Podcasty Aktuality.sk

Od roku 1941 sa zaúčal v pneuservise v Martine, kde si partizáni nechávali opravovať autá. Už 28. augusta 1944 po vyhlásení všeobecnej mobilizácie sa so všetkými členmi dielne pridal k armáde na stranu SNP. Viackrát bojoval v horách s Nemcami. Dostal sa do zajatia v Nemecku v tábore Altengrabow, Stalag 11 A a vo Weidenbergu.

Uznávaný režisér Peter Bebjak v Mimóze prezradil, či dôveruje fondu na rozvoj umenia, čo si myslí o slovenskej kinematografii alebo či pozerá svoje filmy.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – či ľuďom tyká;02:00 – čo momentálne pripravuje;04:25 – prečo sa nedokážeme presadiť vo svete;08:00 – ktorý film ho naposledy zaujal;10:30 – ako si hľadá témy na filmy;14:00 – či pozerá svoje filmy;15:00 – či rieši názory divákov;20:00 – či vlastní domáce zvieratko;23:10 – prečo sa vyjadruje k spoločenským témam a iné.

Päťkrát vyhral anketu o najlepšieho hokejového rozhodcu na Slovensku, trikrát bol na seniorských majstrovstvách sveta a okrem toho pravidelne píska slovenskú aj českú najvyššiu súťaž. Niekto by si mohol povedať, že rozhodovanie na ľade je pomerne ťažká a dôležitá práca, no Peter Stano robí popritom ešte dôležitejšiu. Pracuje ako operátor v jadrovej elektrárni. Nielen o hokeji sme sa tak s ním rozprávali v najnovšej časti Olympijského videocastu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako sa ho vo Zvolene snažili presvedčiť o pravidleako odpískal za týždeň 435 minút a najazdil 3 174 kmaké je to pískať predĺženiaže rozhodca by nemal pískať, ak nevie zniesť kritikuprečo je správna cesta priznať si chybuprečo si musia brať príklad aj z hráčovkedy sa cítil ako Harry Potterprečo by privítal mikrofónyprečo podľa neho nie je dobré prehrávať sporné momentyže hádzanie špiny na rozhodcov nie je správna cestačo robí v jadrovej elektrárničo majú jeho dve práce spoločné

Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Nové Zámky začali aktuálny ročník hokejovej Tipos extraligy azda najhoršie, ako sa dalo. Z doterajších 15 zápasov vyhrali iba 3-krát, pričom vo zvyšných dueloch nebodovali. Aj to spôsobilo to, že sa momentálne nachádzajú na poslednej 12. priečke s 3-bodovou stratou na predposledný Trenčín a 6-bodovým mankom na baráž o play-off, aj keď do tejto fázy sezóny je ešte pomerne ďaleko.Naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak si tak zavolala do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu riaditeľa klubu HC Nové Zámky Imreho Valáška, ktorý okrem iného poodhalil aj zákulisie fungovania klubu, v ktorom musia starostlivo zvažovať každú investíciu, pričom záruku úspechu im negarantuje nikdy nikto.„Môžete mať nasledovaného hokejistu na videách, obtelefonovaných jeho bývalých trénerov a spoluhráčov, ale on priletí a má o 10 kg viac, pretože posledné tri mesiace sedel doma a jedol iba hamburgery. Každý vám povie, že sa pripravuje a neviem čo, ale...,“ poodhalil Imre Valášek riziko zámorských hráčov v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Príjemné a pohodové prostredie je v rámci práce dôležité, no ako vyplýva z prieskumov, zamestnanci chcú mať flexibilitu aj možnosť home office-u. Ak zamestnávateľ poskytuje benefity, hneď sme o niečo spokojnejší.Dragana Smolović, riaditeľka Ľudských zdrojov a organizácie vo VÚB banke, nám v podcaste povedala viac o vedení jej oddelenia, o flexibilite, ktorú zamestnancom ponúkajú aj o tom, ako moderná banka „zamestnáva“ umelú inteligenciu.

Ako zlepiť zlepenec vládnej koalície.V najnovšej časti Ťažkého týždňa bude reč o sexuálnej výchove na školách a nanočasticiach v pive. Tiež sme sa pozreli na vyšetrovanie pandémie.

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfuzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splmocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Voľby v Moldavsku a Gruzínsku sa považovali aj za signál, či krajiny zostanú na ceste k vstupu do Európskej únie alebo či budú narastať proruské sily. Odborník na postovietsky priestor Ján Cingel v podcaste hovorí, že Rusi využívajú neistotu EÚ v jej rozširovaní.Európska komisia tento týžden predložila výročnú správu o pokroku v prístupových procesoch kandidátskych krajín. Uviedla, že nebude môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom, pokiaľ krajina nezmení svoje smerovanie. V krajine počas víkendu prebehli voľby, kde vyhrala strana Gruzínsky sen. Voľby prebehli aj v Moldavsku, súčasťou ktorých bolo referendum o tom, či sa do moldavskej ústavy zakotví zmienka o EÚ -referendum dopadlo mimoriadne tesne. Narastá v kandidátskych krajinách euroskepticizmus a darí sa proruskym silám? V podcaste odpovedajú odborník na postovietsky priestor Ján Cingel, europoslankyňa Ľubica Karvašová (PS) a europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD).„Keď politika rozširovania EÚ išla do úzadia v týchto regiónoch vzniklo vákuum, ktoré vyplnili iní aktéri - Rusko. A na Balkáne aj Čína a Truecko. Využili vajatavosť a neistotu Únie," hovorí Ján Cingel.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk a Európskeho parlamentu.Moderuje Denisa Hopková.

Vakcíny zachránili milióny životov a pomohli eliminovať choroby, ako sú kiahne a detská obrna. Napriek týmto úspechom však naďalej čelíme konšpiračným teóriám o ich údajných rizikách. Tieto mýty nie sú ničím novým – ich korene siahajú až do 19. storočia, keď sa začali objavovať obavy, že vakcíny môžu obmedzovať osobnú slobodu. Aké hoaxy sa v poslednej dobe šírili a aké sú reálne fakty? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk, Veronikou Frankovskou.Frankovská vysvetlila, že dezinformácie sa šíria najefektívnejšie, keď dokážu zasiahnuť ľudské emócie, najmä strach. „Jedna z najsilnejších emócií je strach. Je úplne prirodzené, že ľudia sa boja predovšetkým o svoje zdravie,“ uviedla. Dodala tiež, že hoci vakcíny čelili obavám už v počiatkoch svojej existencie, dnes je šírenie dezinformácií podstatne jednoduchšie.Frankovská ďalej zdôraznila, že počas pandémie COVID-19 sa jasne ukázalo, aké vážne následky môže mať rozhodnutie nezaočkovať sa.V podcaste sa venovala aj starším nepravdivým tvrdeniam Mariana Kotlebu o údajnom obsahu ťažkých kovov a nanočipov vo vakcínach. Frankovská upozornila, že tieto dezinformácie sa znovu objavujú v aktuálnych hoaxoch, často v upravenej podobe, ktoré ich prezentujú ako „novinky.“Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Skupina troch poslancov za Hlas má často odlišné názory od zvyšku koalície a neraz aj inak hlasuje. Kritizovali aj ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. Pri odvolávaní ju však podržali, lebo s ňou predtým osobitne rokovali o tom, čo sa má v riadení kultúry zmeniť. Požiadali ju napríklad o zmenu riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Čo im sľúbila? Poslanec Roman Malatinec hovorí aj o dianí v Hlase - pozícia predsedu parlamentu sa má vyriešiť do konca roka. O Rudolfovi Huliakovi hovorí, že má krivdu. V podcaste s poslancom Romanom Malatincom sa dozviete:– od 1. minúty – či ich môžeme označiť za skupinku nespokojných poslancov Hlasu;– po 3:00 – s čím sú nespokojní a či sú už viacerí ako traja;– od 5:00 – či sú nespokojní aj s predsedom Matúšom Šutajom-Eštokom;– po 8:00 – že voličov Hlasu traumatizuje neobsadená funkcia predsedu NRSR a strana má viacero kandidátov;– od 10:00 – ako Hlas reaguje na útoky zo strany SNS;– po 13:00 – že Andrej Danko by mal preukázať viac veľkodušnosti;– od 15:00 – že poslanec Huliak má krivdu z nesplnenia politického cieľa;– po 18:00 – či si aj on myslí, že za atentát môže opozícia a médiá;– od 20:00 – prečo podržali ministerku kultúry vo funkcii;– po 22:00 – že ministerku Šimkovičovú požiadal o výmenu riaditeľa SNG;– od 25:30 – že Otvorená kultúra má byť pre ministerku partner a nie súper;– po 28:30 – že za meškajúce projekty na ministerstve kultúry zrejme môže aj vyhadzovanie odborníkov;– od 30:00 – či vôbec v kultúre sú odborníci, ktorí ideologicky súznejú s Lukášom Machalom;– okolo 40:00 – či majú byť v STVR politickí nominanti.

„Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality. Synoda je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda.Ako byť živým spoločenstvom, ktoré dáva chuť spoločnostiam aj v 21. storočí? Ako prinavrátiť dôveru, ktorú strhla pliaga sexuálneho zneužívania rovno kňazmi? Ako premeniť štruktúry, aby stáli nohami pevne na zemi a stali sa prístupné nielen laikom, ale i ženám? Ako zahodiť triumfalizmus a vymeniť ho za službu posledným? Ako byť znamením Neznámeho s veľkým N, ktorý má dať zmysel rovno dejinám? Vo Vatikáne sa po troch rokoch skončil Františkov synodálny proces, či inak hľadanie odpovede na otázku: Ako ďalej? Po tom, ako sa nad ňou od októbra 2021 zamýšľali jednotlivé spoločenstvá najprv na miestnej, neskôr národnej, potom na kontinentálnej úrovni. Ako neskôr poslali svoje vízie a pripomienky do vatikánskeho ústredia a rozdebatovali ich kardináli a biskupi celého sveta na jeseň 2023. Október 2024 vo Vatikáne bol časopriestorom, aby ich dotiahli do programu, ako na to. A pri tom už boli okrem duchovných aj laici i ženy. Z vôle pápeža Františka. Aké úlohy teda stoja pred vyše miliardovým spoločenstvom katolíkov, ktorých je v Európe stále menej? Čo môže priniesť dôraz na väčšiu decentralizáciu? Prečo sa odložila otázka diakonie žien? A čo so sebou nesie Františkovo odporúčanie – „nebojte sa zašpiniť si ruky v službe“?Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu z portálu Postoj. „Synoda o synodalite je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek. Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality“, vysvetľuje Gazda.Pripomienky zo Slovenska pritom tú odtrhnutosť pomenovali ako „nedostupnosť biskupov“ či ich „jednosmernú komunikáciu“. Nemáme tu podľa nich rovnako dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu; „je tu nechuť počúvať“, „neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku“, nedostatok „kritického myslenia“. Ale i fakt, že slovenskí katolíci nevedia „formulovať svoje túžby“. Prekvapivo aj zo slovenského prostredia smerovala do Vatikánu požiadavka, či by službu diakona (čo je prvý stupeň služobného kňazstva) nemali zastávať aj ženy. „Túto tému máme spojenú skôr so západom, ako požiadavku skôr liberálnejších miestnych cirkví vo Francúzsku či Nemecku“, reaguje Gazda, no poukazuje, že je obsahom i pripomienok zo Slovenska. Aktuálna synoda nechala tému „diakonátu žien“ bez záveru s odkazom na ďalšie štúdium problému. Záverečný dokument však konštatuje, že „neexistujú dôvody, ktoré by bránili ženám zastávať vedúce úlohy v cirkvi“. Imrich Gazda konštatuje, že „slovenská cirkev ja na ženách závislá“. Sú podľa neho neraz jej motorom. „V prvom rade ženy potrebujú byť v cirkvi docenené“, hovorí. Upozorňuje, že v horizonte dvoch až troch dekád môžeme byť aj na Slovensku svedkami toho, že katolíci budú vo farnostiach odkázaní nie na slovenských, či poľských kňazov, ale na duchovných z Afriky či Ázie. Napovedajú to trendy záujmu o kňazskú službu v jednotlivých krajinách i fakt, že Európa podľa štatistík na rozdiel od iných svetadielov „kresťansky“ stagnuje a početne sa zmenšuje. Františkovým dedičstvom bude podľa Imricha Gazdu aj ťah na decentralizáciu či deklerikalizáciu. „Klerikalizácia je podľa Františka najväčšia choroba cirkvi. Hovorí dokonca, že je väčším hriechom ako zhýralí renesanční pápeži“. Je táto synoda úspechom či nevyužitou šancou? „Je dôležité, že sa o problémoch začalo otvorene rozprávať, to vidím ako úspech. Za čiastočný neúspech považujem fakt, že samotný koncept synodality zostáva pre mnohých vzdialený, nezrozumiteľný, neznámy“, hodnotí Imrich Gazda. Dodáva pritom, že neúspechom by bolo, keby závery synody zostali len na papieri. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Odborník na Čínu v rozhovore kritizuje poklonkovanie sa čínskej vláde zo strany premiéra, ktorý hovorí „o režime, ktorý garantuje stabilitu."„Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Robert Fico v stredu večer vycestuje na pracovnú návštevu do Číny. Podľa premiéra ide o cestu roku 2024. V agende bude podľa šéfa Smeru nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale aj strategická spolupráca a hľadanie ďalších príležitostí. Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií v podcaste hovorí, že Čína okrem Viktora Orbána získa v Európskej únii nového spojenca - Slovensko.„Pre Čínu je zaujímavé to, že sme členský štát Európskej únie a členský štát NATO. Toto je pre ňu dôležité, v kontexte toho, že Európska komisia a mnohé členské štáty majú záujem implementovať čoraz kritickejšiu pozíciu voči Číne. Je pre ňu zaujímavé si hľadať iných spojencov v rámci Európskej únie, doteraz mala k dispozícii ako spojku prirozhodovaniach v EÚ Maďarsko, niekedy aj Grécko a ďalšie štáty. Teraz to bude pravdepodobne aj Slovensko," hovorí odborník na Čínu s tým, že sa snaží hľadať práve cesty, ako ovplyvňovať zahraničnú politiku a dostať aspoň niektoré štáty naspäť na svoju stranu.Premiér tiež nedávno pri téme Číny povedal, je to režim, ktorý garantuje stabilitu. Šimalčík to vníma ako poklonkovanie sa čínskej vláde. Podľa neho je možné ekonomické vzťahy rozvíjať aj bez takýchto servilných poznámok. „Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická diskusná relácia, kde stand-up komici rozoberajú aktuálne spoločenské dianie. V poslednej časti boli hosťami stand-up komici Matej Makovický a Marián Psár.Nahliadnete s nami do kuchyne v ktorej sa varila nová štátna hymna? Prečo filharmonické fuj malo byť zborové? Prečo neobstoja argumenty skladateľa a dirigenta Rózsu?Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Matej Makovický (Mako) a Marián Psár.V relácii sa dozviete:– čo vieme o novej hymne;– prečo by lepšou hymnou bola minúta ticha;– čo ukazujú výpovede na ministerstve kultúry;– prečo budú čoskoro v kluboch razie na maslo a nie drogy;– o jednom kokonkrétnom splnomocnencovi a jeho alfa šéfovi;– o páde SNS a Andreja Danka.

Predvianočné obdobie je každoročne časom, kedy sa telekomunikační operátori obzvlášť usilujú zaujať zvýhodnenými paušálmi či rôznymi akciovými ponukami. Ohlasujú ich tradične vopred a v tejto chvíli poznáme už takmer všetky. Zhrnuli sme, čo všetko si operátori pripravili tento rok, ako najlepšie sa bude dať ušetriť a či sú tohtoročné akcie lepšie, alebo horšie, ako v predošlých rokoch. O vianočných akciách operátorov sa rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoria o týchto témach:Nová ponuka operátora Radosť.Vianočné akcie Orange a Slovak Telekomu.Vynovená ponuka 4ky.Porovnanie s minulými rokmi.Téme sa venujeme aj tu:Vianočná ponuka Orangeu: Dve zariadenia k paušálu, zmeny pri Love a pevné služby na polroka zadarmoOrange rozdá 100 až 200 GB dát zadarmo skoro všetkým. K Prime dá veľmi veľa dát za dobitieTelekom ponúkne v lojalitnom programe nové zľavy. A aj nedávne kinohity zadarmoVianoce v Telekome: 102 GB dát za dobitie k Predplatenke, špeciálne balíky a vylepšenia SwipuPaušály od Radosti budú lepšie, ale aj drahšie. Príde unikátna novinka (+zoznam zmien)4ka pridala do ponuky tucet nových zariadení. Aj najnovšie iPhony či skladacie Xiaomi4ka predáva dotované zariadenia k paušálom na jedinom mieste4ka zlacnila svoje neobmedzené paušály a pridala viac dát v EÚ. Vieme, ako ich získať so zľavouPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Viac ako 2700 lekárov dáva výpoveď. Ak by k januáru odišli, podľa šéfa odborov Petra Visolajského skolabujú nemocnice. Peniaze podľa neho v zdravotníctve sú, ale idú súkromníkom a to aj cez operácie a vyšetrenia, ktoré pacient nepotrebuje – potrebuje ich súkromník, lebo sú ziskové. Za akých podmienok stiahnu výpovede? Peter Kotlár podľa neho reálne nevyšetruje pandémiu a slúži len ako dymová clona na prekrytie skutočných problémov.V podcaste so šéfom LOZ Petrom Visolajským sa dozviete:– od 1. minúty – ktorí lekári podávajú výpovede;– po 3:00 – že sú dohnaní do kúta;– od 4:00 – či chcú reálne odísť, alebo len vytvárať tlak na vládu;– po 6:00 – že sestrám sa znižujú dohodnuté mzdy;– okolo 7:00 – čo presne lekári žiadajú;– po 8:00 – prečo im ide o to, aby sa nemocnice nemenili na akciové spoločnosti;– od 9:00 – že premiéra Roberta Fica zachránila štátna nemocnica, nie súkromná;– po 11:00 – prečo podľa neho nemocnice majú zostať štátne, ak ich štát zjavne nevie manažovať;– od 12:00 – že nemocnice riadia politickí nominanti;– po 14:30 – ako nám odtekajú peniaze zo zdravotníctva;– od 17:00 – že robíme množstvo vyšetrení a aj zákrokov zbytočne;– po 18:30 – že zdravotníctvo je stroj na peniaze pre vyvolených a neslúži pacientovi;– od 20:00 – za ktoré zbytočné zákroky alebo výkony poisťovne bežne platia;– po 25:00 – ako lekárski odborári už nechcú diskutovať, ale potrebujú od ministra konkrétne kroky;– od 27:00 – že treba najmä poriadok vo financovaní nemocníc;– od 29:00 – ako je podľa neho zdravotníctvo nekontrolovateľné;– od 30:00 – čo hovorí na vyšetrovanie pandémie;– po 31:30 – či je rozdiel v krvi očkovaného a neočkovaného;– od 32:00 – že to, čo robí Peter Kotlár, nie je vyšetrovanie pandémie;– od 36:00 – ako nikoho nezaujíma, čo našiel Peter Kotlár pod mikroskopom.

Smrť patrí k životu človeka rovnako ako narodenie, no s definitívnym koncom našej pozemskej púte majú niektorí nielen emocionálny problém. Čoraz viac ľudí sa zamýšľa nad tým, ako môžu po svojej smrti odľahčiť planétu. Jednou z foriem je aj čoraz medializovanejšie ekologické pochovávanie.Aj táto téma sa stala súčasťou nového seriálu portálu Aktuality.sk s názvom Tvárou v tvár smútku. Od 30. októbra si môžete prečítať a vypočuť o neľahkých osudoch ľudí, ktorí prišli o svojho blízkeho a poradia aj odborníci, napríklad v tom, ako sa vyrovnať so stratou. Nebudú chýbať ani reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s tými, ktorí odprevádzajú ľudí na druhý svet.V októbrovom podcaste Ekocaste, ktorý je súčasťou seriálu Tvárou v tvár smútku, si vypočujte rozhovor s Monikou Kossuth zo Živice, ktorá vedie projekt Funebra. Spoločne sme rozoberali tému ekologického pochovávania na Slovensku.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Aké sú hlavné výhody ekologického pochovávania pre spoločnosť a životné prostredie? Existujú nejaké príbehy alebo príklady zo Slovenska či zahraničia, ktoré by ste mohli zdieľať a týkajú sa pozitív ekologického pochovávania? Aké sú plány a vízie Funebry do budúcnosti, pokiaľ ide o rozvoj ekologického pochovávania na Slovensku? Blížia sa Dušičky. Ak chce byť človek šetrnejší k prírode, aké kvety a sviečky odporúčate priniesť na cintorín? Ako môžeme byť pri uctení si pamiatky našich milovaných ekologickejší?

Mladí zdravotníci odchádzajú zo Slovenska aj preto, že sa u nás z pozície funkcií k zdravotníctvu vyjadrujú ľudia ako Peter Kotlár, hodnotí poslanec za KDH a záchranár František Majerský. Zodpovedá za to premiér, ktorý musí vyhovieť aj Kotlárovi, aby si udržal tesnú väčšinu v parlamente. Opozičný poslanec paradoxne podporuje reformu sanitiek. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas sa sťažuje, že parlament rieši zástupné témy miesto skutočných problémov.V rozhovore s Františkom Majerským sa dozviete aj to, či podporuje požiadavky lekárskych odborárov a aká vážna je aktuálna kríza slovenského zdravotníctva.Moderuje Peter Hanák.

Ak bude premiér ignorovať výpovede, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Tiež sa budú predlžovať čakacie doby, hovorí v podcaste odborník na zdravotníctvo.Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali v utorok podávať výpovede. Podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského sa veci v zdravotníctve hýbu, len keď sú na stole výpovede.Čo výpovede môžu znamenať pre pacientov a zdravotníctvo v podcaste približuje zdravotnícky analytik Dušan Zachar. Premiér by podľa neho výpovede lekárov nemal ignorovať. „Ak to bude ignorovať, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Budú sa predlžovať čakacie doby," hovorí v podcaste s tým, že ak sa Robert Fico nezapojí minister zdravotníctva to bude mať ťažšie. Zapojiť by sa podľa neho mal aj minister financií.Moderuje Denisa Hopková.

Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu 12. kolom, čím sa už dostávame do druhej polovice základnej časti Niké ligy. Veľké veci priniesla sobota aj nedeľa a o všetkom sme sa porozprávali v podcaste Kam si to kopol? s Jánom Muchom.Koniec dlhotrvajúcej série bez straty bodu pre MŠK Žilina, ďalšie vyhorenie Dunajskej Stredy pod rukami španielskeho trénera Xisca Muñoza, koniec Martina Škrtela v službách DAC už po mesiaci, päť gólov a obrat v zápase AS Trenčín - FC Spartak Trnava či krásne góly v zápase medzi Michalovcami a Skalicou.Víkendové 12. kolo kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s niekdajším reprezentačným brankárom a v súčasnosti trénerom brankárov v Slovane Bratislava Jánom Muchom ml.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž má svoju prvú tretinu za sebou a každý jeden zápas nesie svoj vlastný príbeh či momenty, ktoré sa podpíšu pod výsledok samotného stretnutia alebo doznievajú ešte aj niekoľko dní po ňom. Výrazné rezonancie ostali aj po najslávnejšom slovenskom futbalovom derby, o ktorom porozprával v podcaste Striedame! futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka.Súčasťou redakcie ŠPORT.sk je už od roku 2007 a jeho zameraním je práve futbal, v ktorom sa venuje najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, ako aj dianiu v našej reprezentácii. Ján Jasenka prispieva k slovenskému futbalovému dianiu aj komentármi či názormi a tým posledným vzbudil veľký rozruch. Najmä na fanúšikovskej scéne, keď poukázal na antisemitizmus či rasizmus, ktorý podľa jeho názoru prehliadame či vedome zľahčujeme.„Veľmi sa mi nepáčilo, že slovo ‚žid‘ bolo používané ako niečo zlé alebo nadávka. Niečo, čo znamená urážku a hanbu. Pobúrilo ma to a možno ešte viac fakt, že ako keby si to nikto nevšímal a bolo to každému úplne jedno. Neviem, v akej dobe to dnes žijeme, keď zlý je ten, ktorý na to poukáže a nie to, že sa to dnes stále deje,“ upozornil Jasenka po derby medzi Spartakom Trnava a ŠK Slovan Bratislava (0:1).Nielen o tom sa s naším redaktorom porozprávali Muťo a Julo v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, keďže sme nahliadli aj do práce futbalového novinára na Slovensku, porozprávali sa o jeho skúsenostiach z tohto fachu a dozvedeli sa, že aj futbalový novinár môže fandiť niekomu konkrétnemu.

ChatGPT už vie plynulo rozprávať po slovensky. Čo sa však stane, keď dáme dva rozprávajúce ChatGPT, aby hovorili medzi sebou? Presne to sme vyskúšali a do štúdia Technologického podcastu SHARE sme namiesto podcastérov „posadili“ dva smartfóny s nainštalovaným ChatGPT. Redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin im tentoraz iba zadali pokyny, ktoré si môžete vypočuť na konci. Samotný rozhovor urobili dve umelé inteligencie medzi sebou. V podcaste hovoria o týchto témach: Argumenty pre to, aby AI ovládla ľudstvo.Protiargumenty, podľa ktorých je lepšie s ľudstvom koexistovať.Pokus o nájdenie kompromisu.Téme sa venujeme aj tu:ChatGPT sa naučil rozprávať slovensky a úplne mení pravidlá hryPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Ak má transakčná daň štátu priniesť 700 miliónov a z toho nejaké tri milióny majú ísť od mimovládneho sektora, príde mi to nedomyslené“, tvrdí Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity, ktorá chodí na rokovania so štátom aj v zastúpení ďalších mimovládnych organizácií. „Budeme na vás myslieť, budeme vás „výnimkovať“ – sľuby a prísľuby, ktoré zostali sľubmi a prísľubmi. Tzv. transakčná daň prešla nielen parlamentom, svojim podpisom ju odobril aj prezident. Napriek tomu, že do ich uší zaznievali obavy mimovládneho sektora.Jej vyrúbenie sa dotkne najviac zraniteľných: starých ľudí, rodín a detí z podporných zariadení, či hospicov, ako zaznievalo. „Prídeme o sumu, ktorý by nám pokryla celodennú stravu pre tridsať chorých bez domova na tri mesiace“ – vypočítalo Depaul Slovensko. A najväčší neverejný poskytovateľ sociálnych služieb – Slovenská katolícka charita hovorí, že na pomoc odkázaným bude mať menej o 135-tisíc a neraz pritom nahrádza úlohu samotného štátu!Príde na slová prezidenta o novele, ktorá by odstránila „nezamýšľané dôsledky novej dane“? A čo ak nie? Téma pre Janu Žiškovú z Charity, ktorá aj v zastúpení ďalších z mimovládneho sektora rokuje s predstaviteľmi štátu. Črtá sa nádej na odstránenie tejto „nespravodlivosti“, ako označujú novú transakčnú daň…?„Nám sa ukazuje, že dopady konsolidácie budú znášať najzraniteľnejší“, hovorí Žišková. Slovenská katolícka charita vypočítala, že ak by to tak nakoniec aj bolo, jej klienti a najmä seniori a znevýhodnení by prišli o vyše 9600 hodín opatrovateľskej služby. Alebo by distribuovali o deväť tisíc menej potravinových balíkov, ktoré smerujú aj k rodinám s deťmi. A tie s viacnásobným zdravotným znevýhodnením by prišli v jej zariadeniach o 1901 dní komplexnej starostlivosti. Charita by rovnako musela odmietnuť podporu pre 13 500 prenocovaní v nocľahárňach. Alebo 3 412 dní starostlivosti o starších ľudí v zariadeniach pre seniorov. Na približne sedemstomiliónovom výnose transakčnej dane sa pritom podľa Jany Žiškovej bude mimovládny sektor podieľať maximálne tromi miliónmi. Ide tak o necelé pol percento spomínaných úspor. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spájanie národnostných síl, s ktorým prišiel Andrej Danko sa po roku vlády rozpadá. Situáciu zachraňuje premiér. Rok vlády a jej stabilitu v podcaste rozoberáme s politickými redaktormi Aktualít.Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci rozbili Dankovo spájanie síl. Klub SNS nakoniec zachránil premiér Fico, keď poslal šéfovi SNS na „hosťovanie" Dušana Muňka. „Môže to byť spôsob, ako udržať dôstojnosť Andreja Danka, ktorý sa snaží byť predsedom parlametnu. Hrozil mu rozpad poslanenckého klubu. Ak by ho stratil hneval by sa o trochu viac. A keď sa hnevá koaličný partner, znamená to problémy," hovorí v podcaste šéf politického oddelenia Martin Sliz.Novinár Marek Biró v podcaste približuje, aké ambície majú huliakovci a ako ich odchod ovplyvnil vzťahy v koalícii.Moderuje Denisa Hopková.

V dnešnom podcaste vám ponúkame rozhovor s porotkyňou show Pečie celé Slovensko Petrou Tóthovou. Ďalej sa dozviete aj to, ktoré značky automobilov sú na Slovensku najpredávanejšie, zaujímavé info z histórie zimných pneumatík a povieme mi si aj, prečo chcú v Česku prísnejšie tresty za priestupok, ktorý za volantom robíme aj u nás. Vypočujte si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Jej povolanie by dalo riadne zabrať ľuďom zo šoubiznisu, ktorí v zábavnej televíznej relácii hádajú netradičné profesie hostí. Dagmar Goldmannová je filantropická poradkyňa a aj jej práca je spojená s radosťou. Vypočujte si ďalší diel podcastu Impact Talks, v ktorom sa tentokrát dozviete, akí sú českí filantropi, ako sa dá pomáhať testamentom a čo môže byť zložité na tom, keď chce niekto dobre rozdať peniaze. Prvú konzultáciu si Dagmar Goldmannová pamätá úplne presne: staršia pani riešila poslednú vôľu a chcela, aby jej majetok raz zmysluplne pomáhal. „Pomáhali sme jej premyslieť, ktoré organizácie v závete podporiť a ako to dobre nastaviť. Táto veľmi osobná téma nás prepojila a dodnes sa vídavame,“ hovorí. Skúsenosti z Veľkej Británii, kde sú dary zo závetov časté, ukazujú, že ľudia s vysporiadanými záležitosťami v testamente zvyčajne žijú dlhšie.V podcaste sa dozviete: ako sa Dagmar Goldmannová dostala k tejto práci, čo s tým má spoločné rodina Rockefellerovcov, koľko ľudí sa príde poradiť o nakladaní so svojím majetkom, ako s kolegami pomáha známemu pôrodníkovi a čo hovorí na slovenskú filantropiu. Kto je Dagmar Goldmannová? Venovala sa HR, spoločenskej zodpovednosti a tiež humanitárnym a rozvojovým projektom v Afrike aj Ázii. Jej srdcovkou bolo dobrovoľníctvo a globálne vzdelávanie. Dnes je riaditeľkou Nadačného fondu Via Clarita. V rámci svojich pracovných skúseností prepája projekty zo sveta medzinárodných spoločností a filantropie. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

Tvár Kamily Moučkovej poznali v 60. rokoch 20. storočia televízni diváci v celom Československu. 21. augusta 1968 ju z televízneho štúdia, kde do poslednej chvíle informovala divákov o tom, čo sa deje v uliciach Prahy po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, vyviedli až sovietski vojaci s namierenými samopalmi. Obľúbenú a rešpektovanú hlásateľku a redaktorku komunistický režim vytlačil z verejného života a kvôli otvorenému kritickému postoju v období normalizácie jej komunisti znemožnili vykonávať akúkoľvek kvalifikovanú prácu.

Večný cynik, nihilista a stand-up komik Matej Adámy v Mimóze prezradil, čo na sebe neznáš, prečo nedokázal rozosmiať 800 divákov alebo kde má jeho humor hranice.V Mimóze s Matejom Adámym sa (ne)dozviete:00:30 – prečo je jeden z posledných komikov v Mimóze;01:30 – prečo sa ho Lenka a Janka boja;05:40 – prečo sa 800 ľudí v Starej tržnici nesmialo;09:30 – čo sa za 15 rokov stand-upov zmenilo;14:00 – ako vyzerá jeho priprava;16:00 – čo na sebe nemá rád;19:30 – prečo urazil vyholené dievča;22:00 – aké myšlienky mu napádajú;24:20 – či má empatiu;32:15 – prečo mu pokazilo vystúpenie Dankov semafór a iné.

Zorka Lednárová liezla po horách, veľa športovala, starala sa o dve deti. V dospelosti jej však postupne pohyb obmedzila progresívna svalová dystrofia, ktorá sa u nej rozvinula. Práve dlhodobý šport však túto chorobu spomalil a aj vďaka tomu dnes búra prognózy lekárov. Podcast Telo si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Vo veľmi otvorenom rozhovore si vypočujete: – ako sa vyrovnať s tým, keď vás zrádza vlastné telo; – ako to ovplyvní sexuálny život, keď hlava funguje a túžba zostáva; – víria hlavou zdravotne znevýhodnených myšlienky na eutanáziu; – prečo je tak málo ľudí s hendikepom vo vedúcic h pozíciách; – ako sa pozerajú na instagramovú honbu za krásou, plastické operácie a túžbu po dokonalej fyzickej kráse.

Na Slovensku aj Českej republike sú pomerne zásadné nedostatky v boji proti hybridným hrozbám, a to tak v legislatíve, ako aj na inštitucionálnej úrovni, v oblasti finančných a personálnych kapacít. Hybridné hrozby, dezinformácie a zahraničné pôsobenie dnes nie sú dostatočne reflektované v legislatíve ani v strategických dokumentoch.Akým prekážkam čelia osoby na dôležitých inštitucionálnych pozíciách v Česku a na Slovensku? Aké sú najzávažnejšie hybridné vplyvy z Ruska a Číny, ktoré dnes ovplyvňujú tieto dva štáty? Aké dôsledky má toto pôsobenie pre kvalitu demokracie a súdržnosť spoločnosti? Ako môžu štáty budovať svoju strategickú komunikáciu a prečo stále panuje nepochopenie ohľadom toho, čo tento termín znamená?Ako by bolo možné do českého trestného poriadku zahrnúť spoluprácu s cudzou mocnosťou a odovzdávanie citlivých informácií? Prečo je to vlastne potrebné? Čo by bolo vhodné upraviť v českej sankčnej legislatíve? Existujú vhodné opatrenia aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú legislatívy, napríklad v spolupráci medzi inštitúciami?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Centra pre informovanú spoločnosť Veronikou Víchovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Boli sme diskutovať v podniku KC Dunaj v Bratislave. Hostkou podcastu Bárdy & Káčer bola filmová producentka Wanda Adamík Hrycová, ktorá sa podieľala aj na česko-slovenskom filme VLNY. Česká filmová a televízna akadémia vyslala tento film do boja o Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Diskutovať budeme nielen o filme, ale aj o situácii novinárov na Slovensku.Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom. Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše už od 5,99 €.

Síce veľmi pomaly, ale predsa len badať zmeny aj v prieskumoch verejnej mienky.Na Slovensku sme nútení zvykať si na kadečo, no keď človek počúva, ako dokážu predstavitelia koalície popierať samých seba, predsa len človeku znovu a znovu „padá sánka“.

Útok poslanca Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Plavákovú odhalil spor o podobu interrupčnej legislatívy, ale obnažil i neznalosť verejnosti o jej aktuálnom znení. Plod verzus žena – jeho potenciálna matka? Tieto práva sú v spore, žiadne z nich však nie je absolútne a nie je ani nadradené, pripomína právnička Andrea Erdősová.Bábätko verzus plod. Rozvíjajúci sa život verzus základné ľudské práva ženy na svoje telo, súkromie, ale aj vlastný život i zdravie. Právo plodu verzus právo ženy – jeho matky. No a napokon definícia z našej Ústavy: „Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ verzus rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom konštatuje: „Podľa ústavy nasciturus nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa článku 15, odseku jeden, prvej vety Ústavy.“„Jedna z najväčších osobností našej teórie práva profesor Holländer hovorí o dôležitosti rovnosti práv ako akejsi axióme nášho práva. Žiadne právo nie je absolútne a žiadne nie je ani nadradené, to znamená, že na jednej strane máme právo ženy na svoj súkromný život, a na strane druhej máme právo plodu na život, ale nik nehovorí o tom, že to právo na život má byť absolútne nadradené iným právam,“ hovorí právnička Andrea Erdősová.Vulgárny útok poslanca Rudolfa Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Luciu Plavákovú, a to práve kvôli citácií rozhodnutia ústavných sudcov v tejto téme, tak obnažil silný hodnotový spor, ktorý v otázke našej interrupčnej legislatívy drieme pod povrchom našej spoločnosti. Ešte vážnejšie však je, že napriek vážnosti tejto témy, povedomie o tom, aký zložitý spor to je a aké práva sú v tomto spore, akoby v spoločnosti čoraz viac absentovalo.Zvrat v prelomovej americkej kauze Roe vs. Wade po takmer 50. rokoch pritom ukazuje, že táto téma sa môže stať nielen politickou rozbuškou, ale má i potenciál opätovne zvrátiť ženské práva doslova o desiatky rokov späť do minulosti. Téma pre právničku venujúcu sa otázkam zdravotníctva i ženských práv Andreu Erdősovú.„To, že si spoločnosť formuje názory na vážne hodnotové problémy je v poriadku pretože v demokratickej spoločnosti konzervatívne i liberálne názory majú byť vzájomne rešpektované a musia žiť spolu vedľa seba, ale čo už v poriadku nie je, že sa pre politikov – tým, že je to pre nich tak vďačná téma, hoci to vôbec nie je zásadný problém nášho zdravotníctva ani spoločnosti, sa pritom všetkom úplne stratila zo zreteľa žena a ochrana jej zdravia i jej práv,“ tvrdí Andrea Erdősová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

 „Reforma záchrannej zdravotnej služby rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdí prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Od nového ministra preto žiadajú reformu stiahnuť. Záchrannú zdravotnú službu - laicky povedané, sanitky, čaká od budúceho roka veľká reforma. „Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby zhorší dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti a zníži i jej kvalitu,“ tvrdí Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.Táto reforma pritom pre tento urgentný – životy zachraňujúci typ medicíny, zavádza takzvané ordinančné hodiny pre ambulancie. Po novom k vám v noci - teda v čase, keď na lekára prakticky nemáte kde naraziť, síce príde ambulancia, ale bude bez doktora. Navyše, zdravotnú starostlivosť by vám už mali poskytovať aj laici vyškolení 180 hodinovým kurzom. Reforma ukutá za zatvorenými dverami ministerstva, kde sa ministri striedajú ako apoštoli na pražskom Orloji sa však stretla s výrazným odporom, kritizujú ju ako odborníci z oblasti urgentnej medicíny, tak i predstavitelia samospráva či pacientov. Za zlú, zhoršujúcu dostupnosť i kvalitu zdravotnej starostlivosti ju považuje aj šéf Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.„Dnes bolo tých vyše 300 posádok systému záchrannej zdravotnej služby k dispozícií pacientom nonstop, po novom - aj keď zostane zachovaný ich počet, tak niektoré z nich budú k dispozícií len v rámci akýchsi "ordinačných hodín". Už tým príde k zníženiu dostupnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Navyše, niektoré posádky budú v tzv. kombinovanom režime, kde cez deň bude lekár, ale v noci odíde preč a ostane tam iba zdravotnícky záchranár. To je pre pacienta veľmi kontraproduktívne pretože práve noc je to obdobie kedy je ten lekár potrebný v teréne najviac,“ tvrdí šéf Matej Polák .Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spoločnostiam zasiahnutým kybernetickým útokom vznikajú straty najrôznejšieho druhu. Existujú však formy poistenia, ktoré pred mnohými z týchto strát chránia. Čo je zmyslom poistenia kybernetických rizík a či tento trend prenikol už aj na Slovensko, vysvetlí v podcaste SHARE advokát so zameraním na kyberbezpečnosť z advokátskej kancelárie PETERKA & PARTNERS Michal Rampášek. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Aké je dnes povedomie o poistení proti kybernetickým hrozbám.Či sa tento trend dostal už aj na Slovensko.Proti akým druhom útokov sa obvykle dá poistiť.Čo všetko zvyknú poisťovne v prípade útoku preplatiť.V akých prípadoch môže zvyčajne poisťovňa plnenie odmietnuť.Či poisťovňa pomôže aj v prípade tak veľkých incidentov, aký sa stal spoločnosti CrowdStrike.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou PETERKA & PARTNERS. PETERKA & PARTNERS je moderná nezávislá advokátska kancelária poskytujúca komplexné právne služby v regióne strednej a východnej Európy. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Exminister zdravotníctva tvrdí, že za obete pandémie môžu bojovníci proti rúškam a očkovaniu. Vyšetrovanie pandémie vníma ako pokus o politickú perzekúciu opozície. Podpisuje sa pod požiadavky protestujúcich zdravotníkov a dáva im za pravdu aj v tom, že naše spoločné peniaze končia u zdravotníckych oligarchov. Čo s tým urobil, keď bol ministrom? A dá sa v zdravotníctve šetriť?V podcaste s poslancom za hnutie Slovensko Marekom Krajčím sa dozviete:– od 1. minúty – že vláda by mala dodržať sľuby predchádzajúcich vlád zdravotníkom;– po 4:00 – že konsolidácia je príliš veľká a zdravotníkom by vôbec nemuseli zobrať;– od 6:00 – ako nový minister Šaško sľubuje niečo, na čo nemá peniaze;– po 7:00 – že je nejasné, čo vlastne ide vláda v zdravotníctve robiť;– od 8:00 – ako podľa neho môže za problémy Zajacova reforma;– po 9:00 – či peniaze naozaj odtekajú zdravotníckym oligarchom;– okolo 13:00 – či sa dá v zdravotníctve ušetriť zarezaním ziskov oligarchov;– po 16:00 – kde je optimalizácia nemocníc;– od 19:00 – že Zuzana Dolinková podľa neho musela zachraňovať kšefty pijavíc;– od 22:00 – že Peter Kotlár plní politické zadanie šíriť dezinformácie a preto ho Robert Fico podporuje;– po 23:30 – že za obete pandémie môžu tí, čo kričali rúško dole a bojovali proti očkovaniu;– od 24:00 – ako aj iné krajiny s podobnou mierou zaočkovanosti mali veľa obetí;– po 26:30 – že ľudia, ktorí dodržiavali opatrenia, nezomreli;– od 27:00 – či je vyšetrovanie pandémie pokusom o politickú perzekúciu opozície;– po 28:30 – že testovanie a pandemické peniaze prešli kontrolami;– okolo 36:00 – kto zarobil na testovaní a či zarobil legitímne;– od 38:00 – či je hnutie Slovensko v izolácii a či mu ešte odídu poslanci.

Keď černákovci ovládli Prievidzu, spravovali tento región cez bratov Mellovcov. Kým mladší Ivan bol členom vraždiaceho komanda a jedným z najbrutálnejších vrahov, starší Karol si vzal herečku a neskôr sa stal najhľadanejším slovenským zločincom. Dodnes žije na Belize, ktoré nám ho nevydalo. Ak by si však niekto myslel, že si užíva karibské slnko a nakradnuté peniaze, rozhodne by to nebola celá pravda.Mafiánske vraždy s účasťou bratov Mellovcov sa začali v Prievidzi a Partizánskom, a rozšírili sa až po Zemplín a Most pri Bratislave. Ako sa to stalo, a prečo vlastne k tomu došlo, ak mafiáni obvykle nevraždili pre zábavu, ale pre peniaze?V dnešnom podcaste Mafiánsky štát vystupuje okrem Jána Petroviča aj ďalší novinár, ktorý sa dlhé roky zaoberá mafiou – Ivan Mego.Moderuje Peter Hanák.

„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Elektromobily sú pre mnohých ľudí viac palivom pre argumentačné súboje, než rýdzo technickou témou. Jedni na ne nedajú dopustiť a vidia v nich jedinú možnú budúcnosť automobilového priemyslu, pokým iní sa tvária, akoby boli absolútne nepoužiteľné a nepraktické. Pravda je, samozrejme, niekde uprostred. V novej časti podcastu SHARE sa ju pokúsia nájsť dlhoročný motoristický novinár Ladislav Malák a redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ktoré sú najčastejšie mýty o elektromobilite.Čoho sa ľudia najviac obávajú (aj podľa veľkej ankety Živé.sk).Čo hovoria o dojazde elektromobilov nezávislé testy.Ako dnes funguje na Slovensku nabíjacia infraštruktúra.Prečo niektoré automobilky ustupujú od veľkých plánov s elektromobilmi.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:Pravda o požiaroch elektromobilov: Čo hovoria čísla a čo sú len fámyNabíjanie elektrických áut: Teóriám z internetových diskusií neverte, takáto je realitaRealita elektromobilov: Aký je skutočný dojazd a ktorým fámam sa neoplatí veriťPravda o nabíjaní a dojazde elektromobilov (otázky a odpovede)Podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Myslime na ovocné stromy či bobuľové ovocie. Záhradný architekt Martin Čurda a záhradný realizátor František Laššák uviedli, že v našich záhradách by nemali chýbať rastliny a kvety ako digitalis, náprsník, echinacea, zvončeky, ovocné stromy a ovocné kríky. Neďaleko smrteľného útoku medveďa pri obci Hybe odhalili aktivisti poľovnícke vnadisko. Štátna ochrana prírody reagovala, že o výskyte vnadiska nemá vedomosť. Minister Taraba zrušil rozhodnutie EIA o spaľovni v Šali. Proces schvaľovania však nemôže vylučovať vyjadrenia a zásadné pripomienky verejnosti. Prehrabávačom smetných nádob hrozia na juhu Slovenska pokutou až 1500 eur. V praxi majú policajti vyzvať prehrabávačov smetných nádob, aby dali miesto do pôvodného stavu. Elektronický odpad zaplavuje východnú Áziu. Vietnamskí pracovníci sú príkladom toho, ako ho efektívne recyklovať.

„U mňa to vyvoláva obrovský smútok, strach a otázku: Kde sa v ľuďoch berie toľko nenávisti a prečo im chýba aspoň náznak akejkoľvek empatie. Je to až nepochopiteľne zraňujúce," hovorí spoluzakladateľka Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí Elena Martinčoková. Od brutálnej vraždy z nenávisti pred Teplárňou uplynuli už dva roky, pre túto komunitu sa však nezmenilo vôbec nič a hejt voči ním pokračuje.Je 12. október 2022, Bratislava, Zámocká ulica. Je krátko po 19. hodine a pred kaviarňou Tepláreň sa niekoľkými výstrelmi mení slovenská realita. Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti, ktorá stála životy dvoch nevinných ľudí z LGBTI+ komunity prepisuje naše moderné dejiny. Od tohto útoku uplynuli už viac ako dva roky, na postavení LGBTI+ komunity sa však nezmenilo vôbec nič. Nič k lepšiemu, práve naopak, táto komunita sa napriek tomu, že nikomu nič zlé neurobila, stáva opäť terčom nenávisti a hejtu. Proste iba preto, že je niečím iná než väčšinová populácia.„Pochybujem, že sa dožijem zrovnoprávnenia LGBTI+ komunity," tvrdí MartinčokováAko je to vôbec možné, kde sá tá bezuzdná nenávisť vlastne berie, no najmä – ako to vnímajú oni sami, ľudia, ako my, ktorí tu žijú, pracujú, odvádzajú dane a mnohí z nich sú pritom ešte len malé nevinné deti? Ako im to vysvetliť, keď sa hľadajú a cítia, že sú iné a prečo patrí sexuálna výchova do škôl? Kde sú naše oficiálne deklarované kresťanské korene, ktoré by mali hlásať lásku k blížnemu no a napokon, ako vlastne dva roky po, žije komunita LGBTI+ rodín? „Mňa to unavuje, ale nie je to pre mňa prekážkou, aby som v tom nepokračovala. Chcem v tejto krajine niečo zmeniť a chcem aby to bola krajina súdržná, empatická a aby sme vedeli prijímať inakosť tak, aby sme vnímali človeka aký je zvnútra, nie akým sa javí zvonka," hovorí Martinčoková.Téma pre Elenu Martinčokovú, spoluzakladateľku Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí a mamu geja, ktorá sa k tomu hrdo hlási s tým, že osobne ti zmenilo k lepšiemu aj ju. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnutra na čele s Matúšom Šutajom uzavrelo zmier s Andrejom Babišom - na základe súdneho zmieru rezort vnutra uznal, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš".Šéf Ústavu pamäti národa v podcaste hovorí, že právnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. „Máme za to, že dokumenty, ktoré sme predložili, naozaj súvisia, chronologicky na seba nadväzujú a vytvárajú reťaz dôkazov, ktorá dokumentuje vedomú spoluprácu Andreja Babiša s ŠtB – teda oprávnenosť jeho evidencie ako tajného spolupracovníka. Toto sa nezmenilo," hovorí v rozhovore.Ministerstvo vnútra sa odvoláva na dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Rezort hovorí že v ak by súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. „Môžem potvrdiť, že ani jedna z analýz nepochádza od Ústavu pamäti národa. Ak by pochádzala, tak by sme dali stanovisko, ktoré je nemenné a ktoré hovorí o tom, že evidencia Andreja Babiša je oprávnená. My sme žiadne analýzy nevideli, samozrejme, nie sme účastníkmi sporu, takže ani v podstate by sme ich nemali prečo vidieť. Ale je veľmi otázne a bolo by dobré, aby ministerstvo rozmenilo tieto tvrdenia na drobné, pretože pokiaľ osobne viem, tak v žalobe sa o náhrade majetkovej ujmy nehovorilo vôbec," hovorí tiež šéf ÚPN.Moderuje Denisa Hopková.

Je budúcnosť slovenského zdravotníctva naozaj temná a rozvrátená? Ako to bude s platmi zdravotníkov po zrušenej volarizácii, ale aj o nekonečnej plejáde ministrov na tomto nesmierne dôležitom rezorte sa dozviete v diskusii so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, bývalým diplomatom Rastislavom Káčerom a predseduom lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Piaty integrovaný testovací let pod označením ITF5 priniesol okrem zachytenia druhého stupňa rakety obrovskými „čínskymi paličkami” aj množstvo ďalších úspechov a cenných dát.V 81. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v ktorom momente sa definitívne rozhodlo, že budú druhý stupeň chytať ramenami na rampe,ako sa oproti poslednému júnovému letu upravili tepelný štít či pánty predných krídel,aké povolenia potrebovali od Federálnej leteckej správy (FAA)a tiež sme sa bavili o kométe C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS), ktorú je možné pozorovať po západe Slnka.O piatom testovacom lete Starship Super Heavy sa v 81. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a  Marián Psár.

V poradí 163. ligové derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava, zmena na dne tabuľky a ešte vždy nevyužitý potenciál Dunajskej Stredy. V najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? sme prebrali témy 11. kola Niké ligy.Najvyššia slovenská futbalová liga sa po októbrovej reprezentačnej prestávke dostala opäť k slovu, v ktorej najvýraznejšie pútalo najslávnejšie futbalové derby na Slovensku. FC Spartak Trnava hostil úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (0:1) a vyše 13 500 fanúšikov si prišlo na svoje.Víkendové kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

„Uvedomila si zásadnú vec: Na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová, ktorá po pätnástich rokoch odišla z STVR. Bola dušou odporu, odišla však paradoxne na vlastnú žiadosť. A to krátko po tom, ako sa verejnoprávna RTVS zmenila na STVR, (keď zišlo z toho, že bude STaR). Zmena, naordinovaná vládnou reprezentáciou, lebo tá potrebovala svojevedenie. Nový zákon tak narysoval novú inštitúciu s novým riadiacim pavúkom, aby sa toho starého mohli zbaviť. Zámer, ktorý vyvolal vlnu odporu už na samom začiatku. A bola pri ňom. Hovorila vtedy o svojej obave zo „spolitizovania verejnoprávnosti“, či o jej „únose“. Obavy sa vtedy premietli do vyše 1200 podpisov zvnútra verejnoprávnej RTVS. Nasledovala aj štrajková pohotovosť, či symbolická verejnoprávnosť v čiernom. Napriek tomu sa STVR stala skutočnosťou. A hoci v nej operuje Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá sa z času na čas kriticky vyjadrí, tváre a hlasy odporu z STVR zväčša odišli, alebo boli „odídené“. Alebo mlčia. Ako sa spätne pozerá na svoj príbeh s verejnoprávnosťou? Soňa Weissová, ešte donedávna šéfka zahraničnej redakcie rozhlasového spravodajstva, kritik zmien, ktorá neváhala odmietnuť ponúkané peniaze za mlčanlivosť. A pre niektorých aj „synonymum rozhlasu“.„Po novom zákone o STVR nevidím dôvod, prečo by som tam mala zostať“, hovorí Weissová. „Nemala som pocit, že budem môcť naďalej slobodne tvoriť“, dodáva. Weissová spomína, že sa pristihla pri obave, že sa časom poddá „démonovi súhlasu“, ako o ňom čítala u Dominika Tatarku. „Hlavný hrdina sa tam pristihol pri tom, že súhlasí s vecami, s ktorými by inak nesúhlasil. Alebo aj okolie ho prinútilo k tomu, aby s tým súhlasil“, vysvetľuje. „Uvedomila si tiež zásadnú vec: na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Úspešné referendum, ktorým si obyvatelia Moldavska zakotvia do ústavy, že cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ je skôr politický signál aj smerom k súčansej prezidentke a víťazke prvého kola Maie Sandu. „Samotné referendum bola trochu politická trošku finta ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám," približuje v podcaste odborník.V podcaste približuje, akým spôsobom malo podľa moldavských úradov Rusko ovplyvňovať voľby. „Kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie v podstate proruských médií, ktoré používajú proruské naratívy. Platenie aktivistov, ktorí chodiili od domu k domu a vyslovene agitovali za tých daných kandidátov. Ale aj takéto úplne jednoduché kupovanie hlasov," opisuje Ján Cingel z think-tanku Strategic analysis.Zaznievali aj podobné naratívy ako v slovenských prezidentských voľbách - strašenie vojnou. „Rusi sa nami nenišpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom - niektorí aktéri, ktorí využívali tieto naratívy v predvolebnej kampani sa inšpirovali Ruskom," myslí si.Moderuje Denisa Hopková.