Podcasty Aktuality.sk

Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Týždeň sa s týždňom stretol a to znamená jediné - Politikár je späť. O aktuálnych témach diskutovali komička Diana Renner a komik, režisér a herec Šimon Ferstl. Čo mala v uplynulom týždni politika na rováši?V aktuálnej epizóde sa dozviete?Čo je zač vyhodený György GyimesiKtoré maďarské nadávky používa Diana RennerPrečo by starí ľudia mali nosiť odznak „berte ma s rezervou"Ako prišiel Donald Trump na svoje cláČo je to nový „diktát USA"Ako Huliak vyhodil TabakovúČo sklamalo na Ruži pre nevestu Šimona FerstlaAko sa do Vatikánu vybrali naši jazdci apokalypsyPrečo SNS priniesla do politiky najväčších „vozíčkarov"Čo sa skrýva za Kotlárovými debatami s FBI

Stojíme na prahu revolučnej zmeny - umelá inteligencia pretvára svet rýchlejšie než ktorákoľvek priemyselná revolúcia pred ňou. Môže odhaliť nádory, ktoré lekári prehliadnu, ale zároveň prináša riziko nekritického prijímania informácií.Umelá inteligencia prešla Turingovým testom. O tom, že je človek, presvedčila aj študentov psychológie.Šliape Holywoodu na päty: Nový model generuje videá vo filmovej kvalite. To opäť umelá inteligencia. A do tretice: Učiť sa programovať je vraj zbytočné: AI platforma umožní vytvárať software takmer hocikomu. To je len výber hedlajnov posledných hodín v súvislosti s AI. Ak sme sa na dejepise svojho času učili o prvej, druhej či tretej priemyselnej revolúcii – o parnom stroji, spaľovacích motoroch a potom elektronike a počítačoch, už pár rokov sme vo štvrtej – a po revolúcii internetu v nej a sociálnych sietí sa s nástupom umelej inteligencie možno prehupneme/či už prehupávame do piatej. S obdivuhodným prepájaním fyzického, biologického a digitálneho sveta nás však stavia aj pred obavy a výzvy: Neovládne nás digitálny supermozog? A čo etika umelej inteligencie, či kyberbezpečnosť? A sú tu ešte prozaickejšie otázky: Môže AI dostať pokutu či skončiť vo väzení? Budeme s ňou ešte môcť veriť vlastným očiam a ušiam? Ako zmení naše deti? A nepripraví nás o prácu?!!!Všetko otázky, ktoré bezprostredne súvisia s tým, čo zažívame a budeme zažívať ešte intenzívnejšie. Otázky, ktorými sa rovnako intenzívne zoberajú kolegovia zo Živé.sk a ich snaha sa premietla do takmer 300-strán hľadania odpovedí v čerstvej knihe Umelá ineligencia – Pripravte sa na budúcnosť. K čomu dospeli? Na to sa pozrieme s Jánom Trangelom, jej spoluautorom a ambasádorom AI v spoločnosti Ringier na Slovensku. Kľúčové body epizódy:AI nie je živá bytosť, ale matematický modelKritické myslenie je nevyhnutné pri interakcii s AIV zdravotníctve môže AI podporiť lekárov, nie ich nahradiťVydavatelia musia zachovať ľudský prvok pri používaní AIRodičia by mali viesť deti k zodpovednému využívaniu technológiíExperti zdôrazňujú, že hoci AI prináša revolučné možnosti, musíme si zachovať kontrolu nad jej využívaním. AI by mala zostať naším pomocníkom, nie nekontrolovateľným sluhom.Vypočujte si diskusiu o tom, ako AI mení náš svet a čo to znamená pre našu budúcnosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ešte sme nerozdýchali vyššiu DPH či transakčnú daň a už sa na nás valí ďalšie kolo konsolidácie. Navyše, svet čelí colnej vojne rozpútanej prezidentom USA. „Toto nie je obdobie, keď by sme mali mať 13., 14., 15. dôchodky. Skôr by sme mali uvažovať o tom, ako zlepšiť situáciu pre tých, ktorí tvoria hodnoty," tvrdí šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Prečo zostávajú verejné financie v kritickom stave, a kde by mala vláda hľadať financie na ďalšiu konsolidáciu?Americký prezident rozpútal bezprecedentnú globálnu colnú vojnu. Malá a mimoriadne otvorená ekonomika Slovenska sa tak ocitla v priamom ohrození. Navyše, stav našich verejných financií zostáva napriek konsolidačnému balíčku veľmi kritický. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Prvý vládny konsolidačný balíček nezafungoval, vláda si to sťažila i 13. dôchodkami, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.Rastúca nestabilita globálneho sveta tak ešte viac zvyšuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií. Štruktúra pripravovaného konsolidačného balíčka by však mala čo najmenej brzdiť náš ekonomický rast. Šéf rozpočtovej rady vidí priestor najmä v škrtoch vo vládnych výdavkoch. A ak zvyšovať príjmy, tak v oblasti spotrebných daní – napríklad zjednocovanie jej sadzby, či v daniach z majetku, nehnuteľností alebo hazardu.Kde by vláda mala hľadať ďalšie dve miliardy, a čo s experimentom v podobe transakčnej dane? Hrozí nám kombinácia recesie a rastúcej inflácie? Ako sa nás dotknú colné vojny, a ako by mala EÚ na nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa zareagovať? A napokon, prečo dnes už naozaj nie je žiadny priestor pre populistickú politiku štedrého rozdávania?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. apríla odštartoval už štvrtý ročník unikátnej súťaže CyberGame, ktorú organizuje Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Ktokoľvek so záujmom o kybernetickú bezpečnosť má možnosť si nielen otestovať a predviesť svoje schopnosti, ale aj naučiť sa niečo nové a vyhrať zaujímavé ceny.Ako súťaž funguje, pre koho je určená a prečo sa do nej zapojiť, hovorí v novom dieli podcastu SHARE jeden z jej organizátorov, riaditeľ SK-CERT Milan Pikula a riaditeľ informačnej bezpečnosti Slovak Telekom a T-Mobile CZ Tomáš Masný.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa hrá CyberGame a na aké vetvy je rozdelená.Ako sa zapojiť a čo je potrebné na hratie.Aké hracie vetvy existujú a aké herné príbehy môžu hráči očakávať.Prečo sa oplatí hrať aj bez ohľadu na ceny.Aké ceny je možné vyhrať.Podcast vznikol v spolupráci s hrou CyberGame.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po víkendovom kole už v podstate poznáme odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok aktuálneho ročníka Niké ligy, a to 6 kôl pred koncom! Úradujúci majster ŠK Slovan Bratislava je na najlepšej ceste za obhajobou titulu, no a na opačnom konci súťaže je to, naopak, ešte poriadne zamotané.Aj to nám ukázalo víkendové 4. nadstavbové kolo Niké ligy, v ktorom sa diali veľké veci na čele súťaže aj na jej konci.ŠK Slovan Bratislava si v mrazivom počasí pod Dubňom schuti zastrieľal na svojho najväčšieho konkurenta v boji o titul MŠK Žilina a prakticky ho debaklom 5:0 z tohto boja vytlačil, nuž a Dukla Banská Bystrica ušla hrobárovi z lopaty, keď zvíťazila na pôde svojho najväčšieho konkurenta v súboji o záchranu MFK Ružomberok. Z hrozby 9-bodovej straty je zrazu strata 3 bodov a nová nádej na obzore.Víkendové dianie v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku prinieslo 6 stretnutí, ktoré ponúkli svoj vlastný príbeh a ten zhodnotil futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s niekdajší futbalistom a trénerom Vladom Goffom v 33. epizóde podcastu Kam si to kopol?

Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. " "Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka. Čo je dôvodom tohoto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"? "Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach. Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto predmety v depozitároch SNG vážne obavy."Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ako prvé auto si kúpila dovezený Fiat, dnes jazdí najmodernejšie Toyoty a k elektromobilom sa stavia veľmi racionálne. Notorickú šoférsku chybu si všíma najmä u vodičov drahých áut.Herečka, dabérka, moderátorka a pedagogička. Týmto všetkým je v pracovnom živote Zuzana Vačková. Nás v novej epizóde podcastu zaujímala aj ďalšia Zuzanina stránka, tá šoférska. Zaujímal nás jej pohľad na zlozvyky slovenských vodičov a vôbec stav slovenských ciest, aký má názor na elektrické autá a či ju niekedy auto nechalo „v štichu“.Moderátor podcastu Ďuro Sabo sa v epizóde venuje aj známemu fenoménu dojazdenia zimných pneumatík na jar a v lete. Pozrel sa na nový systém v autách upozorňujúci na blížiacu sa sanitku, a tiež na inovatívny materiál pre výrobu pneumatík. 

Sklamaní vládni voliči neodchádzajú k opozícií, ale smerujú do tábora nevoličov. Máme veľa voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, váha volebných kampaní tak značne rastie. No a prečo voľby zrejme neprinesú silné a stabilné vlády? Témy pre sociológa Pudmarčíka z agentúry Ipsos.Najdôležitejšou témou je pre slovenských voličov ich životná úroveň, s geopolitikou orientáciou Slovenska si ju však príliš nespájajú. Preferenciami politických strán tak dnes môžu oveľa viac "zamávať" dopady vládnej konsolidácie než to, kde je Slovensko medzinárodne ukotvené. Sklamaní voliči vládnej koalície sa väčšinovo neutiekajú k opozičnej alternatíve, ale uchyľujú sa do tábora nevoličov. Politické klany sústredené okolo SMERu a PS tak zostávajú prakticky úplne neprestupné a váha prelietavých voličov - ktorí sa rozhodujú doslova na poslednú chvíľu, rastie. A dôsledok? Posilnenie úlohy predvolebných kampaní plný emócií, špinavých trikov, ale i narastajúcej váhy AI využiteľnej i na sofistikované ovplyvňovanie nepripravených voličov.Kto dnes volí Smer a ako sa Ficovi mení jeho elektorát? Kam odchádzajú nespokojní vládni voliči a je sústredenie sa opozície na geopolitické témy a medzinárodné postavenie Slovenska tou správnou odpoveďou na uťahovanie opaskov, masívnu konsolidáciu ako i rozpadajúci sa štát? Ako budú politické strany pracovať s rastúcim táborom sklamaných nevoličov a prečo narastá váha kampaní? No a prečo trendy neukazujú dobré vyhliadky pre silné a stabilné vlády?Ráno Nahlas so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

MŠK Žilina patrí medzi najstabilnejšie futbalové kluby na Slovensku. Má vlastný výchovný systém, ktorý už roky produkuje reprezentantov. Jeho majiteľ je vo futbale už 3 dekády a pod jeho vedením získal klub 7 majstrovských titulov a hral skupinovú fázu Ligy majstrov. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol prezident a majiteľ futbalovej Žiliny Jozef Antošík.Je neoddeliteľnou súčasťou žilinského futbalu. V podcaste Striedame! na ŠPORT.sk otvorene hovorí o tom, čo mu robí radosť - od gólov jeho tímu až po spomienky na finále FA Cupu spred takmer 20 rokov, ktoré v ňom zanechalo trvalý dojem z londýnskeho Arsenalu.Prezradil aj to, prečo si myslí, že slovenský futbal nedokáže vychovať kreatívnych útočníkov, ako vníma odchod talentovaných hráčov Jamesa Ndjeungoueho a Erica Bileho a prečo je preňho Samuel Gidi najväčší talent na domácich trávnikoch. Zároveň vyjadril presvedčenie, že slovenská reprezentácia do 21 rokov môže vyhrať domáce majstrovstvá Európy.V rozsiahlom rozhovore sa podelil o pohľad na ekonomický model klubu, ktorý funguje na udržateľnosti a vývoze vlastných odchovancov, ale aj o frustrácii z nezáujmu fanúšikov, medializovaných konfliktov či slabých návštev. Čo ho stále drží pri futbale, hoci má aj iný biznis? A kto by mohol byť tým správnym partnerom, s ktorým by Žilinu posunul vyššie?„Keď sa dnes niekto v osemnástich nepresadí v našej lige, tak nikdy nebude hrať za Real Madrid. Tak ako Leo Sauer, ktorý v šestnástich hral mládežnícku Ligu majstrov za devätnástku, a preto dnes pôsobí v holandskej lige. Jednoducho, to je fakt,” vyhlásil jasný odkaz mladým hráčom Jozef Antošík v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Hercovi a opernému spevákovi Filipovi Tůmovi sa na jeho začiatkoch zdalo herectvo málo. Tento pocit ho tak vyhnal v umení ešte ďalej. „Operný spev je rehoľa. Je o sebadisciplíne a veľmi precíznej práci,“ hovorí v najnovšej časti Mimózy.V Mimóze sa (ne)dozviete:3:45 – aká je jeho životná cesta;5:40 – k akej mentalite ho viedla mama;8:35 – ako sa dostal od operného spevu k seriálom;10:40 – kedy začal rozmýšľať nad štúdiom opery;13:00 – aká bola jeho prvá operná postava;15:36 – či by orchester mohol fungovať bez dirigenta;18:00 – prečo je málo žien dirigentiek;20:20 – ako je na tom súčasná opera;22:45 – ktoré predstavenia by ste mali vidieť;25:10 – akú únavu cíti po predstavení;30:05 – či trávi veľa času na telefóne;33:45 – čo ho čaká v blízkej budúcnosti.

V USA je ministrom zdravotníctva Robert Kennedy Jr, ktorý spochybňuje očkovanie ako také. Na Slovensku medzitým splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Peter Kotlár odovzdal generálnemu prokurátorovi neverejné analýzy, ktoré vraj dokazujú zvýšené množstvo DNA vo vakcínach od Pfizeru a Moderny. Očkovaných ľudí prirovnal ku kukurici. Ako sa v skutočnosti vyrábajú vakcíny, na čo všetko dozerajú regulátori a máme sa obávať rakoviny? O týchto témach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom.Frankovská vysvetlila, že tvrdenia o zvýšených množstvách DNA vo vakcínach nie sú nové. „Na dezinformačnej scéne, najmä v zahraničí, sa to objavilo už v roku 2023. Vtedy sa im venovali viaceré factcheckerské organizácie, ale aj napríklad austrálska regulačná agentúra,“ hovorí. Mnohé z týchto tvrdení podľa nej vychádzajú zo štúdií, ktoré neprešli vedeckým hodnotením alebo pracovali s anonymne zaslanými vzorkami.V podcaste sa venovali aj ďalším dezinformáciám – napríklad konšpiračným tvrdeniam o slintačke a krívačke. Marián Kotleba ju nazýva „covidom-2025“ a tvrdí, že ide o nástroj na ovládanie ľudí. Šíri aj obavu, že cez mlieko bude verejnosť „nevedome očkovaná“.Biochemik Peter Holub vysvetlil, že z doteraz zverejnených informácií, ktoré poskytli Peter Kotlár a Soňa Peková, nevyplýva, že by vakcíny obsahovali vyššie množstvo DNA. „Prezentácia pani Pekovej obsahuje aj niektoré metodologické detaily, takže približne vieme, akou metódou sa snažila stanoviť koncentráciu DNA. Samotná metóda nie je zle zvolená, problém je však vo formáte prezentovaných výsledkov,“ uviedol Holub. Dodal, že pri použití netypickej jednotky vyznievajú čísla umelo navýšené. „Keď sme to prepočítali do štandardných jednotiek, aj keby boli údaje presné, čo nevieme overiť, množstvo DNA by bolo hlboko pod limitmi stanovenými regulátormi.“Holub tiež zdôraznil, že aj keby vakcíny obsahovali viac DNA, „môžeme takmer s istotou povedať, že by to človeku vôbec nijako neuškodilo“.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Radikálnymi diétami sa môžete paradoxne dostať do stavu morbídnej obezity. Jojo efekt je vedecky preukázaný jav. Majú ho aj účastníci televíznych relácií o chudnutí, ako sú u nás Extrémne premeny. Ich moderátor a tréner Maroš Molnár síce tvrdí, že jeho zverenci chudnú zdravým tempom, no pripúšťa aj jojo efekt. Ten je ale podľa neho spôsobený návratom k starým návykom. Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Lekár a nutričný špecialista Boris Bajer upozorňuje na novú štúdiu, podľa ktorej účastníci americkej show o chudnutí do šiestich rokov nabrali naspäť svoju pôvodnú hmotnosť. Deje sa to aj na Slovensku? A je to o rýchlosti chudnutia alebo o iných faktoroch?Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Beňová. Autorom scenára a viacerých rozhovorov je Peter Hanák.

Ako chutí hokejový život medzi sviatkami a čo by zmenil vo svojej bohatej kariére, ktorá sa blíži k magickej tisícke zápasov? Obranca Michaloviec Adam Drgoň v suSPEAKu prezradil, že ako malý chlapec miloval futbal. Hovoril aj o dvoch rokoch v Nemecku, o niekdajšom kapitánovi michalovského tímu a lotyšskej hviezde Kasparsovi Daugavinšovi či o trénerovi, ktorý mu najviac vyhovoval. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúci podcast nie je vhodný pre divákov mladších ako 18 rokov.

Štát platí takmer 1 600 000 eur za rekonštrukciu vily v luxusnej bratislavskej štvrti Horský park. Nasťahovať sa do nej má nový predseda parlamentu Richard Raši.Na celej veci by možno nebolo nič výnimočné – nebyť toho, že rekonštrukciu realizuje firma, ktorá sa kedysi spomínala v správe o údajnom tunelovaní Vojenského spravodajstva.Táto správa odhalila prepojenia medzi verejnými peniazmi a utajenými prevodmi majetku do súkromných rúk. Dnes sú tie isté mená opäť pri štátnych zákazkách.V podcaste budete počuť investigatívneho novinára Martina Turčeka.Moderuje Zorislav Poljak.

Vraj sa urobilo, čo bolo treba, ale nákaza aj tak prepukla.Čo hlásal Robert Fico počas covidu a čo odrazu hlása pri slintačke a krívačke, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Európa je na nohách. Donald Trump opäť pritvrdzuje obchodnú politiku, a jeho najnovší krok, zavedenie tzv. recipročných ciel zasiahne aj Slovensko.Môžeme sa pripraviť na drahšie výrobky v obchodoch, pokles ekonomického rastu, či dokonca prepúšťanie zamestnancov? Je toto len ďalší Trumpov blaf pred vyjednávaním, alebo začiatok novej éry svetového obchodu, kde pravidlá určuje silnejší? Ako sa nová realita dotkne peňaženiek nás všetkých a čo môže Slovensko urobiť, aby tento náraz zmiernilo?V dnešnom podcaste budete počuť makroekonomického experta slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša.

Slintačka a krívačka je už aj v maďarskej obci Dunakiliti, hneď vedľa Rajky, z ktorej denne dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy. Aké je riziko, že sem prinesú vírus? Vláda by sa podľa bývalého šéfa veterinárov a exministra Jozefa Bíreša mala poučiť z kritiky európskych odborníkov a odstrániť nedostatky, ktoré nám vytkli. Hranice sme mali kontrolovať lepšie a pomohlo by aj ubytovanie chovateľov na farmách. Zdravé zvieratá v okruhu troch kilometrov podľa neho nie je nevyhnutné zlikvidovať, ale vyšetriť. Ak sa u nich choroba nepotvrdí, môžu sa konzumovať doma.V podcaste s profesorom z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie Jozefom Bírešom sa dozviete:– od 1. minúty – čo pre hlavné mesto znamená, že nákaza je hneď vedľa Rajky;– po 3:30 – či nás čakajú znova zatvorené hranice;– po 6:00 – že odborníci z Európskej komisie našli na Slovensku nedostatky a musíme ich veľmi rýchlo odstrániť;– od 8:00 – či by robil nejaké opatrenia inak, ak by stále šéfoval štátnym veterinárom;– po 9:00 – že u nás zo začiatku krívala kontrola hraníc a komunikácia s farmármi;– od 10:00 – či je potrebné utrácať zvieratá v okruhu troch kilometrov od ohniska;– okolo 12:30 – že zdravé zvieratá v karanténe treba vyšetriť a možno ich doma skonzumovať;– po 13:45 – či nákazu prenášajú divé zvieratá a či ich treba strieľať;– od 16:20 – aké opatrenia platili pred 50-timi rokmi a či by sa rovnaké nemali zaviesť aj teraz;– po 18:00 – že niektorí farmári už prespávajú na farmách;– od 19:45 – aké škody napáchala nákaza SLAK v 70.rokoch na našom území;– po 21:00 – či by straty slovenských chovateľov vôbec mali nejaký vplyv na ceny v obchodoch;– od 23:00 – že v obchodoch je len pasterizované a teda bezpečné mlieko;– po 24:00 – prečo sa netreba báť ani nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho;– od 25:00 – že nikto nechodí s taškou plnou vírusu a nerozosieva ho naschvál po Slovensku, ako tvrdia konšpirátori a pravicoví extrémisti.

Toto je boj o našu slobodu a občianske práva. Tento zápas sme ešte neprehrali, hovorí o snahe vlády nalepiť mimovládnemu sektoru biľag lobistov, šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Vládna snaha je protiústavná, tvrdí šéfka Via Iuris Katarína Batková. A prečo si Soros zaslúži vyznamenanie?Skúšali to cez nálepku Zahraničných agentov. Nevyšlo, európske právo sa ukázalo ako silnejšie. Tentoraz na to idú cez snahu vypáliť im biľag lobistov.Snaha vládnej koalície nasadiť mimovládnemu sektoru štátny obojok nepoľavuje, ba práve naopak. Aktuálne je v hre vládna iniciatíva spraviť z Tretieho sektora absolútne nešpecifikované lobistické združenia.Menia sa formy, prezliekajú sa kabáty, obsah a pointa však zostávajú úplne rovnaké. Pre štvrtú vládu Roberta Fica patrí mimovládny sektor - spolu s novinármi a aktívnou občianskou spoločnosťou, medzi úhlavných nepriateľov štýlu i spôsobov, akými oni sami vládnu.V treťom sektore, ktorý sa stará o našich umierajúcich rodičov, zdravotne znevýhodnené deti, rómske komunity, ochranu životného prostredia či o rekonštrukciu historických pamiatok alebo o vzdelávanie detí zo sociálne slabých pomerov, ako aj o športovanie, turistiku - no i obyčajnú ľudskú spolupatričnosť, dnes na Slovensku pôsobia státisíce z nás a to v tisíckach spolkov po celej krajine, všemožných nadácií, občianskych združení či charít. O čo teda vláde Roberta Fica vlastne ide, keď sa snaží osedlať si všetky tieto mimovládky? Prečo Tretí sektor označuje práve túto snahu vlády o pokus presadiť tzv. Ruský zákon? A kto je v tejto krajine v skutočnosti suverénom - občan, ktorý platí dane alebo vláda, ktorá z jeho daní žije a mala by rešpektovať všetko to, čo občanom zákon nezakazuje?No a kde by Slovensko vlastne bolo bez existencie občianskej spoločnosti a všetkých tých tisícok mimovládnych organizácií? Prečo je snaha vlády dirigovať občanom, kde a ako sa môžu verejne angažovať, zo samého princípu pomýlená? No a napokon, aké hranice by mala mať snaha občianskeho sektora ovplyvňovať politiku a prečo ich vplyv tejto vláde tak veľmi prekáža? Takzvaný „ruský zákon“, ktorým sa vláda snaží nasadiť Tretiemu sektoru uzdu moci bude témou i dnešných občianskych protestov "Slovensko je Európa." Počúvate Ráno Nahlas, s Katarínou Batkovou a Fedorom Blaščákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po výrokoch o geneticky modifikovanej kukurici sa splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Covidu Peter Kotlár postaral o ďalšie vzrušenie. Na parlamentnom výbore pre kontrolu činnosti SIS sa v jednom bode rôzne dopytoval, či sa tajní zaujímajú, odkiaľ k nám prišlo ochorenie SLAK, ale aj Covid-19.

Viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Pavol Prepiak hovorí, že katastrofické scenáre po zavedení ciel, ktoré počítajú s desiatkami tisíc prepustených ľudí sa nemusia naplniť. Riešenia existujú, napríklad škrtnutie niektorých regulácií. Ak by sa škrtli environormy, budeme všetci dýchať špinavší vzduch? Koho automobilky prepustia ako prvého? A treba sa báť baterkárne v Šuranoch?V podcaste s Pavlom Prepiakom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo autá zdražejú menej ako by sme po zavedení cla čakali;– po 3:00 – že zdražejú aj americké autá a tak rozdiel v cenách nebude taký výrazný;– po 5:00 – že fanúšik Land Roveru Defendera nemá na výber a musí si kúpiť auto a súčiastky z Nitry;– od 7:00 – či sú predpovede národnej banky a rezortu financií katastrofickými scenármi;– po 11:00 – ako EÚ postihuje u nás vyrobené autá s vyššími emisiami;– od 12:00 – či by riešenie pre automobilový priemysel bolo na úkor nášho čistého vzduchu;– po 15:00 – koho automobilky prepustia ako prvého;– od 17:00 – o koľko klesol áut v Európe;– po 20:00 – prečo autá v ostatných rokoch zdraželi;– od 21:45 – že zákazník chce jedno a EÚ vyžaduje druhé;– po 22:00 – prečo sa väčšina elektromobilov predá firmám;– od 25:00 – že šrotovné je len dočasné riešenie;– po 31:00 – že recipročné opatrenia sú vždy zlé a zaplatia ich občania;– od 34:00 – či na Slovensku zaostáva elektromobilita;– po 37:00 – ako vyzerá súťaž medzi závodmi o výrobu nových modelov;– od 41:00 – či sa ľudia majú prečo báť baterkárne v Šuranoch, alebo ide len o extrémistami nafúknutú bublinu.

Home staging je zložený z 5 fáz prípravy nehnuteľnosti na predaj„Home staging je súbor činností, ktorých cieľom je spraviť z nehnuteľností útulný a príjemný a lákavý domov. Čo ale najdôležitejšie je, že výsledkom tejto aktivity je hodnota ako pre kupujúceho, tak aj pre predávajúceho," vysvetľuje Simona Morávková z Moowin Reality vo videopodcaste Nehnuteľnosti.skPrvou fázou home stagingu je prvotné upratovanie nehnuteľnosti na predaj. „My ju voláme čistiaca fáza. Danú nehnuteľnosť – či už ide o byt alebo dom – necháme veľmi kvalitne až do sterilna a do voňava upratať. Druhou fázou je tzv. odosobnenie. To znamená, že všetky osobné predmety, ktoré daná rodina, ktorá tam v danom čase žije, za tie roky nazbierala, niektoré možno už ani nepoužíva, tak ju požiadame, aby ich zozbierali a uložili niekde do krabice.Tie, čo nepoužívajú, aby odniesli trebárs do pivnice a pripravili na sťahovanie. Ak veci používajú, tak ich treba dať napríklad do zásuviek. Ide konkrétne o všetky veci osobnej potreby či už sú to šampóny, hrebene, zubné kefky, kozmetika, uteráky, župany či periny." Prečo je to dôležité prezradila Morávková v samotnom videopodcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.Treťou fázou home stagingu je samotné dekorovanie nehnuteľnosti. „My donesieme vankúše, ale aj vázy, kvety, závesy, záclony, koberce. V niektorých nehnuteľnostiach konferenčné stolíky a možno aj väčšie kusy nábytku. No a tu už nepracujeme sami. Na toto už využívame aj profesionálneho interiérového dizajnéra," opisuje postup Morávková s tým, že práve táto časť home stagingu má obrovský efekt, ktorý sa ukáže nielen na fotografiách, ale celkovo pri predaji samotného bytu či domu.Pri štvrtej fáze home stagingu sa zapájajú už takmer všetky zmysly. Nielen zrak, ale aj čuch, sluch, ale aj chuť. „My pracujeme s aroma marketingom, donesieme nejaké interiérové vône, v niektorých prípadoch difúzery s vonnými olejmi. Veľmi dobre vonia káva, čiže ponúkneme kávu, prípadne nejaký malý snack a dáme možnosť potenciálnomu kupujúcemu, aby si sadol a vlastne vedel sa vcítiť do tohto priestoru. A tu už keď vidíme, že áno, tento by mohol byť ten správny, tak mu dáme priestor prejsť do tej poslednej fázy a to je nacítiť tú situáciu, aj ochytať tú sedačku, pohovku, deku, vankúš a dať mu chvíľku ticha, aby tam prežil možno nejakú svoju predstavu, či by tam v tom byte či dome dokázal fungovať," hovorí Morávková. V podcaste sa dozviete aj:• ako sa zrýchli čas predaja nehnuteľnosti s home stagingom,• o koľko percent môžeme zvýšiť cenu nehnuteľnosti vďaka home stagingu,• ako sa robí home staging pre novostavby a staršie nehnuteľnosti,• či je vhodný home staging aj pri prenajímaní nehnuteľnosti,• čo všetko by mala realitná kancelária zabezpečiť pre klienta,• či je exkluzívna zmluva s realitkou výhodná pre predávajúceho a kupujúceho,• prečo je vhodné uzavrieť rezervačnú zmluvu k nehnuteľnosti.

Slovenskí tvorcovia zo štúdia Fatbot Games pracujú na novej hre Gravelord. Boomer shooter je aktuálne dostupný aj v predbežnom prístupe na Steame. Za niekoľko mesiacov zožal mnoho pozitívnych reakcií zo strany hráčov. Tvorcovia sľubujú rýchlu akciu plnú bizarného humoru.Titul využíva mechaniky starých FPS ako Doom, QUAKE či Duke Nukem, no prináša aj moderné prvky a silný príbeh s divokým hlavným hrdinom. Novinku nám v aktuálnej časti podcastu SHARE priblížil šéf štúdia Tibor Repta.V podcaste sa dozviete:Kedy bude vonku plná hra a ako sa odlišuje od iných konkurenčných titulov.Kto je hlavná postava hrobár Queedo a prečo si ju obľúbite.Že tupý humor je jedným zo základných pilierov hry.Aké zaujímavé herné mechaniky v titule objavíte.Ktorá zo zbraní v hre je Tiborova najobľúbenejšia.Ako sa hre zatiaľ darí z finančného hľadiska.Ako je na tom slovenský aj globálny digitálno-herný priemysel.Ako zvažovali spoluprácu so zahraničnými vydavateľmi.Súvisiace odkazy:Lopatou po hlave. V novej slovenskej hre servírujete pomstu v úlohe hrobára. Dostupné je demoNaživo sme hrali slovenskú hru Vaporum: Lockdown a rozdali kódy zadarmoVzniká nové české RPG. Prenesie nás do stredoveku, máme sa na čo tešiťDoom a Tetris sa dá hrať aj v PDF. Neveríte? Tu je dôkazVraciame sa do roku 1994. Toto sú hry, ktoré sme vtedy najviac „drtili“Doom sa dá hrať na čomkoľvek. Študentka z MIT ho dokonca spustila na displeji z črevných baktériíTo tu ešte nebolo. Nadšenec na Wi-Fi routeri spustil GTA. Ako sa mu to podarilo?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra, necítim sa kompetentný verejne kritizovať vládu“, hovorí spišský biskup František Trstenský. Len pred pár dňami ale verejne „odprosoval“ za „niekedy nekritickú spoluprácu“ s mocnými“, skutočnosť, ktorú v odprosení označil „zahanbením“.Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou. Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský. Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia. Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania? A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov? „Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí. Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví. 

Vláda dlhodobo opakuje, že odborníci z Európskej komisie neodhalili pochybenia štátu pri zvládaní vírusového ochorenia slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva zo Smeru Richard Takáč závery prezentoval inak, ako nakoniec zneli. V skutočnosti obsahovala oficiálna správa eurokomisie aj kritiku. Čo sa expertom nepáčilo? Pýtali sme sa redaktorky Aktuality.sk Kataríny Runnovej, ktorá tému dlhodobo sleduje. „Minister Takáč zabudol povedať druhú stranu. Boli tam zistené pochybenia. Skonštatovali, že našli oneskorenia v zhromažďovaní a v systematickosti spracúvania dôležitých informácií,” vysvetľuje reportérka. V podcaste sme sa venovali aj hoaxom, ktoré sa o nákaze šíria a tomu, či sa treba báť živočíšnych produktov. „Všetky mlieka a mliečne výrobky, ktoré si kupujeme zo slovenských mliekarní sú pasterizované. To znamená, že úplne bezpečné a zdravotne nezávadné,” vysvetľuje Runnová. Nepasterizované výrobky možno nájsť v mliečnych automatoch, tie sú však momentálne podľa Slovenského mliekarenského zväzu zakázané.

Máme za sebou štvrťfinále play-off Tipos extraligy, ktoré prinieslo prekvapenia, množstvo zaujímavých momentov, ale aj tých kontroverzných. No najmä sme spoznali semifinálové dvojice a štyri tímy, z ktorých jeden vyhrá titul. O skončenom štvrťfinále a nadchádzajúcom semifinále sa v podcaste Trefné strieľanie rozprávali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Tomáš Vošvrda (hokejový brankár).

Personálny stav v Hasičskom a záchrannom zbore je dnes tak napätý, že napríklad v prípade viacerých teroristických útokov na infraštruktúru, by už možno ani nemal kto zasiahnuť, tvrdí bývalý hasič a dnes politik SaS Ľuboslav Farkaš. Napriek tomu, že hasiči tvoria pilier kritickej infraštruktúry, pilierom záujmu štátu, ktorý chránia sa nestali. Práve naopak, ocitli sa na samom chvoste záujmu rezortu vnútra. Odkiaľ iní utekajú, tam tomu oni bežia priamo v ústrety. Vrhajú sa do náručia smrtiacim plameňom, veľkej vode, závalom či zmaru pri živelných katastrofách alebo dopravných nehodách. Zachraňujú nám doslova naše holé životy, ale i to posledné, čo vôbec máme - strechy nad hlavou. Hasiči.Hasiči v každej spoločnosti patria medzi tie najrešpektovanejšie povolania, detské a spoločenské vzory, ale i piliere celej komunity. U nás sú však prakticky na samom chvoste záujmov tohoto štátu. Bojujú tak nielen zoči voči neskrotným silám prírody, ale aj so spoločenským uznaním, nepriaznivými a diskriminačnými pracovnoprávnymi podmienkami, zastaralou a absentujúcou technikou i životnou úrovňou. Výsledkom tak môže byť zásadné oslabenie hasičského zboru. .Vďaka ním môžeme prežiť i tie najhoršie chvíle nášho života, no oni nezáujem štátu - a kompetentných, napokon prežiť nemusia no a tým pádom sa riziko, že už tú najbližšiu katastrofu prežiť nemusíme ani my, zásadne zvyšuje. Hrozí paralýza profesionálneho hasičského zboru a v čom vlastne musia dnes na Slovensku žiť tí, ktorí nás zachraňujú z plameňov, bránia pred veľkou vodou či nás a ťahajú z nabúraných vrakov pri hromadných haváriách?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V šiestich zápasoch až neuveriteľných 25 gólov. Najvyššia slovenská futbalová súťaž a jej 3. nadstavbové kolo prinieslo veľkú drámu azda v každom jednom stretnutí a fanúšikovia sa mali naozaj na čo pozerať. Všetko podstatné zaznelo v 32. epizóde podcastu Kam si to kopol?Po reprezentačnej prestávke sa dostala opäť k slovu futbalová Niké liga, ktorá mala na programe 3. nadstavbové kolo a to nám prinieslo viacero divokých výsledkov, čo potvrdzuje aj spomenutý gólový prídel.Najvýraznejšie pútal súboj Spartaka Trnava a MŠK Žilina, tretieho s druhým, po ktorom sa „šošoni” dostali do trojbodového odskoku od svojho „červeno-čierneho” rivala, takisto sa diali veľké veci v súboji FC Košice a DAC Dunajská Streda a v spodnej šestke výrazne pútal stret dvoch tradičných záchranárskych mágov Čecha Františka Straku (MFK Dukla Banská Bystrica) a jeho slovenského kolegu Ivana Galáda (AS Trenčín).Všetko podstatné z tohto víkendu prebral futbalový redaktor Ján Jasenka s trénerom a niekdajším asistentom slovenskej reprezentácie Otom Brunegrafom v 32. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska. Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov. Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Zaoberajú sa okrem iného aj reakciami na kybernetické útoky. Spolupracovali dokonca aj na riešení bezpečnostného incidentu, pri ktorom bol napadnutý slovenský kataster nehnuteľností.Čo robiť v prípade rozsiahleho kybernetického útoku? Aké majú byť prvé kroky? Ako vyzerá správna a ako chybná prvá reakcia? Aj o tom sa s nami v najnovšom diele špeciálu podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti rozprával bezpečnostný expert zo spoločnosti IstroSec Lukáš Hlavička.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa správne zachovať v prvom momente útoku?Ako sa pripraviť na emócie, ktoré takáto udalosť prináša?Dá sa zhodnotiť stav pripravenosti firmy na incident?Príklad ukážkovej reakcie manažmentu na kyberútok.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Ako 24-ročný riadil rodinnú firmu a doviedol ju k úspechu doma aj v zahraničí. Jan Školník spolu s manželkou založil neziskovú organizáciu na rozvoj regiónu, stojí za oživením benediktínskeho kláštora aj za novými podnikmi, ktoré dávajú prácu miestnym ľuďom. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Keď sa Jan Školník kvôli rodinnej firme presťahoval z Prahy do osemtisícového mestečka Broumov, veľa ľudí z česko-poľského pohraničia odchádzalo. „Vidiek nemá byť skanzenom, kam si ľudia prídu oddýchnuť do prírody. Má to byť miesto, kde ľudia žijú dôstojný, naplnený život. To je Broumovsko, o aké sa s kolegami a partnermi snažím,“ vysvetľuje zámer, na ktorom pracuje viac ako dve desaťročia. Okrem podnikania rozbehol aj Agentúru na rozvoj Broumovska, ktorá zastrešuje kultúrne aktivity, projekty na rozvoj cestovného ruchu aj známu konferenciu Broumovské diskusie. V podcaste sa dozviete: ako sa biznismen Jan Školník dostal k filantropii, prečo sa pustil do kandidatúry Broumova na Európske hlavné mesto kultúry 2028, na čo prišiel pri pohľade na vyprázdnené dedinky pri Madride, čo ho naučili pešie púte, na ktoré chodí každý rok, prečo obdivuje ľudí v neziskovom sektore, či bol jeho odchod z firmy dobrým rozhodnutím. Kto je Jan Školník? Český podnikateľ a filantrop Jan Školník žije s rodinou v Broumove. V roku 1997 spolu s otcom kúpil firmu Hobra, ktorú od roku 1998 viedol a v roku 2022 odovzdal bratovi. S manželkou v roku 2004 založil neziskovú Agentúru pre rozvoj Broumovska, ktorá podporuje kultúru, vzdelávanie, cestovný ruch, komunitný rozvoj, investície v regióne a ochranu historického dedičstva vrátane správy národnej kultúrnej pamiatky Kláštor Broumov.  Za svoje aktivity získal viaceré ocenenia, vrátane titulu EY Spoločensky prospešný podnikateľ roka a ceny za filantropiu, ktorú odovzdáva česká Nadace Via. Impact Talks   V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo. 

„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Najskôr si z nej robili srandu, potom ju pozvoľna začali akceptovať a dnes nie je firmy, ktorá by sa s ňou v počte letov do vesmíru mohla porovnať. Pozreli sme sa na 23-ročnú cestu SpaceX na vrchol.V novom dielu podcastu SHARE sa o histórii, prítomnosti a možnej budúcnosti najznámejšej raketovej spoločnosti rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo chcel Elon Musk kúpiť ruskú balistickú raketu.Ako prebiehali jednania v postsovietskom Rusku.Čím by bola prvá raketa SpaceX zaujímavá ešte aj dnes.Ako SpaceX testovalo pristávanie priamo na komerčných misiách.Kedy sa veľké oči Elona Muska o letoch na Mars stretli s realitou.Kde spravili inžinieri raketoplánu chybu a ako sa SpaceX vrátilo k pôvodne lepšej myšlienke.Súvisiace odkazy:Krachu unikla len o vlások, dnes je lídrom v dobývaní vesmíru. SpaceX oslavuje 23 rokovNajväčšia raketa SpaceX má letieť na MarsToto je raketa, ktorou chce SpaceX kolonizovať MarsSilbervogel – nemecký raketový bombardérBoeing X-20 Dyna-SoarMiG-105 – ruská obdoba Dyna SoarDream ChaserPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Čo robiť pri strete so sršňami? Odborník vyvracia najväčšie mýtyŠtátnemu tajomníkovi pridelili 10 áut. Filip Kuffa tvrdím že má plné právo sadnúť si do ktoréhokoľvekOdborníci kritizujú politické zásahy do zákonov o ochrane krajinyMalo by byť právo na prístup do prírody novým ľudským právom? Slintačka a krívačka spôsobujú na Slovensku ohromné škody, zvieratá trpia

Hokejoví fanúšikovia ju poznajú z televízie ako tú, ktorá chodieva na striedačke Nitry a dáva hráčom čpavok. Fyzioterapeutka Lenka Skaličanová nie je síce na mediálnom výslní, ale má výrazný podiel nielen na úspechoch Nitry, ale viacerých slovenských športovcoch. Bola napríklad súčasťou premeny Vladimíra Weissa mladšieho a pracovala aj s Martinom Škrtelom. Nepôsobí len ako fyzioterapeutka, ale aj akási mentálna koučka. Skalka, ako ju všetci volajú, prijala pozvanie do Olympijského videocastu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako to funguje v kabíne v HK Nitra a kto je tam kráľv čom bol „magic” Šimon Nemecaká je jej úloha počas a po zápasekedy jej praskli nervyprečo bola „vyhodená” z futbalovej reprezentácieako sa mení v play-offprečo písala Weissovi ml. a ako mu pomohlaže na ihrisku sa odráža tvoj život

Udržateľné využívanie našich vôd a ich komplexná ochrana, zachovávanie lužných lesov, obnova riečnych ekosystémov, záchrana pôvodného koryta Dunaja. Aj toto sú témy, ktoré na Slovensku dokážu vyvolávať vášne a rôzne diskusie.V aktuálnom podcaste EKOcaste sme si ich rozobrali s Katarínou Holubovou, bývalou riaditeľkou Výskumného ústavu vodného hospodárstva, odbornou garantkou expertnej skupiny Revitalizácia vodných tokov a členkou expertnej skupiny Dunaj pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky do roku 2030, ktorá ani po odvolaní z funkcie nezaháľa a ako vedkyňa v oblasti hydrológie a riečnej morfológie sa naďalej venuje obnove riečnych ekosystémov.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Je regulácia riek nevyhnutná alebo sú existujúce rieky dostatočne schopné adaptovať sa na klimatické extrémy aj samy? Aké sú najväčšie prekážky v implementácii prírode blízkych riešení v oblasti ochrany pred povodňami na Slovensku? V posledných rokoch sme však svedkami aj čoraz častejších suchých období. Aké by mali byť kľúčové stratégie na adaptáciu Slovenska na tieto klimatické extrémy, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na poľnohospodárstvo a ekosystémy?

Riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu bude vyberať Rada STVR plná nominantov vládnej koalície. K Lukášovi Machalovi z rezortu kultúry do nej tento týždeň poslanci zvolili napríklad poradcu premiéra Fica Davida Lindtnera, ktorý si ako sudca písal s Marianom Kočnerom a potom čelil trestnému stíhaniu za korupciu. Lindtner dnes ako advokát v kancelárii Roberta Kaliňáka obhajuje napríklad Daniela Bombica. Členkou rady sa stala aj bývalá hovorkyňa ministra za SNS Petra Plavčana a opäť sa do nej dostal aj Igor Gallo, ktorý odmieta vysvetliť svoje vzťahy so smeráckym oligarchom Jozefom Brhelom.Okrem Rady STVR poslanci zvolili aj dvoch nominantov do Rady pre mediálne služby, ktorá udeľuje pokuty televíziám a môže im aj odobrať oprávnenie na vysielanie (kedysi tzv. licenciu). Práve problémami s licenciou sa pritom len minulý týždeň vyhrážal premiér Robert Fico televízii Markíza. Po novom budú v tejto rade sedieť aj bývalý hovorca Petra Žigu a novinár Adam Valček, ktorému momentálne jeho webstránku platí finančná skupina Penta. V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho reportéra Aktualít Martina Turčeka a poslanca za Smer z parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka. Nahrával Peter Hanák.

Švagor nového šéfa parlamentu Richarda Rašiho zarobí na štátnej zákazke, ktorá bola možno až 15-násobne predražená, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Rašiho rezort dal podozrivú zákazku advokátom blízkym trestne stíhanému Zoroslavovi Kollárovi, ktorý v kampani diskreditoval konkurenciu súčasnej koalície. Nový minister Samuel Migaľ rozdelí 12 miliárd eur. Kateján Kičura môže dostať iba podmienku, a štát sa tvári, že korupcia neexistuje a nevyšetruje ju.V podcaste so Zuzanou Petkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako vieme, či premiér Fico prijíma rozhodnutia v prospech občanov alebo nitrianskeho oligarchu;– po 2:30 – že Bödörovi nominanti sa vracajú do štátnych funkcií;– od 5:00 – akú zákazku dostal švagor Richarda Rašiho od štátu;– okolo 8:00 – že bola zrejme 15-násobne predražená a protizákonná;– po 9:00 – či si strany vládnej koalície prihrávajú zákazky navzájom cez rôzne rezorty;– od 10:30 – aké je nebezpečné, keď pred voľbou Richarda Rašiho koalícia kupčila s funkciami v mediálnej rade a rade STVR;– od 11:40 – že u Rašiho dali podozrivú zákazku pre advokátov spojených so Zoroslavom Kollárom;– po 12:00 – či išlo o odmenu za špinavú antikampaň proti rodine Borisa Kollára;– od 14:00 – že nový minister Migaľ má na starosti prerozdelenie dvanástich miliárd eur;– po 15:40 – že ak sa nezorientuje dosť rýchlo, ľudia pod ním môžu kradnúť a minister sa to ani nedozvie;– od 18:00 – ako minister Kaliňák priznal, že porušil zákon a aký je škandál, ak sa mu za to nič nestane;– po 21:00 – že kontrola majetkových priznaní nefunguje;– okolo 23:00 – prečo Kaliňákova vila neprekáža ujovi Štefanovi a tete Helene, ktorí volia Smer a nikdy si nemohli dovoliť dovolenku v Chorvátsku;– od 25:00 – že keď si peniaze prerozdelia politici, ľudia sa budú mať zle;– po 25:30 – prečo to už nevidia v zdravotníctve;– od 28:00 – prečo Kajetán Kičura zrejme namiesto 12 až 20 rokov dostane iba podmienku;– od 31:00 – že je jasné, že klamal buď Kičura alebo jeho advokát;– po 31:30 – ako Kičurov advokát dostal lukratívnu funkciu a príjem z nej neuviedol v majetkovom priznaní;– od 34:00 – že sa ako štát tvárime, že korupcia u nás neexistuje a že sa prakticky nevyšetruje;– po 35:00 – že najviac úplatkov je na daňových úradoch, lebo sa to najviac oplatí;– od 37:50 – ako policajti nevyšetrujú korupciu, lebo spisy zrejme niekde ležia na stole;– po 40:00 – aký je rozdiel medzi lobingom priemyslu, hazardu a mimovládok.

Ekonomické rozhodnutia USA a Číny ovplyvňujú slovenské investície, pracovné miesta a ceny tovarov. Ako sa Slovensko prispôsobuje globálnym zmenám?V globalizovanom svete, v ktorom žijeme, musíme okrem iného sledovať aj aktuálne dianie v USA a Číne, keďže tieto krajiny sú ekonomickými gigantmi. S nástupom nového prezidenta v USA sa pritom dejú zásadné zmeny nielen v samotných Spojených štátoch, ale mnohé rozhodnutia už ovplyvňujú ľudské životy po celom svete.Prečo je dôležité sledovať tieto zmeny a ako ovplyvňujú Slovensko? Aký vplyv majú ekonomické rozhodnutia USA a Číny na našu krajinu? Aký to bude mať dopad na život bežných Slovákov? Odpovede na tieto a ďalšie otázky poskytol Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky.

Demontáž štátu pokračuje zbesilým tempom.Andrej Danko, Rudolf Huliak, Peter Kotlár, Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Matúš Šutaj Eštok... Zoznam mien naznačuje, kto sa o námety pre Ťažký týždeň postaral tentoraz.

Zdeno Cíger patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského hokeja. Bývalý hráč a tréner Slovana Bratislava i slovenskej reprezentácie sa v podcaste Góly z bufetu vyjadril k neuspokojivej sezóne „belasých”, ich skorému vypadnutiu a problémom, ktoré klub podľa neho dlhodobo trápia.Skúsený odborník okrem iného rozprával o nedostatku lídrov v kabíne, správneho nastavenia hráčov aj o tom, prečo bratislavský Slovan v posledných rokoch nenapĺňa očakávania fanúšikov. Priblížil tiež svoj pohľad na to, čo chýba tímu, aby sa vrátil na výslnie, a aké kroky by mohli situáciu zlepšiť. Venoval sa aj svojim skúsenostiam v pozícii reprezentačného trénera, konkrétne z majstrovstiev sveta v Kolíne, ktoré neboli pre slovenský tím vôbec jednoduché.Neobišiel ani tému práce s mládežou, kde vidí veľké rezervy. „Najviac ma mrzí, že veľa talentovaných mladých hráčov odchádza do zahraničia. Stále hovorím, že musíme vytvoriť podmienky, aby nám títo hráči neodchádzali. Chýba mi to, že naši juniori len zriedka dostanú šancu v extralige,” vyhlásil Zdeno Cíger v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Netrestáme politikov, ktorí zlyhali. Robia si čo chcú a nerešpektujú nič a nikoho. Hovorí šéf NKÚ. Nevyvodzujeme dôsledky za chyby politikov. Je tu kopu manažérov - či politikov, ktorí zlyhali, no za to, čo robia, nečelia následkom. To, čo žijeme, je horšie ako Potemkinova dedina. Toto je anarchia, tvrdí Ľubomír Andrássy.Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku, dôvodom je výskyt vysokonákazlivej slintačky a krívačky. Premiér tvrdí, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no podľa neho sa môžu šplhať do astronomických výšok a hovorí dokonca i o ohrození národnoštátnych záujmov. Berie však vláda a príslušné inštiúcie a túto epidémckú a skutočne vážne a neuprednostnili ministri oslavy MDŽ pred rýchlou a ráznou protiepidemickou reakciou? Poučil sa vláda zo zlého manažovania pandémie Covidu, na kritike ktorej sám SMER výrazne volebne vyrástol a prečo vlastne tento štát opakovane zlyháva pri riešení vážnejších kríz? Pôdohospodárska platobná agentúra zostáva i naďalej pod kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu. V čom je probém a prečo táto inštitúcia - známa aj z kauzy Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za "za mega stroj korupcie a prania špinavých peňazí,“ už celé roky nedokáže presvedčiť kontrolórov a zreformovať sa na dôveryhodnú inštitúciu? Nastupuje tu absolútna anarchia, Ľudia neveria štátu, ani systému, hovorí šéf NKÚ "Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám. Máme tu vraj absolútnu anarchiu, nezvládame zásadne krízové situácie - ako štát, a aj ako spoločnosť. Kde je predseda vlády a prečo to nerieši? Kde je je premiér Fico a čo vlastne dnes robí predseda vlády? Problém Slovenska je, že nevyvodzujeme dôsledky za zlyhania manažérov vo verejných funkciách.Témy pre pravidelný rozhovor so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko bude v najbližšom roku v dôsledku obchodnej vojny ekonomicky stagnovať. Americký prezident Donald Trump stavia múry, tentokrát v medzinárodnom obchode s automobilmi. Od obchodných partnerov budú Spojené štáty pýtať 25 percentné clo, ak budú chcieť predávať autá na tamojšom trhu.V dnešnom podcaste budete počuť Branislava Žúdela, riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na Inštitúte finančnej politiky. Nahrával Vladimír Amrich.

Veronika Remišová ako predsedníčka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií informovala, že v neverejnej časti majetkového priznania Roberta Kaliňáka chýba chorvátska vila jeho manželky. Smer preto navrhol odvolať ju z funkcie za údajné porušenie zákona. Hrozí jej aj obrovská pokuta. Ak ju dostane, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a možno aj v Štrasburgu. Podľa nej by to bola pomsta a odkaz vlády ľuďom, aby neupozorňovali na prešľapy koaličných politikov. Bude verná Matovičovmu hnutiu Slovensko, alebo sa jej malá strana Za ľudí do budúcna chystá do nejakej inej koalície?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:– od 1. minúty – aká bola genéza Kaliňákovej vily v Chorvátsku;– po 2:00 – či porušila zákon, keď zverejnila, že Kaliňák nepriznal manželkinu vilu;– od 4:30 – či by výbor zastavil konanie voči Kaliňákovi, ak by ju odvolali;– po 5:30 – že ak dostane pokutu, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a aj v Štrasburgu;– od 11:00 – že ak sa na Ústavný súd SR obráti Robert Kaliňák, neuspeje;– po 12:40 – o čom vypovedá, že minister obrany je hrdý na porušenie zákona;– od 14:00 – čo nám hovorí účasť nitrianskeho oligarchu na rokovaní na úrade vlády;– po 17:00 – či Igor Matovič hovoril pravdu o tzv. Ficovej vile, ktorá na papieri nie je Ficova;– od 18:30 – ako sa v parlamente kupčí s funkciami pri voľbe Richarda Rašiho a ako na to môže doplatiť TV Markíza;– po 20:00 – aký bol Richard Raši minister a čo hovorí na kauzu štátnej zákazky pre jeho švagra;– od 23:00 – či Richard Raši neurobí menej škody v parlamente;– po 25:00 – že Samuel Migaľ a jeho ľudia budú potrebovať možno aj 4 mesiace, aby sa zorientovali na rezorte;– po 23:30 – že nám preto môžu prepadnúť eurofondy;– od 26:00 – že Samuel Migaľ teraz spravuje najviac peňazí zo všetkých rezortov;– po 28:00 – ako bude mať Ficova vláda ťažké rokovania s Bruselom o kompenzáciách za slintačku a krívačku;– od 30:00 – že minister Takáč doteraz do Bruselu veľmi nechodil a môže sa mu to vypomstiť;– po 33:00 – čo dobré urobil Igor Matovič;– od 35:00 – že PS by sa malo spojiť s SaS;– po 35:30 – že preferuje predvolebnú koalícu Slovensko - Demokrati - Za ľudí;– od 38:00 – či by slovenská politika nebola lepšia bez Igora Matoviča.

„Buďte vďační za to, čo máte. Možno nie ste spokojní s politickou situáciou, s úrovňou zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. No prajem vám, aby ste nezažili, čo je to vojna. Každodenné ťažkosti sú ničím v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia v Sýrii, v Gaze, či v Sudáne. A v každej vojne.“Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet. Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.Ako na rozdelenú spoločnosť? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V parlamente je ďalšia skupina nespokojných poslancov - tentoraz okolo predsedu koaličnej SNS Andreja Danka, ktorý pri riešení predchádzajúcej koaličnej krízy prišiel o jediný rezort, na ktorý mal priamy vplyv. Prejavilo sa to pri hlasovaní o dvoch návrhoch, ktoré do parlamentu priniesol Robert Kaliňák. Oba prešli len vďaka opozícii. Ide o pokračovanie koaličnej krízy? Má koalícia naozaj väčšinu? Alebo bude teraz nový normál, že skupiny poslancov budú kšeftovať s podporou návrhov či personálnych nominácií? Už včera totiž odstúpil z kandidatúry na člena Rady STVR nominant Hlasu Daniel Krajcer, ktorý tvrdil, že sa stal predmetom politického boja o funkciu predsedu parlamentu pre Richarda Rašiho.V dnešnom podcaste budete počuť reportéra Aktualít Tomáša Kyseľa a politológa Pavla Baboša. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko v adopcii fotovoltických panelov domácnosťami už roky zaostáva za západnou Európou. Pomôcť tomu mali viaceré dotačné schémy, z ktorých najvýraznejšia je schéma zvaná Zelená domácnostiam.Problémom je, že príspevky zo schémy dlhší čas meškajú. Ktorým domácnostiam sa dnes oplatí siahnuť po fotovoltike a môžu sa spoľahnúť, že dotáciu dostanú? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako fungujú dotačné schémy na obnoviteľné zdroje energie pre domácnosti.Čím je špecifický projekt Zelená domácnostiam.Ako sa v posledných rokoch menia motivácie domácností siahnut po týchto riešeniach.Na čo okrem fotovoltaiky je možné dotáciu získať?Súvisiace odkazy:Zelené dotácie pre domácnosti meškajú aj mesiace, podľa štátu za to môžu chyby v žiadostiach. Na toto si dajte pozorSlováci minulý rok inštalovali výrazne menej solárnych panelov. Môžu za to aj kroky štátuOplatí sa viac plynový kotol, elektrické vykurovanie alebo tepelné čerpadlo? Tu sú pre a protiPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážené diváčky a diváci a ctené poslucháčky a poslucháči a milé diváctvo a poslucháčstvo, politiky sa nám v uplynulom týždni urodilo toľko, že by sme ju mohli začať vyvážať. A podľa hostí Mateja Makovického aka Maka a Martina Hatalu aka Haťa by sme aj mohli. Užite si aj aktuálne vydanie satirickej diskusnej relácie, kde sa o vašu zábavu starajú dvaja stand-up komici pod občasným vedením jednej moderátorky.V relácii sa dozviete:Prečo by sme politiku mali z krajiny radšej vyvážaťŽe by sa hodila do masových transportovČo je Pachuť hybský zbojník a kedy vás stretneAko je to s Migaľom v ministerskom kreslePrečo je prekvapivé, že prezident mal názorAko ministerka Šimkovičová nevie o kultúre ničPrečo je 10 áut pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu máloAko Huliakovi facebooky vypliČo sme sa naučili od ministra obrany Roberta Kaliňáka