Ráno Nahlas 🎙

„Odpadové vody neberieme ako niečo, čo nám smrdí, ale ako zdroj informácií, ktorý nám môže ako spoločnosti do budúcnosti pomôcť“. Tak hovorí o predmete svojho výskumu Tomáš Mackuľák z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. S tímom vedcov z viacerých oblastí pracujú na analýze prítomnosti vírusu covidu-19 v odpadových vodách. „S predstihom dvoch týždňov dokážu avizovať nastupujúcu vlnu epidémie koronavírusu“, tvrdí Michal Tamáš, člen vedeckého tímu. Porovnanie pritom reflektuje výsledky PCR testov. Slovenský tím vedcov hovorí o akomsi „systéme včasného varovania“. Výsledky vyše ročného výskumu aktuálne pripravujú na publikovanie. Aký je teda potenciál analýzy odpadových vôd? A do akej miery môže pomôcť u nás na Slovensku? A čo dokážu povedať o nás a našich spôsoboch? Téma pre Tomáša Mackuľáka a Michala Tamáša zo Slovenskej technickej univerzity. Moderuje Jaroslav Barborák.

SNP zabránilo aby sa tu pri oslobodzovaní hromadne neodvliekalo do gulagov a neznásilňovalo, tak ako napríklad v Maďarsku. Sovieti nás pre ppovstanie brali ako spojencov. Komunizmus bol len ľúbivý pláštik ruskej imperiálnej politiky, hovorí šéf Múzea SNP Stanislav Mičev. Múzeum SNP by malo prejsť pod velenie ministra obrany Jaroslava Naďa. Taký je plán šéfky rezortu kultúry. Voči tomuto presunu sa ale zdvihla búrka nevôle z radov odbornej obce a nesúhlasí s ním ani dlhoročný šéf múzea SNP. Prečo by nás malo zaujímať, ktoré ministerstvo bude tomuto múzeu šéfovať a prečo je vraj nezmyslom redukovať Slovenské národné povstanie na vojenskú udalosť? Muselo SNP vypuknúť tak, ako vypuklo a kto bol jeho najväčším hrdinom? Voči akému režimu povstalci bojovali a nesie Tiso na rukách krv svojich spoluobčanov? No a napokon, prečo hrdinov SNP boľševický režim doslova zomlel v súkolesí svojej moci? Otázky pre riaditeľa múzea SNP Stanislava Mičeva. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Igor Matovič bude vyhlásený za psychicky narušeného alebo skončí vo väzení, hovorí analytik Juraj Mesík. Vláda podľa neho pandémiu nezvládla a je zodpovedná za životy tisícov ľudí. Kritizuje napríklad nasadenie drahého Remdesiviru. Čo si myslí o Slovákoch, ktorí sa chcú dať očkovať iba Sputnikom? Podľa neho sa však Sputnikom nechcú očkovať ani Rusi, Rusko vakcínu riadne neotestovalo a navyše manipuluje štatistiky. Juraj Mesík hovorí aj o najčastejších mýtoch o Rusku, ktoré sú na Slovensku pomerne rozšírené. Moderuje Peter Hanák.

Pandémia vyhrotila všetky naše problémy a prehĺbila tak i náš rasizmus voči Rómom či laxný prístup k právam žien pri pôrode či právu detí na vzdelanie, hovorí ombudsmanka Mária Patakyová. Parlament opätovne odignoroval nášho verejného ochrancu práv. Ombudsmanka vo svojej výročnej správe skritizovala viaceré pandemické opatrenia a upozornila na porušovanie našich ústavných práv. No a čo na to poslanci? Opäť, tak ako minulý rok, naši ctení zákonodarcovia odmietli vziať túto kritiku na vedomie a správu ombudsmanky jednoducho neschválili. Ako teda pandémia otestovala naše ústavné práva a ich dodržiavanie štátnymi orgánmi? Pre koho je vlastne tento štát a ako Slovenská republika vychádza v ústrety deťom, ženám pri pôrode, slabým, chorým či Rómom? No a máme sa v dobe uvoľňovania opatrení a blížiacich sa letných dovoleniek pripravovať i na takzvané Covid pasy? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

200 verzus 150 eur. Avizované radikálne zvyšovanie prídavkov na deti ako cesta z demografickej pasce a záchrana krajiny. S návrhmi prichádzajú síce vládne a koaličné strany, no separátne. Oľano a vlastne Igor Matovič a liberáli Richarda Sulíka. Ak prvý počíta rovno so zdražovaním spotreby – a teda zvyšovaním DPH, druhí hovoria, že sa to dá vykryť z peňaní Únie. A pri podpore pôrodnosti hovoria rovno aj o väčšej prístupnosti predškolských zariadení. Tak či tak, svojho času prorodinne založené Slovensko starne a v regióne nie je osamelé. Paradoxne vyspelé štáty Európy sú na tom s pôrodnosťou lepšie. Francúzsko, Veľká Británia, Švédsko...Čo robia inak? A čo môžeme robiť my? Téma pre Martina Kahanca zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. „Na zvyšovanie pôrodnosti máme efektívnejšie nástroje ako detské prídavky“, tvrdí. Uvádza pritom mix opatrení, medzi ktorými nesmie chýbať dostatok miest v jasliach a škôlkach. A rovnako flexibilné možnosti práce pre rodičov, aby mohli skĺbiť prácu so svojimi rodičovskými povinnosťami. Slovensko si však demograficky nepomôže bez riadenej imigrácie. Poukazujú na to aj vedecké štúdie. „Musíme súťažiť o talenty zo zahraničia“ – to je riadená imigrácia podľa Martina Kahanca. Pomôcť jej má tiež skvalitnenie nášho školstva a pracovného trhu. „Aby sa tu chceli vracať tisíce mladých Slovákov po absolvovaní zahraničných univerzít“, dodáva riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. Moderuje Jaroslav Barborák.

V slovenskej politike máme veľa magorov a zlých ľudí, nie je tu ale jeden veľký zloduch, ktorý by dokázal ovládnuť celú spoločnosť. Budeme sa motať v tom, v čom sme a najlepším výsledkom bude, ak vôbec budeme mať nejakú normálnu vládu, tvrdí novinár a spisovateľ Martin Šimečka. Je to tu znova, sme zasa v zajatí populizmu a opäť sa vynorili politici polarizujúci spoločnosť a deliaci nás na tých, ktorí patri k tomu ich klanu a na nepriateľov, a to doslova celej spoločnosti. Hoci novú vládu formálne vedie Eduard Heger, karty ešte stále mieša expremiér Matovič. Má teda nový premiér vôbec nejakú šancu odstrihnúť sa od vplyvu šéfa OľaNO a prečo sa Igor Matovič stále viac začína podobať na svojho úhlavného rivala Roberta Fica? Prečo našim politikom chýba akákoľvek hlbšia vízia a prečo je to pre slovenskú spoločnosť vlastne dobre? Hrozí nám zatváraním tzv. „veľkých rýb“ revanš a éra lynču? No a v čom tkvie tá priam až neotrasiteľná sebaistota dnešných populistov a ako to, že sa zas a znova nechávame - podobne ako deti z Hamelnu, viesť všakovakými potkaniarmi? Matovič je len epizodna figúra, aká je ale dnes alternatíva, pýta sa v Ráno Nahlas dlhoročný novinár a spisovateľ Martin Milan Šimečka. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov vstúpilo do svojho finále. Je ním tretia fáza - asistovaný cenzus. Predchádzali mu sčítanie domov a bytov a rovnako obyvateľov, ktoré boli prvýkrát v storočnej histórii plne elektronické. Udalosť desaťročia, ktorú poznamenali polemiky, ale aj obavy. A dokonca aj výstrahy pred možnými podvodníkmi. Slovensko sa sčítava už storočie, prvé všeobecné sčítanie bolo práve v roku 1921. A odvtedy sa v súvislosti s ním hovorí aj o tom, že krajina sa aj jeho prostredníctvom poznáva či sebaspoznáva. Ako? Aj Na to sa pozrieme s jej hlasom a tvárou Jasmínou Stauder, hovorkyňou podujatia. „Nebáť sa prihlásiť k tomu, že som žid alebo róm, aj k tomu môže prispieť aktuálne sčítanie obyvateľov“, tvrdí. Potrebuje však deklarovanú podporu autorít. „Predstavitelia štátu musia deklarovať: stojíme za vami, prihláste sa k svojej identite, nebojte sa.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Hnutie Sme rodina sa snaží skrátiť čas, ktorý môžu obvinení stráviť vo väzbe. Ministerka Kolíková aj Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu upozorňujú, že ak by takýto návrh prešiel, mohli by sa automaticky z väzby dostať aj politickí nominanti ako napríklad Vladimír Pčolinský. Boris Kollár pripustil, že o väzbu sa zaujíma aj pre Vladimíra Pčolinského. Moderuje Peter Hanák.

Čo prispeje k riešeniu alarmujúcej demografie? Zosúladenie pracovného a rodinného života, podpora bývania či riešenie problému predškolských zariadení. Opatrenia, ktoré môžu prispieť k riešeniu alarmujúcej demografie. Hovorí o nich Branislav Bleha, demograf Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. „Nóri napríklad investujú nielen do počtu, ale aj kvality škôlok“, tvrdí Branislav Bleha. Kvalitou pritom poukazuje na investície do odbornej prípravy pedagógov. Ďalším príkladom je susedná Česká republika. K väčšiemu podielu „druhých detí v poradí“ prispelo opatrenie, podľa ktorého si mohli rodičia vybrať „dlžku poberania materskej či rodičovskej dávky“. Bolo na nich, na aký čas si rozdelili poberanie štátnej dávky. „Či dostávali viac peňazí v kratšom čase, alebo menej v dlhšom časovom rozmedzí. Efekt bol ten, že si mohli sami plánovať svoj profesný nástup po narodení dieťaťa. Severské krajiny sú príkladom flexibilných foriem zamestnávania a Švédsko ponúka aj „rýchlostnú prémiu“. Ak má rodina druhé dieťa do tridsiatich mesiacov od narodenia prvého zostávajú im všetky benefity ako pri prvom. „Ochota mať druhé dieťa sa ukazuje aj na štatistikách“, tvrdí demograf Bleha. Moderuje Jaroslav Barborák

Eduard Heger ako premiér zatiaľ nedokázal vystúpiť s matovičovho tieňa no a expremiér sa svojej konfliktnosti a snahy zaujať zbaviť nedokázal, tvrdí politologička Aneta Világi. Vláde Eduarda Hegera vyslovil parlament dôveru, z kresla ministra financií však opraty vládneho povozu ešte občas prevezme Igor Matovič. Podarí sa teda novému premiérovi stať sa skutočne autonómnym šéfom vlády alebo bola rošáda v premiérskom kresle iba akousi tieňovou potemkiádou a medzizastávkou k ďalším koaličným zvadám? Je snaha o predčasné voľby za pomoci referenda ústavná a dokázali by v prípade úspešnosti referenda poslanci ustáť tlak občanov snažiacich sa o ich výmenu? No a čo vlastne za ten rok dokázala predviesť „obyčajnosť“ sediaca vo vládnych kreslách a kam sa vôbec Slovensko politicky a spoločensky posunulo? V dnešnom rozhovore na to odpovie politologička z Univerzity Komenského Aneta Világi. No a v druhej časti podcastu si pripomenieme rozhovor s ústavným právnikom Mariánom Gibom, podľa ktorého referendum o predčasných voľbách devalvuje význam volieb i rozhodnutie voliča v riadnych parlamentných voľbách. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Grécko sprístupňuje terasy, Vatikán záhrady, Viedeň obchody a služby, Dolné Rakúsko ukončilo lockdown a Francúzsko povolilo cestovanie medzi regiónmi. To je len pár čerstvých príkladov reakcií na ustupujúcu vlnu pandémie za hranicami naše j vlasti. Môžu si Slováci začať baliť kufre? Otázka, ktorá začína byť stále aktuálnejšou s blížiacim sa letným časom dovoleniek. Ak sme pred rokom zaznamenali pre pandémiu zvýšený zaujem o domáce dovolenkové destinácie, budeme sa môcť toto leto vrátiť do tých svojich obľúbených v zahraničí? „Je dôvod na optimizmus. Viacero krajín Európskej únie chce už v polovici mája otvoriť svoje hranice a umožniť cestovateľom využívať služby, na ktoré sme boli zvyknutí ešte pred dvomi rokmi. Ide o Grécko, Španielsko, Taliansko či Maltu“, tvrdí Martin Klus, štátny tajomník rezortu diplomacie. Pomocou pri cestovaní vrámci Únie má byť tzv. covid pas, alebo pôvodne digitálne zelené osvedčenie. Jeho parametre sú už schválené na úrovni Únie, realizácia je teraz v rukách členských štátov. V akom sme štádiu a nakoľko zasvieti cestovaniu v lete zelená? Politológ politikom Bývalého politológa sme sa pýtali aj na to, ako sa zmenil jeho pohľad na politiku po tom, ako začal s jej aktívnym výkonom. Výmena na poste premiéra podľa Martina Klusa priniesla potrebný pokoj pre prácu. Minulosťou sú podľa neho aj nekoordinované „cesty“ Igora Matoviča do Moskvy či Budapešti. Pápežova návšteva Slovenska „Stále nemáme oficiálnu informáciu o jeho návšteve, ale z toho, čo máme k dispozícii, sa zdá, že by sme mohli byť veľmi optimistickí“, tvrdí Martin Klus. Zámer navštíviť Slovensko pápež František spomenul pri návrate zo svojej cesty z Iraku. Štátny tajomník rezortu diplomacie však potvrdil, že „neoficiálne sú prípravy v plnom prúde“. Dodal pritom, že „ako to už v týchto končinách býva zvykom, keď už to bude oficiálne, len sa to slávnostne ohlási, lebo už to bude všetko pripravené.“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Je pravdou, že tu existujú veľmi silné politické tlaky na udržanie niektorých aj nekvalitných vysokých škôl, môže byť za tým aj titulománia vplyvných ľudí a uzavretosť akademického prostredia pred konkurenciou kvality, tvrdí to člen Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Bálint Lovász. Takmer 130-tisíc študentov si v tieto dni nachádza vo svojom e-maili dotazník s názvom Akademická štvrťhodinka. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo týmto spôsobom spúšťa zrejme najrozsiahlejší celoslovenský prieskum medzi študentmi vysokých škôl na Slovensku. Jeho cieľ je jednoduchý, získať spätnú väzbu od študentov a zmapovať práve ich očami stav nášho vysokého školstva. Nekvalita našich vysokých škôl však už vyháňa študovať do zahraničia čoraz viac mladých – a zväčša tých najlepších slovenských mozgov. O prieskume, jeho cieľoch, ale aj o tom, ako to, že existujú aj také vysoké školy ako je tá v Skalici a prečo nie je ani jedna naša univerzita v prvej 500. najelitnejších vysokých škôl sveta či aký vplyv majú na motivovanosť našich študentov plagiátori vo vysokých ústavných funkciách sa v dnešnom Ráno Nahlas budeme rozprávať s členom Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a bývalým šéfom Študentskej rady vysokých škôl Bálintom Lovászom. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Tituly pred menom nám spokojnosť a šťastie neprinesú, pre spokojný a šťastný život je oveľa dôležitejšia emocionálna inteligencia než IQ, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. Tá stojí za programom Zippyho kamaráti, ktorý rozvíja v 5 až 10 ročných deťoch práve tieto emocionálne a sociálne zručnosti a dnes je doňho na Slovensku zapojených už niekoľko tisíc detí. Mnohí odborníci hovoria, že medzi najväčšie obete pandémie Kovidu patria deti. Tak ako sme v prvej vlne školy nezatvárali ako posledné, rovnako tak dnes školy neotvárame ako prvé. Mnohé naše deti tak namiesto školy sedeli prakticky celý rok doma. Dnes sa deti postupne do škôl vracajú, no škola - to nie sú iba vedomosti. Škola, to je aj miesto, kde sa deti učia prežívať prvé lásky, vyrovnávať sa s prvými sklamaniami, ale aj súcitiť so slabšími či postaviť sa za svoje názory a uniesť tlak okolia. O to všetko mnohé deti za uplynulý rok prišli a mnohé z nich nemajú ani také domáce prostredie, ktoré by ich naučilo hovoriť o tom, čo cítia a vyjadriť svoje pocity. Zippyho kamaráti je program práve pre ne, pretože deťom pomáha vyjadriť svoje emócie, riešiť konflikty, vyrovnávať sa so stratami - a to vrátane smrti. O tom, čo sa v ňom deti naučia, kto je Zippy a prečo je súčasťou programu aj návšteva cintorína nám v dnešnom rozhovore porozpráva epidemiologička Alexandra Bražinová. No a v druhej časti podcastu sa zo záchranárom Viliamom Dobiášom ohliadneme za prácou Slovenského červeného kríža, ktorý v časoch pandémie neraz musel učiť dokonca ešte aj to, ako si správne umývať ruky. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Čo sleduje Rusko svojimi špionážnymi aktivitami cez ambasády? V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sme sa pýtali politológa Grigorija Mesežnikova. Dozviete sa aj, ako sa to týka bežného Slováka, ako vyzerá svet z Ruska, prečo nám Rusi dodnes nedodali 80 percent dokumentácie k vakcíne a aj či má Igor Matovič pravdu, keď hovorí, že geopolitika a vakcíny spolu nesúvisia. Moderuje Peter Hanák.

„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici“ – úryvok z mailu adresovaný autorovi analýzy o prítomnosti čínskych inštitúcií v našom akademickom svete. Analýzy, ktorá poukázala na spoluprácu niektorých našich vedeckých inštitúcií s Čínou, charakterizovanú „nízkou mierou transparentnosti“ či „nedocenením až podcenením ich spolupráce na represii či vyhladzovaní menšiny Ujgurov“. Ak sa autor výhražného mailu neskôr ospravedlnil a hovorí o reakcii s nadsádzkou, zároveň operuje tým, že „toto autori nemôžu myslieť vážne“. Aká je v skutočnosti prítomnosť Číny v našom akademickom svete? A znamená spolupráca na akademickej úrovni rovno účasť na nehumánnostiach čínskeho režimu? Téma pre adresáta výhražného mailu Mateja Šimalčíka zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. „Primárnym cieľom čínskeho režimu je jeho prežitie“, tvrdí autor výskumu. „Prežitie systému vlády jednej strany.“ Pomáha si širokým spektrom činností. „Viazanie“ akademického prostredia je jedným z nich. V našom akademickom prostredí „chýba uvedomenie si možného risku pri spolupráci s čínskymi akademickými inštitúciami“, uvádza výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. Rizikom je „nízka mierou transparentnosti“ vzhľadom na značné finačné toky, ktoré existujú medzi slovenskými a čínskymi akademickými inštitúciami. Podľa štúdie slovenské univerzity a akademické prostredie si neuvedomujú, že spoluprácou s čínskou stranou legitimizujú represiu voči moslimskej menšiny Ujgurov. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ich cieľom je teokracia a ich snom je zrušiť sekulárnu Ústavu a zaviesť nám tu režim podobný Iránu, hovorí o aktuálnej invázii letničiarskych hnutí do politiky publicista a teológ Michal Havran. Žijú v apokalyptických predstavách blížiaceho sa konca sveta, a v ňom predsa nemá zmysel odporovať božej vôli no a jej vykonávateľmi sa cítia byť práve oni, takto vysvetľuje ambície a motívy všetkých tých letničiarskych a charizmatických hnutí publicista a teológ Michal Havran. Podľa Havrana tieto hnutia pohŕdajú rozumom, pohŕdajú kritickým myslením a tým vlastne opovrhujú celou našou civilizáciou. Slovo kompromis nepoznajú pretože si myslia, že ich ústami hovorí sám Boh a sú posadnutí permanentnou očistov od hriechov preto je pre nich tak kľúčovým termínom aj slovo "korupcia". Kto sú teda tí, ktorí vraj v mene samotného Boha chcú meniť naše zákony a diktovať nám pravidlá života, kde pramení ich presvedčenie, že na ich strane je Boh? Čo chcú, ako nás vnímajú a prečo sú vlastne naše cirkvi tak posadnuté témou sexuality a vymedzovania sa voči tým, ktorí sú "iní"? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie publicista a teológ Michal Havran, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

„Žurnalistika je najlepšia vakcína“ – nie však proti covidu, ale dezinformáciám. Za týmto výrokom je Christophe Deloire z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Len pred pár dňami zverejnila táto medzinárodná novinárska organizácia rebríček slobody tlače vo svete. Pod svetom sa tu myslí 180tka krajín a rebríčkom index, ktorý vyhodnocuje úroveň slobody práce novinárov. Európa v ňom vychádza ako „najpriaznivejšie“ miesto pre slobodnú žurnalistiku. Slovensko zaznamenalo prepad o dve priečky 35. miesto. Najmä pre „čakanie na spravodlivosť“ v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. Pandémiu zachytil index ako zámienku pre mnohých silných posilniť svoje postavenie na úkor práva verejnosti na informácie dôležité pre život. V parížskej centrále Reportérov bez hraníc pracuje aj rodák z Bratislavy, s predchádzajúcou skúsenosťou novinára a analytika - Pavol Szalai. Pred časom sa nebál otvorene prehovoriť v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ so Zuzanou Hlávkovou. Dnes mu aj táto skúsenosť pomáha radiť novinárom v rôznych častiach sveta. Na stav slobody tlače aj v našich končinách sa pozrieme optikou človeka, ktorý ju sleduje v globálnom meradle. Moderuje Jaroslav Barborák.

Prežívame dobu radikálneho populizmu, v spoločnosti rastie nevraživosť a dnes sa už iba hľadá ten správny ventil, hovorí sociologička Zora Bútorová. Treba byť v strehu pred snahami radikálnych kresťanov, ohrozený je status quo v oblasti ženských práv a práv sexuálnych menšín. Slovensko bude po pandémii oveľa viac názorovo, ale aj sociálne či vzdelanostne polarizované. Rastie nielen názorová radikalizácia, ale pandémia prehlbuje aj sociálne a vzdelanostné rozdiely, tvrdí sociologička Zora Bútorová. Aké Slovensko sa teda vynorí z pandemického tunela a podarí sa zastaviť narastajúcu polarizáciu neraz pripomínajúcu neslávne známe mečiarovské Pasienky? Nemení sa až príliš dnešná podoba demokracie na vládu davov či sociálnych sietí? No a napokon, nenarazila toľko deklarovaná „obyčajnosť“ vládnucej elity na limity spoločenskej trpezlivosti a odolnosti tohto štátu? V Ráno Nahlas na to odpovie sociologička Zora Bútorová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Odhalenie ruskej vojenskej rozviedky za ničivou explóziou muničného skladu v českých Vrběticiach. Už takmer týždeň zamestnáva nielen vládu postihnutej Českej republiky, ale aj európskych spojencov. Zasadla pre ňu aj naša bezpečnostná rada. Ak sa na jednej strane ozývajú hlasy o akte terorizmu a otvárajú sa aj staré obavy z mocenských chúťok Putinovho Ruska, na druhej zaznieva, že o terorizmus tu nešlo, nanajvýš tak o vojenskú diverznú akciu. Ako to však vyznieva vo svetle informácií, že na akcii sa zúčastnil aj samotný šéf obávanej jednotky s priamym komunikačným napojením na úrad prezidenta Vladimíra Putina či šéfa diplomacie Sergeja Lavrova? Prípad už má okrem diplomatickej vojny aj finančné dôsledky – Česi vyradili ruský Rosatom zo súťaže na dostavbu Dukovian, otázky visia nad Sputnikom. A od spojencov očakávajú solidaritu. Ako sa to odrazí vo vzťahoch a čo postup Moskvy hovorí o jej spôsoboch a to aj v čase, keď hrá svoju Sputnik diplomaciu. Témy pre Daniela Mila z Globsecu, experta na hybridné hrozby a autora čerstvého výskumu o vnímaní Ruska v našom geopriestore. Slovensko sa v ňom ocitlo v skupine tzv. „objímačov medveďa“. Medveďom je Rusko a objímačmi krajiny ako Srbsko, Bulharsko a Čierna Hora. Moderuje Jaroslav Barborák.

Až 80 percent ľudí s príznakmi závislostí či úzkostných porúch sa vôbec nelieči a rovnako tak až dve tretiny tých, čo bojujú s príznakmi depresii s nimi zápasia mimo zdravotníckeho systému. Vyplýva to z populačného prieskumu o stave duševného zdravia z pera epidemiologičky Alexandry Bražinovej. Duševné poruchy spôsobujú miliardové straty, neraz vedú k nižšiemu vzdelaniu, často sú príčinou vyššej chudoby či kriminality, ale predovšetkým je to najmä o obrovskom ľudskom utrpení - a to nielen tých, ktorí nimi trpia, ale aj ich okolia. Napriek tomu o stav nášho duševného zdravia nie je v tejto krajine veľký záujem. My totižto nielenže máme poddimenzované kapacity odborníkov, ale my dokonca ani presne nevieme ako vyzerá skutočný stav nášho duševného zdravia. Asi najaktuálnejšou a vlastne jedinou relevantnou mapou slovenského sveta duševných ochorení tak dnes môže byť populačný prieskum epidemiologičky Alexandry Bražinovej. No a ten hovorí o tom, že väčšina tých, ktorí majú príznaky viacerých vážnych duševných ochorení, nevyhľadajú pomoc odborníka a ani sa neliečia. Sme teda krajinou plnou depresívnych, úzkostných či závislých ľudí bez patričnej zdravotníckej starostlivosti? A prečo sa vyhýbame návšteve psychiatra či psychológa? No a ako môžeme nastaviť psychiatrický systém keď ani netušíme koho a z čoho má vlastne liečiť? A čo s našim duševným zdravím ešte napácha doba Korony? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie epidemiologička Alexandra Bražinová. Moderuje: Braňo Dobšinský

„Rozhýbalo sa, no vybehlo na bočné ihrisko“, „osviežujúca nezáživnosť“, „silné zastúpenie v komunále, no pôsobí bezradne“ – pár reakcií na deklarovaný „reštart“ kresťanských demokratov, ktorý pred časom oznámil ešte stále čerstvý predseda hnutia Milan Majerský. Čo sa s nimi stalo a kam chcú ísť – otázky, ktoré zaznievajú, avšak len na periférii mediálnej scény. Oni hovoria o „novom impulze“, ktorý prichádza po „hlbokej reflexii“. Ešte v marci im agentúry dávali čísla mimo parlament, v apríli virtuálne prekračujú jeho prah, avšak s dovetkom – jedna lastovička leto nerobí a dôležitý bude ďalší trend. Čo za impulz sa rodí v KDH? A bude oň vôbec záujem? Otázky pre Milana Majerského, predsedu hnutia a prešovského župana. „Keď si chcete získať rešpekt, musíte prísť s veľkou témou“, tvrdí Milan Majerský. V podcaste ho konfrontujeme, či je takýchto tém KDH schopné, kto je ich nositeľom a čím chcú ľudí presvedčiť. V závere sa dozviete odpoveď na priamu otázku, či má Milan Majerský ambíciu byť niekedy premiérom. Aktuálne sme totiž svedkami konca jedného politika, ktorý premiérom byť nechcel. Moderuje Jaroslav Barborák.

Minulý týždeň bola najčastejšie skloňovaným menom v slovenskej politike Zuzana Baťová – šéfka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Ako to bolo z jej pohľadu, z čoho vychádzala jej veta, že rôzne vakcíny Sputnik spája len názov a prečo nám Rusi nedodali dokumentáciu – sa dozviete v rozhovore so Zuzanou Baťovou – ktorý si môžete prečítať aj na webe Aktualít. Rozhovor viedli kolegovia Jana Čunderlíková a Pavol Štrba a nahrávali ho v piatok.

Riziko krvných zrazenín po vakcíne Astra Zeneca je oveľa nižšie ako pri iných bežne predávaných liekoch, hovorí viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková. Čo nám reálne chýba k tomu, aby sme mohli očkovať aj Sputnikom, a naozaj potrebuje ruská vakcína európsku registráciu? Ľudstvo už vie, ako sa nám podarí úplne poraziť covid-19. Moderuje Peter Hanák.

Po ministerke Natálii Milanovej nezostalo zatiaľ nič, iba tisícky nešťastných osudov ľudí z kultúrnej obce. Takto skritizoval pôsobenie rezortu kultúry jeho bývalý šéf Daniel Krajcer. Rezort, ktorý by mal kultúrnu obec brániť a chrániť totiž podľa neho umelcov v tejto dobe zavretých divadiel, kín, galérii či múzeii doslova hodil cez palubu. Rezort kultúry podľa Krajcera pochoval i unikátny a dlhé roky fungujúci projekt obnovy slovenských hradov. Projekt, ktorý oživil desiatky schátralých hradných ruín, priniesol prácu tisíckam nezamestnaných a pomohol tak tým aj cestovnému ruchu. RTVS fakticky stvoril práve Daniel Krajcer, je teda podľa neho Jaroslav Rezník dobrým šéfom verejnoprávneho telerozhlasu a prečo sa vládni politici už celé roky vôbec nehrnú do zvyšovania koncesii, ktoré by dokázali RTVS zabezpečiť skutočnú nezávislosť? Kam podľa Krajcera "zmizla" aktuálna šéfka rezortu kultúry a prečo o nej takmer nepočuť? No a napokon, ako sa jedna z pôvodných tvárí SaS pozerá na konflikt Igora Matoviča s Richardom Sulíkom a vsadil by si na riadny termín parlamentných volieb? Ráno Nahlas s Danielom Krajcerom, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Súdia posledného z veľkých bosov podsvetia. Jeho meno Ľubomír Kudlička, skupina Takáčovci. V postavení bossa od roku 2003, z toho len posledné dva roky s obmedzením slobody. Kudla, Rabín, Bradatý či Inžinier – aj tak ho poznali zasvätení. V snahe o utajenie mal zmeniť aj klasickú hierarchickú štruktúru gangu a na slobode ho mala držať aj ruka vplyvných. Osudnou sa mu mala stať až vražda v rámci už takmer zabudnutého prípadu spred pätnástich rokov. Ide o koniec posledného „mohykána“ mafie u nás? Otázka, ktorú si kladie aj Ján Petrovič, autor bestselleru Slovenská Mafia a šéf reportérov v Aktualitách. Najvyšší súd má práve dnes rozhodnúť, či Kudličkovi potvrdí štvrťstoročie za mrežami. A my sa porieme aj na to, ako sa s bossmi za mrežami vysporiadava samotná mafia a ako sa mení jej modus operandi a samotná prítomnosť na našom území. Moderuje Jaroslav Barborák

Keď Rus povie vlasť tak tam vidí aj bývalé oceľové srdce ZSSR, juhovýchodnú Ukrajinu, hovorí politológ Alexander Duleba. Podľa neho putinovmu režimu klesá popularita a krátky konflikt by ju mohol zvýšiť, no zopakovať rok 2014 je už vraj nemožné. Vtedajšia vojna Ukrajinu scelila a paradoxne sa tým stal Putin otcom politického ukrajinského národa. Tak Rusko - ako i NATO, aktuálne zhromažďujú okolo ukrajinských hraníc svoje vojská, oficiálnym dôvodom sú veľké vojenské cvičenia. Neprerastie teda táto koncentrácia armád až do vojnového konfliktu? Aké územné záujmy môže režim na čele ktorého stojí prezident Putin, ktorý považuje rozpad Sovietskeho zväzu za tragédiu a katastrofu? V akej kondícii je dnes Ukrajina už roky zmietaná bojmi so separatistami na vlastnom území? No a napokon, akú rolu v tom môže zohrať expremiér Matovič a ako sa vôbec dá vysvetliť až neuveriteľne vysoký sentiment Slovákov k Rusku a putinovmu režimu? V Ráno Nahlas na to odpovie politológ Alexander Duleba so Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vojna o vakcínu či tzv.á Sputnik diplomacia Moskvy, do ktorej sa zamotalo – či „bolo zamotané“ aj Slovensko - jeho dnes už bývalým premiérom Matovičom; nová eskalácia na hraniciach medzi Putinovým Ruskom a Ukrajinou Zelenského, pri ktorej sa rovnako skloňuje aj výraz či dokonca hrozba vojny. Či do tretice vojna hybridná – ktorej majú byť prvé dva príklady len súčasťou. A to všetko v čase, keď sa ulice a ale aj policajné cely Ruska pravidelne plnili podporovateľmi uväzneného Alexeja Navaľného a krajina smeruje k voľbám. Čo sa to na východ od našich hraníc deje? Nemáme sa obávať opätovného konfliktu, ktorý si už vyžiadal tisíce obetí? A nemôže byť za tým len politický rozmar Vladimíra Putina zakryť kritiku svojho vládnutia témami, ktoré to prebijú a sme do nich vtiahnutí aj sami? Téma pre Pavla Havlíčka, odborníka na oblasť bývalého Sovietského zväzu z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO). Matovič je pri Sputniku „hrubý“ „Určitú mieru vulgarity sme si nechali nanútiť našim prezidentom Zemanom, poviem to narovinu“, tvrdí analytik Pavel Havlíček, no spôsoby Igora Matoviča „to prelomili“. Matovičov zásadnejší problém pri Sputniku je však podľa českého analytika jeho obídenie spoločného európskeho postupu a rovnako koaličných partnerov. Za najhoršie Havlíček považuje tzv. outsourcing zodpovednosti na plecia lekárov. „Namiesto toho, aby sa za vakcínu zaručila vláda, zvaľovala to na lekárov, čo je amorálne“, tvrdí Pavel Havlíček. Slovensko príkladom úspechu vakcinančnej diplomacie Putina Sputnik V je pre Putina nástrojom dostať sa tam, kde by sa inak nedostal. Pavel Havlíček hovorí o „Sputnik diplomacii“ Vladimíra Putina. Má byť prostriedkom na podkopanie dôvery obyvateľov Európy a v efektívnossť inštitúcií EÚ. „V Kremli si pri Matovičovi musia všetci tlieskať, Sputnikom dáva akceptačný list Putinovi“, tvrdí analytik. Moderuje Jaroslav Barborák.

Expremiér Igor Matovič v Moskve rokoval o vakcíne Sputnik. Najväčším kritikom tejto cesty je odídenec zo Za ľudí, poslanec Tomáš Valášek. Pýtali sme sa ho aký je to signál v čase, keď Rusko opäť zhromažďuje obrovskú armádu na hraniciach Ukrajiny. Podľa neho sa Igor Matovič v Moskve mal jasne vymedziť proti ruskej agresii. Poslanec Valášek sa chystá urobiť veľké oznámenie o svojej politickej budúcnosti – a to už dnes. Hovorí jasne o strane Progresívne Slovensko. Moderuje Peter Hanák.

Únava, bolesť svalov, hlavy či kĺbov, ale aj dýchavičnosť, búšiace srdce či úzkosť – niekto by to vyhodnotil ako stav, keď sa hlási chrípka. Ak ale tieto príznaky s postupujúcim časom neodchádzajú a trápia aj týždne – môže ísť o tzv dlhý covid alebo syndróm dlhého covidu. V diapazóne jeho možností je aj neschopnosť koncentrácie, poruchy spánku, ale aj psychické problémy. Celkovo je doteraz identifikovaných 205 symptómov. Ide o fenomén, ktorý je zatiaľ skôr predmetom vedeckých štúdií. Pár dní však máme už aj na Slovensku prvú analýzu toho, ako sa správa, aké sú jeho prejavy, koho postihuje prioritne a rovnako, či vieme, čo s ním? Vznikla na základe dát portálu covidhelper.sk. Analýza údajov od vyše tritisíc pacientov ukázala, že dlhý covid u nás postihuje viac ženy (60%) ako mužov. Týka sa často mladších ľudí, mediánový vek pacientov je 43 rokov. Väčšina ľudí (65%) pritom pociťuje výraznejšie obmedzenia v bežnom živote. Téma pre Dagmar Ceľuchovú Bošanskú, dátovú analytičku tímu CovidHelper.sk a spoluautorku analýzy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Telefonické linky zaznamenali až trojnásobný nárast podnetov, pandémia prehĺbila problém domáceho násilia voči seniorom. Páchajú ho aj ich príbuzní a tak sa seniori neraz hanbia vec ohlásiť, hovorí Lýdia Brichtová zo socioFóra. Preteky o vakcíny považuje Lýdia Brichtová za nedôstojné a hovorí, že v mnohých pre život dôležitých oblastiach tento štát nechal seniorov doslova napospas sebe samým - prípadne to hodil na bedrá ich príbuzných. Životy berúca korona, ale aj prísne protiepidemické opatrenia sú tu s nami už celý rok a ak hovoríme, že trpíme, tak potom naši seniori trpia ešte viac – z hľadiska vírusu totiž práve naše staré mamy a naši starí otcovia patria medzi najrizikovejšie skupiny obyvateľstva a práve medzi nimi si pandémia už stihla vybrať i najväčší podiel obetí. Seniorov však atakuje nielen neviditeľný vírus, ale aj stúpajúce domáce násilie či silná sociálna izolácia, ktorá ich často odtrhla i od ich detí a vnukov. Ako sa teda v tejto čudesnej dobe žije práve im, našim seniorom? Aké podmienky vládnu v tzv. domovoch dôchodcov, ako vnímajú neraz veľmi nedôstojnú bitku o vakcíny, nakoľko na nich myslí tento štát a ako na nich dopadá táto doba plná neustálych rečí o smrti a umieraní? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie Lýdia Brichtová z neformálnej platformy mimovládnych neziskových organizácií Sociofórum. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Najsuchší marec od roku 1880. Priemerná ročná teplota za sto rokov u nás vyššia v porovnaní s údajmi o zvýšení globálnej teploty za to isté obdobie. A do tretice: minulotýždňové už takmer letné teploty, ktoré ešte pred dvomi týždňami v noci výrazne klesali pod bod mrazu. Počasie, pri ktorom už aj odborníci hovoria o extrémoch a dávajú ho do súvisu s klimatickou zmenou. Historicky najsuchší marec za vyše sto štyridstať rokov upriamuje pozornosť aj na vzťah k teplotám. So suchom totiž prichádza ich zvyšovanie. Aj tu dáta bijú na poplach: Ak sa za sto rokov globálna teplota zvýšila o jeden stupeň, v našom geopriestore sa za ten istý čas ročná priemerná teplota zodvihla o dva. Čo je za tým? A k čomu smerujeme? Nebudeme raz odkázaní na hľadanie novej planéty pre život? Téma pre klimatológa SHMÚ Jozefa Pecha. „Vývoj ukazuje, že sucho a nedostatok vody bude dosť zásadný problém pre Slovensko“, tvrdí klimatológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

"Môže sa stať, že v tzv. hodnotových otázkach budeme hlasovať aj s ľudákmi z ĽS-NS, vidím medzi nami hodnotové prieniky, hovorí pre Ráno Nahlas poslankyňa OĽaNO Katarína Hatráková. Tá patrí medzi tých poslancov, ktorí podporili kotlebovskú snahu o zmenu Ústavy, ktorá by znemožnila rovnakopohlavným párom adopcie detí ako aj transrodovým ľuďom zmenu pohlavia. Sú tu, medzi nami. Deti dvoch otcov či deti dvoch mám. Deti z rodín, ktoré nezapadajú do takzvaných tradičných predstáv o akejsi ideálnej rodine. Napriek tomu sú tu, medzi nami no dôvodová správa z dielne kotlebovcov, ktorá by chcela zmeniť priamo Ústavu, o nich hovorí, že žijú v zvrátenom prostredí, v prostredí, v ktorom údajne čelia vážnej hrozbe sexuálneho zneužívania a čelia vraj aj údajnej inklinácii k sexuálnym deviáciám. Jedna z tých, ktorá tieto predstavy v parlamente podporila je aj poslankyňa OľaNO Katarína Hatráková. Ona sama hovori, že nechcela nič iné iba a len rozprúdiť diskusiu na tieto vážne a nepochybne aj citlivé témy a s dôvodovou správou sa údajne nestotožňuje. No, ako vlastne chce diskutovať s tými, ktorých predkladatelia zákona označujú za deviantov, aké má dôkazy k takto vážnym obvineniam a prečo si myslí, že dve mamy či dvaja otcovia nie sú hodní pojmu rodina? A napokon - nakoľko sa vlastne vedia matovičovi poslanci zhodnúť s Mariánom Kotlebom a jeho predstavami o tom, čo sú to hodnoty? Moderuje: Braňo Dobšinský

Ak sme boli Slovensku posledný mesiac konfrontovaní s tzv. vojnou eg – alebo vládno-koaličnou krízou, mocnosti okrem pandémie reagovali aj na neuveriteľné správy o vyhladzovaní národa. Konkrétne 12miliónovej moslimskej menšiny Ujgurov. V čínskej provincii Sin-ťiang je vystavená systematickým pokusom komunistického režimu o zničenie. Nútená sterilizácia, mučenie či indoktrinácia – a to len pre to, že sa niekto narodil ako člen menšiny. Peking takéto správy samozrejme odmieta. Nie však Európska Únia a Spojené štáty. Po troch dekádach politiky prehliadania či opatrného ticha v záujme obchodu prichádzajú so sankciami. A ak ich uvalili oni, sankčnú odvetu vyhlásil aj Peking. Zasiahla pritom aj Slovensko – a to prostredníctvom europoslankyne Miriam Lexmann z mimoparlamentného KDH. Ako vyzerá genocída v 21. storočí a prečo si ju svet všimol až po troch desaťročiach? Všímame si menšiny, ktoré máme doma? A ako vyznieva taká vojna eg na slovenský spôsob vo svetle príbehov, v ktorých ide doslova o prežitie? Aj o tom v dnešnom Ráne Nahlas. „Obchodné vzťahy s Čínou môžu byť pre nás pákou, ktorú by sme mohli použiť ako tlak na ukončenie neľudského zaobchádzania s menšinou Ujgurov“, tvrdí europoslankyňa zo sankčného zoznamu Miriam Lexmann. Moderuje Jaroslav Barborák.

Táto koaličná kríza nemá žiadneho víťaza, má len vyše 5 milónov porazených občanov, hovorí na margo ukončenia vládnej krízy šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Po niekoľkých týždňoch - v ktorých sa vládni lídri nevenovali občanom a ich problémom, ale trávili ich bojom o vlastné pozície a vplyv koalícia napokon našla dohodu. Jej výsledkom je výmena v kresle premiéra. Po roku by tak malo mať Slovensko de facto novú vládu, Igora Matoviča v kresle premiéra strieda doterajší minister financii Eduard Heger a do vlády sa vracia aj Richard Sulík. Igor Matovič ustúpil a na kvetnú nedeľu jazykom z ríše náboženských kazateľov oznámil, že svojim nepriateľom prezlečeným za koaličných partnerov odpúšťa, vyhovie žiadostiam liberálnym a kreslo premiéra opúšťa. Novú misiu si chce nájsť v strážení štátnej kasy, jeho nadriadeným vo vláde tak bude jeho podriadený v politickom hnutí. Akú trvácnosť tak bude mať tento ústupok a dokáže nový premiér vystúpiť zo svojho doteraz tak pokorného tieňa a dorásť na premiérske kreslo? No a napokon, videli sme záverečnú scénu koaličnej krízy alebo išlo iba o koniec prvého dejstva? To sú otázky na šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Po takmer mesiaci vojny, v ktorej proti sebe stáli nezmieriteľné egá koalícia ohlásila pokoj zbraní. Po vzájomných výmenách, ktoré zaznamenali nadávky kalibru „idiot“ či „mimoriadne pomstychtivý človek“ teraz prichádza „odpúšťam“ respektíve „pozvem na obed“. Igor Matovič a Richard Sulík. Veronika Remišová hovorí o „štátnickom prístupe“ a novom začiatku. Označuje tým avizovanú demisiu premiéra a posun tejto funkcie Eduardovi Hegerovi. Svoju podporu mu vyjadrili tak SaS, ako aj Sme rodina Borisa Kollára a Za ľudí. Všetci pritom ohlásili návrat svojich ministrov do novej vlády. Prísľubu a vyslovenej nádeji staronového koaličného zoskupenia však politológ Radoslav Štefančík pripomína nedávnu skúsenosť: „Všetko tu už raz dohodnuté bolo, stačilo však jedno vystúpenie Igora Matoviča“. Sme teda definitívne za koaličnou krízou, alebo sa len dostávame do medziobdobia, ktoré nás delí od ďalšej? Situáciu rozoberieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. Na začiatku bola výzva, aby Igor Matovič odišiel z vlády, nie, aby sa presunul na inú vládnu pozíciu. A tá sa nenaplnila, tvrdí politológ. Už to je podľa neho predpoklad možných budúcich problémov tejto koaličnej a vládnej zostavy. Hegerovi chýba charizma organizátora. Schopnosť dosahovania konsenzu je síce výhodou, pokoj v tejto koalícii ale nemôže byť splnením „domácej úlohy“ jedného premiéra, tvrdí Radoslav Štefančík. Igor Matovič ho môže dostať do svojho tieňa. Pozícia predsedu strany a zároveň strážcu štátnej kasy mu dáva ťažkú politickú váhu, ktorej Eduard Heger nemusí odolať. Predsa len Igor Matovič zostáva stranícky šéf, naviac s kľúčami od peňaženky, upozorňuje politológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

Minister životného prostredia Ján Budaj sa zúčastňuje na rokovaniach o zostavení novej vlády. Včera spolu s Eduardom Hegerom rokovali so stranou Za ľudí a chcú hovoriť aj s SaS. V dnešnom podcaste sa dozviete aj to, kedy Igor Matovič podá demisiu, a pýtali sme sa aj, či vláda vytvorí Igorovi Matovičovi novú pozíciu. Moderuje Peter Hanák.

Ak na jednej strane stoja ultimáta a postupné odchádzanie ministrov, na druhej je formulka – berieme na vedomie, rokujeme. A ak sa tie ultimáta k tomu aj množia, rovnako sa s postupujúcim časom aj časovo posúvajú. Zo stredy sa stáva štvrtok, prichádza nový pondelok a do tretice ešte aj piatok o týždeň! Čo ale stále neprichádza – to je avizované položenie funkcie zo strany premiéra. A to ani po dvoch výzvach hlavy štátu. A ak krajina takpovediac politicky stojí – nerokuje už ani parlament – pandémia ide – s miernejším náporom – no predsa ďalej. Nemocniciam sa síce začína uvoľňovať, obetí však stále pribúda – a to na dennej báze. Už sme prekročili hranicu deväťtisíc. Aj to je obraz Slovenska posledných troch týždňov. Do čoho vyústi? Do vlády s novým premiérom, ktorý však bude s tým starým spojený viac ako pupočnou šnúrou, či ku koaličnému patu, na konci ktorého budú nakoniec všetkými odmietané predčasné voľby? „Matovič si nevie priznať prehru, no rozklad vlády po roku pôsobenia nie je ničím iným, ako prehrou“, tvrdí Grigorij Mesežnikov, politológ a riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky. Logika súčasného vývoja smeruje podľa Mesežnikova k tomu, že predčasné voľby budú nakoniec jediným riešením. Vyhnúť sa tomu dá len tým, že najmä „protagonista“ týchto dní, ako politológ označuje Igora Matoviča, upustí od pozície „všetko, alebo nič“. „Politika je aj o ústupkoch“, tvrdí politológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

Smerujeme k predčasným voľbám a dnes sa už hrá veľký zápas o ich intepretáciu pred voličmi, tvrdí bývalý dvojnásobný minister dzurindových vlád a stratég SDKÚ Ivan Šimko. SaS i Za ľudí by sa radi zbavili premiéra, ten zasa chce ísť do prípadných predčasných volieb ako jediný garant zápasu s mafiou a bývalých partnerov obviniť pred voličmi zo zrady. Vo vládnej kríze by sa dnes už zrejme stratil aj povestný detektív Colombo, Ultimáta striedajú ultimáta, pribúda počet ministrov podávajúcich demisiu, paralyzovaný je už aj parlament a tak po všetkých tých silných slovách je hľadanie konsenzu nevyhnutného na vládnutie čosi ako Colombova žena – síce sa o nej stále hovorí, no ešte ju nik nikdy nevidel. Rok od zostavenia vlády tak Slovensko čelí jej pádu a politici sa namiesto vládnutia venujú sami sebe. Ako dopadne aktuálna vládna kríza a akú politickú budúcnosť nám môžu priniesť hroziace predčasné voľby? A kde sa v tom celom vlastne stratil občan a jeho potreby? V ráno nahlas na to odpovie dlhoročná postava slovenskej kresťanskodemokratickej politiky, človek, ktorý stál za zrodom SDK, ktorá porazila Vladimíra Mečiara a stratég dzurindovej SDKÚ Ivan Šimko. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Ide o posledné výstupy vrámci politickej šou Igora Matoviča, čoho si je dosluhujúci premiér vedomý, alebo politická pomsta je len kalkulom pred kapitolou menšinovej vlády? Otázky, ktoré nastoľuje vývoj koalično-vládnej krízy posledných dní a hodín. Martin Slosiarik, ktorý stojí na čele agentúry Focus, to odhaduje na menšinovú vládu. V nedeľu Igor Matovič oznámil podmienky pre svoj odchod z funkcie predsedu vlády. Medzi nimi Sulíkov odchod, vzdanie sa funkcií ministerky Márie Kolíkovej a podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu zo strany Za ľudí a rovnako koniec Jany Bitó-Cigánikovej na čele parlamentného zdravotníckeho výboru. Stranu SaS rovnako žiada o vrátenie jedného z ministerstiev. Richard Sulík už reagoval svojou demisiou, no rovnako si dáva podmienku: ak chce Igor Matovič zostať ministrom, rovnako ním chce byť naďalej aj šéf SaS. Strana Za ľudí má svoj postoj oznámiť dnes, Veronika Remišová však naďalej hovorí o pokračovaní v štvorkoalícii a vyzýva partnerov k rokovaciemu stolu. Hnutie OľaNO prišlo so stanoviskom, v ktorom počíta s „rokovaniami o ďalšom vývoji pri rekonštrukcii vlády“. Pozvať chce tak Richarda Sulíka ako Veroniku Remišovú. Hosť: Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Focus Moderuje Jaroslav Barborák

Čelíme vlne smútku a po pandémii Korony nás zrejme čaká ešte aj epidémia duševných porúch, varuje renomovaný psychiater Peter Breier. Naša psychiatrická starostlivosť pritom nestíhala už v predpandemických časoch no a dnes počet depresii, úzkostí, panických porúch či domáceho násilia alebo závislostí dramaticky narastá. Pomôcť by ale mohli eurofondy. Z európskeho Plánu obnovy by sa totiž mala zreformovať aj starostlivosť o naše duševné zdravie. Rezort zdravotníctva však chce za 100 miliónov najmä stavať – postaviť detenčný ústav, centrá pre autistov, ale najmä vybudovať vyše 50 psychosociálnych centier pre chronických pacientov. O starých ľudoch, deťoch s ADHD - či sociálnych pracovníkoch, ktorí už dnes v našej psychiatrii zúfalo chýbajú však v pláne niet ani zmienky. Na zriadenie dočasnej „Národnej linky podpory duševného zdravia“ sa pritom našlo úctyhodných 500 tisíc eur. Či teda milióny z európskeho Plánu obnovy našej psychiatrickej starostlivosti reálne pomôžu je tak podľa odborníkov veľmi otázne. V akom stave je duševné zdravie Slovákov sužované pandémiou a jej dôsledkami? A ako to zvládne naša psychiatrická starostlivosť, ktorá takpovediac krívala už v predpandemických časoch? No a akú reformu vlastne prináša 100 miliónový plán rezortu zdravotníctva, o ktorom sa doteraz neviedla prakticky žiadna diskusia a to nielen medzi pacientmi, ale ani medzi odborníkmi? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovedia psychiater Peter Breier a Andrej Vršanský z ligy za duševné zdravie. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

V koalícii sa čoraz hlasnejšie hovorí o odchode SaS – a o riešení vládnej krízy, po ktorom by táto stran jednoducho odišla do opozície a jej posty by sa prerozdelili medzi zvyšné tri strany koalície. Zástancom tejto myšlienky je napríklad šéf hospodárskeho výboru za OľaNO Peter Kremský. V rozhovore sme sa ho pýtali aj to, či by chcel byť ministrom hospodárstva namiesto Richarda Sulíka. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová tvrdí, že SaS môže z koalície odísť – a neskôr sa do nej vrátiť. A samozrejme hlavné slovo pri riešení tejto otázky bude mať strana Za ľudí. Odpovie nám predsedníčka klubu Jana Žitňanská. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko je zlyhávajúci štát, neplní si ani tie najzákladnejšie funkcie ochrany občanov v otázkach života a zdravia. Navyše, nevidieť tu ani alternatívu kompetentných a nemafiánskych politikov, tvrdí novinár a publicista Arpád Soltész. Podľa neho, my vôbec nepotrebujeme žiadnych extrémistov ani fašistov, v deštrukcii štátu si vystačíme aj sami - a možné alternatívy po prípadných predčasných voľbách budú vraj ešte horšie. „Lomikare Lomikare, do roka a do dňa ťa pozývam na boží súd,“ pamätná veta zo slávneho jiráskovho románu Psohlavci sa tu u nás – na Slovensku v roku 2021 stáva smutnou realitou. Liberáli Richarda Sulíka naplnili svoje vlastné proroctvo – ak neodíde z čela vlády Igor Matovič, odídu z nej oni nuž, a keďže Igor Matovič zatiaľ nikam neodchádza, odchádzajú oni. Vládna väčšina tak prakticky rok po svojom vzniku čelí polčasu rozpadu a krajina je tak vystavená nielen hrozbe predčasných volieb ale aj rozpadu štátu a to v doslova v priamom prenose. Je rok od volieb a Slovensko v čase pandémie, ktorá nám deň čo deň berie stovku obetí, prakticky nemá vládu. Kde sa stala chyba, a máme vôbec na to vládnuť si sami? Aká budúcnosť nás čaká s takouto politickou reprezentáciou a čo by nám priniesli čoraz viac reálnejšie predčasné voľby? Ráno Nahlas s dlhoročným komentátorom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň želá Braňo Dobšinský. Je rok od volieb a slovensko v čase pandémie, ktorá nám deň čo deň berie stovku obetí prakticky nemá vládu. Kde sa stala chyba, a máme vôbec na to vládnuť si sami? Aká budúcnosť nás čaká s takouto politickou reprezentáciou a čo by nám priniesli čoraz viac reálnejšie predčasné voľby?

„Nevychádzame z údivu. Do pandemickej krízy si privodiť aj politickú krízu, to je naozaj originálne.“ Pohľad na to, čo sa u nás deje posledné dva týždne z pohľadu Petra Šabatu, komentátora a šéfredaktora Českého rozhlasu Plus. „Potrebujete vládu, ktorá naozaj vládne“, dodáva. „Z Prahy vidíme Matovičovu bezradnosť, moc ju len obnažila“, tvrdí. Igor Matovič je podľa neho pre túto koalíciu nebezpečný ešte aj v pozícii, že by bol len jej radovým poslancom. „Viem si celkom živo predstaviť, že Matovič sedí v parlamente a robí opozíciu svojej vlastnej vláde. To je jeho naturel. A v tom je nebezpečný“, tvrdí Petr Šabata s vyše desaťročnou skúsenosťou z pôsobenia v médiách na Slovensku. Problém vidí v „neexistencii“ dobrej alternatívy pre aktulnu vládnu zostavu. „Hlas, Smer a Kotlebovci to nie sú“, tvrdí Šabata. Moderuje Jaroslav Barborák.

Naša stratégia očkovania je slovenskou verziou povestných „hunger games,“ teda boja o prežitie za každú cenu a bez akýchkoľvek civilizovaných pravidiel. Tvoríme novodobé "schindlerove zoznamy", hovorí Lucia Plaváková, ktorá sa téme očkovania podrobne venuje už celé dlhé mesiace. Podľa nej by sa náš systém očkovania dal nazvať jedným slovom: Chaos, no je to chaos, v ktorom náš štát tých naozaj slabých hádže doslova cez palubu. Očkovanie - to by malo byť dnes tým povestným svetlom na konci tunela v tejto priam šialenej pandemickej dobe. No tu, na Slovensku, je otázkou, komu sa toho svetla vlastne dostane a najmä - na základe akých civilizovaných a skutočne zmysluplných pravidiel. Napokon, kto z nás nepozná večery strávené za počítačom čakajúc na opakovanú a opakovanú snahu o registráciu svojej mamy či otca a kto z nás nevidel všetky tie autá zúfalo sa preháňajúce po celej krajine, v ktorých vozíme svojich otcov či mamy, v snahe ich zaočkovať. No a kto z nás vlastne pochopil všetky tie zložité, neustále sa meniace pravidlá slovenského očkovacieho systému? Ako teda funguje náš očkovací systém, kto sa skrýva za tou povestnou „kritickú štruktúrou štátu“ a koľko Dominík Cibulkových sa tu dnes predbehlo v systéme? A ako náš štát vlastne myslí na všetkých tých starých ľudí, ktorí nie sú priaznivcami internetu a ako registruje ľudí s vážnymi či chronickými diagnózami, ktorých Korona doslova tu a teraz ohrozuje na živote? V Ráno Nahlas sa o tom porozprávame s Luciou Plavákovou, bývalou kandidátkou na poslankyňu za koalíciu PS Spolu, ktorá sa dnes téme očkovania intenzívne venuje už celé dlhé mesiace. Moderuje: Braňo Dobšinský

„Due ore di macchina da Bratislava“ - Dve hodiny cesty autom od Bratislavy. Veta, ktorú len pred niekoľkými dňami vyslovil pápež František. Tie dve hodiny sa vzťahujú na cestu autom z Budapešti. Práve tam má ísť v septembri a nahlas tak vyslovil svoju vôľu navštíviť aj Slovensko. Prekvapivým bol spôsob, ako svoj zámer pápež ohlásil. Akoby len tak mimochodom spomenul Bratislavu s tým, že „prečo nenavštíviť Slovákov?“, keď už bude tak blízko v susednej Budapešti. Dodal pritom, že „neviem….aj tak začínajú veci“. Šlo o pápežov momentálny nápad, alebo čo mohlo byť za ním? Publicista a hlavný koordinátor poslednej z návštev Jána Pavla II. na Slovensku Marián Gavenda hovorí, že Františka síce sprevádza povesť „neriadenej strely“, ale v prípade zahraničných ciest existuje detailné plánovanie, zvlášť v aktuálnej pandemickej dobe. Za voľbou Bratislavy môže byť nedávna návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej a viac ako dobrý dojem, ktorý vo Vatikáne zanechala; rovnako pápežova skúsenosť s pútnikmi od nás, ktorých bolo počas generálnych audiencií vo Vatikáne „vždy živo počuť“. A v neposlednom rade je tiež fakt, že v bezprostrednom pápežovom okolí sú dvaja Slováci, ktorí sa starajú o jeho verejné liturgické slávnosti. Ako sa pripravujú pápežské cesty? A na aké Slovensko František v septembri môže prísť? Vzhľadom na aktuálne polemiky – či už príslušnosti ku konkrétnym cirkvám vrámci sčítania obyvateľov, alebo voľbu možnosti bez vyznania; otváranie otázky nedokončenej odluky cirkvi od štátu či ďalšie vstupovanie do potratovej legislatívy. Pápež František pri prípadnej návšteve vystaví Slovensko podľa Mariána Gavendu „skúške evanjeliom“. „Cirkev tu vyžila, aj keď štát dával veľké peniaze na jej likvidáciu“, dodáva. Moderuje Jaroslav Barborák.

Premiér zatiaľ vládnu krízu ustál, končí iba minister zdravotníctva Marek Krajčí. Aj v hnutí OĽaNO však vidia Matovičove chyby. V dnešnom podcaste budete počuť predsedu poslaneckého klubu najväčšej vládnej strany, Michala Šípoša. Bezchybný však v OĽaNO podľa Michala Šípoša nie je nikto. Rozprávali sme sa aj o tom, či sa odchádzajúci minister Krajčí dopustil nejakých chýb, kto zodpovedá za 8 tisíc mŕtvych, kedy vlastne k výmene dôjde, a kde budú hľadať nového ministra. Moderuje Peter Hanák.

Streda, ktorá mala byť dňom D pre rozseknutie vládno-koaličnej krízy, hodiny rokovaní za zatvorenými dverami, väčšina strán skúpa na vyjadrenia, no aj z toho mála sa dal postihnúť posun, ktorý to „rozseknutie“ priniesť môže: ešte pred týždňom tu bola akoby zákopová vojna nezmieriteľných pozícií, teraz sa hovorí o „vôli ísť ďalej v tejto koalícii“, či o „snahe“ zotrvať v nej – no s potrebou nejakej formy personálnej „sebareflexie“, či „zmeny manažmentu pandémie“. Ak však odchádzaním predtým hrozili liberáli a zaľudí, teraz to vytiahol Boril Kollár – podporu koalície podmienil politickým obchodom podpory požiadaviek svojej strany – inak sa zoberieme a odídeme my – tak to dnes naformuloval. „Kollárova požiadavka je nehorázna, nerieši krízu ale seba“, tvrdí Miroslav Řádek, politológ Trenčianskej univerzity. Aké má šance táto zostava? A koľko času ešte má? „Odchod Sulíkových liberálov z tejto koalície otázka dní, nanajvýš týždňov“, tvrdí politológ. Moderuje Jaroslav Barborák.

Nezvládame nielen pandémiu, ale nezvládame ani jej sociálnoekonomické dôsledky - toto nie je vládnutie, fejsbukovo sa dlhodobo vládnuť nedá, tvrdí expremiérka Iveta Radičová. V spoločnosti pritom podľa nej narastá nielen hnev, ale frustrácia a zúfalstvo prerastá už do všeobsiahleho smútku krajiny. Slovensko sa čoraz viac ukazuje ako krajina stavaná len do dobrého počasia, pandémia a jej dôsledky dôkladne demaskovali všetky naše nedostatky a všetky tie naše obvyklé „akože“ riešenia. Okrem Korony sme pritom nútení sledovať aj vážnu politickú krízu, v ktorej si premiér s ministrom hospodárstva už ani len nevedia prísť na meno no a v hre je okrem možnej rekonštrukcie vlády aj opozičné referendum o predčasných voľbách. Ako dopadne spor Sulík kontra Matovič z pohľadu političky, ktorá ich – ešte ako premiérka, veľmi dobre spoznala? Čo sa ukrýva pod hladinou tohto politického zápasu a čo tento štýl vládnutia, neustáleho chaosu a permanentného hľadania vinníkov urobí s našou spoločnosťou? V Ráno Nahlas nám nastaví zrkadlo expremiérka Iveta Radičová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vládna koalícia, ktorá akoby mala prestávku – a to vo vládnutí aj v koaličných väzbách. Formálne síce všetko pokračuje, reálne sme tu už týždeň v stave vyčkávania. Na to, či zostava, ktorú dali dokopy minuloročné voľby pôjde ďalej a prípadne v akej podobe. Pred týždňom si totiž premiér propagáciou Sputnika rozhneval dvoch koaličných partnerov – Zaľudí a SaS až – až natoľko, že volajú po zásadnej rekonštrukcii vlády. A ak oni hovoria, že už majú Matovičových spôsobov dosť, premiér a jeho ľudia naznačujú, že na odchod sa nechystá. Očakáva sa teda, kde sa prikloní Boris Kollár a jeho Sme rodina. Ako sa na to pozerá trojnásobný podpredseda parlamentu, tridsaťročný poslanec, líder najpr MKDH, neskôr SMK a naposledy prvý muž strany Most-Híd, politik so skúsenosťou piatich vládnych koalícií, naposledy rovno so Smerom-SD. Béla Bugár. Hovorí o marazme, ktorý môže rozložiť krajinu; tiež o svojich skúsenostiach s protagonistami sporu - Matovičom a Sulíkom. „Matovič neustúpi, ešte to vyhrotí. A buď sa psychicky zloží, alebo bude musieť ustúpiť Sulík. Inú možnosť nevidím“, tvrdí Bugár „Vládnuť sa nedá len cez sociálne siete“, kritizuje prístup premiéra Matoviča. Na príkladoch predchádzajúcich predsedov vlád a riešenia koaličných kríz približuje, čo tejto zostave chýba. „Dzurindovi stačila na presvedčenie rebelujúceho Migaša prechádzka okolo Dunaja“, ilustruje. „Nič podobné tu nevidím“, dopĺňa Béla Bugár. Béla Bugár v rozhovore opisuje aj zákulisie odstúpenia Roberta Fica po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. S požiadavkou, ktorá vtedy rezonovala na plných námestiach, vtedy pred predsedu Smeru-SD predstúpil práve on. „Sme sa postavili a povedali sme, že musí odísť alebo odídeme my“. Moderuje Jaroslav Barborák.

Čakajú nás dlhé mesiace zahnívania, týmto sa končia akékoľvek snahy o zásadnejšie sľubované zmeny. Takto komentuje vládnu krízu sociológ Michal Vašečka. Toto podľa neho nie je vládnutie, premiér namiesto toho predvádza permanentnú show. Od volieb uplynul iba rok a Slovensko už čelí nielen zdrvujúcej pandémii, ale aj vážnej politickej kríze, v ktorej ide vládnym politikom doslova o všetko. Zatiaľčo Korona nám deň čo deň berie stovky spoluobčanov, vládni – no i opoziční politici, si nevedia prísť ani na meno a namiesto premyslenej stratégie ako svorne čeliť pandémii sa politické kuloáre zaoberajú rošádami vo vládnych kreslách či referendom o predčasných voľbách. Slovensko pritom v boji s pandémiou žalostne zlyháva, no o politickej sebareflexii na Hradnom kopci niet ani chýru. O čo teda ide v aktuálnej kríze vládnym liberálom a je premiér Matovič schopný nejakých ústupkov a aspoň nejakej sebareflexie? A kam zmizol pojem politická zodpovednosť a prečo ju pri tempe 100 obetí denne necíti minister zdravotníctva? Žiaľ, aj keď tu žije nesmierne množstvo šikovných ľudí, ukazuje sa, že nemáme na viac. Kľúčový omyl je, že takzvaní bežní ľudia zvolili obyčajných ľudí no očakávajú, ž budú vládnuť neobyčajne. Nechali sme sa obalamutiť tézou, že stačí nekradnúť. Ukazuje sa, že to ani zďaleka nestačí, tvrdí v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.