Podcasty Aktuality.sk

Slovenskí hokejisti skončili na juniorskom šampionáte vo štvrťfinále. Opäť sa tak nedokázali prebojovať do najlepšej štvorky. Výsledok sa ako sklamanie hodnotiť nedá, no od predvedenej hry sa čakalo viac. Aký dojem zanechali Slováci na turnaji? Duel s Fínskom aj celý šampionát hodnotili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová. „Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia.  „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”Moderuje Denisa Hopková.

V podcaste SHARE sme za rok pokryli obrovské množstvo tém. Klasických dielov vyšlo 74, okrem toho bol celý rad špeciálov či Slnečná zostava a mali sme dokonca aj podcast, ktorý za nás nahrala umelá inteligencia.Čo nás rok 2024 naučil? Bol taký, ako sme v januári očakávali? A čo očakávame od toho nadchádzajúceho. V novom dieli podcastu SHARE sa o svoje dojmy podelia redaktori Živé.sk Marek Jurčík, Ján Trangel a Filip Maxa. Rozpráva s a s nimi Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Či vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol v 2024 nejaké šokujúce objavy.Ako to je napokon s objavom galaxií, ktoré nemali existovať.Ktoré využitie AI sa v roku 2024 najviac osvedčilo.Či je reálne, aby v novom roku prišiel na Slovensko nový operátor.Kedy by mohlo dôjsť k zdieľaniu sietí medzi 4kou a Orange.Naše minuloročné predpovede si môžete vypočuť tu:Vesmír, AI, operátori či mikročipy. Redakcia Živé.sk hodnotí rok 2023 (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti."Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom. Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšoinský a Braňo Dobšinský.

Nová hymna SR – spievaná verzia

Nová hymna SR – inštrumentálna verzia

Stará hymna SR – spievaná verzia

Stará hymna SR – inštrumentálna verzia

Slováci zdolali Kazachstan 5:4 po predĺžení po závere, o ktorom sa naozaj ťažko hovorí. Slovo nepochopiteľné ho vystihuje najlepšie. Čo sa udialo a čo dopustili slovenskí mladíci na MS v hokeji do 20 rokov je niečo výnimočné, v negatívnom zmysle. Teraz ich čaká štvrťfinále, tréneri avizujú extrémne zmeny, no aj na tie už môže byť neskoro. Pozrite si, čo o nepochopiteľných momentoch hovorili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Členom novej Európskej komisie, ktorú nedávno odobril aj europarlament, je najnovšie aj eurokomisár pre obranu. Stal sa ním Litovčan a bývalý premiér Andrius Kubilius. Čo sa očakáva od jeho funkcie a malo by byť jeho agendou? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka, europoslankyne Luciu Yar (Progresívne Slovensko) a Miriam Lexmann (KDH).Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka nejde vznikom funkcie komisára pre obranu o snahu vytvoriť európsku armádu, ale o nutnú reakciu na súčasné bezpečnostné hrozby. Eurokomisár sa má zamerať najmä na koordináciu investícií do obrany a zefektívnenie spolupráce medzi členskými štátmi pri nákupe vojenskej techniky. „Európska únia sa nejde meniť na vojenský pakt, ale potrebuje si zabezpečiť svoju bezpečnosť. Všetko to stojí veľa peňazí a z toho vychádza logika vytvorenia koordinátora - komisára pre obranu,” hovorí v podcaste.Podľa Miriam Lexmann (KDH) EÚ príliš dlho zanedbávala vlastnú obranu a spoliehala sa na USA. „Zmyslom novej funkcie nie je vytvorenie európskeho ministra obrany, či európskej armády, práve naopak. Pán Kubilius má dve dôležité úlohy: prvou je zabezpečiť, aby členské štáty Európskej únie primerane investovali do svojej obrany a v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami. Po druhé, je to spolupráca s našim priemyslom s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu a podporiť akýsi jednotný európsky trh pre obranu, ktorý umožní investície a väčšiu spoluprácu v oblasti obrany,” približuje v podcaste.Europoslankyňa Lucia Yar hovorí o precitnutí EÚ. „Pokladám za najdôležitejšie, že v Európskej únii nastalo akési kolektívne precitnutie o potrebe takej naozajstnej európskej obrannej politiky a posilnenia vojenských kapacít. Hlavnou prioritou nového komisára musí byť preto zaistenie pokračujúcej podpory pre Ukrajinu, ktorá sa reálne bráni agresorovi,” konštatuje v podcaste.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Hokejisti Slovenska prehrali na MS v hokeji do 20 rokov 2025 s Českom 2:4. V stretnutí bolo viacero momentov, ktoré odhalili slabiny, ale ukázali aj silné stránky zverencov Ivana Feneša. Tých teraz čaká posledný zápas v skupine proti Kazachstanu. Súboj s Českom a celý slovenský tím rozobrali redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Príkladom je vyšetrenie protilátok na laktózu. Odborníci tvrdia, že ide o medicínsky nezmysel, ale napriek tomu to dve z troch poisťovní preplácajú. Zbytočné vyšetrenia nás zrejme stoja viac ako 20 miliónov eur ročne. Podľa niektorých lekárov dochádza aj k zbytočným operáciám, ktoré môžu pacientom viac ublížiť ako pomôcť. Tzv. overtreatment nie je iba slovenským problém. V Nemecku aj pre tento dôvod idú reformovať nemocnice. Prišli totiž napríklad na zbytočné amputácie, ktoré sa dali riešiť bez rezania, avšak zdravotnícke zariadenie zvolilo ekonomicky výhodnejší zákrok. Či sa takéto veci dejú aj na Slovensku, sme sa pýtali riaditeľky jednej z najväčších nemocníc. Tá hovorí, že medicínska efektívnosť je jedna vec, ekonomická efektívnosť je iná vec. V dnešnom podcaste budete počuť aj stanovisko zdravotnej poisťovne Union, ktorá prepláca sporné vyšetrenie protilátok na laktózu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, šéfa LOZ Petra Visolajského a prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka z Univerzitnej nemocnice v Martine. Oslovili sme aj spoločnosť Unilabs, ktorá vykonáva laboratórne vyšetrenie protilátok laktózy, ktoré podľa odborníkov neexistujú. Do uzávierky podcastu sme nedostali žiadnu odpoveď. Nahrával Peter Hanák.

Niekoľko dní po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla odísť z Československa. Podporila ju matka, ktorá nástojila, aby emigrovala spolu so sestrou. Obe sestry, Viera Nováková Noy a Marta Nováková Gavorová, sa uchytili v Spojených štátoch. Stali sa známymi odborníčkami vo svojich profesiách: Viera ako fyzioterapeutka a Marta ako biochemička.  Žili bohatým spoločenským životom a v emigrácii sa mohli opierať o obrovskú súdržnosť židovskej komunity a komunity emigrantov. Aj vďaka nim získala Viera Nováková prácu v rehabilitačnom inštitúte s vynikajúcou povesťou, ktorý navštevovali politici i smotánka z Hollywoodu. A čiastočne to bolo aj vďaka tomu, že prišla z Piešťan, kúpeľov známych aj medzi lekármi v USA.

Keď si do vyhľadávača zadáte estetickú či plastickú chirurgiu, zorientovať sa v množstve ponúk môže byť pre laika nadľudský výkon. Kvalitných aj nekvalitných je na trhu neúrekom. Pýtali sme sa renomovaného lekára a súdneho znalca v oblasti plastickej chirurgie, na čo si dať pozor pri výbere a aké zásady dodržiavať, aby sme si neznetvorili telo. Niektoré zákroky sú totiž nezvratné. Počúvajte podcast TELO, prístupný po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Je teraz väčším hitom zmenšovanie pŕs či pier ako ich zväčšovanie? Koľké ženy oľutujú zákroky a dávajú sa opakovane prerábať? A aké sú riziká spojené s plastikami?Nahrávala Henrieta Hanáková. 

Nedeľňajší Oktagon 65 v pražskej O2 Aréne vyvrcholí zápasom, aký tu ešte nebol. Víťaz berie všetko - trofej pre víťaza pyramídy Tipsport Gamechanger, finančnú prémiu 300-tisíc eur i titul Oktagonu v ľahkej váhe.„Čaká ma životný zápas, jeden z najväčších v histórii Oktagonu. Víťazstvo mi môže otvoriť dvere do sveta,” vraví úradujúci šampión Slovák Ronald Paradeiser pred očakávanou odvetou proti Belgičanovi Loseneovi Keitovi. Prečo prihodil do hry aj svoj titul, hoci nemusel? Aj to prezradil v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako ovplyvnilo prípravu, že jeho trénera zadržala polícia?Ide v odvete s Keitom iba o šport alebo je to osobné?Ako mu výhra alebo prehra môže zmeniť život?Má premyslené, čo spraví s odmenou 300-tisíc eur?Čo s ním bude po nedeľňajšom finále Gamechangeru?Vníma Oktagon ako svetovú dvojku po UFC?Je náročné byť vzorom pre mladú generáciu?Aké náročne je robiť váhu počas Vianoc?

Hokejisti Slovenska majú na MS do 20 rokov v Kanade prvé tri body. Po prehre so Švédskom zdolali Švajčiarsko 2:1, nebol to najlepší výkon, no našli cestu k víťazstvu. Stále je však čo zlepšovať a stále neukázali všetko. Najbližšie čaká Slovákov duel proti Česku, v ktorom pôjde zrejme o druhé miesto v skupine a Česi budú chcieť súperovi vrátiť prehru spred roka. O skončenom aj nadchádzajúcom zápase hovorili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

Magdaléna Vášáryová prijala pozvanie do podcastu Bárdy & Káčer, kde priniesla sviatočný nádych pozitívneho myslenia. Hovorila o potrebe najprv búrať, aby sme mohli budovať – a minimálne búranie, podľa jej slov, naša vláda nepochybne ovláda. Prezradila aj, čo považuje za najväčší problém strednej Európy, či aké to bolo sa priateliť s Viktorom Orbánom.Magdaléna Vášaryová označuje súčasnú dobu ako skúšku a tie môže byť pozitívne, ale čo je horšie je, že ako spoločnosť sa zbavujeme ľudí, ktorí vyčnievajú z davu a potom nás riadi podpriemer typu Machala.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.

Hokejisti Slovenska do 20 rokov majú za sebou prvý zápas na šampionáte, so Švédskom prehrali 2:5, a to ešte môžeme hodnotiť po priebehu ako dobrý výsledok. Naozajstná skúška ich ale čaká až dnes od 19.00 proti Švajčiarsku. Prehru so Švédmi a o duele so Švajčiarmi hovorili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenskí hokejisti do 20 rokov zvládli prípravu na majstrovstvá sveta a sú pripravení na výzvy, ktoré ich čakajú. Prvým súperom bude Švédsko. Hoci niektoré mená v nominácii chýbajú, očakáva sa, že lídrom tímu bude Dalibor Dvorský.Dalibor Dvorský patrí medzi najproduktívnejších hráčov farmárskeho tímu St. Louis Blues, no jeho účasť v nominácii nebola istá. Teraz je však jasné, že bude jednou z najdôležitejších opôr tímu. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovoril asistent trénera Ivan Švarný o výzvach turnaja aj príprave reprezentácie.Dozviete sa, prečo je na turnaji brankár kľúčom k úspechu a čo všetko musia mladí hráči zvládnuť, aby na majstrovstvách uspeli. Taktiež zistíte, ako sa tréneri snažia vybudovať dôveru medzi sebou a hráčmi a prečo už v dnešnej dobe tréneri nekričia tak, ako kedysi.

Samuel Kováčik, známy ako Vedátor, nám porozprával o tých najmenších kúskoch nášho vesmíru a ich pozorovaní. Čo ešte o hmote nevieme, čo môžu a nemôžu objaviť naše urýchľovače a čo si Samo myslí o AI? O fenomenológii kvantového priestoru sa v 84. epizóde Slnečnej zostavy rozprávame s Vedátorom. Pýtajú sa Matúš Toderiška a Marián Psár.V 84. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete: prečo sa Samo venuje práve tejto téme, prečo nemá nový urýchľovač častíc FCC ideálny marketing, prečo nie je vákuum úplne „prázdne”, prečo sa niekedy viac oplatí jeden 20-miliardový projekt ako niekoľko pármiliardových, čo je to supersymetria, prečo je ťažké objaviť gravitóny, prečo sa Samo bráni Teórii strún, a čo majú spoločné mikroskopické čierne diery s tmavou hmotou.Zaujímavé odkazy: Kniha Samuel Kováčik & Norbert Werner – Rozhovory o vesmíre Kniha Samuel Kováčik – Kúsky reality Kniha Leonard Susskind – The Black Hole War YouTube Sabine Hossenfelder Sara Imari Walker – Kniha Life As No One Knows It (The Physics of Life's Emergence)Kvantovej fyzike sa Živé.sk venuje aj v nedávnom dieli podcastu SHARE.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Hokejistov Slovenska do 20 rokov čaká už od 26. decembra tradičný juniorský svetový šampionát. Slovensko nemá taký silný tím ako pred rokom, no šance na úspech existujú. Viacerí označujú hráčov spod Tatier za čierneho koňa turnaja. O nadchádzajúcom šampionáte debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Matej Deraj (expert na juniorský hokej).

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Zajtra sú tu Vianoce a to znamená len jediné: Pripomenieme si najbizardnejšie darčeky, ktoré nám po celý rok nadeľovali parlament a vláda.Hodnotiť túto komédiu budú tí najpovolanejší - Marián Psár, ktorý výnimočne prišiel a Jakub Gulík, ktorý si zase výnimočne našiel čas. Odkaz pre Sama Trnku. Moderuje Natália Jabůrková, ktorá je pri tejto kombinácii komikov krotiteľkou divej zveri.V relácii sa dozviete: O ministerskom Monetovi na hrade O klamstvách Roberta Fica O tom, koho vyhodili dverami, ale vrátil sa oknom O politickom idzem - nejdzem Kde je východ a ešte viac východ O zápase v ktorom Andrej Danko vyhral O „trabloch v ráji" O inom „Clash of Stars" O nevzdelaných kriminálnikoch V čom je výplet tenisovej rakety lepší, ako Romana Tabáková O parlamente bez dozoru Prečo je hymna aj náse, aj pre vás

V poradí 31. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy uzavrel svoju jesennú časť, po ktorej sa už po siedmykrát za sebou tešil z titulu „polovičného majstra” úradujúci šampión ŠK Slovan Bratislava. Čo priniesla fanúšikom jesenná časť Niké ligy a jej ročníka 2024/25? Na to sme sa pozreli bližšie v 19. epizóde podcastu Kam si to kopol?Dvaja odskočení na čele priebežného poradia Niké ligy, Spartak Trnava v závese na tretej priečke, poriadna dráma v boji o účasť v najlepšej šestke v „prelínačke” po 22. kole, nuž a rovnaká dráma panuje aj na chvoste pelotónu, kde až päticu mužstiev delia len 3 body.Tie najvýznamnejšie okamihy ligovej jesene prebral futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s futbalovým trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom, pričom v 19. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, poslednej v tomto kalendárnom roku, sme si zároveň zatipovali, kto sa na jar stane celkovým šampiónom a kto slovenskú ligovú elitu, naopak, opustí.DÔLEŽITÉ: Podcast vznikol ešte pred zmenami v RužomberkuV poradí 19. epizóda podcastu Kam si to kopol? vznikla v stredu 18. decembra, teda ešte pred koncom Čecha Radima KUČERU v MFK Ružomberok a príchodom Norberta HRNČÁRA na tento uvoľnený post.

Tím Demagóg.sk v poslednom podcaste tohto roka bilancoval, čo overovali na sociálnych sieťach, aké boli trendy v dezinformáciách a aké boli najväčšie bizarnosti. Diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.Frankovská upozornila, že na sociálnej sieti Facebook nemôže Demagóg.sk v rámci spolupráce s Metou overovať a označovať statusy politikov. „Podľa usmernení Mety má byť politický prejav chránený viac ako prejav bežného človeka. Politici by mali požívať vyššiu ochranu a mali by sme menej zasahovať do ich prejavu.“ Podľa Frankovskej by však na politikov mali byť kladené vyššie nároky, pokiaľ ide o pravdovravnosť.Jednou z najzásadnejších udalostí roka bol atentát na premiéra Roberta Fica, ktorý bol aj predmetom mnohých dezinformácií. Paľo Valík označil za najrozšírenejší hoax jeden z prvých, kde sa na fotografii s atentátnikom mal údajne objaviť otec Michala Šimečku, čo nebola pravda. V skutočnosti išlo o fotografiu z krstu knihy strelca, na ktorej bol spolu s krstným otcom knihy. Nemal však nič spoločné so Šimečkovcami ani s nikým z opozície. Podľa Frankovskej bolo na tomto hoaxe nebezpečné to, ako široko sa ujal. „Šírilo ho množstvo ľudí, zdieľali si ho, posielali si ho – a to možno aj v kanáloch, ktoré sme vôbec nezachytili.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Tri titulové zápasy a finále miliónovej pyramídy Tipsport Gamechanger. Turnaj Oktagon 65 právom nesie podtitul „Najväčší večer v dejinách“ (29. decembra v pražskej O2 Aréne). O vrcholoch nabitého galavečera i ďalších aktuálnych témach hovorí pre ŠPORT.sk spolumajiteľ a promotér organizácie Oktagon MMA Pavol Neruda.Témy rozhovoruObháji Karlos Vémola titul proti obávanému Írovi Willovi Fleurymu a bude trilógia s Attilom Véghom definitívnou rozlúčkou českej legendy? Vystúpi Ronald Paradeiser až na úplný vrchol pyramídy Tipsport Gamechanger a stane sa novou veľkou hviezdou slovenského MMA?Zdolá slovenský klenot Lucia Szabová bývalú svetovú desiatku Luciu Pudilovú a môže sa stať šampiónkou UFC? Prečo Oktagon vyhodil šampióna v ťažkej váhe Hatefa Moeila a aké prekvapenia chystá na rok 2025?

Boris Valábik v rozhovore pre podcast Autobazar.EU aj o tom, že štát by mal preplácať náklady na opravy áut, ktoré sa poškodia na našich cestách. V 138. epizóde podcastu Autobazar.EU hovoríme aj o radosti z novootvoreného úseku diaľnice, po ktorom sa už jazdí, zistíme čo má spoločné úsek Martin - Kraľovany s najdlhším podmorským tunelom na svete a nazrieme do Bugatti garáže na mieru. Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

„Vojna v polícii stále trvá. Vidím tam pomstu zo strany vládnych predstaviteľov voči čurillovcom," hovorí bývalý riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Róbert Miko. Dnes vyšetruje priestupky na okresnom úrade. Po trestnej novele sú vraj zlodeji smelší. Pribúdajú internetoví podvodníci, ktorých však na okresných úradoch nevedia poriadne preveriť. Chýbajú im totiž zákonné právomoci.V rozhovore s Róbertom Mikom sa dozviete:– prečo sa z policajného dôchodku vrátil k vyšetrovaniu;– čo si myslí o najnovších obvineniach policajtov z bývalej NAKA;– či sa nebojí vlastného obvinenia;– v čom vidí pomstu súčasnej vlády;– či verí riaditeľovi inšpekcie Branislavovi Zurianovi;– čo si myslí o opätovnom vyšetrovaní samovraždy Milana Lučanského;– ako pribudli prípady drobných krádeží do 700 eur;– prečo je problém vyšetrovať internetových podvodníkov;– ako sa policajti zbavujú spisov a posielajú ich na okresné úrady;– čo bude s rozpadajúcim sa policajným zborom.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali: Košice platia za nelegálny odpad v centre mesta. Neplatiči tvoria viac ako 50 percent Očakávania od konferencie COP29 neboli splnené, no finančná agenda bola náročná, hovorí Jakub Hrbáň Vlk je na muške pre škody za pol milióna eur, zatiaľ čo lesná zver spôsobuje škody za 20 miliónov ročne Živý či umelý vianočný stromček? Pre niekoho je najviac eco-friendly alternatívou žiadny Predaj živých kaprov je na ústupe. Reťazce ich už nechcú ponúkať, nájdu sa však výnimky

„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Juraj Braun sa narodil 1. mája 1952 v Bratislave do židovskej rodiny. Matka bola počas vojny internovaná v koncentračnom tábore. Otec pochádzal z Bratislavy z ortodoxnej židovskej rodiny a počas vojny sa ukrýval v Maďarsku a na Slovensku.Majetky Braunovej rodiny boli počas vojny arizované, ale po vojne dostali časť naspäť. Po nástupe socializmu boli majetky manželov znovu znárodnené a počas Akcie Z boli vysťahovaní na vidiek.Po návrate do Bratislavy mali rodičia problémy so zamestnaním pre ich kapitalistický pôvod. Juraj bol terčom antisemitských prejavov zo strany rovesníkov. V roku 1968 bol účastný na tábore židovskej mládeže v Dubrovníku, neskôr bol zato vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou. V roku 1980 emigroval do USA. Tam pokračuje v kariére lekára doteraz. V roku 1991 sa oženil s dcérou preživších šoa z Československa.

Slovenský herec Milan Ondrík zavítal do Mimózy a v prvom rozhovore tohto roka, v ktorom nespomenul film Miki, odhalil detaily zo života, herectva aj recept na ťažké rána.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:20 – čo špeciálne má v každej zmluve;04:20 – či sa na seba rád pozerá;10:10 – prečo nemá rád iba jeden typ postavy;14:00 – či mu chýba dedinský život;17:30 – čo mu pomáha na ťažké rána;25:00 – prečo zmenil životný štýl;28:25 – ako vytvoriť svetový mier;32:25 – prečo si obľúbil box bez rukavíc;35:00 – prečo Rytmus odmietol jeho výzvu a iné.

Predstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, prácu, výsledky erbových kultúrnych inštitúcií.Je to záznam verejnej diskusie, ktorá sa odohrala 4. decembra v Tichu a spol., v Bratislave.Vznik diskusie a záznamu podporil z verejných zdrojovov Fond na podporu umenia.

Vládni politici si svoje platy razantne zvýšili, takže ich to „zabolí“ len minimálne.Zachraňovanie „našich ľudí“, súčasťou ktorého bolo aj zníženie trestov za korupciu, pocítia Slováci nielen morálne (nepotrestaním nevídaného rozkrádania verejných peňazí), ale aj materiálne. Zhoršili nám hodnotenie schopnosti splácať dlhy a to sa zvykne odraziť vo vyšších úrokoch. Viac povedala Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Po rozhovoroch so športovcami či trénermi sme si povedali, že sa pozrieme na šport aj z trochu inej a pre niekoho netradičnej stránky. Pozvali sme si tak na rozhovor sociologičku športu Zuzanu Botikovú a prebrali s ňou viacero zaujímavých tém. Prečo vôbec ľudia chodia či nechodia na šport? Ako bola u nás prerušená tradícia, ale aj to, že otvorením fanshopu ju nevybudujete sa dozviete v najnovšej časti Olympijského videocastu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo ľudia (ne)chodia na športže bola prelomená tradícia a nedarí sa ju až tak obnovovaťže otvoriť fanshop nestačío tradičných a konzumných fanúšikovže sa dá úspech naformulovať ako chcemeo fenoméne športových osobnostío národnej hrdostišpecifiká slovenského fanúšikao fenoméne dedinského futbalu

Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu? Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov. Nahrával Peter Hanák.

Politici akoby si zo všetkých síl koledovali o pozornosť humoristov.Stovky hodín politických „drístov“ zhnul Ťažký týždeň do extrémne výstižnej rýmovačky.

Vianoce nie sú len časom rodinnej pohody, ale aj sviatkom gastronómie. Do podcastu Bárdy&Káčer preto prijal pozvanie šéfkuchár Michal Kordoš, ktorý má za sebou, okrem varenia pre prezidentov aj stáž v kodaňskej Nome – reštaurácii, ktorá je považovaná za najlepšiu na svete.Šéfkuchár Michal Kordoš prezradil čo varí na Vianoce, či existuje tradičné slovenské jedlo a čo za špeciality ponúkajú najlepšie reštaurácie sveta. Dozviete sa aj to, aké je variť pre prezidentku Čaputovú, no aj to, čo spája prezidenta Gašparoviča s mexickou kuchyňou.

Slovenské hokejistky zvládli prvý krok, keď v decembri jednoznačne ovládli predfinálovú skupinu olympijskej kvalifikácie. Teraz ich čaká posledný a oveľa náročnejší krok, vo februári budú bojovať o postup vo finále kvalifikácie proti Nemecku. Kým v Piešťanoch nemala naša brankárka Andrea Rišianová veľa práce, v Nemecku bude mimoriadne dôležitou hráčkou.Na Andreu Rišianovú išlo v Piešťanoch od Kazachstanu, Islandu a Slovinska menej striel ako dali jej spoluhráčky gólov. V Nemecku to tak ale určite nebude. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovorila o skončenej, no aj prichádzajúcej kvalifikácii.Dozviete sa, aké je to stáť v bránke, keď na vás za celú tretinu nejde ani jedna strela a na čo brankárka v takých momentoch myslí. Taktiež sa dozviete viac zo sveta ženského hokeja a napríklad aj to, či v šatni fungujú rovnako ako muži.

Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť.  Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

Rok 2024 je bohatý na mnohé udalosti. Napríklad v marci začala Európska únia implementovať novú smernicu – Zelenú dohodu, tzv. Green Deal. V rámci Slovenska schválili v júni nový zákon na ochranu prírody.O tom, aký pestrý bol rok 2024 a čo ďalšie sa udialo nám v podcaste EKOcaste povedala aktivistka Ľubica Trubíniová z Klimatickej koalície a zakladajúca členka Slovenského ochranárskeho snemu.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Aká je práca ekologických aktivistov a organizácií? V čom zlyháva Ministerstvo životného prostredia? Ako vníma problematiku odpadového hospodárstva či zálohovacieho systému?

Predstavte si, že by ste nemohli ísť tam, kde by ste chceli. Napríklad ku kamarátke na byt, na výlet alebo na obyčajnú toaletu do reštaurácie. Prečo? Pretože všade okolo nás sú bariéry, ktoré ľudia s elektrickým vozíkom nedokážu prekonať. My im s tým ale môžeme pomôcť. Ako? Vypočujte si rozhovor s predsedníčkou občianskeho združenia Belasý motýľ Andreou Madunovou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.Schody a úzke dvere nás vyraďujú zo spoločnostiPre niekoho obyčajné schody, ktoré si ani nevšimneme, keď niekam vstupujeme. Pre ľudí s nervovosvalovým ochorením neprekonateľná prekážka, ktorá ich vyradí zo spoločnosti. „Aj jeden schod dokáže byť neprekonateľná bariéra pre niekoho, kto sa pohybuje na elektrickom vozíku. V podstate na prvý pohľad malá prekážka sa stáva dôvodom, prečo sa nevieme dostať do rôznych budov či obchodov. Často sú to aj úzke dvere pri vstupe. Sú to také záležitosti, ktoré zdraví ľudia ani nevnímajú. Mnohí si často ani neuvedomujú či vôbec prešli jedným, dvomi či tromi schodami. Pre nás sú to dôvody na to, že sme istým spôsobom vylúčení z možnosti užívať niektoré služby alebo vstúpiť do niektorých budov či zúčastniť sa niektorých podujatí alebo dokonca do škôl,“ zdôrazňuje predsedníčka občianskeho združenie Belasý motýľ Andrea Madunová. Belasý motýľ symbolizuje krehkosť ľudí s nervovosvalovým ochorením, ktorých zrádzajú svaly celého tela.Pre koho v skutočnosti staviame byty?Na Slovensku existuje mnoho budov, ktoré sú postavené len pre „zdravých“ ľudí. Často sa pri výstavbe nemyslí na to, že sa nám môže stať úraz, budeme voziť dieťa v kočíku alebo jednoducho zostarneme a nebudeme mať silu prekonávať bariéry v podobe schodov. „Ja si myslím, že by sa mala spoločnosť zamyslieť celkovo nad tou politikou, akým spôsobom budujeme bývanie pre ľudí. Pretože aj tým, že spoločnosť starne, tak je veľmi pravdepodobné, že v istej fáze života budú ľudia potrebovať ten svoj priestor zmeniť. Buď sa im to stane z dôvodu choroby alebo z dôvodu veku, že sú slabší a už nebudú vedieť toľko prekonávať schody. V mnohých krajinách už s tým počítajú a už navrhujú iným spôsobom bývanie,“ hovorí Madunová v podcaste Nehnuteľnosti.sk s tým, že ide o vytvorenie takých bytov v zahraničí, ktoré sa dajú ľahko upraviť bez vysokých finančných nákladov. Ak sa náhodou stane, že niekto ochorie a stratí mobilitu alebo sa mu stane úraz, tak je na Slovensku nútený sa presťahovať do inej nehnuteľnosti, čo nie je podľa nej vždy jednoduché a dostupné.Nemôžeme ísť spontánne tam, kde sa nám zachceVeľkou otázkou pre ľudí s nervovosvalovým ochorením je aj preprava. Spontánny nápad ísť len tak niekam na dovolenku alebo len ísť ku kaderníčke znamená pre ľudí s elektrickým vozíkom logistické zisťovanie a overovanie či dané informácie o bezbariérovosti sú naozaj pravda alebo nie. V závislosti od regiónov je problém aj s dopravnými prostriedkami. Veľa podľa Andrey Madunovej závisí od toho, v ktorom meste žijete a či sú k dispozícii nízkopodlažné autobusy či trolejbusy. Občianske združenie Belasý motýľ preto organizuje zbierku na bezbariérové auto, ktoré jej klientom výrazne uľahčí život. „Nešťastnou náhodou, nie nami zavinenou nehodou, sme prišli pred dvoma rokmi o auto, ktoré bolo špeciálne prispôsobené na prevoz ľudí na vozíku. Odvtedy vlastne našu dopravu riešime takým menším autíčkom, ktoré odvezie len jedného človeka na vozíku. Je už veľmi ojazdené a veľmi často sa kazí. Cítime, že už ani nie je bezpečné,“ Madunová tak vysveľuje dôvody zbierky na bezbariérové auto.Podporiť občianske združenie Belasý motýľ môžete aj Vy.CHCEM PRISPIEŤ NA BEZBARIÉROVÉ AUTOV podcaste sa dozviete aj: ako bariéry bránia ľuďom s vozíkom využívať mnohé verejne dostupné služby, aké ťažké je zabezpečiť si bezbariérové bývanie na Slovensku, ako pomáha ľuďom s nervovosvalovým ochorením osobná asistencia, prečo je dovolenka pre mnohých ľudí s vozíkom nedostupná záležitosť, prečo potrebuje občianske združenie Belasý motýľ bezbariérové auto, ako môžeme podporiť občianske združenie Belasý motýľ.

Mafiánske besnenie na Slovensku vrcholilo v roku 1997. Bol to rok, keď zomrelo najviac miestnych bossov. Toho košického, Roberta Holuba, sa skupina okolo Mikuláša Černáka pokúšala zabiť päťkrát. A keďže sa im to nedarilo, zomierali ľudia okolo. Vrátane človeka, ktorý v podsvetí nepôsobil. Dnešný diel podcastového seriálu Mafiánsky štát je o najdramatyckejšom vražednom príbehu 90.-tych rokov. Počúvať ho môžete po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Kto nakoniec vyhral? Ako to pri mafiánskych príbehoch býva, všetci prehrali. Takmer všetci aktéri dnešného príbehu sú po smrti alebo za mrežami. Niektorí stihli oboje.Nahrával Peter Hanák. Väčšina informácií pochádza z knihy Jána Petroviča Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.

Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch. Sú ľudia, ktorí si myslia, že musíme sa počas Vianoc správať inak ako počas roka. A že vianočné sviatky musia byť dokonalé. No dobrý pocit sa nedá vynútiť. Ak to budeme siliť, dosiahneme opak, hovorí v rozhovore psychológ a odborník na konflikty Dušan Ondrušek, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v 40 krajinách sveta.Vysvetľuje, že pre mnohých ľudí sú Vianoce komplikované, pretože prevažne ide o stretnutia s rodinami a vidíme sa aj s ľuďmi, s ktorými sa často nerozprávame „Zrazu príde príležitosť pre hlbšie dialógy, no nedajú sa nadiktovať. A nevieme rozkázať, že to bude príjemný čas. V situáciách, keď sme dlho žili mimo domova, trochu trvá, než sa vrátime k našim vzťahom." konštatuje v rozhovore.V podcaste rozoberáme, ako sa počas sviatkov vyhnúť prípadným konfliktom v rodinách a čo robiť, ak sa pohádame na politike.„Myslím si, že by sme nemali prísť za našou babkou a vytiahnuť hneď v prvej vete polarizujúcu tému. Mali by sme začat tým, že babku pochválime - akú má peknú záhradu, ako pekne varí alebo ako sa venuje vnúčatám a aké pekné pesničky ich naučila. Radšej by sme mali oceňovať čo je na nej dobré a keď sa uistíme v našom vzťahu, že je v poriadku, tak vtedy môžeme spomínať témy, ktoré nás odlišujú. No stále to vnímať ako názor a že je v poriadku mať iné názory. Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch," hovorí v rozhovore psychológ a v rozhovore tiž vysvetľuje,Témou rozhovoru je aj polarizácia spoločnosti. Podľa Dušana Ondrušeka sa v poslednom odbobí situácia na Slovensku výrazne vyostrila.Vidíme javy, ktoré sme tu v takejto podobe ešte nemali - a to je fragmentarizácia. „To znamená, že sa nám rozpadá spoločnosť na uzavreté podskupiny, ktoré vzájomne nekomunikujú a ani sa nepoznaj. Takže si vytvárajú stále väčšie a väčšie predsudky voči sebe," približuje.Moderuje Denisa Hopková.

„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou. Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú? Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu. „V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár. Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny. „To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár. Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere. V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

COOP na Slovensku už prevádzkuje dve automatizované predajne a čoskoro otvorí ďalšiu. V hlavnom meste existuje aj veľmi netradičný hybridný model predajne s obuvou. Budú však vôbec v budúcnosti predajne potrebné, keď bude na každom rohu balíkobox, do ulíc vyrazia roboty a vo vzduchu budú lietať drony?O budúcnosti nakupovania v kamenných predajniach sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa osvedčili prvé automatizované predajne na Slovensku.Či je sklamaním, že ich zatiaľ nie je viac.Či sa nejakých obchodov budúcnosti dočkáme aj v roku 2025.Čím je zaujímavá netradičná predajňa obuvi v hlavnom meste.Prečo nám ešte nákup nenosia roboty a drony.A či si niekedy budeme nákup chodiť brať do balíkomatu.Téme sa venujeme aj tu:Takto vyzerá jedna z automatických predajní COOP (video)Zoberte si tovar a choďte. Samoobslužné pokladne sú štandard. Budúcnosť je ešte lepšia (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Parlament schválil „bič na lekárske výpovede, policajti budú chodiť vlakmi zadarmo, ale budú ich počad toho aj strážiť, minister Šutaj Eštok nakúpil luxusné vozidlá v čase konsolidácie a Huliakovci sa postavili proti ministerke kultúry. Toto je slovenská realita, ktorú sa svojimi vtipmi budú snažiť zmierniť kvitnúca ruža slovenskej komédie Diana Renner a lokálny snajper Matej Adámy. Ja som Natália Jabůrková a budem sa snažit im tento diel nekaziť.V relácii sa dozviete: Čo je vtipné na tom, že vláda chce lekárov poslať do basy Ako analyzovať parlamentný stav Prečo je jediný park, ktorý si vláda váži ten vozový Prečo je stav kultúry chybou všetkých Ako by sa policajti mali správať, keď budú non stop v službe

Eurokomisia robí na Slovensku audit - v januári sa dozvieme, či bude dôvod na pozdržanie európskych peňazí. Tie podľa Vladimíra Šuchu, končiaceho na pozícii šéfa zastúpenia EK na Slovensku, nie sú politickým nástrojom. Orbánovi jeho taktika vydierať EÚ nevychádza a Robertovi Ficovi nebude vychádzať kopanie do partnerov. Má komisia nástroje na brzdenie slovenskej vlády v porušovaní právneho štátu?V podcaste s Vladimírom Šuchom sa dozviete:– od 1. minúty – či Slovensku naozaj hrozí zastavenie eurofondov;– po 2:00 – čo chcela tento rok od slovenskej vlády EK;– od 5:00 – aký audit robí EK aktuálne na Slovensku;– po 7:40 – že Plán obnovy môže komisia Slovensku kedykoľvek zadržať;– od 9:00 – že európske peniaze sa pozastavujú napríklad pre podozrenia z korupcie;– po 10:00 – či sú eurofondy politický nástroj nátlaku na vládu;– od 13:30 – že Robert Fico nemôže kopať do partnerov a potom čakať, že budú hlasovať za naše potreby;– po 15:00 – v čom bola Hegerova vláda lepšia ako Ficova;– od 16:00 – že Slovensko zablokovalo sankcie voči Gruzínsku, lebo sme spolu obeťami hybridnej hrozby;– po 17:00 – že "liberálny fašizmus" je ruský vynález;– od 19:00 – ako sa E. Hegerovi podarilo zachrániť eurofondy pre Slovensko, čo sa súčasnej vláde podariť nemusí;– od 22:00 – že keď budeme kvapkať negatívne komenty na EÚ, skončíme ako Británia;– po 23:30 – ako Orbánovi nevychádza jeho stratégia vydierania EÚ, lebo Maďarsko má teraz blokované peniaze z EÚ;– od 24:40 – prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy;– po 27:00 – že mimovládky sa na Slovensku nemusia nazývať zahraničnými agentami, lebo EK zasiahla;– od 29:00 – že hlavní lobisti sú ziskový sektor, konkrétne priemysel, nie neziskovky;– po 35:00 – či ho po konci v súčasnej funkcii ešte láka slovenská politika.

Eurokomisia robí na Slovensku audit - v januári sa dozvieme, či bude dôvod na pozdržanie európskych peňazí. Tie podľa Vladimíra Šuchu, končiaceho na pozícii šéfa zastúpenia EK na Slovensku, nie sú politickým nástrojom. Orbánovi jeho taktika vydierať EÚ nevychádza a Robertovi Ficovi nebude vychádzať kopanie do partnerov. Má komisia nástroje na brzdenie slovenskej vlády v porušovaní právneho štátu?V podcaste s Vladimírom Šuchom sa dozviete:– od 1. minúty – či Slovensku naozaj hrozí zastavenie eurofondov;– po 2:00 – čo chcela tento rok od slovenskej vlády EK;– od 5:00 – aký audit robí EK aktuálne na Slovensku;– po 7:40 – že Plán obnovy môže komisia Slovensku kedykoľvek zadržať;– od 9:00 – že európske peniaze sa pozastavujú napríklad pre podozrenia z korupcie;– po 10:00 – či sú eurofondy politický nástroj nátlaku na vládu;– od 13:30 – že Robert Fico nemôže kopať do partnerov a potom čakať, že budú hlasovať za naše potreby;– po 15:00 – v čom bola Hegerova vláda lepšia ako Ficova;– od 16:00 – že Slovensko zablokovalo sankcie voči Gruzínsku, lebo sme spolu obeťami hybridnej hrozby;– po 17:00 – že "liberálny fašizmus" je ruský vynález;– od 19:00 – ako sa E. Hegerovi podarilo zachrániť eurofondy pre Slovensko, čo sa súčasnej vláde podariť nemusí;– od 22:00 – že keď budeme kvapkať negatívne komenty na EÚ, skončíme ako Británia;– po 23:30 – ako Orbánovi nevychádza jeho stratégia vydierania EÚ, lebo Maďarsko má teraz blokované peniaze z EÚ;– od 24:40 – prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy;– po 27:00 – že mimovládky sa na Slovensku nemusia nazývať zahraničnými agentami, lebo EK zasiahla;– od 29:00 – že hlavní lobisti sú ziskový sektor, konkrétne priemysel, nie neziskovky;– po 35:00 – či ho po konci v súčasnej funkcii ešte láka slovenská politika.