Podcasty Aktuality.sk

21. august a čiastočný odboj proti vpádu sovietskych vojsk, je dôležité zdôrazňovať a pripomenúť si, že v našom geopolitickom kontexte už aj v minulosti figurovala moc, ktorá obmedzovala základné ľudské práva a slobody, bola totalitnou, nedemokratickou. Keď sa pozeráme na Slovenské národné povstanie, to je jedným zo základných pilierov uvažovania o modernom, slobodnom Slovensku, ktoré je súčasťou západného sveta.Prečo je náročné vysporiadať sa s udalosťami 20. storočia, vrátane obdobia druhej svetovej vojny a komunistického režimu? Z akých dôvodov sa na začiatku 90. rokov začali prebúdzať národniarske tendencie? Nakoľko je problémom spôsob vzdelávania o udalostiach minulého storočia? Ako vzdelávanie komplikuje rozvoj technológií a šírenie dezinformácií?Ako interpretujú SNP proruskí aktéri a prečo hovoria len o účasti Červenej armády? Prečo je dôležité rozprávať aj príbehy civilistov počas SNP? Nakoľko vedomosť o dejinných udalostiach prispieva k stabilite demokracie? Ako je možné o týchto témach efektívnejšie vzdelávať a nakoľko je v tomto ohľade nápomocný mimovládny sektor?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou občianskeho združenia Post Bellum Sandrou Polovkovou.

Maďarsko počas leta zjednodušilo podmienky vstupu pre občanov Ruska a Bieloruska - čo by mohlo v praxi znamenať, že budú môcť vstúpiť do Európskej únie cez Maďarsko bez akýchkoľvek bezpečnostných previerok.Rozhodnutie Viktora Orbán, zjednodušiť vstup ruských a bieloruských občanov, niektorí európski predstavitelia vnímajú ako bezpečnostnú hrozbu. Začiatkom augusta skupina 67 europoslancov podpísala list, v ktorom žiadajú Európsku komisiu, aby prešetrila kroky Maďarska uvoľňujúce vízové obmedzenia. List podpísali aj všetci europoslanci za Progresívne Slovensko - v podcaste budete počuť Luciu Yar.„Orbán skúša trpezlivosť Európskej únie. Najprv blokuje sankcie proti Rusku, blokuje pomoc Ukrajine, na úvod predsedníctva vycestoval bez konzultácii vyjednávať s Putinom a toto je jeho ďalšia taktika. Podľa nás to môže byť bezpečnostným rizikom, pretože to vytvára dieru v Schengenskom priestore," hovorí v podcaste europoslankyňa za Progresívne Slovensko.O téme v podcaste hovoríme aj s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. Približuje ako funguje vízová politika EÚ a či naozaj zjednodušenie vstupu znamená bezpečnostnú hrozbu. „Nemáme presné informácie, ale ak sa hovorí o zjednodušení vstupu, tak sa hovorí o zjednodušovaní overovania si osôb, ktoré o takýto vstup žiadajú. Možno môžu mať kratšie lehoty, menšie množstvo dokumenotov, informácií, ktoré o sebe musia poskytovať," hovorí v podcaste.V podcaste tvrdí, že Rusko už teraz vykonáva rôzne hybridné operácie v EÚ, a to vďaka svojím agentom, ktorých tu má. „Akékoľvek uľahčenie vstupu pre Rusov a Bielorusov zvyšuje toto bezpečnostné riziko," dodáva Radovan Geist.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

27. december 1965 – tenisový tím Austrálie obhájil Davisov pohár. Trinásty raz za posledných dvadsať rokov. V tento deň sa tiež zrútila britská ropná plošina v Severnom mori, pričom zahynulo 13 ľudí. A tiež sa narodil známy indický herec, producent, televízny moderátor a filantrop Salman Khan, či austrálsky futbalista Chris Mainwaring.A vo vtedajšom socialistickom Československu, v Skalici na Záhorí, na ulici skonal väzeň svedomia, niekdajší „Mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz. Po takmer šiestich dekádach sa z neho už v horizonte hodín stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. V dnešnom podcaste sa pozrieme na príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mnohí majú na film Miki názor bez toho, aby ho reálne videli. My sme si ho pozreli a hodnotíme, ako reálne zobrazuje život a kriminalitu Mikuláša Černáka. V dnešnej epizóde podcastu Mafiánsky štát podrobne rozoberieme, ako sa vo filme zobrazené udalosti reálne stali, kde ich filmári ukázali presne a kde niečo pozmenili alebo domysleli. Tvorcov filmu sme sa pýtali, ako sa vyhli heroizácii mafiánov. Počúvať môžete po prihlásení do predplatného Aktuality Navyše.Scénu po scéne, situáciu po situácii, vraždu po vražde, detailne analyzujeme s expertom na mafiu Jánom Petrovičom. Pýtali sme sa aj scenáristu filmu Miki Mira Šifru, herca v hlavnej úlohe Milana Ondríka a producentky Zuzany Mistríkovej. Pristúpili k Mikulášovi Černákovi kriticky? A pochopí to aj bežný divák, alebo si treba vo filme všímať konkrétne veci?Mafiánske filmy formujú naše vnímanie tohto typu kriminality. Aj reálni zločinci sa inšpirovali tými fiktívnymi a práve v 90. rokoch sa k nám dostalo množstvo gangsteriek ako Krstný otec alebo Goodfellas. Výklad filmu a jeho zasadenie do reality, v podstate fact-checking, je preto v takýchto prípadoch extrémne dôležitý.Autorom podcastu Mafiánsky štát je Peter Hanák. Prvá séria o klane Bödörovcov je už dostupná zadarmo online. Druhú sériu o Černákovcoch môžete počúvať po zaplatení predplatného.

Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad môže zdať.V záplave informácií zo všetkých strán nie je vždy jednoduché sa vyznať. Ktoré autority sú naozaj autoritami, a kto sa nás snaží oklamať? Ktorým zdrojom veriť a čo v prípade, keď sa ani zdanlivo spoľahlivé zdroje nezhodujú? A čo očité svedectvá, sú tie tým najspoľahlivejším zdrojom?O dôležitosti kritického myslenia v modernej dobe a nástrahách, na ktoré si máme dať pozor sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Dušan Valent a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako odhadnúť, ktorej autorite veriť.Čo ak sa experti nezhodnú.Aký je rozdiel medzi vedcami a popularizátormi.Ako odlíšiť dezinformáciu, bulvár a seriózny zdroj.Kedy v histórii sa aj osobné svedetstvá ukázali ako zavádzajúce.Téme sa venujeme aj tu:Chemtrails, reptiliáni? Takto zaručene nenaletíte nezmyslomNa Kysuciach vídajú víly a vodníkov: Čo ich svedectvá vypovedajú o ľudskej mysli?Od influencerov po dezinfoweby: Aké spoľahlivé sú rôzne zdroje informácií?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. „Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. „Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nová posila Slovana Bratislava sa stihla presadiť pri debute v slovenskej najvyššej futbalovej lige a čo čaká oporu Spartaka Trnava po prestupe do 2. španielskej ligy? Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Najvyššia slovenská futbalová liga mala cez víkend na programe svoje 5. kolo, ktoré prinieslo ďalšie zaujímavé momenty. Nebola núdza o góly, obrat, sporné momenty, dokonca ani vylúčenia, no reč padla aj na prestupy, konkrétne Sebastiana Kóšu, ktorého čaká nová výzva v Reale Zaragoza v 2. španielskej lige.Futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa o víkendovom 5. kole Niké ligy porozprávali s bývalým futbalistom a dnes expertom Stanislavom Angelovičom. Viac už v podcaste Kam si to kopol? od ŠPORT.sk.

Kúpim si nehnuteľnosť, začnem ju prenajímať a budem mať veľké peniaze. Naozaj je to takéjednoduché? Nájom má svoje výhody, ale aj mnohé úskalia. A rovnako má svoje nárokynájomca aj prenajímateľ. Kto je pomyselne na koni? O situácii s nájmom na Slovensku sme sarozprávali s advokátom a tajomníkom Realitnej únie SR Mojmírom Plavcom v podcasteportálu Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:aké ďalšie početné problémy vznikajú pri nájmochako sa dá preveriť nájomcačo by mala obsahovať kvalitná nájomná zmluvači existuje databáza overených nájomcov a prenajímateľovako môžu realitné kancelárie pomôcť pri nájmoch

Slovenská polícia a prokuratúra ho podozrievala z korumpovania mocných v Karibiku, vládna novela jeho prípad zastaví. Veľkopodnikateľ Mario Hoffmann je ďalším z radu tých, ktorým pomohla vládna novela Trestného zákona. Problém sa však ukazuje aj pri samotných „mužoch zákona“. Už o pár dní môže nastať policajný exodus. Naviac elitní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nahrádza staronový ÚBOK nevedia ani šesť dní pred prvým septembrom, čo bude s nimi ďalej. Prípady sledujú Laura Kelloová a Ján Petrovič z investigatívneho tímu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák 

V podcaste sa dozviete aj to, aké meno vybrali ľudia novému modelu Škody. Ktorá automobilka to má "nahnuté" a možno skončí s výrobou? A čo vlastne robia pod Strečnom. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už niekoľko rokov pátra po neobjavených príbehoch filantropov a filantropiek, ktorí sa pred 100 rokmi zapísali do slovenskej histórie. Pavol Lacko za ten čas spracoval originálne osudy spisovateliek, lekárov, bankárov, vedcov aj šľachticov. Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, tentokrát o ľuďoch, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti.  Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky. V podcaste sa dozviete: ako cestovanie aj vysťahovalectvo do Ameriky učilo Slovákov a Slovenky pomáhaniuprečo sa Rožňavčania vyzbierali na sochu Františky Andrássyovejako garbiar z Liptova spravil z robotníkov akcionárovaký výnimočný čin sa spája s menom Samuela Zochaprečo dnes treba hovoriť o historickej filantropiiVäčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko. Impact TalksNadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.  

Aktuálny diel satirického podcastu Politikár s komikmi Jakubom Gulíkom a Šimonom Ferstlom o riešeniach v kultúre a obľúbených politických kauzách. Prečo by sa SNG mala premenovať na ŠNG a čo by sa malo urobiť so Slovenským národným divadlom?

Kurskú ofenzívu zasadzuje kremeľská propaganda do osvedčených rámcov o agresívnom Západe, ktorý využíva krvilačných neonacistov na zničenie Ruska. Na Slovensku preberá kremeľské propagandistické naratívy v plnej miere len tá najradikálnejšia časť prokremeľskej scény, ktorá je zároveň menej vplyvná. Najvplyvnejší obhajcovia ruskej politiky sa totiž spoliehajú skôr na princíp „nepomáhajme vojensky Ukrajine a potom bude mier“.Aké sú možné príčiny ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti a aké môžu byť jej dopady pre Kremeľ? Ako na operáciu reaguje samotné Rusko? Je ukrajinská operácia v Kursku porovnateľná s ruskou inváziou do Ukrajiny? Môže aktuálne dianie prispievať k zvyšovaniu morálky a záujmu o nábor do ukrajinskej armády?Ako sa rôznia názory na kurskú ofenzívu v rámci slovenskej populácie? Vyskytuje sa aj snaha šíriť klamlivé propagandistické naratívy? Ako sa rozvíja falošný príbeh o ukrajinských fašistoch v kontexte aktuálneho diania? Ako situáciu v Kurskej oblasti interpretujú kremeľské informačné zdroje? Preklápa sa kremeľská propaganda aj do rétoriky slovenských dezinformátorov? Ktorí z nich sú najvplyvnejší a o čom hovoria?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s externým analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Čo sa u vás deje mi pripomína dianie zo začiatku tohto storočia v Rusku. Obmedzovanie slobody slova, zásah do súkromných televízií. Ide to zlým smerom, hovorí v rozhovore ruský aktivista Filipp Sedov, ktorý žil v Rusku 26 rokov. V relácii približuje, ako vyzerali začiatku Putinovho režimu a aký je dnešný život Rusov. Minulý rok vycestoval do Ruska a v Moskve sa vyfotil s papierikom: Rusko je teroristický štát. Navštívil aj ukrajinské okupované územia a otvorene hovorí, že sa ako ruský občan hanbí za to, čo sa deje na Ukrajine.Vo videorozhovore s Filippom Sedovom sa dozviete:1:00 - že je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí fandia Rusku;3:16 - ako Rusko píše, že sa Slovensko zobudilo;3:54 - ak Andrej Danko vycestuje do Moskvy, prečo tam neuvidí realitu;4:32 - čo by šéfovi SNS odporučil v Rusku vidieť, aby skutočne spoznal tamojší život;5:37 - ako vyzeralo jeho detstvo v Rusku;7:34 - ako bola kedysi propaganda miernejšia a kedy si uvedomil, že jej prepadol;8:55 - ako ich na škole viedli k tomu, že je Rusko výnimočné;15:35 - prečo sa prezident Putin stal populárnejším po anexii Krymu;17:54 - ako zariskoval a minulý rok vycestoval do Ruska napriek tomu, že verejne podporuje Ukrajinu;19:17 - ako sú všade billboardy, ktoré vábia Rusov do vojny;22:11 - ako si Rusi zvykli na sankcie a ombedzenia;27:42 - prečo vystúpil na Červenom námestí v Moskve s papierikom: Rusko je teroristický štát;28:30 - ako ho chytil policajt;34:13 - čo desivé videl na okupovaných územiach na Ukrajine;36:00 - prečo chce, aby Rusko prehralo vojnu a či sa môže režim zlomiť;39:25 - v čom mu pripomína dianie na Slovensku začiatky Putinovho režimu v Rusku.

Obetuje premiér ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? Pred voľbami 2020 mu ešte záležalo na verejnej mienke či sociálnom zmieri, dnes ale Robert Fico potrebuje presne také "kladivá" ako je Šimkovičová či Taraba, odpovedá šéfredaktor Peter Bárdy. A prečo maskuje vláda neschopnosť plniť predvolebné sľuby potemkiniádou o progresívnom či dúhovom nebezpečenstve?Horúca politická jeseň dorazila na Slovensko zjavne predčasne. Okrem takmer až vražedných teplôt a divokých búrok, atmosféru na politickej scéne tvrdí predovšetkým najmenšia koaličná strana - Dankova SNS. Ministerka kultúry s elánom akéhosi "Veľkého inkvizítora" čistí rezort v mene svojich svojráznych predstáv no a jej stranícky šéf si zasa takpovediac zasadol na mimovládky kde okrem škandalizovania - postaveného však zväčša na vode, sa im už vyhráža dokonca aj tými najprísnejšími trestnoprávnymi postihmi. Premiér zotavujúci sa z atentátu pritom pýticky veští nejaký ďalší atentát a jeho verní už preto chystajú opäť ďalšie regulácie občianskych protestov.Niet divu, že to všetko - i v rozhorúčenej Bratislave, zdvihlo novú vlnu pomerne masívnych občianskych, kultúrnych i politických protestov no a hoci sa koalícii mobilizácia v uliciach vôbec nepozdáva, v parlamente - kde politika akosi prirodzene patrí, sa s opozíciou jednoducho baviť nechce. No a september - a s ňou nové kolo politickej i občianskej konfrontácie nám už doslova klope na dvere. "Vláde sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády. Jednoducho, ľudia sa nemajú lepšie, nie sú nižšie ceny potravín ani energií, nerastie životná úroveň, majú deravý štátny rozpočet, majú fatálne problémy v policajnom zbore, zdravotníctvo sa rozpadá, tak predsa musia niečo robiť. No a namiesto toho, aby hľadali riešenia reálnych problémov, tak pustia medveďa na bicykli pod šapitó a čakajú, že im ľudia budú za to tlieskať," zhodnotil aktuálnu politickú situáciu šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnej politickej i spoločenskej situácií ako i prognózach čo nás čaká - a možno neminie. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Aký je ten správny guláš a poznajú Maďari slovenský "maďarský guláš"? Aký je rozdiel medzi vzťahmi Slovákov s Maďarmi a Slovenska s Maďarskom alebo prečo vláda inklinuje k Viktorovi Orbánovi, ale Lukáš Machala zakazuje stretnutia slovenskej a maďarskej kultúrnej obce? Aj to sa dozviete v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Prečo fanúšikovia nevedia naplniť Tehelné pole aj na ligové zápasy a špeciálne v šlágri proti FC Košice? Kto predviedol futbal ako FC Barcelona „za stara“ a čo ste robili vy, keď ste mali 15 rokov?V 3. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa pozreli na dianie v 4. kole slovenskej Niké ligy. Na programe bolo päť zápasov, v ktorých padlo dovedna až 18 gólov a niektoré veci ostali nezmenené – Spartak Trnava stále nepozná pocit po inkasovanom ani strelenom góle, majstrovský Slovan Bratislava ostáva bez straty bodu a o zápasy Trenčína v Skalici nie je takmer žiadny záujem.Zaujal takisto súboj Podbrezovej so Skalicou, v ktorom sa zrodilo historicky najvyššie víťazstvo „železiarov“ v najvyššej súťaži. Viac sa už dozviete v podcaste Kam si to kopol? s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom. Pozvanie prijal niekdajší skvelý útočník a dnes aj futbalový expert Juraj Piroska (37).

V posledných dňoch sa objavili opakujúce sa útoky politického vedenia krajiny na NadáciuMilana Simečku. Organizácia má vraj byť napojená na predsedu Progresívneho SlovenskaMichala Šimecku. Útoky na rodinu Šimečkovcov sa objavili aj v minulosti. Čo je na nichpravda, čo ich spája a odkiaľ prichádzajú? Aj o tom sa v podcaste rozprávala VeronikaJursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskoua riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku Veronikou Fishbone Vlčkovou.Hincová Frankovská na úvod poznamenala, že za najnebezpečnejšie hoaxy považuje tie,ktoré spájali rodinu Šimečkovcov s Ficovým atentátnikom. Rovnako poukázala na to, žemnohé dezinformácie sa nachádzajú na facebookovej stránke Bádateľ.Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku uviedla, že neexistuje žiadne prepojenie Nadácie naMichala Šimečku a stranu Progresívne Slovensko. „Líder opozície sa našich aktivítnezúčastňuje, nie je v žiadnych orgánoch nadácie. Je vnukom disidenta Milana Šimečku, poktorom sme nazvaní, ale nadácia je založená kamarátmi a priateľmi Milana Šimečku, ktorýzomrel tesne po revolúcií.“Vyjadrenia premiéra Roberta Fica a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej okrem inéhospôsobili, že Nadácia čelí návalu telefonátov a emailov. „Máme oveľa viac práce, takej ktorása netýka priamo našich aktivít. Sú to hodiny a hodiny práce, ktorú by sme radi venovaličinnosti, na ktorú sme boli založení.“ Situácia je natoľko vyhrotená, že čelili aj vyhrážkamsmrťou.

Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej. Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.Presne pred 56 rokmi bola naša vlasť brutálne okupovaná. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla do Československa približne 700-tisícová armáda Sovietskeho zväzu a jeho štyroch spojencov – Poľska, Maďarska, východného Nemecka a Bulharska. Ozbrojená, jednoznačne protiprávna, ako i krvavá invázia našich vtedajších „spojencov“ si vyžiadala 137 civilných obetí. Títo naši spoluobčania boli zastrelení, zabili ich črepiny granátov, prešli ich okupačné vozidlá či uhoreli v troskách zapálených domov. Invázia sa však následne zmenila na okupáciu veľkým kontingentom sovietskych vojsk, kde sa počet obetí z radov československého obyvateľstva vyšplhal až k číslu 406.Pod neslávne známym tzv. pozývacím listom, ktorý sa stal falošnou zámienkou či skôr právne neospravedlniteľným alibi invázie, boli podpísaní piati konzervatívni komunisti – Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Za tento akt kolaborácie však nikdy nikto nebol odsúdený. Invázia zlomila reformné snahy pražskej jari a odštartovala temnú éru normalizácie stelesňovanú predovšetkým Gustávom Husákom.O čo v tejto invázii a následnej okupácii Československa Sovietom išlo a ako to, že sme sa tak rýchlo nechali znormalizovať? Prečo sme sa nebránili a zlyhali naše vtedajšie politické elity? Prečo nie je pravdou, že invázia bola na vyžiadanie samotných československých orgánov a nenesie za ňu zodpovednosť ani súčasná Ukrajina, ale naopak, Kremeľ? Bola Brežnevova doktrína takzvanej „obmedzenej suverenity“ opakujúcim sa vzorcom ruského imperializmu a ako sa nás vtedy zastal demokratický svet? No a napokon, aké stopy tento akt bezprecedentného násilia a následnej kolaborácie s okupantmi a ich domácimi pochopmi zanechal v našej spoločnosti a čo to o nás dnes vypovedá?To je téma dnešného podcastu s pamätníkom tej doby, ako i bývalým politikom prodemokratických ponovembrových strán Františkom Šebejom. Vypočuť si však môžete aj slová Jolany Kusej, disidentky a manželky jedného z mála slovenských chartistov Miroslava Kusého.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine sa. bojuje už tretí rok. Pokým spočiatku boli nasadzované technológie skôr štandardné, rýchlo sa vo väčšej miere začali nasadzovať drony a dnes sa už zapája aj umelá inteligencia. O technologických aspektoch konfliktu, ako aj o tom, ako ovplyvňuje uvažovanie o vedení vojenských konfliktov vo všeobecnosti v podcaste SHARE rozpráva vojenský analytik Vladimír Bednár. Zhovára sa s ním Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa zlepšili obranné prostriedky proti dronom.V akých situáciách sa osvedčilo nasadenie umelej inteligencie.Že Starlink už využíva nielen Ukrajina, ale aj Rusko.Čo znamená aktuálna invázia Ukrajiny do Ruska v kontexte moderných technológií.Ako mení konflikt na Ukrajine uvažovanie o vedení vojen.Téme sa venujeme aj tu:Vojenský analytik: So Starlinkom Ukrajine pomáhalo aj Slovensko, drony a kyberútoky preceňujeme (rozhovor)Vojna ako z budúcnosti: Na Ukrajine po roku vidíme drony, vesmírne satelity aj navádzané náboje (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sledovať predpoveď počasia je dôležitou aktivitou dňa pre mnohých ľudí. To, čo nás čaká, zaujíma záhradkárov, turistov aj ľudí smerujúcich do práce či školy. Niekedy však nie sme spokojní s tým, čo na grafikách vidíme.Ako je to s predpoveďou počasia, na základe akých modelov sú pripravené jednotlivé grafy a či je pravda, že rosničky dokážu predpovedať počasie, nám v augustovom podcaste Ekocaste povedala známa rozhlasová a televízna meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová. Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete? Prečo nemá rada pojem globálne otepľovanie? Ako by sme ho mohli nahradiť? Aké sú klimatologické predpovede či udalosti, ktoré môžu v blízkej budúcnosti ovplyvniť našu krajinu? Myslí si, že môže svojou činnosťou prispieť k popularizácii tohto odvetvia?  Ako je to s rosničkou predpovedajúcou počasie?

Opozícia dnes ministrov M. Šimkovičovú ani B. Suska neodvolala. Vládna moc totiž z väčšej časti mimoriadne schôdze ostentatívne odignorovala a namiesto poctivej debaty o problémoch v kultúre či spravodlivosti v parlamentnom pléne, uprednostnila pohodlné výpady voči opozícií, občianskej spoločnosti či médiámi z bezpečia vlastných tlačoviek. Pripomeňme, že ide pritom o tú istú koalíciu, ktoré sa doslova zaklína parlamentnou kultúrou a opozíciu kritizuje za prenášanie politiky do ulíc. Ked však príde na lámanie chleba a politika sa ocitne v požadovanom parlamentnom kolbišti, koalícia rokovať odmietne. No, ako sa hovorí: "Podľa skutkov poznáš ich."O čom teda vypovedá tento čoraz viac napätejší a neustále eskalujúci opozičnokoaličný súboj? Prečo sa kultúrna obec ocitla v tak ostrom strete s vlastnou ministerkou, je naozaj najvyšší čas vrátiť sa do ulíc na protesty voči vládnej politike a o čo dnes Robertovi Ficovi vlastne ide? Vracia sa krajina pod rukami štvrtej ficovej vlády opäť do temných a šedivých čias prednovembrovej Normalizácie a ak áno, ako to nevzdať a nerezignovať? Témy a otázky pre dlhoročného poslanca KDH, jednu z tvári novembra 89 a veľkú postavu disentu Františka Mikloška.Je utorok, 20. augusta - dnes v noci si pripomenieme výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy vedených Sovietskym zväzom do Československa. Brutálna a bez akýchkoľvek pochybností i protiprávna invázia v Auguste 1968 tankami rozdrvila ideály Prazskej jari a odštartovala éru husákovskej Normalizácie podopieranú okupačnou sovietskou armádou. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Šach je hra, kde každý ťah podlieha prísnym pravidlám a len tí, ktorí ich rešpektujú, môžu dosiahnuť víťazstvo. Podobne aj právny štát stojí na dodržiavaní zákonov, ktoré zabezpečujú prosperitu, spravodlivosť a rovnosť pre všetkých občanov.V ďalšej epizóde podcastu Európske Slovensko sme sa zamerali na dôležitosť dodržiavania pravidiel v našej spoločnosti a na to, ako tento princíp preniesť zo šachovnice do reálneho života.Naším hosťom bol šachový veľmajster a lektor kritického myslenia Ján Markoš.

Zatiaľ sa to testuje, ale výsledky sú nádejné. Kúpili by ste si šortky do vody za 400 eur? V Japonsku vyvíjajú farbu, ktorá ochladzuje auto a interiér, len to má zádrhel, aký? Robotaxíky rušia spánok obyvateľov, ako?  Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Mám vážne obavy, na ktorej strane "Železnej opony", ktora sa formuje okolo Ruska a Číny sa Slovensko ocitne. Teraz sa o tom rozhoduje, hovorí v Aktualitách Nahlas predseda Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac a to v súvislosti so stupňujúcim sa tlakom vládnej moci voči Tretiemu sektoru. Oslabením Tretieho sektora budú trpieť občania, nie mimovládky, tvrdí Zajac.Po Špeciálnej prokuratúre prišli na rad vyšetrovatelia NAKY, po RTVS, či novinároch, prišli na rad kultúrne erbové inštitúcie ako SNG a SND, no a teraz sa v hľadáčiku vládnej moci ocitá čoraz častejšie Tretí sektor. Ako sa zdá, kreativita vládnej moci pri hľadaní ďalších alebo staronových nepriateľov zrejme nemá hraníc. Na rad tak prišli všemožné snahy odrezať mimovládky od financií štátu, cez pokus navliecť niektorým NGOčkam stigmatigujúce označenia zahraničných agentov až po stupňujúcu sa snahu Tretí sektor a jeho aktivistov verejne škandalizovať. Na a aktuálne prišlo už aj na vyhrážky prísnymi trestnoprávnymi postihmi.O čom táto vládna trestná výprava voči tretiemu sektoru teda vlastne je? Kto v skutočnosti pocíti následky oslabenia mimovládneho sektora a uvedomuje si vládna moc aké obrovské úlohy dnes na Slovensku plnia tie tisícky mimovládok všemožného zamerania? No a nakoľko silná je naša občianska spoločnosť voči takýmto útokom alebo už smerujeme do akejsi novodobej podoby husákovskej normalizácie? Témy a otázky pre šéfa Komory mimovládnych organizácií Marcela Zajaca.Je pondelok, 19. augusta. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský. 

Naši predkovia vedeli, že pred slnkom sa treba skryť. Okrem oblečenia zakrývajúceho celú postavu sa chránili aj rukavicami a pokrývkami hlavy. Dnes je móda iná, oblečenia je v lete málo a naša koža môže byť ohrozená. Toto sú tipy na spoľahlivú prevenciu rakoviny kožeV dnešnej epizóde podcastu Telo, ktorý si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše sa dozviete:Stačí sa spoliehať len na opaľovacie krémy?Dajú sa znamienka aj samovyšetriť?Vypaľovať ich, rezať či odstraňovať laserom?Počúvajte špeciálne letné vydanie.

Od roku 2018 máme na Slovensku silnú tradíciu nenásilných, ale veľmi veľkých protestov, ktoré už svoje výsledky v minulosti priniesli. Ide o to neupínať sa na instantné víťazstvá. Efekt protestu by sme teda nemali merať len tým, či rovno dospeje k tomu, že sa napríklad zvrátia politické rozhodnutia. Dôležité je, že protesty v nejakom čase dominujú verejnej diskusii.Aký vplyv majú ľudia vo vedení inštitúcií na to, ako funguje bežný život občanov? Nakoľko môžu protesty ovplyvniť reálnu politiku a ako sa môže kritika predstaviteľov moci dotknúť ich podporovateľov? Je angažovanosť súkromných firiem v politických témach vhodná? Ako konkrétne môžu spoločnosti konať? Poznáme pozitívne príklady z minulosti?Ako môžu bežní občania reagovať na nepravdy prezentované predstaviteľmi moci a prečo by nemali prepadať apatii? Ako tieto klamstvá ilustruje téma obrannej dohody s USA, ktorá bola dlhodobo prezentovaná ako škodlivá? V čom si rétorika vládnych politikov v obranných a bezpečnostných témach protirečí?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a odborníkom na sociálne siete Jakubom Godom.

Odsúdený Dušan Kováčik je na slobode, v kauze Rozuzlenie už nie je nikto obvinený, Peter Žiga z Hlasu sa obvinenia zbavíBývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupčnú kauzu, prepustili na dovolanie ministra spravodlivosti za Smer-SD Borisa Suska.Generálny prokurátor Maroš Žilinka pozastavil funkciu prokurátorovi Michalovi Šúrekovi potom, čo na jeho hlavu padlo obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Michal Šúrek dosiaľ dozoroval dôležité kauzy, napríklad prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika alebo poslanca Smeru Tibora Gašpara s oligarchom Norbertom Bödörom. Ďalej ich už dozorovať nebude môcť.Prípad Rozuzlenie bol poslednou veľkou akciou Národnej kriminálnej agentúry v lete minulého roka. Vyšetrovateľ vtedy obvinil bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, vtedajšieho šéfa SIS Michala Aláča aj podnikateľa Petra Košča, známeho ako Pán X.Posledný menovaný muž s dobrými kontaktmi na tajných mal byť priamo na čele údajnej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo podľa obvinenia marenie vyšetrovania veľkých káuz a diskreditácia takzvaných čurillovcov. To, že nielen Petrovi Koščovi, ale aj expolicajtovi Kaľavskému bolo zrušené obvinenie pre Aktulity.sk potvrdila ich sdvokátka Eva Mišíková.O zmenách v justícii, ale aj o tom, ako sa budú vyvíjať vypuklé kauzy, ktoré zasahovali do politiky, porozprávali Laura Kellö Kalinská a Annamária Dömeová.

Dvadsiaty piaty Slnečný cyklus vyvrcholí budúci rok. Meriame ich od roku 1775 a ten predposledný bol najslabší za posledných sto rokov. Čo to znamená pre nás? A ako súvisia polárne žiary a ľadové doby s Maunderovým minimom? Toto a oveľa viac sa dozviete v 77. epizóde Slnečnej zostavy. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Do druhej série podcastu Mafiánsky štát hľadáme respondentov, ktorých sa dotklo pôsobenie skupiny Mikuláša Černáka v 90. rokoch. Môže ísť o podnikateľov, ktorí museli platiť vypalné, obete ekonomických podvodov alebo aj násilných trestných činov. Ozvite sa nám na [email protected], prípadne priamo na instagramový profil @peter.hanak.aktuality

Po necelých 60 rokoch od vpádu cudzích vojsk sa časť slovenskej populácie vlastne sama dožaduje obmedzenia svojej slobody.Po Pražskej jari a nádychu slobody, náznaku socializmu s ľudskou tvárou, prišiel 21. august 1968 a vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.Jedným z prvých a hlavných cieľov bola budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorý sa podarilo obsadiť. Rozhlas však ešte 6 dní vysielal. Ako a vďaka komu?Aj to sa dozviete v novom československom filme VLNY, ktorý rozpráva nielen o historických udalostiach, ale najmä o silných príbehoch blízkosti a ľudskosti v dobe, keď sa niečo deje na hrane a pod tlakom.O filme, procese jeho tvorby, či odkazoch pre súčasnosť sa zhovárala Sandra Polovková s herečkou Táňou Pauhofovou a scenáristom, režisérom filmu, Jiřím Mádlom.Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2. Ďakujeme.Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy: NECHCEME ZNOVA PREŽÍVAŤ TOTALITY 20. STOROČIA

Mikuláš Černák bol jediným celoslovenským bossom podsvetia, ktoré v 90. rokoch ovládlo organizovaný zločin na Slovensku a výrazne ovplyvnilo fungovanie spoločnosti. Strach, násilie a porušovanie zákonov ovládli veľkú časť obchodných vzťahov rodiacej sa demokracie, nitky zločincov siahali do bezpečnostných zložiek aj do najvyšších poschodí moci.Na Aktuality prichádza druhá séria podcastu z dielne Petra Hanáka a Juraja Petroviča Mafiánsky štát. Aktuálna séria bude venovaná tzv. bossovi bossov - Mikulášovi Černákovi. V čom bude druhá séria výnimočná odhalil v rozhovore moderátor Aktuality.sk Peter Hanák.

Olympiáda je už za nami, videli sme fascinujúcu kultúrnu rozmanitosť, skvelé športové zážitky i kontroverziu. Slovensko si odnáša veľké úspechy napriek tomu, že sme mali menšie športové zastúpenie, ale za to sme mali najdlhšie pôsobiacu delegáciu prezidenta.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Ocenil gól po hlavičke Tomáša Maleca, od AS Trenčín čaká viac, Žilina podľa neho namiešala dobrý tím a keby bol majiteľom Dunajskej Stredy, tak španielsky tréner Xisco Muňoz si už balí kufre. Povedal to niekdajší kanonier Tomáš Medveď po 3. kole Niké ligy v podcaste ŠPORT.sk - Kam si to kopol?Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu nekompletným 3. kolom, v rámci ktorého sa hralo len na štyroch štadiónoch. Vo všetkých prípadoch uspeli domáci a v ligovej tabuľke opäť prišlo k zmene situácie a posunom.O 3. kole Niké ligy sa moderátor Marián Lontoš a futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a predsedom Klubu ligových kanonierov Tomášom Medveďom (50).Niekdajší skvelý zakončovateľ sa vyjadril aj k pozícii španielskeho trénera Xisca Muňoza v DAC Dunajská Streda, všetkým víkendovým zápasom, ako aj šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac už v podcaste Kam si to kopol?

Ľudia si mafiánov niekedy príliš romantizujú. V skutočnosti sa priživovali na bežných ľuďoch a podnikateľoch, ktorých oberali o majetok, peniaze, celé firmy a niektorých aj o život.Vedeli ste, že Mikuláš Černák bol trestaný už za socializmu? A prečo sa dal na kriminálnu dráhu, keď pôvodne plánoval legálny biznis?V podcastovej krimisérii Mafiánsky štát sa dozviete aj to, čo je pravdivo zobrazené vo filme Miki, a čo si filmári domysleli. Nová epizóda bude vychádzať každé dva týždne.Autorom scenára a aj hlasom podcastu je Peter Hanák. V úlohe experta na mafiu vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia, príbehy písané krvou.

Téma verejnoprávneho média rezonovala aj v rámci oboch protestov, ktoré pondelok a utorok ovládli námestie SNP v Bratislave. V diskusnej relácii O 5 minút 12 od septembra končia moderátori Marek Makara a Marta Jančkárová. Odchody z STVR avizujú aj ďalší redaktori. Niektorí už verejne upozorňujú na tzv. umelé vyvažovanie. Situácia vo verejnom médiu sa stala aj jednou z tém utorňajšieho opozičného protestu. O tom, čo sa to deje v STVR rozprával v podcaste Aktuality Nahlas redaktor Aktuality.sk Marek Biró.

Nový systém sa hodí do rodín i dobrým známym. Existuje spôsob, ako si môžete znížiť účet za elektrinu tým, že si od neho odpočítate prebytok z fotovoltiky inej domácnosti. Slúži na to takzvané Energetické dátové centrum. Redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin sa v podcaste SHARE rozprávajú o tom, ako celý systém funguje a prečo sa nevyužíva oveľa viac. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Ako si môžem účet za elektrinu znížiť o prebytok z cudzej fotovoltiky.Aké podmienky musia obe strany spĺňať.Pre koho je služba určená a aké sú jej obmedzenia.Ako fungujú energetické komunity.Prečo sa zatiaľ v zahraničí využívajú viac, ako u nás.V podcaste sme uviedli, že na bezplatnú inštaláciu inteligentného elektromera majú nárok domácnosti s ročnou spotrebou elektriny nad 4 MWh. Jednotlivé distribučné spoločnosti však majú rôzne pravidlá, a tak bezplatná výmena elektromera nie je samozrejmosť. Domácnosť si preto niekedy musí výmenu zaplatiť aj pri takto vysokej ročnej spotrebe.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Takto si môžete výrazne znížiť cenu elektriny. Štát spustil novinku, väčšina ľudí o nej nevieOplatí sa vám fotovoltika? Je jednoduchý spôsob, ako to zistiť (podcast)Kedy sa vám fotovoltika oplatí a kedy len mrháte peniazmi (+ako určiť správny výkon)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V Pondelok vystúpili proti ministerke kultúry za SNS ľudia z kultúrnej obce, ale aj občania. Od Slovenského národného divadla na námestie SNP pochodovalo 9-tisíc ľudí.  Dnes sa na tom istom mieste k slovu hlási aj parlamentná opozícia. Progresívne Slovensko, ale aj SaS žiadajú odchod Martiny Šimkovičovej.Predchodcovia ministerky Martiny Šimkovičovej, ktorá vedie rezort kultúry z pozície nominantky strany SNS, podpísali kritické vyhlásenie v ktorom podporili požiadavky kultúrnej obce.Okrem bývalého dlhoročného ministra kultúry za stranu Smer Mareka Maďariča, budete počuť aj výňatky z vyhlásenia, ktoré podpísali aj exministri Milan Kňažko, Rudolf Chmel, Silvia Hroncová a Ladislav Snopko. Viac sa dozviete v rozhovore s Marekom Maďaričom.O protestoch nám v krátkom rozhovore porozprával redaktor Aktuality.sk Marek Bíro.Vyhlásenie ministrov načítala redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová.

Opozícia opäť zvoláva protest. Podľa predsedu PS Michala Šimečku vláda vládne len sama pre seba a svojich ľudí a pestuje kultúru strachu a pomsty. Predpovedá, že sa po Dušanovi Kováčikovi na slobodu dostanú aj ďalší odsúdení kriminálnici a ľudia budú menej v bezpečí.V podcaste s Michalom Šimečkom (PS) sa dozviete:– od 1. minúty – že konanie vlády je také nehorázne, že musia byť protesty a odvolávanie v parlamente aj v lete;– od 3:00 – že Dušana Kováčika právoplatne odsúdilo niekoľko súdov;– po 4:50 – či sledujeme deštrukciu právneho štátu a kultúru strachu;– od 7:00 – že zrušenie NAKA je pomsta a vychádzanie v ústrety zločinu;– po 8:45 – že sa na slobodu dostanú aj ďalší zločinci;– okolo 10:00 – že aj reorganizácia polície nás môže dostať do sporu s Európskou komisiou;– po 11:00 – ako vieme, že policajti za vlády Igora Matoviča naozaj nepochybili;– od 12:40 – že vláda podľa neho robí všetko preto, aby niektoré súdy ani neprebehli;– po 14:10 – čo by PS vo vláde robilo inak ako to pri vyšetrovaniach robila vláda Igora Matoviča;– od 15:30 – či by PS zvolilo za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica;– od 17:00 – ako by PS riešilo nedostatok policajtov;– po 18:50 – akou logikou by si ministerka kultúry nemala dosadiť do SND a SNG svojich nominantov;– po 20:00 – že ministerka Šimkovičová odvoláva každého, kto nie je jej fanúšik;– od 20:45 – že ministerka nemá čo určovať, aká bude kultúra a už vôbec nie z pozície trojpercentnej strany;– po 21:50 – ako by vysvetlil voličovi z Očovej, že treba protestovať za šéfa národného divadla;– od 22:30 – že ministerka kultúry ničí fungujúce národné divadlo;– po 23:00 – či sa PS zobudilo, až keď sa odvolávanie dotklo bratislavskej bubliny;– od 24:00 – že tento istý problém sa týka aj národných parkov;– po 24:40 – či ide o obnovenie protestov prerušených po pokuse o atentát;– od 25:00 – či budú protesty pokračovať počas celej tejto vlády;– po 25:45 – prečo budú opozičné protesty bez účasti opozičných politikov;– po 27:30 – či sa opozícia nezľakla Ficových rečí, že vyburcovali páchateľa atentátu;– od 28:30 – prečo na protestoch nespolupracujú s Demokratmi a Igorom Matovičom;– po 31:00 – kedy budú v parlamente odvolávať ministerku kultúry a ministra spravodlivosti;– od 31:40 – ako vníma smerovanie KDH, ktoré sa nepripojilo k protestom, písalo do Bruselu, že právny štát je OK a chce so Smerom schváliť iný volebný systém;– po 32:30 – či je zmena volebného systému cesta ako sa môže Smer zabetónovať pri moci;od 35:00 – dokedy bude PS čakať na rozhodnutie Ivana Korčoka vstúpiť do strany.

Kultúrna obec zareagovala na kroky ministerky Šimkovičovej. Kvôli jej zásahom do kultúry vyšlo na námestie SNP 9-tisíc ľudí. Založenie štrajkového výboru si na popoludňajšom stretnutí dohodli zamestnanci SND, ale aj SNG. „Aj my v SND sme konzervatívci a liberáli. Spolu stojíme proti deštrukcii. Naše divadlo je pre všetkých,” povedala za hercov z SND herečka Jana Oľhová z tribúny na námestí SNP.

Slovenský hokejový útočník Dalibor Dvorský je súčasťou organizácie St. Louis Blues, ktorá ho draftovala vlani z celkového 10. miesta. Minulý ročník síce začal ešte vo Švédsku, no už po desiatich zápasoch sa presunul za oceán, kde v OHL zaznamenal v 52 dueloch dokopy 88 bodov za 45 gólov a 43 asistencí.Tento, stále len 19-ročný, talent nášho hokeja trávi leto na Slovensku, čo využila naša moderátorská úderka Tomáš Prokop & Marek Marušiak a zavolali si ho do štúdia do najnovšej epizódy relácie Góly z bufetu.Dalibor Dvorský sa okrem mnohého iného rozhovoril aj o vlaňajšom drafte, taktiež o stope, ktorú v St. Louis zanechal Pavol Demitra, vyjadril sa k téme nekonečného čakania na reprezentačný debut a zamyslel sa aj nad tým, aká je šanca, že si v novej sezóne už zahrá v NHL.„Milujem byť na ľade. Nemám problém, keď som tam aj sám a v jednom kuse strieľam. Veľmi ma to baví,” uviedol Dalibor Dvorský v najnovšej epizóde Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

V rozhovore sa dozviete aj to, prečo Matej neodporúča sadu na opravu defektu. Porota vybrala autá do európskej ankety, no nehlasuje v nej nikto zo Slovenska. Ktorému novému autu sa podarilo za pol hodinu rekordné množstvo objednávok?  Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute. Pri havárii lietadla bol vážne zranený a utrpel trvalé poškodenie zraku, ktoré jeho leteckú kariéru významne obmedzilo. Po vojne sa vrátil znova do Československa, z jeho početnej rodiny prežil iba otec. V máji 1948 emigroval so svojou ženou do Anglicka, pracoval ako stomatológ. V roku 1989 sa vrátil do Československa. Ospravedlňte prosím zníženú kvalitu záznamu pamätníka.

Tradičné hodnoty bývajú stotožnené s istou formou do seba uzavretého kresťanstva, ľudáckeho nacionalizmu, ktorý odmieta modernitu, je zahľadený do seba a nedôverčivý voči všetkému modernému. U nás sa vďaka takémuto vnímaniu darí za tradičné hodnoty rámcovať mizogýniu, homofóbiu a všeobecnú netoleranciu k inakosti.V čom spočíva podstata liberalizmu a prečo môže byť vnímaný ako znepokojivý? Aké sú základné princípy, na ktorých liberalizmus stojí? Nakoľko sú spojené s liberálnou demokraciou? Čo sa zvykne označovať termínom tradičné hodnoty? Do akej miery je argumentácia tradičnými hodnotami prirodzená? Ako sú tradičné hodnoty zneužívané antidemokratickými silami?Prečo vzniká paradox využívania moderných nástrojov ako sú sociálne siete na boj proti modernite? Akú úlohu zohráva pri presadzovaní tradičných hodnôt hľadanie nepriateľa? Prečo vznikajú argumenty o odmietnutí liberalizmu a snahe postaviť demokraciu na špecifických národných princípoch? Do akej miery preberajú protagonisti tradičných hodnôt naratívy z amerického diskurzu?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a politológom z Univerzity Komenského v Bratislave Pavlom Hardošom.

Vojna na území agresora je podľa vojnovej logiky nevyhnutná, hovorí naša reportérka priamo na Ukrajine Stanislava Harkotová. Ukrajina môže mať motiváciu obsadiť časť ruského územia, aby mala čo vymeniť pri mierových rokovaniach. Táto teória však má jeden veľký háčik.Podľa dnešných správ ukrajinská armáda postupuje čoraz hlbšie do ruského územia. Ako sa to stalo, ako sa jej darí a ako reaguje Rusko, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Niektoré planéty skutočne môžu byť ploché, nie však tak, ako si to väčšina ľudí predstavuje.Je možné, že planéty v rannom štádiu svojho vzniku nevyzerajú ako guľa, ale ako lentilka a zaguľatia sa až neskôr. Čo by sa však stalo, ak by bola Zem, či iná planéta skutočne plochá? V podcaste SHARE sme sa pozreli na to, ako by to asi vyzeralo z pohľadu fyziky tak, ako jej dnes rozumieme. V podcaste sa rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo vieme o rannom štádiu vzniku planét.Podľa jednej z teórií planéty môžu byť v istej fáze skôr lentilky, než gule.Ak by Zem bola skutočne plochá, ako by to v praxi vyzeralo?Ako by na nej fungovala gravitácia?Mohla by mať magnetosféru či vulkanickú činnosť?Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Zem nie je plochá, niektoré planéty však áno, zistila štúdia. Ako je to možné?Zarážajúce percento Slovákov verí v plochosť Zeme. Skončili sme priepastne horšie ako ČesiPrečo ľudia veria, že Zem je plochá? (Slnečná zostava 73)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dušana Kováčika, odsúdeného za korupciu a pomoc mafii, prepustil z väzenia politik, nie súd. Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho ide o odmenu za to, že Kováčik mlčal a nerozprával, čo vie na Roberta Fica a Smer.Peter Bárdy pripomína, že kajúcnikov na rozkladanie mafiánskych skupín používal aj Milan Lučanský. Bez kajúcnikov a ich svedectiev by sme zrejme stále boli v 90.rokoch.Moderuje Peter Hanák.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou 2. kolo nového ročníka, ktoré síce nebolo kompletné, pretože zápas MŠK Žilina - MFK Ružomberok preložili, no napriek tomu prinieslo viacero zaujímavých okamihov.O tom, čo sa uplynulý víkend dialo na slovenských ligových trávnikoch, sme sa v našom novom podcaste s názvom Kam si to kopol? porozprávali s niekdajším skvelým futbalovým útočníkom Tomášom Majtánom (37).Známy zakončovateľ, ktorý si v minulosti zahral s MŠK Žilina skupinovú fázu Ligy majstrov, sa okrem víkendového diania v Niké lige vyjadril aj k súčasnému pôsobeniu v Interi Bratislava či šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac sa už dozviete v novom podcaste od ŠPORT.sk, ktorou vás bude sprevádzať dvojica Ján Jasenka (futbalový redaktor) a Marián Lontoš (moderátor).