Podcasty Aktuality.sk

USA a Rusko začali rokovania o vzájomných vzťahoch a aj o vojne na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký šéf diplomacie Marco Rubio. Rokovania trvali viac ako 4 hodiny a konalo sa bez prítomnosti zástupcov z Ukrajiny. Aký signál vysiela dnešné stretnutie Ukrajine a európskym spojencom? Téma pre českého odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku.„Tá rétorika naznačuje a môžeme sa určitým spôsobom obávať, že by Spojené štáty mohli hodiť Ukrajinu cez palubu, ale na druhú stranu primárne záleží na tom, čo bude diať na bojisku," hovorí v podcaste.Spojené štáty a Rusko stretnutí uviedli, že sa dohodli napríklad na vymenovaní tímov na vysokej úrovni pre rozhovory s Ukrajinou. Americký minister Marco Rubio tiež tvrdí, že s riešením konca vojny na Ukrajine musia súhlasiť všetky zúčastnené strany. Podľa analytika Lebdušku toto vyjadrenie znie vyvážene. Otázka znie, aké ústupky by malo urobiť Rusko a či je na ne pripravené. To teraz na bojisku relatívne vyhráva," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Nečakané zakopnutie majstra, Košice nadviazali na dôležitý triumf zo Žiliny ďalšou výhrou, Spartak Trnava odmietol preskočiť „šošonov” a o niečo stiahnuť Slovan Bratislava, nuž a smutný pád Ružomberka na absolútne dno súťaže. Aj o tom sme sa rozprávali v 26. epizóde podcastu Kam si to kopol?Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu nekompletným 20. kolom, pretože zápas medzi KFC Komárno a MŠK Žilina bol odložený pre zdravotné problémy v tíme nováčika. Na zvyšných ligových trávnikoch sa hralo a víkendové dianie prinieslo opäť celý rad rôznych zaujímavostí.Azda tou najväčšou udalosťou 20. kola Niké ligy bola nečakaná strata bodov majstrovského Slovana Bratislava s Michalovcami, pokračovanie skvelej formy FC Košice, ale predovšetkým prvé víťazstvo MFK Skalica po šiestich zápasoch, čo znamenalo pád MFK Ružomberok, úradujúceho víťaza Slovnaft Cupu, na absolútne dno ligového pelotónu.Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s futbalovým expertom a hráčom Interu Bratislava Jurajom Piroskom v 26. epizóde podcastu Kam si to kopol?, v ktorej takisto zhodnotil návrat Artura Gajdoša do AS Trenčín a odchod Rahima Ibrahima opačným smerom do Slovana Bratislava.

Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu. A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. „Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Keď z dohody Trumpa s Putinom vznikne mier, ktorý Rusko posilní, tak budeme čeliť ďalšej vlne ruského imperializmu. Nespravodlivý mier na Ukrajine a dvojrýchlostná Európa nebudú pre Slovensko žiadnou výhrou, tvrdí exdiplomat Peter Weiss. Podľa neho je našim životným záujmom silná EÚ, ktorá bude schopná čeliť imperiálnemu revizionizmu dnešného Ruska.V saudskoarabskom Rijáde sa stretávajú ťažké váhy americkej a ruskej diplomacie, aby tam začali rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Európska únia však na tieto rokovania pozvaná nebola. Európski lídri na situáciu reagujú mimoriadnym samitom v Paríži, Slovensko ale medzi pozvanými absentovalo.V najbližších dňoch a týždňoch sa zrejme budú lámať dejiny nášho kontinentu. Donald Trump chce totiž uzavrieť s Vladimírom Putinom rýchly mier a to ponad hlavy celej Európy. V Mníchove zasa viceprezident USA oznámil, že Európa už pre Spojené štáty nie je kľúčovou prioritou. V ohrození sa tak ocitli všetky doterajšie bezpečnostné garancie nášho kontinentu.„Ak sa EÚ neudrží ako súdržné spoločenstvo a začne sa, nedajbože, rozpadať, tak všetci tí démoni minulosti, a všemožných revizionizmov, sa opäť vrátia a ruským sľubom sa veriť vôbec nedá," tvrdí Peter Weiss. A volá preto po posilnení federalizačných tendencií v EÚ, ako aj po posilnení jej bezpečnosti z vlastných európskych zdrojov.Bezpečnostné garancie, na ktorých Európa žila celé dlhé desaťročia po druhej svetovej vojne, sa rozpadajú na prach. Na východe pritom máme agresora Putina, na západe zasa nepredvídateľného Trumpa.Prežije EÚ bez cesty k ďalšej federalizácií – aby sa tak stala skutočnou mocnosťou? Ako bude vyzerať jej bezpečnosť zoči-voči Rusku a zoči-voči USA? A na ktorú stranu sa pridá Slovensko s premiérom Ficom? Téma dnešného podcastu s bývalým šéfom SDĽ a exdiplomatom Petrom Weissom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Odborník na autopriemysel otvorene a kriticky o tom, kam smeruje slovenský, európsky a globálny autopriemysel.Automobilový priemysel nielen v Európe zažíva dramatické obdobie, keď sa menia pomery. Rok 2035 sa naďalej javí ako ultimatívny termín ukončenia predaja nových spaľovacích áut v EÚ, hoci rastie aj politická opozícia proti tomuto zámeru. Automobilky medzitým investujú do vývoja elektromobilov miliardy eur. Rapídny rast výrobných nákladov hrozí vytvorením priepasti medzi tými, čo si môžu a tými, čo si nemôžu dovoliť kúpiť nové auto. Na Slovensku už nové auto nekúpite za menej ako 12700 eur a priamou úmerou rastú aj ceny jazdených áut. A do tohto mixu problémov prichádzajú čínski výrobcovia, ktorých agresívna expanzia aj cenová politika potenciálne ohrozujú aj slovenskú ekonomiku závislú na výrobe áut.Kam toto celé smeruje, bude auto už len luxusom, alebo budeme všetci jazdiť na čínskych autách? Aj o tom sme sa rozprávali s Vladimírom Orthom, odborníkom na autopriemysel a generálnym riaditeľom United Automotive Group.

Donald Trump hrá na krátke, rýchle a okázalé víťazstva, ale v ekonomike oveľa viac záleží na dlhodobých vzťahoch a vzájomnej dôvere takže narušenie dôvery povedie k utrpeniu všetkých, hovorí v Ráno Nahlas o obchodných vojnách, ktoré odštartovala americká administratíva, ekonóm Martin Šuster. Podľa neho sa USA vracia do čias nefunkčnej minulosti, no a dôsledkom bude zabrzdenie celosvetovej ekonomiky, ako i rast inflácie.Americký prezident aktuálne pohrozil zavedením ciel na dovoz áut. Clá by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom apríla. Donald Trump chce svojou colnou politikou zmeniť celú podobu globálneho obchodu. "Po kovidovej kríze, ktorú rozpútal nemysliaci vírus, a po energetickej kríze, ktorú rozpútal iracionálny diktátor, sme na prahu obchodnej vojny – ktorú rozpútava krajina inak známa racionalitou, efektivitou a pragmatickosťou. Snáď bude obchodná kríza najmenšia z týchto troch po sebe idúcich kríz, ale nie je to úplne jasné.. Nik nebude z obchodnej vojny profitovať," tvrdí ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o hrozbe špirály obchodných vojen, ale i o politike ciel, protekcionizmu a izolacionizmu, čo v minulosti (ako vieme) viedlo k zásadným ekonomickým otrasom - ako aj veľmi vážnym politickým následkom.Aké ekonomické vyhliadky teda čakajú na Slovensko, aké šance v tomto globálnom súboji má EÚ a na aké ceny energií - i vzťahov s našimi kľúčovými partnermi/konkurentmi, sa máme pripraviť? No a prečo je tou najlepšou stratégiou jednoznačne vrátiť Amerike ich úder?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zlepšili postavy stovkám celebrít a státisícom obyčajných ľudí. Kým Ozempic, určený na cukrovku, sa na chudnutie zneužíval, dnes už existujú aj lieky priamo riešiace obezitu. Renáta opisuje, ako schudla takmer tretinu svojej váhy. Nie je to však zadarmo. Aké sú nevýhody takýchto liekov? Dozviete sa v podcaste TELO po prihlásení do služby Aktuality Navyše.Výhody a nevýhody liekov na chudnutie v dnešnom podcaste opisuje lekár Boris Bajer a Renáta Názlerová, ktorá vďaka nim schudla viac ako 40 kíl.Nahrávali Henrieta Hanáková, Martina Smatanová a Peter Hanák.

Bielorusko sa už ani nesnaží Západ presvedčiť, že jeho voľby sú demokratické. Oficiálnu pozorovateľskú misiu k voľbám nepustilo, namiesto toho si pozvalo „vlastných“ pozorovateľov vrátane trojice politikov zo Slovenska.Aká je úloha nezávislých volebných pozorovateľov? Akou metodikou sa riadia? V čom sa od nich líšia falošní pozorovateli a aká je ich úloha? Ako sa menil vzťah autoritárskych režimov k pozorovateľským misiám v ostatných desaťročiach?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Koalícia skúša robiť s políciou to, čo si vládni politici zmyslia.Aké obrovské škody spôsobilo zníženie trestov za korupciu a za čo Robert Fico „zvozil“ novú policajnú prezidentku Janu Maškarovú, priblížila Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Na jednej strane nová prečerpávacia vodná elektráreň s vidinou tučných ziskov z predaja elektrickej energie, na strane druhej osudy stoviek ľudí, ktorým jej výstavba zásadne zmení celé ich doterajšie životy. V dnešnom podcaste vám prinášame príbehy farmárov, ktorých sa zámer ministra Tarabu bytostne dotýka, no ktorých sa na to nik nepýtal a o všetkom sa dozvedeli iba z médií. Peniaze nie sú všetko, odkazujú farmári ministrovi Tarabovi.Zámer postaviť úplne novú prečerpávaciu elektráreň na rieke Ipeľ, s ktorým prišiel minister životného prostredia miestnych obyvateľov zaskočil a doslova šokoval. Elektráreň Málinec - Detvianska Huta totiž nie sú iba obrovské investičné náklady a prípadné tučné zisky z predaja elektrickej energie, to sú aj konkrétne ľudské osudy ľudí, ktorí v mieste budúcej vodnej nádrže žijú a ktorí si toto miesto v samom srdci Slovenska vybrali pre jeho krásu, pokoj a relatívnu nedotknutosť. Boli sme sa preto pozrieť priamo na miesto potenciálnej vodnej nádrže v lokalite Čechánky - Detvianska Huta.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už je aj oficiálne športovou legendou. Krasokorčuliara Jozefa Sabovčíka uviedli na začiatku februára do Siene slávy slovenského športu. Prišiel kvôli tomu z USA na Slovensko, poctil nás navštevou a poskytol nám zhruba 30-minútový rozhovor. Dozviete sa v ňom toho mnoho z jeho kariéry, porovnanie dôb, ale aj to, ako urobiť čo najlepšiu pizzu v pizza piecke.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké bolo byť krasokorčuliar v jeho dobeako pristupoval k mentálnej stránkeako ho limitovalo koleno a že mu nikto neverilako bez tréningu nevedel, že získal olympijskú medailukedy mu došlo, že získal olympijskú medailuako sa presadil v USAako sa voľakedy vyberala hudba a ako sa vyberá dnesako bude vyzerať olympiáda v roku 2034ako urobiť ideálnu pizzu v pizza piecke

Ficova zahraničná politika priamo škodí slovenským záujmom, a to aj finančným, lebo naša vláda nebude mať spojencov na presadenie pre nás vyhovujúceho európskeho rozpočtu, tvrdí bývalý minister zahraničia a dnes politik PS Ivan Korčok. Plány Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Gazu odsudzuje, a zavádzanie ciel je podľa neho streľbou do vlastnej nohy. PS je podľa neho pripravené na voľby, no spájanie s inými stranami nie je na stole.V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1. minúty – čo je najväčší problém Roberta Fica a najväčšia téma protestov;– od 2:00 – či naozaj hrozí odchod z EÚ alebo tým len protestujúci strašia;– po 4:00 – že vláda zrádza záujmy Slovenska;– od 5:00 – či Robert Fico doručí sľubovaný koniec chaosu a pokoj, keď vymení ministrov vo vláde;– po 7:00 – ako je PS pripravené na prípadné predčasné voľby;– od 8:30 – že na mítingy PS chodia aj sklamaní voliči Hlasu;– po 10:30 – či by si vedel predstaviť koaličnú spoluprácu s Hlasom alebo Igorom Matovičom;– od 14:30 – že nechápe odkazy KDH, aby sa PS vzdalo časti programu, ale to isté im naspäť neodkáže;– po 16:30 – že dohoda o prípadnom spájaní strán pred voľbami nie je PS;– od 18:00 – ako premiér Fico fyzicky aj symbolicky odchádza od stola, pri ktorom sa rokuje o európskej budúcnosti;– po 23:00 – čo hovorí na rast populistických a krajne pravicových strán po celej Európe a čo to znamená pre občana z Rožňavy;– od 25:00 – ako reaguje na Trumpov mierový plán pre Ukrajinu;– po 33:00 – kto by mal zabrániť Donaldovi Trumpovi zavádzať clá;– od 38:00 – že Trumpov plán pre Gazu je nerealizovateľný;– okolo 40:00 – čo je riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu;– po 43:30 – kedy podľa neho budú najbližšie voľby.

Po roku a pol vládnutia vyznieva najtrápnejšie zrejme sľub o stabilite.Protesty proti vláde pokračujú a koalícia je naďalej v rozklade. Ako vidia situáciu tvorcovia Ťažkého týždňa?

Na Slovensku budeme mať šancu, ak sa Matovič, Gröhling, Majerský a Naď budú chcieť dohodnúť. No a samozrejme potrebujeme víziu, ktorá spája, niečo ako vstup do EÚ v roku 1998, tvrdí Mikuláš Dzurinda v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.Druhý mesiac v roku 2025 a my už poznáme výsledky ceny Neborák roka, okrem toho sa dozviete ako Mikuláš Dzurinda naživo videl ako zmenu Viktora Orbán, ktorý sa spolu s Robertom Ficom stal zajatcom svojej nepoctivej politiky.

To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.Moderuje Denisa Hopková.

Marek Slovák patrí medzi skúsených matadorov slovenskej hokejovej scény. V Tipos extralige odohral takmer tisíc zápasov, získal tri majstrovské tituly a momentálne pôsobí v Slovane Bratislava. V podcaste Góly z bufetu porozprával o náročných momentoch z aktuálnej sezóny i o tom, ako sa vyrovnával s nepriaznivým prijatím od fanúšikov.Rodák z Nitry sa dotkol napätej situácie po svojom príchode do bratislavského Slovana, ktorá zasiahla aj jeho rodinu. Zaspomínal si na kariérne úspechy, najťažšie sezóny a prezradil, prečo nikdy neskúsil dlhšie pôsobenie v zahraničí.Priblížil aj svoju povesť provokatéra na ľade, no zdôraznil, že v kabíne je úplne iný človek. „Veľa ľudí, čo nevidí do zákulisia, si povie, že moja tvár je iba tá na ľade. Ale tí, čo ma poznajú, vedia, že som v kabíne úplne iný. Na ľade musíš prepnúť, aby si bol prospešný pre tím,“ priznal Marek Slovák v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Americký prezident Donald Trump hovoril najskôr s Vladimirom Putinom, a hovoril s ním dlhšie ako s ukrajinským prezidentom Zelenským. Navyše nie je isté, či Ukrajina bude alebo nebude priamo zúčastnená na mierových rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinci prežívajú vytriezvenie z nádejí, že by Donald Trump mohol byť voči Rusku ešte tvrdší ako jeho predchodca a prepadajú skôr frustrácii, hovorí expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Budete počuť Donalda Trumpa, jeho exporadcu a dnes kritika Johna Boltona, a za slovenských politikov Ivana Korčoka (PS) a Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Nahrával Peter Hanák.

Oktagon 67 už 22. februára v Třinci ozdobí vyostrené česko-slovenské derby. Kurzový outsider je pripravený šokovať domácu scénu.David „Ružový panter” Kozma (32-14) bol v rokoch 2018 - 2022 najdominantnejším šampiónom organizácie. Zaznamenal rekordných päť obhajob. Po dvoch prehrách začína cestu späť za titulom. V ceste mu stojí Robert „Princ bratislavský” Pukač (18-13-1). Po zlom období sa vrátil na víťaznú vlnu a je pripravený zavrieť ústa kritikom.„Uvidíte, ja sa tam postavím a nebude to taký rozdiel, ako si ľudia myslia. Ani omylom! A ja si dokonca myslím, že vyhrám. V tom zápase ukážem svoju veľkú šikovnosť a nebude to tak, ako ľudia predpokladajú,” vraví Robert Pukač v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. Kde je premiér? Ide tu o krajinuSituácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Robert Fico dal ultimátum koaličnym partnerom do pondelka, aby vyriešili spory v koalíci - inak vezme rekonštrukciu vlády do vlastných rúk. Podľa Andreja Danka ide o porušenie koaličnej dohody, uviedol to v trojstranovom liste. Tému v podcaste rozoberieme s politickým redaktorom Marekom Biróom.Andrej Danko v liste do istej miery vynášal interné informácie, ktoré sme doposiaľ nikdy nepočuli. Jedna z nich bola, že Andrej Danko je v ohrození, pretože Robert Fico sa snaží dostať jeho ministor na svoju stranu Robert Fico. Písalo sa o tom, že by to mal byť Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová, hovorí v podcaste redaktor Marek Biró.Podľa reportéra môžeme takmer s istotu povedať, že Andrej Danko má obavy. „Klesajú mu preferencie SNS, odkedy je vo vláde s Robertom Ficom. Andrej Danko nie je slepý a vidí, čo sa deje a a že stráca pôdu pod nohami a má strach."Moderuje Denisa Hopková.

Na staršej fotografii Marsu našli podivný štvorcový útvar. Vo vzorkách z asteroidu zasa látky potrebné na život. Prečo hľadáme stopy po živote všade, kde sa dá? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:V asteroide sa našli stopy, ktoré by mohli umožniť existenciu života.Záhadný útvar na Marse vlastne nie je taký záhadný, keď sa naň pozrieme poriadne.Ani marťanská tvár nie je až tak vzrušujúca, ako sa pôvodne javila.Ako si ľudia v minulých storočiach predstavovali život na Marse či Venuši.Súvisiace odkazy:Sme tu skutočne sami? Vzorky z asteroidu Bennu obsahujú látky dôležité pre vznik životaNa Marse našli záhadný štvorec. Nik nevie, čo to je, Elon Musk žiada misiuPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nedá sa spraviť novela Trestného zákona tak, že v nej presne označíte osoby, ktorých sa to bude týkať, ale keby to chceli "našiť" na tých ich ľudí, neurobili by to inak. Cieľom vládnej novelizácie bolo ochrániť "našich ľudí" a odradiť od vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, tvrdí bývalý šéf NAKY. A kde sú v tom všetkom práva poškodených a obetí? Na tie sa zabudlo, hovorí Ľubomír Daňko."Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody. Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko v rebríčku vnimania korupcie nikdy nepadlo tak skokovo. Prepadli sme sa o dvanásť pozícií na 59. miesto spomedzi 180 krajín, tvrdí Transparency International Slovensko. Prepadli sme sa o historických 12 priečok. „Ide o celkom výrazný vzostup oproti tej pozície z minulého roka, kedy sme boli štyridsiaty siedmy," hovorí Piško v podcaste.Podľa šéfa organizácie Michala Piška ide o vysvedčenie pre vládu Roberta Fica. „Je tokonkrétna vizitka a vysvedčenie pre prvý rok štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má naozaj dopad na naše životy," tvrdí.Na rebríček reagoval aj premiér Robert Fico.V tlačovom vyhlásení uviedol, že Transparency International vydala správu po tom, čo slovenská vláda obmedzila financovanie jej slovenskej pobočky. Premiér rebríček odmieta, pretože "od vzniku súčasnej vlády na konci roku 2023 jej predstavitelia nečelili žiadnym korupčným škandálom."Piško v podcaste vysvetľuje, že slovenská pobočka Transparency sa nepodieľa na zostavovaní tohto rebríčka - ich pobočka ich len interpretuje. „Naša centrála ho zostaví na základe ďalších 13 indexov, ktoré robia nezávislé medzinárodné inštitúcie, takže nie je to ani názor centrály Transparency," tvrdí.Moderuje Denisa Hopková.

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné číslo nepoznám, no je to okolo stovky - a potom prepustíte desiatky skúsených ľudí, šetrenie mi nepríde ako dostatočný argument“, hovorí. Na otázku, prečo sa to deje, reaguje „stratou dôvery“ medzi diplomatmi, zamestnancami rezortu a ministrom. Prejavom toho je aj koniec neformálnej komunikácie medzi veľvyslancami, či riadiacimi pracovníkmi ministerstva a samotným šéfom rezortu. „Z toho čo viem, ten kontakt nie je taký intenzívny ako v minulosti, čo je škoda“, pokračuje. „Minister a veľvyslanci boli v minulosti v kontakte cez sms-ky, pravidelne si volali“, vysvetľuje Šuplata. „Kolegom častokrát chýbajú inštrukcie, ktoré potrebujú v kontakte s partnermi v zahraničí. Nie je to dobrá vizitka, ak sedíte okolo stola a vy neviete, aká je pozícia Slovenskej republiky“, hovorí. „Atmosféra na ministerstve je zvlášť medzi tými, ktorí tam pôsobia dlhšie, poznačená skleslosťou. Je tam kombinácia rôznych emócií vrátane humoru, pokiaľ ide o kroky v zahraničnej politike. Niekto je nešťastný, iný rezignovaný, nevie, čo je naša zahraničná politika. A ťažko udávať smer tým, že poviete, že ju máme na štyri svetové strany“, hovorí Milan Šuplata. V rozhovore sa dozviete aj o „signále podriadenosti“, ktorý svetu diplomacie

Koniec prípravy, drillu, tréningovej zaberačky a konečne sa môže začať naostro, majstrovsky! Slovenská futbalová Niké liga má za sebou odohraté 19. kolo, teda prvé jarné, ktoré nám dalo odpovede na viacero otázok. Všetko podstatné sme rozobrali v 25. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Prvý ligový hetrik v kariére, útek dvoch afrických kľúčových hráčov, navýšenie náskoku úradujúceho majstra, sarkastický prejav po zmarenom prestupe, prebudenie na Žitnom ostrove, viacero vytriezvení po zimnej príprave a kontroverzný záver zápasu v Michalovciach.Úvodné jarné kolo futbalovej Niké ligy prinieslo viacero významných tém, o ktorých sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s niekdajším obávaným útočníkom Tomášom Medveďom v 25. epizóde futbalovej podcaste Kam si to kopol?Fanúšikovia sa v nej môžu zapojiť aj do súťaže. Viac už priamo v podcaste.

Príde k rozuzleniu koaličnej krízy tento týždeň? Ako by mohla vyzerať dohoda o prípadnej rekonštrukcii vlády a ktoré ministerstvá sú "v hre"? Téma pre politického redaktora Aktualít Martina Sliza. Novinár v podcaste približuje, že v rámci rekonštrucie môže Hlas prísť o jeden z dvoch rezortov - ministerstvo investícií vedené Richardom Rašim alebo úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy pod vedením Petra Kmeca. SNS by mohla prísť o ministerstvo športu, ktoré by malo prejsť pod kontrolu skupiny poslancov okolo Rudolfa Huliaka, alebo by sa mohlo rozdeliť na dve časti.Bude to koniec debatám o predčasných voľbách? "Možno na chvíľu bude pokoj, no na jeseň bude opäť témou rozpočet. Zrejme môžeme čakať zas ďalšie napätie," hovorí politický novinár v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

To nám v rozhovore prezradil obľúbený herec, producent a humorista. Povie vám aj prečo si už nekupuje drahé autá, alebo, ako sa dá za jazdy zvládnuť defekt na motorke. V dnešnom podcaste si povieme aj to o koľko stúpli ceny pohonných hmôt na Slovensku, ktoré auto bolo v roku 2024 najpredávanejšie u nás a v Európe a čo našli policajti v lese pri Notthinghame. Vypočujte si novú časť podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Fabrikujú úplne bludy, ale robia to presne podľa nôt ruských tajných služieb. Obávam sa, že pôjdu cestou kriminalizácie protestov. Tvrdí o vládnom boji s údajným pučom Tomáš Forró, vojnový reportér a priateľ Mamuka Mamulašviliho. Verejnosti odkazuje aby sa vládnou mocou nenechala zastrašiť a s protestami to nevzdávala. A čo na to šéf Gruzínskej légie?O hrozbe štátneho prevratu tu s vážnou tvárou rozprávali naši najvyšší štátni činitelia, ale neboli ani za pani Štasselovou a neboli ani za mnou, ktorý sa s Mamukom Mamulašvilim dlho osobne poznám. Takže, ak sa tu robí štátny prevrat a vyšetruje sa to, tak prečo tých hlavných podozrivých doteraz vôbec nikto nijako nevyšetruje? Pýta sa v Ráno Nahlas vojnový reportér a Mamulašviliho osobný priateľ Tomáš Forró.Stal sa symbolickou tvárou údajného protištátneho prevratu, ktorý sa iba nedávno zrodil v hlave nášho premiéra. Mal sa stať konkrétnou hrozbou ich údajne pripravovanej násilnej podoby. Śéf Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Kto je tento muž roky bojujúci proti ruskej agresií - hrdina ukrajinského odporu alebo človek podozrievaný z vojnových zločinov? A z akých dôvodov by vlastne mal mať prsty práve v slovenskom puči?"To, čo sa tu dnes deje, to je paralelný vesmír. To sú veci, ktoré sú vymyslené a v realite sa nedejú. Čo je však najhoršie, tak tieto obvinenia sú evidentne súčasťou oveľa komplexnejšieho plánu ruských tajných služieb. To je pre naše tajné služby výnimočne znepokojivý moment, pretože je zjavne, že do týchto operácií sa zapojili aj členovia slovenskej vlády. Hovorí Tomáš Forró.Prečo premiér - namiesto toho aby riešil skutočné a vážne problémy tejto čoraz viac kolabujúcej krajiny, siahol po receptúre z dielne tajných služieb? A čo šéfa SMERu viedlo k tomu, aby po narastajúcich občianskych protestoch prišiel z nepodloženými fikciami o protištátnom puči? Čoho sa teda máme báť, násilného Majdanu alebo strach môže vyvolávať paranoidná vládna garnitúra a politicky zneužívaná tajná služba? "Je dosť možné, že nezostane iba pri nejakých mediálnych obvineniach, ale že tu budú reálne pokusy očierniť alebo dokonca vyfabrikovať nejaké obvinenia. Teraz sa zúfalo snažia zliepať hrozby o akomsi prevrate - pričom na to využívajú roky staré fotky, ale môže byť reálne, že už teraz tu niekto fabrikuje na členov opozície, aktivistov či prakticky kohokoľvek, nejaké vymyslené obvinenia na to, aby toho človeka mohli stíhať, kriminalizovať či proste zničiť jeho život," pripomína Forró.No a napokon, aká budúcnosť čaká na Ukrajinu, ktorá sa už bezmála tretím rokom čoraz zúfalejšie bráni krvavej ruskej agresií a čo môžeme s tým všetkým urobiť my, občania?"My sa nebavme o tom, čo môže alebo nemôže urobiť Fico a jeho ľudia. Bavme sa o tom, čo môžeme urobiť my. Sme vyspelá občianska spoločnosť, ktorá sa vie zorganizovať, protestovať a vie dať najavo svoj názor. Je iba na nás, aby sme im toto nedovolili. Takže tým najzákladnejším odkazom je: Nejde o to aby sme sa báli, ale aby sme konali a nedali sa. "Témy pre Tomáša Foroóa, vojnového reportéra, ktorý realitu tejto vojny dôverne pozná a osobne pozná aj šéfa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobsinský.

Prvá športovkyňa v Mimóze Zuzka Vráblová sa od vodných lyží dostala cez snowboarding až ku wakeskatingu. Hovorí, že tento šport nie je o súťažení, ale o komunite, progrese a motivácii. V Mimóze sa (ne)dozviete:1:45 – cez aké športy sa dostala k wakeskatingu;4:00 – prečo vymenila vodné lyže;5:41 – či sa dá wakeskating zaradiť k už tradičným športom;7:42 – čo cíti pri jazdení;11:40 – ako vyzerajú tréningy;13:20 – aký bol život v Amerike;18:05 – čo bude robiť prvú májovú nedeľu;25:30 – či u nej existuje ambícia presadiť wakeskating na školách;32:10  – čo ju limituje;38:48 – či je šport v jej myšlienkach o budúcnosti.

Daniel Bombic bol dlho jedným z mnohých predstaviteľov dezinformačnej scény. Kedy sa z neho stal človek, na ktorého bolo vydaných niekoľko zatykačov a o ktorom dnes rozhodujú slovenské súdy? A ako to, že s ním niektorí politici boli ochotní vystupovať vo videách? Aj o tom sme sa rozprávali s Veronikou Frankovskou, šéfkou webu Demagog.sk, a Martinom Hodásom z portálu Infosecurity.sk.Frankovská uviedla, že Bombic sa stal „neslávne známym“ už v roku 2020, keď rozšíril dezinformáciu, že páchateľom útoku na škole v Vrútkach bol Róm, čo nebola pravda.„Vo väčšine prípadov je to len politický kalkul,“ hodnotil zasa Hodás ochotu politikov diskutovať vo videách s Bombicom. „Je to človek, ktorý mal svojho času vďaka svojmu youtubovému kanálu veľký dosah. Pre tých politikov to bola príležitosť, ako prezentovať svoje názory a idey v oveľa menej kritickom prostredí, než by tomu bolo v mienkotvorných médiách.“

Umelá inteligencia nie je len hrozbou, ale zároveň aj súčasťou riešenia témy ochrany informačného prostredia. Dezinformácie vie rýchlo a efektívne generovať, no rovnako ich dokáže aj identifikovať a hľadať overené fakty, ktoré šírené klamstvá vyvracajú.V rámci slovenského projektu DisAI vzniká umelá inteligencia, ktorá má pomáhať práve fact-checkerom či novinárom. Čo dokáže a ako ďaleko sa už naši výskumníci dostali? Dokáže raz overovať informácie úplne sama alebo na ňu bude musieť naďalej dohliadať človek?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Michalom Gregorom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Slovan Bratislava má za sebou premiérovú účasť v Lige majstrov. Účinkovanie „belasých”, prestupovú politiku klubu i jeho dlhodobé smerovanie hodnotí futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?Čo ukázala Liga majstrov o Slovane?Možno označiť nulový bodový zisk za neúspech?Ktorí hráči dosiahli level Ligy majstrov?Čo musí Slovan nevyhnutne zmeniť?Aká bolestivá bude letná prestavba kádra?Bolo správne odmietnuť ponuky za Strelca, Takáča a Marcelliho?

Minister Tomáš Taraba tvrdí, že projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec ovplyvní len päť chatiek. Ján Lášak, ktorému štát môže tiež vyvlastniť pozemok tvrdí, že to vôbec nie je pravda a ministrovi vyčíta slabú komunikáciu. Vláda predložila plán na výstavbu novej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, investícia, ktorá by mala výrazne posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska. Avšak, tento ambiciózny projekt vzbudil vášne nielen medzi politikmi, ale aj medzi miestnymi obyvateľmi. Jeden z tých, ktorých sa tento projekt týka, je aj hokejový tréner brankárov reprezentácie Ján Lašák, ktorý bojuje proti vyvlastneniu chaty, ktorá patrí jeho rodine už po generácie.Minister životného prostredia Tomáš Taraba projekt bráni ako kľúčový krok pre slovenskú energetiku, pričom tvrdí, že výstavba bude mať minimálny dopad na životné prostredie. Na druhej strane, opozícia poukazuje na možné negatívne dopady na prírodu a obyvateľov. Ako prebieha vyvlastňovanie pozemkov a aké právne dôsledky to môže mať pre miestnych? Kto sú hlavní kritici projektu a čo tvrdia?V podcaste budete počuť bývalého reprezentanta Jána Lašáka a redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Moderuje Zorislav Poljak.

Jedinou útechou je, že vlastnú hlúposť si odskáče aj niekto iný, než Slováci.Slovenskí podlizovači oranžového „zázraku“ bleskovo zistili, čo sa bude diať. Sledujte najnovší Ťažký týždeň.

Hoci sa narodil v Nitre, je odchovancom bratislavského Slovana a dokonca bol jedným z prvých Slovákov, ktorí si zahrali futbal v španielskej LaLige. Čoskoro 50-ročný Samuel Slovák má za sebou bohatú kariéru, o ktorej sa rozhovoril v najnovšej epizóde podcastu Striedame!Samuel Slovák počas svojej hráčskej kariéry pôsobil najmä ako stredopoliar. Bol dlhoročným hráčom ŠK Slovan Bratislava, kde sa stal jednou z klubových legiend. Okrem „belasých” hral aj v španielskej lige za CD Tenerife. Reprezentoval i Slovensko v národnom tíme.Po skončení aktívnej hráčskej kariéry sa venoval trénerskej práci. Viedol ŠK Slovan Bratislava a neskôr pôsobil v rôznych trénerských funkciách vrátane mládežníckych reprezentácií Slovenska. Je známy svojím taktickým myslením a schopnosťou pracovať s mladými hráčmi. Aj to je jeden z dôvodov, prečo mu vedenie „belasých” zverilo svoju akadémiu.V podcaste sa Samuel Slovák okrem iného rozhovoril aj o rivalite medzi Slovanom a Interom, zaspomínal si na svoju prvú futbalovú výplatu a poodhalil aj okolnosti jeho prestupu zo Slovana na Tenerife. Vysvetlil tiež, prečo netrvala dlhšie jeho trénerská kariéra a nevynechal ani tému výchovy mladých futbalistov v Slovane i na celom Slovensku.„Na Balkáne je infraštruktúra na veľmi zlej úrovni. Možno je to tam ešte horšie ako u nás. Ale ich know-how je na oveľa vyššom leveli. Ľudský vklad je na top úrovni. Nemajú ihriská a štadióny, ale vedia, ako vychovať hráčov. My radšej budeme 10 hodín rúbať sekerou do stromu, akoby sme mali najprv hodinu nad tým rozmýšľať,” uviedol Samuel Slovák v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Česká politička za ODS Miroslava Němcová sa stala terčom ruského exprezidenta Dimitrija Medvedeva, ktorý jej vo verejnom poste želal aby „zahynula v krvavých víroch novej pražskej jari".Je to vyhrážka všetkým Čechom a Slovákom? A máme vôbec toto ruské robenie ramien brať vážne, keď sú už tri roky zaseknutí na malom území? Český premiér Petr Fiala si medzitým s Robertom Ficom vymieňa odkazy na sociálnych sieťach. Senátorka Němcová sleduje aj našu ministerku kultúry – ako sama tvrdí, s úsmevom.V podcaste s Miroslavou Němcovou (ODS) sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusi reagovali na fiktívny príspevok na falošnom účte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že stopy v tejto kauze vedú k slovenskému dezinformátorovi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vážne máme brať ruské vyhrážky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Rusi vedia iba strašiť a nič iné;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by sme mali zatknúť Putina, keby prišiel na mierové rokovania;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Slovensko a Maďarsko nie sú vítané v koalícii ochotných;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 9:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že rozdeľovanie nás a západných krajín posilňuje Rusko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako v Česku vnímajú Roberta Fica;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico vydeľuje SR z priestoru EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že by si želala, aby Slovensko viedol niekto, kto neoslabuje naše vzťahy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako ministerku kultúry a personálne nominácie slovenskej vlády vníma s úsmevom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Andrej Babiš lavíruje a mení názory aj na Roberta Fica;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by sa po Babišovej výhre vo voľbách celý náš región ocitol v izolácii.

Poznajú Češi slovo puč? Ak aj nie, po stretnutí bratských podcastov, Bárdy & Káčer a Dobrovský & Šídlo, už budú.Naozaj u nás niekto riadi organizovaný prevrat demokraticky zvolenej vlády? Sú za tým naozaj Gruzínci či Ukrajinská rozviedka? Alebo je na Slovensku iná mocná organizovaná skupina, ktorá je podporovaná zo zahraničia a bola v minulosti obvinená z kauzách Súmrak a Očistec?Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Dnes sa po celom Slovensku a aj medzi Slovákmi v zahraničí organizujú veľké protivládne protesty. Za organizátorov bratislavských protestov prišla do štúdia Lucia Štasselová z občianskeho združenie Mier Ukrajine. Protesty žiadajú výmenu premiéra.Ako dlho budú trvať protesty? Prečo na väčšine nevystupujú politici, hoci malú časť protestov organizuje strana Demokrati? A čo presne vlastne protestujúci chcú?Premiér Fico je so svojimi konšpiráciami o puči na smiech a svojimi tlačovkami nahráva komikom, hovorí Lucia Štasselová. Zadržaného Ukrajinca, údajne podozrivého z údajného puču, Mier Ukrajine nepozná a nevedia ani, či existuje.Antisystém chce podľa nej dosiahnuť iba kolaps.Aký zmysel majú protesty a ako sú organizátori pripravení na možné provokácie?Nahrával Peter Hanák.

Daniel Bombic zostáva na slobode, no jeho pohyb bude monitorovať elektronický náramok. Zároveň má zákaz publikovať a zdieľať na sociálnych sieťach príspevky s nenávistným obsahom. Rozhodol o tom Najvyšší súd, tému v podcaste rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.Predsedníčka senátu Dana Wänkeová uviedla, že „štát nemôže byť nečinný ani hluchý voči nenávistným prejavom."Podľa novinárky dnes Daniel Bombic do veľkej miery prehral. „Myslím to v zmysle, že on nie je stíhaný za to, že by niečo ukradol alebo urobil finančný podvod, ale za to, čo robí na internete. A to veľmi ťažko uchopiteľná, no napriek tomu súd zrejme z toho, čo si prečítal - nenávistné komentáre o rôznych ľuďoch, policajtoch, o prokurátorovi, o novinárke, o zdravotníkoch - obsah považuje za natoľko vážny a natoľko nenávistný, že musel obmedziť túto činnosť," hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Takto sa nedá vládnuť, iba udržiavať vládu, hovorí o krehkej koaličnej väčšine jediný poslanec za stranu Demokrati Ľubomír Galko. Demokrati organizujú sedem z desiatok piatkových protestov. Podľa neho je Ficov vzor Putin, v Moskve bol koordinovať postup na rozklad EÚ zvnútra, v jeho tajnej správe sú nezmysly a aj preto musí byť čím skôr dotlačený ku koncu vo funkcii ústavným spôsobom - cez parlament alebo referendum.V podcaste s Ľubomírom Galkom (Demokrati) sa dozviete:– od 1. minúty – že vláda má len fiktívnu väčšinu, ktorou nič nepresadí, iba sa udrží pri moci;– od 3:50 – či je poslanec Šalitroš opozičným poslancom;– po 7:30 – ako vníma ministra vnútra a stranu Hlas;– po 10:00 – či by ľudia počas tejto vlády mali sami odchádzať zo služieb štátu, ako napríklad v SNG;– od 11:00 – že keď odniekiaľ odíde naraz 100 ľudí, chyba je zjavne v manažmente;– po 12:30 – kto organizuje protesty;– od 15:00 – že Roberta Fica treba dať dole z funkcie;– po 16:40 – ako sa ľudia spamätajú, keď im za január príde nižšia výplata;– od 17:00 – že Robert Fico je len posol strachu a do Ruska nešiel riešiť plyn, ale vnútorný rozklad EÚ;– po 19:30 – či premiér potrebuje odbornú pomoc aby si po atentáte dal dokopy psychiku;– od 20:00 – že Fico vzor je Putin, nie Orbán;– po 23:00 – či má ísť Fico dole cez referendum alebo parlament;– od 29:00 – čo je v dôvernej správe SIS, ktorú premiér prezentoval parlamentu;– od 31:00 – kto organizuje protesty a že za nimi nie sú žiadni pučisti ani ilumináti;– po 33:00 – ako funguje spolupráca v opozícii;– od 35:00 – prečo je poslanec za Demokratov, a ako je možné, že je v predsedníctve strany, hoci nie je členom;– po 38:00 – čo je stratégia Demokratov pred prípadnými predčasnými voľbami, s kým a ako by sa spájali;– od 41:30 – či sa strany poučili z nespojenia v roku 2023;– po 43:00 – kedy budú podľa jeho tipu predčasné voľby;– od 44:00 – že predvída výmeny politikov ako po protestoch v roku 2018.

Slovan Bratislava má za sebou premiérovú účasť v Lige majstrov. V nabitej konkurencii nezískal ani bod, no nadobudol cenné skúsenosti. Ako ich zúročí v nasledujúcich mesiacoch, čo bude so zarobenými miliónmi a aké výzvy čakajú klub počas leta? Aj o tom hovoril pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml.Čo sa dozviete v rozhovore?Aké vysvedčenie vystavilo Slovanu účinkovanie v Lige majstrov?Čo bude s viac ako 20 miliónmi za účasť?Pracuje klub na vybudovaní akadémie?Prečo sa neudiali prestupy Strelca a Takáča, aké bolo zákulisie?Čo bude po sezóne s veteránmi Kuckom, Kašiom a Weissom ml.?Zostane tréner Weiss pri mužstve?Má alebo nemá Slovan skautské oddelenie?Je témou predaj klubu saudskoarabským investorom?

V druhej časti filmu o Mikulášovi Černákovi je viac rozdielov od reality ako v jednotke Miki. Detailne sme sa pozreli, ktoré veci sa stali inak ako vo filme. Niektoré rozdiely pre náš podcast priznal aj scenárista Miro Šifra. Podcast Mafiánsky štát si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Niektoré skutky sa stali inak ako boli zobrazené vo filme. Niektoré sa stali rovnako, no na inom mieste, prípadne boli oproti realite výrazne zjednodušené. Ako presne to bolo s Jaroslavom Svěchotom z SIS a jeho spoluprácou s mafiou? V niekoľkých scénach si filmári oproti reálne vyšetreným prípadom museli domýšľať. Inde sú však až šokujúco presní.Bitka speváka Karola Konárika, streľba na Roberta Holuba, najväčšia banková lúpež, známa hláška „stretneme sa v pekle“ a niekoľko vrážd sa stali trochu inak ako ich vidíme vo filme.

„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra’89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje. Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu. To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra’89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka. Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom’89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie. Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius? „Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko. Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“. „Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí. Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“. Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra’89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko. „Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí. Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“. A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čína nedávno predstavila DeepSeek, prelomovú AI platformu, ktorá ponúka výkonné modely porovnateľné s tými od popredných amerických spoločností, avšak zdanlivo za zlomok nákladov. DeepSeek-R1, uvedený v januári 2025, sa rýchlo stal najpopulárnejšou bezplatnou aplikáciou v americkom App Store a na čas spôsobil pokles akcií spoločností ako Nvidia o 18%. Nový model však vyvoláva aj obavy týkajúce sa cenzúry a ochrany súkromia. O tom, čo tento nástroj môže z dlhodobejšieho hľadiska znamenať a ktoré komentáre sú naopak prehnané sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo vieme a čo nevieme o DeepSeek.Ako bude vyzerať budúcnosť, kde rôzne regióny budú mať konkurenčné AI modely.Prečo má byť energetická efektivita jedným z kľúčových cieľov vývoja.Súvisiace odkazy:Zázrak umelej inteligencie z Číny vyvoláva zemetrasenie v technologických akciáchZa zlomok ceny rovnaký výkon ako AI od OpenAI či Meta? Čínska novinka vzbudila veľkú pozornosťVarovný signál pre USA. Donald Trump sa vyjadril k novému prelomovému AI z ČínyPraskne AI bublina už teraz? Číňania so staršími technológiami zahanbili miliardové americké firmyDeepSeek vraj „vykradol“ modely OpenAI. Existujú o tom značné dôkazy, tvrdí Biely domVarovanie NBÚ: Čínsky chatbot DeepSeek predstavuje riziko. Sleduje aj ako rýchlo stláčate klávesyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážení diváci a diváčky, poslucháči a poslucháčky a diváctvo a poslucháčstvo. Premiér chce zahrnúť do ústavy, że existuje len muž a žena hoci nemá ani parlamentnú, nie to ešte ústavnú väčšinu.Celá koalicia tvrdí, že prevrat u nás organizuje gruzínska légia a ukrajinská kontrarozviedka a Peter Pellegrini vraj stále riadi Hlas - stranu pekných ľudí.Pekných ľudí v relácii reprezentovali komici - dvaja. Sú milí, prirodzene inteligentní a vtipní - Martin Hatala a Matej Makovický zo Silných rečí.V podcaste sa dozviete:čo je to intersex;koľko pohlaví pozná premiér Fico;ako sa stavia hrádza progresivizmu;o čom je puč na gruzínsky spôsob;o čom je kuca paca v Hlase;prečo ministerstvo kultúry nepodporilo Drama Queer festival.

V Žiline sa po zápase s Nitrou pobili podporovatelia oboch tímov. Pri sledovaní záberov z bitky, ktorá prebiehala na tribúne, kde boli rodiny s deťmi, sa dá takéto konanie len odsúdiť. Nielen o tejto veľkej škvrne, ale aj o historickom miľníku Michala Chovana z Košíc či viacerých prestupoch v Tipos extralige debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Rastislav Konečný (bývalý hokejista).

Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale to mlčanie sociálneho systému ma desí, hovorí na margo vražedného vyčíňania v škole v Spišskej Starej Vsi sociálna poradkyňa Ida Želinská. Ako upozornila, pri tomto prípade, "sociálka" musela byť dlhodobo prítomná, otázkou preto je, prečo systém takto fatálne zlyhal. Problém však je aj v nastavení našej spoločnosti, zosurovení mravov, obchádzaní pravidiel a dlhodobá decimácia systému sociálnoprávnej ochrany detí.Kým vládna garnitúra rieši fabulácie o údajnom protištátnom puči či to, koľko pohlaví napíšeme do Ústavy, krajina má celkom iné - skutočné a naozaj systémové problémy. Jedným z takýchto vážnych problémov je aj radikalizácia našej mládeže a až zúfalo nedostatočná starostlivosť o deti v problémoch.Po vražednom terorizme na bratislavskej Zámockej ulici, prišla smrteľná šikana v Parchovanoch no a iba pred pár týždňami udrelo radikálne zlo opäť. Tentoraz malo podobu nožom ozbrojeného gymnazistu, ktorý dlhodobo vykazoval veľmi problematické správanie až za hranou zákona. Systém to však nedokázal vyriešiť a tak sa obeťou útočníka stala obľúbená učiteľka i útočníkova spolužiačka.Sú teda deti pre nás naozaj prioritou, tak ako sa tým dookola verejne zaklíname? Prečo systém ochrany našich detí opakovane a fatálne zlyháva a čo môžeme urobiť aby sa podobné tragédie - a to v čo najväčšej možnej miere, už neopakovali?Témy pre sociálnu poradkyňu Idu Želinskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Koalícia Roberta Fica balansuje na hrane väčšiny. Mimoriadna schôdza parlamentu sa podarila otvoriť až na druhýkrát a situáciu ešte viac skomplikovalo oznámenie, že rebelujúci poslanec Roman Malatinec opúšťa Hlas a pridáva sa k skupine okolo Rudolfa Huliaka.Znamená to ďalšie oslabovanie koaličnej stability? A aké má vláda možnosti na udržanie kontroly? V podcaste si vypočujete reakcie politikov aj analýzu redaktora Aktualít Mareka Biróa.Moderuje Zorislav Poljak.

Zimná príprava je v absolútnom závere a mužstvá slovenskej futbalovej Niké ligy sú pripravené na vstup do jarnej časti sezóny. Jedným z tých, ktorí sa budú snažiť zabojovať o Európu či možno trofeje, je už tradične FC Spartak Trnava. V podcaste Kam si to kopol? to potvrdil videoanalytik a asistent trénera Tomáš Prisztács, ktorý je v „malom Ríme” už šiesty rok.Jesenná časť zakončená na 3. mieste a s 5-bodovou stratou na druhý MŠK Žilina. Zároveň aj účasť v marcovom štvrťfinále Slovnaft Cupu, čo Spartaku Trnava dáva veľmi zaujímavé ciele pred jarnou časťou sezóny 2024/25, ktorá odštartuje už tento víkend.„Červeno-čierni” vycestujú v rámci 19. kola Niké ligy pod Urpín, kde ich vyzve MFK Dukla Banská Bystrica. Z hľadiska výsledkov v príprave je Spartak pripravený na ligu dobre, ale čo je dôležitejšie, pozitívne pocity má trénerský štáb okolo Michala Gašparíka aj z predvedených výkonov a dát hráčov trnavského kádra.V 24. epizóde podcastu Kam si to kopol? od ŠPORT.sk to v debate s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom potvrdil Tomáš Prisztács, ktorý je v Spartaku videoanalytik a asistent Michala Gašparíka. V rozhovore porozprával i o sebe a z hľadiska Spartaka o pocitoch zo zimnej prípravy, plánoch na jar, pohybe v mužstve, ale aj o hráčovi, ktorý je v Niké lige fenomén na ihrisku.