Ráno Nahlas 🎙

Silný sociálny štát, opätovný strop pre dôchodkový vek, vyššie dôchodky pre ultra sedemdesiatnikov a trináste dôchodky v garantovanej výške tých priemerných, naviac „dôstojný“ dôchodok rovno v ústave. Ale aj „prehodnocovanie štruktúry a nastavenia viac pilierového systému dôchodkov“. Koaličné zámery štvrtej Ficovej zostavy v oblasti dôchodkov. To všetko v situácii, keď je krajina rekordne zadĺžená a pod tlakom konsolidovať – a teda sporiť. Kde to na to chce nová vládna zostava zobrať? Pri trinástych dôchodkoch vidí zdroje v tom, čo ľudia dávajú mimovládkam. Čo pri ďalších zámeroch? Neulakomí sa na miliardy z druhého piliera, ako to v jeho histórii urobila už štyrikrát? Téma pre exministra Jozefa Mihála. „Je to delostrelecká príprava na otvorenie druhého dôchodkového piliera“. Exminister Jozef Mihál reaguje na zámery aktuálnej vládnej zostavy s dôchodkami. Očakáva, že to, čo sa aktuálne mediálne deje s rodičovskými dôchodkami, s miernym časovým odstupom očakáva aj druhý dôchodkový pilier. Aktuálne je v ňom vyše trinásť miliárd dôchodkových úspor. V doterajšej histórii sa Ficovým vládam z neho podarilo presmerovať na účty Sociálnej poisťovne vyše miliardu eur. Počas štyroch otvorení systému a masívnej kampani z neho odišlo vyše 300 tisíc ľudí. „Toto je obrovské lákadlo pre politikov tohto typu“, hovorí exminsiter Mihál. V podcaste sa tiež dozviete, kde by hľadal potrebné úspory on. Nahrával Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Viac o programe zájazdu sa dočítate v článku na Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/EbcPa7G/originalny-darcek-uz-tieto-vianoce-vymente-zoo-za-skutocnu-divocinu/?preview=731c15fbb3c3acfaec9bead8c54c951ac6b21668f976678950dd3463c576557e alebo na www.satur.skSatur 13.11.2023

Vyhlásenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej sú desivé, hovorí filmová producentka a osobnosť Novembra 89 Zuzana Mistríková. Podľa nej kultúra a umenie sú síce výsledkom dejín, ale v nich takmer nič nie je čisto a rýdzo slovenské. „Tak ako je absurdné sa tváriť, že niekto má tisíc rokov čisto slovenský rodokmeň,“ hovorí Zuzana Mistríková. Maticu slovenskú považuje za hlásnu trúbu najpovrchnejších prúdov. Keď si ľudia budú mať vybrať, či dajú 2 percentá mimovládkam alebo rodičom, spôsobí to rozvrat a nenávisť v rodinách.Kultúra vlády buď nezaujímala, alebo ju zneužívali na propagandu. Dnes sledujeme pokus o romantizovanie kultúry národa z 19. storočia a politici majú prázdne slová. Je slovenskou kultúrou slovenský preklad Shakespeara?Čo vlastne môže pokaziť minister kultúry? Podľa Zuzany Mistríkovej to môže byť spoločenská atmosféra a vzťahy medzi ľuďmi.Prečo je problém degradácia jazyka na najvyššom poste na ministerstve kultúry? Môže sa podpora kultúry zmeniť na podporu propagandy? Ak by ministerka chcela znásilniť kultúru, musela by porušiť, alebo sa pokúsiť zmeniť množstvo zákonov. Zuzana Mistríková hovorí, že je podlé nechať ľudí vybrať si, či podporia mimovládky alebo vlastných rodičov. Najviac to podľa nej ublíži samosprávam a jednoduchším rodinám.Ak si koalícia rozdelí RTVS a politicky ovládne verejnoprávne médiá, bude to podľa nej demonštrácia moci a absurdné vyhadzovanie verejných peňazí. Vládnu propagandu ľudia nebudú pozerať a všetci sa na nej budeme zabávať ako na Rafaelovi Rafajovi v uniforme, tvrdí filmová producentka. Budeme fungovať ako v 90. rokoch a službu verejnosti budú plniť iné médiá.Ako vyzerá silná slovenská filmová jeseň a čo sa oplatí pozrieť si v kine?Čo má zmysel dnes hovoriť o Novembri 89 generáciám, ktoré nezažili totalitu?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Martin Navrátil je druhým Slovákom, ktorý dobyl južný pól, je však úplne prvým, ktorý sa k Južnému pólu dostal na vyše tisíc kilometrovej ceste od pobrežia. “Nie, toto nebola žiadna počítačová hra, kde má hrdina k dispozícií tri životy. Tam sa každá chyba veľmi kruto trestá a neodpúšťa sa, hovorí skúsený cestovateľ Martin Navrátil. A ako sa v dôsledku klimazmeny mení naša planéta?1047 kilometrov a takmer 50 nocí v stane pri priemernej teplote mínus 30 stupňov. Aj tak vyzerala cesta Martina Navrátila za jeho snom, dobyť Južný pól.Chlad, silný protivietor, únava, pocit samoty, oslepujúce slnko či tzv. Biele peklo, kde človek stráca akúkoľvek orientáciu, i tak vyzeral jeho pochod na najjužnejšie miesto našej planéty. A tam? Tam nie je absolútne nič, hovorí Martin Navrátil.Čo všetko znamená dosiahnuť Južný pól, aké nástrahy na polárnikov čakajú, ako sa vyrovnať s neustálym chladom, vetrom, pocitmi samoty, zlými podmienkami na tú najzákladnejšiu hygienu a ako sa vôbec dá pripraviť na, pre nás, až nepredstaviteľné podmienky? No a napokon, stálo to všetko za to?A ako sa mení naša pláneta tvrdo čeliaca rapídnym zmenám klímy?Ráno Nahlas so skúseným cestovateľom a polárnikom Martinom Navrátilom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„To je jeden z tých dní, keď si budete vždy presne pamätať, čo ste robili“, tak reaguje na sobotu, siedmy október. Besnenie medzi radikálmi Hamasu a Izraelom má mesiac. Po prvotných zverstvách radikálov prišla odveta – bombardovanie a pozemná operácia Izraela. Obe za sebou zanechávajú smrť, bolesť a spravodlivý hnev odplaty zo strany pozostalých...a opäť len zárodky ďalších konfliktov. Posledný víkend eskaloval ešte aj do hrozby použia atómovej bomby na vyhladenie Gazy, ako neprípustný a zavrhnutia hodný výkrik radikála vo svojej vláde ho okamžite odsúdil premiér Netanjahu. A hoci sme v našich stredoeurópskych končinách konfrontovaní najmä s vojnovým spravodajstvom tohto konfliktu, krajinu musí žiť a pracovať, aby mohla ísť ďalej. Čo urobil 7. október s Izraelom, ktorý je už pre svoju históriu odkázaný na spolunažívanie židov a arabov? Téma pre Janu Shemesh, slovenskú novinárku, ktorá si Izrael zvolila za svoj druhý domov. „O pol siedmej ráno nás zo spánku strhla siréna. A hoci sme si spočiatku mysleli, že sa susedom len omylom spustil alarm, o chvíľu sme pochopili – pre špecifiskosť toho zvuku – že sú to sirény. S manželom a dcérou sme utekali do našej tzv. bezpečnej izby, ktorú máme v byte“, rozpráva novinárka a prozaička Jana Shemesh. Podľa jej rozprávania boli doslova nalepení na televízor a s postupujúcim časom začali chápať, že „sa deje niečo hrozné, bezprecedentné, čo sme nikdy nezažili“. Ako šok prežívali fakt, že radikálom Hamasu sa podarilo preniknúť cez hraničnú bariéru a napáchať prvotné zverstvá, ktorých rozsah a krutosť začali naplno vychádzať najavo až s postupujúcim časom. Podvedomý strach prichádzal aj z faktu, že epicentrum vyčíňania radikálov bolo relatívne blízko, ani nie sto kilometrov vzdušnou čiarou. Odísť či zostať?Ak sa otázkou o možnom vycestovaní z Izraela Jana a jej rodina zaoberali pred konfliktom, aktuálna vojna a jej následky najmä v podobe narastajúceho antisemitizmu na Západe tieto úvahy zastavili. „K úvahám o vycestovaní nás ešte pred vojnou viedla slabnúca demokracia, po vojne však túto možnosť vôbec nezvažujeme. Máme strach z narastajúceho antisemitizmu, ktorý vidíme na Západe“, vysvetľuje Jana. „Neviem si predstaviť, že moja dcéra by študovala niekde na západnej univerzite a niekto ju tam – a poviem to veľmi škaredo – opľuval za to, že je Izraelčanka alebo Židovka. To je pre mňa neprijateľné!“, dopĺňa. Za hrozný označuje novinárka Jana Shemesh fakt, že v 21. storočí dostávajú Izralčania od svojej vlády výstrahy, aby zvažovali cesty do zahraničia. A ak už do zahraničia cestujú, aby nehovorili po hebrejsky. Aby nemali na hlavách jarmulky, nenosili retiazky z Dávidovou hviezdou, podľa ktorých by boli identifikovateľní. „To mi príde hrozné“, hovorí Shemesh. Napriek vojne sa život v Izraeli nezastavil. Ako sa však prejavuje aj v tých najbežnejších situáciách? Aj na to nájdete odpovede v rozhovore s Janou Shemesh. Hovoriť o radosti jej príde v tomto čase nepatričné, teší sa už z faktu, že nemusia riešiť situácie, ktorým sú vystavení v Izraeli mnohí.„Máme priateľov a známych, ktorí prakticky denne chodili na pohreby. Mám priateľky a tiež sú to spolužiaci môjho muža, ktorých deti už sú v armáde. A tí zas chodia na pohreby svojich priateľov. To sú dvadsaťročné – použijem to slovo – deti“, rozpráva Jana. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

To, s čím po Novembri 89. zápasíme je to, že veľké zločiny, ktoré sa tu počas fašistickej či komunistickej totality stali, sme prešli mlčaním a neboli potrestané. Prešli tu zločiny, ktoré sa tu diali s odobrením štátnej moci. Môžeme sa potom čudovať, že aj po Nežnej revolúcii tu máme zločiny, kryté štátnou mocou? Pýta sa novinárka, ktorá systematicky mapuje našu národnú pamäť Soňa Gyarfášová. Hrubá čiara za minulosťou po novembri 89 bola podľa nej chyba. Komunizmus je totiž rovnaké zlo ako fašizmus.„Ľudská pamäť je príšera; človek zabúda - pamäť nikdy. Všetky spomienky ukladá. Niektoré veci pre nás odkladá, iné pred nami ukrýva - a po čase ich vyvoláva do nášho vedomia úplne podľa vlastnej vôle. Človek si myslí, že má pamäť, ale je to presne naopak, pamäť má jeho!“ John IrvingČudujete sa, že je to tu u nás často: “Krok sun krok”, respektíve: “Krok vpred a potom zasa dva kroky vzad?”Deje sa to totiž zas a znova, neustále dookola. Staré známe, opakujúce sa a pritom nesmierne nefunkčné a paralyzujúce vzorce správania sa, v ktorých recyklujeme stále ten istý príbeh večných obetí pričom tí naši páchatelia zla sa opätovne vracajú do funkcií ako postavičky v orloji aby opäť a znova páchali to isté zlo, len tentoraz už pod inými heslami, v iných farbách dresov a s inou piesňou na perách.Prečo je to tak a čo to o nás hovorí?Odpoveďou môže byť aj naša obrovská nechuť čeliť vlastnej minulosti, je všemožným tieňom a naša neochota poctivo a čestne sa pozrieť do zrkadla toho, kým sme boli, z čoho koreníme a kým ako národ či spoločenstvo vlastne sme.  Nie, už žiadny “Pštrosí večierok”. Naopak, tak, ako znie titul slávneho filmu s Barbarou Streisand a Robertom Redfordom: “The way we were”. Takí sme boli.Hrdinovia, ale aj páchatelia- a občas oboje v jednom. Lebo, to sme my. Hrdinovia aj zloduchovia. Áno, aj takí sme boli.  A možno iba tzv. Bystanders, teda prihliadajúci sa - zlu, ktoré v 20. storočí lemovalo dejiny Slovenska v miere občas až neznesiteľnej. Raz to bola hnedá fašistická totalita a potom zasa totalita červená - boľševická.Čo sme sa teda z tejto zrážky s “Veľkými dejinami”, ako i nami samotnými naučili? A ako sme vlastne v tejto konfrontácii so zlom - páchanom neraz nami samotnými, historicky obstáli? A napokon, čo o týchto kapitolách našich vlastných dejín vieme a najmä: Chceme to vôbec vedieť?O našej pamäti, o tom, kým sme boli a z čoho vyrastáme ako i o tom, kde bytostne dejinne koreníme. O našich hrdinoch, ale aj o našich páchateľoch. A o tom, prečo si ich dnes tak málo všímame a oceňujeme, hoci nám ešte stále majú čo povedať. Tak prečo sa tak neradi pozeráme do zrkadla našich vlastných dejín a prečo je to tak veľmi potrebné - čeliť našej minulosti?Počúvate ráno Nahlas, s novinárkou Soňou Gyarfášovou z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Päťmesačná ministerka kultúry, skúsenosť, o ktorej hovorí ako o „neprenosnej“ a „výnimočnej“; predtým riaditeľka Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla, Opery národného divadla a Štátnej opery v Prahe či Film Europe Media Company. Ale aj záchrankyňa starej dedinskej školy v Kokave nad Rimavicou. Kultúrna manažérka a teatrologička, ale najmä človek kultúry - Silvia Hroncová. Neprenosnosť ministerskej skúsenosti vidí v dvoch rovinách: v spolupráci so „vzácnymi kolegami“ z vlády odborníkov, ako spomína čerstvá exministerka a v tom, že v tridsiatke podriadených organizácií ministerstva kultúry stretla „veľmi zaujímavých ľudí, ktorí pracujú v kultúre“. „A boli niektoré organizácie, do ktorých som ako minister prišla až ja, hovorili mi“, spomína Silvia Hroncová. Pre jedného ministra je podľa nej dôležité nielen spoznanie rezortu, ale najmä živá komukácia s ľuďmi, ktorí v ňom pracujú. „Môžete poznať návody, ako to prostredie zlepšiť, no nezastupiteľné je spoznávať ľudí, vypočuť si ich, ich problémy, nápady a to vás môže inšpirovať k lepším riešeniam“, tvrdí. „Neprenosnosť“ svojej skúsenosti však chce prevteliť do „nových nápadov“ pre kultúru na Slovensku. Ako vidí budúcnosť verejnoprávnej RTVS? „Nebolo veľmi šťastné zrušiť tak rýchlo koncesionárske poplatky“, tvrdí exministerka Hroncová„Neprebehla diskusia a to bolo veľkou chybou“, dopĺňa. Vymeniť príspevky divákov a poslucháčov na jednej strane aktuálne zaručí pre RTVS viac peňazí, na strane druhej môže inštitúciu držať v područí politikov. Aktuálne nastavenie, keď poslanci odsúhlasili RTVS 0,17% HDP, môže parlamentná väčšina kedykoľvek zmeniť obyčajným zákonom. Na priamu otázku, či RTVS s takýmto modelom financovania nebude viac na úžitom politikom ako verejnosti exministerka opakuje, že „nebolo to šťastné rozhodnutie“. „Mali by sme sa snažiť, aby RTVS zostala verejnoprávnou inštitúciou, nezávislou od politikov“, dopĺňa. „Vyspelosť krajiny sa meria aj mierou nezávislosti verejnoprávnych médií. Uvidíme, či tento zákon bude platiť. Či RTVS po novom roku skutočne dostane sľúbených 0,17 percenta HDP“, pýta sa Hroncová. Generálneho riaditeľa RTVS by mali podľa nej voliť nie politici, ale odborníci. „Môžeme sa inšpirovať Českou repoublikou. Tam sa riaditelia ČT a Čro volia v radách“, poukazuje. Opätovné delenie RTVS? Nové povolebné usporiadanie s novou parlamentnou väčšinou strán Smer, Hlas a SNS prinieslo aj tému možného opätovného delenia RTVS. V politickom zákulisí sa hovorí aj o vplyvovom obsadení: Smer - televízna zložka, SNS - rozhlasová. Exministerka Hroncová hovorí, že by to bolo chybou. „Je veľmi dôležité, aby RTVS zostala nezávislá, apolitická a naďalej vykonávala verejnú službu“, argumentuje exministerka. „Na delenie RTVS nevidím žiadny dôvod“, tvrdí. „Malo by sa zadefinovať, čo je cieľom toho rozdelenia. Ekonomika to určite nebude, lebo náklady na rozdelenie by boli určite vyššie“, poukazuje. Čo so snahami o oslabovanie tradičných médií na úkor alternatívnych?„Musia sa ozývať profesionáli, umelci, novinári“, na druhej strane „nemožno zanedbávať vzdelávanie v oblasti mediálnej výchovy“, reaguje Hroncová. „Mám obavy o rezort pod vedením M. Šimkovičovej“„Je mi ľuto, že rezort nie je obsadený niekým, kto má ku kultúre dlhodobo vzťah, koho kultúrna obec vníma, poznám a koho rešpektuje. Ide už o predpoklady, keď sa vytvárajú podmienky pre kultúru oveľa ľahšie“, hovorí exministerka Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Ona nemá vôbec žiadne skúsenosti na poli kultúry a nemá ani žiadne odborné predpoklady aby tento rezort viedla, hovorí o novej šéfke rezortu kultúry producentka Wanda Adamík Hrycová. Problém je podľa nej ale oveľa hlbší a spočíva v dlhodobom nezáujme o rezort kultúry, ako aj v neprofesionalite štátnej správy. Bude opäť minister kultúry utekať pred umelcami s kabátom na hlave?“Snažil som sa chodiť v kruhu a dúfal som, že takto pôjdem rovno,” napísal svojho času klasik absurdnej literatúry Samuel Beckett.Protestovala, verejne a nahlas, voči nominácií Tomáša Tarabu na post ministra kultúry. Výsledkom je, že Taraba sa stal ministrom životného prostredia a do kresla šéfky rezortu kultúry zasadla bývalá moderátorka Markízy a tvár TV Slovan Martina Šimkovičová. Na čo to bolo dobré a čo môžeme od tváre TV Slovan čakať?Na verejnosti sa nová šéfka rezortu kultúry už uviedla a to listom svojmu českému rezortnému kolegovi pri príležitosti 105. výročia vzniku Československa. Ten list vzbudil (na tento typ korešpondencie) až nebývalo veľký záujem, ako aj množstvo pobavených, či dokonca až vydesených reakcií. Pôsobenie šéfky rezortu kultúry, ale bude nepochybne oveľa zásadnejšie ako i dôležitejšie, než je jeden, nie celkom vydarený, list alebo pár kontroverzných statusov na sociálnej sieti, ktorými sa aktuálna ministerka zapísala do našej verejnej mienky.Byť ministerkou kultúry znamená mať pod palcom divadlá, galérie, múzeá, knižnice, design, rôznorodé festivaly na medzinárodnej úrovni, ako i celé bohatstvo kultúrneho priemyslu či našich kultúrnych tradícií.  O tom je pôsobenie ministerstva kultúry, ktore môže značne pozdvihnúť, ale aj doslova zabiť to, kým ako kultúrny národ sme a kým by sme byť chceli, mali či mohli. A najmä, čo ako malý národ v komplikovanej geopolitickej i kultúrnej situácií Strednej Európy, chceme aby o nás Svet vedel.“Môžeš mať politického nominanta ako ministra, pokiaľ všetci okolo neho sú profesionáli, ktorí tam dlho pôsobia a rozumejú svojmu rezortu. V tom prípade to fungovať môže. Náš problém ale je, že keď sa vymení minister, tak sa vymení na ministerstve aj vrátnik. Toto je, žiaľbohu, pliaga a preto u nás štát funguje tak, ako funguje., hovorí dlhoročná úspešná filmová i divadelná producentka Wanda Adamík Hrycová na margo pôsobenia novej šéfky rezortu kultúry Martiny Šimkovičovej. Podľa nej treba dať novej ministerke šancu, zároveň však dodáva, že má aj značné obavy:“Mám hlavne obavu o rast dezinformácií a to, čo považujem za jednu z najdôležitejších agiend rezortu kultúry, a to je boj s dezinformáciami, tak to bude proste zabudnutá agenda. To sa pod Martinou Šimkovičovou asi diať nebude,” tvrdí Adamík Hrycová. Problémom však podľa nej je, i redukcia našej kultúry, tak, že sa nebude brať ohľad na pestrosť a bohatosť našich tradícií, ktoré netvoria iba fujary, valašky či krpce, ale aj nemecká, maďarská, židovská či rómska kultúra a ich tradície a kultúry.Čo budú výzvy našej kultúry pod gesciou Martiny Šimkovičovej a prečo sa ministra kultúry netreba báť? Alebo treba sa báť nového vetra na rezorte kultúry?Čo je to tá kultúra a prečo je pre nás všetkých dôležitá? Ako si definovať jej priority a kto je kompetentný do toho hovoriť? A prečo sme za 30 rokov od Novembra 1989 doteraz nedokázali nakrútiť celovečerný film o hrdinovi SNP generálovi Golianovi? No a ako to, že v susednom Česku máme seriály ako Prvá republika či Bohéma, ale my sa umelecky nevieme vrátiť ani k tak kľúčovým okamihom našich dejín, akými ú SNP, normalizácia či boj o hranice štátu v roku 1918?Témy a otázky pre producentku a prezidentku Filmovej a televíznej akadémie Wandu Adamík Hrycovú. Počúvate Ráno Nahla, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Bobšinský.

Mladý židovský otec, tlačí kočík, no cez ramenu mu visí automatická puška. Alebo: párik zaľúbencov, no on má cez plece samopal. A do tretice: trhy arabských obyvateľov Izraela bez židovských stálych zákazníkov. Obrazy Izrael týchto dní poznačené vojnou s radikálmi Hamasu.Blízkovýchodný spravodajca Českej televízie David Borek nimi ilustruje nastupujúcu nedôveru ako ovocie vojny. „Nedôvera sa vkráda aj tam, kde predtým nemala miesto: medzi židov a arabov, ktorí žili v susedstvách“, ilustruje. V Izraeli začínal ako pekársky učeň – to ešte v čase svojich štúdií. Aktuálne je pre susednú Českú republiku hlasom a tvárou verejnoprávneho spravodajstva z vojnovej oblasti, kde sa už takmer mesiac krvavo bije Izrael s radikálmi Hamasu. „Idea štátu Izrael v sebe niesla dať židom miesto, kde budú doma, bez útlaku väčšiny po skúsenostiach s pogromami v Rusku, nacizmom v Nemecku. Vrátime sa do svojej historickej vlasti a v nej budeme v bezpečí“, vysvetľuje David Borek. Pocit bezpečia pritom podľa neho stelesňovala po dlhé desaťročia izraelská armáda. „Zverstvá zo 7. októbra tento pocit vymazali. Beztrestne tam niekoľko hodín vyvádzali zvieracie gangy radikálov Hamasu, po ktorých zostávala smrť“, rozpráva Borek. „Optikou Hamasu to pritom malo zmysel. Zasievať strach, čo je presne definícia terorizmu“, dopĺňa. „Aby židia nepovažovali Izrael za krajinu, v ktorej by mali byť v bezpečí“. Tento pocit si podľa blízkovýchodného spravodajcu Českej televízie odnesie najmenej jedna generácia. Horúca fáza vojny môže mať podľa Davida Borka aj mesiace, doterajší vývoj udalostí však vyhodnocuje ako možné rozšírenie konfliktu smerom na libanonský Hizballáh. „Domnievam sa, že čelíme koordinovanému pokusu Iránu s pomocou svojich spojencov zničiť židovský štát a zároveň, čo je podstatné, zaútočiť na Západ“, uvažuje Borek. Ako sa zažíva krvavý vojnový konflikt v epicentre? A čo má napočúvané od miestnych, keď sám s nimi hovorí aj v ich rodnej hebrejčine? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Primárnou povinosťou Katolíckej cirkvi na Slovensku, je povedať, že tisova verzia kresťanstva nemá s kresťanstvom nič spoločné. Práve naopak, je to doslova antievanjelium lásky k blížnemu. Kým sa s tým nevyrovnáme, tak sa to tu bude vracať. To však môže urobiť iba cirkev, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. A ako sa vyrovnať so smrťou: Či už našou alebo našich blízkych?Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť preto: Pamätaj na smrť.Áno, práve v tieto dni, dni keď sa otvárajú brány medzi svetmi živých a mŕtvych, keď si opäť pripomíname sviatok zosnulých si mnohí z nás znova a nástojčivo kladieme otázku: Čo je to smrť a aký je jej zmysel?Je smrť definitívny koniec, zánik a zmar? Alebo je to bolesť a jazvy, keď nám Dáma s kosou vytrhne z nášho náručia našich blízkych a milovaných? Je smrť zmierenie a úľava od každodenných krížov, starostí a bied alebo je to posledný a spravodlivý odpočet či sú to azda dvere do úplne iných dimenzií presahujúcich našu obmedzenú fyzickú a materiálnu skúsenosť?V tejto dobe plnej neistôt, tak zostáva len jediná istota, istota smrti. Čo však tá smrť je a ako sa s vlastnou konečnosťou a smrteľnosťou vyrovnať? A ako v jej tieni prijať a zmieriť sa s odchodmi našich blízkych a milovaných? No a napokon, ako život v tieni našej smrteľnosti, ale aj našej snahy vytlačiť toto vedomie z našich životov, ovlyvňuje to, kým sme, ako konáme a ako vyzerá naša spoločnosť? A kde je v to všetkom miesto cirkví? Témy a otázky pre kazateľa Cirkvi bratskej, ale aj básnika a spisovateľa Daniela Pastirčáka.“Podľahli sme smiešnej pýche. Žijeme nepokornú dobu, dobu neúcty a nerešpektovania tých, ktorí majú iní názor či pohľad na život a svet. Kým sa na Slovensku nenaučíme, že kompromis nie je prejavom slabosti a že sa potrebujeme navzájom prijať a hľadať vzájomne schodný kompromis, tak dovtedy sa nám bude zas a znova opakovať ten istý príbeh, až kým to ľudí prestane baviť a odsťahujú sa odtiaľto kamsi preč,” hovorí Daniel Pastirčák.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. „V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. „Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. Únava z vojnyUkrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ja nemám strach pretože som zažil epochálny pád komunizmu. Celých 40 rokov som žil v komunizme, v mojom okolí stále niekoho zatvárali a nedalo sa predpokladať, že to niekedy skončí no v jednej chvíli to padlo ako domček z karát. Nebolo k tomu treba nič len taký tichý vánok z raja. To je taká historická skúsenosť, že keby teraz aj čokoľvek prišlo, tak mám stále vieru, že to nakoniec dobre dopadne. Samozrejme nie tak, že budeme pasívne sedieť v kúte, ale že sa pokúsime mať opäť spoločenstvá, mať hodnotovú líniu, mať vzory a ísť za nejakou ideou. Hovorí bývalý disident a dlhoročný poslanec KDH František Mikloško. Ako vidí výzzvy, ktorým bude Slovensko dnes čeliť a kde sú jeho červené čiary?Do parlamentu nastúpil krátko po páde komunistickej totality, už v marci 1990,pôsobil v ňom ako poslanec dlhých 20 rokov. Čelil snahe o ovládnutie štátu Vladimírom Mečiarom, keď kládol politický odpornásledkom tzv. “noci dlhých nožov”, zmerenému referendu, pozbaveniu mandátu jeho kolegu z HZDS Gauliedera či vyčínaniu lexovej tajnej služby. Bol pri formovaní bloku demokratických opozičných strán, ktoré pod názvom SDK napokon vladimíra Mečiara vo voľbách porazil. Dnes sa do parlamentu po 13 rokoch zasa vracia.O čom to hovorí, keď sa do politického zápasu mobilizujú už i autority prednovembrového disentu? Čo František Mikloško očakáva od štvrtej vlády Roberta Fica a čomu podľa neho budeme čeliť? Hrozí nám orbanizácia režimu a kam povedie frustrácia vládnych voličov v prípade nenaplnených predvolebných sľubov?O čo sa môžeme v našich dejinách oprieť a kde dnes ležia autority, na ktoré sa môžeme v zápase o charekter štátu odvolávať? Slovensko je rozpoltené. Ako národ sme v našich hlavách rozpoltení  Polovica chce vodcu a polovica demokraciu. Problém je, že tú jednu polovicu spája ich vodca, zatiaľ čo tá demokratická časť je rozhádaná. Tu sa ukáže zodpovednosť týchto ľudí za krajinu, či chcú ísť iba za svjomi ideovými cieľmi alebo tá demokratická časť ukáže schopnosť pre dobro krajiny sa dohodnúť, hovorí Mikloško.Nie je teda opäť čas na integráciu opozičných síl a akú rolu by v tom malo hrať jeho materské KDH? No a odolajú kresťanskí demokrati vábeniu tzv. “hodnotových” sírén z radov vládneho tábora?Počúvate Ráno Nahlas, s poslancom KDH a autoritou prednovembrového disentu Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Logika vojny akoby bola silnejšia a hlas OSN volajúci po prímerí akoby zostával nevypočutý, dopredu ho však ženú príbehy žien, mužov a detí z krízových oblastí sveta, ktorým pomoc OSN „vracia ľudskú dôstojnosť“. Stanislav Šaling z UNDP - Rozvojového programu OSN. Komunikoval za OSN v začiatkoch Putinovej agresie voči Ukrajine. Predtým nasadený v tímoch krízovej reakcie v Afganistane, Kirgizsku, Pakistane, Južnom Sudáne a na Filipínach. Viedol tiež komunikačné projekty a tímy v newyorskom sídle OSN, či operáciu v Mjanmarsku. Aktuálne zodpovedný za strategickú komunikáciu Rozvojového programu OSN. Stanislav Šaling. Ako sa komunikuje za organizáciu, ktorú síce počuť, no zostáva nevypočutá? Za globálneho hráča, ktorý volá po mieri, no akoby záujmy vojny a násilia boli silnejšie?„OSN nie je nadnárodná polícia či armáda, je to globálna platforma na diskusiu suverénnych krajín“, tvrdí Šaling. Jej osobitnú silu vidí okrem toho v humanitárnej pomoci. „Napríklad len tento rok sme na Ukrajinu doručili takúto pomoc pre osem miliónov ľudí“, vysvetľuje. V konflikte medzi Izraelom a radikálmi Hamasu poskytuje v deväťdesiatke budov OSN bezpečný úkryt pre štyristo tisíc civilných obyvateľov Pásma Gazy. „Je medzi nimi tri tisíc tehotných“, tvrdí. Aj preto prichádzajú silné apely na „humanitárne prímerie“ v oblasti zo strany najvyšších predstaviteľov organizácie. V podcaste sa so Stanislavom Šalingom pozrieme aj na jeho pôsobenie hovorcu OSN pre Ukrajinu v prvých dňoch Putinovej agresie, či na jeho skúsenosti z pôsobenia v konflitkých zónach v Iraku či Mjanmarsku. „Sme špecialisti na mediáciu a pomoc ľuďom v núdzi“, hovorí Šaling. Nahrával Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Na nich je príznačné, že nevedia, čo to znamená štát. Myslia si, že štát je iba veľký bankomat, kde sa budú obsluhovať oni sami, ale každý kto trošku rozmýšla vie, že štát je predsa oveľa vážnejšie a zožitejšie spoločenstvo. Možno by im pomohlo, keby sa prestali tak vášnivo venovať bludárstvu a tmárstvu, ktoré si osvojili ako svoju politickú komunikáciu pretože realita vždy zvítazí. Všetky tie ich povery, rozprávky a fóbie, ktoré majú, sa totiž pri strete s realitou rozsypú, hovorí na margo nastupujúcej vládnej moci publicista Michal Havran. Čo nás čaká v ére Fica IV.?Slovensko prešlo predčasnými parlametnými voľbami a ako povedal kedysi dávno, ešte v 90. rokoch, jeden z klasikov slovenskej politiiky: “Je po voľbách, zvyknite si.” A tak si Slovensko zvyká na nastupujúcu vládu Fica IV. Aká bude nová vládna moc a čo nás čaká? O čom vypovedajú výsledky volieb, toré rozčesli krajinu prakticky na dve polovice? Kam sme sa týmito voľbami ako spoločnosť posunuli a akým výzvam budeme ako krajina čeliť? Kto sú naši noví mocipáni a o čo im vlastne ide? No a čomu, okrem čoraz napätejšej svetovej geopolitiky, zadrhávajúcej sa ekonomiky, práznej štátnej kasy a enormným očakávaniam vlaatných voličov, bude vládna moc čeliť? A aká éra to bude pre slovenskú kultúru v gescii SNS?Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa neho sa slovenská spoločosť veľmi psunula i občiansky emancipovala. “My sme sa to naučili za Mečiara, pripomenuli sme si to pred piatimi rokmi a každy, kto je dnes v našej politike, musí s týmto počítať, musí počítať s existenciou tejto tzv. Tretej sily, ktorou je proste ulica slovenských miest,” hovorí Havran.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

281 miliónov. Práve toľko je podľa odhadov OSN migrantov – a teda ľudí, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoje domovy. Ak by vytvorili štát, bol by rovno štvrtý najľudnatejší – po Číne, Indii a Spojených štátoch. Najatraktívnejšou destináciou pre nich je pritom Európa. Migrácia a osobnitne tá vynútená je aktuálne bolestnou kapitolou týchto dní: už takmer dvojročná vojna na Ukrajine či vyše dvojtýždňový konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Aj tie vyhnali z domov už milióny ľudí. A k tomu môžeme pridať opäť oživenú migrantskú vlnu, ktorá aktuálne zatvára hranice okolitých štátov nášho regiónu – a to aj toho najžiadanejšieho – Nemecka. Hrozba či príležitosť? Téma pre Líviu Styp-Rekowsku, ktorá stojí na čele misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Poľsku. Keď sa jeden život zmestí do batôžka„Pri záchrannej operácii v Taliansku som stretla rodiny z Iraku, ktoré sa chceli do Európy dostať cez Stredozemné more. Každý mal malilinký batôžtek, v ktorom mali pas, najosobnejšie veci, najosobnejšie spomienky. Z ich bývalého života im zostalo len to, a to museli mať šťastie“, spomína Styp-Rekowska.Migranti a osobitne utečenci sú tak odkázaní na pomoc a citlivosť spoločností a štátov, ktorými prechádzajú. „Veľmi často sa ľudia pýtajú, prečo sem tí ľudia prišli? Vždy odpoviem: Skúste si predstaviť, že by ste boli v ich situácii. Urobili by ste presne to isté“, rozpráva. Opustiť rodnú krajinu a domov je podľa šéfky poľskej misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu vždy výsledkom reakcie na „beznádej“ a kritický stav spoločnosti. „Určite by ste sami chceli zachrániť svoje deti, rodičov. Dať im nové možnosti, bezpečie, vzdelanie…“, dodáva. V rozhovore sa tiež dozviete: - čo môžu urobiť zatvorené hranice s migračnými vlnami- akú dôležitú úlohu zohráva v živote migranta mobil- aký je rozdiel medzi migrantami a utečencami- ako Poliaci prijímajú Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou;- že neznalosť domáceho jazyka je prekážkou pre uplatnenie v obore, no je to len dočasné;- ako na neriadenú migráciuPodcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Tento štát sa nespráva voči chorým, zdravotne či inak znevýhodnením, príliš láskavo a dokonca sa nespráva tak, ako by sa mal, ani voči tým, ktorí sa o nich starajú a ktorí tým preberajú úlohy štátu, hovorí bývalá poslankyňa a dhodobá bojovníčka za práva zdravotne či inak znevyhodnených Jana Žitnanská. Pre koho je teda tento štát, ak nie je pre chorých či zdravotne a inak znevýhodnených?“Táto krajina nie je pre starých,” tak znie názov kultového filmu bratov Coenových. Slovensko však ani po vyše 30 rokoch od svojho vzniku nie je krajinou nielen pre starých, ale ani pre chorých, chudobných, zdravotne či inak znevýhodnených či proste iba akokoľvek iných. Namiesto pomocnej ruky, snahy o pochopenie či o vyrovnanie štartovacích čiar sa totiž až príliš často stretávajú s ignoranciou, výsmechom, hejtom a dokonca sa neraz stávajú i objektami závisti či nenávisti.V tejto krajine si vieme závidieť i žalúdočný vred, hvorí bývalá poslankyna Demokratov a predtým Za ľudí či KDH a dlhoročná bojovníčka za práva znevýhodnených Jana ŽitnanskáAk teda Slovensko nie je pre starých, chorých či nejako znevýhodnených, tak potom si musíme položiť zásadnú otázku: Pree koho vlastne táto krajina je? A v čom je problém, v zlom a neprajnom nastavení systému alebo jednoducho systém iba odráža naše mentálne nastavenie, teda naše sebectvo, sebazahľadenosť a neohotu k empatií, súcitu a solidarite k akejkoľvek inakosti či dokonca údajnej slabosti?Témy a otázky pre bývalú poslankyňu a človeka, ktorý náš sociálny systém, ako i jeho problémy a výzvy, pozná veľmi dobre Janu ŽitnanskúPočúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

„Niektorí majú dojem, že kampaň nebola špinavá. Podľa mňa však bola špinavšia, ako kampane, ktoré sme videli doteraz," hovorí v podcaste politický marketér Martin Burgr.Podľa neho sa počas kampane šírila neskutočná špina a prvýkrát do kampane vstúpila aj umelá inteligencia. „Zároveň sme boli prvýkrát svedkami toho, že sa rôzne prúdy, vrátane konšpiračných, dokázali spojiť v prospech jednej strany."Podľa Martina Burgra je Robert Fico z pohľadu marketingu politický fenomén. „Z akej situácie dokázal stranu vytiahnuť spät na víťaznú, je zaujímavé. Aj ťažko napodobiteľné. Na druhej strane sa mi vždy žiada povedať, že ak má neobmedzené pole pôsobnosti a nelimituje sa pravdou, tak sa hrá oveľa ľahšie," zdôrazňuje.Nemyslí si, že sa v kampani Progresívneho Slovenska udiali nejaké chyby a tvrdí, že sa poučili z neúspešnej kampane v roku 2020. „V našej kampani bola od začiatku jednota v tom, čo chceme ponúkať a ako chceme vystupovať. Dobrá kampaň má vyzerať takto. A zlá je vtedy, keď sa lieta ako šarkan vo vetre: kde zafúka tam sa ide."V podcaste budete tiež počuť:- čo rozhodlo voľby,- prečo si myslí, že bola táto kampaň špinavšia, ako tie predošlé,- prečo je ťažké zhodnotiť kampaň Smeru,- a prečo nesúhlasí s tým, že Robert Fico určoval témy počas kampane,- ako vyzerá práca volebného stratéga,- a ako vyzerá príprava kampane.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Orbanizácia. Výraz, ktorý postupne naberal na frekvencii s rastúcimi preferenciami pre Roberta Fica a jeho Smer. A po víťazných voľbách dokonca zaznelo, že „pokiaľ bude Fico premiérom, orbanizácia Slovenska je reálnou hrozbou“. Za týmto výrokom pritom stojí človek, ktorý s čoskoro štvornásobným premiérom zakladal jeho Smer. Boris Zala. Čo však takéto očakávanie v sebe skrýva? Čo všetko v sebe obsahuje pojem orbanizácie? A čo by priniesol Slovensku? Téma pre pozorného pozorovateľa diania aj u našich južných susedov – sociológa Ábela Ravasza. „Orbanizácia v Maďarsku je zmena politického režimu“, vysvetľuje Ravasz. Jej predpokladom bolo výrazné volebné víťazstvo Viktora Orbána v roku 2010, keď získal v parlamente rovno ústavnú väčšinu. „Začal postupne meniť charakter politického režimu, s tým, že moc si chce udržať dlhodobo“, dodáva. Faktom je, že Viktor Orbán je premiérom nepretržite práve od spomínaného roku 2010.Cestou bola zmena ústavy, reforma justície a ústavného súdu, ovládnutie verejnoprávnych médií, programové pretláčanie ideológie konzervatívneho nacionalizmu, či zoficiálnenie tzv. „národných oligarchov“. A cieľ? „Konsolidácia moci v rukách Orbána“, vysvetľuje Ábel Ravasz. O to všetko sa podľa neho bude viac či menej usilovať aj Robert Fico, bude mu však chýbať zásadná vec: ústavná väčšina. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Regionálny konflikt nehrozí. Nemyslím si, že by sa do toho zapojili arabské krajiny. Skôr mám obavu, čo sa bude diať v Európe a USA z pohľadu spolužitia moslimov a väčšinovej spoločnosti. Jednak sú tu obavy židovských komunít o svoju bezpečnosť, ako i hrozba nárastu islamofóbie, hovorí o ďalšom vývoji po teroristickom útoku Hamasu na Izrael šéfka Hertzlovho centra pri Karlovej univerzite Irena Kalhousová. Podľa nej nie sú vylúčené ani ojedinelé teroristické útoky v Európe.Izrael zazil najčiernejsi deň svojej novodobej histórie. Bezprecedentne nečakaný, masivny a predovšetkym až neuveriteľne brutálny útok Hamasu na uzemie Izraela si vyžiadal stovky civilnych obeti, medzi nimi aj úplne nevinné deti či ženy.Tento akt nevídaneho terorizmu postavil na nohy doslova celý Izrael a svet je v napätom očakávani masívnej a nepochybne i veľmi tvrdej odvety na uzemie Gazy, plnej civilistov i unesených izraelskych rukojemníkov. Na severe krajiny sa pritom mobilizuje ďalši nepriateľ Židovského štátu, hnutie Hizballáh. Irán oslavuje a do Stredozemneho mora priplávala úderna flotila Spojených štátov.Izrael nikdy nič také vo svojej modernej histórii nezažil, je to pre Židov najkrvavejší deň od dôb Druhej svetovej vojny. Ten šok je obrovský, to zranenie je nepredstaviteľné a tá trauma bude niečo, čím sa bude Izrael zaoberať po mnoho dekád. Samozrejme, tá reakcia na to, bude túto atmosféru odrážať. Aktuálne je tam veľmi silná potreba zaistiť, aby už Hamas naozaj nikdy nebol niečoho takého schopný, tvrdí Irena Kalhousová.Čo môžeme očakávať v najbližších dňoch a týždňoch a kam povedie táto eskalácia teroru a násilia? Ako sa to Izraelu, dlhodobo bazírujúcom najmä na bezpečnosti a ochrane svojho obyvateľstva vôobec mohlo stať, kto zlyhal a prečo? No a predovšetkým, aké to bude mať dopady na ďalší vývoj štátu Izrael, jeho politických či vojenských elit, pocitu bezpečnosti židovského obyvateľstva a aká bude vo svetle týchto udalosti budúcnosť takzvanej palestínskej otázky? Je vôbec ešte v hre vznik zmysluplného a aj Izraelom akceptovaného Palestínskeho štátu?To, čo Izrael prežil, nikto z ich myslí na veľmi dlhú dobu nevymaže. Na jednej strane sa môže oslabiť pravicová koncepcia akcentujúca silu a status quo, ale dnes nevieme čo príde potom. Nebude to vôbec jednoduché lebo aj ľudia mierovo a ľavicovo orientovaní potom, čo videli, čoho je Hamás schopný, si začnú klásť otázku: “Dá sa s takýmito susedmi hovoriť, dá sa s nimi uzavrieť mier a dá sa im vôbec veriť?” Je preto možné, že sa izraelská spoločnosť výrazne zradikalizuje, ale toto si predpovedať naozaj netrúfam. Je to ešte príliš čerstvé, hovorí renoovaná expertka z Karlovej univerzity Irena Kalhousová.No a čo my? Môžeme očakávať nárast teroristických útokov či antisemitských nálad tu u nás, v Európe?Témy a otázky pre šéfku Hertzlovho centra izraelských štúdii na Karlovej univerzite v Prahe Irenu Kalhousovú.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Víťazstvo proerópskych síl v Poľsku znamená pre Slovensko, že budeme ešte viac izolovanejší. Donald Tusk sa s Robertom Ficom nebude určite objímať, hovorí v podcaste bývalá veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku Magda Vášáryová.Víťazom poľských parlamentných volieb sa stala aj tentokrát vládnuca strana Právo a spravodlivosť, no aj napriek víťazstvu nebude mať pravdepodobne s kým vládnuť. Parlamentné voľby tak priniesú veľkú zmenu v krajine. Po rokoch vládnutia strany Právo a spravodlivosť budú mať Poliaci novú vládu na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou, ktorej sa dávajú väčšie šance na vytvorení väčšiny v parlamente. "Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko,“ povedal ešte pred ščítaním väčšiny hlasov líder Občianskej koalície Donald Tusk.

To, ako budete vládnuť predznamenáva aj spôsob ako ste súťažili vo voľbách. Tá súťaž bola nekalá, agresívna, vulgárna a nevidím žiadnu zmenu v štýle, ktorý Robert Fico používal počas celého svojho vládnutia. Nezabúdajme ani na to, že Ficová vláda  bola vždy postavená na tom, že sa orientoval iba na svojich ľudí a svoju podpornú skupinu, ktorú si potrebuje udržať i naďalej, tvrdí o našich vyhliadkach za vlády SMERu expremiérka Iveta Radičová. Už teraz, ak sa niečo kritické voči politike SMERu objaví, nasleduje obviňovanie z vlastizrady a poškodzovaní občanov, pripomína expremiérka.   Do premiérskeho kresla opäť mieri Robert Fico. Už po štvrtý krát. Vracia sa síce ako víťaz volieb, no so skúsenosťou pádu jeho vlády po masových protestoch kvôli vražde novinára, ako i skúsenostou pobytu v opozícii, v ktorej čelil aj hrozbe väzobného stíhania a mnoho “jeho ľudí” čelilo nielen hrozbe stíhania, ale aj reálnym a právoplatným rozsudkom súdov. Navyše, jeho vláda nastupuje v čase prázdnej štátnej kasy, vysokého zadlženia štátu a bude čeliť i neľahkým dopadom vysokej inflácie, energokrízy, ako aj eskalácie násilia vo svete.  Ako sa teda politik “dobrých čias” vyrovná s priehrštím vlastných veľkolepých sľubov, ktoré občanom tak štedro porozdával vo volebnej kampani a kde na ne vezme finančné zdroje? Ako sa postaví k temným démonom minulosti jeho vlastnej strany, ktorú lemoval doslova celý les korupčno klientelistických káuz a podozrení zo zneužívania moci? A nájde jeho chuť po revanši, ktorou sa v kampani ani netajil,  inšpiráciu v mečiarovských časoch permanentnej polarizácie, stihomamu vládnucej moci a snahe umlčať akýkoľvek náznak kritiky či dokonca oponentúry? No a ako odpovie na možné občianske protesty, tlak opozície , médií či mimovládneho sektora? A ako si porad so špirálou frustrácií, hnevu, hľadania nepriateľov a vysokých očakávaní svojich voličov, ktorú pomáhal rozkrúcať a živiť aj on sám? A to s “Bruselom” za chrbtom, ktorý dohliada ako na eurofondy, tak i na štandardy európskej demokracie?Témy a otázky pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Každé voľby zanechajú aj nespokojných voličov. Tieto voľby a ich výsledok – vláda Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka – sklamali najmä mladých, mestských a vzdelaných ľudí. Časť z nich je mobilná a v prípade potreby si vie nájsť prácu aj v zahraničí. Odchod zo Slovenska však nie je jediné riešenie povolebnej frustrácie. Oslovili sme odborníkov, ktorí odporúčajú, čo všetko môže nespokojný občan urobiť, aby nabudúce voľby skončili podľa jeho predstáv.V dnešnom podcaste nám na to odpovedajú politológovia Grigorij Mesežnikov a Radoslav Štefančík, a komentátor Aktualít a lokálny občiansky aktivista Ľubo Jaško.Hovoria o občianskej angažovanosti, o práci v komunitách, o zakladaní občianskych združení, organizovaní kultúrnych podujatí alebo diskusií, o umeleckých aktivitách, protestoch alebo o zmene politických strán zvnútra. Máte pocit, že politici neoslovujú ľudí správnymi témami? Prineste témy, na ktorých vám záleží – či priamo do politiky, alebo do občianskeh oa verejného života.Nahrával Peter Hanák.

Pred rokom to bola jedna z bratislavských kaviarní, kde sa dobre cítila „inakosť“. Po 12. októbri spred roka je to TEPLÁREŇ, miesto, kde došlo k útoku na túto inakosť. Zostali po ňom mŕtvi Juraj a Matúš. Stali sa obeťami len 19-ročného radikála a jeho nenávisti. Nenávisti k politikom, židom a LGBTI+ ľuďom, čo neskôr ukázal jeho manifest plný rasistického, antisemitského a homofóbneho obsahu. Teror z Teplárne potom načas zaplnil námestia, priviedol sem mocných – a to aj zo zahraničia. A z Teplárne „miesta“ sa postupne stala platforma – ochrany a osvety o inakosti. Kde sme po roku? Téma pre Romana Samotného, ktorý je dušou Teplárne. „Nenávistných prejavov voči našej komunite výrazny pribúda. A čo je smutné, po tom teroristickom útoku sme mali nádej, že by sa naše položenie mohlo zlepšiť, vidíme však opak: situácia sa ešte zhoršuje“, rozpráva Samotný. Parlamentné voľby a kampaň pred nimi to ešte podľa neho vyostrila. „Naše životy boli terčom politickej kampane“, tvrdí. A ľudia sa po voľbách cítia posmelení: „želajú nám smrť, posielajú nás do koncentračných táborov, situácia sa pre výroky politikov ešte zhoršila“. Aj preto podľa neho rastie potreba „bezpečných“ komunitných priestorov a platforiem pre LGBTI+ ľudí. „Keď som začal v pubert riešiť príťažlivosť k iným, všimol som si, že tá smerom k mužom bola pre mňa akoby samozrejmosťou. Dospieval som však v čase, keď nebolo dosť informácií, netušil som, čo sa to so mnou deje“, rozpráva o svojom objavovaní svojej osobnej inakosti. „Cítil som, že niečo je inak v porovnaní s mojimi spolužiakmi. A nerozumel som tomu. Bol som vystrašený, zmätený. Modlil som sa, aby som nebol iný“, spomína. Dodáva, že „po čase pochopil, že toto je jeho prirodzenosť, niečo hlboko v ňom, čo tvorí jeho identitu“.Pomocou v tomto kritickom období odhaľovania svojej identity je podľa Samotného „chápavé a prijímajúce“ okolie. V jeho prípade to boli spolužiačky a mama. „Keď som svojej mame v šestnástich rokoch povedal, že som gej, tak tá prvá reakcia bola taká, že síce sa im to nehodilo veľmi do plánu, no neprišlo odsúdenie. Cítil som vtedy v ich postoji to, že si naše dieťa a stojíme za tebou“. Roman Samotný hovorí, že toto bol preňho ohromný dar do nasledujúceho života. „Keď som pocítil, že mama ma proste berie takého, aký som.“S Romanom Samotným sa v podcaste rozprávame aj o bezprostrenom čase po útoku na Tepláreň a ako sa pôvodná podpora verejnosti po roku zmenila až do nárastu nenávistných prejavov či volebnú dohru, ktorá síce z verejného priestoru poslala do minulosti exkotlebovcov, no vrátila politikov tipy Danko, Taraba či Kuffovci. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mám obavy lebo ak by Fico a Danko naplnili len 50 percent toho, čo sľubovali pred voľbami a keby naďalej eskalovali retoriku ako pred voľbami, tak Slovensko na to veľmi doplatí a v hre by bola aj naša územná integrita. Tvrdí to bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Slovensko je totiž podľa neho nedokončeným štátom s krehkými inštitúciami a slabým geopolitickým postavením.Voľby vyhral SMER a k moci sa derie koalícia Fica, Pellegriniho a Danka. Deje sa tak v situácií čoraz väčšej a väčšej geopolitickej nestability. Po ruskej agresií na ukrajine, prišli nepoje v Afrike do ktorých boli zapojení tzv. Wagnerovci, do hra sa zasa vrátila téma migrácie a na Blízkom východe teroristické hnutie Hamas bezprecedentne a brutálne zaútočilo na štát Izrael.Do vlády pritom mieria ľudia spochybňujúci vojnu u susedov ako ohrozenie našich bezpečnostných záujmov a často tvrdo kritizujúci našich najbližších spojencov.Aká geopolitická budúcnosť nás teda čaká a dočkala sa Moskva po Orbánovi ďalšieho spojenca vo Ficovi IV? Kam sa to rúti svet a máme sa obávať nárastu násilia a terorizmu nielen vo svete, ale aj v Európe? No a sme na to, ako Západné spoločenstvo, vôbec pripravení? Kam zmizla ochota prinášať v mene hodnôt aj obete a na akých záladoch a princípoch stojí naše vnútorná i medzinárodná bezpečnosť?Čo je to moderné vlastenectvo a z akých koreňov a tradícií vyviera naša národná hrdosť? Akým štátom je súčasné Slovensko a čo ho už celé dlhé roky permanentne oslabuje? No a naše politické elity, sú na výške doby a jej výziev či aspoň im rozumejú.Témy a otázky pre dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Konflikt Izrael – Hamas: Keď radikáli privedú národy do vojny. Tak to vidí expert na oblasť Attila Kovács.Už tisícka obetí, takmer tritisíc zranených, stovky nezvestných a zajatých a správy o tisíckach vypálených rakiet. Bilancia po prvých troch dňoch konfliktu, ktorý prekvapil Izrael a svet. O sebe dalo opäť počuť islamistické hnutie Hamas a hneď spôsobom, že o konflikte sú nútené hovoriť vojenské mocnosti. Čo sa to v Izreali deje? O koho ide v prípade islamistov z Hamasu a aké ciele sleduje táto nová vojna? Témy pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave. „Vyhrali voľby, no nikto sa s nimi nerozprával“, Kovács sa vracia do minulosti a ilustruje ňou radikalizáciu Hamasu. „Ak sa s nami ani tak nik nebaví, cestou bude uchýliť sa k zbraniam“, vysvetľuje. Hamas mal vo svojich pôvodných cieľoch rovno likvidáciu Izraela a jeho obyvateľov, neskôr to zjemnil a podľa Kovácsa si „vystačil“ so svojim územím vrámci Pásma Gazy. Teraz mu ide podľa Attilu Kovácsa aj o úplne konkrétne a neideologické ciele v podobe výmeny svojich ľudí za izraelských zajatcov. „V izraelských väzeniach je zhruba milión Palestínčanov“, vysvetľuje. A poukazuje na konkrétny prípad výmeny vyše tisícky Palestíncov za jedného izraelského vojaka Gilada Šalíta spred dvanástich rokov. V tomto je podľa Kovácsa aj aktuálna logika mnohých zajatých rukojemníkov, ku ktorej sa uchýlil Hamas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Okrem Špecialnej prokuratúry a vedenia polície sú nástupom Ficovej vlády ohrozene aj verejnoprávna RTVS, Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj nezavislé médiá a tretí sektor, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Podľa nej si však šéf SMERu bude musieť vybrať, či pôjde za mocou tvrdo a bezohľadne alebo bude chcieť mať dobré vzťahy a z nich plynúce financie z Bruselu. Aká budúcnosť nás čaká pod Robertom Ficom a sme na neho pripravení?Predčasné voľby sú za nami, víťazstvo si v nch odniesla strana SMER SSD a jej šéf, Robert Fico, si bez váhaní kráča za ďalšou premiérskou funkciou. Oproti roku 2006, keď do kresla predsedu vlády zasadol po prvý raz, je však už iným človekom, Politikom, ktorého vládnutie lemovala ako drvivá podpora občanov, tak aj celý les korupčných a klientelistických káuz a škandálov a ktorého pobyt v čele vlády ukončili až masové demonštrácie po vražde novinára Jána Kuciaka.V opozícií síce doslova povstal z politického popola, mnohí nominanti spojení s jeho vládnutím, ale zároveň čelili a čelia stíhaniam, obžalobám či dokonca rozsudkom súdov a on sám súhlasu parlamentu s jeho vydaním na väzobné stíhanie unikol iba o povestný vlások.Kto sa to teda vracia do čela vlády i vládnej koalície, o čo mu ide,túži po pomste a bude chcieť uchopiť moc tak, aby o ňu už neprišiel? A ako sme na to, ako štát s mnohými nezávislými a kontrolnými inštitúciami, vlastne pripravení? Ako dokáže politickým tlakom čeliť vedenie Policajného zboru či Špeciálnej prokuratúry, Ako odolná bude justičná moc a Súdna rada? Udrží sa úrad pre verejné obstarávanie a nevrátia sa opäť kauzy typu mýtny či Nástenkový tender?Čo čaká verejnoprávnu RTVS a ako si s prípadným tlakom štátnej moci poradia nezávislé médiá a Tretí sektor?Témy a otázky pre šéfku Nadácie Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď NIE znamená MOŽNO? Pozícia, v ktorej sa v povolebnej šachovej partii o vládnu zostavu ocitlo KDH. Na jednej strane hovorí „nie“ Smeru, na druhej rovnako Šimečkovým Progresívcom. No toto „nie“, ktoré zaznieva z predsedníckeho poschodia, akoby nebolo jasným „nie“ úrovne celoslovenskej rady hnutia so stále silnými regiónmi. Ako sa nakoniec KDH rozhodne? A poučí sa zo svojej minulosti, keď sa už s ponukou od Smeru zaoberať muselo? Témy pre človeka, ktorý stál pri tom. Hosťom Rána Nahlas je Pavol Hrušovský, niekdajší dlhoročný predseda KDH. „Nechcel by som zasahovať do straníckych rozhodnutí, no som ochotný vždy poradiť, ak bude záujem“, tvrdí. V čase po voľbách je podľa Hrušovského pre KDH „povinnosťou“ rokovať s „kýmkoľvek“, kto o rokovanie prejaví záujem. „Iná vec je potom už rozhodnutie, ako s vyrokovaným hnutie naloží“, dodáva.V roku 2006 Pavol Hrušovský viedol takéto rokovania aj so Smerom. „To nebol ten Smer, ako ho poznáme dnes. Vtedy to nebol ten Robert Fico, ako je dnes“, spomína. A hoci dnes odmieta, že by sa vtedy KDH rozhodlo aj jeho hlasom pre koalíciu so Smerom, dianie tých dní zachytené v historických análoch ukazuje na niečo iné. Rada KDH napríklad 8. júla „podporila rozhodnutie predsedníctva strany schvaľujúce vytvorenie koalície so stranou Smer“. Spomínané predsedníctvo zasadlo v Senci „jedenásty deň po voľbách“, na ktorom spomínané rozhodnutie prešlo pomerom hlasov šesť k piatim. Podľa Vladimíra Palka to však už bolo v čase, keď sa „už deň predtým ku mne dostávali informácie od novinárov, že Smer je rozhodnutý ísť so SNS a HZDS“. Môže „nie“ predsedu zmeniť Rada KDH?„Je potrebné Slovensko prejsť a rozprávať sa s regionálnymi štruktúrami. Je to úloha vedenia strany“, tvrdí Pavol Hrušovský. Pred Milanom Majerským stojí podľa neho „rozhodnutie života“. Na jednej strane však hovoriť „nie“ ponuke Smeru či PS, na druhej stále opakovať, že to môže zmeniť celoslovenský orgán hnutia - Rada KDH - je podľa bývalého predsedu až na hranici výhovorky. „Ak sa predseda a predsedníctvo rozhodne inak, ako sa rozhodla rada, ten ktorý je na rade oprávnený predniesť iný návrh, je primárne predseda strany. Ak sa Milan Majerský rozhodne zmeniť postoj, tak rada to odsúhlasí“, myslí si Hrušovský. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ja to tak čítam, že sa pozerá so závisťou na Viktora Orbána, ale hlavne na to, ako si udržuje vždy tú svoju väčšinu a udržuje si ju dlhodobo, hovorí o Robertovi Ficovi spoluzakladateľ Smeru a bývalý poslanec tejto strany Boris Zala. Podľa neho však Slováci nemajú sklon k autoritárstvu a Fico z pozície moci nebude mať k dispozícií ústavnú väčinu potrebnú na zmeny volebných zákonov. Aké bude rozhodnutie Petra Pellegriniho a jeho hlasu? Prikloní sa k vláde so Smerom a SNS alebo dá prednosť Progresívnemu Slovensku?Je odvolené, víťazom sa stala strana Smer-SSD a Robert Fico mieri opätovne k moci. Kľúčovým hráčom sa však stal Hlas Petra Pellegriniho. Ten totiž nevylúčil prípadnú dohodu so Smerom ani s Progresívnym Slovenskom. Akou cestou sa teda Pellegrini vyberie a aké riziká by čakali na Petra Pellegriniho v spolupráci s Ficom, ale aj Šimečkom?Kto dnes v HLASE vlastne rozhoduje a čo budú kľúčové motívy, záujmy, ale aj obavy hlasistov? No a najmä, ak by opäť vládol Robert Fico, zmení sa geopolitický kurz Slovenska a pôjde sa cestou vyčistenia orgánov činných v trestnom konaní od tých, ktorí išli v uplynulých rokoch po krku mocným a vplyvným ľuďom? A aký je vlastne Peter Pellegrini ako človek a nakoľko ho poháňa snaha usadnúť do kresla premiéra?Ak by sa utvorila vláda Smeru, Hlasu a SNS, tak Slovensko čakajú do roka opäť predčasné voľby. Dôvodom je najmä nestabilný a pestrý poslanecký klub národniarov, ktorý je plný „neriadných striel”, myslí si Boris Zala a upozorňuje aj na dlhodobý inštinkt a prax šéfa Smeru politicky zničiť svojich koaličných partnerov tak, ako sa to napokon stalo v prípade HZDS, Slotovej SNS i Bugárovho Mostu.Ráno Nahlas tentoraz o povolebnom vyjednávaní a jeho kľúčových aktéroch: predsedoch Hlasu a Smeru.Téma pre spoluzakladateľa Smeru a jeho bývalého dlhoročného poslanca a europoslanca Borisa Zalu.

Hľadanie stratených pozícií, či pokorný návrat k prvopočiatkom? Začína sa Františkova synoda (podcast)Napriek tomu, že Slovensko žije povolebným časom, svet si ide ďalej. Volodymir Zelenskyj napríklad stále hlasnejšie klope na bruselské dvere európskeho spoločenstva, Poliaci sa paradoxne stále viac rozdeľujú pred dôležitými voľbami a zo Švédska deň po dni zaznievajú mená nových laureátov na Nobelovu cenu. Z Vatikánu sa zas „ozývalo“ ticho programového stíšenia sa pred udalosťou, ktorá vôbec nie je bežná. Práve dnes sa začína posledná etapa veľkého projektu pápeža Františka – celosvetovej synody. Pozrieme sa na ňu s Mariánom Prachárom, katolíckym kňazom a farárom v Rusovciach pri Bratislave. Hľadanie stratených pozícií, alebo pokorný návrat k prvopočiatkom, pri ktorých stál samotný historický Ježiš, v ktorom vidí svoj počiatok kresťanstvo? Ako chápať synodu, ktorej posledná fáza sa práve dnes začína vo Vatikáne? „Po skončení prvej fázy debát sa ľudia nepozerali ani tak na ich výsledky, čo sa napísalo a poslalo do ústredia na Slovensku či do Ríma. Za úžasné považovali už fakt, že sa vôbec stretli a počúvali. Že mohli vyjadriť svoj názor. Dúfali pritom, že sa to neskončí synodálnymi stretnutiami vo farnostiach“, hovorí o skúsenosti so synodálnou cestou na Slovensku. Kňaz Marián Prachár práve toto považuje za „pravú synodalitu pápeža Františka“. „Mali by sme sa zbližovať, vedieť sa počúvať a tiež sa spolu angažovať“, dopĺňa. Synody v katolíckej cirkvi nie sú ničím novým. Novým je prístup k nim zo strany pápeža Františka. Do tej aktuálnej chcel zapojiť až „kapiláry“ cirkvi a teda celé spektrum prostredia, v ktorých pôsobí katolícka cirkev. Podľa Prachára chce pápež František „mapu“ akčného rádia organizmu cirkvi, aby mohol spustiť „reformu zdola“. Aké problémy zachytil finálny dokument zo Slovenska? Nemáme podľa neho dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu, je tu nechuť počúvať, neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku či nedostatok kritického myslenia. Zaujímavým problémom je „neschopnosť formulovať svoje túžby“. Podľa Prachára je to len dôsledok nedostatočnej kvalifikácie v cirkevnom prostredí. Dokument zachytil aj problém „nedostupnosti biskupov“ a ich „jednosmernú komunikáciu“. Nie je to aj prípad nedávneho vyhlásenia katolíckych biskupov k voľbám? Odpoveď nájdete v podcaste. Pripravil Jaroslav Barborák. 

Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je odolná voči “vareniu žaby”. Ak by Robert Fico vedel v čase núdze zastrašiť populáciu, tak ona sa zastrašiť nechá. Po skúsenosti s Mečiarom i Ficom, sú však mnohé zložky spoločnosti pripravené na rozoberanie právneho štátu nepomerne lepšie ako v Poľsku či Maďarsku, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Akú tvár môže mať Slovensko pod vládou Roberta Fica?   “Dokonané jest,” alebo civilejšie povedané: Je po voľbách a v nich Slovensko výrazne sčervenalo. Z rozhodnutia voličov sa totiž dominantnou politickou stranou stal SMER SSD. Jeho šéf Robert Fico tak prakticky povstal z politického popola, prevzal si ako víťaz volieb poverenie na zostavene vlády a s veľkou pravedpodobnosťou opätovne mieri do kresla predsedu vlády. Kľúče od jej zostavenia ale drží v rukách bronzový medailista volieb: šéf Hlasu Peter Pellegrini. Aká politicá budúcnosť nás čaká a čo hovorí o nás výsledok predčasných parlamentných volieb?Pod vládou Roberta Fica nás čaká éra stagnácie a neonormalizácie spoločnosti. Budú sa tvrdo testovať hranice odolnosti občianskej spoločnosti a príde aj k hľadaniu obetných baránkov. S prípadnou “orbanizáciou” štátu to však vládna garnitúra nebude mať až také jednoduché, obávam sa však o férovosť ďalších parlamentných volieb, hovorí pre Rano Nahlas rešpektovaný sociológ Michal Vašečka.Aké zrkadlo teda nastavili tieto dlho očakávané voľby našej spoločnosti a čo o nás hovorí opatovné víťazstvo Roberta Fica? Pred akou dilemou stojí Peter Pellegrini a čo bude dnes prioritou pre Kresťanskych demokratov? No najmä: Akú tvár ukáže šéf Smeru v kresle predsedu vlády a čo budú jeho kľúcové motívy, ale aj obavy a limity, pri vládnutí nad dnes tak polarizovanou, frustrovanou a emočne vybudenou spoločnosťou? A obstojí opozícia v skúške boja o liberalnu demokraciu?Témy a otázky Rána Nahlas s Michalom Vašečkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ešte pred parlamentnými voľbami časť Slovákov hovorila o tom, že po nepriaznivých volebných výsledkoch opustia Slovensko. Podľa Michala Šimečku je dobré, ak mladí ľudia chcú ísť do zahraničia študovať a načerpať nové skúsenosti, no neskôr by sa mali vrátiť domov. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka je otvorený dialogu medzi liberálmi a konzervatívcami a vidí aj prieniky v hodnotových otázkach. Zároveň dodáva, že koalícia je o kompromisoch a žiadna strana nepresadí sto percent zo svojho programu. Hlavným cieľom progresívcov je zabrániť vládnutia strany Smer.„Štvorkoalícia Progresívneho Slovenska, Hlasu, Sasky a KDH sa mi zdá výhodná aj preto, lebo by to bolo spojenie liberálov, konzervatívcov, ľavičiarov a pravičiarov. To je niečo, čo by v dnešnej polarizovanej dobe mohlo priniesť stabilitu a spoločenské zmierenie. No pokiaľ sa KDH alebo Hlas rozhodnú ísť do vlády so Smerom, budeme to rešpektovať a pôjdeme do opozície," hovorí v rozhovore líder Progresívneho Slovenska.

Z tohtoročných Svetovych hier špeciálnych olympiád v Berlíne priviezla 5 medailí. Gymnastka Gizka Billíková takto úspešne reprezentuje Slovensko už vyše dvadsať rokov a je držiteľkou množstva tých najcennejších medailí. Gizka sa pritom narodila s Downovým syndrómom. Jej mama to však s ňou nikdy nevzdala. Odmenou je pre ňu je tak šťastie jej dcáéry, ale aj pocit hrdosti na ňu, ako na jednu z našich najúspešnejších reprezentantiek s intelektuálnym znevýhodnením.Gymnstka Gzika Billíková reprezentuje Slovensko už viac ako dve desiatky rokov a reprezentuje ho naozaj veľmi úspešne. Doteraz je, podľa jej mamy, držiteľkou 9. zlatých, 9. strieborných, 7 bronzových medailý, ako aj množstva ďalších medzinárodných i národnených ocenení. Ako sa to všetko začalo a ako sa z dievčatka s Downovým syndrómom stala jedna z našich úspešných reprezentantiek v kategórií intelektuálne znevýhodnených športovcov?Čo všetko obnáša takáto kariéra a koľko pre ňu treba obetovať? A je to vlastne pre jej mamu či sestru skutočne obeť alebo práve naopak? A s akým prijatím spoločnosti sa na Slovensku stretávajú ľudia s intelektuálnym znevýhodnením a vie náš štát skutočne doceniť ich prínos a vytvoriť im také podmienky, aby nás mohli i nadalej úspešne reprezentovať?No a napokon, aká je základná rada Gizkinej mamy, Emílie, pre rodičov, ktorí sú konfrontovaní s tým, že sa im narodí dieťa, ktoré je v niečom predsa len “iné”?Témy Rána Nahlas, s Gizkou Billíkovou, jej mamou Emíliou a sestrou Máriou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na ukrajinské mestá dopadajú iránske drony so súčiastkami pochádzajúcimi od spojencov - firiem zo Spojených štátov, Nemecka, Kanady, Japonska či Poľska. V tajnom dokumente pre krajinyG7 Kyjev žiada útoky raketami dlhého doletu na ich produkčné centrá v Rusku, Iráne a Sýrii. Prezident Zelenskyj si musí zvykať na nové prístupy spojencov – vo Washingtone mu neumožnili vystúpiť pred kongresmanmi, v Poľsku sa s ním zas nestretol nik zo silných. A Vladimír Putin je po viacdňovom hosťovaní severokórejského diktátora Kim Čong-una, potrebuje jeho muníciu. Kde sme v aktuálnom konflikte Ukrajina-Rusko? Čo s ním spraví blížiaca sa zima? Témy pre Mateja Kandríka z Adapt Institute. „Ak sú Ukrajina a Moldavsko pripravené, prístupové rokovania do Európskej únie by sa mali spustiť ešte do konca tohto roka“ – Roberta Metsolová, predsedníčka európskeho parlamentu. Aktuálne vyšiel na povrch tajný dokument ukrajinskej vlády o spojeneckých komponentoch v iránskych dronoch, ktoré používa Moskva pri útokoch na Ukrajinu. So záverom „nedostatočnej koordinácie spojeneckých tajných služieb pri zabezpečení sankčného programu“.V iránskych dronoch sa totiž našli komponenty od spoločností zo Spojených štátov, Kanady, Nemecka, Holandska, Japonska či Poľska. Nešlo pritom o ich spoluprácu, len o fakt, že Irán ich získal na trhu a upravil si ich. Moskva si ich mala pritom objednať okolo šesť tisíc.Kyjev v tajnom dokumente údajne žiada zničenie tovární, kde sa tieto drony vyrábajú – Irán ich rozmiestnil okrem svojho územia aj v Rusku či Sýrii. Bol by to problém, ak žiada zásah raketami dlhého doletu? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

Toto je o medzigeneračnej spravodlivosti. Ak politici hovoria, že si zaslúžime vyššie dôchodky či nižšie dane, znamená to, že si naše deti zaslúžia vyššie dane alebo menej štedry sociálny systém aby splatili dlh, z ktorého sa to všetko financuje? To sa pýta člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Slovensko má vážny problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financiíí a medzi odborníkmi sa čoraz viac začína skloňovať tzv. Grécka cesta. Komfort nášho sociálneho štátu je totiž na úver a veľkou témou sa tak stáva potreba opätovného uťahovania opaskov.Ekonomická výkonnosť prechádza v tomto a budúcom roku útlmom, výraznejšie oživenie ekonomiky očakávame až od polovice budúceho roka. To hovorí aktuálna, septembrová, prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V otázke takzvanej dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií je však Rada podstatne skeptickejšia. "V tejto chvíli sme na tom tak, že bez dodatočných opatrení je predpokladaná trajektória dlhu neudržateľná. V nejakom bode by sme hranicu, ktorú sú investori ochotní financovať, prekročili. Čo sa potom stane, to sme videli v Grécku." to sú slová šéfa Rady Jána Tótha.Politici však v predvolebnej kampani rozpútali doslova festival sľubov a rozdávania: Šľubujú nám, čo všetko postavia, kde všade budú investovať a komu všetkému zvýšia platy, dôchodky či všakovaké dávky alebo bonusy. Samozrejme, to všetko za naše dane a zväčša na úver. No a šetriť, to sa nechce prakticky vôbec nikomu. Slovensko má pritom doslova nakročené na tzv. Grécku cestu a bez povestného uťahovania opaskov to takto už zrejme dlho nepôjde. Čo nám hrozí v tomto gréckom scénári, ako veľmi je reálny no a ako sa mu dá vyhnúť? Kde je v našom štáte priestor na úspory a šetrenie a hrozia nám vyššie dane či redukcia sociálneho komfortu na dlh, na ktorý nás politici cieľvedomo a dlhodobo učia?V hre sú totiž miliardy eur, ktoré proste náš štát nemá no a finančné trhy nám to môžu už čoskoro veľmi bolestivo zrátať.Téma pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí reportérka Respektu Ivana Svobodová„Pred kultúrnym domom kúsok od Fontány lásky na námestí Osloboditeľov v Michalovciach sa hodinu pred Ficovým príchodom zhlukujú ľudia. Pivo a malinovky tu pri stánkoch Smeru tečú prúdom zadarmo, ľudia čakajú vo fronte na trhance s jahodami, najdlhšia fronta je na guláš“. Máte pocit, že ste tam? Ja hej. A veľmi plastický. „Stojí tu aj štyridsiatnik Jozef, ktorého sem priviedla viera, že Fico dokáže zodvihnúť ľuďom na východe výplaty alebo aspoň zlacnieť veci v obchodoch“ – to zas pokračujem v reportáži.Ak vám prezradím, že úryvok je prekladom a teda zo zahraničnej tlače, nastúpi hneď otázka: kde dokážu tak plasticky písať o Slovensku pred voľbami? A kto? Nebudem to zbytočne naťahovať: rozmítingované Slovensko pred voľbami pochodila a takto reportážne na stránkach českého Respektu zachytila majsterka reportážneho pera Ivana Svobodová. Na „súboj o charakter štátu“, na čo sa podľa nej menia naše voľby, nahliadneme práve s ňou a jej optikou. „Zrazu si uvedomíte, že politika je všade okolo nás a zasahuje do našich životov, do života jednej krajiny“, tak vysvetľuje svoj pozvoľný prechod od čiste politického spravodajstva k reportovaniu „z ulice“. Obyčajní ľudia sú podľa Svobodovej oslobodení od nánosov mediálnych školení, ktorých výsledkom je „hovoriť tak, aby nič nepovedali“, na ktorých pri politikoch pracujú celé poradcovské tímy. Na pochôdzkach mítingovým predvolebným Slovenskom si všimla, že najmä na podujatiach strany Smer stretávala ľudí, ktorí „si mysleli, že si myslia“. Opakovali pritom len počuté frázy z politických tribún. „Na mítingoch Smeru a Republiky stretávam typovo rovnakých ľudí. Ficovi sa podarilo vysať extrémistickú scénu kotlebovcov“, tvrdí. Rozdiel vidí v návštevníkoch mítingov Pellegrinovho Hlasu. „Prichádzali tam na jednej strane bývalí voliči Smeru, ktorí by s ním nemali problém ani dnes. Na druhej strane tam prichádzalo veľa takých, ktorí vidia v Pellegrinim „neficovskú“ nádej“. Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí Svobodová. „To Slovensko akoby bol jeden kotol, v ktorom sa miešajú neskutočné dezinformácie, propaganda, nezodpovedné vyjadrenia politikov, lži“, opisuje svoje postrehy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

Dubček neotrasiteľne veril, že je Brežnevov kamarát a že sovieti sem nepošlú tanky. Keď sa ale z Moskvy vrátil do okupovaného Československa, tak prvý raz použil najhrubšie slovo aké od neho počuli: “To sú gauneri”. To hovorí Robert Kirchoff, autor dokumentu o asi najznámejšom Slovákovi 20. storočia Alexandrovi Dubčekovi. Stal sa symbolom veľkých nádejí, ale aj ich hanebnej zrady. Aký teda bol tento náš “Saša”? A bol slovenským Gorbačovom 60. rokov?Alexander Dubček. Muž Pražskej jari a tzv. Socializmu s ľudskou tvarou, ale aj Moskovských protokolov a podvolenia sa brutálnej okupácii Československa. Symbol nádejí, ale aj zrady ideálov. Presvedčený komunista, bojovník v SNP, no aj kariérny komunista a papaláš bez papalášskych manierov, ktorý však rezignoval na boj s nastupujúcou Normalizáciou.Kto vlastne bol Alexander Dubček, aký bol - ako človek, a čo boli jeho motivy: Ideové, ľudské ako aj intelektuálne? A kde boli jeho ľudské a filozofické limity? No a čo o ňom vlastne vieme a na aký odkaz sa - pri tom všetkom balaste našej nevedomosti a účelovej ideologizácie, môžeme pri jeho mene, ako moderná slovenská spoločnosť, odvolávať?To všetko sú témy dokumentu o Alexandrovi Dubčekovi “Všetci ľudia budú bratia” režiséra Roberta Kirchhoffa. Desakralizácia a detabuizacia jednej z našich najväčších legiend, ktorá nás doslova previedla druhou polovicou 20. storočia, a to očami dokumantaristu Roberta Kirchhoffa. Ráno Nahlas, tentoraz o Alexandrovi Dubčekovi.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo DobšinskýMentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Voliči na vidieku svojmu lídrovi odpustia veľa. Mestá nikdy nevyhrajú voľby a aj Slováci v mestách majú postsedliacke myslenie. Aj na vidieku sú rozmýšľajúci ľudia, treba ich však osloviť ich témami - napríklad o pôde a pozemkoch. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas to tvrdí sociálny antropológ z Univerzity Komenského Juraj Buzalka. Podľa neho Slovensko potrebuje progresívny populizmus. Populistom bol aj Ľudovít Štúr, no skutočným progresívnym populistom bol v našich dejinách až šéf agrárnej strany Milan Hodža. Sociálny antropológ Juraj Buzalka však nevníma pojem populizmus len v negatívnom kontexte, ale skôr ako politiku zameranú na ľud a ľudové témy. Progresívci podľa neho nadarmo chodili po dedinách podávať ruky dôchodkyniam, ak ich oslovovali témami ako kreatívny priemysel a nanotechnológie. Progresivizmom však nenazýva len politiku strany Progresívne Slovensko, ale akékoľvek pokrokárstvo.Vidiecki voliči si osvojili kultúru "našich ľudí" a na Robertovi Ficovi im vôbec neprekáža, že ich okráda, lebo je "náš". Naopak, líder by mal mať špeciálne postavenie, a preto vnímajú pozitívne, keď sa ukazuje ako mačo s mladými milenkami, drahými autami a lukratívnym bývaním.Akým najväčším mýtom veria Slováci? Častou hlúposťou je, že "pravda je uprostred". Z čoho to vyplýva a ako diskutovať s takýmto človekom? Podľa Juraja Buzalku sú to často rozmýšľajúci ľudia a treba im veci trpezlivo vysvetľovať.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Musíme prehodnotiť kresťanskú antropológiu a pripustiť, že dnes máme iné poznanie o ľudskej sexualite než aké mali autori biblických textov. Tie pasáže, ktoré hovoria o ľudskej sexualite sú vo svetle súčasného poznania neudržateľné. Časom k tomu dospeje aj kresťanské prostredie na Slovensku, hovorí evanjelický teológ a dnes kandidát za PS Ondrej Prostredník. Ježiš, podľa neho, v sebe obsahuje celú univerzalitu človeka a teda aj ľudí z LGBTI komunity. A je potrat skutočne vraždou a kde bol Boh keď sa vraždilo v Osvienčime?Kresťanstvo, presnejšie jeho všakovaké interpretácie sa opäť stalo jedným z dôležitých faktorov našej predvolebnej kampane. Aký je však odkaz samotného nositeľa kresťanstva, teda Ježiša z Nazaretu? Čo o tom my dnes vlastne vieme, ako chápať vo svetle moderného poznania biblické texty a prečo nestačí ich doslovný výklad? Prečo sú cirkvi u nás tak fixované na otázky normatívneho výkladu ľudskej sexuality a kto je a kto nie je pre Krista “pliagou”?Kde je miesto a rola kresťana v 21. storočí a aký je aktuálny kresťanský výklad takých tém ako sú právo na interupciu či LGBTI práva? No a napokon: Patrí teda kresťanstvo vôbec do politiky a majú cirkvi politicky ovplyvňovať veriacich, zvlášť v štáte s negatívnym odkazom prezidenta a kňaza Jozefa Tisa?  Témy a otázky Rána Nahlas, s evanjelickým teológom, bývalým Generálnym tajomníkom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike a dnes kandidátom za Progresívne Slovensko v predčasných parlamenntých voľbách Ondrejom Prostredníkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Voľbami zahýbe masa nerozhodnutých, tvrdí Hankovský z prieskumnej agentúry (podcast)Namiesto informačnej tmy predvolebné prieskumy ešte aj tri dni pred volebným dňom. Naposledy sa mohli posledné zverejňovať dva týždne pred volebnou sobotou. A boli tu snahy časti politického spektra natiahnuť takúto „infotmu“ aj na 50 dní.Čo môžu robiť prieskumy so správaním pri volebných urnách a majú sa politické strany prieskumov skôr obávať, či z nich ťažia? Témy pre Jakuba Hankovského z agentúry IPSOS. „Budú určite to najpresnejšie zo všetkých doterajších, lebo budú najbližšie k voľbám“, vysvetľuje Hankovský. Nemusia však priniesť definitívny pokoj stranám, ktoré sú na pomedzí zvoliteľnosti. Môže za to štatistická veličina, ktorú odborníci pomenovali intervalom spoľahlivosti. Má pritom trojpercentný rozpyl. „Ak je dnes strana na troch percentách, tak je pravdepodobne pod hranicou zvoliteľnosti. Ak je napríklad na štyroch percentách, je už dosť možné, že má podporu piatich percent“, dodáva Hankovský. „Je tu ale taká masa nerozhodnutých voličov, že už len tento samotný faktor môže zahýbať volebných výsledkom“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Je tu podstatne väčší dopyt po autoritatívnom type vládnutia, v spoločnosti je veľmi silne zastúpená nenávisť, ako i nedôvera medzi ľuďmi. Tie trendy sú negatívne a nedajú sa obísť. Nie je to však náš osud ani niečo, čo sa musí stať. Záleží na nás, ľuďoch, a na tom, ako svojim hlasovaním rozhodnú o budúcnosti Slovenska, hovorí o aktuálnych náladách v spoločnosti kráto pred predčasnými parlamentnými voľbami sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.A o čom vypovedajú najnovšie, septembrové, preferencie politických strán?Parlamentné voľby by v prvej polovici septembra vyhrala strana Smer. Volilo by ju takmer 19 % opýtaných. Za ňou je v tesnom závese Progresívne Slovensko, ktoré si medzimesačne mierne polepšilo a získalo podporu 16,5 %.Na tretej priečke by skončila strana hlas s takmer 15 %. Do parlamentu by sa dostala aj Republika (8 %), SNS (6,4), KDH (6,2) a napokon by parlamenté lavice obsadili aj poslanci za SaS (5,1%).Prieskum vykonala agentúra Focus pre reláciu Na telo Markízy od 6. do 13. septembra na vzorke 1001 respondentov.Čo tieto čísla o možnom výsledku predčasných parlamentných volieb hovoria a aké sú trendy vo vývoji preferencií relevantných politických hráčov? Kto sú tzv. Nerozhodnutí voliči a na základe čoho sa budú rozhodovať v deň volieb? Čo súto tzv. Druhé voľby a čo môžu priniesť z hľadiska možných presunov voličov medzi politickýi stranami a kto sú si, práve na základe týchto druhých volieb, skutoční politickí konkurenti?A aké sú predvolebné nálady v slovenskj spoločnosti, čo môžu byť relevantnými témami a prečo sa z niektorých doslova marginálnych udalostí, stávajú zlomové alebo aspoň kľúčové témy? Mení sa volebné správanie Slovákov za uplynulé desaťročia a kam sa politicky uberá Stredná Europa?Témy a otázky dnešného rána nahlas, so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarokom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Neúčasťou na voľbách podporujeme neakceptovateľných“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Mimoriadne schôdze, kultúrne domy, tlačové konferencie a televízne diskusie. No najmä sociálne siete a virtuálny svet online priestoru, kde sa všetko to z reálneho sveta prenáša na obrazovky smartfónov a počítačov až do hlavy potenciálneho voliča. A čo v nej zostáva? Najmä emočne vypäté situácie bitiek politikov, vzájomného osočovania, či nekritického sebavynášania. Rácio akoby nemalo šancu. Od predčasných parlamentných volieb nás delí trinásť dní.Vstupuje Slovensko do rozhodujúcich hodín, ktoré naznačia, kam sa bude uberať od októbrového rána? Na čo sa máme pripraviť a ako sa poučiť z volieb minulých? A bude to aj o „výtržníkovi“ a „pouličných kriminálnikoch“, či o hľadaní miery prípustnej neakceptovateľnosti pri rozhodovaní sa pre tú ktorú stranu, „aby sme po voľbách nemuseli tolerovať neakceptovateľných“.Témy pre Grigorija Mesežnikova, politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky. V rozhovore prezradí, ako vyzerá jeho proces „volebného“ rozhodovania sa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Sused, s ktorým už nebudú môcť počítať – aj to sa k nám ozýva z Ukrajiny, napadnutej Putinom, pred našimi parlamentnými voľbami. Dôvodom majú byť obavy z prípadného zastavenia našej podpory Kyjevu. Na východe Ruska si zas Vladimír Putin dáva schôdzku s Kim Čong-unom, aby si dohodli vzájomnú vojenskú pomoc – a to aj pre vojnu s Ukrajinou. G20tke sa k tomu v Indii síce podarilo dohodnúť na výzve dodržiavať zásady medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti a suverenity, no záverečný dokument obišiel Rusko ako pôvodcu agresie tichom. Ako sa to počúva v Kyjeve, pravidelne ostreľovanom ruskými dronmi či raketami? Na perspektívy vývoja sme sa pýtali Martina Poliačika z kyjevskej kancelárie Globsecu.„Zmena politiky na Slovensku už nemusí až natoľko trápiť Ukrajincov, ako musí trápiť Slovákov“, tvrdí Poliačik. Po vojenskej stránke si už podľa neho Slovensko svoju „dejinnú úlohu“ splnilo. Poukazuje pritom na fatk, že sme Ukrajine dodali svoj obranný systém S-300 či bojové stroje Mig-29 medzi prvými. „Tam sme prelomili istú psychologickú hranicu“, vysvetľuje. „Je úplne prirodzené, že ľudí na Ukrajine trápi, či Slovensko zostane medzi krajinami, ktoré ich podporujú, alebo bude vo svete ich snahy podrývať“, hovorí Poliačik. „Je prirodzené, že sa na nás pozerajú s obavami“, dodáva. „Ja tu môžem povedať len toľko, že my sme tí, čo si musíme urobiť domácu úlohu, ísť k voľbám a zabrániť, aby došlo k otočeniu politiky“. Obávaným otočením má byť podpora strán, ktoré sú proti podpore ukrajinských snáh o vymanenie sa z okupácie Putinovým Ruskom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Moje dokumenty sú predovšetkým o úcte a rešpekte k našej planéte. Žijeme na najkrajšej planéte vo vesmíre a musíme si to vážiť a byť štastný z každej chvíle, ktorú na nej môžeme prežívať, tvrdí neúnavný cestovateľ a medzinárodne oceňovaný dokumentarista Pavol Barabáš. Prešiel prakticky celý svet, vrátane Severného či južného pólu, za svoj domov a pevný bod v živote však považuje Vysoká Tatry.  Dosiahol Severný aj Južný pól, stál na vrchole najvyššej hory sveta, žil s Pygmejmi v Keni, aj s kmeňom Suri v Etiópií. Prešiel také ťažké kaňony ako Trou de Fer či Bras Magasin a aktuálne sa vrátil zo splavu Veľkého kaňonu. Tam všade spoznával našu planétu a popritom nakrútil viac ako 4 desiatky oceňovaných dokumentárnych filmov, napríklad aj o našich horských vodcoch a kráse Vysokých Tatier, kde našiel svoj domov. Za domov však považuje celú našu planétu. Cestovateľ a dokumentarista Pavol Barabáš. Držiteľ Slnka v sieti i Krištáľového krídla.Aká je naša planéta očami cestovateľa Barabáša, čo objavil keď žil s domorodcami, ktorý sú ešte neskazení modernou civilizáciou a čo sa o sebe dozvedel keď bol vystavený extrémom polárnika či na vrchole Mount Everestu? A čo ho vlastne ženie zas a znova objavovať tie najodľahlejšie kúty Zeme a čo nám chce povedať svojimi dokumentami?Počúvate Ráno Nahlas,dnes s cestovateľom a dokumentaristom Pavlom Barabášom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský   Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Pozerať mainstreamové filmy stále o tom istom ma už nebaví, hovorí Peter Konečný z festivalu Cinematik pre náš podcast Ráno Nahlas. Cinematik sa začína už dnes v Piešťanoch, potrvá do nedele. Mnohé z filmov, ktoré festival premietne, inde neuvidíte. O ktoré snímky ide?Filmové hity z Cannes alebo z Berlína budete môcť v Piešťanoch vidieť v najväčšom kine na Slovensku – v 620-miestnej kinosále v Dome umenia. Aj táto megasála sa niekedy zaplaní do posledného miesta, a preto bude Cinematik v nedeľu 17. 9. reprízovať najúspešnejšie filmy.Niektoré z nich pôjdu aj do kín, ale mnohé uvidíte len v Piešťanoch. Napríklad bulharský film Blažine lekcie o „šmejdoch“, ktorý vyhral cenu na festivale v Karlových Varoch.Podľa Petra Konečného je komédiou roka film Karaoke Blues od legendárneho fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, a zasmiať sa dá aj na filme o putovaní do Lúrd The Miracle Club. V hlavnej súťaži sa objavuje aj neobyčajný a výnimočne inteligentný romantický film Falcon Lake a množstvo ďalších skvostov súčasnej európskej kinematografie.Slovenskú premiéru si na festivale odkrúti nový dokument Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Všetci ľudia budú bratia.Pre ďalšie tipy a informácie si pustite rozhovor s Petrom Konečným v dnešnom podcaste Ráno Nahlas.Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Beznádej, osamelosť, nedostatok ľudskej blízkosti a pocitu, že aj na nich záleží. To všetko cíti čoraz viac mladých ľudí a môže to viesť až k pocitom, že svet bez nich bude lepší a im bude lepšie, keď z tohto sveta dobrovoľne odídu. Počet samovrážd, resp. suicidálneho konania, mladých ľudí u nás rastie. Čo s tým vieme urobiť a ako im pomôcť? “Byť, či nebyť - to je tá otázka,čo šľachtí ducha viac: či trpne znášaťstrely a šípy zlostnej Šťasteny,či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho zdolať? Umrieť, spať -nič viac, a namýšľať si, že tým spánkomsa končí srdca bôľ a stovky hrôz,čo sú nám súdené; Umrieť, spať -či v tom je méta našich túžení?” Kto by nepoznal známy hamletov monológ, kladúci si otázky o dobrovoľnom odchode zo života. O možnosti samovraždy. Samovražda nás však stavia pred priam absurdný a až existenciálny paradox. To, na čom najviac lipneme, to, čoho si najviac ceníme: Život, tak toho sa niekto, navyše dobrovoľne vzdáva a rezignuje tak i na to, čo je jednou z našich najsilnejších motivácii - pud sebazáchovy, proste - tužbu žiť.Samovrážd - či vážnych pokusov život si dobrovoľne vziať, pritom na Slovensku pribúda a čo je asi najdesivejšie, po tomto fatálnom a skutočne konečnom riešení siahajú už čoraz viac aj naše deti. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo v minulom roku najviac samovražedných pokusov práve u mladých od 15 do 19 rokov. Počet pokusov v tejto vekovej skupine už druhý rok po sebe výrazne narástol a celkovo išlo o najvyšší počet zaznamenaných pokusov o samovraždu za ostatných 15 rokov.Tieto údaje pritom zachytávajú iba prípady, ktoré prejdú psychiatrickou sieťou pomoci. Omnoho Viac je prípadov, ktoré oficiálny zdravotnícky systém vôbec nezachytí. Pre ilustráciu: Len za prvý polrok 2023 internetová poradňa IPčko zaznamenala medzi mladými 369 pokusov o ukončenie života a psychológovia IPčka riešili vyše 1600 kontaktov s myšlienkami na ukončenie života od mladých v rovnakom veku.Napriek hrozivým číslam je však naša sieť odbornej zdravotníckej pomoci mimoriadne deravá. „Pre celé Slovensko máme iba 48 pedopsychiatrov a stále máme školy, kde školských psychológov nemáme alebo pracujú na čiastočné úväzky. Mnoho detí nemá možnosť požiadať o pomoc, keď prežívajú niečo náročné,” hovorí prezidentka Asociácie školskej psychológie Lucia Košťálová. Pomôcť by pri príležitosti dnešného Svetového dňa prevencie samovrážd, mohla aj kampaň “Máš dosť životov?” do ktorej sa zapojilo 150 tried ZŠ na Slovensku.V prípade potreby či problémov neváhajte kontaktovať odborníkov vo vašom okolí alebo internetovú poradňu IPčko. Bezplatne, anonymne a zo zárukou kvalifikovanej odbornej pomocihttps://ipcko.sk/Počúvate Ráno Nahlas, dnes o fenoméne samovrážd detí, ale najmä o tom, ako týmto utrápených no stále hľadajúcim dušiam pomôcť, ako rozpoznať tento problém a ako tým pádom doslova zachranovať ľudské životy, životy našich detí.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský   

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu – keď sa naši umelci vzájomne spoznávajú za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia, ktorú si v Jeruzaleme na prestížnom mieste môže pozrieť až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. Kultúra na poslednom mieste?„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. „Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. Izrael pre Slovensko zrkadlom„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. „Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. „Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. „Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Osem z desiatich mladých ľudí má pocit, že v tejto krajine ich nikto nepočúva a ani ich nik politicky nereprezentuje, hovorí šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Mladých ľudí pritom u nás žije vyše 440 tisíc a o ich pocite vypovedá fakt, že aj keď ich záujem o voľby rastie, stále je výrazne pod celospoločenským záujmom o voľby. Čo teda našich mladých trápi a aké sú ich priority? No a na zálade čoho si utvárajú svoje politické preferencie?Mladých ľudí medzi 18 až 25 rokmi žje u nás vyše 440 000, ide teda o takmer jednu desatinu populácie. Väčšina z nich sa však poda aktuálnych prieskumov cíti byť akoby na okraji spoločnosti, mnohí, a často tí najšikovnejší a najtalentovanejší, hlasujú nohami a utekajú z krajiny preč. Drvivá väčšina sa zasa cíti byť nevypočutá a politicky nereprezentovaná. Politické strany tak zrejme pritority a potreby mladých ľudí míňajú a to nielen formou, ale aj obsahom.Aké sú teda skutočné potreby a problémy slovenskej mládeže a v kom a čom vidia svoje prípadné politické zastúpenie?Keď sme sa ich pýtali na to, čo považujú za najväšie problémy Slovenska, ktoré treba urgentne riešiť, tak z nám z toho vyšla ako keby dokonala Maslowova pyramída potrieb čiže pre mladých ľudí sú najdôležitejšie ekonomické problémy: vysoké ceny, nízke mzdy, nedostupnosť bývania, sociálne problémy a kvalita školstva i zdravotníctva. Potom nasleduje klimatická zmena a hodnotové otázky, respektíve kultúrno etické otázky, ktoré sa typicky spájajú so zákazom interupcií či registrovanými partnerstvami pre osoby z LGBTI komunity, tak tie skončili posledné, v ďalekom závese.” hovorí na základe aktuálneho prieskumu šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Táto nadácia totiž spoluorganizuje aktuálnu kampaň mimovládnych organizácií s názvom” “Chcem tu zostať, preto volím.”Ako teda prebudiť, v tejto krajine, záujem mladých ľudí o veci verejné a prečo je dôležité, aby to práve oni s touto krajinou nevzdali? Kto a čo ovplyvňuje názory mladých ľudí na politiku a čo ich naopak na tej našej, slovenskej politike odrádza a odpudzuje? Akými kanálmi sa k nim dostávajú informácie o veciach verejných, do akej miery v tom hrajú rolu sociálne siet, do akej tlak okolia ale i nás starších?A ako to, že sa takáto takmer polmilónová masa voličov, cíti byť nevypočutá a nereprezentovaná? A vie naša politická scéna, čo ich skutočne trápi a po akej spoločnosti naši mladí ľudia túžia?No a napokon, prečo je úplne legitínne aby sa do politického života, a to aj v predvolebnom období, zapájal aj mimovládny sektor a prečo je pocit politikov, že politika je výlučne ich straníckou arénou mylný?Témy a otázky pre riaditeľa Nadácie otvorenej spoločnosti Fedora Blaščáka.Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podľa šéfa agentúry Ako Václava Hřícha sa až teraz rozbehne kampaň a bude „krvavejšia." Podľa neho idú strany do najemočnejších a najcitlivejších tém, na ktorých sa dá dobre rozdeľovať spoločnosť.Politici rátajú s tým, že sila voličského rozhodnutia je ešta slabá a môžu voliči preskakovať k iným stranám, hovorí Václav Hřích v podcaste. „Budú sa preto snažiť strhnúť emócie k sebe."Podľa neho prvé tri strany v prieskumoch, a to Smer, Progresívne Slovensko a Hlas majú viac menej istotu, že sa do parlamentu dostanú. Pri strane Republika sa to môže zmeniť. „Čím viac sa bude dariť SNS, tým viac bude Republika klesať," tvrdí.Podľa šéfa agentúry Ako hrozí, že po voľbách nastane patová situácia - a to v oboch prípadoch, či už vyhrá Smer-SD alebo Progresívne Slovensko. „Smer bude mať taký istý problém ako Progresívne Slovensko. Nájsť dostatočný počet hlasov," konštatuje tiež.V podcaste si tiež môžete vypočuť:- aké scenáre povolebného vývoja sú na stole,- na čo sa musí spoliehať Smer, ak chce zložiť vládu,- ako Smer pomáha strane Progresívne Slovensko,- aké strany si ešte môžu brať voličov,- a prečo si myslí, že neexistujú nerozhodnutí voliči.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Svojho času aj „stredomorské Švajčiarsko“, s metropolou, o ktorej sa hovorilo ako o „Paríži Orientu“. Dnes zdecimovaná krajina s ekonomickou recesiou bez páru. Libanon so svojim hlavným mestom Bejrút. Zmienka o „libanonských cédroch“ z biblickej knihy Sudcov je už spred roku tisíc starého letopočtu. Napriek slávnej minulosti však séria občianskych vojen a nepokojov s Izraelom priviedla do biedy. Šesť miliónová krajina, v ktorej žije poldruha milióna utečencov. Pochopiť ich situáciu nám pomôže Katarína Zembjaková, ktorá pôsobí v Libanone ako ekonomická diplomatka. „Frustrácia je citeľná na každom kroku“, tvrdí Zembjaková. „Libanon si prechádza mimoriadne ťažkými časmi. Či už socioekonomicky, politicky alebo z pohľadu utečeneckej otázky.“ Dodáva, že na ľudí to všetko dolieha „mimoriadne zle“. Ilustráciou môže byť fakt, že elektrická energia a s ňou spojené večerné svietenie v krajine vôbec nie je samozrejmosťou. „Je úplne bežné, že po západe slnka sa pouličné osvetlenie nezapína, lebo nie je z čoho“, rozpráva diplomatka Zembjaková. A platí to podľa nej aj pre veľkú časť domácností. „Je úplne bežné, že večer sa nesvieti ani v domácnostiach. Dodávka elektriny je dotovaná štátom maximálne hodinu denne“, dodáva. Libanončania sú tak odkázaní na dieslové agregáty, ktoré si však nemôžu dovoliť všetci. Diplomatická misia v Libanone pokrýva aj ďalšie nepokojné krajiny – Sýriu, Irak a Jordánsko. Humanitárna a rozvojová agenda v regióneSlovensko posilnilo svoju agendu v regióne v roku 2015 v čase prepuknutia výraznej utečeneckej krízy, ktorú pocítila Európa. „Sme tam odvtedy prítomní výraznejšie. Snažíme sa cez humanitárne projekty zmierňovať následky kríz, ktorými si prechádzajú krajiny tohto regiónu“, približuje Katarína Zembjaková. Konkrétne má ísť o projekty na zabezpečenie pitnej vody, sanity a vzdelávania. Toto predpokladá monitorovanie potrieb či už utečencov, ale aj miestnej komunity. Libanon – krajina utečencov?Libanon má necelých šesť miliónov obyvateľov, z čoho je 1,5 milióna utečencov. Tvoria tak štvrtinu obyvateľstva . Z Libanonu je tak krajina s najvyšším podielom utečencov na obyvateľa a to v celosvetovom meradle. Naviac, časť z utečencov tam žije už aj päťdesiat rokov. To v prípade tých z Palestíny. Silná sýrska utečenecká komunita rovnako žije v stanových táboroch už vyše desaťročie.„Spôsobuje to neraz mimoriadne napätie“, hovorí Katarína Zembjaková a dodáva, že najmä silná sýrska utečenecká komunita spôsobuje v domácich nepokoj. „Sýrski utečenci sú v podstate medzinárodným spoločenstvom podporovaní, aby zotrvali v hostiteľskom Libanone. No samotní Libanončania sú už v problémoch, ktoré sa dajú porovnať s položením sýrskych utečencov“, vysvetľuje. Na druhej strane, kritická situácia je aj v samotných utečeneckých táboroch. „Ak nemajú priaznivú infraštruktúru, deti, ktoré sa v nich narodili a dnes majú desať či dvanásť rokov, v škole ešte neboli“, tvrdí Katarína Zembjaková. „Je to veľmi smutný pohľad na tieto deti, ktoré nemajú perspektívu pozitívnej zmeny v ich životoch. Toto sú aj potenciálne ľahko radikalizovateľné skupiny, s ktorými si potom bude musieť dať rady nielen Libanon, ale celý svet“, zamýšľa sa ekonomická diplomatka v Libanone. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naše vzdelávanie je zastaralé, je tam priveľa memorovania bez súvislostí a kontextov. Naopak, chýba nám vzdelávanie k zručnostiam potrebným pre život, hovorí víťazka Olympiády kritického myslenia Alexndra Striešková z Gymnázia Párovská v Nitre. Tá aktuálne mieri na študium do zahraničia a svoju vysokú školu vidí tiež v zahraničí. Ako zastaviť Únik mozgov? Dnes sa na Slovensku opätovne otvoria brány škôl pre státisice žiakov a študentov, z ktorých však mnohí – a to práve tí najlepší z najlepších, volia svoje ďalšie štúdium v zahraničí. Ako sa hovorí, hlasujú nohami a so slovenska odchádzajú.Napokon, aktuálne už takmer každý piaty slovenský študent študuje niekde za hranicami Slovenska. Pre rodičov je to ešte silnejšia téma – až 85 percent z nich potvrdilo, že má deti v zahraničí alebo zvažuje ich do zahraničia poslať. Naše deti pritom odchádzajú od nás nielen za vyššou kvalitou škôl, ale aj kvôli lepšiemu uplatneniu sa v budúcnosti. No a iba menej ako tretina mladých má jasno v tom, že sa chce vrátiť sem k nám, domov na Slovensko. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu Slovenskej sporiteľne (rok 2022). Slovensko tak už roky trápi takzvaný Brain drain, teda Únik mozgov, kedy si my – ako spoločnosť, doslova púšťame žilou a tí najlepší z nás, zo Slovenska odchádzajú.O téme Uniku mozgov sa toho popísalo už veľa, dokonca na túto tému už vzniklo aj viacero vládnych dokumentov i odborných konferencií. Ako to však vidia tí, ktorých sa to týka najviac – teda naši mladí, ktorí vďaka svojmu talentu majú možnosť zo Slovenska odisť a študovať v zahraničí?  Čo mladých ľudí vedie k tomu aby hľadali vzdelanie a možno i uplatnenie za hranicami vlasti a ako práve oni vnímajú náš vzdelávací systém? Čo im v slovenských školách chýba a naopak, čo ich zbytočne zaťažuje bez toho aby v tom videli zmysel? No a napokon, je slovenské školstvo jediným dôvodom ich odchodu alebo sa podeň podpisuje aj celková situácia na Slovensku, úroveň politiky a celospoločenská klíma u nás?Témy a otázky pre úspešnú študentku Gymnázia Párovská v Nitre a víťazku olympiády kritického myslenia Alexandru Strieškovú, ktorá práve v týchto dňoch tiež pokračuje v štúdiu, ale – tak ako mnohí jej talentovaní rovesníci, i ona zvolila štúdium v zahraničí.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský 

Keď pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách. „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje. Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa. Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne. „Musím byť na strane obetí“Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“. Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorú tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí,“ odpovedá. Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť. „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí. O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“. Väčšina mlčí, lebo sa bojí„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho,“ rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja,“ opakuje. Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legitimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať,“ vysvetľuje Sedov. Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.Nie informovanie, ale otrasná propagandaOd začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram,“ hovorí mladý ruský protivojnový aktivista. „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda,“ rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole. Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do RuskaKeď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova. „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “ V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je,“ tvrdí. Rusko bez PutinaNa Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018,“ rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin,