Ráno Nahlas 🎙

O deťoch hovoríme ako o tom najcennejšom a najhodnotnejšom, čo v spoločnosti máme. Je tomu však naozaj tak? Fráza, dnes je to pre väčšinovú spoločnosť len fráza, hovorí kandidátka na post detskej komisárky Janette Motlová. Podľa nej sme v ochrane práv detí 30 rokov spali a je načas dať hlas deťom, ktoré sú spoločnosťou prehliadané a nevidené. Brutálna detská šikana v Miloslavove, desiatky tisíc detí, ktoré boli v čase pandémie odstrihnuté od možnosti plnohodnotného vzdelávania, rastúce domáce násilie ako i množstvo prípadov zneužívania detí, matky samoživiteľky existujúce na hranici chudoby, ale aj nedostatočný počet detských psychiatrov či možností umiestniť dieťa so špecifickými potrebami do vzdelávacieho systému či mu zabezpečiť odbornú pomoc. Tieto fakty, zrejme viac než akékoľvek deklarácie a frázy, vypovedajú dosť o svete, v ktorom naše deti dnes musia žiť. Čo s tým a ako pomôcť tým, ktorí sú dnes najslabšími členmi nášho spoločenstva no už o chvíľu budú tými, kto ho bude riadiťí, teda našimi deťmi? Ráno Nahlas s kandidátkou tretieho sektora na post komisárky pre deti Janette Motlovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ak sa chceme vyznať v Putinovi, treba si pripomenúť diagnostiku narcistickej ako i paranoidnej poruchy osobnosti a to navyše v kombinácii ešte aj s antisociálnymi črtami jeho povahy, hovorí na margo imperiálnej a aktuálne aj agresívnej politiky Ruska psychiater Jozef Hašto. Čo sa to deje v hlave prezidenta Ruska Vladimíra Putina a aké sú psychologické korene ruskej expanzívnosti? Ako sa tak veľký a kultúrne bohatý národ dokázal tak rýchlo mentálne znacifikovať? Kde sa v nás berie taká krutosť, s akou sa ruské vojská správajú voči civilnému ukrajinskému obyvateľstvu, zvlášť voči ženám a kto sú to tí, ktorí to páchajú? No a ako sa človek dokáže vyrovnať s tak hlbokými a násobnými traumami, akými prechádzajú mnohí ukrajinskí utečenci, ktorých stretávame aj tu u nás? Témy pre psychiatra Jozefa Hašta. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Putinova agresia na Ukrajine má dva mesiace. Dátum padol presne na čas pravoslávnej veľkej noci, ktorá je pre Ukrajincov i Rusov tradične slávnostným okamihom. A hoci Vladimír Putin nevypočul volanie po aspoň sviatočnom „stíchnutí zbraní“ – na čo vyzýval pápež František či ekumenický patriarcha Bartolomej, Kyjev privítal zatiaľ najvyššiu diplomatickú rezprezentáciu Západu – šéfa americkej diplomacie a obrany. Hýbe sa tiež najvyššie vedenie OSN – a to po trajektórii Ankara-Moskva-Kyjev. A Petntagon organizuje na jednej zo svojich európskych základní veľký summit o budúcnosti konfliktu. Čo na to Vladimír Putin? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Štát si cení špičkových športovcov, víťazov olympiád, prečo to nerobí so špičkovými umelcami?“ - pýta sa Marián Turner, ktorý je od začiatku tohto roka novým generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie. Stretli sme sa na veľkonočnom festivale Berlínskych filharmonikov v nemeckom kúpeľnom meste Baden Baden, kde v spoločnosti svetovej hudobnej špičky vystupoval aj Slovenský filharmonický zbor. Pod taktovkou šéfdirigenta Berlínskych filharmonikov, ruského dirigenta Kirilla Petrenka, tam predviedli dve opery ďalšieho významného Rusa Petra Iľjiča Čajkovského: Pikovú dámu a Jolantu. V kontexte Putinovej agresie na Ukrajine tak šlo aj o paradox. „Puškin nie je Putin. Je to iný kontext. Kvalitnú kultúru nemôžeme vymazať“, vysvetľuje Marián Turner. Podcastový rozhovor sme nahrávali v jednom z najväčších operných a festivalových domov sveta. Festspielhaus v Baden Badene má kapacitu 2500 miest. Slovenská filharmónia má 708 miest. „Skúsme sa učiť od krajín, kde si vysokú kultúru vážia“, tvrdí šéf filharmónie Turner. „Vychádzajú pritom aj z prepočtov, ako sa kultúra prejavuje na ekonomike štátu. A štúdie ukazujú, že jej dosah sa blíži dosahu automobiliek“, dodáva. Poukazuje však aj na fakt, že vysoká kultúra je prevenciou pred vojnami. V rozhovore sa dozviete aj o tom, či pandémia a vojna na Ukrajine zdvihnú cenu kultúry na Slovensku a tiež, ako Marián Turner vníma silu ministerku kultúry, alebo ako sa stavia k situácii nespokojných sólistov v opere SND. Moderuje Jaroslav Barborák.

S ruskou agresiou voči Ukrajine prišli na Slovensko už státisíce vojnových utečencov, mnohí prišli o domov, mnohí aj o tých najbližších. „Utrpeli mnohonásobné traumy, ktoré ešte nestihli sami spracovať. Treba im dať čas a najmä, pocit bezpečia, hovorí ukrajinský psychiatrička Myroslava Hankáková. Sú tu a sú ich tisíce, utečenci z vojnou zmietanej Ukrajiny. Ako im dať pocit bezpečia a ao vlastne s nimi hovoriť po tom, čo prežili? A ako samotní Ukrajinci spracovávajú svoje vojnové traumy a čo im pomáha? No a aké sú ich potreby v tejto neľahkej situácii vykorenenia z ich domovov, neraz iba s tým najnutnejším, čo sa dalo zobrať pri úteku? No a napokon, ako povedať dieťaťu, že jeho otec padol pri obrane vlasti? Témy pre psychiatričku z Ukrajiny Myroslavu Hanákovú, ktorá žije a pracuje na slovensku už deviaty rok. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Ide o poníženie Ukrajincov a snahu o takpovediac rozriedenie ukrajinského genofondu,“ hovorí na margo správ o masovom znásilňovaní ukrajinských žien ruskými vojakmi politologička, ktorá sa venuje dejinám genocíd Dagmar Kusá. Tvrdí, že tak, ako sa bude ruská frustrácia z vojnových neúspechov zvyšovať, masovosť a brutalita ich vojnových zločinov bude narastať. Vojna na Ukrajine zúri už takmer dva mesiace a každým dňom pribúdajú ďalšie a ďalšie správy ako i osobné svedectvá o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti . Cielené vraždenie bezbranných civilistov, masové a brutálne znásilňovanie ukrajinských žien ruskými agresormi, zámerné ostreľovanie civilných cieľov, ako i mučenie a vraždenie zajatých vojakov protistrany. Navyše, v oficiálnej ruskej tlači sa objavili doslova až genocídne plány na „deukrajinizáciu“ skrytú pod pláštikom údajnej denacifikácie. Je teda vojna na Ukrajine cielenou genocídou ukrajinského národa a čo sa skrýva pod ruskými slovami o denacifikácii Ukrajincov? Kam až môžu tieto plány zájsť a aké poučenia nám môžu dať genocídy z minulosti, ako napríklad tá v Rwande či Kambodži? No a ako sa rodí a čo poháňa mentalitu páchateľov genocíd? Témy a otázky pre politologičku Dagmar Kusú z BISLY. Počúvate Ráno Nahlas, pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vojna, ktorá vyplavuje dobro v ľuďoch. Vojna, v ktorej sa nedá byť ateistom. Vojna, ktorá mobilizuje nielen nenávisť, ale aj jej opak – Konflikt na Ukrajine, ako o ňom hovorí či píše vo svojich statusoch dokumentarista Juraj Mravec. Jeho fotografie a dokumentárne zábery, ktoré točí, však zachytávajú skôr jej krutosť, zverskosť, nepochopiteľnosť…. Pred pár dňami sa po týždni vrátil z Charkova, predtým bol na Ukrajine v kuse takmer mesiac. Prečo je v konfliktoch dôležité byť na mieste, ako sa fotí či točí vojna… a dá sa na zažité zabudnúť? „Idem tam za ľuďmi, ktorí si tú vojnu nevybrali, nechcú ju a musia ju nejako znášať. Tí ľudia majú príbehy, ktoré treba rozprávať, preto je potrebné ísť tam“, vysvetľuje Juraj Mravec. „Strieľali po mne v Iraku, bol som pod mínometnými obstrelmi, bol som bombardovaný, množstvo takýchto vecí som zažil a vždy som mal veľké šťastie, že som z toho vyviazol bez zranenia“. V Charkove na východe Ukrajiny bol na sídlisku severná Saltovka. „Prvé čo nám na hoteli povedali bolo, aby sme tam nechodili. Samozrejme sme tam išli“, rozpráva jeden z príbehov, ktoré prináša vojna. „Charkov je mesto, kde ľudia nie sú na ulici. Tam všetci žijú pod zemou, lebo je neustále ostreľované.“ „Hore to padá a vybuchuje a v kryte práve v tých momentoch započujete aj rozprávku, ktorú číta mama dieťaťu. Aby sa nebálo a zaspalo.“ „Vo vojne ateisti nie sú“, tvrdí Juraj Mravec, hoci ešte pred nedávnom sa sám za ateistu považoval. „Tá veta je mimoriadne pravdivá, hoci o viere by som ja veľmi nechcel hovoriť, necítim sa na to hodný. Ale ten pocit, že vás niečo vyššie chráni, niečo dobré, je veľmi príjemný. Je to pocit, ktorý ľudia nemajú v bežnom živote šancu nikdy pocítiť“, zdieľa svoju skúsenosť vojnový dokumentarista. „Spoľahnúť sa na niečo vyššie mi príde ako prirodzený pocit, to vo vojnových zónach zažívam“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prezident Putin prvý porušil olympijské pravidlá keď začal vojnu na Ukrajine, nebola iná možnosť než vylúčiť ruských športovcov, hovorí navádzačka Eva Trajčíková. Nebolo to voči tým športovcom fér, ale také sú pravidlá, dodáva paralympijská lyžiarka Alexandra Rexová. Tá, spolu s navádzačkou Evou Trajčíkovou, priniesla z paralympiady v Pekingu až dve medaily, vrátane zlatého kovu. Už vyše 40 dní nás sužujú neustále desivejšie a desivejšie správy o vojne na Ukrajine a atrocitách páchaných ruskými agresormi. Ich obeťou sú civilisti, starci, ženy a neraz i malé nevinné deti. Sme z toho smutní, deprimovaní, ale aj nahnevaní a často cítime bezmocnosť a frustráciu. O dianí na Ukrajine sme v Ráno Nahlas hovorili už veľa a ešte veľmi veľa o tom, čo sa tam deje a prečo, aj hovoriť budeme. Napriek všetkým hrôzam vojny vám ale dnes by som vám rad ukázal, že svet môže byť aj skvelé miesto a človek dokáže i úžasné veci. Tak, ako ich dokázala Alexandra Rexová, ktorá iba ako 16 ročná priniesla z paralympiády v Pekingu zlatú a k tomu ešte aj ďalšiu, tentoraz bronzovú, medailu. Obe medaily v kategórii zrakovo znevýhodnených športovcov získala spolu so svojou navádzačkou Evou Trajčíkovou. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Viktor Orbán a jeho Fidesz ako víťaz s ústavnou väčšinou, opozícia – nepriek predvolebnému zomknutiu – predsa len porazená. Hoci pred voľbami to vyzeralo na rovný súboj! Víťazstvo, ktoré si chce staronový premiér pamätať do konca života. Prečo a kam dovedie Maďarsko, ktoré je členom Európskej únie, náš partner z V4 a bezprostredný sused z juhu. Téma pre Gregora Martina Papucseka, „celoživotného“ budapeštianskeho spravodajcu pre verejnoprávne médiá Slovenska i Česka. „Verejnoprávne médiá má doslova v rukách“, vysvetľuje. „A verejnú podporu mu vyjadrili aj niektorí moderátori súkromných médií“, dodáva. Nezanedbateľným faktorom, ktorý Viktorovi Orbánovi vyhral voľby, sú sociálne opatrenia. „Hovorí sa tu, že jednoducho rozdával peniaze“, tvrdí Papucsek. „Mladým ľuďom do 25 rokov zrušil dane. Od februára ich už platiť nemusia“. „Rovnako zaviedol daňové úľavy pre rodiny s malými deťmi, trináste dôchodky, naviac dôchodcom plošne vyplatil skoro 200 eurovú penzijnú prémiu“, vypočítava spravodajca Papucsek opatrenia, ktorými si podľa neho Orbán víťazstvo vo voľbách „kúpil“. „Zmrazil ceny niektorých základných potravín, či pohonných látok. Ale len do 15. mája. Čiže šlo vyslovene o predvolebné ťahy.“ Orbán si pomohol aj vojnou na Ukrajine, z ktorej urobil záležitosť opozície. Voličov konfrontoval s otázkou vojny či mieru s odpoveďou, že „on je mier, vojna je opozícia, ktorá podporuje Zelenského“, vysvetľuje budapeštiansky spravodajca Papucsek.

Ak niekedy mala maďarská opozícia šancu poraziť Orbána, je to teraz. Prieskumy sú takmer vyrovnané, ale množstvo voličov je ešte nerozhodnutých. Viktor Orbán má pred voľbami problémy, aké ešte nemal. Opozícia sa zjednotila proti nemu a do volieb postavila spoločnú kandidátku, na ktorej sú všetci od ľavicových zelených až po Jobbik. Fidesz je však momentálne ešte väčším extrémom ako Jobbik. Ako proruského Orbána ovplyvňuje vojna na Ukrajine? Čo by prípadná zmena vlády v Budapešti priniesla Slovensku a Európe? Odpovie politológ Zsolt Gál, ktorý je na Slovensku členom malej strany Maďarské fórum. Ako fungujú maďarské médiá a je nejaký rozdiel medzi proruskou a pro-Orbánovskou propagandou? Viac povie spolupracovník Aktualít, ktorý sa zaoberá aj maďarskou politikou, Zolo Mikeš. Ukážky zo zahraničného spravodajstva o Maďarsku, ktoré budete počuť v dnešnom podcaste, pochádzajú z BBC, Deutsche Welle, z francúzskej verejnoprávnej televízie a z Euronews. Moderuje Peter Hanák.

Zažívame ďalší Mníchov, postoj Západu k Rusku veľmi pripomína politiku appeasementu, teda ústupkov Hitlerovi. História Mníchova nás ale naučila, že ustupovať agresorovi sa nevypláca. A putinovo Rusko? Môže sa vojnou zradikalizovať, ale dnes tam fašizmus nie je, hovorí historik Jakub Drábik. Vojna na Ukrajine, bombardovanie Mariupoľu, zabíjanie žien a detí, sfanatizované davy proputinovských ruských zachvatčikov a vyhrážanie sa ruských mediálnych trúb ďalšími a ďalšími územnými agresiami vyvolalo množstvo historických asociácií. Ovládol fašizmus Rusko a sú reči o ukrajinskom nacizme len projekciou samotného Putina? A čo my, západ? Vzdali sme to zoči voči zjavnej agresii alebo naopak, sankcie agresora položia? A dávajú dejiny vôbec nejakú odpoveď na to, čo sa deje na území nášho východného suseda Ukrajiny? Odpovie historik Jakub Drábik. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský

Denacifikácia, reakcia na genocídu našich, obrana pred kultúrou dúhových pridov, verzus útok na suverénnu krajinu s utrpením nevinných, až po ničím neospravedlniteľný masaker. Pomenovania toho, čo už štyri týždne sužuje svet. Vojna na Ukrajine má mesiac. Vladimír Putin hovorí o svojej „špeciálnej akcii“, jeho patriarcha Kirill ju ospravedlňuje „svätou vojnou“ proti hodnotám Západu, prezident Zelenskyj burcuje svet a jeho svedomie a pápež František odstudzuje barbarstvo zabíjania detí a prichádza so zasväte ním Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenej a Kráľovnej pokoja, ako tituluje Madonu. „Pri tejto vojne neexistuje žiadne ale, ani náboženské“ – reaguje František Mikloško, niekdajší disident, prvý predseda parlamentu, náboženský aktivista, ktorý stál za predzvesťou slobody v našich končinách v podobe Sviečkovej manifestácie, ktorú si pripomenieme už v horizonte hodín. „Sme svedkami defilácie diabolského šialenstva. (…) A mňa fascinuje, že ešte aj u nás sú ľudia, veriaci a dokonca duchovní, ktorí si myslia, že Putin je záchranou kresťanstva. Dokonca hovoria: Putin sa modlí, Zelenskyj nie. To je taká nejaká pomätenosť ducha, ktorá tu teraz vládne! Putin má byť záchranou kresťanstva, proti nejakému prehnitému západu!“, tvrdí. „Patriarcha Kirill povie, že toto je vojna proti zlu západu. Ale čo je väčšie zlo: ak niekto prejaví, že je inak sexuálne orientovaný alebo to plienenie, ktoré šíria?“, pýta sa Mikloško. V postupe ruskej reprezentácie vidí pomätenosť. „Pomätenosť ducha, ktorá vošla aj na pôdu cirkvi. A bohužiaľ ruské pravoslávie sa v tomto okamihu ukazuje v tom najhoršom svetle.“ Imperiálnym rozmerom si svojho času podľa neho prešli aj katolíci, ktorých z neho vyliečila reformácia a osvietencstvo. „V pápežovi Františkovi sme našťastie stratili ten imperiálny rozmer cirkvi“, tvrdí Mikloško. Rusko podľa F. Mikloška hľadá svoju novú jednotiacu ideológiu. A ukazuje sa, že to je ruský nacionalizmus a imperiálne chúťky. „A pravoslávie by tomu malo poslúžiť“, dodáva. „Žijeme prelomové časy. Ja si až teraz uvedomujem, že náš November’89 bol doslova biblický čas Tam nastal zrazu pokoj, vzájomné porozumenie. November’89 bol zázrakom“, tvrdí František Mikloško. „To bol krátky okamih dejín, keď tu vládla láska.“ František Mikloško v podcaste zaujme aj postoj k ohlásenej iniciatíve pápeža Františka, ktorý má tento piatok zasvätiť Rusko a Ukrajinu Madone. Pápež vychádza z fatimských zjavení, ktoré Pius XXII označil za „najväčší boží zásah do ľudských dejín od čias apoštolov“, teda od vzniku kresťanstva. „Sú momenty v živote človeka, keď cíti, že už sám nemôže urobiť viac. A vtedy buď rezignuje, alebo sa oprie o niečo, čo ho presahuje. Pre mňa veriaceho je to Boh“, tvrdí Mikloško. Moderuje Jaroslav Barborák.

Čína sa do putinovej agresie vojensky zatiahnuť nenechá, ruská vojna ale môže viesť k pretekom štátov o získanie jadrových zbraní. Tvrdí to bezpečnostná analytička Barbara Kelemen zo Stredoeurópskeho inštitútu Ázijských štúdií. Vojna, v ktorej Rusko zaútočilo na Ukrajinu povedie podľa nej k oveľa nestabilnejšiemu a nebezpečnejšiemu svetu, než v akom sme žili doteraz. Svetu, v ktorom bude veľa regionálnych, ale aj globálnych mocností akoby odznova bojovať o nové geopolitické siločiary a vylúčená nebude ani jadrová hrozba a ďalšie jadrové vyzbrojovanie sa. Ako sa na ruskú agresiu pozerá iný než euroatlantický svet? Aký je názor Indie a prečo je to dôležité? No a napokon, aký postoj k Rusku zaujme Čína a môže z vojny v Európe profitovať posilnením svojho postavenia na úkor Kremľa? Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kremeľ si kladie otázku, čo je vlastne cieľom vojny, hovorí analytik bezpečnostný Globsecu Daniel Hošták. Demilitarizácia Ukrajiny je úplne nerealistická. Neutralita? Tá tam bola aj doteraz. Putin zašiel priďaleko, aby jeho vojská mohli odísť. Kompromisom pri mierových rokovaniach by mohlo byť členstvo Ukrajiny v EÚ, ale nie v NATO. Mali by sme aspoň do konca vojny odstaviť Rusko od príjmov za plyn a ropu? A čo urobíme s hybridnou vojnou Ruska proti nám a s ruskými agentmi na Slovensku? Rozhovor s Danielom Hoštákom nahrával Peter Hanák.

Ukrajinu pozná mierovú, revolučnú i tú vojnovú. Zachytila príbeh ženy, ktorá dvíhala telefóny zabitých demonštrantov na Majdane a ich rodinám musela oznamovať, že sú mŕtvi. V aktuálnom konflikte reportovala z Donbasu i ostreľovaného Kyjeva. Vrátila sa pred pár dňami vrámci evakuačného konvoja našej ambasády v Kyjeve a v čase, keď budete tento podcast počúvať, už bude opäť na ceste späť za hranicu, ktorá delí mier od vojny. Reportérka Aktualít Stanislava Harkotová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podpísať odtrhnutie Krymu a Donbasu, uznať, že sa Ukrajina stane nesuverénnou krajinou a navyše s bonusom rozbombardovanej krajiny, tak o tom sa zo strany Ukrajiny rokovať nedá. A ak si Rusko myslí, že toto skonzumujeme, tak takto to nebude, hovorí na margo dnešných mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Témou dnešného Rána Nahlas bude Ukrajina, teda presnejšie nevyprovokovaná, masívna a čoraz brutálnejšia ruská agresia na Ukrajine. Stane sa z Ukrajiny európska Sýria, ako môže vyzerať dohodnutý mier a skončí Putin pred súdom v Haagu? Hovoriť však budeme aj o celkom novej bezpečnostnej situácii, ktorú ruská agresia vo svete vyvolala, európskych možnostiach Ukrajiny, ďalšom vývoji v samotnom Rusku, reakcii Západu, ale aj o našich, domácich, apologétoch ruského režimu. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začalo to ako tragédia, dnes to už ale nie je až tak fatálne. Našou dnešnou úlohou je, nestať sa piatou kolónou Kremľa, hovorí na margo dvojročného výročia vlády sociológ Michal Vašečka. Práve v týchto dňoch totiž pred dvoma rokmi lídri OľaNO, Sme Rodina, SAS a ZA ľudí zostavovali po výhre vo voľbách novú vládu. Akú pečať stihla tejto krajine za dva roky vtlačiť súčasná vládna garnitúra? Ako to, že po dvoch rokoch vládnutia opäť hrozí, že vládu bude zostavovať Robert Fico no a čo od neho a jeho vlády môžeme čakať? Ako preformátuje našu politickú scénu vojna na Ukrajine a čo z tohto konfliktu pre slovensko geopoliticky vyplýva? A čo čo Putinovi vlastne ide? V prípade Putina prvý raz od vojny prirovnanie k Hitlerovi sedí. Jediné, čo chýba, je skúsenosť s holokaustom, ale keďže ruská armáda so sebou vozí mobilné krematória, ktovie ešte ako to bude, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň želá Braňo Dobšinský

Môžeme zložiť rúška alebo máme čakať ďalší variant? Odpovedá pľúcny lekár Štefan Laššán. Ako je na tom Ukrajina z hľadiska pandémie a nehrozí ľuďom v krytoch ešte aj nákaza? Je Slovenské zdravotníctvo pripravené prijať ranených z Ukrajiny? A čo táto nová situácia znamená pre reformu nemocníc?

„Tu narazila kosa na kameň, dobyť Ukrajinu štýlom, akým si to predstavuje Putin, nie je možné. Nemôžete zničiť 40-miliónový národ, môžete ich zabiť, ale nemôžete ich poraziť. Bude to pre Rusov veľmi ťažké, môže sa to zmeniť na masaker aj akýsi 40-miliónový Afganistan, “ komentuje vojnu na Ukrajine analytik Alexander Duleba. Táto vojna podľa analytika Alexandra Dulebu nemá žiadnu racionálnu pointu. Putin sa totiž fatálne prepočítal, ak čakal, že aspoň časť obyvateľstva bude Rusov vítať, no vojská sa stretli s masívnym odporom nielen armády, ale aj obyvateľstva. Paradoxne tak výsledkom tejto vojny môže byť koniec Putina a jeho režimu. To však majú v rukách už samotní Rusi, dodáva Duleba.

„Tu sa ukazuje, že tí ktorí mali plné ústa vlastenectva a obviňovali tých, ktorí podporovali obrannú zmluvu z USA z vlastizrady, že je to úplne a presne naopak. Vlastizradcami sú Bláha, Chmelár a im podobní krikľúni pretože práve oni bojujú proti zárukám našej suverenity a územnej celistvosti,“ tvrdí exminister Ivan Mikloš. O čo vládcovi Kremľa prezidentovi Putinovi naozaj ide a je západ pripravený reálne čeliť a brániť sa ruskej agresii? Čo nás budú stáť sankcie a aká je budúcnosť nášho východného suseda, Ukrajiny? A čo hovorí na dnes až žalostný stav slovenskej politiky mozog a jedna z kľúčových postáv dzurindovských reforiem? Ráno Nahlas s Ivanom Miklošom. Pekný deň želá Braňo Dobšinský. V domácom násilí hrá veľmi negatívnu rolu model tradičnej rodiny a aj jej rodové sterotypy

Už pár týždňov sme svedkami desaťročia nevídanej ekalácie mocností okolo Ukrajiny. Desaťtisíce ruských vojakov a techniky pri jej hraniciach, prestrelky a prví mŕtvi na Donbase, evakuovaní civilisti – nie však na Ukrajinu, ale do Ruska. Horúce linky medzi Washingtonom, Parížom, Berlínom, Londýnom a Moskvou. Správy o konkrétnych dátumoch útokov, údajná zelená pre inváziu zo strany Putina. A do toho ďalšie pokusy o jeho zastavenie aj schôdzkami na najvyššej úrovni formátu Biden-Putin. Ako sa to skončí? Prečo sa to deje práve teraz? A prečo je táto eskalácia vystupňovaná na doteraz nevídané hodnoty? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Putin si uvedomuje, že jeho Rusko slabne, no pozícia Ukrajina posilňuje“, vysvetľuje Havlíček. Moderuje Jaroslav Barborák.

Logikou Roberta Fica by bol vlastizradcom aj Štefánik, hovorí Pavel Macko, bývalý vysoko postavený generál a dnes mimoparlamentný opozičný politik. Čo sleduje Rusko na Ukrajine a aké sú najpravdepodobnejšie scenáre? Rozsiahly útok je podľa Pavla Macka nepravdepodobný. Putinove požiadavky sú podľa neho na úrovni Mníchovskej dohody. Hral veľkú hru, lebo sa spoliehal na slabosť západu, ale nedostal nič. Čo bude teraz? Do úvahy prichádza obmedzený konflikt, podobný tomu z roku 2014. Takzvaná malá eskalácia však aj tak môže stáť životy desiatok tisícov Ukrajincov. Ako by mala reagovať slovenská vláda?

Slovensko bude už čoskoro hľadať novú Verejnú ochrankyňu práv, súčasná ombudsmanka Mária Patakyová už znova kandidovať neplánuje. Aký je stav ľudských práv na Slovensku a čo s ich ochranou urobila táto zložitá pandemická doba? Ako sme sa posunuli v ochrane práv Rómov či LGBT komunity? A vedia štátne orgány kto je tu pánom my či oni? Témy a otázky pre Verejnú ochrankyňu práv Máriu Patakyovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský

Ešte nevidíme koniec jednej pliagy – a ňou je pandémia koronavírusu s tisícami obetí – a máme tu ďalšiu v podobe všadeprítomného zdražovania – od elektriny a plynu, cez potraviny až k raketovému nárastu cien nehnuteľnosti. Naviac ľuďom sa doslova „pália“ úspory. A za všetkým je dnes akoby všadeprítomná a rekordy lámuca „inflácia“. Sú však aj tí, ktorí v nej vidia aj príležitosť či výhody. Jedným z nich je Maroš Ovčarik, svojho času analytik, ktorý stál za finančným kompasom, dnes je na čele jednej zo silných investičných spoločností. Práve on je hosťom dnešného Ráno Nahlas.

Štandardné média by sa mali navzájom viac počúvať, s názorovými prúdmi, ktoré klamú však nemá zmysel diskutovať. Klamstvá treba jasne označovať za klamstvá, hovorí dlhoročný moderátor politických diskusii Michal Kovačič. Aké je to sedieť v štúdiu oproti robertovi ficovi či Igorovi Matovičovi a majú politické duely v čase čoraz viac sa šíriacich lží a mediálnych manipulácii ešte nejaký zmysel? Je správne vypnúť politikovi šíriacemu v živom vysielaní lží či nenávisť mikrofón, kto sú naši najlepší politickí rétori, ako sa pripravujú duely topolitikov a aký je vlastne stav nášho verejného a politického diskurzu? Témy a otázky pre moderátora Michala Kovačiča. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Prečo na Slovensku za 10 rokov ubudlo 300 tisíc katolíkov a pribudlo 600 risíc ľudí bez vyznania? Je to len protest proti cirkvám, alebo Slováci naozaj strácajú vieru? V dnešnom podcaste sme sa pýtali práve tých, ktorí zmenili názor – boli pokrstení, v minulých sčítaniach patrili medzi veriacich, no teraz označili kolonku „bez vyznania“. Sociológ totiž tvrdí, že skutočných ateistov je oveľa menej. Cirkev naznačuje, že podiel pokrstených detí tiež neklesá. Zverejnili sme výzvu, aby sa nám prihlásili ľudia, ktorí sa sčítali v kolonke bez vyznania. Pýtali sme sa ich, či niekedy mali vyznanie, čo zmenilo ich názor, či ide len o protest voči cirkvám alebo sa naozaj stali ateistami. Výsledok je prekvapivý – väčšinou naozaj ide o reakciu na správanie cirkvi, no zároveň to často vedie aj k spochybňovaniu náboženských dogiem, k strate viery v boha či v posmrtný život a aj k pre Slovensko netypickému javu – k úplnému ateizmu. Tému pripravil Peter Hanák.

„Tu narazila kosa na kameň, dobyť Ukrajinu štýlom akým si to predstavuje Putin nie je možné. Nemôžete zničiť 40 miliónový národ, môžete ich zabiť, ale nemôžete ich poraziť. Bude to pre Rusov veľmi ťažké, môže sa to zmeniť na masaker, a akýsi novodobý 40 miliónový Afganistan, tvrdí analytik Alexander Duleba. Táto vojna podľa neho nemá žiadnu racionálnu pointu, Putin sa totiž fatálne prepočítal, ak čakal, žeaspoň časť obyvateľstva ich bude vítať, no ruské vojská sa stretli s masívnym odporom nielen armády, ale aj obyvateľstva. Paradoxne tak výsledkom tejto vojny môže byť koniec i Putina a jeho režimu. To však majú v rukách samotní Rusi, dodáva Duleba Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

Narcizmus nie je žiadna nadávka, narcizmus môže byť aj zdravý. Niekedy je to nevyhnutná súčasť prežitia aby sme v sebe mali zdravé množstvo narcizmu, hovorí doktorka Andrea Heretiková Marsalová, ktorá o tomto fenoméne napísala spolu s manželom knihu „Narcizmus“ Mýtus o Narcisovi je tu s nami už vyše 2000 rokov a rovnako tak sú tu s nami celé tieto veky aj narcisi a fenomén narcizmu. Dnes sa však začalo toto slovo používať aj ako nálepka či urážka a to dokonca i v politike. Čo je to teda narcizmus a kto sú narcisi? Je niečo ako zdravý narcizmus a ako spoznať a brániť sa patologickým narcisom, ktorý v mene svojej potreby obdivu neváhajú manipulovať kohokoľvek a akokoľvek? Téma dnešného Rána Nahlas s MUDr Andreou Heretikovou Marsalovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Nemocnice na Slovensku nemajú účinné protilátky proti variantu omikron. V bratislavskom laboratóriu však už existujú, no vedci nemajú dosť peňazí na ich klinické testovanie a použitie v praxi. Ak by to finančne podporil štát, mohli sa už používať, tvrdí profesorka Eva Kontseková z firmy Axon Neuroscience. Doteraz podávané monoklonálne protilátky proti variantu omikron nefungujú. Slovenskí vedci vďaka testom na myšiach vyvinuli také, ktoré fungujú. Ich objav minulý týždeň publikovala elektronická verzia prestížneho vedeckého časopisu Lancet. Protilátky proti omikronu majú zatiaľ len v laboratóriu. Aby mohli zachraňovať životy ľuďom zomierajúcim na omikron, sú potrebné ďalšie testy a priemyselná výroba. Na tieto kroky však treba peniaze. Vedci žiadali napríklad ministerstvo zdravotníctva, no žiadne peniaze nedostali.

„Ak sa máme pohnúť dopredu, musíme sa v rozhodovaní EÚ zbaviť jednomyseľného hlasovania v oblasti bezpečnosti, obrany aj zahraničnej politike,“ tvrdí podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (PS). Vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou považuje za veľmi reálny a kľúčovou odpoveďou Únie by mala byť podľa neho aj jej hlbšia integrácia. Možnosť reálneho vojnového konfliktu osobne považuje za veľmi reálnu a je podľa neho otázne, ako sme pripravení ná možné následky: Napríklad na masívnu utečeneckú vlnu či problémy v dodávkach energii. Prečo teda takmer polmiliardový európsky kolos hrá v tomto konflikte opäť iba druhé husle a nenastal už čas naplniť všetky tie deklarácie o európskej bezpečnosti skutkami? Aká je vlastne bezpečnostná politika Únie no a prečo u nás panuje taký silný proruský sentiment, kto ho živí a ako treba jednať s Ruskom? Otázky pre podpredsedu Európskeho parlamentu z Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň želá Braňo Dobšinský

Joe Biden je rok vo funkcii najsilnejšieho muža sveta – práve 20. januára 2021 bol inaugurovaný za prezidenta Spojených štátov amerických. Onedlho osemdesiatnik, po ére kontroverzného Donalda Trumpa síce zástanca aktívneho boja s pandémiou, no stojí na čele krajiny so zaočkovanosťou nižšou ako Európska únia; privítal síce amerických vojakov z Afganistanu, no obrazne povedané vysmieva sa mu za to Taliban; s doteraz najväčšími výdavkami a verejnými investíciami na domácej pôde v porovnaní so svojimi predchodcami, no bez výraznej a klesajúcej podpory Američanov. A v konflikte s Putinom akoby ten zakríknutejší. Aký rok má za sebou 46. prezident Spojených štátov? Téma pre Branislava Kováčika, dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Moderuje Jaroslav Barborák.

Bol nadšený z Ficovho konca. Ako sa pozerá na polčas vládnutia OĽaNO? Milan Kňažko obdivuje premiéra Hegera a hovorí o ňom ako o najlepšom premiérovi desaťročia. Kritizuje koaličné strany, ktoré vystupujú proti rozhodnutiam vlády. Prečo podľa neho rastie Robert Fico? A ako hodnotí ministerku kultúry Natáliu Milanovú? Rozhovor s Milanom Kňažkom nahrával Peter Hanák.

Kazachstan – ešte pred pár dňami pre naše končiny krajina bez väčšieho záujmu, dnes aj príklad toho, že aj v 21. storočí môžu padať rozkazy na ostrú streľbu „bez varovania“ do protestných zhromaždení. A o nastolenie poriadku sa majú postarať ruskí vojaci. Ešte pred pár dňami krajina, ktorej dráma námestí zaplavovala svetové médiá, dnes stredoázijský obor na ceste k pokoju. O čo ide: o deklarovaný boj s miestnym terorom či len ďalšie potláčania túžby po slobode? Odpovie Petra Procházková.

Ukončenie násilného vzťahu je pre ženu najrizikovejším obdobím, hrozí aj jej vražda či vražda spoločných detí. Dramaticky narástol i kyberstalking a to i cez deti, hovorí terapeutka Dáša Malíková z poradenského centra Alej. Každá piata ženy u nás zažila násilie zo strany partnera či expartnera. Tent nelichotivý fakt pandémia ešte viac prehĺbila a zvýšila intenzitu i brutalitu domáceho násilia. Násilníka vo vzťahu však vopred zväčša vôbec nemusíte spoznať, sú to skvelí manipulátori a citoví chameleóni. Obeťami pritom môžu byť aj veľmi úspešné a finančne či kariérne sebestačné ženy, tvrdí to terapeuta a šéfka poradenského centra Alej, ktoré pomáha obetiam domáceho násilia. Aké formy môže myť domáce násilie, kto sú jeho obete a ako sa vyvarovať vzťahu s násilníkmi? Ako obetiam domáceho násilia pomáha náš štát, vedia ho riešiť orgány činné v trestnom konaní a čo môžeme urobiť my - ak o takomto prípade vieme? Témy a otázky v dnešnom ráne Nahlas s Dášou Malíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Rok delenia, pandemického vystrájania či vojny policajtov; rok, v ktorom sa aj vďaka už zľudovelému paragrafu 363 a jeho pánovi – generálnemu prokurátorovi – oslobodzovali bez súdov veľké ryby; rok, v ktorom sa vymenil premiér, vyostrila rétoriku prezidentka či na pôdoryse stále vládnej koalície „zopozičnel“ predseda parlamentu. Do čoho to celé vyústi? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa a dekana Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V dnešnom podcaste sa ešte poohliadneme za uplynulým rokom a ponúkneme vám zostrihy rozhovorov s biochemikom Pavlom Čekanom, novinárom a spisovateľom Arpádom Soltészom, sociológom Michalom Vašečkom, etnologičkou Monikou Vrzgulovou, detským psychiatrom primárom Jánom Šubom, publicistom a teológom Michalom Havranom ako i poslankyňou OĽANO Katarínou Hatrákovou. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám praje Braňo Dobšinský.

V pandémii covidu žijeme takmer dva roky - v dôsledku toho mnohí prežívajú pocit samoty či frustrácie. Pandémia všal priniesla aj viac úzkosti, depresie či nadmerné užívanie alkoholu. V podcaste svoje skúsenosti opíše psychologička Jana Porubcová. Podľa psychologičky sa ľudia počas pandémie naučili vytvárať hlbšie a dôvernejšie vzťahy. „Napriek tomu, že vzťahy vznikli často cez internet, boli kvalitnejšie ako kedykoľvek predtým.” Mnohí mladí ľudia však prišli o životné momenty, ktoré sú pre nich dôležité - a trápi to aj ich rodičov. „Túto traumu zažívajú nielen deti, ale stretla som sa v poradni s tým, že to isté zažívajú aj ich rodičia," hovorí. No a ako sa nastaviť do psychickej pohody v novom roku? Vypočujte si podcast Ráno Nahlas s Janou Porubcovou. Moderuje Denisa Hopková.

Pandémia výrazne ublížila aj charitám všetkého druhu. Zbierky neboli, podnikatelia odviedli menej na 2 percentách dane a aj ľudia, ktorí prišli o časť príjmov, majú menej na rozdávanie. Doplatia na to klienti charít, teda tí najchudobnejší z nás. Charity, ktoré sa neprepadli, sú tie, ktoré fungujú na trvalých príspevkoch – ako napríklad Dobrý anjel exprezidenta Andreja Kisku. Ten stratil iba na výpadku dvoch percent z dane. Andrej Kiska pre náš podcast hovorí, že jeho kolegovia z iných organizácií sú na tom výrazne horšie. Budete počuť aj Evu Kováčovú z Ligy proti rakovine a manažérku Slovenskej katolíckej charity Moniku Molnárovú. Nahrával Peter Hanák.

Silvester a alkohol väčšinou idú dohromady. Ale čo alkohol a pandémia? Lekár Ľubomír Okruhlica, ktorý sa špecializuje na liečbu závislostí – okrem iného aj od alkoholu, hovorí že táto legálna droga je rizikový faktor. Poslanec za Smer Ľubomír Vážny nám priznal, že s kolegami niekedy popíjajú v parlamentnej ubytovni. Alkohol oslabuje imunitu a prináša aj rizikové správanie. Ľudia navyše počas pandémie zmenili svoje návyky – a niektorí popíjajú doma po večeroch oveľa častejšie ako predtým. Pýtali sme sa na to niektorých poslancov národnej rady. Za koalíciu o častejšom popíjaní počas pandémie hovorí poslanec OĽaNO Kristián Čekovský. Silvestrovský podcast pripravil Peter Hanák.

Humor prelamuje tabu, ale nesmie ubližovať. Tým nám pomáha prežiť aj utrpenie a hrozbu smrti, hovorí zdravotný klaun Pavol Mihaľák. Ako člen organizácie Clowndoctors lieči deti, ale aj seniorov, svojim úsmevom priamo v nemocniciach a to aj na tých najťažších oddeleniach. Čo je teda pointa liečby humorom, je jazyk vtipu univerzálny, ako rozveseliť onkologicky chorého pubertiaka, ako neprekročiť hranice pri pacientoch, ktorí bojujú s utrpením a neraz čelia aj hrozbe smrti a ako sa nenechať zlomiť utrpením detí? Témy Rána Nahlas s klaunom Pavlom Mihaľákom alias doktorom Dodom Cikajom. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

To, že je Slovensko vraj kresťanskou krajinou je mýtus, ktorý treba demytologizovať. Kristus volal po radikálnej zmene, my adorujeme priemernosť a tí, ktorí z nej vytŕčajú sú braní ako problém a vytláčaní na okraj, tvrdí v predvianočnom rozhovore kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Čo teda odhalila pandémia o slovenskom kresťanstve a sme ešte stále krajinou, ktorá sa môže hlásiť ku kristovmu odkazu lásky a milosrdnosti? Prečo očkovanie - napriek pápežovmu postoju, rozdeľuje katolíkov, prečo cirkvi mlčia, keď majú hovoriť a hovoria, keď majú radšej mlčať? No a kto je dnešným Antóniom Srholcom a máme ešte v našich cirkvách nejaké osobnosti ako bol on? Témy pre kňaza Starokatolíckej cirkvi Martina Kováča. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Napriek tomu, že jej život je rámcovaný rehoľou, kláštorným poriadkom, aj životom v ústraní, reflektuje bežný anekdotický život vo vlakoch, nevyhýba sa verejnému priestoru médií, ich zákonitosti si dokonca prehlbuje doktorandským štúdiom, študenti o nej hovoria aj ako o sestre v akcii. A keď hovorí o svojom poslaní, tak aj slovami – „vnášať Boha tam, kde to nikto nečaká“. Sestra Hermana.

Ako slávili vianočné sviatky naši predkovia? Deti sa učili nielen dostávať, ale aj dávať darčeky. K štedrovečernému stolu si mohli sadnúť len uzmierení a Nový rok sa spájal napríklad s voľbou nového richtára. „Bol jeden pekný zvyk, ktorý by bol fajn obnoviť. Vo všeobecnosti platilo, že k štedrovečernému stolu si nesmeli sadnúť tí, ktorí boli pohnevaní. Pred sviatkami platilo, že ľudia prosili o odpustenie rodinu či susedov. Išlo o to jednak vedieť odpustiť, ale aj poprosiť o odpustenie,” hovorí v podcaste etnologička. O vianočných tradíciách našich predkov, odkedy sa spájá s Vianocami stromček, ako sa kedysi vnímal Nový rok sa v podcaste rozprávame so známou entologičkou Katarínou Nádaskou. Moderuje Denisa Hopková.

Obrat Smeru doprava podľa neho pomohol xenofóbom. Dominik Želinský pôsobí na univerzite v dánskej Kodani a čiastočne aj v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Napreduje Slovensko? Podľa Dominika Želinského nemáme víziu. Čo by to malo byť? Čo by sme museli urobiť, aby sme napríklad v oblasti školstva dobehli Dánsko? A aký je rozdiel v reakcii slovenskej a dánskej spoločnosti na covid? Sociológ hovorí, že v Dánsku vládnu politici a na Slovensku influenceri, ktorí vynášajú informácie z rokovaní na sociálne siete, aby získavali lajky. Domink Želinský má kritický pohľad napríklad aj na nového českého premiéra Petra Fialu. Pripomína, ako sa fotil pri Orbánovom plote proti migrantom a že jeho europoslanci sú euroskeptici a jeho strana je Klausova ODS. V čom je Fiala iný ako Richard Sulík? Nechýba Slovensku a Česku politická predstavivosť, keď stále počúvame, že akýkoľvek zásah štátu je komunizmus? Moderuje Peter Hanák.

Porozumieť logike fungovania sociálnych sietí, výchova ku kritickému mysleniu, ako na hoaxy, či virtuálny vhľad do práce novinárov – a to rovno z prezidentského paláca. Sme na tom tak zle? Alebo čo je za voľbou Zuzany Čaputovej dať svoju tvár a autoritu hlavy štátu takejto mediálnej výchove krajiny? Pred pár dňami spustil práve jej úrad videosériu Mysli s hlavou štátu. Prvou témou je odkrývanie mechanizmov fungovania sociálnych sietí. Že vôbec nie je náhoda, čo sa ich konzumentom zjavuje na monitoroch. Za iniciatívou je Jakub Goda, odborník na dezinformácie a boj s nimi. Podieľal sa už na mediálnej kampani rezortu zdravotníctva na odhaľovanie hoaxov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. „Sú za tým algoritmy, ktoré prepočítavajú tisíce vstupných informácií o našom správaní na sociálnych sieťach. A zaváži už to, ako zaregaujeme na obsah“, vysvetľuje. „Či len lajkom alebo aj komentárom, v akom rozsahu, aký čas venujeme konkrétnemu obsahu“, dopĺňa. Dezinformácie sa podľa Godu šíria šesťkrát rýchlejšie ako iný obsah. „Potvrdzujú to štúdie“, tvrdí. Na projekte Mysli s hlavou štátu je podľa neho dôležitý fakt, že témy boja s dezinformáciami a mediálnou výchovou v oblasti sociálnych sietí sa ujala samotná prezidentka. Dezinformácie a ich potieranie ako „prezidentská téma“ majú podľa neho väčšie šance na úspech. „Nie je to len o tom, že niečo vysvetlíte a racionálne vyargumentujete, ale je to o dôvere a emócii“, vysvetľuje. Pre úspech každého boja s dezinformáciami je podľa Jakuba Godu dôležité, aby mali svojich šíriteľov v regiónoch, aby boli čo najbližšie k ľuďom. Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovensko zápasí s tretou vlnou pandémie Covidu. Deň čo deň pribúdajú desiatky obetí a aktuálne v nemocniciach leží s Covidom už viac ako tritisíc pacientov. Politici hovoria o humanitárnej katastrofe a nemocnice kolabujú. Vážnym problémom je nedostatok personálu – lekárov no i sestier a ďalšieho zdravotníckeho personálu. Študentov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdii to nenechalo chladných a tak sa rozhodli priložiť ruku k dielu a nastúpili do nemocníc ako pomocný zdravotný personál. Aké sú ich osobné skúsenosti z takpovediac prvej línie a prečo sa rozhodli riskovať pohodlie a dokonca aj svoje vlastné zdravie aby pomohli preťaženému zdravotníctvu? Dozviete sa to v dnešnom Ráne Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Hrozí nám z východu stret mocností, ako odpoveď na prípadnú inváziu Putinovho Ruska na Ukrajinu? Otázka, ktorá posledné dni a hodiny nezamestnáva len lídrov a diplomacie. Zo záberov z regiónu ide strach aj pre bežných konzumentov spravodajstva. Naviac, ak sa to deje u nášho bezprostredného suseda. Uvoľnenie malo priniesť virtuálne stretnutie Biden-Putin prostredníctvom utorokového videohovoru. A prinieslo? Podľa Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky nie. Strany si podľa neho vytýčili červené línie. Spojené štáty aj v zastúpení najsilnejších európskych hráčov vystríhali Putina pred agresiou voči Ukrajine „tvrdými ekonomickými sankciami“, Rusko zas chce záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO. „Putin si doteraz nepripustil, že Rusko prestalo byť globálnou veľmocou“, tvrdí Pavel Havlíček. Podľa analytika ide o regionálneho hráča, ktorému dáva na váhe len jeho jadrový a energetický arzenál. Prečo si opakovane robí nároky na Ukrajinu? A čo môže byť účinnou stratégiou mocností voči Rusku? Moderuje Jaroslav Barborák.

Tretia vlna nás ničí ako medicínsky, tak aj spoločensky, tvrdí vedec Pavol Čekan a vyzýva k urýchlenému zavedeniu povinného očkovania. Pripája sa k nemu aj epidemiologička Alexandra Bražinová, podľa ktorej by nám mohlo pomôcť aj očkovanie detí. Sme dnes už na vrchole tretej vlny pandémie a kedy sa konečne dočkáme zlepšenia situácie? Máme sa báť nového variantu zvaného Omikron, sú školy skutočne ohniská šírenia vírusu a treba ich opäť zatvárať? No a napokon, prečo je očkovanie podľa vedcov jedinou zmysluplnou cestou ako poraziť Coronavírus a aké sú ich odpovede na pochybnosti o účinnosti a bezpečnosti vakcín? Dnešné Ráno Nahlas v diskusii s rešpektovanými vedcami Alexandrou Bražinovou a Pavlom Čekanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tretia pandemická vlna a školy, presnejšie žiaci a učitelia v nich. Rezortný minister chce vyučovanie v nich udržať čo najdlhšie, hlavný hygienik by ich najradšej preventívne zatvoril. A ako to vyzerá zvnútra? Aké dedičstvo nám covid v školstve zanechá? Téma pre Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov. „Je mi smutno, keď tu celý deň nemám žiakov, nemôžeme spolu hrať, sme len na online“, tvrdí Crmoman, ktorý na jednej z bratislavských škôl vyučuje aj hru na hudobné nástroje. Pre pandémiu je tento program zatvorený. A hoci je z epidemiologického hľadiska Bratislava niekde inde, ako napríklad Orava, či východ krajiny, školy aj tu zápasia s prejavmi pandémie. „Viacero predmetov je len supľovaných, často žiakov len strážime, chceli by sme naopak učiť odborne“, vykresľuje situáciu prezident Slovenskej komory učiteľov. „Už teraz je ťažké zabezpečiť aj to supľovanie a situácia sa zhoršuje“, tvrdí. „Predstavte si, že ste v jednej triede a zároveň strážite ďalšiu, lebo už nemá kto supľovať. To už začína byť na hrane.“ Crmoman takto argumentuje aj v prospech dištančnej formy výučby, po ktorej volalo aj konzílium odborníkov. „Aj takto - znížením mobility - môžeme pomôcť zdravotníkom a nemocniciam“, dopĺňa. V podcaste sa dozviete, aké problémy robí na školách „dobrovoľnosť“ pri testovaní žiakov. Nevyhli sme sa ani zásadnej téme, ktorou je problematické financovanie. Učiteľom sa podľa Crmomana už druhý rok nezodvihli platy. „Cítime sa podvedení touto vládou.“ „Najlepšie by bolo, keby sa školstvo stalo témou samotného premiéra, nie slabého rezortného ministra.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovensko čelí v boji s pandémiou civilizačnej, ba dokonca až zásadne evolučnej výzve – úloha znie jednoducho, nevymrieť. Ani takejto výzve však ako spoločnosť nedokážeme čeliť jednotní a spoločne – ako jedno spoločenstvo, stáť za radami a názormi odborných kapacít a autorít. Z očkovania sa namiesto odbornej témy stal ďalší front kultúrnej vojny, hlboko polarizujúci už i tak nesmierne rozčesnutú spoločnosť. Potrebujeme deliberáciu, deeskaláciu napätia a skutočný dialóg z očí do očí. Politici však stratili úctu k slovu a namiesto leadershipu čoraz viac surfujú na vlnách frustrácie a hnevu, hovorí psychológ Dušan Ondrušek. Mení sa teda Slovensko na krajinu kde je človek človeku vlkom a ako z toho von? Dokážeme ešte vôbec v tomto celospoločenskom rozvrate nájsť niečo, čo nás ako spoločenstvo presahuje a tým aj spája a zjednocuje? Témy pre psychológa a odborníka na krízovú komunikáciu Dušana Ondrušeka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo dobšinský