Podcasty Aktuality.sk

Europoslanci tento týždeň schválili nový kabinet Ursuly von der Leyenovej. Za hlasovalo 370, proti bolo až 282 europoslancov. Odborníčka na európsku politiku Barbara Zmušková v podcaste hovorí, že staronová šéfka komisie a jej kabinet získali najslabšiu dôveru poslancov v histórii. „Budú si musieť dávať väčší pozor, aby im prechádzali niektoré hlasovania. Von der Leyenová to bude mať náročnejšie a bude mať užší manévrovací priestor," hovorí.Proti hlasovali aj europoslanci za Smer, a tak v praxi nepodporili vlastného nominanta. „Bolo to viac politické gesto. Najmä keď videli, že sa nájde väčšina," myslí si Zmušková. V podcaste budete počuť aj reakciu europoslankyne Kataríny Róth Neveďalovej (Smer-SD). Spomedzi slovenských europoslancov hlasovali za kabinet Ursuly von der Leyenovej Miriam Lexmann (KDH), Branislav Ondruš (Hlas) a všetci poslanci Progresívneho Slovenska. V podcaste budete počuť Michala Wiezika.Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Pred 31 rokmi vznikli dva samostatné štáty – Česká republika a Slovenská republika. Do podcastu Demagóg.sk prišli hostia, ktorí stoja na čele boja proti dezinformáciám v týchto krajinách. Čo je v týchto štátoch podobné a čo odlišné? Akým dezinformačným útokom čelia a je rozdiel v ich intenzite? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfeditorom Demagog.cz Janom Fridrichovským.Veronika Frankovská vysvetlila, že hoci Demagog.cz vznikol v spolupráci s Demagóg.sk, v súčasnosti neexistujú žiadne personálne ani organizačné prepojenia. „Vždy boli však tie organizácie v kontakte a podporovali sa, alebo spolupracovali na rôznych projektoch. Kooperáciu sme v posledných rokoch opäť zintenzívnili,“ dodala.Jan Fridrichovský z Demagog.cz považuje za hlavnú odlišnosť medzi českým a slovenským informačným prostredím to, akú úlohu hrajú politici na konšpiračnej scéne. „Kým na Slovensku množstvo politikov spolupracuje s rôznymi aktérmi na tejto scéne a niektorí politici aj prišli z tohto prostredia, v Česku sa politici, ktorí sú zastúpení v parlamente alebo vo vláde, takejto spolupráci vyhýbajú.“ Podľa neho sa na konšpiračnej scéne v Česku objavujú skôr mimoparlamentní politici, ktorí však nemajú taký dosah.Veľkou podobnosťou podľa Fridrichovského je to, že Telegram slúži ako zdroj pre rôzne dezinformácie a zavádzajúce správy, ktoré sa následne šíria na ďalších platformách. „Na Telegrame sú veľmi silné vyslovene československé kanály, ktoré publikujú v oboch jazykoch, a rovnako aj ich publikum pochádza z Česka aj zo Slovenska,“ vysvetlil.Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Treba si zrejme častejšie pripomínať, že koalícia sa namiesto problémov občanov najprv venovala znižovaniu trestov za korupciu.Pár čísiel proti hromade rečí. Ťažký týždeň sa pozrel na reálne výsledky politikov.

Totálne inštitúcie, ako boli kedysi detské domovy v kaštieľoch, mali vo výchove detí oveľa horšie výsledky ako profesionálne rodičovstvo. Keď si človek výmenou za plat vezme k sebe domov rómske dieťa s tramou, ašpiráciou nie je Oxford, ale aby dieťa dokázalo fungovať vo vzťahoch. Profirodičia však často čelia obrovským problémom, čo by nikto nevydržal robí len pre zisk, hovorí Viliam Gyurke, kedysi šéf detského domova a dnes garant jedného z centier pre deti a rodinu (na ktoré sa detské domovy premenovali).V októbri sme publikovali podcast Ráno Nahlas s režisérom filmu Profesionálny rodič Erikom Jasaňom. Tento film zobrazuje ženu z chudobného slovenského regiónu, ktorá si vzala domov rómske dievčatko len pre peniaze a potom robila rozdiely v prístupe k nej a k vlastnému dieťaťu. Podcast o tejto téme pobúril mnohých profesionálnych rodičov, preto sme dali priestor aj druhej strane. Viliam Gyurke z pozície šéfa detského domova rozdeľoval deti do profesionálnych rodín, kontroloval ich výchovu a v prípade problémov takéto deti aj odoberal.Ako teda funguje výchova opustených detí s tramou, psychickými či zdravotnými problémami?Podcast Ráno Nahlas moderuje Peter Hanák.

Slovenských futbalových trénerov, ktorí viedli niektorý zo zahraničných národných tímov, nie je veľa. Ak sme počítali správne, tak náš výpočet sa zastavil na čísle 13. Jedným z nich bol aj Rastislav Bôžik, v rokoch 2020-2021 reprezentačný kormidelník Mongolska.Futbalový odborník, ktorý počas svojej kariéry absolvoval angažmány v Malajzii, Spojených arabských emirátoch a spomínanom Mongolsku, prijal pozvanie do nášho pravidelného futbalového podcastu Striedame!, v ktorej ho vyspovedala naša úderka Julo a Muťo.Rastislav Bôžik vyrozprával čitateľom ŠPORT.sk svoj neobyčajný príbeh, neobišiel zážitky z ázijských pôsobísk, zaspomínal si na covidovú pandémiu v Mongolsku, vysvetlil, aké spoločenské postavenie má v krajine tréner národného futbalového tímu a poznamenal aj, že keď bol mladý, tak na Slovensku dostávali príležitosť starší tréneri a dnes, keď je starší, tak kluby angažujú mladých kormidelníkov.„Vyhrávať musíte všade. Či ste v Malajzii, alebo na dedine. Dnes už aj tam odvolávajú trénerov, keď nevyhrávajú. Či ich platia, alebo nie,“ uviedol Rastislav Bôžik v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.Moderuje Denisa Hopková.

Zamestnanci školstva dnes prišli do práce v čiernom, aby protestovali proti nesplneným sľubom vlády na zvyšovanie platov v školstve. Budú podávať výpovede ako zdravotníci? Podľa predsedu školských odborov Pavla Ondeka učiteľ zarobí približne 1700 eur v hrubom. Začínajúci pedagóg sa však musí uspokojiť s 1200 eurami v hrubom. Slovensku preto chýba takmer 2000 učiteľov. Znamená to, že v praxi telocvikári učia matematiku, a že v Bratislave sú najmenej kvalitné školy?V podcaste s Pavlom Ondekom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vláda sľúbila učiteľom zvyšovanie platov, no sľub neplní;– od 2:30 – že žiadajú automatické zvyšovanie platov pre všetkých 150 tisíc zamestnancov školstva;– po 4:00 – koľko aktuálne zarábajú učitelia a koľko by mali zarábať;– od 5:00 – prečo z nástupného platu nevyžije ani učiteľ v Prešove;– po 6:40 – či učitelia nebudú podávať výpovede tak ako lekári;– od 8:15 – či hrozí štrajk, ktorý by ochromil školy tak ako pred desiatimi rokmi;– po 10:30 – či majú školníci, kuchárky a upratovačky platy nižšie ako je minimálna mzda;– od 14:30 – či sa stáva, že by telocvikár učil matematiku;– okolo 17:00 – či sú naozaj v Bratislave menej kvalitné školy;– po 18:20 – či protestujú aj proti reforme školských osnov;– od 27:00 – do akej miery je Druckerova "nežná revolúcia vo vzdelávaní" dobre nastavená.

Je možné, že to celé dopadne zle, ale kým sa to stane, tak by človek mal urobiť všetko preto, aby sa to nestalo. Myslím si, že dnes potrebujeme pokoj a trpezlivosť, pretože toto je „Dlhá hra“ a nemôžeme čakať, že sa to nejakým zázrakom zmení, hovorí Samo Marec, autor knihy o Ficovej porážke a zúfalstve Slovenska.Človek potrebuje žiť s nejakou nádejou pretože inak to nemá žiadny zmysel a ja nechcem dávať falošné nádeje, ale snažím sa popísať Slovensko také, aké je. Tak takto charakterizuje svoju najnovšiu knihu „Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica,“ publicista a komentátor Samo Marec.Kniha je už na svete a tak je logické sa pýtať nielen na to, ako poraziť Roberta Fica, ale i na to, či je práve tento boj dnes tým kľúčovým – a prečo vlastne, no i na to, kde sa berie to zúfalstvo zo Slovenska a či je naň skutočne dôvod.„Myslím si, že dnes potrebujeme pokoj a trpezlivosť pretože toto je tzv. Dlhá hra a nemôžeme čakať, že sa to nejakým zázrakom odrazu zmení. Ste nespokojní – alebo máte strach? Dobre, tak to pretavte do niečoho konštruktívneho,“ pripomína Marec.Platia teda slová autora Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglasa Adamsa: „Nemôžeme vyhrať proti posadnutosti. Tá sa stará,my nie. Vyhráva.“ Alebo platí skôr to masarykovské: „Demokracia nie je panovanie, ale len práca, práca na zabezpečenie spravodlivosti. A, ak má naša demokracia nedostatky, musíme prekonávať tie nedostatky, nie prekonávať demokraciu.“„My sa na Slovensku veľmi často pohybujeme medzi dvomi extrémami v závislosti od toho, ako ktoré voľby dopadnú. Tie extrémy však nevyjadrujú celú pravdu o Slovensku. Existuje veľmi veľká skupina voličov v strede, ktorí idú raz na jednu stranu, potom zasa na druhú a vedia sa „dohodnúť“ s obidvomi stranami, pretože majú voľnejšie názory i postoje. Teraz ide o to, kto ich osloví a na ktorú stranu sa pohnú,“ tvrdí Marec.Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák. 

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:  Milan Olekšák, odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras, sa stal nositeľom ocenenia Biela vrana  Štyri roky, 570 dní v teréne a stovky nocí pod holým nebom. To všetko zažil slovenský fotograf a filmár Jakub Mrocek pre zachytenie života tajomnej šelmy – rysa  Vtáky sú obdarené priam zázračnou schopnosťou orientácie pri sťahovaní sa zo svojich hniezdisk na zimoviská v jeseni a rovnako tak pri návrate  Smrť patrí k životu človeka rovnako ako narodenie, no s definitívnym koncom našej pozemskej púte majú niektorí nielen emocionálny problém Ako žijú prírodné cintoríny na Slovensku? Popol alebo telo blízkeho uložia do kvetinových či lúčnych záhonov.

Energetické štítky ponúkajú jednoduchý spôsob, ako si rýchlo spočítať, akú reálnu úsporu konkrétny spotrebič prinesie. Ako sa to počíta a hlavne, oplatí sa v reálnom živote investovať do drahšieho spotrebiča, ktorý je úspornejší? Za aký čas sa taká investícia vráti? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa prepočíta spotreba na štítku na eurá.Konkrétne príklady prepočtov a za ako dlho sa pri nich investícia vráti.Ako do výpočtu vstupuje zmena ceny energie.Ktoré ďalšie faktory výhodnosť väčšej investície zvyšujú.Téme sa venujeme aj tu:Vyššia energetická trieda spotrebičov: Koľko skutočne ušetríte (+príklady a výpočty) | Aktuality.skPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Peniaze na školstvo sú, len ich nevieme čerpať, naopak vraciame ich Bruselu. Na ministerstve sú babráci, tvrdí Križo z komory učiteľov (podcast)„Keď máte zaplatiť hypotéku, nutne sa začnete zamýšľať nad tým, či vám nadšenie pre školstvo stačí“. Viktor Križo opisuje rozpoloženie jedného zamestnanca v slovenskom školstve. Popri očakávanom „čiernom piatku“, ktorý v ušiach rezonuje skôr ako black friday na krajinu zasadne aj „čierna streda“. Do čiernej sa odejú slovenské školy. Minimálne ich pedagógovia. Má ísť o prejav smútku nad smerovaním slovenského školstva. Problémom nie je opäť nič iné ako peniaze. Napriek tomu, že návrh štátneho rozpočtu počíta pre školstvo s miliardou naviac. Učitelia a ich zástupcovia upozorňujú, že aj sľubovaná jednorazová odmena vo výške osemsto eur ich neuchráni pred poklesom reálnych platov. Žiadajú minimálne desaťpercentné navýšenie tarifných platov pre všetkých v školstve a viac spravodlivosti v odmeňovaní vrámci krajiny.Na dôvody školskej „čiernej stredy“ sa pozrieme s Viktorom Križom zo Slovenskej komory učiteľov. Pohne kompetentných tichý protest? Nejde o predohru ostrého štrajku?„Školstvo nie je stále prioritou. Pre žiadnu vládu doteraz tomu tak nebolo, lebo je to dlhodobá investícia a jej výsledky sa neukážu rýchlo, až v horizonte desaťročí“, hovorí Križo. Situáciu označuje za „terminálne štádium“, keď sú nespokojní takmer všetci – od učiteľov, cez žiakov až k rodičom. Protestnou „čiernou stredou“ by radi uviedli do stavu znepokojenia aj politikov a najmä tých, ktorí sú pri moci a majú dosah na zmeny. „Vidíme, že najpálčivejšie témy nie sú premiérskou témou, aspoň ak vychádzame z jeho vyjadrení“, upozorňuje predstaviteľ Slovenskej komory učiteľov. „Stratégia a tlak by mala smerovať k premiérovi Ficovi, nie k ministrovi školstva. On nemá potrebnú silu sa za nás postaviť“, hovorí. Peniaze na školstvo podľa Križa sú, len ich nevieme na Slovensku vyčerpať. „Nestačíme sa diviť, že z plánu obnovy budeme musieť vracať Bruselu desiatky ak nie stovku miliónov eur, pretože sme neboli schopní ich minúť v našom vlastnom rezorte, dostať ich do škôl“, upozorňuje. Strácajú sa podľa neho na byrokracii. Akú máte podporu? Zachytil som, že zástupcov odborov prijal prezident, či minister školstva. A vyjadril im svoju podporu. Ale keď sa pozrieme ďalej: premiér sa zatiaľ k učiteľom nevyjadril. Počuli sme jeho iné vyjadrenia voči škole v Trenčíne, ktorá chcela zorganizovať spomienku na vraždu zo Zámockej. A rezonujú mi tiež vyjadrenie ministra vnútra Šutaja Eštoka na adresu študentov z gymnázia na Bilíkovej, ktorí na stužkovej „reflektovali“ súčasnú politickú situáciu...Čiže akú máte podporu? Keď je deklarovaná zo strany ministra školstva a prezidenta, ale premiér, ako ten, kto má hýbať témami, pre neho školstvo nie je témou.Nie, veď vidíme, že tie najpálčivejšie problémy nie sú premiérskou témou. Zdá sa, že ani zdravotníctvo nie je premiérskou témou podľa jeho vyjadrení. Áno, tá stratégia a tlak by mali smerovať práve k premiérovi a nie k ministrovi školstva, lebo ako ste spomenuli, niekoľkokrát som s ním aj sedel. Myslím si, že ak je niečo...Sedeli ste s premiérom Ficom? Nie, s ministrom školstva. Je veľmi podporný a rozumie tejto problematike. Myslím si, že máme aktuálne ministra, ktorý skutočne stojí na našej strane a podporuje nás, čo je zázrak, keďže sme mali rôznych ministrov.Ale čo to je za obraz: Na jednej strane hovorí o svojej podpore, no má silu vybojovať vaše požiadavky? Vidíme, ako fungujú mocenské vzťahy v tejto koalícii. Kto akú má silu hlasu. Takže to nie je naša starosť. Môžeme hovoriť o sile hlasu Hlasu, nakoľko minister Drucker je nominantom tejto strany. Vnímate to tak, že má silu presadiť svoju podporu vašim požiadavkám? Nemá silu, aby sa za nás mohol postaviť. Jedine tak verbálne. O to viac, keď si predstavíme, že 200 miliónov ide na rezort športu. Ide o absolútne nezmyselne minuté peniaze. Ak naviac počúvame o 30-miliónových štadiónoch pri organizácii nejakých jednorazových hier! My sa len nestíhame čudovať, keď sa nám tu predstiera, že nie sú peniaze. Z plánu obnovy budeme musieť vracať desiatky ak nie stovku miliónov eur, pretože sme ich neboli schopní minúť. Táto vláda - a rovnako predošlé - ich nevie dostať do škôl. Stratia sa proste na byrokracii. Znamená to, že na ministerstve školstva nie sú ľudia, ktorí vedia „sprocesovať“ peniaze, ktoré máme k dispozícii?Presne tak. Čo to je za vysvedčenie? Ak máme takýchto úradníkov, mali by ísť odtiaľ preč?Ministra sme na to upozornili. Že sú tam osoby, ktoré nevedia pomaly za pol roka sprocesovať jeden papier. Je tam proste taký ten úradnícky duch. O ktorých odboroch rezortu školstva takto hovoríte? Napríklad o odbore stredných škôl, o odbore pedagogických odborných zamestnancov. S viacerými odbormi sme v napätí.Čiže to sú ľudia, zodpovední za to, že peniaze z plánu obnovy nemôžu ísť ďalej?Stalo sa napríklad, že peniaze na vzdelávanie uči

Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov (z dielne poslanca SNS) príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rok 2024 charakterizujú rekordné teploty, prehrievajúce sa oceány aj extrémne poveternostné javy, ktoré zdôraznili naliehavosť prijatia klimatických opatrení. Klimatická konferencia OSN, ktorá sa konala už po 29. raz, vstupuje do kľúčového roka, kedy je nevyhnutné dohodnúť sa na novom balíčku financovania opatrení na ochranu klímy. Práve financovanie je kľúčovým pilierom globálnej spolupráce v boji proti klimatickým zmenám a je základným prvkom Parížskej dohody.Konferencia COP29 tak bola príležitosťou na dosiahnutie odvážneho pokroku v oblasti klimatických opatrení a financovania. Čo sa podarilo a čo nás čaká nám v podcaste Ekocaste povedal Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?Na ktoré konkrétne témy by mali organizácie klásť najväčší dôraz v súvislosti s ochranou životného prostredia v roku 2025?Máš od slovenských predstaviteľov, ktorí sa zúčastnili COP29, očakávania? Čo by mali presadzovať?Na čo by sa mala zamerať konferencia COP30, ktorá sa uskutoční v brazílskom Beléme?

Naše pozvanie už po druhý raz prijal astrofotograf Tomáš Slovinský, ktorého fotky NASA už niekoľkokrát určila za Astronomy Picture of the Day. Ako sa pozoruje polárna žiara, kde a kedy bude v Španielsku zatmenie slnka spolu s Perseidmi, ako sa pod Tatrami cestuje za kométou tak, aby sadla nad Lomničák, ako sa bookuje ubytovanie v pásme totality a mnoho ďalšieho nám Tomáš prezradil počas výživnej trištvrťhodinky.Ak dopočúvate do konca, môžete súťažiť o jeden z dvoch podpísaných kalendárov na rok 2025!V 82. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v čom je zatmenie odlišné na obzore a v nadhlavníku,čo je to protisvit,na aké nebeské úkazy sa môžeme tešiť budúci rok,ktorý meteorický roj by mal byť v 2025 bohatší ako Perseidy,a kam sa v Európe cestuje za polárnou žiarou.O astrofotografii a cestovaní za ňou sa v 82. epizóde Slnečnej zostavy s Tomášom Slovinským rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/snRih4d/cestuje-po-svete-a-foti-zatmenia-polarne-ziary-a-komety-tomas-slovinsky-podcast-slnecna-zostava/ Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

Návrat späť k ligovým záležitostiam po reprezentačnej prestávke a kolo rozdelené do troch dní, keďže sa začalo už jedným z dvoch veľkých šlágrov v Košiciach, kam pricestoval majstrovský ŠK Slovan Bratislava.Gólové hody pod Urpínom, triumf nováčika pod Čebraťom, upevnenie si druhého miesta „šošonmi“ a koniec španielskej misie na Žitnom ostrove po strate kompletne všetkých bodov s Michalovcami, ktoré sa dočkali triumfu na pôde DAC po dlhých 19 rokoch.Aj to prinieslo kompletné 15. kolo slovenskej futbalovej Niké ligy, v ktorom takisto výrazne na seba upozornil útočník Banskej Bystrice Martin Rymarenko, keď zaznamenal svoj premiérový ligový hetrik.Víkendové kolo prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 15. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým trénerom a odborníkom Otom Brunegrafom.

Digitalizácia posúva vpred každého, kto sa rozhodne spoznať ju. Podľa európskeho indikátora pre hodnotenie digitalizácie Digital Economy and Society Index Slovensko za rok 2022 zaostáva za priemerom EÚ.Podiel ľudí so základnými alebo vyššími digitálnymi zručnosťami je nižší ako priemer EÚ a rovnako tak čelíme výzvam v otázkach investícií do digitálnych zručností či zlepšovaní digitálnych verejných služieb. Špeciálne IT sektor v budúcnosti ohrozuje umelá inteligencia, ktorá viaceré profesie nahradí.Mário Lelovský je odborník so širokými skúsenosťami v oblasti informatizácie a digitálnych zručností na Slovensku. Svoje vedomosti a skúsenosti využíva na zlepšenie slovenského vzdelávacieho systému a podporu digitálnej ekonomiky. Je jedným zo spoluzakladateľov a zároveň aj predsedom Digitálnej koalície, organizácie zameranej na podporu digitálnych inovácií a vzdelávania.V rozhovore sme sa porozprávali o aktuálnej situácii na slovenskom trhu práce, o problémoch a výzvach, ktoré čaká IT sektor, o projekte Digitálny radca aj o tom, ako umelá inteligencia môže v budúcnosti ovplyvniť zamestnanosť a pracovný trh.

Predčasné voľby vôbec nemusia byť reálne, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho sa Huliak úplne nehodí do Republiky a preto si bude musieť zvážiť, či mu vyhovujú predčasné voľby.V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete:Od 1. minúty – prečo Robert Fico zmienil predčasné voľby;03:30 – čo bude s huliakovcami;05:30 – či je politická situácia udržateľná;10:00 – či bude chcieť Smer vládnuť s Republikou;13:00 – či Putin blafuje, keď sa vyhráža;19:30 – postoj Západu po tisícoch dňoch vojny;23:15 – ako môže konflikt na Ukrajine ovplyvniť D. Trump;36:15 – či príde k povoleniu použitia rakiet dlhéhu doletu aj mimo Kurskej oblasti;37:00 – o jeho ceste na Ukrajinu;44:50 – a o návšteve školy v Jahidnom, kde Rusi väznili 350 Ukrajincov;48:49 – čo si odnáša zo svojej cesty.

Liečba rakoviny nemá u nás takú prioritu akú by mala mať a kvalita liečby je podmienená i regionálne, hovorí Hlavný odborník pre klinickú onkológiu Michal Mego. Problém sú i moderné lieky. Z hľadiska ich dostupnosti má pacient s rakovinou väčšiu šancu na vyliečenie v Prahe, než v Bratislave. Prečo u nás zbytočne umierajú ľudia s diagnózou rakoviny a ako to zmeniť?Rakovina, to slovo ešte pred pár desiatkami rokov znamenalo prakticky istý rozsudok smrti. Dnes to tak už nie je pretože pokrok v liečbe dosiahol až neuveriteľné parametre, zlomiť jej moc sa však doteraz medicíne nedarí. Onkologické ochorenia tak zostávajú druhou najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov a Slovensko v rámci Európskej únie figuruje na popredných priečkach v úmrtnosti na nádorové ochorenia.Navyše, Slovensko má najmenej moderných inovatívnych liekov na liečbu rakoviny v rámci krajín V4 a tak sa voľba doslova "medzi životom a smrťou" na nádorové ochorenia neraz stávajú pre mnohých i finančne nedostupné. Výsledkom je záplava zbierok, v ktorých sa –namiesto poisťovní, skladáme na liečbu našich blížnych a napokon i mnohé úplne zbytočné úmrtia.„Oproti Čechom, Maďarom či Poliakom v dostupnosti moderných liekov na rakovinu zaostávame a keďže sme súčasťou Stredoeurópskeho regiónu, tak by sme ani v tomto nemali negatívne vyčnievať,“ tvrdí onkológ Mego. Podľa neho je našim problémom nielen príliš dlhá cesta pacienta k špičkovej modernej liečbe, ale i nedostupnosť inovatívnych liekov či dostupnosť kvalitnej operatívnej či podpornej liečby.Zároveň náš Hlavný odborník pre klinickú onkológiu pripomína, že do veľkej miery je to aj o nás samých, presnejšie je to i o našom životnom štýle.„Na Slovensku dominujú rakoviny hrubého čreva a pankreasu, za čo zodpovedá predovšetkým životný štýl a strava a ak by sme zmenili tieto faktory a zapojili by sme sa aj do skríningového programu – teda preventívnych kolonoskopií, tak pokles úmrtnosti by mohol byť ozaj značný,“ hovorí Michal Mego.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s prednostom Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu Michalom Megom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pochopiť aktuálnu situáciu na trhu európskej a slovenskej ekonomiky sa môže zdať byť náročné, no s odborníkom je možné spoznať aj tajomstvá skryté za číslami a tabuľkami.Spolu s Michalom Lehutom, makroanalytikom VÚB banky, sme sa pozreli na témy ako európska ekonomika a úrokové sadzby, pomalý rast, ceny energií či geopolitické napätie.Samostatnou kapitolou je Slovensko, trendy v zamestnanosti a v mzdách či balíček opatrení na rok 2025.

Organizoval revolúciu medikov, dnes participuje na revolte lekárov. Viedol kliniku v Španielsku, pred časom sa vrátil a na Slovensku robí aj svetovú vedu. Je známy unikátnymi operáciami detí ešte pred pôrodom a teda v tele matky. Napriek profesným úspechom konštatuje, že situácia v zdravotníctve je katastrofálna . Problém vidí paradoxne nie v nedostatku peňazí v systéme, ale že sa tratia. Napriek tomu, že nie je odborovo organizovaný, sám podal výpoveď. Hovorí, že preto, aby poukázal na stav, v akom zdravotníctvo je. Minister zdravotníctva Kamil Šaško najnovšie tvrdí, že po predstavení svojho plánu väčšina lekárov výpoveď stiahne. 

V rozhovore so znalcom cestnej dopravy si pripomenieme, ako sa správať pri menších aj vážnejších nehodách. Okrem toho objasňujeme, čo je nové v tuneli Višňové a dozvieme sa finalistov ankety Európske auto roka 2025. Určite si hovoríte, že viete, čo robiť pri nehode a nepotrebujete už žiadne informácie. Keď sa však stanete účastníkom dopravnej nehody, nemusíte vždy reagovať chladnokrvne a s jasnou hlavou, preto je fajn si niektoré informácie pripomenúť. V 136. epizóde podcastu Autobazar.EU s Ďurom Sabom je hosťom znalec cestnej dopravy Ing. Bc. Milan Holéci. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Čítanie môže byť cestou k budovaniu lepšej krajiny, tvrdia manželia Meškovci. Aj preto cez združenie Krajina čitateľov posielajú knihy do škôl, nemocníc aj rodinám z chudobných pomerov. Žiadosti o podporu dostávajú denne, a tak si museli nastaviť jasnú stratégiu pomáhania. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Martinus patrí na slovenskom knižnom trhu k špičke. Andrea a Michal Meškovci však hovoria, že podnikanie pre nich nie je primárne zamerané na zisk. Vidia v ňom príležitosť na sebarealizáciu a vytváranie hodnôt. „Firma potrebuje vytvárať zisk, aby bola udržateľná a zdravá. Mám rád ten krásny citát – že zisk pre firmu je ako dych pre človeka. Je absolútne nevyhnutný, ale nežiješ kvôli tomu, aby si dýchal,“ vysvetľuje Michal Meško hodnotové podnikanie.Podľa Andrey Meškovej nemusí pomoc spočívať len v poslaní peňazí. Niekedy stačí venovať inému človeku pozornosť, čas alebo svoju energiu. „Každý máme iné možnosti. Keď teraz pomôžem, neznamená to, že sa zaviažem celý život pomáhať rovnakou sumou. Vždy si môžem dovoliť niečo, čo je v mojich silách, a spraviť pomoc udržateľnou,“ vraví aktuálna CEO Martinusu.  V podcaste sa dozviete ·      prečo manželia Meškovci založili občianske združenie Krajina čitateľov, ·      ako jedna študentská prednáška priniesla úspešný projekt Anjelské drobné, ·      kam Michal posiela honoráre za vystúpenia na konferenciách, ·      prečo chodí Andrea na Vianoce do skladu, ·      čo majú orechy a uhorky spoločné s filantropiou. Kto sú Andrea a Michal Meškovci? Michal Meško je spoluzakladateľom kníhkupectva Martinus. K bratom Santusovcom sa pridal ešte ako študent. Od roku 2007 až donedávna bol vo firme CEO, momentálne má sabatikal. Andrea Mešková zakladala martinusácke kníhkaviarne Foxford, neskôr viedla HR a aktuálne prevzala po Michalovi CEO žezlo. Impact Talks  V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Smeruje Slovensko cestou Maďarska? Aktuality sk sa spolu s maďarskými, českými a poľskými novinármi pozreli na to, ako sa politický postup maďarského premiéra Viktora Orbána šíri do okolitých krajín a ako sa ňou inšpirujú politici - a to vrátane slovenského premiéra. Jeden z autorov analýzy, novinár Peter Hanák, v podcaste približuje, že Robert Fico by chcel ísť cestou maďarského lídra, ale až tak sa mu to nedarí.Novinári z krajín V4 urobili širokú analýzu toho, čo maďarský premiér Viktor Orbán robí vo svojom politickom systéme od roku 2010, kedy sa dostal znova k moci. „Maďarskí novinári nám rozpísali, čo orbanizácia znamená. Netreba ju vnímať len cez orbanizáciu médií, pretože tým Viktor Orbán začal. No pokračoval v právnom systéme a ďalších oblastiach," približuje Peter Hanák s tým, že porovnávali čo sa v týchto oblastiach podarilo dosiahnuť vládam na Slovensku a v Česku a aj v Poľsku.V rozhovore tiež približuje, ako je Viktor Orbán veľkým vzorom pre rôznych autoritárskych lídrov pre politikov, ktorí chcú vládnuť autoritársky. „Vidíme to aj na tom, že má úspech v zahraničí. Sám seba sa snaží vykresľovať ako nejakého lídra krajnej pravice, až politického génia. A darí sa mu to, pretože Donald Trump pred voľbami povedal, že Orbán je pre neho inšpiratívny líder," dodáva Hanák s tým, že aj to bolo cieľom analýzy - zistiť do akej miery sa Andrej Babiš, Jarosław Kaczyński a Robert Fico inšpirujú práve Orbánom.V rozhovore si budete tiež môcť vypočuť, čo bol výsledok analýzy a či dochádza k orbanizácii Slovenska.Moderuje Denisa Hopková.

Pavel Záleský patril v komunistickom Československu k malej skupine ľudí, ktorá našla odvahu vzdorovať totalitnému režimu. K disentu ho v osemdesiatych rokoch priviedla kresťanská viera. Zaujímala ho duchovná literatúra, ktorú ale obmedzovala normalizačná cenzúra. Cirkvi totiž nesmeli skoro nič vydávať. Záleský takúto literatúru samizdatovo rozmnožoval a riskantne distribuoval, čím riskoval možno už nie svoj život, ale nevyhol sa krutým perzekúciám. Dňa 17 novembra 2024 sa stal jedným z laureátov Ceny pamäti národa.

Do Bratislavy prišla v 19-tich a odvtedy zaujímala najmä bulvárne plátky, ktoré riešili ako vyzerá. Silvia sa popritom stihla vrhnúť na štúdium dvoch vysokých škôl a k vzdelaniu dnes vedie aj svojho syna Alexandra. Odjakživa mala rada pekné veci a ako sama hovorí, ženy by sa mali o seba starať v takej miere, aby boli najmä ony so sebou spokojné.Po odomknutí sa dozviete:– čo Silviu viedlo ku kozmetickým úpravám na svojom tele,–prečo sa rozhodla, že si dá zmenšiť pery,– prečo dáva na prvé miesto vzdelanie,– čomu sa venuje dnes a či plánuje návrat do šoubiznisu.

Pre Čínu je kľúčovým strategickým cieľom smerom k Európe dosiahnutie toho, aby európske štáty oslabili svoje vzťahy s USA, aby bol oslabený transatlantický zväzok. V tomto kontexte môžeme vidieť aj väčšie snahy Číny byť aktívnou v informačnom prostredí. Apeluje na EÚ, aby nenasledovala postoj USA, ktorý je viac konfrontačný, ale naopak, aby európske štáty ďalej s Čínou kooperovali. To nazýva ako vzájomne výhodné ekonomické vzťahy.Odkedy sa Čína usiluje o zvýšenie svojho vplyvu vo východnej Európe a čo priniesla jej iniciatíva 16 + 1? Prečo je pre Čínu náš región zaujímavý a v akých oblastiach presadzuje investície? Do akej miery sa jej rétorika zameriava na pozitívny obraz vlastného štátu? Aký dosah majú naratívy prezentované vládnymi médiami či ambasádami a nakoľko ich pomáhajú zvyšovať miestni politici?Čo v praxi znamená strategické partnerstvo s Čínou a aké rizikové aspekty môže mať? Ako Čínu vníma NATO a nakoľko zohľadňuje jej geopolitické záujmy? Čo sa v tomto zmysle zmenilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu? Ako môže Čína profitovať zo zapojenia sa do mierových rokovaní a povojnového usporiadania? Môžu vzťah NATO s Čínou ovplyvniť politické zmeny v USA?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcim pražskej kancelárie Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Filipom Šebokom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Lekárski odborári podľa nej riešia záujmy nemocničných lekárov a ak by im ministerstvo vo všetkom vyhovelo, doplatia na to iní aktéri v systéme zdravotníctva – napríklad pacienti v ambulanciách. Hovorí to v rozhovore prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, a v minulosti aj šéfka komory sestier, Mária Lévyová. Kultúru korupcie v zdravotníctve máme podľa nej v sebe. V podcaste s Máriou Lévyovou sa dozviete:– od 1. minúty – že pacient nesmie byť rukojemníkom lekárskych výpovedí;– po 2:30 – ako pacienti nevidia výsledky predchádzajúcich lekárskych protestov;– od 6:18 – že búchať po stole je systém trucovitého dieťaťa a požiadavky LOZ by pomohli až o 10 rokov;– po 8:00 – ako na Slovensku nemáme nedostatok lekárov;– od 12:30 – či by splnenie podmienok lekárov nakoniec zaplatili pacienti;– po 14:00 – či je pravda, že v zdravotníctve sa peniaze strácajú do rúk najbohatších súkromníkov;– od 17:00 – že nový minister Kamil Šaško chce vyhovieť každému, ale nedá sa to zo dňa na deň;– okolo 19:00 – že sestry si zaslúžia zvýšenie platov, lebo ich chýba 15-tisíc;– po 20:00 – či sú na Slovensku ľudia, ktorí pre nedostatok peňazí radšej nejdú k lekárovi;– od 25:00 – ako v Česku majú na rovnaký počet poistencov o miliardu viac;– po 26:00 – prečo naďalej budeme mať plesne v nemocniciach;– od 27:30 – či je v našom zdravotníctve stále bežná korupcia;– po 31:00 – že pacienti sa nesťažujú na úplatky, ale sťažujú sa na poplatky;– od 33:00 – že korupciu máme v sebe,– po 36:00 – či by vyhovieť požiadavkám LOZ bolo ako uprednostniť jedno dieťa z rodiny.

Na slovenskú spolitickú realitu sa Petra Bárdyho and Rastislava Káčera pýtali predseda Kolegia Paměti národa Jan Dobrovský a komentátor Jindřich Šídlo. Pozrite si stretnutie dvoch bratských podcastov, Bárdy & Káčer a Pamět národa.Česi sa len s údivom pozerajú na to, čo sa na Slovensku deje? Náš europoslanec šiel do Mosky obdivovať výrobu pračiek a premiér rečnil v propagandistickej televízii, v ktorej ešte rok dozadu priali rakety na naše hlavy.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Za dobrú správu o nedražejúcej elektrine zaplatia niektorí dodávatelia až krachom, na konci nemusí byť spokojný občan, tvrdí exminister hospodárstva Karel Hirman.Dobrá správa, ktorá dobrou nemusí zostať? Premiér s ministerkou hospodárstva v stredu oznámili, že elektrina pre domácnosti v budúcom roku nezdražie. Naopak, ľudia majú rátať aj s úsporami. Dôvodom je fakt, že vláda sa podľa kompetentných dohodla so Slovenskými elektrárňami. Výmenou má byť záväzok, že elektrárňam na konkrétny čas nezmení dnešné nastavenie daní či iných regulácií. Dohoda predpokladá, že štvrtý kabinet Roberta Fica pôjde podľa memoranda, ktoré dohodol ešte kabinet Eduarda Hegera. Jeho minister hospodárstva Karel Hirman však hovorí, že aktuálna dohoda má jeden problém a rovnako jeden otáznik, ktoré môžu ohlásenú dobrú správu vytrieť. Naviac – hovorí o „surfe“ na vlne k predčasným voľbám. „Umelo udržiavané ceny elektriny a plynu sú Ficovovým surfom na vlne predčasných volieb“, tvrdí.Nahrával Jaroslav Barborák. 

Robert Fico si už dovoľuje s kamennou tvárou vyhlasovať aj to, že na riešenie problémov občanov on veru nemá čas.Jeden nemá čas na riešenie problémov občanov Slovenska, druhý sa venuje laserovým zákrokom a tretiemu vraj chýbajú peniaze na kamery, ktoré by sa zišli, hoci sa chystá vyhodiť milióny na „sliedenie“, ktoré netreba. Aspoňže humor zlikvidovať nezvládnu. Pozrite si nový Ťažký týždeň.

Vo svete sledujeme úbytok demokracie a klesá aj jej kvalita. Prečo je to tak a ako dnes fungujú autokrati? V podcaste odpovedá odborník na autokratické režimy. „Často zabúdame, že to nie je dopredu rozhodnutý proces. Nefunguje to tak, že politik si povie budem autokrat a stane sa to. Je to vždy o ostatných aktéroch v tom politickom systéme," vysvetľuje.Autokrati vždy útočia na mimovládne organizácie, média a opozíciu, vysvetľuje v podcaste odborník na autokratické režimy a tiež politológ z Univerzity Karlovej v Prahe Jaroslav Bílek. Približuje tiež, ako si autokrati vyberajú spôsoby manipulácie volieb.„Mňa napríklad v posledných rokoch veľmi zaujímalo a snažil som sa to aj vysvetliť, ako diktátori uvažujú a ako sa rozhodujú medzi tým, ako budú voľby manipulovať. V dnešnej dobe majú totiž veľmi širokú paletu nástrojov, ktoré môžu použiť. No nemôžu použiť všetky dostupné podoby volebnej manipulácie naraz," približuje v podcaste Bílek, ktorý sa tiež špecializuje na na volebnú manipuláciu a armádne puče.Podľa odborníka môže autokratom vo svete pomôcť výhra Donalda Trumpa. „Ak by sa Spojené štáty rozhodli viac izolovať, tak to rozhodne povedie k tomu, že si rôzni autokrati všade po svete budú viac dovoľovať. Budú vedieť, že im nikto neklepne po prstoch."Témou rozhovoru je aj kam smeruje Slovensko a kroky vlády Roberta Fica. „Je zjavné, že Robert Fico prekonal obrat a je oveľa ostrejší. A tiež záleží na tom, akými ľuďmi sa sa obklopuje. Keď sa pozriete na jeho dnešných spolupracovníkov, tak to tiež ovplyvňuje kultúru. Keď si vezmete, s kým dnes vládne, tak to sú často naozaj zvláštne postavy. A určite sú na Slovensku ľudia, ktorí by vutoritárskom režime chceli vládnuť a neskrývajú to," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Hoci má len 25 rokov, Slovensko reprezentoval už na štyroch majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Stabilnou súčasťou nášho národného tímu je posledné štyri roky, počas ktorých si vybudoval u fanúšikov dobré meno. S povesťou zodpovedného obrancu patrí Michal Ivan medzi najvyťažovanejších hráčov aj v českom Liberci. Ani v jednom zápase aktuálnej sezóny nehral menej ako 21 minút, jeho osobným maximom je čas 32:22.Približne rovnaký čas strávil aj v našom „horúcom“ kresle, do ktorého ho posadila naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Michal Ivan sa rozhovoril o svojej účasti na svetových šampionátoch, priznal sa k prezývke slovenský Andres Ambühl, neobišiel ani šancu na NHL, hoci nebol draftovaný, porovnal podmienky v extraligovom Zvolene s českým Libercom a okrem iného rozobral aj to, aké je to brániť 50-ročného Jaromíra Jágra.„V juniorke som si hovoril, že je škoda, že už nebudem mať šancu hrať proti Jágrovi. Keď som sa s ním prvýkrát stretol v Pardubiciach, tak musím priznať, že nebolo vôbec ľahké zobrať mu puk. Niekedy až nemožné. Je to hora svalov a keď si puk zakryje tým veľkým zadkom, tak nemám šancu. Rýchlostne už možno nie je taký, ako keď bol mladší, ale ruky a hlavu mu nikto nezobral,“ uviedol Michal Ivan v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aj ten najlepší antivírus či firewall je zbytočný, pokiaľ sa útočník dostane do vnútra firmy, či sa dokonca prihlási údajmi zamestnanca a vystupuje ako on. Ako navrhnúť bezpečnosť tak, aby sa škody dali minimalizovať ešte aj v takomto prípade?Riešením je navrhnúť celý systém s predpokladom, že doň už niekto prenikol. Hovorí sa tomu aj bezpečnostný model zero trust. Ako funguje, na čo všetko pri ňom treba myslieť a čo obnáša prechod naň, v podcaste SHARE vysvetlí šéf technologickej bezpečnosti Slovak Telekomu a T-Mobile Česká republika Tomáš Masný. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom spočíva bezpečnostná filozofia zero trust.Voči komu sa má zero trust uplatňovať? Alebo voči každému?Koľko prechod na zero trust trvá a stojí.Ide skôr o nástroje, alebo filozofiu?Ktorý je úplne prvý krok, aký môže spraviť každý a hneď.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Koalícia vysiela všetkými možnými smermi odkaz: občan, zvykaj si!Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková vysvetlila Jurajovi Kemkovi, ako „naši ľudia“ naložili s podnetom na ministra Matúša Šutaja Eštoka.

Černákovci mali Poprad príliš blízko. Miestni bossovia spod Tatier Milan Reichel a Ondrej Žemba sa nezhodli v tom, či by si do mesta mali pustiť košickú mafiu a SIS. Reichel bol kamarát s Košičanmi ak černákovcami. A zrejme práve preto sa v jeho hoteli odohrala jedna z najbrutálnejších vrážd slovenského podsvetia. Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše. Dnes sa pozrieme na to, či mohli existovať aj mafiáni, ktorí odmietali vraždiť. Na čom zarobili veľké peniaze? A ako sa na nich pozerali bežní obyvatelia podtatranského regiónu? V ôsmej epizóde Mafiánskeho štátu vystupujú až štyria novinári, ktorí sa tejto problematike venujú alebo v minulosti venovali: Arpád Soltész, ktorý bol v 90. rokoch investigatívnym novinárom na východe Slovenska; autor knihy Slovenská mafia Ján Petrovič, novinár so zameraním na mafiu Ivan Mego a regionálny reportér Aktualít v Poprade Marek Nemec, ktorý popradských mafiánov vídal v posilňovni. Autorom scenára a hlasom podcastu je Peter Hanák. Do tejto epizódy sme oslovili aj Milana Reichela. Najprv nám rozhovor prisľúbil, no potom ho zrušil.

„Mám pocit, že pri moci máme ľudí, ktorí si riešia osobné traumy. Je neskutočné, že niečo také vôbec pripustíme a nie sme v uliciach“, hovorí Milan Olekšák, odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras a čerstvý nositeľ ocenenie Biela vrana.Národný park Slovenský kras previedol náročným procesom zonácie, na jeho konci so štvrtinou územia v kategórii bezzásahová a teda viac chránená a ponechaná zákonom prírody. Do života uviedol reformu národných parkov.Keď od neho z ministerstva žiadali prepúšťať aj potrebných ľudí z terénu, nezakryte poukázal, kde by sa malo začať šetriť už v samotnom rezorte – na troch štátnych tajomníkoch: Kuffovcov junior a senior a Gabriele Matečnej. Nenasledovalo nič iné, ako jeho odvolanie. Ministerským prostredím, ktoré neváhalo za šéfa iného národného parku vymenovať pytliaka!Rada Bielej vrany v tom zhliadla „odvážny občiansky čin“ „vzácneho človeka, ktorý bráni pravdu, spravodlivosť a verejný záujem“. A k to ním je? Odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák. Dnešné RánoNahlas tak bude aj o občianskej odvahe voči reprezentantom štátu paradoxne aj 35 rokov od Nežnej revolúcie. Čo vám to napadlo pri požiadavke racionalizovať či šetriť prepúšťaním upozorniť rovno na nadstav v štátnej správe rovno na pozíciách štátnych tajomníkov v rezorte životného prostredia?Príde mi to úplne logické. Myslel som, že ide o spravodlivý hnev. Čiže nie hnev, ale logika…Ak niekto vo výkonnej moci príde s tézou, že je potrebné šetrenie v rámci služieb štátu a týka sa to aj ochrany prírody, je logické, že začne od seba. Mne to príde úplne logické, pretože politici, ktorí vykonávajú výkonnú moc, slúžia všetkým občanom a mali by ísť príkladom. To znamená naozaj ten šok z tretieho štátneho tajomníka, pretože nejde len o štátneho tajomníka. Ten štátny tajomník má okolo seba celý tím ľudí. Príde mi to úplne logické, treba začať od vrchu, nie zospodu.Vy ste teda odmietli prepustiť ľudí, ktorých ste potrebovali.Áno. V Slovenskom krase sa to ešte prekrývalo s tým, že sme riešili práve delimitáciu majetku od štátnych lesov, kde som mal práve naopak povinnosť delimitovať pracovníkov štátnych lesov. Čiže navyšovať personál. Chýbala mi tam diskusia medzi ministerstvom a národným parkom, aby sa zdôvodnilo, prečo.Nevhodná mi prišla aj forma komunikácie. Veď každé prepúšťanie je zásah do života pracovníkov, predsa musí mať zdôvodnenie. Naviac má právny rámec i procesnú formu. Nerobí sa to proste spôsobom, že pošlem vám elektronickú požiadavku a vy ju splníte.Čiže, ak tu bola požiadavka prepustiť tých, ktorých bolo málo, vy ste upozornili na miesto, kde ich bolo veľa. A rovno na rezort a troch štátnych tajomníkov v obsadení Kufovci senior a junior a Gabriela Matečná. Ako sa vám prijímala požiadavka prepúšťať z prostredia, ktoré napríklad nominovalo na post šéfa Tanapu pytliaka?Tá kauza úplne presne definuje súčasné vedenie ministerstva životného prostredia a aj súčasnú personálnu situáciu na ministerstve. Jednoducho, ani teraz z pozície občana, ani ako riaditeľ, tam nevidím potrebu riešiť veci odborne. Neodborné riešenie, ktoré bolo na začiatku, pokračuje aj do týchto dní.Ilustrácia? Nevnímal som ani ako občan, ani ako zamestnanec Národného parku, okrem samotného programového vyhlásenia vlády, snahu riešiť nejaký reálny cieľ verejného záujmu. A to nielen v ochrane prírody, ale ani v oblasti ovzdušia, ochrany pôdy alebo čohokoľvek iného. Hej. Už v samotnom nastavení fungovania ministerstva od začiatku nevidím snahu riešiť verejný záujem.(...)Hovoríte teda, že má zmysel, aby ľudia zostávali aj v inštitúciách, ktoré nie sú riadené optimálne, aby tam prinášali svoj odborný vhľad a držali ich, hej?Som o tom presvedčený. Pretože nie je možné vymeniť každého jedného človeka, to určite nie. Treba, aby v organizáciách štátu fungovala aj nejaká historická pamäť. Čas ukáže, či to bolo správne.Vrátite sa do výkonných funkcií Národného parku Slovenský kras? Uvidíme, nie som veštec. Ale som pripravený pracovať pre slovenskú prírodu aj v budúcnosti. 

Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák. 

ChatGPT pridal dlhoočakávanú funkciu vyhľadávania na internete. Pridal sa tak k nástrojom, ktoré mali túto schopnosť už dlhšie, ako sú AI riešenia od Microsoftu, Google či nástroj Perplexity.O tom, či je to definitívny koniec „googlenia“, začiatok oveľa dlhšieho procesu alebo či to náhodou nakoniec nebude slepá ulička využitia AI sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktoré známe nástroje umelej inteligencie už dnes obsahujú vyhľadávanie.Ako sa líši vyhľadávanie cez ChatGPT či Perplexity od bežného „googlenia“.Dá sa výsledkom vyhľadávania s pomocou AI veriť?Čo je ich hlavný nedostatok hneď po spoľahlivosti výsledkov?Téme sa venujeme aj tu:Vyzývajú Google na priamy súboj: OpenAI predstavil vlastný webový vyhľadávačZ AI vyhľadávačov ešte môže byť veľké nešťastiePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Týždeň sa s týždňom stretol a Politikár je tu opäť. Myslíte si, že voliči vládnych strán si už kladú otázku, v čom konkrétne sa zlepšil ich život?Stáva sa zo Slovenska krajina, kde má policajná brutalita svoje miesto a platí vôbec právo na spravodlivosť pre všetkých, keď ministerka kultúry vyčlení z dotačných schém celú jednu skupinu obyvateľstva?Z vážnych tém si v štúdiu budú robiť žarty stand-up komici Silných rečí Šimon Ferst a Vladimír Mikuláš, lebo jediné, čo nám zostáva, je smiech.V podcaste sa dozviete:v čom je na mieste dvojitý meter poslancov;ako si budeme aj naďalej uťahovať opasky;prečo už netreba riešiť školstvo;s kým má Slovensko historicky najlepší vzťah;kauza petície proti ministerke kultúry má rozuzlenie;radíme: Ako a s čím sa prihlásiť do kultúrnych komisií;čo nám ukázali kauzy policajnej brutality.

Policajti čelia veľkému tlaku, frustrácii z nadčasov, ale prežívajú aj osobné či rodinné problémy. Psychické zdravie nesmie byť tabu téma naprieč celým policajným zborom, inak nepomôžu posilnené kapacity psychológov či terapeutov, hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra.V rozhovore s odborníkom na bezpečnosť sa dozviete:01:00 – či by sa cítil bezpečne v rukách akéhokoľvek slovenského policajta;02:00 – ako policajná brutalita súvisí so zmenou Trestného zákona;03:30 – prečo nie je podstatné, či bola obeť policajného násilia človekom bez domova;05:30 – či by mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť;09:00 – ako mal postupovať mladší policajt, ktorý bol svedkom bitky v Košiciach;11:30 – prečo sú najnovšie dva prípady úmrtí po zásahu policajtov iné od toho košického;14:00 – ako zlyháva komunikácia Ľubomíra Soláka a Matúša Šutaja Eštoka;16:00 – že násilie treba odsúdiť hneď a nemôže sa čakať do skončenia vyšetrovania;18:45 – prečo mnohí policajti nedokážu odsúdiť agresiu vo vlastných radoch;20:00 – ako žalostný stav v polícii nie je len vecou aktuálneho vedenia a problém pretrváva roky;22:00 – že hliadok je málo a policajti si vyberajú, ktorý prípad riešia skôr;23:30 – prečo mnohé samosprávy chcú znížiť alebo zrušiť obecnú políciu;25:40 – ak je málo policajtov, nie je priestor ani na riadne preškoľovania;28:15 – že psychické zdravie nemôže byť v policajnom zbore tabu téma;30:30 – ako kamery na uniformách môžu pomáhať policajtom aj občanom;36:45 – prečo kamery v školách môžu pomôcť, ale bombové hrozby neodvrátia;39:00 – prečo Česko pri bombových vyhrážkach otvorene hovorí o ruskej hybridnej vojne a Slovensko odpovede nekomunikuje.

Podpora kvalitnej žurnalistiky je cestou, ako vytlačiť dezinfoscénu a jej tvorcov na perifériu, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. „Ukazuje, že súčasná regulácia sociálnych sietí je iba akousi náplasťou na gangrénu dezinformácií. Musíme ísť oveľa ďalej v boji proti dezinformáciám na online platformách“, hovorí. Dodáva, že nepôjdeme cestou zákazov zlého, ale podporou dobrého. A teda nie rušením dezinformátorov, ale podporou žurnalistiky, ktorá postupuje podľa najprísnejších štandardov tejto profesie. Právo na spoľahlivé informácie ako protiváha na deštruktívne schopnosti dezinformácií. Právo môcť sa spoľahnúť na to, že ponúkané informačné toky nezavádzajú, je len ďalší krok k dôvere, ktorá je nevyhnutá na pokojné a spokojné spolužitie spoločenstiev a spoločností v štátoch. A štátov medzi sebou. Toto právo na spoľahlivé informácie je už vyše týždňa v platnosti v legislatíve Európskej únie. A Únia ho teraz žiada pretaviť do právnych rámcov členských štátov. Jedným z dôsledkov by tak malo byť nielen rozšírenie štandardov klasickej žurnalistiky s povinnosťou overovania informácií či ochrany redakčnej nezávislosti, ale aj istota, aby takúto produkciu mali občania Únie zabezpečenú bez ohľadu na typ média. Ak úprava hovorí o veľkých digitálnych platformách, zasiahne vyžadovaná prax novinárskych štandardov aj dezinfoscénu? Alebo inak – postihnú požiadavky práva na spoľahlivé informácie všetkých tvorcov? Budú koncom dezinfoscény? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc, organizácie, ktorá za iniciatívou stojí.„Sme za tvrdšie opatrenia proti dezinformáciám a dezinformátorom, to ale neznamená, že chceme niekoho zakazovať. Len nechceme, aby jeho hlas bol tým rozhodujúcim“, hovorí Szalai. „Je to proste boj aj na Slovensku. Povedal by som, že Slovensko sa orbanizuje, ale aj organizuje. Takže vôbec nie je ešte prehratý“, uzatvára Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Pripravil Jaroslav Barborák

Slovenskí futbalisti v kľúčovom zápase o priamy postup do B-divízie Ligy národov prehrali vo Švédsku 1:2 a o postup zabojujú v baráži. „Mohli sme dosiahnuť viac, ale zároveň je to aj reálny obraz o slovenskej reprezentácii,“ vraví v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?V čom nesúhlasí s Calzonovým hodnotením po Švédsku?Ktorý ofenzívny hráč bol „úplne stratený“?Mal by Calzona posadiť Škriniara?Potrebuje odísť z PSG a hodí sa do Juventusu?Zaslúži si Gyömbér viac rešpektu?Premrháva Bénes príležitosť, na ktorú dlho čakal?Čo musí Calzona zmeniť do kvalifikácie na MS 2026?

Povolenie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku môže sťažiť ruské ofenzívne operácie. A mohlo by to viesť k zastaveniu aktuálneho ruského postupu. Pokiaľ by boli zasahované cenné ciele typu sklady munície, veliteľské stanovišťa, tak pochopiteľne to ruskú stranu veľmi ovplyvní, hovorí v podcaste český vojenský analytik.Joe Biden povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku. Prečo americký prezident pristúpil k takému rozhodnutiu a ako to zmení dynamiku vojny? Téme v podcaste rozoberáme s vojenským analytikom Richardom Stojarom z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii Univerzity obrany v Brne.Podľa analytika si Rusko momentálne udržuje iniciatívu, no nedávne rozhodnutie amerického prezidenta by situáciu mohlo stabilizovať.„Rusko si v tejto chvíli udržuje svoju iniciatívu. A možno práve povolenie nových prostriedkov pomôže situáciu zvrátiť a stabilizovať. Aby nehrozilo, že dôjde k výraznejšej erózii frontovej línie v ukrajinský neprospech," hovorí v podcaste.Odborník tiež v podcaste vysvetľuje, prečo si nemyslí, že by to malo viesť k tretej svetovej vojne, tak ako tým straší Rusko.Moderuje Denisa Hopková.

Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci? Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 MUDr. Peter Kotlár prehlásil, že mRNA vakcíny nie sú bezpečné. Argumentoval vlastným testom, ktorý urobil sám na sebe.Ako tento test prebiehal, ako sa vakcíny testujú v skutočnosti a predovšetkým, ako teda mRNA technológia funguje a čo dokáže v podcaste SHARE ozrejmil lekár Ján Slopovský z Národného onkologického ústavu. Rozprával sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo mRNA technológia tak veľmi zaujala verejnosť.Ako presne funguje a čo naopak nedokáže.Či nebola chyba, že sa prvýkrát nasadila počas pandémie COVID-19.Ako je to s vedľajšími účinkami mRNA vakcín.Čo táto technológia umožní v budúcnosti.Téme sa venujeme aj tu:Podľa vedcov je to revolúcia v prevencii a liečbe: Čo dokážu mRNA vakcíny?Pravda o schopnostiach mRNA vakcín: Čo naozaj dokážu a aká je ich budúcnosť? (otázky a odpovede)Medicínske šarlatánstvo ako z učebnice? Takto Kotlár klame o vakcínachKaždý ôsmy zaočkovaný proti covidu pochybuje, či urobil správne. Výsledky veľkej ankety o vakcináciiAko fungujú mRNA vakcíny a prečo nie sú hrozbou? Rýchle fakty v krátkom videuPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.Tento článok vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.

Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne ďaleko. Keby ste boli poradkyňou ministra školstva, či keby vás aktuálne ako ocenentú učiteľku roka poprosil o radu, čím ich pritiahnuť do školstva? A nielen mladých, ale poprípade aj ľudí, ktorí by sa v istej fáze života rozhodovali, že chcú odovzdať svoje skúsenosti v pedagogickej činnosti? To je veľmi ťažké.Skúste sa zamyslieť.Ono je veľmi ťažké vytvoriť nejaký status učiteľa. Čiže aby to bolo všeobecne rešpektované povolanie v spoločnosti. To je podľa mňa prvá vec, ktorá musí prísť, aby sa školstvo niekde posúvalo. Čo robí z jedného povolania rešpektované povolanie? Spomínali sme už to finančné ocenenie, že má váhu. To je jedna vec. A druhá: aj tí rodičia musia vidieť zmysel vzdelania svojho dieťaťa. To znamená, že nemôže byť spoločnosť nastavená tak, že veď nech skončí akúkoľvek školu, aj tak sa zamestná úplne niekde inde. Je dôležité, aby naozaj to, čo študuje žiak na strednej odbornej škole, aby mal možnosť ďalej sa zamestnať v tomto odbore. A to veľmi súvisí aj s tým, aké požiadavky sú na trhu práce. Škola je stále troška zaostávajúca za požiadavkami trhu práce. Čiže problémom je napätie medzi požiadavkami trhu práce a tým, čo sa na školách učí. Ako to zmeniť? Školstvo sa musí stať flex

Marta Neužilová prežila detstvo v Bohušoviciach nad Ohří, v obci, ktorá je spätá s tragickými osudmi (nielen) českých Židov. Práve tu vystupovali v rokoch 1941-1943 deportovaní Židia z vlakov a pod dozorom žandárov sa vydávali pešo na cestu do neďalekého geta v Terezíne. Táto okolnosť dramaticky zasiahla do života Marty i celej jej rodiny.