Ráno Nahlas 🎙

Zbrane na pôdu školy nepatria, odkazuje minister školstva Branislav Grohling tým, ktorí po krvavom útoku vo vrútockej škole volajú po ozbrojencoch, ktorí by priamo v školách so zbraňou v ruke chránili naše deti. Vrútocká tragédia strhla masku aj z dlhodobo pretrvávajúceho ako i tabuizovaného problému šikany na školách. Minister školstva chce vyhlásiť šikane vojnu s nulovou toleranciou.

Brusel ohlásil koniec bezprávia na webe. Chystá pravidlá pre svet online obsahu. „Jedným z cieľov je priniesť aj viac transparentnosti. Problémom je napríklad radenie obsahu. Jeho kritéria v zásade nikto okrem digitálnych platforiem nepozná“, tvrdí Miroslava Sawiris z Globsec Policy Institut. Ani nevieme, čo všetko o nás veľké digitálne platformy vedia. Každou našou prítomnosťou na webe v ňom totiž zanechávame svoje digitálne stopy. A tie o nás povedia viac, ako si myslíme. Naše zvyky, preferencie ohľadom chutí, toho, čo sa nám páči, politických tendencií… Už len história vyhľadávania v online ponuke z nás pre digitálnych hráčov robí viac ako čitateľné ciele. Na druhej strane však stoja často „nečitateľní“ hráči, ktorí prichádzajú s cielenou ponukou. Pripravované pravidlá majú priniesť jasno nielen do otázky zodpovednosti za online obsah, ale upraviť aj zásady pre postup pri nevhodnom, zavádzajúcom či až nelegálnom obsahu. Brusel spustil začiatkom mesiaca tzv. konzulácie pre pripravované celoeurópske nariadenie o digitálnych službách. Do nich sa môže do 8. septembra zapojiť každý. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ako psychiater odmietam stigmatizáciu psychiatrických pacientov ako vrahov, nie je to pravda a potvrdzujú to aj štatistiky, hovorí na margo útoku vo vrútockej škole psychiater Péter Hunčík. Podľa neho cestou lepšej ochrany detí v školách nie sú ďalšie mreže či ozbrojení vrátnici, ale lepšia atmosféra v školách i celej spoločnosti.

Ekonomika je vo voľnom páde - je to akoby sme sa vrátili v čase o 3 roky. To hovorí guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Je to však iba koronou, alebo sme už aj tak očakávali ekonomickú krízu, ktorá vyplýva z ekonomických cyklov? A teda – skončí sa táto ekonomická kríza s koncom pandémie, alebo sa budeme podobne ako po roku 2008 spamätávať dlhšie? Ekonómov sme sa pýtali, koho to postihne najviac. Odpovie Martin Kahanec z ekonomického krízového štábu a analytika VÚB banky Michala Lehutu. Ako sa to dá riešiť a budeme musieť opäť zatvoriť ekonomiku, ak by prišla ďalšia vlna epidémie? Moderuje Peter Hanák.

Z dlhodobého hľadiska to spôsobí tak zvýšenie zadlženosti Európy ako aj nárast daňového zaťaženia a to v konečnom dôsledku môže európsku produkciu predražiť a urobiť tak nekonkurencieschopnou, hovorí na margo 750 miliardového záchranného balíčka, ktorý EÚ vyčlenila na boj s dopadmi pandémie ekonóm Juraj Karpiš. Podľa neho by peniaze z Bruselu mala vláda rozpustiť medzi ľudí a to napríklad aj nejakou jednorazovou nepodmienenou dávkou.

„Nie je podstatné, či nový generálny prokurátor bude z prostredia prokuratúry alebo nie. Podstatné bude, aby bol nositeľom vízie na nevyhnutnú reformu celého systému.“ Do verejnej diskusie pred voľbou nového generálneho prokurátora vstupuje bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová. Prokuratúra ako „štát v štáte“ podľa nej potrebuje zásadnú zmenu. A o nej sa zatiaľ nehovorí, čo je podľa nej na škodu veci. „Ponúka sa nám historická šanca reformovať systém prokuratúry“, tvrdí bývalá dlhoročná sudkyňa, neskôr poslankyňa parlamentu a rovnako bývalá verejná ochrankyňa práv. Prokuratúra musí podľa nej zostúpiť z piedestálu nedotknuteľnosti a podrobiť sa pravidlám demokratickej kontroly. Slovensku by najradšej naordinovala po desaťročiach prokuratúry sovietskeho typu český model štátneho zastupiteľstva. Jana Dubovcová reaguje na vládnu novelu zákona o prokuratúre, ktorá upravuje spôsob výberu generálneho prokurátora. Najviac diskutovanou otázkou pritom zostáva jej zámer otvoriť možnosť kandidatúry aj pre neprokurátorov. Vládna väčšina hovorí o potrebe „nového vzduchu“ pre doteraz uzatvorený systém, opozícia zas o zákone na mieru konkrétnych kandidátov. Moderuje Jaroslav Barborák.

Väčšina z nás chce umrieť v kruhu svojich najbližších, ktorí ich milovali. Napriek tomu drvivá väčšina ľudí na Slovensku umiera osamelo a v nemocniciach. "Najťažšie je pre nás nemôcť sa pred smrťou rozlúčiť so svojimi blízkymi. Dôstojné umieranie je ale u nás na chvoste záujmu spoločnosti i zdravotníckeho systému," hovorí zakladateľka paliatívnej medicíny na Slovensku doktorka Kristína Križanová. Ľudia sa podľa nej vedia zmieriť s tým, že umierajú, desia sa však najmä straty dôstojnosti a pocitu bezmocnosti.

„Voľba, ktorá je pre vládu Igora Matoviča rozhodujúca“ - pohľad Pavla Nechalu na aktuálnu tému výmeny vo vedení generálnej prokuratúry. Advokát a dlhoročný spolupracovník Transparency International Slovensko práve v oblasti očisty štátu od korupcie. Dvadsaťročná skúsenosť s našim justičným systémom ho podľa vlastných slov priviedla k záveru, že „Slovensko sa môže zmeniť len vtedy, keď ho budú viesť najlepšie pripravení a dôveryhodní ľudia s čistým štítom“. Aj preto má byť aktuálny proces výmeny vo vedení generálnej prokuratúry „kľúčový“. Obmedzenie verejnej diskusie pri téme výmeny na čele prokuratúry len na personálne otázky – a teda, kto sa môže či nemôže stať novým generálnym prokurátorom – však považuje advokát Nechala za chybu. Prokuratúra potrebuje podľa neho zmenu nielen pri „kormidle“, ale samotná inštitúcia a jej systém potrebuje reformu. A na to je potrebné myslieť už pri aktuálnej téme voľby nového šéfa prokuratúry. Otázka, či generálny prokurátor má alebo nemá vzísť z radov prokurátorov nie je zásadná. Zásadné je fungovanie prokuratúry a reforma prokuratúry mala predchádzať výberu jej šéfa. Moderuje Jaroslav Barorák.

Smrť Afroameričana Georga Floyda, ktorého udusil policajt, keď mu takmer 9 minút kľačal na krku – spôsobila rozsiahle protesty po celých Spojených štátoch. V dnešnom podcaste sa tam pozrieme – s reportérkou Televízie Markíza Simonou Mikušovou, ktorá už niekoľko mesiacov pôsobí práve v USA. Rozbité obchody a zhoreté autá sú však len následok problému. O systematickom a inštitucionalizovanom rasizme vďaka tomu začal diskutovať celý svet – vrátane pravičiarov a konzervatívcov. Napríklad vrátane britského premiéra Borisa Johnsona. Budete počuť aj Donalda Trumpa a jeho protikandidáta v tohtoročných prezidentských voľbách Joa Bidena. Na to, či práve sledujeme historickú udalosť – a ako to ovplyvní americké prezidentské voľby – sme sa pýtali bývalého veľvyslanca v USA, Rastislava Káčera. Moderuje Peter Hanák.

Buď sa aktuálne vekové obmedzenie pri dôchodkoch zruší, alebo penzie budú v budúcnosti nižšie, alebo sa zvýšia dane a odvody. Na náš dôchodkový systém tlačí nepriaznivá demografia. A bude čoraz viac tlačiť aj na politikov. O dôchodkoch a potrebnej reforme sme sa rozprávali s Viktorom Novysedlákom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nedávno totiž vyšla jej Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá mapuje situáciu za rok 2019. V nej sa konštatuje, že politické zásahy do dôchodkového systému negatívne vplývajú na udržateľnosť štátnej kasy. Udžateľnosť pritom nebola dosiahnutá už tretí rok za sebou. „Hlavným dôvodom sú zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku“, konštatuje sa v najnovšej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výkonný riaditeľ jej kancelárie Viktor Novysedklák je presvedčený, že vekový strop sa pri dôchodkoch stane ekonomicky neudržateľný. V horizonte roka 2060 sa totiž ukazuje, že demografia bude zohrávať silnú negatívnu úlohu. Ak na jedného dôchodcu prispievajú do systému štyria ekonomicky činní, o štyridsať rokov to majú byť necelí dvaja. V naznačenom časovom rámci má byť na Slovensku o 760-tisíc seniorov viac a o milión ekonomicky aktívnych menej. Aké scenáre sa črtajú? Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o troch. Prvý: politici budú periodicky – raz za päť-šesť rokov zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Posúvanie vekového stropu však má svoje „politické náklady“, napríklad v podobe zmeny ústavy. Druhý scenár počíta s poklesom „dôchodkové nárokov“, a teda ľudia budú mať nižšie penzie. A tretí počíta so zmenou daňovo odvodového zaťaženia, ktoré by záviselo od potrieb Sociálnej poisťovne. Prakticky by však šlo o ich zvyšovanie. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na potrebnú reformu štátneho priebežného systému a expert rozpočtovej rady prezradí, ako sa na dôchodok zabezpečuje on. V závere sa naviac dozviete, či sa plánuje prihlásiť do aktuálnej výzvy rezortu financií na nového šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Prihlášky možno posielať do 12. júna.

Reforma vzdelávania, ale aj systémová zmena zložitého daňovo či dlhodobo neudržateľného dôchodkového systému, to všetko by nám mohol Brusel preplatiť z ozdravného balíčka, ktorý EÚ vyčlenila na obnovu hospodárstva zasiahnutého pandémiou. Tvrdí to predseda parlamentného eurovýboru Tomáš Valášek. "Je to šanca storočia alebo to môže byť aj zlyhanie storočia," tvrdí Valášek pretože podľa neho máme šancu za európske peniaze konečne odpútať naše hospodárstvo od závislosti na automobilovom priemysle.

„Zostať doma sme nemohli, veď charita má práve v krízových situáciách byť pri ľuďoch“. Z tohto presvedčenia sa potom podľa Borisa Hrdého, ktorý stojí na čele Bratislavskej arcidiecéznej charity, zrodila projekt „pošli tašku“. V čase najväčšej neistoty a dramatických správ zo zahraničia o stovkách obetí denne, ktoré si počítal na svoje konto Covid-19, tak šli zamestnanci a dobrovoľníci charity do prvých línií. Tie predstavovali príbytky najohrozenejších skupín – seniorov. Pre nich zabezpečovali to najpotrebnejšie – nákupy základných vecí. „Pre seniorov sme sa tak stali neraz jediným kontaktom so svetom“ - tvrdí Boris Hrdý. Bratislavská arcidiecézna charita je súčasťou siete sociálnej pomoci, ktorú zastrešuje Slovenská katolícka charita. Práve v tieto dni si pripomína tzv. Národný týždeň charity. Vzhľadom na špecifický čas aktuálnych obmedzení sa však z ulíc a verejných priestranstiev podujatie presťahovalo do online priestoru. „Online svet už nie je cudzí ani starším ľuďom. Naše služby si niektorí objednávali aj prostredníctvom webového spojenia“, tvrdí Boris Hrdý. Čas koronakrízy ich obohatil o novú skúsenosť: napriek strachu nachádzali vďačných seniorov, ktorým najviac chýbala obyčajná ľudská blízkosť. Vo svojich zariadeniach charita pomáha okrem starších aj ľuďom, ktorí zápasia so závislosťami, či znevýhodneným deťom s ťažkými zdravotnými diagnózami. A s čím dnes charita a charitatívne organizácie zápasia? Okrem večného problému s nedostatkom financií aj s tým, že sa neraz stávajú „odkladiskom“ nepotrebného šatstva. A rovnako hovoria, že im chýba systémové riešenie pre tak žiadané opatrovateľské služby. Do sveta pomoci druhým nás uvedie Boris Hrdý, ktorý vedie Bratislavskú arcidiecéznu charitu. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak by sa dnes k nám Kristus vrátil, opäť by sme ho odsúdili, vrátil by sa totiž medzi nás ako gej či chudobná rómska žena, hovorí evanjelická farárka Anna Polcková. Podoba kresťanstva ponúkaná našimi cirkvami je podľa nej deformovaná a s kristovým posolstvom nemá nič spoločné. To, čo hlása vplyvný farár Kuffa je bohoruhačstvo a takéto kresťanstvo nemôže dlhodobo prežiť pretože rozumných ľudí odrádza.

Vďaka koronakríze dýchame čistejší vzduch aj na Slovensku. Povedal nám to minister životného prostredia Ján Budaj z hnutia OĽaNO. Ale čo keď sa znova naplno rozbehne ekonomika – nevrátime sa opäť k znečisťovaniu? Budete počuť aj slovenského europoslanca za Progresívne Slovensko, Martina Hojsíka. Na zelenú obnovu hospodárstva dostaneme peniaze z Európskej únie – a to možno až miliardy. Na čo presne môžeme použiť európske miliardy z nového balíka na záchranu európskych ekonomík po korone, povie Radovan Geist z portálu euractiv.sk. Moderuje Peter Hanák.

Štyri až osem rokov za mrežami. Hrozia Marianovi Kotlebovi, predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko. Dôvodom je obžaloba, ktorá ho viní z propagácie a podpory extrémizmu a tiež z prejavov sympatií k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Obžalovaný Marian Kotleba sa postaví pred senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Naposledy sa z pojednávania ospravedlnil pre pracovné povinnosti v parlamente. Na dnešné pojednávanie svoju účasť prisľúbil. Samotný proces sa ťahá už tretí rok a na jeho počiatku bolo podanie za šeky so známou neonacistickou šifrou 1488. Expert na extrémizmus Daniel Milo z Globsec policy institute tvrdí, že tento proces bude pre Mariana Kotlebu „zlomový“. Ak sa totiž súdu podarí predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko preukázať jeho vinu, môže nielen skončiť za mrežami a stratiť mandát poslanca národnej rady. Môže to znamenať aj opätovné otvorenie procesu, na konci ktorého bude rozpustenie jeho strany. Súd sa snaží obžalovanému preukázať, že neonacistické symboly nielen propagoval, ale že tak robil zámerne a zámerná bola aj ich propagácia. Naviac, pravicový extrémizmus sa mal „personalizovať“ aj na samotnej kandidátke strany pred ostatnými parlamentnými voľbami. Ako sa to skončí? Čo môže priniesť prípadné odsúdenie Mariana Kotlebu strane? A čo s pravicovým extrémizmom, keď medzi ľuďmi jeho nositelia získali podporu, ktorá ich vyniesla rovno do parlamentu? Je Slovensku extrémizmus súdený? Moderuje Jaroslav Barborák.

Úspešnosť liečby jej malých detských pacientov je v súčasnosti veľmi vysoká a naša onkológia je na svetovej úrovni. hovorí prednostka detskej onkológie na bratislavských Kramároch Alexandra Kolenová. Napriek tomu si aj dnes smrť pri tomto zákernom ochorení vyberá svoju daň o ona musí ako lekár konfrontovať rodičov s tým, že už niet nádeje. Pravda, dôvera a predovšetkým dôstojnosť detského pacienta - to sú podľa nej kľúčové slová pri procese sprevádzania touto chorobou a to niekedy až do trpkého konca. Hovorí, že rakovina – teda vzbura našich vlastných buniek je nesmierne chytrý a húževnatý protivník a jej detskí pacienti sú oveľa chytrejší a vnímavejší než sa nám môže zdať. Azda i preto nie raz na seba berú aj trápenia a bolesť svojich rodičov čeliacich asi tej najhoršej nočnej more každého otca či mamy.

„Zistili sme, že veľa vecí funguje cez internet, no živý kontakt so žiakmi to nikdy nenahradí“. Táto skúsenosť jazykára Petra Lazového bude už o pár dní minulosťou. Po takmer troch mesiacoch sa u nás otvárajú školy. Nateraz však len pre prvý stupeň a piatakov. Druhý stupeň a stredné školy zostanú naďalej zatvorené. Aj tak majú riaditelia škôl problémy s nastavením podmienok. Problém vidia najmä v obmedzení tried na dvadsať žiakov. Elena Jánošiková zo Spojenej školy sv. rodiny v Petržalke hovorí o nutnosti delenia tried, ktorá prinesie nový problém – nedostatok učiteľov. Nakoľko aj tí z druhého stupňa budú zamestnaní online vyučovaním. „V žiadnom prípade sa nám nepodarí usporiadať to tak, aby deti sedeli v dvojmetrových rozostupoch“ - dopĺňa riaditeľka Etela Hessová, ktorá zabezpečuje aj rozbeh materskej školy, nakoľko pri Základnej škole Milana Hodžu pod bratislavským hradom majú aj škôlku. Riaditelia upozorňujú aj na problém s piatymi ročníkmi, v ktorých sú na jednotlivé predmety rôzni učitelia. Krízový režim teraz počíta s jedným na celý blok predpoludňajšieho vyučovania. Spôsobuje to ďalšie problémy – napr. so suplovaním. Problémom má byť aj fakt, že návrat do školy je na „dobrovoľnej“ báze. Školy riešia zabezpečenie online vyučovania pre deti, ktoré zostanú doma. A v neposlednom rade je otázka bezpečnosti učiteľov a žiakov. Ide najmä o pedagógov starších ročníkov. „Nie je vôbec dotiahnutá otázka testovania pedagógov na Covid-19“ - konštatuje Etela Hessová. Niektorí si ich robia na vlastné náklady, niektorým prispejú aj samosprávy. Školy sa po takmer troch mesiacoch otvoria v pondelok prvého júna. Podľa ministerstva školstva sa do nich vráti odhadom 60 až 70 percent žiakov. Má ísť o odhad založený na predbežných dátach z jednotlivých krajov. Otvoria sa rovnako školské kluby a jedálne. Rodičia však nemôžu počítať s klasickými otváracími hodinami – od skorého rána do neskorého popoludnia.

„Je to jej rozhodnutie. Ja musím urobiť maximum pre to aby sa rozhodla inak, ale ak sa pre potrat rozhodne, tak ja - pretože vyznávam slobodu, nakoniec to jej rozhodnutie rešpektujem,“ hovorí o práve ženy na potrat významná predstaviteľka prolife hnutia a poslankyňa OLANO Anna Záborská. Podľa nej takzvaný poľský model, teda prísne obmedzenie práva na potrat, nie je u nás, tou správnou cestou a namiesto reštrikcii a zákazov chce ženám ponúknuť pomocnú ruku, ktorá by ich od interupcií mala odradiť. Nechcem vyvolávať kultúrne vojny ani hystériu pápežského štátu, viera, boží štát tu na zemi nepripúšťa, tvrdí Záborská.

Z hnutia OĽaNO už celé roky počuť najmä konzervatívne a nábožensky orientované hlasy – no Igor Matovič a aj ďalší jeho ľudia už od volieb hovoria, že v klube majú aj liberálov. Kto to je - a prečo ich nepočuť? V dnešnom podcaste sme hľadali liberálov v Oľano. Našli sme napríklad poslankyňu Moniku Kozelovú, šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť Juraja Krúpu – ktorý tvrdí, že konzervatívnych poslancov počuť viac, lebo sa s témami ako potraty, dostávajú pod tlak zo strany fašistov. Rozprávali sme sa aj s podpredsedom parlamentu Gáborom Grendelom – napríklad aj o návrhoch na zatváranie obchodov v nedeľu. Moderuje Peter Hanák.

Najdôležitejšia voľba tohto roka – tak označujú politici pripravovanú výmenu na poste generálneho prokurátora. V júli sa končí mandát Jaroslavovi Čižnárovi, dovtedy sa chce vládna väčšina vysporiadať s otázkou jeho nástupcu. A ak sa doteraz mohol stať šéfom prokurátorov len prokurátor, po novom by to mal byť aj neprokurátor – konkrétne človek s právnickým vzdelaním a minimálne 15 ročnou praxou v právnickom povolaní. Po novom tiež s podmienkou bezúhonnosti. To všetko obsahuje koaličný návrh zákona, ktorý je od utorka v parlamente. Prečo sa z voľby generálneho prokurátora stáva aj deklarovane „najdôležitejšia“ voľba tohto roka a čo hovorí doterajšia skúsenosť s postavami generálnych prokurátorov? Slovensko ich malo v ére samostatnosti šesť. Medzi nimi bol napríklad Ľudovít Hudek, neskôr známy z povestného telefonátu s Ivanom Lexom po zavlečení prezidentovho syna. „Keď ho kopneš do g...ľ, dám ti pusu na čelo“ - dohovárali sa, čo s aktuálnym vyšetrovateľom prípadu. Vtedy však už bol ministrom vnútra. Neslávne nahrávky sprevádzajú aj Dobroslava Trnku. Či už tá, kde s Marianom Kočnerom montujú v kancelárii prvého muža prokuratúry záznamové zariadenie, alebo jeden z výsledkov tejto pasce: výmena s ministrom financií Jánom Počiatkom, ktorý si za generálnym prokurátorom Trnkom prišiel vypýtať „marketingovú“ pomoc v miliónovej kauze Lemikon. Čo musia spĺňať uchádzači o post generálneho prokurátora, aby sa Slovensko vyhlo podobným skúsenostiam? Vládna väčšina aktuálne prišla so zmenou voľby – otvára ju aj iným právnickým profesiám, nielen prokurátorom. Vyžaduje dlhšiu prax – namiesto doterajších desať rokov pätnásť. Uchádzači budú vystavení verejnému vypočutiu v parlamente. A majú napĺňať požiadavku bezúhonnosti zdokladovanú výpisom z registra trestov. Bude to stačiť? Expertka na trestné právo a rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská aj investigatívny novinár Marek Vagovič hovoria, že dôležité bude všímať osobnú aj profesionálnu minulosť uchádzačov a aj ich osobnostné kvality.

Je načase naplno spustiť slovenskú ekonomiku, hovorí poradkyňa ministra hospodárstva Jana Kiššová. Pripúšťa, že pomoc podnikateľom je pomalá, odmieta však, že je neúmerne malá. Plošnú neadresnú pomoc odmieta ako nespravodlivú a tvrdí, že na to nemáme zdroje. Prepad ekonomiky, ktorý nám hrozí, môže byť podľa nej až alarmujúci a preto nie je vylúčené, že sa siahne aj na niektoré sociálne istoty, vrátane trinástych dôchodkov.

„Dve až štyri percentá pri potravinách, okolo desať percent pri zvyšnom sortimente“. To má byť podľa Martina Katriaka zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu týždenný podiel predaja počas nedelí. V prípade predaja v piatok či sobotu je tento podiel neporovnateľný – takmer 50percent. Inými slovami – predávať v nedeľu sa neoplatí – argumentuje. No ekonomické dôvody nemajú byť na prvom mieste, dodáva. Dá sa v tom obchodníkom veriť? Ak politici na tému zatiaľ odpoveď len hľadajú, obchodníci akoby mali jasno. Predavači naviac dodávajú, že je iné byť doma pri svojich v nedeľu, keď sú doma a iné cez týždeň, ako náhradný deň voľna za odrobenú nedeľu, hoc so sto percentným príplatkom. Ich argumenty priblíži Jozef Zadňan z odborového zväzu pracovníkov obchodu. Čo teda vedie obchodníkov a predavačov za volaním po zatvorených obchodoch v nedeľu? Presvedčia politikov, ktorí zastávajú všetky mysliteľné pozície? Od zatvorenia už aj v pripravenej legislatívnej podobe, až k tým, ktorí by najradšej otázku nechali na samotných obchodníkov, či dali nástroj do rúk aj predavačom, ktorí by si mohli voľnú nedeľu akoby uplatniť v obchodnej „výhrade svedomia“, čoho sa však štítia obchodníci. Celú situáciu môže politicky skomplikovať fakt, že s legislatívnym zámerom zatvoriť v nedeľu obchody už prišla opozícia. Od piatka je parlamente návrh strany Smer-SD, chystá sa rovnako Kotlebova Ľudová Strana. Ako sa k nim postaví vládna väčšina, ktorá o téme síce v tomto volebnom období začala hovoriť skôr, no legislatívne to nedotiahla až k zákonnej úprave? Odpoveď môže dať už júnová parlamentná schôdza.

Vláda nebude schopná čeliť problémom, ktoré Slovensko po pandémii čakajú, OLaNO je nepripravené na vládnutie a premiér ma mentálny obzor malomeštiaka, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Naopak, konzervatívnej revolúcii sa nevyhneme a jej prvou obeťou budú reprodukčné práva žien. Nástup konzervativizmu bude zrejme sprevádzaný aj nárastom autoritárskych tendencii. hrozí nám podobný osud ako Maďarsku či Poľsku.

"Nemyslím si, že cestou k vykúpenou sveta je téma zatvárania obchodov v nedeľu, je to degradácia ježišovho učenia a kto na to dnes poukáže, čelí trestnému oznámeniu," hovorí na margo trestnoprávnej žaloby za svoj fejtón „Pošlite Kuffu do cirkusu publicista Michal Havran. Hru niektorých kresťanov na obete považuje za falošnú a nebezpečnú. Slovensku tak podľa neho hrozí teokracia. Publicista Michal Havran čelí božiemu súdu, a to priam doslova. Za svoj fejtón „Pošlite Kuffu do cirkusu“ totiž čelí trestnoprávnej žalobe podľa ktorej sa ním vraj „postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi“ a tým mal podľa žaloby hanobiť kresťanov a kresťanstvo. Dobieha nás nesplnený sľub z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu, hovori na margo tejto žaloby Michal Havran. Ambíciu žalobcu zastupovať úmysly či emócie samotného Boha považuje nielen za nedovzdelanosť, ale dokonca za bohorúhačstvo.

Slovenská populácia výrazne starne a počet obyvateľov nad šesťdesiatpäť rokov sa približuje k jednému miliónu.V roku 2018 na Slovensku žilo viac ako 850- tisíc seniorov, čo je historicky prvýkrát, kedy u nás počet seniorov prevýšil počet detí. V dnešnom podcaste sa pozrieme do domovov dôchodcov – ako sa v nich žije, aké ťažké je sa tam dostať – aj prečo máme málo opatrovateliek – ktoré radšej idú robiť rovnakú prácu do Rakúska aleb Nemecka. Reportáže medzi seniormi sme nahrávali ešte pred koronavírusom – o problémoch, ktoré mali predtým, a ktoré budú mať aj po korone.

"Zakrývaná nedôvera sebe i slobodným médiám. V čase krízy sú to navyše zbytočne vyhodené peniaze." Český mediálny expert Karel Hvížďala hodnotí avizovaný zámer vydávať vládne noviny. Igor Matovič si ho presadil rovno do programového dokumentu svojej vlády. A to napriek otvorenému nesúhlasu niektorých koaličných partnerov. Príkladom je líder SaS Richard Sulík, či Miroslav Kollár z Kiskovej strany Za ľudí. Programové vyhlásenie tak počíta s „bezplatnými informačnými novinami“. Majú zabezpečiť „pravidelné informovanie domácností“ o „odpočte jednotlivých ministerstiev“. Mediálna analytička Miroslava Kernová v tom vidí paralelu so susedným Maďarskom, ktoré sa pre kroky svojho premiéra Viktora Orbána dostalo až pod kritiku európskych inštitúcií. Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy upozorňuje, že v demokratických zriadeniach sú úlohy podelené. Vláda zabezpečuje výkon moci a na hodnotenie sú slobodné médiá. Moderuje Jaroslav Barborák.

Stála po boku poslanca SMERu Viliama Jasaňa a potom dokonca i samotného premiéra Roberta Fica, popritom si však stihla vypisovať s Antonínom Vadalom. S dnes už odsúdeným drogovým pašerákom si bývalá hlavná štátna radkyňa Mária Trošková vymenila doslova stovky správ a riešila v nich aj biznis, daňové záležitosti či vládne nominácie. Pandémia korony pomaly ustupuje a prichádzajú jej hrozivé ekonomické dôsledky. Ľudia prichádzajú o prácu či úspory a rastú v nich obavy o budúcnosť. Tento strach prináša aj nárast úzkostí i depresii a príklady z minulosti ukazujú, že to môže viesť aj k zvýšenému počtu samovrážd. Starostlivosť o duševné zdravie má pritom u nás od ideálu veľmi ďaleko, dôsledkom tak môžu byť samovraždy, ktorým by sa dalo zabrániť.

Po dvoch mesiacoch sa otvorili aj kostoly. Ako inak – na Slovensku s polemikou – ak kostoly, prečo nie divadlá či kiná. Predstavenie, ako predstavenie – zaznievali komentáre. Príklad jezuitského kňaza – niekdajšieho priekopníka práce medzi bratislavskými vysokoškolákmi nás môže uviesť „na druhý breh“ a pomôcť nám pochopiť, čo omša môže pre niekoho znamenať. Ladislav Csontos. Dnes takmer sedemdesiatnik – zažil aj desať rokov v koži tajného kňaza za komunistickej totality pri omšiach v úplnej samote. Desať rokov to je takmer štyri tisíc dní, čo je rovnako štyri tisíc omší. V úplnej samote – to ak hovoríme o prítomnosti iných ľudí. Lebo on sám hovorí, že nikdy sa pri tých omšiach necítil sám, osamotený. Mimoriadny čas koronakrízy priniesol aj cirkvi na Slovensku mimoriadne opatrenia. Podľa teológa a niekdajšieho dekana teologickej fakulty Trnavskej univerzity ale nemožno debatu o tomto období zúžiť len na prijímanie do ruky. Cirkev túto prax podľa Ladislava Csontosa poznala už od prvopočiatkov. Témou a zároveň výzvou po tomto mimoriadnom čase sa podľa neho stáva samotná rodina, ako základné spoločenstvo, od ktorého závisia celé životné príbehy. Pre samotnú cirkev ponúka program, ktorý nazýva „kariérou smerom dole“. Vychádza z príkladu Ježiša Krista, ktorý razil prax služby a starostlivosti o posledných z posledných v spoločnosti. „Smerom nadol“ má byť podľa jezuitu Ladislava Csontosa aj programom reformy– aby sa viera žila v rodinách, či aby laici – a teda nekňazi preberali v cirkvi. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Sme radi z každého kroku, čo nás vracia do normálu“. Medzi knihami bratislavského Artfóra nahlas uvažuje Ivana Taranenková, ktorá prišla medzi svoje obľúbené knihy. Sú nielen jej koníčkom, ale aj profesiou. Stojí na čele Ústavu slovenskej literatúry SAV. „Ja som už na to čakal ako na spásu“, reaguje na uvoľňovanie opatrení ďalší zo zákazníkov tohto kníhkupectva Oldřich Bránecký, dôchodca, niekdajší učiteľ. Cestou sa stihol zastaviť aj v kaderníctve, ktoré tiež otvorilo po takmer dvoch mesiacoch nútenej „koronaodstávky“. Obraz a atmosféru spomínaného kníhkupectva môžeme v týchto hodinách kľudne nahradiť módnym butikom, predajňou nábytku, či pohostinstvom s vonkajšou terasou. Ide všetko o príklady uvoľňujúcich sa protiopatrení na Covid19, ktorý zatlačil život na Slovenska na dva mesiace najmä do priestorov domácností. Ich majitelia či prevádzkari by reagovali podobne, ako Veronika Michalová, ktorá ktorá stojí na čele bratislavskej predajne Artfóra. „Tešíme sa, že môžeme opäť privítať našich zákazníkov. Bez nich by sme tu neboli.“ Radosť však striedajú aj obavy z ďalšieho vývoja. „Už teraz sa pripravujeme na krízu, ktorá môže byť ešte horšia, ako tento čas odstávky“, hovorí Veronika Michalová. Nemáme sa obávať krízy? A čo prinesú našej ekonomike najbližšie mesiace? Otázky, na ktoré sme sa pozreli s ekonómami Michalom Páleníkom a Martinom Kahancom. „Je dosť možné, že na úroveň, ktorú sme dosahovali v roku 2019, sa vrátime až v roku 2022“ - reaguje Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. Moderuje Jaroslav Barborák.

Mýtny tender bol zlodejina ako bič, Ľubomír Vážny nemá moju dôveru, ale momentálne ho z postu šéfa Sociálnej poisťovne nevieme odvolať, hovorí v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda SME Rodina Boris Kollár. Šéfovi sociálnej poisťovne však sľubuje, že sa vo svojom kresle už dlho neohreje. Hovorí, že voči názorom ĽS NS má veľké výhrady, Mariána Kotlebu si však váži a rešpektuje tak, ako každého iného poslanca.

V čakárňach namiesto pacientov lekári. Aj na takéto situácie sa pripravte, ak sa v týchto dňoch koronakrízy chystáte k zubnému lekárovi. Budete konfrontovaní aj s výjavmi, ktoré pripomínajú skôr akčné filmy ako zubné ambulancie: lekári zahalení do mohutných ochranných odevov, tvár a dýchacie cesty chránené nielen rúškom, ale aj ochranným štítom z plexiskla. A za ním tváre, ktoré musia riešiť doteraz nevídané problémy. Zubná lekárka jednej z bratislavských polikliník Alena Jančová nám hovorí aj o trojnásobne predraženej dezinfekcii, bez ktorej však ambulancia nemôže fungovať. Stomatológ Róbert Sabršúl k tomu dodáva fakt, že v čase korony sa z ambulancií vytratili aj pacienti. A bez pacientov nie sú ani peniaze, hovorí. Drahší materiál, k tomu menej pacientov, logickým záverom tak môže byť len konštatované zdražovanie, ktorému sa podľa prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov Igora Moravčíka Slovensko nevyhne. Boli sme sa pozrieť v zubných ambulanciách. Napriek počiatočnému nedostatku respirátorov, ochranných rúšok, či predraženej dezinfekcie sa chystajú na prechod bližšie k normálu. Od výkonov z radu nevyhnutných prechádzajú postupne aj na výkony bežné. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak udrie druhá vlna Korony, udrie teraz – v najbližších týždňoch či dňoch. Najväčšou hrozbou opätovného návratu pandémie je otvorenie medzinárodných letísk v susedných štátoch. Ak ale túto druhú vlnu zvládneme, v septembri by sa náš život mohol vrátiť do normálu, deti do škôl a my ostatní zasa do práce. Hovorí pre Ráno Nahlas profesor Vladimír Krčméry, ktorý doteraz pôsobil v permanentnom krízovom štábe. Na jeseň či možno dokonca už v lete by mohla veda priniesť konečne aj asi najúčinnejšiu obranu voči COVIDU – vakcínu. Podľa prieskumu by sa u nás ňou ale nechali zaočkovať iba štyria z desiatich Slovákov. Patrí k nim aj profesor Krčméry, ktorý očkovanie považuje za veľký výdobytok modernej medicíny a na báda k očkovaniu, tak voči COVIDu, ako aj voči sezónnym chrípkam.

"Situácia onkologických pacientov prekročila únosnosť, kvôli opatreniam voči korone sú zanedbávaní a diskriminovaní, hovorí prezidentka OZ Nie rakovine Jana Pifflová-Španková. Podľa nej v zápale boja voči hrozbe pandémie koronavírusu zabúdame, že tu už roky máme epidémiu rakoviny. Tá nám denne na slovensku vezme 38 ľudských životov. Pre porovnanie, na ochorenie spojené s nálezom COVIDU 19 doteraz evidujeme u nás (za celý čas) 22 úmrtí. Preto by sa podľa šéfky pacientského združenia Nie rakovine mala situácia v zdravotníctve už konečne vrátiť do normálu aby sme zbytočne neprichádzali o životy ľudí s inými ochoreniami než je COVID 19.

Bude to opäť o čítaní – či už listinných dôkazov, alebo svedectiev – pripomína Laura Kelloová, ktorá dianie na Špecializovanom trestnom súde v kauze úkladnej vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sleduje od začiatku. V Pezinku pokračuje dvanásty a trinásty pojednávací deň. Na rad prichádza aj šifrovaná komunikácia z Threemy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Účinná a bezpečná vakcína na koronavírus bude zrejme k dispozícií nieked v druhej polovici budúceho roka, masová vakcinácia by tak mohla byť reálna až na konci roka 2021. Hovorí pre Ráno Nahlas mikrobiológ podieľajúci sa na vývoji vakcíny na COVID 19 Ivo Vojtek. "Je veľmi pravdepodobné, že súčasná pandémia sa bude v budúcnosti opakovať," tvrdí Ivo Vojtek. Odpoveďou by preto podľa neho malo byť povinné očkovanie na celosvetovej úrovni.

Reforma dôchodkových pilierov, aby sa zlepšila finančná udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň sa zvýšili dôchodky; automatický vstup do druhého piliera s možnosťou výstupu, no na základe aktívneho rozhodnutia; možnosť poukazovať časť odvodov na dôchodky svojich rodičov či „informovanejší“ systém cez tzv. oranžovú obálku – to je len časť zámerov, s ktorými prichádza nová vláda v oblasti dôchodkov – tak štátnych ako tých súkromných. Dôchodký expert Ján Šebo reaguje, že niektoré zámery vyvolávajú aj „úsmev na perách“ odborníkov. Nedá sa podľa neho v prípade Slovenska zároveň hovoriť o udržateľnom dôchodkovom systéme a jedným dychom aj o vyšších penziách. Pozitívne však hodnotí zámer „oranžovej obálky“, ktorá má priniesť vyššiu informovanosť. Pri dôchodkoch – a najmä súkromných - je totiž informovanosť viac ako namieste: pomáha investičným rozhodnutiam. Kladne vidí aj vznik komisie odborníkov, ktorá má ministrom financií a práce „načrtnúť“, ako ďalej s dôchodkovým systémom. Vláda neopak neodporúča cestu štátnej správcovskej spoločnosti pre správu a zhodnocovanie dôchodkových úspor. Moderuje Jaroslav Barborák.

Čo bude v čase koronavírusu s letnými festivalmi, kinami a divadlami či napríklad filmovými festivalmi? A čo sa stane so Slovenským národným divadlom? Vo veľkom rozhovore sme sa pýtali novej ministerky kultúry za Oľano, Natálie Milanovej. Nová ministerka sa chystá aj škrtať. Nedostatok finančného krytia pre jej plány, kritizuje bývalá ministerka kultúry za Smer Ľubica Laššáková. Tá hovorí, že na stole nechala hotový mediálny zákon - aj o ochrane novinárov. Kolega Laco Bariak sa novej ministerky pýtal aj na RTVS a osud riaditeľa Rezníka. Dozviete sa viac aj o vládnych novinách, ktoré chce vydávať premiér Matovič. Dostaneme sa aj k múzeu komunizmu, k rekonštrukcii hradu Krásna Hôrka, národnej galérie či kaštieľa v Rusovciach, a aj k financovaniu Matice Slovenskej či odluke cirkvi od štátu. Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľal aj Ladislav Bariak.

Bonul a VelSecurity. Príbeh dvoch bezpečnostných služieb, ktoré vykazovali všetky stránky konkurentov: uchádzali sa o tie isté štátne milióny, podávali konkurenčné súťažné ponuky, striedavo vyhrávali….No navzájom si tiež začali posúvať čoraz viac vecí: od služieb, peňazí, až k personálu. Investigatívci Aktualít prišli po týždňoch práce k záveru, že ide o konkurenciu „naoko“. A pomohli im k tomu dáta, ktoré sa odkryli až vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice z tzv. Kočnerovej knižnice. V prípade Bonulu pritom hovoríme o spoločnosti, za ktorou stoja nitrianski podnikatelia rodiny Bodorovcov. S čulými vzťahmi na bývalú najsilnejšiu stranu vládnej koalície Smer, na samotného Roberta Fica. VelSecurity je na papieri v rukách – literárne povedané – človeka-milión– či Jozefa Maka. Zápis do schránkového registra už na podnet Aktualít preveruje žilinský súd. A výsledky môžu dopadnúť aj na Bonul. O svojich zisteniach porozprávajú Martin Turček a Peter Sabo. Moderuje Jaroslav Barborák.

Za epidémiu koronavírusu v pezinskom Domove sociálnych služieb nesie zodpovednosť minister zdravotníctva Marek Krajčí. Pre Ráno Nahlas to povedala šéfka asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová. Štát, teda nová vláda, podľa nej zlyháva v ochrane jednej z najohrozenejších skupín obyvateľstva, seniorov. Plošné testovanie zamestnancov DSSiek Asociácia žiadala už koncom marca, vláda sa však k tomu odhodlala až po štyroch týždňoch a ani dnes toto opatrenie ešte úplne nefunguje.

Ján Balciar, dnes už bývalý šéf vojenských tajných. Podľa najnovších zistení portálu Aktuality.sk zarábal aj astronomických 30-tisíc eur mesačne v čistom. Už pred rokom musel v parlamente vysvetľovať svoj majetok. Investigatívec Martin Turček totiž vtedy upozornil na nepomer medzi množstvom jeho nehnuteľností a príjmami. Práve v tom čase Ján Balciar v parlamente argumentoval tým, že si to zo svojho prijmu dovoliť môže. Vychádzal však z výšky príjmov, ktoré sa mu práve vtedy zvýšili o polovicu. Za rozhodnutím bol vtedajší minister obrany Peter Gajdoš. Čím bol Balciarovi zaviazaný a prečo to robil, doteraz nevysvetlil. O prípad sa najnovšie zaujíma aj nový minister vnútra. A pozrieme sa aj na skúsenosť so "štátnou karanténou". Skúsila si ju - paradoxne - zdravotná sestra, ktorá disponovala negatívnymi coronatestami. A hneď siedmimi. Vzhľadom k tomu, že boli z nemocnice vo Viedni je pred našimi orgánmi nepomohli. Moderuje Jaroslav Barborák.

Aktuality odhalili nové prepojenia šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy na miliónovú firmu. Pochybnosti okolo Ľudovíta Makóa narastajú. Interupcie na žiadosť sú aj dnes - v dobe Korony, neodkladnou zdravotnou starostlivosťou a ženy majú právo i na prítomnosť partnera pri pôrode, tvrdí Verejná ochrankyňa práv.

Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že leto koronavírus zabiť nemusí – a že ide o falošnú nádej. Viacerí experti – vrátane tých z Harvardu alebo MIT - hovoria, že leto nákazu výrazne spomalí, lebo teploty okolo 30 stupňov ničia vírusy. Slovensko pomaly mieri k vrcholu nákazy – včera sme mali už takmer tisícku infikovaných a 8 mŕtvych, nákaza sa rozšírila aj medzi zdravotníkov v Michalovciach a Rožňave. Kedy toto všetko skončí? Aj niektorí slovenskí odborníci sa s optimizmom pozerajú na leto. V dnešnom podcaste budete počuť profesora virológie Fedora Čiampora, podľa ktorého sa všetky chrípkové epidémie doteraz, podarilo poraziť aj vďaka teplému počasiu – lebo kvapôčky, ktorými sa vírus prenáša, v lete jednoducho rýchlo vyschnú. Zároveň však toto leto vôbec neodporúča čo i len zapnúť klimatizáciu. Podľa infektológa Pavla Jarčušku, ktorí radí aj vládnemu krízovému štábu, teplo pomôže – no zároveň potrebujeme aj opatrenia. Moderuje Peter Hanák.

Doba Korony priniesla nárast domáceho násilia, konštatujú to viaceré organizácie zaoberajúce sa touto témou. V tejto dobe, ktorá je plná stresu, obáv a ktorá nás doslova uzamkla do našich domovov sa tak zvyšuje nielen intenzita domáceho násilia, ale stupňuje sa aj jeho brutalita. Obete pritom často nemajú pred násilníkmi ani kam utiecť, korona totiž pre ne uzamkla aj bezpečné úkryty.

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kauza úkladnej vraždy už pozná aj dva rozsudky – sprostredkovateľ Zoltán Andruskó dostal ešte v predposledný deň minulého roka 15-ročný trest, strelec Miroslav Marček pár dní pred Veľkou nocou 23 rokov za mrežami, tento verdikt však ešte bude posudzovať Najvyšší súd, výška trestu sa totiž nepozdávala prokurátorovi. Dnes v Pezinku pokračuje pojednávanie so zvyšnými obžalovanými Mariánom Kočnerom, Alenou Zsuzsovou a Tomášom Szabóom. Aktuality sú jednou z troch redakcií, ktorá bude mať na súde svojho človeka. Naviac - z pojednávania budeme zabezpečovať aj zvukový prenos pre zvyšné média. Čo nás najbližšie hodiny a dni očakáva – to už je téma pre Lauru Kellöovú z investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk, ktorá dianie v pojednávacej miestnosti v Pezinku sleduje od začiatku procesu v podrobnom ONLINE spravodajstve.

Kočnerova knižnica vydala dnes ďalší diel, tentoraz investigatívci Aktualít - s pomocou dát od OCCRP, odhalili, kto stál za firmou považovanou za srdce celého kočnerovho impéria - firmou Midas Investments. Tá figurovala vo viacerých kauzách spájaných s Mariánom Kočnerom a mala slúžiť aj na zamaskovanie pozadia mnohých jeho obchodov. Je čas korony, čas v ktorom sa náš sociálny kontakt obmedzil na minimum. Napriek hroziacej pandémii sa ale život okolo nás nezastavil, práve naopak. Čas strachu, obáv a neistoty je totiž aj časom, ktorý praje rôznym špekulantom a parazitom, upozorňuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Prázdne chrámy ako predzvesť možnej budúcnosti; cirkev, ktorá si musí prejsť skúsenosťou „smrti“, aby sa mohla narodiť do nových čias. Koniec epochy, ktorá ju spája s mocou, jej poslaním má byť služba. Sympatický mu je Františkov obraz cirkvi ako „poľnej nemocnice“, ktorý však dotvára. Filozof, teológ, autor bestsellerov Tomáš Halík. Sám katolícky kňaz, svoje miesto však od začiatku vidí najmä pri sprevádzaní „hľadajúcich“. V Prahe je animátorom univerzitnej farnosti sv. Salvátora. Aktuálny čas prázdnych kostolov podľa neho symbolicky ukazuje ich skrývanú prázdnotu a možnú budúcnosť, ak sa svetu nepokúsia predstaviť úplne inú podobu kresťanstva. Nebojí sa hovoriť o „patológiách“, ktoré vidí v cirkevnom prostredí. Kňaz Marián Kuffa podľa T. Halíka prerástol našim biskupom cez hlavu. „Vyjadruje sa k veciam, ktorým nerozumie. Zaujímalo by ma, koľko prác o liberalizme prečítal, keď naň tak nadáva. Či si vôbec preštudoval nejaké štúdie o gender problematike.“ Inšpiruje ho Františkov obraz cirkvi ako „poľnej nemocnice“. A rovnako idea univerzity, ako miesta hľadania pravdy v diskusii žiakov a učiteľov. Silu príkladu vidí v „poctivom“ kresťanstve.

Korona je veľký katalyzátor našich partnerských vzťahov. To, čo nefungovalo už pred prísnymi opatreniami zaháňajúcimi nás do sociálnej izolácie, bude v tejto izolácií zrejme fungovať ešte horšie no a tie vzťahy, ktoré boli pevné už pred koronou, táto pandémia môže ešte viac posilniť, hovorí psychoterapeutka Júlia Halamová. Za kľúčové v tejto dobe považuje najmä zdieľanie emócii a pocitov s partnerom a vedieť sa s ním podeliť o svoje obavy, ale aj radosti. Nezabúdajte svojho partnera chváliť a nebojte sa byť pred ním aj zraniteľný, hovorí psychoterapeutka Halamová.

Už bezmála mesiac sú na Slovensku zatvorené školy. Vyučovanie sa z tried prenieslo do domácností. Z rodičov sa zrazu stali aj učitelia. Z učiteľov koordinátori výuky na diaľku. A zo žiakov a študentov aj bytosti, ktorým začala škola chýbať. Ešte donedávna nepredstaviteľné. Nová situácia so sebou priniesla však aj problémy a výzvy. Aký má byť rozsah vyučovania doma? A koľko hodín majú deti stráviť nad knihami? Stačí, ak zo školy prichádzajú len zadania na vypracovanie? Je v poriadku, ak si ich v mailoch nachádzajú aj nočnou hodinou? Rodičia zrazu prišli na to, že učiť svoje deti vôbec nie je ľahké. Naviac, ako to majú zvládať popri ostatných povinnostiach a neraz aj popri home office. Nemnohí pedagógovia a školy stoja pred novou výzvou online výučby. A štát pred otázkou, kedy vôbec školy otvoriť. V dnešnom podcaste ponúkame mikrosondu, ako to rodičia a detí zvládajú. A prinášame pohľad expertky Petry Fridrichovej z iniciatívy To dá rozum. Moderuje Jaroslav Barborák.

Je čas korony, teda čas obáva i strachu. Ani koronavírus a obavy z pandémie však nedokázali zastaviť túžbu po živote a túžbu po deťoch. Tie prichádzajú na svet aj v týchto výnimočných a zložitých časoch. „Stojí to za to, nemenila by som,“ hovorí čerstvá mama Diana Čechánek a ženám, ktoré sa k pôrodu práve teraz chystajú, odkazuje, že treba myslieť pozitívne a koncentrovať sa na prichádzajúce dieťatko. Pôrody v čase „korony“ prinášajú aj viaceré obmedzenia, pre nastávajúce matky, ktoré musia rodiť samé, bez svojich partnerov a obmedzujú aj kontakt otcov so svojimi práve narodenými potomkami. „Musíme byť k sebe navzájom spoločensky zodpovední a strpieť v mene zdravia detí a ich matiek aj zákaz návštev,“ hovorí novopečený otec Marek Makara.

Uzavretím krajiny nezastavíte vírus. Krajiny sa zatvárajú, aby ste zmiernili šírenie a pripravili sa. To sú slová talianskeho profesora Filippa Taddeiho z Univerzity Johna Hopkinsa, ktorá skúma pandémiu koronavírusu. V rozhovore pre náš podcast hodnotí nápad premiéra Igora Matoviča – na niekoľkotýždňové úplné vypnutie Slovenska. Podľa neho sú Matovičove plány nereálne. Lockdown však za uritých okolností fungovať môže. Či sa to vôbec dá, a či by to prinieslo zastavenie epidémie, sme sa pýtali epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej a aj analytika globálnych rizík Juraja Mesíka. Ten tvrdí, že Matovičova vláda ku koronavírusu pristupuje amatérsky. Dozviete sa aj aké účinné sú v skutočnosti rúška, ako koronavírus prebieha a čo by sme s tým mali robiť – podľa odborníkov. Moderuje Peter Hanák.