Ráno Nahlas 🎙

Kotlebovci sú klan, ich voliči sú niečo ako rodina, hovorí skúsený reportér Andrej Bán, ktorý s extrémistami diskutuje už celé roky. K extrémistom podľa neho voličov priťahuje najmä frustrácia a hnev na súčasný politický establišment a preto by ho neprekvapilo ani víťazstvo Mariána Kotlebu v blížiacich sa parlamentných voľbách.

Kotlebova ĽSNS je v prieskumoch na druhom mieste – a pri trende poklesu Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Opozičné strany - najmä PS-Spolu, Za ľudí a KDH - chodia protestovať na kotlebovské mítingy. Prečo rastie Kotleba, čo ponúka jeho strana - a najmä – prečo má na kandidátke viacerých trestne stíhaných, či dokonca viackrát právoplatne odsúdených ľudí? Pýtali sme sa priamo Mariana Kotlebu a aj jedného z hlavných mozgov tejto strany, trojky na kandidátke, poslanca Martina Beluského. Budete počuť aj blogera Jána Benčíka, ktorý celé roky odhaľuje neonacistov medzi kotlebovcami – a teraz zo 150-teho miesta kandiduje za Kiskovu stranu Za ľudí. Prečo Kotleba tak rastie, či nepreberá voličov Smeru – a koho je to chyba, sme sa pýtali exministra školstva za Smer – Dušana Čaploviča – ktorý práve končí svoju politickú kariéru a nášmu podcastu poskytol svoj posledný rozhovor. Moderuje Peter Hanák.

Čierna Kia Rio. Na prvý pohľad nenápadné, priam tuctové auto. V skutočnosti akýsi pojazdný archív Mariána Kočnera skrývajúci množstvo listín o miliónových kauzách, ale aj brilianty či luxusný kočnerov telefón. Takzvaná kočnerova knižnica – teda databáza dokumentov, ktoré získala medzinárodná sieť investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project vydala ďalšie plody. V tomto prípade ide o fotografie zo zaistenia auta, ktoré Peter Tóth odovzdal policajtom. Tento automobil bol totiž kočnerovým pojazdným trezorom odhaľujúcim veľa zo života tohto muža.

Ide o „neprenosnú skúsenosť“ - tak opisuje dianie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku Braňo Wáclav, fotoreportér portálu Aktuality.sk. Je členom tímu, ktorý zabezpečuje ONLINE spravodajstvo z tohto ostro sledovaného procesu. Po prvom týždni hlavného pojednávania zverejnil status, v ktorom hovorí, že „aj keď robíme čokoľvek, cez slová, fotografie či videá nie je úplne možné sprostredkovať energiu, ktorá je v pojednávacejmiestnosti.“ Je to naozaj skúsenosť z radu „neprenosných“? Otázka na ďalších členov ONLINE tímu Aktualít Lauru Kellöovú (z investigatívneho tímu) a Jána Debnára, editora Aktualít. Obaja sa zhodujú, že áno. Ako sa rodí online spravodajstvo minúta po minúte v pojednávacej miestnosti? Ako stíhajú zaznamenávať nielen obsah výpovedí, ale aj atmosféru, opisy správania obžalovaných či svedkov, detaily z procesu. A to všetko pri sústredení, ktoré denne zaberá aj 10 hodín. Naviac v „sparťanských“ podmienkach o suchej strave či na tvrdých laviciach z dielne väzňov zo Želiezoviec. Súdny proces desaťročia očami našich kolegov z pojednávacej miestnosti – Laury Kellöovej, Jána Debnára a Braňa Wáclava. Moderuje Jaroslav Barborák.

Hlavné pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bude dnes ráno pokračovať výpoveďami kuciakových kolegov. Súd si tak vypočuje výpovede piatich novinárov Aktualít - vrátane šéfredaktora Petra Bárdyho. "Ján Kuciak ohrozoval kočnerovu bezúhonnosť i majetky." hovorí investigatívny novinár Marek Vagovič. podľa neho svoj diel zodpovednosti za tento zločin nesú nielen obžalovaní, ale aj nominanti strany SMER v represívnych zložkách.

Pamätáte si ešte plné námestia po vražde Jána Kuciaka, ktoré žiadali koniec Roberta Fica? Robert Fico nakoniec z postu premiéra odstúpil sám. Stále však ovláda najsilnejšiu stranu Smer a vo voľbách kandiduje z druhého miesta. Pritom aj na súde s obžalovanými z vraždy – často padá aj Ficove meno, najmä v spojení s Mariánom Kočnerom. Zmeny vo vláde Robert Fico vnímal ako krivdu – no dnes už aj Smer kampaňuje s heslom o zmene. Aj jeho vlastní ľudia hovoria, že je lepšie, že odstúpil. Napríklad aj Ľuboš Blaha. Čo by sa stalo, keby Fico nebol odstúpil? Nebolo by na tom Slovensko v podstate rovnako ako je teraz? A nenahráva odchod voličov od Smeru – fašistom? Budete počuť sociológa Michala Vašečku aj expertku na kampane, Simonu Bubánovú. Moderuje Peter Hanák.

„Prvé momenty v súdnej sieni mnou lomcovala akási skľúčenosť. Keď tam prichádzali obžalovaní, tak ja som sa na nich tie prvé dni ani raz nepozrel“. Jozef Kuciak mladší, brat zavraždeného Jána. Aj on chodí vytrvalo na hlavné pojednávanie vo veci úkladnej vraždy svojho brata a jeho snúbenice Martiny. A hoci predsavzatie znelo nevymeniť si s päticou obžalovaných žiaden pohľad, takmer tridsať hodín v jednej pojednávacej miestnosti urobí svoje a prišlo aj na pohľady. „Vzplanul som vtedy takým bratským hnevom“ - spomína mladší brat Jána Kuciaka. A pred revoltou v podobe možného fyzického útoku ho zastavila zodpovednosť k samotnému procesu. „Ten hnev musím sústrediť do toho, aby sme ich dostali do basy, ktorú si zaslúžia.“ Pätica obžalovaných podľa Jozefa Kuciaka ml. nie je konečná v slede zodpovednosti za popravu jeho brata. „Od začiatku sme presvedčení, že išlo o politickú vraždu. Alebo je za tým nejaký oligarcha, ale rovnako s politickým krytím.“ Myslí si preto, že nadchádzajúce parlamentné voľby budú aj z pohľadu výmeny politickej garnitúry viac ako dôležité. Moderuje Jaroslav Barborák.

"V týchto parlamentných voľbách sa uchádzajú o moc nielen politici, ale aj fašisti a mafia. Ak mafia nechce skončiť v base, spojí sa aj s fašistami," hovorí na margo našich povolebných vyhliadok dlhoročný novinár a autor knihy Sviňa Arpád Šoltész. Podľa neho si každá generácia musí otestovať cenu slobody na vlastnej koži a tak nás zrejme čaká dlhá a temná politická zima a pomery podobné pomerom v putinovom Rusku.

Tvrdíme, že volebné programy čítame, skúsenosť odborníkov je však iná: ľudia ich nečítajú. Stačia im zhustené volebné odkazy politikov, ktoré sa k nim dostávajú predovšetkým cez obrazovky televízií či počítačov, tabletov a mobilných telefónov. Prieskumy hovoria o silnom postavení volebných programov – Focus nameral pre Transparency International Slovensko začiatkom decembra 2019 32% tých, čo tvrdia, že sa rozhodujú podľa programu. Na druhom mieste boli mená lídrov a potom výsledky ich doterajšej práce. Váha programov sa tak ešte oproti situácii spred štyroch rokov zvýšila. Vtedy boli programy až na druhom mieste za volebnými lídrami. Reálny stav je však podľa odborníkov iný: Václav Hřích z prieskumnej agentúry AKO a tiež Radovan Choleva, politický stratég – sa zhodujú, že ľudia sa radi robia dôležitejšími ako v skutočnosti sú. Ak sa ich pýtajú na obsah programov, zväčša reagovať nevedia. A s tým narábajú aj politické strany – programy síce pripravujú, ale cielia ich predovšetkým na ľudí, ktorí majú vplyv na verejnú mienku – a teda na analytikov, odborníkov a novinárov. Na voliča zaberá skôr „chémia“ bezprostrednej komunikácie – či už tvárou v tvár na predvolebných stretnutiach, alebo diskusné konfrontácie. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na slovensku žijú tisícky detí, ktoré boli - a ešte aj v tejto chvíli stále sú, obeťami týrania a sexuálneho zneužívania. Medi obeťami sú sexuálne zneužívané batoľatá, mentálne postihnuté deti, ale aj mladistvé obete dohodnutých sobášov, ktoré končia ako sexuálne otrokyne. Páchatelia pochádzajú zo všetkých sociálnych, majetkových či vzdelanostných vrstiev a tyrana tak môžete stretnúť aj ako prominentného právnika či podnikateľa. funkčný systém na ochranu obetí však na Slovensku nemáme, hovorí šéfka centra Slniečko Mariana Kováčová.

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa začína hlavné pojednávanie v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zatiaľ je vytýčených deväť pojednávacich dní. Koľko bude proces trvať, kto sa prizná a kto nie? Koho sa súdu podarí usvedčiť? A s akými trestami nakoniec skončia obžalovaní? Odpovie Ján Petrovič, zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk

Smer-SD aj v týchto voľbách sľubuje sociálny štát. Po treťom volebnom období vládnutia Smeru už nastal čas aj na zhodnotenie, či a prípadne aký sociálny štát Slovensko je. Na Slovensku je ohrozených chudobou až 870 tisíc ľudí – čo je celkovo 16 percent občanov. V Prešovskom a Banskobystrickom kraji je to takmer každý štvrtý obyvateľ. Napriek tomu Slovensko na tom v Európskej únii nie je najhoršie – oveľa väčší podiel ohrozených chudobou ako my majú nielen v Bulharsku a Rumunsku, ale aj v Grécku, Chorvátsku, Španielsku či Taliansku. Budete počuť ministra práce a číslo 12 na kandidátke Smeru, Jána Richtera, ktorý priznal, že Slovensko má nízke dôchodky a sľubuje trinásty dôchodok. Za opozíciu sme oslovili podpredsedníčku strany Za ľudí Janu Žitňanskú. Rozprávali sme sa aj s odborníkmi – sociologičkou Zuzanou Kusou a ekonómom Radovanom Ďuranom. Moderuje Peter Hanák.

Marián Čurilla je otcom dvoch detí a jeho dve deti majú aj dve mamy. On sám žije už dlhé roky v usporiadanom partnerskom vzťahu so svojim priateľom a mama jeho dcéry zasa žije v stabilnom lesbickom vzťahu so svojou partnerkou. Spolu však všetci šiesti tvoria jednu veľkú, spokojnú – hoci na slovenské pomery netradičnú, rodinu.

Inšpiruje aj po troch tisícročiach. Študujú ju tisícky popredných vedcov. "Napriek tomu, že ide prioritne o náboženský text, pre jej štúdium viera nie je nevyhnutnosťou" - tvrdí Jozef Tiňo, slovenský biblista. Pohľad otvorený viere však podľa neho robí z Knihy kníh – ako sa zvykne o biblii hovoriť – "slovo Boha tomuto svetu". Aby však Biblia bola zrozumiteľná – jej prekladatelia musia ovládať a študovať mnoho jazykov. Okrem hebrejčiny a aramejčiny tiež gréčtinu a ďalšie jazyky, ktoré pomáhajú porozumieť biblickým reáliám – akadštinu a sýrčinu. To všetko však v ďalších jazykoch, v ktorých sa biblický výskum historicky vyvíjal – nemčinu, angličtinu či taliančinu. Napriek tomu, že v prípade biblistov tak ide o polyglotov so znalosťou minimálne ôsmich cudzích jazykov, na Slovensku len z prekladania nevyžijú. Tím slovenských odborníkov na Bibliu pripravuje unikátny projekt komentárov a prekladov staro a novozákonných biblických textov.

Kázania farára Kuffu sú v hlbokom rozpore s ježišovým posolstvom a šancu na božie odpustenie si zaslúži každý - aj Marián Kočner, hovorí kňaz starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Tvrdenia, že Slovensko je vraj kresťanskou krajinou považuje za mýtus a za čoraz výraznejšou snahou cirkví politizovať vidí najmä boj o peniaze a štátne príspevky. Rímsko katolícka cirkev sa podľa neho doteraz nevyrovnala s negatívnym dedičstvom Jozefa Tisa a aj preto vidí väčšie ohrozenie od liberálov než od fašistov.

"K štedrovečernému stolu si máme sadať uzmierení s tými, s ktorými máme spory," hovorí o jednej dôležitej vianočnej tradícií etnologička Katarína Nádaská. Vianočné sviatky sú podľa nej predovšetkým duchovnými sviatkami a to, čomu dnes hovoríme tradície sa v dejinách veľmi často menilo. Pôvodný dokonca nie je ani dnešný decembrový termín Vianoc. No a napriek tomu, že ide o rýdzo kresťanský sviatok - čarovanie a mágia sa nevyhýbali ani tomuto obdobiu - dôvodom bola plodnosť, ale i snaha o dobrú úrodu či ženícha.

Emeritný arcibiskup Róbert Bezák nášmu podcastu poskytol veľký predvianočný rozhovor. O Vianociach, aj o biskupoch, ktorým neverí, že varovanie pre farára Kuffu pre jeho nenávistné reči mysleli úprimne. Pýtali sme sa ho aj na to, či ešte niekoho podporí pred voľbami, tak ako naposledy Zuzanu Čaputovú. Ako vníma tohtoročné dianie – korupciu, a škandály okolo Mariana Kočnera? Moderuje Peter Hanák.

Na jednej strane hovorí o zázraku, na druhej, že nie je veľký optimista, čo sa týka výsledku. Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy o začiatku súdneho procesu v prípade vraždy Jána a Martiny. Neskôr by mal vystúpiť aj v pozícii svedka. Od začiatku veril, že „deň zúčtovania“ príde, nechce však predpovedať, ako súd s obžalovanými skončí. Vnútorne však počíta s tým, že pre M. Kočnera bude akýkoľvek verdikt doživotím, vzhľadom na jeho vek. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa dnes začína súdny proces v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pôjde však len o predbežné prejednanie, termín hlavného pojednávania zatiaľ známy nie je. Dodnes nevie akceptovať bizarný obraz milióna na stole predsedu vlády, či obraz, ktorý vzišiel zo šifrovanej komunikácie obžalovaného Mariana Kočnera. Napriek zašpinenej časti justície tvrdí, že sudcom v Pezinku verí. A rovnako tým, ktorí dotiahli vyšetrovanie vraždy až k tomuto momentu. Čím si Slovensko od vraždy prešlo? A bude verdikt súdu bodkou za jednou nepeknou kapitolou, alebo otvorí ďalšie? Odpovie Peter Bárdy, šéfredaktor portálu Aktuality.sk Moderuje Jaroslav Barborák.

Výsledky testovania, ktoré odhalili, že až tretina žiakov je funkčne negramotných Juraja Čokynu neprekvapili. On sám totiž učil na Základnej škole do ktorej chodilo mnoho detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Jeho skúsenosť pritom hovorí, že náš vzdelávací takéto detí oberá o lepšiu budúcnosť a doslova ich hádže cez palubu. Navyše, naše školstvo konzervuje deti do prostredia v ktorom sa narodili. ak teda máte smolu a narodíte sa menej vzdelaným či chudobným rodičom s vysokou pravdepodobnosťou v rovnakom prostredí dožijete celý svoj život.

Janka a Jozef Kuciakovci, Zlatica Kušnírová. Rodičia zavraždených Jána a Martiny. Už o dva dni sa aj oni chystajú na špecializovaný trestný súd do Pezinka. Začína sa tam dlho očakávaný súdny proces v prípade ich zavraždených detí. „Bojím sa toho“ - tvrdí Janka Kuciaková. S manželom Jozefom svorne tvrdia, že sa o ňom dlho rozprávali a boja sa situácie, keď sa uvidia s obžalovanými. „Neviem, ako sa zachovám“ - tvrdí Jozef Kuciak. Matka Martiny - Zlatica Kušnírová sa napriek obavám na ten pohľad chystá. A dúfa, že v ňom nebude nenávisť. To by považovala za svoje zlyhanie. Jej pohľad má byť pohľadom matky. Matky, ktorej zavraždili dieťa. Vo štvrtok sa v Pezinku na Špecializovanom trestnom súde chystá predbežné prejednanie prípadu vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa rodičov obetí nestačí potrestať len priamych páchateľov vraždy a jej objednávateľov. Jozef Kuciak hovorí, že spokojný bude až v momente, keď si spravodlivosť príde pre tých, ktorí takýchto „kočnerov“ stvorili. Čakanie na rozsudok označujú za „nekonečný čas“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Keď internet vznikal, panovala ilúzia, že sa stane ideálnym prostriedkom na vzdelávanie širokých más. Dnes sa však virtuálny svet stáva čoraz viac prostriedkom umožňujúcim masové šírenie lží, dávno vyvrátených konšpirácií a bičovania našich našich najtemnejších pudov. "Cieľom internetu dnes nie je pravda, ale snaha za každú cenu zaujať, hovorí analytik Jakub Šimek.

Rozhodujú sa ľudia vo voľbách aj podľa takých videí – ako urobil Robert Fico o opozícii na motívy materskej školy? Ide o programy, či iba emócie ako napríklad sympatie či naopak antipatie k lídrovi? Podľa Martina Slosiarika z prieskumnej agentúry Focus sa až 30 percent ľudí rozhoduje tesne pred voľbami, 15 percent až vo volebnej miestnosti. Práve títo voliči môžu tentoraz rozhodnúť voľby. Budete počuť českú expertku na politické kampane, ktorá radila Andrejovi Babišovi a u nás Richardovi Sulíkovi, Annu Shavit. A pýtali sme sa aj vás, našich poslucháčov, podľa čoho sa budete rozhodovať v najbližších voľbách. Sociológ Michal Vašečka hovorí, že téma volieb je zmena. Moderuje Peter Hanák.

Aj dialóg má svoje hranice, tvrdí dlhoročný novinár Karol Sudor. Na konte má už stovky a stovky rozhovorov tak s politikmi, ako aj celebritami, špičkovými vedcami no i úplne bežnými ľuďmi. Napriek tomu, že je mužom rozhovorov tvrdí, že aj dialóg má svoje hranice a s politikmi ako Kotleba či Harabin sa diskutovať nedá a dialóg s nimi nemá zmysel.

Briti idú predčasne k volebným urnám. Dôvodom je stále neuzavretá kapitola s brexitom. Voľby by jej mali výrazne pomôcť, aspoň také sú očakávania. Na ich výsledky čaká aj Miriam Lexmann, naša europoslankyňa, ktorá zostáva práve pre nedoriešený brexit pred dverami europarlamentu. „Pre EÚ by bolo lepšie, aby Spojené kráľovstvo neodchádzalo. Pre samotných Britov by však zotrvanie v Únii a nedoriešený problém brexitu znamenal pretrvávajúce vnútorné rozdelenie.“ M. Lexmann bola nedávno ako jediná slovenská politička na pozorovacej misii na voľbách v Hong Kongu. Táto autonómna oblasť s trhovou ekonomikou pod správou Číny je už polroka v atmosfére zápasu o slobodu a nezávislosť od komunistického Pekingu. Do ulíc už polroka vychádzajú státisíce ľudí. Podľa M. Lexmann v porovnaní s našim zápasom o slobodu z Novembra‘89 majú nevýhodu, že Peking je na rozdiel od Moskvy spred troch desaťročí silným ekonomickým hráčom. Obáva sa preto o slobodnú perspektívu Hong Kongu ako mladého ekonomického tigra Ázie. Moderuje Jaroslav Barborák.

Vrah sa môže ukrývať v každom z nás hovorí psychológ a súdny znalec Anton Heretik, ktorého rukami prešli prakticky všetci známi vrahovia moderných slovenských dejín. To, či napokon agresora ukrytého v nás zvládneme, sa rozhoduje predovšetkým už v tom najranejšom detstve kde často platí rovnica, že násilie plodí iba násilie. Aj štatistiky vrážd potvrdzujú, že to čomu sa dnes hovorí "rodovo podmienené násilie" skutočne existuje, páchatelia tých najbrutálnejších vrážd sú totiž zväčša muži a naopak ženy bývajú neraz ich obeťami.

Slováci sú finančne negramotní. Hovoria o tom najnovšie prieskumy viacerých inštitúcií. Podľa expertov sa Slováci vedia svojimi financiami chváliť, horšie je to však s praktickými zručnosťami. Národná banka Slovenska konštatuje rekordné tempo zadlžovania Slovákov, nízku tvorbu úspor a nelichotivý fakt, že tie, ktoré úž máme, spravidla zle investujeme. Príkladom má byť druhý dôchodkový pilier a 80% úspor v najslabších fondoch. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus pre Partners Investments u nás investuje pätina obyvateľov (18%). Približne rovnaký počet sa napríklad do investovania nepúšťa, lebo sa im to zdá nezrozumiteľné (17%). A desatina hovorí, že o investovaní ani len netuší. Obraz dopĺňa aj štúdia Ľudovíta Ódora (viceguvernér NBS), podľa ktorej náš druhý dôchodkový pilier mohol za tých pätnásť rokov zarobiť raz toľko, v porovnaní s tým, čo doňho ľudia vložili. Dnešných vyše osem miliárd dôchodkových úspor mohlo byť na úrovni 15-tich. Má to však háčik – ak by ľudia – a v tomto prípade nielen sporitelia, ale aj politici a správcovia – zhodnocovali tieto úspory inak. Toto všetko otvára otázku – nakoľko sme my Slováci zbehlí vo financiách, v ich obracaní? A čo robiť, aby sa to zlepšilo? Odpovie Andrej Králik zo spoločnosti Partners Group. Moderuje Jaroslav Barborák.

Maďarské politické strany na Slovensku odmietajú Roberta Fica a tvrdia, že so Smerom po voľbách spolupracovať nebudú. Pokračovanie koalície vylúčil aj Most-Híd. SMK kandiduje na kandidátke nazvanej MKS - a vylučuje Smer, SNS, Kotlebu aj Harabina. Obom týmto stranám sa však môže stať, že nebudú v parlamente. Konkuruje im totiž aj Maďarská platforma Progresívneho Slovenska. V dnešnom podcaste budete počuť Zsolta Simona z kandidátky MKS, podredsedu Mosta-Híd Ábela Ravasza a Martina Dubéciho z Maďarskej platformy PS. Rozprávali sme sa aj o Viktorovi Orbánovi a možnosti skladania vlády s SMK sme analyzovali s dlhoročným novinárom Attilom Lovázsom. Moderuje Peter Hanák.

V Bratislave žije minimálne 2100 bezdomovcov. Ide o dáta z historicky prvého sčítania spred troch rokov, ktoré urobil magistrát. Takmer polovica žije na ulici dlhodobo, aj viac ako desať rokov. Podpisuje sa na to najmä na ich zdraví. Mnohí sa však začínajú vymykať stereotypu. „Chodia do práce, sú čistí a voňaví, majú vzťahy, chodia randiť. Vžitý obraz o bezdomovcoch už dávno neplatí“ tvrdí Milan Brejcha z neziskovky Depaul Slovensko, ktorí s nimi pracuje. Priznáva však, že ide stále o menšinu. Veľká časť bratislavských bezdomovcov má problémy s alkoholom, drogami. Prvý sneh a mrazy ich situáciu len komplikujú. Napríklad aj tým, že za cenovo dostupným nocľahom za euro musia až na okraj metropoly. Výsledkom sú aj dlhy bez nádeje, že raz budú splatené a rastúce exekúcie zo strany Dopravného podniku. Ako ľuďom z ulice pomôcť? Akí sú bezdomovci zblízka? A ako sa mení optika pre tých, čo s nimi pracujú? Otázky pre Jozefa Kákoša, Juraja Baráta, Milana Brejchu a Lukáša Kulíseka z Depaul Slovensko. Moderuje Jaroslav Barborák.

Aj socializmus mal svojho Kočnera, moc si budoval sexom a večierkami pre komunistických papalášov. Arizácie boli tak skorumpované, že ochromili celý úrad, ktorý na ne dozeral, tunelovala sa aj za "tatíčka" Masaryka no a čierne stranícke fondy neboli neznáme ani uhorským politikom, hovoria autori historickej štúdie o korupcii v našich dejinách. Menia sa mená, postavy, strany, ale praktiky ako sa u nás obohatiť z verejných zdrojov ostávajú už stáročia prakticky rovnaké.

Prinášať radosť a smiech, ktoré liečia – tým, ktorí to potrebujú – malým i veľkým pacientom. S týmto zámerom môžeme už 15. rok u nás na chodbách nemocníc stretávať zdravotných klaunov zo Združenia Červený nos. Z miesta bolesti a neraz aj strachu sa snažia vrámci možnosti urobiť čosi znesiteľnejšie, príjemnejšie, odbúrať strach… Kto sú títo zdravotní klauni, aký musí byť ich vnútorný svet, aby dokázali oslobodzovať od strachu a bolesti...a načo im vlastne slúži samotný červený nos? Téma pre Pavla Mihaľáka, jedného z nich, ktorý je zároveň umeleckým riaditeľom združenia.

Slovensko dramaticky mení svoju tvár, za posledné roky sme prišli o 800 kilometrov štvorcových lesa, varuje Katarína Grichová z lesoochranárskeho združenia Vlk. Miznúce lesy chcú preto ochranárii zachrániť petíciou, v ktorej žiadajú, aby sa na desiatich percentách našej krajiny nerobilo v lesoch vôbec nič.

Milan Špánik je poslanec NRSR, ktorý nastúpil ako náhradník za odsúdeného Milana Mazureka. Z ĽSNS však vystúpil a nespolupracuje s ňou. Naopak - Kotlebovcov kritizuje a na bilboardoch tvrdí, že on hajlovať nebude. Pýtali sme sa ho, ako funguje ĽSNS zvnútra, aká je jej stratégia, kto v strane reálne rozhoduje, aká bola úloha trestne stíhaných neonacistov na kandidátke Kotlebovcov, či sa v strane naďalej zdravia Na stráž - a prečo sa fašistom tak darí. Moderuje Peter Hanák.

Orbánovské Maďarsko je nasiaknuté pocitom trianonskej krivdy a v prípade oslabenia štruktúr Európskej únie a NATO nie sú vylúčené ani jeho nároky na naše územie, hovorí v rozhovore pre ráno nahlas bývalý veľvyslanec v Maďarsku Rastislav Káčer. Budapešť označuje za trójskeho koňa putinovho Kremľa, ktorý usilovne pracuje na oslabení Európskej únie ako garanta našej bezpečnosti. No a NATO? Severoatlantická organizácia je podľa káčera v hlbokej kríze a už nie je absolútnym bezvýhradným garantom našej bezpečnosti. iné - lepšie, garancie však nemáme, odkazuje Rastislav Káčer

Ani tridsať rokov po Novembri‘89 Slovensko nemá múzeum komunizmu a jeho obetí. Podľa iniciátorov výzvy Aby minulosť nemala budúcnosť strata historickej pamäte môže pootvoriť dvere novým totalitám. Tridsiatka osobností pripomína zodpovedným, že nenaplnený zámer múzea obetí komunizmu už neznesie odklad. Tridsiate výročie Nežnej revolúcie označujú za poslednú šancu, ako dať hodnotu utrpeniu tisícov obetí totalitného komunistického režimu. „Nebolo zbytočné, pretože prispelo k pádu režimu v roku 1989. Títo ľudia si zaslúžia, aby sme si pripomínali ich osudy“. Podobná iniciatíva tu už bola v roku 2010, chytila sa jej vtedy dokonca premiérka Iveta Radičová. Múzeum chcela umiestniť v jednej z budov úradu vlády. Nádeje však padli s predčasným pádom jej vlády. Po desaťročí je tu nová iniciatíva. Podarí sa jej premeniť na skutočnosť? Inšpirovať sa už môže vo všetkých postkomunistických krajinách nášho regiónu, Slovensko je totiž bez múzea obetí komunizmu posledné. Budete počuť Jozefa Hajka, autora iniciatívy a Františka Neupauera, ktorý zas stál za tou spred desaťročia. Moderuje Jaroslav Barborák.

Valentíne vzala mentálna anorexia prakticky skoro všetko, energiu, sebaúctu, chuť žiť a napokon - takmer aj holý život. Pokus o samovraždu však našťastie prežila a - hoci ako ona sama hovorí, ešte nemá vyhrané, tyrana tejto choroby sa jej už skrotiť podarilo. Dnes Valentína Sedileková stojí za projektom "Chuť žiť", v ktorom podávajú pomocnú ruku ľuďom s poruchami príjmu potravy. Ich počet totiž u nás neustále rastie.

Internet, sociálne siete, nespočetné množstvo online aplikácií takmer na „všetko“ sa stávajú silným konkurentom štátu. Ako prejav osobnej iniciatívy a šikovnosti „vynálezcov“ idú dopredu bez toho, aby si pýtali dovolenie od úradníkov, zákonodarcov, štátu. Úspech u širokej masy spotrebiteľov im dáva legitimitu. A potláča silu byrokracie, autorít a regulátora. Pre štát budú alebo začiatkom konca, alebo potrebným budíčkom. Podľa ekonóma Róberta Chovanculiaka prvým prikázaním pre politikov v tejto oblasti by malo byť „NEZAKÁŽEŠ“. Výsledkom tak môžu byť aj nižšie dane, lacnejšie služby, spokojnejší zákazníci a v konečnom dôsledku zdravší štát, pokojnejší politici a prosperujúca spoločnosť. Moderuje J. Barborák

Marian Kočner spĺňa definíciu mafiána - a sýkorovci ho dokonca zrejme plánovali zabiť, hovorí Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia, príbehy písané krvou.

Na parkoviskách nočné kontroly, v úrade ale zástupy nespokojných nezaregistrovaných obyvateľov. Aj to je obraz novej parkovacej politiky na najväčšom slovenskom sídlisku - v Petržalke. Na začiatku mesiaca spustila radnica ostrú prevádzku tzv. rezidentského parkovania. Zaregistrovaní obyvatelia tak parkujú zadarmo, ostatných to v noci môže vyjsť aj na vyše desať eur. Problémy sú stále s registráciou do systému. Na 23-tisíc úspešne zaregistrovaných je ešte stále pätina v procese vybavovania. Už teraz však badať podľa petržalského starostu Jána Hrčku aj pozitívne efekty nového systému. Na parkoviskách je viac miesta. Pri pokutách sa počíta so zásadou trikrát a dosť. K plateniu má dochádzať až pri štvrtom pochybení. Tzv. rezidentský systém na najväčšom slovenskom sídlisku má pritom poslúžiť ako akého laboratórium parkovania aj pre ďalšie mestá. Bude pre ne atraktívnym? Moderuje Jaroslav Barborák.

Počet narcistických osobností v spoločnosti, ale aj v politike čoraz viac rastie, hovorí psychiater Michal Patarák. Pre nedostatok empatie, absenciu pocitov hanby či viny, ktorými tento typ osobností disponuje, však môžu byť v spojení s mocou pre spoločnosť veľmi nebezpeční.

Ako bojovať s mafiou? Jej demaskovaním - cez odvážne odkrývanie jej zločinov, ich zverejňovaním čo najširšiemu publiku a konfiškáciou jej majetku. Pomoc však potrebujú aj pozostalí po obetiach - konkrétnou pomocou pri súdnych procesoch či obyčajnou ľudskou blízkosťou. Budete počuť L. Ciottiho, zakladateľa organizácie Libera; M. G. Mazzolu, investigatívnu novinárku talianskej televízie RAI a Jozefa Kuciaka, otca zavraždeného novinára

Dokonalým symbolom socialistického Československa bola Ilava, bývalý režim bol totiž jedným veľkým pracovným táborom. Hovorí 30 rokov od pádu totality, známy výtvarník a aktivista Peter Kalmus. Hoci on sám patril počas normalizácie k oponentom režimu, komunistickú stranu by po páde totality nezakázal. Dôvody však neboli morálne, ale čisto praktické. komunistov bolo totiž priveľa. S mentálnym dedičstvom totality sme sa pritom stále nevyrovnali, i preto dnes Slovensko vyzerá tak, ako vyzerá, tvrdí Peter Kalmus.

Ak by totalitný režim trval dodnes, musel by zakázať Facebook - lebo existovala cenzúra na informácie aj všetku komunikáciu. Hovorí to česko-francúzsky historik a politológ Jacques Rupnik, ktorý sa narodil v komunistickom Československu, no v 15-tich rokoch emigroval aj s rodičmi do Francúzska. Študoval na najlepších školách sveta - Harvarde a Sorbonne - a po roku 1989 sa stal poradcom nového prezidenta Václava Havla. Havel bol podľa neho svetoznámy - no nepoznal svet, lebo vo svete nikdy nebol. Čo znamenala nesloboda? Dobiehame západ a máme byť spokojní? Prečo ľudia v demokracii volia autoritárskych vládcov? Pýtal sa Peter Hanák.

Historický 17. november 1989 má svoj predvoj v Bratislave. Vysokoškoláci tam vyšli do ulíc už o deň skôr - 16. novembra. Skupina študentov vtedy v predvečer Medzinárodného dňa študentstva zorganizovala pochod ulicami mesta, pričom ho neohlásila úradom a vysokoškoláci vtedy skončili až pred budovou ministerstva školstva. Dokonca s improvizovanou debatou s jedným z čelných predstaviteľou komunistickej strany na Slovensku Gejzom Šlapkom. Bol to predvečer iného večera –toho zo 17. novembra z Prahy. Na rozdiel od Národní třídy v Bratislave policajti proti študentom nezasiahli. A tí sa so svojimi požiadavkami dostali až do televízneho vysielania. Dodnes hovoria, že boli bratislavským predvojom Nežnej revolúcie. Budete počuť účastníčky pochodu: Henrietu Hrinkovú a Adrianu Hosťoveckú. Rovnako archívne materiály, ktoré vtedy v Bratislave zaznamenala Československá televízia. Moderuje Jaroslav Barborák.

Aj takto čierne vidí možný výsledok blížiacich sa parlamentných volieb bývalá premiéra Iveta Radičová. Ako v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas prezradila, ona sama sa už do politiky vrátiť nehodlá, napriek tomu však k tomu, čo sa deje na našej politickej scéne už mlčať nechce. Podľa expremiérky totiž žijeme v unesenom štáte a jeho priamym dôsledkom je aj fenomén Mariána Kočnera.

Zo študentských lavíc na revolučné tribúny, neskôr do ponovembrového VPN, následne aj do prvého slobodného parlamentu. Dušou stále človek kultúry, filmu, divadla. Vyštudovaná dramaturgička, neskôr aj sekčná riaditeľka rezortu kultúry, dnes filmová producentka. Je presvedčená, že krajinu nemení 150 politikov, ale každý môže ovplyvňovať svoje okolie, aby bolo férovejšie a slušnejšie. Jedna z tvárí Novembra‘89 - Zuzana Mistríková. Moderuje Jaroslav Barborák

Na Slovensku sú ohrozené práva celých skupín obyvateľstva. O svoje práva musia deň čo deň a - často neúspešne, bojovať tak seniori či Rómovia, ako aj deti v ústavnej starostlivosti tohto štátu alebo ľudia z LBGTI komunity. Pre Ráno Nahlas to konštatovala Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Zodpovednosť za porušovanie princípov právneho štátu nesú podľa ombudsmanky najmä ústredné orgány tohto štátu, namiesto riešení však počúvame reči o zmenách interrupčnej legislatívy či temné tóny kočnerovej Threemy. Dnes - 30 rokov po novembri 89, sa tak podľa ombudsmanky už veľmi nemožno čudovať ani tomu, že sa mnohí občania utiekajú aj k voľbe extrému.

Na novembrové udalosti spred 30tich rokov existuje nielen pohľad zainteresovaných, ale aj pohľad zvonka. Sú tu ešte stále desiatky a možno stovky ľudí, ktorí ten prerod z neslobody do slobody prežívali v „nanútenom“ exile – v slobodnom svete, do ktorého odišli, lebo v neslobode im už bolo na nevydržanie, či chceli naplno rozvinúť svoje danosti, povolanie. Alebo išli za hlasom svojho vnútra. A neraz to znamenalo, že pri rozhodovaní opustiť komunistické Československo počítali s tým, že sa tu už nikdy nevrátia, neuvidia svojich blízkych, priateľov. Patria k nim aj Marián Gavenda a Milan Bubák, katolícki kňazi, ktorí otvorene prehovorili o plusoch aj mínusoch Novembra'89 a troch dekád po ňom. Moderuje Jaroslav Barborák.

Sú inštitúcie na Slovensku nezávislé? Nakoľko môžu do ich práce a výstupov smerom k verejnosti hovoriť politici, vplyvní ľudia či finančné skupiny? A môže nezávislosť inštitúcie prerásť zdravú mieru, existujú jej hranice? Otázky, ktoré otvára čerstvý rebríček nezávislosti vybranej dvadsiatky inštitúcií u nás. Je medzi nimi napríklad Národná banka, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, či Finančné riaditeľstvo, ale aj polícia, Generálna prokuratúra, Súdna rada či RTVS…. Podľa zostavovateľa – Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ide o kľúčové kontrolné, regulačné a justičné orgány. Na aktuálnosti rebríček naberá práve dnes, keď sme takmer na dennej báze konfrontovaní s ovplyvňovaním niektorých vysokých štátnych úradov neraz pochybnými ľuďmi, ktorí figurujú dokonca na mafiánskych zoznamoch. Kto teda v rebríčku nezávislosti uspel, kto pohorel? A prečo sa nezávislosť inštitúcií meria? Otázky na autorov rebríčka Petra Goliáša a Alžbetu Tibenskú z INEKO. Moderuje Jaroslav Barborák

Gabriel sa narodil v tele ženy, no odmalička sa cítil byť mužom. Za týmto svojim presvedčením si pevne stál a v tomto za ním bezvýhradne stál aj jeho otec. Rastúce tlaky spoločnosti - ktorá sa u nás až pričasto vie krivo pozerať na všetko odlišné, však zrejme podľa jeho otca už Gabriel zvládnuť nedokázal a tak zvolil definitívny odchod.

Internet už dávno nie je iba nevinnou zábavou a prostriedkom na rozšírenie obzorov. Dnes sa internet stal aj okrem ušľachtilej snahy vedieť a poznať viac, aj prakticky dokonalým spôsobom ako šíriť do sveta všemožné lži, nezmysly, propagandu i bohapusté bludy. Internet sa totiž zmenil na bojové pole, stal sa miestom nového spôsobu akým sa dnes vedú vojny - takzvané hybridné vojny. A my v tejto hybridnej vojne už dávno sme - a vedie ju voči nám Rusko