Podcasty Aktuality.sk

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Boli sme diskutovať v podniku KC Dunaj v Bratislave. Hostkou podcastu Bárdy & Káčer bola filmová producentka Wanda Adamík Hrycová, ktorá sa podieľala aj na česko-slovenskom filme VLNY. Česká filmová a televízna akadémia vyslala tento film do boja o Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Diskutovať budeme nielen o filme, ale aj o situácii novinárov na Slovensku.Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom. Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše už od 5,99 €.

Síce veľmi pomaly, ale predsa len badať zmeny aj v prieskumoch verejnej mienky.Na Slovensku sme nútení zvykať si na kadečo, no keď človek počúva, ako dokážu predstavitelia koalície popierať samých seba, predsa len človeku znovu a znovu „padá sánka“.

Útok poslanca Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Plavákovú odhalil spor o podobu interrupčnej legislatívy, ale obnažil i neznalosť verejnosti o jej aktuálnom znení. Plod verzus žena – jeho potenciálna matka? Tieto práva sú v spore, žiadne z nich však nie je absolútne a nie je ani nadradené, pripomína právnička Andrea Erdősová.Bábätko verzus plod. Rozvíjajúci sa život verzus základné ľudské práva ženy na svoje telo, súkromie, ale aj vlastný život i zdravie. Právo plodu verzus právo ženy – jeho matky. No a napokon definícia z našej Ústavy: „Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ verzus rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom konštatuje: „Podľa ústavy nasciturus nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa článku 15, odseku jeden, prvej vety Ústavy.“„Jedna z najväčších osobností našej teórie práva profesor Holländer hovorí o dôležitosti rovnosti práv ako akejsi axióme nášho práva. Žiadne právo nie je absolútne a žiadne nie je ani nadradené, to znamená, že na jednej strane máme právo ženy na svoj súkromný život, a na strane druhej máme právo plodu na život, ale nik nehovorí o tom, že to právo na život má byť absolútne nadradené iným právam,“ hovorí právnička Andrea Erdősová.Vulgárny útok poslanca Rudolfa Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Luciu Plavákovú, a to práve kvôli citácií rozhodnutia ústavných sudcov v tejto téme, tak obnažil silný hodnotový spor, ktorý v otázke našej interrupčnej legislatívy drieme pod povrchom našej spoločnosti. Ešte vážnejšie však je, že napriek vážnosti tejto témy, povedomie o tom, aký zložitý spor to je a aké práva sú v tomto spore, akoby v spoločnosti čoraz viac absentovalo.Zvrat v prelomovej americkej kauze Roe vs. Wade po takmer 50. rokoch pritom ukazuje, že táto téma sa môže stať nielen politickou rozbuškou, ale má i potenciál opätovne zvrátiť ženské práva doslova o desiatky rokov späť do minulosti. Téma pre právničku venujúcu sa otázkam zdravotníctva i ženských práv Andreu Erdősovú.„To, že si spoločnosť formuje názory na vážne hodnotové problémy je v poriadku pretože v demokratickej spoločnosti konzervatívne i liberálne názory majú byť vzájomne rešpektované a musia žiť spolu vedľa seba, ale čo už v poriadku nie je, že sa pre politikov – tým, že je to pre nich tak vďačná téma, hoci to vôbec nie je zásadný problém nášho zdravotníctva ani spoločnosti, sa pritom všetkom úplne stratila zo zreteľa žena a ochrana jej zdravia i jej práv,“ tvrdí Andrea Erdősová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

 „Reforma záchrannej zdravotnej služby rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdí prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Od nového ministra preto žiadajú reformu stiahnuť. Záchrannú zdravotnú službu - laicky povedané, sanitky, čaká od budúceho roka veľká reforma. „Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby zhorší dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti a zníži i jej kvalitu,“ tvrdí Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.Táto reforma pritom pre tento urgentný – životy zachraňujúci typ medicíny, zavádza takzvané ordinančné hodiny pre ambulancie. Po novom k vám v noci - teda v čase, keď na lekára prakticky nemáte kde naraziť, síce príde ambulancia, ale bude bez doktora. Navyše, zdravotnú starostlivosť by vám už mali poskytovať aj laici vyškolení 180 hodinovým kurzom. Reforma ukutá za zatvorenými dverami ministerstva, kde sa ministri striedajú ako apoštoli na pražskom Orloji sa však stretla s výrazným odporom, kritizujú ju ako odborníci z oblasti urgentnej medicíny, tak i predstavitelia samospráva či pacientov. Za zlú, zhoršujúcu dostupnosť i kvalitu zdravotnej starostlivosti ju považuje aj šéf Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.„Dnes bolo tých vyše 300 posádok systému záchrannej zdravotnej služby k dispozícií pacientom nonstop, po novom - aj keď zostane zachovaný ich počet, tak niektoré z nich budú k dispozícií len v rámci akýchsi "ordinačných hodín". Už tým príde k zníženiu dostupnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Navyše, niektoré posádky budú v tzv. kombinovanom režime, kde cez deň bude lekár, ale v noci odíde preč a ostane tam iba zdravotnícky záchranár. To je pre pacienta veľmi kontraproduktívne pretože práve noc je to obdobie kedy je ten lekár potrebný v teréne najviac,“ tvrdí šéf Matej Polák .Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spoločnostiam zasiahnutým kybernetickým útokom vznikajú straty najrôznejšieho druhu. Existujú však formy poistenia, ktoré pred mnohými z týchto strát chránia. Čo je zmyslom poistenia kybernetických rizík a či tento trend prenikol už aj na Slovensko, vysvetlí v podcaste SHARE advokát so zameraním na kyberbezpečnosť z advokátskej kancelárie PETERKA & PARTNERS Michal Rampášek. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Aké je dnes povedomie o poistení proti kybernetickým hrozbám.Či sa tento trend dostal už aj na Slovensko.Proti akým druhom útokov sa obvykle dá poistiť.Čo všetko zvyknú poisťovne v prípade útoku preplatiť.V akých prípadoch môže zvyčajne poisťovňa plnenie odmietnuť.Či poisťovňa pomôže aj v prípade tak veľkých incidentov, aký sa stal spoločnosti CrowdStrike.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou PETERKA & PARTNERS. PETERKA & PARTNERS je moderná nezávislá advokátska kancelária poskytujúca komplexné právne služby v regióne strednej a východnej Európy. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Exminister zdravotníctva tvrdí, že za obete pandémie môžu bojovníci proti rúškam a očkovaniu. Vyšetrovanie pandémie vníma ako pokus o politickú perzekúciu opozície. Podpisuje sa pod požiadavky protestujúcich zdravotníkov a dáva im za pravdu aj v tom, že naše spoločné peniaze končia u zdravotníckych oligarchov. Čo s tým urobil, keď bol ministrom? A dá sa v zdravotníctve šetriť?V podcaste s poslancom za hnutie Slovensko Marekom Krajčím sa dozviete:– od 1. minúty – že vláda by mala dodržať sľuby predchádzajúcich vlád zdravotníkom;– po 4:00 – že konsolidácia je príliš veľká a zdravotníkom by vôbec nemuseli zobrať;– od 6:00 – ako nový minister Šaško sľubuje niečo, na čo nemá peniaze;– po 7:00 – že je nejasné, čo vlastne ide vláda v zdravotníctve robiť;– od 8:00 – ako podľa neho môže za problémy Zajacova reforma;– po 9:00 – či peniaze naozaj odtekajú zdravotníckym oligarchom;– okolo 13:00 – či sa dá v zdravotníctve ušetriť zarezaním ziskov oligarchov;– po 16:00 – kde je optimalizácia nemocníc;– od 19:00 – že Zuzana Dolinková podľa neho musela zachraňovať kšefty pijavíc;– od 22:00 – že Peter Kotlár plní politické zadanie šíriť dezinformácie a preto ho Robert Fico podporuje;– po 23:30 – že za obete pandémie môžu tí, čo kričali rúško dole a bojovali proti očkovaniu;– od 24:00 – ako aj iné krajiny s podobnou mierou zaočkovanosti mali veľa obetí;– po 26:30 – že ľudia, ktorí dodržiavali opatrenia, nezomreli;– od 27:00 – či je vyšetrovanie pandémie pokusom o politickú perzekúciu opozície;– po 28:30 – že testovanie a pandemické peniaze prešli kontrolami;– okolo 36:00 – kto zarobil na testovaní a či zarobil legitímne;– od 38:00 – či je hnutie Slovensko v izolácii a či mu ešte odídu poslanci.

Keď černákovci ovládli Prievidzu, spravovali tento región cez bratov Mellovcov. Kým mladší Ivan bol členom vraždiaceho komanda a jedným z najbrutálnejších vrahov, starší Karol si vzal herečku a neskôr sa stal najhľadanejším slovenským zločincom. Dodnes žije na Belize, ktoré nám ho nevydalo. Ak by si však niekto myslel, že si užíva karibské slnko a nakradnuté peniaze, rozhodne by to nebola celá pravda.Mafiánske vraždy s účasťou bratov Mellovcov sa začali v Prievidzi a Partizánskom, a rozšírili sa až po Zemplín a Most pri Bratislave. Ako sa to stalo, a prečo vlastne k tomu došlo, ak mafiáni obvykle nevraždili pre zábavu, ale pre peniaze?V dnešnom podcaste Mafiánsky štát vystupuje okrem Jána Petroviča aj ďalší novinár, ktorý sa dlhé roky zaoberá mafiou – Ivan Mego.Moderuje Peter Hanák.

„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Elektromobily sú pre mnohých ľudí viac palivom pre argumentačné súboje, než rýdzo technickou témou. Jedni na ne nedajú dopustiť a vidia v nich jedinú možnú budúcnosť automobilového priemyslu, pokým iní sa tvária, akoby boli absolútne nepoužiteľné a nepraktické. Pravda je, samozrejme, niekde uprostred. V novej časti podcastu SHARE sa ju pokúsia nájsť dlhoročný motoristický novinár Ladislav Malák a redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ktoré sú najčastejšie mýty o elektromobilite.Čoho sa ľudia najviac obávajú (aj podľa veľkej ankety Živé.sk).Čo hovoria o dojazde elektromobilov nezávislé testy.Ako dnes funguje na Slovensku nabíjacia infraštruktúra.Prečo niektoré automobilky ustupujú od veľkých plánov s elektromobilmi.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:Pravda o požiaroch elektromobilov: Čo hovoria čísla a čo sú len fámyNabíjanie elektrických áut: Teóriám z internetových diskusií neverte, takáto je realitaRealita elektromobilov: Aký je skutočný dojazd a ktorým fámam sa neoplatí veriťPravda o nabíjaní a dojazde elektromobilov (otázky a odpovede)Podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Myslime na ovocné stromy či bobuľové ovocie. Záhradný architekt Martin Čurda a záhradný realizátor František Laššák uviedli, že v našich záhradách by nemali chýbať rastliny a kvety ako digitalis, náprsník, echinacea, zvončeky, ovocné stromy a ovocné kríky. Neďaleko smrteľného útoku medveďa pri obci Hybe odhalili aktivisti poľovnícke vnadisko. Štátna ochrana prírody reagovala, že o výskyte vnadiska nemá vedomosť. Minister Taraba zrušil rozhodnutie EIA o spaľovni v Šali. Proces schvaľovania však nemôže vylučovať vyjadrenia a zásadné pripomienky verejnosti. Prehrabávačom smetných nádob hrozia na juhu Slovenska pokutou až 1500 eur. V praxi majú policajti vyzvať prehrabávačov smetných nádob, aby dali miesto do pôvodného stavu. Elektronický odpad zaplavuje východnú Áziu. Vietnamskí pracovníci sú príkladom toho, ako ho efektívne recyklovať.

„U mňa to vyvoláva obrovský smútok, strach a otázku: Kde sa v ľuďoch berie toľko nenávisti a prečo im chýba aspoň náznak akejkoľvek empatie. Je to až nepochopiteľne zraňujúce," hovorí spoluzakladateľka Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí Elena Martinčoková. Od brutálnej vraždy z nenávisti pred Teplárňou uplynuli už dva roky, pre túto komunitu sa však nezmenilo vôbec nič a hejt voči ním pokračuje.Je 12. október 2022, Bratislava, Zámocká ulica. Je krátko po 19. hodine a pred kaviarňou Tepláreň sa niekoľkými výstrelmi mení slovenská realita. Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti, ktorá stála životy dvoch nevinných ľudí z LGBTI+ komunity prepisuje naše moderné dejiny. Od tohto útoku uplynuli už viac ako dva roky, na postavení LGBTI+ komunity sa však nezmenilo vôbec nič. Nič k lepšiemu, práve naopak, táto komunita sa napriek tomu, že nikomu nič zlé neurobila, stáva opäť terčom nenávisti a hejtu. Proste iba preto, že je niečím iná než väčšinová populácia.„Pochybujem, že sa dožijem zrovnoprávnenia LGBTI+ komunity," tvrdí MartinčokováAko je to vôbec možné, kde sá tá bezuzdná nenávisť vlastne berie, no najmä – ako to vnímajú oni sami, ľudia, ako my, ktorí tu žijú, pracujú, odvádzajú dane a mnohí z nich sú pritom ešte len malé nevinné deti? Ako im to vysvetliť, keď sa hľadajú a cítia, že sú iné a prečo patrí sexuálna výchova do škôl? Kde sú naše oficiálne deklarované kresťanské korene, ktoré by mali hlásať lásku k blížnemu no a napokon, ako vlastne dva roky po, žije komunita LGBTI+ rodín? „Mňa to unavuje, ale nie je to pre mňa prekážkou, aby som v tom nepokračovala. Chcem v tejto krajine niečo zmeniť a chcem aby to bola krajina súdržná, empatická a aby sme vedeli prijímať inakosť tak, aby sme vnímali človeka aký je zvnútra, nie akým sa javí zvonka," hovorí Martinčoková.Téma pre Elenu Martinčokovú, spoluzakladateľku Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí a mamu geja, ktorá sa k tomu hrdo hlási s tým, že osobne ti zmenilo k lepšiemu aj ju. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnutra na čele s Matúšom Šutajom uzavrelo zmier s Andrejom Babišom - na základe súdneho zmieru rezort vnutra uznal, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš".Šéf Ústavu pamäti národa v podcaste hovorí, že právnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. „Máme za to, že dokumenty, ktoré sme predložili, naozaj súvisia, chronologicky na seba nadväzujú a vytvárajú reťaz dôkazov, ktorá dokumentuje vedomú spoluprácu Andreja Babiša s ŠtB – teda oprávnenosť jeho evidencie ako tajného spolupracovníka. Toto sa nezmenilo," hovorí v rozhovore.Ministerstvo vnútra sa odvoláva na dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Rezort hovorí že v ak by súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. „Môžem potvrdiť, že ani jedna z analýz nepochádza od Ústavu pamäti národa. Ak by pochádzala, tak by sme dali stanovisko, ktoré je nemenné a ktoré hovorí o tom, že evidencia Andreja Babiša je oprávnená. My sme žiadne analýzy nevideli, samozrejme, nie sme účastníkmi sporu, takže ani v podstate by sme ich nemali prečo vidieť. Ale je veľmi otázne a bolo by dobré, aby ministerstvo rozmenilo tieto tvrdenia na drobné, pretože pokiaľ osobne viem, tak v žalobe sa o náhrade majetkovej ujmy nehovorilo vôbec," hovorí tiež šéf ÚPN.Moderuje Denisa Hopková.

Je budúcnosť slovenského zdravotníctva naozaj temná a rozvrátená? Ako to bude s platmi zdravotníkov po zrušenej volarizácii, ale aj o nekonečnej plejáde ministrov na tomto nesmierne dôležitom rezorte sa dozviete v diskusii so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, bývalým diplomatom Rastislavom Káčerom a predseduom lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Piaty integrovaný testovací let pod označením ITF5 priniesol okrem zachytenia druhého stupňa rakety obrovskými „čínskymi paličkami” aj množstvo ďalších úspechov a cenných dát.V 81. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v ktorom momente sa definitívne rozhodlo, že budú druhý stupeň chytať ramenami na rampe,ako sa oproti poslednému júnovému letu upravili tepelný štít či pánty predných krídel,aké povolenia potrebovali od Federálnej leteckej správy (FAA)a tiež sme sa bavili o kométe C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS), ktorú je možné pozorovať po západe Slnka.O piatom testovacom lete Starship Super Heavy sa v 81. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a  Marián Psár.

V poradí 163. ligové derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava, zmena na dne tabuľky a ešte vždy nevyužitý potenciál Dunajskej Stredy. V najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? sme prebrali témy 11. kola Niké ligy.Najvyššia slovenská futbalová liga sa po októbrovej reprezentačnej prestávke dostala opäť k slovu, v ktorej najvýraznejšie pútalo najslávnejšie futbalové derby na Slovensku. FC Spartak Trnava hostil úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (0:1) a vyše 13 500 fanúšikov si prišlo na svoje.Víkendové kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

„Uvedomila si zásadnú vec: Na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová, ktorá po pätnástich rokoch odišla z STVR. Bola dušou odporu, odišla však paradoxne na vlastnú žiadosť. A to krátko po tom, ako sa verejnoprávna RTVS zmenila na STVR, (keď zišlo z toho, že bude STaR). Zmena, naordinovaná vládnou reprezentáciou, lebo tá potrebovala svojevedenie. Nový zákon tak narysoval novú inštitúciu s novým riadiacim pavúkom, aby sa toho starého mohli zbaviť. Zámer, ktorý vyvolal vlnu odporu už na samom začiatku. A bola pri ňom. Hovorila vtedy o svojej obave zo „spolitizovania verejnoprávnosti“, či o jej „únose“. Obavy sa vtedy premietli do vyše 1200 podpisov zvnútra verejnoprávnej RTVS. Nasledovala aj štrajková pohotovosť, či symbolická verejnoprávnosť v čiernom. Napriek tomu sa STVR stala skutočnosťou. A hoci v nej operuje Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá sa z času na čas kriticky vyjadrí, tváre a hlasy odporu z STVR zväčša odišli, alebo boli „odídené“. Alebo mlčia. Ako sa spätne pozerá na svoj príbeh s verejnoprávnosťou? Soňa Weissová, ešte donedávna šéfka zahraničnej redakcie rozhlasového spravodajstva, kritik zmien, ktorá neváhala odmietnuť ponúkané peniaze za mlčanlivosť. A pre niektorých aj „synonymum rozhlasu“.„Po novom zákone o STVR nevidím dôvod, prečo by som tam mala zostať“, hovorí Weissová. „Nemala som pocit, že budem môcť naďalej slobodne tvoriť“, dodáva. Weissová spomína, že sa pristihla pri obave, že sa časom poddá „démonovi súhlasu“, ako o ňom čítala u Dominika Tatarku. „Hlavný hrdina sa tam pristihol pri tom, že súhlasí s vecami, s ktorými by inak nesúhlasil. Alebo aj okolie ho prinútilo k tomu, aby s tým súhlasil“, vysvetľuje. „Uvedomila si tiež zásadnú vec: na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Úspešné referendum, ktorým si obyvatelia Moldavska zakotvia do ústavy, že cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ je skôr politický signál aj smerom k súčansej prezidentke a víťazke prvého kola Maie Sandu. „Samotné referendum bola trochu politická trošku finta ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám," približuje v podcaste odborník.V podcaste približuje, akým spôsobom malo podľa moldavských úradov Rusko ovplyvňovať voľby. „Kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie v podstate proruských médií, ktoré používajú proruské naratívy. Platenie aktivistov, ktorí chodiili od domu k domu a vyslovene agitovali za tých daných kandidátov. Ale aj takéto úplne jednoduché kupovanie hlasov," opisuje Ján Cingel z think-tanku Strategic analysis.Zaznievali aj podobné naratívy ako v slovenských prezidentských voľbách - strašenie vojnou. „Rusi sa nami nenišpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom - niektorí aktéri, ktorí využívali tieto naratívy v predvolebnej kampani sa inšpirovali Ruskom," myslí si.Moderuje Denisa Hopková.

Overujeme každú zbierku, ktorá k nám príde. Ak je to napríklad niekto, kto potrebuje zdravotnú liečbu, musí nám dať k nahliadnutiu zdravotné správy, cenové kalkulácie a potrebujeme príbeh aj fotografie, hovorí správkyňa slovenského Donia Zuzana Suchová. Rovnako je tak podľa nej zaručené, že v zbierkach nefigurujú iní darcovia než tí, ktorých si môžeme na internete sami skontrolovať. Ako však priznáva, majú aj "blacklist" podvodníkov.Zbierky na lieky na tie najzávažnejšie ochorenia pri ktorých vás vaša vlastná zdravotná poisťovňa nechala na holičkách, zbierky na zdravotné pomôcky, liečbu, rekonvalescenciu alebo dokonca na prípady, v ktorých vás postihla povodeň či ste jednoducho vyhoreli. No zbiera sa i na vydávanie kníh, zakladanie médií alebo na všemožné komunitné projekty. I tak dnes vyzerá slovenská realita, v ktorej dobrovoľná vzájomná pomoc, spolupatričnosť a solidarita neraz nahrádza kolabujúci či chladne neosobný štát.Jednou z platforiem na ktorých takéto zbierky prebiehajú je i Donio. "Pomáhame meniť príbehy, na ktorých záleží. Zmeň svoj príbeh, alebo pomôž iným." To je základné heslo tejto fundraisovej platformy. O tom, čo o nás hovorí to, na čo sa zbierame, kde sú hranice tohto typu zbierok, ako si overujú realitu toho, na čo sa zbiera, ale i to, ako na zbierky vplýva spoločenská a politická situácia no a napokon, akí vlastne sme v našej dobročinnosti? O tom budeme v dnešnom rannom podcaste hovoriť so správkyňou slovenského Donia Zuzanou Suchovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Umelec, ktorý objavil nový smer v divadle a dal mu slobodu. Režisér, ktorý si ťažko získaval uznanie a ktorého tvorba je pre niektorých teatrológov dodnes menejcenná, aj keď reálne posúvala slovenskú kultúru ďalej. Založil Divadlo Stoka, prvý nezávislý kultúrny priestor na Slovensku.Pozor, v podcaste sú použité explicitné výrazy!

Rusko kreslí červené čiary, ktoré nemajú opodstatnenie. Sprevádza ich silná informačná manipulácia Rusko je jadrová krajina, ktorá sa od začiatku invázie na Ukrajinu systematicky vyhráža použitím jadrových zbraní na Ukrajine, ale aj voči ostatným krajinám, ktoré legitímne podporujú Ukrajinu. Jediným zdrojom, ktorý by mohol podnietiť tretiu svetovú vojnu, je práve Rusko.Nakoľko je korektný naratív o mierumilovnom Rusku a expanzívnom Západe? Do akej miery môže byť hrozba jadrového konfliktu realistická? Čo znamená termín reflexívna kontrola a čo sa touto stratégiou snaží Rusko dosiahnuť? Mohla by byť Ukrajina začlenená do štruktúr EÚ a NATO aj počas pokračujúcej vojny? Ako funguje rozhodovanie v NATO a čo musí byť splnené pri rozširovaní Aliancie?Prečo je víťazstvo Ukrajiny kľúčové aj pre Západ? Na akých morálnych, medzinárodnoprávnych či bezpečnostných dôvodoch stojí jej západná podpora? Nakoľko dnes pomáha Slovensko a v čom sa angažuje? Môže byť vzťah s Ruskom v súčasných podmienkach normalizovaný? Prečo takáto rétorika ohrozuje našu bezpečnosť a reputáciu v NATO?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Šéf SNS, Milan Garaj a Dagmara Kramplová prichádza do parlamentu s opatrneím, ktoré negatívne zasiahne podnikateľov. Chcú, aby veľké firmy museli poskytovať športové poukazy povinne - v súčasnosti ide o dobrovoľné opatrenie. Ako by to malo fungovať? Aký dopad to bude mať na podnikateľov a nájdu podporu v koalícii? Detaily v podcaste priblíži ekonomický novinár Martin Odkladal.„Len nedávno vláda schválila konsolidačný balík, ktorá z firiem a ľudí vytiahne viac ako 2 miliardy eur. Už teraz je jasné, že to bude ďalšie finančné bremeno. A toto by bol len ďalší náklad," približuje s tým, že ide zo strany Andreja Danka a SNS asi o najhoršie načasovanie opatrenia.Moderuje Denisa Hopková.

Dostal sa na olympiádu do Paríža, no mesiac predtým si privodil vážne zranenie. Lekárka mu naň povedala, že je rekordér. Napriek tomu sa slovenský džudista Marius Fízeľ nevzdal a pod piatimi kruhmi sa predstavil, hoci džudo začal robiť len 3 dni pred zápasom. Pozvali sme si ho do Olympijského videocastu, kde sme s ním prebrali okrem tohto mnoho tém. Napríklad aj to, či ho neláka ísť do Oktagonu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako vážne sa zranil pár týždňov pred olympiádouako vyzerala príprava bez nôhprečo nechce vedieť meno súperaako sa preriekol Lukáš Krpálek a ako spolupracujúaké je to ísť proti niekomu o 40 kg ťažšiemuako sa počas covidu dostal do kategórie +100 kgako na nich volali políciuišiel by do MMA?že nemá na Slovensku veľmi s kým trénovaťprečo ho na olympiáde napomenuli za prežehnanie sa

Ľuboš Blaha sa potrebuje neustále zviditeľňovať a tak si urobil cestu do Moskvy. Jeho cesta nemá žiadny význam, hovorí bývalá politička, diplomatka a herečka Magdaléna Vášáryová v relácii Na rovinu.V podcaste s Magdalénou Vášáryovou sa dozviete:01:00 – ako sa pozerať na cestu Ľuboša Blaha do Ruska;02:00 – prečo si myslí, že Smer posiela do europarlamentu nepotrebných;05:00 – ako vníma ministerstvo zahraničia a Juraja Blanára;14:30 – či Juraj Blanár „popreháňal staré kapre“ v rybníku diplomatov;16:00 – ako vnímajú súčasnú politiku slovenskí diplomati;18:30 – prečo je nebezpečná atmosféra spochyňovania EÚ a NATO;21:00 – ako si Nemecko kedysi spravilo tajnú analýzu o Slovensku;24:10 – či je Slovensko medzinárodne izolované;26:20 – prečo budeme musieť založiť novú republiku;29:00 – prečo sa naozaj stretávajú premiéri Slovenska a Ukrajiny;30:40 – či Slovensko môže prísť o eurofondy;32:00 – ako sa EÚ poučila z Maďarska;38:00 – čo si myslí o situácii na ministerstve kultúry;42:00 – prečo nestráca nádej.

Český premiér sa v jednom momente začal správať ako Andrej Danko.Česká politická scéna nie je zďaleka v takom katastrofálnom stave ako slovenská, no chvalabohu, problémy si politici vedia vyrobiť aj tam. Viac v Ťažkom týždni.

„V hebrejčine je obsahom pojmu pokánie cesta naspäť, k svojim počiatkom. Inak – vrátiť sa k sebe samému, k takému, aký som v skutočnosti“, hovorí rabín Miša Kapustin. A takúto cestu k sebe podľa neho potrebuje aj Slovensko zmietané rozdelením. Rabín pritom používa obraz „pohľadu do zrkadla“.Aj on bol terčom vraha zo Zámockej. A cez neho aj komunita za ním. Komunita, ktorá je na Slovensku síce menšia ako tá vietnamská či tá z Číny, no historicky je so Slovenskom previazaná od nepamäti.Miša Kapustin, hlavný liberálny rabín Slovenska. A za ním dvojtisícová komunita židov. Menšina národnostná i náboženská.Ako sa žije s vedomím, že ste „terčom“? S vedomím, že ste boli na zozname radikála, ktorý neváhal zabíjať len z nenávisti k inakosti? Naviac terčom v čase, keď sa takýmito terčami stávajú ďalší. Mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie či novinári. A rovno pričinením vládnych politikov, ktorí z nich robia či už „krvilačných bastardov“, alebo podhadzujú anonymnej mase sveta sociálnych sietí videá s útokmi na nich. Ako na takúto realitu terčov? A ako z nej? Téma pre židovského rabína Mišu Kapustina. „Bohužiaľ podobné veci (vražda na Zámockej) sa môžu opakovať. Nikdy nevieš, čo má kto v hlave. Toho mladého muža si totiž predtým všimol len málokto. A málokto ho bral vážne“, upozorňuje rabín Kapustin. V tomto vidí možné zdroje radikalizácie. Cestou de-radikalizácie je potom podľa neho opak prehliadania jednotlivcov a opak toho, že sa im nedáva váha. Nebezpečenstvom pre jednu spoločnosť vidí v prejavoch nenávisti a vulgarizmu. „Viem, prečo sa to robí. Nenávisť totiž spája ľudí ľahšie, ako prejavy priazne či argumenty. Kto tu už číta programy strán. Ale ak voči oponentovi použiješ nenávistné prejavy, k tomu jednoduchou rečou, si vypočutý oveľa rýchlejšie“, ilustruje Kapustin. Konštatuje pritom, že takýto postup síce môže vyhrávať voľby, no neprináša dobré výsledky. „Odporúčal by som, aby sme sa viac pozerali do zrkadla. Aby každý jeden nezabudol, kto vlastne je. Zrkadlo to ukáže. Lebo často zabúdame, kto sme, kvôli funkciám, maskám, ktoré si nasadzujeme...To vystaveniu sa zrkadlu je prvá vec, ktorú by som odporučil. A druhá je, aby sme nestrácali ľudskosť“, hovorí rabín Miša Kapustin. A dodáva, že jeho tretím odporúčaním je menej kritiky len pre samotnú kritiku. „Kritika je stratou času, ak za ňou nie sú ďalšie kroky. Ak ale vieš, aký bude druhý a tretí krok, vtedy má význam“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Bývalý hokejový obranca Richard Lintner zažil zlatú éru slovenského hokeja na vlastnej koži. Priamo na ľade sledoval v akcii legendy ako Žigmund Pálffy, Peter Bondra alebo Miroslav Šatan. Dnes pozoruje hokej síce iba z ústrania, ale stále má obrovský prehľad. Čoskoro 47-ročný odchovanec trenčianskeho hokeja prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu.Spoločne s našou hokejovou úderkou Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom postupne prebrali slovenské „mladé pušky“ v zámorí Juraja Slafkovského, Šimona Nemca, Samuela Honzeka, Martina Pospíšila i Filipa Mešára.Spoločne sa krátko ešte vrátili aj k mediálnej prestrelke draftovej jednotky z roku 2022 so Slovenským zväzom ľadového hokeja.A neobišli ani tému slovenskej najvyššej hokejovej súťaže. Podľa Richarda Lintnera síce Tipos extraliga napreduje, ale okolité krajiny sa posúvajú dopredu rýchlejšie.„Naša extraliga už štyri roky nemá zastúpenie v Hockey Europe, čo je medzinárodná organizácia, kde sa každé dva týždne stretávajú riaditelia európskych hokejových líg,“ ozrejmil Richard Lintner v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.  

Je veľký rozdiel zabezpečovať kyberbezpečnosť pre malú firmu a pre spoločnosť s tisíckami zamestnancov, ktorá zároveň chráni ešte aj svojich klientov a partnerov. Reč je o telekomunikačných operátoroch. Aké rozmanité výzvy to prináša? O tom sa s nami v novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kyberbezpečnosti rozprávali riaditeľ divízie firemných zákazníkov spoločnosti Slovak Telekom Peter Laco a riaditeľ informačnej bezpečnosti Slovak Telekomu a tiež T-Mobilu Česká Republika Tomáš Masný. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké kyberbezpečnostné výzvy má veľký operátor.Ako chráni nielen seba, ale aj svojich klientov.Ako svoje skúsenosti zúžitkoval.Aké najčastejšie útoky rieši.Kedy ho firmy oslovujú s prosbou o pomoc.Ako ostať bezpečný aj pri zachovaní obrovského množstva dodávateľov.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenskí futbalisti v Lige národov remizovali doma so Švédskom (2:2) a zvíťazili v Azerbajdžane (3:1). Nielen samotné zápasy hodnotí v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?Čo ukázali zápasy o slovenskej reprezentácii?Zaznamenáva pod Calzonom progres?Presvedčili náhradníci Bénes, Suslov a Šatka?Kto kazil hru celej kapely?Našlo Slovensko konečne útočníka?Kto by mohol nahradiť Pekaríka?Čo hovorí na Weissov koniec kariéry?Vidí v ňom budúceho trénera?

Na Slovensku, presnejšie v Bratislave, vzniklo nové vedecko intelektuálne centrum a jeho meno je Therapolis. Projekt má ambíciu prepájať intelektuálno vedecké kapacity Slovenska, s cieľom vytvoriť synergie presahujúce slovenský región. Ako však udržať najlepšie mozgy tu u nás, doma?Therapolis, tento projekt má ambíciu prepájať špičkové výskumné tímy, odborníkov, odborníčky, inovátorov a inovátorky z rôznych odborov, krajín a sektorov. Chceme tak prispieť k riešeniu problémov v oblasti zdravia a kvality života občanov v meste, resp. v regióne.Naším cieľom je priniesť unikátne výstupy výskumu a vývoja, ktoré budú prepojené na vzdelávanie a inovácie v politikách a službách s priamym dopadom na obyvateľstvo, ale aj spolupráca s partnermi zo všetkých regiónov Slovenska ako aj zo zahraničia.To je nový projekt občianskeho združenia Therapolis kde nájdeme také známe a špičkové mená vedy akými sú Alexandra Bražinová či Silvia Pastoreková alebo Emília Beblavá či Matej Kačaljak a Miroslav Beblavý.O čom projekt Therapolis je a aké výsledky od neho môžeme očakávať? To už je téma dnešného ranného podcastu Aktualít s dvomi iniciátormi projektu Renátou Hall a Martinom Kahancom.Počúvate Ráno Nahlas,pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Konflikt medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom sa sa stále neurovnal. Práve naopak - podľa zistení Aktualít sa bude zrejme ešte stupňovať. Huliakovci hľadajú podporu v iných stranách a chystajú ďalšie požiadavky, približuje v podcaste novinárka Kristína Braxatorová. „Pôvodne sme si mysleli, že ide o situáciu z posledných dvoch týždňoch, keď Rudolf Huliak žiadal zaradenie názvu ich strany do klubu SNS. Ale neskôr sa ukázalo, že za posledného polroka sa táto mimoparlamentná strana snažila o začlenenie do štruktúr SNS - a s neúspešným koncom. Rudolf Huliak chcel pôsobiť v predsedsedníctve SNS," približuje v podcaste novinárka.V rozhovore hovoríme aj o kritických hlasoch vo vnútri klubu a či situácia smeruje k tomu, že budú v koalícii štyri strany. Deklarovali, že tak by sa chceli vnímať. Minimálne neoficiálne rokujú s poslancami vládnej koalície a zatiaľ s neúspešným koncom."Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

V dnešnej dobe, keď sú čoraz častejšie diskusie o jadrovej fúzii, sa štiepenie môže zdať ako zastaraná technológia. Je však možné, že ju naopak čaká renesancia.Viaceré spoločnosti zameriavajú svoju pozornosť na takzvané rýchle modulárne reaktory, ktoré by dokázali opätovne získať elektrickú energiu z existujúceho rádioaktívneho odpadu, až kým sa nestane takmer neškodným. O tejto zaujímavej technológii sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Procesu vzniku rádioaktívneho odpadu v súčasných jadrových reaktoroch.Výhody olovom chladených reaktorov pri využívaní existujúceho odpadu.Možnosti použitia bežného paliva v olovom chladených reaktoroch.Množstvo odpadu, ktoré by takéto reaktory dokázali opätovne využiť.Porovnanie bezpečnosti tradičných jadrových reaktorov a rýchlych reaktorov.TIP: https://www.aktuality.sk/clanok/2jrJhbM/zabudnite-na-velke-elektrarne-buducnost-moze-byt-v-malych-modularnych-reaktoroch-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Skúsili ste si niekedy zadať svoje meno do ChatGPT a zistiť, čo o vás vie? Pravdepodobne netriafal presne, no odpovedal sebavedomo. Na druhej strane však vznikajú deepfaky vytvorené umelou inteligenciou, ktorých neautentickosť je často veľmi ťažké odhaliť. V akej fáze vývoja umelej inteligencie sa nachádzame? Aké hrozby a príležitosti so sebou prináša? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a výskumníkom z inštitútu KINIT, Róbertom Mórom.Frankovská uviedla, že momentálne nie je možné vykonávať fact-checking výlučne pomocou umelej inteligencie: „Ešte si tie nástroje nevedia veľmi poradiť s tým, aby nám dali nejakú spoľahlivú, jednoznačnú odpoveď.“ Podľa Frankovskej však môže umelá inteligencia analytikom výrazne uľahčiť prácu. Spomenula napríklad nástroj „Factcheck finder“ vyvinutý inštitútom KINIT, ktorý umožňuje vyhľadať už vyvrátené hoaxy, čím sa predchádza zbytočnému opakovaniu práce fact- checkerov.Výskumník Róbert Móro v druhej časti podcastu upozornil, že odhalenie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou je čoraz náročnejšie a v budúcnosti sa táto úloha ešte viac skomplikuje. Už dnes je pri krátkych nahrávkach ťažké rozlíšiť, či sú hovorené človekom alebo umelo generované. Jedným z možných riešení do budúcnosti by podľa Móra mohlo byť pridávanie elektronických podpisov k obsahu vytvorenému človekom.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Uťahujeme si už utiahnuté opasky a najrýchlejšie chudobnejú ľudia v Bratislavskom kraji, ktorí pociťujú hrôzy enormnej záťaže hypotékami, hovorí sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. V hlavnom meste podľa nej budú chýbať ľudia v službách, a to napríklad aj smetiari – jednoducho preto, že si tam nebudú môcť dovoliť bývať.V podcaste so sociologičkou Zuzanou Kusou sa dozviete:– od 1. minúty – že potraviny už zdraželi;– po 3:00 – že uťahujeme už utiahnuté opasky a pozitívny efekt zníženej DPH na základné potravín sa ľahko môže zrušiť;– od 5:00 – že bremeno konsolidácie by mali niesť aj firmy, ktoré by si mali odkrojiť zo ziskov;– po 9:00 – kto je na Slovensku chudobný;– od 10:30 – že čím máte viac detí, tým viac vás ohrozuje chudoba;– po 12:20 – ako ideme dolu vodou a ako chudobnejú ľudia v Bratislavskom kraji;– od 15:00 – že Slovensko má najmenší počet bytov na 1000 obyvateľov a práve preto je bývanie drahé;– po 16:30 – koľko percent ľudí si nemôže dovoliť výživné jedlo aspoň každý druhý deň;– po 20:30 – že aj ľudia s nadpriemerným príjmom pociťujú hrôzy enormnej záťaže hypotékami;– od 23:00 – ako v Bratislave o chvíľu nebude mať kto pracovať v službách, lebo ľudia s nízkym príjmom si tu nebudú môcť dovoliť bývať;– po 24:30 – že služby máme drahé aj pre nadpriemerne zarábajúcich;– od 26:00 – čo sa s tým dá robiť;– po 28:30 – ako by kraje mohli mať samostatnú hospodársku politiku;– od 30:00 – že nás začne páliť nedostatok smetiarov;– po 31:00 – čo v Rakúsku robia lepšie;– okolo 35:00 – či mal Smer rozdávať ešte viac.

Keď sa dozviete, že máte onkologickú diagnózu, zavriete oči a budete čakať ako to dopadne? S klimatickou krízou je to podobné, mali by sme sa pozrieť pravde do očí, hovorí o čoraz častejších extrémoch počasia, akými boli napríklad nedávne povodne či letné horúčavy klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.Nedávne ničivé povodne v susednom Česku, Poľsku či Rakúsku. Doslova vražedné letné horúčavy s mnohými tropickými nocami. Dlhé obdobia sucha, striedané prudkými búrkami no a zimy, v ktorých sa nám o snehovej pokrývke môže len snívať.„V tomto období sa v prejavoch počasia len potvrdilo to, čo sa v súvislosti s prejavujúcou sa klimatickou zmenou podmienenou činnosťou človeka tvrdilo už pred pár desaťročiami. V prejavoch počasia tak budú pribúdať krajné až extrémne situácie,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas klimatológ Pavol Faško.Bude takéto prejavy počasia novým normálom a ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Má ešte ľudstvo čas sa klimatickej krze reálne postaviť a aké opatrenia budeme musieť urobiť tak, aby sa nám v takto nezvyklom počasí dalo udržateľne žiť? No a napokon, aký odkaz má pre popieračov klimakrízy človek vedy a faktov? „Treba oddeľovať to, čo je nazývané ako prirodzené kolísanie klímy na zemi v historických epochách, od toho, čo sa deje teraz - a čo je spôsobené činnosťou človeka v približne posledných dvoch storočiach. Ten proces, ktorý teraz prebieha, prebieha neporovnateľné rýchlejšie ako bolo kolísanie klímy v dejinách Zeme. Ak sa napríklad priemerná ročná teplota vzduchu u nás zmeni za sto rokov (1950-2050) o 4 až 5 stupňov Celzia, tak to bude taká zmena teplotných podmienok, aká sa pri prirodzenom kolísaní klímy udiala za 100 tisíc rokov. To je ten problém, tá rýchlosť zmien. No a toto popieračí klimatických zmien nechcú brať do úvahy,“ hovorí klimatológ zo SHMÚ Pavol Faško.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rusi majú strategickú iniciatívu od začiatku roka a postupujú ďaleko rýchlejšie, než doteraz. Ukrajinci nerozhodujú, kde sa bude bojovať, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko. „Od začiatku augusta postupne zvyšujúci tlak. Snažia sa získať vďaka tejto iniciatíve čo najviac a čo najlepšie si upevniť pozíciu, ale že by sme videli, že to smeruje k tomu, že za pár mesiacov skončí táto vojna, tak určite nie sme v takej situácii," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme, ako je to s nasadením severokórejských vojakov na Ukrajine. Generál hovorí, že zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa vojaci zo Severnej Kórey priamo zapájali do bojov. „No je pravda že na fronte naozaj zahynuli kórejskí dôstojníci. Ale my nevieme, že či boli naozaj zapojení do bojov alebo boli to len poradcovia a inštruktori. Pokiaľ by sa ale potvrdilo, že boli severokórejské vojská zapojené do vojny, bolo by to mimoriadne zlá správa, lebo by to znamenalo internacionalizáciu konfliktu."Nemyslí si však, že by sa Severná Kórea zapojila priamo. „Najpravdepodobnejší variant bude, že formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod vlajkou Ruskej federácie. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine," hovorí Macko.V podcaste hovoríme aj tom, či si naši spojenci všímajú cestu europoslanca Smeru Ľuboša Blahu do Moskvy. Podľa Macka sme čoraz nedôveryhodnejší partner. „Na druhej strane Aliancia je ďaleko pevnejšia. Nerozkýva sa na výstrelkoch a nezmyselných misiách ľudí, ako je Ľuboš Blaha alebo konkrétni individuálni politici," uzatvára.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Jakub Gulík a Šimon Ferstl. O náhodnej strane slovenskej a jej rečníkoch, objavoch a osudoch vládneho splnomocnenca „Ketra Potlára“, ale aj o tom, prečo si Šimon Ferstl nemôže dávať nohy do inkubátora.V relácii sa dozviete:– veci zo života;– veľa kecov;– o náhodnej strane národnej;– trpkých osudoch ťažko skúšaných ľudí.

„Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga. Svojho času „nejaký študent s pubertálnymi vyrážkami“ – to optikou premiéra Fica, keď ON vyzýval rovno dekana právnickej fakulty k diskusii o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú dekan označil za „kriminogénny faktor“. Rovnako svojho času mladý študent, ktorý pre napadnutú Ukrajinu vyzbieral tisíce eur. Na počiatku pritom sám odohral klavírny koncert s trojtisícovým obnosom – a to rovno v Spojených štátoch. Aktuálne študent práva, ktorý sa na akademické skusy vybral do francúzskeho Štrasburgu. Napriek tomu naďalej organizuje pomoc Ukrajine a rovnako neprestáva hovoriť o veciach verejných. Marek Janiga, ktorý si odskočil na Slovensko, aby za päť dní absolvoval štyri diskusie. A to v rôznych mestách. Ako vidí svoju krajinu z metropoly europarlamentu – zo Štrasburgu, ktorý je na pomedzí dvoch zabehnutých demokracií – Francúzska a Nemecka. „Ak sa na to pozrieme spätne: novela novelizovanej novely trestného zákona hovorí sama za seba“, poukazuje Janiga. Svojho času bol iniciátorom diskusie o zmenách v trestných kódexoch na univerzitnej pôde. Premiérova verejná kritika spustila proti nemu vlnu útokov na sociálnych sieťach, voči čomu sa spätne bráni aj trestnými podaniami. „Právnici, ktorí ma zastupujú, vyhodnotili, že to môže napĺňať znaky niektorého z trestných činov – či už nebezpečné elektronické obťažovanie alebo neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ohováranie, šírenie neprávd“, ilustruje Marek Janiga. „V zdravej spoločnosti sa nemôže stať a pokiaľ sa to deje, malo by sa to vyšetriť“, dodáva. Študent práva Janiga však dáva do pozornosti argumentáciu prokuratúry. „Uvedením sa do mediálneho priestoru som sa mal ja ako oznamovateľ sám vystaviť útokom voči svojej osobe. Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga, s tým, že nie je verejne činná osoba. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Oni vedia, že robia zle, ale pre nich je absolútne kľúčové to, čo chcú voliči. Pre nich nie sú podstatné výsledky, ktoré sú napísané v rozpočte, ale tie, ktoré vidia na svojich politických preferenciách,“ kritizuje vládnu politiku viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Kľučoví sociálni partneri vlády dnes odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.Kľúčoví sociálni partneri vlády dnes na Tripartite odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií s návrhom prišlo doslova na poslednú chvíľu a dnes o ňom rokovalo v Tripartite. Ako zamestnávatelia, tak i odborári však ako rozpočet, tak i vládnu podobu konsolidácie, tvrdo odmietajú. Navyše, obaja kľúčoví sociálni partneri vlády odmietajú aj podobu sociálneho dialógu, ktorý im vláda Roberta Fica ponúka pretože ho považujú za čisto formalistický a neúprimný.„Cez oficiálnu tripartitu vidím, že ten dialóg je viac formalizovaný, ako kvalitatívne a obsahovo silný. Ak sa vrátim ku konsolidačnému balíčku, tak ten – ak by bol úprimný záujem o názor sociálnych partnerov, tak by s nami začali komunikovať už pred rokom pretože už vtedy sme vedeli, že konsolidácia bude nevyhnutná, a nie teraz, dva dni pred Tripartitou," hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Vláda totiž s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok prichádza doslova na poslednú chvíľu. Vláda v ňom počíta s deficitom vo výške takmer šesť a pol miliardy eur, teda štyri celých sedem percenta HDP. Do roku 2027 však chce ficova vláda deficit stiahnuť pod tri percentá, čo podľa ekonómov znamená, že po aktuálnom konsolidačnom balíčku za vyše dve a pol miliardy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou prísť na rad aj ďalšie opatrenia, ktoré našim verejným financiám – a teda i nám, utiahnu opasok.Okrem zvýšenej sadzby DPH sa pritom s najväčšou kritikou – v rámci vládnej podoby konsolidácie, stretla tzv. transakčná daň. Podnikatelia však kritizujú i neustále prenášanie bremena konsolidácie na podnikateľský sektor či obyvateľstvo, nepáči sa im ani nestabilita legislatívneho prostredia ako i absencia prakticky akýchkoľvek prorastových opatrení, čo podľa nich povedie k utlmeniu ekonomiky a odchodu podnikateľov i investícií zo Slovenska.„Ten štátnický prístup – kde na prvom mieste musí byť štát, až potom strana, ktorú vediem, im stále chýba a od tohoto prístupu sa absolútne vzdialili. Práve toto nám dlhodobo spôsobuje obrovské problémy a toto i dlhodobo kritizujeme," hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.Viac o vládnej podobe konsolidácie, ekonomickej politike vlády, ale aj o tom, ako sa dnes na Slovensku podniká v rozhovore s viceprezidentom AZZZ Rastislavom Machunkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na povinnú výmenu zimných pneumatík sme čakali 6 rokov. Dnešný podcast o je aj o hodnotení bezpečnosti dopravy v Bratislave, vodičskom preukaze v mobile či astronomickej pokute za nedodržanie bezpečnej vzdialenosti medzi autami. Nová časť podcastu od Magazínu portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Vidím tam silné prvky konzervativizmu, nacionalizmu a to nie je niečo, čo je prítomné v modernej sociálnej demokracií a rovnako nie je to ani súčasťou odborového hnutia, kritizuje odvrátenie sa Smeru zo sociálnodemokratických pozícií prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Konsolidačný balíček KOZ odmieta a kritizuje i nechuť vlády k dialógu.KOZ ostro odmieta vládny konsolidačný balíček. V jeho obsahu, ale aj forme jeho schválenia, kde vláda podľa odborov rezignovala na zmysluplný dialóg so sociálnymi partnermi a bremeno uťahovania opaskov prakticky bez diskusie preniesla na bedrá tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Kde je ten deklarovaný sociálnodemokratický a ľavicový charakter vládneho SMER-u, pýta sa v Ráno Nahlas šéfka odborárov.„Rada predsedov odborových zväzov KOZ odmieta schválený konsolidačný balíček vlády. Konsolidácia je síce nevyhnutná, no musí byť spravodlivá a postupná. V žiadnom prípade nesmie zasiahnuť najzraniteľnejšie skupiny.Zvýšenie DPH, miestnych daní či pokles daňových bonusov len zhorší situáciu bežných ľudí. V čase, keď ešte stále bojujeme s infláciou a zvyšovaním cien, musíme hľadať riešenia, ktoré nezaťažia najviac pracujúcich a rodiny.Vláda musí prehodnotiť svoje kroky a začať skutočný dialóg so sociálnymi partnermi. Ak má konsolidácia prispieť k rozvoju Slovenska, musí byť spravodlivá pre všetkých.“To je výňatok z aktuálneho stanoviska Konfederácie odborových zväzov k vládnej predstave ozdravenia verejných financií. Konfederácia odborových zväzov, ktorá bola dlhé roky vnímaná aj ako akýsi tichý koaličný partner ficovho SMER-u, a predlžená ruka jeho záujmov prostredníctvom odborárskych bossov, sa tak postupne profiluje do pozície reálneho oponenta vládnej politiky. Podľa prezidentky KOZ Moniky Uhlerovej už ficov SMER dávno nereprezentuje modernú sociálnodemokratickú politiku a preto ani záujmy odborov.Odbory boli vždy symbolom pokroku a univerzalistického rozširovania práv, pripomína šéfka KOZ a kritizuje umelé rozdeľovanie spoločnosti predstaviteľmi aktuálnej vládnej moci, ktorý vo svojej rétorike stavajú proti sebe napríklad predstaviteľov kultúrnej obce a robotníctva. Navyše, to všetko stavia voči sebe skupiny, ktoré sú na jednej lodi a nie sú si nepriateľom. Ten skutočný nepriateľ je niekde úplne inde, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Počúvate Ráno Nahlas, s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už niekoľko rokov je online trendom biohacking. Ide o používanie trikov - niektoré napríklad na sústredenie, iné na zdravší či dlhší život. Podľa odborníkov niektoré triky fungujú. Napríklad: nepiť alkohol.Dá sa ale starnutie spomaliť a môžeme omladnúť? Odborníci prekvapivo hovoria, že starnutie sa dá urýchliť aj spomaliť. V dnešnom podcaste to vysvetľuje lekár a odborník na výživu Boris Bajer a tréner Marián Tóth. Čo by sme teda mali jesť a koľko by sme mali cvičiť, aby sme starli pomalšie? A čo to vlastne znamená?Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Termín hybridné hrozby pokrýva široké spektrum rôznych bezpečnostných hrozieb. Radíme tam kybernetické útoky, špionáž, rôzne sabotážne operácie, veľkú časť tvoria tiež rôzne informačné, propagandistické a psychologické operácie. Nebezpečné sú v tom, že si ich častokrát neuvedomujeme alebo ich podceňujeme. Hybridné operácie totiž bývajú realizované tak, aby nevytvárali dojem ohrozenia.Ako ovplyvnili vnímanie hybridných hrozieb udalosti na Ukrajine v roku 2014? Nakoľko zmenili taktiky hybridných aktérov technológie ako sú tlač, televízia či internet? Kto každý môže používať hybridné nástroje? Ide len o štátnych aktérov alebo sa môžu zapájať aj kybernetické či teroristické skupiny oddelené od štátu?Prečo hybridní aktéri cielia na demokratické voľby a kritickú infraštruktúru? Ako vníma hybridné hrozby NATO? Ako pomáha členským štátom a partnerom pri odhaľovaní zraniteľností a hybridných operácií škodlivých aktérov? S akými hybridnými operáciami sme sa stretli na Slovensku v posledných rokoch? Čo všetko patrí podľa NATO medzi tzv. narušujúce technológie a v čom spočíva ich škodlivosť?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

„Ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár.Slovensko to môže vyjsť draho. Vplyvný bruselský portál Politico tak o nás píše v súvislosti s blížiacim sa koncom dohody tranzitu plynu cez Ukrajinu medzi Moskvou a Kyjevom. Dáva nás pritom do jedného balíka s Maďarskom a Rakúskom. Ak sa zvyšok Európskej únie bez ruského plynu podľa portálu zaobíde ľahko, pre nás to má byť drahá dilema. A hľadanie alternatív. Pozrieme sa na to s odborníkom Radovanom Potočárom z Energie-portálu. Ako situácii pomôže plánovaná vládna energopomoc, ktorú vidno naprojektovanú v čerstvo návrhu štátneho rozpočtu? Na kompenzáciu cien plynu a tepla v ňom počíta so sumou 235-miliónov. „Nevieme povedať, či to postačí, aby ceny energií zostali nezmenené. Aby to vedelo vykompenzovať kompletný nárast cien energií. Je to obrovská suma, ktorá by v akejkoľvek inej oblasti menila hru, no v prípade cien energií, ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár. Na cenu plynu podľa Potočára vplýva z dvoch tretín samotná komodita, čo je plyn, zvyšok sú poplatky za prepravu. Podľa Potočára by nás bez vládneho zásahu čakalo „výrazné zdraženie“ na úrovni jednej tretiny. Do toho však môže vstúpiť vláda. A čakáva sa, že tak urobí. „Jedna možnosť je vyčleniť adresnejší model. Teda vyčleniť domácnosti, ktoré pomoc potrebujú viac. Je to relatívne zložitejšie, ale ak vláda myslí adresnú pomoc vážne, tak bude musieť nájsť model, ako vyselektovať domácnosti, ktorým pomôcť napríklad špeciálnou dávkou. Avšak technicky jednoduchšie by bolo zachovať plošný princíp, no plošne určiť určitý nárast cien energií tak, aby sa priblížili k trhovej úrovni. Znamenalo by to nárast cien energií na úrovni piatich až pätnástich percent. Tým by sa dostali bližšie k trhovým cenám a zmenšil by sa ten rozdiel, ktorý musí vláda sanovať z verejných financií“, vysvetľuje Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predvolebné sľuby tvrdo narazili na realitu.Čo si koaliční politici povykrikovali navzájom a čo vykričal do sveta najvyšší šéf, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Bývalý minister financií hovorí, že s ohľadom na kúpnu silu sme úplne na chvoste EÚ. Konsolidácia v tejto podobe bude ďalej brzdiť náš rast. Rožky a chlieb nezlacnejú a vysoká inflácia nám zníži reálne mzdy. Peniaze, ktorá vláda získa, použije na zníženie deficitu len čiastočne a preto je možné, že na budúci rok Robert Fico zaútočí aj na druhý dôchodkový pilier. Podľa Ivana Mikloša pritom problém nie je v nedostatku peňazí, ale v zlom riadení štátu.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:– od 1. minúty – čo prežíva, keď sleduje, čo vláda robí s verejnými financiami;– od 2:00 – či sa naozaj máme najhoršie v EÚ a či to bude horšie;– po 4:00 – že Nemcov takto nikdy nedobehneme, ani keď budeme mať oproti nim dvojnásobný ročný rast;– od 6:00 – že vláda berie mnohým ľuďom rodičovský príspevok;– po 8:00 – že zvyšovať DPH treba, lebo inak by konsolidácia bola ešte horšia;– od 12:00 – ako si banky od nás rovno stiahnu transakčnú daň;– po 13:30 – prečo rožky a chlieb nezlacnejú;– od 15:00 – že infláciu budeme mať oveľa vyššiu ako priemer eurozóny a preto sa nám znížia reálne mzdy;– po 16:30 – či ide len o Ficov vankúš na rozdávanie a konsolidácia by mohla byť menšia;– od 17:30 – že zásah do druhého piliera nás možno ešte čaká na budúci rok;– okolo 19:00 – ako sa zníži náš rast a ako by sa to dalo inak;– po 19:30 – ako robil konsolidácie v minulosti spolu s reformami;– od 23:00 – či je rovná daň už mŕtva myšlienka;– po 28:00 – prečo očakáva zvýšenie daňových únikov;– od 30:00 – či by zavádzal daň z cukru, ako to navrhuje PS;– po 34:00 – čo máme sledovať v rozpočte, ktorý predloží minister vláde;– od 34:30 – že problém nie je, že by sme nemali peniaze, ale v tom, že ich nevyužívame;– po 36:00 – čím to je, že Rusko rastie;– od 39:00 – že sankcie fungujú, ale pomalšie ako sme čakali.

Prečo Robert Fico iba udržuje zlepenec vlády, ktorá nemá žiadnu víziu do budúcnosti? Prečo podáva šikanózne žaloby a oslavuje slobodu, ktorú priniesol iba východ alebo čo chce premiér zakryť "šokujúcimi" informáciami o atentáte? To i omnoho viac si môžete pozrieť v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Toto všetko sú kroky, ktoré utlmia našu ekonomiku a to je veľmi zle pretože našou jedinou šancou je ekonomický rast. Veď, prečo by sme nemali rásť ako bratia Česi či napríklad Rumuni? Viete aký pokrok urobilo Rumunsko? No a my stojíme na mieste a tento konsolidačný balíček ešte viac zabrzdí našu ekonomiku, hodnotí vládny konsolidačný balíček bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Podľa neho na vládnu konsolidáciu doplatí drvivá väčšina rodín a najviac si uťahovanie opaskov odnesú tí najslabší – viacpočetné rodiny a rodiny samoživiteliek a samoživitelov. Tým pádom, samozrejme, aj ich deti. Naopak, s niekoľko miliardovou sekerou v Sociálnej poisťovni, sa jedným z pomyselných víťazov konsolidácie stávajú penzisti.Naši dôchodcovia si na niečo zvykli, ale budú si musieť odvyknúť. A ono sa to i stane, ale tí, ktorí sú dnes pri moci, sa to budú snažiť všemožne a dlhodobo ututlávať, pripomína exminister.No a aký dosah bude mať celkom nová daň z finančných transakcií? "Doplatíma na ňu v podstate úplne všetci, vrátane zamestnávateľov či dokonca i neziskových organizácií," tvrdí Jozef Mihál.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o konsolidačnom balíčku, transakčnej dani i spore medzi nárokmi penzistov a možnosťami ekonomiky, čiže daňovníkov živiacich rodiny.S exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.