Ráno Nahlas 🎙

Stoja na rohoch ulíc, na zaprášených výpadovkách či parkviskách veľkých púmp, ale nie sú to ženy z iného sveta. Sú to neraz matky samoživoteľky, či ženy z domácností, ktoré môžete stretnúť aj pri bežnom nákupe. Len občas,a niekedy veľmi často, sa živia vlastným telom. Aby prežili a prežila aj ich rodina. Pouličné sexpracovníčky. Kto sú a aký je ich život? Sex je u nás mimoriadne tabuizovaná téma a téma sexu za peniaze je tabuizovaná ešte oveľa viac. Ale kde je dopyt, tam je i ponuka. Vždy to tak bolo, a tak sa sex za peniaze deje. No a tak ich môžeme stretávať i dnes a u nás, na rohoch ulíc, na výpadovkách diaľnic, na parkoviskách veľkých púmp či dokonca dnes už aj na privátoch podľa ľubovôle internetu: Ženy, či muži, poskytujúci sexuálne služby za peniaze. Kto sú, prečo to robia a ako a čím vlastne žijú? Aký je ich život na ulici, ako to zmenila Korona a prečo ich máme vnímať ako našich spoluobčanov? A ako s tým súvisia drogy a v čom spočíva streework, teda takpovediac prvá pomoc? Témy a otázky pre šéfku združenia Odyseus Dominiku Jašekovú. Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Nikdy si nepriznali, že robia zlo“ - operný spevák František Balún hovorí o predstaviteľoch režimu spred Novembra’89, ktorí si aj po Nežnej revolúcii dokázali „prezliecť kabáty“ a profitovať aj v novom režime. Pre všetkých, ktorí sa im podobajú aj po troch desaťročiach, upriamuje pozornosť na stále platný odkaz príbehu operného Nabucca. „Našiel v sebe toľko sily, že si priznal, že páchal zlo.“ Podľa Balúna ide o predpoklad zvratu, ktorým je náprava. „Vážna kríza demokracie“. Vystríha pred ňou hlava štátu. V najnovšej správe o stave spoločnosti vystríha pred „ničením zvyškov dôvery a súdržnosti spoločnosti“. Zuzana Čaputová ich pripisuje manažovaniu politickej krízy zo strany vládnych politikov. Len v horizonte dní sme si pripomenuli tridsať tri rokov od Novembra’89 – od Havlovského „zázraku“, keď sa do našich končín demokracia po dlhých štyridsiatich rokoch vrátila. A aby sme precítili jej hodnotu a to, čo nás stála, v dnešnom RánoNahlas ponúkame príbeh Františka Balúna. Dnes už emeritného sólistu košickej opernej scény, neskôr aj poslanca prvého ponovembrového parlamentu. Nedemokratický režim ho postihoval už za prejavený názor. Kriticky hovorí o „prezliekaní kabátov“ bývalých komunistických kádrov v nových demokratických pomeroch. „Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, odrazu sa hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel“, spomína František Balún. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Pletieme si transrodovosť so sexualitou. Transrodovosť nie je o sexualite, ale je to o identite človeka a identita človeka je niečo, čo je predovšetkým o jedinečnej skúsenosti konkrétneho človeka, ako vníma a definuje seba samého on sám, hovorí psychologička a mama transrodovej dcéry Viera Hincová. Ako sa žije transrodovým ľuďom na Slovensku? Naše deti, ktoré celý život kvôli svojej identite a jej prijatiu zápasia s ťažkosťami, o ktorých bežný človek nemá ani potuchy, však majú v tejto krajine na svojich tvárach a chrbtoch namaľované terče. Každé váhanie im na tento terč primaľuje novú vrstvu neónovej, zďaleka viditeľnej farby. Oni nemôžu odložiť pomyslenú dúhovú vlajku a odísť za inými povinnosťami či záujmami. Žijú vo svojej identite dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a majú iba tento jeden život. To je úryvok z otvoreného listu, ktorý premiérovi Hegerovi adresovala krátko po brutálnej dvojnásobnej vražde z nenávisti na Zámockej ulici psychologička a mamam transrodovej dcéry Viera Hincová. Jej dcéra totiž doteraz “visí” v takpovediac právnom vákuu, ktoré jej neumožňuje prepísať rod podľa toho, ako sa ona sama cíti a vníma. Dôvodom je totiž politický a ideologický tlak na to, ako u nás prebieha proces tranzície. Ako sa teda tu, na Slovensku, žije transrodovým ľuďom a ich rodinám? S akými problémami musia zápasiť, ako sa k nim stavia štát, ako vyzerá proces tranzície a prečo je dôležité mať možnosť zapísať si do dokladov rod, s ktorým sa stotožňujeme? A čo je to vlastne transrodovosť a prečo ju tu u nás tak často nezmyselne mnohí redukujú na seualitu? Témy a otázky pre Vieru Hincovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase. So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje. Chudoba aj v bohatých regiónoch? Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji. „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente. Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny. Chudoba potrebuje všímavosť V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu. „Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta. „Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje. Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky. Nie sociálne siete, ale osobný kontakt „Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta. „Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa. „Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta. V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Veľmi sa na neho hnevám, on nám veľmi ublížil, ale nechcem žiť nenávisťou, hovorí Dominika Kováčiková, ktorej manžela zabil pri nehode opitý šofér. V jedinom okamihu tak prišla o milovaného muža i otca ich dcéry Alžbetky no a dodnes si v sebe nesie následky tejto tragickej nehody. Podľa nej tresty za jazdu v opitosti treba sprísniť. Bola nedeľa večer a oni, plní života, stáli na zastávke MHD. A pred sebou mali ešte prakticky celý život. Stačil však jeden jediný okamih a opitý šofér im vzal všetky nádeje, sny a dokonca aj ich životy. Tragická nehoda na bratislavskej Zochovej ulici otriasla zrejme celým Slovenskom. Takéto nehody však neberú životy a nádeje iba ich priamym obetiam. Obeťami takýchto nehôd sú však nielen tí, ktorí v nich umreli, ale sú nimi aj ich rodiny a blízki. Aj im sa totiž v tom jednom jedinom okamihu zrúti celý ich doterajší svet ako aj ich sny a nádeje. Vinou opitého šoféra prišla o svojho milovaného manžela, a otca ich iba niekoľkomesačnej dcéry Alžbetky, aj Dominika Kováčiková. A s následkami tejto tragédie musí žiť dodnes. Ako sa dá zmieriť s tragickou smrťou milovanej osoby, kde v takýchto chvíľach hľadať silu a dôvody ďalej žiť a dá sa odpustiť či aspoň zmieriť s vinníkom? A pomohli by vyššie tresty pre vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu či inak nerešpektujúcich pravidlá cestnej premávky? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú. Vojna v polícii a jej ústredný muž Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu. Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová. Zvláštny postup policajnej inšpekcie „Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka. „Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“. Niekdajší „kráľ“ IT biznisu Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur. Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel. Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová. Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia. Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici stačí, že máte nejakú vážnejšiu zdravotnú diagnózu či hendikep. Medzi takzvanými “bezdomovcami” je totiž vysoké percento tých, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém alebo trpia nejakou duševnou chorobou. No a ak máte popritom aj dlh na zdravotnom poistení, máte smolu a štát sa o vás a vaše zdravotné problémy začne zaujímať až vtedy, keď skolabujete alebo je váš život v skutočnom ohrození. “Je to nekonečný bludný kruh”, opisuje túto nelogickú a beznádejnú pascu v poskytovaní ústavného práva na zdravotnú starostlivosť šéfka organizácie Vagus, ktorá sa o ľudí bez domova stará, Alexandra Kárová. Ako ovplyvnil súbeh krízy inflačnej, postpandemickej a energetickej, situáciu ľudí bez domova a ako sa odráža na činnosti organizácií, ktoré sa týmto ľuďom venujú? Aká je šanca dostať sa z ulice k sociálne dostupnému bývaniu a aká je šanca, že bez takéhoto bývania získate trvalejšiu prácu? A prečo štát nezaujíma zdravotný stav ľudí bez domova a akú to má ľudskú i ekonomickú logiku? Témy a otázky pre šéfku organizácia Vagus Alexandru Károvú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Rusi naďalej cielia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Napríklad v stredu večer bola časť Kyjeva po zásahu ruských rakiet bez vody a elektriny. Ako sa dokážu Ukrajinci pripraviť na takúto situáciu? Kam v tomto smere môže Rusko zájsť? A ako ovplyvní zima situáciu na fronte - čo sa týka terénu, presunu techniky či používania zbraní? Téma pre analytika Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa neho ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru zásadnym spôsobom poznamenávajú bežné životy Ukrajincov. Niektoré ukrajinské mestá obmedzujú dodávky aj zámerne, aby šetrili. V podcaste opisuje, že Kyjev pôsobí ako temné miesto, kde sa nesvieti, nefungujú obchody, či benzínové stanice. „Je to každodenná realita, kedy Ukrajinci zvyknú po zatmení používať sviečky a presúvajú sa tak sa do pomyselného stredoveku v dôsledku ruskej agresie," hovorí Havlíček. Podľa analytika sa Rusi nebudú brániť tomu použiť akúkoľvek metódu. „Aby čo najviac zničili, ponížili a ochromili ukrajinskú spoločnosť a západnú podporu Ukrajine." Zima podľa neho okrem každodených životov Ukrajincov skomplikuje aj situáciu na fronte - a to logistiku, zásobovanie či presuny vojsk. Podľa neho tiež budeme skôr sledovať spomalenie bojov či preskupovanie síl. V podcaste tiež opisuje, ako zima oplyvní aj samotné vojenské operácie. „Je náročnejšia pre vojakov, pre spotrebu paliva, techniku. Všetko je zložité a viac sa kazí," opisuje. Počas čiastočnej mobilizácie si niektorí ruskí muži museli priniesť svoje vlastné uniformy, topánky a nedostali základné vybavenie, ktoré malo byť na skladoch, no bolo rozkradnuté - spomína tiež Havlíček v podcaste. Analytik tiež opisuje, že síce Putinova popularita klesá, ale nemožno hovoriť o jeho konci. „Nevypovedá to, že by chceli koniec Vladimira Putina, skôr je tu nejaká frustrácia z toho kam sa vojna bude uberať a rovnako aj celá krajina. Tam žiadne dobré východisko dnes neexistuje." Podľa Havlíčka v Rusku ešte dôjde k mobilizácii, ale nebude to už ako naposledy. Tá rozšírila kritiku vedenia operácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

V Košiciach už cítia nárast počtu utečencov z Ukrajiny, ktorí utekajú pred zimou. Podľa štátu zatiaľ problém nemáme, no všetci sa už pripravujú na druhú utečeneckú vlnu. Budú opäť potrební dobrovoľníci? Milióny ľudí na Ukrajine žijú v provizórnych podmienkach a Rusko im likviduje možnosti ako si zakúriť. Ako sme tentoraz pripravení? Bude to opäť na pleciach samospráv a dobrovoľníkov, alebo má štát nejaký plán? A ako môžete Ukrajincom pomôcť aj vy? Pýtali sme sa mesta Košice, rezortu vnútra, poradcu premiéra a aj šéfa humanitárnej organizácie Adra. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa dozviete aj to, ako sa dá Ukrajincom najefektívnejšie pomôcť – má zmysel posielať im zimné bundy? A ako sa začlenili do spoločnosti ukrajinskí utečenci, ktorí k nám prišli už v marci? Nahrával Peter Hanák.

Ako spoločnosť, máme totálne zdeformované chápanie solidarity, súcitu, pocitu empatie i vzájomnej dôvery. A na vrchole tohoto rozkladu spoločnosti sú politici, ktorí sa starajú iba o seba a majú pocit, že štát slúži len im. Slovenský štát je tak pre vlastných občanou akousi nepriateľskou entitou, hovorí publicista Michal Havran. Napriek tomu tvrdí, že našou povinnosťou je za túto krajinu zabojovať. “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,” napísal kedysi jeden kultový, no zároveň aj kontroverzný, slovenský básnik. Slovensko je domovom nás všetkých, ktorí sme sa tu narodili alebo tu žijeme. Čoraz častejšie sa však stretávame s jeho násilným privlastňovaním, raz jednou a potom zasa inou skupinou obyvateľov, či ich politických, ideových alebo náboženských predstaviteľov. Komu teda patrí Slovensko a čo je to ten vysnívaný “Dorotkin” domov z Krajiny Oz? Prečo tu toľko ľudí necíti spolupatričnosť s krajinou, v ktorej sa narodili či v nej žijú a prečo majú pocit, že ich zrádza ich vlastná vlasť? A prečo sa v tomto štáte aj 33 rokov po Nežnej, mnoho z nás necíti byť suverénmi moci, teda tými, ktorým štát slúži, no neraz je to presne naopak, a my máme pocit, že sme v pozícii akýchsi sluhov štátu? A prečo štát umenšuje pocit vzájomnej solidarity a pocitu toho, kto do našej spoločnosti ešte patrí a zaslúži si našu spoločnú empatiu i starostlivosť? No a napokon, prečo, i napriek tomu všetkému, stojí za tento štát zabojovať? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Na Zemi je nás osem miliárd. Podľa OSN už týždeň. Ak však aktuálne trvá ľudstvu nárast o miliardu približne jedenásť rokov, prvú miliardu sme prekročili v roku 1803. Na prelome vekov nás malo byť okolo 250 miliónov a v neolytickej dobe, ktorej začiatok sa datuje ešte o osem tisícročí späť, to boli rádovo milióny. Medzníkom je priemyselná revolúcia zo začiatku 19. storočia. „Tá je pre nás kľúčová. Po nej nasledovala demografická revolúcia, ktorá je len jej následkom“, vysvetľuje demograf Branislav Bleha. Nenaplnili sa ale katastrofické predpovede Paula Ehrlicha z jeho už klasického diela „Populačná bomba“, podľa ktorého mali v roku 2000 na Zemi žiť desiatky miliárd ľudí v stálom konflikte a v ničivých vojnách. Ak majú byť podľa Branislava Blehu roky 2038 a 2059 rokmi deviatej a desiatej miliardy, a teda stále signálmi rastu, po roku 2070 demografické modely naznačujú začínajúci pokles svetovej populácie. Slovensko 2080 „Slovensko bude mať v roku 2080 od 4,5 do 4,8 milióna obyvateľov, maximálne“, tvrdí demograf Bleha. Tieto počty vychádzajú z pripravovaného demografického modelu pre rok 2080. Posledné sčítanie obyvateľstva z roku 2020 pritom hovorí, že na Slovensku dnes žije 5,4 milióna obyvateľov. Podľa tejto prognózy nás tak bude o takmer milión menej. Nápor na dôchodkový systém Ak sme na Slovensku len nedávno prekročili hranicu, že tu máme viac seniorov ako detí, v roku 2060 by mal tvoriť pomer seniorov k deťom dva ku jednej. Dôsledky? Dôchodkový systém musí počítať s náporom, aký tu ešte nebol. „Dvíhanie veku odchodu do dôchodku, či druhý pilier sa z tejto perspektívy ukazujú už dnes ako nevyhnutnosť“, tvrdí Bleha. Pozornosť politík si podľa neho zaslúži aj podpora natality. „Už dostupnosť predškolských zariadení by bola veľkým krokom vpred“, poukazuje demograf. Verejné politiky, ktoré reflektujú demografické prognózy však podľa neho predpokladajú politikov, ktorí by pozerali poza horizont vlastného volebného obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

To, že tu po roku 1989 neprebehlo niečo na vzor Norimberského tribunálu po vojne, považujem za jednu z kľúčových chýb natupujúcej demokracie, teda to, že tu neboli ľudia súdení za zločiny komunizmu.Pre mňa komunizmus nebol bežnou etapou našich dejín, ale je to, rovnako ako fašizmus či nacizmus, zločinným režimom a nepotrestanie zla počas komunizmu doteraz vytvára obrovské bremeno pre náš právny štát, hovorí filozof a spoluautor dokumentárneho cyklu o tajnej štátnej bezpečnosti (ŠTB) Fedor Blaščák. A ako fungovala tajná polícia za socializmu? ŠTB, trojpísmenková skratka, ktorá po februárovom puči v roku 1948 vyše 40 rokov naháňala strach a hrôzu. Štátna tajná bezpečnosť to totiž boli nezákonné výsluchy, nezákonné sledovačky i brutálne výsluchy neraz končiace až tragicky. Represálie masového rozsahu voči všetkým ideovým, náboženským či politickým odporcom spcialistického režimu a jeho vládnucej komunistickej strany. No a za tým všetkým sa ukrývla aura tajomnosti, nepostihnuteľnosti a doslova všemocnosti príslušníkov tajnej polície a jej všakovakých konfidentov a donášačov. Kto boli ľudia slúžiaci v tomto obušku KSČ, na základe čoho mali moc a ako vlastne ŠTB fungovala? Akúrolu hrali eštebáci v Novembri 89, prečo neboli za svoje zločiny súdení a kam sa po zmene režimu rozpŕchli? No a napokon bol Alojz Lorenc génius zla či len banálny zločinec? Témy a otázky pre filozofa, publicistu a spoluautora dokumentárneho cyklu o ŠTB Fedora Blaščáka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v spolupráci so skupinou zahraničných novinárov získalo informácie, ktoré ukazujú, že vrah zo Zámockej sa dlhé roky radikalizoval v prostredí Terrorgramu. Rovnakou radikalizáciou prešli minimálne dvaja ďalší Slováci, no podarilo sa ich odhaliť predtým, ako by spáchali teroristický čin - píšu tiež novinári v texte. Jedným z nástrojov propagandy Terrorgamu je vyhlasovanie bielych masových vrahov za „svätých“. Na ich propagovanie využívajú aj takzvaný „Kalendár svätých“ - kde každý mesiac zdieľajú historické násilné teroristické činy. Viac v podcaste povie autorka textu Karin Kőváry Solymos. „Kľúčovým zistením bolo, že vrah zo Zámockej sa radikalizoval dlhé roky práve v prostredí Terrorgramu," hovorí v podcaste Kőváry Solymos. Ide o uzavretú sieť, takže získanie informácií o aktivite a obsahu bolo podľa nej komplikované. Pomohli im experti, vďaka ktorým pochopili, ako tam prebieha proces radikalizácie. Kőváry Solymos opisuje, že na platforme sa šírí nenávisť voči Židom, príslušníkom LGBTI + komunite a mnohým ďalším. „Snažia sa inšpirovať jednotlivcov, aby uskutočnili útoky." Radikalizuje sa na Slovensku čoraz viac mladých ľudí? V podcaste odpovedá expert na extrémizmus Daniel Milo. „To, že sa za posledných niekoľko mesiacov vynorilo viacero prípadov svedčí o tom, že online radikalizácia a mód osamelých vlkov je čím ďalej tým viac výraznejší na Slovensku," tvrdí expert. Bezpečnostné zložky by sa tým mali podľa neho zaoberať, pretože podľa neho pôjde aj o trend do budúcnosti. Ako vyzerá taka normalizácia extremistického obsahu? Milo vysvetľuje, že veľakrát sa deje aj cez humor a satiru. Ide o to, aby potenciálni sympatizanti prekonali prvotný odpor. „Je to len vtip, nemyslíme to vážne. Postupne sa hranica posúva," hovorí. Ide tiež napríklad o zobrazovanie násilných fotiek a streamovanie násilnych trestných činov, ktoré majú otupiť citlivosť. No a čo ukazuje prípad nedávno odsúdeného extrémistu známeho pod prezývkou Slovakbro a má polícia páky, aby vedela zabrániť činom, ako na Zámockej? Podľa Mila by sme potrebovali armádu policajtov, aby sme dokázali zmonitorizovať všetky platformy. No a ako si môžu rodičia všimnúť, že ich dieťa prepadlo extrémistickým platformám? A prečo niekto prepadne takému obsahu? Odpovie psychológ Marek Madro. Podcast spracovala Denisa Hopková.

„Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, sa odrazu hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“, spomína operný spevák František Balún. To je jedna z reflexii Novembra 89 v našom dnešnom mimoriadnom podcaste, ktorý je venovaný fenoménuNežnej revolúcie a tomu, ako tieto udalosti reflektujeme po 33. rokoch. November 89, jeden z kľúčových dátumov našich moderných dejín. 17. november 1989,to je začiatok Nežnej revolúcie, ktorá nás tranformovala z pasívneho objektu vlastných dejín na ich subjekt, teda tvorcov toho, v akej spoločnosti budeme žiť a akú spoločnosť si my sami vytvoríme. Aká bola teda naša už vyše tr desiatky rokov dlhá puť demokraciou a ako vnímame udalosti Novembra 89 z odstupu 33. rokov? V dnešnom mimoriadnom podcaste sa na fenomén Novembra 89 pozrieme očami pamätníkov, ale aj tých, ktorí v tom čase ešte ani len neboli na svete a Nežná revolúcia je pre nich iba dátumom z hodín dejepisu či spomienkami ich rodičov a prrodičov. Fenomén Novembra 89 v reflexii sociológie, etnológie, historie, teológie aj politológie. V dnešnom mimoriadnom podcaste si tak môžete vypočuť operného speváka Františka Balúna, teológa Tomáša Halíka, sociologičky Zuzany Fialovej, etnologičky Moniky Vrzgulovej, fillozofa a spolutvorcu seriálu o ŠTB Fedora Blaščáka, ľavicového aktivistu a odborára Jána Košča, filozofa a právnika Michala Liptáka a zakladateľky kanálu “Dejepis inak” Sandry Svitekovej. Pekný deň a pokoj v duši, i v mene kolegov, praje Braňo Dobšinský

Priatelia, ste skvelí! Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je Blaha, Fico, Mazurek ani Chmelár. Slovensko ste vy! Status vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca. Opäť sa vybral na Ukrajinu. Tentoraz však do mesta, ktoré jasá slobodou. Do Chersonu. Napriek tomu je mesto na pokraji humanitárnej katastrofy – zničené, bez kúrenie či elektriny. Pomocou však budú aj spacáky a sviečky, ktoré zo Slovenska do oblasti doručí vojnový dokumentarista. Prečo to robí a je rozdiel dokumentovať slobodu od dokumentovania tomu, čo jej predchádzalo – teda vojny? Odpovie Juraj Mravec. „Som zvedavý, čo mi miestni povedia na život pod ruskou okupáciou. Človek sa až bojí domyslieť, čo za príšernosti tam boli“, hovorí Mravec. Ne cestu sa vydal autom známeho, ktoré na spiatočnej ceste nechá ako dar ukrajinským ozbrojeným silám. A smeruje tam so zásielkou spacákov a sviečok, ktoré sú výsledkom ani nie trojhodinovej výzvy na sociálnej sieti. „Bol som až dojatý, ako ľudia chodili. Tri hodiny som sa nezastavil. Mladí i starší nosili nové spacáky, stovky sviečok i nejaké baterky, čelovky a tiež zápalky.“ Z kapacitných dôvodov Juraj Mravec výzvu predčasne ukončil s poďakovaním: „Priatelia ste skvelí. Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je…. Keď ticho kričí Vojnu na Ukrajine optikou vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca môžu ľudia zhliadnuť aj v Bratislave na výstave v Univerzitnej knižnici. Jeden z návštevníkov zareagoval na vystavené fotografie aj odkazom v knihe návštev: „a silent cry of humanity“. Fotoreportér Mravec hovorí, že „fotografia je naozaj tichým dokumentom o dejinách“. „Ak je autentická, má silu vzbudzovať v človeku najsilnejšie emócie“, hovorí o svojej skúsenosti Mravec. V podcaste sa tiež dozviete, či je rozdiel medzi fotením bied vojny a radosti zo slobody, rovnako ako sa vysporiadava so strachom, alebo tiež to, že „fotografia si ma našla“, ako konštatuje Juraj Mravec. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vraždu na Zámockej som čakala. Už dlho som varovala, že sa tu nad menšinami čoraz viac sťahujú mraky takže som čakala, že jedného dňa bude na rade aj teplá komunita a že to nie je otázka, či vôbec, ale kedy no a žiaľ, napokon sa to udialo. Hovorí na margo dvojnásobnej vraždy z nenávisti na Zámockej ulici dlhoročná LGBTI aktivistka Hana Fábry. A ako sa stal z Jána Čarnogurského “významný teplý aktivista”? Hana Fábry stála v prvej línii boja za práva teplej komunity už od začiatku 90. rokov kedy založila aj prvé lesbické združenie na Slovensku Museion. Kam sme sa teda za tých 30 rokov v zrovnoprávnení práv ľudí z LGBTI komunity vlastne posunuli a prečo žiadajú dnes aktivisti to isté, čo žiadali už pred vyše dvadsiatimi rokmi? Ako vyzeral život “teplej komunity” na začiatku divokých a násilníckych 90. rokov a majú to dnes mladí gejovia a lesby ľahšie ako vtedy? No a ako sa stal z predsedu KDH a ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského “teplý aktivista”? O vražde na Zámockej, následkoch z nej vyplývajúcich, ale najmä o živote “teplej komunity” ako aj o boji za ich práva za uplynulých 30 rokov s aktivistkou Hanou Fábry Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Škandálne výroky arcibiskupa Orosch spôsobili slovenskej cirkvi veľkú medzinárodnú hanbu“, tak reaguje na kauzu s „interným“ obežníkom trnavskéh arcibiskupa český teológ s medzinárodným renomé Tomáš Halík. „Predpokladal som, že mons. Orosch si uloží nejakú formu pokánia už po extemporé pred prezidentskými voľbami, že sa zdrží komentovania spoločensko-politickej oblasti, no nestalo sa tak“, hovorí nositeľ prestížnej Tepletonovej ceny v exkluzívnom rozhovore pre podcast portálu Aktuality.sk Ráno Nahlas. Halík narážal na Oroschove vyjadrenia, že kto by dal svoj hlas Zuzane Čaputovej, dopustil by sa ťažkého hriechu. Tieto vyjadrenia označil český teológ za „priamy rozpor s učením cirkvi“. Halík pripomína „nezvyčajne tvrdé slová“ pápeža Františka, ktoré adresoval kňazom a biskupom pred rokom v katedrále sv. Martina v Bratislave. „Sebakastrácia slovenského katolíctva“ „Ak má mať cirkev v slovenskej verejnosti nejakú váhu, nutne by potrebovala niekoho, ako bol arcibiskup Bezák – človeka, ktorý by staval mosty medzi cirkvou a občianskou spoločnosťou“, tvrdí Halík. Že sa oň Slovensko pripravilo, označil za „sebakastráciu“ slovenského katolíctva. „Katolíckosť bez kresťanstva“ Ako by na Oroschove slová z „interného“ obežníka reagoval podľa Tomáša Halíka Ježiš? „Zrejme by prišiel s pokarhaním a tým, čo diskreditujú církev, by povedal: Nerobte z božieho domu tržnicu so strachom, predsudkami a nenávisťou. Inak nesiete spoluzodpovednosť za desivé následky intolerancie - potom aj na vašich rukách bude krv, ktorú prelievajú fanatici.“ Teológ Halík hovorí o „katolíckosti bez kresťanstva“. Spočíva podľa neho v „nenávisti voči moslimom, Židom, homosexuálom, imigrantom, intelektuálom, liberálom, skrátka proti všetkým, ktorí sa nevojdú do ich úzkeho sveta strachu a nenávisti“. Z viery, lsáky a nádeje v duchu Ježišovho evanjelia tam „nezostalo nič“. V podcaste sa dozviete aj o Halíkovom postoji k LGBTI+ ľuďom, o pohľade teológie na tému, či dokáže byť pre túto skupinu cirkev domovom, teda miestom prijatia. „Každý, kto má s tými ľuďmi pastoračnú skúsenosť, vie, že (oficiálna náuka cirkvi) nemôže byť posledným slovom“, tvrdí. Odkazuje pritom na „jedinečnosť“ každého ľudského príbehu, ktorá sa má odrážať aj v prístupe k nim. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Takto nenaletíte na reklamné triky. Vysvetľuje expert, ktorý ich vymýšľa. Energie ešte nezdraželi a ľudia už boli presvedčení o opaku. Zľakli sme sa a začali sme šetriť, a to v panike často iracionálne. Matej Šucha je behaviorálny ekonóm. Radí napríklad obchodom, ako zlepšiť predaj. V podcaste Ráno Nahlas vysvetľuje, ako neskočiť na niektoré triky, ale aj ako sa dá najefektívnejšie ušetriť. Šetrenie v panike ublíži sektorom, ktoré trpeli aj počas pandémie – napríklad gastru či kultúre. Na alkohole alebo cigaretách naopak Slováci nešetria, hovorí Matej Šucha. Podľa neho aj chudobný človek vie ušetriť veľa peňazí. Ako na to? Receptov je hneď niekoľko – malé výdavky, ich lepšia revízia, či napríklad stopka impulzívnemu nakupovaniu. Pomôže nám počkať medzi výberom tovaru a jeho nákupom? Minieme viac, keď platíme kartou? A čo napríklad reklamné kupóny? Sú výhodné, alebo ide o spôsob, ako vás donútiť minúť viac peňazí? Matej Šucha hovorí, že štáty ako Fínsko majú oveľa lepšiu komunikáciu vlády s občanmi a dokázali svojich občanov lepšie motivovať k značným úsporám. Čo by teda mala robiť naša vláda? Podľa neho by na vidieku mohli ľuďom pomôcť ušetriť aj kňazi. Nahrával Peter Hanák.

Politika vlády vôbec nie je rozšafná. História ukazuje, že táto vláda vie šetriť a spravodlivo i zodpovedne hospodáriť s verejnými financiami, tvrdí štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek. Ten je považovaný za “otca” rozpočtu, ktorý smeruje do parlamentu kde však nemá dostatočnú podporu poslancov. Ako si ju chce získať a ako vidí hospodárenie štátu v budúcom roku otec rozpočtu? Slovensko ešte stále nemá jasné, ako bude v budúcom roku hospodáriť. Štátny rozpočet na budúci rok síce vláda už schválila, no ako vláda menšinová preň ešte stále nezískala v parlamente dostatočnú podporu poslancov. Nad krajinou tak visí hrozba rozpočtového provizória no a vzhľadom na výšku verejného dlhu sa v hre môže už na budúci rok ocitnúť aj téma vyslovovania dôvery vláde a prípravy vyrovnaného rozpočtu. Na akých základoch a predpokladoch teda stojí aktuálny vládny návrh štátneho rozpočtu na budúci rok? Na čo všetko chce vláda minúť takmer osem miliárd plánovaného deficitu a ako chce ozdraviť verejné financie, nad stavom, ktorých varuje už aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Témy a otázky pre štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra’89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha. „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia? „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“ Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí. Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje. Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško. „Na tej mase potom padli v Novembri’89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu. Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov. František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí. V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aktivisti, ktorí sa na prvom Pride pochode dožadovali rovných práv pre LGBT komunitu tam stoja dodnes a doteraz žiadajú presne to isté no a ti, ktorí ich tam vtedy zahádzadzali kameňmi, sedia dnes v parlamente, reflektuje stav spoločnosti po brutálnej vražde na Zámockej ulici publicista Michal Havran. “Aj za slovenského štátu Židom hovorili, že: "Veď môžete byť, ale robte to doma”. V skutočnosti to “robte to doma” je iba prvým krokom k tomu, aby potom pre nich prišli k nim domov," varuje Havran. Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave našou spoločnostou nielenže tvrdo otriasla, ale zároveň Slovensko i hlboko rozčesla a rozdelila. Na jednej strane boli slová útechy, snaha o empatiu a pokus uľahčiť komunite LGBT ich životné podmienky, na strane druhej však časť spoločnosti, ale aj politických a náboženských elít, zareagovala snahou o ďalšie obviňovanie obetí a vykresľovanie tejto komunity ako hrozby pre naše tradície, hodnoty či spôsob života. Čo nám tento bezohľadný krvavý atentát na inakosť o nás samotných odhalil a aké Slovensko nám táto udalosť, a jej spracovanie a vyrovnávanie sa s ňou, ukázala? Kde sa v nás berie taký veľký strach z inakosti, nevraživosť voči tým, ktorí nežijú presne tak, ako my a prečo máme takú obsedantnú potrebu riešiť to, čo sa deje v cudzích spálňach a posteliach? No a akú podobu kresťanstva i politiky odzrkadlili reakcie na terorizmus voči LGBT? Témy a otázky pre publicistu, ale aj teológa Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Neviem si predstaviť, že si si v tej dobe nemohol povedať svoj názor, alebo že si nemohol počúvať hudbu, ktorú si chcel“, reaguje filmárka Eva Lokajová z Ústavu pamäti národa na obdobie pred Novembrom’89 . Je tu november a s ním aj November s veľkým N, ten z roku’89. Čas, keď sa do našich končín vracala sloboda, po štyroch dekádach neslobody pod komunistickou nadvládou. Už vyše desaťročie je tento čas spojený aj s Festivalom slobody, za ktorým stojí Ústav pamäti národa a aj takýmto spôsobom napĺňa program svojho zakladateľa Jána Langoša – tešiť sa zo slobody, avšak nezabúdať na to, ako sa žilo bez nej. A za týmto Festivalom slobody stojí aj Eva Lokajová, jeho dramaturgička. Sama sa narodila už do slobodných čias v Lokci na Orave. Neskôr vyštudovala masmediálnu komunikáciu na univerzite v Nitre a už tretí rok je v Ústave pamäti národa. Okrem toho, že je dramaturgičkou Festivalu slobody, filmársky sa podieľa na zachytávaní osudov pamätníkov komunistického útlaku. Najmä obetí nastupujúcej komunistickej totalitnej moci z prvej polovice päťdesiatych rokov minulého storočia. ÚPN ich uchováva vo svojich archívov vrámci tzv. oral history. „Som veľmi rada, že sa cez príbehy pamätníkov doby neslobody dozvedám o nej nesprostredkovane“, tvrdí. Na pozadí príbehov dlhoročných väzení, nemožnosti štúdia, šikanovaní len pre názor hovorí, že sloboba je hodná oslavy. „Pre mňa je až inšpirujúce, že tí ľudia prežili veľkú krivdu, bolo im neprávom ublížené, a napriek tomu dokázali žiť svoj život autenticky a udržali si svoju vnútornú slobodu“, približuje filmárka ÚPN. „A sú to pozitívni ľudia, nezostali zatrpknutí“, dodáva. „Keď ich počúvam pri nahrávaní (pre oral history ÚPN – pozn. red), je vo mne priam hnev, veď to nie je fér, čím si museli prejsť.“ Festival slobody Dobu neslobody si už dvanásty rok pripomína Ústav pamätí národ multižánrovým Festivalom slobody. Od dnešného 7. novembra až do výročia Nežnej revolúcie si bude môcť verejnosť pozrieť viacero slovenských premiér, ktoré reflektujú dobu neslobody aj za hranicami. Prehliadka prinesie hrané a dokumentárne filmy z Nórska, Poľska, Rumunska či susednej Českej republiky. Rovnako výstavy, komentované prehliady priestorov archívu ÚPN, ale aj divadelné predstavenie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Rakovina je niečo ako samostatný, veľmi komplikovaný vesmír a nájsť jeden univerzálny liek na rakovinu je mýtus, hovorí experimentálna onkologička, vedkyňa a šéfka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková. Podľa nej vládnuce elity síce vedu verbálne podporujú, no realita vo financovaní vedy je úplne iná. Slovo rakovina vyvoláva strach, dnes však už neznamená automatický rozsudok smrti. Veda v boji voči rakovine kráča doslova míľovými krokmi, no ešte stále o rakovine veľa nevieme. Na tomto boji voči zákernému a veľmi rafinovanému ochoreniu sa podieľa aj experimentálna onkologička a aktuálne aj výnimočná osobnosť vedy na Slovensku Silvia Pastoreková. Zaoberá sa výskumom mechanizmov, ktorými sa nádorové bunky prispôsobujú nedostatku kyslíka, a skúma možnosti ich využitia v diagnostike a liečbe rakoviny. Čo to teda rakovina vlastne je, v čom tkvie jej rafinovanosť a aké máme dnes možnosti liečby? A aký je podľa nej stav slovenskej vedy a postoj vládnucich elít k vedeckému výskumu? Ráno Nahlas so šéfkou Biomedicínskeho centra SAV Silviou Pastrorekovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Aká je súčasná situácia na ukrajinskom fronte a ako ju môže ovplyvniť blížiaca sa zima? Prečo si myslí, že ruský prezident Putin už vojnu prehral a skončil? V podcaste odpovedá analytik Alexander Duleba. Analytik si myslí, že Rusko vojnu nemôže vyhrať. „Ked ju nevyhralo prvý týždeň, tak ju už vyhrať nemôže," hovorí v podcaste s tým, že od tretieho júla sa Rusi vojensky zastavili. Ruský prezident je podľa neho v zlej situácii a zahnaný do kúta. „Putin sa sám dostal do kúta a nevie sa z neho dostať. Pokračuje v niečom, čo nemôže mať dobrý koniec pre Rusko." Myslí si, že sa všetko rozhodne na frontovej línii bez ohľadu na to, čo bude Putin chcieť. Duleba v podcaste hovorí, že ak bude chcieť Putin zatiahnuť do vojny Spojené štáty a Veľkú Britániu, tak môže použiť taktickú jadrovú zbraň. „V prípade, že by Spojené štáty a Británia zasiahli, tak by to len urýchlilo porážku Ruska na Ukrajine," dodáva. Duleba očakáva čoraz väčiu nespokojnosť medzi Rusmi, pretože do krajiny bude prichádzať stále viac truhiel s vojakmi. „Ľudia môžu zniesť veľa, ale všetko má svoju krajnú hranicu," hovorí s tým, že pre ruskú verejnosť to už nie je obývačková vojna a boli narušené dva piliere lojality Rusov voči Putinovi. Aj jeho zaskočilo, v akom stave je ruská armáda, hovorí tiež v podcaste. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Nezaradený poslanec Tomáš Taraba, zvolený pôvodne za ĽSNS, už pred časom rokoval s novým ministrom spravodlivosti o svojom návrhu znížiť tresty pre páchateľov ekonomickej trestnej činnosti. Mnohí by sa mohli úplne vyhnúť väzeniu a vyviaznuť len s finančným trestom. Peter Pellegrini tento nápad podporuje. Naopak, exministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že ide o boj za korupciu. Podľa páchateľ, ktorý ukradne viac ako 250 tisíc eur, patrí do väzenia. Väzenia sú však preplnené a alternatívne tresty sú lepšie, hovorí profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy. Bude za Tarabov návrh hlasovať aj protikorupčné OĽaNO? Pýtali sme sa poslanca Gábora Grendela z OĽaNO. Nahrával Peter Hanák.

Slovensko má za sebou historicky prvé spojené voľby do komunálnych a krajských samospráv. Spojenie, ktoré pomohlo najmä krajom – z hľadiska účasti. Úspech opäť žali najmä nezávislí kandidáti. Nepochodil naopak extrém. Na úrovni krajov i väčších miest sa nekonalo prepriahanie vedení. Čo prezrádzajú tieto voľby o Slovensku? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity. „Krajina síce odmietla extrém, populizmu sa ale zbaviť zatiaľ nedokázala“, tvrdí. „Je dobré, že ľudia vo voľbách odmietli takúto extrémnu kategóriu politiky. Vyzerá to tak, že v komunálnych a regionálnych voľbách ide o bežné každodenné starosti ľudí, do ktorých ideologické spory nepatria“, vysvetľuje Štefančík. Pre načasovanie volieb by mal podľa politológa Štefančíka predseda parlamentu zvážiť demisiu. „Ide historicky o najnižšiu účasť v komunálnych voľbách. Dávať voľby na dušičkový čas, keď sú zároveň prázdniny bolo absolútne nepremysleným rozhodnutím. Myslím si, že Boris Kollár by pokojne mohol zvážiť, či to nie je na demisiu. Veď on sám hovoril, že spája tieto voľby, aby dosiahol vyššiu účasť.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak by o tom parlament hlasoval, viem si predstaviť, že zahlasujem za pád vlády. Tvrdí v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda finančného výboru NR SR Marián Viskupič (SaS). Rozpočet na budúci rok v súčasnej podobe SaS nepodporí. Škody vyplývajúce z rozpočtu pripraveného ministerstvom financií sú podľa Viskupiča vyššie ako stav rozpočtového provizória. V parlamente sa postupne schyľuje k rokovaniu o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Vláda už svoju predstavu ako ním čeliť krízam predstavila, no na schválenie svojho rozpočtového plánu nemá v parlamente dostatočnú poslaneckú podporu. Krajine tak v situácií energokrízy, dvojcifernej inflácie, následkov vojny na ukrajine a protiruských sankcií hrozí stav rozpočtového provizória. Rozpo´čet z dielne igora Matoviča odmieta podporiť i jeho bývalý koaličný partner, sulíkova SaS. “Enormne výdavkovo nafuknutý, predvolebný a umožnujúci dalšie matovičove “atomovky”, tak ho označuje v rozhovore pre ráno Nahlas šéf finančného parlamentného výboru z saS Marián Viskupič. Za akých podmienok by teda boli ochotní liberáli vládny rozpočet podporiť, kde sú podľa nich vo vládnom rozpočte diery a sú ochotní vystaviť krajinu aj stavu rozpočtového provizória? Prečo SaS už neverí matovičovým plánom, s ktorými chce ľudí aj krajinu previesť krízami a aká by bola podľa nich cena pre naše verejné financie? A ako budeme čeliť sankciám vyplývajúcim zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti a môže kvôli nim aj padnúť vláda? Témy a otázky pre predsedu výboru pre financie a rozpočet NR SR Mariána Viskupiča z SaS. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme tu, aby sme si vzájomne pomáhali. Sme tu, aby sme chránili naše a vaše deti. Slogan a zároveň misia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. Ako pochopiť inakosť tohto druhu? Jednou z ciest je „nahliadnutie“ na skúsenosť ľudí, ktorí sú s ňou konfrontovaní. V dnešnom podcaste vám ponúkame príbeh Zlatice Maarovej. Má dcéru, ktorá sa v Británii vydala za ženu a spolu vychovávajú syna. Ona si z pozície matky prešla štádiami od „šoku“ až k tomu, že stála pri zrode združenia rodičov a priateľov LBGTI+ komunity. „Zostali sme zaskočení“, tak opisuje situáciu, keď im dcéra oznámila, že sa zaľúbila do ženy. „Najprv sme to nechápali, nemali sme informácie, nerozumeli sme tomu“, vysvetľuje cestu, ako s manželom spracovali situáciu ich dcéry. Nasledovali rozhovory, zbieranie odborných informácií, stretávanie sa s ďalšími „prípadmi“, až sa prepracovali k situácii, že o „takýchto výsostne intímnych“ záležitostiach jednej rodiny hovoria aj verejne. „V spoločnosti je absencia vzdelanosti v tejto záležitosti“, vysvetľuje svoje verejné angažovanie Zlatica Maarová. „A veľa stereotypov, ktoré nezodpovedne podporujú aj naši politici“. V podcaste si prejdete coming outom rodičov, ich dcéry a procesom, ktorý rodinu Zlatice Maarovej priviedol až k podpore a presadzovaniu nastoľovania potrebnej rovnoprávnosti tak pre osoby ako aj páry rovnakého pohlavia.

Vojna na Ukrajine trvá už osem mesiacov. Kam sa pohli udalosti v Rusku? Je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej čiastočnej mobilizácii naďalej stabilný? Aké signály prichádzajú z Kremľa a čo ďalej od Putina čakať? No a zapojí sa do vojny aj Bielorusko na čele s Alexandrom Lukašenkom? Téma pre reportérku a znalkyňu postsovietskeho priestoru Petru Procházkovú, ktorá od roku 1992 do roku 2014 pracovala ako spravodajkyňa v Moskve. Podľa reportérky Petry Procházkovej je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej mobilizácii naďalej stabilný. „Vidíme, že režim ustál mobilizáciu, pred ktorou varovali Putina a aj on sám si uvedomoval, že je to riskantný krok. No učinil to s vierou, že to režim vydrží a skutočne zatiaľ vydržal." Podľa nej existujú viaceré možnosti, ako sa Rusko vyrovná s nepriaznivým vývojom na ukrajinskom fronte - napríklad, že Putina odstránia zo scény a začnú vyjednávať so Západom. Myslí si, že v určitých ruských kruhoch sa vedú rozhovory o tom, či nahradiť Putina a kým. „Ale keďže neexistuje vo veľkej časti ruskej politickej elity konsenzus, ako situáciu riešiť, tak nie sme svedkami puču, prevratu, pokusu o odstránenie Putina,” tvrdí. Vidí aj rôzne možnosti vývoja v prípade, že by ruský prezident ostal pri moci - napríklad, že bude krajina používať voči Ukrajine brutálnejšie metódy alebo si počká na vývoj situácie v Európe, ktorú podrobne sleduje. „Putin sa spolieha na rozmaznanosť európskeho obyvateľstva a predpokladá, že keď nám v obývačke klesne teplota o dva-tri stupne, budeme ochotní komfort vymeniť za podporu Ukrajinu." No a môže sa Bielorusko zapojiť do vojny napriek tomu, že to Alexander Lukašenko nechce? Podľa novinárky sa zatiaľ bieloruskému prezidentovi darí presviedčať Putina, no to sa môže zmeniť. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Nenávisť, ktorá sa premenila na smrtiace strely. Vyhasnuté životy príslušníkov zaznávanej menšiny. Zasiahnutá komunita LGBTI+, lebo predchádzajúce ciele nevyšli. V hľadáčiku páchateľa premiér. A nasledovať mali ďalšie – politici, Židia, novinári… Ak teda máme dočinenia so zločinom z nenávisti, inšpirovaným sociálnymi sieťami plnými nenávistných prejavov, ako na túto nenávisť z virtuálneho priestoru? Téma pre Tomáša Kriššáka, odborníka na dezinfo obsah na sociálnych sieťach. „Priznám sa, že som mal aj obavy, lebo vzhľadom na to, čomu sa venujem, viem, že moje meno sa pravidelne objavuje v skupinách ľudí, ktorí zdieľajú podobný svetonázor ako vrah zo Zámockej“, tvrdí odborník na dezinfo obsah na sociálnych sieťach z Gerulata Technologies. Nenávisť, ktorá sa prepracuje až do polôh nebezpečenstva ohrazenia života, sa podľa neho rodí postupným a pomalým akceptovaním už „bežnej všednej neznášanlivosti, homofóbie“ vo virtuálnom priestore, tvrdí. Aj pre radikálov typu vraha zo Zámockej je príznačné, že ich začiatky nie sú hneď najtvrdší extrém. „Oni sa k tomu prepracujú postupne“, tvrdí Kriššák. Aj na príklade pandémie a jej života na online platformách Tomáš Kriššák popisuje aktivitu „kognitívnych recidivistov“. Ide o ľudí, ktorí dlhodobo manipulujú verejnosť v najkrízovejších obdobiach, čím jej „nekonečne ubližujú“. Napríklad pretláčaním naratívu o škodlivosti očkovania. „S výsledkom: nízka zaočkovanosť rovná sa tisíce zbytočných úmrtí, ktorým sa dalo predísť“, ilustruje ich aktivity. Prečo to robia? „Lebo im to robí dobre, chcú ovládať spoločnosť, manipulovať ju cez strach, ktorý do nej zasiavajú“, vysvetľuje Kriššák. Dlhodobé vystavenie konšpiračným teóriám a nepravde mení postoje týchto ľudí na svetonázor, ktorý pre ne predstavuje až akési „osobné náboženstvo“, o ktorom sa nediskutuje. „Preto sme ako spoločnosť rozdelení“, tvrdí Kriššák. „A to nielen vo veľkom, ale aj na mikroúrovni rodín, vzťahov“. Problémom je potom fakt, že ľudia si nevedia priznať, že sa mohli aj mýliť. „Človek aby ochránil svoje vlastné ego, je pripravený ísť aj proti najbližším, len aby nenarušil vlastný obraz o sebe samom“, tvrdí Tomáš Kriššák. Proti nenávisti strategickou komunikáciou Štát by mal podľa Tomáša Kriššáka na potenciál šírenia nenávisti (v rôznych podobách) reagovať stratégiami na rozvíjanie kritického myslenia, občianskeho vzdelávania a mediálnej gramotnosti. „Štát je v tomto len na začiatku“, konštatuje Kriššák. Proti online nenávisti je potrebné bojovať pestovaním zdravých vzťahov. „Riešením je budovať dlhodobo dobrý vzťahy rodič – dieťa a dieťa voči sebe samému, aby malo zdravú sebahodnotu“, približuje Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies. Receptom je tiež „menej času online platformám, viac stretávaniu s živými ľuďmi“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bol to chlapec plný strachu, ktorému sa nedostalo v správny čas pomoc. Bol to chlapec, ktorý dával mnoho signálov no tie nikto nevidel ani nepočul. Mohol to byť výkrik o pomoc a o pozornosť, hovorí o páchateľovi vraždy z nenávisti na Zámockej ulici psychologička Marta Marošová. Základnou otázkou podľa nej je, čo urobiť, aby nám tu už takéto deti nebehali a aby neboli formovaní k takýmto hrozným činom, aký sa stal na Zámockej. Na bratislavskej Zámockej ulici sa vraždilo a vraždilo sa z nenávisti. Rukou mladistvého vraha tam zomreli dvaja ľudia z LGBTI komunity a pred Slovenskom sa tak otvvorilo množstvo otázok. Otázok o tom, prečo sa to stalo, či sa tomu dalo zabrániť, ako sa venujeme našim deťom, v čom vyrastajú v prostredí neraz úplne anonymného internetu, akej odbornej pomoci sa deťom môže dostať, ale i o tom, v čom zlyhávajú školy a vzdelávací systém, nakoľko kľúčový je vplyv rodiny či prostredia rovesníkov no i témy našej tolerancie k inakosti a odlišnosti. témy a otázky pre psychologičku Martu Marošovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„V tom útoku vidím útok proti mne samému“. Tak vidí hlavný liberálny rabín Slovenska Miša Kapustin zločin zo Zámockej, pri ktorom 19-ročný radikalizovaný mladí zabil dvoch gejov. Útočil podľa neho proti hodnotám slobody, ktorú má každý ako dar. Rabín tvrdí „ako dar od Boha“. Ešte na víkendovom protestnom zhromaždení v Bratislave vystúpil a povedal, že „teraz je doba, že každý musí povedať, na ktorej strane stojí“. Útočník počítal s tým, že medzi jeho ďalšími možnými cieľmi mali byť aj židia. Okrem premiéra, politikov, menšín a novinárov. Tí, ktorí majú vplyv na chod krajiny a spoločnosti – rabín hovorí o decision makers – o tých, čo rozhodujú a svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú ďalších, by sa mali jasne vyjadriť, že „nie je normálne zabíjať odlišnosť“. Na mieste dvoch zastrelených príslušníkov LGBTI+ komunity mohol byť podľa neho ktokoľvek a preto to potrebuje jasné odsúdenie a zastanie sa aj možných obetí. „Teraz potrebujú podporu oni, nevieme, kedy v budúcnosti niekto z nás“, tvrdí. Ako sa judaizmus stavia k homosexualite? Hoci biblické texty hovoria aj o „ohavnosti“, rabín Kapustin tvrdí, že dôležitá je interpretácia a pri nej zas kontext. Starozákonná kniha Levitikus označuje homosexuálny styk za „ohavnosť“ (hebr. to’evah) a nariaďuje zaň smrteľný trest. „Dnes nikto v židovstve nepovie, že za homosexuálne skutky je treba zabíjať“, vysvetľuje. Starý zákon podľa rabína obsahuje napríklad texty o alkoholikoch, či tých, čo sa prejedávajú a ich rodičom dávajú právo „vyviesť ich pred brány mesta a zabiť“. Rabínska tradícia však podľa Kapustina hovorí, že naplnenie takýchto odporúčaní bolo výnimočné. „V reformnom liberálnom judaizme hovoríme, že ak bol človek stvorený na boží obraz a ľudia zo sexuálnej menšiny sú rovnako jeho stvorením, musíme ich akceptovať a rešpektovať v plnom obsahu, také aké sú“, tvrdí Kapustin. Praktizujúci homosexuáli sú podľa rabína Kapustina medzi samotnými rabínmi. „Volia si ich miestne komunity, ktoré s tým evidentne nemajú problém“, vysvetľuje. Ortodoxné komunity si však podľa neho vyžadujú, aby bol ich rabín ženatý, „a to aj vtedy, keby to on nechcel“. Liberálni rabíni na rozdiel od ortodoxných nemajú problém ani s požehnaním homosexuálnych zväzkov, rabín Kapustin však tvrdí, že „on na to ešte nie je mentálne pripravený“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

K pochopeniu ľudského mozgu sme ešte veľmi ďaleko. Umelá inteligencia sa síce inšpiruje ľudským mozgom, ale nesnaží sa o jeho kopírovanie pretože tým by zdedila aj jeho limity a obmedzenia a my chceme ísť až za limity ľudskej inteligencie. To hovorí jeden z našich najvýraznejších vedeckých talentov Michal Valko, ktorý sa venuje výskumu umelej inteligencie. Michal Valko pracuje v parížskom laboratóriu spoločnosti Deep mind a venuje sa umelej inteligencii, presnejšie skúma, ako myslíme my a ako myslí umelá inteligencia. Ako sa dá učiť “robot” a aká je v tomto učení úloha omylu a aká je rola zvedavosti? Aké sú limity umelej inteligencie, ako sa AI vie prispôsobovať neustále sa meniacemu svetu a kedy už za nás budú riadiť autá počítače? Ráno Nahlas s vedcom a ambasádorom Eset Science Award Michalom Valkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sexuálna výchova je ešte stále veľké tabu. Našim najväčším mýtom je, že takéto vzdelávanie sa netýka veriacich ľudí a narúša ich svet i hodnoty. To je neuveriteľný mýtus a nepravda lebo to sa samozrejme týka každého jedného človeka, hovorí Radka Mikšík so Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Prečo sa tak veľmi obávame vzdelávať naše deti v oblasti sexu a vzťahov a prečo si téma menštruačnej chudoby zaslúži našu pozornosť? Brutálna a nenávistná poprava ľudí s inou než takzvanou normálnou sexuálnou orientáciou na Zámockej ulici v Bratislave odhalila, že v téme sexuality panuje u nás ešte stále nesmierne množstvo mýtov i predsudkov. Jedným z nich je aj téma sexuálnej výchovy, teda vzdelávanie detí a mládeže v oblasti, ktorá k životu patrí presne tak, ako k nemu patrí napríklad dýchanie či medziľudská komunikácia a medziľudské vzťahy ako také. A práve preto si deti i v tejto téma zaslúžia kvalifikované informácie. Sexuálna výchova je u však nás ešte stále veľké tabu. “Rodičia by aj chceli, ale častokrát nevedia ako, pretože ani oni sami vzťahovú a sexuálnu výchovu nemali. Nevedia aký slovník použiť, nie sú si istí, v ktorom veku a ktorú (a ako) tému otvoriť a občas si myslia, že ak to so svojim dieťaťom otvoria, tak to potom dieťa začne aj v živote robiť no pritom je to presne naopak. Deti, ktoré majú informácie, začínajú so svojim sexuálnym životom neskôr a začínajú s ním aj oveľa zodpovednejšie. Lepšie poznajú svoje hranice, vedia povedať nie a vedia aj rešpektovať nie iného človeka,” hovorí Radka Mikšík so spoločnosti pre plánované rodičovstvo a lektorka sexuálnej výchovy. Ako teda vzdelávať deti a mládež v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy? Nakoľko je to téma, v ktorej deťom skutočne chýbajú informácie a ako im ich poskytnúť primerane veku a ich vlastnému záujmu? Prečo ešte i dnes v tejto oblasti panuje v rodinách taká tabuizácia tejto témy a s akými mýtmi a predsudkami musia naše deti bojovať? No a napokon, čo je to menštruačná chudoba a prečo je to téma, ktorá sa dotýka nás všetkých? Témy a otázky pre Radku Mikšík so Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Poslanci sa dnes opäť pokúsia oživiť zamrznutý parlament. Schôdzu sa nedarí otvoriť už od momentu, keď liberáli Richarda Sulíka definitívne odišli do „tvrdej“ opozície, ako hovoria. Obštrukciou chceli sondovať, kto vlastne podporuje túto koalíciu. Na parlament pritom čaká zákon roka – či už úprava toho aktuálneho, či rokovanie o budúcoročnom – oba s miliardami pandemicko-vojensko-inflačno-krízovej pomoci. Zostane parlament zamrznutý aj do tretice? A aké sú pred krajinou možné scenáre? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa z Ekonomickej univerzity. „Moje podozrenie bolo, že Sulíkovi ide od začiatku o predčasné voľby a vyzerá to tak, že SaS sa v tomto momente skutočne rozhodla k nim dospieť“, tvrdí politológ. „Politika je o dohodách a každá niečo stojí. Predpokladám, že poslanci ako Taraba a Kuffovci – otec a syn – budú chcieť niečo za to, aby podporili návrhy vládnej koalície“, vysvetľuje Štefančík. Krajine aj v kríze politickej by však radšej naordinoval „trápenie sa“ s menšinovou vládou, ako stav po prípadných predčasných voľbách a Roberta Fica „pripraveného na všetko“, aby sa aspoň nejakým spôsobom dostal k moci. „Petrovi Pellegrinimu, napriek tomu, že sa verejne nemusia, by bol schopný ponúknuť nemožné, len preto, aby boli tým hlavným pilierom budúcej vlády“, vysvetľuje politológ. Nenávisť s mocou zabíjať V podcaste sa pozrieme aj na príčiny, prečo to na Slovensku došlo až k stavu, že nenávisť k menšine zabíjala. „Na počiatku bola nenávisť“, tvrdí Radoslav Štefančík, politológ, ktorý analyzuje „jazyk spoločnosti“. Tvrdí, že zo zodpovednosti sa politici v tomto prípade nevyvlečú. Podcast pripravili Jaroslav Barborák.

“Myslím si, že predčasné voľby by boli možno menej rizikové ako pokračovanie takéhoto spôsobu vládnutia až do riadneho termínu volieb. Hrozí, že ak by tento spôsob vládnutia pokračoval, tak voliči, ktorí by boli ochotní a schopní voliť protisystémové strany budú skôr pribúdať, ako ubúdať,” tvrdí bývalý minister financií Ivan Mikloš. Či štátny rozpočet na budúci rok v parlamente prejde alebo krajine hrozí rozpočtové provizórium si odhadnúť netrúfa. A ako hodnotí kvalitu rozpočtu zostaveného Igorom Matovičom a jeho tímom? Slovensko už pozná to, ako by vláda chcela hospodáriť v budúcom roku. Po týždňoch očakávaní verejnosti i odborníkov, a doslova na poslednú chvíľu, predložilo ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtu, vzhľadom na to, že vláda stratila v parlamente väčšinu navyše hrozí, že nebude schválený a Slovensko tak bude čeliť v čase energetickej krízy, protiruských sankcií a nebývalo vysokej inflácie rozpočtovému provizóriu. Ako vníma rozpočet vládou nazvaný ako “rozpočet pomoci ľuďom” dlhoročný a rešpektovaný exminister financií Ivan Mikloš? A dokáže sa podľa neho vláda vyhnúť najprísnejším sankciám vyplývajúcim zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ak nie, čo nám hrozí? No a ako by Ivan Mikloš čelil ekonomickým výzvam dnešnej doby a kde má Slovensko ekonomické a reformné rezervy ? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. (Rozhovor bol nahrávaný v stredu 12. 10.)

Putinova agresia voči Ukrajine a niekdajší najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO. Čo môže ukončiť vojnu? Je jadrový naratív odstrašovacím manévrom či reálnou možnosťou? A vojenské dodávky Západu možnou zámienkou na globálny konflikt či totálnu vojnu? Nakoľko veriť najnovším deklaráciam Moskvy o „pripravenosti na diplomatické riešenie“. Témy pre generála vo výslužbe Pavla Macka. „Rusi vojnu začali a môžu ju aj pri svojom neúspechu aj ukončiť“, tvrdí Macko. „Stačí jeden rozkaz prezidenta Vladimíra Putina a ruské vojská sa môžu začať sťahovať a môžeme rokovať o mieri“, pokračuje. „Ale vynútiť si mier tým, že prídem ako silný chlap do krčmy, udriem dvoch chlapíkov a pošlem ich k zemi a poviem, že ja som tu najsilnejší a vy sa mi musíte podriať, je neakceptovateľné“. Pavel Macko reaguje na vyjadrenia ruskej strany, že je „pripravené na rýchle diplomatické riešenia ukrajinskej otázky, no nie na úkor svojej bezpečnosti“. Pochádzajú z rozhovoru podsekretára ruskej bezpečnostnej rady Alexandra Venedikova. Svetové spoločenstvo musí podľa generála Macka vyslať jasný signál. Putinovu agresiu už jednoznačne odsúdil svet. Formalizované je to aj výsledkom hlasovania valného zhromaždenia OSN, ktoré odsúdilo nedávnu anexiu ďalších území Ukrajiny. 143 krajín podporilo Kyjev, s Rusmi zostali len štyri krajíny: Bielorusko, Nikaragua, Severná Kórea a Sýria. Generál Macko predpokladá dva scenáre ďalšieho vývoja: Alebo sa oligarchovia dohodnú a vinu za neúspech na Ukrajine zvalia na Putina a vymenia ho. „A to už do konca tohto roka“, tvrdí. Ak nie, konflikt sa bude naťahovať až do momentu, keď sa všetci „vysilia“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Adriana Mesochoritisová je politologička a aktivistka z občianskeho združenia Možnosť voľby. Približne 15 percent interrupcií Sloveniek sa už teraz deje v Rakúsku. Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v Európe v právach žien. V parlamente je ďalší návrh týkajúci sa interrupcií. Jediný poslanec za PS Tomáš Valášek sa ho síce pokúsil obštruovať, no národná rada zrejme bude hlasovať, či obštrukcia prejde, alebo naopak dostane priestor návrh Anny Záborskej. Politilogička Adriana Mesochoritisová sa celé desaťročia zaoberá rodovou rovnosťou a v minulosti pôsobila aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Dnes kritizuje súčasného ministra Milana Krajniaka, ktorý podľa nej rozdáva dotácie na rodovú rovnosť protirodovým organizáciám. je to ako keby Kotleba dostal peniaze na boj proti rasizmu? Interrupcie sú podľa nej na Slovensku príliš drahé - nedodržiava sa predpísaná cena 200 eur, ale kliniky si pýtajú aj ďalšie poplatky a cena je tak aj dvojnásobná. V mnohých krajoch takéto zariadenia chýbajú a lekári nevykonávajú interrupcie aj preto, že majú strach. Pomoc rodinám by podľa Adriany Mesochoritisovej mala vyzerať tak, že zlepšíme sociálnu situáciu rodín, pomôžeme vybudovať škôlky a jasle. A čo hovorí na argumenty konzervatívcov, ktorí hovoria o právach plodu? Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Stanislava Harkotová mapuje dianie na Ukrajine od roku 2015. V krajine sužovanej vojnou strávila súvisle niekoľko mesiacov. Sedem rokov reportérskej práce teraz preniesla do knihy Ešte sme nezomreli. V knihe zobrazuje rôzne podoby vojny – ako sa dotýka nielen vojakov, ale aj bežných ľudí, dobrovoľníkov, či rodičov, ktorí stratili svoje deti. „Zámerom bolo ukázať myšlienkový svet. Veľmi ma zaujíma idea typická pre Ukrajinu, a to sloboda a nezávislosť. V rozhovoroch som sa preto pýtala ľudí na slobodu. Rovnako tiež, či cítia nenávisť,” opisuje v podcaste. Niektoré životné príbehy si autorka vypočula ešte pred pár rokmi a teraz v roku 2022 sa na Ukrajinu vrátila, aby sa pozrela na to, ako príbehy pokračujú. „Mojím cieľom bolo ukázať, že tragédie, ktoré sa dejú na bojisku, sa diali už v roku 2014,” hovorí. Kto sú hlavní hrdinovia knihy? Prečo práve Ukrajina? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Holokaustové memento“ pred parlamentom a jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny. To všetko sa spája s organizáciou, ktorá v normálnych časoch zachytáva históriu, aby sa uchovala pre históriu. Dnes tú históriu aj tvorí. Občianske združenie Post Bellum. Len v horizonte hodín a dní viackrát vystúpilo z radu. Prečo? Téma pre jej riaditeľku Sandru Polovkovú. „Igor Matovič je politik, znamená to, že má moc. Dostal sa k nej v demokratických voľbách. Má k nej teda pristupovať zodpovedne“, pripomína Polovková. „Nie je vôbec slušné, etické a morálne prirovnávať sa k ľuďom, ktorí si prežili hrôzy holokaustu“, dopĺňa. Organizácia Post Bellum, na čele ktorej Polovková stojí, pred týždňom pred parlamentom rozložila postery s tvárami a príbehmi ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Reagovala tak na Matovičove vyjadrenia, v ktorých sa prirovnával k ich situácii, či napádal novinárov ako posluhovačov Hitlera. Polovková tvrdí, že zo stretnutí s obeťami nacistov, fašistov či komunistov, ktoré zaznamenáva, zvykne vychádzať s pocitom, že ich musí chrániť, lebo sa jej zdôverili s vecami, ktoré často nepovedali najbližším. „Prirodzeným dôsledkom je, že medzi nami vzniká priateľstvo“, tvrdí. Nepomohla by takáto priama skúsenosť s nimi aj Igorovi Matovičovi a politikom, ktorí tie príbehy len používajú, či zneužívajú? „Nevidím dôvod, prečo tých ľudí, čo si zažili reálne hrôzy režimov, vystavovať takýmto stretnutiam, ich treba chrániť“, reaguje. Rovnako ako ich príbehy, „aby sa nezopakovali“. Post Bellum a jeho riaditeľku Sandru Polovkovú najnovšie vyznamenal za pomoc Ukrajine Volodymyr Zelenskyj. Ako vyzerá pomoc v aktuálnej fáze vojny? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o desiatkach miliónov, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z UHP odôvodňuje praktikami ministra Matoviča. Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií, kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči. “Ja som cítil, že odkedy prišiel na ministerstvo financií Igor Matovič, tak, aspoň v tých veciach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky, tak jednoducho nemal záujem komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze. Taká bola moja skúsenosť,” tvrdí dnes už bývalý analytik UHP Tomáš Hellebrandt. A prečo bývalý? Dal totiž výpoveď. A dôvod? Igor Matovič a jeho spôsob vedenia ministerstva ako i jeho neschopnosť prijímať fundované, no kritické hlasy. Aké to teda bolo pracovať pre Igora Matoviča a aký je vlastne Igor Matovič ako minister financií? To už povie v dnešnom Ráne Nahlas bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Tomáš Hellebrandt. Pekný deň a pokoj v duši vám pri jeho počúvaní želá Braňo Dobšinský.

Ceny bytov a hypoték sú také vysoké, že kúpa priemerného dvojizbového bytu uvrhne priemerne zarábajúceho človeka okamžite do chudoby. Prečo je to tak? Podľa analytikov za to môžu bohatí ľudia, ktorí kupovali byty nie na bývanie, ale na investíciu. Tým vytlačili ceny nahor. V praxi to bude znamenať, že bohatí budú ešte bohatší a všetci ostatní budú v pomere k nim oveľa chudobnejší. Vlastníctvo bytu už nebude štandard, ale skôr luxus, predpovedá v podcaste Ráno Nahlas člen predstavenstva jednej z komerčných bánk Peter Hajko. Slovensko má dosť bohatých na to, aby vytlačili ceny nehnuteľností tak vysoko, aby si to priemerný človek nemohol dovoliť. A byty u nás kupujú aj zahraniční investori, pripomína Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk. Analytik NBS Roman Vrbovský tvrdí, že síce teraz ceny nehnuteľností rástli rýchlejšie ako mzdy, ale do roku 2020 to bolo naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako ceny nehnuteľností. Nahrával Peter Hanák.

Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie, bývalá premiérka Iveta Radičová. Demokracia prežíva krušné časy, tvrdí Radičová.A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu? Z pôdorysu ústavnej väčšiny zostúpila vládna koalícia až do podpalubia menšinovej vlády, v ktorej jej premiér Eduard Heger musí prakticky dennodenne bojovať o holé politické prežitie. Slovensko pritom dnes čelí mimoriadne náročným časom, v ktorých sa miešajú negatívne dosahy vojny na Ukrajine, protiruských sankcií, energetickej krízy, ako aj roztáčajúcej sa inflačnej špirály pohlcujúcej naše mzdy, dôchodky aj úspory. Politická scéna je pritom paralyzovaná dlhotrvajúcim a nezmieriteľným súbojom politikov zamestnaných viac vzájomnými súbojmi než bojom s hrozbami, ktorým čelí celá naša spoločnosť. Táto toxická atmosféra sa pritom čoraz viac prelieva už aj medzi nás samých, do celej spoločnosti, a to pritom v čase, keď solidarita a vzájomná spolupatričnosť, ako aj dôvera v inštitúcie štátu, bude potrebná viac než kedykoľvek predtým. Ako z toho von a ako obnoviť dôveru v spoločnosti? Ako upokojiť rozhádanú politickú scénu a najmäˇ: Má vláda v menšine ešte vôbec nejakú zmysluplnú budúcnosť a ak áno, ako s menšinou v parlamente pracovať? A čo o nás a našej spoločnosti vypovedá hrozná tragédia, v ktorej opitý vodič zabil piatich nevinných študentov? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyše 2-tisíc lekárov podalo výpovede. Ako by sa prípadné odchody lekárov dotkli nemocníc a pacientov? Dokáže sa nájsť kompromis medzi odborármi a Lengvarským? A prečo ani po možnom zvýšení platov zdravotníkov nedokážeme prilákať späť tých, čo pracujú v zahraničí? V podcaste odpovedá zdravotnícky analytik Martin Smatana. Podľa bývalého šéfa zdravotníckych analytikov zdravotníctvo v súčasnosti nie je v kolapse - hroziť to ale môže, ak sa rezort zdravotníctva nedohodne s lekárskymi odborármi. „Napriek tomu, že viacerí politici situáciu zľahčujú a vyjadrili sa, že čo je to ak odíde 2-tisíc lekárov, tak ja sa skôr prikláňam k tomu, že ak by výpovede dala čo i len polovica, kolaps by v priebehu pár dní pravdepodobne nastal,” hovorí v podcaste. Vysvetľuje aj ako by sa odchody lekárov mohli dotknúť nemocníc a samotných pacientov. „Ak chce ísť operovať chirurg, urológ, gynekológ, tak potrebuje anesteziológa. Ak vypadnú práve oni, tak sa veľká časť operatívy nebude dať realizovať,” tvrdí. Analytik Smatana si však myslí, že sa napokon obe strany dohodnú a k odchodom lekárov nedôjde. V podcaste sme sa pozreli aj na návrh Lengvarského o zvyšovaní platov zdravotníkov. Podľa analytika navýšenie presvedčí čerstvých absolventov, aby ostali, ale nepomôže prilákať zdravotníkov zo zahraničia naspäť na Slovensko. Podcast pripravila Denisa Hopková.

„Akýkoľvek osud Matoviča nebude koncom sveta, politiku však bude zamestnávať naďalej, tvrdí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky. „Matovič je pôvodcom problémov, jeho zotrvaním zotrvajú aj oni“, vysvetľuje. Práve dnes sa má v parlamente rozlúsknuť rébus, či Igor Matovič zostane v stoličke ministra financií. Vysloviť mu nedôveru navrhla SaS po tom, ako opustila vládnu koalíciu. Definitívne jasné to môže byť už dnes predpoludním – po odloženom hlasovaní z minulého týždňa. Nepôjde však o verdikt o jeho exode z politického života, len o tom, či sa z ministerskej stoličky presunie na tú parlamentnú. Čo sa stane s iniciatívou Sulíkovej SaS, pod ktorú sa podpísali Pellegriniho i Ficovi ľudia? A o čom napovedá takéto spojenectvo? Odpovie politológ Grigorij Mesežnikov. „Politika Matovičovho typu je súčasťou diagnózy. Charakterizoval by som ju tak, že v spoločnosti sa presadzujú trendy, ktoré nie sú v súlade s výsledkami transformačného obdobia a teda s pozitívnejšími perspektívami. Súčasťou tejto diagnózy je fakt, že politici pri moci komunikujú s voličmi nielen populistickým kĺzaním po povrchu, ale sami nastavujú predstavy ľudí o tej ‚správnej‘ politike, ktorú potom napĺňajú.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Každý druhý Slovák má nadváhu a každý štvrtý obezitu. Pacientom je už ten, kto má o pár kíl naviac. Prináša to totiž cukrovku, rakovinu, ochorenia srdca a kĺbov, Parkinsona a Alzheimera. Povedať si, že sa vo svojom tele cítite dobre a nepotrebujete to riešiť, sa vám môže kruto vypomstiť. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa rozprávame s kapacitou v lekárskom odbore obezitológia a diabetológia. Doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., MPH je prezidentkou Slovenskej obezitologickej asociácie a viceprezidentkou tej európskej. Sme totiž uprostred svetovej pandémie obezity. Sme pohodlí, fyzickú prácu za nás robia stroje, menej chodíme. Je normálne priberať s vekom? Aký je rozdiel medzi normami krásy a zdravia? A v ktorom bode treba ísť k lekárovi? Veda nám hovorí, že Docentka Fábryová hovorí, že základ je životný štýl – pohyb a strava. V klasickej slovenskej strave je problém – prijímame priveľa tukov a sacharidov. Problémom je nielen bravčový rezeň s majonézovým šalátom, ale napríklad aj bryndzové halušky. Ako sa tieto potraviny dajú upraviť tak, aby boli zdravšie? Deti, ktoré boli narodené cisárskym rezom, ktoré nie sú dostatočne dlho dojčené, majú nábeh na obezitu. Ako bojovať proti obezite detí? Zodpovedný je vždy rodič. Rozhovor viedol Peter Hanák.

Klesajúci výkon ekonomiky, rastúca inflácia a očakávaný až skokový prepad životnej úrovne. Scenáre nasledujúcich mesiacov, pod ktoré sa podpisujú autority typu rezort financií či národná banka. A na tieto čierne scenáre rovnaké či stenšujúce sa peňaženky, s tým, že sa nám obrazne povedané spaľujú už aj rezervy. Čo s tým? Téma pre Andreu Kasanickú Strakovú, odborníčku na osobné financie. „Najhoršie by bolo poddať sa panike“, tvrdí odborníčka na osobné financie. „Práve v krízach je potrebné oprieť sa o rácio“, vystetľuje. Pre takýto prístup je charakteristické napríklad plánovanie už pri bežných nákupoch, nákupné zoznamy, pravidelné sledovanie príjmov a výdavkov. Cieľom je sprehľadniť finančné toky domácnosti. V diapazóne možných riešení je aj zvýšenie rodinného rozpočtu formou vypýtania si vyššieho platu. V podcaste sa dozviete aj pravidlá, ako si vyšší plat vypýtať. A rovnako, ako vytvárať rezervy aj v krízových časoch. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Za nízke súkromné dôchodky si ľudia môžu z veľkej časti sami“, tvrdí exminister práce Jozef Mihál. Nevyužili podľa neho možnosť presunúť svoje úspory do fondov, ktoré by im zarobili viac. „Nikto im nebránil, aby prestúpili do výnosnejších fondov“, vysvetľuje. V parlamente je aktuálne novela dôchodkového zákona, ktorá má ambíciu súkromné dôchodky napraviť. A to aj cestou predvolenej sporiacej stratégie, ktorá by podľa prepočtov dôchodkového rezortu mala sporiteľovi po štyridsiatich rokoch priniesť najmenej o polovicu viac peňazí zo zhodnotenia na trhoch. „Pod to sa podpisujem aj ja“, reaguje Jozef Mihál, ktorý bol ministrom práce v Radičovej vláde v rokoch 2010 až 2012. Na ministerstvo sa vrátil ako štátny tajomník ministra Milana Krajniaka, no vydržal tam len mesiac. „Potenciál druhého piliera je nateraz využitý na dvadsať až dvadsaťpäť percent, čo je obrovská škoda“, tvrdí. V navrhovaných zmenách súkromných dôchodkov sa mu ale nepozdáva mechanizmus, podľa ktorého by ľudia stratili možnosť voľného prístupu k svojim úsporám. „Toto ma mrzí a som proti znemožneniu tejto možnosti“, reaguje Jozef Mihál. V podcaste sa dozviete prečo. Mihálovi rovnako chýba automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera, ktorí by mali mať následne možnosť z neho aktívnym rozhodnutím prípadne vystúpiť. V podcaste sa tiež dozviete, či Jozef Mihál „nastavuje zrkadlo“ Richardovi Sulíkovi a tiež, nakoľko reálne vidí, že by sa liberáli vrátili do vlády. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Máme generačný inštinkt prikláňať sa k tým, čo majú moc a nejsť proti prúdu, veď „načo si robiť problémy“. Je asi daňou malých národov aby prežili, že tu vždy bolo dosť tých, čo kolaborovali. I takto vysvetľuje náš obdiv k putinovmu Rusku či silným politickým vodcom spoluzakladateľ KDH i SDK Ivan Šimko. A čo by dnes priniesol Dzurinda do slovenskej politiky? Konzervatívnu konferenciu otvára Boris Kollár a šéfovia OľaNO a SaS si nevedia prísť na meno. Slovenská pravica je roztrieštená do mnohých strán a konzervatívci vedú s liberálmi všemožné „kultúrne vojny“. Vládna koalícia, ktorá pôvodne disponovala ústavnou väčšinou dnes bojuje v parlamente o doslova holú existenciu a kedysi dominantný subjekt slovenskej pravice, Kresťanskí demokrati, sú dnes úplne mimo parlamentu. No a napokon, no a na dvere politickej scény už klope aj bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda. V akom stave sa to ocitla slovenská politická pravica? Majú všetky tie kultúrne vojny, niekedy doslova o nezmysly, vôbec nejaký zmysel? Ako vládnuť v menšine a vedieť hľadať kompromisy s ideovými oponentmi? A bol by dzurindov návrat do politiky prínosom pre slovenskú demokraciu? Témy a otázky pre bývalého viacnásobného ministra, spoluzakladateľa KDH, ale aj SDK či SDKÚ Ivana Šimka.Demokracia, to je podľa neho "fuška" a každodenná drina. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Artfórum je tridsaťročné. Svet, kde sa pretínajú príbehy kníh a ich tvorcov so svetmi svojich čitateľov. „Kultúrny treffpunkt“, či „križovatka intelektuálnych elít“. Fenomén s potenciálom kultivovať nekultivované askultúrňovať nekultúrne. Do jeho zákulisia nazrieme s človekom, ktorý stál už pri jeho zrode a sprevádza ho doteraz. Hosťom RánoNahlas je kníhkupec Vladimír Michal. Aj po troch desaťročiach hovorí, že „knihkupec je najkrajším povolaním“. Knihy sú podľa neho prostriedkom, ako „obohacovať svet tých druhých“. Knihkupectvo má podľa neho svoju tvár. A tá závisí od toho, čo sa rozhodne knihkupec ponúkať. „Len na Slovensku vychádza toľko kníh, že žiadne kníhkupectvo by ich nepojalo všetky“, tvrdí. Výber je preto „denným chlebíkom“ každého kníhkupca. Samotná idea Artfóra má svoj prapočiatok v obraze „kultúrnej obývačky“, ktorú zažíval Vladimír Michal. „Bol to priestor, v ktorom sme sa stretávali s priateľmi a debatovali. O kultúre, samozrejme o politike, ale kultúra mala prím“, spomína Michal. „Rozprávali sme sa o knihách, požičiavali sme si ich, pozerali spolu filmy. Vytvorili sme krúžok čitateľov samizdatov, lebo vtedy to bola veľmi nákladná záležitosť. Vytvorili sme teda fond, z ktorého sme si ich kupovali a požičiavali medzi sebou“. „Vlasne sme boli istým spôsobom predpriravení, aby sme po Novembri’89 mohli presunúť tú našu obývačku do verejného priestoru“, rozpráva Vladimír Michal. Dobrodružstvo myslenia ako program Pri otvorení Artfóra na Kozej zaznela v septembri 1992 prvýkrát aj sformulovaná vízia tohto kníhkupctva. „Premýšľali sme a diskutovali o tom, do čoho vtesnať náš program, to čo chceme robiť. A zmestilo sa nám to do spojenia: dobrodružstvo myslenia“, spomína Vladimír Michal. „Snažíme sa vytvárať priestor na to, aby sa ľudia mohli rozprávať. Aby mohli vyargumenovať svoje videnia sveta podložené skúmaním ľudí, ktorí dokázali, že ich pohľad je založený na vedeckých princípoch, skúmaní, na pozorovaní, na premýšľaní. Na argumentoch. A hlavne na tolerancii a otvorenosti.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.