Ráno Nahlas 🎙

V čakárňach namiesto pacientov lekári. Aj na takéto situácie sa pripravte, ak sa v týchto dňoch koronakrízy chystáte k zubnému lekárovi. Budete konfrontovaní aj s výjavmi, ktoré pripomínajú skôr akčné filmy ako zubné ambulancie: lekári zahalení do mohutných ochranných odevov, tvár a dýchacie cesty chránené nielen rúškom, ale aj ochranným štítom z plexiskla. A za ním tváre, ktoré musia riešiť doteraz nevídané problémy. Zubná lekárka jednej z bratislavských polikliník Alena Jančová nám hovorí aj o trojnásobne predraženej dezinfekcii, bez ktorej však ambulancia nemôže fungovať. Stomatológ Róbert Sabršúl k tomu dodáva fakt, že v čase korony sa z ambulancií vytratili aj pacienti. A bez pacientov nie sú ani peniaze, hovorí. Drahší materiál, k tomu menej pacientov, logickým záverom tak môže byť len konštatované zdražovanie, ktorému sa podľa prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov Igora Moravčíka Slovensko nevyhne. Boli sme sa pozrieť v zubných ambulanciách. Napriek počiatočnému nedostatku respirátorov, ochranných rúšok, či predraženej dezinfekcie sa chystajú na prechod bližšie k normálu. Od výkonov z radu nevyhnutných prechádzajú postupne aj na výkony bežné. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak udrie druhá vlna Korony, udrie teraz – v najbližších týždňoch či dňoch. Najväčšou hrozbou opätovného návratu pandémie je otvorenie medzinárodných letísk v susedných štátoch. Ak ale túto druhú vlnu zvládneme, v septembri by sa náš život mohol vrátiť do normálu, deti do škôl a my ostatní zasa do práce. Hovorí pre Ráno Nahlas profesor Vladimír Krčméry, ktorý doteraz pôsobil v permanentnom krízovom štábe. Na jeseň či možno dokonca už v lete by mohla veda priniesť konečne aj asi najúčinnejšiu obranu voči COVIDU – vakcínu. Podľa prieskumu by sa u nás ňou ale nechali zaočkovať iba štyria z desiatich Slovákov. Patrí k nim aj profesor Krčméry, ktorý očkovanie považuje za veľký výdobytok modernej medicíny a na báda k očkovaniu, tak voči COVIDu, ako aj voči sezónnym chrípkam.

"Situácia onkologických pacientov prekročila únosnosť, kvôli opatreniam voči korone sú zanedbávaní a diskriminovaní, hovorí prezidentka OZ Nie rakovine Jana Pifflová-Španková. Podľa nej v zápale boja voči hrozbe pandémie koronavírusu zabúdame, že tu už roky máme epidémiu rakoviny. Tá nám denne na slovensku vezme 38 ľudských životov. Pre porovnanie, na ochorenie spojené s nálezom COVIDU 19 doteraz evidujeme u nás (za celý čas) 22 úmrtí. Preto by sa podľa šéfky pacientského združenia Nie rakovine mala situácia v zdravotníctve už konečne vrátiť do normálu aby sme zbytočne neprichádzali o životy ľudí s inými ochoreniami než je COVID 19.

Bude to opäť o čítaní – či už listinných dôkazov, alebo svedectiev – pripomína Laura Kelloová, ktorá dianie na Špecializovanom trestnom súde v kauze úkladnej vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sleduje od začiatku. V Pezinku pokračuje dvanásty a trinásty pojednávací deň. Na rad prichádza aj šifrovaná komunikácia z Threemy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Účinná a bezpečná vakcína na koronavírus bude zrejme k dispozícií nieked v druhej polovici budúceho roka, masová vakcinácia by tak mohla byť reálna až na konci roka 2021. Hovorí pre Ráno Nahlas mikrobiológ podieľajúci sa na vývoji vakcíny na COVID 19 Ivo Vojtek. "Je veľmi pravdepodobné, že súčasná pandémia sa bude v budúcnosti opakovať," tvrdí Ivo Vojtek. Odpoveďou by preto podľa neho malo byť povinné očkovanie na celosvetovej úrovni.

Reforma dôchodkových pilierov, aby sa zlepšila finančná udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň sa zvýšili dôchodky; automatický vstup do druhého piliera s možnosťou výstupu, no na základe aktívneho rozhodnutia; možnosť poukazovať časť odvodov na dôchodky svojich rodičov či „informovanejší“ systém cez tzv. oranžovú obálku – to je len časť zámerov, s ktorými prichádza nová vláda v oblasti dôchodkov – tak štátnych ako tých súkromných. Dôchodký expert Ján Šebo reaguje, že niektoré zámery vyvolávajú aj „úsmev na perách“ odborníkov. Nedá sa podľa neho v prípade Slovenska zároveň hovoriť o udržateľnom dôchodkovom systéme a jedným dychom aj o vyšších penziách. Pozitívne však hodnotí zámer „oranžovej obálky“, ktorá má priniesť vyššiu informovanosť. Pri dôchodkoch – a najmä súkromných - je totiž informovanosť viac ako namieste: pomáha investičným rozhodnutiam. Kladne vidí aj vznik komisie odborníkov, ktorá má ministrom financií a práce „načrtnúť“, ako ďalej s dôchodkovým systémom. Vláda neopak neodporúča cestu štátnej správcovskej spoločnosti pre správu a zhodnocovanie dôchodkových úspor. Moderuje Jaroslav Barborák.

Čo bude v čase koronavírusu s letnými festivalmi, kinami a divadlami či napríklad filmovými festivalmi? A čo sa stane so Slovenským národným divadlom? Vo veľkom rozhovore sme sa pýtali novej ministerky kultúry za Oľano, Natálie Milanovej. Nová ministerka sa chystá aj škrtať. Nedostatok finančného krytia pre jej plány, kritizuje bývalá ministerka kultúry za Smer Ľubica Laššáková. Tá hovorí, že na stole nechala hotový mediálny zákon - aj o ochrane novinárov. Kolega Laco Bariak sa novej ministerky pýtal aj na RTVS a osud riaditeľa Rezníka. Dozviete sa viac aj o vládnych novinách, ktoré chce vydávať premiér Matovič. Dostaneme sa aj k múzeu komunizmu, k rekonštrukcii hradu Krásna Hôrka, národnej galérie či kaštieľa v Rusovciach, a aj k financovaniu Matice Slovenskej či odluke cirkvi od štátu. Moderuje Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľal aj Ladislav Bariak.

Bonul a VelSecurity. Príbeh dvoch bezpečnostných služieb, ktoré vykazovali všetky stránky konkurentov: uchádzali sa o tie isté štátne milióny, podávali konkurenčné súťažné ponuky, striedavo vyhrávali….No navzájom si tiež začali posúvať čoraz viac vecí: od služieb, peňazí, až k personálu. Investigatívci Aktualít prišli po týždňoch práce k záveru, že ide o konkurenciu „naoko“. A pomohli im k tomu dáta, ktoré sa odkryli až vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice z tzv. Kočnerovej knižnice. V prípade Bonulu pritom hovoríme o spoločnosti, za ktorou stoja nitrianski podnikatelia rodiny Bodorovcov. S čulými vzťahmi na bývalú najsilnejšiu stranu vládnej koalície Smer, na samotného Roberta Fica. VelSecurity je na papieri v rukách – literárne povedané – človeka-milión– či Jozefa Maka. Zápis do schránkového registra už na podnet Aktualít preveruje žilinský súd. A výsledky môžu dopadnúť aj na Bonul. O svojich zisteniach porozprávajú Martin Turček a Peter Sabo. Moderuje Jaroslav Barborák.

Za epidémiu koronavírusu v pezinskom Domove sociálnych služieb nesie zodpovednosť minister zdravotníctva Marek Krajčí. Pre Ráno Nahlas to povedala šéfka asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová. Štát, teda nová vláda, podľa nej zlyháva v ochrane jednej z najohrozenejších skupín obyvateľstva, seniorov. Plošné testovanie zamestnancov DSSiek Asociácia žiadala už koncom marca, vláda sa však k tomu odhodlala až po štyroch týždňoch a ani dnes toto opatrenie ešte úplne nefunguje.

Ján Balciar, dnes už bývalý šéf vojenských tajných. Podľa najnovších zistení portálu Aktuality.sk zarábal aj astronomických 30-tisíc eur mesačne v čistom. Už pred rokom musel v parlamente vysvetľovať svoj majetok. Investigatívec Martin Turček totiž vtedy upozornil na nepomer medzi množstvom jeho nehnuteľností a príjmami. Práve v tom čase Ján Balciar v parlamente argumentoval tým, že si to zo svojho prijmu dovoliť môže. Vychádzal však z výšky príjmov, ktoré sa mu práve vtedy zvýšili o polovicu. Za rozhodnutím bol vtedajší minister obrany Peter Gajdoš. Čím bol Balciarovi zaviazaný a prečo to robil, doteraz nevysvetlil. O prípad sa najnovšie zaujíma aj nový minister vnútra. A pozrieme sa aj na skúsenosť so "štátnou karanténou". Skúsila si ju - paradoxne - zdravotná sestra, ktorá disponovala negatívnymi coronatestami. A hneď siedmimi. Vzhľadom k tomu, že boli z nemocnice vo Viedni je pred našimi orgánmi nepomohli. Moderuje Jaroslav Barborák.

Aktuality odhalili nové prepojenia šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy na miliónovú firmu. Pochybnosti okolo Ľudovíta Makóa narastajú. Interupcie na žiadosť sú aj dnes - v dobe Korony, neodkladnou zdravotnou starostlivosťou a ženy majú právo i na prítomnosť partnera pri pôrode, tvrdí Verejná ochrankyňa práv.

Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že leto koronavírus zabiť nemusí – a že ide o falošnú nádej. Viacerí experti – vrátane tých z Harvardu alebo MIT - hovoria, že leto nákazu výrazne spomalí, lebo teploty okolo 30 stupňov ničia vírusy. Slovensko pomaly mieri k vrcholu nákazy – včera sme mali už takmer tisícku infikovaných a 8 mŕtvych, nákaza sa rozšírila aj medzi zdravotníkov v Michalovciach a Rožňave. Kedy toto všetko skončí? Aj niektorí slovenskí odborníci sa s optimizmom pozerajú na leto. V dnešnom podcaste budete počuť profesora virológie Fedora Čiampora, podľa ktorého sa všetky chrípkové epidémie doteraz, podarilo poraziť aj vďaka teplému počasiu – lebo kvapôčky, ktorými sa vírus prenáša, v lete jednoducho rýchlo vyschnú. Zároveň však toto leto vôbec neodporúča čo i len zapnúť klimatizáciu. Podľa infektológa Pavla Jarčušku, ktorí radí aj vládnemu krízovému štábu, teplo pomôže – no zároveň potrebujeme aj opatrenia. Moderuje Peter Hanák.

Doba Korony priniesla nárast domáceho násilia, konštatujú to viaceré organizácie zaoberajúce sa touto témou. V tejto dobe, ktorá je plná stresu, obáv a ktorá nás doslova uzamkla do našich domovov sa tak zvyšuje nielen intenzita domáceho násilia, ale stupňuje sa aj jeho brutalita. Obete pritom často nemajú pred násilníkmi ani kam utiecť, korona totiž pre ne uzamkla aj bezpečné úkryty.

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kauza úkladnej vraždy už pozná aj dva rozsudky – sprostredkovateľ Zoltán Andruskó dostal ešte v predposledný deň minulého roka 15-ročný trest, strelec Miroslav Marček pár dní pred Veľkou nocou 23 rokov za mrežami, tento verdikt však ešte bude posudzovať Najvyšší súd, výška trestu sa totiž nepozdávala prokurátorovi. Dnes v Pezinku pokračuje pojednávanie so zvyšnými obžalovanými Mariánom Kočnerom, Alenou Zsuzsovou a Tomášom Szabóom. Aktuality sú jednou z troch redakcií, ktorá bude mať na súde svojho človeka. Naviac - z pojednávania budeme zabezpečovať aj zvukový prenos pre zvyšné média. Čo nás najbližšie hodiny a dni očakáva – to už je téma pre Lauru Kellöovú z investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk, ktorá dianie v pojednávacej miestnosti v Pezinku sleduje od začiatku procesu v podrobnom ONLINE spravodajstve.

Kočnerova knižnica vydala dnes ďalší diel, tentoraz investigatívci Aktualít - s pomocou dát od OCCRP, odhalili, kto stál za firmou považovanou za srdce celého kočnerovho impéria - firmou Midas Investments. Tá figurovala vo viacerých kauzách spájaných s Mariánom Kočnerom a mala slúžiť aj na zamaskovanie pozadia mnohých jeho obchodov. Je čas korony, čas v ktorom sa náš sociálny kontakt obmedzil na minimum. Napriek hroziacej pandémii sa ale život okolo nás nezastavil, práve naopak. Čas strachu, obáv a neistoty je totiž aj časom, ktorý praje rôznym špekulantom a parazitom, upozorňuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Prázdne chrámy ako predzvesť možnej budúcnosti; cirkev, ktorá si musí prejsť skúsenosťou „smrti“, aby sa mohla narodiť do nových čias. Koniec epochy, ktorá ju spája s mocou, jej poslaním má byť služba. Sympatický mu je Františkov obraz cirkvi ako „poľnej nemocnice“, ktorý však dotvára. Filozof, teológ, autor bestsellerov Tomáš Halík. Sám katolícky kňaz, svoje miesto však od začiatku vidí najmä pri sprevádzaní „hľadajúcich“. V Prahe je animátorom univerzitnej farnosti sv. Salvátora. Aktuálny čas prázdnych kostolov podľa neho symbolicky ukazuje ich skrývanú prázdnotu a možnú budúcnosť, ak sa svetu nepokúsia predstaviť úplne inú podobu kresťanstva. Nebojí sa hovoriť o „patológiách“, ktoré vidí v cirkevnom prostredí. Kňaz Marián Kuffa podľa T. Halíka prerástol našim biskupom cez hlavu. „Vyjadruje sa k veciam, ktorým nerozumie. Zaujímalo by ma, koľko prác o liberalizme prečítal, keď naň tak nadáva. Či si vôbec preštudoval nejaké štúdie o gender problematike.“ Inšpiruje ho Františkov obraz cirkvi ako „poľnej nemocnice“. A rovnako idea univerzity, ako miesta hľadania pravdy v diskusii žiakov a učiteľov. Silu príkladu vidí v „poctivom“ kresťanstve.

Korona je veľký katalyzátor našich partnerských vzťahov. To, čo nefungovalo už pred prísnymi opatreniami zaháňajúcimi nás do sociálnej izolácie, bude v tejto izolácií zrejme fungovať ešte horšie no a tie vzťahy, ktoré boli pevné už pred koronou, táto pandémia môže ešte viac posilniť, hovorí psychoterapeutka Júlia Halamová. Za kľúčové v tejto dobe považuje najmä zdieľanie emócii a pocitov s partnerom a vedieť sa s ním podeliť o svoje obavy, ale aj radosti. Nezabúdajte svojho partnera chváliť a nebojte sa byť pred ním aj zraniteľný, hovorí psychoterapeutka Halamová.

Už bezmála mesiac sú na Slovensku zatvorené školy. Vyučovanie sa z tried prenieslo do domácností. Z rodičov sa zrazu stali aj učitelia. Z učiteľov koordinátori výuky na diaľku. A zo žiakov a študentov aj bytosti, ktorým začala škola chýbať. Ešte donedávna nepredstaviteľné. Nová situácia so sebou priniesla však aj problémy a výzvy. Aký má byť rozsah vyučovania doma? A koľko hodín majú deti stráviť nad knihami? Stačí, ak zo školy prichádzajú len zadania na vypracovanie? Je v poriadku, ak si ich v mailoch nachádzajú aj nočnou hodinou? Rodičia zrazu prišli na to, že učiť svoje deti vôbec nie je ľahké. Naviac, ako to majú zvládať popri ostatných povinnostiach a neraz aj popri home office. Nemnohí pedagógovia a školy stoja pred novou výzvou online výučby. A štát pred otázkou, kedy vôbec školy otvoriť. V dnešnom podcaste ponúkame mikrosondu, ako to rodičia a detí zvládajú. A prinášame pohľad expertky Petry Fridrichovej z iniciatívy To dá rozum. Moderuje Jaroslav Barborák.

Je čas korony, teda čas obáva i strachu. Ani koronavírus a obavy z pandémie však nedokázali zastaviť túžbu po živote a túžbu po deťoch. Tie prichádzajú na svet aj v týchto výnimočných a zložitých časoch. „Stojí to za to, nemenila by som,“ hovorí čerstvá mama Diana Čechánek a ženám, ktoré sa k pôrodu práve teraz chystajú, odkazuje, že treba myslieť pozitívne a koncentrovať sa na prichádzajúce dieťatko. Pôrody v čase „korony“ prinášajú aj viaceré obmedzenia, pre nastávajúce matky, ktoré musia rodiť samé, bez svojich partnerov a obmedzujú aj kontakt otcov so svojimi práve narodenými potomkami. „Musíme byť k sebe navzájom spoločensky zodpovední a strpieť v mene zdravia detí a ich matiek aj zákaz návštev,“ hovorí novopečený otec Marek Makara.

Uzavretím krajiny nezastavíte vírus. Krajiny sa zatvárajú, aby ste zmiernili šírenie a pripravili sa. To sú slová talianskeho profesora Filippa Taddeiho z Univerzity Johna Hopkinsa, ktorá skúma pandémiu koronavírusu. V rozhovore pre náš podcast hodnotí nápad premiéra Igora Matoviča – na niekoľkotýždňové úplné vypnutie Slovenska. Podľa neho sú Matovičove plány nereálne. Lockdown však za uritých okolností fungovať môže. Či sa to vôbec dá, a či by to prinieslo zastavenie epidémie, sme sa pýtali epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej a aj analytika globálnych rizík Juraja Mesíka. Ten tvrdí, že Matovičova vláda ku koronavírusu pristupuje amatérsky. Dozviete sa aj aké účinné sú v skutočnosti rúška, ako koronavírus prebieha a čo by sme s tým mali robiť – podľa odborníkov. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko, napriek rastúcemu záujmu ľudí, patrí ku krajinám s najmenším podielom malých investorov. Na účtoch v bankách máme uložených viac ako 30 miliárd eur. Úrokové sadzby pri sporiacich účtoch sú však v súčasnosti pod úrovňou inflácie, čo v praxi znamená, že za 20 rokov môžu sporitelia prísť až o polovicu úspor. Zdanlivo ťažkú finančnú problematiku nám v rozhovore ľudskou rečou vysvetlila Miroslava Youssef, špecialistka na investovanie zo Slovenskej sporiteľne. Podcast a článok vznikli v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.

Po pandémii koronavírusu bude Slovensko zrejme čeliť aj záplave duševných porúch, hovorí Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Kapacity na liečbu psychiatrických pacientov sú však už dnes u nás až zúfalo nedostatočné. Linky, ktoré ľudom s psychickými problémami poskytujú odbornú pomoc aktuálne zaznamenávajú až päťnásobný nárast volaní. Okrem nárastu depresii či úzkostí stúplo aj domáce násilie. Jeho obete pritom kvôli „korone“ stratili možnosť bezpečných úkrytov.

Korona nás dostáva do kolien, pomoc štátu musí byť rýchla, inak nám hrozia nenávratné straty. Malí a strední podnikatelia reagujú na prvé týždne štátneho blackoutu a na ohlásenú vládnu pomoc. Braňo Fitko prevádzkuje Vinárničku na rohu v jednej z bratislavských častí. Napriek tomu, že zostáva zatvorená, skúša to s rozvozom vína. V zásobníkoch je totiž jeho životnosť obmedzená a blíži sa čas, keď môže byť neskoro. Už to by znamenalo straty v tisícoch, ako tvrdí. S koronakrízou bojujú aj Ján a Klaudius Ciuttovci. Otec a syn, ktorí už tretiu dekádu prevádzkujú predajňu a servis bicyklov. V pondelok ju mohli otvoriť, no aj tak hovoria o stratách na úrovni 50%. Koronavírus skrížil plány aj Marekovi Trávničkovi, ktorý sa živí prekladom a tlmočením. Pracuje aj pre európske inštitúcie, ktoré sú aktuálne tiež v utlmenom režime . Aj pre obmedzené možnosti leteckej dopravy je uväznený doma. Michaela Valentová obchoduje s nealkoholickým vínom. Hovorí, že ľudia si dnes rozmyslia, na čo dajú peniaze, čo už pociťuje na objednávkach. Nádej vidí v online obchodovaní. Ako zasiahla pandémia do životov malých a stredných podnikateľov? Pomôže im pomoc štátu? A koľko sú schopní vydržať, ak sa situácia bude meniť len pozvoľna? Malí a strední podnikatelia tvoria u nás vyše 90% všetkých foriem podnikania a vytvárajú tri štvrtiny pracovných príležitostí. V Aktualitách sme vyšli medzi nich a na situáciu, pred ktorú ich postavila pandémia, sme sa pýtali v ich prostredí. Moderuje Jaroslav Barborák.

„Ľudia, ktorí sa bezdôvodne nenechajú zaočkovať budú musieť niesť následky za svoje nezodpovedné konanie,“ tvrdí minister zdravotníctva Marek Krajčí a avizuje tvrdšie postihy pre takzvaných antivaxerov vrátane preplácania liečby z vlastného vrecka.

Bezdomovci. Obyvatelia ulíc, záhradných chatiek, stanových mestečiek, priestorov pod mostami či teplovodných kanálov. Aj na Slovensku ide o nemalú skupinu ľudí. Pandémia ich pripravuje aj o to málo, čo im dávalo nádej – napríklad o plné ulice ľudí ochotných podeliť sa. Dnes zívajú prázdnotou. Jozef Kákoš z najväčšej nocľahárne pre bezdomovcov v krajine, ktorú spravuje nezisková organizácia Depaul Slovensko - k tomu hovorí aj novej skúsenosti týchto dní. Koronavírus už stíha „vyrábať“ aj nových bezdomovcov. V hlavom meste pribúda ľudí, ktorí pre stratu príjmu prichádzajú o ubytovne a strechu nad hlavou hľadajú práve v nocľahárňach pre bezdomovcov. Ako sa pandémia dotýka života bezdomovcov? Ako je zabezpečená ich prevencia a ochrana? Majú kde prečkať prípadný čas karantény? Moderuje Jaroslav Barborák.

Predseda parlamentnej ĽSNS v čase pandémie koronavírusu šíri konšpiračné teórie. Za koronavírus podľa neho môžu migranti či Európska únia. Za jeho vyjadrenia, že vírus priniesli migranti, bolo už aj podané trestné oznámenie. Kotlebovci v parlamente v minulosti presadzovali zákon proti povinnému očkovaniu. Dnes v čase koronavírusu, by ale niektorí poslanci ĽSNS už očkovanie podporili. Napríklad Jozef Šimko A za očkovanie by bol aj ďalší poslanec ĽSNS Štefan Kuffa. Ten má však iný problém. Sám Kotleba je aj včase koronavírusu naďalej antivaxerom. Prečo Kotleba rozširuje v čase koronakrízy konšpirácie? Odpovie historik fašizmu Jakub Drábik. Ako je to s očkovaním, povie vedec a lekár Peter Celec. Budete počuť aj autora knihy Sila rozumu v bláznivej dobe, manuál kritického myslenia – Jána Markoša a odborníka na dezinformácie a konšpirácie, Jakuba Godu. Moderuje Peter Hanák.

Dáta mobilných operátorov už v boji s koronavírusom na Slovensku pomáhajú. Využívajú ich starostovia šesťdesiatky obcí a miest. Ak sa v parlamente zvádzal politický boj o zákon, ktorý má pomôcť lokalizovať ľudí, ktorí sú nakazení či porušujú povinnú karanténu, špecialisti už vidia plody svojej práce. Dáta pomáhajú konkrétnym ľuďom, ktorí môžu byť informovaní napríklad o rúškach, či otváracích hodinách konkrétnych predajní v konkrétnych obciach. "Mobilní operátori nie sú kovboji" - tvrdí Peter Fusek, dátový špecialista. Upozorňuje, že sú viazaní prísnou reguláciou. Otvorené možnosti vidí pri globálnych hráčoch vo svete internetu. Práve oni by mohli praktickými úpravami už existujúcich platforiem výrazne pomôcť pri prevencii. "Stačil by jednoduchý odkaz o pozitívnom testovaní v prehliadačoch či na sociálnych sieťach, už ten by vyslal signál na kompetentné miesta, ktoré by zabezpečili ďalší postup" - tvrdí Peter Fusek. V tomto ale očakáva iniciatívu na úrovni Bruselu. Moderuje Jaroslav Barborák.

Verím konkrétnym lekárom, v náš zdravotný systém úplnú dôveru nemám, hovorí vedec a lekár Peter Celec. Podľa neho už dnes v slovenskom zdravotníctve zbytočne umierajú tisícky pacientov ročne. Obeťou pandémie tak už teraz sú - a ešte len budú, aj tí, ktorí neumrú na tento vírus, ale na preťaženosť zdravotného systému.

Medici, ktorí sa namiesto štúdia starajú aj o deti lekárov z prvých línií, alebo kňaz, ktorý robí sanitára a umýva či prebaľuje starých ľudí. Aj toto prináša pandemická doba nového koronavírusu. Natália Antalová a Karol Lovaš. Dvaja Slováci, ktorí žijú a pomáhajú v susednom Česku. Inšpirácia je však bez hraníc a ich príklad už má svojich nasledovníkov aj u nás. Aj slovenskí medici „dobrovoľníčia“ v boji s novým koronavírusom. Keď boj s novým koronavírusom prebúdza ľudskosť. Moderuje Jaroslav Barborák.

Strach z korony musíme brať naozaj naozaj vážne, tento strach je síce zlý pán, ale aj náš veľmi dobrý služobník, hovorí kazateľ Daniel Pastirčák. Pandémia koronavírusu je podľa neho kľúčovou výzvou našej doby a zmení svet ako ho dnes poznáme. Korona však nie je žiadnym božím trestom a tvrdiť to je horšie ako modloslužobníctvo, tvrdí Daniel Pastirčák.

Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský upozorňuje, že máme málo zdravotníkov a zle zabezpečené nemocnice. Epidémia je podľa neho len na začiatku. Spochybňuje však čísla od analytikov ministerstva zdravotníctva. Podľa neho nebudeme potrebovať tisíce pľúcnych ventilátorov. Pýtal sa Peter Hanák.

Účinnosť lieku na koronavírus spoznáme až v apríli, zatiaľ je predčasné o tom akokoľvek špekulovať, hovorí pre Ráno Nahlas slovenský vedec Róbert Mistrík. Podobne sa zatiaľ v najbližších mesiacoch nedá spoliehať ani na vakcínu a preto podľa Mistríka musíme začať masívne testovať – a to najmä lekárov, zdravotnícky personál ako aj policajtov, hasičov či záchranárov.

Za necelý týždeň pol milióna eur. Zhromaždiť sa ich podarilo občianskej iniciatíve Kto pomôže Slovensku. Stojí za ňou úspešný softvérový vývojár Šimon Šicko. Pri porovnávaní dát z priebehu epidémie v Číne, Južnej Kórei a Taliansku si všimol, čo bude potrebné urobiť doma na Slovensku: chrániť pred nákazou personál nemocníc, aby sa mohli starať o rastúci počet nakazených. A najmä starším a ohrozenejším pacientom zabezpečiť dostatok špeciálnych zariadení na podporu ventilácie. Vzhľadom na politickú situáciu po voľbách a odovzdávanie moci tak občianska iniciatíva supľuje štát. Nemocniciam a zdravotníckym zariadeniam pritom neponúka peniaze, ale rovno potrebnú výbavu. Aké sú ciele iniciatívy a nakoľko sa možno spoľahnúť, že peniaze dorazia tam, kam majú. Odpovie práve Šimon Šicko. Moderuje Jaroslav Barborák.

Korona vírus bude mať veľmi vážne ekonomické následky, v hre tak môže byť nástup krízy podobnej finančnej kríze v roku 2008, ale aj ďalšie výrazne zadlžovanie sa štátov či naštartovanie inflačnej špirály, hovorí na margo aktuálnej pandémie ekonóm Juraj Karpiš. Čas korony však bude aj časom, ktorý zásadne zmení celú našu spoločnosť - bude to skúška našej ľudskosti, tvrdí kazateľ Daniel Pastirčák.

Slovensko sprísnilo preventívne opatrenia. Pomôcť má núdzový stav pre oblasť zdravotníctva a prísnejšia regulácia pre maloobchod. Zo stravovacích zariadení vláda vytláča stolovanie. Do dvoch týždňov naviac sľubuje dostatok rúšok. Štátne hmotné rezervy hovoria o kontrakte na 30 miliónov kusov. Ako je to však s dovolenkami? Je potrebné ich pre koronavírus rušiť, či posúvať? Do kedy je možné urobiť to bez storno poplatkov? Odpovie Nadežda Machútová zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. Moderuje Jaroslav Barborák.

V lekárňach už teraz nie sú niektoré lieky – ľudia ich vykúpili a dodávky viaznu. Boli sme sa pozrieť v lekárni a budete počuť rozhovor s viceprezidentkou Slovenskej lekárnickej komory, Miroslavou Snopkovou. Lekárne už nemajú rúška ani dezinfekcie – a hrozia obmedzeniami alebo až zatvorením lekární. Čo ak sa situácia s koronavírusom zhorší – a množstvo ľudí bude potrebovať lieky? Nebudú? Zdravotníctvo – a v rámci neho aj lekárne – totiž nie je pripravené na veľkú epidémiu. Premiér – a zastupujúci minister zdravotníctva, Peter Pellegrini. Moderuje Peter Hanák.

Obraz Talianska posledných dní očami tých, čo tam dlhodobo bývajú. Pedagogička Zuzana Gardošová a novinárka Johana Bronková. Prvá z epicentra nákazy – z lombardského mesta Bergamo, druhá z večného mesta Rím. Taliansko je zatiaľ v Európe najpostihnutejšou krajinou. Vyše desaťtisíc nakazených a sedemstovka obetí – pritom s rekordným nárastom na dennej báze. Vláda preto rozhodla, že krajinu dá do karantény. Najprv len sever – po pár dňoch v nej skončila celá apeninská čižma. A najnovšie úrady zvažujú ďalšie sprísnenie opatrení – otvorené majú zostať len lekárne a potraviny. Všetko ostatné sa načas zavrie, vrátane veľkých fabrík automobilky Fiat. Moderuje Jaroslav Barborák.

Karanténa pre Kotlebu sa neosvedčila, tvrdí predseda liberálnej SaS Richard Sulík. Podľa neho treba kotlebovcov konfrontovať a preto nemá problém zveriť ĽS NS aj vedenie niektorého z parlamentných výborov. Naopak, plány potenciálneho koaličného partnera - hnutia SME rodina na výstavbu desiatok tisíc bytov považuje za nereálne a nekompetentné. "Tých bytov bude minimum, tento aj budúci rok štát určite nepostaví nič," hovorí potenciálny minister financíí Richard Sulík.

Po tom, ako sme boli pri coronavíruse len divákmi a informácie o desiatkach tisícoch nakazených a rovnako tisíckach obetí sme sledovali len cez obrazovky televízií či počítačov – od tohto víkendu sme do toho zatiahnutí aj na Slovensku. Prvé prípady potvrdenej nákazy zatvorili školy, univerzity, v obchodoch vyprázdnili regály s trvanlivými potravinami...v platnosti je tiež zákaz návštev v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb...a významnú časť práce vírus a obava z nákazy preniesli z firiem do domovov – kde vzrástla váha homeofficu – akým spôsobom sa Covid19 podpíše pod náš život a ekonomiku na Slovensku? Téma pre ekonómov - Martina Kahanca zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a Juraja Karpiša z INESS. Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovensko zrejme čaká "poľský" scenár, v ktorom príde k sprísňovaniu interupčnej legislatívy ako aj výraznejšiemu prenikaniu fundamentalistických náboženských predstáv do verejného života i politiky, prognózuje perspektívy rodiacej sa vládnej koalície politológ Pavol Hardoš. Sprísňovane interupčných zákonov otvorene pripustil pre Aktuality aj designovaný premiér Igor Matovič. Obeťou týchto kultúrnych vojen však môže byť LBGT komunita. .Obávam sa pogromov na homosexuálov, varuje expertka na rodovú rovnosť a práva žien Oľga Pietruchová.

Ísť nakupovať zásoby je to najhoršie, čo môžete v tejto chvíli urobiť - lebo sa ľahko môžete nakaziť. Potravín je navyše dostatok a aj keby došlo k najhoršiemu, teda ku karanténe celých oblastí, aj v takom prípade by malo byť zabezpečené zásobovanie. Vypočujte si náš mimoriadny podcast - rozhovor s lekárom a profesorom virológie, Fedorom Čiamporom.

Včera popoludní Andrej Kiska oznámil, že začína rokovať o vládnej koalícii s trojicou strán – OľaNO, Smer rodina a SaS. S čím idú do rokovaní? Odpovie nový poslanec, podpredseda strany Za ľudí a člen vyjednávacieho tímu pre budúcu koalíciu, Michal Luciak. Kandidáti strany Za ľudí, ktorí chceli byť ministrami, no rezort zrejme pre nízky volebný výsledok nedostanú – by mohli byť aspoň štátnymi tajomníkmi – ale iba ak im ostatní koaliční partneri ustúpia. Andrej Kiska nie je plne stotožnený s rozdelením rezortov v pomere 8 3 2 2 – a ak sa strane za ľudí ujdú len tie menej významné, možno bude chcieť až tri. Rozhovor sme nahrávali vo štvrtok podvečer, neodráža preto ešte večerné rokovania strán. Je piatok 6.marca, príjemné ráno želá Peter Hanák.

Ľudová strana Naše Slovensko je opäť v parlamente. So ziskom takmer ôsmich percent skončila vo víkendových voľbách štvrtá. A v porovnaní s voľbami spred štyroch rokov kotlebovci zaznamenali stratu len na úrovni sedem stotín percenta. Ak nestratili reálne, zaostali však za očakávaniami. S takmer 14timi percentami z času pred voľbami sa dokonca dostali do pozície možného vyzývateľa vládneho Smeru. „Dokonca sa hovorilo, že Marián Kotleba môže celé voľby vyhrať“, tvrdí politológ Radoslav Stefančík. Nakoniec sa očakávania nenaplnili. Prečo? Komentátor Dag Daniš. „Myslím si, že Igor Matovič ukázal veľmi dobrý recept, ako s kotlebovcami bojovať: na jednej strane kritizovať lídrov takýchto strán, ale na druhej strane neodsudzovať ich voličov, ale ponúkať im alternatívu.“ Nakoľko sa pod volebný zisk podpísala visiaca hrozba väzenia a straty poslaneckého mandátu nad Mariánom Kotlebom. Problémom majú byť jeho sympatie a založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd. Reportér Aktualít Tomáš Kyseľ bude v Pezinku, kde pokračuje hlavné pojednávanie v prípade Mariána Kotlebu. Ako môže verdikt súdu ovplyvniť samotnú existenciu a pôsobenie extrémistickej strany na našej scéne? Aj na to sa pozrieme v dnešnom podcaste. Budete v ňom počuť aj Jána Mazáka, bývalého predsedu Ústavného súdu a Daniela Mila, experta na extrémizmus. Moderuje Jaroslav Barborák.

Predseda OĽANO a nádejný premiér Igor Matovič označil šéfa ĽSNS Mariána Kotlebu za neonacistu. Napriek tomu avizuje, že sa s ním - ako s legitímnou súčasťou opozície, plánuje pravidelne stretávať, a to priamo na Úrade vlády. Rusko považuje nádejný premiér za dôležitého obchodného partnera, zároveň je pre neho Putinov režim bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko.

Igor Matovič sa z kritika politiky musí stať tvorcom politiky a rolu strážneho psa by mal prenechať médiám a iným kontrolným orgánom, odkazuje nádejnému premiérovi bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová. Otázne podľa nej však je, ako sa taký generátor konfliktov ako Igor Matovič, zhostí role premiéra - ako moderátora konfliktov už vo svojej vládnej koalícií. Prvou skúškou súdržnosti potenciálnej koalície bude už voľba nového Generálneho prokurátora, myslí si expremiérka. Poučením pre novú koalíciu ale môže byť práve pád radičovej vlády.

Najprv program, až následne personálie – taký je odkaz bývalých politických lídrov víťazovi volieb Igorovi Matovičovi. Iveta Radičová o ňom hovorí ako o skokanovi typu bájneho Fénixa, ktorý povstal z popola hranice zvoliteľnosti. Nezdieľa však spôsob jeho výkonu politiky. Ivan Šimko – niekdajší programový stratég kresťanských demokratov – zas na ňom oceňuje kreativitu a schopnosť manévrovania, tak dôležitú pre politického lídra. Rodiacej sa vládnej koalícii radí, že pri programových a personálnych záležitostiach sa majú v prvom rade zamerať na problematické body. Ak ich „neošetria“ hneď v úvode, vrátia sa im v najnevhodnejšiu chvíľu. Politológovia upozorňujú na Matovičove prešľapy z minulosti, napríklad na jeho nahrávku Radoslava Procházku. Váha premiérskej funkcie však môže byť podľa nich pre Igora Matoviča pozitívnou výzvou. Budete počuť Antetu Világi a Pavla Baboša a tiež komentár šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho. Moderuje Jaroslav Barborák.

Dôležité voľby tento rok nie sú len na Slovensku – a keďže dnes máme moratórium, v podcaste sa budeme rozprávať o amerických voľbách. Už tento utorok bude totiž takzvaný superutorok – ktorý môže ukázať, ktorý z množstva demokratických kandidátov na prezidenta má reálnu šancu postaviť sa prezidentovi Donaldovi Trumpovi v novembrových voľbách. Zatiaľ vedie socialista Bernie Sanders.. Kto má aké šance, preberieme s našom zahraničnopolitickým redaktorom Pavlom Štrbom. Kto je to Bernie Sanders, má šancu proti Trumpovi a čo by znamenalo jeho prípadné víťazstvo? Odpovie bývalý slovenský veľvyslanec v USA, Rastislav Káčer. Moderuje Peter Hanák.

Takmer 70-miliónová zmenková kauza je vo finále. Na lavici obžalovaných v nej sedí duo Kočner-Rusko. Práve dnes si môžu vypočuť rozsudok. Prokurátor im navrhuje 20-ročné väzenie a M. Kočnerovi aj pokutu 300-tisíc eur. Ako sa k tomu postaví senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku? Kauza televíznych zmeniek je dôležitá aj z iného pohľadu. Súd oficiálne uznal šifrovanú komunikáciu M. Kočner cez Threemu za dôkaz. A práve jej obsah odkryl žalostný obraz o stave justície, ktorú mal obžalovaný M. Kočner na povel. Na prípad sa pozrieme s investigatívnymi novinármi Aktualít Laurou Kellöovou a Petrom Sabom. Moderuje Jaroslav Barborák.

Hoci od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynuli už viac ako dva roky, pre jánových rodičov je to ešte stále nezahojená boľavá rana. Možní páchatelia už stoja pred súdom, Jozef Kuciak, ale voči vrahom svojho syna neživí nenávisť a je pripravený im aj plne odpustiť. Brutálna vražda syna a jeho partnerky medzitým doslova prevrátila celé Slovensko naruby a otec Jána Kuciaka tvrdí, že čas na zmenu už dozrel. „Určite si zaslúžime viac,“ hovorí otec Jána Kuciaka.

Na svoj odchod do dôchodu sa vôbec neteší, demografické vyhliadky totiž na radosti podľa neho nepridávajú. Dôchodkový systém potrebuje opravu a stabilitu. A zorientovaného sporiteľa. Dôchodkový expert strany Sloboda a Solidarita Peter Cmorej. Riešením má byť ochrana systému dôchodkov ústavou. A konkrétne: prvý priebežný systém potrebuje jasnú odpoveď na otázku, ako ho ufinancovať. Druhý a tretí pilier potrebujú reformu poplatkov. Znížiť tie za správu a upraviť za zhodnotenie. Pri indexových fondoch sú až nelogické. SaS počíta sa prednastavením sporiacich stratégií v závislosti od veku sporiteľa a rovnako s povinným vstupom do systému a zotrvanie v ňom do nasporenia sumy, ktorá by zabezpečovala doživotný dôchodok na úrovni 1,2 životného minima. Životné minimum je pritom hranica príjmu, pod ktorou hrozí stav hmotnej núdze. Dnes je na úrovni 210 eur. Liberáli by chceli zo stavebného sporenia urobiť čiastočne dôchodkový produkt. Moderuje Jaroslav Barborák.