Podcasty Aktuality.sk

Jeden z najznámejších a najdramatickejších príbehov 90.-tych rokov má zaujímavé pozadie. Mikuláš Černák mal až tri rôzne motívy prečo dať zabiť košického bossa Roberta Holuba. Je možné, že objednávateľ vraždy dožil na slobode? Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Ak niekto nechcel platiť, Robert Holub ho topil v močovke. Takéto a mnohé iné brutálne príbehy sa v Košiciach tradovali o jeho mafiánskej skupine. Všade vládol strach a gangstrov kryla polícia aj SIS.Holub a Černák mali veľa vecí spoločných. Keď však na seba narazili ich klany, skončilo to vražednou odyseou, ktorá by mohla byť námetom na celý seriál. Prečo dal Černák Holuba zabiť?Niekoľkí novinári, ktorí sa roky špecializovali na mafiu, nám dnes vysvetlia pozadie najznámejšej vraždy slovenského podsvetia.Moderuje Peter Hanák.

„Sme zhrození, ako sa deklasujú inštitúcie, ktoré sme budovali roky“, tvrdí Zuzana Denková, ktorá je dnes popri svojej profesii aktívna aj v Platforme slobodného múzejníctva. Odvolaná bez udania dôvodu, aby ju nahradil okresný šéf vládnej SNS. Pred rokom sa to stalo Zuzane Denkovej, riaditeľke požiarom stigmatizovaného Banského múzea v Štiavnici. Do čela múzea ju svojho času vybral minister Budaj, ako víťazku výberového konania. Tomáš Taraba ju nahradil politickým nominantom. Písal sa december 2023. S odstupom roku sa s podobnými príbehmi akoby rozsypalo vrece: po zrušenej RTVS, aby padol neželaný riaditeľ a ministerkinej susedke na čele Bibiany odvolali šéfa národného divadla, národnej galérie, politickí nominanti namiesto odborníkov zasadli aj do Slovenského národného múzea, na čelo Betliara sa postavila niekdajšia hovorkyňa prokuratúry... A štátne šetrenie zatvára ďalšie múzeá a expozície. Paradoxne, v čase, keď vychádzajú na povrch informácie o tisícoch, ktorými sa odmeňujú niektorí ministerskí úradníci.Už druhý týždeň existuje ako vyjadrenie odporu voči takýmto krokom aj špeciálna Platforma slobodného múzejníctva. A svoju tvár a hlas je dala práve pred rokom odvolaná šéf Banského múzea Zuzana Denková. Kam kráča slovenské múzejníctvo? Aj o tom bude dnes reč. „Sú tu snahy o ideologický únos našich múzeí, politické nominácie sú des“, tvrdí odvolaná Zuzana Denková. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Koalícia v utorok našla dostatok hlasov a schválila budúcoročný rozpočet. Podľa Analýzy Návrhu rozpočtu verejnej správy od analytikov Národnej banky Slovenska predložený návrh rozpočtu predstavuje začiatok dlhej cesty k ozdraveniu verejných financií. Tému v podcaste budeme rozoberať s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom. „Naše zadlženie a deficit je veľký. A aj napriek výraznejšiemu tempu znižovania týchto deficitov naďalej ostávajú vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny. Jednotlivé vlády rozdávali viac, ako dokázali vyzbierať od daňových poplatníkov."Analytici tiež v komentári hovoria, že Slovensko je jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, a to pomerne výrazne, no sme však jedinou z nich, ktorá popritom zvyšuje svoje výdavky.Európska komisia má právo hodnotiť verejné financie. Každý štát dostane od nej vysvedčenie a my sme dostali jedno z najhorších, hovorí novinár v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Poskytovatelia mobilných služieb, internetu či televízie ohlásili v reakcii na zvýšenie sadzby DPH nové ceny. Niektorí menia aj ponuku, iní iba pripočítali k existujúcim balíkom vyššiu daň.Ako ktorý operátor pristúpil k novej DPH a či sú aj takí, ktorí sa rozhodli ceny nezvýšiť sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktorí operátori zvyšujú ceny.Kto mení aj produkty.Či sa niekto rozhodol zostať pri pôvodných cenách.Či sú marže tak tesné, operátori cenym zvyšovať museli.Téme sa venujeme aj tu:Vyššia DPH prinesie zdražovanie operátorov: Aké zmeny nás čakajú o mesiacPrichádza cunami zdražovania služieb: Mnohí operátori potvrdili drahšie paušály, TV či internetZdražovanie služieb potvrdili ďalší traja operátori. Pristúpia k nemu o mesiacDSi Data o mesiac zvýši ceny. Klienti si priplatia o 1 až 2,6 eura (prehľad)Veľký prehľad vianočných akcií operátorov: Všetky detaily a tipy, čo sa oplatíO2 a Tesco mobile zdražia takmer všetky služby. Dôvodom je vyššia DPHRadosť zajtra zvýši ceny o 13 až 40 percent. Pridá dáta a zrýchli internet (prehľad zmien)Antik o mesiac zdraží internet aj televíziu. Pevná linka ostáva bez zmienDSi Data o mesiac zvýši ceny. Klienti si priplatia o 1 až 2,6 eura (prehľad)Plustelka zdražie o 14 percent. Operátor tvrdí, že chystá novinkyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážení diváci a diváčky, ale aj poslucháči a poslucháčky a diváctvo a poslucháčstvo. Politkár je tu opäť! Z horúcich tém si pre vaše potešenie uťahujú dve nové tváre - ruža komédie Diana Renner a bystrý, inteligentný a prirodzene vtipný Maťo Hatala známy aj ako Hatali Portman.V aktuálnej epizóde sa dozviete:Ako súvisí úbytok obyvateľstva na Slovensku s maslom a vajcamiPre koho je nová hymna, pre koho nie a prečo bol dôležitrý heroínPrečo by sa na riaditeľov SNG oplatil adventný kalendárAko má rozklad diplomatickej služby zvrátiť populačný úbytok Slovenska

Ruská federácia je jediný štát, ktorý vojenskou silou posúva svoje hranice na územia iných štátov. Partizán Otto Šimko dobre pochopil, kto je agresor a kto sa bráni, a je jedno, či to bolo svojho času nacistické Nemecko alebo je to dnes Putinovo Rusko, hovorí historik Stanislav Mičev. Bolo oslobodzovanie Červenou armádou predzvesťou okupácie Československa červenou totalitou?Slovenský premiér sa chystá na návštevu Moskvy. Podľa jeho vlastných slov si tým chce „na mieste činu“ uctiť víťazstvo nad nemeckým nacizmom v druhej svetovej vojne. Kritiku, že tým legitimizuje dnešný ruský imperializmus, ktorý krvavo ničí suverénnu Ukrajinu, a dokonca sa vyhráža zničením aj nás - teda Európskej únie - však už Robert Fico prehliada.„Máme tu hlásateľov proruskej politiky, ktorí tvrdia, že Rusko by na Ukrajinu nevstúpilo, nebyť toho, že Ukrajinci vraždia (na Ukrajine) ruské obyvateľstvo. Ja sa ale pýtam, prečo potom neprotestovali, keď ruská armáda v dvoch vojnách vyvraždila desaťtisíce Čečencov? Preto, lebo to asi bolo na území Ruska? No a teraz, ak sú separatisti (ktorí sa snažia bojovať proti ukrajinskému štátu) na území Ukrajiny, tak sa Ukrajina nemá brániť? To sme kam dospeli? A treba si dať dohromady aj chronológiu udalostí, pretože najprv bol Krym a až potom sa objavili separatisti na Donbase či v Luhansku,“ hovorí Mičev a pripomína, že návrhy „územie za mier“ nefungujú tak, ako to napokon ukázal už Mníchov 1938, keď po okupácii Sudet a južného Slovenska neprišiel mier, ale 1. 9. 1939 prišla vojna.Je historickou pravdou, že nás Sovietsky zväz za cenu nesmiernych obetí zbavil počas druhej svetovej vojny fašizmu - toho nemeckého, ale i toho nášho, slovenského. Stále viac sa však vo verejnom priestore vynára legitímna otázka, či toto oslobodenie nebolo iba predpolím novej okupácie, tentoraz sovietskej, a či jednu totalitu - tú nacisticky hnedú, nenahradila totalita nová - tentoraz boľševicky červená.„Obdobie od konca vojny do februára 1948 tu bola demokracia a na Slovensku komunisti voľby prehrali, no ani v rámci Československa nemali ani zďaleka víťazstvo vo vrecku. Fatálne to začalo byť vtedy, keď ČSR nakoniec odmietla ísť na parížsku konferenciu, kde sa malo rokovať o Marshallovom pláne. To bola posledná možnosť, ako to celé zvrátiť.“Bol teda príchod vojsk Sovietskeho zväzu oslobodením alebo to bola predzvesť novej okupácie, tento raz v „tábore mieru“ vedenom, údajne večným, Sovietskym zväzom? A nemaže aktuálna ruská agresia na Ukrajine všetky tie obrovské zásluhy ZSSR na porážke fašizmu v druhej svetovej vojne?„40 rokov som sa venoval tomu, aby som obhájil osloboditeľskú misiu Červenej armády na území Československa a Putin mi to v okamihu zbúral, keď jeho vojská vpadli na Ukrajinu, a teraz sa veľmi ťažko obhajuje to, že Červená armáda je osloboditeľ a nie okupant.“Témy pre bývalého šéfa Múzea SNP, historika Stanislava Mičeva. Je nutné dodať, že rozhovor sme nahrávali v čase, keď snaha premiéra ísť do Moskvy nebola verejne známa, a preto otázka na túto tému padnúť nemohla. Na aktuálnosti rozhovoru to však - vzhľadom na tému - nič nemení.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia schválila štátny rozpočet so 79 hlasmi. To znamená, že za bola aj trojica poslancov Národnej koalície, a to Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Tí sa napríklad ešte minulý týždeň odmietli zúčastňovať otvorenia schôdze parlamentu.Premiér Robert Fico počas víkendu uviedol, že sa blížime k bodu, „kedy budú musieť vyriešiť vzťah troch nezávislých poslancov, ktorí odišli z klubu SNS a nezúčastňujú sa na hlasovaní parlamentu." Podarilo sa mu situáciu vyriešiť? V podcaste odpovedá politológ Erik Láštic.„Rudolf Huliak testuje, čo mu je ochotná koalícia ponuknúť," hovorí v podcaste.Podľa Láštica môže byť šéf SNS postavený pred rozhodnutie. „Môže sa stať, že Robert Fico postaví Andreja Danka pred dilemu, že sa vzdá ministerstva, pretože to tak ďalej nejde. A vládnuť bez huliakovcov so 76 poslancami je komplikované vládnuť, myslí si tiež politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Majstrovský Slovan Bratislava ostáva na čele aj po 16. kole slovenskej futbalovej Niké ligy, Žilina mu stále dýcha na chrbát, no veľké veci sa dejú aj na opačnom póle súťaže. V 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa o tom porozprávali s expertom Petrom Ďurišom.Aj posledné víkendové kolo prinieslo fanúšikom najvyššej slovenskej futbalovej ligy veľa zaujímavého. Najväčšie zmeny sa diali predovšetkým na dne súťaže, keď na posledné miesto padla Skalica a prepadol sa aj Trenčín s Ružomberkom.Naopak, skok ako antilopa predviedol MFK Zemplín Michalovce, ktorý je už priamo za štvrtou Dunajskou Stredou. Gólovo sa presadili aj lídri v tejto štatistika, avšak počas víkendu potešil aj debut niekoľkých mladíkov.O všetkom zaujímavom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Výkonná riaditeľka Ing. Eva Kováčová, onkopsychologička Mgr. Lucia Budáčová z Ligy proti rakovine a onkologická pacientka vysvetľujú prečo je dôležité zdieľanie a komunita ľudí s rakovinou. LPR predstavuje aj novinku, OnkoForum.sk, online diskusnú platformu.Podcast pripravili Liga proti rakovine (prelink na www.lpr.sk) a Aktuality.sk.Moderuje Vera Wisterová.

„Komunistický režim a jeho tajná polícia (Štb) tu vytvorila evidenciu tzv. „bývalých ľudí“. Takto dehumanizujúco ich nazývali. Šlo o inteligenciu, učiteľov, úradníkov, kulakov... Stačilo, že nesúhlasili s režimom“. Historik Ľubomír Morbacher vykresľuje, ako režim pred Novembrom’89 ničil ľudí. Nástrojom mu bola aj tajná Štátna bezpečnosť. Historik hovorí, že Slovensko má voči nim stále dlh. Chrániť komunistické štátne zriadenie. Pred vonkajším i vnútorným nepriateľom. Byť strážnym psom režimu, s tým, že jeho „ostré zuby“ až paralyzovali. Úlohy, ktoré dostala do vienka obávaná, pretože miestami až brutálna ŠTB. Čiže komunistická štátna bezpečnosť. Slovenský pendant ruskej KGB či nemeckej Stasi. Všadeprítomný dohľad, s prívlastkom neviditeľný, metodika registratúr dovedená k dokonalosti. Infiltrácie, zatýkania, vypočúvania aj s prvkami mučenia… To všetko v službe ideológie, ktorá držala v neslobode a strachu päť miliónov obyvateľov územia dnešného Slovenska po dobu štyroch dekád. Aj s odstupom 35-rokov od prelomového novembra’89 Ústav pamätí národa stále dopĺňa čriepky, ktoré dotvárajú obraz niekdajšej komunistickej ŠTB – najnovšie registrami jej vyšetrovateľov. Prečo je pohľad do očí aj nepríjemných dejín potrebný? Pozrieme sa na to s historikom ÚPN Ľubomírom Morbacherom. 

Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

Lýdia Ferová sa narodila židovským rodičom v predvečer druhej svetovej vojny. Strasti holokaustu sa rodine bohužiaľ nevyhli. Otecka odviezli prvým transportom do Auschwitzu, kde ešte v tom istom roku zomrel. O pár mesiacov neskôr musela odísť mamička so štvorročnou Lýdiou do pracovného tábora v Novákoch. Po roku sa podarilo zveriť malú Lýdiu do starostlivosti strýka, ktorý mal štatút „vyvoleného“ – vďaka svojej profesii bol dôležitým pre Slovenský štát a mohol zostať na slobode, hoci bol aj Žid. Lýdia sa tak dočkala konca vojny v relatívnom bezpečí, zatiaľ čo jej mamička putovala aj so svojimi rodičmi do Auschwitzu – rodičia tu zahynuli, ona prežila a vrátila sa domov za svojou dcérou. Roky odlúčenia ale narušili puto medzi matkou a Lýdiou a viedli k odcudzeniu, ktoré sa im už nikdy nepodarilo úplne prekonať.

Herec a režisér Šimon Ferstl v Mimóze prezradil, prečo sa rozhodol robiť podcast o umení, či si pôjde pozrieť výstavu političiek, ale dozviete sa aj spôsob financovania divadla.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:20 – o čom je jeho podcast a koho pozýva;08:40 – ako sa ocital na výstave fotografií Rudolfa Schustera;11:40 – že ministerstvo kultúry vyhadzuje ľudí za to, že chodia do práce;13:55 – prečo si myslí, že po covide žijeme ďalšiu krízu;16:30 – ako funguje financovanie divadla;23:40 – či chodí do divadla veľa ľudí;26:35 – prečo mal strach z diváka;29:20 – čo je projekt s názvom čitateľský kľud;35:30 – prečo sa rozhodol robiť zájazdovú komédiu a iné.

„Nikoho neodsudzujem, rozumiem tým pohnútkam, pre ktoré do toho ženy idú. Len cítim morálnu povinnosť o tom hovoriť,“ hovorí bikini fitneska a matka dvoch dcér Mia.Po odomknutí sa dozviete:– ako dlho v sebe mala Mia prasknutý implantát; – či sa dovolala doktorovi, ktorý jej prsné implantáty vkladal; – ako na ich výber reagoval jej manžel; – či pri sono prsníkov môžu implantáty zakryť rakovinu; – čo by povedala svojim dvom dcéram, keby za ňou prišli, že chcú silikóny; – ako sa jej žije bez implantátov.

Z ruského trhu odišlo množstvo veľkých západných firiem a jeho ekonomika krváca. Môžeme to vidieť na rôznych ekonomických ukazovateľoch, napríklad na výškach úrokových sadzieb. Nikto netvrdí, že v Rusku dnes nenájdete ani kúsok Západu, ale to neznamená, že podstatná časť komerčného trhu s ním nepretrhla väzby. Ľudia ako Gyimesi a Blaha vám ukážu, čo v tom Rusku je, ale interpretujú to klamlivým spôsobom, ktorý je v súlade s naratívmi, aké k nám prichádzajú z Kremľa.Prečo slovenskí dezinformátori šíria klamstvá o sankciách proti Rusku? Kto prišiel s petíciami za ich zrušenie a koľko podpisov iniciatívy získali? Akí aktéri sa snažia verejnosť zavádzať videami z Ruska, ktoré majú dokazovať, že západné sankcie nefungujú? Prečo je takýto obsah manipulatívny? Aké propagandistické naratívy Kremľa prezentoval premiér Robert Fico v televízii Rossija 1 a kto bola hostiteľka programu?Aké zistenia priniesli Hoaxy a podvody o dezinformačnej platforme TV OTV? Ako funguje medzinárodná sieť telegramových kanálov šíriacich ruskú vojnovú propagandu, ktorých je TV OTV súčasťou? Z koľkých kanálov sieť pozostáva a aký obsah publikujú? Čo je obsahom pravidelného reportu o dezinformáciách Dezinfomaják a ako sa k nemu môžete dostať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom a autorom reportu o dezinformačnej scéne Dezinfomaják Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Predstavitelia koalície neváhajú opakovane klamať.Prečo potrebujeme slobodné médiá? Prečo sa ich snažia diktátori ovládnuť alebo zničiť? Ako môžu médiá pomáhať v zachovaní demokracie, podpore kritického myslenia, overovania faktov?Sledujte alebo počúvajte v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! s hosťom, šéfredaktorom Denníka N, Matúšom Kostolným.Je to záznam verejnej diskusie z 8. novembra v Tichu a spol., v Bratislave.

Matej Tóth o ňom hovorí, že je najúspešnejší slovenský športovec, ktorý nikdy nebol na olympiáde. Reč je o bývalom vodnom slalomárovi Alexandrovi Slafkovskom, ktorý tento rok ukončil svoju kariéru. Pozvali sme si ho do Olympijského videocastu a prebrali s ním naozaj mnoho tém. Dozviete sa, akú zaujímavú novú prácu robí, čo úplne nové prináša do našich končín, no ponúkne aj svoj pohľad na viacero športových tém.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?čomu sa teraz venujeako dokáže analyzovať človeka podľa chôdzeže nemáme len dominantnú rukuže je veľký rozdiel medzi slabou stránkou a nedostatkomako sa v jeho dobe pristupovalo k mentálnej prípravečo mení mentalitu mládežečo hovorí na ocenenia za účasťkedy vytvárame výsledkových feťákov a aké to má následkyprečo nie je ideálne, keď rodičia platia trénerovprečo ho viac mrzí kvôli ľuďom ako sebe, že nebol na olympiádeako mu zmenil život príchod Juraja Slafkovskéhoči bolo ťažké byť synom primátora

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír si na verdikt v korupčnej kauze bude musieť počkať ešte necelé dva týždne. Existuje úvaha, podľa ktorej prípad nemusí ovplyvniť prelomové stanovisko Najvyššieho súdu.Špecializovaný trestný súd dnes pokračoval v procese v korupčnej kauze bývalého ministra financií Petra Kažimíra. Ten je obvinený z podplácania. Podľa obžaloby odovzdal, na prelome rokov 2017 a 2018, úplatok 48-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Súd nakoniec pojednávanie prerušil do decembra.Dozvieme sa už o pár dní či bývalý funkcionár Smeru skutočne podplácal alebo kauza skončí tesne pred verdiktom? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas Budete počuť reportérku Aktualít Lauru Kellő Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Europoslanci tento týždeň schválili nový kabinet Ursuly von der Leyenovej. Za hlasovalo 370, proti bolo až 282 europoslancov. Odborníčka na európsku politiku Barbara Zmušková v podcaste hovorí, že staronová šéfka komisie a jej kabinet získali najslabšiu dôveru poslancov v histórii. „Budú si musieť dávať väčší pozor, aby im prechádzali niektoré hlasovania. Von der Leyenová to bude mať náročnejšie a bude mať užší manévrovací priestor," hovorí.Proti hlasovali aj europoslanci za Smer, a tak v praxi nepodporili vlastného nominanta. „Bolo to viac politické gesto. Najmä keď videli, že sa nájde väčšina," myslí si Zmušková. V podcaste budete počuť aj reakciu europoslankyne Kataríny Róth Neveďalovej (Smer-SD). Spomedzi slovenských europoslancov hlasovali za kabinet Ursuly von der Leyenovej Miriam Lexmann (KDH), Branislav Ondruš (Hlas) a všetci poslanci Progresívneho Slovenska. V podcaste budete počuť Michala Wiezika.Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Pred 31 rokmi vznikli dva samostatné štáty – Česká republika a Slovenská republika. Do podcastu Demagóg.sk prišli hostia, ktorí stoja na čele boja proti dezinformáciám v týchto krajinách. Čo je v týchto štátoch podobné a čo odlišné? Akým dezinformačným útokom čelia a je rozdiel v ich intenzite? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfeditorom Demagog.cz Janom Fridrichovským.Veronika Frankovská vysvetlila, že hoci Demagog.cz vznikol v spolupráci s Demagóg.sk, v súčasnosti neexistujú žiadne personálne ani organizačné prepojenia. „Vždy boli však tie organizácie v kontakte a podporovali sa, alebo spolupracovali na rôznych projektoch. Kooperáciu sme v posledných rokoch opäť zintenzívnili,“ dodala.Jan Fridrichovský z Demagog.cz považuje za hlavnú odlišnosť medzi českým a slovenským informačným prostredím to, akú úlohu hrajú politici na konšpiračnej scéne. „Kým na Slovensku množstvo politikov spolupracuje s rôznymi aktérmi na tejto scéne a niektorí politici aj prišli z tohto prostredia, v Česku sa politici, ktorí sú zastúpení v parlamente alebo vo vláde, takejto spolupráci vyhýbajú.“ Podľa neho sa na konšpiračnej scéne v Česku objavujú skôr mimoparlamentní politici, ktorí však nemajú taký dosah.Veľkou podobnosťou podľa Fridrichovského je to, že Telegram slúži ako zdroj pre rôzne dezinformácie a zavádzajúce správy, ktoré sa následne šíria na ďalších platformách. „Na Telegrame sú veľmi silné vyslovene československé kanály, ktoré publikujú v oboch jazykoch, a rovnako aj ich publikum pochádza z Česka aj zo Slovenska,“ vysvetlil.Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Treba si zrejme častejšie pripomínať, že koalícia sa namiesto problémov občanov najprv venovala znižovaniu trestov za korupciu.Pár čísiel proti hromade rečí. Ťažký týždeň sa pozrel na reálne výsledky politikov.

Totálne inštitúcie, ako boli kedysi detské domovy v kaštieľoch, mali vo výchove detí oveľa horšie výsledky ako profesionálne rodičovstvo. Keď si človek výmenou za plat vezme k sebe domov rómske dieťa s tramou, ašpiráciou nie je Oxford, ale aby dieťa dokázalo fungovať vo vzťahoch. Profirodičia však často čelia obrovským problémom, čo by nikto nevydržal robí len pre zisk, hovorí Viliam Gyurke, kedysi šéf detského domova a dnes garant jedného z centier pre deti a rodinu (na ktoré sa detské domovy premenovali).V októbri sme publikovali podcast Ráno Nahlas s režisérom filmu Profesionálny rodič Erikom Jasaňom. Tento film zobrazuje ženu z chudobného slovenského regiónu, ktorá si vzala domov rómske dievčatko len pre peniaze a potom robila rozdiely v prístupe k nej a k vlastnému dieťaťu. Podcast o tejto téme pobúril mnohých profesionálnych rodičov, preto sme dali priestor aj druhej strane. Viliam Gyurke z pozície šéfa detského domova rozdeľoval deti do profesionálnych rodín, kontroloval ich výchovu a v prípade problémov takéto deti aj odoberal.Ako teda funguje výchova opustených detí s tramou, psychickými či zdravotnými problémami?Podcast Ráno Nahlas moderuje Peter Hanák.

Slovenských futbalových trénerov, ktorí viedli niektorý zo zahraničných národných tímov, nie je veľa. Ak sme počítali správne, tak náš výpočet sa zastavil na čísle 13. Jedným z nich bol aj Rastislav Bôžik, v rokoch 2020-2021 reprezentačný kormidelník Mongolska.Futbalový odborník, ktorý počas svojej kariéry absolvoval angažmány v Malajzii, Spojených arabských emirátoch a spomínanom Mongolsku, prijal pozvanie do nášho pravidelného futbalového podcastu Striedame!, v ktorej ho vyspovedala naša úderka Julo a Muťo.Rastislav Bôžik vyrozprával čitateľom ŠPORT.sk svoj neobyčajný príbeh, neobišiel zážitky z ázijských pôsobísk, zaspomínal si na covidovú pandémiu v Mongolsku, vysvetlil, aké spoločenské postavenie má v krajine tréner národného futbalového tímu a poznamenal aj, že keď bol mladý, tak na Slovensku dostávali príležitosť starší tréneri a dnes, keď je starší, tak kluby angažujú mladých kormidelníkov.„Vyhrávať musíte všade. Či ste v Malajzii, alebo na dedine. Dnes už aj tam odvolávajú trénerov, keď nevyhrávajú. Či ich platia, alebo nie,“ uviedol Rastislav Bôžik v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.Moderuje Denisa Hopková.

Zamestnanci školstva dnes prišli do práce v čiernom, aby protestovali proti nesplneným sľubom vlády na zvyšovanie platov v školstve. Budú podávať výpovede ako zdravotníci? Podľa predsedu školských odborov Pavla Ondeka učiteľ zarobí približne 1700 eur v hrubom. Začínajúci pedagóg sa však musí uspokojiť s 1200 eurami v hrubom. Slovensku preto chýba takmer 2000 učiteľov. Znamená to, že v praxi telocvikári učia matematiku, a že v Bratislave sú najmenej kvalitné školy?V podcaste s Pavlom Ondekom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vláda sľúbila učiteľom zvyšovanie platov, no sľub neplní;– od 2:30 – že žiadajú automatické zvyšovanie platov pre všetkých 150 tisíc zamestnancov školstva;– po 4:00 – koľko aktuálne zarábajú učitelia a koľko by mali zarábať;– od 5:00 – prečo z nástupného platu nevyžije ani učiteľ v Prešove;– po 6:40 – či učitelia nebudú podávať výpovede tak ako lekári;– od 8:15 – či hrozí štrajk, ktorý by ochromil školy tak ako pred desiatimi rokmi;– po 10:30 – či majú školníci, kuchárky a upratovačky platy nižšie ako je minimálna mzda;– od 14:30 – či sa stáva, že by telocvikár učil matematiku;– okolo 17:00 – či sú naozaj v Bratislave menej kvalitné školy;– po 18:20 – či protestujú aj proti reforme školských osnov;– od 27:00 – do akej miery je Druckerova "nežná revolúcia vo vzdelávaní" dobre nastavená.

Je možné, že to celé dopadne zle, ale kým sa to stane, tak by človek mal urobiť všetko preto, aby sa to nestalo. Myslím si, že dnes potrebujeme pokoj a trpezlivosť, pretože toto je „Dlhá hra“ a nemôžeme čakať, že sa to nejakým zázrakom zmení, hovorí Samo Marec, autor knihy o Ficovej porážke a zúfalstve Slovenska.Človek potrebuje žiť s nejakou nádejou pretože inak to nemá žiadny zmysel a ja nechcem dávať falošné nádeje, ale snažím sa popísať Slovensko také, aké je. Tak takto charakterizuje svoju najnovšiu knihu „Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica,“ publicista a komentátor Samo Marec.Kniha je už na svete a tak je logické sa pýtať nielen na to, ako poraziť Roberta Fica, ale i na to, či je práve tento boj dnes tým kľúčovým – a prečo vlastne, no i na to, kde sa berie to zúfalstvo zo Slovenska a či je naň skutočne dôvod.„Myslím si, že dnes potrebujeme pokoj a trpezlivosť pretože toto je tzv. Dlhá hra a nemôžeme čakať, že sa to nejakým zázrakom odrazu zmení. Ste nespokojní – alebo máte strach? Dobre, tak to pretavte do niečoho konštruktívneho,“ pripomína Marec.Platia teda slová autora Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglasa Adamsa: „Nemôžeme vyhrať proti posadnutosti. Tá sa stará,my nie. Vyhráva.“ Alebo platí skôr to masarykovské: „Demokracia nie je panovanie, ale len práca, práca na zabezpečenie spravodlivosti. A, ak má naša demokracia nedostatky, musíme prekonávať tie nedostatky, nie prekonávať demokraciu.“„My sa na Slovensku veľmi často pohybujeme medzi dvomi extrémami v závislosti od toho, ako ktoré voľby dopadnú. Tie extrémy však nevyjadrujú celú pravdu o Slovensku. Existuje veľmi veľká skupina voličov v strede, ktorí idú raz na jednu stranu, potom zasa na druhú a vedia sa „dohodnúť“ s obidvomi stranami, pretože majú voľnejšie názory i postoje. Teraz ide o to, kto ich osloví a na ktorú stranu sa pohnú,“ tvrdí Marec.Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák. 

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:  Milan Olekšák, odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras, sa stal nositeľom ocenenia Biela vrana  Štyri roky, 570 dní v teréne a stovky nocí pod holým nebom. To všetko zažil slovenský fotograf a filmár Jakub Mrocek pre zachytenie života tajomnej šelmy – rysa  Vtáky sú obdarené priam zázračnou schopnosťou orientácie pri sťahovaní sa zo svojich hniezdisk na zimoviská v jeseni a rovnako tak pri návrate  Smrť patrí k životu človeka rovnako ako narodenie, no s definitívnym koncom našej pozemskej púte majú niektorí nielen emocionálny problém Ako žijú prírodné cintoríny na Slovensku? Popol alebo telo blízkeho uložia do kvetinových či lúčnych záhonov.

Energetické štítky ponúkajú jednoduchý spôsob, ako si rýchlo spočítať, akú reálnu úsporu konkrétny spotrebič prinesie. Ako sa to počíta a hlavne, oplatí sa v reálnom živote investovať do drahšieho spotrebiča, ktorý je úspornejší? Za aký čas sa taká investícia vráti? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa prepočíta spotreba na štítku na eurá.Konkrétne príklady prepočtov a za ako dlho sa pri nich investícia vráti.Ako do výpočtu vstupuje zmena ceny energie.Ktoré ďalšie faktory výhodnosť väčšej investície zvyšujú.Téme sa venujeme aj tu:Vyššia energetická trieda spotrebičov: Koľko skutočne ušetríte (+príklady a výpočty) | Aktuality.skPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Peniaze na školstvo sú, len ich nevieme čerpať, naopak vraciame ich Bruselu. Na ministerstve sú babráci, tvrdí Križo z komory učiteľov (podcast)„Keď máte zaplatiť hypotéku, nutne sa začnete zamýšľať nad tým, či vám nadšenie pre školstvo stačí“. Viktor Križo opisuje rozpoloženie jedného zamestnanca v slovenskom školstve. Popri očakávanom „čiernom piatku“, ktorý v ušiach rezonuje skôr ako black friday na krajinu zasadne aj „čierna streda“. Do čiernej sa odejú slovenské školy. Minimálne ich pedagógovia. Má ísť o prejav smútku nad smerovaním slovenského školstva. Problémom nie je opäť nič iné ako peniaze. Napriek tomu, že návrh štátneho rozpočtu počíta pre školstvo s miliardou naviac. Učitelia a ich zástupcovia upozorňujú, že aj sľubovaná jednorazová odmena vo výške osemsto eur ich neuchráni pred poklesom reálnych platov. Žiadajú minimálne desaťpercentné navýšenie tarifných platov pre všetkých v školstve a viac spravodlivosti v odmeňovaní vrámci krajiny.Na dôvody školskej „čiernej stredy“ sa pozrieme s Viktorom Križom zo Slovenskej komory učiteľov. Pohne kompetentných tichý protest? Nejde o predohru ostrého štrajku?„Školstvo nie je stále prioritou. Pre žiadnu vládu doteraz tomu tak nebolo, lebo je to dlhodobá investícia a jej výsledky sa neukážu rýchlo, až v horizonte desaťročí“, hovorí Križo. Situáciu označuje za „terminálne štádium“, keď sú nespokojní takmer všetci – od učiteľov, cez žiakov až k rodičom. Protestnou „čiernou stredou“ by radi uviedli do stavu znepokojenia aj politikov a najmä tých, ktorí sú pri moci a majú dosah na zmeny. „Vidíme, že najpálčivejšie témy nie sú premiérskou témou, aspoň ak vychádzame z jeho vyjadrení“, upozorňuje predstaviteľ Slovenskej komory učiteľov. „Stratégia a tlak by mala smerovať k premiérovi Ficovi, nie k ministrovi školstva. On nemá potrebnú silu sa za nás postaviť“, hovorí. Peniaze na školstvo podľa Križa sú, len ich nevieme na Slovensku vyčerpať. „Nestačíme sa diviť, že z plánu obnovy budeme musieť vracať Bruselu desiatky ak nie stovku miliónov eur, pretože sme neboli schopní ich minúť v našom vlastnom rezorte, dostať ich do škôl“, upozorňuje. Strácajú sa podľa neho na byrokracii. Akú máte podporu? Zachytil som, že zástupcov odborov prijal prezident, či minister školstva. A vyjadril im svoju podporu. Ale keď sa pozrieme ďalej: premiér sa zatiaľ k učiteľom nevyjadril. Počuli sme jeho iné vyjadrenia voči škole v Trenčíne, ktorá chcela zorganizovať spomienku na vraždu zo Zámockej. A rezonujú mi tiež vyjadrenie ministra vnútra Šutaja Eštoka na adresu študentov z gymnázia na Bilíkovej, ktorí na stužkovej „reflektovali“ súčasnú politickú situáciu...Čiže akú máte podporu? Keď je deklarovaná zo strany ministra školstva a prezidenta, ale premiér, ako ten, kto má hýbať témami, pre neho školstvo nie je témou.Nie, veď vidíme, že tie najpálčivejšie problémy nie sú premiérskou témou. Zdá sa, že ani zdravotníctvo nie je premiérskou témou podľa jeho vyjadrení. Áno, tá stratégia a tlak by mali smerovať práve k premiérovi a nie k ministrovi školstva, lebo ako ste spomenuli, niekoľkokrát som s ním aj sedel. Myslím si, že ak je niečo...Sedeli ste s premiérom Ficom? Nie, s ministrom školstva. Je veľmi podporný a rozumie tejto problematike. Myslím si, že máme aktuálne ministra, ktorý skutočne stojí na našej strane a podporuje nás, čo je zázrak, keďže sme mali rôznych ministrov.Ale čo to je za obraz: Na jednej strane hovorí o svojej podpore, no má silu vybojovať vaše požiadavky? Vidíme, ako fungujú mocenské vzťahy v tejto koalícii. Kto akú má silu hlasu. Takže to nie je naša starosť. Môžeme hovoriť o sile hlasu Hlasu, nakoľko minister Drucker je nominantom tejto strany. Vnímate to tak, že má silu presadiť svoju podporu vašim požiadavkám? Nemá silu, aby sa za nás mohol postaviť. Jedine tak verbálne. O to viac, keď si predstavíme, že 200 miliónov ide na rezort športu. Ide o absolútne nezmyselne minuté peniaze. Ak naviac počúvame o 30-miliónových štadiónoch pri organizácii nejakých jednorazových hier! My sa len nestíhame čudovať, keď sa nám tu predstiera, že nie sú peniaze. Z plánu obnovy budeme musieť vracať desiatky ak nie stovku miliónov eur, pretože sme ich neboli schopní minúť. Táto vláda - a rovnako predošlé - ich nevie dostať do škôl. Stratia sa proste na byrokracii. Znamená to, že na ministerstve školstva nie sú ľudia, ktorí vedia „sprocesovať“ peniaze, ktoré máme k dispozícii?Presne tak. Čo to je za vysvedčenie? Ak máme takýchto úradníkov, mali by ísť odtiaľ preč?Ministra sme na to upozornili. Že sú tam osoby, ktoré nevedia pomaly za pol roka sprocesovať jeden papier. Je tam proste taký ten úradnícky duch. O ktorých odboroch rezortu školstva takto hovoríte? Napríklad o odbore stredných škôl, o odbore pedagogických odborných zamestnancov. S viacerými odbormi sme v napätí.Čiže to sú ľudia, zodpovední za to, že peniaze z plánu obnovy nemôžu ísť ďalej?Stalo sa napríklad, že peniaze na vzdelávanie uči

Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov (z dielne poslanca SNS) príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rok 2024 charakterizujú rekordné teploty, prehrievajúce sa oceány aj extrémne poveternostné javy, ktoré zdôraznili naliehavosť prijatia klimatických opatrení. Klimatická konferencia OSN, ktorá sa konala už po 29. raz, vstupuje do kľúčového roka, kedy je nevyhnutné dohodnúť sa na novom balíčku financovania opatrení na ochranu klímy. Práve financovanie je kľúčovým pilierom globálnej spolupráce v boji proti klimatickým zmenám a je základným prvkom Parížskej dohody.Konferencia COP29 tak bola príležitosťou na dosiahnutie odvážneho pokroku v oblasti klimatických opatrení a financovania. Čo sa podarilo a čo nás čaká nám v podcaste Ekocaste povedal Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?Na ktoré konkrétne témy by mali organizácie klásť najväčší dôraz v súvislosti s ochranou životného prostredia v roku 2025?Máš od slovenských predstaviteľov, ktorí sa zúčastnili COP29, očakávania? Čo by mali presadzovať?Na čo by sa mala zamerať konferencia COP30, ktorá sa uskutoční v brazílskom Beléme?

Naše pozvanie už po druhý raz prijal astrofotograf Tomáš Slovinský, ktorého fotky NASA už niekoľkokrát určila za Astronomy Picture of the Day. Ako sa pozoruje polárna žiara, kde a kedy bude v Španielsku zatmenie slnka spolu s Perseidmi, ako sa pod Tatrami cestuje za kométou tak, aby sadla nad Lomničák, ako sa bookuje ubytovanie v pásme totality a mnoho ďalšieho nám Tomáš prezradil počas výživnej trištvrťhodinky.Ak dopočúvate do konca, môžete súťažiť o jeden z dvoch podpísaných kalendárov na rok 2025!V 82. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v čom je zatmenie odlišné na obzore a v nadhlavníku,čo je to protisvit,na aké nebeské úkazy sa môžeme tešiť budúci rok,ktorý meteorický roj by mal byť v 2025 bohatší ako Perseidy,a kam sa v Európe cestuje za polárnou žiarou.O astrofotografii a cestovaní za ňou sa v 82. epizóde Slnečnej zostavy s Tomášom Slovinským rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/snRih4d/cestuje-po-svete-a-foti-zatmenia-polarne-ziary-a-komety-tomas-slovinsky-podcast-slnecna-zostava/ Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!

Návrat späť k ligovým záležitostiam po reprezentačnej prestávke a kolo rozdelené do troch dní, keďže sa začalo už jedným z dvoch veľkých šlágrov v Košiciach, kam pricestoval majstrovský ŠK Slovan Bratislava.Gólové hody pod Urpínom, triumf nováčika pod Čebraťom, upevnenie si druhého miesta „šošonmi“ a koniec španielskej misie na Žitnom ostrove po strate kompletne všetkých bodov s Michalovcami, ktoré sa dočkali triumfu na pôde DAC po dlhých 19 rokoch.Aj to prinieslo kompletné 15. kolo slovenskej futbalovej Niké ligy, v ktorom takisto výrazne na seba upozornil útočník Banskej Bystrice Martin Rymarenko, keď zaznamenal svoj premiérový ligový hetrik.Víkendové kolo prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 15. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým trénerom a odborníkom Otom Brunegrafom.

Predčasné voľby vôbec nemusia byť reálne, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho sa Huliak úplne nehodí do Republiky a preto si bude musieť zvážiť, či mu vyhovujú predčasné voľby.V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete:Od 1. minúty – prečo Robert Fico zmienil predčasné voľby;03:30 – čo bude s huliakovcami;05:30 – či je politická situácia udržateľná;10:00 – či bude chcieť Smer vládnuť s Republikou;13:00 – či Putin blafuje, keď sa vyhráža;19:30 – postoj Západu po tisícoch dňoch vojny;23:15 – ako môže konflikt na Ukrajine ovplyvniť D. Trump;36:15 – či príde k povoleniu použitia rakiet dlhéhu doletu aj mimo Kurskej oblasti;37:00 – o jeho ceste na Ukrajinu;44:50 – a o návšteve školy v Jahidnom, kde Rusi väznili 350 Ukrajincov;48:49 – čo si odnáša zo svojej cesty.

Digitalizácia posúva vpred každého, kto sa rozhodne spoznať ju. Podľa európskeho indikátora pre hodnotenie digitalizácie Digital Economy and Society Index Slovensko za rok 2022 zaostáva za priemerom EÚ.Podiel ľudí so základnými alebo vyššími digitálnymi zručnosťami je nižší ako priemer EÚ a rovnako tak čelíme výzvam v otázkach investícií do digitálnych zručností či zlepšovaní digitálnych verejných služieb. Špeciálne IT sektor v budúcnosti ohrozuje umelá inteligencia, ktorá viaceré profesie nahradí.Mário Lelovský je odborník so širokými skúsenosťami v oblasti informatizácie a digitálnych zručností na Slovensku. Svoje vedomosti a skúsenosti využíva na zlepšenie slovenského vzdelávacieho systému a podporu digitálnej ekonomiky. Je jedným zo spoluzakladateľov a zároveň aj predsedom Digitálnej koalície, organizácie zameranej na podporu digitálnych inovácií a vzdelávania.V rozhovore sme sa porozprávali o aktuálnej situácii na slovenskom trhu práce, o problémoch a výzvach, ktoré čaká IT sektor, o projekte Digitálny radca aj o tom, ako umelá inteligencia môže v budúcnosti ovplyvniť zamestnanosť a pracovný trh.

Liečba rakoviny nemá u nás takú prioritu akú by mala mať a kvalita liečby je podmienená i regionálne, hovorí Hlavný odborník pre klinickú onkológiu Michal Mego. Problém sú i moderné lieky. Z hľadiska ich dostupnosti má pacient s rakovinou väčšiu šancu na vyliečenie v Prahe, než v Bratislave. Prečo u nás zbytočne umierajú ľudia s diagnózou rakoviny a ako to zmeniť?Rakovina, to slovo ešte pred pár desiatkami rokov znamenalo prakticky istý rozsudok smrti. Dnes to tak už nie je pretože pokrok v liečbe dosiahol až neuveriteľné parametre, zlomiť jej moc sa však doteraz medicíne nedarí. Onkologické ochorenia tak zostávajú druhou najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov a Slovensko v rámci Európskej únie figuruje na popredných priečkach v úmrtnosti na nádorové ochorenia.Navyše, Slovensko má najmenej moderných inovatívnych liekov na liečbu rakoviny v rámci krajín V4 a tak sa voľba doslova "medzi životom a smrťou" na nádorové ochorenia neraz stávajú pre mnohých i finančne nedostupné. Výsledkom je záplava zbierok, v ktorých sa –namiesto poisťovní, skladáme na liečbu našich blížnych a napokon i mnohé úplne zbytočné úmrtia.„Oproti Čechom, Maďarom či Poliakom v dostupnosti moderných liekov na rakovinu zaostávame a keďže sme súčasťou Stredoeurópskeho regiónu, tak by sme ani v tomto nemali negatívne vyčnievať,“ tvrdí onkológ Mego. Podľa neho je našim problémom nielen príliš dlhá cesta pacienta k špičkovej modernej liečbe, ale i nedostupnosť inovatívnych liekov či dostupnosť kvalitnej operatívnej či podpornej liečby.Zároveň náš Hlavný odborník pre klinickú onkológiu pripomína, že do veľkej miery je to aj o nás samých, presnejšie je to i o našom životnom štýle.„Na Slovensku dominujú rakoviny hrubého čreva a pankreasu, za čo zodpovedá predovšetkým životný štýl a strava a ak by sme zmenili tieto faktory a zapojili by sme sa aj do skríningového programu – teda preventívnych kolonoskopií, tak pokles úmrtnosti by mohol byť ozaj značný,“ hovorí Michal Mego.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s prednostom Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu Michalom Megom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pochopiť aktuálnu situáciu na trhu európskej a slovenskej ekonomiky sa môže zdať byť náročné, no s odborníkom je možné spoznať aj tajomstvá skryté za číslami a tabuľkami.Spolu s Michalom Lehutom, makroanalytikom VÚB banky, sme sa pozreli na témy ako európska ekonomika a úrokové sadzby, pomalý rast, ceny energií či geopolitické napätie.Samostatnou kapitolou je Slovensko, trendy v zamestnanosti a v mzdách či balíček opatrení na rok 2025.

Organizoval revolúciu medikov, dnes participuje na revolte lekárov. Viedol kliniku v Španielsku, pred časom sa vrátil a na Slovensku robí aj svetovú vedu. Je známy unikátnymi operáciami detí ešte pred pôrodom a teda v tele matky. Napriek profesným úspechom konštatuje, že situácia v zdravotníctve je katastrofálna . Problém vidí paradoxne nie v nedostatku peňazí v systéme, ale že sa tratia. Napriek tomu, že nie je odborovo organizovaný, sám podal výpoveď. Hovorí, že preto, aby poukázal na stav, v akom zdravotníctvo je. Minister zdravotníctva Kamil Šaško najnovšie tvrdí, že po predstavení svojho plánu väčšina lekárov výpoveď stiahne. 

V rozhovore so znalcom cestnej dopravy si pripomenieme, ako sa správať pri menších aj vážnejších nehodách. Okrem toho objasňujeme, čo je nové v tuneli Višňové a dozvieme sa finalistov ankety Európske auto roka 2025. Určite si hovoríte, že viete, čo robiť pri nehode a nepotrebujete už žiadne informácie. Keď sa však stanete účastníkom dopravnej nehody, nemusíte vždy reagovať chladnokrvne a s jasnou hlavou, preto je fajn si niektoré informácie pripomenúť. V 136. epizóde podcastu Autobazar.EU s Ďurom Sabom je hosťom znalec cestnej dopravy Ing. Bc. Milan Holéci. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Čítanie môže byť cestou k budovaniu lepšej krajiny, tvrdia manželia Meškovci. Aj preto cez združenie Krajina čitateľov posielajú knihy do škôl, nemocníc aj rodinám z chudobných pomerov. Žiadosti o podporu dostávajú denne, a tak si museli nastaviť jasnú stratégiu pomáhania. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Martinus patrí na slovenskom knižnom trhu k špičke. Andrea a Michal Meškovci však hovoria, že podnikanie pre nich nie je primárne zamerané na zisk. Vidia v ňom príležitosť na sebarealizáciu a vytváranie hodnôt. „Firma potrebuje vytvárať zisk, aby bola udržateľná a zdravá. Mám rád ten krásny citát – že zisk pre firmu je ako dych pre človeka. Je absolútne nevyhnutný, ale nežiješ kvôli tomu, aby si dýchal,“ vysvetľuje Michal Meško hodnotové podnikanie.Podľa Andrey Meškovej nemusí pomoc spočívať len v poslaní peňazí. Niekedy stačí venovať inému človeku pozornosť, čas alebo svoju energiu. „Každý máme iné možnosti. Keď teraz pomôžem, neznamená to, že sa zaviažem celý život pomáhať rovnakou sumou. Vždy si môžem dovoliť niečo, čo je v mojich silách, a spraviť pomoc udržateľnou,“ vraví aktuálna CEO Martinusu.  V podcaste sa dozviete ·      prečo manželia Meškovci založili občianske združenie Krajina čitateľov, ·      ako jedna študentská prednáška priniesla úspešný projekt Anjelské drobné, ·      kam Michal posiela honoráre za vystúpenia na konferenciách, ·      prečo chodí Andrea na Vianoce do skladu, ·      čo majú orechy a uhorky spoločné s filantropiou. Kto sú Andrea a Michal Meškovci? Michal Meško je spoluzakladateľom kníhkupectva Martinus. K bratom Santusovcom sa pridal ešte ako študent. Od roku 2007 až donedávna bol vo firme CEO, momentálne má sabatikal. Andrea Mešková zakladala martinusácke kníhkaviarne Foxford, neskôr viedla HR a aktuálne prevzala po Michalovi CEO žezlo. Impact Talks  V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Smeruje Slovensko cestou Maďarska? Aktuality sk sa spolu s maďarskými, českými a poľskými novinármi pozreli na to, ako sa politický postup maďarského premiéra Viktora Orbána šíri do okolitých krajín a ako sa ňou inšpirujú politici - a to vrátane slovenského premiéra. Jeden z autorov analýzy, novinár Peter Hanák, v podcaste približuje, že Robert Fico by chcel ísť cestou maďarského lídra, ale až tak sa mu to nedarí.Novinári z krajín V4 urobili širokú analýzu toho, čo maďarský premiér Viktor Orbán robí vo svojom politickom systéme od roku 2010, kedy sa dostal znova k moci. „Maďarskí novinári nám rozpísali, čo orbanizácia znamená. Netreba ju vnímať len cez orbanizáciu médií, pretože tým Viktor Orbán začal. No pokračoval v právnom systéme a ďalších oblastiach," približuje Peter Hanák s tým, že porovnávali čo sa v týchto oblastiach podarilo dosiahnuť vládam na Slovensku a v Česku a aj v Poľsku.V rozhovore tiež približuje, ako je Viktor Orbán veľkým vzorom pre rôznych autoritárskych lídrov pre politikov, ktorí chcú vládnuť autoritársky. „Vidíme to aj na tom, že má úspech v zahraničí. Sám seba sa snaží vykresľovať ako nejakého lídra krajnej pravice, až politického génia. A darí sa mu to, pretože Donald Trump pred voľbami povedal, že Orbán je pre neho inšpiratívny líder," dodáva Hanák s tým, že aj to bolo cieľom analýzy - zistiť do akej miery sa Andrej Babiš, Jarosław Kaczyński a Robert Fico inšpirujú práve Orbánom.V rozhovore si budete tiež môcť vypočuť, čo bol výsledok analýzy a či dochádza k orbanizácii Slovenska.Moderuje Denisa Hopková.

Pavel Záleský patril v komunistickom Československu k malej skupine ľudí, ktorá našla odvahu vzdorovať totalitnému režimu. K disentu ho v osemdesiatych rokoch priviedla kresťanská viera. Zaujímala ho duchovná literatúra, ktorú ale obmedzovala normalizačná cenzúra. Cirkvi totiž nesmeli skoro nič vydávať. Záleský takúto literatúru samizdatovo rozmnožoval a riskantne distribuoval, čím riskoval možno už nie svoj život, ale nevyhol sa krutým perzekúciám. Dňa 17 novembra 2024 sa stal jedným z laureátov Ceny pamäti národa.

Do Bratislavy prišla v 19-tich a odvtedy zaujímala najmä bulvárne plátky, ktoré riešili ako vyzerá. Silvia sa popritom stihla vrhnúť na štúdium dvoch vysokých škôl a k vzdelaniu dnes vedie aj svojho syna Alexandra. Odjakživa mala rada pekné veci a ako sama hovorí, ženy by sa mali o seba starať v takej miere, aby boli najmä ony so sebou spokojné.Po odomknutí sa dozviete:– čo Silviu viedlo ku kozmetickým úpravám na svojom tele,–prečo sa rozhodla, že si dá zmenšiť pery,– prečo dáva na prvé miesto vzdelanie,– čomu sa venuje dnes a či plánuje návrat do šoubiznisu.

Pre Čínu je kľúčovým strategickým cieľom smerom k Európe dosiahnutie toho, aby európske štáty oslabili svoje vzťahy s USA, aby bol oslabený transatlantický zväzok. V tomto kontexte môžeme vidieť aj väčšie snahy Číny byť aktívnou v informačnom prostredí. Apeluje na EÚ, aby nenasledovala postoj USA, ktorý je viac konfrontačný, ale naopak, aby európske štáty ďalej s Čínou kooperovali. To nazýva ako vzájomne výhodné ekonomické vzťahy.Odkedy sa Čína usiluje o zvýšenie svojho vplyvu vo východnej Európe a čo priniesla jej iniciatíva 16 + 1? Prečo je pre Čínu náš región zaujímavý a v akých oblastiach presadzuje investície? Do akej miery sa jej rétorika zameriava na pozitívny obraz vlastného štátu? Aký dosah majú naratívy prezentované vládnymi médiami či ambasádami a nakoľko ich pomáhajú zvyšovať miestni politici?Čo v praxi znamená strategické partnerstvo s Čínou a aké rizikové aspekty môže mať? Ako Čínu vníma NATO a nakoľko zohľadňuje jej geopolitické záujmy? Čo sa v tomto zmysle zmenilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu? Ako môže Čína profitovať zo zapojenia sa do mierových rokovaní a povojnového usporiadania? Môžu vzťah NATO s Čínou ovplyvniť politické zmeny v USA?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcim pražskej kancelárie Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Filipom Šebokom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Lekárski odborári podľa nej riešia záujmy nemocničných lekárov a ak by im ministerstvo vo všetkom vyhovelo, doplatia na to iní aktéri v systéme zdravotníctva – napríklad pacienti v ambulanciách. Hovorí to v rozhovore prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, a v minulosti aj šéfka komory sestier, Mária Lévyová. Kultúru korupcie v zdravotníctve máme podľa nej v sebe. V podcaste s Máriou Lévyovou sa dozviete:– od 1. minúty – že pacient nesmie byť rukojemníkom lekárskych výpovedí;– po 2:30 – ako pacienti nevidia výsledky predchádzajúcich lekárskych protestov;– od 6:18 – že búchať po stole je systém trucovitého dieťaťa a požiadavky LOZ by pomohli až o 10 rokov;– po 8:00 – ako na Slovensku nemáme nedostatok lekárov;– od 12:30 – či by splnenie podmienok lekárov nakoniec zaplatili pacienti;– po 14:00 – či je pravda, že v zdravotníctve sa peniaze strácajú do rúk najbohatších súkromníkov;– od 17:00 – že nový minister Kamil Šaško chce vyhovieť každému, ale nedá sa to zo dňa na deň;– okolo 19:00 – že sestry si zaslúžia zvýšenie platov, lebo ich chýba 15-tisíc;– po 20:00 – či sú na Slovensku ľudia, ktorí pre nedostatok peňazí radšej nejdú k lekárovi;– od 25:00 – ako v Česku majú na rovnaký počet poistencov o miliardu viac;– po 26:00 – prečo naďalej budeme mať plesne v nemocniciach;– od 27:30 – či je v našom zdravotníctve stále bežná korupcia;– po 31:00 – že pacienti sa nesťažujú na úplatky, ale sťažujú sa na poplatky;– od 33:00 – že korupciu máme v sebe,– po 36:00 – či by vyhovieť požiadavkám LOZ bolo ako uprednostniť jedno dieťa z rodiny.

Na slovenskú spolitickú realitu sa Petra Bárdyho and Rastislava Káčera pýtali predseda Kolegia Paměti národa Jan Dobrovský a komentátor Jindřich Šídlo. Pozrite si stretnutie dvoch bratských podcastov, Bárdy & Káčer a Pamět národa.Česi sa len s údivom pozerajú na to, čo sa na Slovensku deje? Náš europoslanec šiel do Mosky obdivovať výrobu pračiek a premiér rečnil v propagandistickej televízii, v ktorej ešte rok dozadu priali rakety na naše hlavy.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Za dobrú správu o nedražejúcej elektrine zaplatia niektorí dodávatelia až krachom, na konci nemusí byť spokojný občan, tvrdí exminister hospodárstva Karel Hirman.Dobrá správa, ktorá dobrou nemusí zostať? Premiér s ministerkou hospodárstva v stredu oznámili, že elektrina pre domácnosti v budúcom roku nezdražie. Naopak, ľudia majú rátať aj s úsporami. Dôvodom je fakt, že vláda sa podľa kompetentných dohodla so Slovenskými elektrárňami. Výmenou má byť záväzok, že elektrárňam na konkrétny čas nezmení dnešné nastavenie daní či iných regulácií. Dohoda predpokladá, že štvrtý kabinet Roberta Fica pôjde podľa memoranda, ktoré dohodol ešte kabinet Eduarda Hegera. Jeho minister hospodárstva Karel Hirman však hovorí, že aktuálna dohoda má jeden problém a rovnako jeden otáznik, ktoré môžu ohlásenú dobrú správu vytrieť. Naviac – hovorí o „surfe“ na vlne k predčasným voľbám. „Umelo udržiavané ceny elektriny a plynu sú Ficovovým surfom na vlne predčasných volieb“, tvrdí.Nahrával Jaroslav Barborák. 

Robert Fico si už dovoľuje s kamennou tvárou vyhlasovať aj to, že na riešenie problémov občanov on veru nemá čas.Jeden nemá čas na riešenie problémov občanov Slovenska, druhý sa venuje laserovým zákrokom a tretiemu vraj chýbajú peniaze na kamery, ktoré by sa zišli, hoci sa chystá vyhodiť milióny na „sliedenie“, ktoré netreba. Aspoňže humor zlikvidovať nezvládnu. Pozrite si nový Ťažký týždeň.