Podcasty Aktuality.sk

Tragédia v Spišskej Starej Vsi kde mladý páchateľ zavraždil učiteľku i spolužiačku sa môže zopakovať. "Toto je systémový problém, ktorý musíme vyriešiť a kým nevytvoríme systém starostlivosti o takýchto rizikových či zraniteľných mladých ľudí, tak dovtedy budeme paralyzovane čakať, kedy sa niečo takéto udeje znova, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. V dnešnom Ráne Nahlas budeme hovoriť o pozadí tejto tragédie, ale najmä o zlyhaní systému, ktorý by mal chrániť naše deti."Trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem - k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varoval v Ráno Nahlas ešte v lete minulého roka šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. No a to radikálne zlo pred ktorým varoval napokon s plnou silou aj naozaj udrelo. 16teho januára v Spišskej Starej Vsi študent druhého ročníka gymnázia v priebehu niekoľkých minút brutálne zavraždil svoju učiteľku ako i svoju spolužiačku, pričom ďalšiu študentku - ktorá kamarátku bránila vlastným telom, ťažko zranil.Toľko chladné fakty, čo sa však za nimi naozaj skrýva?"Tento prípad je inštitúciami veľmi podrobne zmapovaný. A áno, myslím si, že k tomuto prípadu naozaj nemuselo prísť," konštatuje šéf IPčka.Ako sa teda mohol jeden mladý človek takto zradikalizovať až do úlohy chladnokrvného vraha - a nikto si to naozaj ani nevšimol? Ako je možné, že systém, ktorý by mal chrániť tých najbezbrannejších v našej spoločnosti - deti, takto fatálne zlyhal? Prečo po bratislavskej Zámockej, Parchovanoch, Vrútkach systém opäť zlyhal a vyprodukoval smrteľnú tragédiu v Spišskej Starej Vsi?Ako teda zmeniť systém, aby sa podobné prípady - v čo najväčšej možnej miere eliminovali, tak aby sme našim deťom - neraz stojacim doslova na samej hrane životných útesov, dokázali poskytnúť kompetentnú a ozaj včasnú pomoc? A kde a prečo sa medzi mladými mužmi rozmáha kult mizogýnie?"Odborníci, s ktorými o prípade diskutujeme, tam vidia filozofiu pravicového extrémizmu nového moderného typu. A takýchto mladých ľudí je na Slovensku naozaj veľa. Teda presnejšie, sú ich desiatky. Len my sme sa za ostatný rok stretli s tridsiatkou takýchto ľudí, s ktorými pracujeme," hovorí Madro a dodáva: "Tých útočníkov je asi jedno percento zo všetkých tých zradikalizovaných mladých ľudí, ale vidíme, že sa nám to deje a obáva sa, že sa to aj diať bude. My môžeme len vytvoriť systém, ktorý začne nás i mladých ľudí efektívne chrániť. Tak, aby tých obetí bolo čo najmenej."Ráno Nahlas, o pozadí tragédie v Spišskej Starej Vsi - vo všetkých jej súvislostiach. So šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko psychológom Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už len z toho, čo sme počuli, je zrejmé, že je to na politickú objednávku, tvrdí o správe SIS, ktorou sa zaštiťoval premiér, keď označil občianske protesty za snahu o protištátny prevrat bývalá premiérka Iveta Radičová. SIS podľa nej nie je tajnou službou, ktorá garantuje bezpečnosť Slovenska a jeho občanov. "Dôverovať jej, tak to chce veľkú dávku fantázie," dodáva expremiérka. A ako hodnotí aktuálneho premiéra Fica?Slovensko zažilo veľké protivládne demonštrácie. Premiér ale demonštrantom odkazuje, že republiku si rozvracať nenechá a šíri teórie o protištátnom prevrate. Robert Fico je majstrom zástupných tém a odvádzania pozornosti od jeho neschopnosti vládnuť, tvrdí v rozhovore pre Aktuality expremiéra Iveta Radičová."Rozprávať o štátnom prevrate z dôvodu protestov v uliciach? Veď to je choré a úplne scestné," tvrdí expremiérka Radičová. Do teórií o majdanizácií spoločnosti však premiér zaplietol aj našu tajnú službu - s celou jej neslávnou minulosťou a teda i relevantnými pochybnosťami o dôveryhodnosti SIS. "SISka vstupuje do politiky spôsobom, ktorý nezodpovedá úlohe a pozícií tajnej služby." reaguje Radičová.Slovensko sa ocitlo vo víre udalostí, v ktorých nastupujúcu konsolidáciu, rozpadajúcu sa vládnu väčšinu a kolabujúci štát, strieda premiérov výlet za Putinom, jeho konflikt so Zelenským a nastupujúcimi masovými občianskymi protestami. Tie však Robert Fico označil za protištátny prevrat a svoju teóriu podporil aj utajenou správou SIS. Napriek údajnej vážnosti situácie, sa však už o pár dní vrhol do témy definovania manželstva či zákazu adopcie homosexuálnymi pármi. "Všimnite si ako často strieda určujúce témy. Najprv prehlušoval témou zlej Ukrajiny, ktorá nám nechce pustiť plyn, potom protištátny prevrat a následne téma muž a ženy. To všetko preto aby prehlušil realitu dňa, že sa mu rozpadá vládna koalícia, nevie riadiť spoločnosť, nevie konsolidovať verejné financie ani reštartovať ekonomiku," dodáva expremiérka Radičová.Aktuality Nahlas, dnes s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Reč bude aj o možnosti predčasných volieb a stave opozície. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sú capovia záhradníkmi a nedospelí pomstychtiví ľudia ničia to, čo iní dlho budovali, hovorí herec Milan Ondrík. Vo filme Černák vidí veľa paralel so súčasnosťou, poukazuje napríklad na vedenie SIS. Vláda nám podľa neho predhadzuje rozbušky, aby prekrývala zdražovanie a ďalšie problémy. Herci SND sa chcú stretnúť s riaditeľkou, ale zatiaľ nedostali odpoveď.V podcaste s Milanom Ondríkom sa dozviete:– od 2. minúty – ako reaguje na tvrdenia ministerky kultúry, že herci sú koordinovaní zo zahraničia;– po 4:00 – že na Slovensku zažívame komédiu šarlatánov;– od 10:00 – ako sa u nás nedospelí a pomstychtiví ľudia ničia to, čo sme na Slovensku 30 rokov budovali;– po 11:30 – či sa Robertovi Ficovi darí rozdeľovať aj rodiny;– od 12:30 – že film Černák má presahy do súčasnosti napríklad cez problém s politickým zneužívaním SIS;– po 15:00 – ako vláda spochybňuje náš zdravý rozum a realitu;– od 17:00 – ako argumentuje, že štát dal peniaze na film o mafiánovi a nie o hrdinovi SNP;– po 20:00 – do akej miery film Černák zobrazuje realitu a ako sa s ňou odlišuje;– od 22:00 – či zahral Černáka pravdivo alebo do postavy vniesol aj seba;– po 24:00 – že najabsurdnejšie situácie z filmu sú práve tie, ktoré sa naozaj stali;– od 25:30 – či by súd mal Mikulášovi Černákovi uveriť, že sa v base naozaj polepšil;– po 27:00 – či je pravda, že Černákovi kumpáni si nič neodsedeli;– od 28:00 – či z Černáka pri osobnom stretnutí necítil túžbu po pomste;– o 29:00 – že šanca na to, že bývalého bossa a viacnásobného vraha pustia, je reálna;– pred 29:30 – či by Mikuláša Černáka pustil prednášať mladým ľuďom o prevencii zločinu;– po 30:30 – aká je atmosféra v Slovenskom národnom divadle pod Zuzanou Ťapákovou;– od 31:00 – že herci sa chcú rozprávať s riaditeľkou, ale ona nereaguje;– po 31:30 – že v divadle sa vyhadzuje a je v ňom veľmi veľa problémov;– od 32:30 – že funkcionári sa vymenia, ale herci zostanú;– po 33:30 - čo sú jeho červené čiary a čo by bolo, ak by odišli v divadle vymenili hercov;– okolo 34:00 – či by sa našli herci, ktorí by hrali to, čo chcú politici.

Oznamovanie možnej korupcie, prístup k životu počas futbalovej kariéry, čo robiť, keď sa raz profesionálny futbalový život skončí a prečo obrancovi Slovana Bratislava Césarovi Blackmanovi niet čo závidieť.Nie je všetko len o futbale, priamo kopaní do lopty na zelenom trávniku a o tom, čo sa deje na ihrisku či aký výsledok uvidíme po konečnom hvizde na svetelnej tabuli. Futbalisti žijú svoje životy aj mimo trávnika a celý futbalový život je oveľa komplexnejší, ako by si človek mohol pomyslieť.Slovenským futbalistom a futbalistkám pomáha u nás, okrem iných, aj Únia futbalových profesionálov (ÚFP), ktorá už viackrát podala svojim klientom pomocnú ruku, keď sa ocitli v neľahkej situácii, no takisto pomáha šíriť dôležitú osvetu pre futbalistov, ako by mali pristupovať k životu mimo ihriska alebo ako sa pripraviť na život po kariére.V 23. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s generálnym sekretárom ÚFP Branislavom Bolechom, ktorý tiež prezradil, prečo niet čo závidieť obrancovi Slovana Bratislava Césarovi Blackmanovi alebo akú má úlohu aplikácia Red Button.

Viac ako pol milióna. To nie je stav na bankovom účte, ale počet jeho fanúšikov na sociálnych sieťach. Peter Altof otvorene hovorí o tom, komu pomáha a čo má s tým spoločné jeho sestra či kamaráti. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Ako 18-ročný sám seba položartom označoval za sexsymbol a filantropa. Dnes má Peter Altof o desať rokov viac a stále rovnakú prezývku Explo. Medzitým mu pribudli státisíce followerov, podnikanie, práca v rádiu aj pred televíznymi kamerami. Aj skúsenosti s pomáhaním. Keď youtuberi rozdávajú neznámym ľuďom na ulici obrovské sumy, Explo to považuje viac za šou. Za videami MrBeasta, najpopulárnejšieho človeka na Youtube s 347 miliónmi sledovateľov, vidia kritici len biznis zameraný na získanie pozornosti a ďalších fanúšikov. No podľa Petra Altofa je tam aj iný rozmer: „Pokiaľ spraví video, kde rozdá milión a zarobí na tom dva, a potom príde ďalšie video, zase rozdá milión a zase zarobí milión a pol, tak som s tým v pohode. Je to super, lebo veľa ľudí zarobí milión a nechá si milión.” V podcaste sa dozviete: • kde Peter Altof silvestroval ako dobrovoľník; • ako pomáha ľuďom bez domova; • komu posiela peniaze na školné;• kto má najväčší vplyv na jeho rozhodovanie;• ako sa dostal k podpore zdravotných klaunov s červenými nosmi;• či pomáha radšej vlastnými rukami alebo storkou na Instagrame. Kto je Peter Altof? Peter Altof známy ako Expl0ited, skrátene Explo, je slovenský influencer, youtuber, vloger a moderátor. V roku 2013 začal komentovaním hier a pridávaním fotiek jedla či spolužiakov na Instagram. S takmer miliónom odberateľov je dnes druhým najúspešnejším autorom videí na slovenskej Youtube scéne. V televízii moderuje detský vzdelávací program Superveda, kde humorným a hravým spôsobom odpovedá na vedecké otázky. Vydal zbierku poézie Nie som básnik. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Jazykové vzdelávanie patrí medzi to najdôležitejšie, čo môžeme dopriať nielen sebe, ale aj našim deťom. Jazyková škola VISTA dnes prináša mnohé inovatívne možnosti a prístup k výučbe, ktorý otvára možnosti všetkým generáciám.

Komunistický normalizátor alebo absolutistický monarcha, tak kto nám tu dnes vlastne vládne? Pýta sa poslanec KDH a osobnosť disentu František Mikloško. Podľa neho Robert Fico zapadá do oboch kategórií - správa sa ako panovník, ktorý si myslí, že mu Slovensko patrí a zároveň funguje ako totalitný komunista, ktorý si November 89 - jeho hodnoty a vzopätie občianskej spoločnosti, doteraz vôbec nevšimol. A aká je dnes úloha nás občanov?"Premiér sa dostáva do pozície monarchu - nad parlamentom i nad nami, občanmi. To dokazuje, že sa stal sebastredným človekom, ktorý si myslí, že iba on je povolaný aby tu vládol . On si asi naozaj doteraz November 89 nevšimol a nevšíma," tvrdí tvár protikomunistických zápasov v ére spred novembra 1989 František Mikoško. Slovensko sa čoraz viac stáva akýmsi rozpadajúcim a kolabujúcim štátom. Po znefunkčnení katasta prišiel heckerský útok aj na zdravotnú poisťovňu, školv čelia opakovaným vlnám bombových vyhrážok a radikalizmus mládeže - bez dostatočnej odbornej pomoci a seriózneho záujmu štátu, opäť smrteľne udrel - tentoraz na východe krajiny. Presne v tej časti krajiny, kde nie tak dávno ubila polícia človeka bez domova prakticky na smrť.Stav školstva, zdravotníctva, ale i kritickej infraštruktúry stále viac upadá, počet ľudí ohrozených chudobou sa šplhá k miliónu a do toho prichádza vláda s konsolidačným balíčkom zvyšujúcim dane i berúcim príspevky na deti. Namiesto riešenia všetkých týchto reálnych problémov však premié parlamentnú schôdzu o svojom odvolávaní nechal utajiť a prichádza so správou SIS o akomsi protištátnom prevrate s ktorou mobilizuje verejnosť voči legitímnym občianskym protestom."V tejto chvíli by boli predčasné voľby vabankom pre oba tábory. Môže sa to zvrtnúť na pár percentách. Ako Fico, tak i opozícia si dnes nemôžu byť istí, že postavia vládu," tvrdí poslanec Kresťanských demokratov.Hrozí Slovensku protištátny prevrat a kto má prsty v tomto puči? Prečo premiér označuje občianske protesty za "Majdan", čoho sa Robert Fico vlastne bojí a pred čím uteká? Vraciame sa späť do čias Husákovskej normalizácie alebo je toto celé len akousi prípravou na predčasné voľby? Ktorým smerom sa vyberie KDH a aká je dnes dejinná úloha elít ale i nás - občanov? "Ja som optimista, musíme to len vydržať. Dnes je kľúčové to, aby sa tu našla skupina ľudí - alebo tomu hovorme elita, ktorá budú v prvej línií zápasu o demokraciu a jej hodnoty. Proste, aby sme nerezignovali. Toto je dnes kľúčová úloha dnešných elít, aby nerezignovali. Ak chceme byť demokratickou spoločnosťou - a nebudeme mať takúto elitu, ktorá nás bude viesť, tak potom na to nemáme nárok," hovorí pre Aktuality Mikloško a dodáva:Toto je doba nielen výziev pre krajinu, ale zároveň aj doba na zrenie ľudí v nej. Každý sa musí rozhodnúť sám za seba a prebrať zodpovednosť. Témy pre poslanca KDH a veterána protikomunistického disentu Františka Mikloška. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Komička, moderátorka, herečka, producentka a temperamentná Oravčanka Eva Evelyn Kramerová. V novej Mimóze hovorila aj o silnom náboji negatívnych vecí, spoznávaní samej seba či denníku vďačnosti. „Dvakrát meraj, raz strihaj pri mne neplatí, ja sedemkrát postrihám a potom sa zamyslím, učím sa to," priznáva. V Mimóze sa (ne)dozviete:01:20 – čo jej momentálne robí v živote radosť; 03:10 – tipy na filmy;07:10 – aký bol jej rok 2024;12:30 – v čom jej pomáhajú terapie;15:10 – čo ju na sebe samej najviac prekvapilo;17:25 – o prístupe k nekonštruktívnym, kritickým komentárom;22:40 – či verí na karmu a reinkarnáciu;25:10 – štyri pravidlá mediálnej diéty;31:30 – na čo slúži denník vďačnosti;36:15 – životnú múdrosť na záver.

Za populárnymi četbotmi ako ChatGPT stoja takzvané veľké jazykové modely (LLMs). Učia sa na obrovskom množstve dát, aby na požiadanie dokázali vytvoriť obsah, ktorý od nich očakávame. No čo ak chceme tento obsah zneužiť? Práve preto majú jazykové modely vstavané aj ochranné mechanizmy.Ako tieto ochranné mechanizmy fungujú? Aké sú spoľahlivé a ako ťažko sa dajú obísť? Ktoré jazykové modely sú bezpečné a ktoré majú čo dobiehať? Aké sú vôbec schopnosti umelej inteligencie tvoriť nové dezinformácie na požiadanie a čo ak chceme, aby ich ušila na mieru konkrétnej cieľovej skupiny ľudí?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Dominikom Mackom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

Donald Trump nafukuje problémy, ktoré nie su tak veľké a následne sľubuje zlaté zajtrašky. Lenže sľuby, ktoré dáva nebude môcť dodržať a to prinesie omnoho horšie prúdy, v najhoršom prípade svetový konflikt.Nebolo to tak dávno, čo kandidáti na prezidenta USA Mccain a Obama ukazovali svetu gentlemanský boj, ale doba gentlematstva nás príchodom Trumpa opúšťa. Politici už nie su konkurenti, porušujú pisané aj nepisané pravidlá, čij zákony. Trump sa v prvom prejave dokonca piblížil jazyku fašistov.Aby toho nebolo málo, na domácej scéne sledujeme odvolávanie Fica, aj pre zahraničné smerovanie Slovenska. Premiér reaguje svojsky alebo inak: Pobozkanie Zelenského prsťeňa vyčíta Šimečkovi človek, ktorý pobozkal hemeroidy vrahovi.

Ani sme sa nenazdali a rok 2024 vystriedal rok 2025. Vo svete sa riešili viaceré dôležité témy, ktoré majú presah nielen do tohto, ale aj do mnohých ďalších rokov.Výnimkou neboli ani veľké témy, ktoré sa odohrali na Slovensku alebo sa ho dotýkali. Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovakia, v podcaste Ekocaste zhodnotila rok 2024 a uviedla predikcie na rok 2025.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?Aké nové environmentálne politiky alebo regulácie očakáva, že vstúpia do platnosti v roku 2025?Aké sú hlavné priority WWF Slovakia pre ochranu biodiverzity v roku 2025?Objavili sa iniciatívy, ktoré by sme mali poznať aj my?

Premiér Robert Fico po bezpečnostnej rade zopakoval slová, že Slovensku hrozí prevrat. Hovorí, že na Slovensku je „skupina expertov“ zo zahraničia, ktorá chystá povalenie vlády. Premier sa opiera o utajenú sprúvu - informacie SIS vychádzajú z listín aj informačno-technických prostriedkov. Téma pre Ľubu Lesnú - známu bývalú investigatívnu novinárku z éry mečiarizmu. V minulosti bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej a dnes je externou asistentkou Jána Horeckého (KDH).Podľa Lesnej by mala byť správa SIS zverejnená, aby verejnosť vedela, o čom premiér diskutuje. „Nech ma presvedčia, že tam existujú hrozby. A aj preto, aby si zachovali tvár a my sme pochopili, že konajú správne. Už len kvôli tomu by ju mali odtajniť," konštatuje v podcaste. Za problematické tiež považuje, že Bezpečnostná rada štátu sa nezaoberala organizáciou Brat za brata, ktorá podľa nej predstavuje reálne bezpečnostné riziko. Nedávno o nej informoval Denník N.V minulosti pracovala na kauze únosu Michala Kováča mladšieho. V podcaste približuje svoje skúsenosti so sledovaním „Možno mám takú povahu, že som si z toho veľa nerobila. Povedala som si, že si zastrašovaním nenechám pokaziť svoj život. Nech si ma sledujú, nech zistia, že každý deň chodím so psami na prechádzku."V rozhovore aj spomína vládu Vladimíra Mečiara. Vidí isté paralely medzi súčasnou situáciou a obdobím mečiarizmu. No poukazuje aj na jeden rozidel - dnes je Slovensko členom EÚ a NATO, čo podľa nej poskytuje určitú ochranu demokratických princípov. „Myslím si, že aj preto sa nevyhlásil mimoriadny stav. Museli by vysvetliť členským štátom Európskej únie, čo sa na Slovensku deje, ale donekonečna sa na to nedá spoliehať."Moderuje Denisa Hopková.

„Všetko, čo sme doteraz videli a počuli, stojí a padá na liste z dielne ChatGPT, ktorý bol nešťastne málo editovaný. Ak tu hrozí štátny prevrat, komunikácia premiéra by mala byť podložená hodnovernými informáciami. Tie sme dodnes nevideli“, reaguje expert na hybridné hrozby Victor Breiner. Protivládny puč, za ktorým stoja nielen mimovládky, opozícia či médiá, ale aj expertná skupina, ktorá má za sebou akcie v Gruzínsku či kyjevský Majdan. S cieľom povaliť jeho vládu. Cestou okupácia vládnych budov, preskakovanie plotov a štátny prevrat. Optika najmocnejšieho muža krajiny – premiéra Roberta Fica. Opiera ju o informácie tajnej služby, ktorá ako sa ukázalo zmonitorovala komunikáciu organizátorov protestov v Banskej Bystrici. S tým rozdielom, že tá nehovorí o žiadnej okupácii, či násilnostiach – naopak zdôrazňujú potrebu nenásilnej akcie.Napriek tomu premiér naďalej hovorí o hrozbe štátneho prevratu a zasadla bezpečnostná rada štátu, ktorú si vyžiadal prezident. V komunite expertov na hybridné hrozby zaznieva, že tu prebieha riadená hybridná operácia s cieľom zlikvidovať demokratické princípy, no zo strany premiéra. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V Artmedii Petržalka zažil prelomové roky, ktoré ho vystrelili do svetového futbalu. Neskôr sa stal oporou Lokomotivu Moskva, kde strávil 7 sezón. Na konte má 91 reprezentačných štartov a zahral si na MS 2010 či EURO 2016. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol bývalý obranca Ján Ďurica.Po odchode z Artmedie si prešiel rôznymi etapami kariéry. V ruskom Lokomotive Moskva strávil 7 rokov, počas ktorých čelil neustálym zmenám trénerov. V tureckom Trabzonspore si zahral po boku viacerých krajanov, s ktorými spoločne vytvárali silnú slovenskú enklávu. Na sklonku kariéry sa stal súčasťou Dukly Praha, kde bez tlaku a s pokojom ukončil bohatú kariéru. Na reprezentačnej úrovni bol oporou tímu počas viacerých kvalifikácií i veľkých turnajov.„Po kariére to bolo veľmi náročné. Prišlo ticho, človek vôbec nevie, kto je, stratí identitu. Bolo zložité sa z toho pozliepať, cítil som sa roztrieštený. To bolo ťažké obdobie. Čo ďalej so životom? Čo budem robiť? Nemal som predstavu, čo si počnem, bol som úplne hotový,” priznal Ján Ďurica v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

V každom biznise prídu momenty, kedy si nevieme rady. Riešenie môže byť často jednoduchšie, než sa zdá. Úspešným podnikateľom a slovenským firmám v tomto smere pomáha biznis koučka Branislava Očvárová.

Do prekrývania hanby s katastrom a katastrofálneho zlyhania polície pri agresívnom študentovi koalícia nasadila SIS.Ako Robert Fico opäť raz zabudol, k čomu sám vyzýval a ako si Andrej Danko „nakládol do vlastného hniezda“. Pozrite si najnovší Ťažký týždeň.

Opozícia chce dnes odvolať premiéra Roberta Fica pre deväť rôznych dôvodov. Ktorý z nich je najpodstatnejší? Má vôbec zmysel odvolávať premiéra, ak na to opozícia nemá dosť hlasov?V diskusii vystúpili traja politológovia: Grigorij Mesežnikov, Pavol Baboš a Samuel Spáč.Venovali sme sa analyzovaniu aj správaniu skupín s rozhodujúcimi hlasmi - Huliakovcov z Národnej koalície a Migaľovcov z tzv. Hlasu rozumu.Moderoval Peter Hanák.

Mikuláš Černák bol spolu s ministrom vnútra Gustávom Krajčim za HZDS poklepať základný kameň na stavbe, ktorú mala pre štát dodať černákovská firma. Napriek tomu mal príkaz zatknúť Černáka vydať sám Vladimír Mečiar. Začala mafia vládnej strane prekážať až pred voľbami, keď vraždy v uliciach a mafiánska oslava v najsledovanejšej televízii ukazovali, že Slovensko je mafiánsky štát? Podcast môžete počúvať po prihlásení do predplatného Aktuality Navyše. Ústrednou postavou vzťahu medzi mafiou a štátom bol v 90. rokoch Jaroslav Svěchota. Tento právnik a bývalý ŠtBák sa stal námestníkom riaditeľa SIS Ivana Lexu. Namiesto boja proti mafii udržiaval s bossmi priateľské styky - a tí si mysleli, že sú pod jeho ochranou. To sa v určitom bode zmenilo. Pocítili to všetci bossovia. Na konci roka 1997 boli mŕtvi - alebo v prípade Mikuláša Černáka vo väzení. Bystrický boss tvrdí, že sa na polícii sám prihlásil, lebo mal prísľub od vysokopostaveného funkcionára, že nepôjde do väzby.V dnešnom podcaste Mafiánsky štát vystupuje opäť autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou Ján Petrovič.Nahrával Peter Hanák.

„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.Kočnerova knižnica.A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. „Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. „Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. „Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. „Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico včera počas rokovania o svojom odvolávaní predstavil správu SIS. Hoci je jej obsah utajený, verejnosť už má indície o tom, čo v nej môže byť. V éteri sa objavujú slová ako majdan, odpočúvanie a destabilizácia krajiny.Občianske protesty sú kľúčovým nástrojom demokracie, no ich organizovanie sa údajne ocitlo pod drobnohľadom štátu, dokonca tajných služieb. Premiér Robert Fico hovorí o majdane riadenom opozíciou a tajná služba mala podľa neho zaznamenať aktivity, ktoré údajne smerujú k destabilizácii krajiny. Ohrozenie stability krajiny nespočíva v protestoch, ale v krokoch vlády, tvrdí organizátorka protestov Lucia Štasselová z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá sa ohradila voči naznačovaným zisteniam.Slovenská informačná služba sa ocitla v centre pozornosti po tom, čo premiér Robert Fico v parlamente predstavil správu o údajnom monitorovaní občianskych protestov, ktoré označil za pokusy o destabilizáciu krajiny. Táto téma vyvolala množstvo otázok o úlohách tajnej služby, jej limitoch a možnom zneužití na politické ciele.O úlohách SIS, jej limitoch a o tom, či môže byť zneužitá na politické ciele, budeme hovoriť s bývalým šéfom analytického oddelenia SIS Jánom Mojžišom.Moderuje Zorislav Poljak.

Nováčik zo Žiliny má famóznu formu a nielen na ľade, ale aj na tribúnach a sociálnych sieťach patrí k ozdobám extraligy. Nepríjemnejšie problémy riešili v Bratislave, kde sa fanúšikom nepáčil podpis Mareka Slováka a v Nových Zámkoch to už vzdali a zmierili sa s vypadnutím. Čo to bude znamenať pre budúce uzavretie ligy? Aj o tom debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Branko Radivojevič (bývalý hokejista).

Dvaja najbohatší muži sveta sa už dlhší čas pretekajú v tom, kto postaví väčšiu, silnejšiu, ale aj (na prevádzku) lacnejšiu raketu. V dôsledku menšej náhody sa stalo, že v rovnaký deň po siedmykrát štartovala raketa Starship spoločnosti SpaceX Elona Muska a po prvýkrát tiež raketa New Glenn od Blue Origin Jeffa Bezosa.O tom, ako sa obom testovacím letom darilo, ale aj v čom sa prístupy spoločností líšia a aké sú ich ciele sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme o týchto témach:Či bol let New Glenn úspechom napriek neúspešnému pristátiu.Čo vieme o explózii druhého stupňa Starship.Prečo je SpaceX na očiach, pokým Blue Origin pôsobí skôr tajnostkársky.Ako chce riešiť zníženie nákladov na cestu do vesmíru jedna a druhá firma.V čom sa odlišujú ich ciele a kde sa, naopak, zhodujú.Súvisiace odkazy:Siedmy test Starshipu: Prvý stupeň úspešne pristál, druhý stupeň sa stratilMonumentálna raketa Bezosa úspešne odštartovala. Šľape Muskovi na päty?Preteky o Mesiac. Kto tam pristane skôr, USA alebo Čína? (podcast)Porovnanie nosností jednotlivých rakietVesmírne lety vstúpili do novej éry. Vďaka SpaceXPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Tibor Gašpar sa rozhovoril o možnosti výstupu Slovenska z EÚ a NATO, Andrej Danko zase nakupoval v potravinách v Moskve. Verejnosť nenechalo chladným ani dianie v FPÚ a tak sa pred posledným zasadnutím znovu konal protest. O témach diskutoval komik Šimon Ferstl a komička Diana Renner.V podcaste sa dozviete:Čo hovorí list psychiatrov a psychológov Robertovi Ficovi?Ako podpredseda parlamentu Andrej Danko nakupoval v Moskve?Čo s kultúrou v troskách?Budeme vystupovať z EÚ?Čo z opozície v Kyjeve?

Samozrejme, že úcta k funkcií je namieste, ale ak ju vykonáva niekto, kto si tú úctu nezaslúži, tak je veľmi správne, aby sa občania, ktorým to prekáža, ozvali. Tvrdí spoluautor verejného listu premiérovi psychiater Jozef Hašto. Úcta k funkcií sa nedá vynútiť, pripomína."Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Neštítite sa útokov na rodiny predstaviteľov opozície, ako to bolo v prípade Šimečkovcov.Vaše politické správanie a proklamované postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru. Vedú k frustrácii a nespokojnosti veľkej časti obyvateľov Slovenska. Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či študijných, ale aj z osobných dôvodov. Nechcú žiť v krajine, kde sa štátna politika vyznačuje takou mierou pohŕdania, výsmechu a útočnosti.To je úryvok z otvoreného listu, ktorým sa na predsedu vlády Roberta Fica obrátili renomovaní odborníci v oblasti duševného zdravia profesori Anton Heretik a Jozef Hašto. Pod túto verejnú výzvu, v ktorej autori na záver apelujú i na schopnosť premiérovej sebareflexie a možnosti korekcie jeho politického správania - a to vrátane zváženia odchodu Roberta Fica z vrcholovej politiky, sa dotaraz podpísalo viac ako 500 slovenských psychiatrov a psychológov. "Mám dojem, že u premiéra akoby u neho chýbalo presvedčenie o správnosti hodnôt liberálnej demokracie. O demokracií má predstavu, že ten, kto vyhral voľby, mohol všetko a teda má právo aj valcovať tú časť obyvateľstva, ktorá ho nevolila. No v jeho pozícií premiéra má veľkú zodpovednosť voči všetký obyvateľom, ktorí žijú v tejto krajine," hovorí profesor Hašto. Premiér Fico list označil za politický apel, považuje ho za: "hrubé zneužitie profesionálneho poslania autorov na politické ciele" a chce o ňom informovať medzinárodné profesijné združenia a organizácie."Čo zostáva človeku než rešpektovať, že niekto má nejaký názor. Takisto, ako my v našej profesií musíme rešpektovať, že niekto má bludné predstavy alebo halucinácie. T však neznamená, že sa s tým nektriticky stotožním a že s tým budem súhlasiť," reaguje Jozef Hašto a dodáva:"Dôležitou súčasťou spoločnosti sú aj občianske aktivity a keď je dostatok občanov, ktorí sa dokážu asertívne a kriticky vyjadrovať k veciam, ktoré idú za hranu a ktoré zhoršujú fungovanie spoločnosti, tak ich hlas je dôležitý a to ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni."Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o liste psychiatrov slovenskému premiérovi, jeho reakcií, ale aj o mentálnom zdraví celej našej krajiny. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V dnešnom podcaste budete počuť argumenty predsedu PS Michala Šimečku, ktorý ako jediný opozičný politik mohol vystúpiť na verejnej časti schôdze. Rovnaký priestor dostanú aj odpovede Roberta Fica, ktorý zároveň oznámil, akým spôsobom bude prekrývať ekonomickú situáciu, zvyšovanie DPH a drahšie potraviny kultúrno-etickými témami. Dozviete sa, či nám reálne hrozí vystúpenie z EÚ. Čo utajenie schôdze hovorí o úrovni demokracie na Slovensku, do akej miery je Robert Fico naozaj pre nás všetkých nebezpečný a do akej miery je to len rétorika, a či budú predčasné voľby, analyzovali politológovia Grigorij Mesežnikov, Pavol Baboš a Samuel Spáč. Moderuje Peter Hanák.

Na rezort kultúry sa „vrhli“ nominanti SNS.S Ivanou Šátekovou a Erikom Šille sa Sandra Polovková rozpráva o tom, prečo je občianska angažovanosť a aktivita prirodzená? Prečo umelci prostredníctvom umenia reagujú na ohrozenia demokracie? A s obavami, ale aj nadhľadom komentujú aktuálnu situáciu v kultúre.Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Veľká časť spoločnosti bude vidieť na vlastnej peňaženke, že sa im darí horšie. Dôsledky konsolidácie tak Robert Fico pocíti aj politicky a preto určite zvažuje i možnosť predčasných volieb ako úniku pred následkami konsolidačného balíčka. Tvrdí to exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. A dokedy bude udržateľná dnešná rozšafná penzijná politika?Je síce ešte len 21. januára, no prvé dôsledky vládneho konsolidačného balíčka už väčšina z nás cíti prakticky na každom kroku. Vládny balíček za takmer tri miliardy nám zvýšil sadzbu DPH na väčšinu tovarov i služieb, transakčná daň zasa ukrojí podnikateľom no a o krátky čas zaregistrujú mnohé rodiny i okresanie daňových bonusov na deti. Najväčšou obeťou vládnej podoby ozdravovania verejných financií sa pritom stali matky samoživiteľky, naopak za pomyselných víťazov by sa dali označiť živnostníci, ale i penzisti. Rozšafne nastavený penzijný systém totiž povedie k rekordne veľkej sekere v Sociálnej poisťovni. To, čo teda vláda uťahovaním našich opaskov na jednej strane získa, to na strane druhej prakticky okamžite minie na dôchodky. No a doslova za rohom nás čaká už ďalšie kolo ozdravovania verejných financií."V štátnom rozpočte je ešte stále obrovská sekera a určite musí prísť ďalší konsolidačný balíček a môže byť z pohľadu ľudí ešte horší. Zrejme sa už pristúpi aj k zvýšeniu sadzieb dane z príjmu a budú sa asi rušiť i nejaké daňové úľavy, tvrdí exminister Mihál. Obeťou sa podľa neho môže stať aj druhý penzijný pilier kde vláda môže opäť siahnuť k zásadnému zníženiu odvodov.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej podobe konsolidácie verejných financií. S exministrom práce sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zimná príprava na jarnú časť Niké ligy pokračuje v plnom prúde a týka sa aj futbalistov FK Železiarne Podbrezová, ktorí usilovne pracujú na svojej účasti v najlepšej šestke elitnej slovenskej súťaže.O rôznych plánoch Podbrezovej sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 22. epizóde podcastu Kam si to kopol? s generálnym manažérom „železiarov” Miroslavom Poliačekom, ktorý takisto prezradil, že spojenie slovenského reprezentanta Stanislava Lobotku s FK nie je len „na papieri”. Hviezda talianskeho SSC Neapol znamená pre celý klub omnoho viac.

Bytová asociácia ministerstva obrany na konci roka vyhlásila súťaž na upratovacie služby za viac ako 200-tisíc eur, no oslovené boli iba tri firmy – z ktorých dve sa predtým upratovaniu vôbec nevenovali. Víťazom sa napokon stala firma bývalej playmate Stanislavy Gálovej, ktorá svoje podnikanie v oblasti upratovania zaregistrovala len krátko pred súťažou.BARMO sa ocitlo v centre kontroverzie pre upratovacie služby za 221-tisíc eur, keď zákazku získala firma s minimálnymi skúsenosťami. Obstarávanie, vyhlásené v predvianočnom období, vzbudilo otázky nielen kvôli načasovaniu, ale aj výberu troch oslovených firiem. Dve z nich nemali žiadnu históriu v upratovaní a víťazná firma si len krátko pred súťažou doplnila upratovanie do predmetu podnikania.Investigatívny reportér Aktualít Peter Sabo hovorí o pochybných praktikách, možných prepojeniach a o tom, či sa prípadom bude zaoberať Úrad pre verejné obstarávanie.Moderuje Zorislav Poljak.

Miriam Jarošová je známa meteorologička a klimatologička, ktorú môžete vidieť a počuť napríklad v TV JOJ, alebo v rádiu Expres. Okrem toho je to aj veselá a nebojácna žena. V novej epizóde podcastu sa s Miriam zhováral Ďuro Sabo aj o stopovaní, prečo si volala Diaľničnú patrolu a čo si myslí o slovenských cestách.V dnešnom podcaste bude reč aj o Európskom aute roka 2025, dozviete sa akú bizarnú zvolávaciu akciu majú za morom a aký patent na niečo vyhrievané v aute sa objavil. Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Lieky na obezitu sú také žiadané, že ich farmafirmy nestíhajú vyrábať. Ozempic je na cukrovku, ale prepisuje sa kadejako. Existujú však aj iné, podobné lieky, ktoré riešia priamo obezitu, a to priam zázračne. Ide však o veľmi silné lieky a majú veľký háčik – budete ich musieť užívať celý život. Nemá to byť nástroj na chudnutie do plaviek, hovorí lekár Boris Bajer. Vypočujte si ho v podcaste TELO po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Lieky na chudnutie majú aj ďalšie nevýhody. Ak zároveň nemeníte svoju životosprávu, máme problém. Človek musí popri liekoch aj cvičiť, inak mu klesá množstvo svalovej hmoty, čo je obrovské zdravotné riziko. Napriek tomu si takýto liek môže dať predpísať takmer hocikto. Lekári však rozhodne neodporúčajú lieky na chudnutie ako prvú voľbu.Bude mať ľudstvo vďaka týmto novým liekom o desať rokov obezita vyriešený problém? Ak budú pokračovať súčasné trendy, obezity sa zbavia iba bohatí. Chudobní ľudia si nebudú môcť tieto lieky dovoliť a budú ďalej trpieť obezitou.Sú extrémne premeny vôbec zdravé? Koľko ľudí si schudnuté telo aj udrží a čo presne títo ľudia robia?Rozhovor s Borisom Bajerom nahrával Peter Hanák.

Mark Zuckerberg ruší fact-checking v USA. Posťažoval sa na vlastných zamestnancov a overovateľov faktov označil za cenzorov. „Je to mlátenie prázdnej slamy. Ak toto niekto označí za cenzúru, tak buď manipuluje, alebo nerozumie, čo cenzúra znamená,“ hovorí odborník na dezinformácie o ľuďoch, ktorí tento naratív prevzali.Čo stojí za nečakaným rozhodnutím? Kto bude vyvracať klamstvá o citlivých témach, akými je NATO, EÚ a politika ako taká? Pridajú sa k Zuckerbergovi aj konkurenti a prečo nerobia viac, keď Česi ukazujú, že môžu voliť oveľa zodpovednejší prístup?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Petrom Jančárikom, projektovým koordinátorom pre oblasť dezinformácií v českej spoločnosti Seznam.cz.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Po konci aktívnej kariéry cyklistu sa Ján Valach presunul zo sedla do auta a stal sa športovým riaditeľom. V tejto pozícii sa najviac preslávil ako športový riaditeľ reprezentácie či Petra Sagana. V novej časti Olympijského videocastu sme sa s ním rozprávali nielen o Petrovi Saganovi, ale aj o zákulisí Tour de France či o tom, ako Slovensko (ne)využilo časy najväčšej Saganovej slávy.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké boli olympiádu v roku 1996 a 2008aké boli začiatky športového riaditeľaaké je to byť v aute počas Tour de France a ako funguje komunikáciaako sa stratil Juraj Saganže superšampión Peter Sagan vedel veci sámčo s odstupom času hovorí na vylúčenie Sagana z Tourže Sagan bol ostro sledovaný rozhodcamiže sme zo Sagana mohli vyťažiť oveľa viacaký má vzťah k pivu

Spišská Stará Ves sa spamätáva z tragického útoku na miestnom gymnáziu. Študent tam vo štvrtok nožom usmrtil zástupkyňu riaditeľa a jednu zo študentiek. Ukázalo sa, že študent mal už v minulosti vážne problémy so zákonom a bol dvakrát odsúdený za násilné správanie. Gymnázium o jeho minulosti nemalo ani tušenie. Nové informácie ukázali, že útočník bol v roku 2022 dvakrát odsúdený za násilné správanie. Ako deviatak na základnej škole fyzicky napadol spolužiačku, ktorú zbil päsťami a kopal do hlavy. Neskôr sa jej vyhrážal smrťou, čo viedlo k ďalšiemu súdnemu konaniu. Napriek tomu, že Samuel S. dostal podmienečný trest a zákaz približovania, tieto informácie sa k gymnáziu v Spišskej Starej Vsi nikdy nedostali.Rodičia jeho minulosť zamlčali, uviedla riaditeľka školy reportérovi Marekovi Nemcovi s tým, že ak by tieto informácie mali, nikdy by sme ho na školu neprijali.Zlyhanie systému alebo komunikácie?Odborník na bezpečnosť Martin Královič zdôrazňuje, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by zabezpečil výmenu informácií o rizikových študentoch medzi základnými a strednými školami. „Bez legislatívnych zmien sa budeme stále potýkať s rizikom, že školy nebudú vedieť o minulosti svojich žiakov,“ uviedol Královič.Ako predísť ďalším tragédiám? Královič navrhuje zavedenie lepšej komunikácie medzi inštitúciami, posilnenie školských psychológov a pravidelné školenia pre zamestnancov. Královič však upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením. „Prevencia začína pri duševnom zdraví a radikalizácii mládeže,“ dodal.Moderuje Zorislav Poljak.

Medzi sviatkami sme postupne vydali sériu detailných rozhovorov s jednotlivými operátormi. Zhodnotili, ako sa im darilo v roku 2024 a prezradili svoje najväčší plány na nadchádzajúci rok.O tom, čo sa im v uplynulom roku podarilo a čo nepodarilo a na čo sa môžeme tešiť v budúcich mesiacoch sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo chcú operátori samostatné 5G.Ako sa zlepší pokrytie signálu a prečo.Či sa osvedčil prenájom optiky.Ktoré ďalšie novinky operátori chystajú a čo si od nich sľubujú.Či bude 2025 podľa Živé.sk prelomovým rokom z pohľadu telekomunikácií.Súvisiace odkazy:Čo všetko chystajú operátori a čo zvládli v minulom roku (veľký prehľad)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci hovorí, že Robert Fico sa drží pri moci iba vďaka konfliktom. Háda sa s našimi susedmi - s Českom, Poľskom aj Ukrajinou - a keďže to stále nestačí na prekrytie domácich problémov, hľadá si bizarných nepriateľov. Výzvy na násilie voči študentom sú podľa Dubéciho v normálnej krajine neospravedlniteľné a všade inde by za to odstúpili aj komunálni politici. V podcaste s predsedom poslaneckého klubu PS Martinom Dubécim sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na útok v škole v Spišskej Starej Vsi;– po 2:30 – že minister vnútra rieši facebookové témy, ale nie reálnu bezpečnosť na školách;– od 4:20 – že je zvedavý, či po incidentoch bude nasledovať poctivá práca;– po 5:00 – či sme sa vôbec ponaučili z atentátu na premiéra;– od 6:30 – že Robert Fico hľadá bizarných nepriateľov miesto riešenia domácich problémov;– od 8:00 – čo je škandalózne na Ficových výzvach na násilie proti študentom;– po 8:30 – že Robert Fico si zvolil polarizáciu a rozdeľovanie ako spôsob politického prežitia;– od 10:00 – ako Fico rezignoval na riešenie domácich problémov a prekrýva ich Putinom;– o 13:30 – že Robert Fico nemá jasných 79 poslancov, preto tu budeme ako v nestabilnej krajine;– po 16:00 – že vo februári bude zrejme paralyzovaný parlament, lebo koalícia nie je dohodnutá;– od 18:30 – či je Robert Fico v Moskve iba zakrývací manéver;– po 21:20 – že aj voliči Smeru musia vidieť zlé vzťahy so susedmi, keď sa premiér háda s Českom, Poľskom a Ukrajinou;– od 23:00 – že Robert Fico sa vie udržať pri moci iba tým, že tvorí konflikt;– po 24:30 – že opozícia odložila boliestky a krivdy, ale mier s Igorom Matovičom vydržal iba jeden deň.

Bezpečnosť automobilových pretekárov sa ministrovi Šutajovi Eštokovi riešiť chce. Od kolapsu katastra dáva rzky preč.Čo súkromné riešil Robert Fico s Vladimirom Putinom a ččo pracovné vhoteli so zaltými vaňami, priblíži najnovší Ťažký týždeň.

Prešov hostil živé nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer, kde sa hovorilo o politike, histórii a zábavných historkách z povinnej vojenskej dochádzky. Obliecť si na vojne flip-flopy, keď prší a je deväť stupňov Celzia, je asi taký dobrý nápad, ako keď slovenský premiér navštívi krajinu, ktorá nám ešte pred rokom priala rakety na hlavy.

Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."Moderuje Denisa Hopková.

Hokejový Slovan len pár dní pred začiatkom novej sezóny zmenil majiteľov aj vedenie klubu. Na post generálneho manažéra prišiel Lukáš Havlíček. Na novej pozícii je štyri mesiace. Ako počas nich navnímal slovenskú extraligu, hokej či Slovan? A aké má vízie či pohľady? Aj o tom hovoril v najnovšej časti podcastu Góly z bufetu.Dozviete sa aj jeho pohľad na Slovákov z KHL a prečo by ich v Slovane uvítal. Hovoril o mladých hráčoch v Slovane či nedostatku Slovákov v celej lige a ako by sa to mohlo riešiť. Prezradil napríklad aj, že bratislavský klub rieši spoluprácu s prvoligovým tímom či prečo v klube skončil brankár Andrej Šutov.

„Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“ – slová prvého muža Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho. Zazneli len tento pondelok v priestoroch europarlamentu, v čase keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko s Tiborom Gašparom. A len týždeň pred ďalším pondelkom, kedy sa ujme funkcie ďalší silný muž sveta Donald Trump. Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou. Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko. Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie. Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste. „Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy. „Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mark Zuckerberg začiatkom januára oznámil, že prácu fact-checkerov pre Metu nahradia tzv. community notes. Táto zmena sa zatiaľ dotkne len používateľov v Spojených štátoch amerických. Čo to v praxi znamená? Aké to môže mať dopady na šírenie hoaxov? Diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a publicistom Jakubom Godom.Frankovská priblížila, že Zuckerberg nečakane ukončuje program s fact-checkermi v Spojených štátoch, pričom by sa mal nahradiť tzv. community notes. „Zuckerberg to vysvetlil tým, že program, ktorý mal priniesť viac informácií, priniesol cenzúru,“ čo je podľa Frankovskej zavádzajúce. Fact-checkeri prinášali len doplňujúce informácie vychádzajúce z faktov, pričom všetky následné kroky, vrátane vymazávania statusov a účtov, nastavovali a realizovali zamestnanci Mety. „Ako fact-checkeri sa ohradzujeme voči vyjadreniam Zuckerberga. Ide o nepochopenie celého konceptu. My dopĺňame slobodu prejavu tým, že dodávame informácie a kontext.“Štúdie ukazujú, že nepravdivé príspevky na sociálnych sieťach sa šíria až 20-krát rýchlejšie ako tie pravdivé, najmä ak obsahujú radikálny alebo poburujúci obsah. Podľa Frankovskej je, vzhľadom na toto, skôr skeptická, čo sa týka pozitívneho vývoja na sociálnych sieťach.Goda, ktorý v minulosti pracoval na vyvracaní dezinformácií na Ministerstve zdravotníctva, ale aj ako poradca pre bývalú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, úvodom zdôraznil, že už pred voľbami bolo cítiť, akým smerom bude Zuckerberg Metu uberať a že podporuje Trumpa.Podľa Godu je problematický aj obrat, že začnú v rámci Mety pretláčať na sociálne siete viac politického obsahu.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Katastrálny systém bol totálne deravý, obsahoval aj 15 rokov neopravené chyby, hovorí šéfredaktor technologického webu Živé.sk Filip Hanker. Rozšifrovať sa ho nemusí podariť nikdy. Horšie je, že podobných problematických a zraniteľných systémov má štát viacero - a dva z nich sú v zdravotníctve.V podcaste s Filipom Hankerom sa dozviete:– od 1. minúty – aký je aktuálny stav problému s katastrom;– po 2:00 – že otázna je kvalita záloh;– od 5:00 – či išlo o diletantský prístup k ochrane štátnych systémov;– po 8:00 – že kataster mal mať plán, čo robiť v prípade útoku, no buď ho nemal alebo podľa neho nekonal;– od 10:00 – že oprava katastra môže trvať aj mesiace a teoreticky sa nemusí podariť nikdy;– po 13:30 – do akej šokujúcej miery bola zanedbaná bezpečnosť;– okolo 15:00 – že hackeri to môžu skúšať na možno až 90 rôznych cieľov;– po 16:00 – že rovnako zraniteľné môže byť NCZI alebo eZdravie;– od 17:00 – ako vieme, že s hackermi štát vyjednával;– okolo 18:00 – že takýto deravý systém by dokázal hacknúť aj amatér;– po 24:00 – že IT bezpečnosť štátu nemusí stáť o milióny viac, ak si všetci budú aspoň základne robiť svoju prácu;– od 29:00 – ako by ste si mali proti takýmto útokom zabezpečiť vlastný počítač;– od 30:00 – že by ste si mali aj doma všetko zálohovať.

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.