Podcasty Aktuality.sk

V malej obci Čeladná, v okrese Frýdek Místek vznikol 26. showroom Pininfarina s názvom Gallerie Pininfarina. Čeladná sa tak dostala do spoločnosti metropol ako Miláno, Miami, New Yorku, Šanghaj alebo Štuttgart. Tam všade sa tieto autá predávajú. Prečo a ako vznikal nový showroom Pininfarina v obci Čeladná?V podcaste Autobazar.EU sa dozviete aj to: ktoré autá sú najpredávanejšie v Európe a na Slovensku čo povedal šéf Fordu, keď si vyskúšal čínske SUV ako rýchlo chcú Dáni postaviť 18 kilometrový podmorský tunel

Očkovanie mRNA vakcínami ako génová terapia, či covid-19 ako dieťa laboratórií. Aj toto by mala obsahovať zatiaľ neverejná správa o prešetrovaní pandémie v réžii vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Ako to vyzerá, ak sa závery preveria? Vyštudoval marketingovú komunikáciu, na Strednej odbornej škole masmediálnych štúdií v Bratislave. Aktuálne študuje bezpečnostné a strategické štúdiá spolu s európskymi štúdiami na Masarykovej univerzite v Brne. Okrem politických textov sa venuje dezinformáciám a sociálnym sieťam. Po tom, ako zverejnil text o raperovi Rytmusovi o jeho návšteve na úrade vlády pred voľbami, spevák na oplátku voľne zavesil jeho telefónne číslo na sociálne siete. Mladý a šikovný novinár Aktualít Matej Príbelský. Aktuálne napísal text o očakávanej no stále odkladanej správe o prešetrovaní manažovania pandémie, ktorá má byť výsledkom vyše polročnej práce rovno vládneho splnomocnenca pre túto oblasť. Závery majú byť dramatické – očkovanie mRNA vakcínami ako génová terapia, či covid-19 ako dieťa laboratórií. Ako to vyzerá, ak sa závery preveria? Aj na to sa pozrieme optikou novinára, ktorý sa na to podujal. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Film, ktorý budú všetci chcieť vidieť, ale nie všetci ho zvládnu. To je Substance v hlavnej úlohe s Demi Moore. Starnúca televízna hviezda chce zázračne omladnúť, lebo muži vo vedení televízie sa chcú pozerať na mladšiu ženu. Dostane zázračnú substanciu, vďaka ktorej sa jej to podarí. Môže sa z človeka, ktorý to preháňa s omladzovacími zákrokmi, nakoniec stať obluda? Je tu radikálne zobrazené starnutie, ale napríklad aj prejedanie pred telkou.Druhým hitom sezóny môže byť nový film s Kristen Stewart Krv na perách (Love Lies Bleeding) o ženskej bodybuilderke a steroidoch. V dnešnom podcaste Telo vám predstavíme aj novú slovenskú rozprávku o obéznom tínedžerovi Keď život chutí, ale aj americký film Iný muž, v hlavnej úlohe s hercom Adamom Pearsonom, ktorý má chorobou zdeformovanú tvár. Dotkneme sa aj nového filmu Parthenope od oscarového talianskeho režiséra Paola Sorentina, ktorý je o kráse. A budete počuť aj o filme Rojko, kde umelkyňa v domnelej škaredosti nájde krásu a múzu.Dnešný podcast TELO moderujú Peter Hanák a Henrieta Hanáková.

Celoslovenský prieskum ukázal, že až takmer 50 % LGBTI+ ľudí zažilo kvôli ich príslušnosti ku komunite nejaký incident, pričom nemuselo ísť o trestný čin, ale o priestupok. V drvivej väčšine išlo o verbálne útoky na verejnosti formou nadávok, urážok, zosmiešňovania, ale aj online útoky prostredníctvom správ či komentárov a násilné fyzické útoky. Alarmujúce je, že takmer 90 % z nich sa rozhodlo incident nikomu nenahlásiť.Ako sa v posledných rokoch vyvíjali klamlivé naratívy o LGBTI+ komunite? Prečo sa terčami dezinformácií stávajú hlavne transrodové osoby? Aký obsah majú dnes termíny ako LGBT či gender propaganda? Prečo názory ľudí na túto komunitu mení najmä osobný kontakt či skúsenosť? Na akej úrovni je dnes na Slovensku akceptácia sexuálnych menších či vnímanie možnosti manželstiev párov rovnakého pohlavia?Prečo sú hrozbou pre LGBTI+ ľudí hlavne online nenávistné prejavy? V akej miere sa ľudia z týchto menšín stretávajú s útokmi a aké obavy majú obete v prípade nahlásenia? Ako možno reagovať na verbálne či násilné činy, ktorých sa staneme svedkami? Ako je možné obete podporiť a aké nástroje sú pre ne dostupné vďaka inPoradni?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom iniciatívy Inakosť Martinom Mackom a právničkou poradenského centra inPoradňa pre LGBTI+ ľudí Dominikou Kardošovou.

Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi, čo povedal svedok, ktorého súdy uznali za dôveryhodného, o stretnutí súčasného generálneho prokurátora a bývalého šéfa SIS.

Bojovať zvnútra policajti nevedia, pretože ak je vedenie naklonené spôsobom, že budeme servilní politickej moci, tak ich uzemnia veľmi rýchlo. Nemáte manévrovací priestor, je to ozbrojený bezpečnostný zbor a tam sú vzťahy subordinácie, podriadenosti a nadriadenosti. Tam si ani neškrtnete, povedal exšéf polície k masívnym odchodom vyšetrovateľov.Rozhovor vznikol v rámci sérií diskusií Aktuality.sk po Slovensku. Bývalý policajný prezident bol hosťom v Žiline. 

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nejednému našincovi napadlo, že by z rodnej „hrudy“ najradšej utiekol. Otázka znie: kam?Niektorí sú vypočítaví, iní úplne úprimne blbí. A nemáme tentoraz na mysli politikov zo Slovenska.

Vypočujte si ďalší diel podcastu V tieni sankcií, v ktorom odkryjeme nečakané prepojenie východoslovenského mesta s Putinovou mocenskou elitou. Podcast vznikol v spolupráci Aktuality.sk a portálu Infosecurity.Odhalili sme prekvapivé prepojenie medzi malým slovenským mestom a mocnými ruskými oligarchami. V našom najnovšom investigatívnom podcaste sa pozrieme na to, ako sa syn miliardára blízkeho Vladimirovi Putinovi usadil v Bardejove.Prečo si vybral práve toto mesto? Aké sú jeho väzby na Gazprom a ruské elity? A čo to znamená pre Slovensko? Odkryjeme spletitú sieť firiem, luxusných nehnuteľností a pochybných transakcií, ktoré siahajú od východného Slovenska až po Kremeľ. Nepremeškajte tento fascinujúci pohľad do sveta vysokej politiky a veľkého biznisu, ktorý sa nečakane prelína s realitou malého slovenského mesta.

Pred voľbami sme na Slovensku snáď nezažili deň, kedy by sme si neprečítali o prítomnosti medveďa v intraviláne obce, o škodách, ktoré spôsobil či o útokoch, za ktoré mohol. Vyeskalovalo to do mnohých odstrelov, pri ktorých prišli o život neraz dospelé medvede aj maličké medvieďatá.Po voľbách však nastalo ticho a už len ochranári či ekológovia sem tam prinášajú správu o tom, že došlo k odstráneniu medveďa v tej či onej lokalite.Vyštudovaný environmentálny ekológ a bývalý koordinátor Zásahového tímu pre medveďa hnedého Marián Hletko nám v aktuálnom podcaste Ekocaste odpovedal na otázky týkajúce sa medveďov, straty ich plachosti aj na odstrely, ktoré Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Medveď je síce šelma, ale v podstate plachá. Mnohí v ňom však vidia iba predátora... Prečo je to tak? Sme v druhej polovici roka, medvede by sa mali pomaly zásobovať a potom ísť na zimný spánok, ktorý sa však vplyvom klimatickej zmeny mení, skracuje. Ako prebieha príprava na zimný spánok medveďov? A v čom sa líši od prípravy medvedice? Medveď nemusí vždy zaútočiť a ak sa tak stane, musí na to byť podnet. Pozrime sa na bezpečie človeka pri pohybe v prírode: Ako sa teda správne správať pri vstupe do lesa alebo už aj pri strete samotnom?

Expremiér úradníckej vlády tvrdí, že Robert Fico sa pri zvyšovaní nemôže vyhovárať na predchodcov. Rudolfa Huliaka nepriamo označil za primitíva. Ľudovít Ódor bol pri dvoch konsolidáciách v minulosti. Táto je podľa neho urobená hulvátsky a bude dusiť ekonomiku. Ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS? Posúva sa strana do stredu, a je vlastne on sám progresívny liberál? V podcaste s europoslancom za PS Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správanie Rudolfa Huliaka a čo by sa mu po takomto výroku stalo v Európskom parlamente;– po 2:30 – že výhovorky Roberta Fica na minulé vlády neobstoja;– od 4:30 – že najväčší ekonomický problém Slovensku spôsobili práve vlády Smeru;– po 5:00 – ako vláda mohla konsolidovať už tento rok, ale namiesto toho minula 8 miliárd;– od 7:00 – či by sa dala potrebná konsolidácia urobiť aj bez zvyšovania DPH;– po 8:40 – ako Robert Fico kašle na svoje vlastné predvolebné sľuby aj voličov;– od 10:50 – ako bol pri dvoch predchádzajúcich konsolidáciách a či sa to dá robiť lepšie;– po 12:50 – že zvýšenú DPH tu zrejme budeme mať natrvalo;– okolo 15:00 – či sa dá zároveň podporovať rast ekonomiky a šetriť;– po 17:00 – že zvýšené dane v skutočnosti nezaplatia podnikatelia a bankári, ale bežní ľudia;– po 20:00 – či je vláde jedno, že nám stopnú eurofondy;– od 24:00 – že Európanom sa prestáva páčiť posielať nám eurofondy, ak sa u nás rozkradnú alebo nevyužijú;– po 29:00 – aké paralely vidí medzi mečiarizmom a ficizmom;– od 31:00 – či sa PS posúva do stredu a či má priestor aj pre konzervatívcov;– po 32:00 – či je progresívny liberál;– od 33:00 – ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS.

Čo znamená kultúra na Slovensku a kto ju naozaj tvorí? Ako bude vyzerať budúcnosť kultúry v rukách nominantov SNS, čo nám hrozí a pomôže kultúrny štrajk? O tom i omnoho viac si môžete vypočuť v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer s Matejom Drličkom.

Babišovo hnutie ANO je jednoznačným vítazom krajských a senátných volieb. Hnutie zvíťazilo v desiatich z 13 českých krajov. Naopak koaličným stranám sa darilo len v dvoch regiónoch – na južnej Morave a v Juhočeskom kraji. Za porazeného volieb niektori označujú stranu Piráti na čele s Ivanom Bartošom, ktorí získali v krajských zastupiteľstvách iba tri mandáty. Šéf pirátov ešte v nedelu večer rezingoval z čela strany spolu aj s celým vedením.No a v utorok premiér Petr Fiala prišiel s nečakaným návrhom odvolať práve predsedu Pirátov Bartoše z postu ministra pre miestny rozvoj a vicepremiéra pre digitalizáciu. Domnieva sa, že jeho koaličný partner nie je schopný dotiahnuť digitalizáciu stavebného konania do úspešného konca. O tom čo sa deje vo vládnej koalícii u našich susedov a prečo je česká vláda medzi mnohými občanmi nepopulárna v podcaste hovoríme s českým komentátorom Jindřichom Šídlom.„Petr Fiala sa rozhodol zahrať rolu, ktorá mu nie je vlastná za posledných 12 rokov v politike. Využil situáciu ukázať, že je politický líder. Či mu to pomôže, tým si nie som istý, ale skúsil to," hovorí v podcaste.V rozhovore rozberáme aj úspech Andreja Babiša v krajských voľbách a jeho budúcnosť v českej politicke. „Získali obrovské sebavedomie a pocit, že návrat k moci majú v ruke. A ako povedala bývala spin doktorka Andreja Babiša, keď si je istý, tak nerobí chyby."Moderuje Denisa Hopková.

Ak by Spartak Trnava vlani nepostúpil do skupinovej fázy Konferenčnej ligy, zrejme by si na seba nikdy neobliekol červeno-čierny dres. Minulý rok prišiel pomôcť „bílym andelom“ na tri mesiace, napokon je súčasťou mužstva už viac ako rok. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol člen Klubu ligových kanonierov Michal Ďuriš.Vo veku 36 rokov sám vie, že koniec kariéry už nie je ďaleko. Odchovanec banskobystrického futbalu strávil najviac času v susednom Česku a následne na ďalekom Cypre. Na konte má dokopy 4 majstrovské tituly, 2 účasti na majstrovstvách Európy a 12 zápasov v skupinovej fáze Ligy majstrov. Nezabudnuteľný je najmä jeho životný gól do siete AC Miláno, ktorým v 93. minúte zariadil remízu 2:2.Za Slovensko odohral 59 zápasov a dal 9 gólov. „V zime pred ME 2016 som mal ponuku z francúzskeho Montpellieru. Už boli dohodnuté aj kluby. V Plzni sme však hrali o titul a bolo pred nami EURO. Cítil som, že francúzska liga nie je pre mňa. Dohodli sme sa teda s klubom, že počkáme do leta. Potom už ale neprišlo nič. Ak by som dal gól na ME, tak možno by to bolo iné,” uviedol bývalý reprezentačný útočník Michal Ďuriš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Masívne zvyšovanie sadzby DPH, okresanie daňových bonusov na deti či faktická likvidácia rodičovských dôchodkov. Okrem toho na nás vláda nachystala úplne novú daň z finančných transakcií či obmedzené zvyšovanie firemných daní. I tak v skratke vyzerá vládou schválený konsolidačný balík za viac ako dva a pol miliardy eur. Okrem prekvapivej zmeny premiérovho politického kurzu v téme DPH, sme sa však nedočkali ani zásadnejších škrtov štátu na sebe samom a hoci vo vláde sedia až dve sociálnodemokratické strany, ani tentoraz nenašli odvahu – či chuť, k zavedeniu zásadnejšieho progresívneho zdanenia bohatých či zásahov do ešte stále pomerne nízkych daní z nehnuteľností alebo kapitálu. Ako takto koncipované ozdravovanie verejných financií vníma bývalá ľavicová ministerka financií a čo hovorí na toľko diskutované zmeny v sadzbách DPH? No a ako Brigita Schmögnerová vídi účinkovanie svojho nástupcu v kresle strážcu štátnej kasy? Tak to už je téma dnešného denného podcastu Aktualít.A na záver vám ešte ponúkneme i pozvánka k novému slovenskému dokumentu Vtáčnik režisérky Evy Križkovej.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spoločnosť či inštitúcia môže byť pred útokom zabezpečená akokoľvek dobre, no ak si svoju domácu úlohu nespraví jej dodávateľ, i tak sa môže stať obeťou.V novom dieli špeciálnej série podcastov SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa budeme rozprávať o tom, čo sú to útoky na dodávateľské reťazce, ako fungujú, a prečo je také dôležité o nich vedieť. Na naše otázky odpovedá CISO v spoločnosti Aliter Technologies Michal Srnec. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Útoky cez dodávateľské reťazce sú témou tak pre malé a stredné podniky, ako aj pre veľké korporácie.Ako prebieha útok cez tretie strany.Prečo je dôležité, aby podniky monitorovali svojich dodávateľov a zaujímali sa o ich kybernetickú bezpečnosť.Aké sú najrýchlejšie kroky, ktoré môžeme urobiť na zmiernenie rizika.Na čo nezabudnúť počas obstarávacieho procesu.Čo je to ZeroTrust.Podcast je pripravený v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies. Aliter Technologies pôsobí v kyberbezpečnosti a aj ako konzultačno-poradenská spoločnosť pre mnohé spoločnosti či už v súkromnom, alebo vládnom segmente.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Bývalý premiér a minister financií odmieta zodpovednosť za zlý stav verejných financií. Podľa neho Robert Fico ide od ľudí vybrať oveľa viac peňazí, než by si vyžadovala konsolidácia, a chce ich použiť na rozdávanie svojim ľuďom. Vláda podľa neho zbytočne berie peniaze chudobným a zároveň vytvára nové dlhy. Po zrušení špeciálnej prokuratúry a NAKA navyše štát prichádza o peniaze, lebo sa opäť rozmnožili daňové podvody. Aký je plán strany Demokrati?V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:– od 1. minúty – kto spôsobil, že Slovensko musí konsolidovať;– po 2:00 – že vlády Roberta Fica zadlžovali Slovensko viac a to aj v dobrých časoch;– od 3:00 – či je stále hrdý na deficit, ktorý zostal po jeho vláde;– okolo 5:00 – či Matovičov rodinný balíček a energetická pomoc stáli za tie miliardy;– po 10:00 – že Robert Fico nespláca staré dlhy, ale vytvára nové;– od 14:00 – že po zrušení NAKA a ÚŠP sa opäť rozmnožili daňové podvody;– po 16:00 – kde plánoval šetriť, keď zdvojnásoboval deficit;– od 21:00 – že Robert Fico zbytočne ožobračuje ľudí toxickým daňovým koktejlom;– po 23:00 – či je hrozba zastavenia eurofondov reálna;– od 24:30 – že Slovensko má ešte niekoľko mesiacov času, kým prídeme o eurofondy;– od 26:00 – že Slovensko je v medzinárodnej izolácii a s Robertom Ficom sa nikto nechce stretnúť;– okolo 28:00 – ako nám Robert Fico robí hanbu v zahraničí;– po 29:00 – že Michal Šimečka mal najprv žiadať, aby sa mu premiér ospravedlnil za útoky na jeho manželku, až potom sa s ním stretnúť;– od 30:00 – či sa Demokrati snažia získať Martinu Holečkovú, ktorá odišla z KDH;– okolo 35:00 – aké sú plány strany Demokrati do budúcna.

Koľkých ľudí zavraždil Mikuláš Černák osobne? A boli dve rany do hlavy jeho vraždený rukopis? Štvrtá epizóda podcastového seriálu Mafiánsky štát sa zameriava na to, ako sa horehronská skupina gangstrov stala firmou na vraždenie. Počúvať môžete po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše, a po novom už aj osobitne cez Apple Podcasty.S takýmto biznisom si nemôžete dať inzerát do novín. Ako sa teda vaši potenciálni klienti vôbec dozvedia, že ponúkate takú službu ako je nájomná vražda? V 90.-tych rokoch to stálo na územnom rozdelení Slovenska medzi silné kriminálne skupiny.Dnešnou epizódou vás bude sprevádzať opäť Ján Petrovič, expert Aktualít na mafiu. Moderuje a scenár napísal Peter Hanák.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali: Cyklisti znečisťujúci vodnú nádrž Starina? Zdieľaná rekonštruovaná cesta v Poloninách otvorila absurdný problém Stavať hrádze nestačí, na povodne potrebujeme systémové riešenia Tomáš Taraba chce vyhovieť Viktorovi Orbánovi a prehradiť Dunaj. Ochranári varujú, že narobí škody na sto rokov Enviropolícia obvinila muža a bratislavskú firmu, ktorí mali v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice v rokoch 2008 až 2019 vytvoriť nelegálnu skládku odpadu Výstavba baterkárne v Šuranoch vyvoláva výbušnú náladu a obavy obyvateľov

Nové iPhony sú oficiálne v predaji od piatku 20. septembra. Náš redaktor Maroš Žofčin vyskúšal najväčší a najdrahší z nich, iPhone 16 Pro Max. Svoje skúsenosti opísal v podcaste s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Či poznať tenší rám nových iPhonov.Ako sa nám pracovalo s titánovým telom.Že najväčší iPhone je už takmer tablet.Či nám 120Hz displej dáva zmysel a kedy.Ako v praxi funguje nové tlačidlo na fotenie.Ako sa rozhodnúť medzi iPhone 16 a iPhone 16 Pro.Či by nový iPhone presvedčil používateľa Androidu na prechod.Téme sa venujeme aj tu:Apple ukázal novú líniu iPhone 16: Všetky informácie na jednom mieste Pozrite si, koľko bude stáť iPhone 16 a iPhone 16 Pro na Slovensku Apple Watch po rokoch menia dizajn. Oceľový model končí, Watch Ultra nemilo prekvapili Apple predstavil AirPods 4: Parádne funkcie za základnú cenu. Pro verzia zistí, či máte zlý sluchiOS 18 či macOS Sequoia klopú na dvere: Kedy Apple uvoľní nové systémy a aké zariadenia potrebujemeUmelá inteligencia od Apple mieri nielen na iPhony: Kedy bude dostupná a koľko bude stáťPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.„Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. Obidve podmienky však označuje za nereálne. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico pozval pozval lídrov opozičných strán na stretnutie ku konsolidácii. Pozvanie prijali PS a KDH, zatiaľ čo SaS ho odmietla so slovami, že vláda Roberta Fica s nikým o svojich návrhoch nerokovala a teraz na vlastnej koži pociťuje nálady verejnosti. Čo predseda vlády stretnutím sledoval v rozhovore rozoberáme s politológom Erikom Lášticom.Podľa politológa to spadá do komunikačnej stratégie Roberta Fica. „Diktovať tému, držať ju v rukách a nastavovať mantinely. Ak by opozícia odmietla, tak by hovoril, že nemajú záujem o budúcnosť tejto krajine. Zároveň sa mu podarilo rozbiť opozíciu," hovorí Láštic v rozhovore s tým, že predseda vlády robil všetko preto, aby stretnutie nebolo úspešné, no na druhej strane bude hovoriť, že vytvoril priestor, podak ruku a pokúšal sa zodpovedne vládnuť.V rozhovore hovoríme aj o konsolidačnom balíčku a sporoch Hlasu a Andreja Danka. Politológ Láštic hovorí, že premiér v nejakom momente zasiahne. „Ak sa to začne podobať na konflikt minule vládnej koalície a bude silno personifikovaný, tak to spochybní jednu zo základných kvalít, ktorú Robert Fico ponúkal pred voľbami: stabilitu, neriešime personálne rozpory, ale vládneme. V týchto voľbách bol úspešný, lebo tam bola zlá skúsenosť s vládnou koalíciu, ktorá bola symbolom konfliktov na úkor vládnutia v prospech občanov," uzatvára Láštic.Moderuje Denisa Hopková.

Najvyššia futbalová liga na Slovensku sa preliala už do 8. kola, ktoré bolo na programe počas uplynulého víkendu.Aj po jeho odohratí sa nemení niekoľko dôležitých faktov - ŠK Slovan Bratislava ostáva vo vedení, MŠK Žilina so Spartakom Trnava ešte neprehrali a MFK Skalica ostáva na dne bez jedinej výhry. Aj o tom sme sa porozprávali v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol?Víkendové 8. kolo Niké ligy bolo odohraté všetkými šiestimi zápasmi a ani v jednom stretnutí sme nevideli deľbu bodov. Dvakrát sa tešili hostia, štyrikrát domáci. Gólovo sa po dlhšom čase prebudil slovinský kanonier FC Košice Žan Medved, lenže v metropole východu sa po ďalšom neúspechu hovorí o výmene trénera.Nielen na túto tému padla reč v 8. epizóde podcastu Kam si to kopol?, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali so skúseným trénerom Norbertom Hrnčárom. Viac sa už dozviete v tradičnom podcaste ŠPORT.sk.

Čo to vypovedá o krajine a jej predstaviteľoch, keď ministerka na výročí transfúznej stanice cituje z Drakulu od Brama Stokera? Kam si treba uložiť nový pas a kde Matej Adámy nosí fotografiu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu? A čo s nami urobí konsolidácia? Aj to sú témy, ktorým sa v aktuálnej časti podcastu Politikár venujú stand-up komici Silných rečí - vyštudovaný politológ Matej Adámy a Samo Trnka.

Povodne ešte ani neodzneli, no už sa začala diskusia nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch týchto problémov. Podľa odborníkov by zásadou malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosystém v zásadnom ohrození. To ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.Naši odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna a chcú kompetentnú odbornú diskusiu. Verejnosť preto oslovili verejnou petíciou.V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všetko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Vláda predstavila svoj konsolidačný balíček za viac ako dve a pol miliardy eur. Už z uvedenej sumy je jasné, že konsolidácií sa zrejme nevyhne skoro nik z nás, vláda však o tejto téme doteraz prakticky úplne mlčala a tému prekrývala odvolávaním šéfa PS z vedenia parlamentu. Konsolidačný balíček je tak síce už na stole, opozícia však túto prihrávku na politický smeč zatiaľ príliš nevyužila a do role opozičníka sa začal štylizovať jeden z koaličných lídrov – Andrej Danko. Ako teda komunikujú túto zásadnú tému koaliční, ale i opoziční lídri? A dokáže vláda prekrývať zdražovanie nekonečným škandalizovaním progresívcov a strašením pred údajnými hrozbami liberalizmu?„Myslím si, že ľudia a aj voliči SMER-u, potrebujú oveľa dlhší čas a oveľa konkrétnejšie zažiť na vlastnej koži dopady tejto vlády. Až vtedy sa s nimi bude dať hovoriť o tom, ako sa im zmenil život odkedy táto vláda nastúpila k moci. Musíme si na to počať ešte nejaké dva, tri roky,“ tvrdí odborník na reklamu a merketing Róbert Slovák No a ako sa zmenila premiérova komunikácia po atentáte? Témy pre dlhoročného odborníka na reklamu a merketing Róberta Slováka no a tému okomentuje aj politický reportér Aktualít Martin Sliz.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla misiu Polaris Dawn na nízku obežnú dráhu Zeme 10. septembra 2024 o 5:23 ET.Päťdňová misia priniesla prvý komerčný „výstup”, alebo skôr nakuknutie do otvoreného vesmíru, testovala laserovú komunikáciu Starlinkov vo vesmíre a skúmala tiež vplyv vesmírneho žiarenia na ľudský organizmus.V 79. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete: koľko experimentov stihli vykonať na palube Crew Dragon,aké úskalia so sebou prináša hra na husliach v mikrogravitácii,ako prebiehal pohľad do otvoreného vesmíru,a ako môžete podporiť charitatívnu stránku tohto projektu.O misii Polaris Dawn sa v 79. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a  Marián Psár. Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mnohí si myslia, že krásne ženy to majú v živote automaticky úplne jednoduché a oveľa ľahšie dosiahnu všetko, na čo si len myslia. Čo si však o tom myslí víťazka súťaže krásy? Počúvajte spolu s nami...Každý z nás prežíva rôzne etapy života, prežívame vzostupy, ale aj pády na dno. A je len na nás, ako sa k ťažkým momentom postavíme a či dokážeme ísť za svojimi snami. Dokonalým príkladom je aj mladá, krásna a talentovaná ešte stále úradujúca MISS Slovensko Daniela Vojtasová.Na prvý pohľad je krásna a charizmatická, ale po krátkom rozhovore si uvedomíte, že jej najväčšími prednosťami sú vnútorná sila, cieľavedomosť a pokora. Daniela Vojtasová, aktuálna držiteľka titulu MISS Slovensko, s nami otvorene hovorila nielen o svojej ceste za korunkou, ale aj o výzvach, ktorým musela čeliť už od detstva, o hodnote sebalásky a o tom, čo pre ňu skutočne znamená byť MISS.Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Aká bola cesta Daniely až ku korunke?Cesta Daniely k titulu nebola ľahká, v podcaste Ženy ako my sa podelila o svoje začiatky aj o to, čím všetkým si prešla. Ako dievča z malého mesta prišla vo veľmi mladom veku do Bratislavy, kde si pomaly a postupne začala plniť svoj sen.“Bolo to veľmi náročné, musím povedať, že to bolo jedno z najnáročnejších, ale najlepších rozhodnutí, aké som v živote mohla spraviť. Lebo som bola toho názoru, že čím skôr človek začnem, tým je to pre mňa lepšie. Na čo mám čakať do osemnástich, keď už teraz si môžem začať budovať možno nejaké kontakty v Bratislave, spoznať to mesto, spoznať ľudí a posúvať sa nejak. A to bolo podľa mňa veľmi zásadné rozhodnutie v mojom živote, ktoré ma ovplyvnilo vo všetkom. Takže bolo to náročné, ale bolo to super,” hovorí na úvod Daniela o svojom rozhodnutí presťahovať sa.Aj napriek tomu, že vyhrala súťaž krásy aj ona sa stretáva na sociálnych sieťach s kritikou.“Ja mám pocit, že keď človek nejakým spôsobom vystupuje z toho priemeru, tak bohužiaľ dostáva nejakú formu shamingu. Či je buď veľmi vysoký, nízky, pribratý, či vychudnutý, vždy je za niečo kritizovaný,” hovorí Daniela.V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:čo si o stereotypoch týkajúcich sa krásy myslí aktuálna Miss Slovensko, Daniela Vojtasováaké výzvy musela Daniela prekonávať od detstva a počas svojej kariéryprečo sa rozhodla presťahovať do Bratislavy a aký to malo vplyv na jej životako sa Daniela vyrovnáva s kritikou na sociálnych sieťach a prečo verí, že krása môže byť dvojsečnou zbraňou.jej názory na hodnotu sebalásky a dôležitosť vnútorných kvalít a vzdelania

Bývalá opora slovenskej hokejovej reprezentácie Dominik Graňák v Mimóze prezradil ako sa mu zmenil život v hokejovom dôchodku, ako vyzerali jeho športové začiatky a v čom je špeciálny Trenčín, čo sa výchovy super-hviezd týka.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – ktorá rodinná väzba ho spája s Jankou;02:15 – čo sa v jeho živote radikálne zmenilo;05:00 – ako si usporiadúva priority;11:00 – ako vyzerali hokejové začiatky;13:50 – ktoré hviezdy chodili do jeho školy;18:30 – prečo mu bolo ľúto krasokorčuliarov;20:15 – s čím momentálne bojuje a iné.

V informačnom priestore rastú útoky na progresivizmus a liberalizmus, ktoré sa stali efektívnymi prostriedkami na nálepkovanie, resp. na vytváranie mentálnych skratiek. Tieto útoky vyvrcholili prejavom Roberta Fica na oslavách na Devíne, kedy volal po budovaní hrádze proti týmto ideológiám, ktoré sa podľa neho šíria ako rakovina. Objavujú sa aj naratívy o tom, že opozícia a médiá majú pracovať na radikalizácii spoločnosti a šírení nenávisti, ktoré môžu skončiť ďalším atentátom.Prečo sú terčom dezinformátorov opozičné protesty a aké naratívy sa o nich šíria? Akými naratívmi sú opozícia, médiá a mimovládne organizácie démonizované a čo chcú vláda a dezinformátori touto rétorikou docieliť? Aké argumenty použila koalícia pri odvolávaní Michala Šimečku a do akej miery išlo o relevantné obvinenia?Prečo boli naratívy o údajných finančných machináciách pri čerpaní štátnych dotácií členmi Šimečkovej rodiny manipulatívne? Čo skutočne vyplynulo z auditu ministerstva spravodlivosti? Ako bolo dehonestované novozaložené médium 360 a prečo naň dezinformátori cielili? Prečo sú tradičné médiá naďalej mylne označované za nepriateľov spoločnosti či agentov cudzích záujmov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Vláda prichádza s konsolidačnými opatreniami, ktoré napríklad zvyšujú základnu sadzbu DPH na 23%, zároveň sa by však mala znižiť sadzba pri potravinách a liekov. Vo verejnosti však najviac rezonovalo práve vyjadrenie Ladislava Kamenického, ktorým vysvetlil zvýšenie DPH na knihy. V podcaste rozoberáme, či idú pri verejnej debate o zvyšovaní DPH na knihy do úzadia opatrenia, ktoré zasiahnu mnohé skupiny o mnoho výraznejšie.„Pozreli sme sa však aj na to, ako je to s analýzou, s ktorou prišiel šéf rezoru financií. Obrátili sme sa na IFP, či nám vedia poskytnúť analýzu, nech vieme z akých dát minister vychádzal. A ukázalo sa, že neexistuje jedna ucelená analýza, ktorá by vyšla pod hlavičkou IFP," približuje novinárka Braxatorová.V podcaste približujeme aj iné dáta, ktoré naopak hovoria, že zvýšenie DPH na knihy zasiahne rovnako chudobných, ako aj bohatých. „Rozdiel môže byť o 1,40," konštatuje reportérka.Moderuje Denisa Hopková.

Má za sebou prvú olympiádu. Bežkyňa Viktória Forster sa v Paríži predstavila v disciplínach na 100 metrov aj 100 metrov prekážky, v oboch je i držiteľkou slovenského rekordu. Forster prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu, kde hovorila na viacero tém a prehovorila aj o tom, ako vníma, keď jej niekto hovorí Forsterová.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako spätne hodnotí olympiáduprečo má málokedy dobrú rozcvičkuaké prekvapenie mala priamo v Parížiako prehrala svoje olympijské čísloako bola skoro biatlonistka a prečo prešla na atletikuako vníma, keď ju nevolajú Forster, ale Forsterováčo od nej odpozorovali mladšie a prečo si musela vymyslieť niečo inébez čoho neodíde z izbyako vníma svoje emóciekvôli čomu sa nemôže až tak opustiťprečo nemá rituályaký sen si splnila

Voliči Smeru či Hlasu už predstaviteľom koalície odpustili prepúšťanie odsúdených páchateľov či skokové zvýšenie platov „vyvolených“. Znesú aj priamy útok na vlastné peňaženky?Čo Robert Fico rozprával pred pár mesiacmi a čo odrazu hovorí v súčasnosti, prečo sa za jeho vlád „odklepávali“ dotácie, za ktoré dal odvolať opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, sa zamýšľa najnovší Ťažký týždeň.

Martina Holečková bola výraznou tvárou KDH, no tento týždeň ho opustila. Tvrdí, že hnutie sa po marcovom sneme zmenilo, prestalo byť jednoznačnou opozíciou a nie je si istá tým, koho by si KDH vybralo do vlády. Pre niektorých členov je problémom rozhodnutie nespolupracovať so Smerom a robia nepriateľov skôr z liberálov. Prevládajú v strane umiernení alebo tvrdí kresťania? Poslankyňa sa rozpráva o možnej spolupráci s viacerými stranami.V podcaste s Martinou Holečkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako stúpala jej hviezda v KDH;– po 2:00 – či jej pomohlo, že je žena;– od 3:00 – kde sa to zlomilo;– po 4:30 – prečo si myslí, že KDH nie je jasná opozícia;– od 7:00 – že sa nestotožnila s listom KDH do Bruselu;– po 8:00 – že si nevedela predstaviť hlasovať za ústavné zmeny spolu so Smerom;– okolo 10:00 – koľko poslancov KDH je proti zmene volebného systému;– od 11:00 – či KDH naozaj chce presadiť zmenu volebného systému, alebo ide len o politickú hru;– po 13:30 – že pre niektorých členov KDH bolo bolestivé rozhodnutie nespolupracovať so Smerom;– od 17:00 – či KDH reprezentuje umiernené kresťanstvo alebo tzv. tvrdých kresťanov;– po 23:00 – či to majú ženy v KDH ťažké a či jej v strane naznačovali, že by sa mala viac starať o rodinu;– od 24:00 – s ktorými stranami rokuje o spolupráci a či by išla aj do PS alebo SaS;– po 28:30 – že v KDH jej prekážalo, keď niekto robil z liberálov nepriateľov;– od 34:00 – ako by konsolidovala verejné financie;– po 36:00 – že dôchodcovia aj tak prídu o peniaze, ktoré im vláda pošle na trinástych dôchodkoch.

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti. V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti. V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

HK Nitra sa postaral v uplynulom ročníku hokejovej Tipos extraligy o pomerne veľké prekvapenie. Ako tím, ktorý sa v základnej časti umiestnil na 8. mieste a o postup do play-off musel bojovať v predkole, napokon zodvihol nad hlavu Pohár Vladimíra Dzurillu ako víťaz finálovej série.Krátko pred štartom novej sezóny si naša hokejková úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak zavolala do ďalšej epizódy podcastu Góly z bufetu generálneho manažéra úradujúceho majstra Slovenska Tomáša Chrenka, s ktorým to napokon bola poriadne zaujímavá debata.Jeden z čelných funkcionárov Nitranov sa okrem iného rozhovoril aj o novom štadióne, ku ktorému je klub spod Zobora čoraz bližšie. Vysvetlil, prečo to majú u nich brankári ťažšie ako v iných tímoch; porozprával aj o tom, aké platy si pýtajú niektorí slovenskí hokejisti; priznal, že mladí hráči sa sami hlásia, že by chceli ísť hrať do Nitry; zamyslel sa nad tým, prečo sa Samuelovi Bučekovi najviac darí najmä v Nitre a neobišiel ani tému absencie slovenského klubu v hokejovej Lige majstrov.„Samo Buček si vyžaduje špeciálny prístup a ten u nás má. Boli by sme radi, ak by sa v budúcnosti ešte dostal do lepšej súťaže, ale chceme mu pomôcť nájsť tím, aby v novom prostredí s ním vedeli pracovať. Som presvedčený, že klub, ktorý sa ho rozhodne angažovať, nebude banovať,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu šéf HK Nitra Tomáš Chrenko.

Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou. Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva. Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Líder opozície prišiel o funkciu podpredsedu parlamentu. Vníma to ako pomstu a prekrývanie zdražovania a upozorňuje, že dotácie poberajú aj vládni politici. V blízkej budúcnosti môžu do PS vstúpiť ľudia, ktorí predtým pôsobili v iných stranách, pretože progresívci sa chcú posilňovať. Rokoval by znova s Hlasom? Budú ešte protesty? A zvyšovala by DPH aj vláda s PS?V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo pre neho znamená odvolanie z funkcie podpredsedu NRSR;– po 3:00 – či organizácie jeho príbuzných dostávali dotácie zaslúžene a bez konfliktu záujmov;– od 5:00 – že množstvo dotácií dostali aj koaliční poslanci a rodina Roberta Fica;– po 8:00 – či sa bojí trestného stíhania svojej rodiny;– po 10:00 – že Slovensko je jediná krajina východného bloku, ktorá chudobnie;– od 13:00 – či by vymenil pozíciu podpredsedu NRSR pre PS za to, aby sa predsedom parlamentu stal František Mikloško;– po 16:00 – na čom všetkom sa PS zhoduje s KDH a ako sa pozerá na ich obrat a odchod poslankyne Holečkovej;– od 18:10 – že do PS zrejme vstúpia politici z iných strán;– po 19:00 – či je v PS priestor aj pre konzervatívcov a v akom stave sú rokovania s Ivanom Korčokom;– od 23:00 – či by chcel do strany župana Ondreja Luntera;– po 25:00 – že PS je už teraz väčšia strana ako bola kedysi SDKÚ;– od 27:00 – či bude mať PS s kým vládnuť, ak vezme voličov SaS, Demokratom a KDH;– po 28:00 – či by ešte rokoval s Hlasom o koalícii, a či to nebola chyba v roku 2023;– od 32:00 – či ešte budú ďalšie protesty;– po 36:30 – či by aj vláda s PS musela zvýšiť DPH;– od 37:00 – že PS by nezvyšovalo dôchodky;– po 39:00 – komu by PS zvyšovalo dane.

„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Ivan Brada zo štrajkového výboru verejnoprávneho média.Spraviť capa záhradníkom! Odborne frazéma pre "pomýliť sa“, „urobiť niečo neprimerané“, či  „poveriť niekoho neprimeranou funkciou". Ako inak nazvať situáciu, do ktorej sa dostáva STVR. Po tom, ako zmenila názov, aby mohla zmeniť riaditeľa, aktuálne pracuje na tom, aby v jej kontrolných orgánoch boli tí, čo premenu z verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR rovno nadizajnovali. Štrajkový výbor zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávneho média upozornil na možný konflikt záujmov či nepotizmus. V dozornom orgáne novej STVR má byť po menovaní ministerkou Šimkovičovou rovno generálny tajomníka služobného úradu ministerstva a jej pravá ruka Lukáš Machala. A hovoria o ďalších menách a ceste, ako sa k ministerskému vymenovaniu dostali.Štrajkový výbor preto vyzýva poslancov parlamentu, aby „pozastavili“ voľbu ďalších členov dozornej rady verejnoprávneho média a prehodnotenie aktuálnych ministerských nominácií. Dôvodom je ich právna napadnuteľnosť a reštrikcie Bruselu. Čo sa to deje vo verejnoprávnych vodách? Pozrieme sa na to s investigatívcom verejnoprávnej televízie Ivanom Bradom, ktorý je členom štrajkového výboru. „STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Brada. Spoločnosť a verejnoprávne médium ako jej obraz podľa neho dosiahli za tejto vládnej garnitúry dno. „Naozaj nám budú rozprávať ministri, že knihy sú len pre bohatých? Nech radšej urobia niečo, aby zlacneli. Ak budem šetriť, znamená to, že prídem do obchodu a vypýtam si 10 dekagramov Mirky Ábelovej (poetka), či pol litra Tekutej modernity (kniha poľsko-britského sociológa Zygmunda Baumana). Na knihách sa predsa nedá ušetriť. Buď si ju kúpim, alebo nie“, ilustruje Brada. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viacZaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aké je to používať internet, notebook či smartfón pre človeka, ktorý je nevidiaci? A ktoré appky či služby  im najviac pomáhajú? V technologickom podcaste SHARE o tom rozpráva hlavný koordinátor slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovorí aj o týchto témach:Prístupnosť webových stránok a aplikácií pre nevidiacich.Rozdiely medzi dobrými a zlými prístupnými riešeniami.Porovnanie zariadení Apple a Android z hľadiska prístupnosti.Vývoj zariadení ako sú okuliare pre zrakovo postihnutých.Ako môže AI pomôcť zlepšiť život nevidiacich, no aj limity, ktoré s tým súvisia.Appka Be My Eyes a jej význam pri navigácii v bežnom živote.Potenciál technológií ako Neuralink.Úsilie Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Z ministerstva kultúry sa na Slovensku, žiaľ, stala trafika pre politických nominantov. SNS to dotiahla do úplne nového rozmeru a kultúru riadia päťkári. Ako ďalej? Je naša kultúra naozaj iba o folklóre a čo môže urobiť naša kultúrna obec? V diskusii sa o týchto témach rozprával šéfredaktor Peter Bárdy s llonou Németh, Alexandrou Kusou a Nikitom Slovákom.

„Je veľmi dôležité, aby deti zažili dotyk inštitúcie v čo najrannejšom veku. Odborné štúdie už dávno hovoria o tom, že deti, bez ohľadu na to z akého sociálneho prostredia pochádzajú, tak čím skôr sa zaradia do kolektívu a inštitúcie, tým lepšie prospievajú,“ hovorí riaditeľka materskej školy v Bratislave Dagmar Luknárová.„Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a „špekulujú“. Deti predovšetkým prežívajú a veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Tvrdí špeciálny pedagóg a rodinný terapeut so špecializáciou na deti predškolského veku Jiří Halda.Materské školy, presnejšie predprimárne vzdelávanie detí, je na Slovensku veľmi podceňovaná téma. Odráža sa to na žalostných platových pomeroch pedagógov, nedostatku kvalifikovaného personálu ako i slabej podpore špecializovaných a podporných profesií pre deti s akýmkoľvek typom inakosti. Vynára sa preto neodbytná otázka: Sú pre tento štát, ale najmä pre nás ako rodičov, naše deti v tomto ich mimoriadne dôležitom veku skutočne takou prioritou, ako o tom tak radi a často rozprávame?„Nechávame to bežať v takom vyslovene opatrovateľskom režime. Samozrejme sú svetlé výnimky, ale my síce máme v zákone inklúziu, to však neznamená zobrať dieťa s bariérami či potrebami, ale vytvoriť mu vyhovujúce prostredie pretože my nemáme prispôsobiť dieťa škole, ale školu dieťatu. Až vtedy to bude funkčná inklúzia,“ konštatuje jeden z problémov predprimárneho vzdelávania v našich škôlkach Dagmar Luknárová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická relácia o zákutiach slovenskej politiky. O témach, ktoré hýbali spoločnosťou, diskutovali stand-up komici Jakub Gulík a Marián Psár.Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár, ktorá vychádza na Aktuality.sk každý utorok sa venoval nielen odvolávaniu podpredsedu parlamentu, ale aj povodniam na Slovensku a tomu, ako sa k celej kríze postavila vláda.V relácii sa dozviete: Prečo je Matúš Šutaj Eštok politikom v trojobale Kto sú podošvy premiéra Roberta Fica Ako sa komici snažia zblížiť s podpredsedom NR SR Andrejom Dankom Kto je podľa komikov príkladom rodinného politického biznisu