Podcasty Aktuality.sk

Predstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, prácu, výsledky erbových kultúrnych inštitúcií.Je to záznam verejnej diskusie, ktorá sa odohrala 4. decembra v Tichu a spol., v Bratislave.Vznik diskusie a záznamu podporil z verejných zdrojovov Fond na podporu umenia.

O2 podobne, ako väčšina ostatných telekomunikačných operátorov, prispôsobil svoje ceny po novom roku vyššej DPH. Teraz však zdražuje opäť.Ako bude po novom vyzerať jeho ponuka, prečo sa k tomuto kroku rozhodol, či ponúkne aj nejaké výhody a ako by sa mohli zachovať ostatní operátori sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo O2 zdražuje dvakrát v priebehu 15 dní.Ktoré nové balíky budú nie len drahšie, ale aj výhodnejšie.Akú novinku O2 pripravil pre cestovateľov.Čo máme čakať od ostatných poskytovateľov telekomunikačných služieb.Súvisiace odkazy:O2 zdraží paušály. Pridá dáta, minúty a vyššiu rýchlosť pre najvyšší program O2 mení skupinu Spolu: Dvojnásobné dáta končia. Spúšťa tri iné benefity O2 navýšilo 5G pokrytie na 87 percent populácie. Pribudlo viac ako sto lokalít (+zoznam) Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Hackeri vyradili systém, kde sú zaznamenané vlastnícke práva občanov.Výlet Roberta Fica do Vietnamu, bývalý šéf SIS pred súdom a dosah korupcie na kolaps katastra. To sú témy pre šéfku nadácie Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú a Juraja Kemku.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň, vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Hoci sme očakávali, že cez Vianoce bude pokoj, dostalo sa nám pravého opaku.Predseda vlády odcestoval do Moskvy, potom Vietnamu, Slovenské národné divadlo za takmer štvrť milióna eur zaplatí koncert proputinovskej speváčky Anny Netrebko, hekli nám kataster, ktorý nefunguje, a to je ešte len január. Nielen tieto témy budú dnes glosovať komici Marián Psár a Vlado Mikuláš.V relácii sa dozviete: O tom, či nám treba alebo netreba Netrebko; Kde by sa dal použiť štvrť milión v kultúre; O premiérovi na cestách: Práca alebo zábava; Pravdu o heknutom katastri – mal si majetok; Keď o mieri, tak jedine v Očovej; Nová hymna a radosť iná.

Teraz hráme o samotné základy našej demokracie. bude to tvrdý boj, zostávam však optimista, tvrdí Filip Vagač.My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.Vládni politici chcú mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.Ustoja mimovládky tento tlak moci a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje." Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú."Novinárka Harkotová z Kyjeva: Našim poslancom by som odporučila navštíviť aj ruský vidiek, ak chcú kompletný obraz. Moskva môže teraz hovoriť, že im stačí vydržať a oni aj prídu sami za namiTémou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.Moderuje Denisa Hopková

Ich cieľ je jednoznačný a netreba nad ním ani dlho špekulovať. MFK Skalica je po jesennej časti na poslednom mieste Niké ligy a bojuje o holý život. V klube všetci veria, a aj pre to všetko robia, že sa najvyššia liga bude hrať na Letňáku aj v budúcej sezóne.V 21. epizóde podcastu Kam si to kopol? od ŠPORT.sk sme v štúdiu privítali asistenta trénera MFK Skalica Pavla Farkaša, ktorý takisto pôsobí aj v realizačnom tíme slovenskej futbalovej reprezentácie. V aktuálne poslednom tíme pelotónu Niké ligy je situácia jasná. V Skalici napriek tomu nie je sklesnutá nálada, keďže po jeseni strácajú na predposledný AS Trenčín iba jeden bod a na ôsmu Banskú Bystricu len tri.„Zeleno-bieli” budú chcieť naplno udrieť hneď od prvých zápasov pred rozdelením ligy a postupne si zabezpečiť pozíciu, ktorá im zaistí pokojný spánok. Pomôcť by mali aj noví hráči, pričom jeden z nich si prešiel dokonca aj nemeckou Borussiou Dortmund.O zimnej príprave, cieľoch na jar, nálade v kabíne a takisto aj slovenskej reprezentácii porozprával redaktorovi Jánovi Jasenkovi a moderátorovi Mariánovi Lontošovi v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk asistent trénera v MFK Skalica Pavol Farkaš.

Neženie nás pomsta, ale verejný záujem, hovorí v najnovšom rozhovore Jana Ďurková, lekárka a sestra obvineného policajta Pavla Ďurku, ktorá na Vianoce zverejnila kompletné nahrávky z odpočúvania Roberta Fica či Pavla Gašpara. „Na videách z poľovníckej chaty je množstvo momentov, kedy sa aktéri dohadujú, kam povedú našu krajinu. Ľudia môžu vidieť súvislosti – čo sa hovorí pri stole so slaninou a čo pri stole s mikrofónmi.” V rozhovore s Janou Ďurkovou sa dozviete: – či videá z poľovníckej chaty zverejnila z pomsty;– ako reaguje na Roberta Fica, ktorého sa nahrávky ľudsky dotkli;– čo ju najviac šokovalo na rozhovoroch Fica s Miroslavom Bödörom a advokátmi;– či ju nevyrušuje zverejnenie intímností o Petrovi Pellegrinim alebo Denise Sakovej;– odkiaľ získala kompletné nahrávky z odpočúvania;– či nemá strach zo žaloby;– prečo v nej riaditeľ SIS Pavol Gašpar nevzbudzuje rešpekt;– v čom ju sklamala reakcia opozície na videá s Robertom Ficom;– prečo jej brat Pavol Ďurka čelí už trom obvineniam;– ako polícia vyšetruje jej brata v súvislosti s dobrovoľnou zbierkou ľudí;– či niekedy radila bratovi, aby z polície odišiel;– prečo ako lekárka onkológie podpísala koncom roka výpoveď;– čo si myslí o spore lekárskych odborov s vládou;– či v minulosti volila Smer rovnako ako jej brat Pavol.

„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Toto sa podľa Bárdyho môže stať faktorom, ktorý zmení hru. Robert Fico u Putina epizódou, na ktorú sa rýchlo zabudne; nespokojné námestia hystériou a iniciatívna „samo-červená“ pre destináciu Kyjev a Zelenského v ňom – postoj prezidenta Petra Pellegriniho k dramatickému vývoju posledných dní, keď Slovensko zažíva opäť plné námestia pre nespokojnosť s krokmi premiéra. Prezident na jednej strane rozdáva štátne vyznamenania, na druhej posiela odkaz na chladné námestia s ich kritikou vlády a premiéra, že ide o hystériu. A premiér cez tento víkend začal otvorene sám hovoriť o možnosti predčasných volieb. Ak sa jeho koaliční partneri neutrasú a neporiešia vzájomne trenia a nefunkčnosť väčšiny v parlamente. Nie je práve toto vysvetlením posledných aktivít premiéra? Témy pre Petra Bárdyho, politického komentátora Aktualít. „Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Bárdy to označuje za možný „gamechanger“ a teda faktor, ktorý môže zmeniť situáciu v otázke predčasných volieb. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nákup jazdeného vozidla vždy obnáša určité riziko, že vozidlo má skryté servisné časované nástrahy alebo problémovú históriu. Našťastie, dnes existujú služby ako komplexné preverenie vozidla, pomerne lacné online overovanie histórie a tiež garancie od veľkých predajcov.Jedným z nich je aj stránka Autosphere.sk, ktorú prevádzkuje európska sieť importérov Emil Frey. V 140. epizóde podcastu Autobazar.EU sme sa rozprávali s Tomášom Miklom zo spoločnosti Emil Frey Group práve o projekte Autosphere.sk. Prečo sú tieto vozidlá stávkou na istotu, ako prebieha preverovanie týchto vozidiel a ako firma pomôže pri dovoze áut zo zahraničia či financovaní? Zhováral sa Erik Stríž, šéfredaktor Magazínu inzertného portálu Autobazar.EU.

Žiadny plynový Armagedon sa napriek stopnutiu ukrajinského tranzitu nekoná. Plynový šok Európe spôsobil Gazprom, nie Ukrajina. Premiér verejnosť zavádza nepravdivými číslami a do Kremľa nešiel riešiť plyn, ale vypočuť si Putinove podmienky pre náš geopolitický priestor - tak ako kedysi Vasil Biľak. Tvrdí to exminister hospodárstva Karel Hirman. Od začiatku roka na Slovensko netečie ruský plyn, ktorý k nám prichádzal cez Ukrajinu. Dôvodom je stopka od Ukrajiny, ktorá sa rozhodla nepredlžovať kontrakt s Gazpromom. Premiér hovorí o plynokríze, veští dramatické následky nielen pre Slovensko, ale i pre celú Európsku úniu. V mene obrany slovenských plynových záujmov sa dokonca vybral až do Kremľa, jeho dlhé a súkromné rokovanie s agresorom Putinom však vôbec nič vecné neprinieslo. O opozícia tak hovorí dokonca až o vlastizrade. Premiér Fico z nás robí (jeho slovníkom) úplných debilov a tajtrlíkov, ktorí tu vyskakujú ako malý psík, čo breše na statného vlčiaka a vyhráža sa mu - chránený plotom. Sme na smiech a to, čo tento pán, ktorý je momentálne slovenským premiérom, je úplne mimo, tvrdí exminister Kerel Hirman.Realitou pritom dnes je, že síce už druhý týždeň k nám ruský plyn netečie, no žiadna plynokríza sa na Slovensku nekoná a nekoná sa ani dramatický nárast ceny plynu v EÚ. Aká je teda realita tejto našej novej energetickej situácie, prečo rozhodnutie Ukrajiny nepredĺžiť zmluvu s Gazpromom nevyvolalo žiadnu podobne dramatickú reakciu v susednom Rakúsku či Česku a správa sa teda naša vláda racionálne a zodpovedne či skôr presne naopak? Aká budúcnosť čaká Slovensko i EÚ z hľadiska ceny a dostupnosti tejto skutočne strategickej komodity, prečo je plyn v USA oveľa lacnejší než v EÚ a aké sú korene cien plynu v Európe? No a napokon, prečo je za vysoké ceny plynu zodpovedné primárne Rusko a prečo je Gazprom neserióznym obchodným partnerom, ktorý plyn využíva ako ruskú geopolitickú zbraň?Témy pre exministra hospodárstva a dlhoročného experta v oblasti energetiky Karola Hirmana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový aranžmán slovenskej národnej hymny ostáva témou aj po jej oficiálnom predstavení. Ukázalo sa totiž, že hudobník Oskar Rózsa do nej vložil konšpiračnú teóriu o blahodarných, respektíve negatívnych účinkoch rôznych frekvencií.„Ja si myslím, že naša práca nie je dokazovať, že je to nezmysel, ale ich práca je dokazovať, že je to pravda,“ hovorí muzikológ o zástancoch najrôznejších kontroverzných teórií.Je komunita hudobníkov, pokiaľ ide o dezinformácie, niečím špecifická? Ako je to so zázračnými frekvenciami v hudbe a prečo si Rózsa vybral práve 432 Hz? Ako muzikanti využívajú umelú inteligenciu a môže jej spojenie s hudbou predstavovať riziko ako v iných oblastiach?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s hudobníkom, muzikológom a novinárom .týždňa Marianom Jaslovským.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Na prelome rokov sa činil najmä Robert Fico, ale špeciálne „číslo“ si pripravil aj Andrej Danko.Prečo by občanov trápilo zdražovanie či kolaps katastra, keď sa predstavitelia koalície venujú „dôležitejším“ veciam.

Peter Weiss nedávnu cestu premiéra do Moskvy označuje za „prejav mocenskej arogancie". Podľa jeho slov sa Robert Fico sa správa ako nedemokratický autokrat. „Je absolútne šialené, že ani prezident republiky, ktorý je podľa ústavy zodpovedný za zahraničnú politiku o tejto ceste nevedel. To je rozvrat fungovania štátu a jeho vyhlásenie je prejavom mocenskej arogancie. On občanom povedal vás nič do toho, čo ja vyrokujem s prezidentom Putinom, čo ja vyrokujem vo Vietname," hovorí v podcaste bývalý diplomat s tým, že to prekročilo akékoľvek čiary.Weiss krizituje aj navrhované recipročné opatrenia voči Ukrajine. „Robert Fico sa často odvoláva na kresťanské hodnoty. Toto čo robí je doslova nekresťanské a nehumánne. Zobrať si ako rukojemníkov nešťastných ľudí, ktorí trpia vojnou je doslova barbarstvo."Weiss bol pred voľbami predsedom Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý bol blízky Hlasu. V podcaste tiež hovorí, či je strana garantom európskej orientácie Slovenska. Uvidíme, aké silné budú a aká bude reakcia vlády. A tiež aká bude reakcia koaličných poslancov, keď príde na pretras nové vyhlásenie o zahraničnej politike a či strana Hlas bude súhlasiť s absolútnym príklonom ku krajne pravicovým stranám," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Šéfredaktor Aktualít a exminister záhraničných vecí vyhlásili nominantov novej ceny Neborák roka 2024 v kategóriach domáci Neborák, slovenský Neborák v zahraničí a totálny Neborák roka. Hlasovať môžete na sociálnych sieťach Petra Bárdyho a Rastislava Káčera.Domáci Neborák roka môže byť Matúš Šutaj Eštok za hrozivú situáciu v bezpečnostných zložkách, ale veľkú konkurenciu mu robí Lukáš Machala a Peter Kotlár.Slovenský Neborák roka v zahraničí môže byť premiér za pokazené vťahy so všetkými s výnimkou Ruska, Číny či Brazílie. Ficovi na päty šliape Ľuboš Blaha a minister zahraničných vecí Juraj Blanár.Poctenými na nomináciu Totálny Neborák roka sú Andrej Danko, ministerka kultúry Martina Šimkovičová a v neposlednom rade predseda vlády Robert Fico.Za cenu Neboráka roka 2024 môžete hlasovať na sociálnych sieťach Petra Bárdyho a Rastislava Káčera.

Slovenskí hokejisti do 20 rokov neprekročili svoj tieň z minuloročných MS v hokeji a opäť skončili vo štvrťfinále, čo im stačilo len na 6. miesto. Turnaj v Ottawe však priniesol viaceré pamätné momenty - líderstvo a produktivita Dalibora Dvorského, historické zlyhanie v závere zápasu s Kazachstanom či povstanie z popola vo štvrťfinále proti Fínsku.O turnaji i stave slovenského juniorského hokeja sa moderátori podcastu na ŠPORT.sk Góly z bufetu porozprávali s expertom TV JOJ Šport Michalom Hudecom. Okrem pohľadu na nedávny šampionát sa dozviete, aký je zásadný rozdiel medzi slovenským juniorským projektom tímu do 18 rokov a tým americkým, ktorý z hráčov okrem Dalibora Dvorského na neho urobil najlepší dojem aj prečo sú naši hokejisti z popredných zahraničných klubov často v reprezentácii menej výrazní.Hudec sa pozrel aj na vystúpenie českých mladíkov, ktorí napokon domov zobrali bronzové medaily: „Česi sú iní než my. Hral som v Česku aj u nás, my ako národ sme emocionálnejší, čo nám robí možno niekedy problém. Oni vedia viac rozmýšľať.”

„Putin nás označuje za nepriateľov, ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za aktuálnymi protestami. V stave vyhlásenej občianskej pohotovosti, pripravení však aj na občiansku neposlušnosť. A to všetko pre politiku vlády vedenej Robertom Ficom. Spájaním sa s vojnovým zločincom Vladimírom Putinom majú krajinu - a teda nás - premiér a jeho ľudia zaťahovať do „zóny ohrozenia“. Bezpeční sme však so silnými – Európskou úniou a Nato. Sú našim „ochranným štítom“, ktorý premiér Fico ničí. V skratke manifest občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za občianskymi protestmi, ktoré pokračujú aj dnešný piatok – po tých spred Vianoc a po Novom roku. A ak pred Vianocami rezonovalo najmä to „dosť bolo Fica“, aktuálne už zaznievajú obavy rovno o ukotvenie krajiny sformulované do výzvy: „dosť bolo Ruska“. Za oponu organizovania protestov sa pozrieme s Luciou Štasselovou z OZ Mier Ukrajine.„Putin nás označuje za nepriateľov. Ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine. „Ak chce niekoho zachraňovať, tak len seba“, opisuje premiérove možné motivácie. Na piatkovom proteste podľa nej zaznejú viaceré požiadavky, popri inom požiadavka na rešpektovanie „transparentného vládnutia“. „Aby sme vedeli, čo premiér či ten ktorý minister idú robiť, prečo, z akého poverenia. Aké stratégie tým napĺňajú“, uvádza Lucia Štasselová. Ak ich premiér a ministri nenaplnia, OZ Mier Ukrajine je pripravené na „občiansku neposlušnosť“. S protestami chcú pokračovať, nateraz na dvojtýždňovej báze. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Najväčší hackerský útok v dejinách Slovenskej republiky? Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra – známy aj ako katasterportál – bol zasiahnutý rozsiahlym kybernetickým útokom zo zahraničia. Hackeri údajne za obnovenie prístupu k dátam požadujú sedemmiestnu sumu v dolároch.Problém však nespočíva iba vo výkupnom. Omnoho dôležitejšou otázkou je, kedy a či vôbec bude štát schopný obnoviť dáta zo svojich záloh. Hrozí, že časť údajov sa stratí úplne a služby katastra zostanú nefunkčné ešte niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.V podcaste budete počuť šéfredaktora portálu Živé.sk Filipa Hankera a Filipa Domovca z portálu Nehnuteľnosti.sk. Moderuje Zorislav Poljak.

Vedenie Zvolena sa odhodlalo k zmene trénera a zdá sa, že návrat kráľa bol správny krok. Videli sme aj taktické stiahnutie hráča z hosťovania a hokejový Slovan môže oslavovať, keďže v pomere cena/výkon má zrejme najlepšieho hráča v lige. Negatívne emócie sú zasa pri Nitre, či už kvôli odchodu legionára, alebo ďalším pokutám. Pozrite sa, ako o týchto témach debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Martin Kalináč (bývalý hokejista).

Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ. Reč bude aj o mieri na Ukrajine s exministrom Wlachovským.Je síce iba začiatok januára no plnú silu Ficovho konsolidačného balíčka už cítime vo svojich peňaženkách prakticky všetci - vyššia DPH, úplne nová transakčná deň, vyššie odvody i všemožné poplatky, ale aj okresanie podpory naše deti. Táto forma konsolidácie v ktorej drvivú väčšinu záťaže preniesol štát na svojich občanov sa stretla s kritikou aj od Najvyššieho kontrolného úradu. "Konsolidačné úsilie vlády ohrozuje štedrý dôchodkový systém, významné sú aj riziká v zdravotníctve no a problémom je neschopnosť využívať Eurofondy ako i absencia akejkoľvek hlbšej koncepcie fungovania štátu ako takého, z ktorej následne vyplýva, že efektívnejšou štruktúrou, ale najmä lepším fungovaním štátnych inštitúcií by sme dokázali ušetriť sumu v rádoch miliárd, tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Za jedno z najväčších ohrození dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií pritom označil neudržateľnú dôchodkovú politiku a populistický prístup politikov."My mladej generácií ukazujeme, že je veľký otáznik, či tento štát pri takto nastavenom penzijnom systéme bude vedieť udržať Sociálnu poisťovňu v pozitívnej finančnej kondícií a je otázkou, aké dôchodky budú dostávať tí, ktorí budú do penzie odchádzať o 15 až 20 rokov. Toto je vážne memento pre politikov, ktorí nemôžu robiť ľúbivú populistickú politiku lebo ak nezmeníme systém, aby bol z dlhodobého hľadiska udržateľný, tak môže nastať situácia, že o 5 - 10 rokov nebude mať tento štát nielen na vyplácanie starobných penzií, ale ani pre invalidov či siroty."V druhej časti dnešného podcastu sa ešte vrátime k premiérovej návšteve Moskvy. Okrem plynu tam totiž Robert Fico mal rokovať aj o mieri na Ukrajine. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský však považuje vládnou garnitúrou avizované mierové rokovania na Slovensku za falošný, prázdny a vysoko nepravdepodobný marketing.

Analytik Alexander Duleba v podcaste hovorí, že cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy znamenala prekročenie červenej čiary v zahraničnej politike Slovenska. „Prekročil taký určitý Rubikon a červenú čiaru. Už sa nevie vrátiť späť. Má to veľmi negatívny dosah hlavne, hlavne teda na naše postavenie v rámci Európskej únie," hovorí Duleba.Dodáva, že zatiaľ čo pred cestou do Moskvy išlo zo strany Slovenska o samoizoláciu, po nej už ide o priamy konflikt so západnými spojencami. „Po ceste Roberta Fica do Moskvy predstavujeme my a Maďarsko bezpečnostné riziko," konštatuje v rozhovore" vysvetľuje Duleba s tým, že Fico je len tretím lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý navštívil Moskvu od začiatku ruskej invázie.Duleba spochybňuje, že by hlavným dôvodom cesty bola otázka plynu: „Vôbec celá tá debata ohľadom plynu mi pripadá veľmi iracionálna, pretože Ukrajinci už viac ako rok dozadu informovali Európsku komisiu," tvrdí.Podľa neho išlo skôr o vnútropolitický boj a snahu získať voličov.„Čím väčší problém bude s konsolidáciou verejných financií, čím skôr a viac ľudí to pocíti na svojich peňaženkách, tým viac môžme očakávať jeho protizápadné, protiukrajinské a proruské proputinovské vyhlásenia," predpovedá Duleba. S odborníkom rozoberáme aj slova premiéra o definovaní obsahu a kvality zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.Moderuje Denisa Hopková.

Americké úrady dostali od novembra minulého roka už viac ako 5000 hlásení neidentifikovateľných lietajúcich objektov nad New Jersey a ďalšími mestami. V okolí vojenských základní tieto pozorovania potvrdila už aj americká armáda. Tvrdí však, že ich pôvod nepozná.Čo všetko vieme o tomto zvláštnom fenoméne a aké sú jeho pravdepodobné či menej pravdepodobné vysvetlenia? O tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo presne ľudia pozorovali, od kedy a kde.Americká armáda sa k téme vyjadrila, no zvláštne.Nepomohli ani svojské vyjadrenia Bidena a Trumpa.Ktoré konšpiračné teórie sa začali s fenoménom spájať.Ako argumentujú tí, ktorí za úkazom vidia mimozemské objekty.Či je možné, že fenomén nakoniec nie je nič výnimočné.Súvisiace odkazy:Neznáme objekty v noci lietajú nad americkými mestami. Ľudia ich natáčajú a nikto nevie, čo sú začZáber na fľak pripomínajúci lietadlo na oblohePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Máme po sviatkoch, ktoré ako by ani neboli. Minimálne optikou diania na politickej scéne: Robert Fico najprv o Putinovi a jeho Kremli len sníval, potom hovoril a ponúkal sa, nakoniec sa tam ocitol… Že pre plyn. A na takmer dva týždne sa potom premiér tejto krajiny stratil. Vo svojom hlavnom spravodajstve sa naňho pýtala aj poľská televízia TVN. Konštatovala pritom, že kým si „Slováci uťahujú opasky, ich predseda vlády tajne dovolenkuje v luxuse“. Postup predsedu vlády už stihol vyhnať na námestia tisíce občanov – deň pred štedrým dňom a následne hneď po Novom roku. Iniciátori pritom hovoria o „budíčku“ pre Slovensko, lebo „okupácia sa začala“! A to ešte predtým, ako z Andreja Danka – ďalšieho z koaličných lídrov – zaznelo, že on svojou cestou do Moskvy chce občanom „otvárať oči“. A že „oni dohodnú Putina“, zvyšok – a teda opozícia s exprezidentkou - nech zapracujú na Zelenskom a Trumpovi. Rysuje sa nám „mierový rok“ za asistencie dua Fico a Danko? Alebo slovenská politická špička asistuje otvoreniu západného „energetického frontu“ Moskvy voči Kyjevu? Čo nás s ňou čaká v roku, keď sa občanom začnú otvárať oči napríklad pre všadeprítomné zdražovanie? Dovidieť niekde za horizontom možnosť predčasných volieb? A sme ešte parlamentnou demokraciou, keď si tu jeden premiér manévruje bez vedomia nielen prezidenta, ale samotnej národnej rady? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ. „Naviac, Robert Fico tam šiel ‚natajňáša‘. Dodnes nevieme, ako sa tam dopravil, kedy sa vrátil, respektíve kde bol medzitým“, dopĺňa. Uvádza pritom, že ako premiér má povinnosť informovať o svojej agende, nakoľko je „štedro platený z našich daní“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

To, čo pácha Robert Fico v zahraničnej politike, je jednoznačne vlastizrada. V mene seba obetuje dlhodobé záujmy Slovenska. Znepriatelil si väčšinu susedov Slovenka (Poľsko, Česko a najmä - Ukrajina) a navyše nám vybavil doslova celosvetovú hanbu odmietaním pomoci utečencom. Aké záujmy teda ešte reprezentuje premiér Fico a sú to ešte vôbec naše záujmy - záujmy Slovenska?Podľa slovenského premiéra - a jeho koaličných súputníkov či podporovateľov - malo byť dnes Slovensko v zajatí zásadnej plynovej krízy. Dôvodom bolo dlhodobo avizované rozhodnutie Ukrajiny stopnúť tranzit ruského plynu cez svoje vlastné územie. Je siedmy január, no žiadna „plynokríza“ sa nekoná.Naopak - a ak sa tu koná nejaká kríza, je to skôr kríza zahraničnopolitického smerovania Slovenska a spôsob, akým je naším premiérom utváraná. Aspoň tak to tvrdí slovenská opozícia.Premiér Fico sa totiž počas vianočných sviatkov pokúsil zásadne otočiť geopolitickú orientáciu Slovenska. Bez mandátu vlády, ako i príslušných výborov parlamentu, sa vybral do Moskvy rokovať priamo s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Podľa opozície tým pácha akt vlastizrady.Rokovanie slovenského premiéra v Moskve, ktoré malo priniesť vyriešenie plynovej krízy, ale údajne za ním bola i snaha o začatie mierových rokovaní o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, tak zatiaľ žiadne relevantné výsledky neprinieslo. Podľa exministra Wlachovského môže ísť o akúsi dymovú clonu, ktorá má prekryť zdražovanie, vyplývajúce z Ficom prijatej konsolidácie, možný začiatok predvolebnej kampane pred prípadnými predčasnými voľbami, ale v realite problém s prípadnou plynovou krízou premiérove návštevy v Kremli nijako nevyriešia. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o premiérovej, takpovediac „svojstojnej“ zahraničnej politike. Kam sa teda dnes uberá naša zahraničná politika a o čo premiérovi Ficovi vlastne ide? Témy pre exministra zahraničia a dlhoročného diplomata Miroslava Wlachovského.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Majstrovský ŠK Slovan Bratislava v ňom má veľmi dôležitého muža v otázke kondičnej pripravenosti hráčov. Pri súčasnej obrovskej porcii zápasov „belasých” má o to viac práce. V 20. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa rozprávali s kondičným trénerom Slovana Romanom Švantnerom.Slovenská futbalová Niké liga je momentálne v zimnej prestávke, no všetky mužstvá sa po sviatkoch prebúdzajú a začínajú so zimnými prípravami. Azda najnetradičnejšia čaká na hráčov ŠK Slovan Bratislava, keďže v čase, keď ich ligoví konkurenti budú hrať prípravné stretnutia, „belasí” zabojujú o vytúžené body v prestížnej Lige majstrov v záverečných dvoch zápasoch.Aj práve preto musí realizačný tím Slovana dbať na čo najlepšiu pripravenosť svojich hráčov, čo je v tomto období hlavnou úlohou najmä pre kondičného trénera Romana Švantnera (47). Práve s ním sa v 20. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš.

castu Autobazar.EU na vás čaká auto-moto rozhovor s našou bývalou biatlonistkou. Ďalej si pripomenieme, čo všetko od januára zdražie, čo chystajú britskí policajti na vodičov pod vplyvom a či skutočne nemá jedno z najdrahších áut na svete držiak na nápoje? Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.Ivona Fialková nám ešte pred dvoma rokmi robila radosť v biatlonovej stope. Teraz pracuje v dopravnej firme a biatlonu sa venuje ako komentátorka priamych prenosov v televízii. „Keď som jej napísal, že by som s ňou rád urobil rozhovor o autách a šoférovaní, tak odpísala, že rozhovor na takúto tému bude jej prvý,“ hovorí Ďuro Sabo. „Prvá vec, ktorá ma zaujímala, bola stav Ivoninho kufra v aute. Bol som zvedavý či ho má uprataný, alebo tam vozí množstvo rôznych vecí.“

Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš. Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť? "Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade by sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bývalí štátni odborníci zmapovali, ako funguje ruská propaganda na slovenskom Telegrame. Zaostrili na takzvaných superšíriteľov, ktorí k nám vo veľkom importujú prokremeľské dezinformačné naratívy, často len niekoľko minút od ich zverejnenia v Rusku.„V podstate vieme, čo by sme mali robiť, avšak Slovensko je historicky veľmi slabé v implementácii týchto opatrení,“ hovorí expert o krokoch, ktoré by mal štát na poli hybridných hrozieb podnikať.Bez potrebnej politickej vôle to však nepôjde. Naopak, účelom propagandy cudzej mocnosti dobrovoľne poslúžil samotný premiér Robert Fico. Ako to vnímajú naši spojenci v NATO, čo to znamená pre našu cezhraničnú spoluprácu a pre samotnú Alianciu? A kde sa nachádza svetielko nádeje medzi štátnymi inštitúciami?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertom na hybridné hrozby Domiciánom Zahorjanom z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby NEST.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Stand-up komička Diana Renner v novoročnej epizóde Mimózy odhalila zákulisné tajomstvá a divoké príbehy zo sveta stand-up komédie.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:00 – ako trávila silvester;04:20 – čo má rada na Prešove;06:30 – kde všade žila;10:00 – či jej nerobí problém stand-up v angličtine;12:00 – prečo sú Silné reči svetový unikát;17:00– či vie AI napísať kvalitné vtipy;19:00 – prečo vymenila frajera za chatgpt;24:25 – či je ťažké sa dostať do Silných rečí a iné.

Do podcastu Bárdy&Káčer v Košiciach prijal pozvanie Metod Špaček, ktorý upozornil na netradičné nominácie v zahraničnej politike, vrátane pôsobenia (ne)aktívneho prezidenta Pellegriniho a ministra Blanára.Minister zahraničných vecí Blanár káže o ruskej propagande priamo medzi kolegami v Bruseli, kde stratili trpezlivosť s jeho nezmyslami. Prezident Pellegrini zase neprišiel ani na slávnostné otvorenie valného zhromaždenia OSN, ale pokojne sa fotí so svojimi straníckymi kolegami z Hlasu. Ako bonus absurdity sa Jozef Migaš vracia do Bieloruska ako veľvyslanec, kde už predtým získal vyznamenanie od Lukašenka. Naši najbližší spojenci v EÚ už ani neskrývajú, že nás považujú za exotov, s ktorými radšej nevedú diskusie.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.

Slovenskí hokejisti skončili na juniorskom šampionáte vo štvrťfinále. Opäť sa tak nedokázali prebojovať do najlepšej štvorky. Výsledok sa ako sklamanie hodnotiť nedá, no od predvedenej hry sa čakalo viac. Aký dojem zanechali Slováci na turnaji? Duel s Fínskom aj celý šampionát hodnotili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová. „Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia.  „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”Moderuje Denisa Hopková.

V podcaste SHARE sme za rok pokryli obrovské množstvo tém. Klasických dielov vyšlo 74, okrem toho bol celý rad špeciálov či Slnečná zostava a mali sme dokonca aj podcast, ktorý za nás nahrala umelá inteligencia.Čo nás rok 2024 naučil? Bol taký, ako sme v januári očakávali? A čo očakávame od toho nadchádzajúceho. V novom dieli podcastu SHARE sa o svoje dojmy podelia redaktori Živé.sk Marek Jurčík, Ján Trangel a Filip Maxa. Rozpráva s a s nimi Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Či vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol v 2024 nejaké šokujúce objavy.Ako to je napokon s objavom galaxií, ktoré nemali existovať.Ktoré využitie AI sa v roku 2024 najviac osvedčilo.Či je reálne, aby v novom roku prišiel na Slovensko nový operátor.Kedy by mohlo dôjsť k zdieľaniu sietí medzi 4kou a Orange.Naše minuloročné predpovede si môžete vypočuť tu:Vesmír, AI, operátori či mikročipy. Redakcia Živé.sk hodnotí rok 2023 (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti."Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom. Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšoinský a Braňo Dobšinský.

Nová hymna SR – spievaná verzia

Nová hymna SR – inštrumentálna verzia

Stará hymna SR – spievaná verzia

Stará hymna SR – inštrumentálna verzia

Slováci zdolali Kazachstan 5:4 po predĺžení po závere, o ktorom sa naozaj ťažko hovorí. Slovo nepochopiteľné ho vystihuje najlepšie. Čo sa udialo a čo dopustili slovenskí mladíci na MS v hokeji do 20 rokov je niečo výnimočné, v negatívnom zmysle. Teraz ich čaká štvrťfinále, tréneri avizujú extrémne zmeny, no aj na tie už môže byť neskoro. Pozrite si, čo o nepochopiteľných momentoch hovorili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Členom novej Európskej komisie, ktorú nedávno odobril aj europarlament, je najnovšie aj eurokomisár pre obranu. Stal sa ním Litovčan a bývalý premiér Andrius Kubilius. Čo sa očakáva od jeho funkcie a malo by byť jeho agendou? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka, europoslankyne Luciu Yar (Progresívne Slovensko) a Miriam Lexmann (KDH).Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka nejde vznikom funkcie komisára pre obranu o snahu vytvoriť európsku armádu, ale o nutnú reakciu na súčasné bezpečnostné hrozby. Eurokomisár sa má zamerať najmä na koordináciu investícií do obrany a zefektívnenie spolupráce medzi členskými štátmi pri nákupe vojenskej techniky. „Európska únia sa nejde meniť na vojenský pakt, ale potrebuje si zabezpečiť svoju bezpečnosť. Všetko to stojí veľa peňazí a z toho vychádza logika vytvorenia koordinátora - komisára pre obranu,” hovorí v podcaste.Podľa Miriam Lexmann (KDH) EÚ príliš dlho zanedbávala vlastnú obranu a spoliehala sa na USA. „Zmyslom novej funkcie nie je vytvorenie európskeho ministra obrany, či európskej armády, práve naopak. Pán Kubilius má dve dôležité úlohy: prvou je zabezpečiť, aby členské štáty Európskej únie primerane investovali do svojej obrany a v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami. Po druhé, je to spolupráca s našim priemyslom s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu a podporiť akýsi jednotný európsky trh pre obranu, ktorý umožní investície a väčšiu spoluprácu v oblasti obrany,” približuje v podcaste.Europoslankyňa Lucia Yar hovorí o precitnutí EÚ. „Pokladám za najdôležitejšie, že v Európskej únii nastalo akési kolektívne precitnutie o potrebe takej naozajstnej európskej obrannej politiky a posilnenia vojenských kapacít. Hlavnou prioritou nového komisára musí byť preto zaistenie pokračujúcej podpory pre Ukrajinu, ktorá sa reálne bráni agresorovi,” konštatuje v podcaste.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Hokejisti Slovenska prehrali na MS v hokeji do 20 rokov 2025 s Českom 2:4. V stretnutí bolo viacero momentov, ktoré odhalili slabiny, ale ukázali aj silné stránky zverencov Ivana Feneša. Tých teraz čaká posledný zápas v skupine proti Kazachstanu. Súboj s Českom a celý slovenský tím rozobrali redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Príkladom je vyšetrenie protilátok na laktózu. Odborníci tvrdia, že ide o medicínsky nezmysel, ale napriek tomu to dve z troch poisťovní preplácajú. Zbytočné vyšetrenia nás zrejme stoja viac ako 20 miliónov eur ročne. Podľa niektorých lekárov dochádza aj k zbytočným operáciám, ktoré môžu pacientom viac ublížiť ako pomôcť. Tzv. overtreatment nie je iba slovenským problém. V Nemecku aj pre tento dôvod idú reformovať nemocnice. Prišli totiž napríklad na zbytočné amputácie, ktoré sa dali riešiť bez rezania, avšak zdravotnícke zariadenie zvolilo ekonomicky výhodnejší zákrok. Či sa takéto veci dejú aj na Slovensku, sme sa pýtali riaditeľky jednej z najväčších nemocníc. Tá hovorí, že medicínska efektívnosť je jedna vec, ekonomická efektívnosť je iná vec. V dnešnom podcaste budete počuť aj stanovisko zdravotnej poisťovne Union, ktorá prepláca sporné vyšetrenie protilátok na laktózu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, šéfa LOZ Petra Visolajského a prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka z Univerzitnej nemocnice v Martine. Oslovili sme aj spoločnosť Unilabs, ktorá vykonáva laboratórne vyšetrenie protilátok laktózy, ktoré podľa odborníkov neexistujú. Do uzávierky podcastu sme nedostali žiadnu odpoveď. Nahrával Peter Hanák.

Niekoľko dní po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla odísť z Československa. Podporila ju matka, ktorá nástojila, aby emigrovala spolu so sestrou. Obe sestry, Viera Nováková Noy a Marta Nováková Gavorová, sa uchytili v Spojených štátoch. Stali sa známymi odborníčkami vo svojich profesiách: Viera ako fyzioterapeutka a Marta ako biochemička.  Žili bohatým spoločenským životom a v emigrácii sa mohli opierať o obrovskú súdržnosť židovskej komunity a komunity emigrantov. Aj vďaka nim získala Viera Nováková prácu v rehabilitačnom inštitúte s vynikajúcou povesťou, ktorý navštevovali politici i smotánka z Hollywoodu. A čiastočne to bolo aj vďaka tomu, že prišla z Piešťan, kúpeľov známych aj medzi lekármi v USA.

Keď si do vyhľadávača zadáte estetickú či plastickú chirurgiu, zorientovať sa v množstve ponúk môže byť pre laika nadľudský výkon. Kvalitných aj nekvalitných je na trhu neúrekom. Pýtali sme sa renomovaného lekára a súdneho znalca v oblasti plastickej chirurgie, na čo si dať pozor pri výbere a aké zásady dodržiavať, aby sme si neznetvorili telo. Niektoré zákroky sú totiž nezvratné. Počúvajte podcast TELO, prístupný po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Je teraz väčším hitom zmenšovanie pŕs či pier ako ich zväčšovanie? Koľké ženy oľutujú zákroky a dávajú sa opakovane prerábať? A aké sú riziká spojené s plastikami?Nahrávala Henrieta Hanáková. 

Nedeľňajší Oktagon 65 v pražskej O2 Aréne vyvrcholí zápasom, aký tu ešte nebol. Víťaz berie všetko - trofej pre víťaza pyramídy Tipsport Gamechanger, finančnú prémiu 300-tisíc eur i titul Oktagonu v ľahkej váhe.„Čaká ma životný zápas, jeden z najväčších v histórii Oktagonu. Víťazstvo mi môže otvoriť dvere do sveta,” vraví úradujúci šampión Slovák Ronald Paradeiser pred očakávanou odvetou proti Belgičanovi Loseneovi Keitovi. Prečo prihodil do hry aj svoj titul, hoci nemusel? Aj to prezradil v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako ovplyvnilo prípravu, že jeho trénera zadržala polícia?Ide v odvete s Keitom iba o šport alebo je to osobné?Ako mu výhra alebo prehra môže zmeniť život?Má premyslené, čo spraví s odmenou 300-tisíc eur?Čo s ním bude po nedeľňajšom finále Gamechangeru?Vníma Oktagon ako svetovú dvojku po UFC?Je náročné byť vzorom pre mladú generáciu?Aké náročne je robiť váhu počas Vianoc?

Hokejisti Slovenska majú na MS do 20 rokov v Kanade prvé tri body. Po prehre so Švédskom zdolali Švajčiarsko 2:1, nebol to najlepší výkon, no našli cestu k víťazstvu. Stále je však čo zlepšovať a stále neukázali všetko. Najbližšie čaká Slovákov duel proti Česku, v ktorom pôjde zrejme o druhé miesto v skupine a Česi budú chcieť súperovi vrátiť prehru spred roka. O skončenom aj nadchádzajúcom zápase hovorili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Magdaléna Vášáryová prijala pozvanie do podcastu Bárdy & Káčer, kde priniesla sviatočný nádych pozitívneho myslenia. Hovorila o potrebe najprv búrať, aby sme mohli budovať – a minimálne búranie, podľa jej slov, naša vláda nepochybne ovláda. Prezradila aj, čo považuje za najväčší problém strednej Európy, či aké to bolo sa priateliť s Viktorom Orbánom.Magdaléna Vášaryová označuje súčasnú dobu ako skúšku a tie môže byť pozitívne, ale čo je horšie je, že ako spoločnosť sa zbavujeme ľudí, ktorí vyčnievajú z davu a potom nás riadi podpriemer typu Machala.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.

Hokejisti Slovenska do 20 rokov majú za sebou prvý zápas na šampionáte, so Švédskom prehrali 2:5, a to ešte môžeme hodnotiť po priebehu ako dobrý výsledok. Naozajstná skúška ich ale čaká až dnes od 19.00 proti Švajčiarsku. Prehru so Švédmi a o duele so Švajčiarmi hovorili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.