Ráno Nahlas 🎙

Vojna v polícii postavila proti sebe aj špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a jeho nadriadeného, ​​generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Daniel Lipšic poskytol Aktuálne veľký rozhovor. Jeho zásadnú časť budete počuť v dnešnom podcaste. Podľa Lipšica boli pri vyšetrovaní mafie tlaky vždy, no doteraz nikdy nevytváral antitím na brzdenie vyšetrovania. Pýtali sme sa aj na vysvetlenie ohľadom troch obvinených z krivej výpovede. Ohrozuje ich prípad najväčšie kauzy? Moderuje Peter Hanák.

Manipulácie so svedectvami sa netýkajú Tibora Gašpara, Norberta Bödöra ani Vladimíra Pčolinského, ale len okrajového prípadu podplácania Ľudovíta Makóa. Vyplýva to z uznesenia polície, ktoré majú k dispozícii viaceré redakcie, vrátane Aktualít. Jeden z obvinených však figuruje ako svedok voči Dušanovi Kováčikovi, avšak iba v jednom z dvoch prípadov možnej korupcie, a zďaleka nie je jediným svedkom. Viac povedia Ján Petrovič a Laura Kellöová. Vymýšľa si teda Robert Fico, keď tvrdí, že polícia manipuluje so svedectvami vo veľkých kauzách? Druhou témou dnešného podcastu je začiatok tretej vlny koronavírusu na Slovensku. Dnes totiž pribudlo až 82 nových prípadov. Budete počuť zdravotníckeho analytika Martina Smatanu. Kedy môžeme očakávať sprísňovanie opatrení? Moderuje Peter Hanák.

Najznámejšej súkromnej bezpečnostnej službe oligarchu Miroslava Bödöra po voľbách klesli tržby – a to až o tretinu. Napriek tomu firma Bonul zvýšila objem peňazí, ktoré drží v hotovosti. Druhou témou dnešného podcastu je, že prokuratúra pripravuje trestné stíhanie, v ktorom bude preverovať postup policajného prezidenta. Majiteľ Bonulu má v bankovkách 2 a pol milióna eur, čo je neporovnateľne viac hotovosti ako normálne držia iné veľké firmy. Viac povie náš investigatívec Martin Turček. Povieme si, o aké kšefty Bonul po zmene vlády prišiel, a na ktorých úradoch ešte dostáva zákazky. Druhou dnešnou témou je vyšetrovanie údajných manipulácií s výpoveďami svedkov, o ktorých hovorí opozícia. Šéf krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá dozoruje toto vyšetrovanie, Rastislav Remeta v rozhovore pre Aktuality naznačil, že vyšetrovať sa bude aj postup policajného prezidenta, ktorý mal pozastaviť rozbehnutú policajnú akciu.

Ministra vnútra Romana Mikulca bude parlament odvolávať až v septembri – ak dovtedy vydrží vo funkcii. Ak bude vojna v polícii pokračovať, môže na to funkciou doplatiť napríklad aj policajný prezident. Naznačuje to Juraj Šeliga z koaličnej strany Za ľudí. Poslancov OĽaNO sme sa pýtali, či Roman Mikulec nie je slabý minister, keď si nedokázal urobiť poriadok na inšpekcii. Budete počuť aj jedného z mála opozičných poslancov, ktorí dnes prišli do parlamentu – Tomáša Valáška. Nenastal už čas na splnenie volebných sľubov o reforme inšpekcií ozbrojených zložiek? V dnešnom podcaste vám pustíme aj časť rozhovoru s Ľubomírom Daňkom, šéfom policajného tímu, ktorý v rámci NAKA vyšetruje najvážnejšie kauzy – práve tie, pre ktoré chce opozícia odvolávať ministra.

Slovenskí vysokoškoláci neštudujú iba pre diplom či titul, no na život po škole sa necítia byť pripravení, tvrdí Renáta Hall na základe reprezentatívneho prieskumu, ktorý medzi samotnými študentmi zorganizovala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Pandémiu, podľa študentov, univerzity zvládli, no úroveň výučby bola oproti prezenčnému štúdiu neporovnateľná. Študujú zvyčajne to, čo si sami vybrali a čo ich naozaj zaujíma, no vysoká škola ich na ďalší život vraj nepripravuje. To je zrejme kľúčové vysvedčenie, ktoré vystavilo našim univerzitám zhruba 20 000 vysokoškolákov. Na ich Alma mater im chýba viac praxe, absentujú aj renomovaní profesori zo zahraničia no a prekvapujúco im štúdium neponúka ani dostatočný rozvoj takej kľúčovej zručnosti akou je dnes znalosť cudzieho jazyka v nimi študovanom odbore. V akom stave sú teda naše vysoké školy a ako zasiahla pandémia univerzitné vzdelávanie? Ak dnes už vieme, že dištančné vzdelávanie cez internet nedosahovalo na základných školách ani polovičnú úroveň vzdelávania pred koronou, čo pandémia urobila so vzdelávaním vysokoškolákov? No a ako sa vlastne mladí ľudia v doslova kľúčovom čase svojho života vyrovnali s absenciou reálneho kontaktu so svojimi spolužiakmi i profesormi? Témy pre Renátu Hall so Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

NAKA versus bývalá bezpečnostná a politická elita no a policajná inšpekcia versus NAKA. A aké hry dnes hrá SIS nevieme. Pochybili elitní vyšetrovatelia prominentných káuz alebo je táto vojna policajtov o čoraz viac sa sťahujúcej slučke okolo Roberta Fica a jeho politickej kamarily? A spúšťa očkovanie v spoločnosti novú železnú oponu? Témy a otázky pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Očkovanie sa stalo novou deliacou čiarou, spoločnosť sa čoraz viac polarizuje v téme, ktorá mala pôvodne skôr spájať a zjednocovať. Celé Slovensko pritom doslova čaká na príchod tretej pandemickej vlny a žije obavami z jej možných dopadov. Tejto vlne však budeme čeliť mimoriadne rozdelení i zradikalizovaní. Radikalizuje sa aj politická scéna, ktorá čoraz viac načúva hlasom populizmu a volaniu po bezbolestných riešeniach. No a vojna policajtov pokračuje aj v našich silových zložkách. Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Slovenská poviedka žne úspechy v zahraničí. A nie hocaká – vojnová poviedka najmladších autorov. S pódiovým umiestnením sa len pred pár dňami vrátila z bulharského Burgasu Dominika Pašuthová, úspešná absolentka kvinty na bratislavskej Spojenej škole sv. Uršuly. Celkové druhé miesto získala v medzinárodnej literárnej súťaži bulharsko-izraelského centra Alef s ústrednou témou – „Kto zachráni jeden ľudský život, zachráni celý svet“. Úspech jej prinieslo literárne spracovanie príbehu záchrany bratislavského židovského dievčaťa Gabriely Karin z obdobia druhej svetovej vojny. Súťaž organizuje bulharské centrum Alef, ktoré je platformou spolupráce medzi židovskou a bulharskou kultúrou. Má medzinárodný charakter. Takmer dve stovky účastníkov pochádzali z piatich krajín – z Bulharska, Izraela, Poľska, Nemecka a zo Slovenska. „Dúfam, že sme sa poučili a nebudeme takí hlúpi, aby sme si nedali pozor na rovnaké nástrahy, aké tu boli v minulosti“, reaguje mladá autorka Dominika Pašuthová. V rozhovore rozpovie, ako sa vysporiadala s temnou témou holokaustu. Tí, čo zaň boli zodpovední počas vojnového Slovenského štátu, boli podľa nej „pyšní“. „Ak sme boli počas židovského pogromu v Bratislave svedkami neľudských krutostí, boli sme rovnako svedkami hrdinstva tých, ktorí sa prenasledovaným židom snažili pomáhať“, dopĺňa Dominikina pedagogička Lenka Muržicová, inak držiteľka titulu Učiteľ Slovenska. Moderuje Jaroslav Barborák.

Teroristi a organizovaní zločinci – také zdôvodnenie mala použiť orbánova vláda na to, aby mohla špiclovať novinárov a ľudskoprávnych aktivistov. Dlhoročné špehovanie tisícok novinárov, aktivistov, ale aj bežných učiteľov či farmárov autoritárskymi vládami, vrátane tej maďarskej, odhalil projekt Pegasus, v ktorom pracovala aj investigatívna reportérka Pavla Holcová. Špehovanie mobilných telefónov si mali objednať vlády Kazachstanu, Azerbajdžanu, Bahrajnu, Rwandy, Mexika, ale aj susedného Maďarska. Zneužívanie tisícok mobilov odhalila doslova mravenčia práca 16tich médii v rámci projektu Pegasus, na ktorom sa podieľala aj Pavla Holcová. Tá avizuje, že zatiaľ ide iba o špičku ľadovca a rozsah špehovania - napríklad vládou Viktora Orbána, môže byť ešte oveľa väčší a bude siahať aj do politických vôd. O čom hovorí najnovšia kauza masívneho špičlovania novinárov a prečo sa Viktor Orbán neváhal správať k novinárom či aktivistom ako ku teroristom a organizovaným zločincom? Zmení táto kauza spôsob práce investigatívnych novinárov a prečo je tak veľmi dôležité aby novinári chránili svoje zdroje informácií? A sú ešte naše mobilné telefóny bezpečné pred očami a ušami zvedavých vlád? V Aktualitách Nahlas odpovie šéfka českého portálu Inestigace.cz Pavla Holcová. Moderuje Braňo Dobšinský

My tu oslavujeme už aj taký štandard, ako je otvorenie verejných toaliet v najväčšom parku hlavného mesta štátu. Nečakáme excelentnosť, nevieme ju oceniť a už ju dokonca ani nespoznáme, hovorí sociológ Michal Vašečka. Narastajúca nedôvera, to je dnes zrejme kľúčový fenomén slovenskej spoločnosti. Nedôverujeme vede a vedcom snažiacim sa o kolektívnu vakcinačnú imunitu, no vzbura davov zasiahla aj Ústavný súd, ktorý stopol referendum o predčasných voľbách. Prestali sme dôverovať politikom, ale prestali sme veriť aj vedcom či iným autoritám. Ako spoločenstvo sa rozpadáme a stácame už i nádej, že to aspoň teoreticky môže byť niekedy aj lepšie. Čaká nás tak len ďalší úpadok a rozklad. Slovenská spoločnosť sa tak stáva mimoriadne manipulovateľná, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Narastajúca nedôvera podľa neho tak doslova rozkladá celú spoločnosť a oslabuje i našu vzájomnú súdržnosť a schopnosť vidieť problémy či útlak a diskrimináciu iných. Prečo sa stalo očkovanie doslova talebovskou "Čiernou labuťou", teda témou, ktorá dokáže spoločnosť úplne rozvrátiť? Kam zmizli politici s víziami a hodnotami a prečo tí, ktorí by spoločnosť mali viesť sa naopak nechajú viesť internetovým davom? Prečo mizne rešpekt k autoritám ako sú Ústavný súd alebo vedci, no a napokon - ako to, že sa toľkí z nás doslova stratili v modernej spoločnosti 21. storočia a prečo zo Slovenska čoraz viac utekajú naše najlepšie mozgy? V podcaste Aktuality Nahlas odpovie sociológ Michal Vašečka. pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť vyhlášky o povinnej karanténe pre neočkovaných, sa od pondelka opäť menia pravidlá na hraniciach. Komplikovane sa bude cestovať aj očkovaným prvou dávkou - nielen nezaočkovaným. Ako je možné, že máme na Slovensku nariadenia, ktoré následne ústavný súd zmietne zo stola? Je toto finálna zmena alebo môžeme čakať ďalšie? Na to sa v podcaste pýtame štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa (SaS). V podcaste budete počuť aj rozhovor s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou o situácii v Za ľudí - otvorene hovorí o možnom odchode zo strany aj s jej frakciou. Pýtal sa jej Tomáš Kyseľ. Moderuje Denisa Hopková.

Čínske trhy a tašky s hotovosťou, napríklad na úplatky? Aj niečo také sa mohlo diať na Slovensku. Dvojročná práca investigatívnych novinárov ukazuje ako ázijskí obchodníci v Európe disponujú obrovskými balíkmi nelegálnej hotovosti, o ktorú mali prejaviť záujem aj našinci. Prečo by sa o takú nelegálnu hotovosť Slováci zaujímali? Tak napríklad na ukrytie svojich ziskov z nelegálne vyplatených vratiek DPH či vyplácanie možných úplatkov aj pre funkcionárov. „Tak ako to poznáme vo veľa pripadoch ázijskí obchodníci na čínskych trhoch predávajú bez bločku, sú to v podstate špinavé peniaze," vysvetľuje Sabo s tým, že ich potrebujú zlegálniť ak ich chcú poslať naspäť do Číny a kúpiť tovar. Len za dva roky, pri pár firmách, investigatívci vystopovali 116 miliónov eur, ktoré odtiekli zo Slovenska cez čínske práčky do Ázie. „Čo sa týka prania špinavých peňazí, tak je to bezprecedentné," hovorí v podcaste investigatívny novinár Aktuality.sk Peter Sabo, ktorý na kauze pracoval dva roky. Ako mala fungovať tak schéma? „Tak ako je to aj vo výpovediach, niekto prišiel do Bratislavy na Starú Vajnorskú, kde sa nachádza veľa čínskych obchodníkov a prišiel si pre hotovosť v 5-eurovkách či 10-eurovkách a potom ich mohli využiť napríklad na úplatky alebo iným spôsobom legalizovať," opisuje. Novinár ďalej v podcaste spomína ako konkrétne sa im podarilo vystopovať 116 miliónov eur cez práčky do Ázie, čo s tým môžu mať takáčovci či bývalí vyskopostavení príslušníci SIS. Je vôbec možné, aby takýto biznis fungoval dlhé roky bez povšimnutia? V podcaste sme na to pýtali Xénie Makarovej z nadácie Zastavme korupciu. Moderuje Denisa Hopková.

Referendum o predčasných voľbách nie je rozhodne uzavretá téma aj pre samotnú koalíciu. Hoci Borisa Kollára stopol rokovací poriadok parlamentu, ktorému šéfuje, hnutie Sme rodina sa svojich plánov nevzdáva a prichádza aj s predstavou - vedia si predstaviť inšpirovať sa tzv. lotyšským modelom. Dôležitá je teda v tejto chvíli politická zhoda medzi koaličnými partnermi - tu však niektorí kategoricky odmietajú a iní budú o tom ešte diskutovať. Otázny je napríklad postoj expremiéra a ministra financií Igora Matoviča a postoj poslancov jeho hnutia. Podľa poslanca Oľano a člena ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka razí šéf hnutia iný názor. „Osobne si myslím, že aktuálne ma iný názor ako ja alebo ako je to v našom volebnom programe,” hovorí v podcaste. Budete tiež počuť poslanca SaS Ondreja Dostála a politológa Radoslava Štefančíka. Ako by mohla vyzerať taká zmena ústavy? V podcaste sa o tom rozprávame s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom z Právnickej fakulty UK. Slovensko by sa tak priradilo k jednému z mála krajín. „V Lichtenštajnsku a Lotyššku takéto niečo existuje a v celej zvyšnej Európe nie," hovorí Bujňák. Moderuje Denisa Hopková.

Delta variant sa šíri vo svete a v niektorých krajinách už vo výraznej miere prevláda. Napriek tomu dnes Británia hovorí o tom, že sa chcú s covidom naučiť žiť. Za akých okolností je to možné, čo to znamená pre nezaočkovaných a môžeme to pokladať za začiatok konca pandémie? „Očkovanie bol vždy nástroj ako to ukončiť. Problém je, že máloktorá krajina má úroveň zaočkovanosti ako Británia, Kanada či Izrael,” vysvetľuje bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. „Názor Británie je, že keď zaočkovali viac ako 90% ľudí nad 50 rokov, tak majú najkritickejšiu skupinu chránenú a nechajú ostatných vysporiadať sa s nákazou,” približuje s tým, že v Británii majú vďaka vysokej zaočkovanosti nízky počet úmrtí. Aj to však vyvoláva kritické hlasy. Podľa Smatanu je jediná cesta očkovanie - na Slovensku za nízky záujem môžu podľa analytika aj niektorí politici. „Ministerstvo zdravotníctva sa môže trápiť kampaňami, keď je takáto veľká antikampaň a úroveň neistoty, ktorú viacerí politici šíria, tak je to neefektívne a veľká škoda." Kritizuje tiež kam až zašli antivaxeri a konšpirátori. „Vynadaj svojmu epidemiológovi či analytikovi - je to ako na futbale, keď sa hrá dedinská liga a človek mohol vynadať svojim hráčom. Tak sa to stal štandard, akurát že to už prešlo za rozumnú racionálnu hranicu.” Moderuje Denisa Hopková.

František Imrecze či Ľudovít Makó majú vypovedať o utajených schôdzkach, na ktorých mala podľa ich slov vládna moc na čele s Robertom Ficom preberať diskreditáciu politických protivníkov. Imrecze a Suchoba majú ukazovať aj na Petra Pellegriniho a hovoriť o úplatku. "Bez ohľadu na to ako sa to posunie im to politicky škodí. Budú musieť venovať viac energie ako za posledný rok vyviňovaniu sa," opisuje v podcaste autor investigatívnych textov Vagovič. O najnovších zisteniach sme sa rozprávali so šéfom investigatívneho tímu Aktuality.sk a komentátorom Marekom Vagovičom. Moderuje Denisa Hopková.

Je za nami týždeň, v ktorom sme sa bližšie dozvedeli, ako mohla vládna moc na čele s Robertom Ficom ovplyvňovať diskreditáciu politických protivníkov, či naopak chrániť „svojich ľudí“ pred zákonom; rovnako sme boli svedkami verdiktu ústavného súdu o protiústavnosti otázky, ktorou chcela opozícia skrátiť volebné obdobie a reakcií naň; a pred špecializovaný trestný súd sa posadila niekdajšia hlava špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, paradoxne v prípade mafiánskej skupiny takáčovcov. To je len čas higlightov odchádzajúceho prvého prázdninového týždňa, ktorý bol rekordným aj na horúčavy. Obzrieme sa za ním s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a komentátorom portálu Aktuality.sk „Vôbec ma neprekvapili reakcie Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Borisa Kollára a Igora Matoviča na verdikt ústavného súdu. V službách populizmu sú ochotní povedať a podporiť čokoľvek, čím sa zapáčia svojim voličom. Neopierajú sa pritom o tradíciu demokratických inštitúcií či o rešpekt k zákonu a ústave“, reaguje Bárdy. „Ukazuje sa, že Andrej Kiska nebol až tak ďaleko, keď hovoril, že Slovensko je mafiánskym štátom“, šéfredaktor Bárdy takto reaguje na aktuálne súdne procesy, v ktorých napríklad kajúcnik Ľudovít Makó hovorí o 50 tisícovom úplatku pre niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, či otvorene hovorí o stretnutiach na úrade vlády za prítomnosti Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, kde sa mala pilotovať diskreditácia politických protivníkov. „Treba povedať, že o podobných stretnutiach a veciach, ktoré kontextovo zapadajú do týchto udalostí, hovoria aj ďalší obvinení nezávisle od seba. Nemyslím si, že Robert Fico a Peter Pellegrini dnes spávajú pokojnejšie ako pred dvomi-tromi rokmi. Predpokladám, že je to pre nich stresujúce.“ V právnom štáte však musia byť podľa šéfredaktora Bárdyho obvinenia podložené neprestrielnymi dôkazmi, čo je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Moderuje Jaroslav Barborák.

“Nikam nechodiť, nestretávať sa, nepovzbudzovať“. Letné olympijské hry Tokyo 2021. Aj tak majú vyzerať podľa šéfa našej výpravy Romana Bučeka. Za týmto 180 stupňovým obratom je podľa neho pandémia koronavírusu. Tá má byť aj za doteraz najmenšou slovenskou olympijskou účasťou. Valné zhromaždenie Slovenského olympijského a športového výboru v závere minulého ýždňa odobrilo 39 člennú slovenskú výpravu. „Ak by sme uzatvorili účasť pri tomto číslo, bude to historicky najmenší počet športovcov na olympijských hrách“, tvrdí Roman Buček. Práve dnes odlieta do dejiska 32. letnej olympiády prvá skupina slovenských športovcov. Ide o vodných slalomárov, ktorí budú mať možnosť trénovať na novom kanáli. S odchodom ďalších skupín sa počíta po 12. júli. Vedenie slovenskej výpravy odlieta 14. júla. Vzhľadom na stále prítomnú pandémiu japonské úrady predlžujú ich stav „seminúdze“ a olympionikom „naordinovali“ množstvo obmedzení. Už dva týždne pred odchodom musia napríklad plniť špeciálnu aplikáciu podrobnými informáciami o zdravotnom stave. 96 hodín pred odchodom musia absolvovať jeden PCR test, 72 hodín ďalší, ktoré sú podmienkou odletu do Tókia. Po prílete ich čakajú ďalšie testy, ktoré budú vstupenkou do olympijskej dediny. A tam budú musieť podľa Romana Bučeka viesť až „rehoľný“ spôsob života s jediným cieľom: odviesť čo najlepší športový výkon, po ktorom sa väčšinou hneď aj vydajú na spiatočnú cestu domov. „Obmedziť maximálne sociálne kontakty okrem tých nevyhnutných k podaniu športového výkonu je jedna z prvých podmienok organizátorov tokijskej olypmiády“, vysvetľuje šéf slovenskej výpravy. „Je to samozrejme tlak na psychiku športovcov a nevylučujem, že sa môže negatívne podpísať pod ich výkony“, dodáva. „Pravdu povediac, neviem si to predstaviť, lebo podobné obmedzenia sme doteraz na olympiádach nezažili“ Aká bude už raz odložená letná olympiáda v Tókiu? Téma pre šéfa jej slovenskej výpravy Romana Bučeka. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na covid môže na jeseň zomrieť 42-tisíc seniorov – konštatovanie, ktoré v kontexte možnej tretej vlny a agresívneho delta variantu naformuloval dátový analytik a ekonóm z platformy veda pomáha Martin Šuster. „Toto je ilustrácia toho, čo by sa mohlo stať, keby sme nič neurobili“ tvrdí. „S covidom sme v situácii, že ak sa výrazne nezlepšíme v očkovaní, tak tie úmrtia môžu byť na jeseň až také vysoké“. Ak bude smrtnosť rovnaká ako minulú jeseň, tak podľa dátového analytika Šustera zomrie 35% osemdesiatnikov, čo sa infikujú - čiže 19 582 z 55 333. Medzi sedemdesiatnikmi umrie vyše 20% infikovaných a medzi šesťdesiatnikmi skoro 8%. Celkovo môže na kovid zomrieť podľa Martina Šustera každý desiaty nezaočkovaný senior. Cestou zlepšenia má byť samotné očkovanie a jeho dostupnosť cez obvodných lekárov a prostredníctvom výjazdových tímov. Výjazdové očkovacie tímy by pokryli oblasti, ktorým chýbajú aj obvodný lekári. „Ak by začali očkovať všetci obvodní lekári, na každého by pripadla približne stovka ľudí na zaočkovanie. Ak by jeden lekár denne po ordinačných hodinách zaočkoval napríklad troch ľudí, do konca leta by sme boli vybavení a v bezpečí“. Podľa analytika Šustera by pomohlo aj zjednodušenie prihlasovania, aby bolo prístupné aj menej technicky zdatným starším ľuďom. Vzhľadom na rýchlosť šírenia delta variantu má byť do konca roka po epidémii. „Tá delta sa bude šíriť tak rýchlo, že to už nedokážeme naťahovať. Tento vírus je dvakrát infekčnejší. A hlavne nebude vôľa mať také prísne opatrenia, ako počas druhej vlny. Takže do konca roka každý z nás imunitu získa, či už zaočkovaním alebo prekonaním nákazy.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Tretia vlna nezničí naše zdravotníctvo, ale zničí nás ako spoločnosť a ktokoľvek po tejto vláde príde, prevezme rozorvanú krajinu. Tretia vlna je nezvratná, nechoďme preto do nej s takou veľkou dávkou nedôvery ako tu panuje dnes, varuje biochemik Pavol Čekan. Jedinou cestou ako pandémiu zlomiť a obstáť v blížiacej sa tretej vlne je podľa biochemika Pavla Čekana očkovanie. Na Slovensku však čoraz viac bujnie antivaxerské hnutie živené aj mnohými politikmi a ďalšími vplyvnými postavami verejného života. Množstvo z nás zápasí aj s celkom obyčajnými a ľudsky pochopiteľnými obavami - či jednoducho strachom, z možných nežiadúcich účinkov vakcín. Šíri sa i množstvo až nepochopiteľných mýtov či doslova medicínskych bludov. Ako to teda s tým očkovaním vlastne je a zaberá i na stále nové a nové varianty vírusu? A prečo je vakcinácia tak veľmi dôležitá, keď už vieme, že nedokáže zabezpečiť stopercentnú ochranu pred Koronou? Ako bude vyzerať ďalšia pandemická vlna a sme na ňu pripravení lepšie ako pred rokom? Témy a otázky pre biochemika Pavla Čekana. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Ak by niekto chcel aby vládna koalícia skončila, ale nechcel by za to byť zodpovedný, správal by sa ako Matovič, tvrdí politológ Jozef Lenč. Za nejednoznačnú podporu si tak podľa neho môže aj samotný expremiér. A v čom je pointa lietajúceho auta AirCar? Odpovie jeho konštruktér Štefan Klein Vládna koalícia opäť čelila skúške súdržnosti, bývalý premiér a šéf vládneho OľaNO síce pokus opozície o jeho odvolanie z vlády prežil, hlasovanie však odhalilo vysokú miery nedôvery medzi vládnymi partnermi. Napriek tomu, že koalícia disponuje ústavnou väčšinou sa totiž proti jeho odvolaniu jasne vyslovilo iba 67 poslancov. Potvrdzuje sa tak starý politický bonmot, v ktorom sa koaličný partner považuje za najvyšší stupeň nepriateľa? Dokedy sa dá takto zmysluplne vládnuť a nehrá sa tu už iba o to kto bude pred voličmi vinníkom prípadných predčasných volieb? Témy a otázky pre Jozefa Lenča, politológa z Univerzity svätého Cyrila a Metoda. Slovensko ale nie je iba jeho politika plná negatívnych emócii, osobných útokov a parlamentného divadla, Slovensko to je aj o mimoriadne inšpiratívnych príbehoch ľudí, ktorí si vytrvalo idú za svojimi nápadmi a plnia si tak aj svoje detské sny. Medzi takéto príbehy patrí aj príbeh auta, ktoré vie lietať – AirCar, konštruktéra a dizajnéra Štefana Kleina. A my vám tento príbeh predstavíme v druhej časti nášho dnešného podcastu. Pekný deň s Aktualitami Nahlas želá Braňo Dobšinský

Máme plné ústa rečí o rodinách či detičkách no keď naše deti potrebujú skutočnú pomoc, tak tam jednoducho nie sme, tvrdí primár psychiatrickej kliniky NÚDCH Ján Šuba. Na Slovensku rastie počet detí s poruchami príjmu potravy, rastie počet deti, ktoré zápasia s úzkosťami, panikou či depresiami, narastá aj počet detí, ktoré sa režú, pália či sa inak sebapoškodzujú a vzrastá i počet detí, ktoré svoje problémy riešia alkoholom, tabletkami či inými závislosťami. Sú skrátka v problémoch a pýtajú si našu pomoc. Na Slovensku je však menej ako 50 detských psychiatrov a štát nemá ani dostatok urgentných lôžok či lôžok v doliečovacích zariadeniach. Čo teda dnes trápi detské duše a čo im vieme reálne ponúknuť keď zápasia s úzkosťami, depresiami či majú niekedy taký veľký strach, že by radšej zvolili odchod z tohto sveta? A s akými problémami zápasí slovenská detská psychiatria? Témy pre primára kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb Jána Šubu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Dediny zrovnané so zemou, desiatky zranených, šiesti mŕtvi, to všetko výsledok ani nie hodinového vyčíňania tornáda. Nie však vo vzdialenej Amerike, ako sme boli zvyknutí doteraz, ale pár kilometrov od slovenskej hranice na južnej Morave. Čo sa to deje? Je to dôsledok radikálne sa meniacej klímy, alebo výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlá? Téma pre lovca búrok Richarda Tótha, ktorý sa im profesionálne venuje už desaťročie. Tornádo z južnej Moravy malo podľa ČHMÚ silu štvrtého z piatich stupňov Fujitovej stupnice. Rýchlosť rotácie v ňom dosahuje podľa Richarda Tótha 300 km/h. „Nebezpečné nie je samotné tornádo, ale fakt, že pri dotyku so zemou všetko rozmetá a berie so sebou. Najväčšie škody robia trosky pri spodku tornáda“, tvrdí slovenský lovec búrok. Pozorovaniu a dokumentovaniu búrok sa Richard Tóth venuje už viac ako desaťročie. S priateľmi založili aj platformu stormchasers.sk „Tam lietali autá, ktoré majú viac ako tonu. Vieme si predstaviť, akú silu mal tento živel.“ Aj vzhľadom na klimatické zmeny budeme v našom geografickom priestore podľa Richarda Tótha konfrontovaní s výskytom nebezpečných tornád častejšie. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Dobšinský, to je dokonalé divadelné predstavenie so skvelými kulisami, skvelou dramaturgiou a perfektnými kostýmami, ale tá pôvodná folklórna rozprávka - ako rozprávanie pri kozube, je niečo úplne iné," tvrdí literárna vedkyňa Jana Piroščáková. Bol teda Pavol Dobšinský otcom alebo cenzorom slovenskej ľudovej rozprávky? Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami – tam, kde sa piesok lial a voda sa sypala. Áno, takéto rozprávkové príbehy nás sprevádzajú prakticky od kolísky a často sú to i tie úplne prvé príbehy, ktoré formujú náš pohľad na svet. Rozprávky pritom pôvodne boli doslova hororovými príbehmi na ukrátenie dlhých a temných večerov a až časom sa z nich stali mravoučné „exemplá“ na výchovu detí, hovorí literárna vedkyňa Jana Piroščáková. No a v tých slovenských hral kľúčovú rolu editora - no aj ich cenzora, Pavol Dobšinský. Kam putoval Nebojsa, boli 12. mesiačikovia ľudožrúti a kto bol slovenským Modrofúzom? Prečo je v rozprávkach toľko krutosti a môžu rozprávky liečiť zranené detské duše? Komu boli rozprávkové príbehy pôvodne určené, ako prispeli k nášmu národnému sebauvedomeniu a kým bol pre slovenskú rozprávku Pavol Dobšinský? Témy pre literárnu vedkyňu Janu Piroščákovú. Počúvate rozprávkové Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Expert na konšpirácie a vzdelávanie a hovorca českých elfov Bohumil Kartous hovorí, že treba regulovať Facebook a Google. Ako by malo na dezinformácie reagovať slovenské školstvo? Konšpirácie v čase pandémie zabíjajú konkrétnych ľudí. Čo sú efektívne riešenia? Kto môže za to, keď z dieťaťa vyrastie konšpirátor? Podľa Bohumila Kartousa rodičia. Čo môže zmeniť štát a školstvo? Pomôže naliať peniaze do školstva? Ľudia veria, že školy fungujú dobre. Je to zásadný omyl - Slovensko aj Česko má pri pohľade na naše dnešné školstvo katastrofálnu perspektívu, obzvlášť v porovnaní s inými vyspelými krajinami. Má zmysel duálne a špecializované vzdelávanie napríklad na učňovkách? Alebo by sme mali v 21. storočí učiť úplne inak? Na Slovensku aj v Česku máme podľa Bohumila Kartousa priveľa detí na učňovkách a odborných stredných školách, pričom svoju kvalifikáciu vôbec nevyužijú. Navyše, ľudia v tomto storočí sa budú musieť vzdelávať celý život.

Jednou z najväčších obetí tejto pandémie bude vzdelanostná úroveň našich detí. Hodnotu vzdelanosti síce radi verbálne deklarujeme, ale keď si máme vybrať či zavrieme fabriky alebo školy, vždy sa rozhodneme pre fungovanie fabrík, nie škôl, tvrdí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Pandémia podľa neho prehĺbila aj rozdiely medzi deťmi podľa ich sociálnych pomerov. Pandémia doslova demaskovala všetky neduhy nášho školstva a odhalila i jeho nepripravenosť na výzvy modernej doby. Deti namiesto školy sedeli celé mesiace doma, pred počítačmi – teda, pokiaľ nejaký počítač ako i pripojenie na sieť vôbec mali. No a práve tu je problém, aktuálny prieskum medzi učiteľmi druhého stupňa základných škôl opätovne potvrdil, že celé tisícky detí sa do takzvaného dištančného vzdelávania vôbec nezapájalo alebo jednoducho žiadnu výučbu neabsolvovalo. Navyše, sklz vo vzdelaní tých detí, ktoré sa dištančne vzdelávali, môže byť podľa ich učiteľov dva až štyri mesiace. No a nevyznamenalo sa ani ministerstvo školstva, ktoré väčšina učiteľov oznámkovala chabou trojkou. Aké dôsledky teda bude mať táto doba zavretých škôl na vzdelanostnú úroveň našich detí a dá sa výpadok v ich vzdelaní ešte nejako kompenzovať? Ako to, že sa stále viac a viac otvárajú nožnice medzi deťmi podľa toho z akých sociálnych pomerov pochádzajú? Prečo je hrozba prepadnutia tisícok detí možnou matkou ich ďalších neúspechov a tuší vôbec ministerstvo školstva čo sa mu to deje v rezorte? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

„Stojíme pred letom, ktoré bude ešte horšie ako to minuloročné“ – Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu, tak reaguje na vyhliadky tohtoročnej dovolenkovej sezóny na Slovensku. Na jednej strane k nim prispievajú dozvuky polročnej praktickej odstávky, ktorú sektoru „nanútila“ pandémia. Na druhej aj nejednoznačnosť opatrení, ktoré majú oddialiť či predísť ďalšej pandemickej vlne. Leto a dovolenky v pandemickej dobe, ročník dva. Alebo: po lete a dovolenkách s pandémiou spred roka. Čo nás čaká a čo nás neminie, v čom bude táto sezóna iná od minoloročnej? Ako do nej zasiahne úroveň zaočkovanosti a zostanú opäť hotelierom a majiteľom rekreačných zariadení oči pre plač? Už len vzhľadom na polovičnú návštevnosť či počet prenocovaní spred roka? Téma pre Mareka Harbuľáka, prezidenta Zväzu cestovného ruchu a gen. manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií. Moderuje Jaroslav Barborák.

Naše deti trápi osamelosť, boja sa sklamať naše očakávania i svoje okolie a keď sa dostanú až na hranu a chcú si siahnuť na život, nemajú sa niekedy ani s kým o tom porozprávať, hovorí psychológ a programový riaditeľ internetovej poradne pre mladých Marek Madro. Pandémia a všetky tie protiepidemické opatrenia nesmierne dôsledne preverili našu psychickú odolnosť i výdrž no a zavreté školy - v kombinácii s prakticky zrušenými mimoškolskými aktivitami a nutnosťou žiť s rodičmi takpovediac na jednej kope zasa tvrdo otestovali psychické limity našich detí. Čísla pritom hovoria neúprosnou rečou, iba za 5 mesiacov tohto roka linky iba jednej z internetových poradní zaznamenali tisícky volaní detí. Detí, ktoré zúfalo trápila nielen osamelosť, ale aj domáce násilie či sexuálne obťažovanie no odborníci museli v stovkách prípadov intervenovať aj pri niečom, čo si mnohí z nás odmietajú čo i len pripustiť – pri pokusoch o samovraždu. Áno, i toto je svet našich detí. Svet, v ktorom sú na mnohé z toho, čo sa na nás valí a čo desí aj nás dospelých niekedy tak strašne samé a slabé. Práve pre pre ne je tu internetová poradňa Ipčko, ktorá už ale otvorila aj svoj prvý nízkoprahový klub v ktorom môžu nenásilne a najmä anonymne vyhľadať odbornú pomoc. O tom, prečo sú dnes mladí ľudia tak veľmi osamelí, prečo si chcú siahať na vlastný život a ako im vtedy pomôcť, ale aj o tom, ako bojovať s hrozbami kyberpriestoru a ako pri nich stáť, keď sa stali objektom zneužívania či kybervydierania, budeme hovoriť s programovým riaditeľom IPčka Marekom Madrom Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Vyše milión šesťstotisíc sporiteľov, čo je viac ako polovica všetkých pracujúcich na Slovensku, prekročených jedenásť miliárd naakumulovaných eur a v garantovaných a teda menej výnosných až 65 percent úspor. Správa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností zo začiatku minulého týždňa. Jožo a Fero, virtuálni priemerní Slováci. Pričom ten druhý žije v „paralelnom vesmíre“, ktorým má byť Slovensko s moderným druhým pilierom. Ak by prvý po štyridsiatich rokoch dostával mesačne k štátnemu dôchodku stovku, ten druhý ešte o 133 eur viac. Alebo iný príklad: Ak by súkromné dôchodkové úspory Slovákov zhodnocoval NovýZéland, dôchodková asociácia by dnes nepísala o jedenástich ale o vyše dvadsiatich miliárdách. Pohľady Ľudovíta Ódora, viceguverného Národnej banky. Štát by mal podľa neho garantovať, aby súkromné dôchodkové účty slušne zarábali aj bez aktívneho zasahovania ich majiteľov. „Je potrebné systém nastaviť tak, aby aj keď človek neurobí žiadne aktívne osobné rozhodnutia, tak by tá investičná stratégia bola preňho dobre zvolená“, tvrdí. S Ľudovítom Ódorom sa pozrieme na návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme u nás. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ministerstvo zdravotníctva chystá veľkú reformu nemocníc. Čo to prinesie pacientovi, povie šéf reformnej sekcie ministerstva, Oskar Dvořák. Podľa neho ak nič neurobíme, bude v zdravotníctve bordel - a reforma v ňom má upratať. Lekárska komora protestuje, že ide o zníženie počtu lôžok v nemocniciach, ktoré je hazardom so zdravím občanov – a ľudia budú musieť viac cestovať za lekármi. Reforma vychádza zo stratifikácie nemocníc, ktorú sa exministerke Kalavskej nepodarilo presadiť. Čo bude tentoraz inak? Moderuje Peter Hanák.

Policajná razia v Moldave nad Bodvou po ôsmich rokoch. Ak vtedy zostala po polhodinovej akcii po policajtoch spúšť a Rómovia s modrinami po obuškoch či bez zubov, neskôr sa z týchto Rómov stali obvinení a obžalovaní. Napriek tomu, že policajti pri razii nezadržali nikoho hľadaného a rovnako nenašli nič ukradnuté. Razia podľa pozorných pozorovateľov nie ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia rómskej osady sa totiž rozhodli brániť. Ako sa to celé skončilo a čím si museli prejsť a aké otázky prípad vyvoláva aj dnes – na to sa pozrieme so Samom Marcom, ktorý o ňom napísal knihu. „Sme tu my, Slováci a sú tu oni Rómovia, to je v nás“, tvrdí Marec. Toto podvedomé nastavenie spoločnosti podľa neho umožnilo, že prišlo aj k razii v rómskej osade v Moldave nad Bodvou s výsledkami, ako ich už pozná história. Zo zbitých a doráňaných Rómov sa neskôr stali obvinení a čelili obžalobám z krivých výpovedí. „Ak by sa vtedy nezačali brániť a nemali by pri sebe ľudí ako Lýdia Šuchová či Roman Kvasnica, systém by ich zomlel“, tvrdí Samo Marec. „Pre politikov typu Robertov Kaliňáka a Fica by pritom zostali len odpudivou témou do volebných kampaní“, dodáva. Po ôsmich rokoch si vypočuli oslobodzujúce rozsudky. O prípade vznikla aj kniha Roky bezprávia – Neuveriteľný príbeh razie v Moldave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Doplácame na to, že sme hneď na začiatku nezmenili systém výberu policajných funkcionárov. Je absurdné aby náš minister vnútra niesol politickú zodpovednosť za policajných funkcionárov ficovej vlády. V drvivej väčšine tam vybrali ľudí, ktorí neboli lojálni zákonu, ale politikom, ktorí ich tam nominovali. Treba preto urýchlene zmeniť príslušný zákon, hovorí na margo aktuálnej situácii v našich bezpečnostných zložkách podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). „Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim. Ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim.“ Tak táto riekanka je v posledných dňoch takmer ako akýsi hyperbolizovaný spravodajský opis situácie v našich bezpečnostných zložkách. Podľa Grendela dnes na Slovensku vrcholí zápas o ďalšiu podobu právneho štátu – ako i jeho očistu od korupcie, klientelizmu či zneužívania politických vplyvov na orgány činné v trestnom konaní. O boji za právny štát však rovnako tak hovorí aj opozícia. Tá koalíciu obviňuje z jeho rozvratu a šíri teórie o politických väzňoch či manipulácii káuz, ktoré sa týkajú jej nominantov. Jedným z terčov tohto súboja je aj minister vnútra, ktorého sa práve v týchto chvíľach v parlamente pokúša opozícia odvolať. Čo sa to teda vlastne deje a dá sa tu už hovoriť o vojne policajtov? Prečo potrebuje prezidentka a premiér prísť do centrály SIS na utajené stretnutie s vedením bezpečnostných zložiek a silovými ministrami? Môžeme po kauzách Ivana Lexu či prípade Skupinka vôbec veriť správam SIS a je ešte strana SME Rodina otvorene brániaca svojho väzobne stíhaného nominanta súčasťou vlády, ktorá si hovorí protikorupčná? Témy a otázky na podpredsedu parlamentu za OľaNO Gábora Grendela. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

3. september 2020 – pojednávacia miestnosť Špecializovaného trestného súdu v Pezinku – 10:20 Tomáš Szabó - vinný za podiel na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – vypočul si verdikt o dvadsiatich piatich rokoch väzenia; 10:46 Marián Končner a Alena Zsuzsová - spod obžaloby oslobodení. To bol september minulého roku, dnes je s odstupom desiatich mesiacov jún a deň, keď má Najvyšší súd rozhodnúť v otázke odvolaní proti tomuto rozsudku. Čo môžeme v prípade očakávať? A nakoľko je živý odkaz Jána Kuciaka aj tri roky po tragédii z 21. marca 2018? Téma pre Petra Bárdyho, ktorý bol Kuciakovým šéfredaktorom a dodnes stojí na čele Aktualít. „15. jún je nielen dňom Dé, ale šancou na nápravu toho, čo sa udialo v septembri minulého roku na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku“, tvrdí šéfredaktor Bárdy. „Tento rozsudok bude tak dôležitý pre navrátenie dôveryhodnosti súdov, polície a prokuratúry, ako máločo predtým i potom“, dodáva. Moderuje Jaroslav Barborák

Úcta k faktom je to jediné, čo ťa môže v tejto práci zachrániť. Ak si budeš ctiť fakty, nemôžeš nič pokaziť a na faktoch ťa nik nemôže dostať. Toto je odkaz Jána Kuciaka, hovorí investigatívna reportérka Aktualít Laura Kellöová. Hovorí, že hoci je niekedy silne frustrujúce vedieť viac o tom, ako to v tejto krajine funguje, nevie a nechce si predstaviť inú prácu než je jej práca investigatívnej reportérky. Čo je to investigatívna žurnalistika, čo by mali byť jej témy a ako vlastne vznikajú všetky tie príbehy odhaľujúce prípady zneužívania moci či rozkrádania verejných zdrojov? Ako si novinár overuje dôveryhodnosť svojich zdrojov, ako sa dá utajiť ich identita pred možnými represiami, ako nehrať hry mocných no a napokon – nevedie takáto hlboká znalosť toho všetkého zlého, čo sa tu deje pod povrchom aj k osobnej frustrácii či profesnému vyhoreniu - a ako to ona sama prekonala? Témy a otázky pre investigatívnu reportérku Aktualít Lauru Kelloovú. Je síce takpovediac iba na začiatku svojej profesionálnej kariéry, no už sa jej podarilo rozkryť mnoho machinácii či podvodov a aktuálne žne i novinárske ocenenia. Okrem iného sa venovala aj kauzám Mariána Kočnera a podrobne mapovala i jeho súd v prípade vraždy Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V tomto prípade by už zajtra mal padnúť na Najvyššom súde kľúčový verdikt. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Prokurátor Juraj Novocký dozoroval vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V auguste z prípadu odišiel, lebo sa stal prvým slovenským prokurátorom novovzniknutej Európskej prokuratúry. Pýtali sme sa ho, čo môže Najvyšší súd zmeniť na rozsudku voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej, ale aj ako bude na Slovensku fungovať Európska prokuratúra a čo bude vyšetrovať. Podľa Juraja Novockého sa už v prípadoch eurofondových podvodov, agrodotácii a podvodov s DPH nebude dať len tak zastaviť konanie v štýle Dušana Kováčika - lebo o zastavení veci budú rozhodovať traja prokurátori z iných krajín ako Slovensko. Prečo Maďarsko a Poľsko nie sú súčasťou Európskej prokuratúry? A čo hovorí na kritiku opozície a strany Sme rodina smerom k prokurátorom a vyšetrovateľom? Rozhovor viedol Peter Hanák.

Tu veľmi málo zaznievajú hlasy rodičov onkologicky chorých detí, ktorí upozorňujú, že ich deti potrebujú aby bolo čo najviac z nás zaočkovaných. Voči nim a voči potrebe ochrany tých najslabších, sú postoje antivaxerov cynické a hlúpe, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. Očkovanie je podľa nej kľúč k prekonaniu pandémie. Leto je tu, deti počítajú dni do prázdnin a väčšina z nás si už plánuje vytúžené dovolenky. Kovid ale nezmizol, aj keď sa môže zdať, že ho slnko a teplo uspali, je tu s nami stále. Hrozí nám teda na jeseň ďalšia, tentoraz už tretia pandemická vlna a budeme opäť čeliť zavretých školám, obchodom, kinám či kaviarňam? Kľúčom ako prípadne pandemické opatrenia zmierniť je podľa odborníkov očkovanie. Platí nepriama úmera, čím bude väčšia časť spoločnosti zaočkovaná, tým menšie protipandemické opatrenia budú nevyhnutné a teda o čo viac zaočkovaných, o to slobodnejšia spoločnosť a to práve v časoch prípadnej tretej či štvrtej vlny Kovidu. Sila antivaxerského hnutia však rastie. Prečo sme sa teda začali tak báť veľmi ihiel v ramene a čo vlastne znamená ten toľko skloňovaný pojem „kolektívna imunita“? Budeme sa musieť voči Kovidu očkovať pravidelne, rok čo rok a akú rolu v ochrane najslabších členov spoločnosti hrá očkovanie detí? Témy a otázky pre epidemiologičku Alexandru Bražinovú. Bližšie na zúbky sa ale pozrieme aj na najrozšírenejšie antivaxerské mýty a zbilancujeme i daň, ktorú si pandémia na Slovákoch vybrala. Pekný deň s Ránom Nahlas želá Braňo Dobšinský.

Etika či boj s korupciou aj pri výbere letného pobytu a hotela? Alebo - programové rozkrývanie vlastníckej štruktúry majiteľov drvivej väčšiny slovenských hotelov ako nástroj na potieranie nelegálneho prania špinavých peňazí? A do tretice ešte jednoduchšie: prečo míňať svoje peniaze a podporovať biznis ľudí, ktorí prišli k svojim majetkom aj nečestne? Už pár dní tu máme nástroj, ako si tieto otázky zodpovedať a preveriť si našu sieť hotelov aj z tohto pohľadu. Transparency International Slovensko na to pripravila špeciálny portál Ktovlastni.sk Čo sa z neho dozvieme a prečo je dôležité všímať si aj vlastnícke pozadie podnikov? Na to sa pozrieme s Ľubošom Kostelanským z Transparency International Slovensko. Do sektora hoteliérstva totiž idú nemalé peniaze. Podľa štatistického úradu Slováci ročne minú na dovolenkách a na ubytovacie zariadenia a hotely štyristomiliónov eur. Ďalšie stovky miliónov tam minú firmy vrámci svojich podujatí. „To že svoje peniaze nenasmerujeme k podnikateľom, ktorí sa k svojmu majetku dostali nečestne a sú s nimi spájané podozrenia z korupcie a nekalej činnosti, nedáme im zarobiť a potrestáme takto ich vlastne vytrestáme“, tvrdí Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko. Moderuje Jaroslav Barborák.

Úloha tajnej služby sa vo vyšetrovaní zveličila, a to najmä, ak sa vyšetrovanie priamo dotýka samotnej SIS, hovorí o interpretácii stretnutia ústavných špičiek v centrále SIS bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sú bezpečnostné štruktúry štátu, ktoré sú zodpovedné za proces očisty štátu od systémovej korupcie, stále v procese čistenia. Od všemožných „kičurov“ trasúcich sa v župane pred zasahujúcou NAKOu až k politicky všeobjímajúcej snahe predvolať si do parlamentu bývalého šéfa SIS uplynul približne iba jediný rok, no ako sa zdá, mapa verejnej objednávky koho, prečo a za čo vlastne zatýkať sa začala akosi postupne meniť. Začala sa tu teda azda viesť v bezpečnostných zložkách štátu vojna kto z koho, a ako má bežný občan rozumieť správam tajných služieb, ktorými ho začali prakticky dennodenne účelovo kŕmiť politici? No a najmä, sú vari toto tie najpodstatnejšie problémy Slovenska a prečo politici nepociťujú potrebu ponúkať nám reálne riešenia na skutočné problémy dlhodobo kolabujúceho školstva, zdravotníctva či sociálneho systému? To sú otázky a témy pre bývalú premiérku, profesorku Ivetu Radičovú. Pekný deň s Ránom Nahlas vám želá Braňo Dobšinský.

Na konte už má pád ministra zdravotníctva, premiéra a vlády, rovnako rozhádanú krajinu. A od dnešného dňa má túto krajinu aj chrániť. Chrániť pred covidom-19. Ruská vakcína Sputnik V. V Európskej únii zatiaľ bez registrácie, s povolením v Maďarsku a s ministerskou výnimkou na Slovensku. V našich geografických šírkach ju ešte používajú v Bielorusku a Srbsku. Vo svete napríklad v Bolívii, Alžírsku, Kazachstane či Spojených arabských emirátoch. A ak prieskumy u nás hovorili, že sa ňou chce zaočkovať 85tisíc ľudí, elektronická čakáreň zatiaľ hovorí o zlomku – eviduje mierne nad päťtisíc prihlásených. Čo od Sputnika očakávať? Je bezpečný? Čo o ňom vlastne vieme? Otázky pre Ivana Bakoša z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny. „Ja osobne si myslím, že Sputnik nie je zlá vakcína. Ale v čase, keď tu máme dostatok vakcín, ktoré prešli registráciou Európskej liekovej agentúry, začať očkovať neschválenou vakcínou nie je šťastné“, tvrdí infektológ Bakoš. Aktuálne sme podľa neho v štádiu, keď bude skôr nedostatok ľudí ochotných zaočkovať sa, nie dostupných vakcín. Sputnik si má počkať na klasickú registráciu EMA. „Boli sme v pandémii, kedy mal byť zaočkovaný každý. A je jedno, ktorou vakcínou. Podmienkou však musí byť registrácia Európskej liekovej agentúry. Veď my sme riešili stav, aby sme nezomierali“, dodáva. Vakcinácia je podľa šéfa Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny dôležitá preto, aby sa aj počas prípadnej tretej vlny čo najmenej ľudí dostalo do nemocníc. „Aby sa nezahltil systém. Aby útrapy ľudí boli čo najmenšie, čo nám vakcíny zaručujú“, tvrdí. Bez zaočkovanosti Slovensku hrozí, že sa nezbaví rúšok či respirátorov na dlhú dobu. Moderuje Jaroslav Barborák.

Časť slovenskej katolíckej cirkvi sa opäť pokúša o blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka. Kým jedni ho považujú takmer za svätca a katolícka televízia o ňom vyrobila film, iní poukazujú na jeho antisemitizmus a spoluzodpovednosť za holokaust. Ján Vojtaššák bol totiž podpredsedom Štátnej rady Slovenského štátu za druhej svetovej vojny a verným spojencom Jozefa Tisa. V dnešnom podcaste si vypočujeme argumenty z oboch strán. Budete počuť hovorcu spišského biskupstva Petra Majchera a ukážky z dokumentárneho filmu Vojtaššák, ktoré nám dovolila použiť spoločnosť Lux Communication. Kritici Jána Vojtaššáka, historici Ivan Kamenec a Miloslav Szabó poukazujú na jeho prihlásenie sa k talianskemu fašizmu, na antisemitské výroky počas rokovania Štátnej rady, na neobjektivitu cirkevného výskumu a aj na Vojtaššákovu úlohu pri arizácíach. Nahrával Peter Hanák.

Cyklodopravu dostať na úroveň ostatných druhov dopravy – vízia, s ktorou už takmer desasťročie oslovuje kompetentných Peter Klučka, národný cyklokoordinátor. Argumentuje pritom výhodami, ktoré môžu bycikle priniesť najmä mestám. „Odpadávajú problémy s parkovaním, čo je dnes skutočne veľký problém“, tvrdí Klučka. Podľa prepočtov z Národnej cyklostratégie na plochu jedného zaparkovaného auta sa zmestí šesť parkovacích miest pre bicykle. Problémom je však, ako strategické ciele preniesť do reality. Zatiaľ zostávajú z veľkej časti na papieri. Za osem rokov existencie národnej cyklostratégie narástol počet ciest vyhradených pre cyklistov. „Začínali sme niekde pri 150 kilometroch, po ôsmich rokoch sme na úrovni 550 až 600 kilometrov“, konštatuje Peter Klučka.

Hnutie OĽaNO sú len deklaratívni demokrati, radi o princípoch liberálnej demokracie hovoria, ale neriadia sa nimi. Vyznavači liberálnej demokracie sú u nás stále v menšine, hovorí spoluautor štúdie o stave liberálnej demokracie na Slovensku Pavol Baboš. „Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty.“ i takto komentoval neutešený stav našej demokracie, krátko po vzniku Československej republiky jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Odvtedy uplynulo už sto rokov, no naša demokracia ešte stále zápasí doslova o svoju holú existenciu. Demokracia totiž nie sú iba voľby raz za štyri roky, je to aj rovnosť pred zákonom, možnosť nezávislej kontroly či verejnej kritiky štátnej moci, ako i ochrana tých najslabších – teda menšín akéhokoľvek druhu, či už etnických alebo trebárs aj sexuálnych. Priaznivci takto chápanej demokracie sú však aj 30 rokov po Novembri 89 stále v menšine a ani na politickej scéne sa to jej obhajcami práve nehemží no a jej princípy prekvapivo neobhajujú ani inštitúcie, ktoré by ju mali brániť – napríklad tajná služba. Odzváňa teda liberálnej demokracii na Slovensku umieráčik? Prečo už nestačí demokracia bez prívlastkov, čo má liberálna demokracia spoločné s liberálmi a kto sú vlastne odporcovia systému, v ktorom žijeme a ktorý máme vpísaný priamo aj v našej Ústave? Stav liberálnej demokracie na Slovensku, ale aj aktuálny zápas o jej ďalšie prežitie, to je téma dnešného rána Nahlas so sociológom Pavlom Babošom, pekný deň praje Braňo Dobšinský.

Veľká časť sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri je vedome v nevýhodných garantovaných fondoch, tvrdí Miroslav Kotov z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. ADSS sa to potvrdilo v prieskumoch. Za dôvod zotrvávania v schémach, ktoré zarábajú menej, pritom sporitelia uvádzali strach o svoje dôchodkové úspory. „Našim dôchodkom škodí finančná negramotnosť a konzervatívnosť Slovákov“, tvrdí šéf predsedníctva ADSS Miroslav Kotov. Na stole je pritom dlho avizovaný a pripravovaný ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Rieši priebežný štátny a tiež súkromný dôchodkový pilier. Počíta s rodičovským bonusom, ktorý by umožňoval, aby na dôchodky poukazovali časť svojich odvodov ich deti. Rovnako s možnosťou odísť do dôchodku ešte pred dovŕšením dôchodkového veku po odpracovaní štyridsiatich rokov. Dôchodkový vek naviazaný na stredný vek života by sa dostal rovno pod ústavnú ochranu. Zákon tiež počíta s návratom automatického vstupu mladých do druhého piliera s možnosťou po čase ho opustiť. Prináša tiež tlak na čo najvyššie zhodnocovanie dôchodkových úspor cez nastavenie investičných stratégií. Zákon tiež hovorí o „práve“ na informácie o predpokladanom stave a vývoji dôchodkov s cieľom umožniť dlhodobo plánovať a prijímať rozhodnutia, ktoré by zabezpečili vyššie výnosy z dôchodkových fondov. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nie sme zvedavý, aký je to človek, iný názor sa nepripúšťa no a tam to potom už nie je o kompromise, hovorí o tom, že téma očkovania môže rozdeliť aj dlhoročné partnerské vzťahy - či manželstva, párová terapeutka Jolana Kusá. Ako teda pandémia otestovala naše partnerské vzťahy? Korona, tak tá nám poriadne obrátila svet no a veru, nebol to iba test fyzickej imunity či nášho zdravotníckeho systému. Pandémia totiž dôsledne otestovala aj naše ja, našu schopnosť byť sám so sebou no i to, ako dokážeme zvládať partnerské vzťahy v ktorých sme. Byť sám so sebou niekedy naozaj nebýva ľahké, no byť s tými, o ktorých si myslíme, že ich máme radi je občas ešte oveľa ťažšie. Čo nám teda táto pandémia povedala o vzťahoch, v ktorých žijeme a ako sa pripraviť na spolužitie s milovanými keď takpovediac niet kam ujsť? Dokážu lásku a partnerstvo rozdeliť názory na očkovanie či nosenie rúšok a prečo v čase keď nám išlo doslova o život a zdravie tak výrazne vzrástlo domáce násilie? To sú témy pre párovú terapeutku Jolanu Kusú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Sputnik V povolil, garantovať jeho bezpečnosť však nevie. Napriek tomu zrejme štát bude odškodňovať ľudí, ktorí po Sputniku budú trpieť vedľajšími účinkami. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský hlasoval za očkovanie Sputnikom, aj keď sám by sa touto vakcínou očkovať nedal. Aký má vzťah k Igorovi Matovičovi – a považuje ho za šéfa? Vo veľkom rozhovore sme sa Vladimíra Lengvarského pýtali, ako chce štát motivovať ľudí k očkovaniu, ako sa Slovensko pripraví na tretiu vlnu pandémie, či zdravotníci podávajú výpovede, ako sa zmení ich odmeňovanie, ktoré nemocnice sa budú stavať z európskeho fondu obnovy, aj čo v praxi prinesie reforma nemocníc. Moderuje Peter Hanák.

Táto doba je dobou anómie, teda dobou rozkladu systému hodnôt, autorít, ale aj spoločenskej súdržnosti. Vraciame sa tak k mysleniu kmeňovej spoločnosti kde o morálke rozhoduje najmä príslušnosť ku kmeňu, no a novými kmeňmi sa stali politické strany, hovorí filozof Egon Gál. Rozhodnutie dať peniaze deťom v podmienkach takej biedy, ktorú si ani nevieme predstaviť, vyvolalo vlnu protirómskych nálad. Obrázok obyčajnej dúhy v materskej škole zasa viedol k doslova internetovému lynču kvôli udajnej homosexualizácii detí no a v politike zasa čoraz viac počúvame o bláznoch, psychopatoch, mafiánoch a zlodejoch. V spoločnosti stúpa frustrácia, napätie, prestávame si rozumieť, chápať sa a dokonca brať mnohých svojich spoluobčanov za našich blížnych. Čo sa to teda s nami deje a prečo sa čoraz viac utiekame do kmeňovej kultúry a podľa čoho si vlastne vyberáme tých našich klanových vodcov? Na čom stojí celá naša morálka, čím sme nahradili biblické príbehy a ako to v skutočnosti myslel Darwin s tou jeho teóriou o evolúcií ako výbere najsilnejších? Témy pre filozofa Egona Gála, počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vakcína je sloboda. Tento slogan už nejaký čas rezonuje Slovenskom. V posledných dňoch sa to už aj zhmotňuje do toho „pozabudnutého certifikátu“, ktorý nám môže otvoriť hranice a zjednodušiť cestovanie. Napriek tomu to na Slo vákov nezaberá. Úroveň zaočkovania zostáva relatívne nízka a dobré nie sú ani vyhliadky. Ak je cieľom minimálne 60% , aktuálne sme niekde na polovici (27%) – problémom však zostáva, že o očkovanie akoby prestával byť záujem. Stav elektronickej čakárne bledne – sú okresy, kde na prvú dávku čakajú 11 ľudia (Stropkov)! Kontrastne k tomu vyznieva údaj, že covid si u nás vyžiadal vyše 12tisíc obetí. Existujú dokonca prepočty analytikov, že jeden nezaočkovaný vyjde krajinu na približne 2400 eur. A na horizonte sa už črtá tretia pandemická vlna. Ak je to tak, v čom je problém, že je tu veľká skupina tých, ktorí s očkovaním akoby nepočítali? A nebudú hrozbou aj pre seba samých? Téma pre Martina Šustra, ekonóma Národnej banky Slovenska. Približne tridsať percentná zaočkovanosť Slovenska nie je dobrou správou, výrazne jej však pomôže otvorenie vakcinácie proti covidu najmladším ročníkom. Je o tom presvedčený Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. „Pravdepodobne od júna sa budú môcť očkovať deti od dvanásť rokov, neskôr v jeseni aj tie od deviatich mesiacov. To nám pridá približne milión očkovancov, čo je ďalších dvadsať percent“, tvrdí ekonóm NBS. Zaočkovanosť slovenskej populácie by sa tak dostala na úroveň päťdesiatich percent, čo by stále nestačilo na dosiahnutie najnižšej hranice, pri ktorej úrady hovoria o kolektívnej zaočkovanosti populácie. Kompetentní by mali podľa Martina Šustera vakcináciu proti covidu vo väčšej miere presunúť na všeobecných lekárov. „Sú ľuďom najbližšie a majú ich dôveru“, tvrdí ekonóm. „Ich patričné finančné ocenenie by veci len pomohlo“, dodáva. Ruská vakcína by sa na podiele zaočkovanosti podpísala len mierne, tvrdí ekonóm Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. „Podľa prieskumov sa len Sputnikom chce dať zaočkovať osemdesiatpäť tisíc ľudí“, tvrdí. „Ak sa dnes denne v priemere zaočkuje dvadsaťpäťtisíc záujemcov, Sputnik by tak predstavoval len trojdňový posun v zaočkovanosti“. Šuster je však za možnosť, aby sa ruskou vakcínou na Slovensku očkovalo. „Z epidemiologického hľadiska zaočkovaný človek je dvadsaťkrát menej nebezpečný ako nezaočkovaný“, tvrdí ekonóm Martin Šuster. Moderuje Jaroslav Barborák.

Zvyšovanie detských prídavkov nie je jediným a ani kľúčovým nástrojom propopulačnej politiky, odkazuje expremiérovi Matovičovi sociologička Zuzana Kusá. Podporiť mladé rodiny aby sa nebáli mať deti, to chce oveľa komplexnejšie riešenia a najmä - vyriešiť finančne dostupné bývanie. Expremiér a dnes minister financií ohlásil demografickú revolúciu, k výraznejšiemu plodeniu detí chce rodiny motivovať 200 eurovými detskými prídavkami. Príklady susedných štátov ale ukazujú, že za peniaze si štát viac detí – teda budúcich daňovníkov, zrejme nenahonobí. Čo sú teda tie kľúčové faktory, ktoré bránia mnohým mladým založiť si rodinu a priviesť sem na Slovensko svoje potomstvo? A ako sa tento štát vôbec stará o už žijúce deti, ktoré sa deň čo deň musia pretĺkať podmienkami takej hmotnej biedy akú si zrejme ani len nedokážeme predstaviť? A prečo sa tieto deti tak často nedokážu dostať z pasce generačnej chudoby v ktorej uviazli ich rodičia a starí rodičia? Témy pre sociologičku Zuzanu Kusú. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Pripraviť sa, pozor, štart. Alebo: červená, oranžová, zelená. Situácia cestného semafóru sa aktuálne premieta aj do toho cestovateľského. Práve v tomto týždni by mala vláda definitívne schváliť jeho podobu. Dostaneme tak odpovede na otázky o možnostiach cestovania pred letnou dovolenkovou sezónou, ale aj pre tých, ktorí pre pandémiu nevideli už mesiace svoje rodiny. Kam sa cestovať bude dať a za akých podmienok? Budú nevyhnutné obidve vakcinačné dávky, alebo bude stačiť aj prvá? A ktoré vakcíny budú akceptovateľné za hranicami Slovenska? Pýtali sme sa Martina Klusa, štátneho tajomníka rezortu diplomacie S otázkou cestovania Slovákov do zahraničia je úzko spätá aj téma „zaspatého“ jednotného očkovacieho certifikátu. Hoci rezort zdravotníctva v závere týždňa predstavil jeho podobu, očkovacie centrá sa k nemu nestavajú jednoznačne. Tomáš Szalay, hlavný lekár bratislavského samosprávneho kraja, upozorňuje v rozhovore na viaceré otvorené otázky. Jednou z nich je otázka pečiatok a kto by ich zaočkovaným mal vystavovať. „Nám tu očkujú rozni lekári: gynekológovia, pediatri, anesteziológovia. Bude v poriadku, keď príde na rakúsku hranicu muž s potvrdením o očkovaní, na ktorom bude pečiatka gynekológa“, pýta sa Szalay. „Dobrá otázka“ – taká mala byť odpoveď minister zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorého konfrontoval. Rozhovor s Tomášom Szalayom nájdete v 24 minúte podcastu. Moderuje Jaroslav Barborák.

Konšpiračné teórie počas pandémie stáli niektorých Slovákov aj život alebo zdravie. Hovorí expert na dezinformácie Tomáš Kriššák. Čo sa reálne dá robiť proti konšpiráciám? V dnešnom podcaste budete počuť aj ďalšieho experta na dezinformácie Jakuba Godu. Nemali by sme aspoň tých najnebezpečnejších konšpirátorov pokutovať, zakazovať alebo trestať? A kde sú ústavnoprávne limity ochrany slobody prejavu – teda inými slovami existuje sloboda šíriť lži? Odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. Moderuje Peter Hanák.

Ešte donedávna príklad, ako sa zvláda pandémia koronavírusu, s najvyššou zaočkovanosťou na svete, aktuálne dejisko krvavého konfliktu so stovkami mŕtvych. Svet už desať dní zaplavujú obrazy svištiacich rakiet a náletov, emblematickou bola likvidácia 13-poschodovej budovy, v ktorej sidlili redakcie zahraničných médií. Zomierajú nielen vojaci, ale aj civilisti a deti. Izrael a Gaza posledných dní. Prečo tam opäť vypukol konflikt, o ktorom už aj OSN hovorí ako o vojne? A čo je za „odvekým“ napätím medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi? Ide o stret náboženstiev, územných nárokov či len o boje zradikalizovaných skupín, pre ktoré trpí región? Téma pre Jakuba Szánta, ktorý má oblasť prechodenú, napočúvanú a aj zreflektovanú, keďže o svojich skúsenostiach televízneho reportéra vydal aj knihu. „Momentálne sú tam dva konflikty: ten medzi Izraelom a palestínskym militantným Hamasom a druhý na pôdoryse samotného židovského štátu – medzi židmi a arabmi“, vysvetľuje bývalý blízkovýchodný spravodajca Českej televízie. „Zásadným problémom je neprekonané tabu, že by niektorá z arabských politických strán vstúpila do vládnej koalície“. Situáciu by to podľa Jakuba Szánta výrazne zjednodušilo a mohlo by byť aj prevenciou konfliktov. „Bombardovanie je lepšie zažiť pri natáčaní, nie v noci v dome, kde bývaš s malými deťmi, ako sa nám to stalo viackrát v roku 2014. Na druhej strane je potom človek schopný aspoň trochu sa vžiť do toho, ako to vnímajú miestni.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Igor Matovič si už nálepku protikorupčného bojovníka nezaslúži, v prípade majetkového priznania koná ako nečestní politici, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Systém "našich ľudí" podľa nej po voľbách nevymizol a červenou čiarou tejto vlády bude hlasovanie o kolúznej väzbe. Po dlhých rokoch vlády SMERu, prišlo rázne volanie po zmene. Tá zmena pod vlajkou boja proti korupcii má dnes už viac ako rok. Roberta Fica vystriedal Igor Matovic, Tak ako Pellegrini vymenil Fica, Heger vystriedal Matovica, ale - čo sa vlastne v tejto krajine skutočne zmenilo? Aké sú teda reálne výsledky všetkých tých veľkých predvolebných sľubov o potrestaní oligarchie a nastavení systému tak, aby z neho už viac nemohli profitovať tí povestní „naši ľudia“? Ako to, že si sily, ktoré voľby poslali do opozície začali odrazu tak dobre rozumieť s predsedom parlamentu, ako ide dohromady boj voči korupcii so snahami vicepremiéra Holého a prečo sú majetkové priznania politikov stále iba potemkinovými dedinami? Je nákup Sputnika či testov na plošné testovanie naozaj s kostolným poriadkom a prejavom novej politickej kultúry alebo ako hovoril jeden ruský premiér: „Chceli sme to najlepšia, ale dopadlo to, ako vždy“? No a napokon, ako môže o boji voči korupcii kázať niekto, kto aj vo funkcii premiéra oficiálne disponoval majetkom bezdomovca? V Ráno Nahlas zbilancujeme protikorupčné ťaženie Obyčajných ľudí a ich koaličných partnerov so šéfkou Nadácie Zastavme korupciu a bývalou investigatívnou novinárkou Zuzanou Petkovou. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.