Podcasty Aktuality.sk

V Slovane Bratislava strávil 5 rokov, potom za 1,5 milióna eur odišiel do Dinama Záhreb. Hoci si to o sebe nemyslí, v tom čase ho mnohí skutočne vnímali ako veľký talent a predpovedali mu perspektívnu budúcnosť. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol futbalový útočník Jakub Sylvestr.Po odchode zo Slovana zažil lepšie i horšie obdobia. V chorvátskom Diname Záhreb si zahral s futbalistami, ktorí majú na konte titul vicemajstrov sveta. V Aue bol najlepší kanonier II. nemeckej ligy, vystrieľal si prestup do Norimbergu. Potom sa stal z neho svetobežník, pôsobil v Dánsku, Izraeli, Indii, Litve a Poľsku. Vo februári sa po takmer 14 rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko, keď podpísal zmluvu s druholigovým Komárnom, ktorému pomohol k historickému postupu do najvyššej súťaže.„V Diname som hral asi so siedmimi hráčmi, ktorí neskôr tvorili základnú zostavu Chorvátska. Vypracovali sa na brutálnych hráčov. Prvý polrok som absolútne nehrával, druhý rok som mal taký kostrbatý. Ja i funkcionári sme vedeli, že sa tam asi nezdržím dlhšie,“ uviedol Jakub Sylvestr v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Fungovanie MOMiek počas pandémie bolo neefektívne, absolútne netransparentné, bez akejkoľvek kontroly a za účasti mnohých podivných firiem. Tak popisuje šéf NKÚ závery kontroly MOMiek. Navyše, všetka relevantná dokumentácia bola zámerne zničená, tvrdí Ľubomír Andrassy. A ako vníma aktuálnu situáciu v zdravotníctve?Vyše 40 miliónov testovaní, takmer tritisíc Mobilných odberných miest, no a z toho vyplývajúce náklady vo výške viac ako 300 miliónov. Fungovanie pandemických mobilných odberných miest by sa však z pohľadu zistení Najvyššieho kontrolného úradu dalo jedným slovom označiť aj ako doslova škandalózne. Navyše, relevantné dáta o ich fungovaní boli zámerne zničené, tvrdí Ľubomír Andrassy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes vám prinášame exkluzívne zistenia našich najvyšších štátnych kontrolórov o fungovaní všetkým nám tak dobre známych pandemických MOMiek a dá sa povedať, že tieto zistenia NKÚ skutočne vyrážajú dych. "To, ako poskytovatelia tejto služby nepreukázali ministerstvu zdravotníctva, že túto službu vykonali a napriek tomu úhrady prebehli, to je z pohľadu NKÚ nielen porušením zákona o rozpočtových pravidlách, ale za takéto konanie by mal byť niekto braný na trestnoprávnu zodpovednosť," povedal pre Aktuality šéf NKÚ.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každá oblasť dnes v sebe nesie stopy minulosti, no pri pohľade do budúcnosti je jasné, že sa niektoré procesy musia zmeniť. Čoraz viac premýšľame nad tým, ako nájsť harmóniu medzi zabehnutými procesmi a ochranou životného prostredia. Výnimkou nie je ani stavebníctvo.Vytvoriť zdravé a ekologicky udržateľné prostredie a venovať sa inováciám je úlohou nielen spoločnosti Baumit, ktorá sa v tejto oblasti pohybuje celé desaťročia, ale aj iniciatívy Go2morrow.Tomáš Sepp, zodpovedný za business development v Baumite, pričom dôležitou súčasťou jeho profesie je aj oblasť udržateľnosti, zdravého bývania a sanácií, nám v podcaste prezradil aj to, ako vníma budúcnosť udržateľnosti v stavebníctve.

Miriam Lapuníková je riaditeľka Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde po pokuse o atentát liečili Roberta Fica. Výpovede podala takmer polovica jej lekárov. Tvrdí, že niektoré požiadavky LOZ sú oprávnené. Nemocnica chystá plán B aj plán C pre prípad mimoriadnej situácie, ak by v januári nenastúpili do práce. Vláda by ich za nenastúpenie do práce chcela trestať - môžu to vyriešiť tak, že si navzájom vypíšu PNky?V podcaste s Miriam Lapuníkovou sa dozviete:– od 1. minúty – čím to je, že sa Robert Fico z pokusu o atentát vyliečil tak rýchlo;– od 2:00 – či jej ponúkli ministerské kreslo;– po 3:00 – čo hovorí na požiadavky lekárskych odborárov;– od 4:30 – či sú požiadavky lekárov vôbec splniteľné do konca roka;– po 7:00 – čo sa stane v Rooseveltovej nemocnici, keď polovica lekárov nenastúpi do práce;– po 8:00 – s akým problémom vás na urgente ošetria a s akým nie;– od 9:00 – že sa v prípade krízy budú rušiť operácie žlčníka, na urológii aj gynekológii;– po 11:00 – či lekári môžu obísť trest tak, že pôjdu na normálnu legálnu dovolenku, OČR alebo PNku;– od 14:30 – že najväčší problém zdravotníctva je paradoxne úplne inde;– po 16:30 – kde sa v slovenskom zdravotníctve neefektívne prerozdeľujú zdroje;– od 19:40 – či si pacienti dávajú zbytočne vŕtať kolená, lebo je to pre niekoho ziskové;– po 22:00 – že máme nadvyšetrenia, ktoré sa ľuďom robia zbytočne;– od 23:40 – či sa tieto vyšetrenie predpisujú len pre zisk;– po 24:45 – komu vyhovuje držať človek v nemocnici dlhšie ako je potrebné;– od 26:00 – či sa podobne ako v Nemecku zbytočne robia amputácie;– po 26:30 – prečo stále nemáme centrálny nákup liekov;– od 28:00 – či je pri centrálnom obstarávaní liekov vyššie riziko korupcie;– po 29:30 – aký má názor na protiočkovaciu kampaň splnomocnenca Petra Kotlára.

Skupinka štyroch poslancov za Hlas dnes osobitne rokovala s lekárskymi odborármi a navrhla zmiernenie trestov pre lekárov, ktorí by nenastúpili do práce. Jeden zo štvorice rebelov v Hlase Radomír Šalitroš to vysvetlil pre náš podcast. Môže teraz koalíciu pri každom zákone vydierať ktorákoľvek skupinka poslancov? Pri tesnej väčšine to tak zrejme bude, a možno to ani nie je úplne na škodu, lebo budú transparentnejšie vidieť záujmy a lobing, naznačuje politologička Aneta Villági. Podľa nej sú takéto názorové platformy poslancov v zahraničných demokraciách bežné. V dnešnom podcaste Aktuality nahlas budete počuť aj predsedu SNS Andreja Danka a poslanca za SaS Tomáša Szalaya. Moderuje Peter Hanák.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážení diváci a diváčky, ale aj poslucháči a poslucháčky a diváctvo a poslucháčstvo. Týždeň sa s týždňom stretol a Politkár je tu opäť! Z horúcich tém si pre vaše potešenie mali uťahovať dvaja statní komici, ale Marián Psár nevie, kde má kedy byť, a preto ho vystriedala nemá tvár - Bowie. Výživnú komédiu pre vás reprezentuje Matej Makovický aka Mako.V relácii sa dozviete:Prečo nebyť ovca, ale šteniatko?Má premiér autoritu, aby mohol meniť režim?Prečo je SNS proti Hobby horsingu?Ako miniterstvo kultúry pokazilo zmluvu s Rózsom.Odkiaľ nám budú mávať slovenskí lekári?Kto vystriedal Psára?

USA sa chce vrátiť na Mesiac. Tentokrát to bude s pomocou súkromného sektora. Vesmírnu loď má poskytnúť Lockheed Martin a pristávací modul bude od SpaceX. Veľké plány má však aj Čína. Vesmírnu loď má hotovú a práce na pristávacom module, skafandri či rakete sú v plnom prúde. Ktorá krajina sa na Mesiac v tomto storočí dostane ako prvá?Aj o tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a moderátor podcastu SHARE Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Či je Phobos dutý a ako je to s monolitom na jeho povrchu.Aké odklady sprevádzajú program Artemis.Či sa v roku 2025 dočkáme nejakého pokroku v ceste na Mesiac.Ako bude vyzerať mesačný pristávací modul Starship HLS.Čo vieme o jeho interiéri.Či budú mať astronauti na Mesiaci vlastné postele.V akom štádiu je vesmírny program Číny.Kedy by chcela dopraviť ľudskú posádku na povrch Mesiaca.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Neviem, či by som si vybrala slovo paraziti, ale keby som mala povedať či Zdravotné poisťovne preukázali svoju opodstatnenosť, tak jednoznačne poviem, že nie, nepreukázali. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková. Podľa nej je však ešte horšie to, že štát - ako regulátor poisťovní a ich zisku, zlyhal a naše záujmy neháji.Zdravotné poisťovne si nerobia robotu, ktorá sa od nich pri nastavení systému očakávala, nesmerujú zdravotníctvo k efektivite. My máme v zdravotníctve "free style", je tam obrovská sloboda a prakticky nikto nič tam nekontroluje. Štát má ale z Ústavy povinnosť splniť si svoj záväzok zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov a má preto právo i povinnosť do toho systému vstupovať reguláciami no a regulovať sa dá prakticky čokoľvek. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu a dlhodobá analytička zdravotníctva Jana Ježíková.Slovenské zdravotníctvo je opäť na hrane kolapsu. Ťažko skúšanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti tentoraz otestuje staronový spor medzi nemocničnými lekármi a vládou. A aktuálna pointa? Vláda odmietla naplniť všetky záväzky vyplývajúcich z Memoranda uzavretého s Lekárskym odborovým združením, no a namiesto ďalšieho vyjednávania siahla aktuálna vláda až k hrozbe represií. Ochotu lekárov ísť až na hranu to však prakticky vôbec neoslabilo. Krajine tak hrozí mimoriadna situácia, kde sa môžeme domáhať nášho ústavného práva na ochranu životov i zdravia až pod bičom vládnej represie. Memorandum, ktoré je predmetom sporu pritom hovorí nielen o lekárskych platoch, ale je aj o systémových riešeniach, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu plytvaniu - a pravedopodobne i rozkrádaniu, našich zdravotných odvodov. Samotní lekári totiž upozorňujú na dlhodobo nesystémové financovanie nemocníc no a na nedostatočné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti roky upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad.V systéme, ktorý vykazuje nadmerné úmrtia, príliš dlhé čakacie lehoty alebo i nedostatok moderných liekov - a na ktorý sa donekonečna skladáme v strámiliónových oddlžovaniach, pritom súkromné zdravotné poisťovne dokážu i tak dodnes generovať zisk.Viac ako 20 rokov nášho zdravotníctva ukázalo, že trhové prostredie, ktoré nie je dostatočne regulované, neprináša žiadnu pridanú hodnotu. Naša skúsenosť ukázala, že zdravotné poisťovne neprinášajú efektivitu, ktorú by sme ako pacienti pocítili a štát - ako ich regulátor, zlyhal. Tvrdí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková Netransparentné a nespravodlivé "odmeňovanie" nemocníc je len čerešnička na torte systému, ktorý po vyše dvadsiatich rokoch preukázal, že súkromné poisťovne neprinášajú do zdravotníctva nič pozitívne, tvrdí Jana Ježíková. Ako je to vôbec možné a kde sa stala chyba, že štát rezignoval na úlohu strážcu životov a zdravia svojich vlastných občanov? Majú v tomto systéme súkromné zdravotné poisťovne ešte nejaký verejne preukazateľný zmysel a ak nie, kto je vlastne obhajcom ich záujmov a i ziskov? A napokon, ako celý tento systém funguje a dal by sa ešte nejako zmeniť ku prospechu nás - teda pacientov?"Už som počula i také, že ministerstvo reálne neexistuje pretože tie záujmy v zdravotníctve sú tak silné - a je to o príliš veľkých peniazoch, že snaha to spravodlivejšie upratať, tam už nie je."Počúvate Ráno Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a aktuálne zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.ovanej pracovnej sily na trhu práce. Dnes už viac ako 113

„Často sa mi stáva, že keď s klientom začneme pracovať na ich obavách, neefektívnych vzorcoch správania, zlepší sa aj ich partnerský vzťah. A to aj napriek tomu, že partner sa vôbec nezmení. Už len tým, že sa nám zvýši sebavedomie, vieme lepšie komunikovať, byť asertívnejší, viac prejaviť svoje potreby. Vo vzťahu pomáha už individuálna práca na sebe“, tvrdí psychologička Denisa Moravčík Debrecká.Je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, neteší sa z neprávosti, ale raduje z pravdy. Áno, hovoríme o láske, ako ju v známom hymne opísal Pavol z Tarzu – to ešte na prelome letopočtov. A v tejto podobe je a bola výzvou a programom pre generácie. Tá dnešná zoznam rozširuje. A síce o vetu a široký a často bolestivý obsah, ktorý sa za ňou skrýva: A nemá bolieť! Naviac, Láske, ktorá nemá bolieť bola vyhradená aj špeciálna kampaň, webové sídlo, dokonca linky s odbornou pomocou. Má dokonca svoju ambasádorku, ktorá hovorí, že „skutočná láska nemanipuluje, neponižuje a neubližuje“. Dnešné RánoNahlas tak bude o demaskovaní toho, čo v partnerských vzťahoch láska je a čo už nie je. S psychologičkou Denisou Moravčík Debreckou. „Často sa mi stáva, že keď s klientom začneme pracovať na ich obavách, neefektívnych vzorcoch správania, zlepší sa aj ich partnerský vzťah. A to aj napriek tomu, že partner sa vôbec nezmení. Už len tým, že sa nám zvýši sebavedomie, vieme lepšie komunikovať, byť asertívnejší, viac prejaviť svoje potreby. Vo vzťahu pomáha už individuálna práca na sebe“, tvrdí psychologička Denisa Moravčík Debrecká.Nahrával Jaroslav Barborák. 

V rozhovore sa venujeme budúcnosti predného brzdového svetla, ktoré sa vyvíja na Slovensku. Ďalej sa dozviete aj to, že už o pár dní budeme môcť mať vodičský a občiansky preukaz v mobile, vypočujete si ako to dopadne, keď los robí losí test, a ako dodávku v USA už dlhé roky vyrábajú na prianie zákazníkov. Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Obávam sa, že Sýriu očakáva lýbijský scenár, len ďalšie krviprelievanie, tvrdí expert Josef Kraus„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“. Prognóza vývoja udalostí v Sýrii optikou bezpečnostného analytika Josefa Krausa z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Už tretí deň je Sýria správou pre svet. Ozbrojení rebeli tam zvrhli dynastického diktátora s tvárou západného politika. Bašára al-Asada. Režim, ktorému dával podobu ešte jeho otec Háfiz al-Asad, má na svedomí stovky tisíc obetí, dokonca útoky smrteľným sarínom voči vlastným. A milióny utečencov. Z útrob väzení vyšlo viac ako stotisíc zadržiavaných nepohodlných režimu, medzi nimi aj deti. Asad z krajiny utiekol, azyl mu poskytol Vladimír Putin. Novou tvárou Sýrie sa stáva vodca ozbrojených rebelov Abú Muhammad Džawláni, niekdajší terorista, ktorý teraz hovorí o svojej transformácii a „vláde spásy“ pre Sýriu. Čo bude ďalej. Nehrozí scenár z Lýbie, kde sa po zvrhnutí Kaddáfího rozpútalo ešte väčšie krviprelievanie? Téma pre bezpečnostného analytika Josefa Krausa.„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“, tvrdí Kraus. V podcaste sa dozviete, kto bol Bašár al Asad, kto je nová hviezda s teroristickou minulosťou Abú Muhammad Džawlání a aké vyhliadky má prechod moci v Sýrii. Rovnko, či nám nehrozí nová utečenecká vlna. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Jednou z obzvlášť zaujímavých inovácií posledných rokov na poli osobných počítačov je postupný prechod na ARM architektúru. Pomerne jasne sa ukazujú jej výhody, ako výkon a výdrž na batériu, najmä v segmente notebookov. Pokiaľ ide o zariadenia využívajúce platformu Windows, jedným z pionierov prechodu na ARM je spoločnosť Lenovo. Nie je to náhodou. Ide o strategický krok, ktorý reflektuje potrebu vyššej efektivity a mobility v modernom svete. Vypočujte si rozhovor s 4P manažérom spoločnosti Lenovo Michalom Pikusom v novom dieli Technologického podcastu SHARE.Viac sa môžete dozvedieť v tomto článku - https://zive.aktuality.sk/clanok/dBFajxN/arm-a-windows-je-dnes-uz-vyriesena-zalezitost-vdacime-za-to-aj-tejto-firme/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Pre pozostalých je veľmi nápomocné vedieť, ako to ten, čo odišiel, chcel. A tým im uľahčíte aj všetky tie momenty, ktoré sú i tak, zoči-voči smrti, nesmierne náročné – hovorí Andrea Kutlíková zo spoločnosti Goodbye friends. Ako sa pripraviť na smrť, a prečo sa „zubatá“ stala takou tabu témou? „Ten, čo utekal pred smrťou, napokon našiel svoj pokoj práve v smrti,“ verzus „tam, kde je smrť, nie sme my a tam, kde sme my, nie je smrť.“Nech už je to tak alebo onak, smrť je absolútne jediná istota našich životov. Jediná úplne spravodlivá aj absolútne nestranná istota, s ktorou každý jeden z nás musí počítať. Napriek tomu s ňou väčšina z nás bežne vôbec nepočíta, ani na ňu radšej nemyslí. Tak či onak, ani v tomto prípade sa jej však nikto nevyhne, preto je našou celoživotnou témou – či sa nám to páči alebo nie. Je tu a musíme sa na ňu pripraviť.Ako sa na vlastnú smrť pripraviť, a ako ňou nezaťažiť našich blízkych viac, ako je nevyhnutné? Ako si zorganizovať odchod z tohto sveta – od praktických aspektov dedičstva cez pohreb až po duchovnú rozlúčku s našimi najbližšími? Nakoľko našu rozlúčku so svetom ovplyvňuje okolie alebo často dávno zabudnuté tradície? A nakoľko chceme svojim odchodom niečo vlastné odkázať svetu i svojim blízkym? No a napokon, kde je dnes Slovensko – zoči-voči smrti a jej tradíciám, a nakoľko si vieme vybrať nielen to, ako žijeme, ale i to, ako umierame, a aký odkaz odchodom z tohto sveta chceme zanechať? A chceme vôbec? Témy a otázky pre Andreu Kutlíkovú zo spoločnosti Goodbye friends. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bitka o prvú priečku v slovenskej futbalovej Niké lige je po víkendovom 17. kole opäť dramatickejšia, pretože majstrovský ŠK Slovan Bratislava padol na pôde svojho nateraz najväčšieho konkurenta MŠK Žilina. Aj o tom sme sa porozprávali v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol?Zápas kola, mesiaca a nepochybne aj jesene. Na Štadión MŠK Žilina pricestoval v sobotu večer úradujúci šampión slovenskej Niké ligy ŠK Slovan Bratislava. Z veľkého súboja sa nakoniec tešili „šošoni“, ktorí zvíťazili aj druhýkrát v sezóne a stiahli suveréna súťaže už na jeden bod.Víkendové kolo prinieslo aj niekoľko ďalších veľkých okamihov ako napríklad koniec čakania trénera Michala Gašparíka na víťazstvo v Ružomberku, zaseknutie Košíc či napríklad poltucet gólov na Žitnom ostrove.O všetkom zaujímavom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 17. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom a niekdajším skvelým futbalistom Martinom Mikuličom.

Vládny kabinet Roberta Fica na nedeľnajšom mimoriadnom rokovaní schválil páku na lekárov, ktorí v uplynulom období podali viac než 3000 výpovedí. Navrhuje zaviesť do zákona o civilnej obrane mimoriadnu udalosť pre kritickú nedostupnosť ústavnej starostlivosti. Ak by lekár nenastúpil do práce a v dôsledku toho by niekomu vznikna ujma na zdraví, či na živote, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok.O rozhodnutí vlády a ministra zdravotníctva Kamila Šaška budeme v podcaste hovoriť so šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.„Trváme na dodržiavaní dohôd. Vláda má ešte dostatok času. Dnes ráno sme odoslali pánovi ministrovi 19 bodov, ktoré sa dajú splniť v priebehu decembra" hovorí v podcaste.Podľa neho príde k opačnému efektu. „Myslím si, že to vyvolá opačnú reakciu, ako si vláda sľubuje. Od včera mi množstvo ľudí posiela podporné esemesky, maily. V posledných dňoch zažívam enormnú podporu lekárov a verejnosti."V podcaste tiež približuje, aké budú ďalšie kroky Lekárskeho odborového združenia.Moderuje Denisa Hopková.

Súdruh Disident. Vážny príbeh života bojovníka s neľudským režimom v nevážnom šate komiksu? Dva paradoxy najnovšieho vydavateľského počinu, za ktorým stojí spisovateľ Michal Hvorecký. Spojenie výrazov súdruh a disident je akoby logickým rozporom, známym „contradictio in adjecto“. V živote toho, koho označuje, však akoby nachádzal zrkadlenie. Milan Šimečka starší. Československý filozof, literárny kritiky, spisovateľ… a disident. Paradoxne pôvodne komunista z presvedčenia – a teda súdruh, ktorého neľudský režim a jeho prekuknutie vypľuli až do polohy disidenta.A ak ho vtedy nemali v láske komunisti a vtedajšia moc, dnes ho nemá v láske rovno v jeho potomkoch moc súčasná, vo svojom premiérovi formovaná vtedajšími komunistami. Čím je aktuálny príbeh muža, ktorý zomrel len pár mesiacov po Nežnej? Téma pre Michala Hvoreckého. „Veľmi dobre vystihol podstatu mocenského oportunizmu. Keď ľudia, ktorí na to nemajú - vzdelanostne, ani charakterovo - sa chopia príležitosti, hrabnú po moci a potom šikanujú ostatných“, hovorí Hvorecký. Je komiks, na ktorý sme v našich končinách zvyknutý skôr na ľahší žáner, formátom pre vážne témy? „Komiks už dávno nie je len nejaký pokleslý, ľahký žáner. Dospel a v uplynulých desaťročiach sa komiksy píšu aj na veľmi vážne témy ako migrácia, minulosť... Z nemčiny som napríklad prekladal komiks o jednom boxerovi z koncentračného tábora“, reaguje Hvorecký. Milana Šimečku považuje za jednu z najvýznamnejších osobností našich dejín a preto ponúka komiksovú podobu jeho života, aby bol „pre mladých i dospelých“. Intelektuál, pôvodne presvedčený komunista, neskôr vytriezvel z toho, čoho bol schopný režim. Augustová okupácia spojeneckých vojsk pod vedením sovietov ho priviedla k slzám. Za jej kritiku ho vylúčili zo strany. Nakoniec skončil ako bagrista. „Všímal si kolegov robotníkov, rovnako stroje, seba, ako jeho telo reaguje na drinu“, rozpráva Hvorecký. Vernosťou svojmu presvedčeniu sa podľa neho stala „živá výčitka“. „Všímal si, ako jeho bývalí priatelia zrazu prechádzajú na inú stranu chodníka, keď ho stretnú. Ako sa mu boja pozrieť do očí pretože vidia, že oni pokračujú ďalej vo svojich kariérach v akademickom prostredí alebo v strane, zatiaľ čo on je zrazu v montérkach, robotník“, vysvetľuje. Postupne našiel svoje nové prostredie, v ktorom sa cítil dobre. Bol ním disent. „Komiks sme dokončili v roku, keď sa meno Šimečka znova stalo toxickým. Skoro ako v časoch normalizácie, keď bol Milan Šimečka terčom normalizačného režimu. V jeho knihách ako Obnovenie poriadku som videl popis toho, čo prežívame teraz. Aj dnes nám vládna moc sľubuje akúsi vládu tvrdej ruky a nastolenie poriadku. A tvrdia, že máme iba poslúchať a oni to všetko za nás zariadia. Milan Šimečka podľa mňa veľmi dobre vystihol povahu mocenského oportunizmu a toho, keď ľudia, ktorí na to nemajú ani vzdelanostne, ani charakterovo, sa chopia príležitosti, hrabnú pomocí a potom šikanujú ostatných.“ Nahrával Jaroslav Barborák. 

Ľubica Droppová sa narodila v Bratislave. Svoje detstvo a mladosť prežila v Banskej Bystrici. Jej otec bol významný bankár, ktorý sa zúčastnil SNP a veľmi významne pomohol slovenskému majetku, zajatý a väznený v Mauthausene. V rokoch 1953 - 1956 bol väznený aj komunistickým režimom. Matku dohnal komunistický režim k samovražde.

Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.

Popularita mýtov a zavádzajúcich tvrdení o NATO vyplýva aj z nízkeho informovania, pričom problém začína už na slovenských školách. Stále málo priestoru v rámci kurikula a vzdelávania venujeme aktuálnym dejinám a dianiu po druhej svetovej vojne. Aj z tohto dôvodu sú európske a zahraničnopolitické témy týkajúce sa aj nášho členstva v NATO a jeho dôležitosti ponechané skôr na okraji.Aká miera dôvery v EÚ a NATO panuje medzi Slovákmi? Nakoľko rozdielne vnímajú Slováci obe tieto spoločenstvá? Aké ciele majú dezinformátori pri šírení falošných tvrdení o EÚ a NATO a aké témy najčastejšie komunikujú? Existujú medzi dezinformáciami o EÚ a NATO nejaké podobnosti?Ako funguje rozhodovanie v NATO a kto sa na ňom podieľa? Prečo USA nemôžu rozhodovať za ostatných členov Aliancie? Ako sú realizované zahraničné misie NATO a kto sa do nich môže zapájať? Prečo sa o NATO šíria protichodné tvrdenia a naratívy a ako to môže ovplyvňovať verejnú mienku? Ako sú využívané 2 % HDP do obrany a kde sú tieto financie investované? Mali by byť príspevky do obrany členských štátov navýšené?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Predstavitelia súčasnej vládnej koalície sa snažia navodiť dojem, že neexistoval systém „našich ľudí“ a znížili tresty za korupciu.Juraj Kemka sa od šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej dozvedel, kedy môže byť premlčaná vily partnerky Petra Kažimíra - bývalého ministra vlád Roberta Fica.

Hlasovanie huliakovcov o štátnom rozpočte svedčí o tom, že premiér sa nechal vydierať, hovorí podpredseda KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas. Má pochybnosť o spôsobe, ako štát pristupuje k tzv. čurillovcom. Ktorú podobu konzervativizmu preferuje? Fandil Trumpovi? A vízia ktorého pápeža je mu najbližšia?V podcaste s Viliamom Karasom sa dozviete:– od 1. minúty – či netreba konsolidáciu, ak KDH nehlasovalo za rozpočet;– po 1:50 – že Smer sa spolieha na Čínu, že nám sem pošle peniaze;– od 6:00 – že vláda láme svedomie národa premlčanými prípadmi;– po 7:30 – že Smer dáva mládeži odkaz, že kto má prachy, môže ohnúť spravodlivosť;– od 8:40 – ako sa musia skončiť časy politického revanšizmu cez políciu;– po 9:00 – že Matúš Šutaj Eštok na hanbu robí to, čo z opozície kritizoval;– od 10:00 – čo si myslí o stíhaní tzv. Čurillovcov;– po 14:30 – prečo s KDH posielal list do Bruselu, že právny štát u nás je v poriadku;– od 16:30 – že vláda znížila policajné kapacity na vyšetrovanie;– po 17:30 – ako cudzie peniaze chránime lepšie ako náš vlastný štátny rozpočet;– od 20:00 – či chce KDH meniť volebný systém s Robertom Ficom;– po 24:00 – že Hlas má vlastnú predstavu o volebnom systéme, a tak sa zrejme nič meniť nebude;– po 25:00 – či by nebolo lepšie mať druhú komoru parlamentu, ak chceme zastúpenie regiónov;– od 27:00 – či by mali srdcom východniari kandidovať v Bratislave;– po 28:00 – či by KDH chcelo predčasné voľby;– od 30:00 – s kým by po predčasných voľbách spolupracovalo KDH a či vylučuje Smer;– od 33:15 – či je v hre spoločná kandidátka KDH, SaS a Demokratov, podobnú českej koalícii Spolu;– od 35:50 – či je v KDH rozkol pre spoluprácu s Milanom Krajniakom a Kresťanskou úniou;– po 40:00 – prečo nehovorí o demokracii;– od 44:00 – či „gender ideológia" je konšpirácia, v ktorej ide o strašenie;– po 47:40 – či sú pre KDH dôležitejšie kultúrno-etické otázky alebo zdravotníctvo, školstvo a ekonomika;– od 49:00 – čo si myslí o Viktorovi Orbánovi a Donaldovi Trumpovi;– od 51:00 – či je mu bližší pápež František alebo Benedikt;– od 52:00 – či volil Zuzanu Čaputovú a Ivetu Radičovú.

Nela Lopušanová hráva hokej v USA na strednej škole, vrátila sa však domov, aby pomohla v zápasoch olympijskej kvalifikácie (od 12. do 15. decembra v Piešťanoch). Po návrate na Slovensko prijala naše pozvanie do Olympijského videocastu. Prebrali sme s ňou nielen nadchádzajúcu kvalifikáciu a aké je to hrať hokej na strednej v USA, ale aj jej nový letný olympijský šport, v ktorom dosiahla obrovský úspech.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako je na tom pred olympijskou kvalifikáciouaké je to študovať na strednej a hrať hokej v USAaký je tam tréningový proces v porovnaní so Slovenskomv čom sa najviac posunulaprečo prehrali vo fináleako ženská NHL (PWHL) zmenila hokej a v akom tíme by chcela hraťako ju oslovila univerzita a ako sa jej splnil senže začala hrávať flag football a celkom jej to ideže môže ísť s hokejom na ZOH a flag footballom na LOHako si dala hotdog a predviedla Hail Maryako dosiahla v USA väčší úspech ako v hokeji

Súd označil stíhanie operatívcov bývalej NAKA Branislava Dunčka a Róberta Magulu za predčasné. Znamená to zlyhanie inšpekcie, čo na to obhajoba a môžu policajti používať šifrované aplikácie? Policajtov, ktorých od pondelka zadržiavala policajná inšpekcia dnes prepusitili na slobodu. „Ak sudca povie, že je obvinenie predčasné, tak to znamená, že nie sú na to dôvody,” neskrýva radosť advokát obvinených Peter Kubina.Prokurátor Marek Mezei napriek rozhodnutiu súdu podal sťažnosť, o väzbe tak bude definitívne rozhodovať Krajský súd budúci týždeň.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť hovorcu mestského súdu Pavla Adamčiaka, advokáta obvinených Petra Kubinu, prokurátorua Mareka Mezeia a reportérku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Dokazuje nám kvantová fyzika, že vlastne ničomu nerozumieme? Aké sú najmenšie častice a čo by sme uvideli, ak by sme mali urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava? A čo zaujímavé nám k téme povedal experiment Jürgen Schukraft, spoluzakladateľ experimentu ALICE, ktorý preukázal existenciu Higgsovho bozónu?Aj o tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a moderátor podcastu SHARE Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo sa dá vidieť mikroskopom a na čo už potrebujeme urýchľovač.Aké najmenšie častice v atóme poznáme.Aké ďalšie častice by tam ešte mohli byť.Ak UFO vie ovládať gravitáciu, čo na to hovorí kvantová fyzika?Prečo by bolo super mať urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava.Či by mohli vedci v urýchľovači vytvoriť čiernu dieru a zničiť Zem.Čím je zaujímavý higgsov bozón a či vôbec niečím zaujímavý je.Prečítajte si aj náš rozhovor s Jürgenom Schukraftom: Rozhovor s vedcom z CERN-u: Zatiaľ sme veľmi ďaleko od pochopenia väčšiny vecíPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kúpa alebo predaj nehnuteľnosti by boli oveľa jednoduchšie, keby sme v takejto situácii mali pri sebe pomocníka, ktorý by nás podržal na tejto ceste. Kde takého nájsť? A čo nám dokáže o nehnuteľnosti vypovedať už samotný inzerát? Odpovede na tieto otázky nájdete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so šéfom produktového oddelenia United Classifieds Branislavom Boďom.Akým spôsobom portál Nehnuteľnosti.sk dáva pomocnú ruku ľuďom, ktorí si chcú nájsť nové bývanie alebo predávať či prenajímať nehnuteľnosť?Nehnuteľnosti.sk sú obrovským trhoviskom, ktoré spájajú predávajúcich a kupujúcich. Na Slovensku je skoro 2000 realitných kancelárií a viac ako 5000 maklérov, ktorí sa snažia nájsť miesto, kde by všetky nehnuteľnosti zverejnili tak, aby ich ľudia dokázali nájsť na jednom mieste. To jedno miesto je práve portál Nehnuteľnosti sk. Na portál chodia státisíce ľudí mesačne hľadať si svoje vysnívané bývanie a úlohou portálu je týchto ľudí správne spojiť.To znamená, že portál si môžeme predstaviť ako nejakú finálnu lokáciu, kde ten používateľ skončí. Ale on ako keby tých kupujúcich hľadá na rôznych miestach internetu a postupne sa ich snaží priviesť k tomu vysnívanému bývaniu vďaka rôznym funkčnostiam a ponukám, ktoré zverejňujeme buď na sociálnych sieťach alebo priamo v Google alebo priamo na webe.Jedna z tých pomocných rúk pre bežného používateľa, ktorý hľadá nehnuteľnosť je tzv. filter. Vďaka nemu dokážeme veľmi jednoducho rozrezať tú niekoľko desaťtisícovú ponuku na nejaké menšie časti, v ktorej už používateľ dokáže efektívne filtrovať alebo sa s ňou dokáže dostať finálnemu inzerátu, ktorý ho zaujme.Ako správne filtrovať alebo ako vyhľadávať nehnuteľnosti, aby sme si naozaj na portáli našli možno naše budúce vysnívané bývanie?Za tie roky sme si všimli, že veľmi veľa ľudí chce zložité filtre, ale realita je taká, že ich nikto nepoužíva. Takže to, čo vidíte na Nehnuteľnosti.sk je skutočne to, čo využíva státisíce užívateľov mesačne. A to je lokalita, typ nehnuteľnosti a typ transakcie, čiže či si chcú nehnuteľnosť kúpiť alebo si chcú nehnuteľnosť prenajať.Lokalita sa filtruje väčšinou na úrovni konkrétnych miest alebo obcí, ale aj na úrovni celých okresov. Väčšinou ľudia takto zisťujú, aká ponuka sa vlastne v danom okrese nachádza.Posledným parametrom je typ nehnuteľnosti, ktorý vlastne rozdelí tú ponuku medzi byty, domy, pozemky, prípadne nejaké objekty ako sú kancelárie a rekreačné nehnuteľnosti.Máme desaťtisíce realitných ponúk, čiže máme napríklad 13 000 prenájmov, čo je najviac na Slovensku. Sme tým najväčším miestom, ktoré tie prenájmy zhŕňajú na jednu kopu. A na jednom mieste máme aj 60 000 objektov na predaj. Takže používateľ urobí tieto 3 základné kroky, klikne na vyfiltrovať a následne už sa začne prehrabávať tou ponukou a zistí na čo má, na čo nemá.Častokrát sa potrebuje používateľ zorientovať v rozpočte. Keď si nehnuteľnosť začíname hľadať, tak netušíme, že či keď desaťtisíc eur pridáme do nášho rozpočtu, či nám to dá jednu izbu navyše, či nás to posunie bližšie k centru alebo čo sa stane. Častokrát sa nestane nič, pretože ceny sú tak vysoké, že tých desaťtisíc eur skutočne nerozhoduje. Používateľ na začiatku ako keby typicky filtruje a prechádza všetkými tými výsledkami, aby sa zorientoval v ponuke. Potom častokrát odíde na nejaký čas a potom sa vráti a pokračuje v hľadaní, keď si uvedomí, na čo vlastne má a ako tú svoju otázku bývania môže vyriešiť.Na portáli Nehnuteľnosti.sk si môžem vytvoriť aj konto, do ktorého sa môžem prihlásiť. Prečo sa mi to oplatí urobiť?Za prihlásením máme skrytých niekoľko funkčností, ktoré môžu pomôcť ľuďom buď tú nehnuteľnosť, ktorú už majú vyhliadnutú, nejakým spôsobom sledovať alebo pomôžu práve v procese hľadania.Príkladom je ocenenie nehnuteľností, kde vieme priblížiť rozsah cien, ktoré by si mohol používateľ za danú nehnuteľnosť pýtať. Alebo môže zistiť, že ako sa jeho nehnuteľnosť zhodnotila - buď pozitívne alebo negatívne - podľa toho, čo sa deje na realitnom trhu.Ďalej ponúkame možnosť pre hľadajúcich zistiť možnosti financovania, čiže nejaký rozsah hypoték, ktoré by si mohol pýtať v rôznych bankách. Za tým účelom sme prepojení s nejakými partnermi, ktorí to dokážu celé zrealizovať.Okrem toho používateľ, ktorý hľadá, si môže nehnuteľnosti označiť klasickým srdiečkom, ktoré poznáte z internetu a uložiť do obľúbených. Alebo takisto, keď nenájde ešte nehnuteľnosť, ale páčia sa mu tie nehnuteľnosti, ktoré mu prezentujeme a chcel by dostávať ponuky, ktoré pribudnú do našej ponuky neskôr a sú relevantné k tomu, čo hľadá, tak mu ich dokážeme posielať na email.Ide vlastne o nejakého vyhľadávacieho agenta, ktorý nám posiela nehnuteľnosti, ktoré sa nám pozdávajú?Presne tak, tá funkčnosť je veľmi jednoduchá. V podstate, keď pribudne nový inzerát, ktorý spadá do kritérií používateľa - napríklad hľadá dvojizbový byt v Bratislave v nejakom cenovom rozmedzí - tak my dokážeme takýto inzerát používateľovi zaslať na email a on sa potom naňho môže prísť pozrieť. Dokonca si vie vybrať a

Národ môže hádať, kto sebavedome vyhlásil, že bude fúkať a vzápätí to odmietol.Čo nového má Romana Tabaková a čo Robert Fico, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Tisíc dní vojny na Ukrajine je za nami a Peter Pellegrini ukážkovo reprezentuje Slovensko, len škoda, že na sociálnej sieti, ktorú nikto nesleduje a iba po anglicky. Na druhej strane v Moskve nás tiež reprezentuje istý europoslanec, len škoda, že nie ukážkovo.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

V Gruzínsku uz viac ako týžden prebiehajú masove protesty. Deje sa tak po tom, čo vládna strana Gruzínsky sen oznámila, že pozastavuje prístupové rokovanie do Európskej únie. Policajné zložky v krajine sú terčom domácej aj zahraničnej kritiky pre zaobchádzanie s protestujúcimi. Napríklad Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani poukázal na to, že zadržaní demonštranti majú väčšinou zranenia na tvári či v oblasti hlavy, čo podľa neho naznačuje, že policajti používajú násilie ako trest. Udalosti v Gruzínsku v podcaste budeme rozoberať s odborníkom na postovietsky priestor Jánom Cingelom.Cingel sa už štrnásť rokov sa venuje téme Gruzínska. Do krajiny pravidelne cestuje a má tam veľa známych. Tí mu hovoria, že ide najhoršie protesty pokiaľ ide o intenzitu násilia. „Obávajú sa spôsobu, akým sa snažia bezpečnostné zložky utlmiť demoštrácie," približuje.Krajina dnes stojí na križovatke, či smeruje k proruskému satelitu a diktátorskému režimu alebo či dôjde k zmene vlády, myslí si odborník. Aj z toho majú protestujúci Gruzínci strach. „Obávajú sa, akým spôsobom sa bude snažiť vláda udržať pri moci. Či to pôjde cestou upevňovania policajných štruktúr, ktoré budú prerastať do ďalších sfér riadenia štátu. Niečo ako v Rusku silovici," konštatuje.Násilie je používané forma trestu a podľa odborníka ide aj o snahu vyradiť ľudí z ďalších protestov. „Zameriavajú sa napríklad na tvár - oči, nos či ústa. Spôsobujú vážne zranenia s dlhou dobou liečenia a takto chcú aktivistov alebo opozičných politikov vyradiť z obehu. Ide o drsný spôsob, ktorý kopírujú z Ruska," hovorí tiež v podcaste Cingel.Gruzínska vláda podľa odborníka bojuje o prežitie a používa všetky prostriedky. Medzi policajnými zložkami majú byť aj v čiernom odetí neoznačení muži. „Majú kukly a ide o stavaných mužov. No a otázne je, kto sú. Je niekoľko teórii a jedna z nich hovorí, že ide o ľudí regrutovaných z protredia kriminálnych zložiek, ktoré podporujú kriminálne skupiny. Nebolo by to niečo ojedinelé, takéto skupiny zvyknú byť používané. Mafia, respektíve organizovaný zločin závisí od toho, aby mali aspoň nejakú podporu zo strany štátu."Nevylučuje, že to môže vyústiť aj do pádu vlády, pretože nespokojnosť začali vyjadrovať niektorí policajti, ale aj úradníci.Prečo by sme tomu mali venovať pozornosť? Podľa odborníka ide o ďalšiu krajinu, ktorá trpí tým, že je v susedstve s Ruskom. „Mala by to byť lekcia pre nás, kam až môže dospieť polarizácia v spoločnosti, pretože v Gruzínsku to bolo podobné, ako u nás. Niektoré zákony na Slovensku sú podobné."Moderuje Denisa Hopková.

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Klub HC Košice momentálne kraľuje najvyššej slovenskej hokejovej súťaži Tipos extralige. Po 25 kolách má na prvom mieste relatívne pohodlný 6-bodový náskok. Pozvanie do podcastu Góly z bufetu tentoraz prijal športový riaditeľ „oceliarov“ Gabriel Spilar.Už je to nejaký rôčik, čo dnes už bývalý hokejista Gabriel Spilar (43) zavesil korčule na klinec a dal sa na manažérsku dráhu. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu rozobral nielen výkony súčasného mužstva HC Košice, ale okrem toho zanalyzoval aj doterajší priebeh ročníka 2024/25 v ich podaní.Tiež vysvetlil, ako to je s košickou Steel Arénou, nevynechal tému platov slovenských a zahraničných hráčov, vyjadril sa k morálnej zodpovednosti klubov ako Slovan alebo Košice a nevyhol sa ani otázke na živelné vystupovanie trénera Dana Cemana.„Je workoholik. Je radosť s ním spracovať, má stopercentný prístup a vyžaduje ho aj od ostatných - i od rozhodcov. Je to jeho súčasť. Pred mesiacom som bol chorý, pozeral som tri zápasy doma a manželka mi povedala, že je to katastrofa. Ako štvrtá cenová...” zasmial sa Gabriel Spilar v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

V krátkom čase skončili v slovenskej hokejovej extralige dve veľké osobnosti, ktoré sú nenahraditeľné. V Michalovciach Kaspars Daugavinš a v Slovane Richard Pánik. Nastali ďalšie trénerské zmeny a Novým Zámkom sa nedarí ani po obrovských nákupoch. Pozrite si, ako o týchto témach debatujú Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Martin Chovan (bývalý hokejista).

Jeden z najznámejších a najdramatickejších príbehov 90.-tych rokov má zaujímavé pozadie. Mikuláš Černák mal až tri rôzne motívy prečo dať zabiť košického bossa Roberta Holuba. Je možné, že objednávateľ vraždy dožil na slobode? Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Ak niekto nechcel platiť, Robert Holub ho topil v močovke. Takéto a mnohé iné brutálne príbehy sa v Košiciach tradovali o jeho mafiánskej skupine. Všade vládol strach a gangstrov kryla polícia aj SIS.Holub a Černák mali veľa vecí spoločných. Keď však na seba narazili ich klany, skončilo to vražednou odyseou, ktorá by mohla byť námetom na celý seriál. Prečo dal Černák Holuba zabiť?Niekoľkí novinári, ktorí sa roky špecializovali na mafiu, nám dnes vysvetlia pozadie najznámejšej vraždy slovenského podsvetia.Moderuje Peter Hanák.

„Sme zhrození, ako sa deklasujú inštitúcie, ktoré sme budovali roky“, tvrdí Zuzana Denková, ktorá je dnes popri svojej profesii aktívna aj v Platforme slobodného múzejníctva. Odvolaná bez udania dôvodu, aby ju nahradil okresný šéf vládnej SNS. Pred rokom sa to stalo Zuzane Denkovej, riaditeľke požiarom stigmatizovaného Banského múzea v Štiavnici. Do čela múzea ju svojho času vybral minister Budaj, ako víťazku výberového konania. Tomáš Taraba ju nahradil politickým nominantom. Písal sa december 2023. S odstupom roku sa s podobnými príbehmi akoby rozsypalo vrece: po zrušenej RTVS, aby padol neželaný riaditeľ a ministerkinej susedke na čele Bibiany odvolali šéfa národného divadla, národnej galérie, politickí nominanti namiesto odborníkov zasadli aj do Slovenského národného múzea, na čelo Betliara sa postavila niekdajšia hovorkyňa prokuratúry... A štátne šetrenie zatvára ďalšie múzeá a expozície. Paradoxne, v čase, keď vychádzajú na povrch informácie o tisícoch, ktorými sa odmeňujú niektorí ministerskí úradníci.Už druhý týždeň existuje ako vyjadrenie odporu voči takýmto krokom aj špeciálna Platforma slobodného múzejníctva. A svoju tvár a hlas je dala práve pred rokom odvolaná šéf Banského múzea Zuzana Denková. Kam kráča slovenské múzejníctvo? Aj o tom bude dnes reč. „Sú tu snahy o ideologický únos našich múzeí, politické nominácie sú des“, tvrdí odvolaná Zuzana Denková. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Koalícia v utorok našla dostatok hlasov a schválila budúcoročný rozpočet. Podľa Analýzy Návrhu rozpočtu verejnej správy od analytikov Národnej banky Slovenska predložený návrh rozpočtu predstavuje začiatok dlhej cesty k ozdraveniu verejných financií. Tému v podcaste budeme rozoberať s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom. „Naše zadlženie a deficit je veľký. A aj napriek výraznejšiemu tempu znižovania týchto deficitov naďalej ostávajú vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny. Jednotlivé vlády rozdávali viac, ako dokázali vyzbierať od daňových poplatníkov."Analytici tiež v komentári hovoria, že Slovensko je jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, a to pomerne výrazne, no sme však jedinou z nich, ktorá popritom zvyšuje svoje výdavky.Európska komisia má právo hodnotiť verejné financie. Každý štát dostane od nej vysvedčenie a my sme dostali jedno z najhorších, hovorí novinár v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Poskytovatelia mobilných služieb, internetu či televízie ohlásili v reakcii na zvýšenie sadzby DPH nové ceny. Niektorí menia aj ponuku, iní iba pripočítali k existujúcim balíkom vyššiu daň.Ako ktorý operátor pristúpil k novej DPH a či sú aj takí, ktorí sa rozhodli ceny nezvýšiť sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktorí operátori zvyšujú ceny.Kto mení aj produkty.Či sa niekto rozhodol zostať pri pôvodných cenách.Či sú marže tak tesné, operátori cenym zvyšovať museli.Téme sa venujeme aj tu:Vyššia DPH prinesie zdražovanie operátorov: Aké zmeny nás čakajú o mesiacPrichádza cunami zdražovania služieb: Mnohí operátori potvrdili drahšie paušály, TV či internetZdražovanie služieb potvrdili ďalší traja operátori. Pristúpia k nemu o mesiacDSi Data o mesiac zvýši ceny. Klienti si priplatia o 1 až 2,6 eura (prehľad)Veľký prehľad vianočných akcií operátorov: Všetky detaily a tipy, čo sa oplatíO2 a Tesco mobile zdražia takmer všetky služby. Dôvodom je vyššia DPHRadosť zajtra zvýši ceny o 13 až 40 percent. Pridá dáta a zrýchli internet (prehľad zmien)Antik o mesiac zdraží internet aj televíziu. Pevná linka ostáva bez zmienDSi Data o mesiac zvýši ceny. Klienti si priplatia o 1 až 2,6 eura (prehľad)Plustelka zdražie o 14 percent. Operátor tvrdí, že chystá novinkyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážení diváci a diváčky, ale aj poslucháči a poslucháčky a diváctvo a poslucháčstvo. Politkár je tu opäť! Z horúcich tém si pre vaše potešenie uťahujú dve nové tváre - ruža komédie Diana Renner a bystrý, inteligentný a prirodzene vtipný Maťo Hatala známy aj ako Hatali Portman.V aktuálnej epizóde sa dozviete:Ako súvisí úbytok obyvateľstva na Slovensku s maslom a vajcamiPre koho je nová hymna, pre koho nie a prečo bol dôležitrý heroínPrečo by sa na riaditeľov SNG oplatil adventný kalendárAko má rozklad diplomatickej služby zvrátiť populačný úbytok Slovenska

Ruská federácia je jediný štát, ktorý vojenskou silou posúva svoje hranice na územia iných štátov. Partizán Otto Šimko dobre pochopil, kto je agresor a kto sa bráni, a je jedno, či to bolo svojho času nacistické Nemecko alebo je to dnes Putinovo Rusko, hovorí historik Stanislav Mičev. Bolo oslobodzovanie Červenou armádou predzvesťou okupácie Československa červenou totalitou?Slovenský premiér sa chystá na návštevu Moskvy. Podľa jeho vlastných slov si tým chce „na mieste činu“ uctiť víťazstvo nad nemeckým nacizmom v druhej svetovej vojne. Kritiku, že tým legitimizuje dnešný ruský imperializmus, ktorý krvavo ničí suverénnu Ukrajinu, a dokonca sa vyhráža zničením aj nás - teda Európskej únie - však už Robert Fico prehliada.„Máme tu hlásateľov proruskej politiky, ktorí tvrdia, že Rusko by na Ukrajinu nevstúpilo, nebyť toho, že Ukrajinci vraždia (na Ukrajine) ruské obyvateľstvo. Ja sa ale pýtam, prečo potom neprotestovali, keď ruská armáda v dvoch vojnách vyvraždila desaťtisíce Čečencov? Preto, lebo to asi bolo na území Ruska? No a teraz, ak sú separatisti (ktorí sa snažia bojovať proti ukrajinskému štátu) na území Ukrajiny, tak sa Ukrajina nemá brániť? To sme kam dospeli? A treba si dať dohromady aj chronológiu udalostí, pretože najprv bol Krym a až potom sa objavili separatisti na Donbase či v Luhansku,“ hovorí Mičev a pripomína, že návrhy „územie za mier“ nefungujú tak, ako to napokon ukázal už Mníchov 1938, keď po okupácii Sudet a južného Slovenska neprišiel mier, ale 1. 9. 1939 prišla vojna.Je historickou pravdou, že nás Sovietsky zväz za cenu nesmiernych obetí zbavil počas druhej svetovej vojny fašizmu - toho nemeckého, ale i toho nášho, slovenského. Stále viac sa však vo verejnom priestore vynára legitímna otázka, či toto oslobodenie nebolo iba predpolím novej okupácie, tentoraz sovietskej, a či jednu totalitu - tú nacisticky hnedú, nenahradila totalita nová - tentoraz boľševicky červená.„Obdobie od konca vojny do februára 1948 tu bola demokracia a na Slovensku komunisti voľby prehrali, no ani v rámci Československa nemali ani zďaleka víťazstvo vo vrecku. Fatálne to začalo byť vtedy, keď ČSR nakoniec odmietla ísť na parížsku konferenciu, kde sa malo rokovať o Marshallovom pláne. To bola posledná možnosť, ako to celé zvrátiť.“Bol teda príchod vojsk Sovietskeho zväzu oslobodením alebo to bola predzvesť novej okupácie, tento raz v „tábore mieru“ vedenom, údajne večným, Sovietskym zväzom? A nemaže aktuálna ruská agresia na Ukrajine všetky tie obrovské zásluhy ZSSR na porážke fašizmu v druhej svetovej vojne?„40 rokov som sa venoval tomu, aby som obhájil osloboditeľskú misiu Červenej armády na území Československa a Putin mi to v okamihu zbúral, keď jeho vojská vpadli na Ukrajinu, a teraz sa veľmi ťažko obhajuje to, že Červená armáda je osloboditeľ a nie okupant.“Témy pre bývalého šéfa Múzea SNP, historika Stanislava Mičeva. Je nutné dodať, že rozhovor sme nahrávali v čase, keď snaha premiéra ísť do Moskvy nebola verejne známa, a preto otázka na túto tému padnúť nemohla. Na aktuálnosti rozhovoru to však - vzhľadom na tému - nič nemení.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia schválila štátny rozpočet so 79 hlasmi. To znamená, že za bola aj trojica poslancov Národnej koalície, a to Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Tí sa napríklad ešte minulý týždeň odmietli zúčastňovať otvorenia schôdze parlamentu.Premiér Robert Fico počas víkendu uviedol, že sa blížime k bodu, „kedy budú musieť vyriešiť vzťah troch nezávislých poslancov, ktorí odišli z klubu SNS a nezúčastňujú sa na hlasovaní parlamentu." Podarilo sa mu situáciu vyriešiť? V podcaste odpovedá politológ Erik Láštic.„Rudolf Huliak testuje, čo mu je ochotná koalícia ponuknúť," hovorí v podcaste.Podľa Láštica môže byť šéf SNS postavený pred rozhodnutie. „Môže sa stať, že Robert Fico postaví Andreja Danka pred dilemu, že sa vzdá ministerstva, pretože to tak ďalej nejde. A vládnuť bez huliakovcov so 76 poslancami je komplikované vládnuť, myslí si tiež politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Majstrovský Slovan Bratislava ostáva na čele aj po 16. kole slovenskej futbalovej Niké ligy, Žilina mu stále dýcha na chrbát, no veľké veci sa dejú aj na opačnom póle súťaže. V 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa o tom porozprávali s expertom Petrom Ďurišom.Aj posledné víkendové kolo prinieslo fanúšikom najvyššej slovenskej futbalovej ligy veľa zaujímavého. Najväčšie zmeny sa diali predovšetkým na dne súťaže, keď na posledné miesto padla Skalica a prepadol sa aj Trenčín s Ružomberkom.Naopak, skok ako antilopa predviedol MFK Zemplín Michalovce, ktorý je už priamo za štvrtou Dunajskou Stredou. Gólovo sa presadili aj lídri v tejto štatistika, avšak počas víkendu potešil aj debut niekoľkých mladíkov.O všetkom zaujímavom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Výkonná riaditeľka Ing. Eva Kováčová, onkopsychologička Mgr. Lucia Budáčová z Ligy proti rakovine a onkologická pacientka vysvetľujú prečo je dôležité zdieľanie a komunita ľudí s rakovinou. LPR predstavuje aj novinku, OnkoForum.sk, online diskusnú platformu.Podcast pripravili Liga proti rakovine (prelink na www.lpr.sk) a Aktuality.sk.Moderuje Vera Wisterová.

„Komunistický režim a jeho tajná polícia (Štb) tu vytvorila evidenciu tzv. „bývalých ľudí“. Takto dehumanizujúco ich nazývali. Šlo o inteligenciu, učiteľov, úradníkov, kulakov... Stačilo, že nesúhlasili s režimom“. Historik Ľubomír Morbacher vykresľuje, ako režim pred Novembrom’89 ničil ľudí. Nástrojom mu bola aj tajná Štátna bezpečnosť. Historik hovorí, že Slovensko má voči nim stále dlh. Chrániť komunistické štátne zriadenie. Pred vonkajším i vnútorným nepriateľom. Byť strážnym psom režimu, s tým, že jeho „ostré zuby“ až paralyzovali. Úlohy, ktoré dostala do vienka obávaná, pretože miestami až brutálna ŠTB. Čiže komunistická štátna bezpečnosť. Slovenský pendant ruskej KGB či nemeckej Stasi. Všadeprítomný dohľad, s prívlastkom neviditeľný, metodika registratúr dovedená k dokonalosti. Infiltrácie, zatýkania, vypočúvania aj s prvkami mučenia… To všetko v službe ideológie, ktorá držala v neslobode a strachu päť miliónov obyvateľov územia dnešného Slovenska po dobu štyroch dekád. Aj s odstupom 35-rokov od prelomového novembra’89 Ústav pamätí národa stále dopĺňa čriepky, ktoré dotvárajú obraz niekdajšej komunistickej ŠTB – najnovšie registrami jej vyšetrovateľov. Prečo je pohľad do očí aj nepríjemných dejín potrebný? Pozrieme sa na to s historikom ÚPN Ľubomírom Morbacherom. 

Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

Lýdia Ferová sa narodila židovským rodičom v predvečer druhej svetovej vojny. Strasti holokaustu sa rodine bohužiaľ nevyhli. Otecka odviezli prvým transportom do Auschwitzu, kde ešte v tom istom roku zomrel. O pár mesiacov neskôr musela odísť mamička so štvorročnou Lýdiou do pracovného tábora v Novákoch. Po roku sa podarilo zveriť malú Lýdiu do starostlivosti strýka, ktorý mal štatút „vyvoleného“ – vďaka svojej profesii bol dôležitým pre Slovenský štát a mohol zostať na slobode, hoci bol aj Žid. Lýdia sa tak dočkala konca vojny v relatívnom bezpečí, zatiaľ čo jej mamička putovala aj so svojimi rodičmi do Auschwitzu – rodičia tu zahynuli, ona prežila a vrátila sa domov za svojou dcérou. Roky odlúčenia ale narušili puto medzi matkou a Lýdiou a viedli k odcudzeniu, ktoré sa im už nikdy nepodarilo úplne prekonať.

Herec a režisér Šimon Ferstl v Mimóze prezradil, prečo sa rozhodol robiť podcast o umení, či si pôjde pozrieť výstavu političiek, ale dozviete sa aj spôsob financovania divadla.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:20 – o čom je jeho podcast a koho pozýva;08:40 – ako sa ocital na výstave fotografií Rudolfa Schustera;11:40 – že ministerstvo kultúry vyhadzuje ľudí za to, že chodia do práce;13:55 – prečo si myslí, že po covide žijeme ďalšiu krízu;16:30 – ako funguje financovanie divadla;23:40 – či chodí do divadla veľa ľudí;26:35 – prečo mal strach z diváka;29:20 – čo je projekt s názvom čitateľský kľud;35:30 – prečo sa rozhodol robiť zájazdovú komédiu a iné.

„Nikoho neodsudzujem, rozumiem tým pohnútkam, pre ktoré do toho ženy idú. Len cítim morálnu povinnosť o tom hovoriť,“ hovorí bikini fitneska a matka dvoch dcér Mia.Po odomknutí sa dozviete:– ako dlho v sebe mala Mia prasknutý implantát; – či sa dovolala doktorovi, ktorý jej prsné implantáty vkladal; – ako na ich výber reagoval jej manžel; – či pri sono prsníkov môžu implantáty zakryť rakovinu; – čo by povedala svojim dvom dcéram, keby za ňou prišli, že chcú silikóny; – ako sa jej žije bez implantátov.

Z ruského trhu odišlo množstvo veľkých západných firiem a jeho ekonomika krváca. Môžeme to vidieť na rôznych ekonomických ukazovateľoch, napríklad na výškach úrokových sadzieb. Nikto netvrdí, že v Rusku dnes nenájdete ani kúsok Západu, ale to neznamená, že podstatná časť komerčného trhu s ním nepretrhla väzby. Ľudia ako Gyimesi a Blaha vám ukážu, čo v tom Rusku je, ale interpretujú to klamlivým spôsobom, ktorý je v súlade s naratívmi, aké k nám prichádzajú z Kremľa.Prečo slovenskí dezinformátori šíria klamstvá o sankciách proti Rusku? Kto prišiel s petíciami za ich zrušenie a koľko podpisov iniciatívy získali? Akí aktéri sa snažia verejnosť zavádzať videami z Ruska, ktoré majú dokazovať, že západné sankcie nefungujú? Prečo je takýto obsah manipulatívny? Aké propagandistické naratívy Kremľa prezentoval premiér Robert Fico v televízii Rossija 1 a kto bola hostiteľka programu?Aké zistenia priniesli Hoaxy a podvody o dezinformačnej platforme TV OTV? Ako funguje medzinárodná sieť telegramových kanálov šíriacich ruskú vojnovú propagandu, ktorých je TV OTV súčasťou? Z koľkých kanálov sieť pozostáva a aký obsah publikujú? Čo je obsahom pravidelného reportu o dezinformáciách Dezinfomaják a ako sa k nemu môžete dostať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom a autorom reportu o dezinformačnej scéne Dezinfomaják Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Predstavitelia koalície neváhajú opakovane klamať.Prečo potrebujeme slobodné médiá? Prečo sa ich snažia diktátori ovládnuť alebo zničiť? Ako môžu médiá pomáhať v zachovaní demokracie, podpore kritického myslenia, overovania faktov?Sledujte alebo počúvajte v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! s hosťom, šéfredaktorom Denníka N, Matúšom Kostolným.Je to záznam verejnej diskusie z 8. novembra v Tichu a spol., v Bratislave.

Matej Tóth o ňom hovorí, že je najúspešnejší slovenský športovec, ktorý nikdy nebol na olympiáde. Reč je o bývalom vodnom slalomárovi Alexandrovi Slafkovskom, ktorý tento rok ukončil svoju kariéru. Pozvali sme si ho do Olympijského videocastu a prebrali s ním naozaj mnoho tém. Dozviete sa, akú zaujímavú novú prácu robí, čo úplne nové prináša do našich končín, no ponúkne aj svoj pohľad na viacero športových tém.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?čomu sa teraz venujeako dokáže analyzovať človeka podľa chôdzeže nemáme len dominantnú rukuže je veľký rozdiel medzi slabou stránkou a nedostatkomako sa v jeho dobe pristupovalo k mentálnej prípravečo mení mentalitu mládežečo hovorí na ocenenia za účasťkedy vytvárame výsledkových feťákov a aké to má následkyprečo nie je ideálne, keď rodičia platia trénerovprečo ho viac mrzí kvôli ľuďom ako sebe, že nebol na olympiádeako mu zmenil život príchod Juraja Slafkovskéhoči bolo ťažké byť synom primátora

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír si na verdikt v korupčnej kauze bude musieť počkať ešte necelé dva týždne. Existuje úvaha, podľa ktorej prípad nemusí ovplyvniť prelomové stanovisko Najvyššieho súdu.Špecializovaný trestný súd dnes pokračoval v procese v korupčnej kauze bývalého ministra financií Petra Kažimíra. Ten je obvinený z podplácania. Podľa obžaloby odovzdal, na prelome rokov 2017 a 2018, úplatok 48-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Súd nakoniec pojednávanie prerušil do decembra.Dozvieme sa už o pár dní či bývalý funkcionár Smeru skutočne podplácal alebo kauza skončí tesne pred verdiktom? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas Budete počuť reportérku Aktualít Lauru Kellő Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.