Podcasty Aktuality.sk

Kybernetická bezpečnosť ambulancií je najmä o zodpovednosti lekárov.So slovenským zdravotníctvom to nevyzerá veľmi dobre. A to ani s jeho kyberbezpečnosťou. Téma je natoľko vážna, že si ju všímajú aj poisťovne. V novom dieli specialnej série podcastov SHARE o kyberbezpečnosti sa budeme rozprávať o tom, aké najčastejšie nedostatky sa objavujú a ktoré sú najrýchlejšie spôsoby, ako ich riešiť. Na naše otázky odpovedá manažér kybernetickej bezpečnosti poisťovne Dôvera Roman Varga. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký je aktuálny stav kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve.Kuriózne prípady podceňovania bezpečnosti.Ako dnes komunikujú lekári s pacientmi.Ako poisťovňa presvedčila lekárov prestať používať Windows XP.Prečo lekári nepoužívajú jednotný systém na komunikáciu s pacientom.Čo sú najjednoduchšie veci, akými by sa dal stav rýchlo zlepšiť.Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera. Dôvera je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa. Má 1,7 milióna klientov a zazmluvňuje 12-tisíc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od lekární cez nemocnice až po polikliniky. Poskytuje inovatívne digitálne služby ako samostatný odbor vývoja aplikácií (napríklad e-recept, ktorý štát neskôr prevzal, či mobilná aplikácia pre klientov) a kladie dôraz tiež na kybernetickú bezpečnosť.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nepohodlný či inak „na odstrel“ opozičný podpredseda parlamentu, lebo cez prázdniny – v čase dovoleniek – vytiahol na námestia 18 tisícový dav nespokojných s výkonom moci koaličnej väčšiny. Odvolaná opozičná šéfka kontrolného výboru tajnej služby, lebo sa obrátila na prokuratúru pre zmenu štatútu SIS, ktorá mala vydláždiť cestu jej novému riaditeľovi – Gašparovi mladšiemu. V úvodzovkách „zarezaný“ rovnako opozičný šéf výboru pre verejnú správu, lebo odmietol poslať do parlamentu kompetenčný zákon so zelenou pre nové ministerstvo športu bez nevyhnutného stanoviska rozpočtovej rady. Odvolaný šéf prvej divadelnej scény, rovnako šéfka národnej galérie. Predtým rovno zrušená RTVS, lebo bez toho nebola možná výmena nepohodlného riaditeľa na jej čele. A na úplnom začiatku prispôsobené trestné kódexy, ktoré „očisťujú“ predtým políciou a súdmi poťahovaných aj rovno z najvyšších poschodí politiky a biznisu. To je len torzo prípadov, ktoré ilustrujú rukopis vládnej koalície Ficovho Smeru, Dankovej SNS a Pellegrini-Eštokovho Hlasu. Na druhej strane krajina zatiaľ netuší o opatreniach na nevyhnutné šetrenie v štátnej kase, ktoré by nás udržalo v lige Európskej 27čky, či o sanácii zdravotníctva alebo školstva. A ak Robert Fico vytrvale kritizoval svojich predchodcov za ich postup v čase pandémie, on sa v čase tohtoročných povodní národu ani neukázal. Zato jeho spojencov – Petra Pellegriniho a Andreja Danka bolo vidieť v prvom rade na púti v Šaštíne. Na púti, k účastni na ktorej samotní biskupi veriacich odhovárali pre zlé počasie.Slovensko septembra 2024. Pozrieme sa naň aj optikou politológa Samuela Spáča. Kam by ho zaradil na základe popísaného rukopisu mocných? „Ešte nehovoríme o smerovaní k ne-demokracii typu Maďarska, Ruska, Bieloruska, kde slobodné voľby nehrajú žiadnu rolu. (…) V politológii existuje koncept vyprázdnenej demokracie a ten mi Slovensko pripomína najviac“, konštatuje Sameul Spáč. Na otázku, z čoho sme ako krajina vyprádznení, politológ reaguje, že „máme tu inštitúcie, no fungujú iba proforma“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ani nepriaznivé a veľmi nepríjemné počasie nezabránilo Niké lige, aby odohrala kompletné ligové kolo a paradoxne všetkých 6 stretnutí sa uskutočnilo prvý raz od 1. kola. Najvýraznejšie pútal zápas na Žitnom ostrove a pod Urpínom padol historicky prvý mongolský gól.Víkendové 7. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy prinieslo až 18 gólov, 2 remízy, 2 víťazstvá domácich výberov a dvakrát sa tešili hostia. Posledné kolo Niké ligy pútalo predovšetkým tým, že sa hralo na všetkých štadiónoch, ani jeden zápas neodložili, čo sa stalo v tomto ročníku druhýkrát, nuž a opätovne ponúklo viacero zaujímavých momentov.O víkendovom dianí na trávnikoch slovenskej najvyššej futbalovej ligy sa v 7. epizóde podcastu ŠPORT.sk Kam si to kopol? porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka s niekdajším skvelým futbalistom a dnes odborníkom Martinom Mikuličom.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý týždeň komentoval výstrahu pred povodňami, že “je to druhý krát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda.” Jeho podriadení však zrejme našťastie názor ministra nebrali vážne a na povodne sa pripravili. Napriek tomu dochádza ku škodám. Dalo by sa im zabrániť, keby sa do protipovodňových opatrení nasmerovalo viac peňazí? Boli sme v zaplavenej Devínskej Novej Vsi.Bývalý šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku a predtým riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda pre náš podcast analyzuje, či si na takéto povodne treba zvyknúť, alebo sa im dá aj ubrániť. Budete počuť aj bratislavského župana Juraja Drobu a našu reportérku Kristínu Braxatorovú, ktorá bola v zaplavených oblastiach a priniesla výpovede miestnych obyvateľov.Moderuje Peter Hanák.

Za ani nie dekádu sa na niečo podobné podujal súkromník SpaceX a snaží sa systém znovupoužiteľných rakiet priviesť do dokonalosti. My sme sa pozreli na históriu jeho úspešného predchodcu.V 78. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:koľko jednotlivých kusov trosiek sa po nehode Columbie podarilo vyzbierať a katalogizovať,ktorý raketoplán vypustil na obežnú dráhu Hubblov vesmírny teleskop,prečo sa nástupca Challengeru nevolá „Challenger 2“a čo spôsobilo havárie Columbie a Challengera.O raketoplánoch a ich nesmiernom vplyve na výskum vesmíru sa v 78. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

V dnešnom podcaste vám ponúkame prieskum obľúbenosti automobilových značiek. Dozviete sa aj prečo si vodiči v obci Konská fotia jednu značku s veselým nápisom, ako stúpajú alebo klesajú ceny pohonných hmôt na Slovensku a ako policajtom pomáhajú bežné Tesly. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Príde mi to ako zakomplexovanosť, keď sa niektorí z nás snažia zvaľovať zodpovednosť na nejaký národ či rasu. Veď, všetci ľudia sú si rovní a ak niekto chce hľadať v druhom chybu, tak by ju mal hľadať najmä u seba, hovorí novinár Miroslav Čaplovič. Jednou z obetí Holokaustu je aj Kitty Weichherz. Bola jednou z nás, kde ju zavraždili však doteraz nevieme. Hoci uplynulo už vyše 80 rokov, osudy všetkých našich obetí ešte nepoznáme.Zákaz vlastnenia rádia, konfiškácia písacích strojov, zákaz kina, divadla či čo i len vstupu do verejných parkov. Nemožnosť vyššieho vzdelania, nemožnosť slobodného výberu povolania, vyhadzovy z práce, zo škôl či verejného i politického života, ako aj zavedenie prísne rasovej definície pojmu "Žid", no a z toho vyplývajúca povinnosť nosenia tzv. Dávidových hviezd na viditeľnom mieste. No a "samozrejme" zhabanie židovského majetku, ktoré skončilo tak dobre známymi arizáciami.To je len skutočne malý výber súboru rasových, a nacistickou ríšou inšpirovaných, protižidovských opatrení, ktoré prijala Slovenská republika pod vedením katolíckeho kňaza Jozefa Tisa a ktoré dnes poznáme ako Židovský kódex.To všetko nachystané a aj realizované, pre našich susedov, spolužiakov, kolegov v práci či jednoducho našich kamarátov či po kresťansky blížnych – iba a len pre ich rasový pôvod.Stalo sa to 9. septembra 1941 a tak si v tieto dni opäť pripomíname neslávne výročie rasistickej legislatívy Slovenského štátu, ktorá v konečnom dôsledku viedla od rasistickej perzekúcie a diskriminácie až do pecí plynových komôr a k zavraždeniu vyše 70 tisícok našich židovských spoluobčanov.Napriek tomu, že od udalostí holokaustu, na ktorých máme ako Slovensko svoj vlastný a aktívny podiel, uplynulo už vyše 80 rokov, ešte nevieme všetko a stále objavujeme ďalšie a ďalšie tragické príbehy tejto tragickej kapitoly našich vlastných dejín. Jednou z nich je i príbeh slovenskej Anny Frank, teda príbeh denníkových záznamov Kitty Weichherz, ktorej životné osudy od narodenia až po smrť v niektorom z nacistických vyhladzovacích táborov, dôsledne zaznamenával jej otec Béla Weichherz.Dnes po tejto rodine kedysi žijúcej na Slovensku, ostal iba dym a popol kremačných pecí. Pamäť však nemožno oklamať, no a o tom sú denníky maloletej Kitty od jej otca Bélu Weichherza. Práve tejto téme sa venoval kolega novinár Miroslav Čaplovič c našom dnešnom podcaste.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každý z nás starne, a niektorí to znášame lepšie a iní horšie. Botox a rezanie a následné naťahovanie tváre dnes už nie sú nič nové. Môže sa šesťdesiatročná stať vizuálne tridsiatničkou?A ako sa vôbec k starnutiu stavali naši predkovia? Dnes budete počuť aj ženu, ktorej sa jej vlastné vrásky páčia. A aj poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý je body pozitívny.

Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku.

„Čo sa deje v KDH sa dá rozdeliť do 3 kategórií: hnutie si snaží nájsť svoje miesto medzi opozíciou a koalíciou. V tejto atmosfére sa tiež hovorí o vzdialení sa Martiny Holečkovej od zvyšku poslancov. A navyše riešime aj, aká je pozícia Viliama Karasa, ktoré vplyv v strane rastie," opisuje v rozhovore novinárka Aktualít Kristína Braxatorová.Martina Holečková prišla do NRSR s vlastným návrhom, aby rozhodnutie o prerušení výkonu trestu odňatia slobody na základe návrhu ministra spravodlivosti bolo povinne preskúmané súdom. Ide o nedávnu reakciu na kroky Borisa Suska, ktorý podal dovolanie v kauze Dušana Kováčika a súčasne s podaním dovolania rozhodol o prerušení výkonu rozsudku Najvyššieho súdu a to až do rozhodnutia o dovolaní. Za svoj návrh si bývala šéfka poslaneckého klubu KDH vyslúžila kritiku od samotného predsedu strany Milana Majerského. „Povedal, že návrh Martiny Holečkovej sa mu nezdá odborný," približuje novinárka.Na Majerského vyjadrenie reagoval na sociálnej sieti jeho kolega a bývalý europoslanec Ivan Štefanec so slovami „Hanba...milý súčasný predseda KDH, keď už je príťažou aj konštruktívny návrh vlastnej poslankyne," napísal s tým, že ide o hanbu, ak je pre predsedu opozičnej strany prednejší smerácky minister ako nezávislé súdy.V rozhovore tiež rozoberáme, či sa objavuje v hnutí viac kritických hlasov na adresu Milana Majerského. „Opozičné postoje v rámci hnutia sa kopia. Nie všetci sú spokojní s tým, že KDH chce o zmene ústavy rokovať aj s vládnymi stranami," hovorí novinárka Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Na Donio sa 1. septembra 2024 spustila zbierka na nový spravodajský portál 360. Ani nie za 24 hodín sa podarilo vyzbierať 320 000 eur. Tento úspech však priniesol aj mnoho dezinformácií. Aké to boli? A čo predchádzalo vzniku portálu? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a novinárom a jedným zo zakladateľov 360 Adelom Ghannamom. Frankovská uviedla, že prvé dezinformácie sa objavili už na druhý deň po spustení zbierky na podporu nového spravodajského portálu 360. Riešili napríklad, ako je možné, že hneď oznámili spustenie webu 17. novembra a zároveň sú si istí, že do tej doby získajú 500-tisíc eur.V skutočnosti na to, aby mohol byť web 360 spustený 17. novembra 2024, však je potrebných len 50-tisíc eur. Cieľová suma 500-tisíc eur má podľa míľníkov kampane médiu zabezpečiť prvý rok nezávislého fungovania. Niektoré dezinformácie taktiež uvádzali podozrenia zo skrytého financovania portálu firmou Eset. Na tieto tvrdenia však neexistujú žiadne dôkazy.Novinár Adel Ghannam uviedol, že podľa neho je hlavnou motiváciou za šírením dezinformácií snaha zdiskreditovať 360. Dezinformačné médiá totiž podľa neho „asi predpokladajú, že budú našou konkurenciou, keďže sa presúvame z televízie na internet. Čiže budeme pôsobiť sčasti na ich pieskovisku.“ Ghannam ešte dodal: „Keď na nás nevedia nájsť nič rukolapné, tak si musia niečo vymyslieť.“Nadácia ESET každoročne podporuje činnosť Demagog.sk sumou 5000 eur, neovplyvňuje pritom redakčný proces ani obsah výstupov projektu.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Pre jezídov sú Slováci synonymom vody, je tam vzácnejšia ako chlieb, tvrdí filmár Martin Ondruš. Kde môže byť voda vzácnejšia ako chlieb a Slovensko tam rezonuje ako synonymum pitnej vody? Irak a jeho komunity jezídov, moslimov a kresťanov, ktoré spája v našich končinách až nepochopiteľná vďačnosť za niečo také bežné, ako je voda na pitie, pranie či kúpanie. Aj vďaka veľkodušnosti Slovákov tam za osem rokov vyrástla sieť dvadsiatky studní, ktoré uhášajú smäd a sprostredkovávajú príjemný pocit čistoty. Len v oblasti Šerfadinu tam bolo v začiatkoch na dvoch studniach závislých päť tisíc ľudí, ktorí vtedy utekali pred teroristami Islamského štátu. Skúsenosť, ktorú zdokumentoval a hoci „neprenosnú“ sa ju snaží preniesť do našich končín. Filmár a dokumentarista Martin Ondruš. Aké je to, ocitnúť sa v prostredí, kde priority prehádže príroda? A nie je čas na takúto lekciu aj pre nás – keď dlhotrvajúce suchá a horúčavy menia aj Slovensko? Naviac optikou človeka, ktorý natočil už virálne videá, ktoré Igorovi Matovičovi vyhrali voľby, či stál za produkciou ako je Ruža pre nevestu. Ako sa točilo pre Igora Matoviča? „Už som to vytesnil. Bolo to strašne náročné. Veľká životná skúsenosť, ktorá ma zaodiala hrošou kožou“, spomína Martin Ondruš. No bude to aj o búraní paradigmy kresťanov „kostolníkov“ s niekedy „nereálnym pohľadom na svet“, ako hovorí, lebo Martin Ondruš je popri svojej práci fotografa a filmára aj tvorcom podcastov o „živej viere“. „Viera nie je o slovách, ale o skutkoch a nasledovaní toho Ježiša, ktorý sa stretával aj so spodinou spoločnosti“, vysvetľuje svoj prístup.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Stredopoliara Róberta Maka možno považovať za futbalového svetobežníka. Okrem pôsobenia v Nemecku, Grécku, Rusku i Turecku si zahral aj v Maďarsku a dokonca i v ďalej Austrálii. Vo veku 33 rokov už pomaličky začína rozmýšľať aj nad koncom futbalovej kariéry, a tak v lete prikývol na ponuku bratislavského Slovana. V tej chvíli ani on sám neveril, že si na jeseň zahrá skupinovú fázu Ligu majstrov.V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk naša futbalová úderka Julo a Muťo vyčerpávajúco vyspovedala stredopoliara bratislavského Slovana Róberta Maka.Okrem iného opísal, ako prežíval postup do skupinovej fázy Ligy majstrov s „belasými”, zaspomínal si, ako sa dostal do akadémie Manchestru City, rozobral svoje pôsobenia v gréckom PAOK-u, ruskom Zenite Petrohrad, tureckom Konyaspore a austrálskom Sydney.Julo s Muťom nevynechali ani kontroverzný koniec Róberta Maka v slovenskom národnom tíme a jeho slovnú prestrelku v médiách s trénerom Francescom Calzonom. „Keď odohráš v reprezentácii 90 zápasov a si štvrtý najlepší strelec, tak aj tréner by mal mať voči hráčovi istý rešpekt. Viete si predstaviť, že by sa to stalo Jurajovi Kuckovi alebo niekomu ďalšiemu?” ponúkol svoj pohľad na vec Róbert Mak.To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Uťahovanie opaskov – pre politikov mimoriadne nepopulárna téma, pre slovenské verejné finacie zasa téma ich doslovného prežitia. Vládna koalícia je k tejto téme zatiaľ informačne veľmi skúpa, diskutuje sa však už aj o zmenách vo výške DPH, dani z finančných transakcií, prepúšťaní v štátnej správe či masívnych odvodoch pre banky.Slovensko teda čaká veľké uťahovanie opaskov. Konsolidácií verejných financií v tak veľkom – niekoľkomiliardovom objeme sa tak zrejme nevyhne prakticky nik z nás. Tvrdí to ekonóm Martin Šuster. Ako by mala vyzerať konsolidácia podľa predstáv ekonómov a čo by tieto návrhy urobili s našou ekonomikou, ale i s našimi peňaženkami? Dajú sa donečkonečna jednou rukou žmýkať banky a tou druhou rozdávať trináste dôchodky či nízkymi daňami pomáhať živnostníkom? Chápe vôbec vláda hrozivosť situácie a ak áno, prečo premiér tvrdí, že sa to nedotkne životnej úrovne občanov? No a najmä, prečo je tak nevyhnutné si práve teraz utiahnuť opasky a čo by sa stalo, ak by sme to neurobili?„Teraz je ten priestor keď s tým vieme niečo urobiť, ak s tým, povedzme, že 10 rokov, nič neurobíme, tak už nebude v našich silách a schopnostiach naše dlhy zastabilizovať a zabrániť krachu v budúcnosti,“ hovorí ekonóm Martin Šuster.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s ekonómom Martinom Šusterom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na oslavy SNP prišlo jedine zastúpenie Ruska, premiér počas návštevy múzea holokaustu hovoril o nacistoch v ukrajinskej armáde a Lukáš Machala sa vyhráža šikovným úradníkom sledovaním SIS. Diletantstvo Ficovej vlády prekonalo aj vládu Igora Matoviča.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Chýbajú hliadky, čo sa odzrkadľuje aj na bezpečnosti občanov. Nejaké územie malo počas nočnej tri alebo štyri hliadky, teraz má dve. To má za následok aj zvyšovanie kriminality a aj jej objasnenosť. Hliadka dokáže chytiť páchateľa na mieste činu. Ak tam nebude, páchateľa nechytí, hovorí vyšetrovateľ a bývalý odborár NAKA Štefan Mašin o chýbajúcich policajtoch v zbore.V relácii Na rovinu so Štefanom Mašinom sa dozviete:00:20 – či niekedy ľutuje, že sa stal policajtom na Slovensku;2:30 – či by mali obvinení vyšetrovatelia ďalej pracovať;5:30 – ako vyzeralo rušenie NAKA v polícii;9:00 – prečo bola reforma v polícii šitá horúcou ihlou;10:30 – ako sa policajti museli vracať k starým spisom, hoci ich už odstavili z NAKA;13:50 – ako s kolegami rozložil jednu z najbrutálnejších mafiánskych skupín sátorovci;15:20 – prečo ho preložili na okresné riaditeľstvo a čomu by sa tam mal venovať;17:00 – ako vedenie polície odstavilo najskúsenejších vyšetrovateľov NAKA, ktorí sa predtým venovali aj politicky citlivým kauzám;20:30 – prečo skúsení vyšetrovatelia odchádzajú do civilu;25:00 – ako chýbajú policajné hliadky a ako to pociťujú občania;30:30 – či by mohli vojaci pomôcť po masívnom odchode policajtov;32:20 – o obvinení v kauze čurillovci;34:00 – či vopred vedeli o odpočúvaných kanceláriách;39:15 – prečo policajti v odposluchoch hovoria o podpálení auta Diane Santusovej alebo ako ju treba nakopať;44:30 – ako sa správal sudca počas väzobného výsluchu;51:30 – či mu vo väzbe napadlo, že bude vypovedať proti kolegom a vylepší si situáciu;53:30 – či je pripravený aj na odsudzujúci rozsudok a či sa dá zbaviť nálepky čurillovcov;55:00 – ako sa dá napraviť fatálny stav v polícii.

Tretí diel podcastovej krimisérie Mafiánsky štát o Mikulášovi Černákovi prináša analýzu jeho aktuálnej žiadosti o podmienečné prepustenie z doživotného trestu. Podľa akých kritérií sa bude súd rozhodovať? Čo svedčí v prospech bossa odsúdeného za vraždy a čo v jeho neprospech? A čo by v praxi znamenalo podmienečné prepustenie?Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po zaplatení predplatného v službe Aktuality Navyše.Vedeli ste, ako trávi Mikuláš Černák čas vo väzení a čo je jeho plán po prípadnom prepustení? Aj tieto skutočnosti bude brať do úvahy súd. V dnešnej epizóde nám skúsení právnici vysvetlia, ako proces podmienečného prepustenia funguje. Kľúčový bude znalecký posudok o tom, či je Černák po 26-tich rokoch za mrežami napravený človek.Moderuje Peter Hanák.

„Viac ako 85 percent financií, ktoré tečú do nemocníc tvoria mzdové náklady - a kde sú potom zdroje na zabezpečenie samotnej nemocnice, nehovoriac o investiciách? Problémom však je, že len za obdobie rokov 2018 až 2023 sa na poste šéfa rezortu vystriedali deviati ministri. Tak, kde je nejaká kontinuita čí vízia? Niektoré lobistické skupiny sú tam pritom „nasáčkované“ neustále. A ako môžu poisťovne vykazovať zisk, ak sú nemocnice v strate?“ pýta sa na základe kontroly zdravotníckeho systému predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.Po megakorupčnej kauze známej pod názvom „Dobytkár“ je Poľnohospodárska platobná agentúra predmetom intenzívneho a dlhodobého záujmu našich štátnych kontrolórov. Ešte v roku 2022 odišiel Najvyšší kontrolnú úrad z PPAčky s varovaním, že ak sa nezačnú riešiť zlyhania v tejto inštitúcii, môže to ohroziť čerpanie eurofondov pre slovenských poľnohospodárov. Kontrolóri prisľubili aj akýsi permanentný dozor nad agentúrou a kontrola NKÚ prebieha v PPA aj v týchto chvíľach. Ako spraviť z megastroja korupcie opäť dôveryhodnú štátnu inštitúciu?Bödörovo komando je označenie pre skupinu, ktorá mala roky pracovať pre Smer a „našich ľudí“. Neformálnej grupe mal šéfovať nitriansky oligarcha Norbert Bödör, jej súčasťou mal byť aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.A prečo je aj napriek veľkému objemu financií slovenské zdravotníctvo neefektívne a pripomína skôr chorého muža, než modernú podobu medicíny 21. storočia v srdci Európy?„Aktuálne treba prijať strategický ozdravný rámec, ktorý ale musí mať merateľné ciela, konkrétne dátumy, ale aj konkrétne osoby zodpovedné za jeho realizáciu. Musí byť jasne povedané, že ak mám zodpovednosť za riadenie, tak mám aj osobnú zodpovednosť a ak sa mne zverená inštitúcia dostane do červených čísiel, tak musím za to niesť osobnú zodpovednosť,“ vymenúva potrebné zmeny systému šéf NKÚ.Podpredseda NKÚ Ľubomír AndrassyNo a napokon, bol armádny majetok darovaný vojnou sužovanej Ukrajine darovaný v súlade s našimi zákonmi a predpismi? Témy a otázky pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Že najpopulárnejší šport na svete rastie po každej stránke, je čoraz viac cítiť aj v našich podmienkach a postupne sa vyvíja aj v oblasti, ktorá ešte prednedávnom nepútala toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Stále to síce nie je na želanej úrovni, ale krok po kroku by sa to mohlo zmeniť.Hovoríme o popularite ženského futbalu na Slovensku, jeho vývoji, raste a budúcnosti. Že by sa tento šport mohol konečne vydať správnym smerom, potvrdzuje aj druhá najvyššia návšteva na ženskej futbalovej reprezentácii počas nedávneho zápasu reprezentácie v Nitre, no ruku k dielu prikladá aj Spartak Trnava. Chce zájsť ešte ďalej a stanoviť divácky rekord.„Červeno-čírni” totiž chystajú výnimočný zápas medzi ženským tímom Spartaka Trnava a MŠK Žilina (28. 9. o 15.00 h) v rámci 8. kola Demišport ligy (ženská najvyššia futbalová liga na Slovensku) a uskutoční sa na trávniku Štadióna Antona Malatinského. Pre ženský tím Spartaka to bude historická ligová premiéra na zelenej ploche tohto stánku.O projekte, ktorý „presahuje samotný futbal”, ako píše Spartak, sme sa v rámci špeciálu podcastu Kam si to kopol? porozprávali s hrajúcou trénerkou ženského tímu Spartaka Viktóriou Čeriovou.Reprezentantka Slovenska v debate s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom porozprávala oveľa viac. Napríklad aj o tom, že futbalistky to majú na Slovensku neporovnateľne náročnejšie ako ich mužskí kolegovia. Viac už v pravidelnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.

Spoločnosť Apple predstavila nové iPhony 16 a 16 Pro, ako aj 10. generáciu hodiniek Apple Watch a sériu nových bezdrôtových slúchadiel. Redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin v podcaste SHARE zdieľajú svoje prvotné dojmy z predstavenia noviniek.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako hodnotíme tohtoročné najočakávanejšie predstavenie Apple.Na hodinkách nás najviac zaujal dizajn a nová zdravotná funkcia.Čierne Apple Watch Ultra sú sklamaním.AirPods 4 budú vážnym konkurentom Pro verziu.Páči sa nám zameranie AirPods Pro 2 na ochranu sluchu.iPhone 16 je najmä o lepšom fotoaparáte a novom tlačidle.Umelá inteligencia pôsobí skvelo, no v Európe sa jej zatiaľ nedočkáme.Téme sa venujeme aj tu:Apple ukázal novú líniu iPhone 16: Všetky informácie na jednom mieste Pozrite si, koľko bude stáť iPhone 16 a iPhone 16 Pro na Slovensku Apple Watch po rokoch menia dizajn. Oceľový model končí, Watch Ultra nemilo prekvapili Apple predstavil AirPods 4: Parádne funkcie za základnú cenu. Pro verzia zistí, či máte zlý sluchiOS 18 či macOS Sequoia klopú na dvere: Kedy Apple uvoľní nové systémy a aké zariadenia potrebujemeUmelá inteligencia od Apple mieri nielen na iPhony: Kedy bude dostupná a koľko bude stáťPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Malo to byť vyriešené už pred letom, riešenie nepriniesol ani avizovaný záver augusta a nevyriešený predseda parlamentu delí vládnu koalíciu aj v polovici septembra. A ak Hlas naďalej nevidí dôvod, prečo by postu mal vzdať, SNS Andreja Danka mu odkazuje, že Hlas má prezidenta, čím sa situácia zmenila, zakrýva sa tiež deklarovanou podporou Smeru, pozíciou, ktorú označuje za „rozhodujúcu“. Aké toto môže mať riešenie? Na druhej strane zaznievajú hlasy, že kým sa politici naťahujú o posty, bez riešení zostávajú sľuby o lacnejších potravinách, kvalitnejšom školstve a fungujúcom zdravotníctve. A z obvinených sa stávajú ľudia bez korupčných škrabancov – či inak čistí. Téma pre Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora Aktualít. „Je tu dvadsiatka ľudí s napojením na Smer na jednej strane. Oproti nim je zvyšných päť miliónov. Tých dvadsať je dnes v bezpečí, sú spokojní, užívajú sú slobodu a najmä pocit, že im nehrozí stíhanie. Na druhej strane je päť miliónov ľudí, ktorí čakajú, že štát budú riešiť manažéri, ktorí naplnia predvolebné sľuby aspoň sčasti“, ilustruje situáciu Bárdy. „Tých päť miliónov sa toho zatiaľ nedočkalo a prekvapuje ma, že ich nespokojnosť sa nepremieta do prieskumov verejnej mienky. Zdá sa, že stratégia Roberta Fica prekrývať to kultúrnymi vojnami a vymyslenými pseudokauzami funguje“, konštatuje komentátor a šéfredaktor Aktaulít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V pondelok 30. septembra uplynie rok od volieb, v ktorých uspela súčasná koalícia.Koalícia vedená Robertom Ficom upravila zákony tak, že beztrestné sa stávajú nielen niektoré väčšie prípady korupcie ale aj menšie krádeže a vybraným ľuďom by sa mali ujsť doživotné renty. Jediná sila, ktorá by mohla situáciu zvrátiť, však zatiaľ všetko toleruje, upozornila šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

„Núka sa mi podobenstvo: newyorské dvojčky zničili dve lietadlá, našu kultúru masakrujú tiež dvaja ľudia“, hovorí Ladislav Snopko, ktorý bol ministrom kultúry hneď v troch ponovembrových vládach. Podobenstvom na aktuálne dianie v kultúre za ministrovania Martiny Šimkovičovej si pritom pomáha útokom na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, ktorý vtedy zmenil globálne bezpečnostné štandardy.Keď sa ministerka kultúry stáva jednotkou neschopnosti už aj na študentských predstaveniach. A do divadiel sa aj pre ňu vracajú diskusie hercov s divákmi. Platforma, ktorú si niektorí pamätáme z novembrových dní Nežnej revolúcie spred už okrúhlych 35ich rokov. Vtedy aj tieto diskusie zasievali zrnká slobody medzi ľudí, ktorí na ňu vtedy ešte neboli zvyknutí. Dnes sú volaním o „alarmujúcom stave, do ktorej sa kultúra dostala pod vedením Martiny Šimkovičovej a jej pravej ruky Lukáša Machalu“, či o pociťovanej „objednávke na autocenzúru“. A ako do kontry zaznieva formulovaný odpor voči „cenzúre“ a „prispôsobovaniu sa“. „Chceme tvoriť slobodne a o tom, čo považujeme za dôležité“, „nechceme, aby sa predstavenia prerušovali“, ako to zaznieva z divadelných dosiek naprieč krajinou. To všetko sú čriepky z Kultúrneho štrajku, do ktorého sa v sedemdesiatke miest a tristovke kultúrnych organizácií zapojilo už takmer 2700 ľudí z kultúrnej brandže. Na situáciu sa pozrieme s niekdajším ministrom kultúry v troch ponovembrových vládach a tvárou Novembra’89 Ladislavom Snopkom. „Tisíce ľudí, ktorí tvoria špičku našej kultúry a umenia, si niečo len tak nevymyslia, aby to vraveli naraz len tak. Vravia tak preto, lebo majú dôvod“, hovorí exminister. „Hlúposť nikdy nemôže byť obhajovaná ako sloboda slova“, poukazuje pritom na niektoré excesy aktuálnych „obyvateľov“ rezortu kultúry. Liekom pritom má byť orientácia na vzdelanie a kultúru. Práve ich absencia podľa Snopka umožnila to, že ľudí typu aktuálnej ministerky kultúry a jej generálneho tajomníka služobného úradu vyniesli na svoje miesta demokratické voľby. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár vychádza každý týžden na portáli Aktuality.sk. Stand-up komici diskutujú o aktuálnych témach najmä z politiky.V dnešnej relácii sa venovali rozpadu politickej scény bez aktuálneho prezidenta Petra Pellegriniho, ale aj tomu, kto je slovenský Oidipus a prečo by sa hodil do čela parlamentu.Pre maďarského premiéra Viktora Orbána majú jasný odkaz – keď vy prehradený Dunaj, my slovenský „Ľangôš“.

V dôsledku zanedbanej vodárenskej infraštruktúry ročne prichádzame o takmer tetinu pitnej vody. Investičný dlh vodární sa vyšplhal až k desiatim miliardám a vodárne ani samosprávy to samé zvládnuť nemôžu, hovorí na základe kontroly NKÚ jeho šéf Ľubomír Andrassy. Chystá sa štát ovládnuť vodárne?Hoci je voda strategickou surovinou, ktorú u nás chráni dokonca i Ústava, prístup štátu a predovšetkým samospráv k tejto cennej komodite tomu vôbec nenasvedčuje. Správa Najvyššieho kontrolného úradu totiž odhalila, že stav vodárenskej infraštruktúry je doslova kritický, pre deravé potrubia sa stráca tamer tretina pitnej vody, no a samozrejme, všetky tieto straty si napokon zaplatíme my, ako spotrebitelia.Navyše, vodárne do svojej infraštruktúry prakticky vôbec neinvestujú a tak sa investičný dlh vyšplhal až k neuveriteľnej sume 10 miliárd. Situáciu chce riešiť už aj vláda. Bude tak v hre aj nejaká forma prevzatia vodární do správy štátu – výmenou za investície do vodárenskej infraštruktúry? A ako mrhanie vodou a zanedbávanie vodárenskej infraštruktúry mohlo vôbec dospieť až takto ďaleko a koho je to zodpovednosť?Témy nášho dnešného podcastu s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Kým opozíciu príliš vidieť a počuť nebolo, koalícia sa zviditeľňovala až priveľa.Nový Ťažký týždeň zhrnul, čo sa u nás udialo počas letných prázdnin.

Vladimír Šucha je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a manažér a zároveň vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.V podcaste s názvom Európske Slovensko sme spolu rozoberali nielen fungovanie Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ale porozprávali sme sa aj o aktuálnom stave nášho štátu aj o pravidlách v spoločnosti, ktorými sa riadia nielen inštitúcie Európskej únie, ale mali by sa všetky krajiny sveta.Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko? Prečo je dôležité, aby Brusel komentoval fungovanie nášho právneho štátu, prípadne nám dával nejaké odporúčania k fungovaniu? V Európskej únii sa všetci chceme cítiť dobre a bezpečne. Hovoríme o tom, že chceme byť v tomto priestore slobodní a nezávislí, no niektorí vnímajú „diktát Bruselu“. Ako im to môžeme logicky vyvrátiť a vysvetliť? V oficiálnom popise je Zastúpenie „očami, ušami a ústami“ Európskej komisie na Slovensku. Čo to znamená a ako by ste chceli, aby ho vnímala verejnosť aj do budúcna?

Slovensku hrozí zastavenie eurofondov, pretože Brusel nás už rok upozorňuje na nedostatky, na ktorých sme nič nezlepšili. Naopak, vláda ešte viac oslabuje demokraciu a právny štát. Upozorňuje na to výkonná riaditeľa Via Iuris, právnička Katarína Batková. Zuzanu Čaputovú by naspäť už nechceli.V podcaste s Katarínou Batkovou sa dozviete:– od 1. minúty – kto a ako by mal riešiť bombové hrozby;– po 1:30 – ako vláda demotivuje policajtov;– okolo 3:00 – že vláda sa o atentáte vyjadruje nebezpečným spôsobom, obzvlášť, ak ešte nie je vyšetrený;– od 5:00 – že vláda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že systém Pegasus by u nás nebolo legálne používať;– po 7:00 – ako veľmi na Slovensku nefunguje ochrana bežného človeka pred odpočúvaním;– od 10:00 – čoho sa obáva, keď sleduje podozrenia zo zapojenia šéfa SIS do diskreditácie opozície;– po 11:30 – prečo nám hrozí zastavenie eurofondov;– od 12:00 – aké konkrétne veci nám vyčíta Európska komisia a čo sa dá urobiť na záchranu európskych peňazí;– po 16:00 – že nejde o žiadnu diskusiu medzi našou vládou a Bruselom, ale vysvedčenie, ktoré nám EK vystavila;– od 18:30 – prečo je rétorika Roberta Fica o súdoch nebezpečná;– od 20:30 – že po zmene trestného zákona sa nedozvieme, či bola korupcia na najvyšších miestach reálna;– po 23:00 – že vláda nevedela, čo spôsobí vo väzniciach a na súdoch;– od 25:00 – že mnohé krádeže zrejme zostanú nevyšetrené;– po 29:00 – že kriminalita sa v policajných štatistikách zníži, aj keby sa reálne neznížila;– od 31:00 – či má zmysel nahlasovať krádeže bicyklov, ak sú iba priestupkom;– okolo 32:00 – že ak vám ukradnú peňaženku, ktorú máte pri sebe, stále pôjde o trestný čin;– po 34:00 – prečo združenie Via Iuris už nechce naspäť exprezidentku Zuzanu Čaputovú;– od 35:00 – ako mimovládky normálne fungujú aj z verejných peňazí;– po 37:00 – či sa ľudia v mimovládkach boja konať dobro, lebo sa im ľudia vyhrážajú.

„Pochopila som, že tu nie je žiadny problém sa bez vlastného pričinenia dostať na ulicu či na hranicu chudoby. Úplne stačí aby vám ochorel niekto v rodine alebo aby ste ochoreli vy a balansujete nielen nad priepasťou smrti, ale zároveň aj nad priepasťou chudoby – vrátane celej vašej rodiny,“ hovorí Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý podľahol ALS a dnes zápasí s neochotou úradov aby jej poskytli sociálnu pomoc, ktorá jej rodine náleží.Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý roky zápasil s amyotrofickou laterálnou sklerózou až kým tomuto zákernérnému, krutému, mimoriadne bolestivému a nevyliečiteľnému ochoreniu 19. apríla napokon definitívne podľahol. Dnes, okrem vyrovnávania sa s jeho smrťou a starostlivosťou o ich dvojročnú dcéru, musí zápasiť aj s byrokratickým molochom a neschopnosťou sociálneho štátu v jeho slovenskej podobe.Je totiž začiatok septembra, od Mariánovej smrti uplynuli už viac ako 4 mesiace a tento štát, ktorý sa inak tak rád verbálne deklaruje ako sociálny, ukázal vdove a predovšetkým celej jej rodine, vrátane dvoch maloletých detí chrbát a neposkytol jej, v ich naozaj ťažkých a kritických chvíľach, prakticky žiadnu reálnu pomoc.O čom svedčí takýto postoj k tým najzraniteľnejších členom našej spoločnosti a ako sa vôbec dá prežívať v tieni nielen nedávnej smrti milovanej osoby, ale aj obáv o existenčnú budúcnosť svojej rodiny? No a napokon, ako sa zmieruje so smrťou milovanej osoby, ktorá hoci tu už fyzicky nie je, stále rámcuje každé jedno ráno i každé jedno zaspávanie a ako sa to všetko dá i má, vysvetliť dvojročnému dieťaťu?Témy pre Danielu Betkovú Vidovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.Moderuje Denisa Hopková.

Hlavnou zmenou je výrazné rozšírenie počtu subjektov, ktorym zákon ukladá povinnosti.Slovensko bude čoskoro novelizovať zákon o kybernetickej bezpečnosti. Zmeny vychádzajú zo smernice NIS2, ktorú Slovensko musí preniesť do našej legislatívy.Novela už mieri do parlamentu a mala by platiť od budúceho roka. Čo sa tým zmení pre firmy a organizácie? Aké povinnosti pribudnú a ako sa zariadiť?O tom sa rozprávame v prvom diele špeciálnej serie podcastov Share ku kyberbezpečnosti. Na naše otázky odpovedá špecialista na kybernetickú bezpečnosť a právo Štefan Pilár z advokátskej kancelárie Signum. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké zmeny sa chystajú v novele zákona o kybernetickej bezpečnosti.Na ktoré subjekty by sa mal zákon po novom vzťahovať.Kto a ako bude jeho dodržiavanie kontrolovať.Kedy má zákon vstúpiť do platnosti.Koľko času budú mať subjekty na to, aby sa mu prispôsobili.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou Signum – Spojenie teórie a praxe, spojenie práva a IT bezpečnosti.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Prečo slovenské filmové festivaly nehrajú rovnakú ligu ako napríklad Karlovy Vary? Spoluorganizátor jedného z najväčších slovenských filmových festivalov hovorí, že je to o pochopení štátu aj súkromného sektora, že treba podporovať kultúru. Tento rok majú mnohé nové filmy jednu spoločnú tému – premeny ľudského tela.Filmový festival Cinematik sa začína už zajtra v Piešťanoch. Jeden z najväčších hitov je film Substance, ktorý je radikálny a hlavnú úlohu hrá Demi Moore. Ide o taký silný film, že je otázne, či takýto zážitok zvládne každý divák.Otváracím filmom je Ema a smrtihlav, v hlavnej úlohe napríklad aj s Milanom Ondríkom a Alexandrou Borbély. Ide o obdobie Slovenského štátu a spor o priazeň ženy medzi gardistom a príslušníkom SS. Slovenských premiér bude na festivale niekoľko, vrátane nového filmu Petra Kerekesa Wishing on a Star.Na Cinematiku spolupracujú aj Aktuality.sk. Ponúkame vám dve diskusie – o slovenskej kultúre s Petrom Bárdym, Ilonou Németh a Nikitom Slovákom v sobotu 14. 9.; a tiež diskusia Slovenská mafia a kinematografia v piatok 13. 9. o 15:30 so scenáristom filmu Miki Mirom Šifrom, expertom na mafiu Jánom Petrovičom, filmovým kritikom Petrom Konečným. Moderuje autor podcastového seriálu mafiánsky štát Peter Hanák.

Je kapitánka florbalovej reprezentácie, klub však má vo Švajčiarsku. Katarína Klapitová patrí k najskúsenejším a najúspešnejším slovenským florbalistkám, no okrem toho ju so športom spája aj jej práca. Bola vďaka nej viackrát na MS v hokeji a videla Tour de France z helikoptéry. Raz jej dokonca volal aj Miroslav Šatan. Klapitová prijala pozvanie do Olympijského videocastu, kde hovorila nielen o florbale.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aký netradičný šport hrávala radšej ako florbalprečo odišla do Švajčiarska a prečo nechcela ísť na severprečo chce popri florbale pracovaťčo je pre ňu najviac z reprezentácieaký tím je nereálne poraziťaký sen ešte v reprezentácii má a kedy presne ukončí kariéruaká je jej práca a na aké veľké podujatia sa dostalaprečo jej volal Miroslav Šatanaké je to vyrábať dresy pre hokejovú Ligu majstrovaké je to byť v helikoptére na Tour de Franceprečo pracovala v známom fastfoodeprečo nie je podľa nej jednoduché dostať florbal na olympiádu

Je rekordér Slovenska v počte štartov za hokejovú reprezentáciu, teraz ale už pôsobí v pozícii experta. Dominik Graňák ukončil kariéru v sezóne 2022/23, počas nej získal mnoho skúseností. V podcaste Góly z bufetu rozprával, ako videl olympijskú kvalifikáciu a pristavil sa viac aj pri trénerovi či gólmanovi Samuelovi Hlavajovi. Dozviete sa aj jeho názor na hráčov z ruskej KHL v tíme. Sám Graňák má z Ruska bohaté skúsenosti, odohral tam štyri sezóny.Čo sa dozviete v podcaste?Čo hovorí na olympijskú kvalifikáciuAké výkony podával Samuel HlavajAko videl presilovkyO pokračovaní Craiga RamsayhoČi sa vidí v Samuelovi KňažkoviAko vidí hráčov KHL v reprezentáciiPrípad Mariána Studeniča

Po životnom víťazstve nad Karlosom Vémolom (37-8) odišiel do Dominikánskej republiky, otestoval sa v reality šou Survivor. Po desiatich mesiacoch opäť vstúpi do klietky proti rovnakému súperovi s jediným cieľom, stať sa na druhý pokus právoplatným šampiónom Oktagonu. Hosťom podcastu Staredown bol víťaz Oktagon Výzvy a bývalý dočasný šampión v strednej váhe Samuel „Pirát“ Krištofič (17-6).Čo sa dozviete v rozhovore?Zmenilo mu víťazstvo nad Vémolom život?Prečo sa nezhodnú, kto koho vyzval na odvetu?Očakával, že Vémola nevydrží na dôchodku ani dva mesiace?Ako reaguje na názory, že si nezaslúži šancu na titul?Prečo vníma odvetu s Vémolom osobne?Čo plánuje po zisku titulu?Sníva ešte o UFC?Aký náročný bol návrat z ostrova do reality?

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. „Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. Nahrával Jaroslav Barborák. 

V prípade pozastavenia toku ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska nejde o ohrozenie životných záujmov týchto štátov. Situácia nebola zďaleka tak dramatická, ako ju slovenská a maďarská vláda prezentovali verejnosti. Oba štáty situáciu zneužili na kritiku Kyjeva a prehlbovanie konfliktu s európskymi inštitúciami a ďalšími štátmi EÚ. Prečo mohla byť sabotáž plynovodov Nord Stream I a II výhodná pre Rusko a ako ovplyvnila jeho vzťah s Nemeckom? Čo ukázali nové zistenia vo vyšetrovaní incidentu? Ako sa vyvíja situácia ohľadom pozastavenia ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska? Prečo je oboma vládami hyperbolizovaná a nakoľko slúži dezinformátorom na útoky voči Kyjevu či EÚ?Do akej miery Rusko zneužíva svoju pozíciu energetickej veľmoci? Prečo je zaisťovanie energetickej bezpečnosti v Európe natoľko dôležité vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine? Ako sa môžu východoeurópske štáty odkloniť od závislosti na ruských energetických zdrojoch? Aké sú alternatívy dodávok ropy pre Slovensko alebo Českú republiku?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

Záhadný ruský zbrojár Anatoly Klunny dodával vojenské súčiastky na Slovensko aj napriek sankciám, využívajúc svoje rozsiahle kontakty v Rusku. Jeho spolupracovník Oleg Belay, spojený s pochybnými finančnými transakciami, sa po ruskej invázii na Ukrajinu dostal k lukratívnym aktívam vrátane futbalového klubu CSKA Moskva.

Imúnni voči hrôzam minulosti rozhodne nie sme pretože vždy bude niekto, kto si bude myslieť, že je niečo viac. Je načase, aby sa mlčiaca väčšina ozvala, pretože ak nie - hrozí, že raz si moc môže prísť aj po vás. Tvrdí novinárka Veronika Homolová Tóthová. A čo bola akcia T4, ktorá stála životy státisícov detí?Vždy bude niekto, kto bude mať pocit, že on má právo hovoriť o tom, kto aký život bude žiť. Jediné, čo ti garantuje, že ty budeš môcť žiť, tak ako ty chceš, je slobodná spoločnosť. A keď za tú slobodnú spoločnosť nebojuješ vtedy, keď ju máš - a keď sa neozveš proti neprávosti, proti neslušnosti a proti tomu, keď niekoho vystavujú na pranier na základe úplne lživých vecí, tak postupne z tej slobody ukrajuješ, až raz si napokon prídu aj po teba, hovorí v Ráno Nahlas novinárka, režisérka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová.Bolo ich viac ako štvrť milióna. Deti s Downovým syndrómom, epilepsiou či s nejakou formou mentálnej retardácie alebo telesnými malformitami. Deti na autistickom spektre či na vozíku alebo proste nejakou odlišnosťou. Všetky sa stali obeťou vedomej a pedantne naplánovanej nacistickej genocídy, ktorá sa stala aj akýmsi predobrazom a testovacím laboratóriom samotného Holokaustu. Bol to takzvaný program T4. Program, ktorý mal očistiť nemecký národ od takzvaných "životov nehodných žitia" a zbaviť tak Tretiu ríšu aj nákladov na starostlivosť o týchto svojich občanov. "Nevytŕčaj hlavu", to je asi to základné heslo, ktoré nás tu 40 rokov učili, no a toto - či chceme alebo nie, je v nás, a buď sa s tým vieme popasovať alebo to ani nevnímame a žijeme podľa toho."Napriek tejto až neuveriteľne cynickej beštialite je tento program u nás prakticky neznámy. Dobre známe sú však obete Holokaustu páchaného tisovým Slovenským štátom, ako i obete komunistického teroru po februárovom prevrate v roku 1948."My sa snažíme buď prikloniť - alebo sa priamo pridať na stranu víťazov, ktorí sú schopní vybojovať kľúčové bitky aj za nás, no a zároveň, nie sme schopní niesť zodpovednosť za to, čo sa v našej minulosti stalo.," tvrdí Veronika Homolová Tóthová Aké je teda to naše historické povedomie o našich vlastných dejinách? Čo o nás vypovedá tá neustála potreba hrubých čiar a nechuť pozrieť sa pravde o nás samých priamo do očí? Prečo bola červená komunistická totalita rovnakým zlom ako tá hnedá fašistická a prečo sú reči o očkovacej totalite či aktuálnych politických perzekúciách na úrovni politických procesov z 50. rokov urážkami skutočných obetí vtedajších totalitných zločinov? No a napokon, aké vzorce správania v nás zanechali dve prežité totality - a napriek poučeniam z minulosti, môžu sa všetky tie hrôzy zopakovať aj dnes?"Kritické myslenie je strašne dôležité, veľmi ho potrebujeme a - áno, strašne sme ho zanedbali, ale zároveň nám chýba ešte niečo iné - a chýba nám to tu ešte predtým, než budeme cibriť kritické myslenie, no a to je empatia. Empatia, ako schopnosť predstaviť si - a vcítiť sa do toho, že ten iný človek, je presne taký istý človek, ako ty sám," tvrdí Homolová Tóthová. Témy pre rešpektovanú novinárku a spisovateľku Veroniku Homolovú Tóthovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledne dni síce púta pozornosť situácia vo vládnej koalícii, ale veci sa dejú aj medzi opozičnými stranami - Richard Sulík sa stiahol z parlamentu, Ľubomír Galko opustil hnutie Slovensko a bude zastupovať Demokratov. Politickú situáciu v podcaste rozoberáme s novinárom Martinom Slizom.V podcaste približujeme aj zákulisie toho, čo sa dnes odohráva medzi opozičnými stranami prečo nedochádza k žiadnemu veľkému spájaniu, po ktorom niektorí volajú, a ako do toho celého zasiahne Ivan Korčok.Moderuje Denisa Hopková.

Nová futbalová sezóna je už v plnom prúde, začali sa všetky špičkové európske súťaže vrátane anglickej Premier League. Jednou z hlavných postáv slovenského futbalového mediálneho priestoru okolo prestížnej ligy na Britských ostrovoch je aj komentátor Matúš Lukáč.Diváci ho môžu poznať najmä z obrazoviek Canal+ Sport, a to vďaka jeho hlasu, ktorý pravidelne sprevádza dianie v anglickej najvyššej súťaži. V rozhovore v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk nám prezradil rozdiely v príprave na komentovanie zápasov Premier League a slovenskej reprezentácie, aký komentátorský štýl preferuje či kto je jeho inšpiráciou.Matúš Lukáč je známy slovenský futbalový komentátor, ktorý profesijne vyrástol na anglickej Premier League a aktuálne je súčasťou televízie Canal+ Sport, ktorá u nás vysiela od roku 2022. V posledných rokoch dostal príležitosť komentovať aj zápasy slovenskej reprezentácie, čo považuje za vrchol kariéry pre každého futbalového komentátora.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Na Slovensku patrí vekom do spoločnosti nemnohých. Spája sa s našim jediným veľtokom – Dunajom, ktorý je so svojimi vyše 2800 kilometrami európskou riečnou dvojkou. A prechádza naprieč spoločenskými zriadeniami. Už sto rokov je rámcom pre živú spleť vzťahov, priateľstiev, kamarátstiev. Bol už pri odhalení mohyly na Bradle a aktuálne pracuje na tom, aby sa z Bratislavy ako hlavného mesta na Dunaji stalo aj „boat city“, čiže metropola, ktorá počíta pri riešení svojej mobility aj s vodou a dopravou na nej. Dnešné RánoNahlas je netypicky vodácke. O najstaršom vodáckom klube v týchto končinách. A ak sme nedávno s Alexandrou Kusou konštatovali, že nám tu chýba kontinuita, bez ktorej sme nepoučiteľní, dnes sa pozrieme na storočné kontinuum komunity okolo vodáckeho klubu Dunajčík. S jedným z jeho niekdajších predsedov Vladimírom Mišíkom a Ondrejom Michalíkom, jeho súčasným animátorom. „Moje prvé vnemy, ktoré si pamätám, sa spájajú s Dunajom. Sme v stane, na brehu rieky. Vidím nad sebou rozžiarené nebo hviezd, ktoré v meste človek nevidí. Počujem tajomný hukot rieky v tme. Občas prejde okolo loď. Bol to nesmierne silný zážitok, akýsi pocit majestátna a kontaktu s prírodou“, spomína Vladimír Mišík, jeden z dvanástich predsedov Dunajčíka v jeho storočnej histórii.Ondrej Michalík, ktorý je „dušou“ dnešného živého vodáckeho klubu zas hovorí o slobode, ktorú nachádza v kajaku na vode. „Na Dunaji môže ísť človek kamkoľvek. Chvalabohu i žiaľbohu, nie je nás veľa, takže človek tak dokáže zažiť takmer v strede mesta pocit, že je sám so sebou v prírode“. V podcaste sa dozviete aj „o exile pre nepohodlných komunistického režimu“, ktorým sa vodácky klub Dunajčík stal v čase totality, či o čistote vody v Dunaji a či sa v nej dá vôbec kúpať. A rovnako o možnostiach vodáctva v súčasnosti.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pamätáte si ešte protesty Smeru proti obrannej zmluve s USA? Robert Fico zmluvu označoval za vlastizradu a sľuboval jej zrušenie. Predseda SNS Andrej Danko teraz tlačí na Smer, aby tento sľub dodržal. Minister obrany Robert Kaliňák totiž na zmluve zatiaľ nič nezmenil.Môže Andrej Danko naozaj dosiahnuť zrušenie obrannej spolupráce s USA, alebo mu ide iba o radikálnych voličov Smeru, ktorí nespokojnosť s nedodržanými sľubmi dávajú najavo prechodom k strane Republika?Viac v dnešnom podcaste vysvetlí Tomáš Kyseľ, autor dnešného textu o tejto téme.Moderuje Peter Hanák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:V Nízkych Tatrách ťažia štátne lesy, lykožrútom smrekovým zdôvodňujú aj výrub jedlí a bukovSpotreba fosílnych palív dosiahla celosvetový rekord. Rozvojové krajiny sú od uhlia, plynu a ropy stále zavisléVyčerpali sme prírodné zdroje: Ulovili sme viac rýb a vyrúbali viac stromov, ako nám príroda dokáže poskytnúťPred rokmi sme za vysoké teploty považovali 30-tky, nielen toto leto však teplomer atakujú 40-tky a lepšie to nebudePriemerný Slovák vyhodí v priemere 83 kilogramov potravín ročne, pričom toto množstvo by sa mohlo výrazne znížiť, keby sa na našich pultoch a v chladničkách kazilo menej výrobkov

Ceny predplatného na streamingové služby, ako sú Netflix, Disney+, SkyShowtime a ďalšie, nárazovo rastú. Prečo sa to deje a ako tento trend ovplyvní divákov na Slovensku? Čo znamená nárast cien pre súčasný trh a aké možnosti majú predplatitelia? V podcaste SHARE sa na tému zvyšovania cien streamingových služieb detailne pozreli redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo streamingové služby zvyšujú ceny?Ako sa zmeny dotknú slovenských používateľov.Aké sú nové ceny Netflixu a Disney+?Čo sa mení u ďalších služieb, ako Max, SkyShowtime, Apple TV+, Voyo a Prime Video.Čo môže prísť ďalej: Bude trend zdražovania pokračovať?Téme sa venujeme aj tu:Netflix v SR výrazne zvyšuje ceny. Pozrite si, koľko stoja balíčky po zmeneDisney+ na Slovensku opäť zvýši ceny. Začne predávať nový balíkStreamovacia služba Max už funguje. Ponúka nový obsah najmä z Discovery stanícPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dušan Kováčik pôsobil ako špeciálny prokurátor od roku 2004, na túto pozíciu bol zvolený až trikrát a skončil až po obvinení z korupcie. Najvyšší súd SR ho právoplatne uznal za vinného a odsúdil na osem rokov odňatia slobody, dnes je však na základe intervencie od ministra spravodlivosti z cely von. V utorok rozhodol sudca Truban, že Kováčik je v ďalších dvoch kauzách vinný. Čo si máme z týchto protichodných rozhodnutí a stanovísk zobrať? Čo to znamená pre právny štát na Slovensku? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s novinárom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomášom Madleňákom. Frankovská v úvode zdôraznila, že mnoho dezinformácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, šíria aj politickí predstavitelia, pričom hoaxy o Kováčikovi sú súčasťou rozšíreného dezinformačného naratívu, ktorý oslabuje dôveru v justíciu a vyšetrovanie korupčných káuz.Viacero príspevkov na sociálnych sieťach napríklad spochybňuje právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom. Frankovská vysvetľuje, prečo takéto príspevky facheckeri označili ako nepravdivé: „Najvyšší súd sa priamo zaoberal argumentom, že odsúdenie Dušana Kováčika stálo len na výpovediach tzv. kajúcnikov, tieto výpovede boli podporené a doplnené ďalšími súvisiacimi dôkazmi, ako sú výpovede Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy.“Investigatívny novinár Madleňák uviedol, že rozhodnutie sudcu Trubana z utorka (3. 9. 2024) považuje za dobrú správu. To, že v prvej kauze na dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska došlo k prerušeniu výkonu trestu do času, kedy sa o dovolaní rozhodne na Najvyššom súde, ho zaskočilo. Navyše vyzdvihol, že minister Susko sa s odôvodnením nepostavil pred novinárov, ale nahral video. V ňom naznačuje, že celý Kováčikov prípad stojí na výpovediach kajúcnikov, čo podľa Madleňáka nie je pravda.Podcast bol vyrobený včera 3. septembra. Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

To, čo voči Tretiemu sektoru hovorí Andrej Danko je úplne absurdné. Veď i taká Jednota dôchodcov vstupovala do volebných kampaní, tak ich za to budeme trestnoprávne stíhať? Pýta sa dlhoročný občiansky aktivista Juraj Rizman. Podľa neho sa zo strany vlády začali opakovať vzorce, ktoré poznáme už z totality. Pravda i právo je na našej strane, moci - aj keď sa vracia k totalitným metódam, sa preto báť netreba, odkazuje Rizman. "Tu vôbec nejde o boj voči politickým mimovládkam. Tu ide o to, že chcú odkloniť financie a znížiť priestor pre kritické občianske mimovládky a idú urobiť niečo, ako bol za scoializmu Národný front (pod vedením vládnucej Strany) kde budú tí, ktorí budú držať hubu a krok no a k tým presmerujú zdroje," hovorí dlhoročná postava mimovládneho sektora Juraj Rizman.Vláda sa rozhodla vyhlásiť tretiemu sektoru nepísanú vojnu. Hoci jedny z prvých zákonov po Novembri 89 boli o slobode slova a slobode zhromažďovania - a tým po rokoch totality opätovne založili občiansku spoločnosť a jeho kľúčový pilier - spolkový život, teda moderne povedané mimovládny sektor, dnes vláda radikálne otáča kurz a začala nepokryte označovať tretí sektor za svojho nepriateľa. Deje sa tak cez snahu okresať ich financovanie - často určené na výkony verejnej služby v oblastiach kde zlyháva samotný štát, no deje sa tak aj cez otvorené zastrašovanie mimovládok trestnoprávnymi postihmi či cez ich stigmatizáciu ako agentov cudzej moci alebo proste opakovaným a demagogickým škandalizovaním jednotlivých predstaviteľov občianskej spoločnosti."Ak sa pacienti obrátia na štátne inštitúcie a požadujú zmeny v zdravotníctve alebo ak sa združenie záhradkárov obráti na štát, že chce zmeny v zákone o ochrane rastlín, tak samozrejme, že to všetko je politika. No a my teraz chceme týchto ľudí za toto trestnoprávne stíhať? Veď to sú predsa práva grantované našou Ústavou," pripomína Rizman. Tretí sektor to sú pritom tisicky organizácií s desiatkami tisíc aktivistov neraz suplujúcich činnosti zlyhávajúceho štátu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej práce, duševného zdravia, ekológie či kultúry. A preto, ako svojho času napísal už filozof Karl Popper: "Optimizmus je povinnosťou. Budúcnosť je otvorená, nie predurčená. My všetci prispievame k určeniu toho, aká napokon bude, tým čo robíme. Preto sme my všetci rovnakou mierou zodpovední za jej úspešnosť." "Parafrázujem pápeža Jána Pavla II., ktorý v súboji s totalitou odkázal veriacim vo Východnom bloku aby sa nebáli. Proste - máme pravdu, právo je na našej strane, tak sa nebojme konať, nebojme sa podporiť nezávislé médiá a občiansky sektor, ktorý má právo byť kritický aj k vládnej moci. Je to úplne normálne a legitimne. Hlavne si nedajme nahovoriť, že toto je niečo protištátne a nebezpečné," hovorí Juraj Rizman. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s dlhoročným občianskym aktivistom predovšetkým v oblasti ochrany ľudských práv, životného prostredia či obrany občianskych organizácií Jurajom Rizmanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dušana Kováčika uznal špecializovaný súd za vinného v druhej korupčnej kauze. Sudca Michal Truban bývalého špeciálneho prokurátora odsúdil v prípade 50-tisícového úplatku v knihe. Novinárka Ivana Zigová, ktorá sa bola pozrieť na vyhlásenie rozsudku a v podcaste približuje o čom je kauza a ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie.Dušak Kováčik počas záverečnej reči minulý týždeň odmietal, že vzal úplatok. Tvrdil že „skutok sa nestal“ a je vykonštruovaný. „Teória Kováčika o vykonštruovanom procese padla. Ale ten dôvod bol taký, že jeho obhajoba a ani on sám ničím nepodložili a nedokázali tieto svoje tvrdenia pred súdom," hovorí v podcaste novinárka Zigová.Podľa sudcu Michala Trubana dokazovanie pred súdom dostatočne preukázalo, že skutok sa stal. „Výpovede mu vytvorili dôveryhodný reťazec, na základe ktorého sa rozhodol, že nie je pochýb o tom, že k odovzdaniu a prijatiu úplatku skutočne došlo," uzatvára novinárka.Moderuje Denisa HopkováVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.