Podcasty Aktuality.sk

Overujeme každú zbierku, ktorá k nám príde. Ak je to napríklad niekto, kto potrebuje zdravotnú liečbu, musí nám dať k nahliadnutiu zdravotné správy, cenové kalkulácie a potrebujeme príbeh aj fotografie, hovorí správkyňa slovenského Donia Zuzana Suchová. Rovnako je tak podľa nej zaručené, že v zbierkach nefigurujú iní darcovia než tí, ktorých si môžeme na internete sami skontrolovať. Ako však priznáva, majú aj "blacklist" podvodníkov.Zbierky na lieky na tie najzávažnejšie ochorenia pri ktorých vás vaša vlastná zdravotná poisťovňa nechala na holičkách, zbierky na zdravotné pomôcky, liečbu, rekonvalescenciu alebo dokonca na prípady, v ktorých vás postihla povodeň či ste jednoducho vyhoreli. No zbiera sa i na vydávanie kníh, zakladanie médií alebo na všemožné komunitné projekty. I tak dnes vyzerá slovenská realita, v ktorej dobrovoľná vzájomná pomoc, spolupatričnosť a solidarita neraz nahrádza kolabujúci či chladne neosobný štát.Jednou z platforiem na ktorých takéto zbierky prebiehajú je i Donio. "Pomáhame meniť príbehy, na ktorých záleží. Zmeň svoj príbeh, alebo pomôž iným." To je základné heslo tejto fundraisovej platformy. O tom, čo o nás hovorí to, na čo sa zbierame, kde sú hranice tohto typu zbierok, ako si overujú realitu toho, na čo sa zbiera, ale i to, ako na zbierky vplýva spoločenská a politická situácia no a napokon, akí vlastne sme v našej dobročinnosti? O tom budeme v dnešnom rannom podcaste hovoriť so správkyňou slovenského Donia Zuzanou Suchovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Umelec, ktorý objavil nový smer v divadle a dal mu slobodu. Režisér, ktorý si ťažko získaval uznanie a ktorého tvorba je pre niektorých teatrológov dodnes menejcenná, aj keď reálne posúvala slovenskú kultúru ďalej. Založil Divadlo Stoka, prvý nezávislý kultúrny priestor na Slovensku.Pozor, v podcaste sú použité explicitné výrazy!

Rusko kreslí červené čiary, ktoré nemajú opodstatnenie. Sprevádza ich silná informačná manipulácia Rusko je jadrová krajina, ktorá sa od začiatku invázie na Ukrajinu systematicky vyhráža použitím jadrových zbraní na Ukrajine, ale aj voči ostatným krajinám, ktoré legitímne podporujú Ukrajinu. Jediným zdrojom, ktorý by mohol podnietiť tretiu svetovú vojnu, je práve Rusko.Nakoľko je korektný naratív o mierumilovnom Rusku a expanzívnom Západe? Do akej miery môže byť hrozba jadrového konfliktu realistická? Čo znamená termín reflexívna kontrola a čo sa touto stratégiou snaží Rusko dosiahnuť? Mohla by byť Ukrajina začlenená do štruktúr EÚ a NATO aj počas pokračujúcej vojny? Ako funguje rozhodovanie v NATO a čo musí byť splnené pri rozširovaní Aliancie?Prečo je víťazstvo Ukrajiny kľúčové aj pre Západ? Na akých morálnych, medzinárodnoprávnych či bezpečnostných dôvodoch stojí jej západná podpora? Nakoľko dnes pomáha Slovensko a v čom sa angažuje? Môže byť vzťah s Ruskom v súčasných podmienkach normalizovaný? Prečo takáto rétorika ohrozuje našu bezpečnosť a reputáciu v NATO?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Dostal sa na olympiádu do Paríža, no mesiac predtým si privodil vážne zranenie. Lekárka mu naň povedala, že je rekordér. Napriek tomu sa slovenský džudista Marius Fízeľ nevzdal a pod piatimi kruhmi sa predstavil, hoci džudo začal robiť len 3 dni pred zápasom. Pozvali sme si ho do Olympijského videocastu, kde sme s ním prebrali okrem tohto mnoho tém. Napríklad aj to, či ho neláka ísť do Oktagonu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako vážne sa zranil pár týždňov pred olympiádouako vyzerala príprava bez nôhprečo nechce vedieť meno súperaako sa preriekol Lukáš Krpálek a ako spolupracujúaké je to ísť proti niekomu o 40 kg ťažšiemuako sa počas covidu dostal do kategórie +100 kgako na nich volali políciuišiel by do MMA?že nemá na Slovensku veľmi s kým trénovaťprečo ho na olympiáde napomenuli za prežehnanie sa

Šéf SNS, Milan Garaj a Dagmara Kramplová prichádza do parlamentu s opatrneím, ktoré negatívne zasiahne podnikateľov. Chcú, aby veľké firmy museli poskytovať športové poukazy povinne - v súčasnosti ide o dobrovoľné opatrenie. Ako by to malo fungovať? Aký dopad to bude mať na podnikateľov a nájdu podporu v koalícii? Detaily v podcaste priblíži ekonomický novinár Martin Odkladal.„Len nedávno vláda schválila konsolidačný balík, ktorá z firiem a ľudí vytiahne viac ako 2 miliardy eur. Už teraz je jasné, že to bude ďalšie finančné bremeno. A toto by bol len ďalší náklad," približuje s tým, že ide zo strany Andreja Danka a SNS asi o najhoršie načasovanie opatrenia.Moderuje Denisa Hopková.

Ľuboš Blaha sa potrebuje neustále zviditeľňovať a tak si urobil cestu do Moskvy. Jeho cesta nemá žiadny význam, hovorí bývalá politička, diplomatka a herečka Magdaléna Vášáryová v relácii Na rovinu.V podcaste s Magdalénou Vášáryovou sa dozviete:01:00 – ako sa pozerať na cestu Ľuboša Blaha do Ruska;02:00 – prečo si myslí, že Smer posiela do europarlamentu nepotrebných;05:00 – ako vníma ministerstvo zahraničia a Juraja Blanára;14:30 – či Juraj Blanár „popreháňal staré kapre“ v rybníku diplomatov;16:00 – ako vnímajú súčasnú politiku slovenskí diplomati;18:30 – prečo je nebezpečná atmosféra spochyňovania EÚ a NATO;21:00 – ako si Nemecko kedysi spravilo tajnú analýzu o Slovensku;24:10 – či je Slovensko medzinárodne izolované;26:20 – prečo budeme musieť založiť novú republiku;29:00 – prečo sa naozaj stretávajú premiéri Slovenska a Ukrajiny;30:40 – či Slovensko môže prísť o eurofondy;32:00 – ako sa EÚ poučila z Maďarska;38:00 – čo si myslí o situácii na ministerstve kultúry;42:00 – prečo nestráca nádej.

Český premiér sa v jednom momente začal správať ako Andrej Danko.Česká politická scéna nie je zďaleka v takom katastrofálnom stave ako slovenská, no chvalabohu, problémy si politici vedia vyrobiť aj tam. Viac v Ťažkom týždni.

„V hebrejčine je obsahom pojmu pokánie cesta naspäť, k svojim počiatkom. Inak – vrátiť sa k sebe samému, k takému, aký som v skutočnosti“, hovorí rabín Miša Kapustin. A takúto cestu k sebe podľa neho potrebuje aj Slovensko zmietané rozdelením. Rabín pritom používa obraz „pohľadu do zrkadla“.Aj on bol terčom vraha zo Zámockej. A cez neho aj komunita za ním. Komunita, ktorá je na Slovensku síce menšia ako tá vietnamská či tá z Číny, no historicky je so Slovenskom previazaná od nepamäti.Miša Kapustin, hlavný liberálny rabín Slovenska. A za ním dvojtisícová komunita židov. Menšina národnostná i náboženská.Ako sa žije s vedomím, že ste „terčom“? S vedomím, že ste boli na zozname radikála, ktorý neváhal zabíjať len z nenávisti k inakosti? Naviac terčom v čase, keď sa takýmito terčami stávajú ďalší. Mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie či novinári. A rovno pričinením vládnych politikov, ktorí z nich robia či už „krvilačných bastardov“, alebo podhadzujú anonymnej mase sveta sociálnych sietí videá s útokmi na nich. Ako na takúto realitu terčov? A ako z nej? Téma pre židovského rabína Mišu Kapustina. „Bohužiaľ podobné veci (vražda na Zámockej) sa môžu opakovať. Nikdy nevieš, čo má kto v hlave. Toho mladého muža si totiž predtým všimol len málokto. A málokto ho bral vážne“, upozorňuje rabín Kapustin. V tomto vidí možné zdroje radikalizácie. Cestou de-radikalizácie je potom podľa neho opak prehliadania jednotlivcov a opak toho, že sa im nedáva váha. Nebezpečenstvom pre jednu spoločnosť vidí v prejavoch nenávisti a vulgarizmu. „Viem, prečo sa to robí. Nenávisť totiž spája ľudí ľahšie, ako prejavy priazne či argumenty. Kto tu už číta programy strán. Ale ak voči oponentovi použiješ nenávistné prejavy, k tomu jednoduchou rečou, si vypočutý oveľa rýchlejšie“, ilustruje Kapustin. Konštatuje pritom, že takýto postup síce môže vyhrávať voľby, no neprináša dobré výsledky. „Odporúčal by som, aby sme sa viac pozerali do zrkadla. Aby každý jeden nezabudol, kto vlastne je. Zrkadlo to ukáže. Lebo často zabúdame, kto sme, kvôli funkciám, maskám, ktoré si nasadzujeme...To vystaveniu sa zrkadlu je prvá vec, ktorú by som odporučil. A druhá je, aby sme nestrácali ľudskosť“, hovorí rabín Miša Kapustin. A dodáva, že jeho tretím odporúčaním je menej kritiky len pre samotnú kritiku. „Kritika je stratou času, ak za ňou nie sú ďalšie kroky. Ak ale vieš, aký bude druhý a tretí krok, vtedy má význam“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Bývalý hokejový obranca Richard Lintner zažil zlatú éru slovenského hokeja na vlastnej koži. Priamo na ľade sledoval v akcii legendy ako Žigmund Pálffy, Peter Bondra alebo Miroslav Šatan. Dnes pozoruje hokej síce iba z ústrania, ale stále má obrovský prehľad. Čoskoro 47-ročný odchovanec trenčianskeho hokeja prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu.Spoločne s našou hokejovou úderkou Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom postupne prebrali slovenské „mladé pušky“ v zámorí Juraja Slafkovského, Šimona Nemca, Samuela Honzeka, Martina Pospíšila i Filipa Mešára.Spoločne sa krátko ešte vrátili aj k mediálnej prestrelke draftovej jednotky z roku 2022 so Slovenským zväzom ľadového hokeja.A neobišli ani tému slovenskej najvyššej hokejovej súťaže. Podľa Richarda Lintnera síce Tipos extraliga napreduje, ale okolité krajiny sa posúvajú dopredu rýchlejšie.„Naša extraliga už štyri roky nemá zastúpenie v Hockey Europe, čo je medzinárodná organizácia, kde sa každé dva týždne stretávajú riaditelia európskych hokejových líg,“ ozrejmil Richard Lintner v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.  

Je veľký rozdiel zabezpečovať kyberbezpečnosť pre malú firmu a pre spoločnosť s tisíckami zamestnancov, ktorá zároveň chráni ešte aj svojich klientov a partnerov. Reč je o telekomunikačných operátoroch. Aké rozmanité výzvy to prináša? O tom sa s nami v novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kyberbezpečnosti rozprávali riaditeľ divízie firemných zákazníkov spoločnosti Slovak Telekom Peter Laco a riaditeľ informačnej bezpečnosti Slovak Telekomu a tiež T-Mobilu Česká Republika Tomáš Masný. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké kyberbezpečnostné výzvy má veľký operátor.Ako chráni nielen seba, ale aj svojich klientov.Ako svoje skúsenosti zúžitkoval.Aké najčastejšie útoky rieši.Kedy ho firmy oslovujú s prosbou o pomoc.Ako ostať bezpečný aj pri zachovaní obrovského množstva dodávateľov.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenskí futbalisti v Lige národov remizovali doma so Švédskom (2:2) a zvíťazili v Azerbajdžane (3:1). Nielen samotné zápasy hodnotí v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?Čo ukázali zápasy o slovenskej reprezentácii?Zaznamenáva pod Calzonom progres?Presvedčili náhradníci Bénes, Suslov a Šatka?Kto kazil hru celej kapely?Našlo Slovensko konečne útočníka?Kto by mohol nahradiť Pekaríka?Čo hovorí na Weissov koniec kariéry?Vidí v ňom budúceho trénera?

Na Slovensku, presnejšie v Bratislave, vzniklo nové vedecko intelektuálne centrum a jeho meno je Therapolis. Projekt má ambíciu prepájať intelektuálno vedecké kapacity Slovenska, s cieľom vytvoriť synergie presahujúce slovenský región. Ako však udržať najlepšie mozgy tu u nás, doma?Therapolis, tento projekt má ambíciu prepájať špičkové výskumné tímy, odborníkov, odborníčky, inovátorov a inovátorky z rôznych odborov, krajín a sektorov. Chceme tak prispieť k riešeniu problémov v oblasti zdravia a kvality života občanov v meste, resp. v regióne.Naším cieľom je priniesť unikátne výstupy výskumu a vývoja, ktoré budú prepojené na vzdelávanie a inovácie v politikách a službách s priamym dopadom na obyvateľstvo, ale aj spolupráca s partnermi zo všetkých regiónov Slovenska ako aj zo zahraničia.To je nový projekt občianskeho združenia Therapolis kde nájdeme také známe a špičkové mená vedy akými sú Alexandra Bražinová či Silvia Pastoreková alebo Emília Beblavá či Matej Kačaljak a Miroslav Beblavý.O čom projekt Therapolis je a aké výsledky od neho môžeme očakávať? To už je téma dnešného ranného podcastu Aktualít s dvomi iniciátormi projektu Renátou Hall a Martinom Kahancom.Počúvate Ráno Nahlas,pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Konflikt medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom sa sa stále neurovnal. Práve naopak - podľa zistení Aktualít sa bude zrejme ešte stupňovať. Huliakovci hľadajú podporu v iných stranách a chystajú ďalšie požiadavky, približuje v podcaste novinárka Kristína Braxatorová. „Pôvodne sme si mysleli, že ide o situáciu z posledných dvoch týždňoch, keď Rudolf Huliak žiadal zaradenie názvu ich strany do klubu SNS. Ale neskôr sa ukázalo, že za posledného polroka sa táto mimoparlamentná strana snažila o začlenenie do štruktúr SNS - a s neúspešným koncom. Rudolf Huliak chcel pôsobiť v predsedsedníctve SNS," približuje v podcaste novinárka.V rozhovore hovoríme aj o kritických hlasoch vo vnútri klubu a či situácia smeruje k tomu, že budú v koalícii štyri strany. Deklarovali, že tak by sa chceli vnímať. Minimálne neoficiálne rokujú s poslancami vládnej koalície a zatiaľ s neúspešným koncom."Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

V dnešnej dobe, keď sú čoraz častejšie diskusie o jadrovej fúzii, sa štiepenie môže zdať ako zastaraná technológia. Je však možné, že ju naopak čaká renesancia.Viaceré spoločnosti zameriavajú svoju pozornosť na takzvané rýchle modulárne reaktory, ktoré by dokázali opätovne získať elektrickú energiu z existujúceho rádioaktívneho odpadu, až kým sa nestane takmer neškodným. O tejto zaujímavej technológii sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Procesu vzniku rádioaktívneho odpadu v súčasných jadrových reaktoroch.Výhody olovom chladených reaktorov pri využívaní existujúceho odpadu.Možnosti použitia bežného paliva v olovom chladených reaktoroch.Množstvo odpadu, ktoré by takéto reaktory dokázali opätovne využiť.Porovnanie bezpečnosti tradičných jadrových reaktorov a rýchlych reaktorov.TIP: https://www.aktuality.sk/clanok/2jrJhbM/zabudnite-na-velke-elektrarne-buducnost-moze-byt-v-malych-modularnych-reaktoroch-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Skúsili ste si niekedy zadať svoje meno do ChatGPT a zistiť, čo o vás vie? Pravdepodobne netriafal presne, no odpovedal sebavedomo. Na druhej strane však vznikajú deepfaky vytvorené umelou inteligenciou, ktorých neautentickosť je často veľmi ťažké odhaliť. V akej fáze vývoja umelej inteligencie sa nachádzame? Aké hrozby a príležitosti so sebou prináša? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a výskumníkom z inštitútu KINIT, Róbertom Mórom.Frankovská uviedla, že momentálne nie je možné vykonávať fact-checking výlučne pomocou umelej inteligencie: „Ešte si tie nástroje nevedia veľmi poradiť s tým, aby nám dali nejakú spoľahlivú, jednoznačnú odpoveď.“ Podľa Frankovskej však môže umelá inteligencia analytikom výrazne uľahčiť prácu. Spomenula napríklad nástroj „Factcheck finder“ vyvinutý inštitútom KINIT, ktorý umožňuje vyhľadať už vyvrátené hoaxy, čím sa predchádza zbytočnému opakovaniu práce fact- checkerov.Výskumník Róbert Móro v druhej časti podcastu upozornil, že odhalenie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou je čoraz náročnejšie a v budúcnosti sa táto úloha ešte viac skomplikuje. Už dnes je pri krátkych nahrávkach ťažké rozlíšiť, či sú hovorené človekom alebo umelo generované. Jedným z možných riešení do budúcnosti by podľa Móra mohlo byť pridávanie elektronických podpisov k obsahu vytvorenému človekom.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Uťahujeme si už utiahnuté opasky a najrýchlejšie chudobnejú ľudia v Bratislavskom kraji, ktorí pociťujú hrôzy enormnej záťaže hypotékami, hovorí sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. V hlavnom meste podľa nej budú chýbať ľudia v službách, a to napríklad aj smetiari – jednoducho preto, že si tam nebudú môcť dovoliť bývať.V podcaste so sociologičkou Zuzanou Kusou sa dozviete:– od 1. minúty – že potraviny už zdraželi;– po 3:00 – že uťahujeme už utiahnuté opasky a pozitívny efekt zníženej DPH na základné potravín sa ľahko môže zrušiť;– od 5:00 – že bremeno konsolidácie by mali niesť aj firmy, ktoré by si mali odkrojiť zo ziskov;– po 9:00 – kto je na Slovensku chudobný;– od 10:30 – že čím máte viac detí, tým viac vás ohrozuje chudoba;– po 12:20 – ako ideme dolu vodou a ako chudobnejú ľudia v Bratislavskom kraji;– od 15:00 – že Slovensko má najmenší počet bytov na 1000 obyvateľov a práve preto je bývanie drahé;– po 16:30 – koľko percent ľudí si nemôže dovoliť výživné jedlo aspoň každý druhý deň;– po 20:30 – že aj ľudia s nadpriemerným príjmom pociťujú hrôzy enormnej záťaže hypotékami;– od 23:00 – ako v Bratislave o chvíľu nebude mať kto pracovať v službách, lebo ľudia s nízkym príjmom si tu nebudú môcť dovoliť bývať;– po 24:30 – že služby máme drahé aj pre nadpriemerne zarábajúcich;– od 26:00 – čo sa s tým dá robiť;– po 28:30 – ako by kraje mohli mať samostatnú hospodársku politiku;– od 30:00 – že nás začne páliť nedostatok smetiarov;– po 31:00 – čo v Rakúsku robia lepšie;– okolo 35:00 – či mal Smer rozdávať ešte viac.

Keď sa dozviete, že máte onkologickú diagnózu, zavriete oči a budete čakať ako to dopadne? S klimatickou krízou je to podobné, mali by sme sa pozrieť pravde do očí, hovorí o čoraz častejších extrémoch počasia, akými boli napríklad nedávne povodne či letné horúčavy klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.Nedávne ničivé povodne v susednom Česku, Poľsku či Rakúsku. Doslova vražedné letné horúčavy s mnohými tropickými nocami. Dlhé obdobia sucha, striedané prudkými búrkami no a zimy, v ktorých sa nám o snehovej pokrývke môže len snívať.„V tomto období sa v prejavoch počasia len potvrdilo to, čo sa v súvislosti s prejavujúcou sa klimatickou zmenou podmienenou činnosťou človeka tvrdilo už pred pár desaťročiami. V prejavoch počasia tak budú pribúdať krajné až extrémne situácie,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas klimatológ Pavol Faško.Bude takéto prejavy počasia novým normálom a ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Má ešte ľudstvo čas sa klimatickej krze reálne postaviť a aké opatrenia budeme musieť urobiť tak, aby sa nám v takto nezvyklom počasí dalo udržateľne žiť? No a napokon, aký odkaz má pre popieračov klimakrízy človek vedy a faktov? „Treba oddeľovať to, čo je nazývané ako prirodzené kolísanie klímy na zemi v historických epochách, od toho, čo sa deje teraz - a čo je spôsobené činnosťou človeka v približne posledných dvoch storočiach. Ten proces, ktorý teraz prebieha, prebieha neporovnateľné rýchlejšie ako bolo kolísanie klímy v dejinách Zeme. Ak sa napríklad priemerná ročná teplota vzduchu u nás zmeni za sto rokov (1950-2050) o 4 až 5 stupňov Celzia, tak to bude taká zmena teplotných podmienok, aká sa pri prirodzenom kolísaní klímy udiala za 100 tisíc rokov. To je ten problém, tá rýchlosť zmien. No a toto popieračí klimatických zmien nechcú brať do úvahy,“ hovorí klimatológ zo SHMÚ Pavol Faško.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rusi majú strategickú iniciatívu od začiatku roka a postupujú ďaleko rýchlejšie, než doteraz. Ukrajinci nerozhodujú, kde sa bude bojovať, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko. „Od začiatku augusta postupne zvyšujúci tlak. Snažia sa získať vďaka tejto iniciatíve čo najviac a čo najlepšie si upevniť pozíciu, ale že by sme videli, že to smeruje k tomu, že za pár mesiacov skončí táto vojna, tak určite nie sme v takej situácii," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme, ako je to s nasadením severokórejských vojakov na Ukrajine. Generál hovorí, že zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa vojaci zo Severnej Kórey priamo zapájali do bojov. „No je pravda že na fronte naozaj zahynuli kórejskí dôstojníci. Ale my nevieme, že či boli naozaj zapojení do bojov alebo boli to len poradcovia a inštruktori. Pokiaľ by sa ale potvrdilo, že boli severokórejské vojská zapojené do vojny, bolo by to mimoriadne zlá správa, lebo by to znamenalo internacionalizáciu konfliktu."Nemyslí si však, že by sa Severná Kórea zapojila priamo. „Najpravdepodobnejší variant bude, že formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod vlajkou Ruskej federácie. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine," hovorí Macko.V podcaste hovoríme aj tom, či si naši spojenci všímajú cestu europoslanca Smeru Ľuboša Blahu do Moskvy. Podľa Macka sme čoraz nedôveryhodnejší partner. „Na druhej strane Aliancia je ďaleko pevnejšia. Nerozkýva sa na výstrelkoch a nezmyselných misiách ľudí, ako je Ľuboš Blaha alebo konkrétni individuálni politici," uzatvára.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Jakub Gulík a Šimon Ferstl. O náhodnej strane slovenskej a jej rečníkoch, objavoch a osudoch vládneho splnomocnenca „Ketra Potlára“, ale aj o tom, prečo si Šimon Ferstl nemôže dávať nohy do inkubátora.V relácii sa dozviete:– veci zo života;– veľa kecov;– o náhodnej strane národnej;– trpkých osudoch ťažko skúšaných ľudí.

„Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga. Svojho času „nejaký študent s pubertálnymi vyrážkami“ – to optikou premiéra Fica, keď ON vyzýval rovno dekana právnickej fakulty k diskusii o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú dekan označil za „kriminogénny faktor“. Rovnako svojho času mladý študent, ktorý pre napadnutú Ukrajinu vyzbieral tisíce eur. Na počiatku pritom sám odohral klavírny koncert s trojtisícovým obnosom – a to rovno v Spojených štátoch. Aktuálne študent práva, ktorý sa na akademické skusy vybral do francúzskeho Štrasburgu. Napriek tomu naďalej organizuje pomoc Ukrajine a rovnako neprestáva hovoriť o veciach verejných. Marek Janiga, ktorý si odskočil na Slovensko, aby za päť dní absolvoval štyri diskusie. A to v rôznych mestách. Ako vidí svoju krajinu z metropoly europarlamentu – zo Štrasburgu, ktorý je na pomedzí dvoch zabehnutých demokracií – Francúzska a Nemecka. „Ak sa na to pozrieme spätne: novela novelizovanej novely trestného zákona hovorí sama za seba“, poukazuje Janiga. Svojho času bol iniciátorom diskusie o zmenách v trestných kódexoch na univerzitnej pôde. Premiérova verejná kritika spustila proti nemu vlnu útokov na sociálnych sieťach, voči čomu sa spätne bráni aj trestnými podaniami. „Právnici, ktorí ma zastupujú, vyhodnotili, že to môže napĺňať znaky niektorého z trestných činov – či už nebezpečné elektronické obťažovanie alebo neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ohováranie, šírenie neprávd“, ilustruje Marek Janiga. „V zdravej spoločnosti sa nemôže stať a pokiaľ sa to deje, malo by sa to vyšetriť“, dodáva. Študent práva Janiga však dáva do pozornosti argumentáciu prokuratúry. „Uvedením sa do mediálneho priestoru som sa mal ja ako oznamovateľ sám vystaviť útokom voči svojej osobe. Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga, s tým, že nie je verejne činná osoba. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Oni vedia, že robia zle, ale pre nich je absolútne kľúčové to, čo chcú voliči. Pre nich nie sú podstatné výsledky, ktoré sú napísané v rozpočte, ale tie, ktoré vidia na svojich politických preferenciách,“ kritizuje vládnu politiku viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Kľučoví sociálni partneri vlády dnes odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.Kľúčoví sociálni partneri vlády dnes na Tripartite odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií s návrhom prišlo doslova na poslednú chvíľu a dnes o ňom rokovalo v Tripartite. Ako zamestnávatelia, tak i odborári však ako rozpočet, tak i vládnu podobu konsolidácie, tvrdo odmietajú. Navyše, obaja kľúčoví sociálni partneri vlády odmietajú aj podobu sociálneho dialógu, ktorý im vláda Roberta Fica ponúka pretože ho považujú za čisto formalistický a neúprimný.„Cez oficiálnu tripartitu vidím, že ten dialóg je viac formalizovaný, ako kvalitatívne a obsahovo silný. Ak sa vrátim ku konsolidačnému balíčku, tak ten – ak by bol úprimný záujem o názor sociálnych partnerov, tak by s nami začali komunikovať už pred rokom pretože už vtedy sme vedeli, že konsolidácia bude nevyhnutná, a nie teraz, dva dni pred Tripartitou," hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Vláda totiž s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok prichádza doslova na poslednú chvíľu. Vláda v ňom počíta s deficitom vo výške takmer šesť a pol miliardy eur, teda štyri celých sedem percenta HDP. Do roku 2027 však chce ficova vláda deficit stiahnuť pod tri percentá, čo podľa ekonómov znamená, že po aktuálnom konsolidačnom balíčku za vyše dve a pol miliardy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou prísť na rad aj ďalšie opatrenia, ktoré našim verejným financiám – a teda i nám, utiahnu opasok.Okrem zvýšenej sadzby DPH sa pritom s najväčšou kritikou – v rámci vládnej podoby konsolidácie, stretla tzv. transakčná daň. Podnikatelia však kritizujú i neustále prenášanie bremena konsolidácie na podnikateľský sektor či obyvateľstvo, nepáči sa im ani nestabilita legislatívneho prostredia ako i absencia prakticky akýchkoľvek prorastových opatrení, čo podľa nich povedie k utlmeniu ekonomiky a odchodu podnikateľov i investícií zo Slovenska.„Ten štátnický prístup – kde na prvom mieste musí byť štát, až potom strana, ktorú vediem, im stále chýba a od tohoto prístupu sa absolútne vzdialili. Práve toto nám dlhodobo spôsobuje obrovské problémy a toto i dlhodobo kritizujeme," hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.Viac o vládnej podobe konsolidácie, ekonomickej politike vlády, ale aj o tom, ako sa dnes na Slovensku podniká v rozhovore s viceprezidentom AZZZ Rastislavom Machunkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na povinnú výmenu zimných pneumatík sme čakali 6 rokov. Dnešný podcast o je aj o hodnotení bezpečnosti dopravy v Bratislave, vodičskom preukaze v mobile či astronomickej pokute za nedodržanie bezpečnej vzdialenosti medzi autami. Nová časť podcastu od Magazínu portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Vidím tam silné prvky konzervativizmu, nacionalizmu a to nie je niečo, čo je prítomné v modernej sociálnej demokracií a rovnako nie je to ani súčasťou odborového hnutia, kritizuje odvrátenie sa Smeru zo sociálnodemokratických pozícií prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Konsolidačný balíček KOZ odmieta a kritizuje i nechuť vlády k dialógu.KOZ ostro odmieta vládny konsolidačný balíček. V jeho obsahu, ale aj forme jeho schválenia, kde vláda podľa odborov rezignovala na zmysluplný dialóg so sociálnymi partnermi a bremeno uťahovania opaskov prakticky bez diskusie preniesla na bedrá tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Kde je ten deklarovaný sociálnodemokratický a ľavicový charakter vládneho SMER-u, pýta sa v Ráno Nahlas šéfka odborárov.„Rada predsedov odborových zväzov KOZ odmieta schválený konsolidačný balíček vlády. Konsolidácia je síce nevyhnutná, no musí byť spravodlivá a postupná. V žiadnom prípade nesmie zasiahnuť najzraniteľnejšie skupiny.Zvýšenie DPH, miestnych daní či pokles daňových bonusov len zhorší situáciu bežných ľudí. V čase, keď ešte stále bojujeme s infláciou a zvyšovaním cien, musíme hľadať riešenia, ktoré nezaťažia najviac pracujúcich a rodiny.Vláda musí prehodnotiť svoje kroky a začať skutočný dialóg so sociálnymi partnermi. Ak má konsolidácia prispieť k rozvoju Slovenska, musí byť spravodlivá pre všetkých.“To je výňatok z aktuálneho stanoviska Konfederácie odborových zväzov k vládnej predstave ozdravenia verejných financií. Konfederácia odborových zväzov, ktorá bola dlhé roky vnímaná aj ako akýsi tichý koaličný partner ficovho SMER-u, a predlžená ruka jeho záujmov prostredníctvom odborárskych bossov, sa tak postupne profiluje do pozície reálneho oponenta vládnej politiky. Podľa prezidentky KOZ Moniky Uhlerovej už ficov SMER dávno nereprezentuje modernú sociálnodemokratickú politiku a preto ani záujmy odborov.Odbory boli vždy symbolom pokroku a univerzalistického rozširovania práv, pripomína šéfka KOZ a kritizuje umelé rozdeľovanie spoločnosti predstaviteľmi aktuálnej vládnej moci, ktorý vo svojej rétorike stavajú proti sebe napríklad predstaviteľov kultúrnej obce a robotníctva. Navyše, to všetko stavia voči sebe skupiny, ktoré sú na jednej lodi a nie sú si nepriateľom. Ten skutočný nepriateľ je niekde úplne inde, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Počúvate Ráno Nahlas, s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už niekoľko rokov je online trendom biohacking. Ide o používanie trikov - niektoré napríklad na sústredenie, iné na zdravší či dlhší život. Podľa odborníkov niektoré triky fungujú. Napríklad: nepiť alkohol.Dá sa ale starnutie spomaliť a môžeme omladnúť? Odborníci prekvapivo hovoria, že starnutie sa dá urýchliť aj spomaliť. V dnešnom podcaste to vysvetľuje lekár a odborník na výživu Boris Bajer a tréner Marián Tóth. Čo by sme teda mali jesť a koľko by sme mali cvičiť, aby sme starli pomalšie? A čo to vlastne znamená?Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Termín hybridné hrozby pokrýva široké spektrum rôznych bezpečnostných hrozieb. Radíme tam kybernetické útoky, špionáž, rôzne sabotážne operácie, veľkú časť tvoria tiež rôzne informačné, propagandistické a psychologické operácie. Nebezpečné sú v tom, že si ich častokrát neuvedomujeme alebo ich podceňujeme. Hybridné operácie totiž bývajú realizované tak, aby nevytvárali dojem ohrozenia.Ako ovplyvnili vnímanie hybridných hrozieb udalosti na Ukrajine v roku 2014? Nakoľko zmenili taktiky hybridných aktérov technológie ako sú tlač, televízia či internet? Kto každý môže používať hybridné nástroje? Ide len o štátnych aktérov alebo sa môžu zapájať aj kybernetické či teroristické skupiny oddelené od štátu?Prečo hybridní aktéri cielia na demokratické voľby a kritickú infraštruktúru? Ako vníma hybridné hrozby NATO? Ako pomáha členským štátom a partnerom pri odhaľovaní zraniteľností a hybridných operácií škodlivých aktérov? S akými hybridnými operáciami sme sa stretli na Slovensku v posledných rokoch? Čo všetko patrí podľa NATO medzi tzv. narušujúce technológie a v čom spočíva ich škodlivosť?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

„Ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár.Slovensko to môže vyjsť draho. Vplyvný bruselský portál Politico tak o nás píše v súvislosti s blížiacim sa koncom dohody tranzitu plynu cez Ukrajinu medzi Moskvou a Kyjevom. Dáva nás pritom do jedného balíka s Maďarskom a Rakúskom. Ak sa zvyšok Európskej únie bez ruského plynu podľa portálu zaobíde ľahko, pre nás to má byť drahá dilema. A hľadanie alternatív. Pozrieme sa na to s odborníkom Radovanom Potočárom z Energie-portálu. Ako situácii pomôže plánovaná vládna energopomoc, ktorú vidno naprojektovanú v čerstvo návrhu štátneho rozpočtu? Na kompenzáciu cien plynu a tepla v ňom počíta so sumou 235-miliónov. „Nevieme povedať, či to postačí, aby ceny energií zostali nezmenené. Aby to vedelo vykompenzovať kompletný nárast cien energií. Je to obrovská suma, ktorá by v akejkoľvek inej oblasti menila hru, no v prípade cien energií, ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár. Na cenu plynu podľa Potočára vplýva z dvoch tretín samotná komodita, čo je plyn, zvyšok sú poplatky za prepravu. Podľa Potočára by nás bez vládneho zásahu čakalo „výrazné zdraženie“ na úrovni jednej tretiny. Do toho však môže vstúpiť vláda. A čakáva sa, že tak urobí. „Jedna možnosť je vyčleniť adresnejší model. Teda vyčleniť domácnosti, ktoré pomoc potrebujú viac. Je to relatívne zložitejšie, ale ak vláda myslí adresnú pomoc vážne, tak bude musieť nájsť model, ako vyselektovať domácnosti, ktorým pomôcť napríklad špeciálnou dávkou. Avšak technicky jednoduchšie by bolo zachovať plošný princíp, no plošne určiť určitý nárast cien energií tak, aby sa priblížili k trhovej úrovni. Znamenalo by to nárast cien energií na úrovni piatich až pätnástich percent. Tým by sa dostali bližšie k trhovým cenám a zmenšil by sa ten rozdiel, ktorý musí vláda sanovať z verejných financií“, vysvetľuje Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predvolebné sľuby tvrdo narazili na realitu.Čo si koaliční politici povykrikovali navzájom a čo vykričal do sveta najvyšší šéf, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Bývalý minister financií hovorí, že s ohľadom na kúpnu silu sme úplne na chvoste EÚ. Konsolidácia v tejto podobe bude ďalej brzdiť náš rast. Rožky a chlieb nezlacnejú a vysoká inflácia nám zníži reálne mzdy. Peniaze, ktorá vláda získa, použije na zníženie deficitu len čiastočne a preto je možné, že na budúci rok Robert Fico zaútočí aj na druhý dôchodkový pilier. Podľa Ivana Mikloša pritom problém nie je v nedostatku peňazí, ale v zlom riadení štátu.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:– od 1. minúty – čo prežíva, keď sleduje, čo vláda robí s verejnými financiami;– od 2:00 – či sa naozaj máme najhoršie v EÚ a či to bude horšie;– po 4:00 – že Nemcov takto nikdy nedobehneme, ani keď budeme mať oproti nim dvojnásobný ročný rast;– od 6:00 – že vláda berie mnohým ľuďom rodičovský príspevok;– po 8:00 – že zvyšovať DPH treba, lebo inak by konsolidácia bola ešte horšia;– od 12:00 – ako si banky od nás rovno stiahnu transakčnú daň;– po 13:30 – prečo rožky a chlieb nezlacnejú;– od 15:00 – že infláciu budeme mať oveľa vyššiu ako priemer eurozóny a preto sa nám znížia reálne mzdy;– po 16:30 – či ide len o Ficov vankúš na rozdávanie a konsolidácia by mohla byť menšia;– od 17:30 – že zásah do druhého piliera nás možno ešte čaká na budúci rok;– okolo 19:00 – ako sa zníži náš rast a ako by sa to dalo inak;– po 19:30 – ako robil konsolidácie v minulosti spolu s reformami;– od 23:00 – či je rovná daň už mŕtva myšlienka;– po 28:00 – prečo očakáva zvýšenie daňových únikov;– od 30:00 – či by zavádzal daň z cukru, ako to navrhuje PS;– po 34:00 – čo máme sledovať v rozpočte, ktorý predloží minister vláde;– od 34:30 – že problém nie je, že by sme nemali peniaze, ale v tom, že ich nevyužívame;– po 36:00 – čím to je, že Rusko rastie;– od 39:00 – že sankcie fungujú, ale pomalšie ako sme čakali.

Prečo Robert Fico iba udržuje zlepenec vlády, ktorá nemá žiadnu víziu do budúcnosti? Prečo podáva šikanózne žaloby a oslavuje slobodu, ktorú priniesol iba východ alebo čo chce premiér zakryť "šokujúcimi" informáciami o atentáte? To i omnoho viac si môžete pozrieť v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Toto všetko sú kroky, ktoré utlmia našu ekonomiku a to je veľmi zle pretože našou jedinou šancou je ekonomický rast. Veď, prečo by sme nemali rásť ako bratia Česi či napríklad Rumuni? Viete aký pokrok urobilo Rumunsko? No a my stojíme na mieste a tento konsolidačný balíček ešte viac zabrzdí našu ekonomiku, hodnotí vládny konsolidačný balíček bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Podľa neho na vládnu konsolidáciu doplatí drvivá väčšina rodín a najviac si uťahovanie opaskov odnesú tí najslabší – viacpočetné rodiny a rodiny samoživiteliek a samoživitelov. Tým pádom, samozrejme, aj ich deti. Naopak, s niekoľko miliardovou sekerou v Sociálnej poisťovni, sa jedným z pomyselných víťazov konsolidácie stávajú penzisti.Naši dôchodcovia si na niečo zvykli, ale budú si musieť odvyknúť. A ono sa to i stane, ale tí, ktorí sú dnes pri moci, sa to budú snažiť všemožne a dlhodobo ututlávať, pripomína exminister.No a aký dosah bude mať celkom nová daň z finančných transakcií? "Doplatíma na ňu v podstate úplne všetci, vrátane zamestnávateľov či dokonca i neziskových organizácií," tvrdí Jozef Mihál.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o konsolidačnom balíčku, transakčnej dani i spore medzi nárokmi penzistov a možnosťami ekonomiky, čiže daňovníkov živiacich rodiny.S exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na letnom šampionáte EURO 2024 mu vymysleli pokrik „Robí si, čo chce, robí si, čo chce! Stano Lobotka, robí si, čo chce!“ Naša moderátorská futbalová úderka Julo a Muťo využila aktuálnu reprezentačnú prestávku a do najnovšej epizódy podcastu Striedame! si pozvala jednu z najväčších hviezd nášho národného futbalového tímu Stanislava Lobotku.V 1. kole talianskej Serie A síce SSC Neapol prehral s Veronou 0:3, avšak odvtedy ťahá sériu šiestich zápasov bez prehry, vďaka čomu sa vyšvihol na prvú priečku ligového pelotónu. Jedným z kľúčových faktorov je aj slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka, čo potvrdil po poslednom ligovom zápase aj tréner súpera Cesc Fàbregas.Stanislav Lobotka však zohráva rovnako dôležitú úlohu aj v našom národnom futbalovom tíme, ktorý vedie Talian Francesco Calzona. „Sme iná mentalita ako Taliani. Oni prídu na zápas kvôli ich tímu, chcú ho podporiť. My sa chodíme pozerať na dobré mužstvá ako naposledy na Portugalsko. Málokto sa vtedy išiel pozrieť na Slovensko a držať nám palce,“ uviedol Stanislav Lobotka v najnovšej epizóde podcastu Striedame!Okrem toho s Julom a Muťom rozobral aj okamih, keď si v šatni našiel na svojom mieste kapitánsku pásku, kompliment od trénera Coma Cesca Fàbregasa, metódy kormidelníka „partenopei“ Antonia Conteho a neobišli ani tému, ktorú nedávno otvoril stredopoliar Manchestru City Rodri o množstve zápasov.

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia, tak ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi tda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní – sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, kao je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých.Viac nám o tom v dnešnom podcaste povie Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity.Podcast nahrával Peter Hanák a Zorislav Poljak.

Kybernetické incidenty, najmä ransomvérové útoky, sú časté a z roka na rok ich pribúda. Ako by mali organizácie reagovať? Čo robiť, aby sa z incidentu nestala katastrofa, ale skôr príležitosť na zlepšenie? O týchto témach diskutuje v novom dieli podcastu SHARE expert na kyberbezpečnosť a spoluzakladateľ spoločnosti IstroSec Lukáš Hlavička.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako organizácie reagujú na ransomvérový útok.Ako prebieha incident response v praxi počas útoku.Ako rýchlosť reakcie ovplyvňuje výsledok.Najčastejšie chyby, ktoré organizácie robia pri ransomvérových útokoch.Ako môže incident položiť základy silnejšej obrany.Legálne a etické otázky, ktoré vznikajú počas ransomvérového incidentu.Obnova systémov a dôvery po útoku.Ako môže byť incident katalyzátorom pre zmenu.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.IstroSec je skupina niekoľko desiatok vysoko kvalifikovaných profesionálov poskytujúca dodávateľom IT služieb, firmám a vládnym organizáciám špeciálne poradenské služby v oblasti obranných operácií, cielených útočných testovacích techník a komplexných aktivít spojených s riešením kybernetických bezpečnostných incidentov v krajinách Európskej únie a Spojených štátoch amerických.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Vláda nevie doručiť pomoc, tak doručuje aspoň pomstu, hovorí David Púchovský. Bývalý policajt a autor policajnej stránky proti hoaxom, dnes asistent poslanca Jaroslava Spišiaka z PS, tvrdí, že Peter Kotlár je obeť, ktorá prepadla hoaxom - myslí to dobre, ale nevie rozlíšiť realitu od fikcie. Policajný boj proti hoaxom bol nápadom Roberta Kaliňáka, ktorý je podľa Puchovského proamerický biznismen, ktorý teraz na svoje ciele využíva hľadaného extrémistu Daniela Bombica.V podcaste s Davidom Púchovským sa dozviete:– od 1. minúty – ako dnes funguje kedysi policajná stránka o hoaxoch a podvodoch;– po 4:00 – že na ministerstve vnútra pracujú ľudia, ktorí nerozoznajú humor od hoaxu;– po 6:00 – že minister Šutaj Eštok sa podieľa na poľovačke na stand-up komikov;– okolo 6:30 – že vláda má dvojaký meter a každého, kto sa „zle pozrie", stíha za schvaľovanie atentátu;– od 7:30 – že strategická komunikácia štátu je nulová alebo amatérska a pripomína riadený chaos;– po 9:30 – či na strategickú komunikáciu štátu vezmú každého, kto nikdy nebol na Globsecu;– od 11:30 – že štátny boj proti hoaxom pôvodne vymyslel Robert Kaliňák;– po 13:30 – že vláda svojim voličom nevie doručiť pomoc, tak im doručuje aspoň pomstu;– od 14:50 – ako pozeral telku s biznismenom Kaliňákom, ktorý je v skutočnosti proamerický;– po 15:00 – že hľadaný Bombic je pre Kaliňáka iba tovar vhodný na obchod;– okolo 16:00 – či sa treba v komunikácii znižovať na úroveň hľadaného extrémistu;– od 19:00 – čoho by Daniel Bombic mohol byť vládnym splnomocnencom;– po 22:00 – že ľudia sa pýtajú, kedy konečne David Púchovský skončí v base;– od 23:00 – ako sa generálny prokurátor Maroš Žilinka stal katalyzátorom hoaxu;– okolo 24:00 – že splnomocnenec Peter Kotlár sa stal obeťou hoaxov, prepadol im, a hoci to myslí dobre, nevie rozlíšiť realitu a fikciu;– po 26:00 – ako sa štát nemôže prizerať šikane učiteľky zo strany pravicových extrémistov.Poznámka redakcie: David Púchovský v rozhovore kritizuje ministra školstva, že sa nezastal šikanovanej učiteľky. Minister Tomáš Drucker (Hlas-SD) sa jej medzitým, po nahratí tohto rozhovoru, zastal.

Černákovci sa stali mocnou skupinou aj preto, že si dokázali svoje teritórium vyčistiť od rusky hovoriacej či albánskej mafie. To však znamenalo niekoľko vrážd. Podobne to bolo s ovládnutím Prievidze. Čo s tým mal Ivan Mello, brat známejšieho zločinca na úteku Karola Mella? Dozviete sa v ďalšej epizóde podcastu Mafiánsky štát po prihlásení sa do predplatného Aktuality Navyše.Základným znakom mafiánskych skupín 90.rokov na Slovensku bolo jasné teritoriálne rozdelenie. Každý musel vedieť, čo je koho rajón. Tam, kde to jasné nebolo, a tam, kde si skupiny konkurovali, to končievalo zle. Koľko ľudí zomrelo, keď si chcel Mikuláš Černák vyčistiť svoj rajón? A koľko životov si vyžiadal boj o ovládnutie regiónu Prievidze? A akú úlohu v tom zohrali bratia Mellovci?Piatou epizódou druhej série podcastu Mafiánsky štát sprevádza expert aktualít na mafiu a autor knihy Slovenská mafia: príbehy písané krvou, Ján Petrovič.Autorom scenára a moderátorom podcastu je Peter Hanák.

Šéf úradu vlády a europoslanec prišli do sídla nadácie nakrútiť video.Juraj Kemka sa v rozhovore so zástupkyňami nadácie Zastavme korupciu rozprával o utajovaní nákladov plánovaných na výstavbu zariadední pre vrcholových politikov a dozvedel sa aj to, prečo po aktivite „mladých vlkov“ zo Smeru podala nadácia trestné oznámenie.

Kritika, naviac hlučná, a to doslovne. V podaní úderky tzv. mladých vlkov premiéra Roberta Fica. Teda ich časti – šéfa úradu vlády Juraja Gedru a rovnako šéfa premiérových poradcov a europoslanca Erika Kaliňáka. Za článok, ktorý spájal pripravovanú rekonštrukciu vládnej budovy za päť miliónov s oligarchom blízkym Smeru Norbertom Bodorom. Hlučná kritika rovno v sídle spoluautorky investigatívy, priamo do očí a zaznamenávaná na kameru. Aby sa neskôr ocitla na sociálnych sieťach. Adresátkou bola Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. „Ak to bolo pre nich dôstojné, pre mňa nie. Vyzerá to, že jediným zámerom bolo spraviť nejaké dehonestujúce video“, tvrdí Makarová. Bezprostredne po incidente a útokoch politikov Smeru na sociálnych sieťach však Xénia a ďalší v Nadácii Zastavme korupciiu obdržali výhražný mail s popisom fyzickej likvidácie. Prípad už má na stole prokuratúra. „Bolo to nielen o mne, ale aj mojich deťoch, či vnúčatách. Ako sa im niekto pomstí, ako ja budem trpieť“, ilustruje. „Nie je to nič príjemné a žiaľ, história ukazuje pri Jánovi Kuciakovi, že nikdy neviete“, uzatvára Makarová.Otvára však vážne otázky hraníc politickej komunikácie na jednej strane, na druhej zas ochrany práce novinárov a mimovládok vo verejnom záujme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda schválila návrh, podľa ktorého budú od roku 2025 môcť Slováci v niektorých situáciách využívať občiansky a vodičský preukaz uložený v mobile. Spočiatku by malo ísť o policajné kontroly na cestách. O tom, ako by to malo v praxi vyzerať, ale aj čo by to mohlo znamenať pre snahy štátu o digitalizáciu z dlhodobého hľadiska as v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Kedy by sme mohli používať občianske a vodičské preukazy v mobile.Aké ďalšie doklady by mohli neskôr pribudnúť.Ako by sa dalo technologicky riešiť overenie totožnosti cez mobil.Kedy by sme mohli s takýmto preukazmi cestovať aj do zahraničia.Či Európska únia chystá aj digitálny cestovný pas.Téme sa venujeme aj tu:Občiansky preukaz v mobile sa môže stať symbolom digitalizácie štátuObčiansky a vodičský preukaz v mobile: Štát nám prezradil detaily, budú v aplikáciiKedy bude možné si vytvoriť digitálny občiansky i vodičský preukaz? Dôležité rozhodnutie vládyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Rekordný, historický, prelomový. Sobotňajší turnaj Oktagon 62 na futbalovom štadióne vo Frankfurte znesie všetky tieto prívlastky. „Prvýkrát v histórii budú Česi a Slováci niekde v zahraničí baviť takmer 60-tisíc ľudí,“ vraví promotér už medzinárodne populárnej organizácie Pavol Neruda.Čo sa dozviete v rozhovore?Prekoná Oktagon svetový rekord v návštevnosti?Čo je za už medzinárodným úspechom organizácie?Ako to vyzerá s expanziou do ďalších krajín?Ako ublížili nedávne kauzy domácej scéne bojových športov?Čo bude s odvetou Krištofič - Vémola?Udrží organizácia hviezdne duo Paradeiser – Keita?Čo navyše ponúka Oktagon v porovnaní s UFC?Je ambíciou organizácie zosadiť UFC z trónu?

Tu je v opozícií Harabin či Republika a to znamená, že vláda je pod tlakom ešte krajnejšej pravice než aký ona sama produkuje. Fico vie, že sa neudrží pri moci tým, že bude doručovať sľubované výsledky vládnutia a tak namiesto toho, musí čoraz viac ukazovať nepriateľov a údajných vinníkov, tvrdí bývalý šéf SDĽ Peter Weiss. Podľa neho ide o veľmi nebezpečnú politiku pretože premiér sa ocitol v špirále radikalizácie, ktorú už nemá pod kontrolou.Vláda uvalila na bedrá občanov viac ako dva a pol miliardový konsolidačný balíček. Ficov kabinet pri tom poruší viacero sociálno-demokratických princípov a dokonca i jasných sľubov z úst samotného premiéra. Namiesto diskusie o tom, ako ekonomicky, ale i celospoločensky dostať Slovensko z nelichotivých a doslova až posledných miest v životnej úrovni vo všetkých možných merateľných parametroch, sa však vláda rozhodla ísť cestou hľadania vnútorných nepriateľov a eskalovania konflitktov. Z politických oponentov, ale i médií či občianskej spoločnosti sa tak postupne stávajú nielen oponenti moci, ale priam nepriatelia štátnosti v slovníku nápadne podobnom normalizačnej moci v ére bývalého režimu.Izolácia Slovenska sa však čoraz viac prejavuje aj na medzinárodnom poli, kde vládnej politike deklarovaných siločiar na všetky štyri svetové strany prestávajú rozumieť i naši najvernejší spojenci a v panteóne našich strategických väzieb sa tak čoraz viac ocitajú výhradne Rusi, ktorí vedú brutálnu vojnu s našim východným susedom a Maďari, ktorí zasa nepokryte poškuľujú po revízií Trianonu.Máme dočinenia s krízou vládnutia. Je to zrkadlo celkového úpadku strategických politických elít od Novembra 89. Zároveň však platí, že toto je najslabšia vláda SMERu v histórií. Je to nekoncepčná vláda, je to vláda, ktorá sa nedrží ani svojho vlastného vládneho programu a je to vláda, ktorá stratila i svoj sociálno-demokratický charakter. Jej vládnutie sa dnes celkom podriaďuje politike ukazovania na ideologického nepriateľa a jeho vytvárania, tvrdí bývalý predseda Strany demokratickej ľavice a exdiplomat Peter Weiss. A aký je podľa neho dôvod takejto politiky? Robert Fico sa dostal po roku 2020 spať k moci tým, že sa orientoval na čoraz viac radikálnejších voličov, ktorých pritom on sám radikalizoval, no a dnes sa sám ocitol vo vleku ich radikalizmu, tvrdí Weiss.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spoločné vystúpenie koaličných partnerov Smeru, Hlasu a SNS, ktorí sa dokážu zhodnúť na deklarovaní „dôležitosti samospráv“ v podobe 70-miliónovej podpory. Avízo, že spoločne ohlásia energopomoc. A podľa premiéra musia „spoločne búchať do stola“. Nová vládna stratégia jednoty. A za zlý obraz tejto vlády, za „blbú náladu“ opäť môžu médiá, ktoré idú po tejto vláde ako „krvilační bastardi“, navyše v DenníkuN, Sme a v Aktualitách „posadnutí diablom“. Sankciou má byť štátna regulácia práce novinárov v podobe národného mediálneho úradu.Je tento obraz koaličných lídrov a premiéra Fica naozaj odrazom reality, alebo krivým zrkadlom, ktoré si robí s realitou svoje? Nie je naordinovaná vládna stratégia jednoty len dôkazom, že v súkolí to škrípe? Téma pre Petra Bárdyho. „Robert Fico ukazuje, že v čase krízy nedokáže riadiť štát. Že nemá riešenia. Celé sa mu to teda sype pod rukami. Aj nejednota v koalícii je až do neba volajúca. Ľudia si to všímajú a vidia to. Musí to teda niečim prekryť“, hovorí Bárdy. „Najjednoduchšie je násť niekoho pseudo-zodpovedného“, dodáva. Aktuálne sú to podľa neho opäť novinári. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Samo Trnka a Marián Psár. Na pretras prišli nielen razie, ktorými klubu a podniky v hlavnom meste častuje polícia, ale aj odchod ministerky zdravotníctva a konflikt „Cicera z Revúcej".V aktuálnej časti sa dozviete: Prečo sú razie v kluboch len pomstou „bohémskej chase" Prečo by legalizácia niektorých drog pomohla konsolidácii Prečo sú Košice super bratským mestom Bratislavy Čomu čelí Andrej Danko aka „Cicero z Revúcej" Prečo predseda vlády nemá koalíciu v rukách Ako sa rozlúčiť s ministerkou zdravotníctva Ako Kotlár vyriešil pandémiu O žalobe Fica na šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho

Dátové centrá po celom svete síce majú kapacitu na nový hardware, no často na to svoj pohon nemajú dostatok elektriny. A bude jej stále menej. Ambiciózny startup Lumen Orbit to chce vyriešiť postavením datacentier na heliosynchrónnej obežnej dráhe. To prináša mnoho výhod, a ešte viacej výziev.V 80. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:čo s tým má spoločné AI,ktorých investorov už presvedčili,koľko kilometrov štvorcových musia mať solárne panely,o koľko efektívnejšie a lacnejšie by boli takéto centráči aký je tam najväčší problém s ochladzovaním.O ambicióznom startupe Lumen Orbit sa v 80. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a  Marián Psár.Máme novú knižku v čitateľskom klube! Tentoraz je to klasika Stopárov sprievodca po galaxii od Douglasa Adamsa, ktorú si rozoberieme okolo Dušičiek.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

Jedným z odvetví, ktoré môže umelá inteligencia zásadne zmeniť, je aj bankovníctvo. Nejde pritom len o predpovedanie vývoja finančných trhov. AI môže napríklad navrhovať bankové produkty či vytvoriť komfortnejší priestor pre klientov na pobočkách. O tom, ako je to možné, hovoril v podcaste SHARE podnikový architekt a člen skupiny expertov pre zavádzanie umelej inteligencie vo VÚB banke Tomáš Horníček. Rozprával sa s ním Redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:AI budúcnosť bankovníctva zmení, ale možno inak, ako mnohí čakajú.Zamestnancov nemusí nahradiť, ale zmeniť ich úlohu.Ako je možné, aby AI klientom priniesla osobnejší prístup na pobočke.Kedy sa dočkáme bankových balíkov na mieru.Ako zmení AI trh s financiami.Kedy sa dočkáme osobného finančného poradcu postaveného na AI.Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, hovorí Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Takmer 42-tisíc obetí na strane Palestíny, 1200 v Libanone, milióny utekajúcich pred vojnou v Pásme Gazy, vyše milióna vysídlencov na pomedzí Libanonu a Sýrie, 728 mŕtvych izraelských vojakov – bilancia vojnového besnenia, ktoré odštartovalo iné besnenie: teroristický útok militantov palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra minulého roku. Vtedy bojovníci Hamasu beštiálne pozabíjali 1160 prevažne civilistov, do zajatia zobrali ďalších 251 rukojemníkov, z ktorých je stovka ešte stále v Pásme Gazy a nevie sa, koľko ich je pri živote. Vojnové besnenie, ktoré nedáva pokojne spávať nielen obyvateľom regiónu, ale do pozoru stavia svetové spoločenstvo. Logika vojny totiž hovorí, že raketové útoky Iránu spred pár dní si žiadajú opäť ozbrojenú odvetu Izraela a táto už má mať pripravenú ozbrojenú odozvu Teheránu, ako to zaznieva z tých končín. Ako a kedy sa to skončí? Sú vôbec reálne ciele zničiť Hamas, či Hizballáh, ktoré si dal premiér Netanjahu a nezatiahnuť do väčšieho konfliktu Irán, ktorý ich financuje, aby oni zaňho ničili Izrael?Otázky, na ktoré sa pozrieme s Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. „Keď som to začala sledovať, nevedela som si predstaviť, o aký hrozný útok ide. Myslela som si, že to len niekoľko členov Hamasu preniklo do Izraela, kde páchajú činy. No bola som v tom, že sa to skončí do niekoľkých hodín, pretože ich vytlačí izraelská armáda“, spomína si na vtedy sobotné ráno 7. októbra spred roka expertka na izraelsko-palestínske vzťahy. „Že šlo o taký masívny útok, ktorý potrvá vo svojej „horúcej“ fáze viac ako deň, a že výsledkom bude toľko mŕtvych, to som si nevedela predstaviť“, dopĺňa. „Vtedajšia politicko-bezpečnostná doktrína Izraela jednoducho neverila tomu, že Hamas je pripravený urobiť niečo, čo by nabúralo status quo. Čo by viedlo Izrael k odpovedi, ktorá by mohla ohroziť pohodlie najvyšších predstaviteľov Hamasu“, hovorí Irena Kalhousová. „Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dobrou správou je, že konsolidujeme, oveľa horšou správou však je forma, ako sa vláda rozhodla priškrtiť Slovensku, jeho občanom i firmám, opasky. 71 versus 29 percent v neprospech vládnych škrtov, to je nelichotivé zrkadlo, ktoré môže priškrtiť slovenskú ekonomiku a odštartovať ďalšie kolo konsolidácie.Väčšina – teda presnejšie 71 percent vládneho balíčka, je totiž vo vládnej koncepcií konsolidácie totiž na strane nových príjmov a iba necelých 30 percent stojí na vládnych škrtoch. No a vo vzduchu pritom visí ešte aj takmer jedna miliarda nad rámec nevyhnutnej konsolidácie, o ktorej použítí pritom nič presnejšie verejnosť nevie, no vláda si ale i takto môže poistiť ďalšie rozhadzovanie, ktorým by prípadne mohla utlmiť spoločenskú nespokojnosť s uťahovaním opaskov. Aké sociálne a spoločenské dopady teda bude mať vládny balíček a ako vládna podoba uťahovania opaskov pribrzdí slovenskú ekonomiku a naštartuje infláciu? Dalo sa to robiť aj inak a lepšie a v čom sú achilovky takto postaveného uzdravovania verejných financií?"Najväčšou otázkou je, nakoľko tento balíček zneatraktívni naše ekonomické prostredie. To zneatraktívnenie môže znamenať i to, že firmy tu budú menej investovať, menej expandovať a z toho vyplýva i menší ekonomický rast, menej medzinárodného kapitálu a to potom môže znamenať to, že občanom i firmám budeme musieť uťahovať opasky viac než v ekonomike, ktorá by nám – inou formou konsolidácie, výraznejšie rástla. Ešte nás určite čaká ďalšia citeľná konsolidácia," tvrdí Ján Tóth.Téma pre šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najvyššia slovenská futbalová liga sa preklopila už do svojho 10. kola, ktoré bolo posledné pred októbrovou reprezentačnou prestávkou. Niké liga má však nového lídra, ktorým je MŠK Žilina.Víkendové kolo však prinieslo ďalšie veľké množstvo zaujímavých výsledkov, okamihov, momentov a gólov. Azda tou najväčšou udalosťou je predovšetkým nový líder súťaže, ktorým sa stal MŠK Žilina. Zmena nastala aj na dne tabuľky, kam sa prepadol MFK Zemplín Michalovce. V lige sa opäť objavil „starý-známy záchranca“ tréner Ivan Galád a s jeho Trenčínom sa už postaral o zaskočenie úradujúceho majstra ligy, Slovana Bratislava.Nielen o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v jubilejnej 10. epizóde podcastu Kam si to kopol? a do štúdia ŠPORT.sk prišiel znovu niekdajší skvelý ligový zakončovateľ Tomáš Majtán.

Už mám toho dosť! Avizuje v Ráno Nahlas možnú právnu obranu voči útokom vládnej moci novinárka a občianska aktivistka Marta Šimečková. "Tak sa mi zdá, že sa už nemôžem tváriť, že sa nič nedeje len preto, že niekto, kto sa dostal na scénu len vďaka svojmu výnimočnému talentu, ktorý spočíva v tom, že nemá žiadne zábrany aby z lží a manipulácií uplietol tie svoje súvislé kopance a pľuvance," vysvetľuje  Marta Šimečková..Ich mená, mená členov jej rodiny, zaplnili verejný priestor s intenzitou a mierou dovtedy priam nevídanou. Stali sa predmetom škandalizovania, očierňovania i poiltickej propagandy až nápadne pripomínajúcej časy 50. rokov minulého storočia. Ide pritom o rodinu, ktorá už desaťročia vyrýva na Slovensku vo verejnom priestore hlbokú intelektuálnu stopu. Šimečkovci. A medzi nimi aj mama predsedu Progresívneho Slovenska a manželka novinára z denníka N Marta Šimečková."Toto je nie je nehybnosť, toto je niečo o trochu horšie, hovorí pre Ráno Nahlas v narážke na jedno z kľúčových diel Milana Šimečku "Koniec nebybnosti" pojednávajúcom i o normalizačnej stagnácii Marta Šimečková.Hoci sa meno jej manžela, jej syna i meno jej svokra - a napokon i meno jej samej, stalo jedným z najfrekventovanejšich v našom verejnom priestore za ostatné mesiace a stalo sa predmetom škandalizovania, očierňovania - ako i bohapustej demagógie zo strany vládnej moci, ona sama vieru v túto krajinu vôbec nestratila."Áno, náš život za to stojí, stojí za to urobiť si túto krajinu - v ktorej sme sa narodili a do ktorej patríme, lepšou. Veď napokon, stálo to za to i obrovskemu počtu ľudí pred nami, ktorí za to zaplatili strašným spôsobom, tak prečo by to nemalo stáť za to práve nám," hovorí novinárka, občianska i ľudskoprávna aktivistka Marta Šimečková."Niekoľko gombíkov sa tu zaiste zaplo zle, niečo sa určite stalo zle - a nielen tu, ale nemyslím si, že je to už uzavretý príbeh. Napokon, Slovensko sa už v minulosti vedelo dostať z veľmi hnusných a zdanlivo nebezpečných situácií. Je ale pravdou, že pokrok nejde lineárne, ale skôr akousi špirálou a preto by sme si nemali robiť ilúzie, že to nebude stáť obete a čas, tvrdí Šimečková.Zároveň avizuje možnú právnu obranu voči vytrvalým útokom vládnej moci voči nej, ako i voči členom jej rodiny."Už toho mám pomaly dosť a preto uvažujem i o nejakej právnej obrane. pretože ako teraz kolujú po sociálnych sieťach všelijaké tie múdre citáty, tak jeden z nich hovorí, že Kráľovstvo lží nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde sa lož akceptuje. Človek by sa preto nemal toho kráľovstva lží zúčastňovať tým, že to klamstvo akceptuje, že sa s tým zmieri alebo sa bude tváriť, že sa to nedeje a to ani tým, že sa nebude brániť," hovorí Marta Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Miroslava Kalibová žila na Slovensku v období vzniku Slovenského štátu. Česi začali byť nežiaduci, tak sa presťahovali do Lidíc. Prežila vyhladenie Lidíc, otec bol popravený a ona bola uväznená v koncentračnom tábore Ravensbrück, kde prežila pochod smrti.‘