Podcasty Aktuality.sk

„Núka sa mi podobenstvo: newyorské dvojčky zničili dve lietadlá, našu kultúru masakrujú tiež dvaja ľudia“, hovorí Ladislav Snopko, ktorý bol ministrom kultúry hneď v troch ponovembrových vládach. Podobenstvom na aktuálne dianie v kultúre za ministrovania Martiny Šimkovičovej si pritom pomáha útokom na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, ktorý vtedy zmenil globálne bezpečnostné štandardy.Keď sa ministerka kultúry stáva jednotkou neschopnosti už aj na študentských predstaveniach. A do divadiel sa aj pre ňu vracajú diskusie hercov s divákmi. Platforma, ktorú si niektorí pamätáme z novembrových dní Nežnej revolúcie spred už okrúhlych 35ich rokov. Vtedy aj tieto diskusie zasievali zrnká slobody medzi ľudí, ktorí na ňu vtedy ešte neboli zvyknutí. Dnes sú volaním o „alarmujúcom stave, do ktorej sa kultúra dostala pod vedením Martiny Šimkovičovej a jej pravej ruky Lukáša Machalu“, či o pociťovanej „objednávke na autocenzúru“. A ako do kontry zaznieva formulovaný odpor voči „cenzúre“ a „prispôsobovaniu sa“. „Chceme tvoriť slobodne a o tom, čo považujeme za dôležité“, „nechceme, aby sa predstavenia prerušovali“, ako to zaznieva z divadelných dosiek naprieč krajinou. To všetko sú čriepky z Kultúrneho štrajku, do ktorého sa v sedemdesiatke miest a tristovke kultúrnych organizácií zapojilo už takmer 2700 ľudí z kultúrnej brandže. Na situáciu sa pozrieme s niekdajším ministrom kultúry v troch ponovembrových vládach a tvárou Novembra’89 Ladislavom Snopkom. „Tisíce ľudí, ktorí tvoria špičku našej kultúry a umenia, si niečo len tak nevymyslia, aby to vraveli naraz len tak. Vravia tak preto, lebo majú dôvod“, hovorí exminister. „Hlúposť nikdy nemôže byť obhajovaná ako sloboda slova“, poukazuje pritom na niektoré excesy aktuálnych „obyvateľov“ rezortu kultúry. Liekom pritom má byť orientácia na vzdelanie a kultúru. Práve ich absencia podľa Snopka umožnila to, že ľudí typu aktuálnej ministerky kultúry a jej generálneho tajomníka služobného úradu vyniesli na svoje miesta demokratické voľby. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár vychádza každý týžden na portáli Aktuality.sk. Stand-up komici diskutujú o aktuálnych témach najmä z politiky.V dnešnej relácii sa venovali rozpadu politickej scény bez aktuálneho prezidenta Petra Pellegriniho, ale aj tomu, kto je slovenský Oidipus a prečo by sa hodil do čela parlamentu.Pre maďarského premiéra Viktora Orbána majú jasný odkaz – keď vy prehradený Dunaj, my slovenský „Ľangôš“.

V dôsledku zanedbanej vodárenskej infraštruktúry ročne prichádzame o takmer tetinu pitnej vody. Investičný dlh vodární sa vyšplhal až k desiatim miliardám a vodárne ani samosprávy to samé zvládnuť nemôžu, hovorí na základe kontroly NKÚ jeho šéf Ľubomír Andrassy. Chystá sa štát ovládnuť vodárne?Hoci je voda strategickou surovinou, ktorú u nás chráni dokonca i Ústava, prístup štátu a predovšetkým samospráv k tejto cennej komodite tomu vôbec nenasvedčuje. Správa Najvyššieho kontrolného úradu totiž odhalila, že stav vodárenskej infraštruktúry je doslova kritický, pre deravé potrubia sa stráca tamer tretina pitnej vody, no a samozrejme, všetky tieto straty si napokon zaplatíme my, ako spotrebitelia.Navyše, vodárne do svojej infraštruktúry prakticky vôbec neinvestujú a tak sa investičný dlh vyšplhal až k neuveriteľnej sume 10 miliárd. Situáciu chce riešiť už aj vláda. Bude tak v hre aj nejaká forma prevzatia vodární do správy štátu – výmenou za investície do vodárenskej infraštruktúry? A ako mrhanie vodou a zanedbávanie vodárenskej infraštruktúry mohlo vôbec dospieť až takto ďaleko a koho je to zodpovednosť?Témy nášho dnešného podcastu s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Kým opozíciu príliš vidieť a počuť nebolo, koalícia sa zviditeľňovala až priveľa.Nový Ťažký týždeň zhrnul, čo sa u nás udialo počas letných prázdnin.

Vladimír Šucha je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a manažér a zároveň vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.V podcaste s názvom Európske Slovensko sme spolu rozoberali nielen fungovanie Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ale porozprávali sme sa aj o aktuálnom stave nášho štátu aj o pravidlách v spoločnosti, ktorými sa riadia nielen inštitúcie Európskej únie, ale mali by sa všetky krajiny sveta.Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko? Prečo je dôležité, aby Brusel komentoval fungovanie nášho právneho štátu, prípadne nám dával nejaké odporúčania k fungovaniu? V Európskej únii sa všetci chceme cítiť dobre a bezpečne. Hovoríme o tom, že chceme byť v tomto priestore slobodní a nezávislí, no niektorí vnímajú „diktát Bruselu“. Ako im to môžeme logicky vyvrátiť a vysvetliť? V oficiálnom popise je Zastúpenie „očami, ušami a ústami“ Európskej komisie na Slovensku. Čo to znamená a ako by ste chceli, aby ho vnímala verejnosť aj do budúcna?

Slovensku hrozí zastavenie eurofondov, pretože Brusel nás už rok upozorňuje na nedostatky, na ktorých sme nič nezlepšili. Naopak, vláda ešte viac oslabuje demokraciu a právny štát. Upozorňuje na to výkonná riaditeľa Via Iuris, právnička Katarína Batková. Zuzanu Čaputovú by naspäť už nechceli.V podcaste s Katarínou Batkovou sa dozviete:– od 1. minúty – kto a ako by mal riešiť bombové hrozby;– po 1:30 – ako vláda demotivuje policajtov;– okolo 3:00 – že vláda sa o atentáte vyjadruje nebezpečným spôsobom, obzvlášť, ak ešte nie je vyšetrený;– od 5:00 – že vláda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že systém Pegasus by u nás nebolo legálne používať;– po 7:00 – ako veľmi na Slovensku nefunguje ochrana bežného človeka pred odpočúvaním;– od 10:00 – čoho sa obáva, keď sleduje podozrenia zo zapojenia šéfa SIS do diskreditácie opozície;– po 11:30 – prečo nám hrozí zastavenie eurofondov;– od 12:00 – aké konkrétne veci nám vyčíta Európska komisia a čo sa dá urobiť na záchranu európskych peňazí;– po 16:00 – že nejde o žiadnu diskusiu medzi našou vládou a Bruselom, ale vysvedčenie, ktoré nám EK vystavila;– od 18:30 – prečo je rétorika Roberta Fica o súdoch nebezpečná;– od 20:30 – že po zmene trestného zákona sa nedozvieme, či bola korupcia na najvyšších miestach reálna;– po 23:00 – že vláda nevedela, čo spôsobí vo väzniciach a na súdoch;– od 25:00 – že mnohé krádeže zrejme zostanú nevyšetrené;– po 29:00 – že kriminalita sa v policajných štatistikách zníži, aj keby sa reálne neznížila;– od 31:00 – či má zmysel nahlasovať krádeže bicyklov, ak sú iba priestupkom;– okolo 32:00 – že ak vám ukradnú peňaženku, ktorú máte pri sebe, stále pôjde o trestný čin;– po 34:00 – prečo združenie Via Iuris už nechce naspäť exprezidentku Zuzanu Čaputovú;– od 35:00 – ako mimovládky normálne fungujú aj z verejných peňazí;– po 37:00 – či sa ľudia v mimovládkach boja konať dobro, lebo sa im ľudia vyhrážajú.

„Pochopila som, že tu nie je žiadny problém sa bez vlastného pričinenia dostať na ulicu či na hranicu chudoby. Úplne stačí aby vám ochorel niekto v rodine alebo aby ste ochoreli vy a balansujete nielen nad priepasťou smrti, ale zároveň aj nad priepasťou chudoby – vrátane celej vašej rodiny,“ hovorí Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý podľahol ALS a dnes zápasí s neochotou úradov aby jej poskytli sociálnu pomoc, ktorá jej rodine náleží.Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý roky zápasil s amyotrofickou laterálnou sklerózou až kým tomuto zákernérnému, krutému, mimoriadne bolestivému a nevyliečiteľnému ochoreniu 19. apríla napokon definitívne podľahol. Dnes, okrem vyrovnávania sa s jeho smrťou a starostlivosťou o ich dvojročnú dcéru, musí zápasiť aj s byrokratickým molochom a neschopnosťou sociálneho štátu v jeho slovenskej podobe.Je totiž začiatok septembra, od Mariánovej smrti uplynuli už viac ako 4 mesiace a tento štát, ktorý sa inak tak rád verbálne deklaruje ako sociálny, ukázal vdove a predovšetkým celej jej rodine, vrátane dvoch maloletých detí chrbát a neposkytol jej, v ich naozaj ťažkých a kritických chvíľach, prakticky žiadnu reálnu pomoc.O čom svedčí takýto postoj k tým najzraniteľnejších členom našej spoločnosti a ako sa vôbec dá prežívať v tieni nielen nedávnej smrti milovanej osoby, ale aj obáv o existenčnú budúcnosť svojej rodiny? No a napokon, ako sa zmieruje so smrťou milovanej osoby, ktorá hoci tu už fyzicky nie je, stále rámcuje každé jedno ráno i každé jedno zaspávanie a ako sa to všetko dá i má, vysvetliť dvojročnému dieťaťu?Témy pre Danielu Betkovú Vidovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.Moderuje Denisa Hopková.

Hlavnou zmenou je výrazné rozšírenie počtu subjektov, ktorym zákon ukladá povinnosti.Slovensko bude čoskoro novelizovať zákon o kybernetickej bezpečnosti. Zmeny vychádzajú zo smernice NIS2, ktorú Slovensko musí preniesť do našej legislatívy.Novela už mieri do parlamentu a mala by platiť od budúceho roka. Čo sa tým zmení pre firmy a organizácie? Aké povinnosti pribudnú a ako sa zariadiť?O tom sa rozprávame v prvom diele špeciálnej serie podcastov Share ku kyberbezpečnosti. Na naše otázky odpovedá špecialista na kybernetickú bezpečnosť a právo Štefan Pilár z advokátskej kancelárie Signum. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké zmeny sa chystajú v novele zákona o kybernetickej bezpečnosti.Na ktoré subjekty by sa mal zákon po novom vzťahovať.Kto a ako bude jeho dodržiavanie kontrolovať.Kedy má zákon vstúpiť do platnosti.Koľko času budú mať subjekty na to, aby sa mu prispôsobili.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou Signum – Spojenie teórie a praxe, spojenie práva a IT bezpečnosti.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Prečo slovenské filmové festivaly nehrajú rovnakú ligu ako napríklad Karlovy Vary? Spoluorganizátor jedného z najväčších slovenských filmových festivalov hovorí, že je to o pochopení štátu aj súkromného sektora, že treba podporovať kultúru. Tento rok majú mnohé nové filmy jednu spoločnú tému – premeny ľudského tela.Filmový festival Cinematik sa začína už zajtra v Piešťanoch. Jeden z najväčších hitov je film Substance, ktorý je radikálny a hlavnú úlohu hrá Demi Moore. Ide o taký silný film, že je otázne, či takýto zážitok zvládne každý divák.Otváracím filmom je Ema a smrtihlav, v hlavnej úlohe napríklad aj s Milanom Ondríkom a Alexandrou Borbély. Ide o obdobie Slovenského štátu a spor o priazeň ženy medzi gardistom a príslušníkom SS. Slovenských premiér bude na festivale niekoľko, vrátane nového filmu Petra Kerekesa Wishing on a Star.Na Cinematiku spolupracujú aj Aktuality.sk. Ponúkame vám dve diskusie – o slovenskej kultúre s Petrom Bárdym, Ilonou Németh a Nikitom Slovákom v sobotu 14. 9.; a tiež diskusia Slovenská mafia a kinematografia v piatok 13. 9. o 15:30 so scenáristom filmu Miki Mirom Šifrom, expertom na mafiu Jánom Petrovičom, filmovým kritikom Petrom Konečným. Moderuje autor podcastového seriálu mafiánsky štát Peter Hanák.

Je kapitánka florbalovej reprezentácie, klub však má vo Švajčiarsku. Katarína Klapitová patrí k najskúsenejším a najúspešnejším slovenským florbalistkám, no okrem toho ju so športom spája aj jej práca. Bola vďaka nej viackrát na MS v hokeji a videla Tour de France z helikoptéry. Raz jej dokonca volal aj Miroslav Šatan. Klapitová prijala pozvanie do Olympijského videocastu, kde hovorila nielen o florbale.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aký netradičný šport hrávala radšej ako florbalprečo odišla do Švajčiarska a prečo nechcela ísť na severprečo chce popri florbale pracovaťčo je pre ňu najviac z reprezentácieaký tím je nereálne poraziťaký sen ešte v reprezentácii má a kedy presne ukončí kariéruaká je jej práca a na aké veľké podujatia sa dostalaprečo jej volal Miroslav Šatanaké je to vyrábať dresy pre hokejovú Ligu majstrovaké je to byť v helikoptére na Tour de Franceprečo pracovala v známom fastfoodeprečo nie je podľa nej jednoduché dostať florbal na olympiádu

Je rekordér Slovenska v počte štartov za hokejovú reprezentáciu, teraz ale už pôsobí v pozícii experta. Dominik Graňák ukončil kariéru v sezóne 2022/23, počas nej získal mnoho skúseností. V podcaste Góly z bufetu rozprával, ako videl olympijskú kvalifikáciu a pristavil sa viac aj pri trénerovi či gólmanovi Samuelovi Hlavajovi. Dozviete sa aj jeho názor na hráčov z ruskej KHL v tíme. Sám Graňák má z Ruska bohaté skúsenosti, odohral tam štyri sezóny.Čo sa dozviete v podcaste?Čo hovorí na olympijskú kvalifikáciuAké výkony podával Samuel HlavajAko videl presilovkyO pokračovaní Craiga RamsayhoČi sa vidí v Samuelovi KňažkoviAko vidí hráčov KHL v reprezentáciiPrípad Mariána Studeniča

Po životnom víťazstve nad Karlosom Vémolom (37-8) odišiel do Dominikánskej republiky, otestoval sa v reality šou Survivor. Po desiatich mesiacoch opäť vstúpi do klietky proti rovnakému súperovi s jediným cieľom, stať sa na druhý pokus právoplatným šampiónom Oktagonu. Hosťom podcastu Staredown bol víťaz Oktagon Výzvy a bývalý dočasný šampión v strednej váhe Samuel „Pirát“ Krištofič (17-6).Čo sa dozviete v rozhovore?Zmenilo mu víťazstvo nad Vémolom život?Prečo sa nezhodnú, kto koho vyzval na odvetu?Očakával, že Vémola nevydrží na dôchodku ani dva mesiace?Ako reaguje na názory, že si nezaslúži šancu na titul?Prečo vníma odvetu s Vémolom osobne?Čo plánuje po zisku titulu?Sníva ešte o UFC?Aký náročný bol návrat z ostrova do reality?

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. „Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. Nahrával Jaroslav Barborák. 

V prípade pozastavenia toku ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska nejde o ohrozenie životných záujmov týchto štátov. Situácia nebola zďaleka tak dramatická, ako ju slovenská a maďarská vláda prezentovali verejnosti. Oba štáty situáciu zneužili na kritiku Kyjeva a prehlbovanie konfliktu s európskymi inštitúciami a ďalšími štátmi EÚ. Prečo mohla byť sabotáž plynovodov Nord Stream I a II výhodná pre Rusko a ako ovplyvnila jeho vzťah s Nemeckom? Čo ukázali nové zistenia vo vyšetrovaní incidentu? Ako sa vyvíja situácia ohľadom pozastavenia ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska? Prečo je oboma vládami hyperbolizovaná a nakoľko slúži dezinformátorom na útoky voči Kyjevu či EÚ?Do akej miery Rusko zneužíva svoju pozíciu energetickej veľmoci? Prečo je zaisťovanie energetickej bezpečnosti v Európe natoľko dôležité vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine? Ako sa môžu východoeurópske štáty odkloniť od závislosti na ruských energetických zdrojoch? Aké sú alternatívy dodávok ropy pre Slovensko alebo Českú republiku?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

Záhadný ruský zbrojár Anatoly Klunny dodával vojenské súčiastky na Slovensko aj napriek sankciám, využívajúc svoje rozsiahle kontakty v Rusku. Jeho spolupracovník Oleg Belay, spojený s pochybnými finančnými transakciami, sa po ruskej invázii na Ukrajinu dostal k lukratívnym aktívam vrátane futbalového klubu CSKA Moskva.

Imúnni voči hrôzam minulosti rozhodne nie sme pretože vždy bude niekto, kto si bude myslieť, že je niečo viac. Je načase, aby sa mlčiaca väčšina ozvala, pretože ak nie - hrozí, že raz si moc môže prísť aj po vás. Tvrdí novinárka Veronika Homolová Tóthová. A čo bola akcia T4, ktorá stála životy státisícov detí?Vždy bude niekto, kto bude mať pocit, že on má právo hovoriť o tom, kto aký život bude žiť. Jediné, čo ti garantuje, že ty budeš môcť žiť, tak ako ty chceš, je slobodná spoločnosť. A keď za tú slobodnú spoločnosť nebojuješ vtedy, keď ju máš - a keď sa neozveš proti neprávosti, proti neslušnosti a proti tomu, keď niekoho vystavujú na pranier na základe úplne lživých vecí, tak postupne z tej slobody ukrajuješ, až raz si napokon prídu aj po teba, hovorí v Ráno Nahlas novinárka, režisérka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová.Bolo ich viac ako štvrť milióna. Deti s Downovým syndrómom, epilepsiou či s nejakou formou mentálnej retardácie alebo telesnými malformitami. Deti na autistickom spektre či na vozíku alebo proste nejakou odlišnosťou. Všetky sa stali obeťou vedomej a pedantne naplánovanej nacistickej genocídy, ktorá sa stala aj akýmsi predobrazom a testovacím laboratóriom samotného Holokaustu. Bol to takzvaný program T4. Program, ktorý mal očistiť nemecký národ od takzvaných "životov nehodných žitia" a zbaviť tak Tretiu ríšu aj nákladov na starostlivosť o týchto svojich občanov. "Nevytŕčaj hlavu", to je asi to základné heslo, ktoré nás tu 40 rokov učili, no a toto - či chceme alebo nie, je v nás, a buď sa s tým vieme popasovať alebo to ani nevnímame a žijeme podľa toho."Napriek tejto až neuveriteľne cynickej beštialite je tento program u nás prakticky neznámy. Dobre známe sú však obete Holokaustu páchaného tisovým Slovenským štátom, ako i obete komunistického teroru po februárovom prevrate v roku 1948."My sa snažíme buď prikloniť - alebo sa priamo pridať na stranu víťazov, ktorí sú schopní vybojovať kľúčové bitky aj za nás, no a zároveň, nie sme schopní niesť zodpovednosť za to, čo sa v našej minulosti stalo.," tvrdí Veronika Homolová Tóthová Aké je teda to naše historické povedomie o našich vlastných dejinách? Čo o nás vypovedá tá neustála potreba hrubých čiar a nechuť pozrieť sa pravde o nás samých priamo do očí? Prečo bola červená komunistická totalita rovnakým zlom ako tá hnedá fašistická a prečo sú reči o očkovacej totalite či aktuálnych politických perzekúciách na úrovni politických procesov z 50. rokov urážkami skutočných obetí vtedajších totalitných zločinov? No a napokon, aké vzorce správania v nás zanechali dve prežité totality - a napriek poučeniam z minulosti, môžu sa všetky tie hrôzy zopakovať aj dnes?"Kritické myslenie je strašne dôležité, veľmi ho potrebujeme a - áno, strašne sme ho zanedbali, ale zároveň nám chýba ešte niečo iné - a chýba nám to tu ešte predtým, než budeme cibriť kritické myslenie, no a to je empatia. Empatia, ako schopnosť predstaviť si - a vcítiť sa do toho, že ten iný človek, je presne taký istý človek, ako ty sám," tvrdí Homolová Tóthová. Témy pre rešpektovanú novinárku a spisovateľku Veroniku Homolovú Tóthovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledne dni síce púta pozornosť situácia vo vládnej koalícii, ale veci sa dejú aj medzi opozičnými stranami - Richard Sulík sa stiahol z parlamentu, Ľubomír Galko opustil hnutie Slovensko a bude zastupovať Demokratov. Politickú situáciu v podcaste rozoberáme s novinárom Martinom Slizom.V podcaste približujeme aj zákulisie toho, čo sa dnes odohráva medzi opozičnými stranami prečo nedochádza k žiadnemu veľkému spájaniu, po ktorom niektorí volajú, a ako do toho celého zasiahne Ivan Korčok.Moderuje Denisa Hopková.

Nová futbalová sezóna je už v plnom prúde, začali sa všetky špičkové európske súťaže vrátane anglickej Premier League. Jednou z hlavných postáv slovenského futbalového mediálneho priestoru okolo prestížnej ligy na Britských ostrovoch je aj komentátor Matúš Lukáč.Diváci ho môžu poznať najmä z obrazoviek Canal+ Sport, a to vďaka jeho hlasu, ktorý pravidelne sprevádza dianie v anglickej najvyššej súťaži. V rozhovore v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk nám prezradil rozdiely v príprave na komentovanie zápasov Premier League a slovenskej reprezentácie, aký komentátorský štýl preferuje či kto je jeho inšpiráciou.Matúš Lukáč je známy slovenský futbalový komentátor, ktorý profesijne vyrástol na anglickej Premier League a aktuálne je súčasťou televízie Canal+ Sport, ktorá u nás vysiela od roku 2022. V posledných rokoch dostal príležitosť komentovať aj zápasy slovenskej reprezentácie, čo považuje za vrchol kariéry pre každého futbalového komentátora.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Na Slovensku patrí vekom do spoločnosti nemnohých. Spája sa s našim jediným veľtokom – Dunajom, ktorý je so svojimi vyše 2800 kilometrami európskou riečnou dvojkou. A prechádza naprieč spoločenskými zriadeniami. Už sto rokov je rámcom pre živú spleť vzťahov, priateľstiev, kamarátstiev. Bol už pri odhalení mohyly na Bradle a aktuálne pracuje na tom, aby sa z Bratislavy ako hlavného mesta na Dunaji stalo aj „boat city“, čiže metropola, ktorá počíta pri riešení svojej mobility aj s vodou a dopravou na nej. Dnešné RánoNahlas je netypicky vodácke. O najstaršom vodáckom klube v týchto končinách. A ak sme nedávno s Alexandrou Kusou konštatovali, že nám tu chýba kontinuita, bez ktorej sme nepoučiteľní, dnes sa pozrieme na storočné kontinuum komunity okolo vodáckeho klubu Dunajčík. S jedným z jeho niekdajších predsedov Vladimírom Mišíkom a Ondrejom Michalíkom, jeho súčasným animátorom. „Moje prvé vnemy, ktoré si pamätám, sa spájajú s Dunajom. Sme v stane, na brehu rieky. Vidím nad sebou rozžiarené nebo hviezd, ktoré v meste človek nevidí. Počujem tajomný hukot rieky v tme. Občas prejde okolo loď. Bol to nesmierne silný zážitok, akýsi pocit majestátna a kontaktu s prírodou“, spomína Vladimír Mišík, jeden z dvanástich predsedov Dunajčíka v jeho storočnej histórii.Ondrej Michalík, ktorý je „dušou“ dnešného živého vodáckeho klubu zas hovorí o slobode, ktorú nachádza v kajaku na vode. „Na Dunaji môže ísť človek kamkoľvek. Chvalabohu i žiaľbohu, nie je nás veľa, takže človek tak dokáže zažiť takmer v strede mesta pocit, že je sám so sebou v prírode“. V podcaste sa dozviete aj „o exile pre nepohodlných komunistického režimu“, ktorým sa vodácky klub Dunajčík stal v čase totality, či o čistote vody v Dunaji a či sa v nej dá vôbec kúpať. A rovnako o možnostiach vodáctva v súčasnosti.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pamätáte si ešte protesty Smeru proti obrannej zmluve s USA? Robert Fico zmluvu označoval za vlastizradu a sľuboval jej zrušenie. Predseda SNS Andrej Danko teraz tlačí na Smer, aby tento sľub dodržal. Minister obrany Robert Kaliňák totiž na zmluve zatiaľ nič nezmenil.Môže Andrej Danko naozaj dosiahnuť zrušenie obrannej spolupráce s USA, alebo mu ide iba o radikálnych voličov Smeru, ktorí nespokojnosť s nedodržanými sľubmi dávajú najavo prechodom k strane Republika?Viac v dnešnom podcaste vysvetlí Tomáš Kyseľ, autor dnešného textu o tejto téme.Moderuje Peter Hanák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:V Nízkych Tatrách ťažia štátne lesy, lykožrútom smrekovým zdôvodňujú aj výrub jedlí a bukovSpotreba fosílnych palív dosiahla celosvetový rekord. Rozvojové krajiny sú od uhlia, plynu a ropy stále zavisléVyčerpali sme prírodné zdroje: Ulovili sme viac rýb a vyrúbali viac stromov, ako nám príroda dokáže poskytnúťPred rokmi sme za vysoké teploty považovali 30-tky, nielen toto leto však teplomer atakujú 40-tky a lepšie to nebudePriemerný Slovák vyhodí v priemere 83 kilogramov potravín ročne, pričom toto množstvo by sa mohlo výrazne znížiť, keby sa na našich pultoch a v chladničkách kazilo menej výrobkov

Ceny predplatného na streamingové služby, ako sú Netflix, Disney+, SkyShowtime a ďalšie, nárazovo rastú. Prečo sa to deje a ako tento trend ovplyvní divákov na Slovensku? Čo znamená nárast cien pre súčasný trh a aké možnosti majú predplatitelia? V podcaste SHARE sa na tému zvyšovania cien streamingových služieb detailne pozreli redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo streamingové služby zvyšujú ceny?Ako sa zmeny dotknú slovenských používateľov.Aké sú nové ceny Netflixu a Disney+?Čo sa mení u ďalších služieb, ako Max, SkyShowtime, Apple TV+, Voyo a Prime Video.Čo môže prísť ďalej: Bude trend zdražovania pokračovať?Téme sa venujeme aj tu:Netflix v SR výrazne zvyšuje ceny. Pozrite si, koľko stoja balíčky po zmeneDisney+ na Slovensku opäť zvýši ceny. Začne predávať nový balíkStreamovacia služba Max už funguje. Ponúka nový obsah najmä z Discovery stanícPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dušan Kováčik pôsobil ako špeciálny prokurátor od roku 2004, na túto pozíciu bol zvolený až trikrát a skončil až po obvinení z korupcie. Najvyšší súd SR ho právoplatne uznal za vinného a odsúdil na osem rokov odňatia slobody, dnes je však na základe intervencie od ministra spravodlivosti z cely von. V utorok rozhodol sudca Truban, že Kováčik je v ďalších dvoch kauzách vinný. Čo si máme z týchto protichodných rozhodnutí a stanovísk zobrať? Čo to znamená pre právny štát na Slovensku? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s novinárom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomášom Madleňákom. Frankovská v úvode zdôraznila, že mnoho dezinformácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, šíria aj politickí predstavitelia, pričom hoaxy o Kováčikovi sú súčasťou rozšíreného dezinformačného naratívu, ktorý oslabuje dôveru v justíciu a vyšetrovanie korupčných káuz.Viacero príspevkov na sociálnych sieťach napríklad spochybňuje právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom. Frankovská vysvetľuje, prečo takéto príspevky facheckeri označili ako nepravdivé: „Najvyšší súd sa priamo zaoberal argumentom, že odsúdenie Dušana Kováčika stálo len na výpovediach tzv. kajúcnikov, tieto výpovede boli podporené a doplnené ďalšími súvisiacimi dôkazmi, ako sú výpovede Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy.“Investigatívny novinár Madleňák uviedol, že rozhodnutie sudcu Trubana z utorka (3. 9. 2024) považuje za dobrú správu. To, že v prvej kauze na dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska došlo k prerušeniu výkonu trestu do času, kedy sa o dovolaní rozhodne na Najvyššom súde, ho zaskočilo. Navyše vyzdvihol, že minister Susko sa s odôvodnením nepostavil pred novinárov, ale nahral video. V ňom naznačuje, že celý Kováčikov prípad stojí na výpovediach kajúcnikov, čo podľa Madleňáka nie je pravda.Podcast bol vyrobený včera 3. septembra. Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

To, čo voči Tretiemu sektoru hovorí Andrej Danko je úplne absurdné. Veď i taká Jednota dôchodcov vstupovala do volebných kampaní, tak ich za to budeme trestnoprávne stíhať? Pýta sa dlhoročný občiansky aktivista Juraj Rizman. Podľa neho sa zo strany vlády začali opakovať vzorce, ktoré poznáme už z totality. Pravda i právo je na našej strane, moci - aj keď sa vracia k totalitným metódam, sa preto báť netreba, odkazuje Rizman. "Tu vôbec nejde o boj voči politickým mimovládkam. Tu ide o to, že chcú odkloniť financie a znížiť priestor pre kritické občianske mimovládky a idú urobiť niečo, ako bol za scoializmu Národný front (pod vedením vládnucej Strany) kde budú tí, ktorí budú držať hubu a krok no a k tým presmerujú zdroje," hovorí dlhoročná postava mimovládneho sektora Juraj Rizman.Vláda sa rozhodla vyhlásiť tretiemu sektoru nepísanú vojnu. Hoci jedny z prvých zákonov po Novembri 89 boli o slobode slova a slobode zhromažďovania - a tým po rokoch totality opätovne založili občiansku spoločnosť a jeho kľúčový pilier - spolkový život, teda moderne povedané mimovládny sektor, dnes vláda radikálne otáča kurz a začala nepokryte označovať tretí sektor za svojho nepriateľa. Deje sa tak cez snahu okresať ich financovanie - často určené na výkony verejnej služby v oblastiach kde zlyháva samotný štát, no deje sa tak aj cez otvorené zastrašovanie mimovládok trestnoprávnymi postihmi či cez ich stigmatizáciu ako agentov cudzej moci alebo proste opakovaným a demagogickým škandalizovaním jednotlivých predstaviteľov občianskej spoločnosti."Ak sa pacienti obrátia na štátne inštitúcie a požadujú zmeny v zdravotníctve alebo ak sa združenie záhradkárov obráti na štát, že chce zmeny v zákone o ochrane rastlín, tak samozrejme, že to všetko je politika. No a my teraz chceme týchto ľudí za toto trestnoprávne stíhať? Veď to sú predsa práva grantované našou Ústavou," pripomína Rizman. Tretí sektor to sú pritom tisicky organizácií s desiatkami tisíc aktivistov neraz suplujúcich činnosti zlyhávajúceho štátu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej práce, duševného zdravia, ekológie či kultúry. A preto, ako svojho času napísal už filozof Karl Popper: "Optimizmus je povinnosťou. Budúcnosť je otvorená, nie predurčená. My všetci prispievame k určeniu toho, aká napokon bude, tým čo robíme. Preto sme my všetci rovnakou mierou zodpovední za jej úspešnosť." "Parafrázujem pápeža Jána Pavla II., ktorý v súboji s totalitou odkázal veriacim vo Východnom bloku aby sa nebáli. Proste - máme pravdu, právo je na našej strane, tak sa nebojme konať, nebojme sa podporiť nezávislé médiá a občiansky sektor, ktorý má právo byť kritický aj k vládnej moci. Je to úplne normálne a legitimne. Hlavne si nedajme nahovoriť, že toto je niečo protištátne a nebezpečné," hovorí Juraj Rizman. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s dlhoročným občianskym aktivistom predovšetkým v oblasti ochrany ľudských práv, životného prostredia či obrany občianskych organizácií Jurajom Rizmanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dušana Kováčika uznal špecializovaný súd za vinného v druhej korupčnej kauze. Sudca Michal Truban bývalého špeciálneho prokurátora odsúdil v prípade 50-tisícového úplatku v knihe. Novinárka Ivana Zigová, ktorá sa bola pozrieť na vyhlásenie rozsudku a v podcaste približuje o čom je kauza a ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie.Dušak Kováčik počas záverečnej reči minulý týždeň odmietal, že vzal úplatok. Tvrdil že „skutok sa nestal“ a je vykonštruovaný. „Teória Kováčika o vykonštruovanom procese padla. Ale ten dôvod bol taký, že jeho obhajoba a ani on sám ničím nepodložili a nedokázali tieto svoje tvrdenia pred súdom," hovorí v podcaste novinárka Zigová.Podľa sudcu Michala Trubana dokazovanie pred súdom dostatočne preukázalo, že skutok sa stal. „Výpovede mu vytvorili dôveryhodný reťazec, na základe ktorého sa rozhodol, že nie je pochýb o tom, že k odovzdaniu a prijatiu úplatku skutočne došlo," uzatvára novinárka.Moderuje Denisa HopkováVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

V 24 rokoch má za sebou svoju prvú olympiádu. Matej Duša reprezentoval Slovensko pod piatimi kruhmi v plávaní. Pár dní po olympiáde prijal pozvanie do nášho Olympijského videocastu a prišiel aj s čerstvou novinkou. Hovoril nielen o plávaní a veciach, ktoré bežný človek nepozná, no aj o celej olympiáde a tom, aké je to plávať na škole v USA.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?čo si dal urobiť po návrate z olympiádyako hodnotí svoj výkon na olympiáde a čo si sám privolalprečo boli v olympijskom bazéne vlnyže existujú rýchle a pomalé bazényv čom je lepší ako väčšina plavcov a prečo mu to nevyšlos kým sa chcel odfotiť a prečo to nevyšloz ktorého slovenského športovca bol celý bez sebaaké pravidlo majú ako plavciaké to bolo v olympijskej dedineprečo sa snažil robiť čo najmenejaké boli postele a otvárací ceremoniálako sa sám dostal do USA a aké to tam jeprečo musí ísť do LA

Dobrá správa pre krajinu? Výmena na poste ministerky kultúry, hovorí odvolaná šéfka SNG Alexandra Kusá.December 2023 – premiéra dokumentu Pozor, padá SNG! - alias Slovenská národná galéria. August 2024 – padá jej dlhoročná riaditeľka Alexandra Kusá. Rovnako ako v prípade šéfov Bibiany, Rtvs, SND a ďalších inštitúcií v rezorte Martiny Šimkovičovej, bez toho dokumentárneho „pozor“. Dlhoročnú generálnu riaditeľku SNG, ktorá bola pri tom, keď sa „padajúca“ národná galéria zaodievala do nového krásneho šatu, odborníčku celoživotne spätú s umením, položilo ministerské „a dosť“. Lebo že „v galérii nič nie je“. Nielenže „slovenská zástava“, ale ani „umenie, obrazy, sochy, či niečo, čo vytvorili naši slovenskí umelci“. To citujeme samotnú prvú ženu rezortu kultúry ministerku Šimkovičovú. Odborníčku umenia Kusú tak ministerka nahradila „človekom peňazí a čísel“, ako sa pred osádkou galérie predstavil Kusej náhradník a Šimkovičovej mandant Anton Bittner. Čo a kto u nás ešte padne, ak padajú ľudia, ktorí kultúru z pádov ťahali nahor? Dnešné RánoNahlas strávime práve s Alexandrou Kusou, už takmer mesiac bývalou šéfkou Slovenskej národnej galérie.„SNG ma naučila, že kontinuita je strašne dôležitá. Že to nie je iba slovo. A to je aj to, čo nám na Slovensku chýba. Stále všetko chceme začínať od znova a ako by sme sa tak nechceli poučiť“, hovorí Kusá. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V rozhovore sa dozviete čerstvé informácie o uzáverách pod Strečnom. Po septembri by sa všetko malo zlepšiť, ale poznáte Strečno. Automobilka Aston Martin hľadá svoje prvé auto z roku 1914, odborníci predpovedajú, či sa to podarí. V iných štátoch Európy sa ich registrujú tisíce, ale v Nórsku v júli zaregistrovali len 45 takýchto áut. Akých? Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Každý jeden Slovák na Slovensku je potenciálne závislý alebo sa závislým stať môže. Správame sa rizikovo a v medzinárodných rebríčkoch sme často na popredných miestach. Hlavným problémom je alkohol a potom tabak, kde u mladistvých začína až pandémia, hovorí adiktológ Rastislav Žemlička. A práve dnes Aktuality odštartovali nový seriál o závislostiach Slovákov."V problematike závislostí je 100 percentná nádej zmeniť vzorce správania sa alebo nakódovať si nové aby som abstinoval. Najťažšie je, priznať si, že mám problém a hľadať riešenie," hovorí adiktológ - teda odborník na závislosti, Rastislav Žemlička.Hoci je Slovensko krajinou malou, závislostí máme naozaj požehnane. Alkohol, tabak, ale aj drogy, gambling či dokonca porno. Na tom všetkom vieme byť závislý a to všetko nám vie vziať rodinu, pripraviť nás o prácu a doslova nám rozvrátiť celý život.Kde sa to v nás berie a prečo niekto závislým je a iný - rovnako tak konzumujúci látky vyvolávajúce závislosť, tejto závislosti neprepadne? Nakoľko za to môže genetika, akú rolu v tom hrá prostredie, v ktorom vyrastáme no najmä - prečo opakovane podliehame vzorcom, ktoré nás ženú do bludného kruhu závislosti a ako z toho von? Nakoľko je liečba dostupná, koľko ľudí so závislosťami prepadne sitom nášho zdravotníctva a ako veľkým problémom je recidíva? Téma dnešného podcastu, ako aj nového seriálu Aktualít s názvom "Závislosti: Ako som sa postavil svojmu démonovi."Počúvate Ráno Nahlas, dnes o závislostiach s adiktológom Rasrtislavom Žemličkom a reportérkmi Aktualít Frederikou Lodovou a Michaelou Paulovičovou. Pakný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.

Ako vplývajú UV lampy na zatvrdzovanie gélu na nechtové lôžko? A na čo si dať pozor pri omladzovacích procedúrach? Dnes sme sa rozprávali s doktorkou Zuzanou Murárovou z Národného onkologického ústavu v Bratislave. Primárne sa venuje onkodermatológii, ale sekundárne aj omladzovaniu.Počúvajte špeciálne letné vydanie.

21. august a čiastočný odboj proti vpádu sovietskych vojsk, je dôležité zdôrazňovať a pripomenúť si, že v našom geopolitickom kontexte už aj v minulosti figurovala moc, ktorá obmedzovala základné ľudské práva a slobody, bola totalitnou, nedemokratickou. Keď sa pozeráme na Slovenské národné povstanie, to je jedným zo základných pilierov uvažovania o modernom, slobodnom Slovensku, ktoré je súčasťou západného sveta.Prečo je náročné vysporiadať sa s udalosťami 20. storočia, vrátane obdobia druhej svetovej vojny a komunistického režimu? Z akých dôvodov sa na začiatku 90. rokov začali prebúdzať národniarske tendencie? Nakoľko je problémom spôsob vzdelávania o udalostiach minulého storočia? Ako vzdelávanie komplikuje rozvoj technológií a šírenie dezinformácií?Ako interpretujú SNP proruskí aktéri a prečo hovoria len o účasti Červenej armády? Prečo je dôležité rozprávať aj príbehy civilistov počas SNP? Nakoľko vedomosť o dejinných udalostiach prispieva k stabilite demokracie? Ako je možné o týchto témach efektívnejšie vzdelávať a nakoľko je v tomto ohľade nápomocný mimovládny sektor?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou občianskeho združenia Post Bellum Sandrou Polovkovou.

Maďarsko počas leta zjednodušilo podmienky vstupu pre občanov Ruska a Bieloruska - čo by mohlo v praxi znamenať, že budú môcť vstúpiť do Európskej únie cez Maďarsko bez akýchkoľvek bezpečnostných previerok.Rozhodnutie Viktora Orbán, zjednodušiť vstup ruských a bieloruských občanov, niektorí európski predstavitelia vnímajú ako bezpečnostnú hrozbu. Začiatkom augusta skupina 67 europoslancov podpísala list, v ktorom žiadajú Európsku komisiu, aby prešetrila kroky Maďarska uvoľňujúce vízové obmedzenia. List podpísali aj všetci europoslanci za Progresívne Slovensko - v podcaste budete počuť Luciu Yar.„Orbán skúša trpezlivosť Európskej únie. Najprv blokuje sankcie proti Rusku, blokuje pomoc Ukrajine, na úvod predsedníctva vycestoval bez konzultácii vyjednávať s Putinom a toto je jeho ďalšia taktika. Podľa nás to môže byť bezpečnostným rizikom, pretože to vytvára dieru v Schengenskom priestore," hovorí v podcaste europoslankyňa za Progresívne Slovensko.O téme v podcaste hovoríme aj s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. Približuje ako funguje vízová politika EÚ a či naozaj zjednodušenie vstupu znamená bezpečnostnú hrozbu. „Nemáme presné informácie, ale ak sa hovorí o zjednodušení vstupu, tak sa hovorí o zjednodušovaní overovania si osôb, ktoré o takýto vstup žiadajú. Možno môžu mať kratšie lehoty, menšie množstvo dokumenotov, informácií, ktoré o sebe musia poskytovať," hovorí v podcaste.V podcaste tvrdí, že Rusko už teraz vykonáva rôzne hybridné operácie v EÚ, a to vďaka svojím agentom, ktorých tu má. „Akékoľvek uľahčenie vstupu pre Rusov a Bielorusov zvyšuje toto bezpečnostné riziko," dodáva Radovan Geist.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

27. december 1965 – tenisový tím Austrálie obhájil Davisov pohár. Trinásty raz za posledných dvadsať rokov. V tento deň sa tiež zrútila britská ropná plošina v Severnom mori, pričom zahynulo 13 ľudí. A tiež sa narodil známy indický herec, producent, televízny moderátor a filantrop Salman Khan, či austrálsky futbalista Chris Mainwaring.A vo vtedajšom socialistickom Československu, v Skalici na Záhorí, na ulici skonal väzeň svedomia, niekdajší „Mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz. Po takmer šiestich dekádach sa z neho už v horizonte hodín stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. V dnešnom podcaste sa pozrieme na príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mnohí majú na film Miki názor bez toho, aby ho reálne videli. My sme si ho pozreli a hodnotíme, ako reálne zobrazuje život a kriminalitu Mikuláša Černáka. V dnešnej epizóde podcastu Mafiánsky štát podrobne rozoberieme, ako sa vo filme zobrazené udalosti reálne stali, kde ich filmári ukázali presne a kde niečo pozmenili alebo domysleli. Tvorcov filmu sme sa pýtali, ako sa vyhli heroizácii mafiánov. Počúvať môžete po prihlásení do predplatného Aktuality Navyše.Scénu po scéne, situáciu po situácii, vraždu po vražde, detailne analyzujeme s expertom na mafiu Jánom Petrovičom. Pýtali sme sa aj scenáristu filmu Miki Mira Šifru, herca v hlavnej úlohe Milana Ondríka a producentky Zuzany Mistríkovej. Pristúpili k Mikulášovi Černákovi kriticky? A pochopí to aj bežný divák, alebo si treba vo filme všímať konkrétne veci?Mafiánske filmy formujú naše vnímanie tohto typu kriminality. Aj reálni zločinci sa inšpirovali tými fiktívnymi a práve v 90. rokoch sa k nám dostalo množstvo gangsteriek ako Krstný otec alebo Goodfellas. Výklad filmu a jeho zasadenie do reality, v podstate fact-checking, je preto v takýchto prípadoch extrémne dôležitý.Autorom podcastu Mafiánsky štát je Peter Hanák. Prvá séria o klane Bödörovcov je už dostupná zadarmo online. Druhú sériu o Černákovcoch môžete počúvať po zaplatení predplatného.

Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad môže zdať.V záplave informácií zo všetkých strán nie je vždy jednoduché sa vyznať. Ktoré autority sú naozaj autoritami, a kto sa nás snaží oklamať? Ktorým zdrojom veriť a čo v prípade, keď sa ani zdanlivo spoľahlivé zdroje nezhodujú? A čo očité svedectvá, sú tie tým najspoľahlivejším zdrojom?O dôležitosti kritického myslenia v modernej dobe a nástrahách, na ktoré si máme dať pozor sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Dušan Valent a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako odhadnúť, ktorej autorite veriť.Čo ak sa experti nezhodnú.Aký je rozdiel medzi vedcami a popularizátormi.Ako odlíšiť dezinformáciu, bulvár a seriózny zdroj.Kedy v histórii sa aj osobné svedetstvá ukázali ako zavádzajúce.Téme sa venujeme aj tu:Chemtrails, reptiliáni? Takto zaručene nenaletíte nezmyslomNa Kysuciach vídajú víly a vodníkov: Čo ich svedectvá vypovedajú o ľudskej mysli?Od influencerov po dezinfoweby: Aké spoľahlivé sú rôzne zdroje informácií?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. „Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. „Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nová posila Slovana Bratislava sa stihla presadiť pri debute v slovenskej najvyššej futbalovej lige a čo čaká oporu Spartaka Trnava po prestupe do 2. španielskej ligy? Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Najvyššia slovenská futbalová liga mala cez víkend na programe svoje 5. kolo, ktoré prinieslo ďalšie zaujímavé momenty. Nebola núdza o góly, obrat, sporné momenty, dokonca ani vylúčenia, no reč padla aj na prestupy, konkrétne Sebastiana Kóšu, ktorého čaká nová výzva v Reale Zaragoza v 2. španielskej lige.Futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa o víkendovom 5. kole Niké ligy porozprávali s bývalým futbalistom a dnes expertom Stanislavom Angelovičom. Viac už v podcaste Kam si to kopol? od ŠPORT.sk.

Kúpim si nehnuteľnosť, začnem ju prenajímať a budem mať veľké peniaze. Naozaj je to takéjednoduché? Nájom má svoje výhody, ale aj mnohé úskalia. A rovnako má svoje nárokynájomca aj prenajímateľ. Kto je pomyselne na koni? O situácii s nájmom na Slovensku sme sarozprávali s advokátom a tajomníkom Realitnej únie SR Mojmírom Plavcom v podcasteportálu Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:aké ďalšie početné problémy vznikajú pri nájmochako sa dá preveriť nájomcačo by mala obsahovať kvalitná nájomná zmluvači existuje databáza overených nájomcov a prenajímateľovako môžu realitné kancelárie pomôcť pri nájmoch

Slovenská polícia a prokuratúra ho podozrievala z korumpovania mocných v Karibiku, vládna novela jeho prípad zastaví. Veľkopodnikateľ Mario Hoffmann je ďalším z radu tých, ktorým pomohla vládna novela Trestného zákona. Problém sa však ukazuje aj pri samotných „mužoch zákona“. Už o pár dní môže nastať policajný exodus. Naviac elitní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nahrádza staronový ÚBOK nevedia ani šesť dní pred prvým septembrom, čo bude s nimi ďalej. Prípady sledujú Laura Kelloová a Ján Petrovič z investigatívneho tímu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák 

V podcaste sa dozviete aj to, aké meno vybrali ľudia novému modelu Škody. Ktorá automobilka to má "nahnuté" a možno skončí s výrobou? A čo vlastne robia pod Strečnom. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už niekoľko rokov pátra po neobjavených príbehoch filantropov a filantropiek, ktorí sa pred 100 rokmi zapísali do slovenskej histórie. Pavol Lacko za ten čas spracoval originálne osudy spisovateliek, lekárov, bankárov, vedcov aj šľachticov. Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, tentokrát o ľuďoch, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti.  Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky. V podcaste sa dozviete: ako cestovanie aj vysťahovalectvo do Ameriky učilo Slovákov a Slovenky pomáhaniuprečo sa Rožňavčania vyzbierali na sochu Františky Andrássyovejako garbiar z Liptova spravil z robotníkov akcionárovaký výnimočný čin sa spája s menom Samuela Zochaprečo dnes treba hovoriť o historickej filantropiiVäčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko. Impact TalksNadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.  

Aktuálny diel satirického podcastu Politikár s komikmi Jakubom Gulíkom a Šimonom Ferstlom o riešeniach v kultúre a obľúbených politických kauzách. Prečo by sa SNG mala premenovať na ŠNG a čo by sa malo urobiť so Slovenským národným divadlom?

Kurskú ofenzívu zasadzuje kremeľská propaganda do osvedčených rámcov o agresívnom Západe, ktorý využíva krvilačných neonacistov na zničenie Ruska. Na Slovensku preberá kremeľské propagandistické naratívy v plnej miere len tá najradikálnejšia časť prokremeľskej scény, ktorá je zároveň menej vplyvná. Najvplyvnejší obhajcovia ruskej politiky sa totiž spoliehajú skôr na princíp „nepomáhajme vojensky Ukrajine a potom bude mier“.Aké sú možné príčiny ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti a aké môžu byť jej dopady pre Kremeľ? Ako na operáciu reaguje samotné Rusko? Je ukrajinská operácia v Kursku porovnateľná s ruskou inváziou do Ukrajiny? Môže aktuálne dianie prispievať k zvyšovaniu morálky a záujmu o nábor do ukrajinskej armády?Ako sa rôznia názory na kurskú ofenzívu v rámci slovenskej populácie? Vyskytuje sa aj snaha šíriť klamlivé propagandistické naratívy? Ako sa rozvíja falošný príbeh o ukrajinských fašistoch v kontexte aktuálneho diania? Ako situáciu v Kurskej oblasti interpretujú kremeľské informačné zdroje? Preklápa sa kremeľská propaganda aj do rétoriky slovenských dezinformátorov? Ktorí z nich sú najvplyvnejší a o čom hovoria?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s externým analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.