Mladí utekajú za vzdelaním do zahraničia. Doma vidia nekvalitu. Pozreli sme sa na ich motivácie (podcast)

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. 

Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. 

Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. 

„Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. 

„Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. 

Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.