickej komisie Pavla Jarčušku. Rozoberieme aj v čom sa Slovensko nepripravilo a kde už teraz zlyhávame. Moderuje Peter Hanák.

Dezinformácie, ktoré dokážu aj zabíjať. A to práve v kontexte pandémie nového koronavírusu. Tak to vidí Jakub Goda, známy bojovník z hoaxami a dezinformačnou scénou sociálnych sietí. Najnovšie je v službách očisťovania informácií o novom koronavíruse, a to rovno v službách rezortu zdravotníctva. Čas pandémie podľa neho ukazuje, že ľudia by mali na sociálnych sieťach spomaliť. Získajú tak čas na potrebné preverovanie informačného pretlaku a braku v súvislosti s pandémiou. Doteraz je to podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vrámci pandémie nakazených vyše 31 miliónov prípadov. A vyše 960 tisíc obetí. Už od začiatku s touto pandémiou spája aj informačná vojna: začalo to už špekuláciami o možnom pôvode vírusu a jeho „pilotovanom“ nasadení jednou z veľmocí, neskôr to bol nedôvera k informáciám z miesta pôvodu, potom spochybňovanie účinnosti základných opatrení, až k akémusi všeobecnému uvoľneniu pozornosti, ktorú si takáto pandémia zasluhuje. S efektom – že veľká časť aj slovenskej populácie sa aj k aktuálnej druhej vlne stavia skepticky. Je to racionálne? A zodpovedné? K sebe a okoliu? Odpovie práve Jakub Goda. Moderuje Jaroslav Barborák.

Deťom v detských domovoch nechýbajú hračky, chýba im ľudská blízkosť a bezpečné stabilné priateľstvo, hovorí zakladateľ projektu "Tvojbuddy" Ladislav Kossár. Tento projekt tak poskytol už takmer stovke detí z detských domovov dlhodobé, stabilné a bezpečné priateľstvo so starostlivo vyberaným dospelým dobrovoľníkom.

Zásadná daňová reforma, teda vyššie dane za domy, byty či kapitál – výmenou za nižšie priame dane z práce. Aj to má byť výsledkom reformného plánu celkovej transformácie Slovenska za miliardy z Bruselu. Reformný vietor má však zaviať aj do vzdelávania, zdravotníctva, vedy, ale aj zvýšenia sociálnej mobility napríklad výstavbou nájomných bytov. Tvrdí to v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda parlamentného eurovýboru Tomáš Valášek.

Lukáš a Daniela Kubíkovci. Dvaja z dvadsiatky mladých ľudí, ktorí si v oravskom Námestove zobrali do hlavy, že svojim súčasníkom a spoluobyvateľom dajú na vlastnej koži zakúsiť osudy ich židovských susedov spred vyše 75tich rokov. Zorganizovali tam openairový divadelný pochod JUDENREIN. Z divákov pritom urobili aj protagonistov. Na hruď im pripli kedysi hanlivý symbol žltej židovskej hviezdy. Predstavenie pritom vrcholilo na miestnom židovskom cintoríne, ktorý len pred nedávnom poškodili vandali. „Odsúdení na smrť sa tam symbolicky strácali medzi hrobami, tá smrť bola tam“, hovorí ďalší z divadelného rodu Ondríkovcov, Štefan. Divadelná dramatizácia má podľa neho silu aj cez desaťročia prenášať dávnu skúsenosť. Poučíme sa? Dve tretiny mladých dospelých Američanov podľa čerstvého prieskumu nevedia o miliónoch obetí holokaustu, pätina ho pritom považuje za mýtus, výmysel. Moderuje Jaroslav Barborák.

Konšpiračné teórie nie sú cudzie ani poslancom parlamentu. Kotlebovi fašisti šíria teórie o tom, že pandémia je umelo vytvorený projekt alebo odmietajú opatrenia – ako napríklad poslanec ĽSNS Martin Beluský – ktorý tvrdí, že nemusí mať prekryté dýchacie cesty. K dezinformátorom sa pridal už aj predseda Smeru Robert Fico. Ten šíri, že obyčajná chrípka zabije viac ľudí ako koronavírus. V skutočnosti je to úplne naopak – koronavírus za pol roka napriek opatreniam zabil viac ľudí ako obvykle chrípka zabije za rok. V dnešnom podcaste spolu s expertom na dezinformácie z rezortu zdravotníctva Jakubom Godom vyvrátime viaceré konšpiračné teórie spojené s koronavírusom. Budete počuť aj expertku Za ľudí na zdravotníctvo a lekárku Andreu Letanovskú a poslanca strany Hlas Petra Kmeca. Moderuje Peter Hanák.

Vieme oveľa viac o tom ako neotehotnieť, než o tom ako priviesť na svet svoje vlastné dieťa, hovorí šéfka občianskeho združenia Bocian Denisa Priadková. Ženy sa dnes, podľa nej, príliš spoliehajú, že ak prídu problémy s plodnosťou, moderná medicína to vyrieši za ne, ale ani asistovaná reprodukcia nie je zárukou na dieťa.

„Niekedy sa hodí vyzerať ako teta“ - tak píše o svojom úspešnom modeli prežitia v Lukašenkovom Bielorusku, ktoré vyhlásilo vojnu nielen svojim občanom, ale i domácim a zahraničným novinárom – Petra Procházková. Česká vojnová novinárka, ktorá má za sebou reportovanie z viacerých konfliktných zón práve na pôde bývalého Sovietskeho zväzu. Prostredníctvom jej reportáži sme tak mohli sledovať dianie v Abcházku, Osetsku, Gruzínsku, Tadžikistane, Náhornom Karabachu, Afganistane. Na vlastnej koži zažila bombardovanie mesta Groznyj v Čečensku, neváhala sa ponúknuť ako rukojemník namiesto pacientov v miestnej nemocnici. Tam neskôr založila aj detský domov pre vojnové siroty. Neskôr ako „persona non grata“ pre ruské úrady zažila aj vyhostenie. Aktuálne však „ako teta“ - tu citujem to „niekedy sa hodí vyzerať ako teta“ navštívila Bielorusko, ktoré už druhý mesiac nedeľu čo nedeľu v státisícoch vychádza do ulíc a protestuje proti Lukašenkovmu režimu a zmanipulovaným augustovým voľbám. Aké Bielorusko zažila na vlastnej koži nenovinárskej „tety“? Krajinu, v ktorej sa o revolúcii proti zmanipulovaným voľbám hovorí doslova všade. Nejde pritom o záležitosť elít. Nad Alexandrom Lukašenkom už podľa českej novinárky „lámu palicu“ aj ľudia, ktorí ho podporovali ešte do augustových volieb. Petra Procházková mu dáva ešte rok. Potom už bude Bielorusko slobodnejšie v porovnaní s dnešnou situáciou, no nebude to ešte sloboda demokratickej krajiny západného typu. Samotní Bielorusi sú podľa nej stále silno naviazaní na Rusko a počítajú s ním aj do budúcnosti. Moderuje Jaroslav Barborák.

Slováci sú ako také šváby Európy. Zalezení do diery, prežijeme všetko, cenou za to ale bude úpadok a zaostávanie spoločnosti, hovorí pre ráno Nahlas spisovateľ a novinár Arpád Soltesz. Podľa neho nás zrejme čaká doba, v ktorej si budeme musieť zopakovať niektoré desivé lekcie z našej vlastnej histórie.

Slovensku chýbajú tisícky lekárov a sestier, máme málo hygienikov a aj ľudí vyškolených na obsluhu pľúcnych ventilátorov. Naše nemocnice sú v zlom stave. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom. Druhá vlna je už teraz horšia ako prvá – a Slovensko bez opatrení čelí obrovskému riziku, že najbližšie mesiace budú kruté. Keďže sme mali slabú prvú vlnu, ľudia si neuvedomujú, aká nebezpečná je pandémia – až kým im nezomrie niekto blízky. Navyše, ani vláda už nemá presný výpočet, čo nás čaká, a tak sa ani nevieme pripraviť. Pandémia je totiž ako počasie – dá sa predpovedať len na krátky čas. Martin Smatana teraz nastavuje opatrenia v slovenských školách. Čo by odkázal kotlebovcom a iným konšpirátorom, ktorí odmietajú opatrenia? Moderuje Peter Hanák.

Invázia do Československa v roku 1968 bola odsúdeniahodná a sovietski vojaci, ktorí u nás počas normalizácie ostali, boli okupanti, tvrdí pre Ráno Nahlas poslanec SMERU - SD Ľuboš Blaha. Napriek mnohým obetiam ako aj platnosti zákona o nemorálnosti protiprávnosti komunistického systému však komunizmus nezavrhuje a obete pripisuje zneužitiu komunistických ideí.

Namiesto celoplošného vekového stropu pri dôchodkoch individuálny strop, zmrazovanie minimálnych dôchodkov či rodinná spolupatričnosť pri penziách. Aj o tom sa uvažuje pri nastavení dôchodkového systému. S jeho celoplošnou reformou počíta vládna koalícia už od svojho vzniku. Naordinovala si ju rovno do svojho programového vyhlásenia. Reforma mala podľa vládneho programu nielen zvýšiť finančnú udržateľnosť systému, ale zvýšiť aj samotné dôchodky občanov, čo si už pri predstavení programu vyslúžilo aj označenie „kontradiktórnosti“ a zámeru „vyvolávajúcemu úsmev“. Reforma sa rodí a dolaďuje na pôde expertných skupín pri rezortoch práce a financií. Prvým ovocím je novelizácia zákona o sociálnom poistení, ktorá prichádza so zmrazením rastu minimálnych dôchodkov. „Je to krok smerom k spravodlivejšiemu nastaveniu systému“, hodnotí dôchodkový expert Ján Šebo. Prvému pilieru by podľa neho zásadne pomohlo nastavenie smerom k tzv. NDS systému. Ide o dôchodkový model štátnych penzií, pri ktorom štát na pomyselných individuálnych účtoch eviduje odvedené odvody a vo finále dôchodky vypočítava podľa nich. Slovenskému dôchodkovému systému má pomôcť aj zmena vekového zastropovania. Namiesto celoplošne nastavenej hranice, ktorá je v súčasnosti na 64 rokoch, by to mali byť individuálne vekové stropy. Nárok na dôchodkové dávky by mal mať človek po štyridsiatich rokoch dôchodkového poistenia. Aké zmeny podstúpia dôchodky – rozprávali sme sa s expertom Jánom Šebom. Moderuje Jaroslav Barborák.