Ráno Nahlas 🎙

„Rozhýbalo sa, no vybehlo na bočné ihrisko“, „osviežujúca nezáživnosť“, „silné zastúpenie v komunále, no pôsobí bezradne“ – pár reakcií na deklarovaný „reštart“ kresťanských demokratov, ktorý pred časom oznámil ešte stále čerstvý predseda hnutia Milan Majerský. Čo sa s nimi stalo a kam chcú ísť – otázky, ktoré zaznievajú, avšak len na periférii mediálnej scény. Oni hovoria o „novom impulze“, ktorý prichádza po „hlbokej reflexii“. Ešte v marci im agentúry dávali čísla mimo parlament, v apríli virtuálne prekračujú jeho prah, avšak s dovetkom – jedna lastovička leto nerobí a dôležitý bude ďalší trend. Čo za impulz sa rodí v KDH? A bude oň vôbec záujem? Otázky pre Milana Majerského, predsedu hnutia a prešovského župana. „Keď si chcete získať rešpekt, musíte prísť s veľkou témou“, tvrdí Milan Majerský. V podcaste ho konfrontujeme, či je takýchto tém KDH schopné, kto je ich nositeľom a čím chcú ľudí presvedčiť. V závere sa dozviete odpoveď na priamu otázku, či má Milan Majerský ambíciu byť niekedy premiérom. Aktuálne sme totiž svedkami konca jedného politika, ktorý premiérom byť nechcel. Moderuje Jaroslav Barborák.

Minulý týždeň bola najčastejšie skloňovaným menom v slovenskej politike Zuzana Baťová – šéfka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Ako to bolo z jej pohľadu, z čoho vychádzala jej veta, že rôzne vakcíny Sputnik spája len názov a prečo nám Rusi nedodali dokumentáciu – sa dozviete v rozhovore so Zuzanou Baťovou – ktorý si môžete prečítať aj na webe Aktualít. Rozhovor viedli kolegovia Jana Čunderlíková a Pavol Štrba a nahrávali ho v piatok.

Riziko krvných zrazenín po vakcíne Astra Zeneca je oveľa nižšie ako pri iných bežne predávaných liekoch, hovorí viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková. Čo nám reálne chýba k tomu, aby sme mohli očkovať aj Sputnikom, a naozaj potrebuje ruská vakcína európsku registráciu? Ľudstvo už vie, ako sa nám podarí úplne poraziť covid-19. Moderuje Peter Hanák.

Po ministerke Natálii Milanovej nezostalo zatiaľ nič, iba tisícky nešťastných osudov ľudí z kultúrnej obce. Takto skritizoval pôsobenie rezortu kultúry jeho bývalý šéf Daniel Krajcer. Rezort, ktorý by mal kultúrnu obec brániť a chrániť totiž podľa neho umelcov v tejto dobe zavretých divadiel, kín, galérii či múzeii doslova hodil cez palubu. Rezort kultúry podľa Krajcera pochoval i unikátny a dlhé roky fungujúci projekt obnovy slovenských hradov. Projekt, ktorý oživil desiatky schátralých hradných ruín, priniesol prácu tisíckam nezamestnaných a pomohol tak tým aj cestovnému ruchu. RTVS fakticky stvoril práve Daniel Krajcer, je teda podľa neho Jaroslav Rezník dobrým šéfom verejnoprávneho telerozhlasu a prečo sa vládni politici už celé roky vôbec nehrnú do zvyšovania koncesii, ktoré by dokázali RTVS zabezpečiť skutočnú nezávislosť? Kam podľa Krajcera "zmizla" aktuálna šéfka rezortu kultúry a prečo o nej takmer nepočuť? No a napokon, ako sa jedna z pôvodných tvárí SaS pozerá na konflikt Igora Matoviča s Richardom Sulíkom a vsadil by si na riadny termín parlamentných volieb? Ráno Nahlas s Danielom Krajcerom, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Súdia posledného z veľkých bosov podsvetia. Jeho meno Ľubomír Kudlička, skupina Takáčovci. V postavení bossa od roku 2003, z toho len posledné dva roky s obmedzením slobody. Kudla, Rabín, Bradatý či Inžinier – aj tak ho poznali zasvätení. V snahe o utajenie mal zmeniť aj klasickú hierarchickú štruktúru gangu a na slobode ho mala držať aj ruka vplyvných. Osudnou sa mu mala stať až vražda v rámci už takmer zabudnutého prípadu spred pätnástich rokov. Ide o koniec posledného „mohykána“ mafie u nás? Otázka, ktorú si kladie aj Ján Petrovič, autor bestselleru Slovenská Mafia a šéf reportérov v Aktualitách. Najvyšší súd má práve dnes rozhodnúť, či Kudličkovi potvrdí štvrťstoročie za mrežami. A my sa porieme aj na to, ako sa s bossmi za mrežami vysporiadava samotná mafia a ako sa mení jej modus operandi a samotná prítomnosť na našom území. Moderuje Jaroslav Barborák

Keď Rus povie vlasť tak tam vidí aj bývalé oceľové srdce ZSSR, juhovýchodnú Ukrajinu, hovorí politológ Alexander Duleba. Podľa neho putinovmu režimu klesá popularita a krátky konflikt by ju mohol zvýšiť, no zopakovať rok 2014 je už vraj nemožné. Vtedajšia vojna Ukrajinu scelila a paradoxne sa tým stal Putin otcom politického ukrajinského národa. Tak Rusko - ako i NATO, aktuálne zhromažďujú okolo ukrajinských hraníc svoje vojská, oficiálnym dôvodom sú veľké vojenské cvičenia. Neprerastie teda táto koncentrácia armád až do vojnového konfliktu? Aké územné záujmy môže režim na čele ktorého stojí prezident Putin, ktorý považuje rozpad Sovietskeho zväzu za tragédiu a katastrofu? V akej kondícii je dnes Ukrajina už roky zmietaná bojmi so separatistami na vlastnom území? No a napokon, akú rolu v tom môže zohrať expremiér Matovič a ako sa vôbec dá vysvetliť až neuveriteľne vysoký sentiment Slovákov k Rusku a putinovmu režimu? V Ráno Nahlas na to odpovie politológ Alexander Duleba so Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vojna o vakcínu či tzv.á Sputnik diplomacia Moskvy, do ktorej sa zamotalo – či „bolo zamotané“ aj Slovensko - jeho dnes už bývalým premiérom Matovičom; nová eskalácia na hraniciach medzi Putinovým Ruskom a Ukrajinou Zelenského, pri ktorej sa rovnako skloňuje aj výraz či dokonca hrozba vojny. Či do tretice vojna hybridná – ktorej majú byť prvé dva príklady len súčasťou. A to všetko v čase, keď sa ulice a ale aj policajné cely Ruska pravidelne plnili podporovateľmi uväzneného Alexeja Navaľného a krajina smeruje k voľbám. Čo sa to na východ od našich hraníc deje? Nemáme sa obávať opätovného konfliktu, ktorý si už vyžiadal tisíce obetí? A nemôže byť za tým len politický rozmar Vladimíra Putina zakryť kritiku svojho vládnutia témami, ktoré to prebijú a sme do nich vtiahnutí aj sami? Téma pre Pavla Havlíčka, odborníka na oblasť bývalého Sovietského zväzu z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO). Matovič je pri Sputniku „hrubý“ „Určitú mieru vulgarity sme si nechali nanútiť našim prezidentom Zemanom, poviem to narovinu“, tvrdí analytik Pavel Havlíček, no spôsoby Igora Matoviča „to prelomili“. Matovičov zásadnejší problém pri Sputniku je však podľa českého analytika jeho obídenie spoločného európskeho postupu a rovnako koaličných partnerov. Za najhoršie Havlíček považuje tzv. outsourcing zodpovednosti na plecia lekárov. „Namiesto toho, aby sa za vakcínu zaručila vláda, zvaľovala to na lekárov, čo je amorálne“, tvrdí Pavel Havlíček. Slovensko príkladom úspechu vakcinančnej diplomacie Putina Sputnik V je pre Putina nástrojom dostať sa tam, kde by sa inak nedostal. Pavel Havlíček hovorí o „Sputnik diplomacii“ Vladimíra Putina. Má byť prostriedkom na podkopanie dôvery obyvateľov Európy a v efektívnossť inštitúcií EÚ. „V Kremli si pri Matovičovi musia všetci tlieskať, Sputnikom dáva akceptačný list Putinovi“, tvrdí analytik. Moderuje Jaroslav Barborák.

Expremiér Igor Matovič v Moskve rokoval o vakcíne Sputnik. Najväčším kritikom tejto cesty je odídenec zo Za ľudí, poslanec Tomáš Valášek. Pýtali sme sa ho aký je to signál v čase, keď Rusko opäť zhromažďuje obrovskú armádu na hraniciach Ukrajiny. Podľa neho sa Igor Matovič v Moskve mal jasne vymedziť proti ruskej agresii. Poslanec Valášek sa chystá urobiť veľké oznámenie o svojej politickej budúcnosti – a to už dnes. Hovorí jasne o strane Progresívne Slovensko. Moderuje Peter Hanák.

Únava, bolesť svalov, hlavy či kĺbov, ale aj dýchavičnosť, búšiace srdce či úzkosť – niekto by to vyhodnotil ako stav, keď sa hlási chrípka. Ak ale tieto príznaky s postupujúcim časom neodchádzajú a trápia aj týždne – môže ísť o tzv dlhý covid alebo syndróm dlhého covidu. V diapazóne jeho možností je aj neschopnosť koncentrácie, poruchy spánku, ale aj psychické problémy. Celkovo je doteraz identifikovaných 205 symptómov. Ide o fenomén, ktorý je zatiaľ skôr predmetom vedeckých štúdií. Pár dní však máme už aj na Slovensku prvú analýzu toho, ako sa správa, aké sú jeho prejavy, koho postihuje prioritne a rovnako, či vieme, čo s ním? Vznikla na základe dát portálu covidhelper.sk. Analýza údajov od vyše tritisíc pacientov ukázala, že dlhý covid u nás postihuje viac ženy (60%) ako mužov. Týka sa často mladších ľudí, mediánový vek pacientov je 43 rokov. Väčšina ľudí (65%) pritom pociťuje výraznejšie obmedzenia v bežnom živote. Téma pre Dagmar Ceľuchovú Bošanskú, dátovú analytičku tímu CovidHelper.sk a spoluautorku analýzy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Telefonické linky zaznamenali až trojnásobný nárast podnetov, pandémia prehĺbila problém domáceho násilia voči seniorom. Páchajú ho aj ich príbuzní a tak sa seniori neraz hanbia vec ohlásiť, hovorí Lýdia Brichtová zo socioFóra. Preteky o vakcíny považuje Lýdia Brichtová za nedôstojné a hovorí, že v mnohých pre život dôležitých oblastiach tento štát nechal seniorov doslova napospas sebe samým - prípadne to hodil na bedrá ich príbuzných. Životy berúca korona, ale aj prísne protiepidemické opatrenia sú tu s nami už celý rok a ak hovoríme, že trpíme, tak potom naši seniori trpia ešte viac – z hľadiska vírusu totiž práve naše staré mamy a naši starí otcovia patria medzi najrizikovejšie skupiny obyvateľstva a práve medzi nimi si pandémia už stihla vybrať i najväčší podiel obetí. Seniorov však atakuje nielen neviditeľný vírus, ale aj stúpajúce domáce násilie či silná sociálna izolácia, ktorá ich často odtrhla i od ich detí a vnukov. Ako sa teda v tejto čudesnej dobe žije práve im, našim seniorom? Aké podmienky vládnu v tzv. domovoch dôchodcov, ako vnímajú neraz veľmi nedôstojnú bitku o vakcíny, nakoľko na nich myslí tento štát a ako na nich dopadá táto doba plná neustálych rečí o smrti a umieraní? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie Lýdia Brichtová z neformálnej platformy mimovládnych neziskových organizácií Sociofórum. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Najsuchší marec od roku 1880. Priemerná ročná teplota za sto rokov u nás vyššia v porovnaní s údajmi o zvýšení globálnej teploty za to isté obdobie. A do tretice: minulotýždňové už takmer letné teploty, ktoré ešte pred dvomi týždňami v noci výrazne klesali pod bod mrazu. Počasie, pri ktorom už aj odborníci hovoria o extrémoch a dávajú ho do súvisu s klimatickou zmenou. Historicky najsuchší marec za vyše sto štyridstať rokov upriamuje pozornosť aj na vzťah k teplotám. So suchom totiž prichádza ich zvyšovanie. Aj tu dáta bijú na poplach: Ak sa za sto rokov globálna teplota zvýšila o jeden stupeň, v našom geopriestore sa za ten istý čas ročná priemerná teplota zodvihla o dva. Čo je za tým? A k čomu smerujeme? Nebudeme raz odkázaní na hľadanie novej planéty pre život? Téma pre klimatológa SHMÚ Jozefa Pecha. „Vývoj ukazuje, že sucho a nedostatok vody bude dosť zásadný problém pre Slovensko“, tvrdí klimatológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Môže sa stať, že v tzv. hodnotových otázkach budeme hlasovať aj s ľudákmi z ĽS-NS, vidím medzi nami hodnotové prieniky, hovorí pre Ráno Nahlas poslankyňa OĽaNO Katarína Hatráková. Tá patrí medzi tých poslancov, ktorí podporili kotlebovskú snahu o zmenu Ústavy, ktorá by znemožnila rovnakopohlavným párom adopcie detí ako aj transrodovým ľuďom zmenu pohlavia. Sú tu, medzi nami. Deti dvoch otcov či deti dvoch mám. Deti z rodín, ktoré nezapadajú do takzvaných tradičných predstáv o akejsi ideálnej rodine. Napriek tomu sú tu, medzi nami no dôvodová správa z dielne kotlebovcov, ktorá by chcela zmeniť priamo Ústavu, o nich hovorí, že žijú v zvrátenom prostredí, v prostredí, v ktorom údajne čelia vážnej hrozbe sexuálneho zneužívania a čelia vraj aj údajnej inklinácii k sexuálnym deviáciám. Jedna z tých, ktorá tieto predstavy v parlamente podporila je aj poslankyňa OľaNO Katarína Hatráková. Ona sama hovori, že nechcela nič iné iba a len rozprúdiť diskusiu na tieto vážne a nepochybne aj citlivé témy a s dôvodovou správou sa údajne nestotožňuje. No, ako vlastne chce diskutovať s tými, ktorých predkladatelia zákona označujú za deviantov, aké má dôkazy k takto vážnym obvineniam a prečo si myslí, že dve mamy či dvaja otcovia nie sú hodní pojmu rodina? A napokon - nakoľko sa vlastne vedia matovičovi poslanci zhodnúť s Mariánom Kotlebom a jeho predstavami o tom, čo sú to hodnoty? Moderuje: Braňo Dobšinský

Ak sme boli Slovensku posledný mesiac konfrontovaní s tzv. vojnou eg – alebo vládno-koaličnou krízou, mocnosti okrem pandémie reagovali aj na neuveriteľné správy o vyhladzovaní národa. Konkrétne 12miliónovej moslimskej menšiny Ujgurov. V čínskej provincii Sin-ťiang je vystavená systematickým pokusom komunistického režimu o zničenie. Nútená sterilizácia, mučenie či indoktrinácia – a to len pre to, že sa niekto narodil ako člen menšiny. Peking takéto správy samozrejme odmieta. Nie však Európska Únia a Spojené štáty. Po troch dekádach politiky prehliadania či opatrného ticha v záujme obchodu prichádzajú so sankciami. A ak ich uvalili oni, sankčnú odvetu vyhlásil aj Peking. Zasiahla pritom aj Slovensko – a to prostredníctvom europoslankyne Miriam Lexmann z mimoparlamentného KDH. Ako vyzerá genocída v 21. storočí a prečo si ju svet všimol až po troch desaťročiach? Všímame si menšiny, ktoré máme doma? A ako vyznieva taká vojna eg na slovenský spôsob vo svetle príbehov, v ktorých ide doslova o prežitie? Aj o tom v dnešnom Ráne Nahlas. „Obchodné vzťahy s Čínou môžu byť pre nás pákou, ktorú by sme mohli použiť ako tlak na ukončenie neľudského zaobchádzania s menšinou Ujgurov“, tvrdí europoslankyňa zo sankčného zoznamu Miriam Lexmann. Moderuje Jaroslav Barborák.

Táto koaličná kríza nemá žiadneho víťaza, má len vyše 5 milónov porazených občanov, hovorí na margo ukončenia vládnej krízy šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Po niekoľkých týždňoch - v ktorých sa vládni lídri nevenovali občanom a ich problémom, ale trávili ich bojom o vlastné pozície a vplyv koalícia napokon našla dohodu. Jej výsledkom je výmena v kresle premiéra. Po roku by tak malo mať Slovensko de facto novú vládu, Igora Matoviča v kresle premiéra strieda doterajší minister financii Eduard Heger a do vlády sa vracia aj Richard Sulík. Igor Matovič ustúpil a na kvetnú nedeľu jazykom z ríše náboženských kazateľov oznámil, že svojim nepriateľom prezlečeným za koaličných partnerov odpúšťa, vyhovie žiadostiam liberálnym a kreslo premiéra opúšťa. Novú misiu si chce nájsť v strážení štátnej kasy, jeho nadriadeným vo vláde tak bude jeho podriadený v politickom hnutí. Akú trvácnosť tak bude mať tento ústupok a dokáže nový premiér vystúpiť zo svojho doteraz tak pokorného tieňa a dorásť na premiérske kreslo? No a napokon, videli sme záverečnú scénu koaličnej krízy alebo išlo iba o koniec prvého dejstva? To sú otázky na šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Po takmer mesiaci vojny, v ktorej proti sebe stáli nezmieriteľné egá koalícia ohlásila pokoj zbraní. Po vzájomných výmenách, ktoré zaznamenali nadávky kalibru „idiot“ či „mimoriadne pomstychtivý človek“ teraz prichádza „odpúšťam“ respektíve „pozvem na obed“. Igor Matovič a Richard Sulík. Veronika Remišová hovorí o „štátnickom prístupe“ a novom začiatku. Označuje tým avizovanú demisiu premiéra a posun tejto funkcie Eduardovi Hegerovi. Svoju podporu mu vyjadrili tak SaS, ako aj Sme rodina Borisa Kollára a Za ľudí. Všetci pritom ohlásili návrat svojich ministrov do novej vlády. Prísľubu a vyslovenej nádeji staronového koaličného zoskupenia však politológ Radoslav Štefančík pripomína nedávnu skúsenosť: „Všetko tu už raz dohodnuté bolo, stačilo však jedno vystúpenie Igora Matoviča“. Sme teda definitívne za koaličnou krízou, alebo sa len dostávame do medziobdobia, ktoré nás delí od ďalšej? Situáciu rozoberieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. Na začiatku bola výzva, aby Igor Matovič odišiel z vlády, nie, aby sa presunul na inú vládnu pozíciu. A tá sa nenaplnila, tvrdí politológ. Už to je podľa neho predpoklad možných budúcich problémov tejto koaličnej a vládnej zostavy. Hegerovi chýba charizma organizátora. Schopnosť dosahovania konsenzu je síce výhodou, pokoj v tejto koalícii ale nemôže byť splnením „domácej úlohy“ jedného premiéra, tvrdí Radoslav Štefančík. Igor Matovič ho môže dostať do svojho tieňa. Pozícia predsedu strany a zároveň strážcu štátnej kasy mu dáva ťažkú politickú váhu, ktorej Eduard Heger nemusí odolať. Predsa len Igor Matovič zostáva stranícky šéf, naviac s kľúčami od peňaženky, upozorňuje politológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

Minister životného prostredia Ján Budaj sa zúčastňuje na rokovaniach o zostavení novej vlády. Včera spolu s Eduardom Hegerom rokovali so stranou Za ľudí a chcú hovoriť aj s SaS. V dnešnom podcaste sa dozviete aj to, kedy Igor Matovič podá demisiu, a pýtali sme sa aj, či vláda vytvorí Igorovi Matovičovi novú pozíciu. Moderuje Peter Hanák.

Ak na jednej strane stoja ultimáta a postupné odchádzanie ministrov, na druhej je formulka – berieme na vedomie, rokujeme. A ak sa tie ultimáta k tomu aj množia, rovnako sa s postupujúcim časom aj časovo posúvajú. Zo stredy sa stáva štvrtok, prichádza nový pondelok a do tretice ešte aj piatok o týždeň! Čo ale stále neprichádza – to je avizované položenie funkcie zo strany premiéra. A to ani po dvoch výzvach hlavy štátu. A ak krajina takpovediac politicky stojí – nerokuje už ani parlament – pandémia ide – s miernejším náporom – no predsa ďalej. Nemocniciam sa síce začína uvoľňovať, obetí však stále pribúda – a to na dennej báze. Už sme prekročili hranicu deväťtisíc. Aj to je obraz Slovenska posledných troch týždňov. Do čoho vyústi? Do vlády s novým premiérom, ktorý však bude s tým starým spojený viac ako pupočnou šnúrou, či ku koaličnému patu, na konci ktorého budú nakoniec všetkými odmietané predčasné voľby? „Matovič si nevie priznať prehru, no rozklad vlády po roku pôsobenia nie je ničím iným, ako prehrou“, tvrdí Grigorij Mesežnikov, politológ a riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky. Logika súčasného vývoja smeruje podľa Mesežnikova k tomu, že predčasné voľby budú nakoniec jediným riešením. Vyhnúť sa tomu dá len tým, že najmä „protagonista“ týchto dní, ako politológ označuje Igora Matoviča, upustí od pozície „všetko, alebo nič“. „Politika je aj o ústupkoch“, tvrdí politológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

Smerujeme k predčasným voľbám a dnes sa už hrá veľký zápas o ich intepretáciu pred voličmi, tvrdí bývalý dvojnásobný minister dzurindových vlád a stratég SDKÚ Ivan Šimko. SaS i Za ľudí by sa radi zbavili premiéra, ten zasa chce ísť do prípadných predčasných volieb ako jediný garant zápasu s mafiou a bývalých partnerov obviniť pred voličmi zo zrady. Vo vládnej kríze by sa dnes už zrejme stratil aj povestný detektív Colombo, Ultimáta striedajú ultimáta, pribúda počet ministrov podávajúcich demisiu, paralyzovaný je už aj parlament a tak po všetkých tých silných slovách je hľadanie konsenzu nevyhnutného na vládnutie čosi ako Colombova žena – síce sa o nej stále hovorí, no ešte ju nik nikdy nevidel. Rok od zostavenia vlády tak Slovensko čelí jej pádu a politici sa namiesto vládnutia venujú sami sebe. Ako dopadne aktuálna vládna kríza a akú politickú budúcnosť nám môžu priniesť hroziace predčasné voľby? A kde sa v tom celom vlastne stratil občan a jeho potreby? V ráno nahlas na to odpovie dlhoročná postava slovenskej kresťanskodemokratickej politiky, človek, ktorý stál za zrodom SDK, ktorá porazila Vladimíra Mečiara a stratég dzurindovej SDKÚ Ivan Šimko. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Ide o posledné výstupy vrámci politickej šou Igora Matoviča, čoho si je dosluhujúci premiér vedomý, alebo politická pomsta je len kalkulom pred kapitolou menšinovej vlády? Otázky, ktoré nastoľuje vývoj koalično-vládnej krízy posledných dní a hodín. Martin Slosiarik, ktorý stojí na čele agentúry Focus, to odhaduje na menšinovú vládu. V nedeľu Igor Matovič oznámil podmienky pre svoj odchod z funkcie predsedu vlády. Medzi nimi Sulíkov odchod, vzdanie sa funkcií ministerky Márie Kolíkovej a podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu zo strany Za ľudí a rovnako koniec Jany Bitó-Cigánikovej na čele parlamentného zdravotníckeho výboru. Stranu SaS rovnako žiada o vrátenie jedného z ministerstiev. Richard Sulík už reagoval svojou demisiou, no rovnako si dáva podmienku: ak chce Igor Matovič zostať ministrom, rovnako ním chce byť naďalej aj šéf SaS. Strana Za ľudí má svoj postoj oznámiť dnes, Veronika Remišová však naďalej hovorí o pokračovaní v štvorkoalícii a vyzýva partnerov k rokovaciemu stolu. Hnutie OľaNO prišlo so stanoviskom, v ktorom počíta s „rokovaniami o ďalšom vývoji pri rekonštrukcii vlády“. Pozvať chce tak Richarda Sulíka ako Veroniku Remišovú. Hosť: Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Focus Moderuje Jaroslav Barborák

Čelíme vlne smútku a po pandémii Korony nás zrejme čaká ešte aj epidémia duševných porúch, varuje renomovaný psychiater Peter Breier. Naša psychiatrická starostlivosť pritom nestíhala už v predpandemických časoch no a dnes počet depresii, úzkostí, panických porúch či domáceho násilia alebo závislostí dramaticky narastá. Pomôcť by ale mohli eurofondy. Z európskeho Plánu obnovy by sa totiž mala zreformovať aj starostlivosť o naše duševné zdravie. Rezort zdravotníctva však chce za 100 miliónov najmä stavať – postaviť detenčný ústav, centrá pre autistov, ale najmä vybudovať vyše 50 psychosociálnych centier pre chronických pacientov. O starých ľudoch, deťoch s ADHD - či sociálnych pracovníkoch, ktorí už dnes v našej psychiatrii zúfalo chýbajú však v pláne niet ani zmienky. Na zriadenie dočasnej „Národnej linky podpory duševného zdravia“ sa pritom našlo úctyhodných 500 tisíc eur. Či teda milióny z európskeho Plánu obnovy našej psychiatrickej starostlivosti reálne pomôžu je tak podľa odborníkov veľmi otázne. V akom stave je duševné zdravie Slovákov sužované pandémiou a jej dôsledkami? A ako to zvládne naša psychiatrická starostlivosť, ktorá takpovediac krívala už v predpandemických časoch? No a akú reformu vlastne prináša 100 miliónový plán rezortu zdravotníctva, o ktorom sa doteraz neviedla prakticky žiadna diskusia a to nielen medzi pacientmi, ale ani medzi odborníkmi? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovedia psychiater Peter Breier a Andrej Vršanský z ligy za duševné zdravie. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

V koalícii sa čoraz hlasnejšie hovorí o odchode SaS – a o riešení vládnej krízy, po ktorom by táto stran jednoducho odišla do opozície a jej posty by sa prerozdelili medzi zvyšné tri strany koalície. Zástancom tejto myšlienky je napríklad šéf hospodárskeho výboru za OľaNO Peter Kremský. V rozhovore sme sa ho pýtali aj to, či by chcel byť ministrom hospodárstva namiesto Richarda Sulíka. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová tvrdí, že SaS môže z koalície odísť – a neskôr sa do nej vrátiť. A samozrejme hlavné slovo pri riešení tejto otázky bude mať strana Za ľudí. Odpovie nám predsedníčka klubu Jana Žitňanská. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko je zlyhávajúci štát, neplní si ani tie najzákladnejšie funkcie ochrany občanov v otázkach života a zdravia. Navyše, nevidieť tu ani alternatívu kompetentných a nemafiánskych politikov, tvrdí novinár a publicista Arpád Soltész. Podľa neho, my vôbec nepotrebujeme žiadnych extrémistov ani fašistov, v deštrukcii štátu si vystačíme aj sami - a možné alternatívy po prípadných predčasných voľbách budú vraj ešte horšie. „Lomikare Lomikare, do roka a do dňa ťa pozývam na boží súd,“ pamätná veta zo slávneho jiráskovho románu Psohlavci sa tu u nás – na Slovensku v roku 2021 stáva smutnou realitou. Liberáli Richarda Sulíka naplnili svoje vlastné proroctvo – ak neodíde z čela vlády Igor Matovič, odídu z nej oni nuž, a keďže Igor Matovič zatiaľ nikam neodchádza, odchádzajú oni. Vládna väčšina tak prakticky rok po svojom vzniku čelí polčasu rozpadu a krajina je tak vystavená nielen hrozbe predčasných volieb ale aj rozpadu štátu a to v doslova v priamom prenose. Je rok od volieb a Slovensko v čase pandémie, ktorá nám deň čo deň berie stovku obetí, prakticky nemá vládu. Kde sa stala chyba, a máme vôbec na to vládnuť si sami? Aká budúcnosť nás čaká s takouto politickou reprezentáciou a čo by nám priniesli čoraz viac reálnejšie predčasné voľby? Ráno Nahlas s dlhoročným komentátorom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň želá Braňo Dobšinský. Je rok od volieb a slovensko v čase pandémie, ktorá nám deň čo deň berie stovku obetí prakticky nemá vládu. Kde sa stala chyba, a máme vôbec na to vládnuť si sami? Aká budúcnosť nás čaká s takouto politickou reprezentáciou a čo by nám priniesli čoraz viac reálnejšie predčasné voľby?

„Nevychádzame z údivu. Do pandemickej krízy si privodiť aj politickú krízu, to je naozaj originálne.“ Pohľad na to, čo sa u nás deje posledné dva týždne z pohľadu Petra Šabatu, komentátora a šéfredaktora Českého rozhlasu Plus. „Potrebujete vládu, ktorá naozaj vládne“, dodáva. „Z Prahy vidíme Matovičovu bezradnosť, moc ju len obnažila“, tvrdí. Igor Matovič je podľa neho pre túto koalíciu nebezpečný ešte aj v pozícii, že by bol len jej radovým poslancom. „Viem si celkom živo predstaviť, že Matovič sedí v parlamente a robí opozíciu svojej vlastnej vláde. To je jeho naturel. A v tom je nebezpečný“, tvrdí Petr Šabata s vyše desaťročnou skúsenosťou z pôsobenia v médiách na Slovensku. Problém vidí v „neexistencii“ dobrej alternatívy pre aktulnu vládnu zostavu. „Hlas, Smer a Kotlebovci to nie sú“, tvrdí Šabata. Moderuje Jaroslav Barborák.

Naša stratégia očkovania je slovenskou verziou povestných „hunger games,“ teda boja o prežitie za každú cenu a bez akýchkoľvek civilizovaných pravidiel. Tvoríme novodobé "schindlerove zoznamy", hovorí Lucia Plaváková, ktorá sa téme očkovania podrobne venuje už celé dlhé mesiace. Podľa nej by sa náš systém očkovania dal nazvať jedným slovom: Chaos, no je to chaos, v ktorom náš štát tých naozaj slabých hádže doslova cez palubu. Očkovanie - to by malo byť dnes tým povestným svetlom na konci tunela v tejto priam šialenej pandemickej dobe. No tu, na Slovensku, je otázkou, komu sa toho svetla vlastne dostane a najmä - na základe akých civilizovaných a skutočne zmysluplných pravidiel. Napokon, kto z nás nepozná večery strávené za počítačom čakajúc na opakovanú a opakovanú snahu o registráciu svojej mamy či otca a kto z nás nevidel všetky tie autá zúfalo sa preháňajúce po celej krajine, v ktorých vozíme svojich otcov či mamy, v snahe ich zaočkovať. No a kto z nás vlastne pochopil všetky tie zložité, neustále sa meniace pravidlá slovenského očkovacieho systému? Ako teda funguje náš očkovací systém, kto sa skrýva za tou povestnou „kritickú štruktúrou štátu“ a koľko Dominík Cibulkových sa tu dnes predbehlo v systéme? A ako náš štát vlastne myslí na všetkých tých starých ľudí, ktorí nie sú priaznivcami internetu a ako registruje ľudí s vážnymi či chronickými diagnózami, ktorých Korona doslova tu a teraz ohrozuje na živote? V Ráno Nahlas sa o tom porozprávame s Luciou Plavákovou, bývalou kandidátkou na poslankyňu za koalíciu PS Spolu, ktorá sa dnes téme očkovania intenzívne venuje už celé dlhé mesiace. Moderuje: Braňo Dobšinský

„Due ore di macchina da Bratislava“ - Dve hodiny cesty autom od Bratislavy. Veta, ktorú len pred niekoľkými dňami vyslovil pápež František. Tie dve hodiny sa vzťahujú na cestu autom z Budapešti. Práve tam má ísť v septembri a nahlas tak vyslovil svoju vôľu navštíviť aj Slovensko. Prekvapivým bol spôsob, ako svoj zámer pápež ohlásil. Akoby len tak mimochodom spomenul Bratislavu s tým, že „prečo nenavštíviť Slovákov?“, keď už bude tak blízko v susednej Budapešti. Dodal pritom, že „neviem….aj tak začínajú veci“. Šlo o pápežov momentálny nápad, alebo čo mohlo byť za ním? Publicista a hlavný koordinátor poslednej z návštev Jána Pavla II. na Slovensku Marián Gavenda hovorí, že Františka síce sprevádza povesť „neriadenej strely“, ale v prípade zahraničných ciest existuje detailné plánovanie, zvlášť v aktuálnej pandemickej dobe. Za voľbou Bratislavy môže byť nedávna návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej a viac ako dobrý dojem, ktorý vo Vatikáne zanechala; rovnako pápežova skúsenosť s pútnikmi od nás, ktorých bolo počas generálnych audiencií vo Vatikáne „vždy živo počuť“. A v neposlednom rade je tiež fakt, že v bezprostrednom pápežovom okolí sú dvaja Slováci, ktorí sa starajú o jeho verejné liturgické slávnosti. Ako sa pripravujú pápežské cesty? A na aké Slovensko František v septembri môže prísť? Vzhľadom na aktuálne polemiky – či už príslušnosti ku konkrétnym cirkvám vrámci sčítania obyvateľov, alebo voľbu možnosti bez vyznania; otváranie otázky nedokončenej odluky cirkvi od štátu či ďalšie vstupovanie do potratovej legislatívy. Pápež František pri prípadnej návšteve vystaví Slovensko podľa Mariána Gavendu „skúške evanjeliom“. „Cirkev tu vyžila, aj keď štát dával veľké peniaze na jej likvidáciu“, dodáva. Moderuje Jaroslav Barborák.

Premiér zatiaľ vládnu krízu ustál, končí iba minister zdravotníctva Marek Krajčí. Aj v hnutí OĽaNO však vidia Matovičove chyby. V dnešnom podcaste budete počuť predsedu poslaneckého klubu najväčšej vládnej strany, Michala Šípoša. Bezchybný však v OĽaNO podľa Michala Šípoša nie je nikto. Rozprávali sme sa aj o tom, či sa odchádzajúci minister Krajčí dopustil nejakých chýb, kto zodpovedá za 8 tisíc mŕtvych, kedy vlastne k výmene dôjde, a kde budú hľadať nového ministra. Moderuje Peter Hanák.

Streda, ktorá mala byť dňom D pre rozseknutie vládno-koaličnej krízy, hodiny rokovaní za zatvorenými dverami, väčšina strán skúpa na vyjadrenia, no aj z toho mála sa dal postihnúť posun, ktorý to „rozseknutie“ priniesť môže: ešte pred týždňom tu bola akoby zákopová vojna nezmieriteľných pozícií, teraz sa hovorí o „vôli ísť ďalej v tejto koalícii“, či o „snahe“ zotrvať v nej – no s potrebou nejakej formy personálnej „sebareflexie“, či „zmeny manažmentu pandémie“. Ak však odchádzaním predtým hrozili liberáli a zaľudí, teraz to vytiahol Boril Kollár – podporu koalície podmienil politickým obchodom podpory požiadaviek svojej strany – inak sa zoberieme a odídeme my – tak to dnes naformuloval. „Kollárova požiadavka je nehorázna, nerieši krízu ale seba“, tvrdí Miroslav Řádek, politológ Trenčianskej univerzity. Aké má šance táto zostava? A koľko času ešte má? „Odchod Sulíkových liberálov z tejto koalície otázka dní, nanajvýš týždňov“, tvrdí politológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nezvládame nielen pandémiu, ale nezvládame ani jej sociálnoekonomické dôsledky - toto nie je vládnutie, fejsbukovo sa dlhodobo vládnuť nedá, tvrdí expremiérka Iveta Radičová. V spoločnosti pritom podľa nej narastá nielen hnev, ale frustrácia a zúfalstvo prerastá už do všeobsiahleho smútku krajiny. Slovensko sa čoraz viac ukazuje ako krajina stavaná len do dobrého počasia, pandémia a jej dôsledky dôkladne demaskovali všetky naše nedostatky a všetky tie naše obvyklé „akože“ riešenia. Okrem Korony sme pritom nútení sledovať aj vážnu politickú krízu, v ktorej si premiér s ministrom hospodárstva už ani len nevedia prísť na meno no a v hre je okrem možnej rekonštrukcie vlády aj opozičné referendum o predčasných voľbách. Ako dopadne spor Sulík kontra Matovič z pohľadu političky, ktorá ich – ešte ako premiérka, veľmi dobre spoznala? Čo sa ukrýva pod hladinou tohto politického zápasu a čo tento štýl vládnutia, neustáleho chaosu a permanentného hľadania vinníkov urobí s našou spoločnosťou? V Ráno Nahlas nám nastaví zrkadlo expremiérka Iveta Radičová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vládna koalícia, ktorá akoby mala prestávku – a to vo vládnutí aj v koaličných väzbách. Formálne síce všetko pokračuje, reálne sme tu už týždeň v stave vyčkávania. Na to, či zostava, ktorú dali dokopy minuloročné voľby pôjde ďalej a prípadne v akej podobe. Pred týždňom si totiž premiér propagáciou Sputnika rozhneval dvoch koaličných partnerov – Zaľudí a SaS až – až natoľko, že volajú po zásadnej rekonštrukcii vlády. A ak oni hovoria, že už majú Matovičových spôsobov dosť, premiér a jeho ľudia naznačujú, že na odchod sa nechystá. Očakáva sa teda, kde sa prikloní Boris Kollár a jeho Sme rodina. Ako sa na to pozerá trojnásobný podpredseda parlamentu, tridsaťročný poslanec, líder najpr MKDH, neskôr SMK a naposledy prvý muž strany Most-Híd, politik so skúsenosťou piatich vládnych koalícií, naposledy rovno so Smerom-SD. Béla Bugár. Hovorí o marazme, ktorý môže rozložiť krajinu; tiež o svojich skúsenostiach s protagonistami sporu - Matovičom a Sulíkom. „Matovič neustúpi, ešte to vyhrotí. A buď sa psychicky zloží, alebo bude musieť ustúpiť Sulík. Inú možnosť nevidím“, tvrdí Bugár „Vládnuť sa nedá len cez sociálne siete“, kritizuje prístup premiéra Matoviča. Na príkladoch predchádzajúcich predsedov vlád a riešenia koaličných kríz približuje, čo tejto zostave chýba. „Dzurindovi stačila na presvedčenie rebelujúceho Migaša prechádzka okolo Dunaja“, ilustruje. „Nič podobné tu nevidím“, dopĺňa Béla Bugár. Béla Bugár v rozhovore opisuje aj zákulisie odstúpenia Roberta Fica po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. S požiadavkou, ktorá vtedy rezonovala na plných námestiach, vtedy pred predsedu Smeru-SD predstúpil práve on. „Sme sa postavili a povedali sme, že musí odísť alebo odídeme my“. Moderuje Jaroslav Barborák.

Čakajú nás dlhé mesiace zahnívania, týmto sa končia akékoľvek snahy o zásadnejšie sľubované zmeny. Takto komentuje vládnu krízu sociológ Michal Vašečka. Toto podľa neho nie je vládnutie, premiér namiesto toho predvádza permanentnú show. Od volieb uplynul iba rok a Slovensko už čelí nielen zdrvujúcej pandémii, ale aj vážnej politickej kríze, v ktorej ide vládnym politikom doslova o všetko. Zatiaľčo Korona nám deň čo deň berie stovky spoluobčanov, vládni – no i opoziční politici, si nevedia prísť ani na meno a namiesto premyslenej stratégie ako svorne čeliť pandémii sa politické kuloáre zaoberajú rošádami vo vládnych kreslách či referendom o predčasných voľbách. Slovensko pritom v boji s pandémiou žalostne zlyháva, no o politickej sebareflexii na Hradnom kopci niet ani chýru. O čo teda ide v aktuálnej kríze vládnym liberálom a je premiér Matovič schopný nejakých ústupkov a aspoň nejakej sebareflexie? A kam zmizol pojem politická zodpovednosť a prečo ju pri tempe 100 obetí denne necíti minister zdravotníctva? Žiaľ, aj keď tu žije nesmierne množstvo šikovných ľudí, ukazuje sa, že nemáme na viac. Kľúčový omyl je, že takzvaní bežní ľudia zvolili obyčajných ľudí no očakávajú, ž budú vládnuť neobyčajne. Nechali sme sa obalamutiť tézou, že stačí nekradnúť. Ukazuje sa, že to ani zďaleka nestačí, tvrdí v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vládnou koalíciou zmieta kríza a na stole sú hlavy všetkých ministrov, vrátane premiéra Igora Matoviča. Ten tvrdí, že ide o Sputnik. Strany SaS a Za ľudí však hovoria, že problémom je štýl vládnutia. O tom sme sa rozprávali s politológom Pavlom Hardošom. Čo by sa vlastne zmenilo, keby Igor Matovič zostal šéfom OĽaNO, ale nebol by premiérom? A čo sa naopak stane, keď Matovič povie svojim koaličným partnerom nie? Podľa Pavla Hardoša bude otázkou aj jednota klubu OĽaNO. Rozprávali sme sa aj o tom, ako by mohol vyzerať parlament a vláda po prípadných predčasných voľbách. Moderuje Peter Hanák.

Deti poznajú keď prichádza smrť, ale nie vždy to vedia dať najavo slovami tak, ako my dospelí, hovorí šéfka detského domáceho hospicu Plamienok Mária Jasenková. Už roky sprevádza deti tam, odkiaľ už nie je žiadneho návratu a po všetkých tých skúsenostiach tvrdí, že keď umrie dieťa nedá sa to pochopiť, dá sa s tým len zmieriť a prijať to. Tvárou v tvár hrozbe blížiacej sa smrti tieto deti predčasne dospievajú a neraz tak podľa nej nesú okrem svojho bremena aj starosti a úzkosti nás dospelých. Aké je to teda keď umiera dieťa, chápe čo sa deje a rozumie kam vlastne ide? Aký to má zmysel a ako sa s touto nočnou morou každého jedného rodičia, dokážu vyrovnať jeho otec či matka? No a kde v tomto všetkom ešte ostáva nejaký priestor pre súrodencov a prečo i v týchto najťažších chvíľach musia rodičia zápasiť ešte aj s nevľúdnym sociálnym systémom? Počúvate ráno Nahlas, dnes so šéfkou detského domáceho hospicu plamienok Máriou Jasenkovou, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Covid, sčítanie obyvateľstva, parkovacia politika – čo tieto tri na prvý pohľad nesúvisiace témy spája? Fakt, že pri ich riešení môžu výrazne pomôcť jednoznačné dáta. Absencia jednoznačných dát robí problémy pri manažovaní pandémie; na dátach je založené aktuálne sčítanie obyvateľov, domov a bytov a ešte len uvidíme, čo všetko z nich vyplynie. A príklad parkovacej politiky najväčšieho slovenského sídliska nás tiež odkáže na dôležitosť dát. Na dáta v spomenutých kontextoch sa pozrieme s Jánom Hrčkom, starostom najväčšieho slovenského sídliska – stotisícovej Petržalky. Prečo to na najväčšom slovenskom sídlisku miestami vyzerá, ako by ani žiadny zákaz vychádzania neplatil? Majú samosprávy nástroje na udržanie poriadku? „Smerujeme k anarchii, ak sú ľudia svedkami, že pravidlá neplatia rovnako pre niektorých vrcholových politikov“, trvdí Hrčka. A ako konkrétne sa prejaví aktuálne sčítanie obyvateľov stotisícového mesta v meste? „Ročne prichádza Petržalka o jeden a pol milióna eur“, tvrdí Hrčka. Dôvodom je fakt, že podielové dane sú naviazané na dáta štatistického úradu a podľa neho žije na najväčšom slovenskom sídlisku stoštyri tisíc obyvateľov. Register osôb – ktorý je podľa starostu presnejší a adresnejší – ale vykazuje vyše stosedemnásť tisíc Petržalčanov. Aktuálne elektronické sčítanie obyvateľov má priniesť poriadok aj do týchto nezrovnalostí. Moderuje Jaroslav Barborák.

Obávam sa obrovskej pandémie odvrátiteľných úmrtí postcovidových pacientov. Musíme zorganizovať komplexnú rehabilitáciu tých, ktorí prekonali Koronu, hovorí bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky a človek, ktorý osobne vybojoval zápas s Koronou Martin Smatana. Z nepresných testov sme spravili základ nášho testovacieho systému, čím sme posmelili nezodpovednosť držiteľov "modrých certifikátov", to je podľa neho naša veľká chyba oproti krajinám, ktorým sa už podarilo úspešne zlomiť pandemickú krivku. Za aktuálne zvládanie pandemickej krízy vláde píše na vysvedčenie päťku a preto by mal z postu ministra zdravotníctva Marek Krajčí, odstúpiť. Je to už rok, no pandémiu sa nám stále akosi nedarí skrotiť, počet obetí neustále pribúda a v hre je už dokonca aj možnosť absolútneho lockdownu, v ktorom by sme doslova vypli celú krajinu. Kde sa stala chyba, že sme z pozície takpovediac premianta prvej vlny skĺzli až ku krajine, ktorá sa stala odstrašujúcim príkladom ako pandémiu nezvládať? Čo ďalej, kto je zodpovedný a môžeme za to my všetci alebo ide o dôsledky zlého riadenia boja s neustále mutujúcim zákerným vírusom? V dnešnom podcaste na to všetko odpovie bývalý šéf Inštitútu zdravotných analýz a človek, ktorý Korone čelil osobne: Martin Smatana. Moderuje Braňo Dobšinský

Rok s rokom sa zbehol, marec s prvým marcom – 2020 s rokom 2021. Ak sa ale pred rokom volebná noc začala 29. februárom, po roku tohto dňa nieto. Napriek tomu tu máme prvé výročie od parlamentných volieb. A ak sa vtedy hovorilo a písalo o Matovičovi, ktorých všetkých – a najmä Fica - volebne zvalcoval, dnes tu máme rovnakého Igora Matoviča, ktorého valcuje pandémia, opúšťajú ho voliči, kritizujú koaliční partneri a v opozícii mu rastie stále hlasnejší vyzývateľ v osobe Ficovho učňa - expremiéra Petra Pellegriniho. Kam sme sa dostali po roku od parlamentných volieb? A nečakajú nás za „rohom“ ďalšie? Téma pre Sama Marca, komentátora a publicistu, rovnako prekladateľa, ktorý pravidelne reflektuje život v krajine medzi Dunajom a Tatrami. „Igor Matovič ako ho poznáme od začiatku – politik konfliktu – je ako premiér opozíciou vo vlastnej koalícii, to je absurdné nastavenie“, tvrdí Marec. Voľby mu vyhrala protikorupčná agenda. Hneď v prvých dňoch juž však zatienila pandémia nového koronavírusu. „Pandémia sa nedá politicky vyhrať, táto vládna zostava má smolu“, tvrdí Marec. Zložitú situáciu však samotný premiér len komplikuje. Moderuje Jaroslav Barborák.

Polícia začala viac kontrolovať dodržiavanie opatrení. Nie je to neskoro, keď už máme plné nemocnice a Slovensko je momentálne najkritickejšou krajinou na svete? V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Prečo podľa neho ľudia nedodržiavajú opatrenia? A dodržiava ich on sám? Ako je možné že naše zložky nedokážu vymôcť pravidlá, keď Slovensko má na európske pomery ďaleko nadpriemerný počet policajtov – a za ministra Kaliňáka roky išlo do polície veľa peňazí? A pýtal isme sa aj na nového policajného prezidenta a jeho minulosť pod Robertom Ficom, ale aj na plánovanú policajnú reformu. Moderuje Peter Hanák.

Sto dvanásť miliónov prípadov celosvetovo, takmer dva a pol milióna úmrtí, pritom takmer osemdesiat osem miliónov hospitalizovaných – doterajšia štatistika nového koronavírusu v celosvetovom merítku. Pri zaostrení na Slovensko to vyzerá nasledovne: bezmála tristo tisíc pozitívnych potvrdených PCR testami, vyše štyri tisíc hospitalizovaných a vyše šesť tisíc sedemsto úmrtí. Covid-19, ktorý sa doslova zahryzol do našich životov. A ako vypočítali renomovaní demografi – on tie životy aj kráti. Odrazí sa to vo výhľade, koľko sa budeme môcť dožiť. A ak na jednej strane demgrafi v úvodzovkách „merajú“ život, na druhej si rovnako pozorne všímajú dáta o jeho prejavoch – a to aj v aktuálnom sčítaní obyvateľov. To všetko sú témy pre jedného z nich - Branislava Blehu, demografa z Prírodovedeckej fakulty UK v BA. Moderuje Jaroslav Barborák.

Napriek oficiálne deklarovaným číslam, počet potratov zostáva v princípe konštantný, tvrdí gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský. Podľa neho skutočný pokles umelých prerušení tehotenstva neprinesú snahy o ich zákaz či obmedzovanie, ale zabezpečí ich sexuálna osveta a najmä dostupná a v niektorých prípadoch i štátom preplácaná antikoncepcia. Vyhláška ministra zdravotníctva, ktorou de facto spoplatnil interrupcie pre ženy nad 40 rokov, opätovne otvorila citlivú tému reprodukčných práv žien a ich slobodnej voľby v prípade tehotenstva. Smerujeme teda pod ministrom otvorene sa hlásiacim ku kresťanskej viere k obmedzeniu práv žien? Hrozí nám takzvaný poľský – striktne reštriktívny model? A prečo by mal štát preplácať antikoncepciu a učiť o bezpečnom sexe? V Ráno Nahlas na to odpovie prednosta pôrodnice v bratislavskom Ružinove Jozef Záhumenský. Reč však príde aj na varovania ombudsmanky, ktorá opakovanie upozornila na porušovanie práv rodičiek v čase Korony. Prichádza teda v čase pandémie skutočne k pôrodom bez tíšenia bolesti, núteným cisárskym rezom či odtŕhaniu novorodencov od ich mám? Počúvajte ráno Nahlas s pôrodníkom Jozefom Záhumenským. Moderuje Braňo Dobšinský.

Na počiatku bolo zemetrasenie – otras, ktorý spôsobila smrť dvoch mladých ľudí Jána a Martiny. Likvidácia investigatívneho novinára, ktorý obnažoval obchodné zákulisie politiky a politické zákulisie biznisu veľkých. Otras, ktorý nahneval ľudí až k masovým protesom; otras, ktorý zmietol duo Fico – Kaliňák; otras, ktorý zamiešal aj následnými februárovými voľbami spred roka; otras, ktorý vyniesol do premiérskeho kresla spočiatku vystrašeného Igora Matoviča. A v týcho otrasoch by sme mohli pokračovať – ich efektom sú aj putá, v ktorých sme mohli vidieť Kočnera, Ruska, oligarchov Haščáka, Brhela… S postupujúcim časom sme však svedkami nového vrenia pod povrchom – ak smrť Jána a Martiny vyvolala hnev a odmietnutie zriadenia, v ktorom sa mali dobre „naši ľudia“, posledné prieskumy hovoria o narastajúcej popularite tých, ktorí za tým zriadením stáli. Čo sa zmenilo? A môže za to len covid a jeho manažovanie? Či ventilovanie vnútrokoaličných napätí? Minula sa energia, ktorá vzišla z vraždy Jána a Martiny a ktorá dala hybnú silu k zmene? Alebo z nej ešte môžeme čerpať? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity v Bratislave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nik pred tromi rokmi nepredpokladal, že sa dostaneme až takto ďaleko. Je tu obrovský posun, aj Jano by valil oči, keby videl, čo sa deje. Toto nikto nečakal, ale ešte nie sme ani zďaleka za vodou, spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka investigatívny novinár Aktualít Marek Vagovič. Od jánovej vraždy a vraždy jeho partnerky uplynuli včera presne tri roky a podľa Mareka Vagoviča Ján - a najmä jeho práca, zmenili Slovensko. Aký bol Ján Kuciak ako novinár a akým bol človekom, kam až jeho práca viedla a ako sa za tie tri roky od jeho vraždy zmenilo Slovensko? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie investigatívny novinár a bývalý janov šéf Marek Vagovič. Moderuje Braňo Dobšinský

Prečo sme najhoršou krajinou v počte obetí pandémie na obyvateľa? Celoplošné testovanie antigénovými testami nám zrejme vôbec nepomáha, a je možné, že dokonca škodí, tvrdí ekonóm a analytik Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. Lockdown je podľa neho deravý - ľudia chodia, kam sa im zachce. V zahraničí to polícia kontroluje efektívnejšie. Slovenská ekononika sa podľa neho tento rok spamätá, aj keď sú obchody a reštaurácie zatvorené – a väčšina z nás sa tak bude mať lepšie. Dajte si pozor na ľudí, ktorí sa vyjadrujú k ekonomike, lebo niektorí zo slovenských ekonomických analytikov – sú skôr ideológovia, ktorí nezvažujú pre a proti. Tvrdia iba, že štát je horší a trh lepší. Moderuje Peter Hanák.

Pandémia nás doslova obnažila, hovorí klinická psychologička Barbora Kuchárová. Korona demaskovala všetky naše závislosti či slabiny a zoči voči neviditeľnému vírusu i rastúcemu počtu mŕtvych sme tak podľa nej konfrontovaní s pocitom vlastnej bezmocnosti a aj smrteľnosti. Žili sme v ilúzii akejsi nesmrteľnosti, no k životu patrí aj smrť, počúvajme v tomto viac naše deti, oni sú v týchto témach naši navigátori, tvrdí Barbora Kuchárová. Dnešné Ráno Nahlas s klinickou psychologičkou Barborou Kuchárovou. Moderuje Braňo Dobšinský

Edward Snowden a Zuzana Hlávková. Čo spája tieto dve mená? V prvom prípade ide o Američana, ktorý zverejnil citlivé informácie amerického rezortu obrany o nedovolenej špionáži v rôznych častiach sveta; v druhom o mladú zamestnankyňu nášho rezortu diplomacie, ktorá prehovorila o predražených štátnych zákazkách počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. V prípade obidvoch sa hovorí o whistlebloweroch, teda o tých, čo upozornili na nekalé praktiky svojich zamestnávateľov. Ak ich to vtedy stálo aj miesta a museli čeliť silnej štátnej mašinérii, ktorá spochybňovala ich verziu, dnes začíname na Slovensku dokonca zo zákona budovať úrad, ktorý by ich nasledovníkov mal rovno chrániť. A hoci úrad ešte len vzniká, od piateho februára má svoju hlavu, protikorupčnú aktivistku, právničku, vysokoškolskú pedagogičku a ženu so skúsenosťami z Európskeho súdu pre ľudské práva Zuzanu Dlugošovú. Ako naloží s mandátom postaviť úrad, ktorý má chrániť oznamovateľov korupcie, ak na druhej strane stoja záujmy, pri ktorých sa ročne doslova tratia miliardy eur? Moderuje Jaroslav Barborák.

V Rakúsku či Nemecku je veľký záujem o našich lekárov či sestričky, otázkou je, ako na tento lov zareaguje naša vláda, hovorí šéfka portálu Profesia Ivana Molnárová. Tento rok bude rokom prepúšťania, firmám a podnikateľom už dochádza dych.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov – udalosť desaťročia. A práve dnes je deň, keď sa začína jeho druhá fáza. Domy a byty sa totiž skončili počítať už v piatok. Len pred pár dňami sa pritom ukončila polemika, ktorú otvorila snaha krátko pred cenzom meniť otázky v súvislosti s národnosťou. Ako to celé bude vyzerať, naviac v pandemickej dobe, keď napríklad susedné Maďarsko svoje sčítanie obyvateľov odložilo o rok? To slovenské sa pýši tým, že bude najmä z pohodlia domova a teda plne elektronické – prvýkrát vo svojej storočnej histórii. Stretnú sa zámery s realitou? A budú Slováci ochotní naplniť svoju povinnosť? Lebo sčítanie je povinné. Nemusia sa pritom obávať zneužitia toho, čo vo formulároch uvedú? Všetko aktuálne otázky, na ktoré prinesieme odpovede aj v dnešnom Ráno Nahlas. Jeho hosťom je Jasmina Stauder, hlas a tvár aktuálneho sčítania obyvateľstva v pozícii jeho hovorkyne. Moderuje Jaroslav Barborák.

Adela Vinczeová je jednou z tvárí očkovacej kampane. Vakcináciu považuje za jedinú cestu, ak sa nechceme zmieriť so smrťou desiatok tisícov ľudí. Rozprávali sme sa aj o jej otcovi, ktorý ako ona sama hovorí – je rád označovaný za konšpirátora. Budete počuť aj jej vysvetlenie, ako sa ocitla na obálke časopisu Zem&Vek – ktorého šéfredaktor bol medzitým neprávoplatne odsúdený za šírenie antisemitizmu. A dozviete sa aj, prečo má Adela Vinczeová tajný profil na sociálnych sieťach pod vymysleným menom. Moderuje Peter Hanák.

Zabijak, ktorý má aktuálne na svedomí už vyše dva milióny tristo tisíc ľudských životov a na celom svete doteraz poriadne vytrápil takmer 106 miliónov ľudí. Ak sme doteraz mohli sledovať len jeho prejavy, aktuálne sa mu môžeme pozrieť takpovediac rovno do tváre. A to veľmi plasticky – v 3D podobe. Nový coronavírus má už pár týždňov svoju viac ako viditeľnú podobu a to vo forme 3D zobrazenia. Naviac - môžeme vidieť nie model vírusu, ale rovno 3D animáciu jeho reálnej podoby. Svetom obleteli jeho zábery a nie veľa ľudí vie, že za nimi sú aj Slováci. Tím okolo Petra Mindeka a jeho spoločnosti Nanographics. „Môžeme tam vidieť veci, ako molekula kráča po inej molekule a nesie nejaký náklad. To nie je nejká abstrakcia, takto reálne to vyzerá. Keď som videl tieto veci bolo to pre mňa tak fascinujúce, že to chcem zdieľať s inými“, tvrdí odborník na vedecké vizualizácie Peter Mindek. Aká bola cesta k 3D animácii covidu? A prispeje takéto jeho rozpracovanie aj k boju s ním? Moderuje Jaroslav Barborák.

To sú veľké veci o ktoré prichádzame, na druhej strane nás to učí, neutekať pred prekážkami a fungovať pod spoločnou strechou, hovorí poetka a dnes už aj dvojnásobná mama Mirka Ábelová. Ako vidia dobu pandémie oči básnika a ako sa v týchto "online" časoch žije rodine s malými deťmi? V Ráno Nahlas s Mirkou Ábelovou.

Nielen kvalita nemocníc, dôležitým je aj fakt, v čom ľudia žijú a aká je kvalita ich života. Jednoduchšia alternatíva k akademickým sociálny determinantám zdravia, ktoré vo svojom výskume rozvíja sociálny antropológ Andrej Belák. Na jednej strane vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, na druhej kontaktná osoba pre obyvateľov nejednej rómskej osady. Aby mohol Rómov „študovať“, naučil sa ich jazyk, isté obdobie medzi nimi aj býval. Otvorene hovorí o antirómskom sentimente, ktorým je nainfikovaná spoločnosť. Jeho konkrétnym prejavom je diskriminácia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Z „nerovného prístupu vylúčených komunít k zdravotnej starostlivosti“ si urobil „životnú tému“. Koreň rómskeho problému vidí v až „štrukturalizovanom rasizme“, ktorý vo svojich miernych prejavoch u nás stále prežíva. V podcaste sa pozrieme aj na jeho ďalší vedecký záujem, ktorým je antropológia moci. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak vám niekto povie, koľko peňazí sa nalialo do rómskej témy, opýtajte sa ho, koľko studní na pitnú vodu sa z peňazí EU postavilo. Čo viem, ani jedna. Politikom sa zdáme byť slabí a preto si myslia, že môžu rozhodovať za nás, hovorí Jolana Nátherová, ktorá sa s manželom Štefanom už celé desaťročia venuje rómskym deťom so sociálne slabých pomerov. A majú aj reálne výsledky.