Podcasty Aktuality.sk

V rozhovore sa dozviete aj to, prečo Matej neodporúča sadu na opravu defektu. Porota vybrala autá do európskej ankety, no nehlasuje v nej nikto zo Slovenska. Ktorému novému autu sa podarilo za pol hodinu rekordné množstvo objednávok?  Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute. Pri havárii lietadla bol vážne zranený a utrpel trvalé poškodenie zraku, ktoré jeho leteckú kariéru významne obmedzilo. Po vojne sa vrátil znova do Československa, z jeho početnej rodiny prežil iba otec. V máji 1948 emigroval so svojou ženou do Anglicka, pracoval ako stomatológ. V roku 1989 sa vrátil do Československa. Ospravedlňte prosím zníženú kvalitu záznamu pamätníka.

Tradičné hodnoty bývajú stotožnené s istou formou do seba uzavretého kresťanstva, ľudáckeho nacionalizmu, ktorý odmieta modernitu, je zahľadený do seba a nedôverčivý voči všetkému modernému. U nás sa vďaka takémuto vnímaniu darí za tradičné hodnoty rámcovať mizogýniu, homofóbiu a všeobecnú netoleranciu k inakosti.V čom spočíva podstata liberalizmu a prečo môže byť vnímaný ako znepokojivý? Aké sú základné princípy, na ktorých liberalizmus stojí? Nakoľko sú spojené s liberálnou demokraciou? Čo sa zvykne označovať termínom tradičné hodnoty? Do akej miery je argumentácia tradičnými hodnotami prirodzená? Ako sú tradičné hodnoty zneužívané antidemokratickými silami?Prečo vzniká paradox využívania moderných nástrojov ako sú sociálne siete na boj proti modernite? Akú úlohu zohráva pri presadzovaní tradičných hodnôt hľadanie nepriateľa? Prečo vznikajú argumenty o odmietnutí liberalizmu a snahe postaviť demokraciu na špecifických národných princípoch? Do akej miery preberajú protagonisti tradičných hodnôt naratívy z amerického diskurzu?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a politológom z Univerzity Komenského v Bratislave Pavlom Hardošom.

Vojna na území agresora je podľa vojnovej logiky nevyhnutná, hovorí naša reportérka priamo na Ukrajine Stanislava Harkotová. Ukrajina môže mať motiváciu obsadiť časť ruského územia, aby mala čo vymeniť pri mierových rokovaniach. Táto teória však má jeden veľký háčik.Podľa dnešných správ ukrajinská armáda postupuje čoraz hlbšie do ruského územia. Ako sa to stalo, ako sa jej darí a ako reaguje Rusko, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Niektoré planéty skutočne môžu byť ploché, nie však tak, ako si to väčšina ľudí predstavuje.Je možné, že planéty v rannom štádiu svojho vzniku nevyzerajú ako guľa, ale ako lentilka a zaguľatia sa až neskôr. Čo by sa však stalo, ak by bola Zem, či iná planéta skutočne plochá? V podcaste SHARE sme sa pozreli na to, ako by to asi vyzeralo z pohľadu fyziky tak, ako jej dnes rozumieme. V podcaste sa rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo vieme o rannom štádiu vzniku planét.Podľa jednej z teórií planéty môžu byť v istej fáze skôr lentilky, než gule.Ak by Zem bola skutočne plochá, ako by to v praxi vyzeralo?Ako by na nej fungovala gravitácia?Mohla by mať magnetosféru či vulkanickú činnosť?Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Zem nie je plochá, niektoré planéty však áno, zistila štúdia. Ako je to možné?Zarážajúce percento Slovákov verí v plochosť Zeme. Skončili sme priepastne horšie ako ČesiPrečo ľudia veria, že Zem je plochá? (Slnečná zostava 73)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dušana Kováčika, odsúdeného za korupciu a pomoc mafii, prepustil z väzenia politik, nie súd. Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho ide o odmenu za to, že Kováčik mlčal a nerozprával, čo vie na Roberta Fica a Smer.Peter Bárdy pripomína, že kajúcnikov na rozkladanie mafiánskych skupín používal aj Milan Lučanský. Bez kajúcnikov a ich svedectiev by sme zrejme stále boli v 90.rokoch.Moderuje Peter Hanák.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou 2. kolo nového ročníka, ktoré síce nebolo kompletné, pretože zápas MŠK Žilina - MFK Ružomberok preložili, no napriek tomu prinieslo viacero zaujímavých okamihov.O tom, čo sa uplynulý víkend dialo na slovenských ligových trávnikoch, sme sa v našom novom podcaste s názvom Kam si to kopol? porozprávali s niekdajším skvelým futbalovým útočníkom Tomášom Majtánom (37).Známy zakončovateľ, ktorý si v minulosti zahral s MŠK Žilina skupinovú fázu Ligy majstrov, sa okrem víkendového diania v Niké lige vyjadril aj k súčasnému pôsobeniu v Interi Bratislava či šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac sa už dozviete v novom podcaste od ŠPORT.sk, ktorou vás bude sprevádzať dvojica Ján Jasenka (futbalový redaktor) a Marián Lontoš (moderátor).

Scenárista filmu Miki Miro Šifra navštevoval odsúdeného mafiána vo väzení a rozprával sa s ním aj o vraždách. Čo je vo filme pravda a čo si filmári domysleli? Mikuláš Černák podľa neho nie je žiadny hrdina, a aj film zobrazuje, že nie je taký rodinný typ, za akého sa vydáva.V podcaste s Mirom Šifrom sa dozviete: – od 1. minúty – či si pri písaní scenára vymýšľal, alebo zobrazoval pravdu;– po 1:00 – či bude aj druhý diel filmu;– od 2:00 – že bol problém zobraziť také množstvo kriminality;– po 3:00 – či Černák naozaj zabil niekoho len preto, že znásilnil ženu;– od 4:00 – že Černák tvrdí, že zabíjal len mafiánov, ale nie je to pravda;– po 5:00 – ako bol scenárista vo väzení za Černákom a ako odsúdený vrah zasahoval do filmu;– od 6:30 – aké konkrétne veci chcel Mikuláš Černák meniť v scenári;– od 7:45 – kto rozhodoval, ktoré veci sa do filmu dostanú a ktoré nie;– od 9:00 – do akej miery veril odsúdenému na doživotie;– po 10:00 – že pocit vraha po prvej vražde môžete zistiť len od vraha;– od 12:00 – či si M. Černák myslí, že mu film škodí;– po 13:00 – či M. Černák na tomto filme zarába;– od 13:50 – kto prišiel s námetom na film a kto to u M. Černáka vybavil;– od 16:00 – či na filme zarábajú aj ľudia okolo A. Végha a Bödöra;– po 17:00 – ako sa vyhol tomu, aby ľudia heroizovali mafiána;– od 19:00 – prečo ľudia nechcú vidieť zlo;– po 20:00 – prečo sú vo filme aj pozitívne vlastnosti M. Černáka;– od 20:30 – že hlavná postava vo filme klame a nie je ten rodinný typ, za ktorého sa vydáva;– po 21:30 – že ani vrahovia nie sú čiernobiele čisté zlo;– od 23:50 – čo si myslí o súdnom konaní o podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka na slobodu;– po 25:00 – či máme Mikulášovi Černákovi veriť, čo hovorí.

Jedného dňa môže umelá inteligencia generovať celé filmy s tvárami známych hercov.Existuje „pozitívny deepfake“? Takto by sa dali nazvať využitia umelej inteligencie, pri ktorých sa vytvára digitálna verzia hlasu či tváre skutočných ľudí, avšak nie za účelom podvodu, ale z praktických dôvodov. O tom, na čo sa to dnes využíva a čo všetko by bolo možné v blízkej budúcnosti sa rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako umelá inteligencia pomohla vytvoriť novú pieseň Mekyho Žbirku.Podobne v minulosti vznikla aj nová skladba od Beatles.Spotify chce s AI robiť preklady podcastov s originálnymi hlasmi.Deepfake by mohol vyriešiť dilemu dabingu.Ako pomocou AI nahradili tvár v známom seriáli.Aká bude úloha hercov, keď tváre bude vymieňať AI.Bude umelá inteligencia generovať celé seriály a filmy na mieru?Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Chatbot bol len začiatok. Toto všetko dnes urobí AI za vás (+ jedna vec, ktorú stále nezvláda)Ako odlíšiť deepfake od reality? Príďte s nami o tom diskutovať naživo (vstup zadarmo)Novú pieseň Mekyho Žbirku pomohla dokončiť umelá inteligencia, vypočujte si juPosledná skladba The Beatles, dotvorená pomocou umelej inteligencie, je na vrchole rebríčkovPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Národná kriminálna agentúra zanikne už ku koncu augusta. Elitných policajtov, ktorí vyšetrovali kauzy smeráckych nominantov, presunú na iné útvary ako kraje, okresy či najnižšie obvody. Mnohí policajti zrejme odídu do civilu. To môže ohroziť fungovanie polície, ktorej už teraz chýba viac ako 3000 ľudí. Tento rok odišlo ďalších viac ako 600.Minister vnútra priznáva, že polícia je v takom zlom stave ako ešte nikdy a tento stav sa môže ešte aj radikálne zhoršiť. Budeme sledovať demonštratívne presuny policajtov, ktorí vyšetrovali smerácke kauzy a postavili sa za Jána Čurillu, na najnižšie pozície?S novinárkou Aktualít, ktorá sa dlhé roky venuje polícii Annoumáriou Domeovou sa rozprával Peter Hanák.

Demagóg.sk aj počas leta overuje príspevky na Facebooku. Na aké bizardnosti tím factcheckerov narazil? Čo ich prekvapilo? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.Jeden zo šírených hoaxov, ktorý Demagóg.sk overoval tvrdil, že dopyt po elektromobiloch v Európe kolabuje. Valík vysvetlil, že v skutočnosti však podľa štatistík ich predaj konštantne rastie a v budúcnosti by sa elektromobily mali dokonca stať hlavným typom automobilov, ktoré sa budú v Európskej únii predávať.Frankovská upozornila na nebezpečný príspevok z portálu Bádateľ, ktorý tvrdil, že vyššia úroveň CO₂ by bola prospešná pre svet, čo je podľa nej „v úplne v priamom protiklade s vedeckým konsenzom o klimatickej kríze.“ Portál Bádateľ pritom vychádzal z vyjadrení profesora Williama Happera. Frankovská zdôraznila, že Happer je uznávaný fyzik, avšak v klimatickej vede nemá odborné skúsenosti. Následne vysvetlila, že aktuálny rýchly nárast CO₂ spôsobuje klimatickú krízu, nárast teploty a škodí ekosystémom aj ľudskému zdraviu. Vyššie úrovne CO₂ podľa výskumov v súčasnosti znižujú nutričnú hodnotu plodín a negatívne ovplyvňujú rast nehnojených rastlín. Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

S expertom na mafiu Jánom Petrovičom sme si pozreli film Miki o bossovi Mikulášovi Černákovi. Rozprával isme sa aj s producentkou Zuzanou Mistríkovou. Koľko dielov má tento film a objaví sa aj v televízii?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Ešte pred niekoľkými rokmi patril medzi najväčšie slovenské hokejové talenty. V roku 2013 ho dokonca draftoval Montreal Canadiens, aj keď v NHL neodohral ani jeden zápas. Dnes má 29 rokov, za sebou viacero zdravotných problémov i ďalších komplikácií, aj kvôli ktorým hrá „len” v Liptovskom Mikuláši. Hosťom v najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu bol Martin Réway.Počas diskusie s našou hokejovou úderkou Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom sa hokejový útočník Martin Réway rozhovoril o dcérke, ktorá sa narodila pred niekoľkými týždňami, otvoril aj tému o vlastných emóciách počas zápasu, resp. v šatni a odpovedal aj na otázku, či Liptovský Mikuláš je jeho strop, alebo má ešte ambíciu posunúť sa do iného klubu, resp. vrátiť sa i do reprezentácie.Okrem iného rozobral aj svoje zdravotné problémy, ktoré ho donútili vynechať celú sezónu a priznal, že kvôli komplikáciám so zrakom hral dlhé roky len na jedno oko. „Na operácii som bol minulý mesiac. Nie je to ešte také dobré, ako by som si predstavoval, ale možno to už nikdy ani také nebude,” uviedol Martin Réway v najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu!

Jiří Mádl je režisérom filmu Vlny o novinároch z roku 1968. Kým sa pustil do filmu, roky študoval tému a stretával sa s pamätníkmi. Upozorňuje najmä na scénu, v ktorej obyčajný technik odmietne šíriť lož a tak ovplyvní, ako vnímame našu históriu. Proti nezmyslom podľa neho treba bojovať, inak sa budú šíriť. Ak však niekto hovorí také nezmysly, akože Zem je plochá, treba mu dať priestor, aby sa sám zosmiešnil.V podcaste s Jiřím Mádlom sa dozviete:– od 1. minúty – čo je vo filme Vlny pravda, ktoré postavy sú reálne a ktoré vymyslené;– od 2:50 – že v rámci prípravy scenára stretol viacerých novinárov, ktorí boli potom stvárnení vo filme;– po 5:50 – ktoré emócie vo filme sa reálne stali;– po 7:00 – či tento príbeh niekedy spracujú aj Američania na Netflix;– od 8:00 – čím je tento film výnimočný;– po 10:00 – či na takýto film musel dozrieť;– od 12:00 – že Vlny nie sú politický film, ale je to napínavé a dojemné;– po 14:30 – čo si vo filme treba všimnúť;– od 14:50 – ako aj obyčajný človek môže odmietnuť šíriť lož;– po 17:00 – že na nezmysly musíme reagovať, inak sa budú šíriť;– od 18:00 – čo si myslí o dezinformačných weboch;– okolo 19:00 – že verejnoprávne médiá treba chrániť, lebo majú najväčšiu pravdepodobnosť generovať pravdu;– po 23:00 – prečo sú 60. roky také fascinujúce;– okolo 24:00 – že nasledovať elity môže byť dobrá vec;– po 26:00 – že zo Slovenska sa stalo laboratórium konšpirácií, ale ľudia nie sú blbí a z plochozemcov sa budú smiať.

Predseda SNS navrhuje tvrdú ruku voči obchodom. Konkrétne chce presadiť osobitnú daň pre reťazce. odborníci sa zhodujú, že by to prinieslo okamžité zdraženie potravín. V Maďarsku tvrdá ruka štátu priniesla rekordnú infláciu. Aktuality.sk oslovili panel odborníkov a zainteresovaných obchodníkov. Svorne tvrdia, že zdanenie reťazcov a znižovanie cien potravín sú dve protichodné veci.Čo teda vlastne navrhuje SNS, ako to chce presadiť, keď nemá rezorty pôdohospodárstva ani financií a čo hrozí, ak by to prešlo?Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas.

Je súčasťou 28-člennej výpravy Slovenska na olympiádu do Paríža. Tamara Potocká sa predstavila v piatok 2. augusta v plávaní v polohových pretekoch. Stále len 21-ročnú športovkyňu sme si pozvali do nášho Olympijského videocastu. Prebrali sme s ňou témy od toho, ako sa Popradčanka dostane k plávaniu, cez mentálne nastavenie, až po to, že na Slovensku nemajú plavci ideálne podmienky. Videocast sme nahrávali ešte pred odchodom do Paríža.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa stať plavkyňou v Popradeprečo musela byť dobrá študentkaako sa rozhodovala medzi školou a plávanímako nastavená ide do Parížačo všetko si pobalíprečo sa na olympiádu pripravovala v Slovinsku a nie na Slovenskuprečo je lepšie plávať vonkuako jej pomohol mentálny koučkoľko toho naplávala minulý rokprečo nie sú podmienky na Slovensku ideálneaké sú finančné podmienkyako funguje jej spánkový režim

A príde moderátor podcastu Autobazar.EU o prácu kvôli AI? Vypočujte si, ako jeho hlas dokáže napodobniť umelá inteligencia. Čo je s neporušenými autami z lode, na ktorej pred rokom horelo? Britské rodiny majú benefit ku kúpe auta, aký tu ešte nebol. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Porozprával im o tom, ako oddychuje počas leta, v čom po revolúcii podnikal, či ho herectvo vôbec ešte baví a čo chystá počas augusta v Piešťanoch (16.-19. 8. 2024). Ak ho chcete stretnúť spolu so svojimi kolegami z divadla a ďalšími umelcami z hudobného, divadelného či tanečného sveta, odporúča vám ísť v auguste počas týchto dní na Festival zábavy Piešťanské zábaly.Viac na Festival komédie Piešťany 2024: Letný divadelný festival | Piešťanské ZábalyV Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 - Tentoraz nie zo štúdia ale z Mimózy01:40 - Prečo Jozef Vajda vlastne prijal pozvanie do Mimózy02:25 - Ako prázdninuje Jozef Vajda03:00 - Kto mal najviac odohratých predstavení za sesónu04:08 - Ako Jozef Vajda oddychuje / dovolenkuje05:40 - Či ho vlastne herectvo ešte baví07:40 - S čím po revolúcii podnikal08:30 - Čo chystá v Piešťanoch09:30 - Čo on a festivaly13:00 - Čo všetko môžete v Piešťanoch zažiť počas divadelného festivalu14:55 - Či má Jozef Vajda trému.17:30 - Ako ho to vlastne napadlo, kto mu pomáhal a čo všetko je za tým

Ktorý zákrok môže urobiť kožný lekár a ktorý už musí vykonať plastický chirurg? V Európe sú napríklad na botulotoxín prísnejšie regulácie, no inde sú možné aj oveľa radikálnejšie zákroky a väčšie dávky. Často to však vyzerá veľmi neprirodzene. Mnohé ženy si chcú dať napichať pery podľa celebrít, čo je absolútne nereálne.Estetické zákroky sú čoraz dostupnejšie, no záleží na rozsahu. Niektoré Slovenky budú radšej hladovať, aby si mohli dať urobiť drahé zákroky, hovorí dermatovenerologička Lucia Drahovská.V dnešnom podcaste budeme hovoriť aj o tetovaniach.Moderuje Henrieta Hanáková.

Mediálna gramotnosť predstavuje porozumenie tomu, ako fungujú médiá, ako a prečo sa šíria informácie, ako vieme posudzovať ich kvalitu a dôveryhodnosť a čo my sami v online priestore zdieľame. To všetko je predpokladom informovaných rozhodnutí na základe faktov, ale aj toho, aby sme boli aktívnymi členmi a členkami občianskej spoločnosti.Dostáva sa dnes téma mediálnej gramotnosti k dostatočnej časti verejnosti? Ako mladí ľudia pristupujú k informáciám a zdrojom? Čo je memotechnická pomôcka Zvol si info s názvom Fantomas a ako nám môže pomôcť? Prečo je dôležité uvažovať o vlastných emóciách, zdrojoch informácií či obrazových manipuláciách?Sú prednášky alebo workshopy o mediálnej gramotnosti potrebné aj pre učiteľov alebo rodičov? Prečo je nevyhnutné pracovať aj s budúcimi učiteľmi? Ako zvyknú študenti reagovať na témy v oblasti mediálnej gramotnosti? Ako možno počas workshopov pracovať s účastníkmi, ktorí veria dezinformáciám? Prečo môže každý z nás uveriť dezinformáciám alebo mýtom a kedy sa tento jav stáva nebezpečným?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so psychologičkou a členkou občianskeho združenia Zvol si info Kristínou Blažekovou.

Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto, hovorí v podcaste športový novinár Martin Tóth-Vaňo, ktorý sa nachádza priamo v Paríži. Dodáva však, že aj keď sledujeme v Paríži pekné príbehy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda pre Slovensko najneúspešnejšia.Bronzová medaila a dva veľké príbehy Slovákov, ktorých si všimli aj v zahraničí. So športovým novináromportálu Šport.sk Martinom Tóth-Vaňom v podcaste rozoberáme prvý týždeň olympiády.Novinár opisuje príbeh tenistky Anny Karolíny Schmiedlovej, ktorá na olympiáde prepisála históriu, keď sa dostala do najlepšej štvorky. Prekvapila tak celú tenisovú verejnosť a dostala sa do pozornosti všetkých svetových médií.„Z hľadiska olympiády a tenisu je jej príbeh niečo neuveriteľné. Keď sa pozrieme aj na to, že tenis na Slovensku nie je v ideálnej situácii. Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto. To, že je v najlepšej štvorke je obrovský úspech," opisuje novinár v podcaste a dodáva, že tenistka sa zapísala veľkými písmenami do histórie slovenského, ale aj svetového tenisu.Jediný Európan TuryV Paríži sa tento týždeň napísal aj iný príbeh. A to skejtbordistu Richarda Turyho, ktorý sa ako jediný Európan dostal do osemčlenného finále a získal piate miesto. „Je to nádherný príbeh. Richarda by som definoval ako normálneho chalana z Košíc. Ako sám Tury povedal, keď uvidíte niekde skejtbordistu a budete mu chcieť vynadať, tak si v hlave povedzte: možno bude o pár rokov na olympiáde a prinesie domov medialu," hovorí v podcaste novinár.Ako sa nám darí v porovnaní s inými olympiádami? Martin Tóth-Vaňo približuje, že už len tým, že máme historicky najmenší tím sa naše šance na medaily znižujú. „Naposledy sme mali štyri medaily. Teraz máme jednu. Ak pri nej ostaneme bude to sklamanie, pretože sa očakávali minimálne dve. Zrhnul by som to takto: aj keď tu máme pekné príbehy a úspechy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda najneúspešnejšia."Olympiáda však nie je len o pekných príbehoch. Novinár v rozhovore hovorí aj o tom, čo ho na olympiáde sklamalo.Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Každý deň jeden mŕtvy medveď. Ochrana prírody ich už zastrelila 16, finálne číslo môže byť väčšiePri medveďoch je najdôležitejšia prevenciaMigrujú a ohrozujú biodiverzitu. Invázne druhy živočíchov sú vážnym problémom pre ekosystémVlna horúčav sa júlom neskončíOdborníci radia, ako sa správne ochrániť pred horúčavami

Kamala Harrisová teraz pôsobí ako kandidátka, ktorá je na víťaznej vlne. Nasvedčujú tomu aj dáta o registrácii nových voličov, to ako dokáže naberať dobrovoľníkov, ako sa darí zbierať peniaze. Donald Trump sa pokúša kandidátku zatlačiť, no v tomto momente sa mu to nedarí, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Kampaň pred americkými prezidenstkými voľbami je v plnom prúde. Politológ Erik Láštic v podcaste opisuje, že zápas o Biely dom sa začal nanovo. Demokrati síce ešte oficiálnu kandidátku na prezidenta nemajú, no hlasovanie o oficiálnej nominácii Kamaly Harrisovej by malo začať už tieto dni.Už dnes je však jasné, že sa Demokratická strana spojila v podpore súčasnej viceprezidentky a rýchlo sa zomkla okolo možnej kandidátky. „Bola to rýchla korunovácia, kde sa za Harrisovou zomkli stranícke špicky, bývalí prezidenti. Spôsob, akým uchopila kampaň energizoval tradičné skupiny demokratických voličov. Videli sme to na rekordnom výbere darov. Demokrati dokážali za dva týždne vyzbierať cez 200 miliónov. To všetko naznačuje, že na strane Kamaly Harrisovej je momentum. " hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Témou rozhovoru sú aj kandidáti na viceprezidentov. Kamala Harrisová by totiž mala budúci týždeň oznámiť meno svojho kandidáta na vicaprezidentský post. Politológ v rozhovore približuje, kto sú favoriti a v čom by boli pre možnu kandidátku demokratov prínosní. No a pozornosť púta aj republikánsky kandidát J. D. Vance. „Trump mohol hľadať umiernenejšieho viceprazidentského kandidáta, ktorý by mu pomohol s voličmi ktorých vyrušuje exprezidentova rétorika, no súhlasia s niektorými jeho názormi. Vybral si svoj klon. Momentálne sa J. D. Vanceovi sa nedarí. Na svetlo vychádzajú veci, ktoré v minulosti povedal," hovorí Láštic v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme stratégiu Donalda Trumpa, ktorý v kampani využivá slovné útoky a aj to ako si vedie Harrisová. „Včerajšie slová na Kamalu Harrisovú a spochybňovanie jej etnického pôvodu sú súčasťou hľadania novej línie útoku. Republikáni nevedia ako kandidátku uchopiť. Na strane Harrisovej je momentum a hoci sa ju snaží Trump zatlačiť, nedarí sa mu to."Moderuje Denisa Hopková.

Patrí politika so športu? Otázka, ktorú sa pýtame už od nepamäti a odpoveď na ňu stále hľadáme. Politika do športu patrí rovnako ako podvádzanie, podplácanie rozhodcov alebo dohodnuté zápasy. Čiže nepatrí, ale deje sa.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Od vypuknutia pandémie Covid-19 sa výskumníci a lekári snažili čo najrýchlejšie nájsť účinnú liečbu. Remdesivir bol jednou z prvých odpovedí. Liek sa dodnes používa, no na sociálnych sieťach sa neustále šíria hoaxy o jeho škodlivosti. Je na tom niečo pravdy? A prečo je terčom kritiky? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biochemikom Petrom Holubom.Frankovská v prvej časti podcastu priblížila, že na sociálnych sieťach sa najnovšie šíri príspevok, podľa ktorého Remdesivir obsahuje kyanid. Následne vysvetlila, že Remdesivir vo svojom zložení obsahuje kyano-skupinu, avšak nejde o toxickú formu kyanidu. „Kyano-skupina v štruktúre lieku sa neuvoľňuje do organizmu a nie je jedovatá, naopak, zabraňuje kopírovaniu vírusovej RNA, čím preukázateľne napomáha liečbe Covidu-19“, dopĺňa Frankovská.Peter Holub v podcaste opisuje, že chemické zloženie látok je jedna vec, ale druhá nemenej zásadná je ako sa na seba prvky viažu. „Nejde len o to, čo sa nachádza v zlúčenine, ale aj o to ako je to medzi sebou viazané.“ Ďalej vysvetľuje: „Kým v kyanide draselnom – v jede, je väzbou kyanidovej skupiny ionová väzba, ktorá sa veľmi dobre vo vode rozpadá a kyanidový anión si môže blúdiť po tele do mitochondrie, kde prebieha dýchanie a tam ho môže zastaviť, tak v Remdesivire je skupina naviazaná kovalentnou väzbou, ktorá sa vo vode nijak nerozpadá.“ V žiadnom prípade podľa Holuba Remdesivir kyano skupina neopustí a tým pádom ani nemá ako pôsobiť jedovato na človeka.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Slovensko získalo v europarlamente historicky najviac funkcií. Zároveň však ešte nikdy nemalo taký počet nezaradených poslancov, hovorí v podcaste šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová. Novozvolení poslanci Európskeho parlamentu sa prvýkrát po voľbách stretli v Štrasburgu a rozhodli o tom, kto bude v čele europarlamentu a Európskej komisie. Do čela opät parlamentu zvolili Robertu Metsolu a eurokomisiu povedie Ursula von der Leyen. Noví europoslanci si vybrali aj 14 podpredsedov - jednym z nich sa opäť stal europoslanec za Progresívne Slovensko Martin Hojsík. Slovensko bude mať zastúpenie aj v širšom predsedníctve, pretože za jednu zo štyroch kvestoriek bola zvolená Miriam Lexmann.Šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová v podcaste približuje, že Slovensko získalo historicky najviac funkcií. Dopomohli k tomu aj funkcie vo výboroch. „Traja poslanci Progresívneho Slovenska Ľudovít Ódor, Lucia Yar a Ľubica Karvašová získali pozície podpredsedov výborov, takisto funkcie koordinátorov svojej frakcie. To že sa im podarilo získať toľko funkcií je odrazom veľkosti slovenskej delegácie u liberálov. Je to dobrý predpokladat na to, aby mali silnejší hlas v europarlamente ako doteraz."Gabrižová tiež približuje, že Slovensko bude mať aj veľký počet nezaradených poslancov. „Takýto veľký pomer nezaradených poslancov, ak ma pamäť neklame, sme ešte nemali. Najvyšší počet nezaradených poslancov má Česko, následne Maďarsko a Slovensko. Rozhodne to oslabuje hlasy zo Slovenska," opisuje.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Spoja dovolenku so zákrokom u stomatológa. Zubná turistika je na vzostupe. Slováci za lacnejšími zákrokmi cestujú do susedných krajín ako je Poľsko, či Maďarsko, ale aj do vzdialeného Turecka. Zubári však varujú, že takéto zákroky prinášajú rizika.  Novinárka Katarína Runnová v podcaste približuje, ako je to s cenami zubárov na Slovensku a čo vieme o zubnej turistike.Mnohí Slováci si zubára dovoliť nemôžu alebo za zákroky zaplatia stovky eur. Stáva sa postupne návšteva zubára záležitosťou bohatých? Čo všetko ovplyvňuje, koľko nás bude stáť zubár a aké práva majú pacienti? V podcaste tému rozoberáme s novinárkou Aktualít Katarinou Runnovou, ktorá pripravila sériu článkov, v ktorých sa venuje stomatologickým témam.„Je to téma, ktorú rieši každý Slovák. Ceny stomatologických zákrokov na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami príliš vysoké. Hnevá nás to. Ľudia si nedokážu dovoliť urobiť všetky kazy naraz, musia počkať do výplaty, mnohí to odkladaujú úplne alebo sa rozhodnú cestovať do iného mesta či krajiny," približuje novinárka v podcaste.Na zvýšenie zubnej turistiky začali upozorňovať zubári a dáta o tom zbierajú aj poisťovne. „Slováci si nemôžu dovoliť zákrok na Slovensku a preto sa rozhodnú vyhľadať zubára v zahraničí, kde ich to vyjde mnohokrát lacnejšie. Robia to aj pre kratšie čakacie doby, ale aj preto, že v niektorých menších obciach chýbajú zubári," približuje Katarína Runnová a v podcaste menuje aj niektorí prípady ľudí, ktorí vycestovali do zahraničia.V rozhovore hovoríme aj o tom od čoho sa odvíja koľko u zubára zaplatíme a aké práva má pacient. „Pacienti by si mali uvedomiť, že si za zákrok platia a preto by dopredu mali mali vedieť, koľko zákrok bude stáť. Ak im to lekár nedopraje, tak by sa mali domáhať svojich práv. Nemali by sa hanbiť, pretože nejde o malé peniaze," hovorí.V rozhovore hovoríme aj o tom, či nedávne zrušenie zubných benefitov spôsobilo nižší záujem o preventívne prehliadky. Ministerka Zuzana Dolinková včera informovala, že všeobecná zdratovná poisťovňa ponúka zubný benefit v podobe bezplatnej anestézie pre deti.Moderuje Denisa Hopková.

Pred rokmi sme za vysoké teploty považovali 30-tky, nielen toto leto však teplomer atakujú 40-tky a lepšie to nebude.V tohtoročnom júli do 17.7.2024 sme podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu na Slovensku zaznamenali tropické noci, ktorých minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 °C, a to každý deň s výnimkou krátkeho obdobia. Od 10. júla 2024 sa pritom začali vyskytovať celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu.O tom, čo znamenajú nové rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu či aké nové fenomény nás čakajú, nám viac povedal hosť júlového podcastu Ekocastu, ktorým bol klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Horúčavy často striedajú lejaky, neraz až život ohrozujúce. Je to prirodzený jav? Čakajú nás nové fenomény? Ako sa Jozef Pecho vysporiadal s klimatickou krízou? V roku 2022 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Čo to v jeho práci a praxi znamená? Zmenilo sa mu niečo v živote?

Študentky a študenti Teórie digitálnych hier FMK UCM v Trnave minulý rok uspeli v prestížnej súťaži Game Jame Plus. Tím s názvom RedSpark vyhral so svojou hrou Tartaros v dvoch kategóriách – najlepší naratív a prístupnosť hry. Konkurovalo im pritom vyše tisíc hier z 30-tich rôznych krajín sveta.Tartaros je dobrodružná atmosférická hra s retro prvkami a logickými hádankami. Jej dej sa odohráva vo fiktívnom svete starovekého gréckeho podsvetia a pri tvorbe príbehu sa tvorcovia inšpirovali mytologickým príbehom o Hádovi a Persefone. Najnovšie sa im podarilo získať grant na dokončenie hry z Fondu na podporu umenia (FPU).O samotnej hre Tartaros, súťaži Game Jam, výhre v Brazílii či o tom, ako sa im podarilo získať grant z FPU porozprávali členovia tímu v našom podcaste SHARE.3D grafička Dominika Kimličková a programátor Leonard Gomboš prezradili aj iné detaily, ako napríklad:●      ako je možné vytvoriť hru za 4 mesiace,●      spôsob, akým prebiehajú súťaže Game Jam,●      čím sa pri tvorbe hry inšpirovali,●      prečo si dali záležať práve na retro grafike,●      prečo sa rozhodli prispôsobiť hru pre farboslepé hráčky a hráčov,●      detaily o podaní žiadosti o grant FPU,●      v akom stave je aktuálne hra, ako ju ešte plánujú dotvárať a kedy bude hotová.Téme sme sa venovali aj v iných textoch:●      Svetový úspech: Slovenskí študenti uspeli so svojou hrou vzahraničí●      Zúčastnili sme sa trnavského game jamu. Aké je to vytvoriťfunkčnú hru len za tri dni?●      Šikovní slovenskí študenti: Ich hry postúpili do svetovéhofinále v Brazílii, sú dostupné zadarmoPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Do relácie s obvineným by išla, s hajlujúcim človekom má však problém. Marcela Kosová sa po 26 rokoch v justícii stala predsedníčkou Súdnej rady. Ako sa jej počúvajú útoky Roberta Fica voči sudcom? A ako pomôže trestná novela bežným ľudom a obetiam podvodníkov?V podcaste s Marcelou Kosovou sa dozviete:1:25 – čo hovorí na prípad okradnutého dôchodcu v Gelnici;3:15 – či trestná novela pomôže obetiam podvodov dostať sa späť k peniazom;5:12 – čo ju prekvapilo na atentáte na premiéra Roberta Fica;7:02 – prečo nepodala trestné oznámenie na exšéfa Súdnej rady Jána Mazáka, ak mal údajne lustrovať sudcov;10:00 – či bude používať auto svojho predchodcu, ktoré pred mesiacmi označila ako prílišný luxus;12:00 – čo najviac trápi sudcov a sudkyne na Slovensku;15:15 – ako špeciálna komisia preveruje vládnu brožúru, v ktorej sa píše o údajných dohodách medzi sudcami a políciou;17:30 – či sa Súdna rada dostala k odposluchom z kancelárií vyšetrovateľov NAKA;20:00 – čo urobí komisia, ak zistí, že kritika sudcov vo vládnej brožúre sa nezakladá na pravde;21:00 – o útokoch politikov na sudcov;24:50 – či by mali sudcovia platiť odškodné, ak pochybili;26:00 – o sudkyni Pamele Záleskej, ktorú potajme nahral videobloger;29:50 – či koalícia pomohla trestnou novelou „našim ľuďom";31:20 – ako pomôže obetiam trestných činov skrátenie premlčacích lehôt;34:00 – či by sa mal zrušiť trestný čin ohýbania práva, ktorý sa týka sudcov;37:00 – prečo nesúhlasila so zverejnením uznesení, ktorým Súdna rada nesúhlasila so stíhaním troch sudkýň;39:00 – o koľko percent chce zvýšiť dôveru v justíciu;40:00 – či bude vedieť počúvať názory aj od svojich kritikov;42:30 – či by išla do rozhovoru s obvineným alebo hajlujúcim človekom;

Policajná inšpekcia obvinila trojicu policajtov z NAKA - Ľubomíra Daňka, Pavla Ďurku a Jána Čurillu a aj prokurátora Michala Šúreka zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podľa vyšetrovateľa inšpekcie obvinení vypočúvali kajúcnikov najprv v špeciálnych spisoch tak, aby o tom nevedeli obhajcovia a nespolupracujúci obvinení.Ako poškodení sú v kauze označení Norbert Bödör, poslanec Smeru-SD Tibor Gašpar a podnikateľ Jozef Brhel. Dôvodom trestného stíhania má byť takzvaný „technický” spis číslo 80. Kauzu v podcaste detailnejšie rozoberáme s novinárkami Laurou Kellö Kalinskou a Annamáriou Dömeovou. Novinárky približujú, že aktuálna kauza sa týka toho, že sa policajnej inšpekcie nepozdáva, akým spôsobom v minulosti policajti vypočuli niektorých dôležitých svedkov, spolupracujúcich obvinených.V rozhovoríme aj o tom, či môže mať kauza dopad aj na iné známe prípady. „V prípade, že je prokurátor obvinený, tak generálny prokurátor mu môže na čas obvinenia pozastaviť funkciu. Nebude chodiť do práce. Michal Šúrek ako prokurátor dozoruje pomerne závažné kauzy. Napríklad korupčnú kauzu Dušana Kováčika a dozoruje aj veľmi významnú kauzu Očistec. Môže to ovplyvniť kauzy nielen tak, že kto ich bude dozorovať a či vôbec budu dokončené, ale aj spôsobom, že to bude teraz veľká páka obhajoby a obžalovaných v zmysle pozrite sa, čo sa tu robilo so svedkami," približuje novinárka Laura Kellö Kalinská.Moderuje Denisa Hopková.

Straty ruskej armády sú najvyššie od začiatku vojny. Generál Pavel Macko v podcaste vysveľtuje, ako dokáže Rusko, napriek tak obrovským stratám, stále mobilizovať mužov.„Rusko vykonalo oficiálnu mobilizáciu, ktorá bola čiastková. Rusko sa mužov snaží motivovať cez rôzne finančné nástroje. Motivuje väzňov. Nakupuje vojakov v zahraničí. Teraz sa množia prípady indických občanov, ktorí boli znáborovaní do vojny. Berú vojakov z extrémistických skupín. Rusko vie znáborovať zhruba 30-tisíc vojakov mesačne. Také majú aj straty," približuje Pavel Macko.V rozhovore hovoríme aj o aktuálnej situácii na fronte. „Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou: situácia ukrajinských síl je zložitá, ale rozhodnie nie zúfalá. Postupy Rusov a taktické zisky sú nepríjemné, ale zatiaľ ani jeden zo ziskov nemal operačne dôležitý význam," hovorí generál vo výslužbe.V rozhovore tiež vysvetľuje, že Rusi sa snažia o veľkú ofenzívu od apríla. „To, že ju zatiaľ nevykonali ukazuje, že nemajú dostatočné podmienky a nechcú ísť do veľkého rizika. Zvolili inú taktiku. Snažia sa po celej tisíc kilometrovej dĺžke frontu systematicky tlačiť a postupne zvyšovať tlak na ukrajinské línie s nádejou, že im to umožní síce pomalý, ale ako taký posun."

V Číne pripravujú takúto zaujímavú službu. V dnešnom podcaste si povieme, ktoré športové auto nesmiete naštartovať a len tak po chvíli vypnúť motor, koľko nových áut sa u nás zaregistrovalo v prvom polroku a v ktorých mestách vo svete a v Európe sa najhoršie jazdí. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Okrem vysokej úrovne polarizácie má šírenie konšpiračných teórií aj úplne prirodzený dôvod, ktorý nesúvisí s aktuálnymi náladami v spoločnosti. Významné udalosti, medzi ktoré patrí aj pokus o atentát na Donalda Trumpa, na seba viažu ohromnú pozornosť a hlad po aktuálnych informáciách. Keď tieto informácie nie sú dostupné, tak sa otvára prirodzený priestor pre špekulácie.Aké klamlivé naratívy o pokuse o atentát na Donalda Trumpa sa šíria v USA? Líši sa v niečom rétorika prívržencov Demokratov a Republikánov? Ako sa naratívy menia v čase a ako sa formujú vplyvom nových informácií? Prečo dochádza k spochybňovaniu práce tajných služieb? Šíria sa klamstvá a pro-republikánsky obsah na platformách X či Truth Social? Aké scenáre využívania situácie môžu nastať vo finálnej etape predvolebnej kampane? Môže Trump ťažiť zo zrušenia obmedzení na platformách Meta? Ako dnes Meta argumentuje stav, kedy nedovoľuje fact-checkerom overovať fakty v príspevkoch zvolených či kandidujúcich politikov? Ako na situáciu okolo atentátu reagovali ruskí propagandisti? Prečo je vznik konšpiračných teórií o podobných incidentoch prirodzený a ako môže štát proti falošným interpretáciám bojovať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom špefializujúcim sa na dezinformácie a autorom projektu Na druhom brehu Martinom Hodásom.

Dnes večer sa slávnostným ceremoniálom na rieke Seina oficiálne otvoria Letné olympijské hry v Paríži. Sú však v tieni bezpečnostných hrozieb a policajných manévrov. Slovensko, ktoré na ne vyslalo historicky najmenšiu výpravu, pritom očakáva niekoľko medailí. V Paríži ale predstavíme aj slovenskú gastronómiu.Na olympiáde nie je najdôležitejšie vyhrať, ale zúčastniť sa. V živote nie je najdôležitejší triumf, ale zápas a to podstatné o čo ide, je bojovať dobre a férovo, to sú slová otca moderných olympijskych hier Pierra de Coubertina. Áno, je to tu - najväčší športový sviatok opäť zavítal medzi nás. Dnes večer sa v Paríži začínajú Letné olympijske hry. Pôsobivý by mal byť už samotný otvárací ceremionál na rieke Seina, no športovcov najdete nielen v Paríži, ale i na mnohých športoviskách po celom Francúzsku a dokonca aj na tichomorskom Tahiti. Novinkou medzi olympijskymi športmi je tanec zo 70. rokov minulého storočia - breakdance. Slovensko síce do Paríža vyslalo najmenšiu výpravu vo svojich krátkych moderných dejinách, no i tak nejaké tie medailové želiezka v ohni predsa len máme. Postarať o ne by sa mohli strelci či vodný slalomári. Olympiáda však leží v tieni obáv z možných teroristických útokov a preto na nej vládnu veľmi prísne bezpečnostné opatrenia. Olympiáda však nebude iba o športe, ale aj o prezentácií kultúr a - gastronómie. Tú našu budeme prezentovať v Slovenskom dome v Parku národov. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský

Situácia v oblasti duševného zdravia mladých ľudí je katastrofálna a systém ich podpory je absolútne nedostatočný, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých Marek Madro. IPčku dnes pre nedostatok financií od štátu hrozí zásadná redukcia služieb. Služieb, v ktorých pomáhajú deťom na samom okraji ich životných útesov. Kto teda teraz zachráni záchrancov?

Čo v budúcnosti čaká Zuzanu Čapútovú, aké sú rozdiely medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, kde je slovenská opozícia, alebo ktorý alkohol pije Rastislav Káčer. To všetko sa dozviete v najnovšom diely podcastu Bárdy & Káčer, v ktorom sme odpovedali na vaše otázky.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Elektrina „zadarmo“ zo Slnka znie ako dokonalé riešenie. Prax je ale oveľa zložitejšia. A hoci je táto téma naozaj komplexná, je možné vybrať niekoľko základných aspektov, na ktoré je dôležité sa zamerať pri uvažovaní o fotovoltike pre domácnosť. V podcaste SHARE ich zhrnuli redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Za akých podmienok sa domácnosti inštalácia fotovoltiky oplatí.Aké zmeny v rodinnom režime si fotovoltika vyžaduje.Kedy sa oplatí investovať aj do fyzickej batérie.Ako je to s virtuálnou batériou a či je naozaj užitočná.Za akých podmienok sa dá fotovoltika využívať aj v zime.Ako návratnosť ovplyvňujú štátne dotácie a pre koho sú určené.Na čo si dať výber pri výbere firmy, ktorá fotovoltiku namontuje.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Kedy sa vám fotovoltika oplatí a kedy len mrháte peniazmi (+ako určiť správny výkon)Na čo si pri fotovoltike dávať pozor a kam umiestniť panely (+čo treba urobiť po inštalácii)Solárne panely sa líšia výkonom a najmä životnosťou. Južná orientácia nemusí byť jediná dobrá (rozhovor)Chcete od štátu tisíce eur na kotol, solárne panely či tepelné čerpadlo? Pozor na tieto pravidláPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Robert Fico nie je len majster populizmu, ale je i majster prekrývač. Majster prekrývania reálnych problémov fiktívnymi hrozbami a ním vymyslenými témami, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podľa neho je jediným Ficovým cieľom moc, moc sama osebe. Iný príbeh než príbeh moci po Ficovi totiž napriek rokom jeho vládnutia neostáva, hovorí Bárdy.Je streda, 24. júla, v dnešnom podcaste sa bližšie pozrieme na dôvody zvratu v široko medializovanom prípade unesenej a zneužitej študentky Sone, ktorému sa podrobne venuje reportérka Aktualít Annamária Dömeová. No a so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym zasa hlbšie rozoberieme dôvody nekonzistentnosti vládnej zahraničnej politiky, ako i hranice premiérových ambícií ovládnuť tento štát. No a ako pokračuje jeho budovanie hrádze voči liberalizmu a progresivizmu a nakoľko to môže byť úspešné v krajine, kde zápasíme s kolabujúcim zdravotníctvom, zle fungujúcami železnicami a upadajúcim školstvom? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

František Hrabal Krondak precestoval mnohé ruské regióny, strávil v nich celkovo tri roky. Rusko podľa neho treba oslabiť tak, aby nás už neohrozovalo. Hovorí, že bežní Rusi žijú v katastrofálnych podmienkach, lebo všetky investície išli do armády. Overiť sa to dá ľahko na Google Maps.V rozhovore s Františkom Hrabalom Krondakom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vyzerajú neturistické oblasti Ruska;– po 2:00 – že bežní ľudia žijú v rozpadnutých bytovkách, lebo štát sa rozhodol investovať do tankov;– od 5:00 – že Rusko bolo vždy závislé na drancovaní;– od 6:20 – čo si treba pozrieť na Google Maps aby ste sa presvedčili, ako vyzerá Rusko;– po 8:00 – kedy bol naposledy v Rusku;– od 9:00 – že súčasné Rusko prirovnáva k Hitlerovmu Nemecku;– po 10:00 – čím to je, že občania chcú totálnu vojnu;– od 14:00 – či sú ľudia v regiónoch kritickí voči Putinovi, alebo aj ich úplne ovládla propaganda;– po 16:00 – že Rusko bolo na ceste k fašizmu už pred desiatimi rokmi;– od 22:00 – že vôbec nejde o to, čo urobí západ, Rusko sa bude cítiť ohrozené stále, lebo tento pocit potrebuje režim na svoje udržanie;– od 24:00 – či sa dá racionálne a morálne ospravedlňovať Rusko;– po 25:50 – že ide o krajinu gangstrov, ktorí nerobia dobré skutky;– od 33:00 – že väčšina našincov netuší, ako vyzerá chudoba;– po 35:00 – či sú všetky verzie ruskej budúcnosti tragické, alebo existuje aj nádej;– od 38:40 – že my môžeme dúfať v zdecimované Rusko, ktoré nás už nebude ohrozovať;– po 42:00 – že máme nekonečnú škálu opatrení na izoláciu Ruska a využívame z nich len málo;– od 44:00 – že vojny sa nekončia prímerím, ale kapituláciou;– okolo 45:30 – aké absurdné je hrozenie jadrovými zbraňami a prečo tomu nesmieme ustúpiť;– od 47:00 – že keď sa pozrieme na všetky ruské agresie, jediný spoločný menovateľ je ruský imperializmus;– okolo 48:00 – že argument o ohrození Ruska nesedí, lebo v Európe sa celé desaťročia znižovali počty amerických vojakov.

Ficova vláda vedie dvojtvárnu zahraničnú politiku, kde sa slová rozchádzajú s činmi. Možno vnútropoliticky to prináša nejaké benefity, ale povesť Slovenska - a jeho spoľahlivosť ako partnera, upadá. Výsledky takejto politiky sú mizivé, no a naši partneri si nás kvôli nej prestávajú všímať i vážiť, hovorí bývalý politik SDĽ a diplomat Peter Weiss.

František Hrabal Krondak precestoval mnohé ruské regióny, strávil v nich celkovo tri roky. Rusko podľa neho treba oslabiť tak, aby nás už neohrozovalo. Hovorí, že bežní Rusi žijú v katastrofálnych podmienkach, lebo všetky investície išli do armády. Overiť sa to dá ľahko na Google Maps.V podcaste s Františkom Hrabalom Krondakom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vyzerajú neturistické oblasti Ruska;– po 2:00 – že bežní ľudia žijú v rozpadnutých bytovkách, lebo štát sa rozhodol investovať do tankov;– od 5:00 – že Rusko bolo vždy závislé na drancovaní;– od 6:20 – čo si treba pozrieť na Google Maps, aby ste sa presvedčili, ako vyzerá Rusko;– po 8:00 – kedy bol naposledy v Rusku;– od 9:00 – že súčasné Rusko prirovnáva k Hitlerovmu Nemecku;– po 10:00 – čím to je, že občania chcú totálnu vojnu;– od 14:00 – či sú ľudia v regiónoch kritickí voči Putinovi, alebo aj ich úplne ovládla propaganda;– po 16:00 – že Rusko bolo na ceste k fašizmu už pred desiatimi rokmi;– od 22:00 – že vôbec nejde o to, čo urobí Západ, Rusko sa bude cítiť ohrozené stále, lebo tento pocit potrebuje režim na svoje udržanie;– od 24:00 – či sa dá racionálne a morálne ospravedlňovať Rusko;– po 25:50 – že ide o krajinu gangstrov, ktorí nerobia dobré skutky;– od 33:00 – že väčšina našincov netuší, ako vyzerá chudoba;– po 35:00 – či sú všetky verzie ruskej budúcnosti tragické, alebo existuje aj nádej;– od 38:40 – že my môžeme dúfať v zdecimované Rusko, ktoré nás už nebude ohrozovať;– po 42:00 – že máme nekonečnú škálu opatrení na izoláciu Ruska a využívame z nich len málo;– od 44:00 – že vojny sa nekončia prímerím, ale kapituláciou;– okolo 45:30 – aké absurdné je hrozenie jadrovými zbraňami a prečo tomu nesmieme ustúpiť;– od 47:00 – že keď sa pozrieme na všetky ruské agresie, jediný spoločný menovateľ je ruský imperializmus;– okolo 48:00 – že argument o ohrození Ruska nesedí, lebo v Európe sa celé desaťročia znižovali počty amerických vojakov.

Slovensko je rozorvanou spoločnosťou, na nenávisť je však najlepšou odpoveďou láska ale i odvaha, zaznievalo v sobotu v Bratislave kde sa uskutočnil už 14 ročník dúhového Pridu. "Ja osobne nemám vôbec strach lebo presne o to im ide - šíriť strach a tým podrývať sebaistotu a silu našej komunity takže keď mi nenecháme do seba ten strach presiaknuť, tak nezmôžu nič," odkazuje jeden z predstaviteľov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Vďaka nej jazdí na svojom aute už 60 rokov. V Japonsku chýbajú vodiči kamiónov a kvôli tomu chcú vyrobiť ďalší div sveta, Ferrari ničí veci s nápisom Ferrari a je 1400 odtieňov farieb skutočne dosť? Takéto zaujímavé informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Slováci majú málo vitamínu D. Nemali by sme sa viac opaľovať? Kožná lekárka Lucia Drahovská tvrdí, že nie. Stačí sa len krátko pohybovať po slnku. Najhoršie je , keď sa rýchlo spálite hneď v prvý deň dovolenky. Ďalšie opaľovanie je potom nielen bolestivé, ale už aj naozaj nebezpečné. Kokosový olej koži neuškodí, ale ak neobsahuje ochranný faktor, rozhodne vás neochráni pred spálením sa a ani pred rakovinou kože. Podcastovú sériu TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Naozaj pri opaľovaní pomáha jedenie kíl mrkvy? Bledí ľudia by mali radšej v čase najväčšieho slnka zostať v chládku. Používanie chemických pílingov sa v lete neodporúča, a to ani retinolový. Ak píling, tak iba mechanický. Fungujú recepty starých mám ako napríklad jogurt po opaľovaní? A ako treba pristupovať k opaľovaniu detí?Moderuje Henrieta Hanáková.

Čo sa týka hrozieb, na internete sa stretávame najmä s termínmi ako je detská pornografia, sexuálne zneužívanie, kyberšikana, grooming [pozn. konanie, ktorým sa predátor snaží nadviazať dôverný vzťah s dieťaťom], obsah propagujúci násilie, rasizmus či xenofóbiu. Tieto typy obsahov môžu mať dlhodobé negatívne účinky na psychické a fyzické zdravie detí a mládeže, ale aj dospelých jedincov. Hlavným cieľom občianskeho združenia Ochráň ma je preto zamedzenie prístupu k takémuto obsahu, resp. jeho moderácia a čo najrýchlejšie zmazanie.V akom formáte a na akých platformách sa nebezpečné typy obsahu na Slovensku objavujú? Kde sa snažia sexuálni predátori kontaktovať deti a ako získavajú ich dôveru? Prečo je v tomto zmysle nebezpečné zdieľanie fotografií a videí na internete zo strany samotných rodičov? Môžu nové nástroje AI pomáhať predátorom alebo naopak uľahčiť prácu vyšetrovateľom?Čo všetko môžu ľudia nahlasovať platforme Ochráň ma a aké výhody pre nahlasovateľa projekt prináša? Koľko nahlásení získala platforma od začiatku roka? Ako môžeme deti pripravovať na hrozby v online priestore a ako zvyknú rodičia reagovať na vzniknuté situácie? Ako by mohol štát efektívnejšie reagovať na vývoj v online priestore?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom občianskeho združenia Ochráň ma Romanom Abrahámom.