Podcasty Aktuality.sk

Hranice toho, čo sa smie verejne povedať, sa neustále menia, no ako to funguje na Slovensku? Čo politici ešte môžu, a čo naopak už nemôžu, povedať? Čo sú verejní funkcionári povinní strpieť a ako slobodu slova ovplyvnil internet? To i omnoho viac sa dozviete v najnovšom podcaste šéfredaktora Petra Bárdyho a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Premiér sa tvári, že dôležitejšie sú iné témy.Ako predstavitelia koalície rečnili o zdravotníctve a čo všetko napokon nespravili, zhrnul Ťažký týždeň.

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch. „Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej? Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje. „Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman. Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí. Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman. Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa. „Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Reprezentačný kouč brankárov a jeden z mnohých trénerov gólmanov na Slovensku, ktorí úspešne pomáhajú vychovávať nádejných brankárov. Keď sa s Jánom Lašákom rozprávate, oveľa radšej bude hovoriť o jeho súčasnej práci, ako spomínať na zlato z majstrovstiev sveta z roku 2002. Inak to nebolo, ani keď prišiel do Gólov z bufetu.S Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom prebrali mnoho tém, no všetky sa točili okolo brankárov. V podcaste sa toho dozviete naozaj mnoho o gólmanoch, ktorých mená dobre poznáte, ale aj o takých, o ktorých ste možno ešte vôbec nepočuli. Ján Lašák hovoril aj o brankároch v našej extralige a komunikácii s klubmi.„Čo mi osobne prekáža je, že kluby majú argument, že nikoho nemajú. Viem, že nikoho nemajú, ale na to potrebujeme tak 3 roky a poďme na tom robiť už teraz. Sú kluby, ktoré to počúvajú a niektoré nemajú trpezlivosť. Vo veľa veciach však majú kluby pravdu,“ povedal okrem mnohého iného Ján Lašák v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Exprezident vyviazol s podmienkou.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi, prečo odsúdenie bývalého prezidenta Andraja Kisku vysiela dobrý aj zlý signál.

Bol Mikuláš Černák boss bossov? Alebo ide len o legendu a mýtus? V dnešnom vydaní podcastu Mafiánsky štát sa pozrieme na jeho slávnu oslavu narodenín a na blízke vzťahy černákovcov s pápayovcami a sýkorovcami. Mafiánsky štát môžete počúať po prihásení do služby Aktuality Navyše, alebo po zaplatení predplatného cez Apple Podcasty.Šéfoval Mikuláš Černák aj iným bossom, alebo bol napríklad s Miroslavom Sýkorom partnerom na rovnakej úrovni? Ako vôbec takéto spojenectvá fungovali a čo z toho mali jednotlivé skupiny? Aj dnešným dielom nás prevedú dvaja novinári, ktorí už desiatky rokov sledujú slovenskú mafiu. Ivan Mego a Ján Petrovič.Moderuje Peter Hanák.Ďakujeme Televízii Markíza za povolenie použiť ich archívy.

„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. 

„Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí v podcaste odborník.Svet pozná meno staronového amerického prezidenta. Bude ním republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý má už teraz dostatok hlasov v zbore voliteľov. Je jednoznačný výsledok v prospech Trumpa prekvapením? V podcaste odpovedá Rasťo Kužel z Memo 98.„Klamal by som, kebyže poviem, že som očakával takýto jasný výsledok. Donald Trump naozaj trafil emóciu," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme neúspech Demokratickej strany a ich kandidátky. „V prvom rade ja sa domnievam, že bolo chybou, že sa vlastne rozhodli opätovne nominovať súčasného prezidenta Joea Bidena. Demokrati rozprávali o Američanoch, ale zrejme sa im nedokázali prihovoriť takouto formou, ako to dokázal urobiť Donald Trump," konštatuje.V rozhovore tiež hovorí o tom, že sa Amerika sa zafarbila načerveno. J.D.Vance bude podľa Kužela pokračovateľom trumpizmu. „Takže keď Trump skončí - dá sa povedať, že toto je jeho posledné obdobie - tak minimálne Vance bude pokračovať.V rozhovore tiež rozoberáme, či je dôvod na obavy v oblasti bezpečnosti vo svete a na Slovensku. „Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí.

Okamžité platby umožňujú prevádzať peniaze medzi dvoma rôznymi bankami tak, ako sme na to zvyknutí pri prevodoch v rámci tej istej banky. Prevod vďaka tomu namiesto dňa (či dokonca dní) trvá maximálne niekoľko sekúnd.Európska únia bankám určila, dokedy najneskôr majú túto funkcionalitu zapracovať. Mnohé tak už urobili a ostatné sa na to chystajú v najbližších mesiacoch. O tom, na ktoré banky sa ešte čaká, dokedy musia túto funkciu zapracovať a čo to môže priniesť pre bezhotovostné platby ako také sa rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoria o týchto témach:Ktoré banky na Slovensku už podporujú okamžité platby.Ktoré sa na to chystajú a kedy by tak mali urobiť.Dokedy to musia stihnúť, aby vyhoveli nariadeniu EÚ.Ako by mohli okamžité platby vytlačiť platobné karty.Či sa vo svete už niečo podobné stalo.Téme sa venujeme aj tu:Okamžité platby spustili dve ďalšie naše banky. Každá inakPrima banka zapne okamžité platby. Poznáme termín aj ďalšie detailyĎalšia slovenská banka spustí okamžité platby. Len napolyOkamžité platby v UniCredit Bank: Pribudol presný termín, kedy by ich mohla zapnúťPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aký by mal byť kvalitný realitný maklér a prečo ľudia na Slovensku často neveria realitným kanceláriám? V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk sme sa týchto témach rozprávali s konateľom spoločnosti Romdom Reality Romanom Kolovrátkom.Ako spoznať kvalitného realitného makléra?Oni si zoberú len veľkú províziu, radšej si kúpim alebo predám nehnuteľnosť sám. S takýmito predsudkami o realitným makléroch sa často stretáva skúsený realitný expert Roman Kolovrátek zo spoločnosti Romdom Reality. Dôvodom môžu byť aj zlé skúseností ľudí s neserióznymi praktikami v realitnom biznise. „Kvalitný realitný maklér z môjho pohľadu musí mať dobré charakterové vlastnosti. To je základ. Musí byť úprimný, čestný a musí mať vôľu pomôcť ľuďom. Dôležité je, vždy hovoriť pravdu. Nemal by to robiť niekto, kto ide len po peniazoch a snaží sa získať hocijakú zákazku za každú cenu. Zároveň by mal dobrý realitný maklér vedieť komunikovať s ľuďmi, vedieť ich počúvať a získať si ich dôveru. Je potrebné zistiť potreby klientov a vedieť ich uspokojiť,” hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Kolovrátek. Pri výbere realitného makléra je preto potrebné pozrieť sa na referencie daného profesionála a všímať si jeho správanie.Základom pre realitného makléra je zistiť skutočné potreby klientaJednou z dôležitých vecí, ktoré treba urobiť ešte pred predajom bytu či domu je zistiť skutočný stav danej nehnuteľnosti. „V prvom rade si preverujeme nehnuteľnosť, o ktorú ide. Väčšinou si informácie zisťujeme ešte pred prvým stretnutím s klientom. Zaujíma nás, či na nehnuteľnosti nie sú nejaké právne vady alebo problémy, aby sme vedeli, že nehnuteľnosť je predajná,“ vysvetľuje v podcaste Kolovrátek. Následne nastupuje hľadanie skutočných potrieb daného klienta. „Snažíme sa zistiť jeho potreby. Čo je vlastne pre neho dôležité alebo akú službu mu vieme ponúknuť. Tie potreby môžu byť rôzne. Niekto má napríklad problém s presťahovaním sa, niekto zase býva v zahraničí a nemôže cestovať a my tieto situácie vieme riešiť. Hovoríme s klientami a zisťujeme, ako im vieme pomôcť. A keď sa dohodneme, tak uzatvárame sprostredkovateľskú zmluvu a dohodneme si podmienky a odmenu za naše služby," hovorí konateľ spoločnosti Romdom Reality.Čo všetko treba urobiť pre predaj nehnuteľnosti pre klienta?Po dohode podmienok o spolupráci s klientom sa vstupuje na realitný trh s ponukou nehnuteľnosti. „Pripravujeme profesionálne podklady pre verejnú prezentáciu. Používame najmodernejšie technológie. Robíme virtuálne obhliadky, videoobhliadky, natáčame nehnuteľnosti aj s dronmi. Robíme vizualizácie a 3D pôdorysy, čiže veci, ktoré si klient sám neurobí, pretože sú časovo aj finančne náročné. Samozrejme, zastrešujeme marketing na sociálnych sieťach." Hovorí podrobne o práci realitného makléra Roman Kolovrátek. Ide teda o množstvo investovaných peňazí do celkového procesu predaja nehnuteľnosti za klienta.Zároveň Kolovrátek upozorňuje na riziko, ktoré za týchto okolností realitní makléri podstupujú, keďže svoju odmenu dostanú až po predaji nehnuteľnosti, teda na konci celého predajného procesu. „Môže sa stať napríklad, že sa klient zasekne na nejakej cene, ktorá nie je trhová, teda nie je reálna. My urobíme celú propagáciu, no nevieme sa s ním dohodnúť, nepočúva naše argumenty, že je to nepredajné za tú cenu, ktorú chce on a nám sa môže stať, že po nejakom čase sme na tom čisto stratoví," upozorňuje Kolovrátek. Celý rozhovor s Romanom Kolovrátkom z Romdom Reality si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.V podcaste sa dozviete aj:•    ako sa pohybujú ceny nehnuteľností v Žilinskom kraji•    o ktoré lokality je v Žiline najväčší záujem•    čo je najťažšie na práci realitného makléra•    s koľkými odborníkmi musí realitný maklér spolupracovať•    aké sú vzťahy developerov s realitnými maklérmi

Politikár je satirická diskusná relácia, kde stand-up komici rozoberajú aktuálne spoločenské dianie. V poslednej časti boli hosťami stand-up komici Matej Adámy a Vlado Mikuláš.Čo prinesie vláda z Číny a budeme platiť v jüanoch? Čo prezradila koaličná (ne)kríza? Aktuálna epizóda podcastu Politikár bola aj o tom prečo situácia v SNS pripomína telenovelu, aj o tom, že currywurst je lepší ako diaľnica.Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Matej Adámy a najčerstvejšie mäso v chotári Vlado Mikuláš.V podcaste sa dozviete:Aká je politika smerom na východ a ešte viac na východ?Budeme platiť diaľničné známky v jüanoch?O Matejovi a jeho budíkoch na voľby v USAPrečo je lepší nemecký currywurst ako diaľniceČo bude tragédiou amerických volieb?Čo ukázala koaličná (ne)krízaPrečo situácia v SNS pripomína telenovelu?Prečo je koaličná radosť iná, skôr smutná?Prečo je Prezidentský palác odstrašujúci?Ćo vieme o problémoch v Hlase?

Nočné sanitky bez lekárov či urgentní zdravotníci iba so 180 hodinovým kurzom. Naozaj je toto cesta ako zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti? Reforma Záchrannej zdravotnej starostlivosti – teda ľudovo sanitiek, vyvoláva veľké obavy. Jej spoluautori kritiku odmietajú a v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality tvrdia, že do systému nepôjde ani o euro menej. Podľa nich sa peniaze i lekári využíjú efektívnejšie.Reforma záchrannej zdravotnej služby, ktorá vstúpi do platnosti od začiatku nového roka prináša veľa vážnych zmien vo fungovaní tejto doslova život zachraňujúcej časti našej medicíny. zároveň vyvoláva aj veľa rovnako tak vážnych a zásadných otáznikov no i pochybností. Ordinačné hodiny pre sanitky, teda nočné sanitky bez lekárov alebo záchranári, ktorí prešli iba 180 hodinovým certifikovaným kurzom. Je toto naozaj to, čo zdvihne kvalitu i dostupnosť záchrannej zdravotnej služby alebo tomu bude práve naopak? „Reforma rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdil v nedávnom rozhovore pre Aktuality priamo prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby a dlhoročný záchranár Matej Polák. Spoluautori reformy však tieto pochybnosti ostro odmietajú a za zmenami si i napriek kritike naďalej stoja. Podľa nich je dnes problémom rastúci trend výjazdov, ktoré nie sú pre sanitky určené, zneužívanie Záchrannej služby volajúcimi, ale aj malá efektivita využitia kvalifikovaných lekárov. Ako teda budú vyzerať ordinačné hodiny pre tento urgentný, život zachraňujúci typ medicíny a prečo prídeme v noci o lekárov v sanitkách? Naozaj stačí pre záchranára 180 hodinový – čo ako dobre certifikovaný, kurz? Ako bude vyzerať nová sieť pre záchranky a napokon, neskrýva sa za tým všetkým iba obyčajná snaha ušetriť na úkor pacientov či prekryť nedostatok kvalifikovaných lekárov?Dnešné Ráno Nahlas s Hlavným lekárom Záchrannej zdravotnej služby Jozefom Karašom a projektovým manažérom reformy Gastonom Ivanovom.Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov. Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

MŠK Žilina prvýkrát pocítila chuť prehry a Skalicu zachránil žolík z lavičky. Proti Komárnu bola odpískaná ďalšia penalta, už siedma v tejto sezóne. Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Najvyššia slovenská futbalová súťaž má po 13. kole Niké ligy nového lídra. Na čelo tabuľky sa dostal Slovan Bratislava, ktorý zvíťazil v sobotu v Podbrezovej 3:1. Úradujúci majster využil zaváhanie Žiliny, ktorá o deň neskôr podľahla domácemu Ružomberku 0:1.„Šošoni“ si pripísali prvú prehru v sezóne a prišli o prvé miesto. Za Slovanom zaostávajú o 1 bod, pričom odohrali o zápas viac. Ružomberok bodoval naplno opäť po piatich stretnutiach, pomohlo mu aj vylúčenie obrancu hostí Adamu Drameho už v 6. minúte. O triumfe domácich rozhodol Matúš Malý v nadstavení prvého polčasu.„Belasí“ prehrávali v Podbrezovej 0:1, ale gólmi Nina Marcelliho, Gurama Kašiu a Tigrana Barseghjana otočili skóre a po víťazstve 3:1 natiahli svoju bodovú šnúru v lige už na 7 stretnutí.Tretiu priečku si poistila Trnava, ktorá v treťom zápase za sebou predviedla gólový obrat. S Michalovcami prehrávala od 11. minúty 0:1, ale napokon triumfovala 3:1 aj vďaka dvom presným zásahom Kevina Oforiho. Spartak stráca na druhú Žilinu 6 bodov a má 3-bodový náskok pred štvrtou Dunajskou Stredou.Tá zvíťazila nad Komárnom 1:0 vďaka gólu Mateja Trusu z pokutového kopu v siedmej minúte nadstaveného času. Nováčik utrpel šiestu prehru v rade a v tabuľke zostal na poslednom mieste.Odpútala sa od neho Skalica, ktorá zdolala Banskú Bystricu 1:0 a s 12 bodmi sa dotiahla na desiaty Trenčín. Ten remizoval v Košiciach 0:0.Víkendové 13. kolo kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa moderátor Marián Lontoš porozprával v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a predsedom Klubu ligových kanonierov Tomášom Medveďom.

Nie je otázka, či použiť cloud, ale aký zvoliť.Využívanie cloudových služieb je dnes už pre väčšinu spoločností štandardom. Je však viacero modelov a riešení, ako sa ku cloudu postaviť. Ako si z dostupných možností vybrať tú správnu a čo v prípade, že niektoré formy cloudu použiť nemožno?V novom dieli podcastu SHARE o tom hovorí riaditeľ informačnej bezpečnosti v spoločnosti Aliter Technologies Michal Srnec. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Sú ešte firmy, ktoré cloud nepoužívajú?Na aké skupiny možno rozdeliť formy cloudových riešení.Čo ak má niekto viacero cloudových služieb naraz?Je nebezpečné mať svoje dáta v cloude?Ako vybrať takú formu cloudu, ktorá bude finančne najvýhodnejšia a najbezpečnejšia?Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies.Aliter Technologies pôsobí v kyberbezpečnosti a aj ako konzultačno-poradenská spoločnosť pre mnohé spoločnosti či už v súkromnom, alebo vládnom segmente.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. „Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. „Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. xxx„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie medzinárodných zmlúv a konkrétne tá o NATO by bolo podmienené súhlasom kongresu, kde na takýto krok si veľmi ťažko predstaviť politickú podporu. Čiže Donald Trump z pozície právomoci prezidenta nnemôže urobiť takýto konkrétny krok. A samozrejme je súhlasom kongresu podmienený v mnohých ďalších otázkach.(…)Ak by otázka znela tak, že kto z adeptov na prezidentský post viac vyhovuje záujmom Slovenskej republiky? Trump alebo Harris, kto by to bol a prečo?Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky. Vieme, že Donald Trump je v mnohých otázkach pomerne kritický a ochotný vyvíjať tlak na Európsku úniu. Vyhlásil, že on bude ten, čo zabezpečí mier na Ukrajine a vieme, že to je cieľ, ktorý opakovane zdôrazňuje aj naša vláda.V tom sú v harmónii s premiérom Robertom Ficom.Presne tak. Tam vidím isté styčné body, ktoré by mohli zafungovať. A asi by tam nebol prítomný nejaký dôraz na kvalitu demokracie, slobodné médiá, otázky ľudských slobôd, aký by sme mohli viac očakávať od demokratickej administratívy.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Advokáti Mariana Kočnera chcú spochybniť kľúčové dôkazy proti nemu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tiež v kauze zmenky. Chcú na to použiť nový rozsudok Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu totiž v inom prípade rozhodol, že polícia sa nám nemôže len tak pozerať do mobilu. A práve na konverzácách Mariana Kočnera z jeho telefónu stoja dôkazy proti nemu. Ak by mali advokáti Mariana Kočnera tentoraz pravdu, bude to znamenať, že bude naše súkromie lepšie chránené napríklad aj pred okom polície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas to vysvetlí Annamária Domeová, reportérka z investigatívneho oddelenia Aktualít. Moderuje Peter Hanák.

Najdôležitejšie veci v mojom živote boli tie, ktoré ma najviac boleli a mojim najväčším zápasom bolo, prijať tú bolesť a nazatvárať pred ňou oči. Keď ju do seba integruješ, ona nezmizne, ale stane sa tvojou súčasťou. Pretože je dôležité aby sme boli ochotní do seba integrovať aj pravdu o našej bezmocnosti a krehkosti, hovorí kazateľ Daniel Pastirčák.Tam kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam nie som ja. To hovorili kedysi dávno už antickí stoici a ako k tomu oveľa neskôr dodáva alžbetínsky básnik John Donne: „Krátké zdriemnutie, k věčnosti vstaneme, smrti nebude – a smrť zahynie."Napriek týmto ubezpečeniam je však smrť tou najzákladnejšou konštantou našej existencie, vymedzuje všetky naše plány i ambície a vedomím vlastnej smrteľnosti meriame aj všetky naše nádeje i obavy. Neunikne jej nik, no často nás oveľa viac straší – a aj bolí, nie vedomie našej vlastnej smrteľnosti, ale straty, ktoré nám prináša smrť našich blízkych, no nielen blízkych, veď napokon: „Nik nie je ostrovom samým pre seba a smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva. Preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe “Dnešné Ráno Nahlas bude o smrti a o tom, ako prijať vedomie vlastnej pominuteľnosti, ale bude i o stratách, ktoré nám smrť prináša, ktorými nás samých umenšuje – no paradoxne i posilňuje a napokon, bude aj o smútku, ako prirodzenej súčasti nášho ľudského ja. S kazeteľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši Braňo Dobšinský.No a na záver vás ešte pozývame k novému seriálu Aktualít pod názvom: „Tvárou v tvár smútku." Prečítať si v ňom môžete o neľahkých osudoch ľudí, ktorí prišli o svojho blízkeho, ale odborníci vám v ňom poradia, ako sa vyrovnať so stratami. Chýbať nebudú ani reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s tými, ktorí odprevádzajú ľudí na druhý svet.

Od roku 1941 sa zaúčal v pneuservise v Martine, kde si partizáni nechávali opravovať autá. Už 28. augusta 1944 po vyhlásení všeobecnej mobilizácie sa so všetkými členmi dielne pridal k armáde na stranu SNP. Viackrát bojoval v horách s Nemcami. Dostal sa do zajatia v Nemecku v tábore Altengrabow, Stalag 11 A a vo Weidenbergu.

Uznávaný režisér Peter Bebjak v Mimóze prezradil, či dôveruje fondu na rozvoj umenia, čo si myslí o slovenskej kinematografii alebo či pozerá svoje filmy.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – či ľuďom tyká;02:00 – čo momentálne pripravuje;04:25 – prečo sa nedokážeme presadiť vo svete;08:00 – ktorý film ho naposledy zaujal;10:30 – ako si hľadá témy na filmy;14:00 – či pozerá svoje filmy;15:00 – či rieši názory divákov;20:00 – či vlastní domáce zvieratko;23:10 – prečo sa vyjadruje k spoločenským témam a iné.

Päťkrát vyhral anketu o najlepšieho hokejového rozhodcu na Slovensku, trikrát bol na seniorských majstrovstvách sveta a okrem toho pravidelne píska slovenskú aj českú najvyššiu súťaž. Niekto by si mohol povedať, že rozhodovanie na ľade je pomerne ťažká a dôležitá práca, no Peter Stano robí popritom ešte dôležitejšiu. Pracuje ako operátor v jadrovej elektrárni. Nielen o hokeji sme sa tak s ním rozprávali v najnovšej časti Olympijského videocastu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako sa ho vo Zvolene snažili presvedčiť o pravidleako odpískal za týždeň 435 minút a najazdil 3 174 kmaké je to pískať predĺženiaže rozhodca by nemal pískať, ak nevie zniesť kritikuprečo je správna cesta priznať si chybuprečo si musia brať príklad aj z hráčovkedy sa cítil ako Harry Potterprečo by privítal mikrofónyprečo podľa neho nie je dobré prehrávať sporné momentyže hádzanie špiny na rozhodcov nie je správna cestačo robí v jadrovej elektrárničo majú jeho dve práce spoločné

Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Nové Zámky začali aktuálny ročník hokejovej Tipos extraligy azda najhoršie, ako sa dalo. Z doterajších 15 zápasov vyhrali iba 3-krát, pričom vo zvyšných dueloch nebodovali. Aj to spôsobilo to, že sa momentálne nachádzajú na poslednej 12. priečke s 3-bodovou stratou na predposledný Trenčín a 6-bodovým mankom na baráž o play-off, aj keď do tejto fázy sezóny je ešte pomerne ďaleko.Naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak si tak zavolala do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu riaditeľa klubu HC Nové Zámky Imreho Valáška, ktorý okrem iného poodhalil aj zákulisie fungovania klubu, v ktorom musia starostlivo zvažovať každú investíciu, pričom záruku úspechu im negarantuje nikdy nikto.„Môžete mať nasledovaného hokejistu na videách, obtelefonovaných jeho bývalých trénerov a spoluhráčov, ale on priletí a má o 10 kg viac, pretože posledné tri mesiace sedel doma a jedol iba hamburgery. Každý vám povie, že sa pripravuje a neviem čo, ale...,“ poodhalil Imre Valášek riziko zámorských hráčov v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Príjemné a pohodové prostredie je v rámci práce dôležité, no ako vyplýva z prieskumov, zamestnanci chcú mať flexibilitu aj možnosť home office-u. Ak zamestnávateľ poskytuje benefity, hneď sme o niečo spokojnejší.Dragana Smolović, riaditeľka Ľudských zdrojov a organizácie vo VÚB banke, nám v podcaste povedala viac o vedení jej oddelenia, o flexibilite, ktorú zamestnancom ponúkajú aj o tom, ako moderná banka „zamestnáva“ umelú inteligenciu.

Ako zlepiť zlepenec vládnej koalície.V najnovšej časti Ťažkého týždňa bude reč o sexuálnej výchove na školách a nanočasticiach v pive. Tiež sme sa pozreli na vyšetrovanie pandémie.

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfuzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splmocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Voľby v Moldavsku a Gruzínsku sa považovali aj za signál, či krajiny zostanú na ceste k vstupu do Európskej únie alebo či budú narastať proruské sily. Odborník na postovietsky priestor Ján Cingel v podcaste hovorí, že Rusi využívajú neistotu EÚ v jej rozširovaní.Európska komisia tento týžden predložila výročnú správu o pokroku v prístupových procesoch kandidátskych krajín. Uviedla, že nebude môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom, pokiaľ krajina nezmení svoje smerovanie. V krajine počas víkendu prebehli voľby, kde vyhrala strana Gruzínsky sen. Voľby prebehli aj v Moldavsku, súčasťou ktorých bolo referendum o tom, či sa do moldavskej ústavy zakotví zmienka o EÚ -referendum dopadlo mimoriadne tesne. Narastá v kandidátskych krajinách euroskepticizmus a darí sa proruskym silám? V podcaste odpovedajú odborník na postovietsky priestor Ján Cingel, europoslankyňa Ľubica Karvašová (PS) a europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD).„Keď politika rozširovania EÚ išla do úzadia v týchto regiónoch vzniklo vákuum, ktoré vyplnili iní aktéri - Rusko. A na Balkáne aj Čína a Truecko. Využili vajatavosť a neistotu Únie," hovorí Ján Cingel.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk a Európskeho parlamentu.Moderuje Denisa Hopková.

Vakcíny zachránili milióny životov a pomohli eliminovať choroby, ako sú kiahne a detská obrna. Napriek týmto úspechom však naďalej čelíme konšpiračným teóriám o ich údajných rizikách. Tieto mýty nie sú ničím novým – ich korene siahajú až do 19. storočia, keď sa začali objavovať obavy, že vakcíny môžu obmedzovať osobnú slobodu. Aké hoaxy sa v poslednej dobe šírili a aké sú reálne fakty? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk, Veronikou Frankovskou.Frankovská vysvetlila, že dezinformácie sa šíria najefektívnejšie, keď dokážu zasiahnuť ľudské emócie, najmä strach. „Jedna z najsilnejších emócií je strach. Je úplne prirodzené, že ľudia sa boja predovšetkým o svoje zdravie,“ uviedla. Dodala tiež, že hoci vakcíny čelili obavám už v počiatkoch svojej existencie, dnes je šírenie dezinformácií podstatne jednoduchšie.Frankovská ďalej zdôraznila, že počas pandémie COVID-19 sa jasne ukázalo, aké vážne následky môže mať rozhodnutie nezaočkovať sa.V podcaste sa venovala aj starším nepravdivým tvrdeniam Mariana Kotlebu o údajnom obsahu ťažkých kovov a nanočipov vo vakcínach. Frankovská upozornila, že tieto dezinformácie sa znovu objavujú v aktuálnych hoaxoch, často v upravenej podobe, ktoré ich prezentujú ako „novinky.“Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Skupina troch poslancov za Hlas má často odlišné názory od zvyšku koalície a neraz aj inak hlasuje. Kritizovali aj ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. Pri odvolávaní ju však podržali, lebo s ňou predtým osobitne rokovali o tom, čo sa má v riadení kultúry zmeniť. Požiadali ju napríklad o zmenu riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Čo im sľúbila? Poslanec Roman Malatinec hovorí aj o dianí v Hlase - pozícia predsedu parlamentu sa má vyriešiť do konca roka. O Rudolfovi Huliakovi hovorí, že má krivdu. V podcaste s poslancom Romanom Malatincom sa dozviete:– od 1. minúty – či ich môžeme označiť za skupinku nespokojných poslancov Hlasu;– po 3:00 – s čím sú nespokojní a či sú už viacerí ako traja;– od 5:00 – či sú nespokojní aj s predsedom Matúšom Šutajom-Eštokom;– po 8:00 – že voličov Hlasu traumatizuje neobsadená funkcia predsedu NRSR a strana má viacero kandidátov;– od 10:00 – ako Hlas reaguje na útoky zo strany SNS;– po 13:00 – že Andrej Danko by mal preukázať viac veľkodušnosti;– od 15:00 – že poslanec Huliak má krivdu z nesplnenia politického cieľa;– po 18:00 – či si aj on myslí, že za atentát môže opozícia a médiá;– od 20:00 – prečo podržali ministerku kultúry vo funkcii;– po 22:00 – že ministerku Šimkovičovú požiadal o výmenu riaditeľa SNG;– od 25:30 – že Otvorená kultúra má byť pre ministerku partner a nie súper;– po 28:30 – že za meškajúce projekty na ministerstve kultúry zrejme môže aj vyhadzovanie odborníkov;– od 30:00 – či vôbec v kultúre sú odborníci, ktorí ideologicky súznejú s Lukášom Machalom;– okolo 40:00 – či majú byť v STVR politickí nominanti.

„Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality. Synoda je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda.Ako byť živým spoločenstvom, ktoré dáva chuť spoločnostiam aj v 21. storočí? Ako prinavrátiť dôveru, ktorú strhla pliaga sexuálneho zneužívania rovno kňazmi? Ako premeniť štruktúry, aby stáli nohami pevne na zemi a stali sa prístupné nielen laikom, ale i ženám? Ako zahodiť triumfalizmus a vymeniť ho za službu posledným? Ako byť znamením Neznámeho s veľkým N, ktorý má dať zmysel rovno dejinám? Vo Vatikáne sa po troch rokoch skončil Františkov synodálny proces, či inak hľadanie odpovede na otázku: Ako ďalej? Po tom, ako sa nad ňou od októbra 2021 zamýšľali jednotlivé spoločenstvá najprv na miestnej, neskôr národnej, potom na kontinentálnej úrovni. Ako neskôr poslali svoje vízie a pripomienky do vatikánskeho ústredia a rozdebatovali ich kardináli a biskupi celého sveta na jeseň 2023. Október 2024 vo Vatikáne bol časopriestorom, aby ich dotiahli do programu, ako na to. A pri tom už boli okrem duchovných aj laici i ženy. Z vôle pápeža Františka. Aké úlohy teda stoja pred vyše miliardovým spoločenstvom katolíkov, ktorých je v Európe stále menej? Čo môže priniesť dôraz na väčšiu decentralizáciu? Prečo sa odložila otázka diakonie žien? A čo so sebou nesie Františkovo odporúčanie – „nebojte sa zašpiniť si ruky v službe“?Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu z portálu Postoj. „Synoda o synodalite je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek. Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality“, vysvetľuje Gazda.Pripomienky zo Slovenska pritom tú odtrhnutosť pomenovali ako „nedostupnosť biskupov“ či ich „jednosmernú komunikáciu“. Nemáme tu podľa nich rovnako dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu; „je tu nechuť počúvať“, „neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku“, nedostatok „kritického myslenia“. Ale i fakt, že slovenskí katolíci nevedia „formulovať svoje túžby“. Prekvapivo aj zo slovenského prostredia smerovala do Vatikánu požiadavka, či by službu diakona (čo je prvý stupeň služobného kňazstva) nemali zastávať aj ženy. „Túto tému máme spojenú skôr so západom, ako požiadavku skôr liberálnejších miestnych cirkví vo Francúzsku či Nemecku“, reaguje Gazda, no poukazuje, že je obsahom i pripomienok zo Slovenska. Aktuálna synoda nechala tému „diakonátu žien“ bez záveru s odkazom na ďalšie štúdium problému. Záverečný dokument však konštatuje, že „neexistujú dôvody, ktoré by bránili ženám zastávať vedúce úlohy v cirkvi“. Imrich Gazda konštatuje, že „slovenská cirkev ja na ženách závislá“. Sú podľa neho neraz jej motorom. „V prvom rade ženy potrebujú byť v cirkvi docenené“, hovorí. Upozorňuje, že v horizonte dvoch až troch dekád môžeme byť aj na Slovensku svedkami toho, že katolíci budú vo farnostiach odkázaní nie na slovenských, či poľských kňazov, ale na duchovných z Afriky či Ázie. Napovedajú to trendy záujmu o kňazskú službu v jednotlivých krajinách i fakt, že Európa podľa štatistík na rozdiel od iných svetadielov „kresťansky“ stagnuje a početne sa zmenšuje. Františkovým dedičstvom bude podľa Imricha Gazdu aj ťah na decentralizáciu či deklerikalizáciu. „Klerikalizácia je podľa Františka najväčšia choroba cirkvi. Hovorí dokonca, že je väčším hriechom ako zhýralí renesanční pápeži“. Je táto synoda úspechom či nevyužitou šancou? „Je dôležité, že sa o problémoch začalo otvorene rozprávať, to vidím ako úspech. Za čiastočný neúspech považujem fakt, že samotný koncept synodality zostáva pre mnohých vzdialený, nezrozumiteľný, neznámy“, hodnotí Imrich Gazda. Dodáva pritom, že neúspechom by bolo, keby závery synody zostali len na papieri. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Odborník na Čínu v rozhovore kritizuje poklonkovanie sa čínskej vláde zo strany premiéra, ktorý hovorí „o režime, ktorý garantuje stabilitu."„Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Robert Fico v stredu večer vycestuje na pracovnú návštevu do Číny. Podľa premiéra ide o cestu roku 2024. V agende bude podľa šéfa Smeru nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale aj strategická spolupráca a hľadanie ďalších príležitostí. Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií v podcaste hovorí, že Čína okrem Viktora Orbána získa v Európskej únii nového spojenca - Slovensko.„Pre Čínu je zaujímavé to, že sme členský štát Európskej únie a členský štát NATO. Toto je pre ňu dôležité, v kontexte toho, že Európska komisia a mnohé členské štáty majú záujem implementovať čoraz kritickejšiu pozíciu voči Číne. Je pre ňu zaujímavé si hľadať iných spojencov v rámci Európskej únie, doteraz mala k dispozícii ako spojku prirozhodovaniach v EÚ Maďarsko, niekedy aj Grécko a ďalšie štáty. Teraz to bude pravdepodobne aj Slovensko," hovorí odborník na Čínu s tým, že sa snaží hľadať práve cesty, ako ovplyvňovať zahraničnú politiku a dostať aspoň niektoré štáty naspäť na svoju stranu.Premiér tiež nedávno pri téme Číny povedal, je to režim, ktorý garantuje stabilitu. Šimalčík to vníma ako poklonkovanie sa čínskej vláde. Podľa neho je možné ekonomické vzťahy rozvíjať aj bez takýchto servilných poznámok. „Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická diskusná relácia, kde stand-up komici rozoberajú aktuálne spoločenské dianie. V poslednej časti boli hosťami stand-up komici Matej Makovický a Marián Psár.Nahliadnete s nami do kuchyne v ktorej sa varila nová štátna hymna? Prečo filharmonické fuj malo byť zborové? Prečo neobstoja argumenty skladateľa a dirigenta Rózsu?Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Matej Makovický (Mako) a Marián Psár.V relácii sa dozviete:– čo vieme o novej hymne;– prečo by lepšou hymnou bola minúta ticha;– čo ukazujú výpovede na ministerstve kultúry;– prečo budú čoskoro v kluboch razie na maslo a nie drogy;– o jednom kokonkrétnom splnomocnencovi a jeho alfa šéfovi;– o páde SNS a Andreja Danka.

Predvianočné obdobie je každoročne časom, kedy sa telekomunikační operátori obzvlášť usilujú zaujať zvýhodnenými paušálmi či rôznymi akciovými ponukami. Ohlasujú ich tradične vopred a v tejto chvíli poznáme už takmer všetky. Zhrnuli sme, čo všetko si operátori pripravili tento rok, ako najlepšie sa bude dať ušetriť a či sú tohtoročné akcie lepšie, alebo horšie, ako v predošlých rokoch. O vianočných akciách operátorov sa rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoria o týchto témach:Nová ponuka operátora Radosť.Vianočné akcie Orange a Slovak Telekomu.Vynovená ponuka 4ky.Porovnanie s minulými rokmi.Téme sa venujeme aj tu:Vianočná ponuka Orangeu: Dve zariadenia k paušálu, zmeny pri Love a pevné služby na polroka zadarmoOrange rozdá 100 až 200 GB dát zadarmo skoro všetkým. K Prime dá veľmi veľa dát za dobitieTelekom ponúkne v lojalitnom programe nové zľavy. A aj nedávne kinohity zadarmoVianoce v Telekome: 102 GB dát za dobitie k Predplatenke, špeciálne balíky a vylepšenia SwipuPaušály od Radosti budú lepšie, ale aj drahšie. Príde unikátna novinka (+zoznam zmien)4ka pridala do ponuky tucet nových zariadení. Aj najnovšie iPhony či skladacie Xiaomi4ka predáva dotované zariadenia k paušálom na jedinom mieste4ka zlacnila svoje neobmedzené paušály a pridala viac dát v EÚ. Vieme, ako ich získať so zľavouPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Viac ako 2700 lekárov dáva výpoveď. Ak by k januáru odišli, podľa šéfa odborov Petra Visolajského skolabujú nemocnice. Peniaze podľa neho v zdravotníctve sú, ale idú súkromníkom a to aj cez operácie a vyšetrenia, ktoré pacient nepotrebuje – potrebuje ich súkromník, lebo sú ziskové. Za akých podmienok stiahnu výpovede? Peter Kotlár podľa neho reálne nevyšetruje pandémiu a slúži len ako dymová clona na prekrytie skutočných problémov.V podcaste so šéfom LOZ Petrom Visolajským sa dozviete:– od 1. minúty – ktorí lekári podávajú výpovede;– po 3:00 – že sú dohnaní do kúta;– od 4:00 – či chcú reálne odísť, alebo len vytvárať tlak na vládu;– po 6:00 – že sestrám sa znižujú dohodnuté mzdy;– okolo 7:00 – čo presne lekári žiadajú;– po 8:00 – prečo im ide o to, aby sa nemocnice nemenili na akciové spoločnosti;– od 9:00 – že premiéra Roberta Fica zachránila štátna nemocnica, nie súkromná;– po 11:00 – prečo podľa neho nemocnice majú zostať štátne, ak ich štát zjavne nevie manažovať;– od 12:00 – že nemocnice riadia politickí nominanti;– po 14:30 – ako nám odtekajú peniaze zo zdravotníctva;– od 17:00 – že robíme množstvo vyšetrení a aj zákrokov zbytočne;– po 18:30 – že zdravotníctvo je stroj na peniaze pre vyvolených a neslúži pacientovi;– od 20:00 – za ktoré zbytočné zákroky alebo výkony poisťovne bežne platia;– po 25:00 – ako lekárski odborári už nechcú diskutovať, ale potrebujú od ministra konkrétne kroky;– od 27:00 – že treba najmä poriadok vo financovaní nemocníc;– od 29:00 – ako je podľa neho zdravotníctvo nekontrolovateľné;– od 30:00 – čo hovorí na vyšetrovanie pandémie;– po 31:30 – či je rozdiel v krvi očkovaného a neočkovaného;– od 32:00 – že to, čo robí Peter Kotlár, nie je vyšetrovanie pandémie;– od 36:00 – ako nikoho nezaujíma, čo našiel Peter Kotlár pod mikroskopom.

Smrť patrí k životu človeka rovnako ako narodenie, no s definitívnym koncom našej pozemskej púte majú niektorí nielen emocionálny problém. Čoraz viac ľudí sa zamýšľa nad tým, ako môžu po svojej smrti odľahčiť planétu. Jednou z foriem je aj čoraz medializovanejšie ekologické pochovávanie.Aj táto téma sa stala súčasťou nového seriálu portálu Aktuality.sk s názvom Tvárou v tvár smútku. Od 30. októbra si môžete prečítať a vypočuť o neľahkých osudoch ľudí, ktorí prišli o svojho blízkeho a poradia aj odborníci, napríklad v tom, ako sa vyrovnať so stratou. Nebudú chýbať ani reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s tými, ktorí odprevádzajú ľudí na druhý svet.V októbrovom podcaste Ekocaste, ktorý je súčasťou seriálu Tvárou v tvár smútku, si vypočujte rozhovor s Monikou Kossuth zo Živice, ktorá vedie projekt Funebra. Spoločne sme rozoberali tému ekologického pochovávania na Slovensku.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Aké sú hlavné výhody ekologického pochovávania pre spoločnosť a životné prostredie? Existujú nejaké príbehy alebo príklady zo Slovenska či zahraničia, ktoré by ste mohli zdieľať a týkajú sa pozitív ekologického pochovávania? Aké sú plány a vízie Funebry do budúcnosti, pokiaľ ide o rozvoj ekologického pochovávania na Slovensku? Blížia sa Dušičky. Ak chce byť človek šetrnejší k prírode, aké kvety a sviečky odporúčate priniesť na cintorín? Ako môžeme byť pri uctení si pamiatky našich milovaných ekologickejší?

Mladí zdravotníci odchádzajú zo Slovenska aj preto, že sa u nás z pozície funkcií k zdravotníctvu vyjadrujú ľudia ako Peter Kotlár, hodnotí poslanec za KDH a záchranár František Majerský. Zodpovedá za to premiér, ktorý musí vyhovieť aj Kotlárovi, aby si udržal tesnú väčšinu v parlamente. Opozičný poslanec paradoxne podporuje reformu sanitiek. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas sa sťažuje, že parlament rieši zástupné témy miesto skutočných problémov.V rozhovore s Františkom Majerským sa dozviete aj to, či podporuje požiadavky lekárskych odborárov a aká vážna je aktuálna kríza slovenského zdravotníctva.Moderuje Peter Hanák.

Ak bude premiér ignorovať výpovede, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Tiež sa budú predlžovať čakacie doby, hovorí v podcaste odborník na zdravotníctvo.Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali v utorok podávať výpovede. Podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského sa veci v zdravotníctve hýbu, len keď sú na stole výpovede.Čo výpovede môžu znamenať pre pacientov a zdravotníctvo v podcaste približuje zdravotnícky analytik Dušan Zachar. Premiér by podľa neho výpovede lekárov nemal ignorovať. „Ak to bude ignorovať, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Budú sa predlžovať čakacie doby," hovorí v podcaste s tým, že ak sa Robert Fico nezapojí minister zdravotníctva to bude mať ťažšie. Zapojiť by sa podľa neho mal aj minister financií.Moderuje Denisa Hopková.

Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu 12. kolom, čím sa už dostávame do druhej polovice základnej časti Niké ligy. Veľké veci priniesla sobota aj nedeľa a o všetkom sme sa porozprávali v podcaste Kam si to kopol? s Jánom Muchom.Koniec dlhotrvajúcej série bez straty bodu pre MŠK Žilina, ďalšie vyhorenie Dunajskej Stredy pod rukami španielskeho trénera Xisca Muñoza, koniec Martina Škrtela v službách DAC už po mesiaci, päť gólov a obrat v zápase AS Trenčín - FC Spartak Trnava či krásne góly v zápase medzi Michalovcami a Skalicou.Víkendové 12. kolo kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s niekdajším reprezentačným brankárom a v súčasnosti trénerom brankárov v Slovane Bratislava Jánom Muchom ml.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž má svoju prvú tretinu za sebou a každý jeden zápas nesie svoj vlastný príbeh či momenty, ktoré sa podpíšu pod výsledok samotného stretnutia alebo doznievajú ešte aj niekoľko dní po ňom. Výrazné rezonancie ostali aj po najslávnejšom slovenskom futbalovom derby, o ktorom porozprával v podcaste Striedame! futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka.Súčasťou redakcie ŠPORT.sk je už od roku 2007 a jeho zameraním je práve futbal, v ktorom sa venuje najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, ako aj dianiu v našej reprezentácii. Ján Jasenka prispieva k slovenskému futbalovému dianiu aj komentármi či názormi a tým posledným vzbudil veľký rozruch. Najmä na fanúšikovskej scéne, keď poukázal na antisemitizmus či rasizmus, ktorý podľa jeho názoru prehliadame či vedome zľahčujeme.„Veľmi sa mi nepáčilo, že slovo ‚žid‘ bolo používané ako niečo zlé alebo nadávka. Niečo, čo znamená urážku a hanbu. Pobúrilo ma to a možno ešte viac fakt, že ako keby si to nikto nevšímal a bolo to každému úplne jedno. Neviem, v akej dobe to dnes žijeme, keď zlý je ten, ktorý na to poukáže a nie to, že sa to dnes stále deje,“ upozornil Jasenka po derby medzi Spartakom Trnava a ŠK Slovan Bratislava (0:1).Nielen o tom sa s naším redaktorom porozprávali Muťo a Julo v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, keďže sme nahliadli aj do práce futbalového novinára na Slovensku, porozprávali sa o jeho skúsenostiach z tohto fachu a dozvedeli sa, že aj futbalový novinár môže fandiť niekomu konkrétnemu.

ChatGPT už vie plynulo rozprávať po slovensky. Čo sa však stane, keď dáme dva rozprávajúce ChatGPT, aby hovorili medzi sebou? Presne to sme vyskúšali a do štúdia Technologického podcastu SHARE sme namiesto podcastérov „posadili“ dva smartfóny s nainštalovaným ChatGPT. Redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin im tentoraz iba zadali pokyny, ktoré si môžete vypočuť na konci. Samotný rozhovor urobili dve umelé inteligencie medzi sebou. V podcaste hovoria o týchto témach: Argumenty pre to, aby AI ovládla ľudstvo.Protiargumenty, podľa ktorých je lepšie s ľudstvom koexistovať.Pokus o nájdenie kompromisu.Téme sa venujeme aj tu:ChatGPT sa naučil rozprávať slovensky a úplne mení pravidlá hryPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Ak má transakčná daň štátu priniesť 700 miliónov a z toho nejaké tri milióny majú ísť od mimovládneho sektora, príde mi to nedomyslené“, tvrdí Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity, ktorá chodí na rokovania so štátom aj v zastúpení ďalších mimovládnych organizácií. „Budeme na vás myslieť, budeme vás „výnimkovať“ – sľuby a prísľuby, ktoré zostali sľubmi a prísľubmi. Tzv. transakčná daň prešla nielen parlamentom, svojim podpisom ju odobril aj prezident. Napriek tomu, že do ich uší zaznievali obavy mimovládneho sektora.Jej vyrúbenie sa dotkne najviac zraniteľných: starých ľudí, rodín a detí z podporných zariadení, či hospicov, ako zaznievalo. „Prídeme o sumu, ktorý by nám pokryla celodennú stravu pre tridsať chorých bez domova na tri mesiace“ – vypočítalo Depaul Slovensko. A najväčší neverejný poskytovateľ sociálnych služieb – Slovenská katolícka charita hovorí, že na pomoc odkázaným bude mať menej o 135-tisíc a neraz pritom nahrádza úlohu samotného štátu!Príde na slová prezidenta o novele, ktorá by odstránila „nezamýšľané dôsledky novej dane“? A čo ak nie? Téma pre Janu Žiškovú z Charity, ktorá aj v zastúpení ďalších z mimovládneho sektora rokuje s predstaviteľmi štátu. Črtá sa nádej na odstránenie tejto „nespravodlivosti“, ako označujú novú transakčnú daň…?„Nám sa ukazuje, že dopady konsolidácie budú znášať najzraniteľnejší“, hovorí Žišková. Slovenská katolícka charita vypočítala, že ak by to tak nakoniec aj bolo, jej klienti a najmä seniori a znevýhodnení by prišli o vyše 9600 hodín opatrovateľskej služby. Alebo by distribuovali o deväť tisíc menej potravinových balíkov, ktoré smerujú aj k rodinám s deťmi. A tie s viacnásobným zdravotným znevýhodnením by prišli v jej zariadeniach o 1901 dní komplexnej starostlivosti. Charita by rovnako musela odmietnuť podporu pre 13 500 prenocovaní v nocľahárňach. Alebo 3 412 dní starostlivosti o starších ľudí v zariadeniach pre seniorov. Na približne sedemstomiliónovom výnose transakčnej dane sa pritom podľa Jany Žiškovej bude mimovládny sektor podieľať maximálne tromi miliónmi. Ide tak o necelé pol percento spomínaných úspor. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spájanie národnostných síl, s ktorým prišiel Andrej Danko sa po roku vlády rozpadá. Situáciu zachraňuje premiér. Rok vlády a jej stabilitu v podcaste rozoberáme s politickými redaktormi Aktualít.Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci rozbili Dankovo spájanie síl. Klub SNS nakoniec zachránil premiér Fico, keď poslal šéfovi SNS na „hosťovanie" Dušana Muňka. „Môže to byť spôsob, ako udržať dôstojnosť Andreja Danka, ktorý sa snaží byť predsedom parlametnu. Hrozil mu rozpad poslanenckého klubu. Ak by ho stratil hneval by sa o trochu viac. A keď sa hnevá koaličný partner, znamená to problémy," hovorí v podcaste šéf politického oddelenia Martin Sliz.Novinár Marek Biró v podcaste približuje, aké ambície majú huliakovci a ako ich odchod ovplyvnil vzťahy v koalícii.Moderuje Denisa Hopková.

V dnešnom podcaste vám ponúkame rozhovor s porotkyňou show Pečie celé Slovensko Petrou Tóthovou. Ďalej sa dozviete aj to, ktoré značky automobilov sú na Slovensku najpredávanejšie, zaujímavé info z histórie zimných pneumatík a povieme mi si aj, prečo chcú v Česku prísnejšie tresty za priestupok, ktorý za volantom robíme aj u nás. Vypočujte si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Jej povolanie by dalo riadne zabrať ľuďom zo šoubiznisu, ktorí v zábavnej televíznej relácii hádajú netradičné profesie hostí. Dagmar Goldmannová je filantropická poradkyňa a aj jej práca je spojená s radosťou. Vypočujte si ďalší diel podcastu Impact Talks, v ktorom sa tentokrát dozviete, akí sú českí filantropi, ako sa dá pomáhať testamentom a čo môže byť zložité na tom, keď chce niekto dobre rozdať peniaze. Prvú konzultáciu si Dagmar Goldmannová pamätá úplne presne: staršia pani riešila poslednú vôľu a chcela, aby jej majetok raz zmysluplne pomáhal. „Pomáhali sme jej premyslieť, ktoré organizácie v závete podporiť a ako to dobre nastaviť. Táto veľmi osobná téma nás prepojila a dodnes sa vídavame,“ hovorí. Skúsenosti z Veľkej Británii, kde sú dary zo závetov časté, ukazujú, že ľudia s vysporiadanými záležitosťami v testamente zvyčajne žijú dlhšie.V podcaste sa dozviete: ako sa Dagmar Goldmannová dostala k tejto práci, čo s tým má spoločné rodina Rockefellerovcov, koľko ľudí sa príde poradiť o nakladaní so svojím majetkom, ako s kolegami pomáha známemu pôrodníkovi a čo hovorí na slovenskú filantropiu. Kto je Dagmar Goldmannová? Venovala sa HR, spoločenskej zodpovednosti a tiež humanitárnym a rozvojovým projektom v Afrike aj Ázii. Jej srdcovkou bolo dobrovoľníctvo a globálne vzdelávanie. Dnes je riaditeľkou Nadačného fondu Via Clarita. V rámci svojich pracovných skúseností prepája projekty zo sveta medzinárodných spoločností a filantropie. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

Tvár Kamily Moučkovej poznali v 60. rokoch 20. storočia televízni diváci v celom Československu. 21. augusta 1968 ju z televízneho štúdia, kde do poslednej chvíle informovala divákov o tom, čo sa deje v uliciach Prahy po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, vyviedli až sovietski vojaci s namierenými samopalmi. Obľúbenú a rešpektovanú hlásateľku a redaktorku komunistický režim vytlačil z verejného života a kvôli otvorenému kritickému postoju v období normalizácie jej komunisti znemožnili vykonávať akúkoľvek kvalifikovanú prácu.

Večný cynik, nihilista a stand-up komik Matej Adámy v Mimóze prezradil, čo na sebe neznáš, prečo nedokázal rozosmiať 800 divákov alebo kde má jeho humor hranice.V Mimóze s Matejom Adámym sa (ne)dozviete:00:30 – prečo je jeden z posledných komikov v Mimóze;01:30 – prečo sa ho Lenka a Janka boja;05:40 – prečo sa 800 ľudí v Starej tržnici nesmialo;09:30 – čo sa za 15 rokov stand-upov zmenilo;14:00 – ako vyzerá jeho priprava;16:00 – čo na sebe nemá rád;19:30 – prečo urazil vyholené dievča;22:00 – aké myšlienky mu napádajú;24:20 – či má empatiu;32:15 – prečo mu pokazilo vystúpenie Dankov semafór a iné.

Zorka Lednárová liezla po horách, veľa športovala, starala sa o dve deti. V dospelosti jej však postupne pohyb obmedzila progresívna svalová dystrofia, ktorá sa u nej rozvinula. Práve dlhodobý šport však túto chorobu spomalil a aj vďaka tomu dnes búra prognózy lekárov. Podcast Telo si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Vo veľmi otvorenom rozhovore si vypočujete: – ako sa vyrovnať s tým, keď vás zrádza vlastné telo; – ako to ovplyvní sexuálny život, keď hlava funguje a túžba zostáva; – víria hlavou zdravotne znevýhodnených myšlienky na eutanáziu; – prečo je tak málo ľudí s hendikepom vo vedúcic h pozíciách; – ako sa pozerajú na instagramovú honbu za krásou, plastické operácie a túžbu po dokonalej fyzickej kráse.

Na Slovensku aj Českej republike sú pomerne zásadné nedostatky v boji proti hybridným hrozbám, a to tak v legislatíve, ako aj na inštitucionálnej úrovni, v oblasti finančných a personálnych kapacít. Hybridné hrozby, dezinformácie a zahraničné pôsobenie dnes nie sú dostatočne reflektované v legislatíve ani v strategických dokumentoch.Akým prekážkam čelia osoby na dôležitých inštitucionálnych pozíciách v Česku a na Slovensku? Aké sú najzávažnejšie hybridné vplyvy z Ruska a Číny, ktoré dnes ovplyvňujú tieto dva štáty? Aké dôsledky má toto pôsobenie pre kvalitu demokracie a súdržnosť spoločnosti? Ako môžu štáty budovať svoju strategickú komunikáciu a prečo stále panuje nepochopenie ohľadom toho, čo tento termín znamená?Ako by bolo možné do českého trestného poriadku zahrnúť spoluprácu s cudzou mocnosťou a odovzdávanie citlivých informácií? Prečo je to vlastne potrebné? Čo by bolo vhodné upraviť v českej sankčnej legislatíve? Existujú vhodné opatrenia aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú legislatívy, napríklad v spolupráci medzi inštitúciami?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Centra pre informovanú spoločnosť Veronikou Víchovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.