Ráno Nahlas 🎙

Vládnou koalíciou zmieta kríza a na stole sú hlavy všetkých ministrov, vrátane premiéra Igora Matoviča. Ten tvrdí, že ide o Sputnik. Strany SaS a Za ľudí však hovoria, že problémom je štýl vládnutia. O tom sme sa rozprávali s politológom Pavlom Hardošom. Čo by sa vlastne zmenilo, keby Igor Matovič zostal šéfom OĽaNO, ale nebol by premiérom? A čo sa naopak stane, keď Matovič povie svojim koaličným partnerom nie? Podľa Pavla Hardoša bude otázkou aj jednota klubu OĽaNO. Rozprávali sme sa aj o tom, ako by mohol vyzerať parlament a vláda po prípadných predčasných voľbách. Moderuje Peter Hanák.

Deti poznajú keď prichádza smrť, ale nie vždy to vedia dať najavo slovami tak, ako my dospelí, hovorí šéfka detského domáceho hospicu Plamienok Mária Jasenková. Už roky sprevádza deti tam, odkiaľ už nie je žiadneho návratu a po všetkých tých skúsenostiach tvrdí, že keď umrie dieťa nedá sa to pochopiť, dá sa s tým len zmieriť a prijať to. Tvárou v tvár hrozbe blížiacej sa smrti tieto deti predčasne dospievajú a neraz tak podľa nej nesú okrem svojho bremena aj starosti a úzkosti nás dospelých. Aké je to teda keď umiera dieťa, chápe čo sa deje a rozumie kam vlastne ide? Aký to má zmysel a ako sa s touto nočnou morou každého jedného rodičia, dokážu vyrovnať jeho otec či matka? No a kde v tomto všetkom ešte ostáva nejaký priestor pre súrodencov a prečo i v týchto najťažších chvíľach musia rodičia zápasiť ešte aj s nevľúdnym sociálnym systémom? Počúvate ráno Nahlas, dnes so šéfkou detského domáceho hospicu plamienok Máriou Jasenkovou, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Covid, sčítanie obyvateľstva, parkovacia politika – čo tieto tri na prvý pohľad nesúvisiace témy spája? Fakt, že pri ich riešení môžu výrazne pomôcť jednoznačné dáta. Absencia jednoznačných dát robí problémy pri manažovaní pandémie; na dátach je založené aktuálne sčítanie obyvateľov, domov a bytov a ešte len uvidíme, čo všetko z nich vyplynie. A príklad parkovacej politiky najväčšieho slovenského sídliska nás tiež odkáže na dôležitosť dát. Na dáta v spomenutých kontextoch sa pozrieme s Jánom Hrčkom, starostom najväčšieho slovenského sídliska – stotisícovej Petržalky. Prečo to na najväčšom slovenskom sídlisku miestami vyzerá, ako by ani žiadny zákaz vychádzania neplatil? Majú samosprávy nástroje na udržanie poriadku? „Smerujeme k anarchii, ak sú ľudia svedkami, že pravidlá neplatia rovnako pre niektorých vrcholových politikov“, trvdí Hrčka. A ako konkrétne sa prejaví aktuálne sčítanie obyvateľov stotisícového mesta v meste? „Ročne prichádza Petržalka o jeden a pol milióna eur“, tvrdí Hrčka. Dôvodom je fakt, že podielové dane sú naviazané na dáta štatistického úradu a podľa neho žije na najväčšom slovenskom sídlisku stoštyri tisíc obyvateľov. Register osôb – ktorý je podľa starostu presnejší a adresnejší – ale vykazuje vyše stosedemnásť tisíc Petržalčanov. Aktuálne elektronické sčítanie obyvateľov má priniesť poriadok aj do týchto nezrovnalostí. Moderuje Jaroslav Barborák.

Obávam sa obrovskej pandémie odvrátiteľných úmrtí postcovidových pacientov. Musíme zorganizovať komplexnú rehabilitáciu tých, ktorí prekonali Koronu, hovorí bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky a človek, ktorý osobne vybojoval zápas s Koronou Martin Smatana. Z nepresných testov sme spravili základ nášho testovacieho systému, čím sme posmelili nezodpovednosť držiteľov "modrých certifikátov", to je podľa neho naša veľká chyba oproti krajinám, ktorým sa už podarilo úspešne zlomiť pandemickú krivku. Za aktuálne zvládanie pandemickej krízy vláde píše na vysvedčenie päťku a preto by mal z postu ministra zdravotníctva Marek Krajčí, odstúpiť. Je to už rok, no pandémiu sa nám stále akosi nedarí skrotiť, počet obetí neustále pribúda a v hre je už dokonca aj možnosť absolútneho lockdownu, v ktorom by sme doslova vypli celú krajinu. Kde sa stala chyba, že sme z pozície takpovediac premianta prvej vlny skĺzli až ku krajine, ktorá sa stala odstrašujúcim príkladom ako pandémiu nezvládať? Čo ďalej, kto je zodpovedný a môžeme za to my všetci alebo ide o dôsledky zlého riadenia boja s neustále mutujúcim zákerným vírusom? V dnešnom podcaste na to všetko odpovie bývalý šéf Inštitútu zdravotných analýz a človek, ktorý Korone čelil osobne: Martin Smatana. Moderuje Braňo Dobšinský

Rok s rokom sa zbehol, marec s prvým marcom – 2020 s rokom 2021. Ak sa ale pred rokom volebná noc začala 29. februárom, po roku tohto dňa nieto. Napriek tomu tu máme prvé výročie od parlamentných volieb. A ak sa vtedy hovorilo a písalo o Matovičovi, ktorých všetkých – a najmä Fica - volebne zvalcoval, dnes tu máme rovnakého Igora Matoviča, ktorého valcuje pandémia, opúšťajú ho voliči, kritizujú koaliční partneri a v opozícii mu rastie stále hlasnejší vyzývateľ v osobe Ficovho učňa - expremiéra Petra Pellegriniho. Kam sme sa dostali po roku od parlamentných volieb? A nečakajú nás za „rohom“ ďalšie? Téma pre Sama Marca, komentátora a publicistu, rovnako prekladateľa, ktorý pravidelne reflektuje život v krajine medzi Dunajom a Tatrami. „Igor Matovič ako ho poznáme od začiatku – politik konfliktu – je ako premiér opozíciou vo vlastnej koalícii, to je absurdné nastavenie“, tvrdí Marec. Voľby mu vyhrala protikorupčná agenda. Hneď v prvých dňoch juž však zatienila pandémia nového koronavírusu. „Pandémia sa nedá politicky vyhrať, táto vládna zostava má smolu“, tvrdí Marec. Zložitú situáciu však samotný premiér len komplikuje. Moderuje Jaroslav Barborák.

Polícia začala viac kontrolovať dodržiavanie opatrení. Nie je to neskoro, keď už máme plné nemocnice a Slovensko je momentálne najkritickejšou krajinou na svete? V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Prečo podľa neho ľudia nedodržiavajú opatrenia? A dodržiava ich on sám? Ako je možné že naše zložky nedokážu vymôcť pravidlá, keď Slovensko má na európske pomery ďaleko nadpriemerný počet policajtov – a za ministra Kaliňáka roky išlo do polície veľa peňazí? A pýtal isme sa aj na nového policajného prezidenta a jeho minulosť pod Robertom Ficom, ale aj na plánovanú policajnú reformu. Moderuje Peter Hanák.

Sto dvanásť miliónov prípadov celosvetovo, takmer dva a pol milióna úmrtí, pritom takmer osemdesiat osem miliónov hospitalizovaných – doterajšia štatistika nového koronavírusu v celosvetovom merítku. Pri zaostrení na Slovensko to vyzerá nasledovne: bezmála tristo tisíc pozitívnych potvrdených PCR testami, vyše štyri tisíc hospitalizovaných a vyše šesť tisíc sedemsto úmrtí. Covid-19, ktorý sa doslova zahryzol do našich životov. A ako vypočítali renomovaní demografi – on tie životy aj kráti. Odrazí sa to vo výhľade, koľko sa budeme môcť dožiť. A ak na jednej strane demgrafi v úvodzovkách „merajú“ život, na druhej si rovnako pozorne všímajú dáta o jeho prejavoch – a to aj v aktuálnom sčítaní obyvateľov. To všetko sú témy pre jedného z nich - Branislava Blehu, demografa z Prírodovedeckej fakulty UK v BA. Moderuje Jaroslav Barborák.

Napriek oficiálne deklarovaným číslam, počet potratov zostáva v princípe konštantný, tvrdí gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský. Podľa neho skutočný pokles umelých prerušení tehotenstva neprinesú snahy o ich zákaz či obmedzovanie, ale zabezpečí ich sexuálna osveta a najmä dostupná a v niektorých prípadoch i štátom preplácaná antikoncepcia. Vyhláška ministra zdravotníctva, ktorou de facto spoplatnil interrupcie pre ženy nad 40 rokov, opätovne otvorila citlivú tému reprodukčných práv žien a ich slobodnej voľby v prípade tehotenstva. Smerujeme teda pod ministrom otvorene sa hlásiacim ku kresťanskej viere k obmedzeniu práv žien? Hrozí nám takzvaný poľský – striktne reštriktívny model? A prečo by mal štát preplácať antikoncepciu a učiť o bezpečnom sexe? V Ráno Nahlas na to odpovie prednosta pôrodnice v bratislavskom Ružinove Jozef Záhumenský. Reč však príde aj na varovania ombudsmanky, ktorá opakovanie upozornila na porušovanie práv rodičiek v čase Korony. Prichádza teda v čase pandémie skutočne k pôrodom bez tíšenia bolesti, núteným cisárskym rezom či odtŕhaniu novorodencov od ich mám? Počúvajte ráno Nahlas s pôrodníkom Jozefom Záhumenským. Moderuje Braňo Dobšinský.

Na počiatku bolo zemetrasenie – otras, ktorý spôsobila smrť dvoch mladých ľudí Jána a Martiny. Likvidácia investigatívneho novinára, ktorý obnažoval obchodné zákulisie politiky a politické zákulisie biznisu veľkých. Otras, ktorý nahneval ľudí až k masovým protesom; otras, ktorý zmietol duo Fico – Kaliňák; otras, ktorý zamiešal aj následnými februárovými voľbami spred roka; otras, ktorý vyniesol do premiérskeho kresla spočiatku vystrašeného Igora Matoviča. A v týcho otrasoch by sme mohli pokračovať – ich efektom sú aj putá, v ktorých sme mohli vidieť Kočnera, Ruska, oligarchov Haščáka, Brhela… S postupujúcim časom sme však svedkami nového vrenia pod povrchom – ak smrť Jána a Martiny vyvolala hnev a odmietnutie zriadenia, v ktorom sa mali dobre „naši ľudia“, posledné prieskumy hovoria o narastajúcej popularite tých, ktorí za tým zriadením stáli. Čo sa zmenilo? A môže za to len covid a jeho manažovanie? Či ventilovanie vnútrokoaličných napätí? Minula sa energia, ktorá vzišla z vraždy Jána a Martiny a ktorá dala hybnú silu k zmene? Alebo z nej ešte môžeme čerpať? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity v Bratislave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nik pred tromi rokmi nepredpokladal, že sa dostaneme až takto ďaleko. Je tu obrovský posun, aj Jano by valil oči, keby videl, čo sa deje. Toto nikto nečakal, ale ešte nie sme ani zďaleka za vodou, spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka investigatívny novinár Aktualít Marek Vagovič. Od jánovej vraždy a vraždy jeho partnerky uplynuli včera presne tri roky a podľa Mareka Vagoviča Ján - a najmä jeho práca, zmenili Slovensko. Aký bol Ján Kuciak ako novinár a akým bol človekom, kam až jeho práca viedla a ako sa za tie tri roky od jeho vraždy zmenilo Slovensko? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie investigatívny novinár a bývalý janov šéf Marek Vagovič. Moderuje Braňo Dobšinský

Prečo sme najhoršou krajinou v počte obetí pandémie na obyvateľa? Celoplošné testovanie antigénovými testami nám zrejme vôbec nepomáha, a je možné, že dokonca škodí, tvrdí ekonóm a analytik Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. Lockdown je podľa neho deravý - ľudia chodia, kam sa im zachce. V zahraničí to polícia kontroluje efektívnejšie. Slovenská ekononika sa podľa neho tento rok spamätá, aj keď sú obchody a reštaurácie zatvorené – a väčšina z nás sa tak bude mať lepšie. Dajte si pozor na ľudí, ktorí sa vyjadrujú k ekonomike, lebo niektorí zo slovenských ekonomických analytikov – sú skôr ideológovia, ktorí nezvažujú pre a proti. Tvrdia iba, že štát je horší a trh lepší. Moderuje Peter Hanák.

Pandémia nás doslova obnažila, hovorí klinická psychologička Barbora Kuchárová. Korona demaskovala všetky naše závislosti či slabiny a zoči voči neviditeľnému vírusu i rastúcemu počtu mŕtvych sme tak podľa nej konfrontovaní s pocitom vlastnej bezmocnosti a aj smrteľnosti. Žili sme v ilúzii akejsi nesmrteľnosti, no k životu patrí aj smrť, počúvajme v tomto viac naše deti, oni sú v týchto témach naši navigátori, tvrdí Barbora Kuchárová. Dnešné Ráno Nahlas s klinickou psychologičkou Barborou Kuchárovou. Moderuje Braňo Dobšinský

Edward Snowden a Zuzana Hlávková. Čo spája tieto dve mená? V prvom prípade ide o Američana, ktorý zverejnil citlivé informácie amerického rezortu obrany o nedovolenej špionáži v rôznych častiach sveta; v druhom o mladú zamestnankyňu nášho rezortu diplomacie, ktorá prehovorila o predražených štátnych zákazkách počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. V prípade obidvoch sa hovorí o whistlebloweroch, teda o tých, čo upozornili na nekalé praktiky svojich zamestnávateľov. Ak ich to vtedy stálo aj miesta a museli čeliť silnej štátnej mašinérii, ktorá spochybňovala ich verziu, dnes začíname na Slovensku dokonca zo zákona budovať úrad, ktorý by ich nasledovníkov mal rovno chrániť. A hoci úrad ešte len vzniká, od piateho februára má svoju hlavu, protikorupčnú aktivistku, právničku, vysokoškolskú pedagogičku a ženu so skúsenosťami z Európskeho súdu pre ľudské práva Zuzanu Dlugošovú. Ako naloží s mandátom postaviť úrad, ktorý má chrániť oznamovateľov korupcie, ak na druhej strane stoja záujmy, pri ktorých sa ročne doslova tratia miliardy eur? Moderuje Jaroslav Barborák.

V Rakúsku či Nemecku je veľký záujem o našich lekárov či sestričky, otázkou je, ako na tento lov zareaguje naša vláda, hovorí šéfka portálu Profesia Ivana Molnárová. Tento rok bude rokom prepúšťania, firmám a podnikateľom už dochádza dych.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov – udalosť desaťročia. A práve dnes je deň, keď sa začína jeho druhá fáza. Domy a byty sa totiž skončili počítať už v piatok. Len pred pár dňami sa pritom ukončila polemika, ktorú otvorila snaha krátko pred cenzom meniť otázky v súvislosti s národnosťou. Ako to celé bude vyzerať, naviac v pandemickej dobe, keď napríklad susedné Maďarsko svoje sčítanie obyvateľov odložilo o rok? To slovenské sa pýši tým, že bude najmä z pohodlia domova a teda plne elektronické – prvýkrát vo svojej storočnej histórii. Stretnú sa zámery s realitou? A budú Slováci ochotní naplniť svoju povinnosť? Lebo sčítanie je povinné. Nemusia sa pritom obávať zneužitia toho, čo vo formulároch uvedú? Všetko aktuálne otázky, na ktoré prinesieme odpovede aj v dnešnom Ráno Nahlas. Jeho hosťom je Jasmina Stauder, hlas a tvár aktuálneho sčítania obyvateľstva v pozícii jeho hovorkyne. Moderuje Jaroslav Barborák.

Adela Vinczeová je jednou z tvárí očkovacej kampane. Vakcináciu považuje za jedinú cestu, ak sa nechceme zmieriť so smrťou desiatok tisícov ľudí. Rozprávali sme sa aj o jej otcovi, ktorý ako ona sama hovorí – je rád označovaný za konšpirátora. Budete počuť aj jej vysvetlenie, ako sa ocitla na obálke časopisu Zem&Vek – ktorého šéfredaktor bol medzitým neprávoplatne odsúdený za šírenie antisemitizmu. A dozviete sa aj, prečo má Adela Vinczeová tajný profil na sociálnych sieťach pod vymysleným menom. Moderuje Peter Hanák.

Zabijak, ktorý má aktuálne na svedomí už vyše dva milióny tristo tisíc ľudských životov a na celom svete doteraz poriadne vytrápil takmer 106 miliónov ľudí. Ak sme doteraz mohli sledovať len jeho prejavy, aktuálne sa mu môžeme pozrieť takpovediac rovno do tváre. A to veľmi plasticky – v 3D podobe. Nový coronavírus má už pár týždňov svoju viac ako viditeľnú podobu a to vo forme 3D zobrazenia. Naviac - môžeme vidieť nie model vírusu, ale rovno 3D animáciu jeho reálnej podoby. Svetom obleteli jeho zábery a nie veľa ľudí vie, že za nimi sú aj Slováci. Tím okolo Petra Mindeka a jeho spoločnosti Nanographics. „Môžeme tam vidieť veci, ako molekula kráča po inej molekule a nesie nejaký náklad. To nie je nejká abstrakcia, takto reálne to vyzerá. Keď som videl tieto veci bolo to pre mňa tak fascinujúce, že to chcem zdieľať s inými“, tvrdí odborník na vedecké vizualizácie Peter Mindek. Aká bola cesta k 3D animácii covidu? A prispeje takéto jeho rozpracovanie aj k boju s ním? Moderuje Jaroslav Barborák.

To sú veľké veci o ktoré prichádzame, na druhej strane nás to učí, neutekať pred prekážkami a fungovať pod spoločnou strechou, hovorí poetka a dnes už aj dvojnásobná mama Mirka Ábelová. Ako vidia dobu pandémie oči básnika a ako sa v týchto "online" časoch žije rodine s malými deťmi? V Ráno Nahlas s Mirkou Ábelovou.

Nielen kvalita nemocníc, dôležitým je aj fakt, v čom ľudia žijú a aká je kvalita ich života. Jednoduchšia alternatíva k akademickým sociálny determinantám zdravia, ktoré vo svojom výskume rozvíja sociálny antropológ Andrej Belák. Na jednej strane vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, na druhej kontaktná osoba pre obyvateľov nejednej rómskej osady. Aby mohol Rómov „študovať“, naučil sa ich jazyk, isté obdobie medzi nimi aj býval. Otvorene hovorí o antirómskom sentimente, ktorým je nainfikovaná spoločnosť. Jeho konkrétnym prejavom je diskriminácia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Z „nerovného prístupu vylúčených komunít k zdravotnej starostlivosti“ si urobil „životnú tému“. Koreň rómskeho problému vidí v až „štrukturalizovanom rasizme“, ktorý vo svojich miernych prejavoch u nás stále prežíva. V podcaste sa pozrieme aj na jeho ďalší vedecký záujem, ktorým je antropológia moci. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak vám niekto povie, koľko peňazí sa nalialo do rómskej témy, opýtajte sa ho, koľko studní na pitnú vodu sa z peňazí EU postavilo. Čo viem, ani jedna. Politikom sa zdáme byť slabí a preto si myslia, že môžu rozhodovať za nás, hovorí Jolana Nátherová, ktorá sa s manželom Štefanom už celé desaťročia venuje rómskym deťom so sociálne slabých pomerov. A majú aj reálne výsledky.

V dátach o pandémii u nás panuje chaos a nesystémovosť. Nezbierame dáta, ktoré by sme zbierať mali a nevyhodnocujeme dostatočne ani tie, ktoré už máme. Umožňuje to skresľovanie reality i politizáciu pandémie, hovorí matematik Richard Kollár. "Skúšame všeličo, toto ale nie je o tom byť kreatívny, toto je o tom byť poctivý. Krajiny úspešné v boji s pandémiou zvyčajne nepoužívajú netradičné metódy," hovorí o našom boji s pandémiou Richard Kollár.

O tom, ako dnes prebieha vzdelávanie detí nie sú žiadne relevantné dáta, ministra školstva viac zaujímalo prečo píšeme proti nemu než to, aká je reálna situácia, hovorí dnes už bývalý šéf strategickej sekcie Inštitútu vzdelávacej politiky rezortu školstva Michal Rehúš. Veta: "Vzdelanie je priorita" je tak podľa neho už iba fráza. Mohli a mali sme pre vzdelávanie detí v čase pandémie urobiť oveľa viac, tvrdí Rehúš.

28. január 2021, zemetrasenie s magnitúdom 3,2. Mesiac predtým – 29. december 2020 – podobne. 24. apríl opäť a sila otrasov 3,4 magnitúda. Vo všetkých prípadoch ide o hodnoty, ktoré seizmografy namerali na území Slovenska. Netrasie sa zem u nás pričasto? Podľa Jána Madarása, ktorý stojí na čele Ústavu vied o zemi SAV, ročne u nás zaznamenáme od osemdesiat do sto otrasov. Ide však o hodnoty, ktoré zachytia len prístroje. Slovensko je podľa tohto vedca geologicky nestabilnou oblasťou. Môže za to fakt, že sme z pohľadu geológie „pomerne mladí“. Čo znamená táto mladosť vyjadrená v číslach? Dva a pol milióna rokov. Prvé zaznamenané zemetrasenie na našom území je z roku 1443. Najsilnejšie sa pritom datuje do roku 1763 a postihlo oblasť Komárna. Jeho sila vtedy podľa predpokladov seizmológov dosiahla magnitúdo 5,8. Slovensko je teda z geologického hľadiska územím, ktoré musí s otrasmi zeme počítať. Dajú sa zemetrasenia predpovedať? Od akej sily ich je už aj cítiť? A ako sa poučiť z ich skúmania? Otázky, ktoré zodpovie Ján Madarás z Ústavu vied o zemi SAV. Moderuje Jaroslav Barborák.

Rusko, nie hrozba, ale výzva, ale zároveň aj agresor – vyplýva to z novej Bezpečnostnej stratégie SR. ktorá po rokoch politických bojov prešla parlamentom. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom zahraničných vecí, nominantom SaS, Ivanom Korčokom. Bude sa slovenská zahraničná politika orientovať na V4-ku, alebo po novom skôr na úplne iné zoskupenie, takzvanú S3 – s Českom a Rakúskom? Európa má problém s vakcínami – firmy, ktoré nám sľúbili očkovacie látky, nám ich dodajú menej a neskôr. Pýtali sme sa, čo sa s tým dá urobiť. Moderuje Peter Hanák.

Rok s covidom k nám priniesol aj fenomén „online záškoláctva“. Riešia ho veľkí i malí, žiaci, učitelia i rodičia. Čerstvý Učiteľ roka 2020 v kategórii učiteľ „na diaľku“ Dávid Králik hovorí o probléme i o príležitosti. Pre žiakov predstavujú podľa neho možnosti online sveta počas vyučovania takmer neodolateľné pokušenie „odpojiť sa“ a vydať sa inam. „Skúsenosť je taká, že len máloktorý žiak tomu odolá“, tvrdí majster „vzdelávania na diaľku“ Dávid Králik. Ako to rieši on? Spoločným hľadaním motivácií pre pozornosť a aktívnu prítomnosť na online hodinách. „Rozprávam sa o tom so žiakmi aj s ich rodičmi. Nehovorí pritom len o probléme, vo fenoméne online záškoláctva vidí aj príležitosť. Akú – odpoveď nájdete v dnešnom podcaste. Jeho hosťom je učiteľ, tréner šermu, mentor Dávid Králik. Moderuje Jaroslav Barborák.

Vakcíny od farmaceutických spoločností meškajú. Problém je najmä s britskou Astrou Zenecou – ktorá v Británii plány plní, no v Európe avizovala masívny výpadok v dodávkach vakcín. V dnešnom podcaste budete počuť brutského premiéra Borisa Johnsona, eurokomisárku pre zdravotníctvo Stellu Kyriakides a šéfku európskej komisie Ursulu Von der Leyenovú. Britský denník The Independent dokonca píše o vakcinačnej vojne medzi Európou a Britániou. Kde je problém s dodávkami vakcín, sme sa pýtali Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Budete počuť aj slovenských europoslancov Martina Hojsíka z Progresívneho Slovensku a Moniku Beňovú zo Smeru-SD. Moderuje Peter Hanák.

Pandémia si nevyberá. Pred týždňom vo veľkom postihla komunitu bratislavských bezdomovcov. Ak vtedy primátor hovoril o novom ohnisku nákazy, po týždni sa situácia stabilizuje – nakazení ľudia bez domova ho na čas karantény nachádzajú v zariadeniach mesta a charitatívnych organizácií, ktoré vytvorili svoje červené covid zóny. Počiatočným problémom však podľa Jozefa Kákoša z Depaul Slovensko, ktoré prevádzkuje viaceré zariadenia pre bezdomovcov, bol fakt, že ide o riešenia vo veľkom. „Zariadenie útulkového typu, v ktorom nie je veľa ľudí, má pozitívny vplyv aj na ich prežívanie. Už bezpečie vlastnej postele či stravy má na nich výrazný vplyv“, tvrdí Kákoš. Kritickú situáciu vyriešilo hlavné mesto viacnásobným rozšírením kapacít karanténneho mestečka, kde môžu nakazení bezdomovci prežiť desaťdňovú izoláciu. Iveta Chovancová, ktorá za týmto zariadením stojí. Ako na tom tisíce obyvateľov ulíc hlavného mesta v týchto pandemických a mrazivých dňoch sú? Nemusia ich paradoxne v karantény vyháňať, ak práve v nej nachádzajú strechu nad hlavou? A majú aj oni nádej na zaočkovanie? Otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede v dnešnom podcaste. Moderuje Jaroslav Barborák.

Tak ako dnes ľudia negujú účinné protiepidemické opatrenia, roky ignorujeme boj s civilizačnými ochoreniami. Žili sme si ako v bavlnke a ani sme si to neuvedomovali, snáď nás táto doba naučí pokore, hovorí dlhoročný záchranár a doktor urgentnej medicíny Viliam Dobiáš.

Ide doslova o životy a zdravie, pandemické hoaxy vedia zabíjať a v prípade ich systematického šírenia by to malo mať aj trestnoprávnu koncovku, hovorí bojovník s dezinformáciami a človek zodpovedný za onlineovú komunikáciu ministerstva zdravotníctva Jakub Goda. Leitmotívom očkovacej kampane bude "návrat do normálu" a očkovacia kampaň bude vraj primárne cieliť na váhajúcich a nerozhodnutých, ktorí sú prístupní racionálnym argumentom. Tvrdé jadro antivaxerov sa potom podľa neho pridá k všeobecnej emócii žiadanosti vakcíny ako spôsobu návratu do normálneho spôsobu života.

Slovenskí vedci vyvinuli vakcínu a aj liek na koronavírus. Potrebujú ich však ešte otestovať – na zvieratách to už skúsili. Onedlho prídu na rad klinické testy na ľuďoch. Budete počuť slovenských vedcov z firmy Axon Neuroscience, ktorí v bratislavskom areáli SAV vyvíjajú vakcínu aj liek na Covid-19, Branislava Kovačecha a Evu Kontsekovú. Pýtali sme sa napríklad aj to, prečo slovenská vakcína príde podstatne neskôr ako tie ostatné. Začať očkovanie v skupine ľudí nad 85 rokov nemusí byť až taký dobrý nápad. Vedci hovoria, že staršiemu človeku vakcína nemusí zabrať – a tak aj na Slovensku zrejme budú na koronavírus zomierať aj zaočkovaní starší ľudia. Moderuje Peter Hanák.

Dve tretiny Slovákov trpí obezitou a problémy s nadváhou má až jedna štvrtina detí. Všetko je to najmä o hlave, kľúčové príčiny obezity sa môžu ukrývať hlboko v našom detstve a mentálnych vzorcoch ako sa vyrovnávame s traumami, stratami a stresom, hovorí doktorka Adela Penesová z Biomedicínskeho centra SAV

„Jediná vec, ktorej sa máme báť, je strach samotný“, či: „Nepýtajte sa, čo môže krajina urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre svoju krajinu“. Alebo: „V súčasnej kríze vláda nie je riešením našich problémov, vláda je samotným problémom“. To sú tri príklady z inauguračných príhovorov amerických prezidentov. Keneddyho, Roosvelta a Reagana. S čím príde ten štyridsiaty šiesty v poradí - Joe Biden, aby si ho zapamätala história? „Určite tam bude veľmi silné posolstvo zjednotenia, ale to nebude stačiť. Od Joea Bidena sa budú čakať konkrétne kroky, ktoré budú riešiť situáciu.“ To sú očakávania Branislava Kováčika, experta na politický systém v Spojených štátoch. Situácia na riešenie, ktorá stojí pred novým prvým mužom USA, je pritom daná kritickým stavom tejto krajiny, do ktorej ju priviedla na jednej strane pandémia a na druhej rozdelenie, za ktorým stojí odchádzajúci Donald Trump. Dekan fakulty medzinárodných vzťahov banskobystrickej univerzity Mateja Bela v Bidenovi vidí predispozíciu na zmierenie rozdeleného národa. Práve dnešnú stredu, ktorá padla na tradičný deň prezidentských inaugurácií v USA – 20. január – sa budú oči celého sveta upierať na Washington. My sa v podcaste obzrieme aj do minulosti, ktorá už napríkad pozná aj situáciu, keď prezidentskí rivali odmietli účasť na inaugurácii. Alebo ako sa prvá inauguračná slávnosť otvorená verejnosti premenila na ľudovú pitku. Bol to prípad inaugurácie siedmeho prezidenta USA Andrewa Jackson. Práve on začal v roku 1829 s tradíciou, že inauguráciu otvoril verejnosti. Prišlo vtedy dvadsaťtisíc ľudí, čo bolo viac ako samotných obyvateľov Washingtonu. Vtedy to vyústilo aj do bujarých osláv, poznačených alkoholom a ničením. A do tretice: prezidentský sľub sa po Kennedyho atentáte skladal aj na palube Airforce One. Moderuje Jaroslav Barborák.

Amerika si nastavila zrkadlo v ktorom uvidela, čomu všetkému je veľká čast spoločnosti schopná uveriť a pocítila aj obrovskú moc sociálnych sietí. Po útoku a obsadení Kapitolu davom sa tak budú musieť prijať nejaké regulácie sociálnych sietí, hovorí exminister medzinárodných vzťahov a občiansky aktivista Pavol Demeš.

Len pred pár dňami si vedci vypočuli od premiéra, že sú hlupáci. Igor Matovič tak podráždene reagoval na nesúhlas časti odbornej verejnosti na jeho nápad s celoplošným testovaním. Ďalší prichádzajú s alternatívnym pohľadom na riešenie vakcinačnej stratégie. Ak štát počíta s prioritným očkovaním zdravotníckov a osôb zabezpečujúcich základný chod štátu, oni hovoria o senioroch. S efektom výrazného odľahčenia nemocníc a najmä s nižšou úmrtnosťou. Predpokladom však bude bazálna dôvera spoločnosti, z ktorej dáta robia podľa sociológa Roberta Klobuckého ďalšie protipandemické opatrenie. Vo výslovnom protiklade k tomu vidí sociológ komunikáciu premiéra a absenciu predvídateľnosti prijímaných opatrení. „To je to, čo na Slovensku veľmi chýba“, tvrdí sociológ Klobucký. Vypočujú kompetentní volanie po prioritnej vakcinácii seniorov, ktorá má výrazne znížiť úmrtnosť a vyťaženosť nemocníc? Príkladom im môže byť napríklad postup Nemecka, Fínska či Českej republiky. Moderuje Jaroslav Barborák.

Richard Sulík sa pre spory s premiérom nechystá odísť ani z vlády, ani z koalície. Ak ho bude premiér Igor Matovič aj naďalej označovať nadávkami, jednoducho si to nechá a nebude na to reagovať. Vo veľkom rozhovore pre náš podcast predseda SaS hovorí, že zodpovednosť za momentálny stav pandémie nesú minister zdravotníctva a premiér. Sulík je stále proti celoplošnému testovaniu, ale pripúšťa možnosť, že ho vláda prehlasuje. Pýtali sme sa, čo si myslí o predčasných voľbách a či sa cíti na 16 percent, ktoré mu nameral prieskum AKO v decembri. Moderuje Peter Hanák.

Nie je to len spor dvoch mužov - Igora Matoviča a Richarda Sulíka. V momente, keď na seba zobrali zodpovednosť za chod krajiny v pozíciách predsedu a podpredu vlády sa z neho stáva spor so silou podkopávať dôveru k štátu. Idiot a zodpovedný za smrť tisícov – ako častuje premiér svojho ministra, na druhej strane ministrovo stoické prehliadanie situácie naberajú podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho silu ničenia dôvery v inštitúcie, ktoré rozhádaní politici v ich postavení reprezentujú. Na sile to naberá zvlášť v pandemickej dobe, keď sa dôvera v štát meria aj životmi. Nepochová korona nielen tisíce Slovákov, ale aj Matovičovu vládu? Ako si viedla v roku 2020 a čo ju čaká v tomto novom. So šéfredaktorom portálu, v ktorom pracoval aj Ján Kuciak, sa pozrieme aj na šance jeho prípadu, rovnako na fakt, či nedávneho prepustenie Jaroslava Haščáka nemôže byť predzvesťou, že ak rok 2020 charakterizovalo rozsiahle zatýkanie vplyvných v tomto štáte, či sa charakteristikou tohto nového nestane ich postupné prepúšťanie. A rovnako na úlohu vplyvného média v čase, ktorému akoby vládli dezinformácie. „Vždy sa to začína a končí pri dôvere“, tvrdí Peter Bárdy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Moderátor je pánom svojej relácie. Mám povinnosť strážiť tento mediálny priestor a teda mám nielen právo, ale aj povinnosť vypnúť politika, ktorý opakovane klame, šíri hoaxy či nenávisť, tvrdí dlhoročný moderátor politických diskusii Braňo Závodský. Súčasní politici sú vraj verbálne zručnejší než ich predchodcovia, jedno sa ale podľa neho vôbec nemení, najobľúbenejšou taktikou ako sa vyhovoriť z problému, zostáva zatĺkanie a odvádzanie pozornosti od nepríjemných otázok.

Budú to televízne zmenky, ktoré sa stanú pre Mariana Kočnera osudnými? Otázka, ktorá sa natíska vo finále prípadu. Po tom, ako Marian Kočner s Pavlom Ruskom za ne na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dostali 19-ročné tresty, sa vzápätí odvolali a teraz sa tým bude zaoberať Najvyšší súd. A od neho sa očakáva verdikt definitívny. Potvrdí odsúdeným väzobné tresty? A ak nie, čo to môže znamenať pre Mariana Kočnera aj v súvislosti s jeho prvostupňovým oslobodením v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Vieme, že práve v kauze zmeniek figuruje aj to „skončí na Kuciaka“ – adresované jednej zo sudkýň v prípade. Na možné finále kauzy televíznych zmeniek sme sa pozreli s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu Aktualít. Samotný prípad je významný aj tým, že súd povýšil šifrovanú komunikáciu z aplikácie Threema za legitímny dôkaz. Moderuje Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas aby sme zaviedli psychotesty pre politikov, inak demokracia v podobe, ktorú poznáme, neprežije, hovorí pre Ráno Nahlas psychiater a publicista Péter Hunčík. Ak ich k výkonu profesie potrebujú vodiči autobusov, piloti či policajti, prečo by sme ich nemali žiadať aj od politikov, pýta sa Hunčík. Rútime sa do vlády davov a radikálne rozdelenej klanovej spoločnosti, alebo sa koncept liberálnej demokracie podarí obhájiť? Zvládne táto spoločnosť nenásilne prekonať rastúce napätie v táboroch tak nezmieriteľných odporcov, ako sa to ukazuje napríklad v prípade smrti exprezidenta polície? A má rastúce rebelantsvo voči protiepidemickým opatreniam dôvody aj v chaotickom manažovaní krízy vládnymi elitami?

Pandémia si na Slovensku vyžiadala už viac ako 2700 životov – a toto číslo denne rastie o desiatky až stovky. Situácia je taká zlá, že pohrebníctva prestávajú stíhať pochovávať a na pohreb sa čaká aj dva týždne. Budete počuť primátora Nitry, ktorá bude tak ako nedávno Orava, najbližšie víkendy celoplošne testovať, Mareka Hattasa. Vzhľadom na vysoký počet infikovaných sa počet obetí zrejme ešte zvýši. Šéf bratislavského pohrebníctva Marianum Boris Šramko hovorí, že v takom prípade hrozia aj krajné scenáre. Nestíhajú ani patológovia. V dnešnom podcaste vám prinesieme rozhovor s ich šéfom, Michalom Palkovičom.

Slovenské školstvo produkuje tretinu funkčných analfabetov, teda detí, ktoré nedokážu prečítať, čo im hovorí príbalový leták na vakcíne. Korona tieto rozdiely vo vzdelaní detí iba zhorší. Je zlyhaním vládnucich elít, že nedokázali tieto deti integrovať do vzdelávacieho procesu aj v čase pandémie, hovorí šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. Ak máte pocit, že sa to vás netýka, mýlite sa. Analýza tejto rizikovej skupiny ukázala, že predsudky, že ide len o akési deti z dajakých segregovaných komunít sa mýlia pretože väčšina týchto detí vlastnia počítač či majú doma pokojné miesto na učenie. A práve tieto deti môžu byť jednou z najväčších obetí pandémie korony.

Covid-19 už stačil na Slovensku pripraviť o život vyše dvetisíc päťsto ľudí. To je jedna väčšia obec. Len od Silvestra do nedele mu podľahlo 204 osôb. Nitra už musela napríklad riešiť problém s kapacitou chladiacich boxov na rakvy s mŕtvymi. Aj to je realita týchto dní. Na druhej strane sú tu tí, čo sa cítia obmedzovaní na svojich právach a dávajú to hlasne najavo. Aj preto sa vraciame k príbehom tých, čo si už covidom prešli a tejto zákernej a nepríjemnej chorobe dali svoje hlasy a tváre. Ponúkame vám príbehy Ferdinanda Exnera, Dagmar Kusej, Emílie Bugajovej a Andreja Čierneho. Práve aktivista z tretieho sektora Andrej Čierny tvrdí, že po prekonaní choroby je pripravený podať pomocnú ruku: „My s vypestovanou imunitou budeme cenní, budeme môcť pomáhať bez toho, aby sme niekoho ohrozovali.“ V nemocniciach je aktuálne vyše tritisíc pacientov, z nich má potvrdené ochorenie približne dvetisíc osemsto. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je ich vyše dvesto a podporu umelej ventilácie potrebuje takmer 250 ľudí. Moderuje Jaroslav Barborák.

Generačná chudoba, odkiaľ sa zobrala a vieme s ňou vôbec niečo urobiť? „Problém vylúčených ľudí žijúcich v generačnej chudobe je na Slovensku jeden z najväčších. Vedľa nás stále žijú desiatky a stovky tisíc ľudí v zlých podmienkach, blate, častokrát hladujú. Problém sa dedí desaťročia a štát k riešeniu tohto problému pristupuje pomaly," opisuje v dnešnom podcaste Pavel Hrica, spoluzakladateľ a riaditeľ organizácie Cesta von, ktorá pomáha dostať sa ľuďom z generačnej chudoby. Dôsledkom generačnej chudoby je mnohokrát toxický stres. Deti, ktoré sa narodia do náročných podmienok, v ktorých je veľa napätia a núdze, vyrastajú v toxickom strese, opisuje šéf neziskovky Cesta von. „Ako náhle človek zažíva toxický stres, tak automatický stráda pri nástupe do školu, neskôr tu školu nedokončí, nemá dobré vzdelanie, nevie si nájsť dobré zamestnanie a jeho deti sa rodia do toho istého prostredia," opisuje Hrica. A čo teda môže čakať deti z chudobných rodín, ktoré nemali počas pandémie dostatočný prístup k vzdelaniu? Moderuje Denisa Hopková.

Večer sa opijete a ráno sa zobudíte v policajnej cele. To je na Slovensku prekvapivo bežný príbeh. Tisíce Slovákov ročne sa dopustia trestného činu pod vplyvom alkoholu. Z policajných štatistík vyplýva, že opilci páchajú zrejme až tretinu všetkých násilných trestných činov. Pod vplyvom alkoholu máte aj väčšiu šancu stať sa obeťou trestného činu. Keby Slováci menej pili, bolo by menej obetí trestných činov, najmä násilia. "Keď ste opitý, skôr mi dáte po hube ako za triezva," hovorí pre náš podcast bývalý policajt - kriminalista, Matej Snopko. Rozhodne neplatí, že opitému človeku sa nič nestane. Práve naopak, až tretina obetí trestných činov je tiež pod vplyvom alkoholu. Ide o násilné a majetkové trestné činy, lebo keď si nedávate pozor, môžu vás napríklad okradnúť, potvrdzuje dlhoročný kriminológ Květoň Holcr. Andrea Kuruczová z advokátskej kancelárie hovorí, že najčastejšie sú prípady, keď sa zobudíte v cele, lebo ste šoférovali opitý. Polícia vás totiž môže vypočuť až za triezva, a tak často za mrežami policajnej stanice strávite celú noc. Čo sa s tým dá robiť, a naozaj by sme mohli zredukovať počet trestných činov a ich obetí, keby sme zaviedli inú reguláciu alkoholu? Moderuje Peter Hanák.

Ak v doprave akceptujeme povinnosť bezpečnostných pásov či dodržiavanie maximálnej rýchlosti, nevidim etický problém prečo neakceptovať aj povinné očkovanie či takzvané očkovacie pasy, ktoré by obmedzili nezaočkovaným prístup k verejným službám, tvrdí šachový veľmajster a autor knihy Medzi dobrom a zlom Ján Markoš. Odpor voči očkovaniu považuje za prejav našej intuície, tú by sme však, podľa neho, mali v dnešnom neintuitívnom svete počúvať menej a viac dať na hlas vedy a rozumu.

Kuba. Poznáme ju aj ako ostrov slobody, či posledný príklad živého socializmu. Napriek demokracii, ktorú si ostrov dal len pred pár rokmi do ústavy, slovo komunistickej strany je ešte stále viac ako zákon. Krajina, v ktorej sú aj Vianoce len prípravou na výročie komunistickej revolúcie. Za svoje pôsobenie si ju vybral Michal Vrták, slovenský misionár zo Spoločnosti božieho slova. Pôsobí tam už tretí rok. Ak mu pripomínam, že s Kubou sa mi spája najmä tabak, trstinový cukor a socializmus, on dodáva, že netreba zabudnúť aj na výborný rum. „Kubánska rodina to je dieťa, mama a starká“, hovorí o tomto jedenásť miliónovom ostrove. „Otcovia absentujú“, dodáva. Napriek tomu tam zažíva skúsenosť, že ľudia trávia čas spolu. „Smartfóny tam nehľadajte, už obyčajné kuchynské vybavenie je tam neraz luxusom“. Desaťročia pretrvávajúce socialistické zriadenie strihu bratov Castrovcov tam podľa Michala Vrtáka zanechalo v ľuďoch stopy. „Komunistická strana a jej slovo je viac ako zákon, čo sa prejavuje aj v bežnom živote. Iniciatíva sa očakáva práve od strany, nie od jednotlivca“. Ako zažíva tento karibský ostrov Vianoce? Prečo sú len akoby predohrou k výročiu Revolúcie? Ako krajinu postihol covid-19 a aký zmysel tam má práce kresťanských misionárov? Otázky, ktoré zodpovie Michal Vrták. Moderuje Jaroslav Barborák.

Očistec, Božie mlyny, Judáš. Ako sa pozerá emeritný arcibiskup Robert Bezák na biblické paralely v názvoch policajných akcií? A ako sa zachovať, keď bude niekto pri vianočnom stole šíriť nebezpečné lži, ktoré môžu tentoraz dokonca aj ohroziť životy? Kedysi arcibiskup, dnes učiteľ náboženstva. Mali by sme kajúcnikom odpustiť? Dá sa odpustiť aj najhorším vrahom, a mal by napríklad Mikuláš Černák niekedy dostať druhú šancu? Pýtali sme sa aj na to, čo si myslí o opatreniach, aké dodržiava on, či treba za každých okolností poslúchať, alebo treba niekedy rebelovať. Pôjde na Robert Bezák na Vianoce do kostola? Moderuje Peter Hanák.

S pandémiou žijeme na Slovensku už desať mesiacov. Zažili sme izoláciu, samotu, mnohí ale zažili aj nové pocity ako je úzkosť. Iní prišli o sny, ale aj priateľov. Hádky politikov sa preniesli do domácností, rovnako aj názory na koronavírus. „Možno sa to len tak hovorí a ľudia si myslia, že je to len v rovine nejakého rozprávania, ale to ako koronavírus a politika rozdelila priateľstva a ľudí medzi sebou, aj v rodinách, tak to je realita," opisuje v dnešnom podcaste psychologička. Vianoce prežijeme v lockdowne a čakajú nás teda sviatky, aké sme doteraz nezažili. Ako sa celý rok podpísal na našej psychike, komu pandémia najviac ublížila a ako si vytvoriť pekné Vianoce, hoci nebudeme so všetkými blízkymi? Na to všetko v dnešnom podcaste odpovedá psychologička Jana Porubcová. Moderuje Denisa Hopková.

Najhorší nie je hlad, zima či únava, ale ten pocit neviditeľnosti, pocit, že ste na všetko sám a vaše problémy už nikoho nezaujímajú, takto popisuje svoju skúsenosť človeka bez domova Martin Vavrinčík. V rámci sociálneho experimentu sa na 5 dní a nocí stal bezdomovcom a pripomína, že aj keď si to nepripúšťame, stať sa to môže komukoľvek z nás, niekedy na to stačí ozaj málo.

Pod výnimky zo zákazov sa dá skryť veľmi veľa. Aby sa vírus nešíril ešte viac, ľudia musia byť sami zodpovednejší ako vláda. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s lekárom a vedcom Petrom Celecom, ktorý sa podpísal aj po minulotýždňovú výzvu vedcov. Ako dlho pred návštevou blízkych treba byť v izolácii, aby ste mali istotu, že nikoho nenakazíte, sme sa pýtali lekára - infektológa Petra Sabaku. A na koniec sa opäť vrátime k Petrovi Celecovi, a dozvieme sa, čo čakať od vakcíny – a aj to, že keby vláda už v marci dala peniaze slovenským vedcom, možno by sme na tom teraz boli lepšie. Moderuje Peter Hanák.