Ráno Nahlas 🎙

Každé voľby zanechajú aj nespokojných voličov. Tieto voľby a ich výsledok – vláda Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka – sklamali najmä mladých, mestských a vzdelaných ľudí. Časť z nich je mobilná a v prípade potreby si vie nájsť prácu aj v zahraničí. Odchod zo Slovenska však nie je jediné riešenie povolebnej frustrácie. Oslovili sme odborníkov, ktorí odporúčajú, čo všetko môže nespokojný občan urobiť, aby nabudúce voľby skončili podľa jeho predstáv.V dnešnom podcaste nám na to odpovedajú politológovia Grigorij Mesežnikov a Radoslav Štefančík, a komentátor Aktualít a lokálny občiansky aktivista Ľubo Jaško.Hovoria o občianskej angažovanosti, o práci v komunitách, o zakladaní občianskych združení, organizovaní kultúrnych podujatí alebo diskusií, o umeleckých aktivitách, protestoch alebo o zmene politických strán zvnútra. Máte pocit, že politici neoslovujú ľudí správnymi témami? Prineste témy, na ktorých vám záleží – či priamo do politiky, alebo do občianskeh oa verejného života.Nahrával Peter Hanák.

Pred rokom to bola jedna z bratislavských kaviarní, kde sa dobre cítila „inakosť“. Po 12. októbri spred roka je to TEPLÁREŇ, miesto, kde došlo k útoku na túto inakosť. Zostali po ňom mŕtvi Juraj a Matúš. Stali sa obeťami len 19-ročného radikála a jeho nenávisti. Nenávisti k politikom, židom a LGBTI+ ľuďom, čo neskôr ukázal jeho manifest plný rasistického, antisemitského a homofóbneho obsahu. Teror z Teplárne potom načas zaplnil námestia, priviedol sem mocných – a to aj zo zahraničia. A z Teplárne „miesta“ sa postupne stala platforma – ochrany a osvety o inakosti. Kde sme po roku? Téma pre Romana Samotného, ktorý je dušou Teplárne. „Nenávistných prejavov voči našej komunite výrazny pribúda. A čo je smutné, po tom teroristickom útoku sme mali nádej, že by sa naše položenie mohlo zlepšiť, vidíme však opak: situácia sa ešte zhoršuje“, rozpráva Samotný. Parlamentné voľby a kampaň pred nimi to ešte podľa neho vyostrila. „Naše životy boli terčom politickej kampane“, tvrdí. A ľudia sa po voľbách cítia posmelení: „želajú nám smrť, posielajú nás do koncentračných táborov, situácia sa pre výroky politikov ešte zhoršila“. Aj preto podľa neho rastie potreba „bezpečných“ komunitných priestorov a platforiem pre LGBTI+ ľudí. „Keď som začal v pubert riešiť príťažlivosť k iným, všimol som si, že tá smerom k mužom bola pre mňa akoby samozrejmosťou. Dospieval som však v čase, keď nebolo dosť informácií, netušil som, čo sa to so mnou deje“, rozpráva o svojom objavovaní svojej osobnej inakosti. „Cítil som, že niečo je inak v porovnaní s mojimi spolužiakmi. A nerozumel som tomu. Bol som vystrašený, zmätený. Modlil som sa, aby som nebol iný“, spomína. Dodáva, že „po čase pochopil, že toto je jeho prirodzenosť, niečo hlboko v ňom, čo tvorí jeho identitu“.Pomocou v tomto kritickom období odhaľovania svojej identity je podľa Samotného „chápavé a prijímajúce“ okolie. V jeho prípade to boli spolužiačky a mama. „Keď som svojej mame v šestnástich rokoch povedal, že som gej, tak tá prvá reakcia bola taká, že síce sa im to nehodilo veľmi do plánu, no neprišlo odsúdenie. Cítil som vtedy v ich postoji to, že si naše dieťa a stojíme za tebou“. Roman Samotný hovorí, že toto bol preňho ohromný dar do nasledujúceho života. „Keď som pocítil, že mama ma proste berie takého, aký som.“S Romanom Samotným sa v podcaste rozprávame aj o bezprostrenom čase po útoku na Tepláreň a ako sa pôvodná podpora verejnosti po roku zmenila až do nárastu nenávistných prejavov či volebnú dohru, ktorá síce z verejného priestoru poslala do minulosti exkotlebovcov, no vrátila politikov tipy Danko, Taraba či Kuffovci. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mám obavy lebo ak by Fico a Danko naplnili len 50 percent toho, čo sľubovali pred voľbami a keby naďalej eskalovali retoriku ako pred voľbami, tak Slovensko na to veľmi doplatí a v hre by bola aj naša územná integrita. Tvrdí to bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Slovensko je totiž podľa neho nedokončeným štátom s krehkými inštitúciami a slabým geopolitickým postavením.Voľby vyhral SMER a k moci sa derie koalícia Fica, Pellegriniho a Danka. Deje sa tak v situácií čoraz väčšej a väčšej geopolitickej nestability. Po ruskej agresií na ukrajine, prišli nepoje v Afrike do ktorých boli zapojení tzv. Wagnerovci, do hra sa zasa vrátila téma migrácie a na Blízkom východe teroristické hnutie Hamas bezprecedentne a brutálne zaútočilo na štát Izrael.Do vlády pritom mieria ľudia spochybňujúci vojnu u susedov ako ohrozenie našich bezpečnostných záujmov a často tvrdo kritizujúci našich najbližších spojencov.Aká geopolitická budúcnosť nás teda čaká a dočkala sa Moskva po Orbánovi ďalšieho spojenca vo Ficovi IV? Kam sa to rúti svet a máme sa obávať nárastu násilia a terorizmu nielen vo svete, ale aj v Európe? No a sme na to, ako Západné spoločenstvo, vôbec pripravení? Kam zmizla ochota prinášať v mene hodnôt aj obete a na akých záladoch a princípoch stojí naše vnútorná i medzinárodná bezpečnosť?Čo je to moderné vlastenectvo a z akých koreňov a tradícií vyviera naša národná hrdosť? Akým štátom je súčasné Slovensko a čo ho už celé dlhé roky permanentne oslabuje? No a naše politické elity, sú na výške doby a jej výziev či aspoň im rozumejú.Témy a otázky pre dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Konflikt Izrael – Hamas: Keď radikáli privedú národy do vojny. Tak to vidí expert na oblasť Attila Kovács.Už tisícka obetí, takmer tritisíc zranených, stovky nezvestných a zajatých a správy o tisíckach vypálených rakiet. Bilancia po prvých troch dňoch konfliktu, ktorý prekvapil Izrael a svet. O sebe dalo opäť počuť islamistické hnutie Hamas a hneď spôsobom, že o konflikte sú nútené hovoriť vojenské mocnosti. Čo sa to v Izreali deje? O koho ide v prípade islamistov z Hamasu a aké ciele sleduje táto nová vojna? Témy pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave. „Vyhrali voľby, no nikto sa s nimi nerozprával“, Kovács sa vracia do minulosti a ilustruje ňou radikalizáciu Hamasu. „Ak sa s nami ani tak nik nebaví, cestou bude uchýliť sa k zbraniam“, vysvetľuje. Hamas mal vo svojich pôvodných cieľoch rovno likvidáciu Izraela a jeho obyvateľov, neskôr to zjemnil a podľa Kovácsa si „vystačil“ so svojim územím vrámci Pásma Gazy. Teraz mu ide podľa Attilu Kovácsa aj o úplne konkrétne a neideologické ciele v podobe výmeny svojich ľudí za izraelských zajatcov. „V izraelských väzeniach je zhruba milión Palestínčanov“, vysvetľuje. A poukazuje na konkrétny prípad výmeny vyše tisícky Palestíncov za jedného izraelského vojaka Gilada Šalíta spred dvanástich rokov. V tomto je podľa Kovácsa aj aktuálna logika mnohých zajatých rukojemníkov, ku ktorej sa uchýlil Hamas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Okrem Špecialnej prokuratúry a vedenia polície sú nástupom Ficovej vlády ohrozene aj verejnoprávna RTVS, Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj nezavislé médiá a tretí sektor, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Podľa nej si však šéf SMERu bude musieť vybrať, či pôjde za mocou tvrdo a bezohľadne alebo bude chcieť mať dobré vzťahy a z nich plynúce financie z Bruselu. Aká budúcnosť nás čaká pod Robertom Ficom a sme na neho pripravení?Predčasné voľby sú za nami, víťazstvo si v nch odniesla strana SMER SSD a jej šéf, Robert Fico, si bez váhaní kráča za ďalšou premiérskou funkciou. Oproti roku 2006, keď do kresla predsedu vlády zasadol po prvý raz, je však už iným človekom, Politikom, ktorého vládnutie lemovala ako drvivá podpora občanov, tak aj celý les korupčných a klientelistických káuz a škandálov a ktorého pobyt v čele vlády ukončili až masové demonštrácie po vražde novinára Jána Kuciaka.V opozícií síce doslova povstal z politického popola, mnohí nominanti spojení s jeho vládnutím, ale zároveň čelili a čelia stíhaniam, obžalobám či dokonca rozsudkom súdov a on sám súhlasu parlamentu s jeho vydaním na väzobné stíhanie unikol iba o povestný vlások.Kto sa to teda vracia do čela vlády i vládnej koalície, o čo mu ide,túži po pomste a bude chcieť uchopiť moc tak, aby o ňu už neprišiel? A ako sme na to, ako štát s mnohými nezávislými a kontrolnými inštitúciami, vlastne pripravení? Ako dokáže politickým tlakom čeliť vedenie Policajného zboru či Špeciálnej prokuratúry, Ako odolná bude justičná moc a Súdna rada? Udrží sa úrad pre verejné obstarávanie a nevrátia sa opäť kauzy typu mýtny či Nástenkový tender?Čo čaká verejnoprávnu RTVS a ako si s prípadným tlakom štátnej moci poradia nezávislé médiá a Tretí sektor?Témy a otázky pre šéfku Nadácie Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď NIE znamená MOŽNO? Pozícia, v ktorej sa v povolebnej šachovej partii o vládnu zostavu ocitlo KDH. Na jednej strane hovorí „nie“ Smeru, na druhej rovnako Šimečkovým Progresívcom. No toto „nie“, ktoré zaznieva z predsedníckeho poschodia, akoby nebolo jasným „nie“ úrovne celoslovenskej rady hnutia so stále silnými regiónmi. Ako sa nakoniec KDH rozhodne? A poučí sa zo svojej minulosti, keď sa už s ponukou od Smeru zaoberať muselo? Témy pre človeka, ktorý stál pri tom. Hosťom Rána Nahlas je Pavol Hrušovský, niekdajší dlhoročný predseda KDH. „Nechcel by som zasahovať do straníckych rozhodnutí, no som ochotný vždy poradiť, ak bude záujem“, tvrdí. V čase po voľbách je podľa Hrušovského pre KDH „povinnosťou“ rokovať s „kýmkoľvek“, kto o rokovanie prejaví záujem. „Iná vec je potom už rozhodnutie, ako s vyrokovaným hnutie naloží“, dodáva.V roku 2006 Pavol Hrušovský viedol takéto rokovania aj so Smerom. „To nebol ten Smer, ako ho poznáme dnes. Vtedy to nebol ten Robert Fico, ako je dnes“, spomína. A hoci dnes odmieta, že by sa vtedy KDH rozhodlo aj jeho hlasom pre koalíciu so Smerom, dianie tých dní zachytené v historických análoch ukazuje na niečo iné. Rada KDH napríklad 8. júla „podporila rozhodnutie predsedníctva strany schvaľujúce vytvorenie koalície so stranou Smer“. Spomínané predsedníctvo zasadlo v Senci „jedenásty deň po voľbách“, na ktorom spomínané rozhodnutie prešlo pomerom hlasov šesť k piatim. Podľa Vladimíra Palka to však už bolo v čase, keď sa „už deň predtým ku mne dostávali informácie od novinárov, že Smer je rozhodnutý ísť so SNS a HZDS“. Môže „nie“ predsedu zmeniť Rada KDH?„Je potrebné Slovensko prejsť a rozprávať sa s regionálnymi štruktúrami. Je to úloha vedenia strany“, tvrdí Pavol Hrušovský. Pred Milanom Majerským stojí podľa neho „rozhodnutie života“. Na jednej strane však hovoriť „nie“ ponuke Smeru či PS, na druhej stále opakovať, že to môže zmeniť celoslovenský orgán hnutia - Rada KDH - je podľa bývalého predsedu až na hranici výhovorky. „Ak sa predseda a predsedníctvo rozhodne inak, ako sa rozhodla rada, ten ktorý je na rade oprávnený predniesť iný návrh, je primárne predseda strany. Ak sa Milan Majerský rozhodne zmeniť postoj, tak rada to odsúhlasí“, myslí si Hrušovský. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ja to tak čítam, že sa pozerá so závisťou na Viktora Orbána, ale hlavne na to, ako si udržuje vždy tú svoju väčšinu a udržuje si ju dlhodobo, hovorí o Robertovi Ficovi spoluzakladateľ Smeru a bývalý poslanec tejto strany Boris Zala. Podľa neho však Slováci nemajú sklon k autoritárstvu a Fico z pozície moci nebude mať k dispozícií ústavnú väčinu potrebnú na zmeny volebných zákonov. Aké bude rozhodnutie Petra Pellegriniho a jeho hlasu? Prikloní sa k vláde so Smerom a SNS alebo dá prednosť Progresívnemu Slovensku?Je odvolené, víťazom sa stala strana Smer-SSD a Robert Fico mieri opätovne k moci. Kľúčovým hráčom sa však stal Hlas Petra Pellegriniho. Ten totiž nevylúčil prípadnú dohodu so Smerom ani s Progresívnym Slovenskom. Akou cestou sa teda Pellegrini vyberie a aké riziká by čakali na Petra Pellegriniho v spolupráci s Ficom, ale aj Šimečkom?Kto dnes v HLASE vlastne rozhoduje a čo budú kľúčové motívy, záujmy, ale aj obavy hlasistov? No a najmä, ak by opäť vládol Robert Fico, zmení sa geopolitický kurz Slovenska a pôjde sa cestou vyčistenia orgánov činných v trestnom konaní od tých, ktorí išli v uplynulých rokoch po krku mocným a vplyvným ľuďom? A aký je vlastne Peter Pellegrini ako človek a nakoľko ho poháňa snaha usadnúť do kresla premiéra?Ak by sa utvorila vláda Smeru, Hlasu a SNS, tak Slovensko čakajú do roka opäť predčasné voľby. Dôvodom je najmä nestabilný a pestrý poslanecký klub národniarov, ktorý je plný „neriadných striel”, myslí si Boris Zala a upozorňuje aj na dlhodobý inštinkt a prax šéfa Smeru politicky zničiť svojich koaličných partnerov tak, ako sa to napokon stalo v prípade HZDS, Slotovej SNS i Bugárovho Mostu.Ráno Nahlas tentoraz o povolebnom vyjednávaní a jeho kľúčových aktéroch: predsedoch Hlasu a Smeru.Téma pre spoluzakladateľa Smeru a jeho bývalého dlhoročného poslanca a europoslanca Borisa Zalu.

Hľadanie stratených pozícií, či pokorný návrat k prvopočiatkom? Začína sa Františkova synoda (podcast)Napriek tomu, že Slovensko žije povolebným časom, svet si ide ďalej. Volodymir Zelenskyj napríklad stále hlasnejšie klope na bruselské dvere európskeho spoločenstva, Poliaci sa paradoxne stále viac rozdeľujú pred dôležitými voľbami a zo Švédska deň po dni zaznievajú mená nových laureátov na Nobelovu cenu. Z Vatikánu sa zas „ozývalo“ ticho programového stíšenia sa pred udalosťou, ktorá vôbec nie je bežná. Práve dnes sa začína posledná etapa veľkého projektu pápeža Františka – celosvetovej synody. Pozrieme sa na ňu s Mariánom Prachárom, katolíckym kňazom a farárom v Rusovciach pri Bratislave. Hľadanie stratených pozícií, alebo pokorný návrat k prvopočiatkom, pri ktorých stál samotný historický Ježiš, v ktorom vidí svoj počiatok kresťanstvo? Ako chápať synodu, ktorej posledná fáza sa práve dnes začína vo Vatikáne? „Po skončení prvej fázy debát sa ľudia nepozerali ani tak na ich výsledky, čo sa napísalo a poslalo do ústredia na Slovensku či do Ríma. Za úžasné považovali už fakt, že sa vôbec stretli a počúvali. Že mohli vyjadriť svoj názor. Dúfali pritom, že sa to neskončí synodálnymi stretnutiami vo farnostiach“, hovorí o skúsenosti so synodálnou cestou na Slovensku. Kňaz Marián Prachár práve toto považuje za „pravú synodalitu pápeža Františka“. „Mali by sme sa zbližovať, vedieť sa počúvať a tiež sa spolu angažovať“, dopĺňa. Synody v katolíckej cirkvi nie sú ničím novým. Novým je prístup k nim zo strany pápeža Františka. Do tej aktuálnej chcel zapojiť až „kapiláry“ cirkvi a teda celé spektrum prostredia, v ktorých pôsobí katolícka cirkev. Podľa Prachára chce pápež František „mapu“ akčného rádia organizmu cirkvi, aby mohol spustiť „reformu zdola“. Aké problémy zachytil finálny dokument zo Slovenska? Nemáme podľa neho dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu, je tu nechuť počúvať, neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku či nedostatok kritického myslenia. Zaujímavým problémom je „neschopnosť formulovať svoje túžby“. Podľa Prachára je to len dôsledok nedostatočnej kvalifikácie v cirkevnom prostredí. Dokument zachytil aj problém „nedostupnosti biskupov“ a ich „jednosmernú komunikáciu“. Nie je to aj prípad nedávneho vyhlásenia katolíckych biskupov k voľbám? Odpoveď nájdete v podcaste. Pripravil Jaroslav Barborák. 

Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je odolná voči “vareniu žaby”. Ak by Robert Fico vedel v čase núdze zastrašiť populáciu, tak ona sa zastrašiť nechá. Po skúsenosti s Mečiarom i Ficom, sú však mnohé zložky spoločnosti pripravené na rozoberanie právneho štátu nepomerne lepšie ako v Poľsku či Maďarsku, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Akú tvár môže mať Slovensko pod vládou Roberta Fica?   “Dokonané jest,” alebo civilejšie povedané: Je po voľbách a v nich Slovensko výrazne sčervenalo. Z rozhodnutia voličov sa totiž dominantnou politickou stranou stal SMER SSD. Jeho šéf Robert Fico tak prakticky povstal z politického popola, prevzal si ako víťaz volieb poverenie na zostavene vlády a s veľkou pravedpodobnosťou opätovne mieri do kresla predsedu vlády. Kľúče od jej zostavenia ale drží v rukách bronzový medailista volieb: šéf Hlasu Peter Pellegrini. Aká politicá budúcnosť nás čaká a čo hovorí o nás výsledok predčasných parlamentných volieb?Pod vládou Roberta Fica nás čaká éra stagnácie a neonormalizácie spoločnosti. Budú sa tvrdo testovať hranice odolnosti občianskej spoločnosti a príde aj k hľadaniu obetných baránkov. S prípadnou “orbanizáciou” štátu to však vládna garnitúra nebude mať až také jednoduché, obávam sa však o férovosť ďalších parlamentných volieb, hovorí pre Rano Nahlas rešpektovaný sociológ Michal Vašečka.Aké zrkadlo teda nastavili tieto dlho očakávané voľby našej spoločnosti a čo o nás hovorí opatovné víťazstvo Roberta Fica? Pred akou dilemou stojí Peter Pellegrini a čo bude dnes prioritou pre Kresťanskych demokratov? No najmä: Akú tvár ukáže šéf Smeru v kresle predsedu vlády a čo budú jeho kľúcové motívy, ale aj obavy a limity, pri vládnutí nad dnes tak polarizovanou, frustrovanou a emočne vybudenou spoločnosťou? A obstojí opozícia v skúške boja o liberalnu demokraciu?Témy a otázky Rána Nahlas s Michalom Vašečkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ešte pred parlamentnými voľbami časť Slovákov hovorila o tom, že po nepriaznivých volebných výsledkoch opustia Slovensko. Podľa Michala Šimečku je dobré, ak mladí ľudia chcú ísť do zahraničia študovať a načerpať nové skúsenosti, no neskôr by sa mali vrátiť domov. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka je otvorený dialogu medzi liberálmi a konzervatívcami a vidí aj prieniky v hodnotových otázkach. Zároveň dodáva, že koalícia je o kompromisoch a žiadna strana nepresadí sto percent zo svojho programu. Hlavným cieľom progresívcov je zabrániť vládnutia strany Smer.„Štvorkoalícia Progresívneho Slovenska, Hlasu, Sasky a KDH sa mi zdá výhodná aj preto, lebo by to bolo spojenie liberálov, konzervatívcov, ľavičiarov a pravičiarov. To je niečo, čo by v dnešnej polarizovanej dobe mohlo priniesť stabilitu a spoločenské zmierenie. No pokiaľ sa KDH alebo Hlas rozhodnú ísť do vlády so Smerom, budeme to rešpektovať a pôjdeme do opozície," hovorí v rozhovore líder Progresívneho Slovenska.

Z tohtoročných Svetovych hier špeciálnych olympiád v Berlíne priviezla 5 medailí. Gymnastka Gizka Billíková takto úspešne reprezentuje Slovensko už vyše dvadsať rokov a je držiteľkou množstva tých najcennejších medailí. Gizka sa pritom narodila s Downovým syndrómom. Jej mama to však s ňou nikdy nevzdala. Odmenou je pre ňu je tak šťastie jej dcáéry, ale aj pocit hrdosti na ňu, ako na jednu z našich najúspešnejších reprezentantiek s intelektuálnym znevýhodnením.Gymnstka Gzika Billíková reprezentuje Slovensko už viac ako dve desiatky rokov a reprezentuje ho naozaj veľmi úspešne. Doteraz je, podľa jej mamy, držiteľkou 9. zlatých, 9. strieborných, 7 bronzových medailý, ako aj množstva ďalších medzinárodných i národnených ocenení. Ako sa to všetko začalo a ako sa z dievčatka s Downovým syndrómom stala jedna z našich úspešných reprezentantiek v kategórií intelektuálne znevýhodnených športovcov?Čo všetko obnáša takáto kariéra a koľko pre ňu treba obetovať? A je to vlastne pre jej mamu či sestru skutočne obeť alebo práve naopak? A s akým prijatím spoločnosti sa na Slovensku stretávajú ľudia s intelektuálnym znevýhodnením a vie náš štát skutočne doceniť ich prínos a vytvoriť im také podmienky, aby nás mohli i nadalej úspešne reprezentovať?No a napokon, aká je základná rada Gizkinej mamy, Emílie, pre rodičov, ktorí sú konfrontovaní s tým, že sa im narodí dieťa, ktoré je v niečom predsa len “iné”?Témy Rána Nahlas, s Gizkou Billíkovou, jej mamou Emíliou a sestrou Máriou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na ukrajinské mestá dopadajú iránske drony so súčiastkami pochádzajúcimi od spojencov - firiem zo Spojených štátov, Nemecka, Kanady, Japonska či Poľska. V tajnom dokumente pre krajinyG7 Kyjev žiada útoky raketami dlhého doletu na ich produkčné centrá v Rusku, Iráne a Sýrii. Prezident Zelenskyj si musí zvykať na nové prístupy spojencov – vo Washingtone mu neumožnili vystúpiť pred kongresmanmi, v Poľsku sa s ním zas nestretol nik zo silných. A Vladimír Putin je po viacdňovom hosťovaní severokórejského diktátora Kim Čong-una, potrebuje jeho muníciu. Kde sme v aktuálnom konflikte Ukrajina-Rusko? Čo s ním spraví blížiaca sa zima? Témy pre Mateja Kandríka z Adapt Institute. „Ak sú Ukrajina a Moldavsko pripravené, prístupové rokovania do Európskej únie by sa mali spustiť ešte do konca tohto roka“ – Roberta Metsolová, predsedníčka európskeho parlamentu. Aktuálne vyšiel na povrch tajný dokument ukrajinskej vlády o spojeneckých komponentoch v iránskych dronoch, ktoré používa Moskva pri útokoch na Ukrajinu. So záverom „nedostatočnej koordinácie spojeneckých tajných služieb pri zabezpečení sankčného programu“.V iránskych dronoch sa totiž našli komponenty od spoločností zo Spojených štátov, Kanady, Nemecka, Holandska, Japonska či Poľska. Nešlo pritom o ich spoluprácu, len o fakt, že Irán ich získal na trhu a upravil si ich. Moskva si ich mala pritom objednať okolo šesť tisíc.Kyjev v tajnom dokumente údajne žiada zničenie tovární, kde sa tieto drony vyrábajú – Irán ich rozmiestnil okrem svojho územia aj v Rusku či Sýrii. Bol by to problém, ak žiada zásah raketami dlhého doletu? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

Toto je o medzigeneračnej spravodlivosti. Ak politici hovoria, že si zaslúžime vyššie dôchodky či nižšie dane, znamená to, že si naše deti zaslúžia vyššie dane alebo menej štedry sociálny systém aby splatili dlh, z ktorého sa to všetko financuje? To sa pýta člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Slovensko má vážny problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financiíí a medzi odborníkmi sa čoraz viac začína skloňovať tzv. Grécka cesta. Komfort nášho sociálneho štátu je totiž na úver a veľkou témou sa tak stáva potreba opätovného uťahovania opaskov.Ekonomická výkonnosť prechádza v tomto a budúcom roku útlmom, výraznejšie oživenie ekonomiky očakávame až od polovice budúceho roka. To hovorí aktuálna, septembrová, prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V otázke takzvanej dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií je však Rada podstatne skeptickejšia. "V tejto chvíli sme na tom tak, že bez dodatočných opatrení je predpokladaná trajektória dlhu neudržateľná. V nejakom bode by sme hranicu, ktorú sú investori ochotní financovať, prekročili. Čo sa potom stane, to sme videli v Grécku." to sú slová šéfa Rady Jána Tótha.Politici však v predvolebnej kampani rozpútali doslova festival sľubov a rozdávania: Šľubujú nám, čo všetko postavia, kde všade budú investovať a komu všetkému zvýšia platy, dôchodky či všakovaké dávky alebo bonusy. Samozrejme, to všetko za naše dane a zväčša na úver. No a šetriť, to sa nechce prakticky vôbec nikomu. Slovensko má pritom doslova nakročené na tzv. Grécku cestu a bez povestného uťahovania opaskov to takto už zrejme dlho nepôjde. Čo nám hrozí v tomto gréckom scénári, ako veľmi je reálny no a ako sa mu dá vyhnúť? Kde je v našom štáte priestor na úspory a šetrenie a hrozia nám vyššie dane či redukcia sociálneho komfortu na dlh, na ktorý nás politici cieľvedomo a dlhodobo učia?V hre sú totiž miliardy eur, ktoré proste náš štát nemá no a finančné trhy nám to môžu už čoskoro veľmi bolestivo zrátať.Téma pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí reportérka Respektu Ivana Svobodová„Pred kultúrnym domom kúsok od Fontány lásky na námestí Osloboditeľov v Michalovciach sa hodinu pred Ficovým príchodom zhlukujú ľudia. Pivo a malinovky tu pri stánkoch Smeru tečú prúdom zadarmo, ľudia čakajú vo fronte na trhance s jahodami, najdlhšia fronta je na guláš“. Máte pocit, že ste tam? Ja hej. A veľmi plastický. „Stojí tu aj štyridsiatnik Jozef, ktorého sem priviedla viera, že Fico dokáže zodvihnúť ľuďom na východe výplaty alebo aspoň zlacnieť veci v obchodoch“ – to zas pokračujem v reportáži.Ak vám prezradím, že úryvok je prekladom a teda zo zahraničnej tlače, nastúpi hneď otázka: kde dokážu tak plasticky písať o Slovensku pred voľbami? A kto? Nebudem to zbytočne naťahovať: rozmítingované Slovensko pred voľbami pochodila a takto reportážne na stránkach českého Respektu zachytila majsterka reportážneho pera Ivana Svobodová. Na „súboj o charakter štátu“, na čo sa podľa nej menia naše voľby, nahliadneme práve s ňou a jej optikou. „Zrazu si uvedomíte, že politika je všade okolo nás a zasahuje do našich životov, do života jednej krajiny“, tak vysvetľuje svoj pozvoľný prechod od čiste politického spravodajstva k reportovaniu „z ulice“. Obyčajní ľudia sú podľa Svobodovej oslobodení od nánosov mediálnych školení, ktorých výsledkom je „hovoriť tak, aby nič nepovedali“, na ktorých pri politikoch pracujú celé poradcovské tímy. Na pochôdzkach mítingovým predvolebným Slovenskom si všimla, že najmä na podujatiach strany Smer stretávala ľudí, ktorí „si mysleli, že si myslia“. Opakovali pritom len počuté frázy z politických tribún. „Na mítingoch Smeru a Republiky stretávam typovo rovnakých ľudí. Ficovi sa podarilo vysať extrémistickú scénu kotlebovcov“, tvrdí. Rozdiel vidí v návštevníkoch mítingov Pellegrinovho Hlasu. „Prichádzali tam na jednej strane bývalí voliči Smeru, ktorí by s ním nemali problém ani dnes. Na druhej strane tam prichádzalo veľa takých, ktorí vidia v Pellegrinim „neficovskú“ nádej“. Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí Svobodová. „To Slovensko akoby bol jeden kotol, v ktorom sa miešajú neskutočné dezinformácie, propaganda, nezodpovedné vyjadrenia politikov, lži“, opisuje svoje postrehy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

Dubček neotrasiteľne veril, že je Brežnevov kamarát a že sovieti sem nepošlú tanky. Keď sa ale z Moskvy vrátil do okupovaného Československa, tak prvý raz použil najhrubšie slovo aké od neho počuli: “To sú gauneri”. To hovorí Robert Kirchoff, autor dokumentu o asi najznámejšom Slovákovi 20. storočia Alexandrovi Dubčekovi. Stal sa symbolom veľkých nádejí, ale aj ich hanebnej zrady. Aký teda bol tento náš “Saša”? A bol slovenským Gorbačovom 60. rokov?Alexander Dubček. Muž Pražskej jari a tzv. Socializmu s ľudskou tvarou, ale aj Moskovských protokolov a podvolenia sa brutálnej okupácii Československa. Symbol nádejí, ale aj zrady ideálov. Presvedčený komunista, bojovník v SNP, no aj kariérny komunista a papaláš bez papalášskych manierov, ktorý však rezignoval na boj s nastupujúcou Normalizáciou.Kto vlastne bol Alexander Dubček, aký bol - ako človek, a čo boli jeho motivy: Ideové, ľudské ako aj intelektuálne? A kde boli jeho ľudské a filozofické limity? No a čo o ňom vlastne vieme a na aký odkaz sa - pri tom všetkom balaste našej nevedomosti a účelovej ideologizácie, môžeme pri jeho mene, ako moderná slovenská spoločnosť, odvolávať?To všetko sú témy dokumentu o Alexandrovi Dubčekovi “Všetci ľudia budú bratia” režiséra Roberta Kirchhoffa. Desakralizácia a detabuizacia jednej z našich najväčších legiend, ktorá nás doslova previedla druhou polovicou 20. storočia, a to očami dokumantaristu Roberta Kirchhoffa. Ráno Nahlas, tentoraz o Alexandrovi Dubčekovi.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo DobšinskýMentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Voliči na vidieku svojmu lídrovi odpustia veľa. Mestá nikdy nevyhrajú voľby a aj Slováci v mestách majú postsedliacke myslenie. Aj na vidieku sú rozmýšľajúci ľudia, treba ich však osloviť ich témami - napríklad o pôde a pozemkoch. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas to tvrdí sociálny antropológ z Univerzity Komenského Juraj Buzalka. Podľa neho Slovensko potrebuje progresívny populizmus. Populistom bol aj Ľudovít Štúr, no skutočným progresívnym populistom bol v našich dejinách až šéf agrárnej strany Milan Hodža. Sociálny antropológ Juraj Buzalka však nevníma pojem populizmus len v negatívnom kontexte, ale skôr ako politiku zameranú na ľud a ľudové témy. Progresívci podľa neho nadarmo chodili po dedinách podávať ruky dôchodkyniam, ak ich oslovovali témami ako kreatívny priemysel a nanotechnológie. Progresivizmom však nenazýva len politiku strany Progresívne Slovensko, ale akékoľvek pokrokárstvo.Vidiecki voliči si osvojili kultúru "našich ľudí" a na Robertovi Ficovi im vôbec neprekáža, že ich okráda, lebo je "náš". Naopak, líder by mal mať špeciálne postavenie, a preto vnímajú pozitívne, keď sa ukazuje ako mačo s mladými milenkami, drahými autami a lukratívnym bývaním.Akým najväčším mýtom veria Slováci? Častou hlúposťou je, že "pravda je uprostred". Z čoho to vyplýva a ako diskutovať s takýmto človekom? Podľa Juraja Buzalku sú to často rozmýšľajúci ľudia a treba im veci trpezlivo vysvetľovať.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Musíme prehodnotiť kresťanskú antropológiu a pripustiť, že dnes máme iné poznanie o ľudskej sexualite než aké mali autori biblických textov. Tie pasáže, ktoré hovoria o ľudskej sexualite sú vo svetle súčasného poznania neudržateľné. Časom k tomu dospeje aj kresťanské prostredie na Slovensku, hovorí evanjelický teológ a dnes kandidát za PS Ondrej Prostredník. Ježiš, podľa neho, v sebe obsahuje celú univerzalitu človeka a teda aj ľudí z LGBTI komunity. A je potrat skutočne vraždou a kde bol Boh keď sa vraždilo v Osvienčime?Kresťanstvo, presnejšie jeho všakovaké interpretácie sa opäť stalo jedným z dôležitých faktorov našej predvolebnej kampane. Aký je však odkaz samotného nositeľa kresťanstva, teda Ježiša z Nazaretu? Čo o tom my dnes vlastne vieme, ako chápať vo svetle moderného poznania biblické texty a prečo nestačí ich doslovný výklad? Prečo sú cirkvi u nás tak fixované na otázky normatívneho výkladu ľudskej sexuality a kto je a kto nie je pre Krista “pliagou”?Kde je miesto a rola kresťana v 21. storočí a aký je aktuálny kresťanský výklad takých tém ako sú právo na interupciu či LGBTI práva? No a napokon: Patrí teda kresťanstvo vôbec do politiky a majú cirkvi politicky ovplyvňovať veriacich, zvlášť v štáte s negatívnym odkazom prezidenta a kňaza Jozefa Tisa?  Témy a otázky Rána Nahlas, s evanjelickým teológom, bývalým Generálnym tajomníkom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike a dnes kandidátom za Progresívne Slovensko v predčasných parlamenntých voľbách Ondrejom Prostredníkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Voľbami zahýbe masa nerozhodnutých, tvrdí Hankovský z prieskumnej agentúry (podcast)Namiesto informačnej tmy predvolebné prieskumy ešte aj tri dni pred volebným dňom. Naposledy sa mohli posledné zverejňovať dva týždne pred volebnou sobotou. A boli tu snahy časti politického spektra natiahnuť takúto „infotmu“ aj na 50 dní.Čo môžu robiť prieskumy so správaním pri volebných urnách a majú sa politické strany prieskumov skôr obávať, či z nich ťažia? Témy pre Jakuba Hankovského z agentúry IPSOS. „Budú určite to najpresnejšie zo všetkých doterajších, lebo budú najbližšie k voľbám“, vysvetľuje Hankovský. Nemusia však priniesť definitívny pokoj stranám, ktoré sú na pomedzí zvoliteľnosti. Môže za to štatistická veličina, ktorú odborníci pomenovali intervalom spoľahlivosti. Má pritom trojpercentný rozpyl. „Ak je dnes strana na troch percentách, tak je pravdepodobne pod hranicou zvoliteľnosti. Ak je napríklad na štyroch percentách, je už dosť možné, že má podporu piatich percent“, dodáva Hankovský. „Je tu ale taká masa nerozhodnutých voličov, že už len tento samotný faktor môže zahýbať volebných výsledkom“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Je tu podstatne väčší dopyt po autoritatívnom type vládnutia, v spoločnosti je veľmi silne zastúpená nenávisť, ako i nedôvera medzi ľuďmi. Tie trendy sú negatívne a nedajú sa obísť. Nie je to však náš osud ani niečo, čo sa musí stať. Záleží na nás, ľuďoch, a na tom, ako svojim hlasovaním rozhodnú o budúcnosti Slovenska, hovorí o aktuálnych náladách v spoločnosti kráto pred predčasnými parlamentnými voľbami sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.A o čom vypovedajú najnovšie, septembrové, preferencie politických strán?Parlamentné voľby by v prvej polovici septembra vyhrala strana Smer. Volilo by ju takmer 19 % opýtaných. Za ňou je v tesnom závese Progresívne Slovensko, ktoré si medzimesačne mierne polepšilo a získalo podporu 16,5 %.Na tretej priečke by skončila strana hlas s takmer 15 %. Do parlamentu by sa dostala aj Republika (8 %), SNS (6,4), KDH (6,2) a napokon by parlamenté lavice obsadili aj poslanci za SaS (5,1%).Prieskum vykonala agentúra Focus pre reláciu Na telo Markízy od 6. do 13. septembra na vzorke 1001 respondentov.Čo tieto čísla o možnom výsledku predčasných parlamentných volieb hovoria a aké sú trendy vo vývoji preferencií relevantných politických hráčov? Kto sú tzv. Nerozhodnutí voliči a na základe čoho sa budú rozhodovať v deň volieb? Čo súto tzv. Druhé voľby a čo môžu priniesť z hľadiska možných presunov voličov medzi politickýi stranami a kto sú si, práve na základe týchto druhých volieb, skutoční politickí konkurenti?A aké sú predvolebné nálady v slovenskj spoločnosti, čo môžu byť relevantnými témami a prečo sa z niektorých doslova marginálnych udalostí, stávajú zlomové alebo aspoň kľúčové témy? Mení sa volebné správanie Slovákov za uplynulé desaťročia a kam sa politicky uberá Stredná Europa?Témy a otázky dnešného rána nahlas, so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarokom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Neúčasťou na voľbách podporujeme neakceptovateľných“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Mimoriadne schôdze, kultúrne domy, tlačové konferencie a televízne diskusie. No najmä sociálne siete a virtuálny svet online priestoru, kde sa všetko to z reálneho sveta prenáša na obrazovky smartfónov a počítačov až do hlavy potenciálneho voliča. A čo v nej zostáva? Najmä emočne vypäté situácie bitiek politikov, vzájomného osočovania, či nekritického sebavynášania. Rácio akoby nemalo šancu. Od predčasných parlamentných volieb nás delí trinásť dní.Vstupuje Slovensko do rozhodujúcich hodín, ktoré naznačia, kam sa bude uberať od októbrového rána? Na čo sa máme pripraviť a ako sa poučiť z volieb minulých? A bude to aj o „výtržníkovi“ a „pouličných kriminálnikoch“, či o hľadaní miery prípustnej neakceptovateľnosti pri rozhodovaní sa pre tú ktorú stranu, „aby sme po voľbách nemuseli tolerovať neakceptovateľných“.Témy pre Grigorija Mesežnikova, politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky. V rozhovore prezradí, ako vyzerá jeho proces „volebného“ rozhodovania sa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Sused, s ktorým už nebudú môcť počítať – aj to sa k nám ozýva z Ukrajiny, napadnutej Putinom, pred našimi parlamentnými voľbami. Dôvodom majú byť obavy z prípadného zastavenia našej podpory Kyjevu. Na východe Ruska si zas Vladimír Putin dáva schôdzku s Kim Čong-unom, aby si dohodli vzájomnú vojenskú pomoc – a to aj pre vojnu s Ukrajinou. G20tke sa k tomu v Indii síce podarilo dohodnúť na výzve dodržiavať zásady medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti a suverenity, no záverečný dokument obišiel Rusko ako pôvodcu agresie tichom. Ako sa to počúva v Kyjeve, pravidelne ostreľovanom ruskými dronmi či raketami? Na perspektívy vývoja sme sa pýtali Martina Poliačika z kyjevskej kancelárie Globsecu.„Zmena politiky na Slovensku už nemusí až natoľko trápiť Ukrajincov, ako musí trápiť Slovákov“, tvrdí Poliačik. Po vojenskej stránke si už podľa neho Slovensko svoju „dejinnú úlohu“ splnilo. Poukazuje pritom na fatk, že sme Ukrajine dodali svoj obranný systém S-300 či bojové stroje Mig-29 medzi prvými. „Tam sme prelomili istú psychologickú hranicu“, vysvetľuje. „Je úplne prirodzené, že ľudí na Ukrajine trápi, či Slovensko zostane medzi krajinami, ktoré ich podporujú, alebo bude vo svete ich snahy podrývať“, hovorí Poliačik. „Je prirodzené, že sa na nás pozerajú s obavami“, dodáva. „Ja tu môžem povedať len toľko, že my sme tí, čo si musíme urobiť domácu úlohu, ísť k voľbám a zabrániť, aby došlo k otočeniu politiky“. Obávaným otočením má byť podpora strán, ktoré sú proti podpore ukrajinských snáh o vymanenie sa z okupácie Putinovým Ruskom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Moje dokumenty sú predovšetkým o úcte a rešpekte k našej planéte. Žijeme na najkrajšej planéte vo vesmíre a musíme si to vážiť a byť štastný z každej chvíle, ktorú na nej môžeme prežívať, tvrdí neúnavný cestovateľ a medzinárodne oceňovaný dokumentarista Pavol Barabáš. Prešiel prakticky celý svet, vrátane Severného či južného pólu, za svoj domov a pevný bod v živote však považuje Vysoká Tatry.  Dosiahol Severný aj Južný pól, stál na vrchole najvyššej hory sveta, žil s Pygmejmi v Keni, aj s kmeňom Suri v Etiópií. Prešiel také ťažké kaňony ako Trou de Fer či Bras Magasin a aktuálne sa vrátil zo splavu Veľkého kaňonu. Tam všade spoznával našu planétu a popritom nakrútil viac ako 4 desiatky oceňovaných dokumentárnych filmov, napríklad aj o našich horských vodcoch a kráse Vysokých Tatier, kde našiel svoj domov. Za domov však považuje celú našu planétu. Cestovateľ a dokumentarista Pavol Barabáš. Držiteľ Slnka v sieti i Krištáľového krídla.Aká je naša planéta očami cestovateľa Barabáša, čo objavil keď žil s domorodcami, ktorý sú ešte neskazení modernou civilizáciou a čo sa o sebe dozvedel keď bol vystavený extrémom polárnika či na vrchole Mount Everestu? A čo ho vlastne ženie zas a znova objavovať tie najodľahlejšie kúty Zeme a čo nám chce povedať svojimi dokumentami?Počúvate Ráno Nahlas,dnes s cestovateľom a dokumentaristom Pavlom Barabášom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský   Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Pozerať mainstreamové filmy stále o tom istom ma už nebaví, hovorí Peter Konečný z festivalu Cinematik pre náš podcast Ráno Nahlas. Cinematik sa začína už dnes v Piešťanoch, potrvá do nedele. Mnohé z filmov, ktoré festival premietne, inde neuvidíte. O ktoré snímky ide?Filmové hity z Cannes alebo z Berlína budete môcť v Piešťanoch vidieť v najväčšom kine na Slovensku – v 620-miestnej kinosále v Dome umenia. Aj táto megasála sa niekedy zaplaní do posledného miesta, a preto bude Cinematik v nedeľu 17. 9. reprízovať najúspešnejšie filmy.Niektoré z nich pôjdu aj do kín, ale mnohé uvidíte len v Piešťanoch. Napríklad bulharský film Blažine lekcie o „šmejdoch“, ktorý vyhral cenu na festivale v Karlových Varoch.Podľa Petra Konečného je komédiou roka film Karaoke Blues od legendárneho fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, a zasmiať sa dá aj na filme o putovaní do Lúrd The Miracle Club. V hlavnej súťaži sa objavuje aj neobyčajný a výnimočne inteligentný romantický film Falcon Lake a množstvo ďalších skvostov súčasnej európskej kinematografie.Slovenskú premiéru si na festivale odkrúti nový dokument Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Všetci ľudia budú bratia.Pre ďalšie tipy a informácie si pustite rozhovor s Petrom Konečným v dnešnom podcaste Ráno Nahlas.Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Beznádej, osamelosť, nedostatok ľudskej blízkosti a pocitu, že aj na nich záleží. To všetko cíti čoraz viac mladých ľudí a môže to viesť až k pocitom, že svet bez nich bude lepší a im bude lepšie, keď z tohto sveta dobrovoľne odídu. Počet samovrážd, resp. suicidálneho konania, mladých ľudí u nás rastie. Čo s tým vieme urobiť a ako im pomôcť? “Byť, či nebyť - to je tá otázka,čo šľachtí ducha viac: či trpne znášaťstrely a šípy zlostnej Šťasteny,či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho zdolať? Umrieť, spať -nič viac, a namýšľať si, že tým spánkomsa končí srdca bôľ a stovky hrôz,čo sú nám súdené; Umrieť, spať -či v tom je méta našich túžení?” Kto by nepoznal známy hamletov monológ, kladúci si otázky o dobrovoľnom odchode zo života. O možnosti samovraždy. Samovražda nás však stavia pred priam absurdný a až existenciálny paradox. To, na čom najviac lipneme, to, čoho si najviac ceníme: Život, tak toho sa niekto, navyše dobrovoľne vzdáva a rezignuje tak i na to, čo je jednou z našich najsilnejších motivácii - pud sebazáchovy, proste - tužbu žiť.Samovrážd - či vážnych pokusov život si dobrovoľne vziať, pritom na Slovensku pribúda a čo je asi najdesivejšie, po tomto fatálnom a skutočne konečnom riešení siahajú už čoraz viac aj naše deti. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo v minulom roku najviac samovražedných pokusov práve u mladých od 15 do 19 rokov. Počet pokusov v tejto vekovej skupine už druhý rok po sebe výrazne narástol a celkovo išlo o najvyšší počet zaznamenaných pokusov o samovraždu za ostatných 15 rokov.Tieto údaje pritom zachytávajú iba prípady, ktoré prejdú psychiatrickou sieťou pomoci. Omnoho Viac je prípadov, ktoré oficiálny zdravotnícky systém vôbec nezachytí. Pre ilustráciu: Len za prvý polrok 2023 internetová poradňa IPčko zaznamenala medzi mladými 369 pokusov o ukončenie života a psychológovia IPčka riešili vyše 1600 kontaktov s myšlienkami na ukončenie života od mladých v rovnakom veku.Napriek hrozivým číslam je však naša sieť odbornej zdravotníckej pomoci mimoriadne deravá. „Pre celé Slovensko máme iba 48 pedopsychiatrov a stále máme školy, kde školských psychológov nemáme alebo pracujú na čiastočné úväzky. Mnoho detí nemá možnosť požiadať o pomoc, keď prežívajú niečo náročné,” hovorí prezidentka Asociácie školskej psychológie Lucia Košťálová. Pomôcť by pri príležitosti dnešného Svetového dňa prevencie samovrážd, mohla aj kampaň “Máš dosť životov?” do ktorej sa zapojilo 150 tried ZŠ na Slovensku.V prípade potreby či problémov neváhajte kontaktovať odborníkov vo vašom okolí alebo internetovú poradňu IPčko. Bezplatne, anonymne a zo zárukou kvalifikovanej odbornej pomocihttps://ipcko.sk/Počúvate Ráno Nahlas, dnes o fenoméne samovrážd detí, ale najmä o tom, ako týmto utrápených no stále hľadajúcim dušiam pomôcť, ako rozpoznať tento problém a ako tým pádom doslova zachranovať ľudské životy, životy našich detí.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský   

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu – keď sa naši umelci vzájomne spoznávajú za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia, ktorú si v Jeruzaleme na prestížnom mieste môže pozrieť až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. Kultúra na poslednom mieste?„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. „Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. Izrael pre Slovensko zrkadlom„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. „Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. „Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. „Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Osem z desiatich mladých ľudí má pocit, že v tejto krajine ich nikto nepočúva a ani ich nik politicky nereprezentuje, hovorí šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Mladých ľudí pritom u nás žije vyše 440 tisíc a o ich pocite vypovedá fakt, že aj keď ich záujem o voľby rastie, stále je výrazne pod celospoločenským záujmom o voľby. Čo teda našich mladých trápi a aké sú ich priority? No a na zálade čoho si utvárajú svoje politické preferencie?Mladých ľudí medzi 18 až 25 rokmi žje u nás vyše 440 000, ide teda o takmer jednu desatinu populácie. Väčšina z nich sa však poda aktuálnych prieskumov cíti byť akoby na okraji spoločnosti, mnohí, a často tí najšikovnejší a najtalentovanejší, hlasujú nohami a utekajú z krajiny preč. Drvivá väčšina sa zasa cíti byť nevypočutá a politicky nereprezentovaná. Politické strany tak zrejme pritority a potreby mladých ľudí míňajú a to nielen formou, ale aj obsahom.Aké sú teda skutočné potreby a problémy slovenskej mládeže a v kom a čom vidia svoje prípadné politické zastúpenie?Keď sme sa ich pýtali na to, čo považujú za najväšie problémy Slovenska, ktoré treba urgentne riešiť, tak z nám z toho vyšla ako keby dokonala Maslowova pyramída potrieb čiže pre mladých ľudí sú najdôležitejšie ekonomické problémy: vysoké ceny, nízke mzdy, nedostupnosť bývania, sociálne problémy a kvalita školstva i zdravotníctva. Potom nasleduje klimatická zmena a hodnotové otázky, respektíve kultúrno etické otázky, ktoré sa typicky spájajú so zákazom interupcií či registrovanými partnerstvami pre osoby z LGBTI komunity, tak tie skončili posledné, v ďalekom závese.” hovorí na základe aktuálneho prieskumu šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Táto nadácia totiž spoluorganizuje aktuálnu kampaň mimovládnych organizácií s názvom” “Chcem tu zostať, preto volím.”Ako teda prebudiť, v tejto krajine, záujem mladých ľudí o veci verejné a prečo je dôležité, aby to práve oni s touto krajinou nevzdali? Kto a čo ovplyvňuje názory mladých ľudí na politiku a čo ich naopak na tej našej, slovenskej politike odrádza a odpudzuje? Akými kanálmi sa k nim dostávajú informácie o veciach verejných, do akej miery v tom hrajú rolu sociálne siet, do akej tlak okolia ale i nás starších?A ako to, že sa takáto takmer polmilónová masa voličov, cíti byť nevypočutá a nereprezentovaná? A vie naša politická scéna, čo ich skutočne trápi a po akej spoločnosti naši mladí ľudia túžia?No a napokon, prečo je úplne legitínne aby sa do politického života, a to aj v predvolebnom období, zapájal aj mimovládny sektor a prečo je pocit politikov, že politika je výlučne ich straníckou arénou mylný?Témy a otázky pre riaditeľa Nadácie otvorenej spoločnosti Fedora Blaščáka.Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podľa šéfa agentúry Ako Václava Hřícha sa až teraz rozbehne kampaň a bude „krvavejšia." Podľa neho idú strany do najemočnejších a najcitlivejších tém, na ktorých sa dá dobre rozdeľovať spoločnosť.Politici rátajú s tým, že sila voličského rozhodnutia je ešta slabá a môžu voliči preskakovať k iným stranám, hovorí Václav Hřích v podcaste. „Budú sa preto snažiť strhnúť emócie k sebe."Podľa neho prvé tri strany v prieskumoch, a to Smer, Progresívne Slovensko a Hlas majú viac menej istotu, že sa do parlamentu dostanú. Pri strane Republika sa to môže zmeniť. „Čím viac sa bude dariť SNS, tým viac bude Republika klesať," tvrdí.Podľa šéfa agentúry Ako hrozí, že po voľbách nastane patová situácia - a to v oboch prípadoch, či už vyhrá Smer-SD alebo Progresívne Slovensko. „Smer bude mať taký istý problém ako Progresívne Slovensko. Nájsť dostatočný počet hlasov," konštatuje tiež.V podcaste si tiež môžete vypočuť:- aké scenáre povolebného vývoja sú na stole,- na čo sa musí spoliehať Smer, ak chce zložiť vládu,- ako Smer pomáha strane Progresívne Slovensko,- aké strany si ešte môžu brať voličov,- a prečo si myslí, že neexistujú nerozhodnutí voliči.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Svojho času aj „stredomorské Švajčiarsko“, s metropolou, o ktorej sa hovorilo ako o „Paríži Orientu“. Dnes zdecimovaná krajina s ekonomickou recesiou bez páru. Libanon so svojim hlavným mestom Bejrút. Zmienka o „libanonských cédroch“ z biblickej knihy Sudcov je už spred roku tisíc starého letopočtu. Napriek slávnej minulosti však séria občianskych vojen a nepokojov s Izraelom priviedla do biedy. Šesť miliónová krajina, v ktorej žije poldruha milióna utečencov. Pochopiť ich situáciu nám pomôže Katarína Zembjaková, ktorá pôsobí v Libanone ako ekonomická diplomatka. „Frustrácia je citeľná na každom kroku“, tvrdí Zembjaková. „Libanon si prechádza mimoriadne ťažkými časmi. Či už socioekonomicky, politicky alebo z pohľadu utečeneckej otázky.“ Dodáva, že na ľudí to všetko dolieha „mimoriadne zle“. Ilustráciou môže byť fakt, že elektrická energia a s ňou spojené večerné svietenie v krajine vôbec nie je samozrejmosťou. „Je úplne bežné, že po západe slnka sa pouličné osvetlenie nezapína, lebo nie je z čoho“, rozpráva diplomatka Zembjaková. A platí to podľa nej aj pre veľkú časť domácností. „Je úplne bežné, že večer sa nesvieti ani v domácnostiach. Dodávka elektriny je dotovaná štátom maximálne hodinu denne“, dodáva. Libanončania sú tak odkázaní na dieslové agregáty, ktoré si však nemôžu dovoliť všetci. Diplomatická misia v Libanone pokrýva aj ďalšie nepokojné krajiny – Sýriu, Irak a Jordánsko. Humanitárna a rozvojová agenda v regióneSlovensko posilnilo svoju agendu v regióne v roku 2015 v čase prepuknutia výraznej utečeneckej krízy, ktorú pocítila Európa. „Sme tam odvtedy prítomní výraznejšie. Snažíme sa cez humanitárne projekty zmierňovať následky kríz, ktorými si prechádzajú krajiny tohto regiónu“, približuje Katarína Zembjaková. Konkrétne má ísť o projekty na zabezpečenie pitnej vody, sanity a vzdelávania. Toto predpokladá monitorovanie potrieb či už utečencov, ale aj miestnej komunity. Libanon – krajina utečencov?Libanon má necelých šesť miliónov obyvateľov, z čoho je 1,5 milióna utečencov. Tvoria tak štvrtinu obyvateľstva . Z Libanonu je tak krajina s najvyšším podielom utečencov na obyvateľa a to v celosvetovom meradle. Naviac, časť z utečencov tam žije už aj päťdesiat rokov. To v prípade tých z Palestíny. Silná sýrska utečenecká komunita rovnako žije v stanových táboroch už vyše desaťročie.„Spôsobuje to neraz mimoriadne napätie“, hovorí Katarína Zembjaková a dodáva, že najmä silná sýrska utečenecká komunita spôsobuje v domácich nepokoj. „Sýrski utečenci sú v podstate medzinárodným spoločenstvom podporovaní, aby zotrvali v hostiteľskom Libanone. No samotní Libanončania sú už v problémoch, ktoré sa dajú porovnať s položením sýrskych utečencov“, vysvetľuje. Na druhej strane, kritická situácia je aj v samotných utečeneckých táboroch. „Ak nemajú priaznivú infraštruktúru, deti, ktoré sa v nich narodili a dnes majú desať či dvanásť rokov, v škole ešte neboli“, tvrdí Katarína Zembjaková. „Je to veľmi smutný pohľad na tieto deti, ktoré nemajú perspektívu pozitívnej zmeny v ich životoch. Toto sú aj potenciálne ľahko radikalizovateľné skupiny, s ktorými si potom bude musieť dať rady nielen Libanon, ale celý svet“, zamýšľa sa ekonomická diplomatka v Libanone. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naše vzdelávanie je zastaralé, je tam priveľa memorovania bez súvislostí a kontextov. Naopak, chýba nám vzdelávanie k zručnostiam potrebným pre život, hovorí víťazka Olympiády kritického myslenia Alexndra Striešková z Gymnázia Párovská v Nitre. Tá aktuálne mieri na študium do zahraničia a svoju vysokú školu vidí tiež v zahraničí. Ako zastaviť Únik mozgov? Dnes sa na Slovensku opätovne otvoria brány škôl pre státisice žiakov a študentov, z ktorých však mnohí – a to práve tí najlepší z najlepších, volia svoje ďalšie štúdium v zahraničí. Ako sa hovorí, hlasujú nohami a so slovenska odchádzajú.Napokon, aktuálne už takmer každý piaty slovenský študent študuje niekde za hranicami Slovenska. Pre rodičov je to ešte silnejšia téma – až 85 percent z nich potvrdilo, že má deti v zahraničí alebo zvažuje ich do zahraničia poslať. Naše deti pritom odchádzajú od nás nielen za vyššou kvalitou škôl, ale aj kvôli lepšiemu uplatneniu sa v budúcnosti. No a iba menej ako tretina mladých má jasno v tom, že sa chce vrátiť sem k nám, domov na Slovensko. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu Slovenskej sporiteľne (rok 2022). Slovensko tak už roky trápi takzvaný Brain drain, teda Únik mozgov, kedy si my – ako spoločnosť, doslova púšťame žilou a tí najlepší z nás, zo Slovenska odchádzajú.O téme Uniku mozgov sa toho popísalo už veľa, dokonca na túto tému už vzniklo aj viacero vládnych dokumentov i odborných konferencií. Ako to však vidia tí, ktorých sa to týka najviac – teda naši mladí, ktorí vďaka svojmu talentu majú možnosť zo Slovenska odisť a študovať v zahraničí?  Čo mladých ľudí vedie k tomu aby hľadali vzdelanie a možno i uplatnenie za hranicami vlasti a ako práve oni vnímajú náš vzdelávací systém? Čo im v slovenských školách chýba a naopak, čo ich zbytočne zaťažuje bez toho aby v tom videli zmysel? No a napokon, je slovenské školstvo jediným dôvodom ich odchodu alebo sa podeň podpisuje aj celková situácia na Slovensku, úroveň politiky a celospoločenská klíma u nás?Témy a otázky pre úspešnú študentku Gymnázia Párovská v Nitre a víťazku olympiády kritického myslenia Alexandru Strieškovú, ktorá práve v týchto dňoch tiež pokračuje v štúdiu, ale – tak ako mnohí jej talentovaní rovesníci, i ona zvolila štúdium v zahraničí.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský 

Keď pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách. „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje. Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa. Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne. „Musím byť na strane obetí“Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“. Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorú tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí,“ odpovedá. Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť. „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí. O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“. Väčšina mlčí, lebo sa bojí„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho,“ rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja,“ opakuje. Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legitimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať,“ vysvetľuje Sedov. Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.Nie informovanie, ale otrasná propagandaOd začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram,“ hovorí mladý ruský protivojnový aktivista. „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda,“ rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole. Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do RuskaKeď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova. „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “ V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je,“ tvrdí. Rusko bez PutinaNa Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018,“ rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin,

„Kedy, ak nie pred takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie? Rečnícka otázka Tomáša Kriššáka, experta na informačnú bezpečnosť a člena tvorivého tímu pripravovaného filmu Uranus. Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu.Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí?Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel,“ s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti,“ upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika RobertaScenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom,“ rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie,“ približuje člen tvorivého tímu.Modus operandi dezinfopolitikyPodľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe na využitie potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať,“ vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa ako ochranca pred nebezpečenstvom,“ vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia.“ Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku.Projekt filmového politického trileru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý dnes vysielame v repríze.Slovensko si  na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania  masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak,  boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Chcú, aby po septembrových voľbách sedelo v parlamentných laviciach viac žien. Spúšťajú preto kampaň Zakrúžkuj ženu, v ktorej hovoria o dôvodoch, prečo vo voľbách krúžkovať ženy.  Má ísť o apolitickú iniciatívu s cieľom, aby po voľbách bolo viac žien v parlamente, hovorí v rannom podcaste Lucia Yar. Inšpirovali sa českou kampaňou Zakroužkuj ženu, vďaka ktorej sa mal podľa nich dostať do snemovne rekordný počet žien. „Cieľom je podporiť ženy kandidátky. V rámci Európskej únie sme na tom takmer najhoršie. Základná myšlienka je, že v zastupiteľskej demokracii žije 51% žien, no v parlamente ich zastupovalo len 32 poslankyň zo 150-tich. Nie je to naozajstné zastúpenie," hovorí Lucia Yar, ktorá koordinuje mediálnu kampaň.Yar tiež hovorí, že ak chceme, aby náš parlament zrkadlil spoločnosť, tak tam potrebujeme viac žien. „Prečo nevyužiť demokratickú možnosť a rozložiť krúžky inak ako v minulosti."Iniciatíva v Česku čelila mnohým negatívnym reakciám, s ktorými rátajú aj na v kampani Slovensku. „Očakávame, to isté čo v Česku. Tiež to mali náročné. Viem, že keď to budú mnohí počúvať, bude to pre nich iritujúce. Ale možno, keď si tento podcast vypočujú o desať rokov, respektíve si prečítajú, čo robila naša iniciatíva, tak si povedia, že neboli uvedomelí."Podľa Lucie Yar na Slovensku prevládajú mnohé nepravdivé stereotypy o ženách v politike. „Už teraz vidíme, že vo vzdelanostnom indexe sú na tom ženy lepšie ako muži. Je stereotyp, že ženy nemajú vedomosti na politiku,” približuje.Špeciálne Slovensko a Maďarsko sa podľa nej v eurobarameti ukazujú ako krajiny, ktoré majú v sebe zaužívané najväčšie stereotypy voči ženám. „Napríklad, že sa nerozhodujú tak dobre ako muži. Alebo že robia veľmi emocionálne rozhodnutia a nevyužívajú svoje skúsenosti. Štúdie z celého sveta dokázali, že ženy nie sú o nič horšie pri politickom rozhodovaní ako muži. Naopak, v niektorých oblastiach sú na tom lepšie,” tvrdí.Ďalší stereotyp, ktorý je na Slovensku zaužívaný je, že ženy nechcú ísť do politiky. „Na Západe nás s tým už dávno vypískali,” konštatuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov.To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na brata vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka. Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy. Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. Pôsobil tiež ako rektor a profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americkom rabínskom seminári.Prítomnosť rabína Skorku na Slovensku si všimol aj jeho vatikánsky priateľ pápež František. Na slávnosť odovzdania čestného doktorátu na Trnavskej univerzite mu poslal pozrav v podobe listu. František si v ňom spomína aj na svoju návštevu Bratislavy a osobitne na stretnutie so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Priateľstvo s rabínom Skorkom v liste označuje za dar. 

Na pocitoch ukrivdenosti, vlastnej nedostatočnosti a pocitoch, že nás niekto ohrozuje, sa nedá stavať moderná spoločnosť 21. storočia. Strácame odhodlanie, sebavedomie a vchádzame do veľmi ťažkého obdobia s ohromujúcou frustráciou, hovorí o náladách Slovákov sociológ Michal Vašečka. Vypočujte si reprízu podcastu z marca 2023. Sme mimoriadne nedôverčiví. Dnes už prakticky doslova voči komukoľvek a čomukoľvek. Trpíme silným pocitom ukrivdenosti či sebapodceňovania sa, budúcnosti sa obávame a cítime sa neustále niekým či niečím ohrozovaní. Zároveň však máme veľmi vysokú mieru nárokov a kritickosti voči opatreniam vlády no i Európskej únie. Do mimoriadne zložitej doby lemovanej vojnou na Ukrajine, protiruskými sankciami, inflačnou špirálou, ale i dozvukmi pandémie Covidu tak vchádzame ako nesmierne polarizovaná, nedôverčivá a frustrovaná spoločnosť. Predčasné voľby pritom už klopú na dvere a pocity či nálady voličov sa tak už na jeseň premenia na reálne voličské hlasy, ktoré môžu doslova prepísať celú politickú mapu Slovenska i jeho ďalšie smerovanie. Čo o nás teda tieto nálady vypovedajú a ako ich zmysluplne uchopiť, tak aby sme sa ako spoločnosť stali odolnejší?A ako sa to vlastne stalo, že v týchto náladách vytŕčame, a to nielen v rámci EÚ, ale už aj v rámci krajín V4? Dá sa vôbec na takýchto základoch vybudovať zdravá a krízam odolná spoločnosť a keď nie, kam nás to môže uvrhnúť? No a ako môže čítať tieto pocity voličov naša politická scéna hmýriaca sa aj mnohými populistami a demagógmi? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Môj príbeh je veľmi komplikovaný, výrazne pestrý a mám pocit, že som pomaličky na jeho konci. Mám pocit, že žijem posledné desaťročie svojho života, hovorí legenda slovenskej populárnej hudby Richard Müller. Aktuálne, spolu s Emmou Smetana, predstavil verejnosti duet “Tahle jedna vteřina”. Ako teda on sám vníma svoj životný príbeh, i jeho vrcholy ako aj pády? Na koncertných pódiách stál už v polovici osemdesiatich rokov minulého storočia a stojí na nich až dodnes no a to je už takmer 40 koncertných sezón. Na konte má niekoľko desiatok albumov a slovenskej populárnej hudbe vtisol nezmazateľnú, mimoriadne poslucháčsky príťažlivú ako i veľmi osobnú stopu. Oslovil skutočne veľmi mnohých, či už pri “Cigaretke na dva ťahy” v období “Keď odchádzajú lásky” a treba nám “Viera”, až po chvíle “Keď odchádzajú lásky” s “Hlavou v smútku či dokonca v “Tichu a tme”, v ktorých “Díva sa na nás Boh” a sme “Zodraný dažďom”. Ikona slovenského popu Richard Müller. Počúvate Ráno Nahlas s Richardom Müllerom, Emmou Smetana a ich najnovším spoločným hitom “Tahle jedna vteřina”. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako oddychovať, aby som sa oddýchnutým aj cítil? A nakoľko je pocit blaženosti, uvoľnenia či šťastia záležitosťou objektívnych daností, a do akej miery do toho vstupuje naša hlava, či mentálna výbava? Otázky príhodné pre dnešný 30. jún. Okrem toho, že pre takmer milión žiakov a študentov je posledným školským dňom, pre ďalšie tri milióny Slovákov je aj začiatkom dovolenkového obdobia. A to zvykne byť časom, v ktorom si chceme najmä oddýchnuť, vypnúť od pracovných stereotypov a načerpať čosi, čo nám dá silu a chuť ísť ďalej. Čo to môže byť a ako na oddych? Témy pre Aleša Bednaříka, experta na tzv. pozitívnu psychológiu, či psychológiu šťastia. „Nemali by sme žiť taký život, ktorý vnímame že je hrozný, že si z neho potrebujeme brať dovolenku“, tvrdí Bednařík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Od pondelka prechádzame na letný režim, v ktorom nebude každý deň vychádzať podcast Ráno Nahlas. Na ten sa cez prázdniny môžete tešiť iba v pondelok. Za to vám od utorka 4. júla zadarmo sprístupníme prvé dva diely podcastovej série Mafiánsky štát. Zároveň vám každý týždeň otvoríme ďalšiu epizódu tohto podcastu o politickej korupcii. Ak by ste si chceli vypočuť celú túto sériu, prihláste sa do služby Aktuality Navyše.

Je dôležité, aby sme nenormalizovali násilie ani vo verejnom priestore, ani v súkromí. Opakovane sa bolestne presviedčame, kam môže viesť šírenie nenávisti a vyhrážky. Politickí predstavitelia si to musia uvedomovať na každom kroku a prijímať štruktúrne opatrenia. Takým opatrením je aj tzv. Istanbulský dohovor, o ktorom sa vedú nezmyselné spory, hovorí na margo fackovej kauzy Borisa Kollára feministka Jana Cviková. A prečo to prezidentka podľa nej v politike vzdáva? Témy ako “Mýtus krásy” či “ambivalentnosť materstva” otvárala už pred tridsiatimi rokmi, na začiatku 90. rokov minulého storočia. Podieľala sa na kampaniach voči domácemu násiliu či sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu. Priniesla k nám, ako prekladateľka a literárna vedkyňa, množstvo kľúčových feministických autoriek a ich texty. Otvárala množstvo tém, ktoré osvetľovali rodovú nerovnosť na Slovensku a je spoluzakladateľkou prvej ponovembrovej feministickej organizácie Aspekt: Jana Cviková. Kam sa dostalo slovenské feministické hnutie za tých 30 rokov a prečo sme ešte stále silne patriarchálna, rodovo doteraz nerovná spoločnosť? Ako to, že napriek množstvu osvety i kampaniam, stále tolerujeme domáce násilie a prečo je, vo svetle sexuálneho násilia i voči deťom, tak dôležitá sexuálna výchova v školách? Prečo v našej politike ešte stále dominujú mačistické vzorce agresivity, potreby dominancie a nepriznania si chyby a ako to, že sa v nej ženy/političky neraz chápu len ako akési formálne alibi? Aká je v téme rodovej rovnosti dôležitý jazyk a ako vplýva tzv. generické maskulínum na vnímanie žien spoločnosťou a prečo si starostlivosť o stroje platovo ceníme viac ako starostlivosť o ľudí? Témy a otázky pre rodovú expertku, prekladateľku a literárnu vedkyňu Janu Cvikovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie. Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom. „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“, vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí. Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“. Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom. Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva. Kira – príbeh Ukrajiny Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička. Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje. Demokracia nie je samozrejmosť „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák. V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Étos politického spasiteľa nie je absolútne namieste, prenášame ním iba vlastnú zodpovednosť za naše správanie na vyvoleného politika, hovorí na margo rozhodnutia prezidentky už viac nekandidovať sociologička Oľga Gyarfášová. Čo teda od politikov očakávame a prečo si opakovane volíme politikov, ktorí nás už sklamali a prečo sme tak dôverčiví k politikom? Rozhodnutie hlavy štátu Zuzany Čaputovej opätovne nekandidovať na post prezidenta vyvolalo v spoločnosti búrlivé reakcie a otvorilo diskusiu aj o tom, čo to vlastne politika je a či ju máme chápať ako akúsi obetu v prospech vlasti či spoločnosti a to i za cenu zdravia či rodiny alebo je výkon verejnej moci len akýmsi remeslom, na ktoré si spoločnosť najíma tých najkompetentnejších z nás a po uplynutí mandátu majú politici právo na svoj vlastný život. Téma je však hlbšia, a znie: Odráža aktuálny stav slovenskej politiky skutočne a verne našu spoločnosť, jej nálady a najmä problémy? Alebo sa z našej politiky stal akýsi odtrhnutý vagón uháňajúci po vlastných virtuálnych koľajniciach poháňaných virtuálnou realitou a honbou za väčšinovou, ale čoraz viac tekutejšou a premenlivejšou, verejnou mienkou? Prečo si teda opätovne volíme politikov, ktorí nás už v plnení svojich sľubov podviedli a sklamali tak očakávania voličov? Koho dnes reprezentuje politická scéna a ako je vlastne prepojená so skutočnou realitou, našou spoločnosťou a jej problémami? Ako si vyberáme tých, ktorí nás budú viesť a reprezentovať vo verejnom živote a prečo tomu neraz nevenujeme ani toľko pozornosti ako kúpe auta či podpisu hypotéky? No a napokon, ako nájsť spoločenský konsenzus v pasci narastajúcej nedôvery medzi nami? Témy a otázky pre sociologičku z Univerzity Komenského Oľgu Gyarfášovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Vladimíra Putina a jeho aktuálny spôsob správy Ruska vo vojne s Ukrajinou obnažil čistokrvný gangster Jevgenij Prigožin“, tvrdí Matej Kandrík z bratislavského obranného tink thanku Adapt Institut. Víkendový pokus o prevrat či ozbrojený puč pritom označuje za „začiatok Putinovho konca“. „Poníženie, ktoré Putin zažil, je faktickým ohlásením odchodu od moci. Zvlášť v autoritárskom režime, akým je jeho Rusko, neotrasiteľnosť a sila vodcu si nemôže dovoliť také zásadné spochybnenie a oslabenie, ako sme to videli cez víkend“, tvrdí Kandrík. Po 24. februári a Putinovom vpáde na Ukrajinu prišiel 24. jún a vojenský puč v Putinovom Rusku od Putinovho spojenca Jevgenija Prigožina. A ak svet s napätím čakal, ako dopadne zjavne hladký postup jeho Wagnerovcov na Moskvu, s prekvapením prišla správa o jeho „exile“ v Bielorusku a stiahnutí jeho mužov, pričom Kremlin odvolal svoj „interdikt“ v podobe vyhlásenej hrozby spravodlivým a nekompromisným trestom. Čoho bol svet cez víkend svedkom? Čo sme sa z dynamiky revolty dozvedeli o stave moci a jej držiteľov v Rusku? Drží Putin opraty skutočne pevne v rukách? A šlo o epizódu, či prejav silnejúceho trendu, s ktorým bude musieť cár Vladimír počítať a svoju špeciálnu operáciu rozšíriť aj na domáci front? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt. Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad – ruského podnikateľa, ktorý má vinicu v slovenskej časti Tokaja. V Česku ho vyhodnotili ako hrozbu a neudelili mu pobyt. Slovenské bezpečnostné zložky však tú istú hrozbu nevidia. Budete počuť aj bepečnostného experta Victora Breinera, aj prvého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorého sme sa pýtali, či je vôbec možné monitorovať všetkých ruských emigrantov. Moderuje Peter Hanák.

Je prezidentka jediná politička, ktorá sa dokáže postaviť Ficovi či fašistom? No nie je. Nevyrábajme kult osobnosti, hovorí na margo rozhodnutia hlavy štátu už viac nekandidovať sociológ Michal Vašečka. Je prodemokratické spektrum natoľko zakomplexované, že neverí, že sa tu nájde aspoň jeden kandidát, ktorý by mohol byť normálnym a dôstojným prezidentom? Dopĺňa ho politický komentátor Arpád Soltész. Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila svoje rozhodnutie, že už nebude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Dôvodom má byť nedostatok síl a energie na ďalší 5 ročný prezidentský mandát. Čo sa skrýva za týmto vysvetlením a aký to bude mať dosah na prebiehajúcu predvolebnú kampaň? Aké zrkadlo našej rozhádanej, testosterónom naplnenej a mimoriadne spolarizovanej politike prezidentka nastavila a nepovzbudí to k ešte agresívnejším útokom voči politickým oponentom? Má politik s vysokou dôverou verejnosti povinnosť zotrvať v politike alebo naopak, je jeho výlučným a osobným právom, zvážiť svoje sily a ak cíti, že ich nemá dosť, má právo z politiky odísť? A ako vyzerali 4 roky prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej a akú stopu do našej politiky i spoločnosti stihla vtlačiť? “My sme v niečom úplným neštandardom: Kto do teba kameňom, my do neho tromi a ešte železnou tyčou po hlave a do tohoto prezidentka ísť nechcela. Tu by som sa preto zamyslel nad tým, či ľudia, ktorí sa tu, v strednej Európe, nechcú postaviť zlu, že či by mali ísť do politiky. Naša tradícia totiž je, že zlu sa treba aktívne postaviť, a to veľmi nemilosrdne. A toto prezidentka nechcela urobiť.” Hovorí o rozhodnutí Zuzany Čaputovej sociológ Michal Vašečka. Toto rozhodnutie, rovnako ako Arpád Soltész, však považuje za legitímne, ľudsky pochopiteľné i férové voči voličom. Počúvate Ráno Nahlas, dnes o rozhodnutí prezidentky a to so sociológom Michalom Vašečkom a politickým komentátorom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak pätina štvrtákov nerozumie textu, tak je evidentné, že nejde len o deti z marginalizovaných skupín či deti z chudobných rodín, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Prepojenosť zlých výsledkov so socioekonomickým statusom je však podľa neho stále veľká a naše školstvo až príliš konzervuje deti v prostredí, z ktorého pochádzajú. Čo sa teda reálne podarilo dvom exministrom školstva? Segregácia, to je slovo, ktoré by sme mali dnes poznať už iba z učebníc dejepisu. Žiaľ, je to niečo, s čím sa dnes a denne stretávajú naše vlastné deti. A nie je to len kvôli farbe pokožky, rase či etniku, ale deje sa to i kvôli majetkový pomerom ich rodičov a chudobe, v ktorej mnohé slovenské deti doteraz u nás vyrastajú. Jedným z kľúčov, ako tieto rozdiely stierať a spoločnosť čoraz viac integrovať, by malo byť vzdelávanie. Náš vzdelávací systém je však veľmi segregovaný a tak vzdelávanie našich detí beží po doslova paralelných linkách. No a začína to už v škôlkach aby to potom pokračovalo vo všemožných súkromných školách, elitných gymnáziách. Veľmi závisí od sociálno ekonomickej situácie rodín kde ich dieťa skončí a kam ho dajú študovať. Problémom je, že lepšie situovaní rodičia si dokážu zabezpečiť pre svoje deti, ktoré má nejakú vyššiu kvalitu, ale čo potom tí ostatní, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Navyše, náš vzdelávací systém je sociálne veľmi rigídny a deťom príliš neumožňuje prerásť sociálny status ich vlastných rodičov. Inak povedané, slovenské školstvo konzervuje deti v sociálno ekonomickom statuse, z ktorého pochádzajú a do ktorého sa tak, napriek snahe i dobrým výsledkom, až príliš často musia vrátiť. A ako to, že ešte aj dnes, v roku 2023 nás musí európska komisia žalovať za segregáciu rómskych žiakov a prečo tieto deti nepovažujeme takpovediac za “naše deti”, ktoré si zaslúžia rovnosť šancí? A čo je príčinou toho, že pätina štvrtákov nerozumie predloženému textu, čo môžeme očakávať od vzdelávania detí s takto nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosti a ako im vieme pomôcť, aby sa potom nestratili v čoraz viac zložitejšom svete? Štát v minulom roku vyčlenil na školské učebnice menej ako 10 miliónov. Prváčikom tak vychádza na učebnice 15 eur, vyšším ročníkom Základnej školy len 7,50, no a na stredné školy sa ujde ešte menej, iba 6 eur. Výsledkom tak môže byť ďalšia žiadosť, s ktorou sa školy budú musieť obrátiť na rodičov, aby vzdelávanie svojich detí podporili z vlastného vrecka. Je teda ešte vzdelávanie bezplatné alebo sa stalo iba akýmsi figovým listom maskujúcim dlhodobý nezáujem politických elít o naše deti a ich vzdelanie? A prečo nám takmer pätina najšikovnejších maturantov uteká študovať do zahraničia a ako tento “odliv mozgov” zastaviť? A ako obstáli exministri po voľbách 2020 a čo sa vlastne v školstve podarilo za uplynulé tri roky? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz. Počúvate Rán Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.

Festival Pohoda, ktorý býva každý rok na trenčianskom letisku, tento rok komunikuje tri hlavné témy - a to Ukrajinu, LGBTI+ ľudí a klimatickú krízu. Témou budú aj predčasné voľby. „Teraz ide o veľa. Vyjadrujeme sa k spoločenským témam. Niekomu to nie je sympatické, niekomu sa to naopak páči. Je fajn, keď je využívaná sila festivalu. Robíme to aj preto, aby niečo ako slobodný festival mohol vôbec existovať," hovorí v podcaste organizátor festivalu Michal Kaščák. „Neviem si predstaviť, že by sme sa zobudili do Slovenska, ktoré by zmenilo postoj voči Ukrajine," dodáva tiež. Michal Kaščák opisuje, že predaj lístkov - a to a všetky akcie na Slovensku - ide pomalšie. „Ľudia sa rozhodujú na poslednú chvíľu." Približuje aj ako sa dotkla inflácia a zdražovanie samotného festivalu. „Nechceme robiť taký exkluzívny festival, aby na neho mohla chodiť len časť spoločnosti. Chceme, aby bol dostupný pre väčšinu ľudí na Slovensku." Ako funguje zákulisie? Aké podmienky majú umelci? A aký program bude na tomto ročníku festivalu? V podcaste okrem Michala Kaščáka odpovedá aj členka tímu festivalu Barbora Bodnárová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Len informujú? Či aj ovplyvňujú? Sú naozaj obrazom spoločnosti, či len malým výrezom, ktorý v skutočnosti celok deformuje? A nakoľko sa v nich odrážajú záujmy tých, čo si ich platia? Prieskumy verejnej mienky. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami ich dôležitosť stúpa. Ako ich čítať a nakoľko sa na ne spoliehať? A aký je rozdiel medzi prieskumom verejnej mienky či volebným modelom? Téma pre Jakuba Hankovského z agentúry Ipsos. Problém je už na začiatku: môže mať verejnosť mienku, či názor? Odpovede sa rôznia: od záporných v zmysle, že názor môže mať len jednotlivec, až po líniu, ktorá hovorí o nevyhnutnom zjednodušovaní, aby sme mohli študovať niečo také ako spoločnosť. V tomto zmysle hovorí Jakub Hankovský o „snahe pochopiť zastúpenie rôznych názorov alebo postojov v spoločnosti a rovnako ich rozloženie“. Magická tisícka Prečo sa pri tzv. reprezentatívnych prieskumoch pohybujeme pri čísle tisíc, ktoré zodpovedá veľkosti vzorky respondentov? Jakub Hankovský hovorí o „skúsenostiach desaťročí“ výskumu štatistiky a teórie pravdepodobnosti. Ich výsledkom je záver, že ide o „najlepší pomer medzi cenou a výkonom“. S nárastom skúmanej vzorky totiž podľa neho rastú náklady, no riziko chyby odborne označované za „interval spoľahlivosti“ by sa výrazne „nezmenšilo“. Interval spoľahlivosti je pritom podľa Hankovského „územie“, na ktorom sa so spoľahlivosťou takmer rovnou istote nachádza „realita“, ktorú prieskum hľadá. V podcaste nájdete odpovede aj na ďalšie otázky: - ako sa „meria“ verejná mienka - ktoré prieskumy sú presnejšie – telefonické, online alebo face to face - nakoľko veriť prieskumom? - čo obsahujú prieskumy, ktoré sa na verejnosť nedostanú Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nepreceňoval by som operačnú silu SMERu, ani jeho schopnosť rozdeľovať spoločnosť. Aj extrémnych ficových voličov vidím len ako marginálnu časť špoločnosti, hovorí bývalý poslanec SMERu Boris Zala. Podľa neho obavy z radikalizácie SMERu nie sú namieste a ako tvrdí, Hlas považuje SMER za stranu minulosti a konzervativizmu. Pellegrini alebo Fico, Hlas či SMER. I tak vyzerá, podľa dlhodobých preferencií politických strán, pravdepodobný víťaz nastávajúcich predčasných volieb. Do septembrových volieb ostáva už iba pár mesiacov a je zjavné, že po nich Slovensko zrejme otočí svoj politický kurz, viac či menej, doľava a o zostavovanie vlády sa zrejme pobije Pellegrini s Ficom. Ich aktuálne vzťahy sú síce čoraz viac napätejšie, zároveň ich však spája dlhoročná politická minulosť a to i s mnohými spoločnými kauzami, ale aj straníckymi tajomstvami. Čo teda bude pravdepodobnejšou voľbou Pellegriniho: Starý a dobre známy Fico alebo dominantné spojenectvo s koalíciou cudzincov z iného politického tábora: teda PS, SaS či KDH? A kam až je schopný skĺznuť pri love voličov konkurenčnej Republiky expremiér Fico a máme sa tejto radikalizácie báť? No a napokon, čo spája a čo rozdeľuje Hlas a SMER a ako by vyzerala Slovensko pod vládou ich verzií sociálnej demokracie? Témy a otázky pre jedného zo zakladateľov našej ponovembrovej sociálnej demokracie, ako i bývalého poslanca SMERu, Borisa Zalu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich? Michaela Musilová. Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky. „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí. Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla. Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme. V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slobodný človek rešpektuje, slobodný človek pozná svoje hranice a pozná aj hranice iných ľudí. Hovorí režisér kurdského pôvodu Mano Khalil, autor filmu “Susedia”. Filme o tyranií, ale aj o slobode a jej cene. O nenávisti, no aj o boji s predsudkami a propagandou šíriacou nenávisť. Film “Susedia” (Nachbarn) je príbeh z malej dedinky na sýrsko tureckých hraniciach, no predsa je aj o nás. V tomto príbehu ide totiž o stret nevinného, predsudkami nepoznačeného detstva s totalitnou propagandou ako i besmi úmyselne pestovanej a živenej etnickej, nacionalistickej a náboženskej nenávisti. Čo teda má príbeh malého 6 ročného Sera, hlavného hrdinu filmu, spoločné s nami a prečo sa nás to týka aj nás, tu na Slovensku? A ako sa tejto spaľujúcej nenávisti pestovanej totalitami dá vlastne brániť? A ako Kurdi, tento veľký národ s hlbokou a dávnou históriou vnímajú, že doteraz nemajú svoj vlastný štát a neraz sa stávajú obeťami režimov v štátoch, v ktorých dnes žijú? Počúvate Ráno Nahlas, s režisérom Mano Khalilom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.