Ráno Nahlas 🎙

Dediny zrovnané so zemou, desiatky zranených, šiesti mŕtvi, to všetko výsledok ani nie hodinového vyčíňania tornáda. Nie však vo vzdialenej Amerike, ako sme boli zvyknutí doteraz, ale pár kilometrov od slovenskej hranice na južnej Morave. Čo sa to deje? Je to dôsledok radikálne sa meniacej klímy, alebo výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlá? Téma pre lovca búrok Richarda Tótha, ktorý sa im profesionálne venuje už desaťročie. Tornádo z južnej Moravy malo podľa ČHMÚ silu štvrtého z piatich stupňov Fujitovej stupnice. Rýchlosť rotácie v ňom dosahuje podľa Richarda Tótha 300 km/h. „Nebezpečné nie je samotné tornádo, ale fakt, že pri dotyku so zemou všetko rozmetá a berie so sebou. Najväčšie škody robia trosky pri spodku tornáda“, tvrdí slovenský lovec búrok. Pozorovaniu a dokumentovaniu búrok sa Richard Tóth venuje už viac ako desaťročie. S priateľmi založili aj platformu stormchasers.sk „Tam lietali autá, ktoré majú viac ako tonu. Vieme si predstaviť, akú silu mal tento živel.“ Aj vzhľadom na klimatické zmeny budeme v našom geografickom priestore podľa Richarda Tótha konfrontovaní s výskytom nebezpečných tornád častejšie. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Dobšinský, to je dokonalé divadelné predstavenie so skvelými kulisami, skvelou dramaturgiou a perfektnými kostýmami, ale tá pôvodná folklórna rozprávka - ako rozprávanie pri kozube, je niečo úplne iné," tvrdí literárna vedkyňa Jana Piroščáková. Bol teda Pavol Dobšinský otcom alebo cenzorom slovenskej ľudovej rozprávky? Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami – tam, kde sa piesok lial a voda sa sypala. Áno, takéto rozprávkové príbehy nás sprevádzajú prakticky od kolísky a často sú to i tie úplne prvé príbehy, ktoré formujú náš pohľad na svet. Rozprávky pritom pôvodne boli doslova hororovými príbehmi na ukrátenie dlhých a temných večerov a až časom sa z nich stali mravoučné „exemplá“ na výchovu detí, hovorí literárna vedkyňa Jana Piroščáková. No a v tých slovenských hral kľúčovú rolu editora - no aj ich cenzora, Pavol Dobšinský. Kam putoval Nebojsa, boli 12. mesiačikovia ľudožrúti a kto bol slovenským Modrofúzom? Prečo je v rozprávkach toľko krutosti a môžu rozprávky liečiť zranené detské duše? Komu boli rozprávkové príbehy pôvodne určené, ako prispeli k nášmu národnému sebauvedomeniu a kým bol pre slovenskú rozprávku Pavol Dobšinský? Témy pre literárnu vedkyňu Janu Piroščákovú. Počúvate rozprávkové Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Expert na konšpirácie a vzdelávanie a hovorca českých elfov Bohumil Kartous hovorí, že treba regulovať Facebook a Google. Ako by malo na dezinformácie reagovať slovenské školstvo? Konšpirácie v čase pandémie zabíjajú konkrétnych ľudí. Čo sú efektívne riešenia? Kto môže za to, keď z dieťaťa vyrastie konšpirátor? Podľa Bohumila Kartousa rodičia. Čo môže zmeniť štát a školstvo? Pomôže naliať peniaze do školstva? Ľudia veria, že školy fungujú dobre. Je to zásadný omyl - Slovensko aj Česko má pri pohľade na naše dnešné školstvo katastrofálnu perspektívu, obzvlášť v porovnaní s inými vyspelými krajinami. Má zmysel duálne a špecializované vzdelávanie napríklad na učňovkách? Alebo by sme mali v 21. storočí učiť úplne inak? Na Slovensku aj v Česku máme podľa Bohumila Kartousa priveľa detí na učňovkách a odborných stredných školách, pričom svoju kvalifikáciu vôbec nevyužijú. Navyše, ľudia v tomto storočí sa budú musieť vzdelávať celý život.

Jednou z najväčších obetí tejto pandémie bude vzdelanostná úroveň našich detí. Hodnotu vzdelanosti síce radi verbálne deklarujeme, ale keď si máme vybrať či zavrieme fabriky alebo školy, vždy sa rozhodneme pre fungovanie fabrík, nie škôl, tvrdí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Pandémia podľa neho prehĺbila aj rozdiely medzi deťmi podľa ich sociálnych pomerov. Pandémia doslova demaskovala všetky neduhy nášho školstva a odhalila i jeho nepripravenosť na výzvy modernej doby. Deti namiesto školy sedeli celé mesiace doma, pred počítačmi – teda, pokiaľ nejaký počítač ako i pripojenie na sieť vôbec mali. No a práve tu je problém, aktuálny prieskum medzi učiteľmi druhého stupňa základných škôl opätovne potvrdil, že celé tisícky detí sa do takzvaného dištančného vzdelávania vôbec nezapájalo alebo jednoducho žiadnu výučbu neabsolvovalo. Navyše, sklz vo vzdelaní tých detí, ktoré sa dištančne vzdelávali, môže byť podľa ich učiteľov dva až štyri mesiace. No a nevyznamenalo sa ani ministerstvo školstva, ktoré väčšina učiteľov oznámkovala chabou trojkou. Aké dôsledky teda bude mať táto doba zavretých škôl na vzdelanostnú úroveň našich detí a dá sa výpadok v ich vzdelaní ešte nejako kompenzovať? Ako to, že sa stále viac a viac otvárajú nožnice medzi deťmi podľa toho z akých sociálnych pomerov pochádzajú? Prečo je hrozba prepadnutia tisícok detí možnou matkou ich ďalších neúspechov a tuší vôbec ministerstvo školstva čo sa mu to deje v rezorte? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

„Stojíme pred letom, ktoré bude ešte horšie ako to minuloročné“ – Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu, tak reaguje na vyhliadky tohtoročnej dovolenkovej sezóny na Slovensku. Na jednej strane k nim prispievajú dozvuky polročnej praktickej odstávky, ktorú sektoru „nanútila“ pandémia. Na druhej aj nejednoznačnosť opatrení, ktoré majú oddialiť či predísť ďalšej pandemickej vlne. Leto a dovolenky v pandemickej dobe, ročník dva. Alebo: po lete a dovolenkách s pandémiou spred roka. Čo nás čaká a čo nás neminie, v čom bude táto sezóna iná od minoloročnej? Ako do nej zasiahne úroveň zaočkovanosti a zostanú opäť hotelierom a majiteľom rekreačných zariadení oči pre plač? Už len vzhľadom na polovičnú návštevnosť či počet prenocovaní spred roka? Téma pre Mareka Harbuľáka, prezidenta Zväzu cestovného ruchu a gen. manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií. Moderuje Jaroslav Barborák.

Naše deti trápi osamelosť, boja sa sklamať naše očakávania i svoje okolie a keď sa dostanú až na hranu a chcú si siahnuť na život, nemajú sa niekedy ani s kým o tom porozprávať, hovorí psychológ a programový riaditeľ internetovej poradne pre mladých Marek Madro. Pandémia a všetky tie protiepidemické opatrenia nesmierne dôsledne preverili našu psychickú odolnosť i výdrž no a zavreté školy - v kombinácii s prakticky zrušenými mimoškolskými aktivitami a nutnosťou žiť s rodičmi takpovediac na jednej kope zasa tvrdo otestovali psychické limity našich detí. Čísla pritom hovoria neúprosnou rečou, iba za 5 mesiacov tohto roka linky iba jednej z internetových poradní zaznamenali tisícky volaní detí. Detí, ktoré zúfalo trápila nielen osamelosť, ale aj domáce násilie či sexuálne obťažovanie no odborníci museli v stovkách prípadov intervenovať aj pri niečom, čo si mnohí z nás odmietajú čo i len pripustiť – pri pokusoch o samovraždu. Áno, i toto je svet našich detí. Svet, v ktorom sú na mnohé z toho, čo sa na nás valí a čo desí aj nás dospelých niekedy tak strašne samé a slabé. Práve pre pre ne je tu internetová poradňa Ipčko, ktorá už ale otvorila aj svoj prvý nízkoprahový klub v ktorom môžu nenásilne a najmä anonymne vyhľadať odbornú pomoc. O tom, prečo sú dnes mladí ľudia tak veľmi osamelí, prečo si chcú siahať na vlastný život a ako im vtedy pomôcť, ale aj o tom, ako bojovať s hrozbami kyberpriestoru a ako pri nich stáť, keď sa stali objektom zneužívania či kybervydierania, budeme hovoriť s programovým riaditeľom IPčka Marekom Madrom Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Vyše milión šesťstotisíc sporiteľov, čo je viac ako polovica všetkých pracujúcich na Slovensku, prekročených jedenásť miliárd naakumulovaných eur a v garantovaných a teda menej výnosných až 65 percent úspor. Správa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností zo začiatku minulého týždňa. Jožo a Fero, virtuálni priemerní Slováci. Pričom ten druhý žije v „paralelnom vesmíre“, ktorým má byť Slovensko s moderným druhým pilierom. Ak by prvý po štyridsiatich rokoch dostával mesačne k štátnemu dôchodku stovku, ten druhý ešte o 133 eur viac. Alebo iný príklad: Ak by súkromné dôchodkové úspory Slovákov zhodnocoval NovýZéland, dôchodková asociácia by dnes nepísala o jedenástich ale o vyše dvadsiatich miliárdách. Pohľady Ľudovíta Ódora, viceguverného Národnej banky. Štát by mal podľa neho garantovať, aby súkromné dôchodkové účty slušne zarábali aj bez aktívneho zasahovania ich majiteľov. „Je potrebné systém nastaviť tak, aby aj keď človek neurobí žiadne aktívne osobné rozhodnutia, tak by tá investičná stratégia bola preňho dobre zvolená“, tvrdí. S Ľudovítom Ódorom sa pozrieme na návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme u nás. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ministerstvo zdravotníctva chystá veľkú reformu nemocníc. Čo to prinesie pacientovi, povie šéf reformnej sekcie ministerstva, Oskar Dvořák. Podľa neho ak nič neurobíme, bude v zdravotníctve bordel - a reforma v ňom má upratať. Lekárska komora protestuje, že ide o zníženie počtu lôžok v nemocniciach, ktoré je hazardom so zdravím občanov – a ľudia budú musieť viac cestovať za lekármi. Reforma vychádza zo stratifikácie nemocníc, ktorú sa exministerke Kalavskej nepodarilo presadiť. Čo bude tentoraz inak? Moderuje Peter Hanák.

Policajná razia v Moldave nad Bodvou po ôsmich rokoch. Ak vtedy zostala po polhodinovej akcii po policajtoch spúšť a Rómovia s modrinami po obuškoch či bez zubov, neskôr sa z týchto Rómov stali obvinení a obžalovaní. Napriek tomu, že policajti pri razii nezadržali nikoho hľadaného a rovnako nenašli nič ukradnuté. Razia podľa pozorných pozorovateľov nie ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia rómskej osady sa totiž rozhodli brániť. Ako sa to celé skončilo a čím si museli prejsť a aké otázky prípad vyvoláva aj dnes – na to sa pozrieme so Samom Marcom, ktorý o ňom napísal knihu. „Sme tu my, Slováci a sú tu oni Rómovia, to je v nás“, tvrdí Marec. Toto podvedomé nastavenie spoločnosti podľa neho umožnilo, že prišlo aj k razii v rómskej osade v Moldave nad Bodvou s výsledkami, ako ich už pozná história. Zo zbitých a doráňaných Rómov sa neskôr stali obvinení a čelili obžalobám z krivých výpovedí. „Ak by sa vtedy nezačali brániť a nemali by pri sebe ľudí ako Lýdia Šuchová či Roman Kvasnica, systém by ich zomlel“, tvrdí Samo Marec. „Pre politikov typu Robertov Kaliňáka a Fica by pritom zostali len odpudivou témou do volebných kampaní“, dodáva. Po ôsmich rokoch si vypočuli oslobodzujúce rozsudky. O prípade vznikla aj kniha Roky bezprávia – Neuveriteľný príbeh razie v Moldave. Moderuje Jaroslav Barborák.

Doplácame na to, že sme hneď na začiatku nezmenili systém výberu policajných funkcionárov. Je absurdné aby náš minister vnútra niesol politickú zodpovednosť za policajných funkcionárov ficovej vlády. V drvivej väčšine tam vybrali ľudí, ktorí neboli lojálni zákonu, ale politikom, ktorí ich tam nominovali. Treba preto urýchlene zmeniť príslušný zákon, hovorí na margo aktuálnej situácii v našich bezpečnostných zložkách podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). „Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim. Ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim.“ Tak táto riekanka je v posledných dňoch takmer ako akýsi hyperbolizovaný spravodajský opis situácie v našich bezpečnostných zložkách. Podľa Grendela dnes na Slovensku vrcholí zápas o ďalšiu podobu právneho štátu – ako i jeho očistu od korupcie, klientelizmu či zneužívania politických vplyvov na orgány činné v trestnom konaní. O boji za právny štát však rovnako tak hovorí aj opozícia. Tá koalíciu obviňuje z jeho rozvratu a šíri teórie o politických väzňoch či manipulácii káuz, ktoré sa týkajú jej nominantov. Jedným z terčov tohto súboja je aj minister vnútra, ktorého sa práve v týchto chvíľach v parlamente pokúša opozícia odvolať. Čo sa to teda vlastne deje a dá sa tu už hovoriť o vojne policajtov? Prečo potrebuje prezidentka a premiér prísť do centrály SIS na utajené stretnutie s vedením bezpečnostných zložiek a silovými ministrami? Môžeme po kauzách Ivana Lexu či prípade Skupinka vôbec veriť správam SIS a je ešte strana SME Rodina otvorene brániaca svojho väzobne stíhaného nominanta súčasťou vlády, ktorá si hovorí protikorupčná? Témy a otázky na podpredsedu parlamentu za OľaNO Gábora Grendela. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

3. september 2020 – pojednávacia miestnosť Špecializovaného trestného súdu v Pezinku – 10:20 Tomáš Szabó - vinný za podiel na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – vypočul si verdikt o dvadsiatich piatich rokoch väzenia; 10:46 Marián Končner a Alena Zsuzsová - spod obžaloby oslobodení. To bol september minulého roku, dnes je s odstupom desiatich mesiacov jún a deň, keď má Najvyšší súd rozhodnúť v otázke odvolaní proti tomuto rozsudku. Čo môžeme v prípade očakávať? A nakoľko je živý odkaz Jána Kuciaka aj tri roky po tragédii z 21. marca 2018? Téma pre Petra Bárdyho, ktorý bol Kuciakovým šéfredaktorom a dodnes stojí na čele Aktualít. „15. jún je nielen dňom Dé, ale šancou na nápravu toho, čo sa udialo v septembri minulého roku na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku“, tvrdí šéfredaktor Bárdy. „Tento rozsudok bude tak dôležitý pre navrátenie dôveryhodnosti súdov, polície a prokuratúry, ako máločo predtým i potom“, dodáva. Moderuje Jaroslav Barborák

Úcta k faktom je to jediné, čo ťa môže v tejto práci zachrániť. Ak si budeš ctiť fakty, nemôžeš nič pokaziť a na faktoch ťa nik nemôže dostať. Toto je odkaz Jána Kuciaka, hovorí investigatívna reportérka Aktualít Laura Kellöová. Hovorí, že hoci je niekedy silne frustrujúce vedieť viac o tom, ako to v tejto krajine funguje, nevie a nechce si predstaviť inú prácu než je jej práca investigatívnej reportérky. Čo je to investigatívna žurnalistika, čo by mali byť jej témy a ako vlastne vznikajú všetky tie príbehy odhaľujúce prípady zneužívania moci či rozkrádania verejných zdrojov? Ako si novinár overuje dôveryhodnosť svojich zdrojov, ako sa dá utajiť ich identita pred možnými represiami, ako nehrať hry mocných no a napokon – nevedie takáto hlboká znalosť toho všetkého zlého, čo sa tu deje pod povrchom aj k osobnej frustrácii či profesnému vyhoreniu - a ako to ona sama prekonala? Témy a otázky pre investigatívnu reportérku Aktualít Lauru Kelloovú. Je síce takpovediac iba na začiatku svojej profesionálnej kariéry, no už sa jej podarilo rozkryť mnoho machinácii či podvodov a aktuálne žne i novinárske ocenenia. Okrem iného sa venovala aj kauzám Mariána Kočnera a podrobne mapovala i jeho súd v prípade vraždy Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V tomto prípade by už zajtra mal padnúť na Najvyššom súde kľúčový verdikt. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Prokurátor Juraj Novocký dozoroval vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V auguste z prípadu odišiel, lebo sa stal prvým slovenským prokurátorom novovzniknutej Európskej prokuratúry. Pýtali sme sa ho, čo môže Najvyšší súd zmeniť na rozsudku voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej, ale aj ako bude na Slovensku fungovať Európska prokuratúra a čo bude vyšetrovať. Podľa Juraja Novockého sa už v prípadoch eurofondových podvodov, agrodotácii a podvodov s DPH nebude dať len tak zastaviť konanie v štýle Dušana Kováčika - lebo o zastavení veci budú rozhodovať traja prokurátori z iných krajín ako Slovensko. Prečo Maďarsko a Poľsko nie sú súčasťou Európskej prokuratúry? A čo hovorí na kritiku opozície a strany Sme rodina smerom k prokurátorom a vyšetrovateľom? Rozhovor viedol Peter Hanák.

Tu veľmi málo zaznievajú hlasy rodičov onkologicky chorých detí, ktorí upozorňujú, že ich deti potrebujú aby bolo čo najviac z nás zaočkovaných. Voči nim a voči potrebe ochrany tých najslabších, sú postoje antivaxerov cynické a hlúpe, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. Očkovanie je podľa nej kľúč k prekonaniu pandémie. Leto je tu, deti počítajú dni do prázdnin a väčšina z nás si už plánuje vytúžené dovolenky. Kovid ale nezmizol, aj keď sa môže zdať, že ho slnko a teplo uspali, je tu s nami stále. Hrozí nám teda na jeseň ďalšia, tentoraz už tretia pandemická vlna a budeme opäť čeliť zavretých školám, obchodom, kinám či kaviarňam? Kľúčom ako prípadne pandemické opatrenia zmierniť je podľa odborníkov očkovanie. Platí nepriama úmera, čím bude väčšia časť spoločnosti zaočkovaná, tým menšie protipandemické opatrenia budú nevyhnutné a teda o čo viac zaočkovaných, o to slobodnejšia spoločnosť a to práve v časoch prípadnej tretej či štvrtej vlny Kovidu. Sila antivaxerského hnutia však rastie. Prečo sme sa teda začali tak báť veľmi ihiel v ramene a čo vlastne znamená ten toľko skloňovaný pojem „kolektívna imunita“? Budeme sa musieť voči Kovidu očkovať pravidelne, rok čo rok a akú rolu v ochrane najslabších členov spoločnosti hrá očkovanie detí? Témy a otázky pre epidemiologičku Alexandru Bražinovú. Bližšie na zúbky sa ale pozrieme aj na najrozšírenejšie antivaxerské mýty a zbilancujeme i daň, ktorú si pandémia na Slovákoch vybrala. Pekný deň s Ránom Nahlas želá Braňo Dobšinský.

Etika či boj s korupciou aj pri výbere letného pobytu a hotela? Alebo - programové rozkrývanie vlastníckej štruktúry majiteľov drvivej väčšiny slovenských hotelov ako nástroj na potieranie nelegálneho prania špinavých peňazí? A do tretice ešte jednoduchšie: prečo míňať svoje peniaze a podporovať biznis ľudí, ktorí prišli k svojim majetkom aj nečestne? Už pár dní tu máme nástroj, ako si tieto otázky zodpovedať a preveriť si našu sieť hotelov aj z tohto pohľadu. Transparency International Slovensko na to pripravila špeciálny portál Ktovlastni.sk Čo sa z neho dozvieme a prečo je dôležité všímať si aj vlastnícke pozadie podnikov? Na to sa pozrieme s Ľubošom Kostelanským z Transparency International Slovensko. Do sektora hoteliérstva totiž idú nemalé peniaze. Podľa štatistického úradu Slováci ročne minú na dovolenkách a na ubytovacie zariadenia a hotely štyristomiliónov eur. Ďalšie stovky miliónov tam minú firmy vrámci svojich podujatí. „To že svoje peniaze nenasmerujeme k podnikateľom, ktorí sa k svojmu majetku dostali nečestne a sú s nimi spájané podozrenia z korupcie a nekalej činnosti, nedáme im zarobiť a potrestáme takto ich vlastne vytrestáme“, tvrdí Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko. Moderuje Jaroslav Barborák.

Úloha tajnej služby sa vo vyšetrovaní zveličila, a to najmä, ak sa vyšetrovanie priamo dotýka samotnej SIS, hovorí o interpretácii stretnutia ústavných špičiek v centrále SIS bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sú bezpečnostné štruktúry štátu, ktoré sú zodpovedné za proces očisty štátu od systémovej korupcie, stále v procese čistenia. Od všemožných „kičurov“ trasúcich sa v župane pred zasahujúcou NAKOu až k politicky všeobjímajúcej snahe predvolať si do parlamentu bývalého šéfa SIS uplynul približne iba jediný rok, no ako sa zdá, mapa verejnej objednávky koho, prečo a za čo vlastne zatýkať sa začala akosi postupne meniť. Začala sa tu teda azda viesť v bezpečnostných zložkách štátu vojna kto z koho, a ako má bežný občan rozumieť správam tajných služieb, ktorými ho začali prakticky dennodenne účelovo kŕmiť politici? No a najmä, sú vari toto tie najpodstatnejšie problémy Slovenska a prečo politici nepociťujú potrebu ponúkať nám reálne riešenia na skutočné problémy dlhodobo kolabujúceho školstva, zdravotníctva či sociálneho systému? To sú otázky a témy pre bývalú premiérku, profesorku Ivetu Radičovú. Pekný deň s Ránom Nahlas vám želá Braňo Dobšinský.

Na konte už má pád ministra zdravotníctva, premiéra a vlády, rovnako rozhádanú krajinu. A od dnešného dňa má túto krajinu aj chrániť. Chrániť pred covidom-19. Ruská vakcína Sputnik V. V Európskej únii zatiaľ bez registrácie, s povolením v Maďarsku a s ministerskou výnimkou na Slovensku. V našich geografických šírkach ju ešte používajú v Bielorusku a Srbsku. Vo svete napríklad v Bolívii, Alžírsku, Kazachstane či Spojených arabských emirátoch. A ak prieskumy u nás hovorili, že sa ňou chce zaočkovať 85tisíc ľudí, elektronická čakáreň zatiaľ hovorí o zlomku – eviduje mierne nad päťtisíc prihlásených. Čo od Sputnika očakávať? Je bezpečný? Čo o ňom vlastne vieme? Otázky pre Ivana Bakoša z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny. „Ja osobne si myslím, že Sputnik nie je zlá vakcína. Ale v čase, keď tu máme dostatok vakcín, ktoré prešli registráciou Európskej liekovej agentúry, začať očkovať neschválenou vakcínou nie je šťastné“, tvrdí infektológ Bakoš. Aktuálne sme podľa neho v štádiu, keď bude skôr nedostatok ľudí ochotných zaočkovať sa, nie dostupných vakcín. Sputnik si má počkať na klasickú registráciu EMA. „Boli sme v pandémii, kedy mal byť zaočkovaný každý. A je jedno, ktorou vakcínou. Podmienkou však musí byť registrácia Európskej liekovej agentúry. Veď my sme riešili stav, aby sme nezomierali“, dodáva. Vakcinácia je podľa šéfa Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny dôležitá preto, aby sa aj počas prípadnej tretej vlny čo najmenej ľudí dostalo do nemocníc. „Aby sa nezahltil systém. Aby útrapy ľudí boli čo najmenšie, čo nám vakcíny zaručujú“, tvrdí. Bez zaočkovanosti Slovensku hrozí, že sa nezbaví rúšok či respirátorov na dlhú dobu. Moderuje Jaroslav Barborák.

Časť slovenskej katolíckej cirkvi sa opäť pokúša o blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka. Kým jedni ho považujú takmer za svätca a katolícka televízia o ňom vyrobila film, iní poukazujú na jeho antisemitizmus a spoluzodpovednosť za holokaust. Ján Vojtaššák bol totiž podpredsedom Štátnej rady Slovenského štátu za druhej svetovej vojny a verným spojencom Jozefa Tisa. V dnešnom podcaste si vypočujeme argumenty z oboch strán. Budete počuť hovorcu spišského biskupstva Petra Majchera a ukážky z dokumentárneho filmu Vojtaššák, ktoré nám dovolila použiť spoločnosť Lux Communication. Kritici Jána Vojtaššáka, historici Ivan Kamenec a Miloslav Szabó poukazujú na jeho prihlásenie sa k talianskemu fašizmu, na antisemitské výroky počas rokovania Štátnej rady, na neobjektivitu cirkevného výskumu a aj na Vojtaššákovu úlohu pri arizácíach. Nahrával Peter Hanák.

Cyklodopravu dostať na úroveň ostatných druhov dopravy – vízia, s ktorou už takmer desasťročie oslovuje kompetentných Peter Klučka, národný cyklokoordinátor. Argumentuje pritom výhodami, ktoré môžu bycikle priniesť najmä mestám. „Odpadávajú problémy s parkovaním, čo je dnes skutočne veľký problém“, tvrdí Klučka. Podľa prepočtov z Národnej cyklostratégie na plochu jedného zaparkovaného auta sa zmestí šesť parkovacích miest pre bicykle. Problémom je však, ako strategické ciele preniesť do reality. Zatiaľ zostávajú z veľkej časti na papieri. Za osem rokov existencie národnej cyklostratégie narástol počet ciest vyhradených pre cyklistov. „Začínali sme niekde pri 150 kilometroch, po ôsmich rokoch sme na úrovni 550 až 600 kilometrov“, konštatuje Peter Klučka.

Hnutie OĽaNO sú len deklaratívni demokrati, radi o princípoch liberálnej demokracie hovoria, ale neriadia sa nimi. Vyznavači liberálnej demokracie sú u nás stále v menšine, hovorí spoluautor štúdie o stave liberálnej demokracie na Slovensku Pavol Baboš. „Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty.“ i takto komentoval neutešený stav našej demokracie, krátko po vzniku Československej republiky jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Odvtedy uplynulo už sto rokov, no naša demokracia ešte stále zápasí doslova o svoju holú existenciu. Demokracia totiž nie sú iba voľby raz za štyri roky, je to aj rovnosť pred zákonom, možnosť nezávislej kontroly či verejnej kritiky štátnej moci, ako i ochrana tých najslabších – teda menšín akéhokoľvek druhu, či už etnických alebo trebárs aj sexuálnych. Priaznivci takto chápanej demokracie sú však aj 30 rokov po Novembri 89 stále v menšine a ani na politickej scéne sa to jej obhajcami práve nehemží no a jej princípy prekvapivo neobhajujú ani inštitúcie, ktoré by ju mali brániť – napríklad tajná služba. Odzváňa teda liberálnej demokracii na Slovensku umieráčik? Prečo už nestačí demokracia bez prívlastkov, čo má liberálna demokracia spoločné s liberálmi a kto sú vlastne odporcovia systému, v ktorom žijeme a ktorý máme vpísaný priamo aj v našej Ústave? Stav liberálnej demokracie na Slovensku, ale aj aktuálny zápas o jej ďalšie prežitie, to je téma dnešného rána Nahlas so sociológom Pavlom Babošom, pekný deň praje Braňo Dobšinský.

Veľká časť sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri je vedome v nevýhodných garantovaných fondoch, tvrdí Miroslav Kotov z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. ADSS sa to potvrdilo v prieskumoch. Za dôvod zotrvávania v schémach, ktoré zarábajú menej, pritom sporitelia uvádzali strach o svoje dôchodkové úspory. „Našim dôchodkom škodí finančná negramotnosť a konzervatívnosť Slovákov“, tvrdí šéf predsedníctva ADSS Miroslav Kotov. Na stole je pritom dlho avizovaný a pripravovaný ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Rieši priebežný štátny a tiež súkromný dôchodkový pilier. Počíta s rodičovským bonusom, ktorý by umožňoval, aby na dôchodky poukazovali časť svojich odvodov ich deti. Rovnako s možnosťou odísť do dôchodku ešte pred dovŕšením dôchodkového veku po odpracovaní štyridsiatich rokov. Dôchodkový vek naviazaný na stredný vek života by sa dostal rovno pod ústavnú ochranu. Zákon tiež počíta s návratom automatického vstupu mladých do druhého piliera s možnosťou po čase ho opustiť. Prináša tiež tlak na čo najvyššie zhodnocovanie dôchodkových úspor cez nastavenie investičných stratégií. Zákon tiež hovorí o „práve“ na informácie o predpokladanom stave a vývoji dôchodkov s cieľom umožniť dlhodobo plánovať a prijímať rozhodnutia, ktoré by zabezpečili vyššie výnosy z dôchodkových fondov. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nie sme zvedavý, aký je to človek, iný názor sa nepripúšťa no a tam to potom už nie je o kompromise, hovorí o tom, že téma očkovania môže rozdeliť aj dlhoročné partnerské vzťahy - či manželstva, párová terapeutka Jolana Kusá. Ako teda pandémia otestovala naše partnerské vzťahy? Korona, tak tá nám poriadne obrátila svet no a veru, nebol to iba test fyzickej imunity či nášho zdravotníckeho systému. Pandémia totiž dôsledne otestovala aj naše ja, našu schopnosť byť sám so sebou no i to, ako dokážeme zvládať partnerské vzťahy v ktorých sme. Byť sám so sebou niekedy naozaj nebýva ľahké, no byť s tými, o ktorých si myslíme, že ich máme radi je občas ešte oveľa ťažšie. Čo nám teda táto pandémia povedala o vzťahoch, v ktorých žijeme a ako sa pripraviť na spolužitie s milovanými keď takpovediac niet kam ujsť? Dokážu lásku a partnerstvo rozdeliť názory na očkovanie či nosenie rúšok a prečo v čase keď nám išlo doslova o život a zdravie tak výrazne vzrástlo domáce násilie? To sú témy pre párovú terapeutku Jolanu Kusú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Sputnik V povolil, garantovať jeho bezpečnosť však nevie. Napriek tomu zrejme štát bude odškodňovať ľudí, ktorí po Sputniku budú trpieť vedľajšími účinkami. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský hlasoval za očkovanie Sputnikom, aj keď sám by sa touto vakcínou očkovať nedal. Aký má vzťah k Igorovi Matovičovi – a považuje ho za šéfa? Vo veľkom rozhovore sme sa Vladimíra Lengvarského pýtali, ako chce štát motivovať ľudí k očkovaniu, ako sa Slovensko pripraví na tretiu vlnu pandémie, či zdravotníci podávajú výpovede, ako sa zmení ich odmeňovanie, ktoré nemocnice sa budú stavať z európskeho fondu obnovy, aj čo v praxi prinesie reforma nemocníc. Moderuje Peter Hanák.

Táto doba je dobou anómie, teda dobou rozkladu systému hodnôt, autorít, ale aj spoločenskej súdržnosti. Vraciame sa tak k mysleniu kmeňovej spoločnosti kde o morálke rozhoduje najmä príslušnosť ku kmeňu, no a novými kmeňmi sa stali politické strany, hovorí filozof Egon Gál. Rozhodnutie dať peniaze deťom v podmienkach takej biedy, ktorú si ani nevieme predstaviť, vyvolalo vlnu protirómskych nálad. Obrázok obyčajnej dúhy v materskej škole zasa viedol k doslova internetovému lynču kvôli udajnej homosexualizácii detí no a v politike zasa čoraz viac počúvame o bláznoch, psychopatoch, mafiánoch a zlodejoch. V spoločnosti stúpa frustrácia, napätie, prestávame si rozumieť, chápať sa a dokonca brať mnohých svojich spoluobčanov za našich blížnych. Čo sa to teda s nami deje a prečo sa čoraz viac utiekame do kmeňovej kultúry a podľa čoho si vlastne vyberáme tých našich klanových vodcov? Na čom stojí celá naša morálka, čím sme nahradili biblické príbehy a ako to v skutočnosti myslel Darwin s tou jeho teóriou o evolúcií ako výbere najsilnejších? Témy pre filozofa Egona Gála, počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vakcína je sloboda. Tento slogan už nejaký čas rezonuje Slovenskom. V posledných dňoch sa to už aj zhmotňuje do toho „pozabudnutého certifikátu“, ktorý nám môže otvoriť hranice a zjednodušiť cestovanie. Napriek tomu to na Slo vákov nezaberá. Úroveň zaočkovania zostáva relatívne nízka a dobré nie sú ani vyhliadky. Ak je cieľom minimálne 60% , aktuálne sme niekde na polovici (27%) – problémom však zostáva, že o očkovanie akoby prestával byť záujem. Stav elektronickej čakárne bledne – sú okresy, kde na prvú dávku čakajú 11 ľudia (Stropkov)! Kontrastne k tomu vyznieva údaj, že covid si u nás vyžiadal vyše 12tisíc obetí. Existujú dokonca prepočty analytikov, že jeden nezaočkovaný vyjde krajinu na približne 2400 eur. A na horizonte sa už črtá tretia pandemická vlna. Ak je to tak, v čom je problém, že je tu veľká skupina tých, ktorí s očkovaním akoby nepočítali? A nebudú hrozbou aj pre seba samých? Téma pre Martina Šustra, ekonóma Národnej banky Slovenska. Približne tridsať percentná zaočkovanosť Slovenska nie je dobrou správou, výrazne jej však pomôže otvorenie vakcinácie proti covidu najmladším ročníkom. Je o tom presvedčený Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. „Pravdepodobne od júna sa budú môcť očkovať deti od dvanásť rokov, neskôr v jeseni aj tie od deviatich mesiacov. To nám pridá približne milión očkovancov, čo je ďalších dvadsať percent“, tvrdí ekonóm NBS. Zaočkovanosť slovenskej populácie by sa tak dostala na úroveň päťdesiatich percent, čo by stále nestačilo na dosiahnutie najnižšej hranice, pri ktorej úrady hovoria o kolektívnej zaočkovanosti populácie. Kompetentní by mali podľa Martina Šustera vakcináciu proti covidu vo väčšej miere presunúť na všeobecných lekárov. „Sú ľuďom najbližšie a majú ich dôveru“, tvrdí ekonóm. „Ich patričné finančné ocenenie by veci len pomohlo“, dodáva. Ruská vakcína by sa na podiele zaočkovanosti podpísala len mierne, tvrdí ekonóm Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. „Podľa prieskumov sa len Sputnikom chce dať zaočkovať osemdesiatpäť tisíc ľudí“, tvrdí. „Ak sa dnes denne v priemere zaočkuje dvadsaťpäťtisíc záujemcov, Sputnik by tak predstavoval len trojdňový posun v zaočkovanosti“. Šuster je však za možnosť, aby sa ruskou vakcínou na Slovensku očkovalo. „Z epidemiologického hľadiska zaočkovaný človek je dvadsaťkrát menej nebezpečný ako nezaočkovaný“, tvrdí ekonóm Martin Šuster. Moderuje Jaroslav Barborák.

Zvyšovanie detských prídavkov nie je jediným a ani kľúčovým nástrojom propopulačnej politiky, odkazuje expremiérovi Matovičovi sociologička Zuzana Kusá. Podporiť mladé rodiny aby sa nebáli mať deti, to chce oveľa komplexnejšie riešenia a najmä - vyriešiť finančne dostupné bývanie. Expremiér a dnes minister financií ohlásil demografickú revolúciu, k výraznejšiemu plodeniu detí chce rodiny motivovať 200 eurovými detskými prídavkami. Príklady susedných štátov ale ukazujú, že za peniaze si štát viac detí – teda budúcich daňovníkov, zrejme nenahonobí. Čo sú teda tie kľúčové faktory, ktoré bránia mnohým mladým založiť si rodinu a priviesť sem na Slovensko svoje potomstvo? A ako sa tento štát vôbec stará o už žijúce deti, ktoré sa deň čo deň musia pretĺkať podmienkami takej hmotnej biedy akú si zrejme ani len nedokážeme predstaviť? A prečo sa tieto deti tak často nedokážu dostať z pasce generačnej chudoby v ktorej uviazli ich rodičia a starí rodičia? Témy pre sociologičku Zuzanu Kusú. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Pripraviť sa, pozor, štart. Alebo: červená, oranžová, zelená. Situácia cestného semafóru sa aktuálne premieta aj do toho cestovateľského. Práve v tomto týždni by mala vláda definitívne schváliť jeho podobu. Dostaneme tak odpovede na otázky o možnostiach cestovania pred letnou dovolenkovou sezónou, ale aj pre tých, ktorí pre pandémiu nevideli už mesiace svoje rodiny. Kam sa cestovať bude dať a za akých podmienok? Budú nevyhnutné obidve vakcinačné dávky, alebo bude stačiť aj prvá? A ktoré vakcíny budú akceptovateľné za hranicami Slovenska? Pýtali sme sa Martina Klusa, štátneho tajomníka rezortu diplomacie S otázkou cestovania Slovákov do zahraničia je úzko spätá aj téma „zaspatého“ jednotného očkovacieho certifikátu. Hoci rezort zdravotníctva v závere týždňa predstavil jeho podobu, očkovacie centrá sa k nemu nestavajú jednoznačne. Tomáš Szalay, hlavný lekár bratislavského samosprávneho kraja, upozorňuje v rozhovore na viaceré otvorené otázky. Jednou z nich je otázka pečiatok a kto by ich zaočkovaným mal vystavovať. „Nám tu očkujú rozni lekári: gynekológovia, pediatri, anesteziológovia. Bude v poriadku, keď príde na rakúsku hranicu muž s potvrdením o očkovaní, na ktorom bude pečiatka gynekológa“, pýta sa Szalay. „Dobrá otázka“ – taká mala byť odpoveď minister zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorého konfrontoval. Rozhovor s Tomášom Szalayom nájdete v 24 minúte podcastu. Moderuje Jaroslav Barborák.

Konšpiračné teórie počas pandémie stáli niektorých Slovákov aj život alebo zdravie. Hovorí expert na dezinformácie Tomáš Kriššák. Čo sa reálne dá robiť proti konšpiráciám? V dnešnom podcaste budete počuť aj ďalšieho experta na dezinformácie Jakuba Godu. Nemali by sme aspoň tých najnebezpečnejších konšpirátorov pokutovať, zakazovať alebo trestať? A kde sú ústavnoprávne limity ochrany slobody prejavu – teda inými slovami existuje sloboda šíriť lži? Odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. Moderuje Peter Hanák.

Ešte donedávna príklad, ako sa zvláda pandémia koronavírusu, s najvyššou zaočkovanosťou na svete, aktuálne dejisko krvavého konfliktu so stovkami mŕtvych. Svet už desať dní zaplavujú obrazy svištiacich rakiet a náletov, emblematickou bola likvidácia 13-poschodovej budovy, v ktorej sidlili redakcie zahraničných médií. Zomierajú nielen vojaci, ale aj civilisti a deti. Izrael a Gaza posledných dní. Prečo tam opäť vypukol konflikt, o ktorom už aj OSN hovorí ako o vojne? A čo je za „odvekým“ napätím medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi? Ide o stret náboženstiev, územných nárokov či len o boje zradikalizovaných skupín, pre ktoré trpí región? Téma pre Jakuba Szánta, ktorý má oblasť prechodenú, napočúvanú a aj zreflektovanú, keďže o svojich skúsenostiach televízneho reportéra vydal aj knihu. „Momentálne sú tam dva konflikty: ten medzi Izraelom a palestínskym militantným Hamasom a druhý na pôdoryse samotného židovského štátu – medzi židmi a arabmi“, vysvetľuje bývalý blízkovýchodný spravodajca Českej televízie. „Zásadným problémom je neprekonané tabu, že by niektorá z arabských politických strán vstúpila do vládnej koalície“. Situáciu by to podľa Jakuba Szánta výrazne zjednodušilo a mohlo by byť aj prevenciou konfliktov. „Bombardovanie je lepšie zažiť pri natáčaní, nie v noci v dome, kde bývaš s malými deťmi, ako sa nám to stalo viackrát v roku 2014. Na druhej strane je potom človek schopný aspoň trochu sa vžiť do toho, ako to vnímajú miestni.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Igor Matovič si už nálepku protikorupčného bojovníka nezaslúži, v prípade majetkového priznania koná ako nečestní politici, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Systém "našich ľudí" podľa nej po voľbách nevymizol a červenou čiarou tejto vlády bude hlasovanie o kolúznej väzbe. Po dlhých rokoch vlády SMERu, prišlo rázne volanie po zmene. Tá zmena pod vlajkou boja proti korupcii má dnes už viac ako rok. Roberta Fica vystriedal Igor Matovic, Tak ako Pellegrini vymenil Fica, Heger vystriedal Matovica, ale - čo sa vlastne v tejto krajine skutočne zmenilo? Aké sú teda reálne výsledky všetkých tých veľkých predvolebných sľubov o potrestaní oligarchie a nastavení systému tak, aby z neho už viac nemohli profitovať tí povestní „naši ľudia“? Ako to, že si sily, ktoré voľby poslali do opozície začali odrazu tak dobre rozumieť s predsedom parlamentu, ako ide dohromady boj voči korupcii so snahami vicepremiéra Holého a prečo sú majetkové priznania politikov stále iba potemkinovými dedinami? Je nákup Sputnika či testov na plošné testovanie naozaj s kostolným poriadkom a prejavom novej politickej kultúry alebo ako hovoril jeden ruský premiér: „Chceli sme to najlepšia, ale dopadlo to, ako vždy“? No a napokon, ako môže o boji voči korupcii kázať niekto, kto aj vo funkcii premiéra oficiálne disponoval majetkom bezdomovca? V Ráno Nahlas zbilancujeme protikorupčné ťaženie Obyčajných ľudí a ich koaličných partnerov so šéfkou Nadácie Zastavme korupciu a bývalou investigatívnou novinárkou Zuzanou Petkovou. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

„Odpadové vody neberieme ako niečo, čo nám smrdí, ale ako zdroj informácií, ktorý nám môže ako spoločnosti do budúcnosti pomôcť“. Tak hovorí o predmete svojho výskumu Tomáš Mackuľák z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. S tímom vedcov z viacerých oblastí pracujú na analýze prítomnosti vírusu covidu-19 v odpadových vodách. „S predstihom dvoch týždňov dokážu avizovať nastupujúcu vlnu epidémie koronavírusu“, tvrdí Michal Tamáš, člen vedeckého tímu. Porovnanie pritom reflektuje výsledky PCR testov. Slovenský tím vedcov hovorí o akomsi „systéme včasného varovania“. Výsledky vyše ročného výskumu aktuálne pripravujú na publikovanie. Aký je teda potenciál analýzy odpadových vôd? A do akej miery môže pomôcť u nás na Slovensku? A čo dokážu povedať o nás a našich spôsoboch? Téma pre Tomáša Mackuľáka a Michala Tamáša zo Slovenskej technickej univerzity. Moderuje Jaroslav Barborák.

SNP zabránilo aby sa tu pri oslobodzovaní hromadne neodvliekalo do gulagov a neznásilňovalo, tak ako napríklad v Maďarsku. Sovieti nás pre ppovstanie brali ako spojencov. Komunizmus bol len ľúbivý pláštik ruskej imperiálnej politiky, hovorí šéf Múzea SNP Stanislav Mičev. Múzeum SNP by malo prejsť pod velenie ministra obrany Jaroslava Naďa. Taký je plán šéfky rezortu kultúry. Voči tomuto presunu sa ale zdvihla búrka nevôle z radov odbornej obce a nesúhlasí s ním ani dlhoročný šéf múzea SNP. Prečo by nás malo zaujímať, ktoré ministerstvo bude tomuto múzeu šéfovať a prečo je vraj nezmyslom redukovať Slovenské národné povstanie na vojenskú udalosť? Muselo SNP vypuknúť tak, ako vypuklo a kto bol jeho najväčším hrdinom? Voči akému režimu povstalci bojovali a nesie Tiso na rukách krv svojich spoluobčanov? No a napokon, prečo hrdinov SNP boľševický režim doslova zomlel v súkolesí svojej moci? Otázky pre riaditeľa múzea SNP Stanislava Mičeva. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Igor Matovič bude vyhlásený za psychicky narušeného alebo skončí vo väzení, hovorí analytik Juraj Mesík. Vláda podľa neho pandémiu nezvládla a je zodpovedná za životy tisícov ľudí. Kritizuje napríklad nasadenie drahého Remdesiviru. Čo si myslí o Slovákoch, ktorí sa chcú dať očkovať iba Sputnikom? Podľa neho sa však Sputnikom nechcú očkovať ani Rusi, Rusko vakcínu riadne neotestovalo a navyše manipuluje štatistiky. Juraj Mesík hovorí aj o najčastejších mýtoch o Rusku, ktoré sú na Slovensku pomerne rozšírené. Moderuje Peter Hanák.

Pandémia vyhrotila všetky naše problémy a prehĺbila tak i náš rasizmus voči Rómom či laxný prístup k právam žien pri pôrode či právu detí na vzdelanie, hovorí ombudsmanka Mária Patakyová. Parlament opätovne odignoroval nášho verejného ochrancu práv. Ombudsmanka vo svojej výročnej správe skritizovala viaceré pandemické opatrenia a upozornila na porušovanie našich ústavných práv. No a čo na to poslanci? Opäť, tak ako minulý rok, naši ctení zákonodarcovia odmietli vziať túto kritiku na vedomie a správu ombudsmanky jednoducho neschválili. Ako teda pandémia otestovala naše ústavné práva a ich dodržiavanie štátnymi orgánmi? Pre koho je vlastne tento štát a ako Slovenská republika vychádza v ústrety deťom, ženám pri pôrode, slabým, chorým či Rómom? No a máme sa v dobe uvoľňovania opatrení a blížiacich sa letných dovoleniek pripravovať i na takzvané Covid pasy? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

200 verzus 150 eur. Avizované radikálne zvyšovanie prídavkov na deti ako cesta z demografickej pasce a záchrana krajiny. S návrhmi prichádzajú síce vládne a koaličné strany, no separátne. Oľano a vlastne Igor Matovič a liberáli Richarda Sulíka. Ak prvý počíta rovno so zdražovaním spotreby – a teda zvyšovaním DPH, druhí hovoria, že sa to dá vykryť z peňaní Únie. A pri podpore pôrodnosti hovoria rovno aj o väčšej prístupnosti predškolských zariadení. Tak či tak, svojho času prorodinne založené Slovensko starne a v regióne nie je osamelé. Paradoxne vyspelé štáty Európy sú na tom s pôrodnosťou lepšie. Francúzsko, Veľká Británia, Švédsko...Čo robia inak? A čo môžeme robiť my? Téma pre Martina Kahanca zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. „Na zvyšovanie pôrodnosti máme efektívnejšie nástroje ako detské prídavky“, tvrdí. Uvádza pritom mix opatrení, medzi ktorými nesmie chýbať dostatok miest v jasliach a škôlkach. A rovnako flexibilné možnosti práce pre rodičov, aby mohli skĺbiť prácu so svojimi rodičovskými povinnosťami. Slovensko si však demograficky nepomôže bez riadenej imigrácie. Poukazujú na to aj vedecké štúdie. „Musíme súťažiť o talenty zo zahraničia“ – to je riadená imigrácia podľa Martina Kahanca. Pomôcť jej má tiež skvalitnenie nášho školstva a pracovného trhu. „Aby sa tu chceli vracať tisíce mladých Slovákov po absolvovaní zahraničných univerzít“, dodáva riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. Moderuje Jaroslav Barborák.

V slovenskej politike máme veľa magorov a zlých ľudí, nie je tu ale jeden veľký zloduch, ktorý by dokázal ovládnuť celú spoločnosť. Budeme sa motať v tom, v čom sme a najlepším výsledkom bude, ak vôbec budeme mať nejakú normálnu vládu, tvrdí novinár a spisovateľ Martin Šimečka. Je to tu znova, sme zasa v zajatí populizmu a opäť sa vynorili politici polarizujúci spoločnosť a deliaci nás na tých, ktorí patri k tomu ich klanu a na nepriateľov, a to doslova celej spoločnosti. Hoci novú vládu formálne vedie Eduard Heger, karty ešte stále mieša expremiér Matovič. Má teda nový premiér vôbec nejakú šancu odstrihnúť sa od vplyvu šéfa OľaNO a prečo sa Igor Matovič stále viac začína podobať na svojho úhlavného rivala Roberta Fica? Prečo našim politikom chýba akákoľvek hlbšia vízia a prečo je to pre slovenskú spoločnosť vlastne dobre? Hrozí nám zatváraním tzv. „veľkých rýb“ revanš a éra lynču? No a v čom tkvie tá priam až neotrasiteľná sebaistota dnešných populistov a ako to, že sa zas a znova nechávame - podobne ako deti z Hamelnu, viesť všakovakými potkaniarmi? Matovič je len epizodna figúra, aká je ale dnes alternatíva, pýta sa v Ráno Nahlas dlhoročný novinár a spisovateľ Martin Milan Šimečka. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov vstúpilo do svojho finále. Je ním tretia fáza - asistovaný cenzus. Predchádzali mu sčítanie domov a bytov a rovnako obyvateľov, ktoré boli prvýkrát v storočnej histórii plne elektronické. Udalosť desaťročia, ktorú poznamenali polemiky, ale aj obavy. A dokonca aj výstrahy pred možnými podvodníkmi. Slovensko sa sčítava už storočie, prvé všeobecné sčítanie bolo práve v roku 1921. A odvtedy sa v súvislosti s ním hovorí aj o tom, že krajina sa aj jeho prostredníctvom poznáva či sebaspoznáva. Ako? Aj Na to sa pozrieme s jej hlasom a tvárou Jasmínou Stauder, hovorkyňou podujatia. „Nebáť sa prihlásiť k tomu, že som žid alebo róm, aj k tomu môže prispieť aktuálne sčítanie obyvateľov“, tvrdí. Potrebuje však deklarovanú podporu autorít. „Predstavitelia štátu musia deklarovať: stojíme za vami, prihláste sa k svojej identite, nebojte sa.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Hnutie Sme rodina sa snaží skrátiť čas, ktorý môžu obvinení stráviť vo väzbe. Ministerka Kolíková aj Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu upozorňujú, že ak by takýto návrh prešiel, mohli by sa automaticky z väzby dostať aj politickí nominanti ako napríklad Vladimír Pčolinský. Boris Kollár pripustil, že o väzbu sa zaujíma aj pre Vladimíra Pčolinského. Moderuje Peter Hanák.

Čo prispeje k riešeniu alarmujúcej demografie? Zosúladenie pracovného a rodinného života, podpora bývania či riešenie problému predškolských zariadení. Opatrenia, ktoré môžu prispieť k riešeniu alarmujúcej demografie. Hovorí o nich Branislav Bleha, demograf Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. „Nóri napríklad investujú nielen do počtu, ale aj kvality škôlok“, tvrdí Branislav Bleha. Kvalitou pritom poukazuje na investície do odbornej prípravy pedagógov. Ďalším príkladom je susedná Česká republika. K väčšiemu podielu „druhých detí v poradí“ prispelo opatrenie, podľa ktorého si mohli rodičia vybrať „dlžku poberania materskej či rodičovskej dávky“. Bolo na nich, na aký čas si rozdelili poberanie štátnej dávky. „Či dostávali viac peňazí v kratšom čase, alebo menej v dlhšom časovom rozmedzí. Efekt bol ten, že si mohli sami plánovať svoj profesný nástup po narodení dieťaťa. Severské krajiny sú príkladom flexibilných foriem zamestnávania a Švédsko ponúka aj „rýchlostnú prémiu“. Ak má rodina druhé dieťa do tridsiatich mesiacov od narodenia prvého zostávajú im všetky benefity ako pri prvom. „Ochota mať druhé dieťa sa ukazuje aj na štatistikách“, tvrdí demograf Bleha. Moderuje Jaroslav Barborák

Eduard Heger ako premiér zatiaľ nedokázal vystúpiť s matovičovho tieňa no a expremiér sa svojej konfliktnosti a snahy zaujať zbaviť nedokázal, tvrdí politologička Aneta Világi. Vláde Eduarda Hegera vyslovil parlament dôveru, z kresla ministra financií však opraty vládneho povozu ešte občas prevezme Igor Matovič. Podarí sa teda novému premiérovi stať sa skutočne autonómnym šéfom vlády alebo bola rošáda v premiérskom kresle iba akousi tieňovou potemkiádou a medzizastávkou k ďalším koaličným zvadám? Je snaha o predčasné voľby za pomoci referenda ústavná a dokázali by v prípade úspešnosti referenda poslanci ustáť tlak občanov snažiacich sa o ich výmenu? No a čo vlastne za ten rok dokázala predviesť „obyčajnosť“ sediaca vo vládnych kreslách a kam sa vôbec Slovensko politicky a spoločensky posunulo? V dnešnom rozhovore na to odpovie politologička z Univerzity Komenského Aneta Világi. No a v druhej časti podcastu si pripomenieme rozhovor s ústavným právnikom Mariánom Gibom, podľa ktorého referendum o predčasných voľbách devalvuje význam volieb i rozhodnutie voliča v riadnych parlamentných voľbách. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Grécko sprístupňuje terasy, Vatikán záhrady, Viedeň obchody a služby, Dolné Rakúsko ukončilo lockdown a Francúzsko povolilo cestovanie medzi regiónmi. To je len pár čerstvých príkladov reakcií na ustupujúcu vlnu pandémie za hranicami naše j vlasti. Môžu si Slováci začať baliť kufre? Otázka, ktorá začína byť stále aktuálnejšou s blížiacim sa letným časom dovoleniek. Ak sme pred rokom zaznamenali pre pandémiu zvýšený zaujem o domáce dovolenkové destinácie, budeme sa môcť toto leto vrátiť do tých svojich obľúbených v zahraničí? „Je dôvod na optimizmus. Viacero krajín Európskej únie chce už v polovici mája otvoriť svoje hranice a umožniť cestovateľom využívať služby, na ktoré sme boli zvyknutí ešte pred dvomi rokmi. Ide o Grécko, Španielsko, Taliansko či Maltu“, tvrdí Martin Klus, štátny tajomník rezortu diplomacie. Pomocou pri cestovaní vrámci Únie má byť tzv. covid pas, alebo pôvodne digitálne zelené osvedčenie. Jeho parametre sú už schválené na úrovni Únie, realizácia je teraz v rukách členských štátov. V akom sme štádiu a nakoľko zasvieti cestovaniu v lete zelená? Politológ politikom Bývalého politológa sme sa pýtali aj na to, ako sa zmenil jeho pohľad na politiku po tom, ako začal s jej aktívnym výkonom. Výmena na poste premiéra podľa Martina Klusa priniesla potrebný pokoj pre prácu. Minulosťou sú podľa neho aj nekoordinované „cesty“ Igora Matoviča do Moskvy či Budapešti. Pápežova návšteva Slovenska „Stále nemáme oficiálnu informáciu o jeho návšteve, ale z toho, čo máme k dispozícii, sa zdá, že by sme mohli byť veľmi optimistickí“, tvrdí Martin Klus. Zámer navštíviť Slovensko pápež František spomenul pri návrate zo svojej cesty z Iraku. Štátny tajomník rezortu diplomacie však potvrdil, že „neoficiálne sú prípravy v plnom prúde“. Dodal pritom, že „ako to už v týchto končinách býva zvykom, keď už to bude oficiálne, len sa to slávnostne ohlási, lebo už to bude všetko pripravené.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Je pravdou, že tu existujú veľmi silné politické tlaky na udržanie niektorých aj nekvalitných vysokých škôl, môže byť za tým aj titulománia vplyvných ľudí a uzavretosť akademického prostredia pred konkurenciou kvality, tvrdí to člen Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Bálint Lovász. Takmer 130-tisíc študentov si v tieto dni nachádza vo svojom e-maili dotazník s názvom Akademická štvrťhodinka. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo týmto spôsobom spúšťa zrejme najrozsiahlejší celoslovenský prieskum medzi študentmi vysokých škôl na Slovensku. Jeho cieľ je jednoduchý, získať spätnú väzbu od študentov a zmapovať práve ich očami stav nášho vysokého školstva. Nekvalita našich vysokých škôl však už vyháňa študovať do zahraničia čoraz viac mladých – a zväčša tých najlepších slovenských mozgov. O prieskume, jeho cieľoch, ale aj o tom, ako to, že existujú aj také vysoké školy ako je tá v Skalici a prečo nie je ani jedna naša univerzita v prvej 500. najelitnejších vysokých škôl sveta či aký vplyv majú na motivovanosť našich študentov plagiátori vo vysokých ústavných funkciách sa v dnešnom Ráno Nahlas budeme rozprávať s členom Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a bývalým šéfom Študentskej rady vysokých škôl Bálintom Lovászom. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Tituly pred menom nám spokojnosť a šťastie neprinesú, pre spokojný a šťastný život je oveľa dôležitejšia emocionálna inteligencia než IQ, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. Tá stojí za programom Zippyho kamaráti, ktorý rozvíja v 5 až 10 ročných deťoch práve tieto emocionálne a sociálne zručnosti a dnes je doňho na Slovensku zapojených už niekoľko tisíc detí. Mnohí odborníci hovoria, že medzi najväčšie obete pandémie Kovidu patria deti. Tak ako sme v prvej vlne školy nezatvárali ako posledné, rovnako tak dnes školy neotvárame ako prvé. Mnohé naše deti tak namiesto školy sedeli prakticky celý rok doma. Dnes sa deti postupne do škôl vracajú, no škola - to nie sú iba vedomosti. Škola, to je aj miesto, kde sa deti učia prežívať prvé lásky, vyrovnávať sa s prvými sklamaniami, ale aj súcitiť so slabšími či postaviť sa za svoje názory a uniesť tlak okolia. O to všetko mnohé deti za uplynulý rok prišli a mnohé z nich nemajú ani také domáce prostredie, ktoré by ich naučilo hovoriť o tom, čo cítia a vyjadriť svoje pocity. Zippyho kamaráti je program práve pre ne, pretože deťom pomáha vyjadriť svoje emócie, riešiť konflikty, vyrovnávať sa so stratami - a to vrátane smrti. O tom, čo sa v ňom deti naučia, kto je Zippy a prečo je súčasťou programu aj návšteva cintorína nám v dnešnom rozhovore porozpráva epidemiologička Alexandra Bražinová. No a v druhej časti podcastu sa zo záchranárom Viliamom Dobiášom ohliadneme za prácou Slovenského červeného kríža, ktorý v časoch pandémie neraz musel učiť dokonca ešte aj to, ako si správne umývať ruky. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Čo sleduje Rusko svojimi špionážnymi aktivitami cez ambasády? V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sme sa pýtali politológa Grigorija Mesežnikova. Dozviete sa aj, ako sa to týka bežného Slováka, ako vyzerá svet z Ruska, prečo nám Rusi dodnes nedodali 80 percent dokumentácie k vakcíne a aj či má Igor Matovič pravdu, keď hovorí, že geopolitika a vakcíny spolu nesúvisia. Moderuje Peter Hanák.

„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici“ – úryvok z mailu adresovaný autorovi analýzy o prítomnosti čínskych inštitúcií v našom akademickom svete. Analýzy, ktorá poukázala na spoluprácu niektorých našich vedeckých inštitúcií s Čínou, charakterizovanú „nízkou mierou transparentnosti“ či „nedocenením až podcenením ich spolupráce na represii či vyhladzovaní menšiny Ujgurov“. Ak sa autor výhražného mailu neskôr ospravedlnil a hovorí o reakcii s nadsádzkou, zároveň operuje tým, že „toto autori nemôžu myslieť vážne“. Aká je v skutočnosti prítomnosť Číny v našom akademickom svete? A znamená spolupráca na akademickej úrovni rovno účasť na nehumánnostiach čínskeho režimu? Téma pre adresáta výhražného mailu Mateja Šimalčíka zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. „Primárnym cieľom čínskeho režimu je jeho prežitie“, tvrdí autor výskumu. „Prežitie systému vlády jednej strany.“ Pomáha si širokým spektrom činností. „Viazanie“ akademického prostredia je jedným z nich. V našom akademickom prostredí „chýba uvedomenie si možného risku pri spolupráci s čínskymi akademickými inštitúciami“, uvádza výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. Rizikom je „nízka mierou transparentnosti“ vzhľadom na značné finačné toky, ktoré existujú medzi slovenskými a čínskymi akademickými inštitúciami. Podľa štúdie slovenské univerzity a akademické prostredie si neuvedomujú, že spoluprácou s čínskou stranou legitimizujú represiu voči moslimskej menšiny Ujgurov. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ich cieľom je teokracia a ich snom je zrušiť sekulárnu Ústavu a zaviesť nám tu režim podobný Iránu, hovorí o aktuálnej invázii letničiarskych hnutí do politiky publicista a teológ Michal Havran. Žijú v apokalyptických predstavách blížiaceho sa konca sveta, a v ňom predsa nemá zmysel odporovať božej vôli no a jej vykonávateľmi sa cítia byť práve oni, takto vysvetľuje ambície a motívy všetkých tých letničiarskych a charizmatických hnutí publicista a teológ Michal Havran. Podľa Havrana tieto hnutia pohŕdajú rozumom, pohŕdajú kritickým myslením a tým vlastne opovrhujú celou našou civilizáciou. Slovo kompromis nepoznajú pretože si myslia, že ich ústami hovorí sám Boh a sú posadnutí permanentnou očistov od hriechov preto je pre nich tak kľúčovým termínom aj slovo "korupcia". Kto sú teda tí, ktorí vraj v mene samotného Boha chcú meniť naše zákony a diktovať nám pravidlá života, kde pramení ich presvedčenie, že na ich strane je Boh? Čo chcú, ako nás vnímajú a prečo sú vlastne naše cirkvi tak posadnuté témou sexuality a vymedzovania sa voči tým, ktorí sú "iní"? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie publicista a teológ Michal Havran, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

„Žurnalistika je najlepšia vakcína“ – nie však proti covidu, ale dezinformáciám. Za týmto výrokom je Christophe Deloire z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Len pred pár dňami zverejnila táto medzinárodná novinárska organizácia rebríček slobody tlače vo svete. Pod svetom sa tu myslí 180tka krajín a rebríčkom index, ktorý vyhodnocuje úroveň slobody práce novinárov. Európa v ňom vychádza ako „najpriaznivejšie“ miesto pre slobodnú žurnalistiku. Slovensko zaznamenalo prepad o dve priečky 35. miesto. Najmä pre „čakanie na spravodlivosť“ v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. Pandémiu zachytil index ako zámienku pre mnohých silných posilniť svoje postavenie na úkor práva verejnosti na informácie dôležité pre život. V parížskej centrále Reportérov bez hraníc pracuje aj rodák z Bratislavy, s predchádzajúcou skúsenosťou novinára a analytika - Pavol Szalai. Pred časom sa nebál otvorene prehovoriť v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ so Zuzanou Hlávkovou. Dnes mu aj táto skúsenosť pomáha radiť novinárom v rôznych častiach sveta. Na stav slobody tlače aj v našich končinách sa pozrieme optikou človeka, ktorý ju sleduje v globálnom meradle. Moderuje Jaroslav Barborák.

Prežívame dobu radikálneho populizmu, v spoločnosti rastie nevraživosť a dnes sa už iba hľadá ten správny ventil, hovorí sociologička Zora Bútorová. Treba byť v strehu pred snahami radikálnych kresťanov, ohrozený je status quo v oblasti ženských práv a práv sexuálnych menšín. Slovensko bude po pandémii oveľa viac názorovo, ale aj sociálne či vzdelanostne polarizované. Rastie nielen názorová radikalizácia, ale pandémia prehlbuje aj sociálne a vzdelanostné rozdiely, tvrdí sociologička Zora Bútorová. Aké Slovensko sa teda vynorí z pandemického tunela a podarí sa zastaviť narastajúcu polarizáciu neraz pripomínajúcu neslávne známe mečiarovské Pasienky? Nemení sa až príliš dnešná podoba demokracie na vládu davov či sociálnych sietí? No a napokon, nenarazila toľko deklarovaná „obyčajnosť“ vládnucej elity na limity spoločenskej trpezlivosti a odolnosti tohto štátu? V Ráno Nahlas na to odpovie sociologička Zora Bútorová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Odhalenie ruskej vojenskej rozviedky za ničivou explóziou muničného skladu v českých Vrběticiach. Už takmer týždeň zamestnáva nielen vládu postihnutej Českej republiky, ale aj európskych spojencov. Zasadla pre ňu aj naša bezpečnostná rada. Ak sa na jednej strane ozývajú hlasy o akte terorizmu a otvárajú sa aj staré obavy z mocenských chúťok Putinovho Ruska, na druhej zaznieva, že o terorizmus tu nešlo, nanajvýš tak o vojenskú diverznú akciu. Ako to však vyznieva vo svetle informácií, že na akcii sa zúčastnil aj samotný šéf obávanej jednotky s priamym komunikačným napojením na úrad prezidenta Vladimíra Putina či šéfa diplomacie Sergeja Lavrova? Prípad už má okrem diplomatickej vojny aj finančné dôsledky – Česi vyradili ruský Rosatom zo súťaže na dostavbu Dukovian, otázky visia nad Sputnikom. A od spojencov očakávajú solidaritu. Ako sa to odrazí vo vzťahoch a čo postup Moskvy hovorí o jej spôsoboch a to aj v čase, keď hrá svoju Sputnik diplomaciu. Témy pre Daniela Mila z Globsecu, experta na hybridné hrozby a autora čerstvého výskumu o vnímaní Ruska v našom geopriestore. Slovensko sa v ňom ocitlo v skupine tzv. „objímačov medveďa“. Medveďom je Rusko a objímačmi krajiny ako Srbsko, Bulharsko a Čierna Hora. Moderuje Jaroslav Barborák.

Až 80 percent ľudí s príznakmi závislostí či úzkostných porúch sa vôbec nelieči a rovnako tak až dve tretiny tých, čo bojujú s príznakmi depresii s nimi zápasia mimo zdravotníckeho systému. Vyplýva to z populačného prieskumu o stave duševného zdravia z pera epidemiologičky Alexandry Bražinovej. Duševné poruchy spôsobujú miliardové straty, neraz vedú k nižšiemu vzdelaniu, často sú príčinou vyššej chudoby či kriminality, ale predovšetkým je to najmä o obrovskom ľudskom utrpení - a to nielen tých, ktorí nimi trpia, ale aj ich okolia. Napriek tomu o stav nášho duševného zdravia nie je v tejto krajine veľký záujem. My totižto nielenže máme poddimenzované kapacity odborníkov, ale my dokonca ani presne nevieme ako vyzerá skutočný stav nášho duševného zdravia. Asi najaktuálnejšou a vlastne jedinou relevantnou mapou slovenského sveta duševných ochorení tak dnes môže byť populačný prieskum epidemiologičky Alexandry Bražinovej. No a ten hovorí o tom, že väčšina tých, ktorí majú príznaky viacerých vážnych duševných ochorení, nevyhľadajú pomoc odborníka a ani sa neliečia. Sme teda krajinou plnou depresívnych, úzkostných či závislých ľudí bez patričnej zdravotníckej starostlivosti? A prečo sa vyhýbame návšteve psychiatra či psychológa? No a ako môžeme nastaviť psychiatrický systém keď ani netušíme koho a z čoho má vlastne liečiť? A čo s našim duševným zdravím ešte napácha doba Korony? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie epidemiologička Alexandra Bražinová. Moderuje: Braňo Dobšinský