Ráno Nahlas 🎙

Sucho. Extrémne, intenzívne, devastujúce. Časť Talianska stojí pred výnimočným stavom, z majestátnej rieky Pád miestami riečka, ktorá má o 85% menší prietok. Dôvod? Už štyri mesiace bez dažďa. A Slovensko týchto dní? Extrémne horúčavy a problémy s vodou v niektorých obciach regiónu okolo Trnavy. Na druhej strane aj extrémne búrky. Čo nás čaká? Nahradí voda rozprávkovú soľ z rozprávkovej klasiky. Bude voda nad zlato? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha. Už v horizonte zmeny desaťročia Slovensku podľa neho hrozí klimatický režim, ktorý majú v súčasnosti v strednom Turecku či strednom Grécku. 99,5 percenta Slovenska je podľa klimatológa Jozefa Pecha konfrontovaných suchom. Zvlášť oblasť Gemera. Z vody sa už dnes musí stať strategická surovina so strategickou ochranou. Politická opcia pre elektromobilitu je podľa Pecha „úspechom loby“, ktorá ale ide proti záujmom samotnej planéty. Za obzorom preto vidí kritický obrat, ktorý si vynúti samotná kritická klimatická situácia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je X vecí, ktoré na nej obdivujem a je X veci, ktoré na nej milujem, ale nikdy som o tom verejne nehovoril a ani o tom hovoriť nebudem. To je iba medzi nami. Najcennejšie pre mňa je, keď môžeme byť spolu, iba sami pre seba,“ hovorí partner hlavy štátu Juraj Rizman. Aké je to stáť po boku prezidentky? V Spojených štátoch by sme ho pokojne mohli volať aj „prvý pán repubiky,“ no v skutočnosti sa môže zdať, že oficiálne hrá takpovediac akési druhé husle. Partner prezidentky Juraj Rizman si ale s oficiálnym titulom starosti nerobí. Nemilujem prezidentku, milujem konkrétnu osobu vo funkcii prezidentky, tvrdí. Aké je to stáť po boku hlavy štátu, čo to konkrétne znamená a aká je vlastne prezidentka v súkromí? Kto je Zuzana Čaputová, keď sa vypnú kamery a mikrofóny, akú rolu v riadení štátu hrá jej životný partner a čo si on myslí o aktuálnych spoločenských témach? Ráno Nahlas s partnerom prezidentky Jurajom Rizmanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Putinova agesia už trvá 125 dní, s odstupom času je svet opäť svedkom raketových útokov na celom území Ukrajiny, a to aj z územia Bieloruska. A to všetko v čase, keď sa predstavitelia najsilnejších ekonomík sveta stretávajú na sumitoch – či už v Nemecku zoskupenie G7 a v Madride zas lídri členských krajín Severoatlantickej aliancie. Rusko je technicky v defaulte – aj pre sankcie nie je schopné splácať svoj zahraničný dlh, na druhej strane zarába na historicky najvyšších cenách plynu či ropy. Čo zostáva zvyšku sveta? Téma pre analytika výskumného centra pražskej asociácie pre medzinárodné otázky Palva Havlíčka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

V politike sa začala rozvíjať spolupráca klerikálov, slovenských orbánovcov s rôznymi formami neoľudáctva a kryptofašizmu. Hľadá sa už len príbeh Veľkej lži, ktorými populisti spoločnosť dostatočne rozdelia a zradikalizujú, hovorí sociológ Michal Vašečka. Demokratická politická scéna, reprezentovaná najmä populistami, podľa sociológa Michala Vašečku stratila už prakticky akékoľvek zábrany a vybrala sa na cestu zjednocovania spoločnosti cez hľadanie obetí, na ktoré bude možné zvaliť svoju neschopnosť riešiť základné existenčné otázky dnes už doslova kolabujúceho štátu. Za jednu z najpravdepodobnejších obetí označil Vašečka komunitu LGBTQ. Odkiaľ pramení tá až neuveriteľne silná skepsa Slovákov k demokracii, Európskej únii, ako i volanie prakticky polovice z nás po vláde silnej ruky, ktorú obnažili najnovšie prieskumy verejnej mienky? Prečo, aj keď sa ani zďaleka nemáme oveľa horšie, než naši susedia v Únii, sme tak veľmi frustrovaní, nahnevaní a uzavretí pred svetom a racionálnymi na faktoch a dátach založenými riešeniami? Prečo sa obeťou populistov môžu stať práve homosexuáli? No a napokon, skutočne nám vadia fašisti? Témy a otázky pre Sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Odsúdených a uväznených z politických dôvodov vyše 70-tisíc ľudí, neoprávnené rozsudky smrti vynesené nad piatimi desiatkami osôb, tábormi nútených prác prešlo viac ako 13tisíc občanov a internovaných takmer 5-tisíc rehoľníkov a rehoľníčok. V troch vetách načrtnutý krutý obraz 40tich rokov nadvlády komunistov u nás. A práve dnes je už druhý rok tento deň aj oficiálnym pamätným dňom – Dňom pamiatky obetí komunistického režimu. Obdobie, ktoré u nás mapuje Ústav pamäti národa. A ten má už pár dní aj nového šéfa – Jerguša Sivoša, ktorý jeho hosťom dnešného Rána Nahlas. „Ak Ústav pamäti národa nebude prešľapy komunizmu pripomínať, čoskoro na ne zabudneme, veď už dve generácie nemajú priamu skúsenosť s ním“, pripomína Sivoš. A ak sa na zločiny režimu zabudne, môže sa podľa neho „ľahko stať, že budú opakovať“. ÚPN má vo svojich povinnostiach aj „určiť zodpovednosť“ za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie počas rokov komunistickej totality. „ÚPN dáva podnety na generálnu prokuratúru“, vysvetľuje Jerguš Sivoš. „Môžem povedať, že ústav ich podal viac ako päťdesiat.Žial, neboli sme úspešní ani v jednom konaní, lebo vždy bolo konštatované, že štátne orgány konali v zmysle vtedy platných predpisov“, tvrdí Sivoš. „Ak hovoríme o otázke vyrovnávania sa s komunizmom, po právnej stránke je to veľmi ťažké, pretože očista, ktorá mala prebehnúť v polícii, v prokuratúre, v súdnictve, stále neprebehla“, dodáva nový predseda správnej rady ÚPN. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ministerstvo má v reforme nemocníc ambície, aby od roku 2024 pacient čakal na zákrok najmenej sedem dní a maximálne rok - čakacie lehoty sa líšia od typu zákroku. Ak by sa niekto na operáciu dostal neskôr, mal by nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zahraničí. Napríklad vrodené chyby oka musia byť vyšetrené do 30 dní a zápal oka do 10 dní. Na výmenu bedrového kĺbu či kolenného kĺbu budú čakať pacienti najviac rok. Ako chce ministerstvo docieliť ambiciózne plány? O reforme nemocníc sa porozprávame s Angelikou Szalayovou z ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo ukázalo aj konkrétne kritériá, podľa ktorých sa nemocnice rozdelia do piatich úrovní. Ako to môže naozaj vyzerať v praxi? A sú čakacie lehoty pre operácie a zákroky reálne? Pýtali sme sa šéfa Asociácie nemocníc Mariana Petka. O téme sa rozprávame aj s Dušanom Zacharom z Ineko. Podmienky pre nemocnice vrátane čakacích lehôt zverejnilo ministerstvo vo vyhláške, ktorá je aktuálne v pripomienkovom konaní. Moderuje Denisa Hopková.

Ukrajina má veľkú šancu na víťazstvo, ak bude pokračovať finančná, humanitárna, ale najmä vojenská podpora civilizovaného sveta, ako i sankcie. Skutočným riešením by bolo, ak by sa Ukrajina vrátila do hraníc spred roka 2014. Konfliktom, ktorý rozpútal, Putin ohrozuje budúcnosť, ale i územnú celistvosť Ruska. Tvrdí to exminister financií, ale aj bývalý poradca ukrajinských ministrov Ivan Mikloš. Z niekoľkodňovej špeciálnej vojenskej operácie až k mesiace sa vlečúcemu brutálnemu a krvavému konfliktu. Tak vyzerá anabáza vojny, v ktorej Rusko koncom februára napadlo nášho východného suseda, Ukrajinu. Aká je budúcnosť tohto konfliktu, dokedy sa Ukrajina dokáže brániť, o čo Rusku v vlastne ide a prečo sa začína na Západe rozpadať jednota v podpore brániacej sa Ukrajiny? Čo by malo byť legitímnym cieľoom prípadných mierových rokovaní a koho sankcie voči Rusku viac bolia, Rusov či nás? Témy Rána Nahlas s exministrom a poradcom prezidentky Ivanom Miklošom. Hovoriť však budeme aj o jeho nástupcovi v kresle ministra financií Igorovi Matovičovi, politike vlády čeliacej dnes už dvojcifernej inflácii, ako i o tom, ako je Slovensko pripravené čeliť čoraz viac sa zhoršujúcej sa ekonomickej i bezpečnostnej situácii vo svete. Pekný deň a pokoj v duši s Ránom Nahlas želá Braňo Dobšinský.

Rusko je veľké iba rozlohou, ale chce sa ďalej tváriť ako veľmoc. Putin možno autenticky verí, že Ukrajinci mali šancu byť Rusmi, ale nevyužili ju. Žijeme vo svete, kde platí právo silnejšieho a väčší štát môže diktovať podmienky občanom menšieho štátu? Odpovie filozof zo Slovenskej akadémie vied Michal Lipták. Smer sú oportunisti a sú ideologicky flexibilní – a ich proruskosť sa dá vysvetliť aj nostalgiou časti populácie za bývalým režimom. Slovenská diskusia je posunutá doprava – a to už od čias Ivana Mikloša. Slováci totiž k transformácii pristúpili tak, že boli kapitalistickejší ako kapitalisti. Ivan Mikloš sa preceňuje – a ekonomicky sa nám darilo vďaka členstvu v EÚ a nie vďaka pravicovým reformám, tvrdí ľavicový intelektuál Lipták. Ako do toho zapadá Richard Sulík? Inšpiruje sa starými teóriami a politikmi spred 40-tich rokov – Reaganom a Thatcherovou. Jeho myšlienky dnes na západe určite nie sú mainstream, ale zapadajú skôr do rámca nemeckej krajne pravicovej AfD. Moderuje Peter Hanák.

Facebookovo blokovaný poslanec Blaha na jednej strane, na druhej desaťtisíce eur pre dezinfoweby z pokladne vládnej strany predsedu parlamentu Borisa Kollára! Dve správy posledných dní, ktoré vrátili do verejnej debaty tému dezinformácií a postoja k nim. Bijú sa pri nich dve pozície: právo na slobodu prejavu verzus zodpovednosť za obsah. A k tomu ďalšia – nemenej dôležitá: finančná podpora straníckych kás pre pochybné weby. Témy pre Tomáša Kriššáka, experta pre oblasť dezinformácií a kyberbezpečnosti. „Prípad správania sa Ľuboša Blahu v digitálnych médiách, ktoré sa pýšia, že sú za otvorenú debatu, transparentnosť a diskusiu, nemá mať miesto, a to už len preto, že úplne popiera všetky spomenuté princípy“. Expert Kriššák naráža na prax administrátorov facebookového statusu poslanca Blahu, ktorí systematicky odstraňovali komentáre, ktoré s obsahom Blahovaných statusov nesúhlasili či polemizovali s nimi. Má ísť o 90 tisíc prípadov. Dezinformačný ekosystém Facebook však podľa Kriššáka nepostupuje systematicky a „rozhodne nie dostatočne“. Na 2,7 milióna svojich slovenských užívateľov má len jedného factcheckera. Na tejto sociálnej sieti má byť 1800 stránok s dezinfo obsahom (buď ide o nepravdivý obsah, porušuje pravidlá komunity, polarizuje, šíri nenávistné prejavy). „Všetky tieto stránky už akoby vytvorili dezinformačný ekosystém, ktorý tu už nejaký čas máme a on ďalej narastá“, vysvetľuje Kriššák. „Facebook by sa mal pozrieť nie na to, ako zoťať jeden pomyselný výhonok hydry, ale zamerať sa na ňu samú. Mali by sme sa pozrieť na jej charakteristiku, odkiaľ rastie“, dodáva. Dáta podľa Kriššáka naznačujú, že môže ísť až o koordinovanú činnosť s cieľom ovplyvniť spoločnosť. „Zväčša majú ekonomický a politický prínos pre svojich tvorcov“, tvrdí Tomáš Kriššák. A kto sú ti tvorcovia? „Prakticky celá súčasná politická opozícia“, reaguje expert Kriššák. „Sú tam niektoré mimoparlamentné strany, hlavne strany extrémistických politikov. A tiež extrémistov, ktorí sa tvária, že sú akademici, no v skutočnosti ide o neúspešných politikov“, dodáva. Rozhovor viedol Jaroslav Barborák.

Vladimir Putin tvrdí, že mu „historicky“ patrí aj časť územia NATO. Nepodceňujme ho, lebo už viackrát svoje hrozby naplnil, hovorí energetický analytik Karel Hirman. Mali by sme hľadať alternatívy voči fosílnych palivám, nie výnimky na ruskú ropu. Rusko predá menej ropy a plynu, ale keďže ich ceny sú vyššie, stále má dosť peňazí. Mali by sme menej tankovať? Štát má podľa energetického analytika Hirmana aj možnosti ako znížiť spotrebu ruských fosílnych palív – napríklad dať občanom peniaze na zateplovanie, tepelné čerpadlá a solárne panely. Fosílne palivá musíme nahradiť – trvalo a udržateľne. Na Slovensku môžeme kúriť aj drevom, ktoré je doma – a nemusíme posielať peniaze Putinovi za drahý plyn z Jamalu. Treba investovať do geotermálnej energie aj biomasy. Slovnaft je podľa neho súkromná firma a je aj chybou manažmentu, že berú ropu iba od Ruska. Moderuje Peter Hanák.

Čaká nás pár rokov dvojcifernej inflácie, potiahne ju najmä nárast cien energii. Môžeme tak prísť až o pätinu toho, čo dnes máme. Avizuje ekonomický analytik Michal Lehuta. Stav slovenských verejných financií je pritom veľmi zlý a ak sa chceme vyhnúť vyšším priamym daniam, na rad môžu prísť škrty vo výdavkoch či zmeny spotrebných a majetkových daní. Čakajú nás neľahké časy. Slovákov, ale i svet, drví vysoká inflácia, ktorá sa navyše mieša aj s avizovaným znižovaním rastu najvyspelejších ekonomík sveta. Medzi ekonómami sa tak začína skloňovať obávaný fenomén stagflácie. Naše verejné financie sú pritom vo veľmi zlom stave, ktorý celý ten náš permanentný život na dlh bude iba predražovať. Témou sa tak už čoskoro môžu staťaj škrty vo verejných výdavkoch, ale i nárast daní. Kde sa rozbehnutý inflačný kôň zastaví a za akú cenu si ho vlády, ale najmä centrálne banky, dokážu osedlať? Ako veľmi infláciou schudobnieme a dá sa v tomto období čakať, že nám zamestnávateľ rastúce ceny bude kompenzovať zvýšenými platmi? Môžeme si v tomto neľahkom období dovoliť rozšafné sociálne balíčky, doslova pre každého, a ako je Slovensko vlastne pripravené čeliť časom globálnej ekonomickej nepohody? Témy a otázky pre ekonomického analytika Michala Lehutu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Hoaxy, či inak dezinformácie – realita, s ktorou musíme počítať, ak chceme prežiť v časopriestore rozšírenom o rozmer online sveta. Naviac, ak sa na ich šírenie nasadzujú intelitentné nástroje. A paradoxne – zo strany sociálnych sietí a platforiem, ktoré majú plné ústa boja s nimi. Na čo si dávať pozor v tejto nevyváženej vojne? Téma pre Jakuba Šimka z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý problematiku podrobil hlšiemu štúdiu. Sociálne médiá síce používame bezplatne, no nie zadarmo. V skutočnosti im platíme v podobe dát o nás samých. O našich preferenciách, záľubách. A svojou pozornosťou, teda časom, ktorý pred nimi trávime. Toto oni potom predávajú zadávateľom reklamy, z ktorej žijú. Pomáhajú si pritom akýmisi sofistikovanými mechanizmami samoučenia, kedy sa odporúčacie algoritmy na základe nášho správania na sociálnych sieťach postupne začnú učiť, čo sa nám vlastne páči, respektíve pri čom zostávame dlhšie. A prišli na to, že zostávame dlhšie pri obsahu, ktorý v nás vyvoláva emócie, je kontroverznejší a veľa sa pri ňom diskutuje, často sa k nemu vraciame. „Tie odporúčacie algoritmy si začali všímať, aké má taký obsah charakteristiky a začali ho úmyselne viac zobrazovať, lebo na jeho konci sú vyššie zisky“, vysvetľuje Jakub Šimko. „Dezinformačný obah, alebo obsah s nízkou informačnou kvalitou, ktorý tvrdí niečo pochybné, práve takýto obsah má vlastnosti, ktoré pri sebe používateľov držia. Takýmto spôsobom sa tieto algoritmy začali podieľať na väčšom šírení nepravdivého obsahu, lebo jednoducho viac pútal pozornosť“, dodáva. Spomínaný algoritmus má ako cieľovú funkciu podľa Šimka nastavenú maximalizáciu času, ktorý používateľ strávi na danom sociálnom médiu. „Samozrejme, keby majitelia sociálnych sietí chceli, cieľovú funkciu môžu stanoviť inak. Mohlo by to byť napríklad väčšie rozširovanie rozhľadu, zobrazovania celého spektra názorov a podobne. Ale žiadne z takýchto nastavení negeneruje sociálnym médiám toľko peňazí“, vysvetľuje Jakub Šimko. V podcaste sa dozviete, ako sa sociálne siete podieľajú na šírení dezinformácií, čo z toho majú a ako sa pred nimi chrániť. Moderuje Jaroslav Barborák.

Minister zdravotníctva sa po dlhých rokoch čakania, ale i odborných diskusii, pokúsil uľahčiť transrodovým ľuďom proces tranzície, ale aj ich občiansky život. Poslanci OĽANO ho však z politických či náboženských dôvodov jednoducho stopli. Rétorika viacerých mienkotvorných politikov je pritom voči tejto komunite doteraz mimoriadne konfrontačná ako i ľudsky nesmierne zraňujúca. Ako sa teda komunite transrodových ľudí na Slovensku žije a čo všetko sprevádza proces tranzície? No a prečo majú niektorí politici až obsedantnú potrebu riešiť práve túto tému? Ráno Nahlas s otcom transrodového Gabriela ako i zakladateľom festivalu transrodovej kultúry Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Hašteria sa, kto príde do čela nášho protestu, namiesto toho, aby jednoducho rozhodli o pomoci, je to absurdné“. Pohľad Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov v kontexte blížiaceho sa celoslovenského protestu, ktorý organizujú školskí odborári. Učitelia protestujú, lebo posledné zvyšovanie platov je minulosťou, ktorá má už dva roky. „Naposledy sa platy zvyšovali k prvému januáru 2020, ešte za predchádzajúcej vlády“, vysvetľuje Križo. „Aktuálne k tomu musíme pripočítať jedenásť percentnú infláciu“, dodáva. Problémom aj samotný rezortný minister Pre Slovenskú komoru učiteľov však nie sú problémom len peniaze. „Minister školstva si s nami za dva roky nebol schopný sadnúť a diskutovať, napriek tomu, že sa podieľame na príprave legislatívy“, tvrdí Križo. Viktor Križo tvrdí, že ministerstvo dnes síce deklaruje, ako je na strane učiteľov, „no za dva roky sme nevideli jediný reálny krok zo strany rezortu“. „Minister nie je schopný za rok zabezpečiť napríklad tablety, ktoré dostal z Európskej únie. Stačil by lusk prstom“, ilustruje Križo. „Po dvoch rokoch si dovolím povedať, že nie je kompetentný na riadenie svojho rezortu“, tvrdí Križo z predsedníctva Slovenskej komory učiteľov. Len do konca tohto roka má v systéme chýbať do dve tisíc učiteľov. „Otázka je, kto bude tie deti učiť“, pýta sa Križo. „Učitelia odchádzajú, sú frustrovaní“, vysvetľuje. Dôvodom má byť zlé nastavenie systému a slabé finančné ohodnotenie. Boj na mnohých frontoch – demokratizácia na školách „Bojujeme preto, aby sme do škôl pritiahli nielen kvalitných učiteľov, ale aj ich riaditeľov“. Práve od riaditeľov podľa Viktora Križa závisí vo veľkom, aká atmosféra panuje na školách. „Systém odmien je nastavený tak, že kto je lojálny k riaditeľovi, má ich vyššie, nikto nevie, na základe akého kľúča“, ilustruje situáciu na školách. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna vedená Vladimirom Putinom trvá už viac ako 100 dní. Čo majú dnes Rusi na Ukrajine pod svojou kontrolou a čo sa deje v okupovaných ukrajinských územiach? „Cherson je dnes známy napríklad partizánskym hnutím. Partizánsky odboj na okupovaných častiach Ukrajiny nie je žiadna novinka," hovorí novinárka Stanislava Harkotová, ktorá sa téme Ukrajiny venuje už roky. Ako sa podpísali týždne vojny na ukrajinskej a ruskej armáde? A čo hovoria ruskí zajatci, prečo prišli bojovať na Ukrajinu? „Nevedia odpovedať na otázku, alebo krčia ramenami. Alebo povedia, že netušili pretože im zobrali týždeň predtým telefón a boli v tom, že budú na cvičení." No a čo ukazuje ruská armáda o ruskej spoločnosti? Vypočujte si Ráno Nahlas s reportérkou Aktualít Stanislavou Harkotovu. Moderuje Denisa Hopková.

Konferencia biskupov Slovenska pozvala na prednáškové turné konšpirátorku, ktorá odštartovala konšpirácie o tzv. gender ideológii, tvrdí politológ z Univerzity Komenského Pavol Hardoš. Nemalou mierou k tejto konšpirácii podľa neho prispel aj bývalý pápež Benedikt XVI. Niektorí ľudia majú sexuálnu úzkosť – nepokoj z rozprávania o sexe. Rozpad OĽaNO sa už deje a bude záležať, na ktorú stranu sa pridá premiér Heger. Je tu priestor na novú stranu? A má Zuzana Čaputová šancu na znovuzvolenie za prezidentku? Politológ Hardoš má aj prepočet, koľko percent by mohla získať strana vedená Zuzanou Čaputovou v parlamentných voľbách. Matovičovu rétoriku o jeho balíčku nazýva orgiami manipulatívnosti. Podľa Pavla Hardoša sa nesmieme nechať zatiahnuť do rozdelenia spoločnosti na prorodinnú a protirodinnú časť. Ak sa preberá jazyk manipulátora, manipulátor už vyhráva. Slovensko podľa neho nie je konzervatívne ani liberálne, ale podstatne farebnejšie. Čo by sa muselo stať, aby po ďalších voľbách nevládli spolu Hlas a Smer? Hovorí sa o ďalšej stredovej a prozápadnej strane, ktorá by bola novou SDKÚ. V tej však liberálov a konzervatívcov spájala hrozby zo strany Mečiara a cieľ vstupu do EÚ. Bude dnes na takéto spojenie ako hrozba stačiť ruská agresia? Moderuje Peter Hanák.

„Problém je, že tu máme ideu štátnosti ako dogmu, ktorá je takpovediac nadradená a nedoknuteľná, nech sa deje za jej závojom čokoľvek. Tak ako sa za ňou dali počas vojnového slovenského štátu zločiny proti ľudskosti,“ hovorí filozof Fedor Blaščák. Ako to, že prezidentka vyznamenala ľudí, ktorých pre ich odboj popravila komunistická totalita no zároveň sa ešte predtým stihli angažovať v mene ľudáckej totality? Prečo sú pre nás dobrí tí Naši „hnedí“ iba preto, že sú proti červeným a prečo, keď vieme jasne odsúdiť zločiny hnedých, rovnako strašné zločiny Našich „červených“ sme odsúdiť doteraz nedokázali? A čo tento relativizmus robí so slovenskou národnou chrbticou? O vyznamenaných hrdinstvách tzv. Bielej légie, ale aj o možných zločinoch jej členov? O tom, či na Slovensku opäť dvíha hlavu neoľudáctvo a prečo sme za zločinmi komunizmu nakreslili tak strašne hrubú čiaru, ale najmä o tom, prečo je pre nás mať svoj štát neraz oveľa viac než to, aký je to vlastne štát? Ráno Nahlas s filozofom Fedorom Blaščákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čínska práčka - Od mafie cez tajných až po špičky daniarov. Ako Suchoba, Böhm a iní Slováci točili milióny v čínskej práčke. Titul víťaznej práce tohtoročného osemnásteho ročníka Novinárskej ceny. A jej autorom je náš - a teda člen redakcie portálu Aktuality.sk - Peter Sabo. „Princíp čínskej práčky: dostať peniaze z nezdanenej hotovosti do Číny“, vysvetľuje. A pokračuje možnosťami, ako to funguje. „Sú dve možnosti, ako to funguje. Prvá spočíva v tom, že hotovosť sa nosila do banky, kde sa vkladala na účty rôznych firiem, ktoré sa oficiálne tvárili, že nič nerobia. Napriek tomu, že vôbec nepodnikali, odchádzali z nich milióny eur cez internet banking do Číny“, hovorí ocenený novinár Aktualít Peter Sabo. O druhom spôsobe hovorí Peter Sabo nasledovné: „Aj na Slovensku boli ľudia, ktorým sa hodilo mať nevystopovateľnú hotovosť a ktorým nevadilo, že pochádza z nezdanených obchodov. Takéto poniaze boli určené napríklad na uplácanie. „Využívali to ľudia, ktorí mali dočasne legálne peniaze (napríklad z DPH podvodov), ktoré potrebovali expresne rýchlo dostať do hotovostnej formy“. Aký bol príbeh víťaznej investigatívy? Na jej počiatku bol súbor strohých dát o bankových účtoch. Na jej konci aj špeciálny policajný tím zriadený práve pre tento typ trestnej činnosti. V podcaste s oceneným investigatívcom portálu Aktuality.sk môžete nahliadnuť na prácu investigatívnych novinárov, na spôsoby, ktorými eliminujú možné ohrozenie seba aj svojho okolia, na princípy tzv. vyšetrovacej žurnalistiky. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Trvalá pomoc chudobným a zároveň zredukovanie závislosti od Ruska aj klimatickej hrozby by bolo napríklad tepelné čerpadlo. Rozdávanie peňazí rodinám na vyššie energie znamená, že viac peňazí skončí vo vreckách firiem obchodujúcich s ropou, tvrdia v dnešnom podcaste klimatické aktivistky Lucia Szabová a Dorota Osvaldová. Ako sa môžeme pozrieť našim susedom do očí, keď cez výnimky na ruské energie financujeme ich vraždenie? Podľa Greenpeace nie je riešením vymeniť ruskú ropu za inú ropu – lebo ak nám ropu pošlú Saudi, nepošlú ju do Indie – a India si kúpi tú ruskú, hovorí Dorota Osvaldová z Greenpeace. Musíme znížiť spotrebu ropy – a až potom sa znížia jej ceny. Greenpeace má aj konkrétny plán ako znížiť spotrebu ruských energií – napríklad obmedziť krátke lety či pracovné cesty. Rozdávanie dotácií rodinám na zdražené energie je podľa klimatických aktivistov zlé riešenie, lebo tieto peniaze v konečnom dôsledku skončia vo vreckách firiem, ktoré ťažia fosílne palivá a obchodujú s nimi – a teda najmä v Rusku. Namiesto toho by vláda mala chudobným rodinám zaplatiť napríklad tepelné čerpadlá. Čo môže každý z nás urobiť vo svojom individuálnom živote, aby sme znížili závislosť od Ruska a neprispievali na vojnu a zároveň chránili životné prostredie? Ktoré zmeny majú zmysel a ktoré sú len kvapka v mori? Stačí recyklovať či treba predať auto? Moderuje Peter Hanák.

Neviem pre koho je táto krajina, mladí tu nevidia perspektívu a o starých nie je dobre postarané, sociálny rozmer štátu nezvládame, hovorí exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Okrem kritiky matovičovej rodinnej revolúcie, výčitky smeruje aj k aktuálnemu ministrovi práce, ktorý restuhodne zanedbáva nutnosť zmeniť spôsob valorizácie penzii ako i nevyhnutnú reformu druhého piliera. Slovenskou politikou dnes hýbe predovšetkým takzvaná rodinná revolúcia z dielne ministra financií Igora Matoviča. Sociálny štát to sú však aj politiky v oblasti penzijného systému, starostlivosti o invalidov či nastavenie takzvanej hmotnej núdze. Smutným faktom totiž je, že počet ľudí žijúcich pod hranicou takzvanej príjmovej chudoby sa na Slovensku prakticky už roky takmer nemení. Zo 435 eur a menej tak mesačne u nás musí vyžiť aktuálne vyše 600 tisíc ľudí. Pre koho vlastne je teda tento náš údajne sociálny štát? A čo s penziami či nastavením životného minima, od ktorého sa následne odvíja množstvo rôznych sociálnych dávok? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Dnes ide do kín nová hraná slovenská rozprávka Zakliata jaskyňa. Hlavnú, no tentoraz zápornú postavu, hrá Táňa Pauhofová. Režírovala ho Mariana Čengel-Solčanská, ktorá nakrútila napríklad Sviňu alebo Únos. Zakliata jaskyňa bude aj novou slovenskou vianočnou rozprávkou. Bude to nová klasika na Štedrý deň? Okrem iného má aj enviromotív. V rozhovore s Marianou Čengel-Solčanskou sme sa pýtali aj na to, či je spokojná s tým, ako film Sviňa pred voľbami ovplyvnil spoločnosť. Z výsledku volieb bola šokovaná a sklamaná. Geissenovci sú podľa nej vrchol nekultúry a skutočná kultúra túto vládu nezaujíma. Čo by mala vláda urobiť inak v prístupe ku kultúre? Je problém iba v peniazoch? Moderuje Peter Hanák.

Mestá a obce sú v štrajkovej pohotovosti. Sú nespokojné s podobou a prijímaním tzv. protiinflačného balíčka. Namiesto rokovaní oznamovanie, namiesto finančného dobíjania zas len ďalšie odoberanie peňazí – vyčítajú vláde a parlamentu. V kritike už majú aj spojencov: zamestnávateľské združenia a odbory. Práve dnes s nimi ladia ďalší postup. Namietajú, že vyše miliardový protiinflačný vládny balíček majú takmer spolovice (600 miliónov eur) zaplatiť samé. Na položenie samospráv sme sa pozreli s Michalom Kaliňákom zo Združenia miest a obcí Slovenska. „Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že mestá a obce budú bankomatom pre štát. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, ak dostávame mnohé rozhodnutia len oznamovacou vetou, bez možnosti ich ovplyvňovať“, vysvetľuje Kaliňák. Výstražný štrajk má byť signálom pre vládu a parlament. „Ak sa veci nezmenia, samosprávy prestanú vykonávať prenesený výkon štátnej správy, začnú štátu vystavovať symbolické faktúry, alebo budú čakať, kým si to u nich štát nanovo objedná“, vysvetľuje ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na rovnaké udalosti sa pozeráme optikou ruských médií a toho, ako sa o nich píše v renomovaných zahraničných médiách“. Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Memo98, opisuje najnovší projekt na odkrývanie Putinovej propagandy o vojne na Ukrajine. Hovorí o „osvedčených sovietskych metódach“. Ktoré to sú? Najtradičnejšou sú ruské štátne televízne kanály. „Putin sa postupne zbavil všetkých hoci len potenciálne kritických staníc. Po 24. februári tam už slobodných médií niet“, tvrdí Kužel. „Aj vďaka špeciálnej legislatíve každý, kto by prišiel s iným názorom, končí vo väzení“, dopĺňa. Aktuálne Putinove kroky mu už pripomínajú stalinské časy „tvrdých represálií“. „Element strachu a emócii spôsobuje, že ľudia ani nechcú hľadať alternatívu k štátnej propagande“, vysvetľuje položenie obyčajných Rusov. Memo98 napriek tomu začal s projektom monitoringu toho, čo sa o vojne vysiela v ruských štátnych televíziách a píše v novinách. Rovnako si všíma aj sociálne siete. A ruskú verziu udalostí potom konfrontuje s tým, ako sa na ne pozerajú svetové médiá. Akýmsi „výkričníkom“ pre vojnovú propagandu Vladimíra Putina sú matky zavraždených ruských vojakov. „Čo je to za štát, ak sa pre informácie o svojich deťoch radšej obrátite na ‚nepriateľskú‘ stranu? Hnev týchto matiek bude zdrojom domáceho nesúhlasu a odporu“, tvrdí analytik. Bulletin je okrem angličtiny aj v ruštine a každé nové číslo zachytáva udalosti predchádzajúceho týždňa. „Chceme ním aj otvárať oči“, tvrdí Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ Memo98. Monitoring pripravuje tím ľudí, medzi ktorými sú aj samotní Rusi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Putinovo Rusko sa vracia k uvažovaniu, ale aj metódam, totalitného Sovietskeho zväzu. Putin je ideovým dedičom Lenina i Stalina, vymenili sa iba lži, ktorými dnešné Rusko manipuluje ľuďmi, hovorí spisovateľ Peter Juščák. Súčasné Rusko sa zo svojich dejín totalitného Sovietskeho zväzu nijako nepoučilo, práve naopak - vracia sa k brutálnym represívnym metódam tajnej polície NKVD, kde jednotlivec neznamená vôbec nič. "To je katastrofa to ich myslenie, myslenia tejto veľmoci, ktorá tak ako myslela v roku 1945, keď násilne a protiprávne odvliekla tisícky nevinných Slovákov do gulagov, myslí aj dnes," tvrdí Peter Juščák. Autor knihy Odvlečení, ktorá mapuje osudy tisícok Slovákov, ktorých pri oslobodzovaní Červenou armádou násilne odvliekla sovietska tajná služba do gulagov v ZSSR. Tam na dlhé roky skončili mnohé úplne nevinné, neraz absolútne náhodné obete zo Slovenska aby tam tam celé dlhé roky, doslova za neľudských podmienok, otročili na rôznych stavbách či v baniach. Informácie o možných hromadných deportáciách ukrajinských detí putinovým Ruskom ho preto vôbec neprekvapujú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Učitelia sa cítia ako rukojemníci sporu SaS a Oľano, hovorí v podcaste šéf učiteľského odborového združenia Pavel Ondek. V júni chystajú protest: A ak sa platy nezvýšia o 10%, v septembri nevylučujú štrajk. V školách by sa tak napríklad mohlo prerušiť vyučovanie. Vláda podľa nich sľubovala zvyšovanie platov, no zatiaľ ide o prázdne sľuby. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa totiž už nejaký čas sporia, kde zobrať peniaze pre učiteľov. Tým nestačí 3% navýšenie od júla a dôvodia infláciou. Podľa analytika Michala Rehúša, ktorý v minulosti šéfoval Inštitútu vzdelávacej politiky sa jasne ukazuje, že zvýšenie miezd učiteľov nie je priorita ani pre Oľano a ani pre SaS, odkiaľ pochádza minister školstva. Chybu vidí na oboch stranách. Faktom je, že pre nízke platy v školstve sa už dnes potýkame s tým, že nám chýbajú učitelia – a predpoklad ministerstva školstva je, že nám o pár rokov môže chýbať viac ako 8-tisíc pedagógov. Ak teda nevyriešime situáciu čo najskôr, zo škôl nám môžu vychádzať deti napríklad bez dostatočných vedomostí v matematike či angličtine. Zvýšia sa teda platy učiteľov alebo nie? V podcaste budete počuť aj rozhovor so šéfom rezortu školstva Branislavom Gröhlingom. Podcast Ráno Nahlas nahrávala Denisa Hopková.

„Brali to ako skúšku a dnes sú hrdé na to, že si dokázali stáť za tým, pre čo sa rozhodli, celých tých 40 rokov diktatúry, ktorá ich šikanovala,“ hovorí o hlavných hrdinkách svojej knihy reportérka Aktualít Ivana Hečková. Kniha prináša autentické svedectvo o snahe komunistického režimu zlikvidovať ženské cirkevné rehole. Napriek čoraz viac sa šíriacemu pozitívnemu sentimentu na doby socializmu, pravdou je, že bývalý totalitný režim bol plný násilia, represie, kolektívnych trestov, ako aj snahy zásadne zasahovať do životov i osudov celých skupín obyvateľstva. Jednou z takýchto akcií, v ktorej komunisti, v mene svojej tentoraz doslova bezbožnej ideológie, dramaticky prevrátili mnohé ľudské osudy, bolo aj rušenie ženských rehoľných rádov. A tak sa nedobrovoľne stali obeťami, ale paradoxne aj hrdinkami, komunistického režimu i rádové sestry Viannea a Natália. No a práve ony sú hlavnými hrdinkami knihy „Jedna svieca stačí“ z pera reportérky Aktualít Ivany Hečkovej. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Je skupina okolo Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Mareka Paru naozaj zločineckou skupinou? Ako sa to vôbec posudzuje? V podcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali s trestným právnikom Lukášom Turayom. Podľa experta z katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského sú v obvinení Fica a Kaliňáka aj problematické body. Ak sa im dokáže, že páchali kriminalitu ako organizovaná zločinecká skupina, hrozí im prepadnutie majetku. Dokázať to však bude komplikované a je tu niekoľko nástrah. Aké sú znaky zločineckej skupiny, ako ich napĺňa Fico a Kaliňák a čo bude posudzovať súd? Dá sa Fico porovnávať s Černákom či Sýkorovcami? Podľa Špecializovaného trestného súdu sa aktuálne organizovaná trestná činnosť posudzuje inak ako v 90. rokoch – a nemusí vždy ísť o násilnú činnosť. Čo o tom hovorí judikatúra? A ak by Fico prišiel o majetok, môže mu ho vrátiť Ústavný súd? Rozhovor s Lukášom Turayom nahrával Peter Hanák.

Dostojevskij je presiaknutý ospravedlňovaním páchateľa, pravoslávím a imperializmom a aj ďalší veľkí ruskí autori boli imperialisti, hovorí oceňovaná slovenská spisovateľka Irena Brežná žijúca vo Švajčiarsku. Rusi podľa nej vedú koloniálne vojny a nechápu, že si menšie národy nechcú nechať diktovať. Na rozdiel od Nemcov si nikdy nepripustia chybu. Prezidentka Zuzana Čaputová cez víkend udelila Irene Brežnej štátne vyznamenie. Brežná emigrovala z Československa po sovietskej okupácii v roku 1968 a žije vo Švajčiarsku. Vyštudovala slavistiku,, filozofiu a psychológiu. Bola vo vojnách v Čečensku a publikovala o tom knihu Vlčice zo Sernovodska. V minulosti pracovala pre BBC a Slobodnú Európu, za svoje knihy získala napríklad Cenu Dominika Tatarku. Rusi podľa nej na Ukrajine postupujú podobne ako v Čečensku, snažia sa zdeptať obyvateľstvo. Zmenia niečo v Rusku matky zabitých vojakov? A poučí sa niekedy Rusko? Irena Brežná na Slovensku publikuje najmä vo feministickom vydavateľstve Aspekt. Pýtali sme sa jej, čo znamená feminizmus na Slovensku v porovnaní so Švajčiarskom. „Zlatokopky“ sú podľa nej antifeministický krok naspäť a ide o ženy, ktoré podľahli konzumu. Rozhovor viedol Peter Hanák.

Po mesiaci skrývania v úkrytoch a sporadického nočného vychádzania sa niektoré deti na Ukrajine boja denného svetla“. O svojej skúsenosti s Putinovou agresiou hovorí Anton Frič zo Spišskej diecéznej charity. Bol medzi prvými, ktorý prišiel pomáhať utečencom pred vojnou na hranicu s Ukrajinou. Dnes tam týždenne vypraví aj do šesť kamiónov pomoci. Bývalý spravodajský fotograf, utečencom pomáhal už v konfliktoch v Iraku či Kurdistane, presídlencom z Doneckej a Luhanskej oblasti už v roku 2014. „Nikdy som si nepredstavoval, že niečo podobné budeme zažívať za našimi hranicami“, tvrdí. S ukrajinskou charitou spolupracoval ešte v mierových časoch, staré kontakty tak využíva na pomoc v aktuálnej situácii. Na ukrajinskej hranici bol medzi prvými, hneď v prvých hodiných prvého dňa horúceho konfliktu 24. februára. „Zažíval som to už v Iraku. Vedel som, že keď niekde začne vojna, ľudia sa ihneď zdvihnú a utekajú, lebo sa boja“, tvrdí. Aké boli prvé hodiny? „Tam bol trašný chaos. Autom sa tam ani nedalo dostať, lebo to bola zahltené čakajúcimi. Samotní vojaci a colníci to veľmi nezvládali. Boli totiž v bežných stavoch, ako fungujú v mierových časoch.“ Neskôr sa dostal aj ďalej – bol v ostreľovanom Kyjeve, prespal v metre, „aby pochopil situáciu tých, čo sa tam ukrývali“. Irmiň, Buča, Hostomeľ, Brovary, Veľká Dymivka – to sú ďalšie miesta spojené s bojmi a vojnovými zverstvami. „Človek ani fotiť nechce. Počúvate tých ľudí a ešte keď vám to rozpráva dievča vo veku vašej dcéry, veľmi ťažko to prežívam.“ „Rozprával som sa s rodinou, ktorá nastúpila do evakuačného autobusu. Ich starí rodičia zostali na mieste, nechceli opustiť, čo si celý život budovali. A oni videli z toho autobusu, že všetkých ľudí, ktorí nenastúpili, Rusi pre ich očami – a boli tam aj deti – jednoducho postrieľali.“ „Stretli sme sa s deťmi, ktoré tridsať dní boli v krytoch. Boja sa denného svetla. Vonku vychádzajú iba večer. Aj to iba po naliehaní a prosbách rodičov. Tie traumy sú tam pre mňa najťažšie, lebo sám mám veľa detí“, tvrdí Anrton Frič.

Takmer dva milióny sporiteľov a naakumulovaných vyše 11miliárd eur. A väčšina – vyše 65percent úspor v garantovaných a teda menej výnosných fondoch. Druhý dôchodkový pilier v číslach. Kritizovaný, lebo málo výnosný. Málo výnosný, lebo zanedbaný – či už zo strany regulátora a rovnako zo strany jeho používateľov. Má sa to ale zmeniť, signál prichádza z rezortu práce a sociálnych vecí, ktorý pripravil legislatívne zmeny. Pozrieme sa na ne s Janou Polakovičovou Kolesárovou, ktorá vedie dôchodkovú sekciu. Čo ministerstvo navrhuje? Najdôležitejšou zmenou je zavedenie tzv. predvolenej investičnej stratégie. Chce ňou vyriešiť problém veľkej časti sporiteľov, ktorí sú v málo výnosných dlhopisových fondoch. Presunom úspor do výnosnejších tak chce zabezpečiť ich lepšie zhodnotenie, čo je predpokladom pre vyššie dôchodky. V podcaste sa dozviete ďalšie podrobnosti o pripravovaných zmenách, medzi iným o navrhovanom rušení či znižovaní poplatkov za správu a vedenie účtov, či nové pravidlá pri vyplácaní súkromných dôchodkov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

O deťoch hovoríme ako o tom najcennejšom a najhodnotnejšom, čo v spoločnosti máme. Je tomu však naozaj tak? Fráza, dnes je to pre väčšinovú spoločnosť len fráza, hovorí kandidátka na post detskej komisárky Janette Motlová. Podľa nej sme v ochrane práv detí 30 rokov spali a je načas dať hlas deťom, ktoré sú spoločnosťou prehliadané a nevidené. Brutálna detská šikana v Miloslavove, desiatky tisíc detí, ktoré boli v čase pandémie odstrihnuté od možnosti plnohodnotného vzdelávania, rastúce domáce násilie ako i množstvo prípadov zneužívania detí, matky samoživiteľky existujúce na hranici chudoby, ale aj nedostatočný počet detských psychiatrov či možností umiestniť dieťa so špecifickými potrebami do vzdelávacieho systému či mu zabezpečiť odbornú pomoc. Tieto fakty, zrejme viac než akékoľvek deklarácie a frázy, vypovedajú dosť o svete, v ktorom naše deti dnes musia žiť. Čo s tým a ako pomôcť tým, ktorí sú dnes najslabšími členmi nášho spoločenstva no už o chvíľu budú tými, kto ho bude riadiťí, teda našimi deťmi? Ráno Nahlas s kandidátkou tretieho sektora na post komisárky pre deti Janette Motlovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ak sa chceme vyznať v Putinovi, treba si pripomenúť diagnostiku narcistickej ako i paranoidnej poruchy osobnosti a to navyše v kombinácii ešte aj s antisociálnymi črtami jeho povahy, hovorí na margo imperiálnej a aktuálne aj agresívnej politiky Ruska psychiater Jozef Hašto. Čo sa to deje v hlave prezidenta Ruska Vladimíra Putina a aké sú psychologické korene ruskej expanzívnosti? Ako sa tak veľký a kultúrne bohatý národ dokázal tak rýchlo mentálne znacifikovať? Kde sa v nás berie taká krutosť, s akou sa ruské vojská správajú voči civilnému ukrajinskému obyvateľstvu, zvlášť voči ženám a kto sú to tí, ktorí to páchajú? No a ako sa človek dokáže vyrovnať s tak hlbokými a násobnými traumami, akými prechádzajú mnohí ukrajinskí utečenci, ktorých stretávame aj tu u nás? Témy pre psychiatra Jozefa Hašta. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Putinova agresia na Ukrajine má dva mesiace. Dátum padol presne na čas pravoslávnej veľkej noci, ktorá je pre Ukrajincov i Rusov tradične slávnostným okamihom. A hoci Vladimír Putin nevypočul volanie po aspoň sviatočnom „stíchnutí zbraní“ – na čo vyzýval pápež František či ekumenický patriarcha Bartolomej, Kyjev privítal zatiaľ najvyššiu diplomatickú rezprezentáciu Západu – šéfa americkej diplomacie a obrany. Hýbe sa tiež najvyššie vedenie OSN – a to po trajektórii Ankara-Moskva-Kyjev. A Petntagon organizuje na jednej zo svojich európskych základní veľký summit o budúcnosti konfliktu. Čo na to Vladimír Putin? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Štát si cení špičkových športovcov, víťazov olympiád, prečo to nerobí so špičkovými umelcami?“ - pýta sa Marián Turner, ktorý je od začiatku tohto roka novým generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie. Stretli sme sa na veľkonočnom festivale Berlínskych filharmonikov v nemeckom kúpeľnom meste Baden Baden, kde v spoločnosti svetovej hudobnej špičky vystupoval aj Slovenský filharmonický zbor. Pod taktovkou šéfdirigenta Berlínskych filharmonikov, ruského dirigenta Kirilla Petrenka, tam predviedli dve opery ďalšieho významného Rusa Petra Iľjiča Čajkovského: Pikovú dámu a Jolantu. V kontexte Putinovej agresie na Ukrajine tak šlo aj o paradox. „Puškin nie je Putin. Je to iný kontext. Kvalitnú kultúru nemôžeme vymazať“, vysvetľuje Marián Turner. Podcastový rozhovor sme nahrávali v jednom z najväčších operných a festivalových domov sveta. Festspielhaus v Baden Badene má kapacitu 2500 miest. Slovenská filharmónia má 708 miest. „Skúsme sa učiť od krajín, kde si vysokú kultúru vážia“, tvrdí šéf filharmónie Turner. „Vychádzajú pritom aj z prepočtov, ako sa kultúra prejavuje na ekonomike štátu. A štúdie ukazujú, že jej dosah sa blíži dosahu automobiliek“, dodáva. Poukazuje však aj na fakt, že vysoká kultúra je prevenciou pred vojnami. V rozhovore sa dozviete aj o tom, či pandémia a vojna na Ukrajine zdvihnú cenu kultúry na Slovensku a tiež, ako Marián Turner vníma silu ministerku kultúry, alebo ako sa stavia k situácii nespokojných sólistov v opere SND. Moderuje Jaroslav Barborák.

S ruskou agresiou voči Ukrajine prišli na Slovensko už státisíce vojnových utečencov, mnohí prišli o domov, mnohí aj o tých najbližších. „Utrpeli mnohonásobné traumy, ktoré ešte nestihli sami spracovať. Treba im dať čas a najmä, pocit bezpečia, hovorí ukrajinský psychiatrička Myroslava Hankáková. Sú tu a sú ich tisíce, utečenci z vojnou zmietanej Ukrajiny. Ako im dať pocit bezpečia a ao vlastne s nimi hovoriť po tom, čo prežili? A ako samotní Ukrajinci spracovávajú svoje vojnové traumy a čo im pomáha? No a aké sú ich potreby v tejto neľahkej situácii vykorenenia z ich domovov, neraz iba s tým najnutnejším, čo sa dalo zobrať pri úteku? No a napokon, ako povedať dieťaťu, že jeho otec padol pri obrane vlasti? Témy pre psychiatričku z Ukrajiny Myroslavu Hanákovú, ktorá žije a pracuje na slovensku už deviaty rok. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Ide o poníženie Ukrajincov a snahu o takpovediac rozriedenie ukrajinského genofondu,“ hovorí na margo správ o masovom znásilňovaní ukrajinských žien ruskými vojakmi politologička, ktorá sa venuje dejinám genocíd Dagmar Kusá. Tvrdí, že tak, ako sa bude ruská frustrácia z vojnových neúspechov zvyšovať, masovosť a brutalita ich vojnových zločinov bude narastať. Vojna na Ukrajine zúri už takmer dva mesiace a každým dňom pribúdajú ďalšie a ďalšie správy ako i osobné svedectvá o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti . Cielené vraždenie bezbranných civilistov, masové a brutálne znásilňovanie ukrajinských žien ruskými agresormi, zámerné ostreľovanie civilných cieľov, ako i mučenie a vraždenie zajatých vojakov protistrany. Navyše, v oficiálnej ruskej tlači sa objavili doslova až genocídne plány na „deukrajinizáciu“ skrytú pod pláštikom údajnej denacifikácie. Je teda vojna na Ukrajine cielenou genocídou ukrajinského národa a čo sa skrýva pod ruskými slovami o denacifikácii Ukrajincov? Kam až môžu tieto plány zájsť a aké poučenia nám môžu dať genocídy z minulosti, ako napríklad tá v Rwande či Kambodži? No a ako sa rodí a čo poháňa mentalitu páchateľov genocíd? Témy a otázky pre politologičku Dagmar Kusú z BISLY. Počúvate Ráno Nahlas, pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vojna, ktorá vyplavuje dobro v ľuďoch. Vojna, v ktorej sa nedá byť ateistom. Vojna, ktorá mobilizuje nielen nenávisť, ale aj jej opak – Konflikt na Ukrajine, ako o ňom hovorí či píše vo svojich statusoch dokumentarista Juraj Mravec. Jeho fotografie a dokumentárne zábery, ktoré točí, však zachytávajú skôr jej krutosť, zverskosť, nepochopiteľnosť…. Pred pár dňami sa po týždni vrátil z Charkova, predtým bol na Ukrajine v kuse takmer mesiac. Prečo je v konfliktoch dôležité byť na mieste, ako sa fotí či točí vojna… a dá sa na zažité zabudnúť? „Idem tam za ľuďmi, ktorí si tú vojnu nevybrali, nechcú ju a musia ju nejako znášať. Tí ľudia majú príbehy, ktoré treba rozprávať, preto je potrebné ísť tam“, vysvetľuje Juraj Mravec. „Strieľali po mne v Iraku, bol som pod mínometnými obstrelmi, bol som bombardovaný, množstvo takýchto vecí som zažil a vždy som mal veľké šťastie, že som z toho vyviazol bez zranenia“. V Charkove na východe Ukrajiny bol na sídlisku severná Saltovka. „Prvé čo nám na hoteli povedali bolo, aby sme tam nechodili. Samozrejme sme tam išli“, rozpráva jeden z príbehov, ktoré prináša vojna. „Charkov je mesto, kde ľudia nie sú na ulici. Tam všetci žijú pod zemou, lebo je neustále ostreľované.“ „Hore to padá a vybuchuje a v kryte práve v tých momentoch započujete aj rozprávku, ktorú číta mama dieťaťu. Aby sa nebálo a zaspalo.“ „Vo vojne ateisti nie sú“, tvrdí Juraj Mravec, hoci ešte pred nedávnom sa sám za ateistu považoval. „Tá veta je mimoriadne pravdivá, hoci o viere by som ja veľmi nechcel hovoriť, necítim sa na to hodný. Ale ten pocit, že vás niečo vyššie chráni, niečo dobré, je veľmi príjemný. Je to pocit, ktorý ľudia nemajú v bežnom živote šancu nikdy pocítiť“, zdieľa svoju skúsenosť vojnový dokumentarista. „Spoľahnúť sa na niečo vyššie mi príde ako prirodzený pocit, to vo vojnových zónach zažívam“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prezident Putin prvý porušil olympijské pravidlá keď začal vojnu na Ukrajine, nebola iná možnosť než vylúčiť ruských športovcov, hovorí navádzačka Eva Trajčíková. Nebolo to voči tým športovcom fér, ale také sú pravidlá, dodáva paralympijská lyžiarka Alexandra Rexová. Tá, spolu s navádzačkou Evou Trajčíkovou, priniesla z paralympiady v Pekingu až dve medaily, vrátane zlatého kovu. Už vyše 40 dní nás sužujú neustále desivejšie a desivejšie správy o vojne na Ukrajine a atrocitách páchaných ruskými agresormi. Ich obeťou sú civilisti, starci, ženy a neraz i malé nevinné deti. Sme z toho smutní, deprimovaní, ale aj nahnevaní a často cítime bezmocnosť a frustráciu. O dianí na Ukrajine sme v Ráno Nahlas hovorili už veľa a ešte veľmi veľa o tom, čo sa tam deje a prečo, aj hovoriť budeme. Napriek všetkým hrôzam vojny vám ale dnes by som vám rad ukázal, že svet môže byť aj skvelé miesto a človek dokáže i úžasné veci. Tak, ako ich dokázala Alexandra Rexová, ktorá iba ako 16 ročná priniesla z paralympiády v Pekingu zlatú a k tomu ešte aj ďalšiu, tentoraz bronzovú, medailu. Obe medaily v kategórii zrakovo znevýhodnených športovcov získala spolu so svojou navádzačkou Evou Trajčíkovou. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Viktor Orbán a jeho Fidesz ako víťaz s ústavnou väčšinou, opozícia – nepriek predvolebnému zomknutiu – predsa len porazená. Hoci pred voľbami to vyzeralo na rovný súboj! Víťazstvo, ktoré si chce staronový premiér pamätať do konca života. Prečo a kam dovedie Maďarsko, ktoré je členom Európskej únie, náš partner z V4 a bezprostredný sused z juhu. Téma pre Gregora Martina Papucseka, „celoživotného“ budapeštianskeho spravodajcu pre verejnoprávne médiá Slovenska i Česka. „Verejnoprávne médiá má doslova v rukách“, vysvetľuje. „A verejnú podporu mu vyjadrili aj niektorí moderátori súkromných médií“, dodáva. Nezanedbateľným faktorom, ktorý Viktorovi Orbánovi vyhral voľby, sú sociálne opatrenia. „Hovorí sa tu, že jednoducho rozdával peniaze“, tvrdí Papucsek. „Mladým ľuďom do 25 rokov zrušil dane. Od februára ich už platiť nemusia“. „Rovnako zaviedol daňové úľavy pre rodiny s malými deťmi, trináste dôchodky, naviac dôchodcom plošne vyplatil skoro 200 eurovú penzijnú prémiu“, vypočítava spravodajca Papucsek opatrenia, ktorými si podľa neho Orbán víťazstvo vo voľbách „kúpil“. „Zmrazil ceny niektorých základných potravín, či pohonných látok. Ale len do 15. mája. Čiže šlo vyslovene o predvolebné ťahy.“ Orbán si pomohol aj vojnou na Ukrajine, z ktorej urobil záležitosť opozície. Voličov konfrontoval s otázkou vojny či mieru s odpoveďou, že „on je mier, vojna je opozícia, ktorá podporuje Zelenského“, vysvetľuje budapeštiansky spravodajca Papucsek.

Ak niekedy mala maďarská opozícia šancu poraziť Orbána, je to teraz. Prieskumy sú takmer vyrovnané, ale množstvo voličov je ešte nerozhodnutých. Viktor Orbán má pred voľbami problémy, aké ešte nemal. Opozícia sa zjednotila proti nemu a do volieb postavila spoločnú kandidátku, na ktorej sú všetci od ľavicových zelených až po Jobbik. Fidesz je však momentálne ešte väčším extrémom ako Jobbik. Ako proruského Orbána ovplyvňuje vojna na Ukrajine? Čo by prípadná zmena vlády v Budapešti priniesla Slovensku a Európe? Odpovie politológ Zsolt Gál, ktorý je na Slovensku členom malej strany Maďarské fórum. Ako fungujú maďarské médiá a je nejaký rozdiel medzi proruskou a pro-Orbánovskou propagandou? Viac povie spolupracovník Aktualít, ktorý sa zaoberá aj maďarskou politikou, Zolo Mikeš. Ukážky zo zahraničného spravodajstva o Maďarsku, ktoré budete počuť v dnešnom podcaste, pochádzajú z BBC, Deutsche Welle, z francúzskej verejnoprávnej televízie a z Euronews. Moderuje Peter Hanák.

Zažívame ďalší Mníchov, postoj Západu k Rusku veľmi pripomína politiku appeasementu, teda ústupkov Hitlerovi. História Mníchova nás ale naučila, že ustupovať agresorovi sa nevypláca. A putinovo Rusko? Môže sa vojnou zradikalizovať, ale dnes tam fašizmus nie je, hovorí historik Jakub Drábik. Vojna na Ukrajine, bombardovanie Mariupoľu, zabíjanie žien a detí, sfanatizované davy proputinovských ruských zachvatčikov a vyhrážanie sa ruských mediálnych trúb ďalšími a ďalšími územnými agresiami vyvolalo množstvo historických asociácií. Ovládol fašizmus Rusko a sú reči o ukrajinskom nacizme len projekciou samotného Putina? A čo my, západ? Vzdali sme to zoči voči zjavnej agresii alebo naopak, sankcie agresora položia? A dávajú dejiny vôbec nejakú odpoveď na to, čo sa deje na území nášho východného suseda Ukrajiny? Odpovie historik Jakub Drábik. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský

Denacifikácia, reakcia na genocídu našich, obrana pred kultúrou dúhových pridov, verzus útok na suverénnu krajinu s utrpením nevinných, až po ničím neospravedlniteľný masaker. Pomenovania toho, čo už štyri týždne sužuje svet. Vojna na Ukrajine má mesiac. Vladimír Putin hovorí o svojej „špeciálnej akcii“, jeho patriarcha Kirill ju ospravedlňuje „svätou vojnou“ proti hodnotám Západu, prezident Zelenskyj burcuje svet a jeho svedomie a pápež František odstudzuje barbarstvo zabíjania detí a prichádza so zasväte ním Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenej a Kráľovnej pokoja, ako tituluje Madonu. „Pri tejto vojne neexistuje žiadne ale, ani náboženské“ – reaguje František Mikloško, niekdajší disident, prvý predseda parlamentu, náboženský aktivista, ktorý stál za predzvesťou slobody v našich končinách v podobe Sviečkovej manifestácie, ktorú si pripomenieme už v horizonte hodín. „Sme svedkami defilácie diabolského šialenstva. (…) A mňa fascinuje, že ešte aj u nás sú ľudia, veriaci a dokonca duchovní, ktorí si myslia, že Putin je záchranou kresťanstva. Dokonca hovoria: Putin sa modlí, Zelenskyj nie. To je taká nejaká pomätenosť ducha, ktorá tu teraz vládne! Putin má byť záchranou kresťanstva, proti nejakému prehnitému západu!“, tvrdí. „Patriarcha Kirill povie, že toto je vojna proti zlu západu. Ale čo je väčšie zlo: ak niekto prejaví, že je inak sexuálne orientovaný alebo to plienenie, ktoré šíria?“, pýta sa Mikloško. V postupe ruskej reprezentácie vidí pomätenosť. „Pomätenosť ducha, ktorá vošla aj na pôdu cirkvi. A bohužiaľ ruské pravoslávie sa v tomto okamihu ukazuje v tom najhoršom svetle.“ Imperiálnym rozmerom si svojho času podľa neho prešli aj katolíci, ktorých z neho vyliečila reformácia a osvietencstvo. „V pápežovi Františkovi sme našťastie stratili ten imperiálny rozmer cirkvi“, tvrdí Mikloško. Rusko podľa F. Mikloška hľadá svoju novú jednotiacu ideológiu. A ukazuje sa, že to je ruský nacionalizmus a imperiálne chúťky. „A pravoslávie by tomu malo poslúžiť“, dodáva. „Žijeme prelomové časy. Ja si až teraz uvedomujem, že náš November’89 bol doslova biblický čas Tam nastal zrazu pokoj, vzájomné porozumenie. November’89 bol zázrakom“, tvrdí František Mikloško. „To bol krátky okamih dejín, keď tu vládla láska.“ František Mikloško v podcaste zaujme aj postoj k ohlásenej iniciatíve pápeža Františka, ktorý má tento piatok zasvätiť Rusko a Ukrajinu Madone. Pápež vychádza z fatimských zjavení, ktoré Pius XXII označil za „najväčší boží zásah do ľudských dejín od čias apoštolov“, teda od vzniku kresťanstva. „Sú momenty v živote človeka, keď cíti, že už sám nemôže urobiť viac. A vtedy buď rezignuje, alebo sa oprie o niečo, čo ho presahuje. Pre mňa veriaceho je to Boh“, tvrdí Mikloško. Moderuje Jaroslav Barborák.

Čína sa do putinovej agresie vojensky zatiahnuť nenechá, ruská vojna ale môže viesť k pretekom štátov o získanie jadrových zbraní. Tvrdí to bezpečnostná analytička Barbara Kelemen zo Stredoeurópskeho inštitútu Ázijských štúdií. Vojna, v ktorej Rusko zaútočilo na Ukrajinu povedie podľa nej k oveľa nestabilnejšiemu a nebezpečnejšiemu svetu, než v akom sme žili doteraz. Svetu, v ktorom bude veľa regionálnych, ale aj globálnych mocností akoby odznova bojovať o nové geopolitické siločiary a vylúčená nebude ani jadrová hrozba a ďalšie jadrové vyzbrojovanie sa. Ako sa na ruskú agresiu pozerá iný než euroatlantický svet? Aký je názor Indie a prečo je to dôležité? No a napokon, aký postoj k Rusku zaujme Čína a môže z vojny v Európe profitovať posilnením svojho postavenia na úkor Kremľa? Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kremeľ si kladie otázku, čo je vlastne cieľom vojny, hovorí analytik bezpečnostný Globsecu Daniel Hošták. Demilitarizácia Ukrajiny je úplne nerealistická. Neutralita? Tá tam bola aj doteraz. Putin zašiel priďaleko, aby jeho vojská mohli odísť. Kompromisom pri mierových rokovaniach by mohlo byť členstvo Ukrajiny v EÚ, ale nie v NATO. Mali by sme aspoň do konca vojny odstaviť Rusko od príjmov za plyn a ropu? A čo urobíme s hybridnou vojnou Ruska proti nám a s ruskými agentmi na Slovensku? Rozhovor s Danielom Hoštákom nahrával Peter Hanák.

Ukrajinu pozná mierovú, revolučnú i tú vojnovú. Zachytila príbeh ženy, ktorá dvíhala telefóny zabitých demonštrantov na Majdane a ich rodinám musela oznamovať, že sú mŕtvi. V aktuálnom konflikte reportovala z Donbasu i ostreľovaného Kyjeva. Vrátila sa pred pár dňami vrámci evakuačného konvoja našej ambasády v Kyjeve a v čase, keď budete tento podcast počúvať, už bude opäť na ceste späť za hranicu, ktorá delí mier od vojny. Reportérka Aktualít Stanislava Harkotová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podpísať odtrhnutie Krymu a Donbasu, uznať, že sa Ukrajina stane nesuverénnou krajinou a navyše s bonusom rozbombardovanej krajiny, tak o tom sa zo strany Ukrajiny rokovať nedá. A ak si Rusko myslí, že toto skonzumujeme, tak takto to nebude, hovorí na margo dnešných mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Témou dnešného Rána Nahlas bude Ukrajina, teda presnejšie nevyprovokovaná, masívna a čoraz brutálnejšia ruská agresia na Ukrajine. Stane sa z Ukrajiny európska Sýria, ako môže vyzerať dohodnutý mier a skončí Putin pred súdom v Haagu? Hovoriť však budeme aj o celkom novej bezpečnostnej situácii, ktorú ruská agresia vo svete vyvolala, európskych možnostiach Ukrajiny, ďalšom vývoji v samotnom Rusku, reakcii Západu, ale aj o našich, domácich, apologétoch ruského režimu. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začalo to ako tragédia, dnes to už ale nie je až tak fatálne. Našou dnešnou úlohou je, nestať sa piatou kolónou Kremľa, hovorí na margo dvojročného výročia vlády sociológ Michal Vašečka. Práve v týchto dňoch totiž pred dvoma rokmi lídri OľaNO, Sme Rodina, SAS a ZA ľudí zostavovali po výhre vo voľbách novú vládu. Akú pečať stihla tejto krajine za dva roky vtlačiť súčasná vládna garnitúra? Ako to, že po dvoch rokoch vládnutia opäť hrozí, že vládu bude zostavovať Robert Fico no a čo od neho a jeho vlády môžeme čakať? Ako preformátuje našu politickú scénu vojna na Ukrajine a čo z tohto konfliktu pre slovensko geopoliticky vyplýva? A čo čo Putinovi vlastne ide? V prípade Putina prvý raz od vojny prirovnanie k Hitlerovi sedí. Jediné, čo chýba, je skúsenosť s holokaustom, ale keďže ruská armáda so sebou vozí mobilné krematória, ktovie ešte ako to bude, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň želá Braňo Dobšinský

Môžeme zložiť rúška alebo máme čakať ďalší variant? Odpovedá pľúcny lekár Štefan Laššán. Ako je na tom Ukrajina z hľadiska pandémie a nehrozí ľuďom v krytoch ešte aj nákaza? Je Slovenské zdravotníctvo pripravené prijať ranených z Ukrajiny? A čo táto nová situácia znamená pre reformu nemocníc?

„Tu narazila kosa na kameň, dobyť Ukrajinu štýlom, akým si to predstavuje Putin, nie je možné. Nemôžete zničiť 40-miliónový národ, môžete ich zabiť, ale nemôžete ich poraziť. Bude to pre Rusov veľmi ťažké, môže sa to zmeniť na masaker aj akýsi 40-miliónový Afganistan, “ komentuje vojnu na Ukrajine analytik Alexander Duleba. Táto vojna podľa analytika Alexandra Dulebu nemá žiadnu racionálnu pointu. Putin sa totiž fatálne prepočítal, ak čakal, že aspoň časť obyvateľstva bude Rusov vítať, no vojská sa stretli s masívnym odporom nielen armády, ale aj obyvateľstva. Paradoxne tak výsledkom tejto vojny môže byť koniec Putina a jeho režimu. To však majú v rukách už samotní Rusi, dodáva Duleba.

„Tu sa ukazuje, že tí ktorí mali plné ústa vlastenectva a obviňovali tých, ktorí podporovali obrannú zmluvu z USA z vlastizrady, že je to úplne a presne naopak. Vlastizradcami sú Bláha, Chmelár a im podobní krikľúni pretože práve oni bojujú proti zárukám našej suverenity a územnej celistvosti,“ tvrdí exminister Ivan Mikloš. O čo vládcovi Kremľa prezidentovi Putinovi naozaj ide a je západ pripravený reálne čeliť a brániť sa ruskej agresii? Čo nás budú stáť sankcie a aká je budúcnosť nášho východného suseda, Ukrajiny? A čo hovorí na dnes až žalostný stav slovenskej politiky mozog a jedna z kľúčových postáv dzurindovských reforiem? Ráno Nahlas s Ivanom Miklošom. Pekný deň želá Braňo Dobšinský. V domácom násilí hrá veľmi negatívnu rolu model tradičnej rodiny a aj jej rodové sterotypy