Ráno Nahlas 🎙

„Kedy, ak nie pred takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie? Rečnícka otázka Tomáša Kriššáka, experta na informačnú bezpečnosť a člena tvorivého tímu pripravovaného filmu Uranus. Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu.Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí?Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel,“ s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti,“ upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika RobertaScenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom,“ rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie,“ približuje člen tvorivého tímu.Modus operandi dezinfopolitikyPodľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe na využitie potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať,“ vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa ako ochranca pred nebezpečenstvom,“ vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia.“ Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku.Projekt filmového politického trileru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý dnes vysielame v repríze.Slovensko si  na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania  masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak,  boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Chcú, aby po septembrových voľbách sedelo v parlamentných laviciach viac žien. Spúšťajú preto kampaň Zakrúžkuj ženu, v ktorej hovoria o dôvodoch, prečo vo voľbách krúžkovať ženy.  Má ísť o apolitickú iniciatívu s cieľom, aby po voľbách bolo viac žien v parlamente, hovorí v rannom podcaste Lucia Yar. Inšpirovali sa českou kampaňou Zakroužkuj ženu, vďaka ktorej sa mal podľa nich dostať do snemovne rekordný počet žien. „Cieľom je podporiť ženy kandidátky. V rámci Európskej únie sme na tom takmer najhoršie. Základná myšlienka je, že v zastupiteľskej demokracii žije 51% žien, no v parlamente ich zastupovalo len 32 poslankyň zo 150-tich. Nie je to naozajstné zastúpenie," hovorí Lucia Yar, ktorá koordinuje mediálnu kampaň.Yar tiež hovorí, že ak chceme, aby náš parlament zrkadlil spoločnosť, tak tam potrebujeme viac žien. „Prečo nevyužiť demokratickú možnosť a rozložiť krúžky inak ako v minulosti."Iniciatíva v Česku čelila mnohým negatívnym reakciám, s ktorými rátajú aj na v kampani Slovensku. „Očakávame, to isté čo v Česku. Tiež to mali náročné. Viem, že keď to budú mnohí počúvať, bude to pre nich iritujúce. Ale možno, keď si tento podcast vypočujú o desať rokov, respektíve si prečítajú, čo robila naša iniciatíva, tak si povedia, že neboli uvedomelí."Podľa Lucie Yar na Slovensku prevládajú mnohé nepravdivé stereotypy o ženách v politike. „Už teraz vidíme, že vo vzdelanostnom indexe sú na tom ženy lepšie ako muži. Je stereotyp, že ženy nemajú vedomosti na politiku,” približuje.Špeciálne Slovensko a Maďarsko sa podľa nej v eurobarameti ukazujú ako krajiny, ktoré majú v sebe zaužívané najväčšie stereotypy voči ženám. „Napríklad, že sa nerozhodujú tak dobre ako muži. Alebo že robia veľmi emocionálne rozhodnutia a nevyužívajú svoje skúsenosti. Štúdie z celého sveta dokázali, že ženy nie sú o nič horšie pri politickom rozhodovaní ako muži. Naopak, v niektorých oblastiach sú na tom lepšie,” tvrdí.Ďalší stereotyp, ktorý je na Slovensku zaužívaný je, že ženy nechcú ísť do politiky. „Na Západe nás s tým už dávno vypískali,” konštatuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov.To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na brata vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka. Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy. Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. Pôsobil tiež ako rektor a profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americkom rabínskom seminári.Prítomnosť rabína Skorku na Slovensku si všimol aj jeho vatikánsky priateľ pápež František. Na slávnosť odovzdania čestného doktorátu na Trnavskej univerzite mu poslal pozrav v podobe listu. František si v ňom spomína aj na svoju návštevu Bratislavy a osobitne na stretnutie so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Priateľstvo s rabínom Skorkom v liste označuje za dar. 

Na pocitoch ukrivdenosti, vlastnej nedostatočnosti a pocitoch, že nás niekto ohrozuje, sa nedá stavať moderná spoločnosť 21. storočia. Strácame odhodlanie, sebavedomie a vchádzame do veľmi ťažkého obdobia s ohromujúcou frustráciou, hovorí o náladách Slovákov sociológ Michal Vašečka. Vypočujte si reprízu podcastu z marca 2023. Sme mimoriadne nedôverčiví. Dnes už prakticky doslova voči komukoľvek a čomukoľvek. Trpíme silným pocitom ukrivdenosti či sebapodceňovania sa, budúcnosti sa obávame a cítime sa neustále niekým či niečím ohrozovaní. Zároveň však máme veľmi vysokú mieru nárokov a kritickosti voči opatreniam vlády no i Európskej únie. Do mimoriadne zložitej doby lemovanej vojnou na Ukrajine, protiruskými sankciami, inflačnou špirálou, ale i dozvukmi pandémie Covidu tak vchádzame ako nesmierne polarizovaná, nedôverčivá a frustrovaná spoločnosť. Predčasné voľby pritom už klopú na dvere a pocity či nálady voličov sa tak už na jeseň premenia na reálne voličské hlasy, ktoré môžu doslova prepísať celú politickú mapu Slovenska i jeho ďalšie smerovanie. Čo o nás teda tieto nálady vypovedajú a ako ich zmysluplne uchopiť, tak aby sme sa ako spoločnosť stali odolnejší?A ako sa to vlastne stalo, že v týchto náladách vytŕčame, a to nielen v rámci EÚ, ale už aj v rámci krajín V4? Dá sa vôbec na takýchto základoch vybudovať zdravá a krízam odolná spoločnosť a keď nie, kam nás to môže uvrhnúť? No a ako môže čítať tieto pocity voličov naša politická scéna hmýriaca sa aj mnohými populistami a demagógmi? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Môj príbeh je veľmi komplikovaný, výrazne pestrý a mám pocit, že som pomaličky na jeho konci. Mám pocit, že žijem posledné desaťročie svojho života, hovorí legenda slovenskej populárnej hudby Richard Müller. Aktuálne, spolu s Emmou Smetana, predstavil verejnosti duet “Tahle jedna vteřina”. Ako teda on sám vníma svoj životný príbeh, i jeho vrcholy ako aj pády? Na koncertných pódiách stál už v polovici osemdesiatich rokov minulého storočia a stojí na nich až dodnes no a to je už takmer 40 koncertných sezón. Na konte má niekoľko desiatok albumov a slovenskej populárnej hudbe vtisol nezmazateľnú, mimoriadne poslucháčsky príťažlivú ako i veľmi osobnú stopu. Oslovil skutočne veľmi mnohých, či už pri “Cigaretke na dva ťahy” v období “Keď odchádzajú lásky” a treba nám “Viera”, až po chvíle “Keď odchádzajú lásky” s “Hlavou v smútku či dokonca v “Tichu a tme”, v ktorých “Díva sa na nás Boh” a sme “Zodraný dažďom”. Ikona slovenského popu Richard Müller. Počúvate Ráno Nahlas s Richardom Müllerom, Emmou Smetana a ich najnovším spoločným hitom “Tahle jedna vteřina”. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako oddychovať, aby som sa oddýchnutým aj cítil? A nakoľko je pocit blaženosti, uvoľnenia či šťastia záležitosťou objektívnych daností, a do akej miery do toho vstupuje naša hlava, či mentálna výbava? Otázky príhodné pre dnešný 30. jún. Okrem toho, že pre takmer milión žiakov a študentov je posledným školským dňom, pre ďalšie tri milióny Slovákov je aj začiatkom dovolenkového obdobia. A to zvykne byť časom, v ktorom si chceme najmä oddýchnuť, vypnúť od pracovných stereotypov a načerpať čosi, čo nám dá silu a chuť ísť ďalej. Čo to môže byť a ako na oddych? Témy pre Aleša Bednaříka, experta na tzv. pozitívnu psychológiu, či psychológiu šťastia. „Nemali by sme žiť taký život, ktorý vnímame že je hrozný, že si z neho potrebujeme brať dovolenku“, tvrdí Bednařík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Od pondelka prechádzame na letný režim, v ktorom nebude každý deň vychádzať podcast Ráno Nahlas. Na ten sa cez prázdniny môžete tešiť iba v pondelok. Za to vám od utorka 4. júla zadarmo sprístupníme prvé dva diely podcastovej série Mafiánsky štát. Zároveň vám každý týždeň otvoríme ďalšiu epizódu tohto podcastu o politickej korupcii. Ak by ste si chceli vypočuť celú túto sériu, prihláste sa do služby Aktuality Navyše.

Je dôležité, aby sme nenormalizovali násilie ani vo verejnom priestore, ani v súkromí. Opakovane sa bolestne presviedčame, kam môže viesť šírenie nenávisti a vyhrážky. Politickí predstavitelia si to musia uvedomovať na každom kroku a prijímať štruktúrne opatrenia. Takým opatrením je aj tzv. Istanbulský dohovor, o ktorom sa vedú nezmyselné spory, hovorí na margo fackovej kauzy Borisa Kollára feministka Jana Cviková. A prečo to prezidentka podľa nej v politike vzdáva? Témy ako “Mýtus krásy” či “ambivalentnosť materstva” otvárala už pred tridsiatimi rokmi, na začiatku 90. rokov minulého storočia. Podieľala sa na kampaniach voči domácemu násiliu či sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu. Priniesla k nám, ako prekladateľka a literárna vedkyňa, množstvo kľúčových feministických autoriek a ich texty. Otvárala množstvo tém, ktoré osvetľovali rodovú nerovnosť na Slovensku a je spoluzakladateľkou prvej ponovembrovej feministickej organizácie Aspekt: Jana Cviková. Kam sa dostalo slovenské feministické hnutie za tých 30 rokov a prečo sme ešte stále silne patriarchálna, rodovo doteraz nerovná spoločnosť? Ako to, že napriek množstvu osvety i kampaniam, stále tolerujeme domáce násilie a prečo je, vo svetle sexuálneho násilia i voči deťom, tak dôležitá sexuálna výchova v školách? Prečo v našej politike ešte stále dominujú mačistické vzorce agresivity, potreby dominancie a nepriznania si chyby a ako to, že sa v nej ženy/političky neraz chápu len ako akési formálne alibi? Aká je v téme rodovej rovnosti dôležitý jazyk a ako vplýva tzv. generické maskulínum na vnímanie žien spoločnosťou a prečo si starostlivosť o stroje platovo ceníme viac ako starostlivosť o ľudí? Témy a otázky pre rodovú expertku, prekladateľku a literárnu vedkyňu Janu Cvikovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie. Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom. „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“, vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí. Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“. Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom. Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva. Kira – príbeh Ukrajiny Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička. Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje. Demokracia nie je samozrejmosť „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák. V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Étos politického spasiteľa nie je absolútne namieste, prenášame ním iba vlastnú zodpovednosť za naše správanie na vyvoleného politika, hovorí na margo rozhodnutia prezidentky už viac nekandidovať sociologička Oľga Gyarfášová. Čo teda od politikov očakávame a prečo si opakovane volíme politikov, ktorí nás už sklamali a prečo sme tak dôverčiví k politikom? Rozhodnutie hlavy štátu Zuzany Čaputovej opätovne nekandidovať na post prezidenta vyvolalo v spoločnosti búrlivé reakcie a otvorilo diskusiu aj o tom, čo to vlastne politika je a či ju máme chápať ako akúsi obetu v prospech vlasti či spoločnosti a to i za cenu zdravia či rodiny alebo je výkon verejnej moci len akýmsi remeslom, na ktoré si spoločnosť najíma tých najkompetentnejších z nás a po uplynutí mandátu majú politici právo na svoj vlastný život. Téma je však hlbšia, a znie: Odráža aktuálny stav slovenskej politiky skutočne a verne našu spoločnosť, jej nálady a najmä problémy? Alebo sa z našej politiky stal akýsi odtrhnutý vagón uháňajúci po vlastných virtuálnych koľajniciach poháňaných virtuálnou realitou a honbou za väčšinovou, ale čoraz viac tekutejšou a premenlivejšou, verejnou mienkou? Prečo si teda opätovne volíme politikov, ktorí nás už v plnení svojich sľubov podviedli a sklamali tak očakávania voličov? Koho dnes reprezentuje politická scéna a ako je vlastne prepojená so skutočnou realitou, našou spoločnosťou a jej problémami? Ako si vyberáme tých, ktorí nás budú viesť a reprezentovať vo verejnom živote a prečo tomu neraz nevenujeme ani toľko pozornosti ako kúpe auta či podpisu hypotéky? No a napokon, ako nájsť spoločenský konsenzus v pasci narastajúcej nedôvery medzi nami? Témy a otázky pre sociologičku z Univerzity Komenského Oľgu Gyarfášovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Vladimíra Putina a jeho aktuálny spôsob správy Ruska vo vojne s Ukrajinou obnažil čistokrvný gangster Jevgenij Prigožin“, tvrdí Matej Kandrík z bratislavského obranného tink thanku Adapt Institut. Víkendový pokus o prevrat či ozbrojený puč pritom označuje za „začiatok Putinovho konca“. „Poníženie, ktoré Putin zažil, je faktickým ohlásením odchodu od moci. Zvlášť v autoritárskom režime, akým je jeho Rusko, neotrasiteľnosť a sila vodcu si nemôže dovoliť také zásadné spochybnenie a oslabenie, ako sme to videli cez víkend“, tvrdí Kandrík. Po 24. februári a Putinovom vpáde na Ukrajinu prišiel 24. jún a vojenský puč v Putinovom Rusku od Putinovho spojenca Jevgenija Prigožina. A ak svet s napätím čakal, ako dopadne zjavne hladký postup jeho Wagnerovcov na Moskvu, s prekvapením prišla správa o jeho „exile“ v Bielorusku a stiahnutí jeho mužov, pričom Kremlin odvolal svoj „interdikt“ v podobe vyhlásenej hrozby spravodlivým a nekompromisným trestom. Čoho bol svet cez víkend svedkom? Čo sme sa z dynamiky revolty dozvedeli o stave moci a jej držiteľov v Rusku? Drží Putin opraty skutočne pevne v rukách? A šlo o epizódu, či prejav silnejúceho trendu, s ktorým bude musieť cár Vladimír počítať a svoju špeciálnu operáciu rozšíriť aj na domáci front? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt. Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad – ruského podnikateľa, ktorý má vinicu v slovenskej časti Tokaja. V Česku ho vyhodnotili ako hrozbu a neudelili mu pobyt. Slovenské bezpečnostné zložky však tú istú hrozbu nevidia. Budete počuť aj bepečnostného experta Victora Breinera, aj prvého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorého sme sa pýtali, či je vôbec možné monitorovať všetkých ruských emigrantov. Moderuje Peter Hanák.

Je prezidentka jediná politička, ktorá sa dokáže postaviť Ficovi či fašistom? No nie je. Nevyrábajme kult osobnosti, hovorí na margo rozhodnutia hlavy štátu už viac nekandidovať sociológ Michal Vašečka. Je prodemokratické spektrum natoľko zakomplexované, že neverí, že sa tu nájde aspoň jeden kandidát, ktorý by mohol byť normálnym a dôstojným prezidentom? Dopĺňa ho politický komentátor Arpád Soltész. Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila svoje rozhodnutie, že už nebude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Dôvodom má byť nedostatok síl a energie na ďalší 5 ročný prezidentský mandát. Čo sa skrýva za týmto vysvetlením a aký to bude mať dosah na prebiehajúcu predvolebnú kampaň? Aké zrkadlo našej rozhádanej, testosterónom naplnenej a mimoriadne spolarizovanej politike prezidentka nastavila a nepovzbudí to k ešte agresívnejším útokom voči politickým oponentom? Má politik s vysokou dôverou verejnosti povinnosť zotrvať v politike alebo naopak, je jeho výlučným a osobným právom, zvážiť svoje sily a ak cíti, že ich nemá dosť, má právo z politiky odísť? A ako vyzerali 4 roky prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej a akú stopu do našej politiky i spoločnosti stihla vtlačiť? “My sme v niečom úplným neštandardom: Kto do teba kameňom, my do neho tromi a ešte železnou tyčou po hlave a do tohoto prezidentka ísť nechcela. Tu by som sa preto zamyslel nad tým, či ľudia, ktorí sa tu, v strednej Európe, nechcú postaviť zlu, že či by mali ísť do politiky. Naša tradícia totiž je, že zlu sa treba aktívne postaviť, a to veľmi nemilosrdne. A toto prezidentka nechcela urobiť.” Hovorí o rozhodnutí Zuzany Čaputovej sociológ Michal Vašečka. Toto rozhodnutie, rovnako ako Arpád Soltész, však považuje za legitímne, ľudsky pochopiteľné i férové voči voličom. Počúvate Ráno Nahlas, dnes o rozhodnutí prezidentky a to so sociológom Michalom Vašečkom a politickým komentátorom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak pätina štvrtákov nerozumie textu, tak je evidentné, že nejde len o deti z marginalizovaných skupín či deti z chudobných rodín, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Prepojenosť zlých výsledkov so socioekonomickým statusom je však podľa neho stále veľká a naše školstvo až príliš konzervuje deti v prostredí, z ktorého pochádzajú. Čo sa teda reálne podarilo dvom exministrom školstva? Segregácia, to je slovo, ktoré by sme mali dnes poznať už iba z učebníc dejepisu. Žiaľ, je to niečo, s čím sa dnes a denne stretávajú naše vlastné deti. A nie je to len kvôli farbe pokožky, rase či etniku, ale deje sa to i kvôli majetkový pomerom ich rodičov a chudobe, v ktorej mnohé slovenské deti doteraz u nás vyrastajú. Jedným z kľúčov, ako tieto rozdiely stierať a spoločnosť čoraz viac integrovať, by malo byť vzdelávanie. Náš vzdelávací systém je však veľmi segregovaný a tak vzdelávanie našich detí beží po doslova paralelných linkách. No a začína to už v škôlkach aby to potom pokračovalo vo všemožných súkromných školách, elitných gymnáziách. Veľmi závisí od sociálno ekonomickej situácie rodín kde ich dieťa skončí a kam ho dajú študovať. Problémom je, že lepšie situovaní rodičia si dokážu zabezpečiť pre svoje deti, ktoré má nejakú vyššiu kvalitu, ale čo potom tí ostatní, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Navyše, náš vzdelávací systém je sociálne veľmi rigídny a deťom príliš neumožňuje prerásť sociálny status ich vlastných rodičov. Inak povedané, slovenské školstvo konzervuje deti v sociálno ekonomickom statuse, z ktorého pochádzajú a do ktorého sa tak, napriek snahe i dobrým výsledkom, až príliš často musia vrátiť. A ako to, že ešte aj dnes, v roku 2023 nás musí európska komisia žalovať za segregáciu rómskych žiakov a prečo tieto deti nepovažujeme takpovediac za “naše deti”, ktoré si zaslúžia rovnosť šancí? A čo je príčinou toho, že pätina štvrtákov nerozumie predloženému textu, čo môžeme očakávať od vzdelávania detí s takto nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosti a ako im vieme pomôcť, aby sa potom nestratili v čoraz viac zložitejšom svete? Štát v minulom roku vyčlenil na školské učebnice menej ako 10 miliónov. Prváčikom tak vychádza na učebnice 15 eur, vyšším ročníkom Základnej školy len 7,50, no a na stredné školy sa ujde ešte menej, iba 6 eur. Výsledkom tak môže byť ďalšia žiadosť, s ktorou sa školy budú musieť obrátiť na rodičov, aby vzdelávanie svojich detí podporili z vlastného vrecka. Je teda ešte vzdelávanie bezplatné alebo sa stalo iba akýmsi figovým listom maskujúcim dlhodobý nezáujem politických elít o naše deti a ich vzdelanie? A prečo nám takmer pätina najšikovnejších maturantov uteká študovať do zahraničia a ako tento “odliv mozgov” zastaviť? A ako obstáli exministri po voľbách 2020 a čo sa vlastne v školstve podarilo za uplynulé tri roky? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz. Počúvate Rán Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.

Festival Pohoda, ktorý býva každý rok na trenčianskom letisku, tento rok komunikuje tri hlavné témy - a to Ukrajinu, LGBTI+ ľudí a klimatickú krízu. Témou budú aj predčasné voľby. „Teraz ide o veľa. Vyjadrujeme sa k spoločenským témam. Niekomu to nie je sympatické, niekomu sa to naopak páči. Je fajn, keď je využívaná sila festivalu. Robíme to aj preto, aby niečo ako slobodný festival mohol vôbec existovať," hovorí v podcaste organizátor festivalu Michal Kaščák. „Neviem si predstaviť, že by sme sa zobudili do Slovenska, ktoré by zmenilo postoj voči Ukrajine," dodáva tiež. Michal Kaščák opisuje, že predaj lístkov - a to a všetky akcie na Slovensku - ide pomalšie. „Ľudia sa rozhodujú na poslednú chvíľu." Približuje aj ako sa dotkla inflácia a zdražovanie samotného festivalu. „Nechceme robiť taký exkluzívny festival, aby na neho mohla chodiť len časť spoločnosti. Chceme, aby bol dostupný pre väčšinu ľudí na Slovensku." Ako funguje zákulisie? Aké podmienky majú umelci? A aký program bude na tomto ročníku festivalu? V podcaste okrem Michala Kaščáka odpovedá aj členka tímu festivalu Barbora Bodnárová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Len informujú? Či aj ovplyvňujú? Sú naozaj obrazom spoločnosti, či len malým výrezom, ktorý v skutočnosti celok deformuje? A nakoľko sa v nich odrážajú záujmy tých, čo si ich platia? Prieskumy verejnej mienky. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami ich dôležitosť stúpa. Ako ich čítať a nakoľko sa na ne spoliehať? A aký je rozdiel medzi prieskumom verejnej mienky či volebným modelom? Téma pre Jakuba Hankovského z agentúry Ipsos. Problém je už na začiatku: môže mať verejnosť mienku, či názor? Odpovede sa rôznia: od záporných v zmysle, že názor môže mať len jednotlivec, až po líniu, ktorá hovorí o nevyhnutnom zjednodušovaní, aby sme mohli študovať niečo také ako spoločnosť. V tomto zmysle hovorí Jakub Hankovský o „snahe pochopiť zastúpenie rôznych názorov alebo postojov v spoločnosti a rovnako ich rozloženie“. Magická tisícka Prečo sa pri tzv. reprezentatívnych prieskumoch pohybujeme pri čísle tisíc, ktoré zodpovedá veľkosti vzorky respondentov? Jakub Hankovský hovorí o „skúsenostiach desaťročí“ výskumu štatistiky a teórie pravdepodobnosti. Ich výsledkom je záver, že ide o „najlepší pomer medzi cenou a výkonom“. S nárastom skúmanej vzorky totiž podľa neho rastú náklady, no riziko chyby odborne označované za „interval spoľahlivosti“ by sa výrazne „nezmenšilo“. Interval spoľahlivosti je pritom podľa Hankovského „územie“, na ktorom sa so spoľahlivosťou takmer rovnou istote nachádza „realita“, ktorú prieskum hľadá. V podcaste nájdete odpovede aj na ďalšie otázky: - ako sa „meria“ verejná mienka - ktoré prieskumy sú presnejšie – telefonické, online alebo face to face - nakoľko veriť prieskumom? - čo obsahujú prieskumy, ktoré sa na verejnosť nedostanú Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nepreceňoval by som operačnú silu SMERu, ani jeho schopnosť rozdeľovať spoločnosť. Aj extrémnych ficových voličov vidím len ako marginálnu časť špoločnosti, hovorí bývalý poslanec SMERu Boris Zala. Podľa neho obavy z radikalizácie SMERu nie sú namieste a ako tvrdí, Hlas považuje SMER za stranu minulosti a konzervativizmu. Pellegrini alebo Fico, Hlas či SMER. I tak vyzerá, podľa dlhodobých preferencií politických strán, pravdepodobný víťaz nastávajúcich predčasných volieb. Do septembrových volieb ostáva už iba pár mesiacov a je zjavné, že po nich Slovensko zrejme otočí svoj politický kurz, viac či menej, doľava a o zostavovanie vlády sa zrejme pobije Pellegrini s Ficom. Ich aktuálne vzťahy sú síce čoraz viac napätejšie, zároveň ich však spája dlhoročná politická minulosť a to i s mnohými spoločnými kauzami, ale aj straníckymi tajomstvami. Čo teda bude pravdepodobnejšou voľbou Pellegriniho: Starý a dobre známy Fico alebo dominantné spojenectvo s koalíciou cudzincov z iného politického tábora: teda PS, SaS či KDH? A kam až je schopný skĺznuť pri love voličov konkurenčnej Republiky expremiér Fico a máme sa tejto radikalizácie báť? No a napokon, čo spája a čo rozdeľuje Hlas a SMER a ako by vyzerala Slovensko pod vládou ich verzií sociálnej demokracie? Témy a otázky pre jedného zo zakladateľov našej ponovembrovej sociálnej demokracie, ako i bývalého poslanca SMERu, Borisa Zalu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich? Michaela Musilová. Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky. „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí. Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla. Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme. V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slobodný človek rešpektuje, slobodný človek pozná svoje hranice a pozná aj hranice iných ľudí. Hovorí režisér kurdského pôvodu Mano Khalil, autor filmu “Susedia”. Filme o tyranií, ale aj o slobode a jej cene. O nenávisti, no aj o boji s predsudkami a propagandou šíriacou nenávisť. Film “Susedia” (Nachbarn) je príbeh z malej dedinky na sýrsko tureckých hraniciach, no predsa je aj o nás. V tomto príbehu ide totiž o stret nevinného, predsudkami nepoznačeného detstva s totalitnou propagandou ako i besmi úmyselne pestovanej a živenej etnickej, nacionalistickej a náboženskej nenávisti. Čo teda má príbeh malého 6 ročného Sera, hlavného hrdinu filmu, spoločné s nami a prečo sa nás to týka aj nás, tu na Slovensku? A ako sa tejto spaľujúcej nenávisti pestovanej totalitami dá vlastne brániť? A ako Kurdi, tento veľký národ s hlbokou a dávnou históriou vnímajú, že doteraz nemajú svoj vlastný štát a neraz sa stávajú obeťami režimov v štátoch, v ktorých dnes žijú? Počúvate Ráno Nahlas, s režisérom Mano Khalilom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Smer s Hlasom bojujú o rovnakého voliča, ide o konkurentov. Smer je pre Hlas hlavným súperom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Neznamená to ale podľa neho, že by za určitých okolností nedokázali spolu vládnuť. Po minulom piatku je to oficiálne: Slovensko bude mať parlamentné voľby s prívlastkom predčasné. A oficiálny je už aj termín: 30. september. Zoficiálnila sa tak aj predvolebná kampaň, ktorú tu zažívame už od jari. Na pomyselnom atleticko-politickom okruhu sú tak už vytvorené skupinky – čelo tvoria silnejúci Smer, odhodlaný Hlas, zatiaľ isté PS. Za nimi s miernym odstupom Republika v drese, ktorý má vytvárať zdanie demokratična. A potom tlačenica okolo nominačnej päť percentnej hranice, v ktorej sa tiesnia Sme rodina, KDH, OľaNO a Sas. Za zmienku však stojí aj dobiehajúca SNS. A Demokrati, Modrí, Aliancia a ďalší, ktorí sa trápia. Sme v predvolebnom nástupe na finiš. „Z toho, ako sa Peter Pellegrini prezentuje, ako hľadá iné možnosti, viem si predstaviť, že o Smere uvažuje len ako o poslednej možnosti, ktorá bude realizovateľná len v prípade, keď sa mu nepodarí vyrokovať spoluprácu so stredopravicovými politickými stranami“, tvrdí Radoslav Štefančík. Politológ však vidí problém v tom, že strany na stred od prava sa k možnej spolupráci s Hlasom priznávajú len ťažko. Mali by si však podľa neho uvedomiť realitu, že ak by odmietli spoluprácu s Hlasom na pôdoryse novej vlády, Peter Pellegrini by sa obrátil tam, kde sa mu doslova núkajú. „Vidíme, ako Robert Fico otvára náruč. A ak jeden náruč otvára a iní ju zatvárajú, vieme, kde môže Pellegrini skončiť“, ilustruje politológ. Radoslav Štefančík pripúšťa aj možnosť, že Robert Fico by dokázal pre vládnu spoluprácu s Hlasom Pellegrinimu ponúknuť rovno premiérsky post. „Sám Fico si ho nárokovať nebude, ak by náhodou Smer vyhral voľby. A v tom vidím aj odkaz pre pravicové strany. Že treba zobrať Hlas na milosť a začať o ňom uvažovať ako o možnom partnerovi po týchto voľbách“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prečo sa pozeráme na politické mimovládky tak cez prsty? Ved my sme predsa potomkovia národných buditeľov a aj Štúrovci boli vo svoje dobe akýmisi mimovládkarmi, hovorí šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Podľa neho politika nepatrí len politikom ale občanom a tak legitímne patrí do porfólia mimovládneho sektora. A akú rolu hrá v mimovládnom sektore dnes už mýtický G. Soros? Starostlivosť o umierajúcich, ale aj o deti so špeciálnymi potrebami. Hospice i združenia venujúce sa autistom, ľuďom s downovým syndrómom či vzdelávaniu sociálne vylúčených. Nájdeme tam i rôzne osvetové spolky, všemožné záujmové zruženia a áno, i tie povestné nadácie s poslaním kultivovať občiansku spoločnosť a jej hodnoty. Len v roku 2020 to bolo dohromady vyše 50 tisíc občianskych združení a viac ako dva a pol tisíca neziskoviek poskytujúcich verejnoprospešné služby ako i vyše 3000 cirkevných organizácií či takmer 500 nadácií. Tak toto je náš mimovládny sektor a už len z týchto čísiel jasne vidieť, že redukcia tzv. “NGOčiek” na nejaké sorosovské spiknutie je nielen nepoctivé, ale aj hlboko nepravdivé zjednodušenie. Bez služieb vo verejnom záujme, ktoré vykonávajú mimovládne orgnanizácie si ani neviem predstaviť ako by tento štát vyzeral. Keď ich napríklad v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania zrušia, kto ich klientov potom zoberie k sebe a kde skončia? To sa pýta predseda Komory mimovládnych organizácií Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac. Ako teda naozaj vyzerá svet slovenských mimovládok, čomu všetkému sa venuje, z čoho žije a prečo je úplne legitímne, že mimovládky dostávajú peniaze aj od štátu a venujú sa i politike ako správe vecí verejných? Témy a otázky pre predsedu Komory mimovládnych organizácií Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Dodo Dobrík z iniciatívy Darček pre Putina a Marián Kulich z Mier Ukrajine zbierajú peniaze na odmínovacie zariadenie Božena. Za necelý mesiac vyzbierali už viac ako 100 tisíc eur. Potrebujú však podstatne viac. Slováci podľa nich prispievajú aj z mála. Míny alebo nevybuchnutá munícia aktuálne môžu byť až na 40-tich percentách ukrajinského územia, ak počítame aj všetky aktuálne okupované, no v budúcnosti možno oslobodené oblasti. Sú na poliach a ohrozujú ukrajinské poľnohospodárstvo, ale aj v domoch. Ruskí vojaci totiž neváhajú nastražiť výbušné pasce v domoch, dokonca aj pod detskými hračkami. Odmínovanie súčasným tempom by trvalo približne 700 rokov. Preto sa slovenskí dobrovoľníci rozhodli vyzbierať na odmínovacie zariadenie Božena slovenskej výroby. Spolu s obslužným tímom stojí až 650 tisíc eur. Ak ich získajú, Boženu pošlú ukrajinským hasičom v Chersonskej oblasti. Ako sa dá kúpiť odmínovač, čo všetko zvládne, ako dlho môže slúžiť a komu presne pomôže? Dozviete sa v dnešnom podcaste Ráno Nahlas. Moderuje Peter Hanák.

Keď sa narodíte chudobným rodičom, s veľkou pravdepodobnosťou budete chudobný aj vy. Konzervujeme medzigeneračnú chudobu a máme vysoko selektívny vzdelávaci systém. Stačí zlá adresa či chudobní rodičia a to je vysoká šanca, že napriek snahe či talentu, zostanete chudobní, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Roman Džambazovič. Chudobných je pritom u nás viac ako 600 tisíc. Kde je teda dnes ich hlas? Nemáme politické strany, ktoré by boli hlasom chudobných. Vyhovuje nám udržiavať komunity chudobných, s ktorými sa neráta. Je to pšstrosia politika Sú tu, medzi nami: Naši chodobní. A nie je ich vôbec málo, práve naopak. Dnes je ich tu medzi nami viac ako 600 tisíc. V roku 2021 bol totiž na Slovensku ohrozený príjmovou chudobou každý ôsmy obyvateľ, čo v konkrétnych číslach znamená zhruba 660-tisíc osôb. Najviac sú pritom chudobou ohrozené viacdetné domácnosti, ale patria tam i neúplné domácnosti s deťmi, teda najmä matky samoživiteľky. Ide o viac ako 12 percent našich spoluobčanov, ktorí musia vyžiť s menej ako 424mi eurami na mesiac. Chudoba však nie je len o tom, že nie je čo do hrnca či neschopnosti si zakúriť v spálni. Je to i o nemožnosti ísť na akúkoľvek dovolensku, kúpiť si knihu, zájsť si na koncert či umožniť svojim deťom športovo či kultúrne sa vyžiť. Navyše, je to aj o nesprávnej životospráve, všmožných závislostiach, zlom zdravotnom stave či neblahom prvom dojme alebo čo i len takzvane “zlej adrese”, ktorá následne limituje aj vaše sociálne kontakty či dokonca výber vášho životného partnera. Je to teda o strate kontaktov s väčšinovou spoločnosťou a aj jej problémami. I jej politikou a jej kľúčovými hodnotami. Chudoba sa tak stáva akýmsi nezvoleným “spôsobom života”, teda pomyselným batohom, ktorý sa na Slovensku, a to v až nebývalo vysokej miere, prenáša z generácie na generáciu a našu krajinu hlboko rozdeľuje: Ako sociálne, tak kultúrne, či hodnotovo, a tým pádom aj politicky. Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o fenoméne chudoby a to so sociológom z Univerzity Komenského Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V Rusku vidí na Slovensku agresora len 40% obyvateľstva. A hoci v tom majú všade navôkol jasno, za Putinovou agresiou voči Ukrajine u nás väčšina Putina nevidí. Naviac – polovica zhliada bezpečnostnú hrozbu v Spojených štátoch. V predvolebnom čase tu pritom éterom začali doslova lietať obvinenia z platených vplyvov. Či už Moskvy, alebo na druhej strane Západu a Nato. „Vplyvová prestrelka“ Naď - Fico neutícha. A ak jeden tvrdí, že platí Moskva a hneď centrálu jednej strany, druhý zas, že platené stratégie si tu uplatňuje Západ a Nato. V hre nie je pritom nič menej, ako budúce smerovanie krajiny. Sme vystavení vplyvom mocností? A čo Slovákov tak dezorientuje, že nedokážu rozpoznať agresora? Otázky pre Victora Breinera, experta na hybridné ohrozenia, ktorý ešte nedávno viedol aj špeciálny odbor pre hybridné hrozby na rezorte obrany a prispel aj k stratégii boja proti nim. Odpovie aj na otázku, či je Ficov Smer-SSD a Uhríkova Republika bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko. A rovnako, či je zvykom Nato ovplyvňovať voľby v členskách krajinách. „Sme krajinou, ktorá sa v informačnej vojne odmietla brániť“ Síce disponujeme stratégiami, ako čeliť hybridným hrozbám, no tieto sú bez politického a finančného krytia, poukazue expert. Špecializované odbory, ktoré sú pri úrade vlády a na niektorých ministerstvách, fungujú podľa neho len vďaka peniazom z Bruselu a tieto projekty sú finančne kryté len do jesene tohto roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tragédia slovenskej politiky je v tom, že vytvorila príliš veľkú konkurenciu politikov, ktorí pracujú na základe populizmu, polarizácie a postpravdivosti, teda princípu rozmazať a spochybniť čokoľvek, ale najmä: Označovať každého iného za totálne zlo a nepriateľa ľudu, hovorí pre Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. A prečo dnes opäť zápasíme o hodnoty Novembra 89? Slovensko má po prvý raz v moderných dejinách takzvanú úradnícku vládu, teda vládu, ktorá nevzišla z výsledkov parlamentných volieb, ale naopak: Úradnícka vláda sa ujala vládnutia z rozhodnutia prezidentky, a to predovšetkým v dôsledku faktického kolapsu celej parlamentnej politickej scény. Čo teda existencia úradníckej vlády vypovedá o našej ponovembrovej politike a ako vláda nestranných úradníkov zatrasie nielen s našimi politikmi, ale najmä s postojom verejnosti k tomu: Kto, ako a predovšetkým, v mene koho naši politici vládnu? A koho teda naša politická elita v súčasnosti reprezentuje, akým politickým mečom bojuje, no najmä: Kde je dnes vlastne moc suveréna demokracie, teda občana a kde ju môže a aj má hľadať? “Za vyše 33 rokov našej cesty je tu hodnotová polarizácia spoločnosti zhruba pol na pol, kde sme nepresvedčili približne polovicu spoločnosti o tom, že demokracia je kvalitnejšie, efektívnejšie a aj výhodnejšie zriadenie, ako režim spred Novembra 89.” hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Prečo a ako sa to teda stalo a čo s tým vieme urobiť? Témy a otázky pre bývalú premiérku Ivetu Radičovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Viem, že návrat je risk, no pomoc KDH na prahu zvoliteľnosti mi za to stojí“. František Mikloško pred týždňom ohlásil, že bude kandidovať v septembrových voľbách na kandidátke KDH. Prednovembrový člen disentu, ktorý spájal jeho náboženské krídlo s kultúrnym a občianskym. Ponovembrový aktér VPN, neskôr KDH. Šéf parlamentu, ktorý v jeho prostredí pôsobil nepretržite dve dekády. Neskôr viacnásobný prezidentský kandidát, ktorý sa v ostatnom čase doslova našiel v knižnom dokumentovaní minulosti. A najnovšie: po tom, ako sa už raz s KDH rozlúčil - pre nesúhlas s otvorenosťou strany pre vládu s Ficom - teraz ide na jeho volebnú kandidátku. František Mikloško. V podcaste Ráno Nahlas hovorí, že už s návratom do aktívnej politiky nerátal. „Nemyslel som, že ešte pôjdem do politiky, no situácia je teraz vážna“, vysvetľuje svoje rozhodnutie ísť do septembrových predčasných volieb na kandidátke KDH. Impulz v podobe pozvánky prišiel zo strany KDH. „Keď ma KDH oslovilo a ono sa nachádza na hranici zvoliteľnosti, tak som si povedal, že idem do toho. A som si vedomý aj risku, že to nemusí vyjsť, no vnútorná intuícia mi hovorí, že do toho mám ísť“, hovorí Mikloško. Rozhodujúcim pri rozhodovaní bol podľa neho fakt, že kresťanskí demokrati sú na hranici zvoliteľnosti. Keby tomu nebolo tak, o politickom návrate by ani neuvažoval. „Ak prinesiem hlasy, budem rád. Idem do toho s pokorou“, hovorí. „Sme politicky na dne, rozsypali sme sa, ak mám pomenovať slovenskú politickú scénu“ – takto František Mikloško na otázku, ako by pomenoval aktuálnu situáciu na Slovensku, ktorá mu podľa jeho vlastných slov „stojí za risk stratiť všetko“, čo si za polstoročie verejného pôsobenia vybudoval. Nie unesenému štátu, ktorý charakterizuje Fico Hrozná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa Františka Mikloška obnažili fakt, že „Slovensko bolo v bezpečnostnom ohrození“. „Tu hrozilo, že ľudia s kapitálom ovládnu túto krajinu a unesú ju“, vysvetľuje. A ide podľa neho o obdobie, ktoré sa spája práve s vládnutím Roberta Fica. „Je potrebné zabrániť ére Roberta Fica. Po takom vládnutí by sa jednoducho nemali vrátiť, lebo by to krajine prinieslo depresiu“, tvrdí Mikloško. „Mali by dostať dištanc. Nemôžu si nárokovať, že idú zachraňovať Slovensko. Oni ho dostali do katastrofy“, hovorí politik Mikloško. Pôjde KDH s Progresívnym Slovenskom? A je Uhríkova Republika stranou s prívlastkom nekresťanská? Rovnako nevadí, že Peter Pellegrini dve desaťročia ticho prisluhoval Robertovi Ficovi. Aj na tieto otázky zodpovie František Mikloško. „Na KDH sa možno spoľahnúť, tridsať rokov bolo demokratickou silou a je pripravené rokovať o spoločnom postupe strán“. Podľa Františka Mikloška toto je poučenie z doterajšej politickej existencie kresťanských demokratov na Slovensku. Ilustráciou „politickej zodpovednosti“ je podľa Mikloška napríklad fakt, že v roku 1998 dokázali ísť spolu aj s SDĽ, ktorá bola pohrobkom niekdajšej komunistickej strany; či o štyri roky neskôr s liberálnou ANO. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Strana Demokrati chce podať trestné oznámenie na exministra Kaliňáka a to v súvislosti s jeho výrokmi o údajnej manipulácií referenda o našom vstupe do EÚ. Pre Aktuality to avizoval exminister obrany Jaroslav Naď. “Buď klamal a žiadne falšovanie referenda nebolo alebo porušil zákon tým, že ako minister vnútra nekonal,” tvrdí Naď. SMER SSD zasa bývalú vládu obviňuje z akéhosi probruselského a proNATO sprisahania sa voči opozícií a hovorí o kauze podobnej “Watergate.” Predvolebnou témou sa tak stáva vzájomne obviňovanie sa z údajnej hrozby manipulácie volieb. Prezidentka ako americká agentka, úradnícka vláda z vôle miliardára Sorosa, povolebný Fico ako kat demokracie, kotlebovský démon na eurobankovkách. I toto je Slovensko štyri mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami a človeku sa až žiada, spolu s Járom Cimrmanom, opýtať sa dramatika Čechova: “A není to málo, Antone Pavloviči”? Predvolebná kampaň však vo svojom tempe ani intenzite nepoľavuje a tentoraz sa jej bojiskom stala téma údajných hrozieb z manipulácie volieb. Demokrati z nej obviňujú SMER či našich extrémistov, SMER SSD zasa hovorí o hrozbe nekalej predvolebnej ingerencie zo strany NATA či Bruselu. Je teda Slovensko predmetom hybridnej vojny a majú politici svoje obvinenia podložené reálnymi faktmi? Téma pre exministra obrany Jaroslava Naďa ale svoj komentár pridá aj expremiérka Iveta Radičová. Vytvárame veľkú skupinu občanov, akýchsi “politických bezdomovcov”, ktorí úpenlivo hľadajú komu dať vo voľbách svoju dôveru. Politici riešení sú v defenzíve, ale to neznamená že po nich nie je dopyt no a ten dopyt rastie. I takto hodnotí aktuálnu predvolebnú kampaň bývalá premiérka Iveta Radičová Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský a kolega Marek Biró.

Školstvo je stále v ére Márie Terézie. Nerozvíjame vnútornú motiváciu detí a dusíme ich prirodzenú zvedavosť. V školách vyrábame umelý systém, ktorý je odtrhnutý od života a deti tomu dobre rozumejú. Hovorí Učiteľ Slovenska 2022 Rastislav Očenáš. Žiakov berie ako partnerov a tvrdí, že deti potrebujú poznanie príčin a súvislostí a najmä zmysluplné aktivity, ktoré môžu aplikovať v reálnom živote. Ja sa na svojich žiakov pozerám ako na svojich budúcich susedov, sú to pre mňa partneri. Beriem ich ako ľudí, ktorí budú o niekoľko rokov riadiť túto spoločnosť a chcem im teraz odovzdať čo najviac aby mi to potom mohli vrátiť. To sú slová Rastislava Očenáša, Učiteľa Slovenska za rok 2022. Nesmierne charizmatického a veľmi inšpiratívneho človeka, ktorý sa rozhodol venovať svoju energiu, záujem, ale aj svoju tvorivosť a invenciu našim deťom. Takých ako on nie je veľa, ale čím to vlastne je, že ich je tak málo? Prečo je, aspoň podľa štatistických prieskumov, vzdelanie tak hlboko v rebríčku našich priorít a čo učiteľom skutočne chýba? Aká je úroveň vzdelávania našich detí a je to ešte stále o ére Márie Terézie alebo sme sa už dokázali posunúť aspoň o slepačí krok do 21. storočia? A čo známky a domáce úlohy? No a napokon, čo naše deti, v tomto tekutom a nestabilnom svete, vlastne trápi a prečo tak narastá počet ich úzkostí, pocitov osamelosti a následnej frustrácie? Témy a otázky pre Učiteľa Slovenska 2022 Rastislava Očenáša zo základnej školy Andreja Sládkoviča v Sliači. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.

Prezidentské voľby vyhral podľa očakávaní úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Jeho vyše 20 ročná vláda tak bude pokračovať. Ako vyzerali dva týždne kampane? Prečo nedokázal opozičný kandidát Kemal Kilicdaroglu poraziť Erdogana? No a posunie sa Tureckom viac smerom na Západ alebo Východ? V podcaste odpovedá expertka na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Lucia Yar. Podľa Yar sa Kilicdaroglu snažil dobehnúť Erdogana, no nedarilo sa mu to. „Prestal robiť mäkkú politiku, ako sme boli zvyknutí. Už nerobil rozhovory zo svojej kuchyne, ale pred bielym plátnom. V jednej časti bil do stola. Mal agresívnejšiu rétoriku, ale už sa mu nedarilo dobehnúť Erdogana," približuje. Lucia Yar tiež v podcaste približuje ekonomickú situáciu v Turecku, ktorá je v súčasnosti problematická. Ak sa podľa nej niečo nezmení - čo zdá sa, prezident Erdogan neplánuje - tak počas zimy ľudia budú bojovať s vysokými účtami. Tayyip Erdogan však sľubuje turecké storočie. Turecká republika totiž oslavuje prvých sto rokoch. „Berie to symbolicky, sľubuje veľké výstavby," približuje analytička. Podľa Yar Turecko čaká ďalší odliv mozgov - 45% Turkov sa plánuje presťahovať a až 75% mladých ľudí by chcelo z krajiny odísť. Náročnejšiu situáciu môžu mať menšiny. Erdogan každého, kto akýmkoľvek spôsobom podporuje kurdskú otázku nazýva teroristom. Dokonca jeho minister vnútra hovoril, že ak zvolia opozíciu, tak ich deti budú teroristi a ešte aj budú gayovia. „Šialená rétorika proti LGBTI+ ľuďom," hovorí v podcaste Lucia Yar. Ako sa môže vyvíjať vzťah Turecka s Ruskom? Pravdepodobne bude musieť Turecko a prezident Erdogan splácať účty. „V posledných týždňoch sme videli, že z Kremľa išli rôzne slová podpory Erdogana. Boli aj finančné injekcia - veľká investícia v jadrovej elektrárni, ktorú stavajú, " približuje analytička na Turecko. Podľa Yar môže byť príležitosťou, ako „splatiť dlh" Rusku napríklad blížiaci summit NATO - a to udržaním Švédska mimo vstupu do Aliancie. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa. Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí. Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“. Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine. Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“. Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu. Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám. Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina. „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štát má svoje úlohy, ale určite nie je jeho úlohou postarať sa o tých, ktorí sa o seba dokážu postarať sami. Plošné sociálne dávky by som osekal a nastavil tak, že napríklad o detské prídavky by sa muselo požiadať a zdôvodniť ich potreba, hovorí pre Ráno Nahlas Alojz Hlina. A ako vysvetľuje svoju kľukatú politickú puť a striedanie strán? Strana mladých demokratov. OĽANO, Občania Slovenska, KDH, Umiernení, Dobrá voľba Umiernení no a dnes? Číslo 150 na kandidátke SaS. Takto kľukato i košato vyzerá politická púť dlhoročného “enfant terrible” našej politickej scény Alojza Hlinu. Do spomienok verejnosti sa zapísal aj zamurovaním jednej z pobočiek nebankovej spoločnosti, blokádou Slotovej SNS či odparkovaním sovietskeho tanku pred vilu Vasila Biľaka. Kedysi volil Vladimíra Mečiara, potom sa zasa v ďalšom politickom projekte zišiel, ale rýchlo aj rozišiel s Igorom Matovičom, aby následne z postu predsedu ovládol konzervatívnych kresťanských demokratov no a dnes je zasa číslom 150 na kandidátke liberálnej SaSky. O čom svedčí takáto kľukatá politická púť a je možné veriť tomu, že on sám vie čo chce a čomu vlastne hodnotovo verí? Vráti sa Matovičovi v jeho osobe konkurencia v politickom aktivizme a o čo mu dnes kandidatúrou do parlamentu ide? No ako vidí Slovensko krátko pred predčasnými voľbami a v čom by ho chcel zmeniť? Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s Alojzom Hlinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V reakcii na príchod exposlanca Gyimesiho do maďarskej strany Aliancia, túto stranu opustila platforma Most-Híd. Tá sa následne spojila s Modrými Mikuláša Dzurindu. Dnešným hosťom podcastu Ráno Nahlas bol predseda strany Most-Híd Lázsló Solymos. Podľa neho sa predstavitelia SMK v Aliancii pokúsila vytesniť Most-Híd. Exposlanca Gyimesiho vníma ako človeka, ktorý rozbíjal aj vlastnú stranu a útočil aj na ministrov vlastnej vlády. Mostu prekážali aj Gyimeisho výstupy proti LGBTI+ komunite. „Ako môže menšinový politik útočiť na iné menšiny?“ pýta sa Solymos. Dodáva, že značná časť platformy SMK súhlasí s Gyimesim a aj s jeho spôsobmi. Nebola ale už aj predtým SMK Orbánovská strana? Prečo museli zakladať stranu Most-Híd nanovo? S Lászlom Solymosom sa rozprával Martin Sliz.

Vyzývam všetkých rodičov, predbehnite pornopriemysel! Buďte vy tí prví, ktorí vysvetlia deťom na čo je sex a že je to niečo krásne v živote človeka. Nie je to nič zahanbujúce, ale treba tomu dať nejaké brehy lebo pornografia tomu žiadne brehy nedá, odkazuje šéfka organizácie Tlakový hrniec Lívia Halmkan. Tá varuje, že väčšina detí sa u nás k pornu dostane už vo veku 10 až 11 rokov a mnohé mu doslova prepadnú. Pornografia je vysoko návyková, dokonca oveľa viac ako alkohol. Väčšina detí sa pritom s pornom stretne už vo veku 10 až 11 rokov, hovorí šéfka neziskovej organizácie Tlakový hrnie Lívia Halmkan. Problémom je pritom, podľa nej, nielen vysoké riziko vytvorenia závislosti na pornografii, ale aj to, že častokrát ide o v podstate úplne prvú skúsenosť detí s ľudskou sexualitou. My sa totiž s našimi deťmi až príliš často o sexe vôbec nerozprávame a tému sexuality zbytočne tabuizujeme, popierame či dokonca ju označujeme za hriešnu a nemravnú. Príkladom môže byť aj aktuálna diskusia o novom štátnom vzdelávacom programe, ktorý sa vo verejnom diskurze doslova zredukoval na strašenie o predčasnej sexualizácii detí v školách a údajnej hrozbe akéhosi temného genderu. Na jednej strane tak voláme po plošných zákazoch a na strane druhej nechceme deti o tejto téma ani informovať a vzdelávať. Majú teda naše deti, v tejto tak nesmierne dôležitej ale i citlivej téme, ostať doslova v akomsi informačnom vákuu alebo si zaslúžia našu pozornosť a informácie aj o sexualite? Vieme a chceme sa rozprávať s deťmi o sexualite a patrí táto téma do škôl? A v čom porno ohrozuje zdravý vývoj detí a dá sa prakticky všadeprítomná pornografia nejako scenzurovať či aspoň obmedziť? Témy pre šéfku neziskovej organizácie Tlakový hrniec Líviu Halmkan. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Dnes sa už pozerám dopredu. Aj keby urobili sudcovia chybu, tak tu máme rôzne opravné prostriedky. Teraz je to opäť v rukách Najvyššieho súdu, ktorý prípadnú chybu senátu Špecializovaného trestného súdu môže napraviť“. Tak vidí piatkový oslobodzujúci verdik pre Mariána Kočnera šéfredaktor Jána Kuciaka Peter Bárdy. Ešte v piatok hovoril o „zmesi smútku, hnevu a nepochopenia“, teraz o „odhodlaní“. Oslobodený – verdikt, ktorý si v piatok vypočul Marián Kočner od senátu Ruženy Sabovej vo veci vraždy Jána Kuciaka. Ak jeho Alene Zsuzsovej naordinoval 25-ročný trest, pretože sa bála straty Kočnerovej apanáže či akejsi „životnej tepny“ a smerom ku Kuciakovi a prokurátorom mala konať „na vlastnú päsť“, pri Kočnerovi konštatoval „dôkaznú núdzu“ a chýbal mu priamy dôkaz resp svedok. Reakcie poznáme: zhrození Kuciakovci a Kušnírovej „fuj“ smerom k justícii, komentáre o „právnickom“ nie právnom štáte, či o spravodlivosti, ktorá stratila nielen, oči ale aj všetky ostatné možné zmysly. „Nejde o vyhodnotenie (Kočnerovej) neviny“ – aj tak dôvodí pezinský senát Ruženy Sabovej a hovorí o snahe vyhnúť sa justičnému omylu. Na ťahu tak bude opäť súd najvyšší. Vráti spravodlivosti oči a uši, chuť a čuch? Téma pre šéfredaktora Jana Kuciaka Petra Bárdyho. „Ja tam tie veci vidím. Keď sme analyzovali Threemu, keď sme to čítali v redakcii, analyzovali to aj s expertmi iných médií a inštitúcií, všetkým to z nej vychádza. Že tam jednoducho Kočner so Zsuzsovou píšu o objednávke vraždy a vražde Jána Kuciaka. Je to jednoducho tam“, tvrdí Bárdy. Od senátu Ruženy Sabovej očakáva zrozumiteľnú argumentáciu svojich záverov. Dúfa, že kauza neskončí len trestom pre ZsUzsovú. „To nedáva jednoducho zmysel. Tá Alena Zsozsová reálne toho Jana Kuciaka ani nepoznala“, vysvetľuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je normálne, že medzi zložkami bezpečnostného aparátu existuje napätie. Ide o to, aby to napätie bolo v istej rovnováhe, tak aby sa z toho nestal likvidačný zápas. Hovorí na margo údajnej “vojny policajtov,” nový minister vnútra Ivan Šimko. Otázky o personálnych zmenách považuje zatiaľ za predčasné, policajného prezidenta ale považuje za človeka na správnom mieste. Naopak, možnosť výmeny šéfa SIS si Ivan Šimko necháva otvorenú. Zabezpečenie férového, transparentného a zákonného priebehu predčasných parlamentných volieb. To je zrejme najkľúčovejšia misia nového ministra vnútra úradníckej vlády Ivana Šimka. Hoci patrí medzi spoluzakladateľov KDH i dzurindovej SDKÚ a bol už viackrát za tieto strany i ministrom, v tejto novej pozícii deklaruje nestrannosť a k straníckej politike sa vyjadrovať odmieta. Nového šéfa rezortu vnútra však okrem predčasných volieb čaká aj téma boja s hybridnými hrozbami, ale najmä upokojenie situácie v bezpečnostných zložkách pri údajnej “vojne policajtov”. Aké budú teda prvé kroky nového šéfa rezortu vnútra, siahne aj k zásadným personálnym zmenám a je možné, že podporí výmenu v kresle šéfa tajnej služby SIS? No a nedesí Ivana Šimka stav našich bezpečnostných zložiek, ktoré sa zmietajú vo vzájomných sporoch a obvineniach z kriminálnej činnosti a prečo mu pri tejto téme napadla paralela s nacizmom? Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s novým ministrom vnútra Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. A AnnaMária Dőmeová.

„Slovenská justícia je schopná odsúdiť skutočných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Len nevieme, či to bude dnes, o rok alebo o desať rokov“. Pohľad Laury Kellöovej, členky investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk Súdny proces v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sleduje od prvého verejného pojednávania v januári 2020. V deň ohláseného vynesenia verdiktu hovorí o „semifinále“, nie o jeho finále. „Určite sa niekto odvolá“, tvrdí. V podcaste s ňou preberieme možnosti, ktoré pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku stoja. 21. február 2018 – kdesi v tme a tichu rodinného domu vo Veľkej Mači vyhasli dva mladé životy rukou strelca, ktorý zabíjal na objednávku. S odstupom piatich dní správa o ich smrti mení krajinu. Po mesiaci padá vláda Roberta Fica. Po polroku polícia nasádza putá podozrivým. Po dvoch rokoch posiela vykonávateľov na roky väzenia, Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú však oslobodzuje pre nedostatok dôkazov. Po zásahu súdu Najvyššieho sa prípad vracia pred sudcov a dnešný 19. máj – dva dni po narodeninách – 33tích nedožitých Jána Kuciaka a 60tych Mariana Kočnera – má byť dňom vynesenia verdiktu. Verdiktu, či Marian Kočner a Alena Zsuzsová sú objednávateľmi vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice. Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Po vražde Kuciak prestal písať, presne ako si to želal Kočner“, konštatuje členka investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensku je lepšie byť zdravý než tu žiť s nejakým typom zdravotného hendikepu, hovorí Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. “Áno, ja sama by som mala obavu z toho, ako sa mi tu bude žiť so zdravotným postihnutím. Tá predstava je dosť hrozivá, dodáva. A prečo sú mnohí zdravotne postihnutí doslova “na vojnovej nohe” s našimi poisťovňami? Sú tu, medzi nami. Sedia v invalidných kreslách, majú biele palice či vodiacich psov pre nevidomých, majú autizmus či Downov syndróm alebo trpia trvalými zdravotnými následkami po infarkte, porážke či dopravnej nehode. Či sú jednoducho už veľmi starí a zápasia s neduhmi vysokého veku. Sú tu, všade naokolo, ľudia s nejakým typom zdravotného postihu. Od osudu majú toho na svojich bedrách naložené viac ako dosť, náš štát im však často nielenže nevie dostatočne rýchlo a účinne pomôcť, ale neraz im stavia do života ďalšie bariéry a doslova im hádže polená priamo pod nohy. Svoje by o tom vedeli povedať aj ich blizki, ktorí často obetujú vlastné kariéry, prácu či dokonca i vzťahy, len aby sa o nich mohli postarať. No ani oni to tu vôbec nemajú ľahké. A stať sa to pritom môže komukoľvek z nás, nevieš dňa ani hodiny. A postoj štátu? Zrejme je to veľakrát aj cieľ i metodika úradov, odradiť uchádzačov o štátnu podporu a sťažiť im prístup k pomoci, na ktorú majú nárok. Obávam sa, že je to aj akýsi “tichý metodický postup” pretože to má dopady na štátny rozpočet, domnieva sa Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská Ako sa tu teda žije ľuďom so zdravotným postihom a prečo je pre nich často sociálna či zdravotné poisťovne doslova nepriateľmi? Berieme problémy ľudí s psychickými problémami vážne? A sme dostatočne empatickí k deťom, ktoré nie sú dokonale zdravé a umožňujeme im dosiahnuť najvyššie dosiahnuteľnú úroveň fyzického a mentálneho zdravia a k tomu aj príslušného vzdelania? No a napokon, ako sme na tom s tou už celé dlhé roky presadzovanou bezbariérovosťou? Témy a otázky pre Komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanu Stavrovskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako sa zmenilo Turecko za vyše 20 rokov vládnutia prezidenta Erdogana? Existuje šanca, že by ho porazil líder opozície Kemal Kilicdaroglu? A ako sa môže zmeniť smerovanie Turecka s príchodom nového či staronového prezidenta? V podcaste odpovedá experta na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Lucia Yar. Od roku 2018, kedy sa zmenil režim, je v Turecku vláda jedného muža. „Muža, ktorý má silu nad najdôležitejšou stranou, nad parlamentom, vládou, exekutívnou mocou cez súdnictvo, armádu a políciu. Je to vláda jedného muža a čaká sa veľakrát na jeho rozhodnutie," opisuje v podcaste Yar. Lucia Yar sa s lídrom Turecka stretla aj naživo na konferencii. „Aj to je vizitka, akým je politikom. Prišli s ním ľudia od polície, ochranky. Prišla obrovská kolóna ľudí, ktorá ho sprevádzala. Potreboval vedieť, kto bude v priestoroch, mnohých ľudí tam ani nevpustili. Uzavreli letisko. Keď Erdogan niekam ide, chodí s obrovskou pompou," približuje Yar a v podcaste opisuje, či ide z jeho strany o paranoju alebo dokazovanie si moci. Obľúbený líder Lucia Yar tiež v podcaste opisuje, že Erdogan má v rukách koncetrovanú takú moc, akú nemal okrem Mustafu Kemala Atatürka nikto. „Turecko oslavuje storočnicu. Erdogan je opäť najdôležitejší človek, ktorý bude mať pravdepodobne po smrti sochy po celom Turecku – podobne ako má aj Atatürka." Ako to, že je Tayyip Erdogan u časti Turkov aj po 20 rokoch obľúbený? „Erdogan to vie. Nikto nie je taký zdatný rétor a politik na tureckej politickej scéne ako on. Vie s masami neuveriteľne dobre pracovať. Aj po 20 rokoch vyzerá na predvolebných mítingoch vyzerá ako rocková hviezda. Kdekoľvek príde sú ovácie," približuje Lucia Yar. Podľa nej je obrovský úspech, že medzi dvomi kandidátmi na prezidenta bola takmer remíza . „Voľby môžu byť slobodné. Ale uhrať to na remízu, keď je všetko okolo ostrakizované, je podľa mňa obrovská vec," približuje Lucia Yar. Má Kemal Kilicdaroglu šancu poraziť Erdogana? „Je úradníkom. Nemá silné gestá a nevyzerá na pódiu ako rocková hviezda, ale ktokoľvek by tam bol a nie je to Erdogan, tak ho ľudia podporia." Podľa Lucii Yar budú výsledky prezidentských volieb veľmi tesné. Čo rozhodne o víťazovi? Vypočujte si Ráno Nahlas. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Úbohé a lacné, hovorí o snahe Roberta Fica delegitimizovať úradnícku vládu Ľudovíta Ódora sociológ Michal Vašečka. Podľa neho hlave štátu nezostávala iná možnosť, než prevziať zodpovednosť a úradnícku vládu vymenovať. Za veľkú chybu prezidentky považuje, že takáto vláda nevznikla už oveľa skôr. Tempo politického života podľa neho určuje Fico, ale ak jeho oponenti nebudú mať ťah na bránu a nepredefinujú tému volieb, vládnu moc si nezaslúžia. Slovensko má nového premiéra, doterajšieho viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora. Po Igorovi Matovičovi a Eduardovi Hegerovi si po voľbách v roku 2020 zasadol do premiérskeho kresla už tretí šéf vlády. Na rozdiel od oboch spomínaných politikov sa však Ľudovít Ódor nestal predsedom vlády z rozhodnutia parlamentných strán, ale z vôle prezidentky Zuzany Čaputovej. Slovensko má tak po prvý raz vo svojich moderných dejinách takzvanú úradnícku vládu. Aj keď ide o vládu de facto mimo politických štruktúr, do mesiaca bude musieť predstúpiť pred parlament a požiadať poslancov o dôveru.Väčšina politickej scény si však nad vládou úradníkov doslova umýva ruky a kľúčoví politický hráči: od Roberta Fica až po Igora Matoviča si namiesto toho spravili z hlavy štátu mediálno politický terč. Ako v tejto zložitej politickej, ale aj hospodársko sociálnej situácii môže obstáť prvá vláda úradníkov v našich moderných dejinách, čo od nej môžeme vlastne čakať a ako to celé ovplyvní už i tak tvrdo kampaňujúcu politickú scénu? No a čo jej existencia urobí s politickou váhou ako i popularitou hlavy štátu? A napokon, zahrala prezidentka, s vyše miliónovým mandátom od voličov, pri kreovaní tejto vlády politicky dobrú a aj právne čistú hru? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. A čo vlastne bude rozhodovať v tejto našej letnej predvolebnej kampani? Tentoraz netradične s úradníkmi vo vláde a naopak, politikmi zasa tradične na love voličov? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov. To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na bratovi vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave. Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka. Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy. Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. V rokoch 1996-2008 a 2010-2017 pôsobil ako rektor a tiež ako profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americkom rabínskom seminári. Prítomnosť rabína Skorku na Slovensku si všimol aj jeho vatikánsky priateľ pápež František. Na slávnosť odovzdania čestného doktorátu na Trnavskej univerzite mu poslal pozrav v podobe listu. František si v ňom spomína aj na svoju návštevu Bratislavy a osobitne na stretnutie so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Priateľstvo s rabínom Skorkom označuje za dar.

Výsledkom predčasných volieb môže byť parlament, v ktorom budú sedieť iba tri strany: SMER, HLAS a PS. Rovnako tak ich výsledkom môže byť i parlament s desiatkou politických strán. Septembrové voľby tak môžu viesť aj k ďalším predčasným voľbám, či dokonca i k celej sérii predčasných volieb, hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Ficov SMER má našliapnuté k ďalšiemu volebnému víťazstvu. Ak by ale Robert Fico i vyhral septembrové predčasné voľby, ešte to vôbec neznamená, že by SMER zostavoval novú vládu. Na základe aktuálnych preferencií by totiž voľby mohlo vyhrať aj Progresívne Slovensko či HLAS Petra Pellegriniho. V budúcom parlamente tak napokon môžu sedieť iba tri politické strany: SMER, HLAS a Progresívne Slovensko, no rovnako tak je možné, že ich tam bude zastúpených pokojne až 9 či 10 (od Republiky či SaS a OLaNO až po SNS a KDH) . Výsledkom septembrových volieb tak môžu byť, a to už vo veľmi krátkom čase, aj ďalšie predčasné voľby, ba dokonca i celá séria predčasných volieb. Hovorí šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích. Slovensko podľa neho zrejme ešte nestálo pred tak ťažko odhadnuteľnými výsledkami volieb, ako je tomu práve dnes. Volič je znechutený, politikou otrávený a iba veľmi ťažko sa orientuje v nesmierne širokej ponuke, ktorú mu aktuálne dáva naša politická scéna. Máme mimoriadne atomizovanú a polarizovanú politickú scénu, musíme to nejako rozseknúť, hovorí Hřích. Do hry pritom vstupuje aj celkom nový fenomén: Úradnícka vláda kreovaná z vôle prezidentky a počet voličov, ktorí sa rozhodnjú doslova na poslednú chvíľu a na základe aktuálnej emócie je stále pomerne veľmi vysoký. Hrozí tak mimoriadne špinavá predvolebná kampaň s kompromitujúcimi odhaleniami či dezinformáciami mieriacimi na prvú signálnu sústavu a to doslova až na poslednú chvíľu. O aktuálnych volebných preferenciách, ich interpretácií, ale aj o predvolebných trendoch a možných výsledkoch predčasných volieb so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. A ako sa úradnícka vláda kreovaná prezidentkou odrazí na možnej politickej budúcnosti Zuzany Čaputovej pri nadchádzajúcich voľbách hlavy štátu? Témy a otázky pre šéfa prieskumnej agentúry AKO Václava Hřícha. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už od nedele je horúcou témou týchto jarných dní – a to aj vpred hokejovo-šampionátovom čase –striedanie rovno celého vládneho kabinetu. Po tom, ako prezidentka a premiér Heger nenašli prienik svojich predstáv o budúcom personálnom usporiadaní, Zuzana Čaputová otvorila cestu pre úradnícku vládu, ktorej by šéfoval súčasný viceguvernér Ľudovít Ódor. „Nie úradnícka, ale prezidentika“ – aj taká kritika zaznieva. Ak vláda úradníkov bude pre Slovensko prvou skúsenosťou, nemusí ísť o skúsenosť celkom neznámu. Náš geopriestor vymedzený hranicami Európy prináša bohaté skúsenosti. Len medzi rokmi 1989 a 2015 sa tu podľa českého politológa Karlovej Univerzity Miloša Brunclíka sformovalo 53 úradníckych kabinetov. Je autorom viecerých prác na tému úradníckych kabinetov, napríklad Úřednícké vlády v evropských zemích: funkční, či nefunkčí koncept? Čo si vieme odniesť z analýzy toho, ako vznikali, ich legitimity, či vzťahu k politickým stranám pre ten náš slovenský úradnícko-kabinetný príbeh? „Úradnícke vlády sa vyskytujú vo väčšej miere v postkomunistickej Európe, kde je nesporne vyššia miera korupcie“, tvrdí Miloš Brunclík pre podcast Ráno Nahlas. Z jeho analýzy vyplýva, že 45 zo 53 úradníckých vlád bolo práve v postkomunistickom geopriestore. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Investovanie nie je žiadna luxusná služba, ktorá je určená len pre privilegované a majetné vrstvy spoločnosti. Som presvedčený, že každý by mal investovať do svojej budúcnosti a to nielen kvôli zhodnoteniu úspor, ale aj ako ich ochranu pred infláciou, hovorí finančník Michal Nalevanko. Súčasná doba plná kríz podľa neho nie je v dejinách ničím výnimočným. Slováci sú však ešte stále nedostatočne finančne gramotní a tak často nechávame “spaľovať” naše úspory v bankách namiesto ich investovania. Žijeme skutočne krízové časy. Ku kríze bezpečnostnej vyplývajúcej z vojny na Ukrajine, sa pridružila kríza energetická, v ktorej si Európa hľadá náhrady za ropu či plyn z Ruska. No a aby toho nebolo málo, máme tu aj vysokú infláciu, ktorá nám požiera ako platy, tak aj úspory. Na finančných trhoch panuje neistota, predikcie dlhodobého vývoja sú čoraz neistejšie a mnoho investorov tak zaradilo spiatočku a volí stratégiu opatrnosti. Rovnako sa tento pocit neistoty a opatrnosti prelieva aj medzi nás, bežných občanov. Kríza však nie je iba hrozba a straty, kríza je rovnako tak príležitosť a šanca na nové zisky a investície do vlastnej budúcnosti. Ako sa však vyznať v tom, do čoho sa investovať oplatí a do čoho už nie? Sú investície do zlata či nehnuteľností vždy tou najlepšou možnosťou ako zveľadiť svoj majetok? Podľa čoho môžeme spoznať kvalitných finančných poradcov a aké najčastejšie chyby robia Slováci, ktorí sa rozhodli vstúpiť na finančné či kapitálové trhy? No a pre koho je vlastne investovanie vhodné a skutočne na to musíme mať vysoký vstupný kapitál? A napokon, dá sa dnes na slušnú penziu takpovediac nasporiť iba v prvom a druhom dôchodkovom pilieri? "Smrť z oplašenia," to je jedna z najčastejších chýb začínajúcich investorov, tvrdí ekonóm a finančník Michal Nalevanko. Tou ďalšou je zasa považovať banku za priateľa svojich úspor. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Záchranou pred ňou môže byť robot, ktorý sa nemení, nepodlieha tak ani opantaniu mocou“. Pohľad Martina Spana, počítačového vedca, na možný prínos umelej inteligencie aj do politiky. Hrozba či príležitosť? Ešte pred časom téma skôr pre kruhy zasvätencov, aktuálne hit, ktorý zamestnáva ale aj baví masy. Znalí veci s ňou spájajú konkurencieschopnosť krajín, či naopak jej stratu. To v závislosti od toho, nakoľko sa pre politické reprezentácie stane prioritou hodnou finančných injekcií. Umelá inteligencia, a to aj ako „parný stroj“ súčasnosti. Čo dokáže, kde sa vzala a kam nás môže doviesť. Máme sa obávať, či tešiť? Téma pre počítačového vedca, ktorý hovorí, že „umelá inteligencia je jeho život“. Hosťom RánoNahlas je Martin Spano. Fascinácia prišla s dielom 2001: Vesmírna odysea, čo bol na jednej strane prelomový film Stanleyho Kubricka podľa predlohy Arthura C. Clarkea. „Objavil som tam Hala. Fascinoval ma. Nie tým, že všetkých pozabíjal, ale že napriek tomu, že nebol človek, správal sa ako človek“, spomína Spano. Rovnako seriál Knight Rider. „Auto s umelou inteligenciou v ňom pomáhalo chytať zlých ľudí. Bol som taký fascinovaný, netušiac že ide o scifi, že som povedal otcovi, aby sme si také auto kúpili“. „Autonómne autá ešte potrebujú pár rokov, tak sa to môže nakoniec aj splniť“, hovorí s úsmevom odborník na umelú inteligenciu. „Umelá inteligencia je použitie počítačov na úlohy, ktoré predpokladali ľudskú inteligenciu“ – Martin Spano približuje, čo je umelá inteligencia. Môžeme podľa neho hovoriť aj o autonómnom systéme, ktorý sa dokáže rovnako autonómne rozhodovať. Príhodnejšie pomenovanie vidí vo výraze „kognitívne systémy“. Ide podľa neho o systémy, ktoré „pomáhajú zvyšovať naše vlastné kognitívne schopnosti. Systémy, ktoré vidia, počujú, komunikujú, spracovávajú tieto informácie a rozhodujú sa“. „Radšej budem mať od chladnej ocele vynikajúcu odpoveď, ako od človeka odpoveď zlú“, hovorí o svojej skúsenosti s aktuálnym hitom ChatGPT. „Prišiel som na to, že mi radí fantasticky“. Spano približuje, že napríklad samotný chatGPT dokázal „vstrebať“ vyše polovicu webu a „z toho sa natrénovalo“. Systém podľa neho však len odpovedá tým, čím ho naplnil človek. „Ak čítame, že umelá inteligencia si myslí to a to, nie je to správna formulácia. Umelá inteligencia to len berie z názorov človeka“, vysvetľuje. Zatiaľ nie je podľa neho kreatívna. „To je práve priestor pre človeka pre budúcnosť. Napriek zdaniu kreativity človek je ešte veľmi dôležitý, pretože umelá inteligencia sa učí z jeho diel, z jeho kreativity.“ Môže prísť moment, v ktorom sa stane autonómnou? „Predpovedať je zložité, zvlášť keď ide o budúcnosť“, Spano reaguje vetou klasika. Ale ilustruje to tým, že ešte pred piatimi rokmi väčšina ľudí o niečom ak chat GPT ani len netušila a o desať rokov tu budú veci, o ktorých netušíme dnes. Autonómii umelej inteligencie dáva dvadsať rokov a to s pravdepodobnosťou 60 percent. „Som presvedčený, že raz to nastane“. Umelá inteligencia „parný stroj“ súčasnosti Ak vynález parného stroja Jamesom Watom spôsobil priemyselnú revolúciu, umelá inteligencia prinesie podľa Martina Spana bez pochyby novú. „Stačí sa pozrieť, že prišlo zatiaľ len pár vecí ako generátory obrázkov, textu či videa, a už rozprávame o tom, ako sa to dotkne polovicu zamestnaní. A to sme ešte nič nevideli“, tvrdí. Umelá inteligencia kompatibilná s človekom Podľa Spana ľudstvo čaká veľmi pozitívna budúcnosť, ktorú budú vďaka novým technológiám charakterizovať obrovské prebytky. Je to však podmienené výzvou pripraviť umelú inteligenciu kompatibilnú s človekom. „Nestačí, aby bola len inteligentná – aj zločinec je inteligentný. Len inteligentná umelá inteligencia tak dokáže dokonale zničiť svet. My ju musíme urobiť ľudsky kompatibilnú“, vystríha. Ako na to? Spano hovorí o „scifi“ riešení: „musíme s ňou jednoducho splynúť“. Politické presahy umelej inteligencie Nastavenie algoritmov sociálnych sietí, za ktorými sú tzv. „odporúčiace“ umelé inteligencie, v súčasnosti podľa Spana privádza k nevídanej polarizácii spoločnosti. Vedie k nej vytváranie bublín, v ktorých sa človek uisťuje vo svojom nastavení, a to práve vďaka algoritmom, ktoré ho sýtia napríklad na základe jeho predchádzajúcich vyhľadávaní na sieťach. „V minulosti sme mali takúto polarizáciu len v prípade náboženstiev. Niekto bol zanietený pre jedno, iný pre druhé. Dnes máme už takmer pre každý názor až postoj zanietenia, pretože práve algoritmy umelej inteligencie na pozadí nás v tom zanietení podporujú“, vysvetľuje. „Tieto algoritmy nás držia v slučkách“, tvrdí Martin Spano. Východiskom a záchranou pred nimi má byť „socializácia“ s inými, „networking“ – spájanie sa, komunikácia, otvorenosť iným názorom. Predpokladá, že táto otvorenosť iným názoom a cesta k nej sa raz bude musieť stať obsahom učebných osnov, ako napríklad etika, či iné predmety. Záchrana demokracie „vylepšením“ umelou inteligenciou? „Ak chceme demokraciu poznačenú sebecstvom človeka z

Grigorij Mesežnikov sa narodil v Rusku, sleduje pozorne, čo sa tam deje a je jeden z mála expertov, ktorí tvrdili, že Vladimir Putin je schopný rozpútať vojnu a že tak aj urobí. Je ale niečo, čo ho za viac ako rok vojny prekvapilo? Politológ v podcaste menuje dve veci, a to odvahu Ukrajincov a postoj ruského obyvateľstva. Vysvetľuje, že koncom 90. rokov bol režim na križovatke, no ubral sa zlým smerom. Dal prednosť najrepresívnejšej sile v spoločnosti. „Tá napokon Rusko zaviedla do obrovskej čiernej diery,“ hovorí. Grigorij Mesežnikov tiež v podcaste vysvetľuje, prečo neverí tomu, čo tvrdí Kremeľ – a teda, že Ukrajina sa pomocou dronov pokúšala spáchať atentár na ruského prezidenta Vladimira Putina. Naopak, myslí si, že je za tým samotný ruský režim. „Spochybňuje to viac vecí. Smer letu, časový rozdiel medzitým, kedy sa to udialo a kedy videá zverejnili. Moja hypotéza je, že v tom čase vypracovali plán, ktorého zmyslom bolo zvýšiť mobilizáciu ruskej spoločnosti na podporu režimu," tvrdí. Rusko potrebuje mobilizovať ľudí pre blížiacu sa ukrajinskú protiofenzívu a práve toto môže podľa politológa pomôcť. Môže ísť podľa neho o symbolický význam, že Ukrajina Rusko už poráža priamo v centre štátu, v srdci ruského režimu. „Má to psychologický rozmer. Časť mladých sa môže chytiť na to, že Ukrajinci stratili zmysel pre realitu a zaútočili na Kremeľ. A že základy ruského štátu sú ohrozené a chcú im zabiť prezidenta," približuje s tým, že to môže zasiahnuť menej informovaných Rusov s imperialistickými predstavami. Politológ tiež v podcaste opisuje, v čom sa ruský prezident zmenil a v čom ostal rovnaký – napríklad je podľa neho rovnako autoritársky, či rovnako neempatický, no zároveň viac podozrievavejší a diktátorskejší. No a je aj nebezpečnejší? „Putin ešte nevyčerpal zoznam darebáctiev, ktoré by mohol spáchať. Dúfam, že k tomu nedôjde,“ hovorí Mesežnikov a aj ich v podcaste približuje. Slovensko patrí popri Bulharsku dlhodobo k najviac proruským krajinám v EÚ. Mesežnikov v podcaste približuje, čo všetko to spôsobilo. Zároveň približuje aj najväčšiu obavu proruských politikov na Slovensku – a to víťazstvo alebo aspoň čiastočné vojenské úspechy Ukrajiny do našich parlamentých volieb. „Bude to pre nich znamenať krach. Toho sa boja najviac." Zmení sa zahraničné smerovanie Slovenska po voľbách? Podľa známeho politológa sa za päť mesiacov môže udiať hocičo, no ostáva optimista. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zatiaľ najhorší v histórií. Štátny rozpočet by potreboval zlepšíť o vyše 6 miliárd. Na ozdravenie máme asi 10 rokov a cestou môže byť kombinácia škrtov ako i zvýšenia daní z nehnuteľností, ktoré sú u nás extrémne nízke. Hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Práve dnes, 4. mája, uplynie pre vládu dvojročná výnimka a automaticky sa zapnú sankcie vyplývajúce z dosiahnutia ďalšieho pásma takzvanej dlhovej brzdy. Jednou z nich je, že vláda musí povinne viazať 3 percentá rozpočtu, čo tento rok predstavuje vyše 700 miliónov. “Povinné viazanie zabezpečíme tak, že naši občania ani firmy ho nijako negatívne nepocítia,” tvrdí štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek a dopĺňa, že tieto peniaze použijú z rezervy určenej na kompenzáciu pre štátne podniky v súvislosti s energokrízou. Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je však vysoko riziková a tak sa opäť zrejme nevyhneme povestnému uťahovaniu opaskov či zvyšovaniu daní Prečo je dôležité opäť šetriť a znižovať vysoký štátny dlh a čo by sa stalo, ak by sme to neriešili? V budúcnosti nás navyše čaká aj demografická kríza, bol teda matovičov prorodinný balíček zmysluplným opatrením alebo ide skôr o rozšafnú predvolebnú kampaň? Existujú rýchle a bezbolestné opatrenia na zrazenie potravinovej inflácie a sú slovenské dôchodky naozaj tak nízke ako to často počúvame z úst politikov? “Úroveň slovenských dôchodkov je primeraná veľkosti našej ekonomiky," tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ján Benčík v politike končí a už nebude kandidovať. Andrej Kiska ho sklamal. Kto sú podľa neho voliteľné strany v najbližších voľbách? Ján Benčík bol zvolený za Za ľudí, ale dnes je členom klubu SaS. Dlhodobo sa venuje extrémistom, a aj oni jemu – boli mu dokonca zvoniť na dvere v jeho bydlisku. Napriek tomu sa nebojí a chodí verejnou dopravou. Poslanec priznáva, že sa mu, rovnako ako tejto koalícii, na potláčaní extrémizmu od volieb nepodarilo veľa zmeniť. Čím to je? Prečo sa mu nepodarilo nič presadiť? Tvoria politici zlo a nenávisť, alebo len reagujú na objednávku ľudu, ktorý si zlo a nenávisť žiada? Kto sú vlastne extrémisti v slovenskej politike, a kto je krajná pravica? Môže byť človek fašistom len trošku, len v jednej téme? Rozhovor s Jánom Benčíkom v parlamentnej knižnici nahrával Peter Hanák.

Vymýšľame tu koleso, robíme to systémom “pokus omyl”, ale nejdeme ani tak ďaleko, že by sme boli ochotní sa pozrieť na to, či nám to koleso funguje a či sa krúti. Sme v štádiu, že to robíme už iba ako akýsi kozmetický newspeak, hovorí o tom, ako na Slovensku riešime témy diskriminácie právnička z organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová. Tým aktuálnym prípadom je žaloba EK kvôli rasovej segregácii rómskych detí. Diskriminácia začína už v jazyku. Je už v tom, že delíme ľudí na my a oni a tým, čo nie sú takí, ako my, upierame práva, ktoré si nárokujeme my sami. Lebo sú skrátka iní a tým pádom sú akosi “menej”. Slovensko je príkladov diskriminácie plné. Od susedov, ktorí nedožičili zdravotne hendykepovanému schodiskovú plošinu, ktorá by mu umožnila kontakt s okolitým svetom, cez sexuálne obťažovanie mentálne znevýhodnených detí a mládeže po šikanu na školách, “ageizmus”, teda diskrimináciu seniorov pre ich vyšší vek k diskriminačnému správaniu pri pôrodoch až napokon po upieranie práve LGBTI komunite či rasovú segregáciu rómskych detí na školách. V tomto prípade nás, teda Slovensko, aktuálne už na európskom Súdnom dvore dokonca žaluje aj Európska komisia pretože to vyzerá tak, že už celé roky riešenie tohto vážneho problému skôr predstierame než ho skutočne a účinne riešime. No a výsledkom sú tak mnohé, dnes už zrejme nezvratne, poškodené detské osudy a možnosti ich ďalšieho uplatnenia sa v živote. O téme diskriminácie sa budem v dnešnom podcaste zhovárať s právničkou a lektorkou z organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Jankou Debrecéniovou. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.