Ráno Nahlas 🎙

Už pár týždňov sme svedkami desaťročia nevídanej ekalácie mocností okolo Ukrajiny. Desaťtisíce ruských vojakov a techniky pri jej hraniciach, prestrelky a prví mŕtvi na Donbase, evakuovaní civilisti – nie však na Ukrajinu, ale do Ruska. Horúce linky medzi Washingtonom, Parížom, Berlínom, Londýnom a Moskvou. Správy o konkrétnych dátumoch útokov, údajná zelená pre inváziu zo strany Putina. A do toho ďalšie pokusy o jeho zastavenie aj schôdzkami na najvyššej úrovni formátu Biden-Putin. Ako sa to skončí? Prečo sa to deje práve teraz? A prečo je táto eskalácia vystupňovaná na doteraz nevídané hodnoty? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Putin si uvedomuje, že jeho Rusko slabne, no pozícia Ukrajina posilňuje“, vysvetľuje Havlíček. Moderuje Jaroslav Barborák.

Logikou Roberta Fica by bol vlastizradcom aj Štefánik, hovorí Pavel Macko, bývalý vysoko postavený generál a dnes mimoparlamentný opozičný politik. Čo sleduje Rusko na Ukrajine a aké sú najpravdepodobnejšie scenáre? Rozsiahly útok je podľa Pavla Macka nepravdepodobný. Putinove požiadavky sú podľa neho na úrovni Mníchovskej dohody. Hral veľkú hru, lebo sa spoliehal na slabosť západu, ale nedostal nič. Čo bude teraz? Do úvahy prichádza obmedzený konflikt, podobný tomu z roku 2014. Takzvaná malá eskalácia však aj tak môže stáť životy desiatok tisícov Ukrajincov. Ako by mala reagovať slovenská vláda?

Slovensko bude už čoskoro hľadať novú Verejnú ochrankyňu práv, súčasná ombudsmanka Mária Patakyová už znova kandidovať neplánuje. Aký je stav ľudských práv na Slovensku a čo s ich ochranou urobila táto zložitá pandemická doba? Ako sme sa posunuli v ochrane práv Rómov či LGBT komunity? A vedia štátne orgány kto je tu pánom my či oni? Témy a otázky pre Verejnú ochrankyňu práv Máriu Patakyovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský

Ešte nevidíme koniec jednej pliagy – a ňou je pandémia koronavírusu s tisícami obetí – a máme tu ďalšiu v podobe všadeprítomného zdražovania – od elektriny a plynu, cez potraviny až k raketovému nárastu cien nehnuteľnosti. Naviac ľuďom sa doslova „pália“ úspory. A za všetkým je dnes akoby všadeprítomná a rekordy lámuca „inflácia“. Sú však aj tí, ktorí v nej vidia aj príležitosť či výhody. Jedným z nich je Maroš Ovčarik, svojho času analytik, ktorý stál za finančným kompasom, dnes je na čele jednej zo silných investičných spoločností. Práve on je hosťom dnešného Ráno Nahlas.

Štandardné média by sa mali navzájom viac počúvať, s názorovými prúdmi, ktoré klamú však nemá zmysel diskutovať. Klamstvá treba jasne označovať za klamstvá, hovorí dlhoročný moderátor politických diskusii Michal Kovačič. Aké je to sedieť v štúdiu oproti robertovi ficovi či Igorovi Matovičovi a majú politické duely v čase čoraz viac sa šíriacich lží a mediálnych manipulácii ešte nejaký zmysel? Je správne vypnúť politikovi šíriacemu v živom vysielaní lží či nenávisť mikrofón, kto sú naši najlepší politickí rétori, ako sa pripravujú duely topolitikov a aký je vlastne stav nášho verejného a politického diskurzu? Témy a otázky pre moderátora Michala Kovačiča. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Prečo na Slovensku za 10 rokov ubudlo 300 tisíc katolíkov a pribudlo 600 risíc ľudí bez vyznania? Je to len protest proti cirkvám, alebo Slováci naozaj strácajú vieru? V dnešnom podcaste sme sa pýtali práve tých, ktorí zmenili názor – boli pokrstení, v minulých sčítaniach patrili medzi veriacich, no teraz označili kolonku „bez vyznania“. Sociológ totiž tvrdí, že skutočných ateistov je oveľa menej. Cirkev naznačuje, že podiel pokrstených detí tiež neklesá. Zverejnili sme výzvu, aby sa nám prihlásili ľudia, ktorí sa sčítali v kolonke bez vyznania. Pýtali sme sa ich, či niekedy mali vyznanie, čo zmenilo ich názor, či ide len o protest voči cirkvám alebo sa naozaj stali ateistami. Výsledok je prekvapivý – väčšinou naozaj ide o reakciu na správanie cirkvi, no zároveň to často vedie aj k spochybňovaniu náboženských dogiem, k strate viery v boha či v posmrtný život a aj k pre Slovensko netypickému javu – k úplnému ateizmu. Tému pripravil Peter Hanák.

Narcizmus nie je žiadna nadávka, narcizmus môže byť aj zdravý. Niekedy je to nevyhnutná súčasť prežitia aby sme v sebe mali zdravé množstvo narcizmu, hovorí doktorka Andrea Heretiková Marsalová, ktorá o tomto fenoméne napísala spolu s manželom knihu „Narcizmus“ Mýtus o Narcisovi je tu s nami už vyše 2000 rokov a rovnako tak sú tu s nami celé tieto veky aj narcisi a fenomén narcizmu. Dnes sa však začalo toto slovo používať aj ako nálepka či urážka a to dokonca i v politike. Čo je to teda narcizmus a kto sú narcisi? Je niečo ako zdravý narcizmus a ako spoznať a brániť sa patologickým narcisom, ktorý v mene svojej potreby obdivu neváhajú manipulovať kohokoľvek a akokoľvek? Téma dnešného Rána Nahlas s MUDr Andreou Heretikovou Marsalovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Tu narazila kosa na kameň, dobyť Ukrajinu štýlom akým si to predstavuje Putin nie je možné. Nemôžete zničiť 40 miliónový národ, môžete ich zabiť, ale nemôžete ich poraziť. Bude to pre Rusov veľmi ťažké, môže sa to zmeniť na masaker, a akýsi novodobý 40 miliónový Afganistan, tvrdí analytik Alexander Duleba. Táto vojna podľa neho nemá žiadnu racionálnu pointu, Putin sa totiž fatálne prepočítal, ak čakal, žeaspoň časť obyvateľstva ich bude vítať, no ruské vojská sa stretli s masívnym odporom nielen armády, ale aj obyvateľstva. Paradoxne tak výsledkom tejto vojny môže byť koniec i Putina a jeho režimu. To však majú v rukách samotní Rusi, dodáva Duleba Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

Nemocnice na Slovensku nemajú účinné protilátky proti variantu omikron. V bratislavskom laboratóriu však už existujú, no vedci nemajú dosť peňazí na ich klinické testovanie a použitie v praxi. Ak by to finančne podporil štát, mohli sa už používať, tvrdí profesorka Eva Kontseková z firmy Axon Neuroscience. Doteraz podávané monoklonálne protilátky proti variantu omikron nefungujú. Slovenskí vedci vďaka testom na myšiach vyvinuli také, ktoré fungujú. Ich objav minulý týždeň publikovala elektronická verzia prestížneho vedeckého časopisu Lancet. Protilátky proti omikronu majú zatiaľ len v laboratóriu. Aby mohli zachraňovať životy ľuďom zomierajúcim na omikron, sú potrebné ďalšie testy a priemyselná výroba. Na tieto kroky však treba peniaze. Vedci žiadali napríklad ministerstvo zdravotníctva, no žiadne peniaze nedostali.

„Ak sa máme pohnúť dopredu, musíme sa v rozhodovaní EÚ zbaviť jednomyseľného hlasovania v oblasti bezpečnosti, obrany aj zahraničnej politike,“ tvrdí podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (PS). Vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou považuje za veľmi reálny a kľúčovou odpoveďou Únie by mala byť podľa neho aj jej hlbšia integrácia. Možnosť reálneho vojnového konfliktu osobne považuje za veľmi reálnu a je podľa neho otázne, ako sme pripravení ná možné následky: Napríklad na masívnu utečeneckú vlnu či problémy v dodávkach energii. Prečo teda takmer polmiliardový európsky kolos hrá v tomto konflikte opäť iba druhé husle a nenastal už čas naplniť všetky tie deklarácie o európskej bezpečnosti skutkami? Aká je vlastne bezpečnostná politika Únie no a prečo u nás panuje taký silný proruský sentiment, kto ho živí a ako treba jednať s Ruskom? Otázky pre podpredsedu Európskeho parlamentu z Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň želá Braňo Dobšinský

Joe Biden je rok vo funkcii najsilnejšieho muža sveta – práve 20. januára 2021 bol inaugurovaný za prezidenta Spojených štátov amerických. Onedlho osemdesiatnik, po ére kontroverzného Donalda Trumpa síce zástanca aktívneho boja s pandémiou, no stojí na čele krajiny so zaočkovanosťou nižšou ako Európska únia; privítal síce amerických vojakov z Afganistanu, no obrazne povedané vysmieva sa mu za to Taliban; s doteraz najväčšími výdavkami a verejnými investíciami na domácej pôde v porovnaní so svojimi predchodcami, no bez výraznej a klesajúcej podpory Američanov. A v konflikte s Putinom akoby ten zakríknutejší. Aký rok má za sebou 46. prezident Spojených štátov? Téma pre Branislava Kováčika, dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Moderuje Jaroslav Barborák.

Bol nadšený z Ficovho konca. Ako sa pozerá na polčas vládnutia OĽaNO? Milan Kňažko obdivuje premiéra Hegera a hovorí o ňom ako o najlepšom premiérovi desaťročia. Kritizuje koaličné strany, ktoré vystupujú proti rozhodnutiam vlády. Prečo podľa neho rastie Robert Fico? A ako hodnotí ministerku kultúry Natáliu Milanovú? Rozhovor s Milanom Kňažkom nahrával Peter Hanák.

Kazachstan – ešte pred pár dňami pre naše končiny krajina bez väčšieho záujmu, dnes aj príklad toho, že aj v 21. storočí môžu padať rozkazy na ostrú streľbu „bez varovania“ do protestných zhromaždení. A o nastolenie poriadku sa majú postarať ruskí vojaci. Ešte pred pár dňami krajina, ktorej dráma námestí zaplavovala svetové médiá, dnes stredoázijský obor na ceste k pokoju. O čo ide: o deklarovaný boj s miestnym terorom či len ďalšie potláčania túžby po slobode? Odpovie Petra Procházková.

Ukončenie násilného vzťahu je pre ženu najrizikovejším obdobím, hrozí aj jej vražda či vražda spoločných detí. Dramaticky narástol i kyberstalking a to i cez deti, hovorí terapeutka Dáša Malíková z poradenského centra Alej. Každá piata ženy u nás zažila násilie zo strany partnera či expartnera. Tent nelichotivý fakt pandémia ešte viac prehĺbila a zvýšila intenzitu i brutalitu domáceho násilia. Násilníka vo vzťahu však vopred zväčša vôbec nemusíte spoznať, sú to skvelí manipulátori a citoví chameleóni. Obeťami pritom môžu byť aj veľmi úspešné a finančne či kariérne sebestačné ženy, tvrdí to terapeuta a šéfka poradenského centra Alej, ktoré pomáha obetiam domáceho násilia. Aké formy môže myť domáce násilie, kto sú jeho obete a ako sa vyvarovať vzťahu s násilníkmi? Ako obetiam domáceho násilia pomáha náš štát, vedia ho riešiť orgány činné v trestnom konaní a čo môžeme urobiť my - ak o takomto prípade vieme? Témy a otázky v dnešnom ráne Nahlas s Dášou Malíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Rok delenia, pandemického vystrájania či vojny policajtov; rok, v ktorom sa aj vďaka už zľudovelému paragrafu 363 a jeho pánovi – generálnemu prokurátorovi – oslobodzovali bez súdov veľké ryby; rok, v ktorom sa vymenil premiér, vyostrila rétoriku prezidentka či na pôdoryse stále vládnej koalície „zopozičnel“ predseda parlamentu. Do čoho to celé vyústi? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa a dekana Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V dnešnom podcaste sa ešte poohliadneme za uplynulým rokom a ponúkneme vám zostrihy rozhovorov s biochemikom Pavlom Čekanom, novinárom a spisovateľom Arpádom Soltészom, sociológom Michalom Vašečkom, etnologičkou Monikou Vrzgulovou, detským psychiatrom primárom Jánom Šubom, publicistom a teológom Michalom Havranom ako i poslankyňou OĽANO Katarínou Hatrákovou. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám praje Braňo Dobšinský.

V pandémii covidu žijeme takmer dva roky - v dôsledku toho mnohí prežívajú pocit samoty či frustrácie. Pandémia všal priniesla aj viac úzkosti, depresie či nadmerné užívanie alkoholu. V podcaste svoje skúsenosti opíše psychologička Jana Porubcová. Podľa psychologičky sa ľudia počas pandémie naučili vytvárať hlbšie a dôvernejšie vzťahy. „Napriek tomu, že vzťahy vznikli často cez internet, boli kvalitnejšie ako kedykoľvek predtým.” Mnohí mladí ľudia však prišli o životné momenty, ktoré sú pre nich dôležité - a trápi to aj ich rodičov. „Túto traumu zažívajú nielen deti, ale stretla som sa v poradni s tým, že to isté zažívajú aj ich rodičia," hovorí. No a ako sa nastaviť do psychickej pohody v novom roku? Vypočujte si podcast Ráno Nahlas s Janou Porubcovou. Moderuje Denisa Hopková.

Pandémia výrazne ublížila aj charitám všetkého druhu. Zbierky neboli, podnikatelia odviedli menej na 2 percentách dane a aj ľudia, ktorí prišli o časť príjmov, majú menej na rozdávanie. Doplatia na to klienti charít, teda tí najchudobnejší z nás. Charity, ktoré sa neprepadli, sú tie, ktoré fungujú na trvalých príspevkoch – ako napríklad Dobrý anjel exprezidenta Andreja Kisku. Ten stratil iba na výpadku dvoch percent z dane. Andrej Kiska pre náš podcast hovorí, že jeho kolegovia z iných organizácií sú na tom výrazne horšie. Budete počuť aj Evu Kováčovú z Ligy proti rakovine a manažérku Slovenskej katolíckej charity Moniku Molnárovú. Nahrával Peter Hanák.

Silvester a alkohol väčšinou idú dohromady. Ale čo alkohol a pandémia? Lekár Ľubomír Okruhlica, ktorý sa špecializuje na liečbu závislostí – okrem iného aj od alkoholu, hovorí že táto legálna droga je rizikový faktor. Poslanec za Smer Ľubomír Vážny nám priznal, že s kolegami niekedy popíjajú v parlamentnej ubytovni. Alkohol oslabuje imunitu a prináša aj rizikové správanie. Ľudia navyše počas pandémie zmenili svoje návyky – a niektorí popíjajú doma po večeroch oveľa častejšie ako predtým. Pýtali sme sa na to niektorých poslancov národnej rady. Za koalíciu o častejšom popíjaní počas pandémie hovorí poslanec OĽaNO Kristián Čekovský. Silvestrovský podcast pripravil Peter Hanák.

Humor prelamuje tabu, ale nesmie ubližovať. Tým nám pomáha prežiť aj utrpenie a hrozbu smrti, hovorí zdravotný klaun Pavol Mihaľák. Ako člen organizácie Clowndoctors lieči deti, ale aj seniorov, svojim úsmevom priamo v nemocniciach a to aj na tých najťažších oddeleniach. Čo je teda pointa liečby humorom, je jazyk vtipu univerzálny, ako rozveseliť onkologicky chorého pubertiaka, ako neprekročiť hranice pri pacientoch, ktorí bojujú s utrpením a neraz čelia aj hrozbe smrti a ako sa nenechať zlomiť utrpením detí? Témy Rána Nahlas s klaunom Pavlom Mihaľákom alias doktorom Dodom Cikajom. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

To, že je Slovensko vraj kresťanskou krajinou je mýtus, ktorý treba demytologizovať. Kristus volal po radikálnej zmene, my adorujeme priemernosť a tí, ktorí z nej vytŕčajú sú braní ako problém a vytláčaní na okraj, tvrdí v predvianočnom rozhovore kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Čo teda odhalila pandémia o slovenskom kresťanstve a sme ešte stále krajinou, ktorá sa môže hlásiť ku kristovmu odkazu lásky a milosrdnosti? Prečo očkovanie - napriek pápežovmu postoju, rozdeľuje katolíkov, prečo cirkvi mlčia, keď majú hovoriť a hovoria, keď majú radšej mlčať? No a kto je dnešným Antóniom Srholcom a máme ešte v našich cirkvách nejaké osobnosti ako bol on? Témy pre kňaza Starokatolíckej cirkvi Martina Kováča. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Napriek tomu, že jej život je rámcovaný rehoľou, kláštorným poriadkom, aj životom v ústraní, reflektuje bežný anekdotický život vo vlakoch, nevyhýba sa verejnému priestoru médií, ich zákonitosti si dokonca prehlbuje doktorandským štúdiom, študenti o nej hovoria aj ako o sestre v akcii. A keď hovorí o svojom poslaní, tak aj slovami – „vnášať Boha tam, kde to nikto nečaká“. Sestra Hermana.

Ako slávili vianočné sviatky naši predkovia? Deti sa učili nielen dostávať, ale aj dávať darčeky. K štedrovečernému stolu si mohli sadnúť len uzmierení a Nový rok sa spájal napríklad s voľbou nového richtára. „Bol jeden pekný zvyk, ktorý by bol fajn obnoviť. Vo všeobecnosti platilo, že k štedrovečernému stolu si nesmeli sadnúť tí, ktorí boli pohnevaní. Pred sviatkami platilo, že ľudia prosili o odpustenie rodinu či susedov. Išlo o to jednak vedieť odpustiť, ale aj poprosiť o odpustenie,” hovorí v podcaste etnologička. O vianočných tradíciách našich predkov, odkedy sa spájá s Vianocami stromček, ako sa kedysi vnímal Nový rok sa v podcaste rozprávame so známou entologičkou Katarínou Nádaskou. Moderuje Denisa Hopková.

Obrat Smeru doprava podľa neho pomohol xenofóbom. Dominik Želinský pôsobí na univerzite v dánskej Kodani a čiastočne aj v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Napreduje Slovensko? Podľa Dominika Želinského nemáme víziu. Čo by to malo byť? Čo by sme museli urobiť, aby sme napríklad v oblasti školstva dobehli Dánsko? A aký je rozdiel v reakcii slovenskej a dánskej spoločnosti na covid? Sociológ hovorí, že v Dánsku vládnu politici a na Slovensku influenceri, ktorí vynášajú informácie z rokovaní na sociálne siete, aby získavali lajky. Domink Želinský má kritický pohľad napríklad aj na nového českého premiéra Petra Fialu. Pripomína, ako sa fotil pri Orbánovom plote proti migrantom a že jeho europoslanci sú euroskeptici a jeho strana je Klausova ODS. V čom je Fiala iný ako Richard Sulík? Nechýba Slovensku a Česku politická predstavivosť, keď stále počúvame, že akýkoľvek zásah štátu je komunizmus? Moderuje Peter Hanák.

Porozumieť logike fungovania sociálnych sietí, výchova ku kritickému mysleniu, ako na hoaxy, či virtuálny vhľad do práce novinárov – a to rovno z prezidentského paláca. Sme na tom tak zle? Alebo čo je za voľbou Zuzany Čaputovej dať svoju tvár a autoritu hlavy štátu takejto mediálnej výchove krajiny? Pred pár dňami spustil práve jej úrad videosériu Mysli s hlavou štátu. Prvou témou je odkrývanie mechanizmov fungovania sociálnych sietí. Že vôbec nie je náhoda, čo sa ich konzumentom zjavuje na monitoroch. Za iniciatívou je Jakub Goda, odborník na dezinformácie a boj s nimi. Podieľal sa už na mediálnej kampani rezortu zdravotníctva na odhaľovanie hoaxov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. „Sú za tým algoritmy, ktoré prepočítavajú tisíce vstupných informácií o našom správaní na sociálnych sieťach. A zaváži už to, ako zaregaujeme na obsah“, vysvetľuje. „Či len lajkom alebo aj komentárom, v akom rozsahu, aký čas venujeme konkrétnemu obsahu“, dopĺňa. Dezinformácie sa podľa Godu šíria šesťkrát rýchlejšie ako iný obsah. „Potvrdzujú to štúdie“, tvrdí. Na projekte Mysli s hlavou štátu je podľa neho dôležitý fakt, že témy boja s dezinformáciami a mediálnou výchovou v oblasti sociálnych sietí sa ujala samotná prezidentka. Dezinformácie a ich potieranie ako „prezidentská téma“ majú podľa neho väčšie šance na úspech. „Nie je to len o tom, že niečo vysvetlíte a racionálne vyargumentujete, ale je to o dôvere a emócii“, vysvetľuje. Pre úspech každého boja s dezinformáciami je podľa Jakuba Godu dôležité, aby mali svojich šíriteľov v regiónoch, aby boli čo najbližšie k ľuďom. Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovensko zápasí s tretou vlnou pandémie Covidu. Deň čo deň pribúdajú desiatky obetí a aktuálne v nemocniciach leží s Covidom už viac ako tritisíc pacientov. Politici hovoria o humanitárnej katastrofe a nemocnice kolabujú. Vážnym problémom je nedostatok personálu – lekárov no i sestier a ďalšieho zdravotníckeho personálu. Študentov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdii to nenechalo chladných a tak sa rozhodli priložiť ruku k dielu a nastúpili do nemocníc ako pomocný zdravotný personál. Aké sú ich osobné skúsenosti z takpovediac prvej línie a prečo sa rozhodli riskovať pohodlie a dokonca aj svoje vlastné zdravie aby pomohli preťaženému zdravotníctvu? Dozviete sa to v dnešnom Ráne Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Hrozí nám z východu stret mocností, ako odpoveď na prípadnú inváziu Putinovho Ruska na Ukrajinu? Otázka, ktorá posledné dni a hodiny nezamestnáva len lídrov a diplomacie. Zo záberov z regiónu ide strach aj pre bežných konzumentov spravodajstva. Naviac, ak sa to deje u nášho bezprostredného suseda. Uvoľnenie malo priniesť virtuálne stretnutie Biden-Putin prostredníctvom utorokového videohovoru. A prinieslo? Podľa Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky nie. Strany si podľa neho vytýčili červené línie. Spojené štáty aj v zastúpení najsilnejších európskych hráčov vystríhali Putina pred agresiou voči Ukrajine „tvrdými ekonomickými sankciami“, Rusko zas chce záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO. „Putin si doteraz nepripustil, že Rusko prestalo byť globálnou veľmocou“, tvrdí Pavel Havlíček. Podľa analytika ide o regionálneho hráča, ktorému dáva na váhe len jeho jadrový a energetický arzenál. Prečo si opakovane robí nároky na Ukrajinu? A čo môže byť účinnou stratégiou mocností voči Rusku? Moderuje Jaroslav Barborák.

Tretia vlna nás ničí ako medicínsky, tak aj spoločensky, tvrdí vedec Pavol Čekan a vyzýva k urýchlenému zavedeniu povinného očkovania. Pripája sa k nemu aj epidemiologička Alexandra Bražinová, podľa ktorej by nám mohlo pomôcť aj očkovanie detí. Sme dnes už na vrchole tretej vlny pandémie a kedy sa konečne dočkáme zlepšenia situácie? Máme sa báť nového variantu zvaného Omikron, sú školy skutočne ohniská šírenia vírusu a treba ich opäť zatvárať? No a napokon, prečo je očkovanie podľa vedcov jedinou zmysluplnou cestou ako poraziť Coronavírus a aké sú ich odpovede na pochybnosti o účinnosti a bezpečnosti vakcín? Dnešné Ráno Nahlas v diskusii s rešpektovanými vedcami Alexandrou Bražinovou a Pavlom Čekanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tretia pandemická vlna a školy, presnejšie žiaci a učitelia v nich. Rezortný minister chce vyučovanie v nich udržať čo najdlhšie, hlavný hygienik by ich najradšej preventívne zatvoril. A ako to vyzerá zvnútra? Aké dedičstvo nám covid v školstve zanechá? Téma pre Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov. „Je mi smutno, keď tu celý deň nemám žiakov, nemôžeme spolu hrať, sme len na online“, tvrdí Crmoman, ktorý na jednej z bratislavských škôl vyučuje aj hru na hudobné nástroje. Pre pandémiu je tento program zatvorený. A hoci je z epidemiologického hľadiska Bratislava niekde inde, ako napríklad Orava, či východ krajiny, školy aj tu zápasia s prejavmi pandémie. „Viacero predmetov je len supľovaných, často žiakov len strážime, chceli by sme naopak učiť odborne“, vykresľuje situáciu prezident Slovenskej komory učiteľov. „Už teraz je ťažké zabezpečiť aj to supľovanie a situácia sa zhoršuje“, tvrdí. „Predstavte si, že ste v jednej triede a zároveň strážite ďalšiu, lebo už nemá kto supľovať. To už začína byť na hrane.“ Crmoman takto argumentuje aj v prospech dištančnej formy výučby, po ktorej volalo aj konzílium odborníkov. „Aj takto - znížením mobility - môžeme pomôcť zdravotníkom a nemocniciam“, dopĺňa. V podcaste sa dozviete, aké problémy robí na školách „dobrovoľnosť“ pri testovaní žiakov. Nevyhli sme sa ani zásadnej téme, ktorou je problematické financovanie. Učiteľom sa podľa Crmomana už druhý rok nezodvihli platy. „Cítime sa podvedení touto vládou.“ „Najlepšie by bolo, keby sa školstvo stalo témou samotného premiéra, nie slabého rezortného ministra.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovensko čelí v boji s pandémiou civilizačnej, ba dokonca až zásadne evolučnej výzve – úloha znie jednoducho, nevymrieť. Ani takejto výzve však ako spoločnosť nedokážeme čeliť jednotní a spoločne – ako jedno spoločenstvo, stáť za radami a názormi odborných kapacít a autorít. Z očkovania sa namiesto odbornej témy stal ďalší front kultúrnej vojny, hlboko polarizujúci už i tak nesmierne rozčesnutú spoločnosť. Potrebujeme deliberáciu, deeskaláciu napätia a skutočný dialóg z očí do očí. Politici však stratili úctu k slovu a namiesto leadershipu čoraz viac surfujú na vlnách frustrácie a hnevu, hovorí psychológ Dušan Ondrušek. Mení sa teda Slovensko na krajinu kde je človek človeku vlkom a ako z toho von? Dokážeme ešte vôbec v tomto celospoločenskom rozvrate nájsť niečo, čo nás ako spoločenstvo presahuje a tým aj spája a zjednocuje? Témy pre psychológa a odborníka na krízovú komunikáciu Dušana Ondrušeka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo dobšinský

Máme osobnú slobodu, ale máme aj zodpovednosť. Našou základnou povinnosťou je neškodiť iným a to v kontexte pandémie znamená aj povinnosť očkovania sa, tvrdí šachový veľmajster a spisovateľ Ján Markoš. Naša spoločnosť má podľa neho veľký problém s empatiou, súcitom a pocitom spolupatričnosti. Sme strašní sebci, ale sme jedna veľká rodina a ako spoločenstvo v tom ideme všetci spolu, dodáva Markoš. Počúvate Ráno Nahlas, dnes so šachovým veľmajstrom a majstrom logiky Jánom Markošom. Témou budú etické dilemy očkovania či protipandemických opatrení, A sme my vlastne vôbec spoločnosť stojaca na rozume a logike a aké odpovede nám o tom - ako i o nás samých, dáva doba pandémie Covidu? Odpovie Ján Markoš. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Dnes, 17. novembra odchádzam zo Slovenska.“ Status na sociálnej sieti len spred niekoľkých dní, teda z aktuálnej súčasnosti. A autorstvo – a teda odchádzajúci? Verejnosti známa, v politologickej komunite etablovaná, s bohatými skúsenosťami najlepších vzdelávacích inštitúcií sveta – a predsa na odchode – Viera Žuborová. Práve ona bude hosťom dnešného RánoNahlas. A s ňou téma opúštania Slovenska či covidemigrácie. Lebo – „hoci ho mám rada, nechcem v ňom žiť – aspoň nateraz“, ako uviedla v statuse v deň svojho odchodu. Čo ju k tomu viedlo? Tu je sumár dôvodov, ako ich Viera Žúborová uviedla na sociálnej sieti: - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“ - „Nevládzem počúvať tú nenávisť, zlosť a agresiu, ktorá je okolo mňa a ktorá ma dusí.“ - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa mi nebudú smiať, nebudú ma odsudzovať, nebudú hovoriť o mne a okruhu mojich známych a kolegov, že sme sorošovi agenti, darmožráči a múdrosráči. Uráža ma to.“ - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa nebudú ku mne chovať ako k dobytku a kde mi nebudú kázať čo mám robiť s mojim telom“ - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“ Medzi reakciami na tento status bolo viacerých s podobným znením: „Vierka, práve si verejne vyslovila to, čo zvažuje mnoho ľudí v tejto krajine.“ Aj preto sme sa pozreli na tému ako na fenomén. Aké Slovensko ľudia opúsťajú, či aspoň o tom uvažujú? Kto môže za aktuálny stav a čo ho môže zmeniť? Cestou k návratu do „normálnych koľají“ je podľa Viery Žuborovej návrat k budovaniu silných a zdravých lokálnych komunít. Vzťahy v nich sú prirodzené a rovnako lídri, ktorí z nich vychádzajú nesú tieto charakteristiky. „Sú schopné vytvárať lídrov s dôveryhodnosťou nezaloženou na prepojení na finančné skupiny a marketingu. Tá komunita v tom bola a je vždy silná“, tvrdí Žúborová. Ideál vidí v „demokracii zdola“, postavenej na lokálnych komunitách. V rozhovore nám Viera Žúborová dá nahliadnuť aj do podľa nej „neblahého“ stavu slovenskej politologickej scény. Je podľa nej „maskulizovaná“ a len ťažko dáva šance generácii pod päťdesiat rokov. „Akonáhle ste žena akademička, starší kolegovia vás neberú ako rovnocennú expertku, analytičku. Skôr vás berú ako – veľmi laicky povedané – dievčatko, ktoré pracuje vrámci katedry, fakulty alebo univerzity. A musíte sa veľmi, veľmi, veľmi snažiť, aby ste získali nielen ich pozornosť ale aj úctu.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

"Ak mala mať táto krajina nejaký štátotvorný základ, tak sa mal odvíjať od lekcii, ktoré sme vyvodili z komunizmu a fašizmu ako i z našej vlastnej zodpovednosti. Nič také sa ale nestalo a chýba to," tvrdí politologička a dcéra disidenta a profesora Kusého Dagmar Kusá. Práve včera sme si opäť pripomenuli výročie 17. novembra 1989, teda udalostí, ktoré znamenali definitívny pád komunistickej totality na území vtedajšieho Československa. Jednou z tvári novembra, ale zároveň aj jedna z postáv slovenského disentu, ktorý stál v prvých radách odporu voči komunistickej moci bol profesor Miroslav Kusý. A ako si spomína na svojho otca jeho dcéra politologička Dagmar Kusá? A aké to bolo vyrastať v tieni hroziacich komunistických represii, ale zároveň aj v žiari takých postáv československého disentu akými boli Kusý, Havel či Vaculík? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň želá Braňo Dobšinský

Príbeh slobody, ktorý sa uzatvoril pred týždňom. Majster Miroslav Cipár, uznávaný maliar, grafik, ilustrátor a sochár. Práve v jeho dome v tieni Slavína sa 19. novembra 1989 zišla skupina umelcov a intelektuálov a zredigovali text, ktorý ešte v ten istý večer zaznel v bratislavskej Umeleckej besede. Šlo o vyhlásenie, ktorým odsúdili brutálny policajný zásah zo 17. novembra proti pražským vysokoškolákom. Bol medzníkom, od ktorého sa datuje aj vznik Verejnosti proti násiliu.

Pavol Orságh Hviezdoslav a džes. Presnejšie Hviezdoslavova tvorba v jazzovom odeve. Velikán poetickej a dramatickej klasiky v neklasickom rúchu jazzového slohu. Paradox, ktorý sa stal skutočnosťou na sté výročie od smrti tohto velikána, ktorú sme si pripomenuli práve tento týždeň. A stojí za ním František Báleš, klavirista, skladateľ, aranžér a v neposlednej rade pedagóg. „Inšpirovala ma čarovná zvukomalebnosť neexistujúcich slov ako čaropohár, krasopani či maľovidlá…“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas. Džezovému Hviezdoslavovi predchdzal projekt Básne múzické, v ktorom zhudobnil poéziu Smreka, Rúfusa, Kostru a Dilonga. „Hviezdoslav zaodetý v džeze je len prirodzeným vyústením faktu, že každé slovo jeho poézie je zvukomaľba. A to je hudba. Cítil som, že ho musím zhudobniť“, tvrdí autor zhudobnených Sonetov. Vysoká poetika Pavla Orzságha Hviezdoslava odetá do hudby je podľa Františka Báleša liekom na stres a strach z pandemickej doby. V podcaste reflektuje aj na to, ako zasiahol covid do života hudobníkov a pedagógov. „Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že ako pedagógovi a hudobníkovi sa v pandémii žije ťažko“, tvrdí Báleš. Dnešné RánoNahlas je poctou Hviezdoslavovi, od smrti ktorého sme si v týchto dňoch pripomenuli sto rokov. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Esprit, ktorý vznikol po vražde Jána a Martiny je preč, zmizol. Vláda de facto nevládne a nikto ju nerešpektuje no a tou najhoršou možnosťou je, že našou novou občianskou spoločnosťou je to, čo vidíme na námestiach a v tých rôznych "Lidloch", hovorí publicista Samo Marec. Počúvate Ráno Nahlas, s publicistom Samom Marcom. Pekný deň praje Braňo Dobšinský

Včera večer sa začal Festival slobody. V čase pred výročím Novembra89 ho už jedenásty rok organizuje Ústav pamäti národa. Ako prípravu na spomienku na dni, keď sa do našich končín vracala sloboda. Začal sa dokumentom s príznačným názvom Slobodní. Príbehom dvoch priateľov, ktorí zostávali slobodnými aj v časoch najtvrdšej neslobody. Príbehom Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, „generálov“ podzemnej cirkvi v čase komunistikej totality. A nositeľov idey slobody aj v neslobode izolácie komunistických žalárov, neskôr pod drobnohľadom štátnej polície. Práve z ich podnetov vzišiel tichý odpor režimu, ktorý sa formoval v študentských krúžkoch, neskôr sa pretavil do otvorených, no stále pokojných protirežimových akcií. Či už na Velehrade v roku 1985, alebo na tzv. sviečkovej manifestácii z marca 1988. Podujatia, ktoré boli podhubím pre udalosti Novembra 1989. Kto boli títo muži, čím strhli tisíce študentov, ktorí z ich odkazu žijú dodnes? Čo bolo za paradoxom slobody v neslobode? Pozrieme sa na to so Slavomírom Zrebným, režisérom dokumentu Slobodní a Františkom Neupauerom, historikom Ústavu pamäti národa. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Minulosť je i súčasnosťou, či vari nie? A je i budúcnosťou. Chceme si nahovárať, že to tak nie je, ale život nám to nedovolí,“ tvrdí slávny americký dramatik Eugene O Neill. Práve včera sme si pripomenuli – niekedy s bolesťou a niekedy s láskou a nehou všetkých našich blízkych, ktorí tu už nie sú medzi nami. Nie sú tu – s nami, no stále chýbajú a – tvoria nás tým kto boli a akí boli. No a tým sme si pripomenuli aj to, že to kto sme a akými sme je aj o tom kým boli a akí boli naší rodičia, ich rodičia, rodičia ich rodičov . Veď ako píše Frederick Buechner: „Ktovie, čo v sebe máme nielen po našich rodičoch, ale aj ich rodičoch a prarodičoch a tak ďalej až dakam do bezodných hlbín dávnej minulosti, kde už nie súnijaké mená ani tváre, ktoré by sme určite poznali, keby sme sa ocitli pred ich portrétmi visiacimi na stene nejakého starožitníctva.“ No a skúmaniu toho, kto boli naši predkovia, objavovaniu a vytváraniu rodokmeňov sa venuje Alica Jančoková, ktorá je hosťom dnešného podcastu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na krku má už 15 zlatých medailí, namiesto nôh má však vozík no jeho mottom je churchillovské: " Nikdy, nikdy, ale naozaj nikdy sa nevzdávaj." Zlatý paraolympionik z Tokia v Boccie a ten najpozitívnejšie naladený človek, ktorého som za dlhé roky stretol - Samuel Andrejčík. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí tvrdí, že Slovensko by malo okamžite a poriadne rozbehnúť očkovanie treťou dávkou. Podľa neho sa tak ako minulý rok, ani teraz nenašla politická vôľa na tvrdšie opatrenia. Novému ministrovi Vladimírovi Lengvarskému vyčíta, že nebol v regionálnych nemocniciach ešte pred Borisom Kollárom. Autorstvo reformy pripisuje svojim ľuďom, ktorých zamestnal v rezorte zdravotníctva pred rokom. Sám Marek Krajčí však v nemocniciach za reformu kampaňovať nebol, lebo čaká na pozvanie z ministerstva zdravotníctva. „Som tu a som pripravený pomôcť,“ odkazuje exminister Krajčí svojmu nástupcovi cez náš podcast. Rozhovor viedol Peter Hanák.

Balada o Jánovi a Martine ako výkričník pred možným návratom „chobotnice“. Tak to vidí autor jej textu Nikita Slovák. „Nezaslúžime si byť Balkánom strednej Európy“, tvrdí. Spúšťačom pre jej napísanie malo byť zatknutie štvorice elitných vyšetrovateľov Čurila a spol.„Ľudia okolo mňa sú vyrušení a obávajú sa, že sa tu vrátia zlé časy“, opisuje okolnosti vzniku balady o Jánovi a Martine. „Treba hodiť veľký kameň do vody, aby urobil veľké kruhy, ktoré vyrušia.“ Balada a videoklip k nej obsahuje aj moment, keď sa pri slovách „životy nás všetkých preťali výstrely, vtedy na nás všetkých v maske vrah zacielil - objavuje vysmiata tvár Roberta Fica. Tvorcov konfrontujeme s tým, či nevynášajú predčasné súdy a či to nemajú nechať na príslušné orgány. „Sme pripravení aj na poťahovačky“, tvrdí Nikita Slovák. „Fico je pre nás symbol dvanástich rokov korupcie a rozkrádania, nemyslím si, že sme prestrelili“, tvrdí. „Nehovoríme o tom, či on potiahol kohútik alebo nepotiahol, či poslal alebo neposlal ľudí. Jednoducho vládol tak, že to vyprovokovalo takýto čin“, uzatvára polemiku autor textu balady Slovák. Je balada o Jánovi a Martine „angažovaným umením“? Nikita Slovák reaguje, že „ak je talent nejaká batožina, ktorú mame preniesť z miesta A do miesta B, tak by mala obsahovať aj to, čo to umenie robí poslaním. Balada s poslaním programu. Rozburcovať Slovensko. „Chcem, aby bola takým kameň, ktorý rozvlní vody“, tvrdí Slovák. Má byť predohrou k zhromaždeniu na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, ktoré tvorcovia avizujú na 27. októbra. „Je to taká donkichotovská výprava urobiť tento míting, za ktorým budeme stáť ja s Dorotou Nvotovou. Na takomto vyplzlom chudom koníkovi ideme proti veterným mlynom. Ale aspoň to skúsime“, tvrdí Nikita Slovák. „Neteším sa, že tá balada vznikla – veď sú za ňou stratené životy, ale teším sa, že to prispeje k tomu, aby sme nezabudli“, uzatvára Nikita Slovák. Moderuje Jaroslav Barborák.

Konformita, oportunizmus a alibizmus - to sú naše národné stratégie prežitia, práve tieto vlastnosti nám umožnili prežiť tisov slovenský štát i husákovskú normalizáciu. Tú konformitu k režimu a strach z vládnucich elít si nesieme v sebe doteraz, hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá zbierala spomienky bežných ľudí, ktorí prežili socialistický režim. Veľký rozdiel medzi tým, ako sme sa správali za Tisa či Husáka preto nevidí.

18 milionov strán, takmer päťdesiat ton papiera, stotisíce výtlačkov kníh, časopisov, letákov. To všetko v režime utajenia a pod hrozbou straty slobody. Fenomén samizdatu počas rokov komunizmu u nás. Téma, bez ktorej by dnes nebolo slobodných médií a tvorcov. A ani slobodnej spoločnosti. V tomto roku sme si ho pripomenuli prvýkrát aj ako pamätný deň, konkrétne 12. októbra. Samizdat to však neboli len knihy a časopisy, či tlačiarenské zariadenia a písacie stroje. Bola to hlavne komunita ľudí, ktorí v čase komunistickej neslobody túžili za slobodou a nechádzali a posúvali ju práve tvorbou v ústraní a jej tajným šírením. Ján Šimulčík, historik a autor monografie Éra samizdatu. Samizdat je podľa neho dôkazom odvahy a sily občianskej angažovanosti. „Samizdat nám ukazuje, že angažovanosť je možná v akomkoľvek prostredí. Len na ňu treba mať odvahu.“ František „Čuňas“ Stárek, legenda českého undergroundu, disident a šéfredaktor časopisu Vokno. „Srdcom každého samizdatového vydavateľstva bol stroj, cyklostyl. Štátna bezpečnosť po nich neuveriteľne pátrala. Bolo to, ako by ste mali doma guľomet.“ Časopis Vonko bol podľa Františka Stárka pre český underground „tmeliacim prvkom, priestorom diskusií, miestom pre poučenie, ale aj nosičom pre diela významných zahraničných autorov“. František Mikloško, bývalý disident a aktívny člen slovenskej samizdatovej scény. „Samizdat je výnimočný fenomén obdobia totality. Vytváral takú neviditeľnú sieť ľudí, ktorí boli na jednej vlnovej dĺžke“. František Mikloško upozorňuje, že samizdatová literatúra domácnosťami putovala. „Samizdat nikto nechcel mať dlho doma, putoval. Posúval sa ďalej, aby sa ľudia potešili, ale rovnako, aby ho štátna bezpečnosť neodhalila“, dodáva. Moderuje Jaroslav Barborák.

Návrhy zákonov, ale aj všetka tá nenávistná rétorika niektorých politikov namierená voči LGBTQ+ komunite nás uráža a ubližuje nám. Ubližuje aj deťom rovnakopohlavných párov i tým, ktoré sú na ceste tranzície, hovorí Zara Kromková z komunitného centra Prizma. „Pýtam sa, o čo ide týmto politikom a čo dobré ich návrhy komu prinesú. Ak prinášajú tento typ zákonov, musím sa zamýšľať i nad tým, že asi nemajú vysporiadané otázky spojené s ich vlastnou sexualitou a identitou, dodáva Kromková. Ona sama sa narodila ako žena v tele muža a prešla si komplikovaným a neľahkým procesom tranzície. Svoju voľbu však nikdy neoľutovala a dnes, ako hrdá žena, chce mať aj veľkú rodinu s viacerými deťmi. Podľa nej "tradičnú rodinu". Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký

Neatraktívna, no dôležitá. Taká sa javí téma dôchodkov. Ak sa ale na ňu pozrieme prizmou skúsenosti generácií, ktorú vystihuje aj veta: Čo si v lete odložíš, v zime akoby si našiel – môže to situáciu zmeniť. Hoci dnešná doba, keď máme k dispozícii všetko a hneď, tomu vôbec nepomáha. Napriek tomu zostáva fakt dôležitosti. Dôchodky a Ján Šebo, expert z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela. Dôchodky sa preňho stali „životnou témou“. Pritiahli ho ako výzva. „Vedieť prepočítať dopady nielne na systém, ale až na úroveň jednotlivcov, je veľmi zaujímavé z výskumného pohľadu“, tvrdí. „Je to obrovská výzva a len minimum ľudí v celosvestovom meradle dokáže postať tak robustné simulačné modely, aby v ich rámci vedeli, čo ľudí čaká, aké odvody a dane budú platiť a čo môžu z dôchodkového systému očakávať. Najmä, keď to politici menia každý rok.“ Vedie „partiu“ výskumníkov, ktorá naprojektovala tzv. oranžovú obálku. Informačnú platformu, ktorá prehľadným spôsobom projektuje modely budúcich dôchodkov. „Človek tak môže sám vidieť, čo môže na dôchodku očakávať pri jeho príjmoch, veku, vzdelaní, pri jeho nastavení druhého, tretieho či prvého piliera.“ Pri téme vstupu do sporiacich dôchodkových schém hovorí, že „ideálne by to bolo už pri narodení“. Najneskôr však pri vstupe na trh práce. Sporiaca fáza tak môže počítať s benefitom dlhšieho času. Prvý priebežný dôchodkový pilier označuje za „hračku politikov“. A práve od nich každý sporiteľ očakáva jasné slovo, s čím môže z priebežného piliera na svojich dôchodkoch počítať. „Štát má veľmi transparentne ľuďom hovoriť čo ich čaká. A keďže to nechce robiť, robíme to my výskumníci“, tvrdí Ján Šebo. V podcaste sa dozviete: - aké dôchodky môžeme podľa prepočtov jeho tímu očakávať z prvého piliera - ako pristúpiť k sporivým stratégiám v druhom pilieri - čo robí táto vládna zostava pri dôchodkoch dobre a čo zle - aké problémy otvára rodičovský bonus pri dôchodkoch Moderuje Jaroslav Barborák

Bývalý poradca Andreja Kisku Rado Baťo už nie je štátnym zamestnancom ministerstva financií. Podpísal sa pod to aj jeho verejný konflikt s ministrom Igorom Matovičom. Pre rezort financií pracuje ďalej na dohodu, no zároveň pomáha opozičnej strane a hovorí aj o vstupe do aktívnej politiky. Strane, o ktorej uvažuje, už dnes pomáha. O ktorú stranu ide? Vypočujte si rozhovor s Radom Baťom v našom podcaste Ráno Nahlas. Rozprávali sme sa aj o tom, prečo opäť rastú Smer, o manažmente pandémie, o potrebných reformách ao Pláne obnovy či o jeho knihe Ako skapal tatranský tiger. Moderuje Peter Hanák.

Balet vás neobťažuje slovami, je dôležitejší než matematika a naučí vás myslieť tak, ako myslí matematik. Tanec vás necháva slobodným, preto je taký univerzálny a príťažlivý, hovorí režisér Ondrej Šoth. Práve v jeho réžii košická divadelná scéna nedávno uviedla svetovú premiéru baletu o "bohu tanca" Rudolfovi Nurejevovi. Kto bol Rudolf Nurejev, a prečo ho nazvali bohom baletu? Vie tanec bez slov vyjadriť všetko to, čo práve máme v srdci, ale aj v mysli a ako znie jazyk baletu? A kde je miera autorských interpretácii takých klasických príbehov ako sú shakesperov Hamlet, dostojevského Besi či exupéryho Malý princ? V Ráno Nahlas odpovie šéf košického divadla a režisér Ondrej Šoth. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Neštudujú len pre diplom, no necítia sa pripravení do života. Online priestor ich izoluje od rovesníkov a prvákom chýba opora. Tretine až do tej miery, že vysokoškolské štúdium zanechali. Prvý obraz o vysokých školách v tlaku pandemických opatrení. Prináša ho Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo na základe širokého prieskumu – tzv. Akademickej štvrťhodinky. Svoje skúsenosti v ňom opísalo takmer dvadsaťtisíc vysokoškolákov, čo je takmer pätina všetkých študujúcich na slovenských vysokých školách. Absolventi prvých ročníkov pritom zdieľajú svoj pocit stratenosti v systéme. Na pomoc sa tak najviac môžu spoľahnúť na spolužiakov či na ochotných vysokoškolských učiteľov, nie na systém. „Každá vysoká škola dostane toto zrkadlo za každú fakultu a odbor, aby sa vedeli na seba pozrieť aj očami študentov“, tvrdí Renata Hall, ktorá zastrešuje prieskum a jeho analýzu. „Zozbierané dáta sú pre vysoké školy predpokladom toho, že môžu svoje prístupy viac personalizovať, zameriavať na požiadavky konkrétnych študentov“, tvrdí Matej Bílik z analytického tímu agentúry. Matej nastupuje už o pár dní na ďalšie štúdium na univerzitu v Oxforde. „Už výberový proces tam bol poznačený osobnostným prístupom“, tvrdí. „Pri vstupnom pohovore som tam nestretol nejakého náhodného zamestnanca univerzity, ale dvoch profesorov, z otázok ktorých som hneď pochopil, že videli moju prihlášku“. Dáta z prieskumu majú poslúžiť aj ako tlak na skvalitňovanie vysokých škôl. Podľa Roberta Redhammera, ktorý stojí na čele Slovenskej akreditačnej agentúry, „pri akreditáciách sa budeme pýtať, ako tá ktorá škola s informáciami naložila a aké opatrenia prijala na zlepšenie situácie“. Moderuje Jaroslav Barborák.

Pôvodne bola streľba iba náhoda, tá ju však priviedla až na paralympijské stupne víťazov so ziskom štyroch zlatých, vrátane zlata z Tokiu. 200 až 500 výstrelov denne a to tak, že puška sa už stala jej súčasťou a akousi predĺženou vôľou. „Môžem si vybrať to, čo chcem vnímať vo svojom živote – dobro či zlo, odkazuje hosť dnešného Rána Nahlas zlatá paraolymionička Veronika Vadovičová. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Sme v kritickom bode, keď sa začínajú posúvať „tektonické dosky“ aktuálneho politického usporiadania? Tektonický pohyb sa navonok prejaví zemetrasením. Nenaznačujú ho najnovšie vyjadrenia lídrov o tom, že táto koalícia by mohla ísť ďalej aj bez Kollárovho zoskupenia Sme rodina? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa z bratislavskej Ekonomickej univerzity. „Netreba zabúdať, že táto vláda má vo svojom vnútri viacero konfliktných línií“, tvrdí Štefančík. Prvou je konflikt Matovič – Sulík. Podľa politológ je skôr osobným, nie hodnotovým, no „nezmizne len tak mihnutím prútika“. Ďalším je nezanedbateľný konflikt na pôdoryse strany Za ľudí. Tretím je podľa politológa prístup poslankyne Anny Záborskej a jej cyklické legislatívne aktivity, ktoré koalíciu rozdeľujú (interrupcie a etické otázky). Konflikt medzi Igorom Matovičom a Borisom Kollárom nie je síce osobný, ide však o konflikt programový. Ak si táto koalícia dala do vienka prívlastkok „protikorupčná“ a „protimafiánska“, Boris Kollár je v súčasnosti podľa Radoslava Štefančíka hlavná prekážka napĺňania tohto programu. „Vláda s toľkými konfliktmi sa musí rozsypať“, tvrdí politológ. „Boris Kollár nahlodáva protimafiánsky ráz Igora Matoviča“, dodáva. Čo krajinu čaká v týchto dňoch, aké možné scenáre? Odpovie Radoslav Štefančík. Moderuje Jaroslav Barborák.