Ráno Nahlas 🎙

Prejav pápeža Františka adresovaný hlavám slovenskej cirkvi niektorí kňazi a rehoľníci hodnotia ako viac či menej otvorenú kritiku slovenských biskupov. Pápež pomenoval, čo sa mu nepáči a čo treba inak vykonať. Viacerí oslovení kňazi, rehoľníci a odborníci sa zhodujú, že v slovenskej katolíckej cirkvi musia mať k zmenám, pretože autoritu pápeža biskupi môžu ignorovať. Do akej miery išlo o kritiku a čo presne František biskupom vyčítal? A čo na to biskupi? Vypočujte si náš podcast Ráno Nahlas. Moderuje Peter Hanák.

Šokuje ma absolútny cynizmus slovenskej politiky, naši politici sa úplne odtrhli od reality a sú ako sekta píštalkárov z rozprávky o Potkaniarovi. Je načase ich vymeniť - a asi úplne kompletne, tvrdí publicista a spisovateľ Michal Havran. Publicista a spisovateľ Michal Havran počas leta precestoval prakticky celé Slovensko a hovorí, že najviac zo všetkého, ho šokoval absolútny cynizmus našej politiky. Sociálne siete podľa neho vôbec neodrážajú realitu života na Slovensku a k téme diskusie o očkovaní poznamenáva: „WHO versus skupina Maduár? Je načase už konečne zastaviť toto šialenstvo. Aké je teda dnešné slovensko očami Michala Havrana? Prečo sa slovenská politika tak odtrhla od reality a sme ešte vôbec spoločnosť stojaca za jedným súborom spoločných hodnôt? Dozviete sa to v dnešnom Ráne Nahlas s Michalom Havranom, pekný deň a pokoj v duši vám praje Braňo Dobšinský

Podieľal sa na príprave poslednej cesty Jána Pavla II. na Slovensko. Sedel s ním v aute, keď na Slovensko odchádzal. A rovnako, keď sa z rímskeho letiska Ciampino do Vatikánu vracal. Marek Šmíd, niekdajší rektor Trnavskej univerzity, predtým slovenský diplomat pri Svätej stolici. Spomína, ako mu vtedy unavený Ján Pavol II. na otázku, aká bola apoštolská cesta, odpovedal jedinou vetou: „Moje milované Slovensko“. Ako sa pápežské cesty pripravujú? Kam smerujú apoštolské návštevy pápeža Františka? Marek Šmíd si všimol, že „chodí najmä do krajín, kde cíti, že je zle“. Ako do toho zapadá pripravovaná návšteva na Slovensku? Marek Šmíd je rovnako spoluautorom textu tvz. Vatikánskych zmlúv v roku 2000. Ak sa aktuálne ozývajú aj hlasy o naplnení odkazu Novembra’89 a jeho poslednej nenaplnenej požiadavke, ktorou je odluka cirkvi od štátu, on tvrdí, že základná zmluva Slovenskej republiky so Svätou stolicou ju reflektuje. Podľa Šmída sa skrýva vo formulácii: „Slovenská republika a Svätá stolica sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva“. „To je veľmi vážne vyjadrenie a znamená odluku cirkvi od štátu“, tvrdí bývalý slovenský diplomat pri Svätej stolici. Viac v rozhovore, ktorý vedie Jaroslav Barborák.

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy napísal knihu o Igorovi Matovičovi. Obsahuje množstvo nových informácií z pozadia politiky expremiéra a ministra financií. Čo dokazuje, že Matovič je populista? Na Slovensku sú novou tradíciou politické strany bohatých mužov. Igor Matovič patrí medzi nich, hoci sa snaží pôsobiť ako obyčajný človek. V čom spočíva jeho „obyčajnosť“? Dá sa vôbec pochopiť, ako rozmýšľa predseda hnutia OĽaNO? Je autokrat alebo demokrat? V čom zohral pozitívnu úlohu a aké sú jeho silné stránky? Dá sa Matovič hodnotiť objektívne? Peter Bárdy analyzuje desať rokov politickej kariéry trnavského podnikateľa, ktorý sa prekvapivo zrazu stal premiérom. Čitateľ sa dozvie, ako Matoviča naštvalo KDH a ako ho to viedlo k rozhodnutiu ísť do politiky. Kniha obsahuje aj exkluzívne svedectvá od ľudí, ktorí s Igorom Matovičom spolupracovali a popisujú, v akých situáciách sa ich vzťah s ním zmenil. Prečítať si môžete aj analýzu statusov expremiéra a aj odpoveď na to, či Matovičovi komunikácia má nejakú stratégiu.

"Som si istý, že si po voľbách budeme hovoriť "zlatý Matovič, čaká nás éra pomsty a lynču, hovorí pre ráno Nahlas dlhoročný novinár a spisovateľ Arpád Soltész. Slovensko podľa neho neodvratne smeruje k nejakej forme fašizmu, hoci aj bez zelených tričiek. Bývalý šéf tajnej služby je opäť na slobode. Jaroslav Haščák sa už Goríl báť nemusí, Roberta Fica sú plné námestia no a karty vo vládnej koalícii - či možno už v opozícii, zjavne mieša Boris Kollár. V dnešnom Ráne Nahlas o tom čo nás politicky - no aj spoločensky, čaká. Ako môžu dopadnúť stále viac a viac sa blížiace prípadné predčasné voľby a prečo neodvratne smerujeme k vláde pevnej ruky, ale aj o tom - čím nás tak veľmi priťahuje pomsta, namiesto hľadania konsenzu a dohody. Ráno Nahlas s dlhoročným novinárom a spisovateľom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

“Včera sme sa na koaličnej zhodli, že bude vytvorená pracovná skupina s odborníkmi z každej koaličnej strany, ktorá preskúma možnosti úpravy paragrafu 363,” hovorí v podcaste Anna Zemanová zo SaS. Na Špecializovanom trestnom súde dnes pokračuje desiaty deň hlavného pojednávania v procese s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom - v podcaste budete počuť obhajcu Erika Magála a novinárku Lauru Kellöovú, s ktorou sa pozrieme na najzásadnejšie momenty pojednávacích dní a nové skutočnosti. Zmení koalícia znenie paragrafu, vďaka ktorému mohla Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zrušiť obvinenie Vladimírovi Pčolinskému? Koalícia k tomu mala včera mimoriadnu koaličnú radu a zhodli sa na vytvorení pracovnej skupine s odborníkmi každej koaličnej strany, ktorá preskúma možnosti úpravy paragrafu - hovorí v našom podcaste šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Podľa šéfa ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka z Oľano sú v koalície dva názory čo s paragrafom. V podcaste priblíži čo by sa mohlo zmeniť. Moderuje Denisa Hopková

Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové. Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové. V kultovom Stopárovom sprievodcovi Galaxiou dá po dlhom premýšľaní centrálny počítač - na otázku o zmysle Vesmíru, Bytia a tak vôbec, záhadnú no stručnú odpoveď: "42". U nás, na Slovensku, je pre spravodlivosť v podaní Generálneho prokurátora to číslo celkom iné, je to číslo 363. Čo to číslo v podaní Žilinku znamená a prečo je tak dôležité a zároveň - tajomné? V dnešných Aktualitách Nahlas sa pozrieme na to, ako sa bývalý šéf tajnej služby Vladimír Pčolinský dostal opäť na slobodu – nie však z vôle súdu, ale rozhodnutím Generálnej prokuratúry. No, a šťastie, v podobe zásahu vedenia prokuratúry, sa usmialo aj na Jaroslava Haščáka či Zoroslava Kollára. K téme sa vyjadrí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková, ktorá si myslí, že o vine a nevine by mali rozhodovať súdy, nie osoba na čele prokuratúry. Aktuality Nahlas, dnes s Braňom Dobšinským

Od pripravovanej návštevy pápeža Františka nás delia necelé dva týždne. Na Slovensko má zavítať v dňoch 12. až 15. septembra. A ak tu bola z minulosti skúsenosť, že na stretnutia s Jánom Pavlom II. prichádzali niekoľko stotisícové zástupy, pandémia a obmedzenia s ňou spojené to radikálne menia. Aktuálne je v systéme zaregistrovaných približne 50 tisíc ľudí, čo je zlomok oproti predchádzajúcim návštevám. Naopak, pápežova cesta na Slovensko vzbudzuje enormný mediálny záujem. Akreditovalo sa na ňu 600 novinárov, tretina z toho zo zahraničia. V akom stave sú prípravy a môže sa stať, že by František na Slovensko neprišiel? Otázke pre Martina Kramaru, ktorý má na starosti mediálnu stránku návštevy. Moderuje Jaroslav Barborák.

31. august - do análov odíde nie ako posledný augustový deň roku 2021, ale ako deň odstúpenia policajného prezidenta Petra Kovaříka; rovnako posledný deň vo vyšetrovacej väzbe pre dnes už bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, či zbavenia obvinení oligarchom Zoroslavovi Kollárovi a Jaroslavovi Haščákovi. Prezidentka žiada vysvetlenie. Pozrieme sa rovnako na stav príprav pápežovej návštevy s Martinom Kramarom, ktorý je zodpovedný za jej mediálne pokrytie. V dnešnom podcaste budete počuť prvé slová oslobodeného Vladimíra Pčolinského na slobode, rovnako dôvody odchádzajúceho policajného prezidenta Petra Kovaříka. Moderuje Jaroslav Barborák.

Minister vnútra Roman Mikulec aj po opozičnom pokuse o odvolávanie zatiaľ zostáva vo funkcii. Stolička sa však trasie pod policajným prezidentom Petrom Kovaříkom, ktorý je obvinený z trestného činu. Minister sa s ním mal ešte dnes stretnúť – a nevylúčil jeho odstúpenie alebo dočasné postavenie mimo služby. Opozičný líder Peter Pellegrini žiada koniec Kovaříka a pripomína, ako aj bez obvinenia požiadal o odchod vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Ak policajný prezident neodstúpi, predvolajú si ho poslanci bezpečnostného výboru parlamentu. V dnešnom podcaste budete počuť aj šéfa tohto výboru Juraja Krupu z OĽaNO. Afganistan je fiasko, ale pri rovnakej situácii by sme do podobnej invázie malí ísť znova, naznačuje poslanec za PS Tomáš Valášek. Na ponaučenie z Afganistanu sme sa pýtali aj poslanca za stranu Hlas Petra Kmeca. Moderuje Peter Hanák.

Policajný prezident Peter Kovařík je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bližšie detaily v podcaste povie šéf reportérov Aktuality.sk Ján Petrovič. Na obvineného policajného prezidenta sme sa pýtali aj poslancov koalície - zhodujú sa na tom, že vysvetlenie zo strany Kovaříka, ktoré doposiaľ počuli, im nestačí. V podcaste hovorí poslanec Gábor Grendel z Oľano a Peter Pčolinský zo Sme rodina. Budete počuť aj Juraja Šeligu zo Za ľudí. „Musí prísť na výbor a odpovedať na otázky. Ak nezvládne odpovedať na otázky, tak nemôže zostať policajným prezidentom,” hovorí Šeliga. Budeme sa očkovať treťou dávkou vakcíny? Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský počká na názory odborníkov, ale vylúčené to nie je. O tretej dávke sa v Nahlas rozprávame s analytikom Martinom Smatanom. „Vieme, že efektivita časom klesá u určitej skupiny viac a u niektorej menej. Je teda zrejmé, že budeme mať nejaké skupiny, ktoré bude potrebné zaočkovať treťou dávkou, aby sme mali istotu, že budú plne chránené, “ opisuje v podcaste Smatana. Moderuje Denisa Hopková.

Exriaditeľ a nominant Smer-u SD František Imrecze dnes vypovedal v kauze Mýtnik 3 a vysvetľoval aj niektoré nezrovnalosti, ktoré sa majú týkať údajného úplatku pre oligarchu Výboha. Po výsluchu pred novinármi tiež poprel, že by ho na výpoveď niekto ovplyvnil - tak ako to tvrdia Robert Fico či Peter Pellegrini. O téme sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Laurou Kellöovou. Vyšetrovanie korupčných káuz, do ktorých má byť zapletený bývalý šéf tajnej služby Vladimír Pčolinský, je na konci. O téme sa rozprávame so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou. Moderuje Denisa Hopková.

Podniky zažívajú praxi nový covid automat, podľa ktorého si prevádzkovatelia či organizátori hromadných podujatí sami volia v akom režime budú fungovať. Na výber majú, že vpustia len plne zaočkovaných, alebo očkovaných, testovaných, či tých čo prekonali covid alebo úplne všetkých. Od ich rozhodnutia závisí, koľko ľudí môžu do priestorov vpustiť. Ako to funguje praxi? A podľa čoho sa prevádzky rozhodujú? V podcaste sa pýtame manažéra a šéfa Zväzu cestovného ruchu Mareka Harbuľáka. „Ak sa bude situácia zhoršovať, tak bude na zváženie, aký protokol si zvolia. Pôjde to od prevádzky k prevádzke. Každý sa bude snažiť nastaviť režim tak, aby dokázal maximalizovať tržby a obslúžiť čo najviac zákazníkov,” myslí si. „Občas sa stretávame s negatívnymi prejavmi. Niekto nie je ochotný sa preukázať testom, niekto sa vyhráža, že v jeho osobe stratia zákazníka, keď ho nepustia do prevádzky," opisuje tiež. Harbuľák opisuje aj ako sa mesiace s pandémiou dotkli nášho gastrosektoru a ako situácii pomohlo leto s uvoľneným režimom. „Mnohí odišli z brandže pracovať do iných odvetví, pretože by v prípade ďalších vĺn znova prišli o prácu. Platia hypotéky, potrebujú stabilné povolanie. Bohužiaľ, odišli kvalitní ľudia a neplánujú sa už vrátiť,” hovorí v podcaste. Slovensko chce evakuovať z Afganistanu ľudí s blízkou väzbou na Slovensko. Budete počuť premiéra Eduarda Hegera a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. Moderuje Denisa Hopková.

Počet prípadov covidu-19 za posledný deň presiahol stovku. Začínajú tretiu vlnu pociťovať už aj naše nemocnice? V podcaste na to odpovedá lekár Peter Sabaka. Skúsený lekár tvrdí, že delta variant je natoľko silný, že sa mu málokto vyhne. „Každý človek, ktorý doposiaľ neprekonal covid alebo nie je očkovaný si už len vyberá medzi tým, či sa dá zaočkovať v týchto dňoch alebo sa infikuje covidom. Nie je iná žiadna alternatíva vzhľadom na infekčnosť delta variantu,“ opisuje Sabaka v podcaste. Polícia sa pýta exministra financií a guvernéra NBS Petra Kažimíra na kúpu jeho luxusnej vily na bratislavskom Slavíne. Aktuality.sk už v minulosti upozorňovali na pochybnosti okolo Kažimírovho obchodu a teraz sa však zaujíma aj polícia, keďže expolitikovi Smeru ju predával architekt, ktorý je zároveň podozrivý, že vedel u vtedajšieho ministra Kažimíra vylobovať dôležité rozhodnutie. Viac povie investigatívny novinár z redakcie Aktuality.sk Martin Turček. Moderuje Denisa Hopková.

Na zozname ľudí, ktorí potrebujú byť evakuovaní z Afganistanu na Slovensko sú stovky mien a na našu krajinu majú priame prepojenie. Študenti, ktorí mali u nás študovať, sudca, prokurátor či novinár - ozývajú sa a žiadajú Slovensko o pomoc, keďže uviazli v Afganistane, ktorého sa zmocnil Taliban. "Mnohí tu študovali, pracovali. Ich rodiny tu žijú, majú slovenských mužov a ženy. Zaručujú sa za nich, že by boli prínosní,” opisuje riaditeľka združenia Mareena Michaela Pobudová. Spolu s Ligou za ľudské práva sa pokúšajú evakuovať ohrozených ľudí z Afganistanu. Slovensko zatiaľ poskytne azyl desiatim Afgancom a napríklad Boris Kollár už dnes hovorí, že tento zoznam navyšovať nechce. Ako sa k situácii, kedy o pomoc volajú stovky, plánuje postaviť vláda? Budete počuť štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa. O situácii v Afganistane sme sa rozprávali aj so šéfkou UNICEF na Slovensku Máriou Sliackou. Moderuje Denisa Hopková.

Zdá sa, že to ide stále bližšie k Robertovi Ficovi, komentuje smerovanie NAKY Peter Bárdy. Pokiaľ tu bola korupcia v takom masívnom rozsahu, ako je dokumentovaná aj výpoveďami jej priamych aktérov, tak je veľmi pravdepodobné, že o tom vedeli aj tí, ktorí štát riadili, dodáva šéfredaktor Aktualít. NAKA sa najnovšie zmenila na akýsi pražský orloj a pred vyšetrovateľmi so svojimi výpoveďami začali rad za radom defilovať už aj tie najznámejšie postavičky z panteónu mocných mužov bývalej politickej garnitúry, ktorá tu celé dlhé roky riadila tento štát. Kde to celé skončí a bude tou povestnou „Čiernou labuťou“ prípad mocného podnikateľa a ficovho priateľa Miroslava Výboha? Bude úspešnejšou stratégiou ako odvrátiť podozrenia pellegriniho mlčanie alebo ficove agresívne protiútoky? A v akej dobe to vlastne žijeme keď pravdu a lož rozsudzuje počet lajkov na internete, názory vedcov sú vysmievané internetovými davmi a k očkovaniu nás má presvedčiť akési verejnoprávne Modré z neba? Témy a otázky pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Alternatívou očkovania je dostať COVID so všetkými jeho následkami, žiadna tretia možnosť nie je. Nech antivaxeri naberú odvahu a porozprávajú sa s pozostalými po obetiach pandémie, hovorí renomovaný slovenský vedec Peter Celec. Slovensko žije v očakávaní ďalšej – tentoraz už tretej vlny pandémie. Top témou verejnej diskusie sa tak stalo očkovanie, teda zrejme najefektívnejší nástroj boja s Covidom, ktorý súčasná veda vôbec ponúka. Miera zaočkovanosti našej populácie však stále nie je dostatočná a tábor odporcov vakcinácie naberá čoraz viac na sile aj hlučnosti. Argumentuje sa údajne nízkou účinnosťou vakcíny, jej prípadnými nežiadúcimi účinkami alebo akousi experimentálnosťou vakcíny voči COVIDU Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o vakcínach, očkovaní, liečbe Covidu ale i stave našej verejnej debaty na tieto témy- s lekárom, patofyziológom a molekulárnym biológom Petrom Celecom. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Klimatické podmienky, tak ako sme ich poznali doteraz, sú už minulosťou, naše deti budú žiť v inej klíme ako my. Dôvodom je globálne otepľovanie a naša neschopnosť naň reagovať, tvrdí klimatológ Milan Lapin. Boj s otepľovaním, ale nebude zadarmo, náš život sa predraží. Otázkou je, ako zaangažovať rozvojové krajiny, ktoré chcú žiť aspoň na takej úrovni ako my a ich obyvatelia si ekologické riešenia neraz nemôžu dovoliť. Tornádo pustošiace obce na južnej Morave, dramatické záplavy v Nemecku, rozsiahle lesné požiare v Grécku či Spojených štátoch no a do toho neustále sa zhoršujúce vražedné letné horúčavy, dlhé obdobia sucha striedané mohutnými zrážkami, zimy skoro bez snehu a presun stredomorskej fauny a flóry až sem k nám na Slovensko. I tak vyzerajú následky globálneho otepľovania. Ako teda bude vyzerať slovenské počasie v svetle klimatických zmien? Dá sa trend globálneho otepľovania ešte nejako zvrátiť a má zmysel sa snažiť žiť ekologicky, ak zvyšok sveta klimatické záväzky ignoruje alebo priamo odmieta? Budú dôsledkom klimatických zmien aj miliónové prúdy takzvaných klimautečencov a ako sa nám predraží život, ak ho budeme chcieť žiť ekologicky udržateľne? Témy a otázky pre klimatológa profesora Milana Lapina. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Vrátili sme sa o 20 rokov dozadu, pád Afganistanu otvára otázky o kredibilite našich spojencov ako aj ich záväzkov, hovorí na margo bezprecedentne rýchleho obsadenia Afganistanu Talibanom politická komentátorka a analytička Sylvia Tiryaki. Chápanie práv žien či detí Talibanom je však podľa nej zásadne iné než ako ich chápeme my. Afganistan sa nepodarilo dobyť britskej ríši na vrchole jej moci, nepokoril ho ani Sovietsky Zväz a nezvládli to ani Spojené štáty so svojimi spojencami. Afganistanu sa opäť zmocnil Taliban a režim masívne podporovaný Spojenými štátmi a ich západnými spojencami sa rozsypal ako domček z kariet. Aká bude budúcnosť tejto krajiny pod nadvládou mudžahídov a o čo tomuto radikálne islamistickému a militantnému hnutiu vlastne ide? Ako funguje afgánska spoločnosť zmietaná už desaťročiami konfliktov, prečo bude teraz tak dôležitý postoj Pakistanu no a napokon, aké dôsledky bude mať tento vojenskopolitický kolaps pre budúcnosť NATO a naše vzájomné spojenecké záväzky? V dnešnom podcaste na to odpovedia analytička a politická komentátorka Sylvia Tiryaki ako aj afgánec žijúci na Slovensku Azim Farhadi. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

SMER sa stal marginálnou politickou stranou, Fico už nikdy prvé ani druhé husle hrať nebude, tvrdí bývalý poslanec z stranu SMER a jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. A prečo je jedna z jeho najviditeľnejších tvári názorovo tak blízka Mussolinimu? Donedávna patril medzi nespochybniteľných hegemónov slovenskej politiky, po 12tich rokoch vládnutia sa však z neho stal už iba tieň zašlej slávy, ktorý sa neštíti robiť politiku aj na téme očkovania a o svojich prominentných nominantoch, ktorí dnes čelia vyšetrovaniu zasa hovorí ako o politických väzňoch. Kam zmizli SMERu jeho voliči a prečo sa trojnásobný premiér vybral na lov voličov po ktorých donedávna siahali kotlebovci či harabinovci? Prečo sa začalo šéfovi ľavicovej strany posmievať ako birmovanému komunistovi, ako to bolo s financovaním „vlastnou hlavou“ a je Robert Fico – a to i napriek svojej nespochybniteľnej verbálnej aj politickej zručnosti, dnes už len takpovediac chodiacou politickou mŕtvolou? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie jeden zo zakladajúcich členov SMERU, jeho bývalý poslanec a dlhoročný ľavičiar Boris Zala. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

„V očiach mali prázdno. Bola tam akási neprítomnosť, ktorá im mala poslúžiť na izoláciu od reality, ktorú zažili“ – na svoje stretnutie so „sexuálnymi otrokyňami“ jezídkami takto spomína Hugo Gloss. Na severe Iraku bol vrámci medzinárodnej záchrannej misie, na ktorej sa podieľala aj slovenská katolícka charita. V týchto dňoch sme si pripomenuli oslobodenie irackého Mosulu z rúk radikálov Islamského štátu. V polovici roka 2014 museli pred nimi doslova utekať desaťtisíce ľudí, ktorí našli utočisko v nehostinných horách. Približne 40tisíc ich však skončilo v rukách radikálov, prišlo o život, či v prípade žien a dievčat bolo ponížených až na úroveň sexuálnych otrokýň. Koniec tomu urobilo až vyčistenie oblasti od radikálov Islamského štátu spred štyroch rokov. Na záchrane a pomoci poníženým ženám jezídkam sa podieľali aj Slováci a mimovládne organizácie Magna či Slovenská katolícka charita. Hugo Gloss hovorí, že slovenská pomoc spočívala najmä vo finančnom zabezpečení projektu záchrany jezídiek. „Koordinovali sme najmä prísun financií a logistickú podporu. Samotným ženám, ktoré zažili traumu sexuálneho otroctva sa potom venovali expertky ženy. K mužom mali traumatizované jezídky odstup“. Od roku 2015 len Slovenská katolícka charita pomohla oblasti čiastkou, ktorá prevyšuje 1,5 milióna eur. Okrem pomoci traumatizovaným jezídkam stále pomáhajú projektom zameraným na pomoc deťom a na výstavbu studní s pitnou vodou. Ako záchrana prebiehala a ako to, že za ňou boli aj Slováci – to je už téma pre Huga Glossa zo Slovenskej katolíckej charity. Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovensko v týchto hodinách prekročilo hranicu polovice zaočkovanej dospelej populácie, na druhej strane ku kolektívnej ochrane pred covidom nám ešte chýba takmer milión zaočkovaných. V rámci Európskej únie sme na chvoste. Za nami je len Rumunsko, Litva, Chorvátsko a Bulharsko. Odpor voči očkovaniu ale narástol, ako to zachytil prieskum SAV „Ako sa máte, Slovensko?“. To všetko v kontexte obáv odborníkov z možnej dramatickej jesene s už nastupujúcou treťou pandemickou vlnou. Prečo sa nedarí u nás zaočkovať väčší podiel populácie, aké sú možné príčiny a čo s tým? Pozrieme sa na to s Robertom Klobuckým zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý stojí za sériou prieskumov „Ako sa máš, Slovensko?“. „Vláde dnes dôveruje okolo sedemnásť percent populácie, čo je naozaj málo. Potom ťažko očakávať, že ľudia, ktorí nedôverujú vláde, budú rešpektovať jej odporúčania. V súvislosti s očkovaním je to problém“, tvrdí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV. Problém je aj nízka dôvera verejnosti zdravotníctvu a vedcom. „Verí im približne len polovica populácie“, konštatuje Klobucký. „Zdravotníci a vedci môžu odporúčať očkovanie, no ľudia ak im neveria, nebudú ich ani počúvať“, dodáva sociológ. Nadobúdanie dôvery je však beh na dlhé trate. Čo sa dá robiť hneď – podľa Klobuckého by kompetentní mali spustiť intenzívnu informačnú a vysvetľujúcu kampaň, ktorá by bola namieraná aj proti dezinformáciám v súvislosti s očkovaním. Vakcíny by mali rovnako „cestovať“ za ľuďmi. Prieskumy tiež ukazujú, že ľudia dôverujú svojim lekárom. Opatrenia by sa tak mali podľa sociológa zamerať na ich motiváciu, aby očkovali proti COVIDU-19. V podcaste ste dozvie te aj to, čo spája odporcov očkovania a čoho sa obávajú najviac. „Obávajú sa o bezpečnosť vakcíny. Mali by sme ich presvedčiť, že ochorenie na covid je nebezpečnejšie, ako dať sa zaočkovať“, vysvetľuje sociológ Robert Klobucký. Moderuje Jaroslav Barborák.

Pred odletom do Tókia hovoril o „čudnej“ olympiáde, ktorú pandémia obrala o olympijského ducha. Čo hovorí po návrate? „Našiel som ho tam len čiastočne“, reaguje Roman Buček, športový šéf našej historicky najštíhlejšej účasti. „Športovci boli vyzývaní, aby sa kontaktovali čo najmenej, aby zachovávali odstupy. Dokonca mali byť opatrní pri tradičnej výmene odznakov, čo bol vždy symbolický prvý krok k nadviazaniu kontaktov“, tvrdí. „Samozrejme, že sa šlo na hranu“, dodáva. Slovenská výprava mala k dispozícii „skromné“ kancelárske priestory, z ktorých sa podľa šéfa výpravy postupne stal priestor klubového charakteru. Tam sa spolu tešili z víťazstiev či spracovávali športové sklamania. „Každá medajla je úspech, štyri medajly sú pekný úspech“, hodnotí Roman Buček. Podľa neho netreba zabúdať na tesnú šancu na ďalšiu medajlu v trape dvojíc. „Tá nám ušla možno len o jeden výstrel, už ich mohlo byť päť“, dodáva. Čo hovorí na výkon Mateja Tótha, ktorý v chode na 50 kilometrov skončil štrnásty a neobhájil tak zlato z Ria de Janeira? „Veľmi dôstojne ukončil svoju športovú kariéru. A to aj vzhľadom na podmienky v Saporre s vysokými teplotami a vlhkosťou. Rovnako pre fakt, že Maťo je tiež v pokročilom športovom veku (má 38 rokov – red.) a prípravu musel predlžovať s posunom dátumu olympiády v Tókiu“, vysvetľuje šéf našej výpravy. „Bojoval so cťou a dokončil tú namávahú päťdesiatku“. Športovci museli do 48 hodín po svojom výkone opustiť dejisko olympiády. Aj to pridávalo podľa Romana Bučeka k „čudnosti“ podujatia. „Bola to rehoľa. Pred výkonom sa športovec maximálne koncentruje, spí, ide na tréning, oddychuje a je. Po výkone, keď napätie z neho opadne a za normálnych okolností by mohol ísť povzbudzovať kolegov a nasávať čo to z olympijskej atmosféry, musel odísť.“ A čo napovedala olympiáda v Tókio o úrovni nášho športu? Aj o tom sme sa rozprávali s Romanom Bučekom, športovým šéfom slovenskej olympijskej výpravy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Prepustení, lebo nezaočkovaní – správa, ktorá nedávno obehla svetové médiá. Zachytila situáciu v známej spravodajskej televízii CNN, kde pre nezaočkovanie proti covidu skončili traja zamestnanci. Podľa uniknutého interného emailu stanica uplatňuje vo veci očkovania politiku nulovej tolerancie a žiada, aby ho všetci jej zamestnanci podstúpili. „Máme v tom už dávno jasno, takže by nemalo dochádzať k nejasnostiam“ – toto je stanovisko riaditeľa CNN Jeffa Zuckera podľa svetových agentúr. Je podobná situácia predstaviteľná na Slovensku? Aké nástroje má zamestnávateľ, aby ochránil zdravie vo svojej prevádzke a v akej pozícii sú jeho zamestnanci? Pozrieme sa na to s Pavlom Nechalom z advokátskej kancelárie WISE3, predtým dlhoročným spolupracovníkom TransparencyInternational a právnym expertom mimoparlamentného Spolu. „Právny základ je v ochrane verejného zdravia. Samozrejme na jednej strane je sloboda jednotlivca a jeho rozhodovanie o vlastnom zdraví, ale máme tu aj verejné zdravie, čiže ochrana veľkej časti obyvateľstva. Tam sa vyžaduje zodpovednosť a podriadenie niektorým invazívnym úkonom, opatreniam, ktoré nám môžu byť nepríjemné.“ Napriek tomu, že na Slovensku existuje povinné očkovanie v prípade desiatky prenosných ochorení (napr. záškrt či tetanus), pri covide-19 narastá odpor už voči samotnému očkovaniu, nehovoriac o možnosti, že by sa toto očkovanie stalo povinným. Júlový prieskum SAV „Ako sa máte, Slovensko“ zachytil, že povinné očkovanie odmieta 61,9 percenta populácie. Negatívny postoj k očkovaniu ako takému narástol z marcových 30,9 percenta na júlových 36 percent. „Máme tu desiatku očkovaní, ktoré povinne absolvujeme v rannom detstve a vôbec sa proti tomu nestaviame, lebo sa nechceme vrátiť o sto rokov späť“, vysvetľuje Nechala. Pri otázke, čo by situáciu mohlo zvrátiť, uvádza aj príklad Spojených štátov, kde sa diskutuje aj o možnosti zvýšenia zdravotných odvodov pre nezaočkovaných. „Neinšpirovať sa tým u nás?“, navrhuje Nechala. „Náklady na liečbu sú neporovnateľne väčšie ako náklady na zaočkovanie. Ak niekto ochorie, všetci sa solidárne skladáme a financujeme spoločne liečbu tých, ktorí sa rozhodli nezaočkovať“, argumentuje. V podcaste sa dozviete, o čo sa môže právne oprieť povinné očkovanie, či aké možnosti sú vysporiadať sa s problémom očkovania na pracoviskách. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Pri boji s delta variantom musíme byť oveľa razantenjší a rýchlejší. Efektívne pred ním a jeho následkami chráni vakcinácia“, tvrdí zdravotný analytik Martin Smatana. Skúsenosť Veľkej Británie podľa neho hovorí o tom, že vysoká miera zaočkovanosti chráni pri delta variante pred hospitalizáciami a úmrtiami. Podmienkou však je však ukončený celý proces očkovania s vybudovanou imunitou. „To je tu kľúčové“, dodáva. Dáta podľa neho napovedajú, že delta variant tu už máme komunitne a je len otázkou času, kedy sa to vo veľkom rozšíri. „Očakávame, že to bude začiatkom jesene, keď sa deti vrátia do škôl, ochladí sa a ľudia budú tráviť viac času v interiéri“, tvrdí analytik a niekdajší šéf Inštitútu zdravotníckych analýz Martin Smatana. „Ak rátame, že u nás príde k zhoršeniu v septembri, aby sa to neprejavilo na náraste hospitalizácií a úmrtí, očkovať sa musíme už teraz, aby sme stihli čas, ktorý vakcína potrebuje na nabratie plnej efektivity.“ Zatiaľ sa podľa analytika Smatanu nenašla krajina, kde by sa rozšíril delta variant a časom nenastal prudký nárast prípadov. Ukázalo sa to v Británii, Španielsku, Portugalsku, na Malte. „Vzhľadom na výrazne kratšiu inkubačnú dobu stačí pár týždňov, kým počet prípadov prudko narastie“, tvrdí. V podcaste sa dozviete aj odpovede na otázky, či by malo byť u nás očkovanie proti covidu povinné či o tretej vakcinačnej dávke, ktorá bude cestou aj pre Slovensko. A tiež, čo môže spraviť s epidemiologickou situáciou u nás septembrová návšteva pápeža Františka u nás. Moderuje Jaroslav Barborák.

Šéf OĽaNO Igor Matovič pre náš podcast reagoval na otázku, či Roman Mikulec zostane ministrom vnútra aj po koaličnej rade. Podľa neho proti Mikulcovi bojuje korupčná hydra. Včera obvinený oligarcha Miroslav Výboh je naďalej v zahraničí, s políciou chce spolupracovať zrejme cez telemost. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic mu odkazuje, že si nebude určovať podmienky. Budete počuť aj krátke stanovisko Výbohovho advokáta Ondreja Laciaka. Na obvinenie jemu najbližšieho oligarchu reagoval aj Robert Fico. Predpovedá ďalšie zatýkanie a sľubuje, že keď sa zmení vláda, zmení sa aj prístup k vyšetrovaniu. V dnešnom podcaste sa dozviete aj o najnovšom vývoji v kauze Dobytkár – v ktorej už prokuratúra podala na súd obžalobu aj na Norberta Bödöra a Martina Kvietika. Moderuje Peter Hanák.

NAKA dnes obvinila oligarchu Miroslava Výboha, bývalú šéfku Finančnej správy SR Lenku Wittenbergerovú a aj niekdajšieho štátneho tajomníka rezortu financií za Smer Radka Kuruca. Najväčšou rybou je nepochybne oligarcha Výboh, ktorý mal údajne sprostredkovať úplatok pre Pellegriniho. V dnešnom podcaste budete počuť reportérku, ktorá sa tomuto prípadu venuje, krátke vyjadrenia advokátov obvinených Jozefa Brhela a Františka Imreczeho, pripomenieme si, ako na obvinenia reaguje Pellegrini. Kto je to Miroslav Výboh, si povieme prostredníctvom krátkych ukážok z knihy Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou. Moderuje Peter Hanák.

Pápež František bude v Šaštíne slúžiť omšu na poli. Kapacitu 350-tisíc ľudí sa podľa šaštínskeho duchovného Juraja Tirpáka nepodarí naplniť. Ľudia, ktorých sme sa pýtali, návšteva pápeža na očkovanie nepresvedčila. V dnešnom podcaste budete počuť reportáž zo Šaštína a množstvo užitočných informácií o návšteve pápeža Františka v tomto malom meste na Záhorí. Chýbať nebude ani kritický hlas – poslanec mestského zastupiteľstva Ján Šimurda a názor lokálnych obyvateľov. Nahrávali Peter Hanák a Rudolf Sivý.

Septembrová návšteva pápeža Františka na Slovensku sa bude konať počas tretej vlny pandémie. Nie je ohrozená narastajúcim počtom infikovaných? Pýtali sme sa hovorcu cirkvi Martina Kramaru, šéfa najsilnejšieho vládneho hnutia Igora Matoviča a Barbory Marekovej z Národného centra zdravotníckych informácií, ktorá sa podieľa na príprave návštevy. V súvislosti s návštevou pápeža Františka sa pripravujú aj dva protesty. Viac povie ich spoluorganizátor Metod Rybár. Moderuje Peter Hanák.

Tempo očkovania klesá a nezaberá kampaň, očkovanie bez registrácie ani výjazdy. Tretia vlna premorí deti, lebo tie nie sú očkované a pôjdu do škôl. Deti nakazia starších nezaočkovaných – a možno až tisíce z nich to bude stáť život. Budete počuť šéfa Národného centra zdravotníckych informácií Pavla Capeka a zdravotníckeho analytika Martina Smatanu. Nahrával Peter Hanák.

Vojna v polícii postavila proti sebe aj špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a jeho nadriadeného, ​​generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Daniel Lipšic poskytol Aktuálne veľký rozhovor. Jeho zásadnú časť budete počuť v dnešnom podcaste. Podľa Lipšica boli pri vyšetrovaní mafie tlaky vždy, no doteraz nikdy nevytváral antitím na brzdenie vyšetrovania. Pýtali sme sa aj na vysvetlenie ohľadom troch obvinených z krivej výpovede. Ohrozuje ich prípad najväčšie kauzy? Moderuje Peter Hanák.

Manipulácie so svedectvami sa netýkajú Tibora Gašpara, Norberta Bödöra ani Vladimíra Pčolinského, ale len okrajového prípadu podplácania Ľudovíta Makóa. Vyplýva to z uznesenia polície, ktoré majú k dispozícii viaceré redakcie, vrátane Aktualít. Jeden z obvinených však figuruje ako svedok voči Dušanovi Kováčikovi, avšak iba v jednom z dvoch prípadov možnej korupcie, a zďaleka nie je jediným svedkom. Viac povedia Ján Petrovič a Laura Kellöová. Vymýšľa si teda Robert Fico, keď tvrdí, že polícia manipuluje so svedectvami vo veľkých kauzách? Druhou témou dnešného podcastu je začiatok tretej vlny koronavírusu na Slovensku. Dnes totiž pribudlo až 82 nových prípadov. Budete počuť zdravotníckeho analytika Martina Smatanu. Kedy môžeme očakávať sprísňovanie opatrení? Moderuje Peter Hanák.

Najznámejšej súkromnej bezpečnostnej službe oligarchu Miroslava Bödöra po voľbách klesli tržby – a to až o tretinu. Napriek tomu firma Bonul zvýšila objem peňazí, ktoré drží v hotovosti. Druhou témou dnešného podcastu je, že prokuratúra pripravuje trestné stíhanie, v ktorom bude preverovať postup policajného prezidenta. Majiteľ Bonulu má v bankovkách 2 a pol milióna eur, čo je neporovnateľne viac hotovosti ako normálne držia iné veľké firmy. Viac povie náš investigatívec Martin Turček. Povieme si, o aké kšefty Bonul po zmene vlády prišiel, a na ktorých úradoch ešte dostáva zákazky. Druhou dnešnou témou je vyšetrovanie údajných manipulácií s výpoveďami svedkov, o ktorých hovorí opozícia. Šéf krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá dozoruje toto vyšetrovanie, Rastislav Remeta v rozhovore pre Aktuality naznačil, že vyšetrovať sa bude aj postup policajného prezidenta, ktorý mal pozastaviť rozbehnutú policajnú akciu.

Ministra vnútra Romana Mikulca bude parlament odvolávať až v septembri – ak dovtedy vydrží vo funkcii. Ak bude vojna v polícii pokračovať, môže na to funkciou doplatiť napríklad aj policajný prezident. Naznačuje to Juraj Šeliga z koaličnej strany Za ľudí. Poslancov OĽaNO sme sa pýtali, či Roman Mikulec nie je slabý minister, keď si nedokázal urobiť poriadok na inšpekcii. Budete počuť aj jedného z mála opozičných poslancov, ktorí dnes prišli do parlamentu – Tomáša Valáška. Nenastal už čas na splnenie volebných sľubov o reforme inšpekcií ozbrojených zložiek? V dnešnom podcaste vám pustíme aj časť rozhovoru s Ľubomírom Daňkom, šéfom policajného tímu, ktorý v rámci NAKA vyšetruje najvážnejšie kauzy – práve tie, pre ktoré chce opozícia odvolávať ministra.

Slovenskí vysokoškoláci neštudujú iba pre diplom či titul, no na život po škole sa necítia byť pripravení, tvrdí Renáta Hall na základe reprezentatívneho prieskumu, ktorý medzi samotnými študentmi zorganizovala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Pandémiu, podľa študentov, univerzity zvládli, no úroveň výučby bola oproti prezenčnému štúdiu neporovnateľná. Študujú zvyčajne to, čo si sami vybrali a čo ich naozaj zaujíma, no vysoká škola ich na ďalší život vraj nepripravuje. To je zrejme kľúčové vysvedčenie, ktoré vystavilo našim univerzitám zhruba 20 000 vysokoškolákov. Na ich Alma mater im chýba viac praxe, absentujú aj renomovaní profesori zo zahraničia no a prekvapujúco im štúdium neponúka ani dostatočný rozvoj takej kľúčovej zručnosti akou je dnes znalosť cudzieho jazyka v nimi študovanom odbore. V akom stave sú teda naše vysoké školy a ako zasiahla pandémia univerzitné vzdelávanie? Ak dnes už vieme, že dištančné vzdelávanie cez internet nedosahovalo na základných školách ani polovičnú úroveň vzdelávania pred koronou, čo pandémia urobila so vzdelávaním vysokoškolákov? No a ako sa vlastne mladí ľudia v doslova kľúčovom čase svojho života vyrovnali s absenciou reálneho kontaktu so svojimi spolužiakmi i profesormi? Témy pre Renátu Hall so Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

NAKA versus bývalá bezpečnostná a politická elita no a policajná inšpekcia versus NAKA. A aké hry dnes hrá SIS nevieme. Pochybili elitní vyšetrovatelia prominentných káuz alebo je táto vojna policajtov o čoraz viac sa sťahujúcej slučke okolo Roberta Fica a jeho politickej kamarily? A spúšťa očkovanie v spoločnosti novú železnú oponu? Témy a otázky pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Očkovanie sa stalo novou deliacou čiarou, spoločnosť sa čoraz viac polarizuje v téme, ktorá mala pôvodne skôr spájať a zjednocovať. Celé Slovensko pritom doslova čaká na príchod tretej pandemickej vlny a žije obavami z jej možných dopadov. Tejto vlne však budeme čeliť mimoriadne rozdelení i zradikalizovaní. Radikalizuje sa aj politická scéna, ktorá čoraz viac načúva hlasom populizmu a volaniu po bezbolestných riešeniach. No a vojna policajtov pokračuje aj v našich silových zložkách. Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Slovenská poviedka žne úspechy v zahraničí. A nie hocaká – vojnová poviedka najmladších autorov. S pódiovým umiestnením sa len pred pár dňami vrátila z bulharského Burgasu Dominika Pašuthová, úspešná absolentka kvinty na bratislavskej Spojenej škole sv. Uršuly. Celkové druhé miesto získala v medzinárodnej literárnej súťaži bulharsko-izraelského centra Alef s ústrednou témou – „Kto zachráni jeden ľudský život, zachráni celý svet“. Úspech jej prinieslo literárne spracovanie príbehu záchrany bratislavského židovského dievčaťa Gabriely Karin z obdobia druhej svetovej vojny. Súťaž organizuje bulharské centrum Alef, ktoré je platformou spolupráce medzi židovskou a bulharskou kultúrou. Má medzinárodný charakter. Takmer dve stovky účastníkov pochádzali z piatich krajín – z Bulharska, Izraela, Poľska, Nemecka a zo Slovenska. „Dúfam, že sme sa poučili a nebudeme takí hlúpi, aby sme si nedali pozor na rovnaké nástrahy, aké tu boli v minulosti“, reaguje mladá autorka Dominika Pašuthová. V rozhovore rozpovie, ako sa vysporiadala s temnou témou holokaustu. Tí, čo zaň boli zodpovední počas vojnového Slovenského štátu, boli podľa nej „pyšní“. „Ak sme boli počas židovského pogromu v Bratislave svedkami neľudských krutostí, boli sme rovnako svedkami hrdinstva tých, ktorí sa prenasledovaným židom snažili pomáhať“, dopĺňa Dominikina pedagogička Lenka Muržicová, inak držiteľka titulu Učiteľ Slovenska. Moderuje Jaroslav Barborák.

Teroristi a organizovaní zločinci – také zdôvodnenie mala použiť orbánova vláda na to, aby mohla špiclovať novinárov a ľudskoprávnych aktivistov. Dlhoročné špehovanie tisícok novinárov, aktivistov, ale aj bežných učiteľov či farmárov autoritárskymi vládami, vrátane tej maďarskej, odhalil projekt Pegasus, v ktorom pracovala aj investigatívna reportérka Pavla Holcová. Špehovanie mobilných telefónov si mali objednať vlády Kazachstanu, Azerbajdžanu, Bahrajnu, Rwandy, Mexika, ale aj susedného Maďarska. Zneužívanie tisícok mobilov odhalila doslova mravenčia práca 16tich médii v rámci projektu Pegasus, na ktorom sa podieľala aj Pavla Holcová. Tá avizuje, že zatiaľ ide iba o špičku ľadovca a rozsah špehovania - napríklad vládou Viktora Orbána, môže byť ešte oveľa väčší a bude siahať aj do politických vôd. O čom hovorí najnovšia kauza masívneho špičlovania novinárov a prečo sa Viktor Orbán neváhal správať k novinárom či aktivistom ako ku teroristom a organizovaným zločincom? Zmení táto kauza spôsob práce investigatívnych novinárov a prečo je tak veľmi dôležité aby novinári chránili svoje zdroje informácií? A sú ešte naše mobilné telefóny bezpečné pred očami a ušami zvedavých vlád? V Aktualitách Nahlas odpovie šéfka českého portálu Inestigace.cz Pavla Holcová. Moderuje Braňo Dobšinský

My tu oslavujeme už aj taký štandard, ako je otvorenie verejných toaliet v najväčšom parku hlavného mesta štátu. Nečakáme excelentnosť, nevieme ju oceniť a už ju dokonca ani nespoznáme, hovorí sociológ Michal Vašečka. Narastajúca nedôvera, to je dnes zrejme kľúčový fenomén slovenskej spoločnosti. Nedôverujeme vede a vedcom snažiacim sa o kolektívnu vakcinačnú imunitu, no vzbura davov zasiahla aj Ústavný súd, ktorý stopol referendum o predčasných voľbách. Prestali sme dôverovať politikom, ale prestali sme veriť aj vedcom či iným autoritám. Ako spoločenstvo sa rozpadáme a stácame už i nádej, že to aspoň teoreticky môže byť niekedy aj lepšie. Čaká nás tak len ďalší úpadok a rozklad. Slovenská spoločnosť sa tak stáva mimoriadne manipulovateľná, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Narastajúca nedôvera podľa neho tak doslova rozkladá celú spoločnosť a oslabuje i našu vzájomnú súdržnosť a schopnosť vidieť problémy či útlak a diskrimináciu iných. Prečo sa stalo očkovanie doslova talebovskou "Čiernou labuťou", teda témou, ktorá dokáže spoločnosť úplne rozvrátiť? Kam zmizli politici s víziami a hodnotami a prečo tí, ktorí by spoločnosť mali viesť sa naopak nechajú viesť internetovým davom? Prečo mizne rešpekt k autoritám ako sú Ústavný súd alebo vedci, no a napokon - ako to, že sa toľkí z nás doslova stratili v modernej spoločnosti 21. storočia a prečo zo Slovenska čoraz viac utekajú naše najlepšie mozgy? V podcaste Aktuality Nahlas odpovie sociológ Michal Vašečka. pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť vyhlášky o povinnej karanténe pre neočkovaných, sa od pondelka opäť menia pravidlá na hraniciach. Komplikovane sa bude cestovať aj očkovaným prvou dávkou - nielen nezaočkovaným. Ako je možné, že máme na Slovensku nariadenia, ktoré následne ústavný súd zmietne zo stola? Je toto finálna zmena alebo môžeme čakať ďalšie? Na to sa v podcaste pýtame štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa (SaS). V podcaste budete počuť aj rozhovor s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou o situácii v Za ľudí - otvorene hovorí o možnom odchode zo strany aj s jej frakciou. Pýtal sa jej Tomáš Kyseľ. Moderuje Denisa Hopková.

Čínske trhy a tašky s hotovosťou, napríklad na úplatky? Aj niečo také sa mohlo diať na Slovensku. Dvojročná práca investigatívnych novinárov ukazuje ako ázijskí obchodníci v Európe disponujú obrovskými balíkmi nelegálnej hotovosti, o ktorú mali prejaviť záujem aj našinci. Prečo by sa o takú nelegálnu hotovosť Slováci zaujímali? Tak napríklad na ukrytie svojich ziskov z nelegálne vyplatených vratiek DPH či vyplácanie možných úplatkov aj pre funkcionárov. „Tak ako to poznáme vo veľa pripadoch ázijskí obchodníci na čínskych trhoch predávajú bez bločku, sú to v podstate špinavé peniaze," vysvetľuje Sabo s tým, že ich potrebujú zlegálniť ak ich chcú poslať naspäť do Číny a kúpiť tovar. Len za dva roky, pri pár firmách, investigatívci vystopovali 116 miliónov eur, ktoré odtiekli zo Slovenska cez čínske práčky do Ázie. „Čo sa týka prania špinavých peňazí, tak je to bezprecedentné," hovorí v podcaste investigatívny novinár Aktuality.sk Peter Sabo, ktorý na kauze pracoval dva roky. Ako mala fungovať tak schéma? „Tak ako je to aj vo výpovediach, niekto prišiel do Bratislavy na Starú Vajnorskú, kde sa nachádza veľa čínskych obchodníkov a prišiel si pre hotovosť v 5-eurovkách či 10-eurovkách a potom ich mohli využiť napríklad na úplatky alebo iným spôsobom legalizovať," opisuje. Novinár ďalej v podcaste spomína ako konkrétne sa im podarilo vystopovať 116 miliónov eur cez práčky do Ázie, čo s tým môžu mať takáčovci či bývalí vyskopostavení príslušníci SIS. Je vôbec možné, aby takýto biznis fungoval dlhé roky bez povšimnutia? V podcaste sme na to pýtali Xénie Makarovej z nadácie Zastavme korupciu. Moderuje Denisa Hopková.

Referendum o predčasných voľbách nie je rozhodne uzavretá téma aj pre samotnú koalíciu. Hoci Borisa Kollára stopol rokovací poriadok parlamentu, ktorému šéfuje, hnutie Sme rodina sa svojich plánov nevzdáva a prichádza aj s predstavou - vedia si predstaviť inšpirovať sa tzv. lotyšským modelom. Dôležitá je teda v tejto chvíli politická zhoda medzi koaličnými partnermi - tu však niektorí kategoricky odmietajú a iní budú o tom ešte diskutovať. Otázny je napríklad postoj expremiéra a ministra financií Igora Matoviča a postoj poslancov jeho hnutia. Podľa poslanca Oľano a člena ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka razí šéf hnutia iný názor. „Osobne si myslím, že aktuálne ma iný názor ako ja alebo ako je to v našom volebnom programe,” hovorí v podcaste. Budete tiež počuť poslanca SaS Ondreja Dostála a politológa Radoslava Štefančíka. Ako by mohla vyzerať taká zmena ústavy? V podcaste sa o tom rozprávame s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom z Právnickej fakulty UK. Slovensko by sa tak priradilo k jednému z mála krajín. „V Lichtenštajnsku a Lotyššku takéto niečo existuje a v celej zvyšnej Európe nie," hovorí Bujňák. Moderuje Denisa Hopková.

Delta variant sa šíri vo svete a v niektorých krajinách už vo výraznej miere prevláda. Napriek tomu dnes Británia hovorí o tom, že sa chcú s covidom naučiť žiť. Za akých okolností je to možné, čo to znamená pre nezaočkovaných a môžeme to pokladať za začiatok konca pandémie? „Očkovanie bol vždy nástroj ako to ukončiť. Problém je, že máloktorá krajina má úroveň zaočkovanosti ako Británia, Kanada či Izrael,” vysvetľuje bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. „Názor Británie je, že keď zaočkovali viac ako 90% ľudí nad 50 rokov, tak majú najkritickejšiu skupinu chránenú a nechajú ostatných vysporiadať sa s nákazou,” približuje s tým, že v Británii majú vďaka vysokej zaočkovanosti nízky počet úmrtí. Aj to však vyvoláva kritické hlasy. Podľa Smatanu je jediná cesta očkovanie - na Slovensku za nízky záujem môžu podľa analytika aj niektorí politici. „Ministerstvo zdravotníctva sa môže trápiť kampaňami, keď je takáto veľká antikampaň a úroveň neistoty, ktorú viacerí politici šíria, tak je to neefektívne a veľká škoda." Kritizuje tiež kam až zašli antivaxeri a konšpirátori. „Vynadaj svojmu epidemiológovi či analytikovi - je to ako na futbale, keď sa hrá dedinská liga a človek mohol vynadať svojim hráčom. Tak sa to stal štandard, akurát že to už prešlo za rozumnú racionálnu hranicu.” Moderuje Denisa Hopková.

František Imrecze či Ľudovít Makó majú vypovedať o utajených schôdzkach, na ktorých mala podľa ich slov vládna moc na čele s Robertom Ficom preberať diskreditáciu politických protivníkov. Imrecze a Suchoba majú ukazovať aj na Petra Pellegriniho a hovoriť o úplatku. "Bez ohľadu na to ako sa to posunie im to politicky škodí. Budú musieť venovať viac energie ako za posledný rok vyviňovaniu sa," opisuje v podcaste autor investigatívnych textov Vagovič. O najnovších zisteniach sme sa rozprávali so šéfom investigatívneho tímu Aktuality.sk a komentátorom Marekom Vagovičom. Moderuje Denisa Hopková.

Je za nami týždeň, v ktorom sme sa bližšie dozvedeli, ako mohla vládna moc na čele s Robertom Ficom ovplyvňovať diskreditáciu politických protivníkov, či naopak chrániť „svojich ľudí“ pred zákonom; rovnako sme boli svedkami verdiktu ústavného súdu o protiústavnosti otázky, ktorou chcela opozícia skrátiť volebné obdobie a reakcií naň; a pred špecializovaný trestný súd sa posadila niekdajšia hlava špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, paradoxne v prípade mafiánskej skupiny takáčovcov. To je len čas higlightov odchádzajúceho prvého prázdninového týždňa, ktorý bol rekordným aj na horúčavy. Obzrieme sa za ním s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a komentátorom portálu Aktuality.sk „Vôbec ma neprekvapili reakcie Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Borisa Kollára a Igora Matoviča na verdikt ústavného súdu. V službách populizmu sú ochotní povedať a podporiť čokoľvek, čím sa zapáčia svojim voličom. Neopierajú sa pritom o tradíciu demokratických inštitúcií či o rešpekt k zákonu a ústave“, reaguje Bárdy. „Ukazuje sa, že Andrej Kiska nebol až tak ďaleko, keď hovoril, že Slovensko je mafiánskym štátom“, šéfredaktor Bárdy takto reaguje na aktuálne súdne procesy, v ktorých napríklad kajúcnik Ľudovít Makó hovorí o 50 tisícovom úplatku pre niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, či otvorene hovorí o stretnutiach na úrade vlády za prítomnosti Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, kde sa mala pilotovať diskreditácia politických protivníkov. „Treba povedať, že o podobných stretnutiach a veciach, ktoré kontextovo zapadajú do týchto udalostí, hovoria aj ďalší obvinení nezávisle od seba. Nemyslím si, že Robert Fico a Peter Pellegrini dnes spávajú pokojnejšie ako pred dvomi-tromi rokmi. Predpokladám, že je to pre nich stresujúce.“ V právnom štáte však musia byť podľa šéfredaktora Bárdyho obvinenia podložené neprestrielnymi dôkazmi, čo je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Moderuje Jaroslav Barborák.

“Nikam nechodiť, nestretávať sa, nepovzbudzovať“. Letné olympijské hry Tokyo 2021. Aj tak majú vyzerať podľa šéfa našej výpravy Romana Bučeka. Za týmto 180 stupňovým obratom je podľa neho pandémia koronavírusu. Tá má byť aj za doteraz najmenšou slovenskou olympijskou účasťou. Valné zhromaždenie Slovenského olympijského a športového výboru v závere minulého ýždňa odobrilo 39 člennú slovenskú výpravu. „Ak by sme uzatvorili účasť pri tomto číslo, bude to historicky najmenší počet športovcov na olympijských hrách“, tvrdí Roman Buček. Práve dnes odlieta do dejiska 32. letnej olympiády prvá skupina slovenských športovcov. Ide o vodných slalomárov, ktorí budú mať možnosť trénovať na novom kanáli. S odchodom ďalších skupín sa počíta po 12. júli. Vedenie slovenskej výpravy odlieta 14. júla. Vzhľadom na stále prítomnú pandémiu japonské úrady predlžujú ich stav „seminúdze“ a olympionikom „naordinovali“ množstvo obmedzení. Už dva týždne pred odchodom musia napríklad plniť špeciálnu aplikáciu podrobnými informáciami o zdravotnom stave. 96 hodín pred odchodom musia absolvovať jeden PCR test, 72 hodín ďalší, ktoré sú podmienkou odletu do Tókia. Po prílete ich čakajú ďalšie testy, ktoré budú vstupenkou do olympijskej dediny. A tam budú musieť podľa Romana Bučeka viesť až „rehoľný“ spôsob života s jediným cieľom: odviesť čo najlepší športový výkon, po ktorom sa väčšinou hneď aj vydajú na spiatočnú cestu domov. „Obmedziť maximálne sociálne kontakty okrem tých nevyhnutných k podaniu športového výkonu je jedna z prvých podmienok organizátorov tokijskej olypmiády“, vysvetľuje šéf slovenskej výpravy. „Je to samozrejme tlak na psychiku športovcov a nevylučujem, že sa môže negatívne podpísať pod ich výkony“, dodáva. „Pravdu povediac, neviem si to predstaviť, lebo podobné obmedzenia sme doteraz na olympiádach nezažili“ Aká bude už raz odložená letná olympiáda v Tókiu? Téma pre šéfa jej slovenskej výpravy Romana Bučeka. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na covid môže na jeseň zomrieť 42-tisíc seniorov – konštatovanie, ktoré v kontexte možnej tretej vlny a agresívneho delta variantu naformuloval dátový analytik a ekonóm z platformy veda pomáha Martin Šuster. „Toto je ilustrácia toho, čo by sa mohlo stať, keby sme nič neurobili“ tvrdí. „S covidom sme v situácii, že ak sa výrazne nezlepšíme v očkovaní, tak tie úmrtia môžu byť na jeseň až také vysoké“. Ak bude smrtnosť rovnaká ako minulú jeseň, tak podľa dátového analytika Šustera zomrie 35% osemdesiatnikov, čo sa infikujú - čiže 19 582 z 55 333. Medzi sedemdesiatnikmi umrie vyše 20% infikovaných a medzi šesťdesiatnikmi skoro 8%. Celkovo môže na kovid zomrieť podľa Martina Šustera každý desiaty nezaočkovaný senior. Cestou zlepšenia má byť samotné očkovanie a jeho dostupnosť cez obvodných lekárov a prostredníctvom výjazdových tímov. Výjazdové očkovacie tímy by pokryli oblasti, ktorým chýbajú aj obvodný lekári. „Ak by začali očkovať všetci obvodní lekári, na každého by pripadla približne stovka ľudí na zaočkovanie. Ak by jeden lekár denne po ordinačných hodinách zaočkoval napríklad troch ľudí, do konca leta by sme boli vybavení a v bezpečí“. Podľa analytika Šustera by pomohlo aj zjednodušenie prihlasovania, aby bolo prístupné aj menej technicky zdatným starším ľuďom. Vzhľadom na rýchlosť šírenia delta variantu má byť do konca roka po epidémii. „Tá delta sa bude šíriť tak rýchlo, že to už nedokážeme naťahovať. Tento vírus je dvakrát infekčnejší. A hlavne nebude vôľa mať také prísne opatrenia, ako počas druhej vlny. Takže do konca roka každý z nás imunitu získa, či už zaočkovaním alebo prekonaním nákazy.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Tretia vlna nezničí naše zdravotníctvo, ale zničí nás ako spoločnosť a ktokoľvek po tejto vláde príde, prevezme rozorvanú krajinu. Tretia vlna je nezvratná, nechoďme preto do nej s takou veľkou dávkou nedôvery ako tu panuje dnes, varuje biochemik Pavol Čekan. Jedinou cestou ako pandémiu zlomiť a obstáť v blížiacej sa tretej vlne je podľa biochemika Pavla Čekana očkovanie. Na Slovensku však čoraz viac bujnie antivaxerské hnutie živené aj mnohými politikmi a ďalšími vplyvnými postavami verejného života. Množstvo z nás zápasí aj s celkom obyčajnými a ľudsky pochopiteľnými obavami - či jednoducho strachom, z možných nežiadúcich účinkov vakcín. Šíri sa i množstvo až nepochopiteľných mýtov či doslova medicínskych bludov. Ako to teda s tým očkovaním vlastne je a zaberá i na stále nové a nové varianty vírusu? A prečo je vakcinácia tak veľmi dôležitá, keď už vieme, že nedokáže zabezpečiť stopercentnú ochranu pred Koronou? Ako bude vyzerať ďalšia pandemická vlna a sme na ňu pripravení lepšie ako pred rokom? Témy a otázky pre biochemika Pavla Čekana. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Ak by niekto chcel aby vládna koalícia skončila, ale nechcel by za to byť zodpovedný, správal by sa ako Matovič, tvrdí politológ Jozef Lenč. Za nejednoznačnú podporu si tak podľa neho môže aj samotný expremiér. A v čom je pointa lietajúceho auta AirCar? Odpovie jeho konštruktér Štefan Klein Vládna koalícia opäť čelila skúške súdržnosti, bývalý premiér a šéf vládneho OľaNO síce pokus opozície o jeho odvolanie z vlády prežil, hlasovanie však odhalilo vysokú miery nedôvery medzi vládnymi partnermi. Napriek tomu, že koalícia disponuje ústavnou väčšinou sa totiž proti jeho odvolaniu jasne vyslovilo iba 67 poslancov. Potvrdzuje sa tak starý politický bonmot, v ktorom sa koaličný partner považuje za najvyšší stupeň nepriateľa? Dokedy sa dá takto zmysluplne vládnuť a nehrá sa tu už iba o to kto bude pred voličmi vinníkom prípadných predčasných volieb? Témy a otázky pre Jozefa Lenča, politológa z Univerzity svätého Cyrila a Metoda. Slovensko ale nie je iba jeho politika plná negatívnych emócii, osobných útokov a parlamentného divadla, Slovensko to je aj o mimoriadne inšpiratívnych príbehoch ľudí, ktorí si vytrvalo idú za svojimi nápadmi a plnia si tak aj svoje detské sny. Medzi takéto príbehy patrí aj príbeh auta, ktoré vie lietať – AirCar, konštruktéra a dizajnéra Štefana Kleina. A my vám tento príbeh predstavíme v druhej časti nášho dnešného podcastu. Pekný deň s Aktualitami Nahlas želá Braňo Dobšinský

Máme plné ústa rečí o rodinách či detičkách no keď naše deti potrebujú skutočnú pomoc, tak tam jednoducho nie sme, tvrdí primár psychiatrickej kliniky NÚDCH Ján Šuba. Na Slovensku rastie počet detí s poruchami príjmu potravy, rastie počet deti, ktoré zápasia s úzkosťami, panikou či depresiami, narastá aj počet detí, ktoré sa režú, pália či sa inak sebapoškodzujú a vzrastá i počet detí, ktoré svoje problémy riešia alkoholom, tabletkami či inými závislosťami. Sú skrátka v problémoch a pýtajú si našu pomoc. Na Slovensku je však menej ako 50 detských psychiatrov a štát nemá ani dostatok urgentných lôžok či lôžok v doliečovacích zariadeniach. Čo teda dnes trápi detské duše a čo im vieme reálne ponúknuť keď zápasia s úzkosťami, depresiami či majú niekedy taký veľký strach, že by radšej zvolili odchod z tohto sveta? A s akými problémami zápasí slovenská detská psychiatria? Témy pre primára kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb Jána Šubu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský