Podcasty Aktuality.sk

Obviňujeme obete a násilníkov ospravedlňujeme. Ako spoločnosť v téme sexualizovaného násilia zlyhávame, tvrdí Alexandra Dematrianová z iniciatívy Pochod odvážnych. Štatistika sexuálneho násilia voči ženám je na Slovensku hrozivá, trendy zlepšovaniu pritom vôbec neprajú. Riešením môže byť i sexuálna výchova detí či zmena definície znásilnenia.Môj starý otec mi vždy hovoril: Nikdy never trom veciam. Psovi, ktorý spí, Cigáňovi, čo niečo sľubuje a žene, čo plače. Tento nepodarený pokus o vtip nám iba nedávno zvestoval priamo náš pán premiér. Robert Fico to pritom verejne povedal v krajine, kde podľa Eurostatu zažila sexualizované násilie v dospelosti - vrátane znásilnenia, každá šiesta žena, každá piata čelí fyzickému alebo sexualizovanému násiliu zo strany svojho partnera, príbuzného alebo iného člena svojej domácnosti, no a každá tretia žena bola zasa sexualizovane obťažovaná na pracovisku. Všetky tieto hrozivé čísla - i všetky ďalšie relevantné štatistiky, hovoria, že zažívame doslova epidémiu sexualizovaného násilia. Navyše toto násilie je sprevádzané i návratom tzv. mačistickej kultúry šírenej priamo z tých najvyšších poschodí moci - a to nielen u nás, ale už aj v USA.Policajné štatistiky pritom odhaľujú výrazný nepomer medzi živou realitou a tým, čo sa reálne deje - a čo obete násilia vlastne chcú riešiť oficiálnou cestou. Inak povedané, nepomer medzi nahláseným násilím a realitou môže veľa vypovedať o nízkej dôvere obetí násilia voči nášmu represívno justičnému systému. Čoraz viac sa problematizuje i sexuálna výchova detí, no a útoky štátu na mimovládny sektor, ktorý sa tejto téme významne venuje, pribúdajú a eskaluje aj ich radikálnosť. Každoročne si pritom tento typ násilia vypýta dokonca aj tú najvyššiu cenu - cenu ľudského života žien zavraždených svojimi súčasnými či bývalými partnermi.To sú témy Pochodu odvážnych a s ním spojených sprievodných akcií.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Test obnovenej súdržnosti – po takmer štvormesačnej vynútenej prestávke sa zišiel parlament. Nerokoval, lebo koalícia nemala väčšinu. Vzbura Huliakovcov a Migaľovcov ho paralyzovala. Ich dohodnutý posun na ministerské posty paralýzu ukončil. A v slovníka premiéra Fica – je jedno, či je mačka čierna alebo biela. „Dôležité je, aby chytala myši“, tvrdí predseda vlády. Prvým predpokladom tejto loveckej schopnosti vládnej väčšiny je garancia väčšiny. Sedemdesiatdeviatka schôdzu otvorila, sedemdesiatdeviatka podporila koaličné návrhy, sedemdesiatdeviatka by mala dostať do funkcie šéfa parlamentu Richarda Rašiho. Na tento koaličný test obnovenej súdržnosti sa pozrieme s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biróm. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Internetových podvodov každým rokom pribúda a páchatelia sú pri svojich snahách oklamať ľudí čoraz viac sofistikovaní. Prieskum ukázal, že ľudia sa cítia najviac ohrození práve pri online platbách. V novom dieli podcastu SHARE sa o podvodoch pri online platbách, o tom, ako sa dá pred nimi brániť a aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú komerčné slovenské banky, rozprávajú redaktorka Živé.sk Lucia Kobzová a redaktor Ján Trangel. V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako rozšírené sú podvody pri online platbách a aké sú najčastejšie spôsoby, akými sa útočníci snažia oklamať ľudí.Ktoré najčastejšie chyby ľudia robia, a ako sa im vyhnúť.Aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú banky a ako ich efektívne využívať.Prečo sú virtuálne platobné karty dôležitou formou ochrany pri platbách cez internet.Aké sú riziká a prínosy nových technológií v oblasti online bankovníctva.Súvisiace odkazy:Zneužitie karty pri výbere peňazí: Situácia sa zlepšila, klienti by mali byť stále obozretní (+kroky bánk) Slováci sa boja platieb cez internet. Proti kyberzlodejom ale existuje spoľahlivá ochrana Jednorazové platobné karty: Zatiaľ ich má len pár bánk. Aké ponúkajú výhody a kedy sa oplatia Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenskí futbalisti neuspeli v play-off Ligy národov proti Slovinsku a zostávajú tak v C-divízii. Nielen samotné zápasy hodnotí v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk futbalový expert Ladislav Borbély.

Akadémia, ktorá má u nás čoraz väčšie meno a má ho nepochybne aj v zahraničí. Dôvod je úplne jednoduchý. Na jej čele stojí Marek Hamšík.Rekordér slovenskej futbalovej reprezentácie a legenda nášho futbalu sa snaží odovzdávať svoje nadobudnuté futbalové „know-how” ďalším nasledovníkom a dosahuje už aj prvé výsledky. Pričom tie neprichádzajú len z mládežníckych výberov, v ktorých sa trénersky zveľaďuje aj samotný Marek Hamšík pri tíme do 16 rokov, ale zaujímavo sa prezentuje aj A-tím klubu RSC Hamsik Academy hrajúci III. ligu.Projekt, do ktorého vložila legenda slovenského futbalu množstvo vlastných financií, to však nemá jednoduché, keďže leží v regióne, do ktorého spadá aj viacero oveľa väčších a zabehnutejších klubov ako Dukla Banská Bystrica, FK Železiarne Podbrezová, MFK Ružomberok, FK Pohronie, Liptovský Mikuláš či Zvolen.O plánoch Hamšíkovej akadémie a takisto aj blížiacom sa veľkom rozlúčkovom zápase Mareka Hamšíka s profesionálnou kariérou, Punto 17 (5. júla na bratislavskom Tehelnom poli), sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 31. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Filipom Holecom, športovým riaditeľom RSC Hamsik Academy.

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.Slobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? „Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Snívam o tom, že budem jazdiť do práce na bicykli, ale bojím sa premávky, otvorene hovorí moderátor Ján Mečiar v rozhovore pre Autobazar.EU.V rozhovore s moderátorom Jánom Mečiarom sa dozviete aj to, prečo si ešte teraz nekúpi elektromobil, alebo kedy používa za volantom ostrejšie slová. V dnešnom podcaste si povieme aj ako rýchlo môže ísť auto bez vodiča, predstavíme si nové radary z Nemecka a spoznáte rekordne dlhú kolónu áut. Vypočujte si novú časť podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Vek nad 65 rokov, nezamestnanosť, chudoba, dlhodobá choroba, ale aj status rodiča samoživiteľa. To všetko sú faktory, ktoré ženú ľudí do sociálnej izolácie a až k pocitu osamelosti. Vyplýva to z rozsiahleho sociologického výskumu. Podľa neho sa štvrtina Slovákov cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Dôsledkom je oslabenie súdržnosti spoločnosti. A ako to ovplyvňuje politiku?Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácií a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Výsledkom je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti no a osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. A ako? Buď je výsledkom snaha systém potrestať alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity.Prečo sa v dobe globálnej prepojenosti i komunikácie na každej jednej úrovni cítime čoraz viac osamelí a sociálne izolovaní? Kto sú najohrozenejšie skupiny a čo vlastne stojí za dôvodmi, ktoré ženú ľudí do nedobrovoľnej izolácie? Aké fyzické, ale najmä psychické dôsledky má stav dlhodobej osamelosti a sociálnej izolácie a aké náklady to má pre celú našu spoločnosť? No a nesvedčí fakt, že medzi ohrozené skupiny patria aj rodičia samoživitelia či tí, ktorí dlhodobo ošetrujú svoje deti či rodičov o zlyhaní verejných politík a štátnych inštitúcií? A dokáže sa takáto spoločnosť plná osamelých ľudí a vzájomnej nedôvery vlastne zjednotiť na niečom ozaj podstatnom a prípadne sa i brániť?Počúvate Ráno Nahlas, so sociológom Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V nedeľu sa v Saudskej Arábii začnú rozhovory o prímerí na Ukrajine. Donald Trump a Vladimir Putin sa zatiaľ dohodli na 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského však Rusko krátko po telefonáte podniklo útok na civilné ciele. Čo môžeme očakávať od mierových rokovaní? A je vôbec pravdepodobné dosiahnutie trvalého mieru? O tejto téme diskutovala Veronika Frankovská s politológom a vedúcim výskumným pracovníkom SFPA, profesorom Alexandrom Dulebom.Politológ Alexander Duleba zdôraznil, že Putin amerického prezidenta Trumpa nerešpektuje:„Putin neakceptoval ani 30-dňové prímerie. Má ďalšie podmienky.“Podľa Dulebu vznikol konflikt v Oválnej pracovni medzi Trumpom, Vanceom a Zelenským po tom, čo ukrajinský prezident pripomenul, že vojna sa začala už v roku 2014 za Obamovej administratívy, pričom Trump ju počas svojho prezidentovania nezastavil.„Zelensky spochybnil Trumpa pred voličmi hnutia MAGA. Nie je bežné, aby sa tlačové konferencie konali pred takýmito rokovaniami. Na to reagoval Vance, ktorý Trumpa obhajoval. Zelensky už na to nemal odpovedať, bolo to zbytočné.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

„Som unavený z toho, čo robím, aj keď je to krásne. Skúšal som viacerých strihačov, no je ťažké nájsť človeka s motiváciou,“ priznáva komik, herec a tvorca videí Mojmír Procházka. V novej Mimóze hovorí o ceste k vlastnej tvorbe, prečo je pre neho náročné pracovať s inými ľuďmi, aj keby chcel, či výlete do Nórska na bicykli. V Mimóze sa (ne)dozviete:01:50 – aký význam majú vulgarizmy pre kamarátstvo;05:35 – či sa ešte priatelí zo Zrebným a Frlajsom;08:20 – ako sa vyvíjala tvorba jeho vlastných videí;11:20 – prečo je jeho práca krásna, ale aj únavná;13:50 – koľko trvá výroba 90 sekundového videa;15:35 – prečo pre neho nie je ľahké pracovať s inýmstrihačom;17:10 – čo je jeho ďalšia životná ambícia;19:10 – ako obsah videí ovplyvňuje ich dosah;21:40 – či hľadá cestu k inej názorovej bubline; 27:20 – niečo takmer absurdné o dovolenkovaní a kvásku;30:35 – ako vyzerá cyklistický výlet na Lofoty a prečosú Nóri odkázaní na seba navzájom;35:10 – posolstvo od Ushera.

Najznámejší tréner na Slovensku dosahuje s obéznymi ľuďmi v televíznej show pozoruhodné výsledky. V zahraničí sa objavili štúdie, ktoré naznačujú, že extrémne rýchle chudnutie nie je zdravé. Koľko účastníkov takýchto show sa do pár rokov vráti k svojej pôvodnej váhe, a často aj s jojo efektom? Podcast TELO si môžete pustiť, keď sa prihlásite do služby predplatného Aktuality Navyše.Téme Extrémne premeny sa budeme komplexne venovať aj v budúcej epizóde podcastu TELO, tentoraz aj s vyjadreniami lekára či účastníčky tejto relácie.

Jazdiť na Tour de France je síce náročné, ale skúste si zahrať v RAHL. Najskôr boli tradičné petržalské športy ako futbal a karate, potom spadla v Púchove strecha a prešiel z hokeja na cyklistiku. Peter Velits hovoril v suSPEAKu aj o tom, že motýle sú oveľa horšie ako muchy. Vypočujte si novú podcastovú epizódu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.

Premiér Fico útočí na médiá a novinárov, no odmieta s nimi hovoriť. Ide o pascu pre médiá, tvrdí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc.Novinári sú tu na to, aby kontrolovali moc. A keď moc nevie zniesť otázky, začne útočiť. Verbálne, systematicky a niekedy aj nebezpečne. Dnes sa pozrieme na to, ako premiér Robert Fico tento týždeň útočil na konkrétnych novinárov, čo to znamená pre slobodu tlače a kde končí kritika a začína ohrozenie.V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc a novinárku Denníka N Moniku Tódovú.Moderuje Zorislav Poljak.

Treba si pozrieť, čo dokázal Robert Kaliňák povedať k nehnuteľnosti v Chorvátsku.Opäť a znovu: opozícii je možné vyčítať kadečo, ale že by sa jej zástupcom vynáralo toľko nehnuteľností v zahraničí ako „sociálnym demokratom“ zo Smeru, to sa povedať nedá.

Slovensko sa zmieta vo vláde nekompetencie a pomsty. Ako zo zápaľkovej škatuľky vyskakuje Peter kotlár,. ktorý hvoorí o svojich kontaktoch na Barracka Obamu, či Roberta Kennedyho ml.Dá sa to brať vážne, máme sa z toho smiať?Robert Fico sa pochválil, že zažehnali kloaličnú krízu, ale parlament je stále nefunkčný,Aj toto sú témy ďalšeiho dielu podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na YouTube Aktuality.sk ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk

Prešiel si viacerými ligami, zažil futbal na Ukrajine, v Česku aj na Slovensku. V drese Dukly Praha prežil najlepšie roky kariéry, v Sparte Praha sa stretol s Martinom Dúbravkom či Dávidom Hanckom a dnes patrí k lídrom obrany Spartaka Trnava. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol stopér Lukáš Štetina.V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. „Nenávisť nikdy neviedla k ničomu dobrému“, dopĺňa ju Madeline Vadkerty, autorka knihy Slovutný pán prezident, v ktorej predstavil svoj výskum listov, ktorými sa Židia obracali so žiadosťami o milosť u prezidenta Tisa. Jediná nádej. Posledná záchrana. Dobrý otec. Aj takto sa obracali mnohí slovenskí Židia na prezidenta vojnového Slovenského štátu. V listoch. Jozefa Tisa pritom žiadali o záchranu, milosť či pomoc. Z položenia, do ktorého ich dostali protižidovské zákony štátneho zriadenia, ktoré svoju samostatnosť postavilo na vazalstve Hitlerovi. Zo zabudnutých zaprášených krabíc archívu tieto listy na svetlo vytiahla Američanka. Aby na ne upozornila Slovákov. Knihou. A ďalšia žena – tentoraz Slovenka – z nej pripravila text pre divadelnú hru. V tomto ženskom duu – v jeho géniu – sa tak reportážno-knižný Slovutný pán prezident rodí/transformuje do divadelnoscénického Hitlerovho prezidenta. Aký bol osud pisateľov tých listov? Lebo osud ich mocného adresáta poznáme. No aj pri ňom je otázok viac ako odpovedí: Kde zostalo jeho svedomie kňaza pri vyše 70 tisíc deportovaných? A prečo o téme spred takmer storočia hovoriť dnes? Téma pre Madeline Vadkerty a Ľubu Lesnú. „Židia, ktorí napísali Tisovi, ak by sa mohli vrátiť k životu, iste by nám hovorili, aby sme nechodili cestou nenávisti, lebo to nikdy neviedlo k ničomu dobrému“, hovorí Madeline Vadkerty. „Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ruský prezident Vladimir Putin dal ako podmienku prímeria zastavenie zahraničnej pomoci Ukrajine. Prečo by to robil, ak by chcel mier? Európa má dnes na summite na stole ďalšiu pomoc Ukrajine, vrátane vojenskej. Robert Fico hovorí, že jediný, kto chce bojovať, je práve Európa. Experti tvrdia opak. V mier do konca roka verí Volodymyr Zelenskyj. Rusko stále útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť bývalého ministra zahraničia Jána Kubiša, analytika portálu Euractiv Radovana Geista a zahranično-politického novinára Aktualít Pavla Štrbu. Moderuje Peter Hanák.

Tak ako vo svete, aj v bývalom Československu sa čoskoro po príchode počítačov objavili aj ľudia, ktorí sa do nich snažili nabúrať. V 90. rokoch už mali u nás celé združenia a hacking bol často aj o aktivizme. Neskôr sa ich cesty rozišli. Tí, ktorých nezlákali záškodnícke chodníčky, sa dali na takzvaný etický hacking a dnes pomáhajú firmám nachádzať zraniteľnosti v ich systémoch.Ako takéto testovanie prebieha, ako často sa dá do firmy nabúrať a koľko to trvá? Aj o tom sa s nami v najnovšom dieli špeciálu podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti rozprával CEO spoločnosti Citadelo a etický hacker Tomáš Zaťko.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa človek dostane k hackingu.Ako vyzeralo hackovanie u nás v 80. a 90. rokoch minulého storočia.Kedy sa začalo s „etickým“ hackovaním firiem.V ktorých svetoznámych nástrojoch už Citadelo našlo zraniteľnosti.Aké najbizarnejšie situácie pri testovaní firiem zažili.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Citadelo.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/dX1YjF3/rozhovor-s-etickym-hackerom-vieme-sa-naburat-takmer-do-kazdej-firmy-ktora-si-nas-objedna/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Hoci Trump s Putinom dohodli obmedzené prímerie, Rusko na Ukrajine ďalej strieľa. Poradca prezidenta Pellegriniho v zahraničnej politike, bývalý diplomat OSN a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš tvrdí, že niektoré kroky našej vlády, vrátane výrokov Roberta Fica či Erika Kaliňáka, škodia vzťahom Slovenska so spojencami.V podcaste s Jánom Kubišom sa dozviete:– od 1. minúty – že prímerie je len prísľub, a na Ukrajine sa ďalej strieľa;– po 4:00 – že na Ukrajinu zrejme v nejakom bode prídu vojaci niektorých európskych krajín;– od 5:00 – ako sa Európa dostane k rokovaciemu stolu o Ukrajine;– po 6:00 – či sa dá vyhovieť ruskej požiadavke na návrat v čase do roku 1997;– okolo 8:00 – že NATO sa nerozpadá;– po 10:00 – že Európa nemá muníciu a nemala ju ani na zásah voči Kaddáfimu, kde musela žiadať o pomoc USA;– od 13:00 – ako Rusi zjavne nemajú problém s uplatňovaním sily;– po 14:00 – čo znamená formovanie koalície ochotných a či ide o zlom v dejinách;– od 15:00 – do akej miery je problém, že Slovensko pri tejto koalícii nie je;– po 20:00 – že kroky vlády neprospievajú vzťahom so spojencami;– od 24:00 – že politika na 4 svetové strany je sprofanovaná fráza;– po 30:00 – či nás zachráni paralelná diplomacia opozície, napríklad návštevy PS v Kyjeve a v Poľsku;– od 34:50 – akú zahraničnú politiku robí Peter Pellegrini a čím je iná ako tá vládna;– po 40:00 – ako hodnotí cestu Roberta Fica do Moskvy a výroky Erika Kaliňáka o susedstve s Ruskom;– od 46:00 – že prezident chce zorganizovať okrúhly stôl strán k bezpečnostnej politike;– po 48:00 – ako reaguje na slová Ivana Korčoka, že keď nám USA zavedie clá, mali by sme viac spolupracovať s Čínou.

My si doslova platíme šírenie nevedeckých nezmyslov, hovorí o teóriách vládneho splnomocnenca Kotlára lekár a vedec Peter Celec. Podľa neho ide o hoaxy, ktoré nie sú ani len zábavne a preto by sme si mali dobre zvážiť svoj čas a nevenovať ho: "Totálnym blbostiam preto, že to sleduje veľa ľudí. Tým len podporujeme ich šírenie." Prečo Kotlár šíri bludy, kam smeruje veda za Trumpa a prečo je to naša šanca? "Ľudia, urobili z vás kukuricu. Stávate sa geneticky modifikovaným organizmom,“ vyhlásil vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý pokračuje vo svojej ofenzíve voči modernej vede, faktom i racionalite. Podľa neho očkovaním voči Covidu bola podaná génová terapia, čím vraj bola narušená integrita slovenského genofondu. Vládny splnomocnenec preto opätovne volá po zákaze očkovania mRNA vakcínami a žiada dokonca zvolanie Bezpečnostnej rady. Slovenská veda je z jeho slov v šoku, ako Lekárska fakulta Univerzity Komenského, tak aj Štátny ústav pre kontrolu liečív jeho slová dôrazne odsúdili - ako nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť dokonca i verejné zdravie.Kotlárovo ťaženie pritom zapadá do nového globálneho rámca akejsi kontrarevolúcie voči vede a racionálnym faktom, kde napríklad trumpov minister zdravotníctva - a známy antivaxer, šíri podobné pavedecké teórie a na juhu USA sa začali šíriť osýpky.Končí sa éra modernej medicíny - a vôbec vedy, založenej na overiteľných a testovateľných faktoch? Vraciame sa späť v čase a prečo sa ľudia búria voči osvietenskej modernite, ktorá im priniesla blahobyt a zdravie v takej miere, akú dejiny predtým nepoznali? Ako bojovať so svetom bludov, povier a ich šíriteľmi? No a napokon, je útok trumpovej administratívy na vedu, šancou pre Európu a čo vlastne vie slovenská veda dnes ponúknuť vedcom i mladým talentom, ktoré z tejto krajiny utekajú v čoraz masovejšom meradle?Témy pre lekára a vedca - patofiziológa a molekulárneho biológa, Petra Celeca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.

Mobilný operátor 4ka mení ceny. Tento rok už druhýkrát. Jeho hlavný konkurent Radosť tak urobil už v novembri. Porovnali sme, ako po novom vyzerajú ich ponuky, ktorý paušál je najvýhodnejší a či sú nejaké spôsoby, ako ceny ešte znížiť.V novom dielu podcastu SHARE o tom diskutujú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo 4ka mení ceny tento rok už druhýkrát.Koľko po novom stoja najpopulárnejšie programy.Koľko sa dá dnes najmenej zaplatiť za neobmedzený paušál.Aký iný kuriózny poplatok 4ka zaviedla.Súvisiace odkazy:4ka zdraží mnohé paušály a aj poplatky. Zľavu dá iba klientom s prepojenou kartouPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážené diváčky a diváci, milé poslucháčky a poslucháčky a ctené diváctvo a poslucháčstvo. Šéf SNS urobil scénu pre preferencie jeho strany, Smer robí Chorvátsko great again, Romana Tabáková nemá na lístok do divadla, Trump zakazuje slovné spojenia ako „tehotná žena” a Kotlár bude pre svoje výroky čeliť žalobám. Je tu ďalší týždeň a ďalší Politikár. Mojimi hosťami sú Jakub Gulík a Matej Adámy.V relácii sa dozviete:Čo nám prezrádzajú preferencie SNS o Andrejovi DankoviČo nám prezradila Kotlárova kukuričná misiaPrečo nehovoriť o Romane TabákovejPrečo ministerka kultúry presadzuje „krojnú pravicu"Prečo Trump zakazuje, čo sám vyskúšalPrečo sa Smer rád slní v Chorvátsku

„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí ukrajinská študentka architektúry Nadiezhda Ratskova. Pre Putinovou vojnou musela utiecť z Buče. Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. „V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. „Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Minister obrany občanom odkazuje, že porušuje zákon a nič si z toho nerobí. Jeho obhajoba nemá logiku a takéto stavanie rodiny nad zákon mi príde ako z filmu o mafii, tvrdí o obhajobe Róberta Kaliňáka, ktorý v majetkovom priznaní neuviedol vilu svojej manželky, šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. A prečo nie je dobrým nápadom, aby sa z premiéra stal morálny arbiter verejných funkcionárov?Majetky politikov, špeciálne ich priznané či všemožne utajované nehnuteľnosti, sú silnou témou slovenskej politiky už celé desaťročia. Od Mečiarovej Elektry cez Ficovo Bonaparte až po aktuálne vily v Chorvátsku, medzi nimi aj nehnuteľnosť manželky ministra obrany Roberta Kaliňáka. Jeho obhajoba, v ktorej nadradil svoju rodinu a jej súkromie nad zákon i potrebu transparentnosti, je však podľa Zuzany Petkovej ako vystrihnutá z filmov o mafii. V civilizovanej krajine by to bolo na demisiu, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu.Bičom na majetky politikov by mali byť ich oficiálne majetkové priznania. Mali by byť, no v skutočnosti majetkové priznania žiadnym bičom nie sú. Sú prakticky bezzubé, pretože príslušný parlamentný výbor nemá v rukách žiadne kompetencie ich prešetrovať. A prípadné sankcie má zasa plne v rukách aktuálna parlamentná väčšina.Majetkové priznania sú bezzubé a bez dozoru nezávislých úradov sa k reálnej kontrole majetku politikov nikdy nedopracujeme, tvrdí Petková.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o tom, že majetky politikov sú i po desaťročiach, od povestnej vily Elektra, stále veľmi citlivou a výbušnou témou. Ale i o tom, ako je možné, že napriek všetkým podozreniam, ktoré už roky lemujú našu politiku, si verejnosť doteraz nedokázala vynútiť reálne účinný nástroj na kontrolu majetkov politikov a sankcionovanie obchádzania zákonov i transparentnosti. Reč však bude aj o ambícii urobiť z premiéra Fica morálneho arbitra verejných funkcionárov.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Telekomunikačných operátorov verejnosť vníma predovšetkým ako poskytovateľov internetu, volaní či sprievodných služieb. Faktom však je, že vďaka svojej pozícii disponujú aj hodnotnými poznatkami o kybernetických hrozbách. Majú obrovské množstvo dát, či už o útokoch priamo na nich, ale aj na svojich klientov. Niektorí operátori ponúkajú aj vlastné bezpečnostné riešenia.Viac o charaktere útokov a ponúkaných riešeniach sme sa rozprávali s marketingovým manažérom spoločnosti Orange Lukášom Urbanovským. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Koľko kyberútokov denne zachytáva slovenský operátor?Prečo DDoS útoky namiesto ústupu dramaticky narastajú?Ako mení AI taktiku kybernetických útočníkov?Ktoré firmy zasiahne smernica NIS2 a čo to pre ne znamená?Aké služby ponúkajú telekomunikační operátori v oblasti bezpečnosti?Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Orange.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/YnKSPui/kyberutoky-na-slovensku-operator-zaznamenal-7-nasobny-narast-za-dva-roky-podcast/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V poradí 175. derby medzi najväčšími futbalovými rivalmi na Slovensku prinieslo zrejme kľúčový výsledok v prospech úradujúceho majstra, tradičné kluby na absolútnom dne a čo s kapitánom „belasých”? Aj o tom sme sa porozprávali v 30. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Uplynulý víkend priniesol viacero veľmi zaujímavých výsledkov, ale najväčšiu pozornosť pútalo predovšetkým najväčšie futbalové derby na Slovensku, v ktorom si to rozdal ŠK Slovan Bratislava a FC Spartak Trnava. Obe mužstvá sa síce rozišli po remíze, ale počas takmer 100 minút futbalu sme videli azda všetko, čo má mať pravé futbalové derby.Množstvo zaujímavostí priniesli aj ďalšie stretnutia z 2. nadstavbového kola Niké ligy, no už teraz začína byť zrejmé, koho sa najviac dotkne boj o holé prežitie v našej najvyššej futbalovej lige. Aj o tom sme sa porozprávali v 30. epizóde futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, kde s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom debatoval niekdajší tréner a bývalý československý a slovenský reprezentant Dušan Tittel.

Štvorica študentov bratislavského Lýcea C. S. Lewisa zorganizovala verejnú zbierku pre svojich rovesníkov, ktorí sa ocitli na detských psychiatrických klinikách. Projekt Cirkus Paciento by mal počas celého jedného týždňa priniesť na tieto miesta plné duševnej bolesti terapiu smiechom a interaktívnej klaunskej zábavy. Psychické zdravie je dnes čoraz viac diskutovaná téma, no stále sa mu nevenuje rovnaký dôraz ako fyzickému zdraviu. Mnohí ho berú na ľahkú váhu, aj keď ovplyvňuje naše každodenné fungovanie, vzťahy a zvládanie stresu no a pretože nám na tejto téme záleží a síce nie sme zdravotní klauni, ale vieme pomôcť aspoň tým, čo nás Lýceum zatiaľ naučilo. Tak takto odôvodnila štvorica študentov Lýcea C. S. Lewisa svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli zorganizovať na platforme Startlab verejnú zbierku na projekt Paciento organizácie Červený Nos Clowndoctors. Cirkus Paciento, to je týždňový program pre deti na psychiatrických oddeleniach, ktorý organizujú profesionálni zdravotní klauni. Vďaka kúzlam, rôznym hrám či trénovaním žonglovania a iných cirkusových čísiel pomáhajú deťom zabudnúť na ich starosti a vrátiť im do života nádej. No a na konci týždňového programu samotné deti pripravia predstavenie pred svojimi rodičmi, kde môžu predviesť všetky triky a čary, ktoré ich klauni naučili.https://www.startlab.sk/projekty/4203-cirkus-paciento-cirkus-pre-deti-v-nemocniciach/Počúvate Ráno Nahlas, dnes o hľadaní radosti na miestach, kde by ste ju hľadať bežne nezvykli, ale aj o nádeji, ktorú práve takíto empatickí a angažovaní mladí ľudia tu a teraz predstavujú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predkolo je za nami a poznáme všetky dvojice štvrťfinále Tipos extraligy. Historicky sa doň nedostal Slovan, naopak Trenčín sa skvelo nakopol, teraz chce prekvapiť Košice. Poprad by sa chcel pomstiť Nitre, v sérii Žiliny s Banskou Bystricou nás čaká zaujímavý súboj trénerov a Zvolen chce zasa potrápiť Spišskú. Aké série nás čakajú? V podcaste Trefné strieľanie sa o nich rozprávali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Michal Hudec (bývalý hokejista).

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Michal Baláž je PR manažér motoristického klubu Maco Racing Team a otec motocyklového pretekára Matiasa Baláža. Matias má iba 8 rokov a na motorke jazdí už od piatich. V podcaste portálu Autobazar.EU Baláž odhaľuje zákulisie juniorského motoristického športu na Slovensku, aké sú náklady na výchovu budúcich reprezentantov Slovenska a či sa od štátu dostáva športovcom dostatok podpory.Keď sa povie motošport, preteky na motocykloch, väčšina verejnosti si predstaví dospelých mužov na silných motorkách vo farebných kombinézach. Avšak, existuje celá medzinárodná komunita, ktorá si pod týmto pojmom predstavuje detských pretekárov na motocykloch.Juniorské kategórie v motoristickom športe nie sú žiadnou novinkou, napriek tomu sa o nej často nedozvedáme z médií. A rovnako tak ani o úspešných mladých - či skôr malých - Slovákoch, ktorí žnú na poli motoristického športu úspechy. Príkladom sú chalani ako Samuel Odrobina, Roman Masár, Mattia Pátek, Michal Ronec, Lucian a Lukáš Véghovci, Matias Baláž a mnohí ďalší. Matias aj spolu s ďalšími patria do tímu MACO Racing Junior Team.Michal Baláž prijal pozvanie do nášho podcastového štúdia, aby sme sa porozprávali o juniorskom športe, jeho výzvach, ale aj financovaní a tiež o bezpečností detí.Rozhovorom sprevádza Erik Stríž, šéfredaktor Magazínu portálu Autobazar.EU.

V zahraničí bežný štandard, na Slovensku ako šafránu. O čom hovoríme? O priestoroch, ktoré by mohli využívať malí podnikatelia pre svoj biznis. Či už ako showroomy, kancelárie alebo sklady. V Senci vzniká zaujímavý projekt pre malých podnikateľov Small Business Units na predaj a prenájom. Ide o moderné priestory s flexibilným využitím už od 220 m2. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o nich hovoril duchovný otec projektu Valter Vrškový.V podcaste sa dozviete: prečo majú malí podnikatelia problém nájsť reprezentatívne priestory na Slovensku, pre aké typy podnikateľov sú Small Business Units určené, ako ekologické riešenia znižujú prevádzkové náklady, ako vyzerajú samotné priestory Small Business Units, ako sa dajú financovať a ako sa cenovo pohybujú priestory pre malých podnikateľov, za koľko mesiacov sa klient môže nasťahovať do nových priestorov.Na Slovensku chýbali moderné priestory pre malých podnikateľovKoncept tzv. Small Business Units sú v zahraniční bežnou praxou. Valter Vrškový hovorí v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o tom, že konečne dozrel čas, aby mohli tento koncept priniesť aj na naše územie. „Myslím si, že dlhodobo na Slovensku neexistujú priestory novostavby. Všetci malí podnikatelia hľadajú priestory v existujúcich družstvách - starých nehnuteľnostiach. Ich priestory nie sú reprezentatívne. Nie tu nič za posledných 30 rokov, čo by vyhovovalo podmienkam západného štýlu alebo podmienkam nejakej vyššie úrovne týchto priestorov.”On sám sa inšpiroval v Austrálii, kde niekoľko rokov žil a kde sú pre malých podnikateľov vytvorené oveľa lepšie podmienky na ich uplatnenie. „Takmer každé okresné mesto v zahraničí má takýto areál logistiky a služieb. Je to vyslovene až nutné. Na Slovensku sa nejako na to pozabudlo. Až teraz nastal ten čas, aby sme takéto priestory vedeli ponúknuť aj malým podnikateľom.“ Podnikateľské priestory s rozlohou od 220 m² do 680 m² na predaj a prenájom sú vhodné pre rôzne podnikateľské činnosti, ako sú skladovanie, výroba, poľnohospodárske činnosti, montáž, služby a distribúcia produktov.Exkluzívne obchodné priestory v Senci sa dajú upravovať na mieruO moderné a praktické podnikateľské priestory je veľký záujem. „Klienti, ktorí nás oslovia a idú na obhliadku hotového skladu alebo objektu, tak sú veľmi prekvapení, lebo vidia, ak si spravili prieskum v okolí Bratislavy do 50 kilometrov, že takýto produkt nenájdu. Všetkých 5 objektov bude rovnako vizuálne vyzerať, rovnaké farby, rovnaké výkladové strany. Vždy je polovica haly presklená, kde je to administratívne zázemie a druhá polovica je garážová brána a vstup. Všetky sú identické,” pre predstavu priestorov vysvetľuje Vrškový.Zároveň Vrškový dodáva, že sa snažili pre malých podnikateľov pripraviť aj praktické ekologické riešenia na chladenie či vykurovanie. „Navrhli sme tepelné čerpadlá. Skladová plocha aj administratívna plocha sú oddelené a môžete si ich nastaviť presne podľa teploty, či už v lete alebo v zime, ktorú potrebujete. Čiže na týchto tepelných čerpadlách - na spotrebe elektriny sa určite najviac ušetrí.” V prípade záujmu je možné nainštalovať aj fotovoltaiku. „Na strechu vždy robíme predprípravu na fotovoltaiku, keďže ten trend tu je. Jednotliví klienti, prípadne aj s našou spoluprácou, si tam vedia umiestniť fotovoltaiku, takže náklady na elektrinu sa môžu ešte znížiť.” O projekt Small Business Units prejavili záujem podnikatelia z rôznych oblastí či už dodávatelia interiérových dverí, zámočnícke firmy a dopyty sú od spoločností zameraných na inovatívne technológie.Celý rozhovor o Small Business Units si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť si na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.

Ako sa mení život diabetika v ére moderných technológií a prečo sú glukózové senzory pre mnohých stále nedostupným luxusom?Diabetes mellitus, známy aj ako cukrovka, je metabolické ochorenie charakterizované vysokou hladinou cukru v krvi.Rozlišujeme dva hlavné typy a podľa odhadov nimi na Slovensku trpí približne 350-tisíc ľudí.Diabetes je jedným z hlavných rizikových faktorov pre rozvoj srdcovo-cievnych ochorení, ako je infarkt a mŕtvica. V posledných rokoch sa počet pacientov s diabetom na Slovensku zvýšil, čo je spojené aj s rastúcim výskytom obezity a s nesprávnymi životnými návykmi. Diabetologička Viera Doničová nám v rozhovore vysvetlila viac o ochorení aj o tom, aké podmienky majú diabetici na Slovensku.

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Podmienky na profesionálny šport nie sú na Slovensku ideálne a pri niektorých športoch nie sú doslova žiadne. Ako sa reprezentuje krajina, ktorá nemá nie že trať, ale ani trenažér? Aj o tom sme sa v novej časti Olympijského videocastu rozprávali so slovenskými bobistkami s Viktóriou Čerňanskou a Luciou Mokrášovou. V tejto sezóne boli svetový unikát, ako jediné chodili na preteky samy dve.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo na preteky chodili samy bez tímuako to zvládajúči môže byť bobistka len bobistkouako to vyzerá s účasťou na olympiádeako trénujú, keď na Slovensku nie je dráha ani trenažérprečo neboli na majstrovstvách svetaako fungujú počas pretekov a kto má akú úlohu

Vily politikov, úradníkov a oligarchov na Francúzskej riviére i chorvátskom pobreží ukazujú, že slovenská sociálna demokracia má očividnú záľubu v prepychu. Ale môžu si politici legálne dovoliť takýto luxus?Guvernér Národnej banky Peter Kažimír a bývalý minister financií Ján Počiatek vlastnia vily na Francúzskej riviére, minister obrany Robert Kaliňák a oligarchovia Jaroslav Haščák a Jozef Brhel zasa nehnuteľnosti na chorvátskom pobreží. Podľa chorvátskych médií má údajne stavať dom na Jadrane aj premiér Robert Fico.Bývalý premiér Igor Matovič však tvrdí, že Fico vilu už vlastní, no nie na svoje meno. Matovič taktiež upozorňuje, že Kaliňák, Fico a ďalší ľudia zo Smeru-SD sú len niektorí z politikov, ktorí v Chorvátsku vlastnia jachty a vily.Ako sa vlastne zisťuje vlastníctvo takýchto pozemkov v zahraničí? Môžu si naši zákonodarcovia na tento luxus legálne zarobiť? A prečo sú podobné zistenie dôležité pre verejnosť?V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho novinára Aktualít Petra Saboa.Moderuje Zorislav Poljak.

Jediná pravda vo vyšetrovaniach inšpekčného tímu je v ich názve, myslí si obvinený operatívec Branislav Dunčko. Inšpekčný tím sa nazýva Veritas, čo v preklade znamená „pravda“. „Musím uznať, že majú aspoň zmysel pre humor. V jednom britskom seriáli sir Humphrey Appleby povedal, že problematického obsahu je najlepšie zbaviť sa v názve, aby človeka už ďalej nezaťažoval. Tak toto je asi celý tím Veritas a ich stíhania proti nám.“V relácii Na rovinu s operatívcom Dunčkom sa dozviete:00:30 – prečo sa rozhodol prvýkrát prehovoriť aj pred kamerami;01:30 – či ho uráža, ak ho označujú za „čurillovca“;02:20 – čo robí doma, keď nemôže pracovať a je postavený mimo služby;03:30 – ako reaguje na komentár policajného exprezidenta Tibora Gašpara o razantnosti vyšetrovania;05:20 – či sám seba považuje za slušného a čestného policajta;06:00 – ako sa ho inšpekcia snažila vylákať z domu pod zámienkou pracovného stretnutia;08:15 – čo mu išlo hlavou, keď ho opäť zadržala policajná inšpekcia;09:30 – či bol z ďalšieho obvinenia nervózny;10:15 – aké to je ocitnúť sa v cele policajného zaistenia, kam predtým odprevádzal kriminálnikov, a či mu rodina stále verí;11:30 – prečo chodia operatívci za obvinenými do väzby;13:15 – či niekomu vo väzbe odovzdal poznámky, ako vypovedať;14:30 – ako vyzeral rozhovor s obvineným zo skupiny takáčovcov a či ho policajti vydierali na spoluprácu;17:00 – či rozhovory s obvinenými bez advokátov nie sú na tenkom ľade;19:00 – prečo policajná inšpekcia otvorila prípad po takmer piatich rokoch od údajného incidentu;20:30 – ako funguje kontrola listov vo väzniciach a prečo sa zadržiavajú aj odkazy pre rodinu a deti;22:00 – či si aj mafiáni nezaslúžia férový a zákonný prístup polície a prokuratúry;25:00 – ako vníma dnes už zrušené obvinenie, že s kolegom vyzradil inšpekčnú akciu;28:00 – prečo s kolegami v správach žartovali o smrti vyšetrovateľa inšpekcie;30:00 – ako sa v ich radoch ocitol skorumpovaný kolega Ján Kaľavský a prečo ho neodhalili skôr;33:00 – prečo s ďalšími „čurillovcami“ nikdy neušli do zahraničia;34:45 – čo si myslí o vstupe policajného exprezidenta Štefana Hamrana do politiky;36:00 – či „čurillovci“ zvažovali založiť politickú stranu;38:00 – aké najsilnejšie momenty zažil v kariére operatívca;39:50 – kto zo zadržaných funkcionárov z éry Smeru ho najviac prekvapil, keď prehovoril;41:00 – na aký prípad je najviac hrdý;43:00 – prečo musel s vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom pitvať psa.

Niekde prichádzajú desaťtisíce občanov už dlhé týždne, inde publikum navozili autobusmi.Čím sa pochválil Matúš Šutaj Eštok a čo vmietol Robert Fico do tváre ženám na MDŽ, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Predseda SNS Andrej Danko žiada hlavu šéfa štatistického úradu. Prekáža mu, že sa kandidáti vo voľbách môžu prekrúpžkovať až do parlamentu a volá po straníckej poslušnosti.Robert Fico sa na MDŽ vysmieva ženám a ľudia mu v prieskume odkazujú, že odmietajú jeho videnie Slovenska prichýleného k Rusku.Aj toto sú témy ďalšeiho dielu podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.

Bývanie môže byť udržateľné, regeneratívne a prispievať k lepšej budúcnosti pre naše deti. Projekt Krásne Sady si túto víziu vzal za svoju a rozvíja ju aj vo svojom najnovšom projekte Poľana.V dnešnej dobe, keď sa svet mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, je čoraz dôležitejšie hľadať spôsoby, ako žiť zmysluplne a v harmónii so sebou aj s naším okolím.Ondrej Zoričák, zakladateľ a CEO spoločnosti ZORICAK, ktorá sa zameriava na inovatívne, udržateľné projekty ako Krásne Sady Poľana a vzdelávacie iniciatívy vrátane Súkromnej spojenej školy Mlynica Krásne Sady a Dušan Daniš, CEO ateliéru krajinnej architektúry Gardn a firmy na výrobu mestského mobiliáru BenBin, ktorá sa venuje praktickým riešeniam pre zelené a udržateľné verejné priestory.

Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.

Keby tento štát hospodáril zodpovedne, transakčnú daň by určite zaviesť nemusel, tvrdí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. Slovensko spravujeme zle a podľa neho máme obrovské rezervy v hospodárení štátu, politici to však dlhodobo odmietajú riešiť. Pointa je lenivosť, nepotizmus a aj politický klientelizmus, tvrdí Mozolák. Rozumný hospodár – aby sa dokázal „postaviť na nohy“ – začína vždy najskôr sám od seba. A toto by mal robiť aj štát. Žiaľ, u nás sa to takto systematicky nerieši a aj to je dôvod, prečo nevidieť žiadne citeľné a zmysluplné nastavenie úspor či zefektívnenie chodu štátu ako takého,“ to hovorí prezident Slovenskej komory Audítorov Milan Mozolák na margo fungovania akciovej spoločnosti zvanej Slovenská republika, v ktorej sme akcionármi my všetci - občania Slovenska.Ešte sme nestrávili ani len ten prvý vládny konsolidačný balíček vlády Roberta Fica - v ktorom nám vláda okresala prídavky na deti, stopla rodičovské dôchodky či zvýšila daňové i odvodové zaťaženie, no a už je tu nové uťahovanie opaskov.Tentoraz Ficova vláda potrebuje nájsť takmer 2 a pol miliardy eur. Konečné opatrenia zatiaľ známe nie sú, je ale jasné, že ďalšie zvyšovanie daňovoodvodového bremena nie je únosné a na rade sú preto zrejme škrty vo fungovaní samotného štátu. Premiér síce oznámil až 30 percentné škrty vo fungovaní ústrednej štátnej správy, no verejný sektor vôbec nechudne - ba práve naopak. Ako skrotiť hydru štátu, ale tak aby to malo zmysel a neublížilo to bezbranným? Prečo sú sľuby o okamžitom schudnutí štátu vo forme rázneho a radikálneho prepúšťania úradníkov nezmyslom a kde sú všetky tie dobre zaplatené analýzy fungovania štátnej správy, ktoré sa síce urobili, ale ich výsledok nikdy nikto v praxi nevidel? A o čom sú vlastne dobré audity a prečo sme na potrebu hlbkových analýz: Kto sme a čo chceme, a prečo sme fakticky rezignovali na to, čo nás páli v našich vlastných peňaženkách?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej komory auditorov Milanom Mozolákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po americko-ukrajinskej dohode zo saudskoarabskej Džiddy sa čakalo na definitívnu odpoveď Moskvy. Okamžité 30-dňové prímerie, výmena zajatcov a návrat unesených ukrajinských detí. Kremeľ najprv reagoval, že potrebuje detaily. A ak Vladimír Putin defiloval pred vojakmi v maskáčoch už v takmer vybojovanej Kurskej oblasti, Donald Trump tlačil novým ultimátom o tvrdých ekonomických sankciách, ak by Moskva dohodu odmietla. Z Putinových úst nakoniec zaznelo „nie“ pre prímerie. Podľa očakávania hovoril o trvalom mieri, volá však po ďalších konzultáciách s americkou stranou. Ešte predtým to „Net“ zaznelo z úst jeho poradcu Jurija Ušakova, ktorý hovoril o urovnaní, ktoré by zohľadňovalo záujmy jeho krajiny. Aké sú možnosti, pred ktorými stojíme? Téma pre reportérku Stanislavu Harkotovú v Kyjeve. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poľský podvodník Grzegorz Szymanek zarobil milióny dolárov, no prinieslo mu to akurát prenasledovanie od viacerých mafiánskych skupín. Uniesli ho vo Viedni, ale scénou ako z akčného filmu sa mu podarilo ujsť. Vybral sa na Slovensko, lenže poľskí mafiáni spolupracovali s Mikulášom Černákom. Peniaze z neho zrejme nevymlátili. Ako sa teda stalo, že Poliaka popravil sám bystrický boss so slovami o stretnutí v pekle?Podcast Mafiánsky štát si môžete vypočuť po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Nahrával Peter Hanák. V úlohe odborník na mafiu v podcaste vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.Všetky predchádzajúce diely Mafiánskeho štátu nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty

„História nás učí, že zlo rastie tam, kde mu v ceste nikto nestojí.“ Len pred pár dňami to zaznelo nie na hodine či prednáške dejín, alebo medzinárodných vzťahov. Ale z pódia bratislavského Námestia slobody. Rozhodným a presvedčivým podaním mladej slamerky či slampoetky. A aby bolo jasné, že tomu zlu nedáva voľný prejazd, vypointovala to do nasledujúceho: Takže JA tu stojím v ceste zlu. Stojím tu s tebou a za teba. Personifikovaná respektíve Zosobnená hrádza zla – Gyenge Veroni. Alebo živá výčitka svedomia, veď „Ty si sa už musel rozhodnúť, ktorým mŕtvym telom svojho spolubojovníka sa zachrániš“? - veta, ktorou prebúdza svedomia a citlivosť na položenie susednej krajiny. „Nevedela som, čím môžem prispieť ja, ako Gyenge Veroni. Ako občianka. Síce ma nie je nejak silno počuť, no mám talent písať tak, aby sa s tým ľudia vedeli stotožniť“, rozpráva slampoetka Veroni. K angažovanosti ju vyprovokovala vražda v Teplárni. „Nechápala som vtedy, kde žijem. Normálne som sa musela pozrieť na mapu, či som ešte na Slovensku, že niečo také sa môže stať a s takými reakciami“, spomína. S angažovanými textami začala preto, lebo vo vtedajšej produkcii jej chýbali veci, ktorými žila ona sama. „Ako bisexuálna Maďarka na Slovensku som nemala zastúpenie. Nik nehovoril tie veci, ktoré som si chcela vypočuť“, vysvetľuje. „Aj ja mám svoje zbrane. Sú nimi moje slová“, hovorí. Nimi chce rozbíjať bubliny, do ktorých sa uzatvárajú jednotlivé skupiny ľudí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, dnes odštartovali štafetový protest.Do priestorov Slovenskej národnej galérie sa včera návštevníci po 16. hodine už nedostali. O 17. hodine tej totiž chceli poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok SNG, vyjadriť svoj nesúhlas s prístupom k výberu nového vedenia erbovej inštitúcie. Umelci Ivana Šáteková, Erik Šille, András Cséfalvay, Peter Barényi, Jaroslav Kyša, Kristián Németh a Rastislav Sedláčik sa budú od dnes až do apríla striedať pred Slovenskou národnou galériou v štafetovom proteste.V podcaste sa dozviete:– čo žiadajú výtvarníci od ministerstva kultúry;– vypočujete si rozhovor s výtvarníkom Erikom Šille;– prečo sa umelci rozhodli práve pre štafetový protest;– o celej situácii bude v rozhovore informovať aj redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová, ktorá sa dianiu okolo SNG venuje dlhodobo.

Jednou z najväčších motivácií skúmania vesmíru je pátranie po živote. Nádej v nás živí aj to, že na Zemi ho nachádzame aj na tých absolútne najnehostinnejších miestach.Rozvinul sa však na Zemi, alebo sem prišiel z vesmíru, napríklad ako súčasť komét? A hlavne, prečo ho nikde inde vo vesmíre nevidíme? V novom dielu podcastu SHARE sa o možných vysvetleniach rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktorá známa osobnosť zastávala teóriu o panspermii.Ako si vysvetliť, že na Zemi je život aj na najnehostinnejších miestach, no vo vesmíre ho nevidíme?Ako by mohol vyzerať život v podzemnom oceáne mesiaca Európa.Ktoré ďalšie miesta v slnečnej sústave predstavujú horúcich kandidátov na nájdenie života.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/Súvisiace odkazy:Na Marse nájdeme dôkazy života, myslí si astrobiologička. Budú však iné, ako mnohí čakajú (rozhovor)Gigantický mesiac Jupitera zrejme skrýva tajomstvo: Podľa nových dôkazov je to ďalší oceánsky svetPodcast SHARE: Aký život môžeme nájsť v mimozemských podzemných moriach?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň milý diváci a milé diváčky, ctení poslucháči a poslucháčky a ctené diváctvo a poslucháčstvo. Uplynulý týždeň bol opäť kráľovstvom politického bizáru a my sme tu na to, aby sme vám o tom priniesli svedectvo. Aktuálne dianie pre vás komentovali komici Matej Makovický aka Mako a silný hlas východu Marián Psár.V relácii sa diskutovalo:O referende za Rusko jednej proruskej skupinkyO obľúbených susedoch malého KalihoO tom, čo o netreba menovať v MoskveO jednom utekajúcom premiéroviO mentálnej atletike jedného ministra športuA jednej odtrhnutej Tabakovej