Podcasty Aktuality.sk

Zimná príprava na jarnú časť Niké ligy pokračuje v plnom prúde a týka sa aj futbalistov FK Železiarne Podbrezová, ktorí usilovne pracujú na svojej účasti v najlepšej šestke elitnej slovenskej súťaže.O rôznych plánoch Podbrezovej sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 22. epizóde podcastu Kam si to kopol? s generálnym manažérom „železiarov” Miroslavom Poliačekom, ktorý takisto prezradil, že spojenie slovenského reprezentanta Stanislava Lobotku s FK nie je len „na papieri”. Hviezda talianskeho SSC Neapol znamená pre celý klub omnoho viac.

Bytová asociácia ministerstva obrany na konci roka vyhlásila súťaž na upratovacie služby za viac ako 200-tisíc eur, no oslovené boli iba tri firmy – z ktorých dve sa predtým upratovaniu vôbec nevenovali. Víťazom sa napokon stala firma bývalej playmate Stanislavy Gálovej, ktorá svoje podnikanie v oblasti upratovania zaregistrovala len krátko pred súťažou.BARMO sa ocitlo v centre kontroverzie pre upratovacie služby za 221-tisíc eur, keď zákazku získala firma s minimálnymi skúsenosťami. Obstarávanie, vyhlásené v predvianočnom období, vzbudilo otázky nielen kvôli načasovaniu, ale aj výberu troch oslovených firiem. Dve z nich nemali žiadnu históriu v upratovaní a víťazná firma si len krátko pred súťažou doplnila upratovanie do predmetu podnikania.Investigatívny reportér Aktualít Peter Sabo hovorí o pochybných praktikách, možných prepojeniach a o tom, či sa prípadom bude zaoberať Úrad pre verejné obstarávanie.Moderuje Zorislav Poljak.

Miriam Jarošová je známa meteorologička a klimatologička, ktorú môžete vidieť a počuť napríklad v TV JOJ, alebo v rádiu Expres. Okrem toho je to aj veselá a nebojácna žena. V novej epizóde podcastu sa s Miriam zhováral Ďuro Sabo aj o stopovaní, prečo si volala Diaľničnú patrolu a čo si myslí o slovenských cestách.V dnešnom podcaste bude reč aj o Európskom aute roka 2025, dozviete sa akú bizarnú zvolávaciu akciu majú za morom a aký patent na niečo vyhrievané v aute sa objavil. Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Lieky na obezitu sú také žiadané, že ich farmafirmy nestíhajú vyrábať. Ozempic je na cukrovku, ale prepisuje sa kadejako. Existujú však aj iné, podobné lieky, ktoré riešia priamo obezitu, a to priam zázračne. Ide však o veľmi silné lieky a majú veľký háčik – budete ich musieť užívať celý život. Nemá to byť nástroj na chudnutie do plaviek, hovorí lekár Boris Bajer. Vypočujte si ho v podcaste TELO po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Lieky na chudnutie majú aj ďalšie nevýhody. Ak zároveň nemeníte svoju životosprávu, máme problém. Človek musí popri liekoch aj cvičiť, inak mu klesá množstvo svalovej hmoty, čo je obrovské zdravotné riziko. Napriek tomu si takýto liek môže dať predpísať takmer hocikto. Lekári však rozhodne neodporúčajú lieky na chudnutie ako prvú voľbu.Bude mať ľudstvo vďaka týmto novým liekom o desať rokov obezita vyriešený problém? Ak budú pokračovať súčasné trendy, obezity sa zbavia iba bohatí. Chudobní ľudia si nebudú môcť tieto lieky dovoliť a budú ďalej trpieť obezitou.Sú extrémne premeny vôbec zdravé? Koľko ľudí si schudnuté telo aj udrží a čo presne títo ľudia robia?Rozhovor s Borisom Bajerom nahrával Peter Hanák.

Mark Zuckerberg ruší fact-checking v USA. Posťažoval sa na vlastných zamestnancov a overovateľov faktov označil za cenzorov. „Je to mlátenie prázdnej slamy. Ak toto niekto označí za cenzúru, tak buď manipuluje, alebo nerozumie, čo cenzúra znamená,“ hovorí odborník na dezinformácie o ľuďoch, ktorí tento naratív prevzali.Čo stojí za nečakaným rozhodnutím? Kto bude vyvracať klamstvá o citlivých témach, akými je NATO, EÚ a politika ako taká? Pridajú sa k Zuckerbergovi aj konkurenti a prečo nerobia viac, keď Česi ukazujú, že môžu voliť oveľa zodpovednejší prístup?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Petrom Jančárikom, projektovým koordinátorom pre oblasť dezinformácií v českej spoločnosti Seznam.cz.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Po konci aktívnej kariéry cyklistu sa Ján Valach presunul zo sedla do auta a stal sa športovým riaditeľom. V tejto pozícii sa najviac preslávil ako športový riaditeľ reprezentácie či Petra Sagana. V novej časti Olympijského videocastu sme sa s ním rozprávali nielen o Petrovi Saganovi, ale aj o zákulisí Tour de France či o tom, ako Slovensko (ne)využilo časy najväčšej Saganovej slávy.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké boli olympiádu v roku 1996 a 2008aké boli začiatky športového riaditeľaaké je to byť v aute počas Tour de France a ako funguje komunikáciaako sa stratil Juraj Saganže superšampión Peter Sagan vedel veci sámčo s odstupom času hovorí na vylúčenie Sagana z Tourže Sagan bol ostro sledovaný rozhodcamiže sme zo Sagana mohli vyťažiť oveľa viacaký má vzťah k pivu

Spišská Stará Ves sa spamätáva z tragického útoku na miestnom gymnáziu. Študent tam vo štvrtok nožom usmrtil zástupkyňu riaditeľa a jednu zo študentiek. Ukázalo sa, že študent mal už v minulosti vážne problémy so zákonom a bol dvakrát odsúdený za násilné správanie. Gymnázium o jeho minulosti nemalo ani tušenie. Nové informácie ukázali, že útočník bol v roku 2022 dvakrát odsúdený za násilné správanie. Ako deviatak na základnej škole fyzicky napadol spolužiačku, ktorú zbil päsťami a kopal do hlavy. Neskôr sa jej vyhrážal smrťou, čo viedlo k ďalšiemu súdnemu konaniu. Napriek tomu, že Samuel S. dostal podmienečný trest a zákaz približovania, tieto informácie sa k gymnáziu v Spišskej Starej Vsi nikdy nedostali.Rodičia jeho minulosť zamlčali, uviedla riaditeľka školy reportérovi Marekovi Nemcovi s tým, že ak by tieto informácie mali, nikdy by sme ho na školu neprijali.Zlyhanie systému alebo komunikácie?Odborník na bezpečnosť Martin Královič zdôrazňuje, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by zabezpečil výmenu informácií o rizikových študentoch medzi základnými a strednými školami. „Bez legislatívnych zmien sa budeme stále potýkať s rizikom, že školy nebudú vedieť o minulosti svojich žiakov,“ uviedol Královič.Ako predísť ďalším tragédiám? Královič navrhuje zavedenie lepšej komunikácie medzi inštitúciami, posilnenie školských psychológov a pravidelné školenia pre zamestnancov. Královič však upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením. „Prevencia začína pri duševnom zdraví a radikalizácii mládeže,“ dodal.Moderuje Zorislav Poljak.

Medzi sviatkami sme postupne vydali sériu detailných rozhovorov s jednotlivými operátormi. Zhodnotili, ako sa im darilo v roku 2024 a prezradili svoje najväčší plány na nadchádzajúci rok.O tom, čo sa im v uplynulom roku podarilo a čo nepodarilo a na čo sa môžeme tešiť v budúcich mesiacoch sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo chcú operátori samostatné 5G.Ako sa zlepší pokrytie signálu a prečo.Či sa osvedčil prenájom optiky.Ktoré ďalšie novinky operátori chystajú a čo si od nich sľubujú.Či bude 2025 podľa Živé.sk prelomovým rokom z pohľadu telekomunikácií.Súvisiace odkazy:Čo všetko chystajú operátori a čo zvládli v minulom roku (veľký prehľad)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci hovorí, že Robert Fico sa drží pri moci iba vďaka konfliktom. Háda sa s našimi susedmi - s Českom, Poľskom aj Ukrajinou - a keďže to stále nestačí na prekrytie domácich problémov, hľadá si bizarných nepriateľov. Výzvy na násilie voči študentom sú podľa Dubéciho v normálnej krajine neospravedlniteľné a všade inde by za to odstúpili aj komunálni politici. V podcaste s predsedom poslaneckého klubu PS Martinom Dubécim sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na útok v škole v Spišskej Starej Vsi;– po 2:30 – že minister vnútra rieši facebookové témy, ale nie reálnu bezpečnosť na školách;– od 4:20 – že je zvedavý, či po incidentoch bude nasledovať poctivá práca;– po 5:00 – či sme sa vôbec ponaučili z atentátu na premiéra;– od 6:30 – že Robert Fico hľadá bizarných nepriateľov miesto riešenia domácich problémov;– od 8:00 – čo je škandalózne na Ficových výzvach na násilie proti študentom;– po 8:30 – že Robert Fico si zvolil polarizáciu a rozdeľovanie ako spôsob politického prežitia;– od 10:00 – ako Fico rezignoval na riešenie domácich problémov a prekrýva ich Putinom;– o 13:30 – že Robert Fico nemá jasných 79 poslancov, preto tu budeme ako v nestabilnej krajine;– po 16:00 – že vo februári bude zrejme paralyzovaný parlament, lebo koalícia nie je dohodnutá;– od 18:30 – či je Robert Fico v Moskve iba zakrývací manéver;– po 21:20 – že aj voliči Smeru musia vidieť zlé vzťahy so susedmi, keď sa premiér háda s Českom, Poľskom a Ukrajinou;– od 23:00 – že Robert Fico sa vie udržať pri moci iba tým, že tvorí konflikt;– po 24:30 – že opozícia odložila boliestky a krivdy, ale mier s Igorom Matovičom vydržal iba jeden deň.

Bezpečnosť automobilových pretekárov sa ministrovi Šutajovi Eštokovi riešiť chce. Od kolapsu katastra dáva rzky preč.Čo súkromné riešil Robert Fico s Vladimirom Putinom a ččo pracovné vhoteli so zaltými vaňami, priblíži najnovší Ťažký týždeň.

Prešov hostil živé nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer, kde sa hovorilo o politike, histórii a zábavných historkách z povinnej vojenskej dochádzky. Obliecť si na vojne flip-flopy, keď prší a je deväť stupňov Celzia, je asi taký dobrý nápad, ako keď slovenský premiér navštívi krajinu, ktorá nám ešte pred rokom priala rakety na hlavy.

Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."Moderuje Denisa Hopková.

Hokejový Slovan len pár dní pred začiatkom novej sezóny zmenil majiteľov aj vedenie klubu. Na post generálneho manažéra prišiel Lukáš Havlíček. Na novej pozícii je štyri mesiace. Ako počas nich navnímal slovenskú extraligu, hokej či Slovan? A aké má vízie či pohľady? Aj o tom hovoril v najnovšej časti podcastu Góly z bufetu.Dozviete sa aj jeho pohľad na Slovákov z KHL a prečo by ich v Slovane uvítal. Hovoril o mladých hráčoch v Slovane či nedostatku Slovákov v celej lige a ako by sa to mohlo riešiť. Prezradil napríklad aj, že bratislavský klub rieši spoluprácu s prvoligovým tímom či prečo v klube skončil brankár Andrej Šutov.

„Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“ – slová prvého muža Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho. Zazneli len tento pondelok v priestoroch europarlamentu, v čase keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko s Tiborom Gašparom. A len týždeň pred ďalším pondelkom, kedy sa ujme funkcie ďalší silný muž sveta Donald Trump. Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou. Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko. Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie. Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste. „Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy. „Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mark Zuckerberg začiatkom januára oznámil, že prácu fact-checkerov pre Metu nahradia tzv. community notes. Táto zmena sa zatiaľ dotkne len používateľov v Spojených štátoch amerických. Čo to v praxi znamená? Aké to môže mať dopady na šírenie hoaxov? Diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a publicistom Jakubom Godom.Frankovská priblížila, že Zuckerberg nečakane ukončuje program s fact-checkermi v Spojených štátoch, pričom by sa mal nahradiť tzv. community notes. „Zuckerberg to vysvetlil tým, že program, ktorý mal priniesť viac informácií, priniesol cenzúru,“ čo je podľa Frankovskej zavádzajúce. Fact-checkeri prinášali len doplňujúce informácie vychádzajúce z faktov, pričom všetky následné kroky, vrátane vymazávania statusov a účtov, nastavovali a realizovali zamestnanci Mety. „Ako fact-checkeri sa ohradzujeme voči vyjadreniam Zuckerberga. Ide o nepochopenie celého konceptu. My dopĺňame slobodu prejavu tým, že dodávame informácie a kontext.“Štúdie ukazujú, že nepravdivé príspevky na sociálnych sieťach sa šíria až 20-krát rýchlejšie ako tie pravdivé, najmä ak obsahujú radikálny alebo poburujúci obsah. Podľa Frankovskej je, vzhľadom na toto, skôr skeptická, čo sa týka pozitívneho vývoja na sociálnych sieťach.Goda, ktorý v minulosti pracoval na vyvracaní dezinformácií na Ministerstve zdravotníctva, ale aj ako poradca pre bývalú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, úvodom zdôraznil, že už pred voľbami bolo cítiť, akým smerom bude Zuckerberg Metu uberať a že podporuje Trumpa.Podľa Godu je problematický aj obrat, že začnú v rámci Mety pretláčať na sociálne siete viac politického obsahu.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Katastrálny systém bol totálne deravý, obsahoval aj 15 rokov neopravené chyby, hovorí šéfredaktor technologického webu Živé.sk Filip Hanker. Rozšifrovať sa ho nemusí podariť nikdy. Horšie je, že podobných problematických a zraniteľných systémov má štát viacero - a dva z nich sú v zdravotníctve.V podcaste s Filipom Hankerom sa dozviete:– od 1. minúty – aký je aktuálny stav problému s katastrom;– po 2:00 – že otázna je kvalita záloh;– od 5:00 – či išlo o diletantský prístup k ochrane štátnych systémov;– po 8:00 – že kataster mal mať plán, čo robiť v prípade útoku, no buď ho nemal alebo podľa neho nekonal;– od 10:00 – že oprava katastra môže trvať aj mesiace a teoreticky sa nemusí podariť nikdy;– po 13:30 – do akej šokujúcej miery bola zanedbaná bezpečnosť;– okolo 15:00 – že hackeri to môžu skúšať na možno až 90 rôznych cieľov;– po 16:00 – že rovnako zraniteľné môže byť NCZI alebo eZdravie;– od 17:00 – ako vieme, že s hackermi štát vyjednával;– okolo 18:00 – že takýto deravý systém by dokázal hacknúť aj amatér;– po 24:00 – že IT bezpečnosť štátu nemusí stáť o milióny viac, ak si všetci budú aspoň základne robiť svoju prácu;– od 29:00 – ako by ste si mali proti takýmto útokom zabezpečiť vlastný počítač;– od 30:00 – že by ste si mali aj doma všetko zálohovať.

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, prácu, výsledky erbových kultúrnych inštitúcií.Je to záznam verejnej diskusie, ktorá sa odohrala 4. decembra v Tichu a spol., v Bratislave.Vznik diskusie a záznamu podporil z verejných zdrojovov Fond na podporu umenia.

O2 podobne, ako väčšina ostatných telekomunikačných operátorov, prispôsobil svoje ceny po novom roku vyššej DPH. Teraz však zdražuje opäť.Ako bude po novom vyzerať jeho ponuka, prečo sa k tomuto kroku rozhodol, či ponúkne aj nejaké výhody a ako by sa mohli zachovať ostatní operátori sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo O2 zdražuje dvakrát v priebehu 15 dní.Ktoré nové balíky budú nie len drahšie, ale aj výhodnejšie.Akú novinku O2 pripravil pre cestovateľov.Čo máme čakať od ostatných poskytovateľov telekomunikačných služieb.Súvisiace odkazy:O2 zdraží paušály. Pridá dáta, minúty a vyššiu rýchlosť pre najvyšší program O2 mení skupinu Spolu: Dvojnásobné dáta končia. Spúšťa tri iné benefity O2 navýšilo 5G pokrytie na 87 percent populácie. Pribudlo viac ako sto lokalít (+zoznam) Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Hackeri vyradili systém, kde sú zaznamenané vlastnícke práva občanov.Výlet Roberta Fica do Vietnamu, bývalý šéf SIS pred súdom a dosah korupcie na kolaps katastra. To sú témy pre šéfku nadácie Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú a Juraja Kemku.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň, vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Hoci sme očakávali, že cez Vianoce bude pokoj, dostalo sa nám pravého opaku.Predseda vlády odcestoval do Moskvy, potom Vietnamu, Slovenské národné divadlo za takmer štvrť milióna eur zaplatí koncert proputinovskej speváčky Anny Netrebko, hekli nám kataster, ktorý nefunguje, a to je ešte len január. Nielen tieto témy budú dnes glosovať komici Marián Psár a Vlado Mikuláš.V relácii sa dozviete: O tom, či nám treba alebo netreba Netrebko; Kde by sa dal použiť štvrť milión v kultúre; O premiérovi na cestách: Práca alebo zábava; Pravdu o heknutom katastri – mal si majetok; Keď o mieri, tak jedine v Očovej; Nová hymna a radosť iná.

Teraz hráme o samotné základy našej demokracie. bude to tvrdý boj, zostávam však optimista, tvrdí Filip Vagač.My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.Vládni politici chcú mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.Ustoja mimovládky tento tlak moci a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje." Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú."Novinárka Harkotová z Kyjeva: Našim poslancom by som odporučila navštíviť aj ruský vidiek, ak chcú kompletný obraz. Moskva môže teraz hovoriť, že im stačí vydržať a oni aj prídu sami za namiTémou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.Moderuje Denisa Hopková

Ich cieľ je jednoznačný a netreba nad ním ani dlho špekulovať. MFK Skalica je po jesennej časti na poslednom mieste Niké ligy a bojuje o holý život. V klube všetci veria, a aj pre to všetko robia, že sa najvyššia liga bude hrať na Letňáku aj v budúcej sezóne.V 21. epizóde podcastu Kam si to kopol? od ŠPORT.sk sme v štúdiu privítali asistenta trénera MFK Skalica Pavla Farkaša, ktorý takisto pôsobí aj v realizačnom tíme slovenskej futbalovej reprezentácie. V aktuálne poslednom tíme pelotónu Niké ligy je situácia jasná. V Skalici napriek tomu nie je sklesnutá nálada, keďže po jeseni strácajú na predposledný AS Trenčín iba jeden bod a na ôsmu Banskú Bystricu len tri.„Zeleno-bieli” budú chcieť naplno udrieť hneď od prvých zápasov pred rozdelením ligy a postupne si zabezpečiť pozíciu, ktorá im zaistí pokojný spánok. Pomôcť by mali aj noví hráči, pričom jeden z nich si prešiel dokonca aj nemeckou Borussiou Dortmund.O zimnej príprave, cieľoch na jar, nálade v kabíne a takisto aj slovenskej reprezentácii porozprával redaktorovi Jánovi Jasenkovi a moderátorovi Mariánovi Lontošovi v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk asistent trénera v MFK Skalica Pavol Farkaš.

Neženie nás pomsta, ale verejný záujem, hovorí v najnovšom rozhovore Jana Ďurková, lekárka a sestra obvineného policajta Pavla Ďurku, ktorá na Vianoce zverejnila kompletné nahrávky z odpočúvania Roberta Fica či Pavla Gašpara. „Na videách z poľovníckej chaty je množstvo momentov, kedy sa aktéri dohadujú, kam povedú našu krajinu. Ľudia môžu vidieť súvislosti – čo sa hovorí pri stole so slaninou a čo pri stole s mikrofónmi.” V rozhovore s Janou Ďurkovou sa dozviete: – či videá z poľovníckej chaty zverejnila z pomsty;– ako reaguje na Roberta Fica, ktorého sa nahrávky ľudsky dotkli;– čo ju najviac šokovalo na rozhovoroch Fica s Miroslavom Bödörom a advokátmi;– či ju nevyrušuje zverejnenie intímností o Petrovi Pellegrinim alebo Denise Sakovej;– odkiaľ získala kompletné nahrávky z odpočúvania;– či nemá strach zo žaloby;– prečo v nej riaditeľ SIS Pavol Gašpar nevzbudzuje rešpekt;– v čom ju sklamala reakcia opozície na videá s Robertom Ficom;– prečo jej brat Pavol Ďurka čelí už trom obvineniam;– ako polícia vyšetruje jej brata v súvislosti s dobrovoľnou zbierkou ľudí;– či niekedy radila bratovi, aby z polície odišiel;– prečo ako lekárka onkológie podpísala koncom roka výpoveď;– čo si myslí o spore lekárskych odborov s vládou;– či v minulosti volila Smer rovnako ako jej brat Pavol.

„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Toto sa podľa Bárdyho môže stať faktorom, ktorý zmení hru. Robert Fico u Putina epizódou, na ktorú sa rýchlo zabudne; nespokojné námestia hystériou a iniciatívna „samo-červená“ pre destináciu Kyjev a Zelenského v ňom – postoj prezidenta Petra Pellegriniho k dramatickému vývoju posledných dní, keď Slovensko zažíva opäť plné námestia pre nespokojnosť s krokmi premiéra. Prezident na jednej strane rozdáva štátne vyznamenania, na druhej posiela odkaz na chladné námestia s ich kritikou vlády a premiéra, že ide o hystériu. A premiér cez tento víkend začal otvorene sám hovoriť o možnosti predčasných volieb. Ak sa jeho koaliční partneri neutrasú a neporiešia vzájomne trenia a nefunkčnosť väčšiny v parlamente. Nie je práve toto vysvetlením posledných aktivít premiéra? Témy pre Petra Bárdyho, politického komentátora Aktualít. „Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Bárdy to označuje za možný „gamechanger“ a teda faktor, ktorý môže zmeniť situáciu v otázke predčasných volieb. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nákup jazdeného vozidla vždy obnáša určité riziko, že vozidlo má skryté servisné časované nástrahy alebo problémovú históriu. Našťastie, dnes existujú služby ako komplexné preverenie vozidla, pomerne lacné online overovanie histórie a tiež garancie od veľkých predajcov.Jedným z nich je aj stránka Autosphere.sk, ktorú prevádzkuje európska sieť importérov Emil Frey. V 140. epizóde podcastu Autobazar.EU sme sa rozprávali s Tomášom Miklom zo spoločnosti Emil Frey Group práve o projekte Autosphere.sk. Prečo sú tieto vozidlá stávkou na istotu, ako prebieha preverovanie týchto vozidiel a ako firma pomôže pri dovoze áut zo zahraničia či financovaní? Zhováral sa Erik Stríž, šéfredaktor Magazínu inzertného portálu Autobazar.EU.

Žiadny plynový Armagedon sa napriek stopnutiu ukrajinského tranzitu nekoná. Plynový šok Európe spôsobil Gazprom, nie Ukrajina. Premiér verejnosť zavádza nepravdivými číslami a do Kremľa nešiel riešiť plyn, ale vypočuť si Putinove podmienky pre náš geopolitický priestor - tak ako kedysi Vasil Biľak. Tvrdí to exminister hospodárstva Karel Hirman. Od začiatku roka na Slovensko netečie ruský plyn, ktorý k nám prichádzal cez Ukrajinu. Dôvodom je stopka od Ukrajiny, ktorá sa rozhodla nepredlžovať kontrakt s Gazpromom. Premiér hovorí o plynokríze, veští dramatické následky nielen pre Slovensko, ale i pre celú Európsku úniu. V mene obrany slovenských plynových záujmov sa dokonca vybral až do Kremľa, jeho dlhé a súkromné rokovanie s agresorom Putinom však vôbec nič vecné neprinieslo. O opozícia tak hovorí dokonca až o vlastizrade. Premiér Fico z nás robí (jeho slovníkom) úplných debilov a tajtrlíkov, ktorí tu vyskakujú ako malý psík, čo breše na statného vlčiaka a vyhráža sa mu - chránený plotom. Sme na smiech a to, čo tento pán, ktorý je momentálne slovenským premiérom, je úplne mimo, tvrdí exminister Kerel Hirman.Realitou pritom dnes je, že síce už druhý týždeň k nám ruský plyn netečie, no žiadna plynokríza sa na Slovensku nekoná a nekoná sa ani dramatický nárast ceny plynu v EÚ. Aká je teda realita tejto našej novej energetickej situácie, prečo rozhodnutie Ukrajiny nepredĺžiť zmluvu s Gazpromom nevyvolalo žiadnu podobne dramatickú reakciu v susednom Rakúsku či Česku a správa sa teda naša vláda racionálne a zodpovedne či skôr presne naopak? Aká budúcnosť čaká Slovensko i EÚ z hľadiska ceny a dostupnosti tejto skutočne strategickej komodity, prečo je plyn v USA oveľa lacnejší než v EÚ a aké sú korene cien plynu v Európe? No a napokon, prečo je za vysoké ceny plynu zodpovedné primárne Rusko a prečo je Gazprom neserióznym obchodným partnerom, ktorý plyn využíva ako ruskú geopolitickú zbraň?Témy pre exministra hospodárstva a dlhoročného experta v oblasti energetiky Karola Hirmana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový aranžmán slovenskej národnej hymny ostáva témou aj po jej oficiálnom predstavení. Ukázalo sa totiž, že hudobník Oskar Rózsa do nej vložil konšpiračnú teóriu o blahodarných, respektíve negatívnych účinkoch rôznych frekvencií.„Ja si myslím, že naša práca nie je dokazovať, že je to nezmysel, ale ich práca je dokazovať, že je to pravda,“ hovorí muzikológ o zástancoch najrôznejších kontroverzných teórií.Je komunita hudobníkov, pokiaľ ide o dezinformácie, niečím špecifická? Ako je to so zázračnými frekvenciami v hudbe a prečo si Rózsa vybral práve 432 Hz? Ako muzikanti využívajú umelú inteligenciu a môže jej spojenie s hudbou predstavovať riziko ako v iných oblastiach?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s hudobníkom, muzikológom a novinárom .týždňa Marianom Jaslovským.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Na prelome rokov sa činil najmä Robert Fico, ale špeciálne „číslo“ si pripravil aj Andrej Danko.Prečo by občanov trápilo zdražovanie či kolaps katastra, keď sa predstavitelia koalície venujú „dôležitejším“ veciam.

Peter Weiss nedávnu cestu premiéra do Moskvy označuje za „prejav mocenskej arogancie". Podľa jeho slov sa Robert Fico sa správa ako nedemokratický autokrat. „Je absolútne šialené, že ani prezident republiky, ktorý je podľa ústavy zodpovedný za zahraničnú politiku o tejto ceste nevedel. To je rozvrat fungovania štátu a jeho vyhlásenie je prejavom mocenskej arogancie. On občanom povedal vás nič do toho, čo ja vyrokujem s prezidentom Putinom, čo ja vyrokujem vo Vietname," hovorí v podcaste bývalý diplomat s tým, že to prekročilo akékoľvek čiary.Weiss krizituje aj navrhované recipročné opatrenia voči Ukrajine. „Robert Fico sa často odvoláva na kresťanské hodnoty. Toto čo robí je doslova nekresťanské a nehumánne. Zobrať si ako rukojemníkov nešťastných ľudí, ktorí trpia vojnou je doslova barbarstvo."Weiss bol pred voľbami predsedom Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý bol blízky Hlasu. V podcaste tiež hovorí, či je strana garantom európskej orientácie Slovenska. Uvidíme, aké silné budú a aká bude reakcia vlády. A tiež aká bude reakcia koaličných poslancov, keď príde na pretras nové vyhlásenie o zahraničnej politike a či strana Hlas bude súhlasiť s absolútnym príklonom ku krajne pravicovým stranám," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Šéfredaktor Aktualít a exminister záhraničných vecí vyhlásili nominantov novej ceny Neborák roka 2024 v kategóriach domáci Neborák, slovenský Neborák v zahraničí a totálny Neborák roka. Hlasovať môžete na sociálnych sieťach Petra Bárdyho a Rastislava Káčera.Domáci Neborák roka môže byť Matúš Šutaj Eštok za hrozivú situáciu v bezpečnostných zložkách, ale veľkú konkurenciu mu robí Lukáš Machala a Peter Kotlár.Slovenský Neborák roka v zahraničí môže byť premiér za pokazené vťahy so všetkými s výnimkou Ruska, Číny či Brazílie. Ficovi na päty šliape Ľuboš Blaha a minister zahraničných vecí Juraj Blanár.Poctenými na nomináciu Totálny Neborák roka sú Andrej Danko, ministerka kultúry Martina Šimkovičová a v neposlednom rade predseda vlády Robert Fico.Za cenu Neboráka roka 2024 môžete hlasovať na sociálnych sieťach Petra Bárdyho a Rastislava Káčera.

Slovenskí hokejisti do 20 rokov neprekročili svoj tieň z minuloročných MS v hokeji a opäť skončili vo štvrťfinále, čo im stačilo len na 6. miesto. Turnaj v Ottawe však priniesol viaceré pamätné momenty - líderstvo a produktivita Dalibora Dvorského, historické zlyhanie v závere zápasu s Kazachstanom či povstanie z popola vo štvrťfinále proti Fínsku.O turnaji i stave slovenského juniorského hokeja sa moderátori podcastu na ŠPORT.sk Góly z bufetu porozprávali s expertom TV JOJ Šport Michalom Hudecom. Okrem pohľadu na nedávny šampionát sa dozviete, aký je zásadný rozdiel medzi slovenským juniorským projektom tímu do 18 rokov a tým americkým, ktorý z hráčov okrem Dalibora Dvorského na neho urobil najlepší dojem aj prečo sú naši hokejisti z popredných zahraničných klubov často v reprezentácii menej výrazní.Hudec sa pozrel aj na vystúpenie českých mladíkov, ktorí napokon domov zobrali bronzové medaily: „Česi sú iní než my. Hral som v Česku aj u nás, my ako národ sme emocionálnejší, čo nám robí možno niekedy problém. Oni vedia viac rozmýšľať.”

„Putin nás označuje za nepriateľov, ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za aktuálnymi protestami. V stave vyhlásenej občianskej pohotovosti, pripravení však aj na občiansku neposlušnosť. A to všetko pre politiku vlády vedenej Robertom Ficom. Spájaním sa s vojnovým zločincom Vladimírom Putinom majú krajinu - a teda nás - premiér a jeho ľudia zaťahovať do „zóny ohrozenia“. Bezpeční sme však so silnými – Európskou úniou a Nato. Sú našim „ochranným štítom“, ktorý premiér Fico ničí. V skratke manifest občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za občianskymi protestmi, ktoré pokračujú aj dnešný piatok – po tých spred Vianoc a po Novom roku. A ak pred Vianocami rezonovalo najmä to „dosť bolo Fica“, aktuálne už zaznievajú obavy rovno o ukotvenie krajiny sformulované do výzvy: „dosť bolo Ruska“. Za oponu organizovania protestov sa pozrieme s Luciou Štasselovou z OZ Mier Ukrajine.„Putin nás označuje za nepriateľov. Ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine. „Ak chce niekoho zachraňovať, tak len seba“, opisuje premiérove možné motivácie. Na piatkovom proteste podľa nej zaznejú viaceré požiadavky, popri inom požiadavka na rešpektovanie „transparentného vládnutia“. „Aby sme vedeli, čo premiér či ten ktorý minister idú robiť, prečo, z akého poverenia. Aké stratégie tým napĺňajú“, uvádza Lucia Štasselová. Ak ich premiér a ministri nenaplnia, OZ Mier Ukrajine je pripravené na „občiansku neposlušnosť“. S protestami chcú pokračovať, nateraz na dvojtýždňovej báze. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Najväčší hackerský útok v dejinách Slovenskej republiky? Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra – známy aj ako katasterportál – bol zasiahnutý rozsiahlym kybernetickým útokom zo zahraničia. Hackeri údajne za obnovenie prístupu k dátam požadujú sedemmiestnu sumu v dolároch.Problém však nespočíva iba vo výkupnom. Omnoho dôležitejšou otázkou je, kedy a či vôbec bude štát schopný obnoviť dáta zo svojich záloh. Hrozí, že časť údajov sa stratí úplne a služby katastra zostanú nefunkčné ešte niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.V podcaste budete počuť šéfredaktora portálu Živé.sk Filipa Hankera a Filipa Domovca z portálu Nehnuteľnosti.sk. Moderuje Zorislav Poljak.

Vedenie Zvolena sa odhodlalo k zmene trénera a zdá sa, že návrat kráľa bol správny krok. Videli sme aj taktické stiahnutie hráča z hosťovania a hokejový Slovan môže oslavovať, keďže v pomere cena/výkon má zrejme najlepšieho hráča v lige. Negatívne emócie sú zasa pri Nitre, či už kvôli odchodu legionára, alebo ďalším pokutám. Pozrite sa, ako o týchto témach debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Martin Kalináč (bývalý hokejista).

Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ. Reč bude aj o mieri na Ukrajine s exministrom Wlachovským.Je síce iba začiatok januára no plnú silu Ficovho konsolidačného balíčka už cítime vo svojich peňaženkách prakticky všetci - vyššia DPH, úplne nová transakčná deň, vyššie odvody i všemožné poplatky, ale aj okresanie podpory naše deti. Táto forma konsolidácie v ktorej drvivú väčšinu záťaže preniesol štát na svojich občanov sa stretla s kritikou aj od Najvyššieho kontrolného úradu. "Konsolidačné úsilie vlády ohrozuje štedrý dôchodkový systém, významné sú aj riziká v zdravotníctve no a problémom je neschopnosť využívať Eurofondy ako i absencia akejkoľvek hlbšej koncepcie fungovania štátu ako takého, z ktorej následne vyplýva, že efektívnejšou štruktúrou, ale najmä lepším fungovaním štátnych inštitúcií by sme dokázali ušetriť sumu v rádoch miliárd, tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Za jedno z najväčších ohrození dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií pritom označil neudržateľnú dôchodkovú politiku a populistický prístup politikov."My mladej generácií ukazujeme, že je veľký otáznik, či tento štát pri takto nastavenom penzijnom systéme bude vedieť udržať Sociálnu poisťovňu v pozitívnej finančnej kondícií a je otázkou, aké dôchodky budú dostávať tí, ktorí budú do penzie odchádzať o 15 až 20 rokov. Toto je vážne memento pre politikov, ktorí nemôžu robiť ľúbivú populistickú politiku lebo ak nezmeníme systém, aby bol z dlhodobého hľadiska udržateľný, tak môže nastať situácia, že o 5 - 10 rokov nebude mať tento štát nielen na vyplácanie starobných penzií, ale ani pre invalidov či siroty."V druhej časti dnešného podcastu sa ešte vrátime k premiérovej návšteve Moskvy. Okrem plynu tam totiž Robert Fico mal rokovať aj o mieri na Ukrajine. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský však považuje vládnou garnitúrou avizované mierové rokovania na Slovensku za falošný, prázdny a vysoko nepravdepodobný marketing.

Analytik Alexander Duleba v podcaste hovorí, že cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy znamenala prekročenie červenej čiary v zahraničnej politike Slovenska. „Prekročil taký určitý Rubikon a červenú čiaru. Už sa nevie vrátiť späť. Má to veľmi negatívny dosah hlavne, hlavne teda na naše postavenie v rámci Európskej únie," hovorí Duleba.Dodáva, že zatiaľ čo pred cestou do Moskvy išlo zo strany Slovenska o samoizoláciu, po nej už ide o priamy konflikt so západnými spojencami. „Po ceste Roberta Fica do Moskvy predstavujeme my a Maďarsko bezpečnostné riziko," konštatuje v rozhovore" vysvetľuje Duleba s tým, že Fico je len tretím lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý navštívil Moskvu od začiatku ruskej invázie.Duleba spochybňuje, že by hlavným dôvodom cesty bola otázka plynu: „Vôbec celá tá debata ohľadom plynu mi pripadá veľmi iracionálna, pretože Ukrajinci už viac ako rok dozadu informovali Európsku komisiu," tvrdí.Podľa neho išlo skôr o vnútropolitický boj a snahu získať voličov.„Čím väčší problém bude s konsolidáciou verejných financií, čím skôr a viac ľudí to pocíti na svojich peňaženkách, tým viac môžme očakávať jeho protizápadné, protiukrajinské a proruské proputinovské vyhlásenia," predpovedá Duleba. S odborníkom rozoberáme aj slova premiéra o definovaní obsahu a kvality zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.Moderuje Denisa Hopková.

Americké úrady dostali od novembra minulého roka už viac ako 5000 hlásení neidentifikovateľných lietajúcich objektov nad New Jersey a ďalšími mestami. V okolí vojenských základní tieto pozorovania potvrdila už aj americká armáda. Tvrdí však, že ich pôvod nepozná.Čo všetko vieme o tomto zvláštnom fenoméne a aké sú jeho pravdepodobné či menej pravdepodobné vysvetlenia? O tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo presne ľudia pozorovali, od kedy a kde.Americká armáda sa k téme vyjadrila, no zvláštne.Nepomohli ani svojské vyjadrenia Bidena a Trumpa.Ktoré konšpiračné teórie sa začali s fenoménom spájať.Ako argumentujú tí, ktorí za úkazom vidia mimozemské objekty.Či je možné, že fenomén nakoniec nie je nič výnimočné.Súvisiace odkazy:Neznáme objekty v noci lietajú nad americkými mestami. Ľudia ich natáčajú a nikto nevie, čo sú začZáber na fľak pripomínajúci lietadlo na oblohePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Máme po sviatkoch, ktoré ako by ani neboli. Minimálne optikou diania na politickej scéne: Robert Fico najprv o Putinovi a jeho Kremli len sníval, potom hovoril a ponúkal sa, nakoniec sa tam ocitol… Že pre plyn. A na takmer dva týždne sa potom premiér tejto krajiny stratil. Vo svojom hlavnom spravodajstve sa naňho pýtala aj poľská televízia TVN. Konštatovala pritom, že kým si „Slováci uťahujú opasky, ich predseda vlády tajne dovolenkuje v luxuse“. Postup predsedu vlády už stihol vyhnať na námestia tisíce občanov – deň pred štedrým dňom a následne hneď po Novom roku. Iniciátori pritom hovoria o „budíčku“ pre Slovensko, lebo „okupácia sa začala“! A to ešte predtým, ako z Andreja Danka – ďalšieho z koaličných lídrov – zaznelo, že on svojou cestou do Moskvy chce občanom „otvárať oči“. A že „oni dohodnú Putina“, zvyšok – a teda opozícia s exprezidentkou - nech zapracujú na Zelenskom a Trumpovi. Rysuje sa nám „mierový rok“ za asistencie dua Fico a Danko? Alebo slovenská politická špička asistuje otvoreniu západného „energetického frontu“ Moskvy voči Kyjevu? Čo nás s ňou čaká v roku, keď sa občanom začnú otvárať oči napríklad pre všadeprítomné zdražovanie? Dovidieť niekde za horizontom možnosť predčasných volieb? A sme ešte parlamentnou demokraciou, keď si tu jeden premiér manévruje bez vedomia nielen prezidenta, ale samotnej národnej rady? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ. „Naviac, Robert Fico tam šiel ‚natajňáša‘. Dodnes nevieme, ako sa tam dopravil, kedy sa vrátil, respektíve kde bol medzitým“, dopĺňa. Uvádza pritom, že ako premiér má povinnosť informovať o svojej agende, nakoľko je „štedro platený z našich daní“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

To, čo pácha Robert Fico v zahraničnej politike, je jednoznačne vlastizrada. V mene seba obetuje dlhodobé záujmy Slovenska. Znepriatelil si väčšinu susedov Slovenka (Poľsko, Česko a najmä - Ukrajina) a navyše nám vybavil doslova celosvetovú hanbu odmietaním pomoci utečencom. Aké záujmy teda ešte reprezentuje premiér Fico a sú to ešte vôbec naše záujmy - záujmy Slovenska?Podľa slovenského premiéra - a jeho koaličných súputníkov či podporovateľov - malo byť dnes Slovensko v zajatí zásadnej plynovej krízy. Dôvodom bolo dlhodobo avizované rozhodnutie Ukrajiny stopnúť tranzit ruského plynu cez svoje vlastné územie. Je siedmy január, no žiadna „plynokríza“ sa nekoná.Naopak - a ak sa tu koná nejaká kríza, je to skôr kríza zahraničnopolitického smerovania Slovenska a spôsob, akým je naším premiérom utváraná. Aspoň tak to tvrdí slovenská opozícia.Premiér Fico sa totiž počas vianočných sviatkov pokúsil zásadne otočiť geopolitickú orientáciu Slovenska. Bez mandátu vlády, ako i príslušných výborov parlamentu, sa vybral do Moskvy rokovať priamo s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Podľa opozície tým pácha akt vlastizrady.Rokovanie slovenského premiéra v Moskve, ktoré malo priniesť vyriešenie plynovej krízy, ale údajne za ním bola i snaha o začatie mierových rokovaní o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, tak zatiaľ žiadne relevantné výsledky neprinieslo. Podľa exministra Wlachovského môže ísť o akúsi dymovú clonu, ktorá má prekryť zdražovanie, vyplývajúce z Ficom prijatej konsolidácie, možný začiatok predvolebnej kampane pred prípadnými predčasnými voľbami, ale v realite problém s prípadnou plynovou krízou premiérove návštevy v Kremli nijako nevyriešia. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o premiérovej, takpovediac „svojstojnej“ zahraničnej politike. Kam sa teda dnes uberá naša zahraničná politika a o čo premiérovi Ficovi vlastne ide? Témy pre exministra zahraničia a dlhoročného diplomata Miroslava Wlachovského.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Majstrovský ŠK Slovan Bratislava v ňom má veľmi dôležitého muža v otázke kondičnej pripravenosti hráčov. Pri súčasnej obrovskej porcii zápasov „belasých” má o to viac práce. V 20. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa rozprávali s kondičným trénerom Slovana Romanom Švantnerom.Slovenská futbalová Niké liga je momentálne v zimnej prestávke, no všetky mužstvá sa po sviatkoch prebúdzajú a začínajú so zimnými prípravami. Azda najnetradičnejšia čaká na hráčov ŠK Slovan Bratislava, keďže v čase, keď ich ligoví konkurenti budú hrať prípravné stretnutia, „belasí” zabojujú o vytúžené body v prestížnej Lige majstrov v záverečných dvoch zápasoch.Aj práve preto musí realizačný tím Slovana dbať na čo najlepšiu pripravenosť svojich hráčov, čo je v tomto období hlavnou úlohou najmä pre kondičného trénera Romana Švantnera (47). Práve s ním sa v 20. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš.

castu Autobazar.EU na vás čaká auto-moto rozhovor s našou bývalou biatlonistkou. Ďalej si pripomenieme, čo všetko od januára zdražie, čo chystajú britskí policajti na vodičov pod vplyvom a či skutočne nemá jedno z najdrahších áut na svete držiak na nápoje? Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.Ivona Fialková nám ešte pred dvoma rokmi robila radosť v biatlonovej stope. Teraz pracuje v dopravnej firme a biatlonu sa venuje ako komentátorka priamych prenosov v televízii. „Keď som jej napísal, že by som s ňou rád urobil rozhovor o autách a šoférovaní, tak odpísala, že rozhovor na takúto tému bude jej prvý,“ hovorí Ďuro Sabo. „Prvá vec, ktorá ma zaujímala, bola stav Ivoninho kufra v aute. Bol som zvedavý či ho má uprataný, alebo tam vozí množstvo rôznych vecí.“

Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš. Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť? "Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade by sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bývalí štátni odborníci zmapovali, ako funguje ruská propaganda na slovenskom Telegrame. Zaostrili na takzvaných superšíriteľov, ktorí k nám vo veľkom importujú prokremeľské dezinformačné naratívy, často len niekoľko minút od ich zverejnenia v Rusku.„V podstate vieme, čo by sme mali robiť, avšak Slovensko je historicky veľmi slabé v implementácii týchto opatrení,“ hovorí expert o krokoch, ktoré by mal štát na poli hybridných hrozieb podnikať.Bez potrebnej politickej vôle to však nepôjde. Naopak, účelom propagandy cudzej mocnosti dobrovoľne poslúžil samotný premiér Robert Fico. Ako to vnímajú naši spojenci v NATO, čo to znamená pre našu cezhraničnú spoluprácu a pre samotnú Alianciu? A kde sa nachádza svetielko nádeje medzi štátnymi inštitúciami?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertom na hybridné hrozby Domiciánom Zahorjanom z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby NEST.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Stand-up komička Diana Renner v novoročnej epizóde Mimózy odhalila zákulisné tajomstvá a divoké príbehy zo sveta stand-up komédie.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:00 – ako trávila silvester;04:20 – čo má rada na Prešove;06:30 – kde všade žila;10:00 – či jej nerobí problém stand-up v angličtine;12:00 – prečo sú Silné reči svetový unikát;17:00– či vie AI napísať kvalitné vtipy;19:00 – prečo vymenila frajera za chatgpt;24:25 – či je ťažké sa dostať do Silných rečí a iné.

Do podcastu Bárdy&Káčer v Košiciach prijal pozvanie Metod Špaček, ktorý upozornil na netradičné nominácie v zahraničnej politike, vrátane pôsobenia (ne)aktívneho prezidenta Pellegriniho a ministra Blanára.Minister zahraničných vecí Blanár káže o ruskej propagande priamo medzi kolegami v Bruseli, kde stratili trpezlivosť s jeho nezmyslami. Prezident Pellegrini zase neprišiel ani na slávnostné otvorenie valného zhromaždenia OSN, ale pokojne sa fotí so svojimi straníckymi kolegami z Hlasu. Ako bonus absurdity sa Jozef Migaš vracia do Bieloruska ako veľvyslanec, kde už predtým získal vyznamenanie od Lukašenka. Naši najbližší spojenci v EÚ už ani neskrývajú, že nás považujú za exotov, s ktorými radšej nevedú diskusie.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.