Ráno Nahlas 🎙

Aktivisti, ktorí sa na prvom Pride pochode dožadovali rovných práv pre LGBT komunitu tam stoja dodnes a doteraz žiadajú presne to isté no a ti, ktorí ich tam vtedy zahádzadzali kameňmi, sedia dnes v parlamente, reflektuje stav spoločnosti po brutálnej vražde na Zámockej ulici publicista Michal Havran. “Aj za slovenského štátu Židom hovorili, že: "Veď môžete byť, ale robte to doma”. V skutočnosti to “robte to doma” je iba prvým krokom k tomu, aby potom pre nich prišli k nim domov," varuje Havran. Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave našou spoločnostou nielenže tvrdo otriasla, ale zároveň Slovensko i hlboko rozčesla a rozdelila. Na jednej strane boli slová útechy, snaha o empatiu a pokus uľahčiť komunite LGBT ich životné podmienky, na strane druhej však časť spoločnosti, ale aj politických a náboženských elít, zareagovala snahou o ďalšie obviňovanie obetí a vykresľovanie tejto komunity ako hrozby pre naše tradície, hodnoty či spôsob života. Čo nám tento bezohľadný krvavý atentát na inakosť o nás samotných odhalil a aké Slovensko nám táto udalosť, a jej spracovanie a vyrovnávanie sa s ňou, ukázala? Kde sa v nás berie taký veľký strach z inakosti, nevraživosť voči tým, ktorí nežijú presne tak, ako my a prečo máme takú obsedantnú potrebu riešiť to, čo sa deje v cudzích spálňach a posteliach? No a akú podobu kresťanstva i politiky odzrkadlili reakcie na terorizmus voči LGBT? Témy a otázky pre publicistu, ale aj teológa Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Neviem si predstaviť, že si si v tej dobe nemohol povedať svoj názor, alebo že si nemohol počúvať hudbu, ktorú si chcel“, reaguje filmárka Eva Lokajová z Ústavu pamäti národa na obdobie pred Novembrom’89 . Je tu november a s ním aj November s veľkým N, ten z roku’89. Čas, keď sa do našich končín vracala sloboda, po štyroch dekádach neslobody pod komunistickou nadvládou. Už vyše desaťročie je tento čas spojený aj s Festivalom slobody, za ktorým stojí Ústav pamäti národa a aj takýmto spôsobom napĺňa program svojho zakladateľa Jána Langoša – tešiť sa zo slobody, avšak nezabúdať na to, ako sa žilo bez nej. A za týmto Festivalom slobody stojí aj Eva Lokajová, jeho dramaturgička. Sama sa narodila už do slobodných čias v Lokci na Orave. Neskôr vyštudovala masmediálnu komunikáciu na univerzite v Nitre a už tretí rok je v Ústave pamäti národa. Okrem toho, že je dramaturgičkou Festivalu slobody, filmársky sa podieľa na zachytávaní osudov pamätníkov komunistického útlaku. Najmä obetí nastupujúcej komunistickej totalitnej moci z prvej polovice päťdesiatych rokov minulého storočia. ÚPN ich uchováva vo svojich archívov vrámci tzv. oral history. „Som veľmi rada, že sa cez príbehy pamätníkov doby neslobody dozvedám o nej nesprostredkovane“, tvrdí. Na pozadí príbehov dlhoročných väzení, nemožnosti štúdia, šikanovaní len pre názor hovorí, že sloboba je hodná oslavy. „Pre mňa je až inšpirujúce, že tí ľudia prežili veľkú krivdu, bolo im neprávom ublížené, a napriek tomu dokázali žiť svoj život autenticky a udržali si svoju vnútornú slobodu“, približuje filmárka ÚPN. „A sú to pozitívni ľudia, nezostali zatrpknutí“, dodáva. „Keď ich počúvam pri nahrávaní (pre oral history ÚPN – pozn. red), je vo mne priam hnev, veď to nie je fér, čím si museli prejsť.“ Festival slobody Dobu neslobody si už dvanásty rok pripomína Ústav pamätí národ multižánrovým Festivalom slobody. Od dnešného 7. novembra až do výročia Nežnej revolúcie si bude môcť verejnosť pozrieť viacero slovenských premiér, ktoré reflektujú dobu neslobody aj za hranicami. Prehliadka prinesie hrané a dokumentárne filmy z Nórska, Poľska, Rumunska či susednej Českej republiky. Rovnako výstavy, komentované prehliady priestorov archívu ÚPN, ale aj divadelné predstavenie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Rakovina je niečo ako samostatný, veľmi komplikovaný vesmír a nájsť jeden univerzálny liek na rakovinu je mýtus, hovorí experimentálna onkologička, vedkyňa a šéfka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková. Podľa nej vládnuce elity síce vedu verbálne podporujú, no realita vo financovaní vedy je úplne iná. Slovo rakovina vyvoláva strach, dnes však už neznamená automatický rozsudok smrti. Veda v boji voči rakovine kráča doslova míľovými krokmi, no ešte stále o rakovine veľa nevieme. Na tomto boji voči zákernému a veľmi rafinovanému ochoreniu sa podieľa aj experimentálna onkologička a aktuálne aj výnimočná osobnosť vedy na Slovensku Silvia Pastoreková. Zaoberá sa výskumom mechanizmov, ktorými sa nádorové bunky prispôsobujú nedostatku kyslíka, a skúma možnosti ich využitia v diagnostike a liečbe rakoviny. Čo to teda rakovina vlastne je, v čom tkvie jej rafinovanosť a aké máme dnes možnosti liečby? A aký je podľa nej stav slovenskej vedy a postoj vládnucich elít k vedeckému výskumu? Ráno Nahlas so šéfkou Biomedicínskeho centra SAV Silviou Pastrorekovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Aká je súčasná situácia na ukrajinskom fronte a ako ju môže ovplyvniť blížiaca sa zima? Prečo si myslí, že ruský prezident Putin už vojnu prehral a skončil? V podcaste odpovedá analytik Alexander Duleba. Analytik si myslí, že Rusko vojnu nemôže vyhrať. „Ked ju nevyhralo prvý týždeň, tak ju už vyhrať nemôže," hovorí v podcaste s tým, že od tretieho júla sa Rusi vojensky zastavili. Ruský prezident je podľa neho v zlej situácii a zahnaný do kúta. „Putin sa sám dostal do kúta a nevie sa z neho dostať. Pokračuje v niečom, čo nemôže mať dobrý koniec pre Rusko." Myslí si, že sa všetko rozhodne na frontovej línii bez ohľadu na to, čo bude Putin chcieť. Duleba v podcaste hovorí, že ak bude chcieť Putin zatiahnuť do vojny Spojené štáty a Veľkú Britániu, tak môže použiť taktickú jadrovú zbraň. „V prípade, že by Spojené štáty a Británia zasiahli, tak by to len urýchlilo porážku Ruska na Ukrajine," dodáva. Duleba očakáva čoraz väčiu nespokojnosť medzi Rusmi, pretože do krajiny bude prichádzať stále viac truhiel s vojakmi. „Ľudia môžu zniesť veľa, ale všetko má svoju krajnú hranicu," hovorí s tým, že pre ruskú verejnosť to už nie je obývačková vojna a boli narušené dva piliere lojality Rusov voči Putinovi. Aj jeho zaskočilo, v akom stave je ruská armáda, hovorí tiež v podcaste. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Nezaradený poslanec Tomáš Taraba, zvolený pôvodne za ĽSNS, už pred časom rokoval s novým ministrom spravodlivosti o svojom návrhu znížiť tresty pre páchateľov ekonomickej trestnej činnosti. Mnohí by sa mohli úplne vyhnúť väzeniu a vyviaznuť len s finančným trestom. Peter Pellegrini tento nápad podporuje. Naopak, exministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že ide o boj za korupciu. Podľa páchateľ, ktorý ukradne viac ako 250 tisíc eur, patrí do väzenia. Väzenia sú však preplnené a alternatívne tresty sú lepšie, hovorí profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy. Bude za Tarabov návrh hlasovať aj protikorupčné OĽaNO? Pýtali sme sa poslanca Gábora Grendela z OĽaNO. Nahrával Peter Hanák.

Slovensko má za sebou historicky prvé spojené voľby do komunálnych a krajských samospráv. Spojenie, ktoré pomohlo najmä krajom – z hľadiska účasti. Úspech opäť žali najmä nezávislí kandidáti. Nepochodil naopak extrém. Na úrovni krajov i väčších miest sa nekonalo prepriahanie vedení. Čo prezrádzajú tieto voľby o Slovensku? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity. „Krajina síce odmietla extrém, populizmu sa ale zbaviť zatiaľ nedokázala“, tvrdí. „Je dobré, že ľudia vo voľbách odmietli takúto extrémnu kategóriu politiky. Vyzerá to tak, že v komunálnych a regionálnych voľbách ide o bežné každodenné starosti ľudí, do ktorých ideologické spory nepatria“, vysvetľuje Štefančík. Pre načasovanie volieb by mal podľa politológa Štefančíka predseda parlamentu zvážiť demisiu. „Ide historicky o najnižšiu účasť v komunálnych voľbách. Dávať voľby na dušičkový čas, keď sú zároveň prázdniny bolo absolútne nepremysleným rozhodnutím. Myslím si, že Boris Kollár by pokojne mohol zvážiť, či to nie je na demisiu. Veď on sám hovoril, že spája tieto voľby, aby dosiahol vyššiu účasť.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak by o tom parlament hlasoval, viem si predstaviť, že zahlasujem za pád vlády. Tvrdí v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda finančného výboru NR SR Marián Viskupič (SaS). Rozpočet na budúci rok v súčasnej podobe SaS nepodporí. Škody vyplývajúce z rozpočtu pripraveného ministerstvom financií sú podľa Viskupiča vyššie ako stav rozpočtového provizória. V parlamente sa postupne schyľuje k rokovaniu o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Vláda už svoju predstavu ako ním čeliť krízam predstavila, no na schválenie svojho rozpočtového plánu nemá v parlamente dostatočnú poslaneckú podporu. Krajine tak v situácií energokrízy, dvojcifernej inflácie, následkov vojny na ukrajine a protiruských sankcií hrozí stav rozpočtového provizória. Rozpo´čet z dielne igora Matoviča odmieta podporiť i jeho bývalý koaličný partner, sulíkova SaS. “Enormne výdavkovo nafuknutý, predvolebný a umožnujúci dalšie matovičove “atomovky”, tak ho označuje v rozhovore pre ráno Nahlas šéf finančného parlamentného výboru z saS Marián Viskupič. Za akých podmienok by teda boli ochotní liberáli vládny rozpočet podporiť, kde sú podľa nich vo vládnom rozpočte diery a sú ochotní vystaviť krajinu aj stavu rozpočtového provizória? Prečo SaS už neverí matovičovým plánom, s ktorými chce ľudí aj krajinu previesť krízami a aká by bola podľa nich cena pre naše verejné financie? A ako budeme čeliť sankciám vyplývajúcim zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti a môže kvôli nim aj padnúť vláda? Témy a otázky pre predsedu výboru pre financie a rozpočet NR SR Mariána Viskupiča z SaS. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme tu, aby sme si vzájomne pomáhali. Sme tu, aby sme chránili naše a vaše deti. Slogan a zároveň misia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. Ako pochopiť inakosť tohto druhu? Jednou z ciest je „nahliadnutie“ na skúsenosť ľudí, ktorí sú s ňou konfrontovaní. V dnešnom podcaste vám ponúkame príbeh Zlatice Maarovej. Má dcéru, ktorá sa v Británii vydala za ženu a spolu vychovávajú syna. Ona si z pozície matky prešla štádiami od „šoku“ až k tomu, že stála pri zrode združenia rodičov a priateľov LBGTI+ komunity. „Zostali sme zaskočení“, tak opisuje situáciu, keď im dcéra oznámila, že sa zaľúbila do ženy. „Najprv sme to nechápali, nemali sme informácie, nerozumeli sme tomu“, vysvetľuje cestu, ako s manželom spracovali situáciu ich dcéry. Nasledovali rozhovory, zbieranie odborných informácií, stretávanie sa s ďalšími „prípadmi“, až sa prepracovali k situácii, že o „takýchto výsostne intímnych“ záležitostiach jednej rodiny hovoria aj verejne. „V spoločnosti je absencia vzdelanosti v tejto záležitosti“, vysvetľuje svoje verejné angažovanie Zlatica Maarová. „A veľa stereotypov, ktoré nezodpovedne podporujú aj naši politici“. V podcaste si prejdete coming outom rodičov, ich dcéry a procesom, ktorý rodinu Zlatice Maarovej priviedol až k podpore a presadzovaniu nastoľovania potrebnej rovnoprávnosti tak pre osoby ako aj páry rovnakého pohlavia.

Vojna na Ukrajine trvá už osem mesiacov. Kam sa pohli udalosti v Rusku? Je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej čiastočnej mobilizácii naďalej stabilný? Aké signály prichádzajú z Kremľa a čo ďalej od Putina čakať? No a zapojí sa do vojny aj Bielorusko na čele s Alexandrom Lukašenkom? Téma pre reportérku a znalkyňu postsovietskeho priestoru Petru Procházkovú, ktorá od roku 1992 do roku 2014 pracovala ako spravodajkyňa v Moskve. Podľa reportérky Petry Procházkovej je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej mobilizácii naďalej stabilný. „Vidíme, že režim ustál mobilizáciu, pred ktorou varovali Putina a aj on sám si uvedomoval, že je to riskantný krok. No učinil to s vierou, že to režim vydrží a skutočne zatiaľ vydržal." Podľa nej existujú viaceré možnosti, ako sa Rusko vyrovná s nepriaznivým vývojom na ukrajinskom fronte - napríklad, že Putina odstránia zo scény a začnú vyjednávať so Západom. Myslí si, že v určitých ruských kruhoch sa vedú rozhovory o tom, či nahradiť Putina a kým. „Ale keďže neexistuje vo veľkej časti ruskej politickej elity konsenzus, ako situáciu riešiť, tak nie sme svedkami puču, prevratu, pokusu o odstránenie Putina,” tvrdí. Vidí aj rôzne možnosti vývoja v prípade, že by ruský prezident ostal pri moci - napríklad, že bude krajina používať voči Ukrajine brutálnejšie metódy alebo si počká na vývoj situácie v Európe, ktorú podrobne sleduje. „Putin sa spolieha na rozmaznanosť európskeho obyvateľstva a predpokladá, že keď nám v obývačke klesne teplota o dva-tri stupne, budeme ochotní komfort vymeniť za podporu Ukrajinu." No a môže sa Bielorusko zapojiť do vojny napriek tomu, že to Alexander Lukašenko nechce? Podľa novinárky sa zatiaľ bieloruskému prezidentovi darí presviedčať Putina, no to sa môže zmeniť. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Nenávisť, ktorá sa premenila na smrtiace strely. Vyhasnuté životy príslušníkov zaznávanej menšiny. Zasiahnutá komunita LGBTI+, lebo predchádzajúce ciele nevyšli. V hľadáčiku páchateľa premiér. A nasledovať mali ďalšie – politici, Židia, novinári… Ak teda máme dočinenia so zločinom z nenávisti, inšpirovaným sociálnymi sieťami plnými nenávistných prejavov, ako na túto nenávisť z virtuálneho priestoru? Téma pre Tomáša Kriššáka, odborníka na dezinfo obsah na sociálnych sieťach. „Priznám sa, že som mal aj obavy, lebo vzhľadom na to, čomu sa venujem, viem, že moje meno sa pravidelne objavuje v skupinách ľudí, ktorí zdieľajú podobný svetonázor ako vrah zo Zámockej“, tvrdí odborník na dezinfo obsah na sociálnych sieťach z Gerulata Technologies. Nenávisť, ktorá sa prepracuje až do polôh nebezpečenstva ohrazenia života, sa podľa neho rodí postupným a pomalým akceptovaním už „bežnej všednej neznášanlivosti, homofóbie“ vo virtuálnom priestore, tvrdí. Aj pre radikálov typu vraha zo Zámockej je príznačné, že ich začiatky nie sú hneď najtvrdší extrém. „Oni sa k tomu prepracujú postupne“, tvrdí Kriššák. Aj na príklade pandémie a jej života na online platformách Tomáš Kriššák popisuje aktivitu „kognitívnych recidivistov“. Ide o ľudí, ktorí dlhodobo manipulujú verejnosť v najkrízovejších obdobiach, čím jej „nekonečne ubližujú“. Napríklad pretláčaním naratívu o škodlivosti očkovania. „S výsledkom: nízka zaočkovanosť rovná sa tisíce zbytočných úmrtí, ktorým sa dalo predísť“, ilustruje ich aktivity. Prečo to robia? „Lebo im to robí dobre, chcú ovládať spoločnosť, manipulovať ju cez strach, ktorý do nej zasiavajú“, vysvetľuje Kriššák. Dlhodobé vystavenie konšpiračným teóriám a nepravde mení postoje týchto ľudí na svetonázor, ktorý pre ne predstavuje až akési „osobné náboženstvo“, o ktorom sa nediskutuje. „Preto sme ako spoločnosť rozdelení“, tvrdí Kriššák. „A to nielen vo veľkom, ale aj na mikroúrovni rodín, vzťahov“. Problémom je potom fakt, že ľudia si nevedia priznať, že sa mohli aj mýliť. „Človek aby ochránil svoje vlastné ego, je pripravený ísť aj proti najbližším, len aby nenarušil vlastný obraz o sebe samom“, tvrdí Tomáš Kriššák. Proti nenávisti strategickou komunikáciou Štát by mal podľa Tomáša Kriššáka na potenciál šírenia nenávisti (v rôznych podobách) reagovať stratégiami na rozvíjanie kritického myslenia, občianskeho vzdelávania a mediálnej gramotnosti. „Štát je v tomto len na začiatku“, konštatuje Kriššák. Proti online nenávisti je potrebné bojovať pestovaním zdravých vzťahov. „Riešením je budovať dlhodobo dobrý vzťahy rodič – dieťa a dieťa voči sebe samému, aby malo zdravú sebahodnotu“, približuje Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies. Receptom je tiež „menej času online platformám, viac stretávaniu s živými ľuďmi“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bol to chlapec plný strachu, ktorému sa nedostalo v správny čas pomoc. Bol to chlapec, ktorý dával mnoho signálov no tie nikto nevidel ani nepočul. Mohol to byť výkrik o pomoc a o pozornosť, hovorí o páchateľovi vraždy z nenávisti na Zámockej ulici psychologička Marta Marošová. Základnou otázkou podľa nej je, čo urobiť, aby nám tu už takéto deti nebehali a aby neboli formovaní k takýmto hrozným činom, aký sa stal na Zámockej. Na bratislavskej Zámockej ulici sa vraždilo a vraždilo sa z nenávisti. Rukou mladistvého vraha tam zomreli dvaja ľudia z LGBTI komunity a pred Slovenskom sa tak otvvorilo množstvo otázok. Otázok o tom, prečo sa to stalo, či sa tomu dalo zabrániť, ako sa venujeme našim deťom, v čom vyrastajú v prostredí neraz úplne anonymného internetu, akej odbornej pomoci sa deťom môže dostať, ale i o tom, v čom zlyhávajú školy a vzdelávací systém, nakoľko kľúčový je vplyv rodiny či prostredia rovesníkov no i témy našej tolerancie k inakosti a odlišnosti. témy a otázky pre psychologičku Martu Marošovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„V tom útoku vidím útok proti mne samému“. Tak vidí hlavný liberálny rabín Slovenska Miša Kapustin zločin zo Zámockej, pri ktorom 19-ročný radikalizovaný mladí zabil dvoch gejov. Útočil podľa neho proti hodnotám slobody, ktorú má každý ako dar. Rabín tvrdí „ako dar od Boha“. Ešte na víkendovom protestnom zhromaždení v Bratislave vystúpil a povedal, že „teraz je doba, že každý musí povedať, na ktorej strane stojí“. Útočník počítal s tým, že medzi jeho ďalšími možnými cieľmi mali byť aj židia. Okrem premiéra, politikov, menšín a novinárov. Tí, ktorí majú vplyv na chod krajiny a spoločnosti – rabín hovorí o decision makers – o tých, čo rozhodujú a svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú ďalších, by sa mali jasne vyjadriť, že „nie je normálne zabíjať odlišnosť“. Na mieste dvoch zastrelených príslušníkov LGBTI+ komunity mohol byť podľa neho ktokoľvek a preto to potrebuje jasné odsúdenie a zastanie sa aj možných obetí. „Teraz potrebujú podporu oni, nevieme, kedy v budúcnosti niekto z nás“, tvrdí. Ako sa judaizmus stavia k homosexualite? Hoci biblické texty hovoria aj o „ohavnosti“, rabín Kapustin tvrdí, že dôležitá je interpretácia a pri nej zas kontext. Starozákonná kniha Levitikus označuje homosexuálny styk za „ohavnosť“ (hebr. to’evah) a nariaďuje zaň smrteľný trest. „Dnes nikto v židovstve nepovie, že za homosexuálne skutky je treba zabíjať“, vysvetľuje. Starý zákon podľa rabína obsahuje napríklad texty o alkoholikoch, či tých, čo sa prejedávajú a ich rodičom dávajú právo „vyviesť ich pred brány mesta a zabiť“. Rabínska tradícia však podľa Kapustina hovorí, že naplnenie takýchto odporúčaní bolo výnimočné. „V reformnom liberálnom judaizme hovoríme, že ak bol človek stvorený na boží obraz a ľudia zo sexuálnej menšiny sú rovnako jeho stvorením, musíme ich akceptovať a rešpektovať v plnom obsahu, také aké sú“, tvrdí Kapustin. Praktizujúci homosexuáli sú podľa rabína Kapustina medzi samotnými rabínmi. „Volia si ich miestne komunity, ktoré s tým evidentne nemajú problém“, vysvetľuje. Ortodoxné komunity si však podľa neho vyžadujú, aby bol ich rabín ženatý, „a to aj vtedy, keby to on nechcel“. Liberálni rabíni na rozdiel od ortodoxných nemajú problém ani s požehnaním homosexuálnych zväzkov, rabín Kapustin však tvrdí, že „on na to ešte nie je mentálne pripravený“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

K pochopeniu ľudského mozgu sme ešte veľmi ďaleko. Umelá inteligencia sa síce inšpiruje ľudským mozgom, ale nesnaží sa o jeho kopírovanie pretože tým by zdedila aj jeho limity a obmedzenia a my chceme ísť až za limity ľudskej inteligencie. To hovorí jeden z našich najvýraznejších vedeckých talentov Michal Valko, ktorý sa venuje výskumu umelej inteligencie. Michal Valko pracuje v parížskom laboratóriu spoločnosti Deep mind a venuje sa umelej inteligencii, presnejšie skúma, ako myslíme my a ako myslí umelá inteligencia. Ako sa dá učiť “robot” a aká je v tomto učení úloha omylu a aká je rola zvedavosti? Aké sú limity umelej inteligencie, ako sa AI vie prispôsobovať neustále sa meniacemu svetu a kedy už za nás budú riadiť autá počítače? Ráno Nahlas s vedcom a ambasádorom Eset Science Award Michalom Valkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sexuálna výchova je ešte stále veľké tabu. Našim najväčším mýtom je, že takéto vzdelávanie sa netýka veriacich ľudí a narúša ich svet i hodnoty. To je neuveriteľný mýtus a nepravda lebo to sa samozrejme týka každého jedného človeka, hovorí Radka Mikšík so Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Prečo sa tak veľmi obávame vzdelávať naše deti v oblasti sexu a vzťahov a prečo si téma menštruačnej chudoby zaslúži našu pozornosť? Brutálna a nenávistná poprava ľudí s inou než takzvanou normálnou sexuálnou orientáciou na Zámockej ulici v Bratislave odhalila, že v téme sexuality panuje u nás ešte stále nesmierne množstvo mýtov i predsudkov. Jedným z nich je aj téma sexuálnej výchovy, teda vzdelávanie detí a mládeže v oblasti, ktorá k životu patrí presne tak, ako k nemu patrí napríklad dýchanie či medziľudská komunikácia a medziľudské vzťahy ako také. A práve preto si deti i v tejto téma zaslúžia kvalifikované informácie. Sexuálna výchova je u však nás ešte stále veľké tabu. “Rodičia by aj chceli, ale častokrát nevedia ako, pretože ani oni sami vzťahovú a sexuálnu výchovu nemali. Nevedia aký slovník použiť, nie sú si istí, v ktorom veku a ktorú (a ako) tému otvoriť a občas si myslia, že ak to so svojim dieťaťom otvoria, tak to potom dieťa začne aj v živote robiť no pritom je to presne naopak. Deti, ktoré majú informácie, začínajú so svojim sexuálnym životom neskôr a začínajú s ním aj oveľa zodpovednejšie. Lepšie poznajú svoje hranice, vedia povedať nie a vedia aj rešpektovať nie iného človeka,” hovorí Radka Mikšík so spoločnosti pre plánované rodičovstvo a lektorka sexuálnej výchovy. Ako teda vzdelávať deti a mládež v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy? Nakoľko je to téma, v ktorej deťom skutočne chýbajú informácie a ako im ich poskytnúť primerane veku a ich vlastnému záujmu? Prečo ešte i dnes v tejto oblasti panuje v rodinách taká tabuizácia tejto témy a s akými mýtmi a predsudkami musia naše deti bojovať? No a napokon, čo je to menštruačná chudoba a prečo je to téma, ktorá sa dotýka nás všetkých? Témy a otázky pre Radku Mikšík so Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Poslanci sa dnes opäť pokúsia oživiť zamrznutý parlament. Schôdzu sa nedarí otvoriť už od momentu, keď liberáli Richarda Sulíka definitívne odišli do „tvrdej“ opozície, ako hovoria. Obštrukciou chceli sondovať, kto vlastne podporuje túto koalíciu. Na parlament pritom čaká zákon roka – či už úprava toho aktuálneho, či rokovanie o budúcoročnom – oba s miliardami pandemicko-vojensko-inflačno-krízovej pomoci. Zostane parlament zamrznutý aj do tretice? A aké sú pred krajinou možné scenáre? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa z Ekonomickej univerzity. „Moje podozrenie bolo, že Sulíkovi ide od začiatku o predčasné voľby a vyzerá to tak, že SaS sa v tomto momente skutočne rozhodla k nim dospieť“, tvrdí politológ. „Politika je o dohodách a každá niečo stojí. Predpokladám, že poslanci ako Taraba a Kuffovci – otec a syn – budú chcieť niečo za to, aby podporili návrhy vládnej koalície“, vysvetľuje Štefančík. Krajine aj v kríze politickej by však radšej naordinoval „trápenie sa“ s menšinovou vládou, ako stav po prípadných predčasných voľbách a Roberta Fica „pripraveného na všetko“, aby sa aspoň nejakým spôsobom dostal k moci. „Petrovi Pellegrinimu, napriek tomu, že sa verejne nemusia, by bol schopný ponúknuť nemožné, len preto, aby boli tým hlavným pilierom budúcej vlády“, vysvetľuje politológ. Nenávisť s mocou zabíjať V podcaste sa pozrieme aj na príčiny, prečo to na Slovensku došlo až k stavu, že nenávisť k menšine zabíjala. „Na počiatku bola nenávisť“, tvrdí Radoslav Štefančík, politológ, ktorý analyzuje „jazyk spoločnosti“. Tvrdí, že zo zodpovednosti sa politici v tomto prípade nevyvlečú. Podcast pripravili Jaroslav Barborák.

“Myslím si, že predčasné voľby by boli možno menej rizikové ako pokračovanie takéhoto spôsobu vládnutia až do riadneho termínu volieb. Hrozí, že ak by tento spôsob vládnutia pokračoval, tak voliči, ktorí by boli ochotní a schopní voliť protisystémové strany budú skôr pribúdať, ako ubúdať,” tvrdí bývalý minister financií Ivan Mikloš. Či štátny rozpočet na budúci rok v parlamente prejde alebo krajine hrozí rozpočtové provizórium si odhadnúť netrúfa. A ako hodnotí kvalitu rozpočtu zostaveného Igorom Matovičom a jeho tímom? Slovensko už pozná to, ako by vláda chcela hospodáriť v budúcom roku. Po týždňoch očakávaní verejnosti i odborníkov, a doslova na poslednú chvíľu, predložilo ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtu, vzhľadom na to, že vláda stratila v parlamente väčšinu navyše hrozí, že nebude schválený a Slovensko tak bude čeliť v čase energetickej krízy, protiruských sankcií a nebývalo vysokej inflácie rozpočtovému provizóriu. Ako vníma rozpočet vládou nazvaný ako “rozpočet pomoci ľuďom” dlhoročný a rešpektovaný exminister financií Ivan Mikloš? A dokáže sa podľa neho vláda vyhnúť najprísnejším sankciám vyplývajúcim zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ak nie, čo nám hrozí? No a ako by Ivan Mikloš čelil ekonomickým výzvam dnešnej doby a kde má Slovensko ekonomické a reformné rezervy ? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. (Rozhovor bol nahrávaný v stredu 12. 10.)

Putinova agresia voči Ukrajine a niekdajší najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO. Čo môže ukončiť vojnu? Je jadrový naratív odstrašovacím manévrom či reálnou možnosťou? A vojenské dodávky Západu možnou zámienkou na globálny konflikt či totálnu vojnu? Nakoľko veriť najnovším deklaráciam Moskvy o „pripravenosti na diplomatické riešenie“. Témy pre generála vo výslužbe Pavla Macka. „Rusi vojnu začali a môžu ju aj pri svojom neúspechu aj ukončiť“, tvrdí Macko. „Stačí jeden rozkaz prezidenta Vladimíra Putina a ruské vojská sa môžu začať sťahovať a môžeme rokovať o mieri“, pokračuje. „Ale vynútiť si mier tým, že prídem ako silný chlap do krčmy, udriem dvoch chlapíkov a pošlem ich k zemi a poviem, že ja som tu najsilnejší a vy sa mi musíte podriať, je neakceptovateľné“. Pavel Macko reaguje na vyjadrenia ruskej strany, že je „pripravené na rýchle diplomatické riešenia ukrajinskej otázky, no nie na úkor svojej bezpečnosti“. Pochádzajú z rozhovoru podsekretára ruskej bezpečnostnej rady Alexandra Venedikova. Svetové spoločenstvo musí podľa generála Macka vyslať jasný signál. Putinovu agresiu už jednoznačne odsúdil svet. Formalizované je to aj výsledkom hlasovania valného zhromaždenia OSN, ktoré odsúdilo nedávnu anexiu ďalších území Ukrajiny. 143 krajín podporilo Kyjev, s Rusmi zostali len štyri krajíny: Bielorusko, Nikaragua, Severná Kórea a Sýria. Generál Macko predpokladá dva scenáre ďalšieho vývoja: Alebo sa oligarchovia dohodnú a vinu za neúspech na Ukrajine zvalia na Putina a vymenia ho. „A to už do konca tohto roka“, tvrdí. Ak nie, konflikt sa bude naťahovať až do momentu, keď sa všetci „vysilia“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Adriana Mesochoritisová je politologička a aktivistka z občianskeho združenia Možnosť voľby. Približne 15 percent interrupcií Sloveniek sa už teraz deje v Rakúsku. Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v Európe v právach žien. V parlamente je ďalší návrh týkajúci sa interrupcií. Jediný poslanec za PS Tomáš Valášek sa ho síce pokúsil obštruovať, no národná rada zrejme bude hlasovať, či obštrukcia prejde, alebo naopak dostane priestor návrh Anny Záborskej. Politilogička Adriana Mesochoritisová sa celé desaťročia zaoberá rodovou rovnosťou a v minulosti pôsobila aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Dnes kritizuje súčasného ministra Milana Krajniaka, ktorý podľa nej rozdáva dotácie na rodovú rovnosť protirodovým organizáciám. je to ako keby Kotleba dostal peniaze na boj proti rasizmu? Interrupcie sú podľa nej na Slovensku príliš drahé - nedodržiava sa predpísaná cena 200 eur, ale kliniky si pýtajú aj ďalšie poplatky a cena je tak aj dvojnásobná. V mnohých krajoch takéto zariadenia chýbajú a lekári nevykonávajú interrupcie aj preto, že majú strach. Pomoc rodinám by podľa Adriany Mesochoritisovej mala vyzerať tak, že zlepšíme sociálnu situáciu rodín, pomôžeme vybudovať škôlky a jasle. A čo hovorí na argumenty konzervatívcov, ktorí hovoria o právach plodu? Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Stanislava Harkotová mapuje dianie na Ukrajine od roku 2015. V krajine sužovanej vojnou strávila súvisle niekoľko mesiacov. Sedem rokov reportérskej práce teraz preniesla do knihy Ešte sme nezomreli. V knihe zobrazuje rôzne podoby vojny – ako sa dotýka nielen vojakov, ale aj bežných ľudí, dobrovoľníkov, či rodičov, ktorí stratili svoje deti. „Zámerom bolo ukázať myšlienkový svet. Veľmi ma zaujíma idea typická pre Ukrajinu, a to sloboda a nezávislosť. V rozhovoroch som sa preto pýtala ľudí na slobodu. Rovnako tiež, či cítia nenávisť,” opisuje v podcaste. Niektoré životné príbehy si autorka vypočula ešte pred pár rokmi a teraz v roku 2022 sa na Ukrajinu vrátila, aby sa pozrela na to, ako príbehy pokračujú. „Mojím cieľom bolo ukázať, že tragédie, ktoré sa dejú na bojisku, sa diali už v roku 2014,” hovorí. Kto sú hlavní hrdinovia knihy? Prečo práve Ukrajina? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Holokaustové memento“ pred parlamentom a jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny. To všetko sa spája s organizáciou, ktorá v normálnych časoch zachytáva históriu, aby sa uchovala pre históriu. Dnes tú históriu aj tvorí. Občianske združenie Post Bellum. Len v horizonte hodín a dní viackrát vystúpilo z radu. Prečo? Téma pre jej riaditeľku Sandru Polovkovú. „Igor Matovič je politik, znamená to, že má moc. Dostal sa k nej v demokratických voľbách. Má k nej teda pristupovať zodpovedne“, pripomína Polovková. „Nie je vôbec slušné, etické a morálne prirovnávať sa k ľuďom, ktorí si prežili hrôzy holokaustu“, dopĺňa. Organizácia Post Bellum, na čele ktorej Polovková stojí, pred týždňom pred parlamentom rozložila postery s tvárami a príbehmi ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Reagovala tak na Matovičove vyjadrenia, v ktorých sa prirovnával k ich situácii, či napádal novinárov ako posluhovačov Hitlera. Polovková tvrdí, že zo stretnutí s obeťami nacistov, fašistov či komunistov, ktoré zaznamenáva, zvykne vychádzať s pocitom, že ich musí chrániť, lebo sa jej zdôverili s vecami, ktoré často nepovedali najbližším. „Prirodzeným dôsledkom je, že medzi nami vzniká priateľstvo“, tvrdí. Nepomohla by takáto priama skúsenosť s nimi aj Igorovi Matovičovi a politikom, ktorí tie príbehy len používajú, či zneužívajú? „Nevidím dôvod, prečo tých ľudí, čo si zažili reálne hrôzy režimov, vystavovať takýmto stretnutiam, ich treba chrániť“, reaguje. Rovnako ako ich príbehy, „aby sa nezopakovali“. Post Bellum a jeho riaditeľku Sandru Polovkovú najnovšie vyznamenal za pomoc Ukrajine Volodymyr Zelenskyj. Ako vyzerá pomoc v aktuálnej fáze vojny? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o desiatkach miliónov, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z UHP odôvodňuje praktikami ministra Matoviča. Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií, kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči. “Ja som cítil, že odkedy prišiel na ministerstvo financií Igor Matovič, tak, aspoň v tých veciach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky, tak jednoducho nemal záujem komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze. Taká bola moja skúsenosť,” tvrdí dnes už bývalý analytik UHP Tomáš Hellebrandt. A prečo bývalý? Dal totiž výpoveď. A dôvod? Igor Matovič a jeho spôsob vedenia ministerstva ako i jeho neschopnosť prijímať fundované, no kritické hlasy. Aké to teda bolo pracovať pre Igora Matoviča a aký je vlastne Igor Matovič ako minister financií? To už povie v dnešnom Ráne Nahlas bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Tomáš Hellebrandt. Pekný deň a pokoj v duši vám pri jeho počúvaní želá Braňo Dobšinský.

Ceny bytov a hypoték sú také vysoké, že kúpa priemerného dvojizbového bytu uvrhne priemerne zarábajúceho človeka okamžite do chudoby. Prečo je to tak? Podľa analytikov za to môžu bohatí ľudia, ktorí kupovali byty nie na bývanie, ale na investíciu. Tým vytlačili ceny nahor. V praxi to bude znamenať, že bohatí budú ešte bohatší a všetci ostatní budú v pomere k nim oveľa chudobnejší. Vlastníctvo bytu už nebude štandard, ale skôr luxus, predpovedá v podcaste Ráno Nahlas člen predstavenstva jednej z komerčných bánk Peter Hajko. Slovensko má dosť bohatých na to, aby vytlačili ceny nehnuteľností tak vysoko, aby si to priemerný človek nemohol dovoliť. A byty u nás kupujú aj zahraniční investori, pripomína Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk. Analytik NBS Roman Vrbovský tvrdí, že síce teraz ceny nehnuteľností rástli rýchlejšie ako mzdy, ale do roku 2020 to bolo naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako ceny nehnuteľností. Nahrával Peter Hanák.

Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie, bývalá premiérka Iveta Radičová. Demokracia prežíva krušné časy, tvrdí Radičová.A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu? Z pôdorysu ústavnej väčšiny zostúpila vládna koalícia až do podpalubia menšinovej vlády, v ktorej jej premiér Eduard Heger musí prakticky dennodenne bojovať o holé politické prežitie. Slovensko pritom dnes čelí mimoriadne náročným časom, v ktorých sa miešajú negatívne dosahy vojny na Ukrajine, protiruských sankcií, energetickej krízy, ako aj roztáčajúcej sa inflačnej špirály pohlcujúcej naše mzdy, dôchodky aj úspory. Politická scéna je pritom paralyzovaná dlhotrvajúcim a nezmieriteľným súbojom politikov zamestnaných viac vzájomnými súbojmi než bojom s hrozbami, ktorým čelí celá naša spoločnosť. Táto toxická atmosféra sa pritom čoraz viac prelieva už aj medzi nás samých, do celej spoločnosti, a to pritom v čase, keď solidarita a vzájomná spolupatričnosť, ako aj dôvera v inštitúcie štátu, bude potrebná viac než kedykoľvek predtým. Ako z toho von a ako obnoviť dôveru v spoločnosti? Ako upokojiť rozhádanú politickú scénu a najmäˇ: Má vláda v menšine ešte vôbec nejakú zmysluplnú budúcnosť a ak áno, ako s menšinou v parlamente pracovať? A čo o nás a našej spoločnosti vypovedá hrozná tragédia, v ktorej opitý vodič zabil piatich nevinných študentov? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyše 2-tisíc lekárov podalo výpovede. Ako by sa prípadné odchody lekárov dotkli nemocníc a pacientov? Dokáže sa nájsť kompromis medzi odborármi a Lengvarským? A prečo ani po možnom zvýšení platov zdravotníkov nedokážeme prilákať späť tých, čo pracujú v zahraničí? V podcaste odpovedá zdravotnícky analytik Martin Smatana. Podľa bývalého šéfa zdravotníckych analytikov zdravotníctvo v súčasnosti nie je v kolapse - hroziť to ale môže, ak sa rezort zdravotníctva nedohodne s lekárskymi odborármi. „Napriek tomu, že viacerí politici situáciu zľahčujú a vyjadrili sa, že čo je to ak odíde 2-tisíc lekárov, tak ja sa skôr prikláňam k tomu, že ak by výpovede dala čo i len polovica, kolaps by v priebehu pár dní pravdepodobne nastal,” hovorí v podcaste. Vysvetľuje aj ako by sa odchody lekárov mohli dotknúť nemocníc a samotných pacientov. „Ak chce ísť operovať chirurg, urológ, gynekológ, tak potrebuje anesteziológa. Ak vypadnú práve oni, tak sa veľká časť operatívy nebude dať realizovať,” tvrdí. Analytik Smatana si však myslí, že sa napokon obe strany dohodnú a k odchodom lekárov nedôjde. V podcaste sme sa pozreli aj na návrh Lengvarského o zvyšovaní platov zdravotníkov. Podľa analytika navýšenie presvedčí čerstvých absolventov, aby ostali, ale nepomôže prilákať zdravotníkov zo zahraničia naspäť na Slovensko. Podcast pripravila Denisa Hopková.

„Akýkoľvek osud Matoviča nebude koncom sveta, politiku však bude zamestnávať naďalej, tvrdí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky. „Matovič je pôvodcom problémov, jeho zotrvaním zotrvajú aj oni“, vysvetľuje. Práve dnes sa má v parlamente rozlúsknuť rébus, či Igor Matovič zostane v stoličke ministra financií. Vysloviť mu nedôveru navrhla SaS po tom, ako opustila vládnu koalíciu. Definitívne jasné to môže byť už dnes predpoludním – po odloženom hlasovaní z minulého týždňa. Nepôjde však o verdikt o jeho exode z politického života, len o tom, či sa z ministerskej stoličky presunie na tú parlamentnú. Čo sa stane s iniciatívou Sulíkovej SaS, pod ktorú sa podpísali Pellegriniho i Ficovi ľudia? A o čom napovedá takéto spojenectvo? Odpovie politológ Grigorij Mesežnikov. „Politika Matovičovho typu je súčasťou diagnózy. Charakterizoval by som ju tak, že v spoločnosti sa presadzujú trendy, ktoré nie sú v súlade s výsledkami transformačného obdobia a teda s pozitívnejšími perspektívami. Súčasťou tejto diagnózy je fakt, že politici pri moci komunikujú s voličmi nielen populistickým kĺzaním po povrchu, ale sami nastavujú predstavy ľudí o tej ‚správnej‘ politike, ktorú potom napĺňajú.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Každý druhý Slovák má nadváhu a každý štvrtý obezitu. Pacientom je už ten, kto má o pár kíl naviac. Prináša to totiž cukrovku, rakovinu, ochorenia srdca a kĺbov, Parkinsona a Alzheimera. Povedať si, že sa vo svojom tele cítite dobre a nepotrebujete to riešiť, sa vám môže kruto vypomstiť. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa rozprávame s kapacitou v lekárskom odbore obezitológia a diabetológia. Doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., MPH je prezidentkou Slovenskej obezitologickej asociácie a viceprezidentkou tej európskej. Sme totiž uprostred svetovej pandémie obezity. Sme pohodlí, fyzickú prácu za nás robia stroje, menej chodíme. Je normálne priberať s vekom? Aký je rozdiel medzi normami krásy a zdravia? A v ktorom bode treba ísť k lekárovi? Veda nám hovorí, že Docentka Fábryová hovorí, že základ je životný štýl – pohyb a strava. V klasickej slovenskej strave je problém – prijímame priveľa tukov a sacharidov. Problémom je nielen bravčový rezeň s majonézovým šalátom, ale napríklad aj bryndzové halušky. Ako sa tieto potraviny dajú upraviť tak, aby boli zdravšie? Deti, ktoré boli narodené cisárskym rezom, ktoré nie sú dostatočne dlho dojčené, majú nábeh na obezitu. Ako bojovať proti obezite detí? Zodpovedný je vždy rodič. Rozhovor viedol Peter Hanák.

Klesajúci výkon ekonomiky, rastúca inflácia a očakávaný až skokový prepad životnej úrovne. Scenáre nasledujúcich mesiacov, pod ktoré sa podpisujú autority typu rezort financií či národná banka. A na tieto čierne scenáre rovnaké či stenšujúce sa peňaženky, s tým, že sa nám obrazne povedané spaľujú už aj rezervy. Čo s tým? Téma pre Andreu Kasanickú Strakovú, odborníčku na osobné financie. „Najhoršie by bolo poddať sa panike“, tvrdí odborníčka na osobné financie. „Práve v krízach je potrebné oprieť sa o rácio“, vystetľuje. Pre takýto prístup je charakteristické napríklad plánovanie už pri bežných nákupoch, nákupné zoznamy, pravidelné sledovanie príjmov a výdavkov. Cieľom je sprehľadniť finančné toky domácnosti. V diapazóne možných riešení je aj zvýšenie rodinného rozpočtu formou vypýtania si vyššieho platu. V podcaste sa dozviete aj pravidlá, ako si vyšší plat vypýtať. A rovnako, ako vytvárať rezervy aj v krízových časoch. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Za nízke súkromné dôchodky si ľudia môžu z veľkej časti sami“, tvrdí exminister práce Jozef Mihál. Nevyužili podľa neho možnosť presunúť svoje úspory do fondov, ktoré by im zarobili viac. „Nikto im nebránil, aby prestúpili do výnosnejších fondov“, vysvetľuje. V parlamente je aktuálne novela dôchodkového zákona, ktorá má ambíciu súkromné dôchodky napraviť. A to aj cestou predvolenej sporiacej stratégie, ktorá by podľa prepočtov dôchodkového rezortu mala sporiteľovi po štyridsiatich rokoch priniesť najmenej o polovicu viac peňazí zo zhodnotenia na trhoch. „Pod to sa podpisujem aj ja“, reaguje Jozef Mihál, ktorý bol ministrom práce v Radičovej vláde v rokoch 2010 až 2012. Na ministerstvo sa vrátil ako štátny tajomník ministra Milana Krajniaka, no vydržal tam len mesiac. „Potenciál druhého piliera je nateraz využitý na dvadsať až dvadsaťpäť percent, čo je obrovská škoda“, tvrdí. V navrhovaných zmenách súkromných dôchodkov sa mu ale nepozdáva mechanizmus, podľa ktorého by ľudia stratili možnosť voľného prístupu k svojim úsporám. „Toto ma mrzí a som proti znemožneniu tejto možnosti“, reaguje Jozef Mihál. V podcaste sa dozviete prečo. Mihálovi rovnako chýba automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera, ktorí by mali mať následne možnosť z neho aktívnym rozhodnutím prípadne vystúpiť. V podcaste sa tiež dozviete, či Jozef Mihál „nastavuje zrkadlo“ Richardovi Sulíkovi a tiež, nakoľko reálne vidí, že by sa liberáli vrátili do vlády. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Máme generačný inštinkt prikláňať sa k tým, čo majú moc a nejsť proti prúdu, veď „načo si robiť problémy“. Je asi daňou malých národov aby prežili, že tu vždy bolo dosť tých, čo kolaborovali. I takto vysvetľuje náš obdiv k putinovmu Rusku či silným politickým vodcom spoluzakladateľ KDH i SDK Ivan Šimko. A čo by dnes priniesol Dzurinda do slovenskej politiky? Konzervatívnu konferenciu otvára Boris Kollár a šéfovia OľaNO a SaS si nevedia prísť na meno. Slovenská pravica je roztrieštená do mnohých strán a konzervatívci vedú s liberálmi všemožné „kultúrne vojny“. Vládna koalícia, ktorá pôvodne disponovala ústavnou väčšinou dnes bojuje v parlamente o doslova holú existenciu a kedysi dominantný subjekt slovenskej pravice, Kresťanskí demokrati, sú dnes úplne mimo parlamentu. No a napokon, no a na dvere politickej scény už klope aj bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda. V akom stave sa to ocitla slovenská politická pravica? Majú všetky tie kultúrne vojny, niekedy doslova o nezmysly, vôbec nejaký zmysel? Ako vládnuť v menšine a vedieť hľadať kompromisy s ideovými oponentmi? A bol by dzurindov návrat do politiky prínosom pre slovenskú demokraciu? Témy a otázky pre bývalého viacnásobného ministra, spoluzakladateľa KDH, ale aj SDK či SDKÚ Ivana Šimka.Demokracia, to je podľa neho "fuška" a každodenná drina. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Artfórum je tridsaťročné. Svet, kde sa pretínajú príbehy kníh a ich tvorcov so svetmi svojich čitateľov. „Kultúrny treffpunkt“, či „križovatka intelektuálnych elít“. Fenomén s potenciálom kultivovať nekultivované askultúrňovať nekultúrne. Do jeho zákulisia nazrieme s človekom, ktorý stál už pri jeho zrode a sprevádza ho doteraz. Hosťom RánoNahlas je kníhkupec Vladimír Michal. Aj po troch desaťročiach hovorí, že „knihkupec je najkrajším povolaním“. Knihy sú podľa neho prostriedkom, ako „obohacovať svet tých druhých“. Knihkupectvo má podľa neho svoju tvár. A tá závisí od toho, čo sa rozhodne knihkupec ponúkať. „Len na Slovensku vychádza toľko kníh, že žiadne kníhkupectvo by ich nepojalo všetky“, tvrdí. Výber je preto „denným chlebíkom“ každého kníhkupca. Samotná idea Artfóra má svoj prapočiatok v obraze „kultúrnej obývačky“, ktorú zažíval Vladimír Michal. „Bol to priestor, v ktorom sme sa stretávali s priateľmi a debatovali. O kultúre, samozrejme o politike, ale kultúra mala prím“, spomína Michal. „Rozprávali sme sa o knihách, požičiavali sme si ich, pozerali spolu filmy. Vytvorili sme krúžok čitateľov samizdatov, lebo vtedy to bola veľmi nákladná záležitosť. Vytvorili sme teda fond, z ktorého sme si ich kupovali a požičiavali medzi sebou“. „Vlasne sme boli istým spôsobom predpriravení, aby sme po Novembri’89 mohli presunúť tú našu obývačku do verejného priestoru“, rozpráva Vladimír Michal. Dobrodružstvo myslenia ako program Pri otvorení Artfóra na Kozej zaznela v septembri 1992 prvýkrát aj sformulovaná vízia tohto kníhkupctva. „Premýšľali sme a diskutovali o tom, do čoho vtesnať náš program, to čo chceme robiť. A zmestilo sa nám to do spojenia: dobrodružstvo myslenia“, spomína Vladimír Michal. „Snažíme sa vytvárať priestor na to, aby sa ľudia mohli rozprávať. Aby mohli vyargumenovať svoje videnia sveta podložené skúmaním ľudí, ktorí dokázali, že ich pohľad je založený na vedeckých princípoch, skúmaní, na pozorovaní, na premýšľaní. Na argumentoch. A hlavne na tolerancii a otvorenosti.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Slovensko je malá proexportná ekonomika, ale talent by sme nemali takto vyvážať lebo nás to dobehne a v tom lepšom prípade nám budú vládnuť štvorkári,“ hovorí viceguvernár NBS Ľudovír Ódor. Podľa neho Slovensko uviazlo v pasci stredného príjmu a stagnuje. Príliš sa zaoberáme tým, ako koláč, ktorý máme, prerozdeliť, než tým, aby bol ten koláč väčší, tvrdí Ódor. Žijeme ťažké časy, zhoduje sa na tom premiér i opozícia, ale najmä to tak cítia bežní ľudia. V susedstve je vojna, EÚ zasiahla energokríza a do toho zápasíme ešte aj s vysokou infláciou, ktorá nám požiera platy aj úspory. Čo je dôvodom týchto ťažkých čias, ako veľmi sú časy, ktoré žijeme, skutočne ťažké a ako z tohto všetkého von tak, aby sme sa vrátili do normálu? A čo je vlastne bude ten nový normál? Aká budúcnosť čaká Slovensko, aká budúcnosť je pred Európskou úniou a prečo z tejto krajiny uteká čoraz viac a viac tých najšikovnejších mladých mozgov? Témy a otázky pre viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora. Reč však bude aj o tom, ako sa rýchlo stať géniom a či na to stačí, prečítať si jeho najnovšiu knihu „Rýchlokurz geniality“. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Pred komunálnymi voľbami je mobilizovanejšia opozícia, analyzuje komentátor Aktualít Ľubo Jaško, ktorý žije a pracuje v regióne severného Slovenska. Študoval teológiu, no dnes kritizuje dogmatických a náboženských konzervatívcov, ktorí idú nasilu proti prúdu aj cez konšpirácie. Na Liptove si strana Hlas adoptovala starostov za SNS. Inde je stále silné KDH, ale aj tak je väčšina kandidátov nezávislých. Akú pozíciu majú v regiónoch extrémisti a nezaskočia nás ziskom vo voľbách? Podľa Ľuba Jaška sú slovenskí konzervatívci buď náboženskí, alebo naopak pragmatici typu Boris Kollár alebo Robert Fico. Predseda Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Nová strana Mikuláša Dzurindu sa podľa neho nebude vyhraňovať na konzervatívno-liberálnych, ale na praktických témach. Regióny vnímajú vládnutie z Bratislavy kriticky najmä pre to, ako bratislavská politika vyzerá. V osobný comeback Mikuláša Dzurindu však neverí. Je mainstreamom na Slovensku konzervativizmus alebo liberalizmus? Žije v bubline Bratislava alebo naopak slovenský vidiek? Ľubo Jaško pracuje aj ako úradník na okresnom súde. Čo si myslia v regióne o súdnej reforme exministerky Márie Kolíkovej? Nahrával Peter Hanák.

Príbeh priateľstva, ktoré zmenilo Slovensko. Príbeh priateľov, ktorí prežili desaťročia v neslobode komunistických väzení. Príbeh, z ktorého ale kričí sloboda. V kinách je dokument o Silvovi Krčmérym a Vladovi Juklovi, generáloch tzv. podzemnej cirkvi, fenoméne, s ktorým sa márne vyrovnávala aj komunistická tajná bezpečnosť. Prečo pripomínať ich príbeh paradoxu so slobodou v neslobode aj po 70-tich rokoch? Téma pre režiséra Slavomíra Zrebného. „Hoci ide osobnostne doslova o poklady, v škole sme o nich nepočuli. Táto doba potrebuje príklady“, hovorí Zrebný, ktorý je zároveň autorom scenára. Absolvent réžie na VŠMÚ sa k ich príbehu dostal sprostredkovane, cez prednášku talianskeho odborníka na československý disent. „Zasvietili mi ako skryté poklady“, vysvetľuje. A do štúdia a zbierania materiálu sa pustil ešte počas vysokoškolského štúdia. „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ vždy vstala a vstane z mŕtvych.“ To je úryvok už slávnej obhajoby Silvestra Krčméryho, ktorú predniesol na súde v Trenčíne v júni 1954. V tom čase mal za sebou dva roky týrania. A pred sebou 14 rokov väzenia. Vtedy len 29 ročný medik. A jeho vina? Bol moderátorom kresťanských spoločenstiev. Podobne Vladimír Jukl. Oboch dal dohromady chorvátsky jezuita Kolakovič, ktorý inšpiroval vysokoškolákov a pripravoval ich na pôsobenie v komunistickom režime, ktorý potláčal každý náznak slobody. „Dúfali, že zmena je možná, no ak sa má stať skutočnosťou, musia začať od seba“, približuje ich pôsobenie režisér Slavomír Zrebný. Ich snom malo byť, aby aj počas totality ľudia žili čo najviac slobodne, aby nežili len sami pre seba. Krčméry a Jukl stáli aj za predzvesťou Novembra’89 v podobe tzv. sviečkovej manifestácie. Dokument Slobodní je aktuálne v kinách. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj Slovensko má svojho Karla. Ten britský – čerstvý panovník Karol III. je však konfrontovaný aj obavami z rozpadu monarchie. Bude ten slovenský – čerstvý minister hospodárstva – konfrontovaný so sociálnymi otrasmi, ktoré môžu spôsobiť obavy zo všadeprítomného zdražovania, s tým, že to za energie a bývanie zatiaľ zostáva neznámou? Hosťom RánoNahlas je Karel Hirman. A neznámou zostalo aj po rozhovore s novým ministrom. „Hovoriť dnes o sumách by bolo nezodpovedné, teraz riešime rámce“, tvrdí Karel Hirman. „Môžem však povedať, že robíme všetko pre to, aby bolo plynu a elekriny dostatok“, dodáva. „Regulovaná cena energií pre domácnosti bude od januára vyššia ako teraz, to treba povedať, ale hovoriť dnes čísla by bolo nefér“. Ľudia sa to podľa ministra hospodárstva Karla Hirmana dozvedia na prelome novembra – decembra z výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví s platnosťou od 1. januára budúceho roka. „Už dnes sa však dá povedať, že skoro plošne dostanú niektoré kategórie pomoc. Ide o dôchodcov, mnohopočetné rodiny a pod., aby to vedeli uniesť“, tvrdí minister Hirman.

Vie to byť veľmi frustrujúce, čo sa života týka, ale nie je to až tak strašné, aby s tým človek nevedel „bez problémov“ žiť. Dá sa to naučiť zvládať a aj s ADHD sa dá viesť veľmi zmysluplný život, hovorí psychológ Radovan Kyrinovič. ADHD pritom patrí medzi jednu z najčastejšie diagnostikovaných porúch našich detí a dokáže narobiť veľmi veľa vrások ako samotným deťom, tak aj rodičom či učiteľom. Neposednosť, hyperaktivita, neustále vyrušovanie, skákanie do reči, emočné výbuchy, ale aj neschopnosť udržať pozornosť a koncentráciu, dezorganizovanosť a strácanie sa v čase či zadaných úlohách. To všetko, a omnoho viac, sa zmestí pod krátku skratku ADHD, teda po slovensky: Porucha pozornosti s hyperaktivitou. Detí, s týmito problémami neustále pribúda, a pribúda aj rodičov či učiteľov, ktorí to síce neraz veľmi chcú, no i tak jednoducho nevedia zvládať. Čo je to teda to ADHD, kde sa v niektorých z nás berie a ako si s ním poradiť? Ako rozoznať, že práve moje dieťa má ADHD, ako ho vychovávať, ako mu stanovovať hranice tak ,aby nestratilo svoju originalitu a potrebujú tieto deti inkluzívne školstvo? No a napokon, je to niečo fatálne, čo limituje naše životy a prečo o ADHD nehovoriť ako o chlapčenskej či detskej poruche? Témy a otázky pre psychológa Radovana Kyrinoviča, ktorý ADHD pozná doslova na svojej vlastnej koži. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo (a syn Jakub) Dobšinský

Aktuálne správy, investigatívu, či mnohé iné texty môžete najnovšie na Aktualitách čítať a počúvať bez obmedzení. Aktuality zároveň pripravuju nový exkluzivny obsah. Všetky novinky priblíži šéfredaktor Peter Bárdy. Na našom webe budete môcť nájsť aj dva nové podcasty. Obsahovo ich priblížia Peter Hanák a Branislav Dobšinský. Exkluzívny obsah Aktuality Navyše budú tvoriť napríklad aj expert na F1 Števo Eisele či spisovateľka Kristína Tormová. V podcaste priblížia o čom budú ich texty. Podcast pripravila Denisa Hopková.

„Naozaj, môžem kľudne povedať, že všetko začalo v krčme“. Tak začína svoje rozprávanie o boji s netrasparentnosťou vo svojej dedinke Vinodol Vladimír Špánik, občiansky aktivista, ktorého čerstvo ocenila ambasáda Spojených štátov výročnou cenou za ochranu ľudských práv. „Na začiatku sme boli svedkami obecných zastupiteľstiev, ktoré sa zvolávali len telefonicky, neboli z nich záznamy“, opisuje Vladimír Špánik. Informácie sa mu ako prisťahovalcovi z hlavného mesta dostávali len sprostredkovane, pri posedeniach so známymi v jeho pohostinstve. „Zasadnutia miestneho zastupiteľstva pôvodne moderoval starosta, ktorý si myslel, že je pán boh. Postupne sme sa prepracovali k stavu, že nás musel začať rešpektovať“. Kľúčovým bol moment, keď získali väčšiu podporu v obci. „Z klubu piatich poslancov z celkového počte deviatich sme sa neskôr rozšírili na sedem k deviatim a starosta nás už nemohol prehliadnuť“, tvrdí ocenený občiansky aktivista Špánik. Predchádzali tomu rozpory, udania, ale aj súdne procesy. „Spočiatku sme len kritizovali, no to nie je cesta. Skúsenosť nás naučila, že k ľuďom sa dostanete len cez spoločnú prácu a zábavu. A tak sme v obci brigádovali, ale aj varili guláš.“ A to bol podľa Vladimíra Špánika kontext, v ktorom ľudia začali rozprávať o problémoch v obci a začali si dôverovať. Dnes označuje situáciu vo Vinodole za „pozitívnu nudu“, čo má byť vyjadrenie stavu, keď spoločné veci fungujú a ľudia sú spokojní. Predpokladom pre to sú ale jasne nastavené pravidlá fungovania samosprávy, ktoré ju robia transparentnou. Boj za transparetné spravovanie veci verejných v samosprávach Vladimír Špánik preniesol aj na celoslovenskú platformu. Založil Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré v súčasnosti pôsobí na celom území. „Pri voľbách sa nestačí pozrieť, či je kandidát na poslanca či starostu pohodovým človekom, treba sa pozrieť, či nie je za ním rodinkárstvo alebo zvýhodňovanie blízkych“, upozorňuje Špánik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj tento rok budú v školách chýbať asistenti učitelov, ktorých potrebujú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacimi potrebami. Vypočujte si, ako to ovplyvňuje rodiny a budúcnosť detí. Situácia okolo pedagogickych asistentov zostáva roky akoby v začarovanom kruhu. Ministerstvo školstva hovorí, že je obmedzené štátnym rozpočtom a na druhej strane sa frustrovaní rodičia sťažujú na nedostatočné vzdelávanie. Prečo školy potrebujú asistentov učiteľa a ako dokáže ovplyvniť život celej rodiny, ak dieťa nedostane vzdelanie, ktoré potrebuje? Budete počuť Andreu Pisarčíkovú z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Na stole je aj návrh, ktorý hovorí o tom, že štát bude povinný financovať asistentov učiteľa pre žiakov a riaditeľ o nich nebude musieť žiadať. Viac povie bývalý šéf rezortu Branislav Gröhling Prečo by malo byť prioritou štátu vyriešiť situáciu, povie štatutárka platformy Monika Fričová. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Náš európsky geopriestor si pripomenul Deň židovskej kultúry. Verejnosti sa tak otvorili synagógy, cintoríny, pamätihodnosti, rovnako posvätné knihy...To všetko ako životná stopa konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach v konkrétnom čase. A s konkrétnym – veľmi bolestným priesečníkom, ktorý rozdeľuje epochy PRED a PO. Pred holokaustom a po ňom. Len u nás stál život vyše 70-tisíc židov. Napriek tejto nepredstaviteľnej obeti – židia a ich kultúra je u nás stále živá. Aká je ich dnešná ponuka spoločnosti, v ktorej sú takmer zanedbateľnou menšinou? Téma pre rabína Mišu Kapustina. „Rabín sa neodlišuje od iných židov, jedinou jeho zvláštnosťou je, že mal viac času na štúdium“, tvrdí hlavný židovský rabín na Slovensku. „V judaizme má vzdelanie veľkú úlohu. Ľudia rabínovi prejavujú rešpekt už pre čas, ktorý venoval štúdiu. Určite by sa rabín mohol venovať aj iným veciam, možno by sa mal aj lepšie, no on venoval život judaizmu, možnosti učiť a učiť sa“, vysvetľuje Miša Kapustin, rodák z ruského Orenburgu. Čas strávil s rodičmi v Gruzínsku, odtiaľ však museli utiecť pred prenasledovaním a na čas sa jeho domovom stal ukrajinský Krym. Pôsobil tam aj po svojich štúdiách v Anglicku a Izraeli ako hlavný rabín Krymu, až kým ho musel o ruskej okupácii opustiť. „Veľmi si vážim slobodu, proti Putinovej agresii som sa vtedy otvorene postavil a skončil som nakoniec v Bratislave“, vysvetľuje. Deň začína ako každý vyznavač tradície praotcov Abraháma, Izáka a Jakuba slovami vďaky za to, že „Boh mi daroval ešte jeden deň, že sa mi dovoli zobudiť“. Nehnevá sa na Boha Izraela za vojnu na Ukrajine? „Bolo by to len stratou času. Čo je naozaj dôležité, to je odpovedať si na otázku, ako môžem pomôcť zo svojej pozície“. Jeho odpoveďou je konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom, zasiahnutým vojnou. V prípade Krymu i Charkova ide o jeho bývalé židovské komunity, ktorým slúžil ako rabín. „Vojna je výberom zla. No ako je človek schopný voliť si aj dobro, som presvedčený, že práve ono zvíťazí, lebo dobro vždy zvíťazí“, tvrdí rabín Kapustin. Odkazuje pritom na trojtisícročnú písomnú tradíciu, ktorú zachytáva židovská biblická tradícia. V podcaste sa dozviete, čo si myslí o Putinovej agresii, ale tiež o konkrétnej pomoci Ukrajine. Rovnako o stave židovskej komunity na Slovensku. „Žid by mal byť človekom skutkov. Až oni sú prejavom viery“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

To, čo dnes robí Robert Fico nemá nič spoločné so sociálnou demokraciou. Je to ultrakonzervatívna až protofašistická politika. Smutné na tom je, že SMER má ešte stále prívlastok sociálna demokracia, ktorý mu už nepatrí a mal by byť vymazaný, hovorí na margo aktuálnej politiky SMERU jeden z jeho spoluzakladateľov Boris Zala. A ako vidí budúcnosť EÚ vo svetle putinovej agresie? Ruka v ruke s exkotlebovcom Milanom Uhríkom a telo pri tele na tribúne s ruským veľvyslancom v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Kam to kráča Slovenská Sociálna demokracia v podaní SMERU Roberta Fica? Je stavovský štát zlučiteľný s ideálmi voľnosti, rovnosti a bratstva pre všetkých? A kam kráča Európska únia konfrontovaná s ruskou agresiou na Ukrajine? Dokáže nejednotná a ešte stále ťažkopádne riadená Únia čeliť aktuálnym geoepolitickým hrozbám bez toho aby s stala skutočne súverennou mocnosťou aj v oblasti bezpečnosti? Potrebuje EÚ vlastnú armádu a svoj vlastný jadrový odstrašujúci potenciál a je to možné dosiahnuť bez väčšej federalizácie Únie? No a o čo ide Putinovi? Témy a otázka pre jedného so spoluzakladateľov SMERU, exposlanca NR SR a exeuroposlanca, ako i ľavicového filozofa Borisa Zalu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Na Európu, a tým i Slovensko, sa valí jedna kríza za druhou. Po pandémii prišla vojna na Ukrajine a dnes tak čelíme ich geopolitickým, ekonomickým aj sociálnym následkom. Vysokú infláciu sprevádza utlmovanie ekonomického rastu a za dverami už číha i bezprecedentná energetická kríza. No a práve túto dobu si naša vládna zostava vybrala na svoj opätovný rozpad. Namiesto riešenia ekonomických i sociálnych výziev sme tak boli v roli frustrovaných divákov celé prázdniny svedkami nekonečného dohadovania sa, kto komu čo vo vládnej koalícii napísal či povedal, ako to myslel a čo tým vlastne sledoval. Kolotoč permanentných hádok však napokon havaroval, sulíkovci z vládnej koalície odišli a premiér sa tak ocitol v pozícii menšinového vládcu. Ako si najsilnejšie vládne hnutie predstavuje vládnutie z pozície parlamentnej menšiny a kde bude hľadať tak prepotrebné poslanecké hlasy? Neposunie sa pri hľadaní parlamentnej podpory vládna koalícia smerom k pravému extrému? A nebolo by férovejšie opätovne sa obrátiť na voličov aby politické karty rozdali v predčasných voľbách? Témy a otázky pre poslanca OľaNO a reprezentanta Kresťanskej únie Richarda Vašečku

Maratón vážnych súdnych pojednávaní – prichádza s aktuálnou jeseňou a nastávajúcimi mesiacmi. Jankovská, Kvietik, Bödör, Zsabó, Zsuzová, Kočner, Výboh– to vo výhľade a aktuálne Košč a Kováčik. Ten posledný už právoplatne odsúdený bývalý špeciálny prokurátor. A väčšina prípadov sa nám v Aktualitách spája s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu. Aká „súdna“ jeseň je pred nami a ako sa premieňa dianie v súdnych sieňach na spravodajstvo a analýzy internetového portálu? „Pre mňa ako novinárku sú samozrejme zaujímavejšie kauzy s veľkými menami. Sledujem ich radšej, na tých prípadoch sa oveľa viac naučím“, rozpráva o svojej práci Laura Kellöová. Aktuálne sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku rieši ďalšia z káuz bývalého špeciálneho prokuártora Dušana Kováčika. „Opäť ide o korupciu a opäť o päťdesiat tisícový úplatok“, konštatuje Laura Kelloová. A hoci to samotný Kováčik odmieta, obžaloba obsahuje viaceré svedectvá, že k úplatku došlo. Bude práve na súde, ako sa vyrovná s dôkaznou situáciou. „Jeden zo svedkov hovorí, že mu odovzdávanie päťdesiat tisícového úplatku vo výreze knihy prišlo ako z mafiánskeho filmu“, opisuje Laura Kellöová. V podcaste sa dozviete aj to, čo všetko obnáša práca investigatívneho novinára, ktorý doťahuje svoje kauzy až do súdnej koncovky. „Najnáročnejšie je pri tomto pretaviť právnickú reč do niečoho zrozumiteľného a tiež dopĺňať výpovede svedkov o kontexty, bez by boli čitatelia stratení“, konštatuje investigatívna novinárka. Maratón súdnych pojednávaní Koncom septembra bude pokračovať séria pojednávaní v kauze vraždy Jána Kuciaka. Rovnako by sa mal pred senát postaviť Miroslav Výboh, ktorý patril do najužšieho okolia Roberta Fica a Petra Pellegriniho. „To je ten známy prípad s krabicou od šampanského Crystal s odkazom, že Pelle ďakuje“, vysvetľuje novinárka Kellöová. Jeseň prinesie aj pokračovanie pojednávaní v kauze Dobytkár, kde sa očakáva aj svedectvo Norberta Bödöra . „Som zvedavá, či sa Norbert Bödör osmelí a bude vypovedať, alebo to odmietna, na čo má samozrejme právo. Ale tiež to môže byť zaujímavé, počuť jeho verziu príbehu konečne“, konštatuje investigatívna novinárka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kam sa uberáš Slovensko? Po rozhádanom a nevyužitom lete prichádza jeseň, keď Hegerovi zabuchol Sulík - pre Matoviča, aspoň tak to hovorí. A verejnosť zatiaľ nevypočutá očakáva odpovede na chlebové témy – v kontexte Putinovej vojny a správ o neúnosnom zdražovaní energií. O čom je politika na Slovensku a o čom by mala byť? Téma pre politického matadora – niekdajšieho predsedu parlamentu, predtým človeka disentu, ktorý o politike hovorí ako o službe. Hosťom dnešného rannného podcastu je František Mikloško. „Poviem úprimne, prvýkrát prežívam aj istú úzkosť“, tak reaguje na otázku, či sleduje koaličnú roztržku medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Sám má s Igorom Matovičom osobnú skúsenosť. Ešte v roku 2012 totiž aktuálny minister financií, vtedy líder svojho OľaNO, posielal na detektor lži skupinu politikov okolo Vladimíra Palka, ktorých vtedy pozval na kandidátku svojho hnutia. František Mikloško pripomína, že už vtedy bol Igor Matovič „človekom chaosu“ a „okamžitých nápadov“. Niekdajší predseda parlamentu však okrem Igora Matovič viní za aktuálnu krízu aj parlamentný klub hnutia OľaNO. „Predsa len oni vidia ten chaos a nechcú si ho priznať, radi by zostali na kandidátke celé štyri roky. No oni stratili zmysel pre štát, zmysel pre riešenie veľmi vážnych problémov. (…) Spolupatričnosť strane je falošnosť“, tvrdí Mikloško. Má aj radu pre premiéra Eduarda Hegera: „Ak sa nevymaní z Matovičovho zovretia, pred dejinami akoby neexistoval“, tvrdí. „Heger by dnes mal vsadiť aj na spor s Matovičom, pre dobro Slovenska“, dopĺňa. Heger ho mal „pre dobro krajiny“ rovno odvolať z postu ministra financií. „A keby to preňho hneď znamenalo koniec politickej kariéry, navždy zostane v premiérskom klube“ – dodáva. „Pre mňa situácia dozrela, že to treba skončiť a uskutočniť predčasné voľby“, vidí riešenie súčasnej koaličnej krízy. Ficovmu Smeru pritom predpovedá osud Mečiarovho HZDS. „Síce bude silné vo voľbách, no postupne sa naň bude zabúdať a skončí ako HZDS“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Škola namiesto toho, aby podnecovala kreativitu, kritické myslenie a úprimný záujem o rôzne oblasti života, tak to potláča aby tak z ľudí spravila robotov, ktorí mechanicky vypĺňajú vzorce. U študentov to vyvoláva obrovskú mieru frustrácie, tvrdí čerstvá maturantka a naša najlepšia rečníčka Tereza Okálová zo Slovenskej debatnej asociácie. „Naša mládež miluje prepych. Nemá správne správanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizuju svojich učiteľov.“ Tento povzdych nad skazenosťou mládeže má už vyše 2000 rokov a pripisuje sa gréckemu filozofovi Sokratovi. Takéto vzdychanie nad údajne upadajúcimi mravmi a vzdelanosťou mladých však Sokrata prežilo a trvá až dodnes. Za pravdu by im mohli dať i zhoršujúce sa výsledky v PISA testoch či rastúci podiel takzvaných funkčných analfabetov. Pravdou ale je aj to, že mnohí mladí to majú v hlave veľmi dobre usporiadané a rozhodne nám žiadnu hanbu nerobia. Medzi takýchto mladých patrí aj čerstvá maturantka a najlepšia slovenská debatérka Tereza Okálová. Ako vyzerajú debaty podľa pravidiel logiky, faktov a vecných argumentov? A ako sa ona pozerá na našu spoločnosť a úroveň našich verejných či politických diskusii? No a aký je jej názor na náš vzdelávací systém? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ruskí turisti sú pre nás bezpečnostné riziko a plyn je nástrojom ruskej agresie, hovorí v rozhovore pre podcast Ráno Nahlas europoslanec za stranu Spolu Vladimír Bilčík. Maďari podľa neho hrajú na viaceré strany a aj preto nemajú ani cent z Plánu obnovy. Putinova vojna vrátila fašizmus do európskej politiky a Rusko ničí aj nás. V Bruseli sú na stole aj riešenia energetickej krízy – a to napríklad aj zastropovanie cien energií na celoeurópskej úrovni. Mohlo by sa to urobiť cez širšiu zmenu prístupu k energiám, naznačuje europoslanec, ktorý je členom najväčšej skupiny v Európskom parlamente – Európskej ľudovej strany (EPP). Je pravda, že Bilčík kampaňuje, aby EPP medzi seba neprijala OĽaNO? Vedel by si predstaviť spojenie strany Spolu s SaS, alebo napríklad s prípadnou novou stranou okolo Mikuláša Dzurindu, alebo má stále najbližšie k PS? A želal by si vstup Ivana Korčoka do slovenskej straníckej politiky? Odpovede nájdete v podcaste Ráno Nahlas. Ten od septembra opäť vychádza každý pracovný deň. Moderuje Peter Hanák.

Plynu aj elektriny bude v zime dosť, isté obmedzenia v prípade krízy sa ale dnes vylúčiť nedajú, tvrdí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Podľa neho by si v súčasnej situácii mal každý z nás uvedomiť nevyhnutnú potrebu energiami šetriť. Hlavnou motiváciou budú ceny. Európa sa ocitla v energetickej kríze, Ceny plynu aj elektriny atakujú historické maximá a vlády naprieč kontinentom riešia ako, ale najmä, za akú cenu prežijeme túto zimu. Budeme mať v zime dosť plynu aj elektriny a ako chce naša vláda ich ceny pre domácnosti zastropovať? A dokáže rezort hospodárstva účinne pomôcť slovenskej energeticky veľmi náročnej priemyselnej výrobe? Majú sa deti pripraviť na plynové prázdniny a my ostatní na vynútenú prácu z domovov? V dnešnom Ráne Nahlas na to všetko odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

„Nebude to scenár Za ľudí a ak by mal byť, tak to nevznikne vôbec. Ak by tá strana mala byť iba ďalším politickým planktónom, tak by nemala ani vzniknúť, hovorí na margo úvah o zakladaní novej strany europoslankyňa Lucia Nicholsonová. Tá do strany, o ktorej založení uvažuje, už oslovila aj expremiéra Dzurindu, či exministra financií Mikloša. Vrátia sa na politickú scénu? Vládna koalícia sa už celé týždne zmieta v jednom so svojich ďalších sporov. Vládni politici tak namiesto hroziacej energetickej krízy či sociálnych dopadov vysokej inflácie riešia kto, kedy a čo komu napísal v smske či v statuse na sociálnej sieti. Vládna zostava pritom čelí opozícii, ktorá zasa intenzívne rieši mediálnu obranu svojich trestne stíhaných nominantov a spochybňuje aj naše euroatlatické ukotvenie. Na prahu hraníc je pritom brutálna, vojna a svet čelí aj klimatickej kríze. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú nebývalú nedôveru vo fungovanie liberálnej demokracie tak, ako nám ju predvádzajú vládnej garnitúry už celé roky. Prečo politické strany zlyhávajú pri riadení nielen štátu, ale aj seba samých? Je riešením ďalšia nová strana a návrat politikov, ktorí sú spojení tak so vstupom do NATO a EU, ako aj so straníckou parceláciou štátu či kauzou Gorila? A vráti sa na slovenskú politickú scénu duo Dzurinda Mikloš? Témy a otázky pre europoslankyňu a bývalú dlhoročnú tvár SaS Luciu Nicholsonovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Silné strany s vnútornými demokratickými mechanizmami a vnútrostraníckou opozíciou, to je podľa expolitika Martina Poliačika receptom ako predchádzať takej koaličnej kríze, akej čelíme. „Britský premiér nebol nachystaný odísť, on nemal inú možnosť, pripomína exposlanec za SaS i PS Martin Poliačik. Rozhodujúcu kartu v tejto kríze má však podľa neho v rukách premiér Heger. Sulík alebo Matovič. Nie, to nie je scenár nejakého béčkového filmu o zápasníkoch v ringu, to je iba veľmi stručný a pomerne trefný popis aktuálnej koaličnej krízy, ktorá už druhý mesiac opätovne otriasa vládnou koalíciou. Slovensko sa tak stalo takpovediac rukojemníkom pretláčania dvoch silných mien koaličnej politiky, pričom na krajinu sa valia dôsledky vysokej inflácie, vojny na Ukrajine či protiruských sankcii. A premiér? Ten síce má, podľa bývalého poslanca Martina Poliačika, v rukách veľmi silné politické karty, použiť ich zatiaľ odmieta. Kľúčovým faktorom dnešnej krízy je však podľa Poliačika stav vládnucich strán, strán, ktoré sa na strany iba hrajú a nedisponujú ako širokou členskou základňou tak ani vnútrostraníckou opozíciou. „Jedným z najsilnejších motorov silných demokracii sú silné stranícke opozície v demokraticky fungujúcich stranách. Keby Igor Matovič nemal inú možnosť, lebo by mu silné stranícke orgány v OLANO nevyjadrili dostatočné silnú dôveru, tak by to bolo jedným z riešení aktuálnej koaličnej krízy,“ tvrdí Martin Poliačik. Ako dopadne spor Sulíka s Matovičom? Ako bude vládnuť premiér a bez väčšinovej podpory parlamentu? Prečo vládnutie dospelo až k bodu v ktorom sa vládni lídri viac než občanmi zaoberajú sami seboua aký to bude mať dopad na chuť voličov opätovne prísť k volebným urnám? Témy a otázky pre bývalého poslanca za SaS a potom PS Martina Poliačika. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kľúčová v boji s klimatickými zmenami je voda a je cyklus, nie obmedzovanie emisii CO2, tvrdí vodohospodár a dnes štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Martin Kováč. dá sa zrátiť vysychanie krajiny a vzrastie cena vody? voda, jej nedostatok a enormné suchá dnes trápia ako Slovensko, tak aj mnohé ďalšie krajiny. Vysycháme, to je dôsledok príliš extenzívneho využívania pôdy, či už poľnohospodárskej, lesnej alebo v intravilánoch miest a obcí. Rozprávka Soľ nad zlato sa tak začína meniť na rozprávku s názvom: Voda nad zlato a otázkou je, aká je dnes pre nás cena vody a či sa tento trend vysychania krajiny dá ešte nejako zvrátiť, ale čo nás to bude stáť a vzrastie cena vody?. Zvrátiť sa to dá, bude si to však vyžadovať zásadnú zmenu nášho pohľadu na využívanie pôdy, či už farmármi, lesníkmi alebo aj zahradkármi či developermi, ako i samosprávami a štátom. Cieľom by malo byť čo najdlhšie a najintenzívnejšie zadržanie vody v krajine. Veľa v tom vie urobiť štát, ale aj každý jeden z nás Ráno Nahlas s vodohospodárom a dnes štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Drvivá väčšina mladých očakáva v prípade problémov, podporu od školy, polovica z nich však takúto podporu nedostala. Ak nedostanú podporu od nás, obrátia sa tam, kde ich budú počúvať. Keď príde niekto s ponukou, a extrémisti na to majú veľmi dobré mechanizmy, budú ho nasledovať,“ hovorí šéfka Centra pre výskum kultúry a etnicity Elena Kriglerová. Kde sa berie u mladých ľudí extrémizmus? Keď kotlebova ĽS NS vstupovala do parlamentu, najviac bodovali u prvovoličov. Doba sa pritom odvtedy výrazne zradikalizovala, stala sa neistejšou no a extrém sa čoraz viac začal posúvať do slovníka i tém mainstreamu. A ako na to všetko reaguje naša mládež? Čo vlastne vieme o tom, čo a kto je v súčasnosti pre naše deti vlastne extrém? Kde u mladých pramenia ich radikálne názory a čo im ponúkame, aby sa cítili v našej spoločnosti dobre? No, a ako sa dá bojovať s tým, keď sa v sklamaní či hneve voči spoločnosti obrátia práve k extrémistom? Témy a otázky pre šéfku Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktoré zrealizovalo projekt skúmajúci mechanizmy prevencie radikalizácie mladých, Elenu Gallovú Kriglerovú Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.