Podcasty Aktuality.sk

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Michal Baláž je PR manažér motoristického klubu Maco Racing Team a otec motocyklového pretekára Matiasa Baláža. Matias má iba 8 rokov a na motorke jazdí už od piatich. V podcaste portálu Autobazar.EU Baláž odhaľuje zákulisie juniorského motoristického športu na Slovensku, aké sú náklady na výchovu budúcich reprezentantov Slovenska a či sa od štátu dostáva športovcom dostatok podpory.Keď sa povie motošport, preteky na motocykloch, väčšina verejnosti si predstaví dospelých mužov na silných motorkách vo farebných kombinézach. Avšak, existuje celá medzinárodná komunita, ktorá si pod týmto pojmom predstavuje detských pretekárov na motocykloch.Juniorské kategórie v motoristickom športe nie sú žiadnou novinkou, napriek tomu sa o nej často nedozvedáme z médií. A rovnako tak ani o úspešných mladých - či skôr malých - Slovákoch, ktorí žnú na poli motoristického športu úspechy. Príkladom sú chalani ako Samuel Odrobina, Roman Masár, Mattia Pátek, Michal Ronec, Lucian a Lukáš Véghovci, Matias Baláž a mnohí ďalší. Matias aj spolu s ďalšími patria do tímu MACO Racing Junior Team.Michal Baláž prijal pozvanie do nášho podcastového štúdia, aby sme sa porozprávali o juniorskom športe, jeho výzvach, ale aj financovaní a tiež o bezpečností detí.Rozhovorom sprevádza Erik Stríž, šéfredaktor Magazínu portálu Autobazar.EU.

V zahraničí bežný štandard, na Slovensku ako šafránu. O čom hovoríme? O priestoroch, ktoré by mohli využívať malí podnikatelia pre svoj biznis. Či už ako showroomy, kancelárie alebo sklady. V Senci vzniká zaujímavý projekt pre malých podnikateľov Small Business Units na predaj a prenájom. Ide o moderné priestory s flexibilným využitím už od 220 m2. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o nich hovoril duchovný otec projektu Valter Vrškový.V podcaste sa dozviete: prečo majú malí podnikatelia problém nájsť reprezentatívne priestory na Slovensku, pre aké typy podnikateľov sú Small Business Units určené, ako ekologické riešenia znižujú prevádzkové náklady, ako vyzerajú samotné priestory Small Business Units, ako sa dajú financovať a ako sa cenovo pohybujú priestory pre malých podnikateľov, za koľko mesiacov sa klient môže nasťahovať do nových priestorov.Na Slovensku chýbali moderné priestory pre malých podnikateľovKoncept tzv. Small Business Units sú v zahraniční bežnou praxou. Valter Vrškový hovorí v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o tom, že konečne dozrel čas, aby mohli tento koncept priniesť aj na naše územie. „Myslím si, že dlhodobo na Slovensku neexistujú priestory novostavby. Všetci malí podnikatelia hľadajú priestory v existujúcich družstvách - starých nehnuteľnostiach. Ich priestory nie sú reprezentatívne. Nie tu nič za posledných 30 rokov, čo by vyhovovalo podmienkam západného štýlu alebo podmienkam nejakej vyššie úrovne týchto priestorov.”On sám sa inšpiroval v Austrálii, kde niekoľko rokov žil a kde sú pre malých podnikateľov vytvorené oveľa lepšie podmienky na ich uplatnenie. „Takmer každé okresné mesto v zahraničí má takýto areál logistiky a služieb. Je to vyslovene až nutné. Na Slovensku sa nejako na to pozabudlo. Až teraz nastal ten čas, aby sme takéto priestory vedeli ponúknuť aj malým podnikateľom.“ Podnikateľské priestory s rozlohou od 220 m² do 680 m² na predaj a prenájom sú vhodné pre rôzne podnikateľské činnosti, ako sú skladovanie, výroba, poľnohospodárske činnosti, montáž, služby a distribúcia produktov.Exkluzívne obchodné priestory v Senci sa dajú upravovať na mieruO moderné a praktické podnikateľské priestory je veľký záujem. „Klienti, ktorí nás oslovia a idú na obhliadku hotového skladu alebo objektu, tak sú veľmi prekvapení, lebo vidia, ak si spravili prieskum v okolí Bratislavy do 50 kilometrov, že takýto produkt nenájdu. Všetkých 5 objektov bude rovnako vizuálne vyzerať, rovnaké farby, rovnaké výkladové strany. Vždy je polovica haly presklená, kde je to administratívne zázemie a druhá polovica je garážová brána a vstup. Všetky sú identické,” pre predstavu priestorov vysvetľuje Vrškový.Zároveň Vrškový dodáva, že sa snažili pre malých podnikateľov pripraviť aj praktické ekologické riešenia na chladenie či vykurovanie. „Navrhli sme tepelné čerpadlá. Skladová plocha aj administratívna plocha sú oddelené a môžete si ich nastaviť presne podľa teploty, či už v lete alebo v zime, ktorú potrebujete. Čiže na týchto tepelných čerpadlách - na spotrebe elektriny sa určite najviac ušetrí.” V prípade záujmu je možné nainštalovať aj fotovoltaiku. „Na strechu vždy robíme predprípravu na fotovoltaiku, keďže ten trend tu je. Jednotliví klienti, prípadne aj s našou spoluprácou, si tam vedia umiestniť fotovoltaiku, takže náklady na elektrinu sa môžu ešte znížiť.” O projekt Small Business Units prejavili záujem podnikatelia z rôznych oblastí či už dodávatelia interiérových dverí, zámočnícke firmy a dopyty sú od spoločností zameraných na inovatívne technológie.Celý rozhovor o Small Business Units si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť si na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.

Ako sa mení život diabetika v ére moderných technológií a prečo sú glukózové senzory pre mnohých stále nedostupným luxusom?Diabetes mellitus, známy aj ako cukrovka, je metabolické ochorenie charakterizované vysokou hladinou cukru v krvi.Rozlišujeme dva hlavné typy a podľa odhadov nimi na Slovensku trpí približne 350-tisíc ľudí.Diabetes je jedným z hlavných rizikových faktorov pre rozvoj srdcovo-cievnych ochorení, ako je infarkt a mŕtvica. V posledných rokoch sa počet pacientov s diabetom na Slovensku zvýšil, čo je spojené aj s rastúcim výskytom obezity a s nesprávnymi životnými návykmi. Diabetologička Viera Doničová nám v rozhovore vysvetlila viac o ochorení aj o tom, aké podmienky majú diabetici na Slovensku.

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Podmienky na profesionálny šport nie sú na Slovensku ideálne a pri niektorých športoch nie sú doslova žiadne. Ako sa reprezentuje krajina, ktorá nemá nie že trať, ale ani trenažér? Aj o tom sme sa v novej časti Olympijského videocastu rozprávali so slovenskými bobistkami s Viktóriou Čerňanskou a Luciou Mokrášovou. V tejto sezóne boli svetový unikát, ako jediné chodili na preteky samy dve.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo na preteky chodili samy bez tímuako to zvládajúči môže byť bobistka len bobistkouako to vyzerá s účasťou na olympiádeako trénujú, keď na Slovensku nie je dráha ani trenažérprečo neboli na majstrovstvách svetaako fungujú počas pretekov a kto má akú úlohu

Vily politikov, úradníkov a oligarchov na Francúzskej riviére i chorvátskom pobreží ukazujú, že slovenská sociálna demokracia má očividnú záľubu v prepychu. Ale môžu si politici legálne dovoliť takýto luxus?Guvernér Národnej banky Peter Kažimír a bývalý minister financií Ján Počiatek vlastnia vily na Francúzskej riviére, minister obrany Robert Kaliňák a oligarchovia Jaroslav Haščák a Jozef Brhel zasa nehnuteľnosti na chorvátskom pobreží. Podľa chorvátskych médií má údajne stavať dom na Jadrane aj premiér Robert Fico.Bývalý premiér Igor Matovič však tvrdí, že Fico vilu už vlastní, no nie na svoje meno. Matovič taktiež upozorňuje, že Kaliňák, Fico a ďalší ľudia zo Smeru-SD sú len niektorí z politikov, ktorí v Chorvátsku vlastnia jachty a vily.Ako sa vlastne zisťuje vlastníctvo takýchto pozemkov v zahraničí? Môžu si naši zákonodarcovia na tento luxus legálne zarobiť? A prečo sú podobné zistenie dôležité pre verejnosť?V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho novinára Aktualít Petra Saboa.Moderuje Zorislav Poljak.

Jediná pravda vo vyšetrovaniach inšpekčného tímu je v ich názve, myslí si obvinený operatívec Branislav Dunčko. Inšpekčný tím sa nazýva Veritas, čo v preklade znamená „pravda“. „Musím uznať, že majú aspoň zmysel pre humor. V jednom britskom seriáli sir Humphrey Appleby povedal, že problematického obsahu je najlepšie zbaviť sa v názve, aby človeka už ďalej nezaťažoval. Tak toto je asi celý tím Veritas a ich stíhania proti nám.“V relácii Na rovinu s operatívcom Dunčkom sa dozviete:00:30 – prečo sa rozhodol prvýkrát prehovoriť aj pred kamerami;01:30 – či ho uráža, ak ho označujú za „čurillovca“;02:20 – čo robí doma, keď nemôže pracovať a je postavený mimo služby;03:30 – ako reaguje na komentár policajného exprezidenta Tibora Gašpara o razantnosti vyšetrovania;05:20 – či sám seba považuje za slušného a čestného policajta;06:00 – ako sa ho inšpekcia snažila vylákať z domu pod zámienkou pracovného stretnutia;08:15 – čo mu išlo hlavou, keď ho opäť zadržala policajná inšpekcia;09:30 – či bol z ďalšieho obvinenia nervózny;10:15 – aké to je ocitnúť sa v cele policajného zaistenia, kam predtým odprevádzal kriminálnikov, a či mu rodina stále verí;11:30 – prečo chodia operatívci za obvinenými do väzby;13:15 – či niekomu vo väzbe odovzdal poznámky, ako vypovedať;14:30 – ako vyzeral rozhovor s obvineným zo skupiny takáčovcov a či ho policajti vydierali na spoluprácu;17:00 – či rozhovory s obvinenými bez advokátov nie sú na tenkom ľade;19:00 – prečo policajná inšpekcia otvorila prípad po takmer piatich rokoch od údajného incidentu;20:30 – ako funguje kontrola listov vo väzniciach a prečo sa zadržiavajú aj odkazy pre rodinu a deti;22:00 – či si aj mafiáni nezaslúžia férový a zákonný prístup polície a prokuratúry;25:00 – ako vníma dnes už zrušené obvinenie, že s kolegom vyzradil inšpekčnú akciu;28:00 – prečo s kolegami v správach žartovali o smrti vyšetrovateľa inšpekcie;30:00 – ako sa v ich radoch ocitol skorumpovaný kolega Ján Kaľavský a prečo ho neodhalili skôr;33:00 – prečo s ďalšími „čurillovcami“ nikdy neušli do zahraničia;34:45 – čo si myslí o vstupe policajného exprezidenta Štefana Hamrana do politiky;36:00 – či „čurillovci“ zvažovali založiť politickú stranu;38:00 – aké najsilnejšie momenty zažil v kariére operatívca;39:50 – kto zo zadržaných funkcionárov z éry Smeru ho najviac prekvapil, keď prehovoril;41:00 – na aký prípad je najviac hrdý;43:00 – prečo musel s vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom pitvať psa.

Niekde prichádzajú desaťtisíce občanov už dlhé týždne, inde publikum navozili autobusmi.Čím sa pochválil Matúš Šutaj Eštok a čo vmietol Robert Fico do tváre ženám na MDŽ, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Bývanie môže byť udržateľné, regeneratívne a prispievať k lepšej budúcnosti pre naše deti. Projekt Krásne Sady si túto víziu vzal za svoju a rozvíja ju aj vo svojom najnovšom projekte Poľana.V dnešnej dobe, keď sa svet mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, je čoraz dôležitejšie hľadať spôsoby, ako žiť zmysluplne a v harmónii so sebou aj s naším okolím.Ondrej Zoričák, zakladateľ a CEO spoločnosti ZORICAK, ktorá sa zameriava na inovatívne, udržateľné projekty ako Krásne Sady Poľana a vzdelávacie iniciatívy vrátane Súkromnej spojenej školy Mlynica Krásne Sady a Dušan Daniš, CEO ateliéru krajinnej architektúry Gardn a firmy na výrobu mestského mobiliáru BenBin, ktorá sa venuje praktickým riešeniam pre zelené a udržateľné verejné priestory.

Predseda SNS Andrej Danko žiada hlavu šéfa štatistického úradu. Prekáža mu, že sa kandidáti vo voľbách môžu prekrúpžkovať až do parlamentu a volá po straníckej poslušnosti.Robert Fico sa na MDŽ vysmieva ženám a ľudia mu v prieskume odkazujú, že odmietajú jeho videnie Slovenska prichýleného k Rusku.Aj toto sú témy ďalšeiho dielu podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.

Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.

Keby tento štát hospodáril zodpovedne, transakčnú daň by určite zaviesť nemusel, tvrdí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. Slovensko spravujeme zle a podľa neho máme obrovské rezervy v hospodárení štátu, politici to však dlhodobo odmietajú riešiť. Pointa je lenivosť, nepotizmus a aj politický klientelizmus, tvrdí Mozolák. Rozumný hospodár – aby sa dokázal „postaviť na nohy“ – začína vždy najskôr sám od seba. A toto by mal robiť aj štát. Žiaľ, u nás sa to takto systematicky nerieši a aj to je dôvod, prečo nevidieť žiadne citeľné a zmysluplné nastavenie úspor či zefektívnenie chodu štátu ako takého,“ to hovorí prezident Slovenskej komory Audítorov Milan Mozolák na margo fungovania akciovej spoločnosti zvanej Slovenská republika, v ktorej sme akcionármi my všetci - občania Slovenska.Ešte sme nestrávili ani len ten prvý vládny konsolidačný balíček vlády Roberta Fica - v ktorom nám vláda okresala prídavky na deti, stopla rodičovské dôchodky či zvýšila daňové i odvodové zaťaženie, no a už je tu nové uťahovanie opaskov.Tentoraz Ficova vláda potrebuje nájsť takmer 2 a pol miliardy eur. Konečné opatrenia zatiaľ známe nie sú, je ale jasné, že ďalšie zvyšovanie daňovoodvodového bremena nie je únosné a na rade sú preto zrejme škrty vo fungovaní samotného štátu. Premiér síce oznámil až 30 percentné škrty vo fungovaní ústrednej štátnej správy, no verejný sektor vôbec nechudne - ba práve naopak. Ako skrotiť hydru štátu, ale tak aby to malo zmysel a neublížilo to bezbranným? Prečo sú sľuby o okamžitom schudnutí štátu vo forme rázneho a radikálneho prepúšťania úradníkov nezmyslom a kde sú všetky tie dobre zaplatené analýzy fungovania štátnej správy, ktoré sa síce urobili, ale ich výsledok nikdy nikto v praxi nevidel? A o čom sú vlastne dobré audity a prečo sme na potrebu hlbkových analýz: Kto sme a čo chceme, a prečo sme fakticky rezignovali na to, čo nás páli v našich vlastných peňaženkách?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej komory auditorov Milanom Mozolákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po americko-ukrajinskej dohode zo saudskoarabskej Džiddy sa čakalo na definitívnu odpoveď Moskvy. Okamžité 30-dňové prímerie, výmena zajatcov a návrat unesených ukrajinských detí. Kremeľ najprv reagoval, že potrebuje detaily. A ak Vladimír Putin defiloval pred vojakmi v maskáčoch už v takmer vybojovanej Kurskej oblasti, Donald Trump tlačil novým ultimátom o tvrdých ekonomických sankciách, ak by Moskva dohodu odmietla. Z Putinových úst nakoniec zaznelo „nie“ pre prímerie. Podľa očakávania hovoril o trvalom mieri, volá však po ďalších konzultáciách s americkou stranou. Ešte predtým to „Net“ zaznelo z úst jeho poradcu Jurija Ušakova, ktorý hovoril o urovnaní, ktoré by zohľadňovalo záujmy jeho krajiny. Aké sú možnosti, pred ktorými stojíme? Téma pre reportérku Stanislavu Harkotovú v Kyjeve. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poľský podvodník Grzegorz Szymanek zarobil milióny dolárov, no prinieslo mu to akurát prenasledovanie od viacerých mafiánskych skupín. Uniesli ho vo Viedni, ale scénou ako z akčného filmu sa mu podarilo ujsť. Vybral sa na Slovensko, lenže poľskí mafiáni spolupracovali s Mikulášom Černákom. Peniaze z neho zrejme nevymlátili. Ako sa teda stalo, že Poliaka popravil sám bystrický boss so slovami o stretnutí v pekle?Podcast Mafiánsky štát si môžete vypočuť po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Nahrával Peter Hanák. V úlohe odborník na mafiu v podcaste vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.Všetky predchádzajúce diely Mafiánskeho štátu nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty

„História nás učí, že zlo rastie tam, kde mu v ceste nikto nestojí.“ Len pred pár dňami to zaznelo nie na hodine či prednáške dejín, alebo medzinárodných vzťahov. Ale z pódia bratislavského Námestia slobody. Rozhodným a presvedčivým podaním mladej slamerky či slampoetky. A aby bolo jasné, že tomu zlu nedáva voľný prejazd, vypointovala to do nasledujúceho: Takže JA tu stojím v ceste zlu. Stojím tu s tebou a za teba. Personifikovaná respektíve Zosobnená hrádza zla – Gyenge Veroni. Alebo živá výčitka svedomia, veď „Ty si sa už musel rozhodnúť, ktorým mŕtvym telom svojho spolubojovníka sa zachrániš“? - veta, ktorou prebúdza svedomia a citlivosť na položenie susednej krajiny. „Nevedela som, čím môžem prispieť ja, ako Gyenge Veroni. Ako občianka. Síce ma nie je nejak silno počuť, no mám talent písať tak, aby sa s tým ľudia vedeli stotožniť“, rozpráva slampoetka Veroni. K angažovanosti ju vyprovokovala vražda v Teplárni. „Nechápala som vtedy, kde žijem. Normálne som sa musela pozrieť na mapu, či som ešte na Slovensku, že niečo také sa môže stať a s takými reakciami“, spomína. S angažovanými textami začala preto, lebo vo vtedajšej produkcii jej chýbali veci, ktorými žila ona sama. „Ako bisexuálna Maďarka na Slovensku som nemala zastúpenie. Nik nehovoril tie veci, ktoré som si chcela vypočuť“, vysvetľuje. „Aj ja mám svoje zbrane. Sú nimi moje slová“, hovorí. Nimi chce rozbíjať bubliny, do ktorých sa uzatvárajú jednotlivé skupiny ľudí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, dnes odštartovali štafetový protest.Do priestorov Slovenskej národnej galérie sa včera návštevníci po 16. hodine už nedostali. O 17. hodine tej totiž chceli poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok SNG, vyjadriť svoj nesúhlas s prístupom k výberu nového vedenia erbovej inštitúcie. Umelci Ivana Šáteková, Erik Šille, András Cséfalvay, Peter Barényi, Jaroslav Kyša, Kristián Németh a Rastislav Sedláčik sa budú od dnes až do apríla striedať pred Slovenskou národnou galériou v štafetovom proteste.V podcaste sa dozviete:– čo žiadajú výtvarníci od ministerstva kultúry;– vypočujete si rozhovor s výtvarníkom Erikom Šille;– prečo sa umelci rozhodli práve pre štafetový protest;– o celej situácii bude v rozhovore informovať aj redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová, ktorá sa dianiu okolo SNG venuje dlhodobo.

Jednou z najväčších motivácií skúmania vesmíru je pátranie po živote. Nádej v nás živí aj to, že na Zemi ho nachádzame aj na tých absolútne najnehostinnejších miestach.Rozvinul sa však na Zemi, alebo sem prišiel z vesmíru, napríklad ako súčasť komét? A hlavne, prečo ho nikde inde vo vesmíre nevidíme? V novom dielu podcastu SHARE sa o možných vysvetleniach rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktorá známa osobnosť zastávala teóriu o panspermii.Ako si vysvetliť, že na Zemi je život aj na najnehostinnejších miestach, no vo vesmíre ho nevidíme?Ako by mohol vyzerať život v podzemnom oceáne mesiaca Európa.Ktoré ďalšie miesta v slnečnej sústave predstavujú horúcich kandidátov na nájdenie života.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/Súvisiace odkazy:Na Marse nájdeme dôkazy života, myslí si astrobiologička. Budú však iné, ako mnohí čakajú (rozhovor)Gigantický mesiac Jupitera zrejme skrýva tajomstvo: Podľa nových dôkazov je to ďalší oceánsky svetPodcast SHARE: Aký život môžeme nájsť v mimozemských podzemných moriach?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň milý diváci a milé diváčky, ctení poslucháči a poslucháčky a ctené diváctvo a poslucháčstvo. Uplynulý týždeň bol opäť kráľovstvom politického bizáru a my sme tu na to, aby sme vám o tom priniesli svedectvo. Aktuálne dianie pre vás komentovali komici Matej Makovický aka Mako a silný hlas východu Marián Psár.V relácii sa diskutovalo:O referende za Rusko jednej proruskej skupinkyO obľúbených susedoch malého KalihoO tom, čo o netreba menovať v MoskveO jednom utekajúcom premiéroviO mentálnej atletike jedného ministra športuA jednej odtrhnutej Tabakovej

Väčšina Slovákov má prozápadnú orientáciu, výnimkou sú najmä voliči SMERu, ktorí sa klonia viac na východ. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Prieskum však ukazuje aj našu geopolitickú nekonzistentnosť. Chceme byť neutrálni, ale aj sa viac angažovať v spoločnej euroobrane, deklarujeme členstvo v NATO, no nechceme sa v nej angažovať vojensky. Kto sme a kam smerujeme?Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má prozápadnú orientáciu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska. Naopak, väčšinová orientácia voličov najväčšej vládnej strany SMER SSD preferuje príklon na východ. Väčšinovo si to však zo Slovákov želá iba necelá pätina respondentov. Takmer polovica oslovených si zároveň želá našu neutralitu a pritom viac ako 50 percent opýtaných podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska v rámci spoločnej európskej obrany v takzvanej "koalícií ochotných." Prieskum ukazuje aj rozkol v geopolitickej orientácií voličov vládnej koalície. Kto sme a kam smerujeme, vieme to vôbec? Kde, ako spoločnosť, vidíme svoje miesto na geopolitickej šachovnici a akú veľkú úlohu dnes hrajú tieto témy pri našom politickom rozhodovaní? Trápia nás vôbec otázky zahraničnej politiky a bude ich váha so stúpajúcou nestabilitou sveta rásť? A prečo je premiér v týchto témach radikálnejší než voliči Republiky? No a napokon, čo ukazujú dlhodobejšie trendy preferencií politických strán a prečo z nich opakovane vyplývajú scénáre možného povolebného patu a riziko tzv. bulharských či talianskych krátkych a nestabilných vlád? Je kľúčovou témou volieb hrozba prepadu hlasov a teda potreba integrácie strán oscilujúcich na hrane zvoliteľnosti?Ráno Nahlas so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Európa sa musí dozbrojiť, Ukrajina nie je konečným cieľom Ruska, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho sa nemôžeme spoliehať na to, že Putin neklame a dodržiava dohody. Preto je jedinou správnou stratégiou Európy byť bezpečnostne pripravení tak, že to Putina odstraší. Slovensko sa však nezodpovedne izoluje a Fico žiadnu reálnu stratégiu nemá, dodáva dlhoročný diplomat.V Saudskej Arábii sa dnes začalo ďalšie kolo rokovaní o vojne na Ukrajine. Po Rijáde, kde Američania rokovali s Ruskom, sa tentoraz predstavitelia USA stretli s Ukrajincami. Svet sa pritom stáva svedkom veľkej geopolitickej otočky novej americkej administratívy, keď sa už nedá plne dôverovať ani Američanom. Európa sa musí rýchlo postaviť na vlastné bezpečnostné nohy, hovorí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.Transatlantické partnerstvo sa otriasa v samotných základoch, spoľahlivosť USA je čoraz menšia. A agresia Ruska na Ukrajine nijako nepoľavuje. V rámci Európy sa tak formuje koalícia ochotných, teda štátov, ktoré sú odhodlané Európu reálne brániť. Času je málo, no naša vláda strká pred ruskou hrozbou hlavu do piesku. A svojou politikou štyroch azimutov sa v rámci Európy čoraz viac izoluje, myslí si exminister zahraničia.Dnes o rozpadajúcom sa transatlantickom partnerstve, radikálnom geopolitickom salte Donalda Trumpa a bezpečnostne opustenej a obranne slabej Európe, čeliacej nepoľavujúcej ruskej hrozbe. Aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine? Témy pre bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Predseda SaS chce vyzvať opozíciu, aby sa nehádala o ľudských právach, ale aby sa strany podpísali pod to, na čom sa vedia zhodnúť. Na bilboardoch sľubuje nízke dane a vysoké platy. V rozhovore priznáva, že by preto musel škrtať v štáte. Ak by boli teraz voľby, Richard Sulík by nebol na kandidátke SaS. Za Sulíkove výroky o „euroatlantických sráčoch" sa Branislav Gröhling musel ospravedlniť.Vo podcaste s predsedom SaS sa dozviete:– od 1. minúty – či je koaličná kríza len o kupčení alebo aj o hodnotách;– po 2:00 – či sa poslancovi Radačovskému podarí zložiť sľub a koalícia tak bude mať väčšinu v parlamente;– po 4:00 – že prezident Pellegrini by mal rozpustiť parlament;– od 5:00 – či budú predčasné voľby alebo migaľovci doručia hlasy;– od 9:00 – prečo na bilboardoch sľubuje nižšie dane a vyššie mzdy v čase konsolidácie;– po 10:00 – kde všade by SaS škrtala v štáte;– od 11:00 – že aj dôchodcovia sú nespokojní s vládou Roberta Fica a s jej dôsledkami;– po 15:00 – ako chce SaS dosiahnuť ekonomický rast a či je to realistická predstava;– od 18:00 – či by stačilo zrušenie transakčnej dane;– po 19:00 – že SaS chce deklaráciu opozície o tom, na čom sa dokážu zhodnúť;– od 23:00 – kam nás ťahá Robert Fico a ako bude opozícia reagovať na tému obranných výdavkov;– okolo 26:00 – prečo SaS angažovala Štefana Hamrana a čo hovorí na výhrady voči nemu;– po 29:00 – ako často komunikuje s Richardom Sulíkom a čo hovorí na jeho škandalózne výroky;– od 34:00 – že sa za Sulíka musel ospravedlniť, a ak by boli voľby teraz, Sulík by nebol na kandidátke;– od 36:00 – či sa pred voľbami spoja napríklad s Demokratmi;– po 39:00 – či by dokázal spolupracovať s Igorom Matovičom.

Po štvrtkovom Bruseli a pred utorkovou saudsko-arabskou Džiddou. Po európskom obrannom prebudení a záväzku investovať do obrany 800 miliárd. A pred stretnutím v Džidde v konštalácii Kyjev-Washington, po tom, ako bol rovnako saudsko-arabský Rijád o rokovaniach Washington-Moskva bez Kyjeva a a rovnako po tom, ako prvý muž Kyjeva Volodymyr Zelenskyj pochodil v Bielom dome – kritizovaný za nevďačnosť a prakticky vykázaný, keďže odmietol podpísať dohodu o vzácnych kovoch, v ktorej mu chýbali bezpečnostné záruky. Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie? Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier, či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Téma pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute. „Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina“, tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Najvyššia slovenská futbalová liga sa prehupla do nadstavbovej časti, ktorá má za sebou úvodné kolo. Po ňom sa diali veci vo vrchnej i v spodnej šestke. Takisto uvidíme, čo prinesie do Spartaka Trnava ich nový športový riaditeľ Martin Škrtel. Viac sa už dozviete v 29. epizóde podcastu Kam si to kopol?Zvýšenie náskoku na čele ligy pre úradujúceho majstra súťaže, MŠK Žilina so Spartakom Trnava ostávajú vo výsledkovej „minikríze” a urputný boj o holý život v spodnej šestke, v ktorej sa čoraz viac a temnejšie zmráka najmä nad Urpínom.Dukla Banská Bystrica stráca totiž na MFK Skalica (na 10. mieste) už 5 bodov. A ako to vyzerá na opačnom konci? Slovan Bratislava sa v ceste za siedmym titulom v rade dostal do ešte výraznejšej pohody, keďže po MŠK Žilina nedokázal vyhrať ani Spartak Trnava.O všetkom podstatnom z 1. kola nadstavbovej časti Niké ligy sa porozprával futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s futbalovým odborníkom Martinom Mikuličom v podcaste Kam si to kopol?

Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.

Historicky sme niečo podobné nezažili za 75 rokov, hovorí Števo Eisele v špeciálnej epizóde podcastu Autobazar.EU. „Ukazuje sa, že súčasné monoposty sú tak komplexné, že len zmena teploty o 3 až 4 stupne môže znamenať premiešanie síl a rýchlostí jednotlivých top tímov.“Už o pár dní sa rozkrúti kolotoč F1 Veľkou cenou Austrálie. A potom sa až do decembra môžeme tešiť na 24 Veľkých cien, veľa dobrodružstiev a skvelého motoristického športu. Bude Max Verstappen opäť najlepší, alebo sa po prestupe do Ferrari presadí Lewis Hamilton? Bude im sekundovať len Mercedes a McLaren, alebo sa k silnej štvorke pridá ďalší tím? Tých predsezónnych otázok je veľmi veľa a na niektoré z nich nám dá odpovede aj dnešný hosť, komentátor a odborník na F1 Števo Eisele. Rozhovorom sprevádza Ďuro Sabo.

„Netajíme ambíciu byť na konci roka česko-slovenskou jednotkou,” vyslal silný odkaz v januári 2022 promotér bojovej organizácie RFA Boris Marhanský v rozhovore pre ŠPORT.sk. „Nikdy som nepovedal, že do roka. Toto mi vkladajú do úst médiá,” vraví dnes. Prečo RFA stále nie je jednotkou na domácej scéne, kde je jej miesto na trhu, poučila sa už z chýb a aké má plány do budúcna? Nielen o tom hovoril promotér Boris Marhanský v podcaste Staredown.

Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme. "Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský. Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna? Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V posledných týždňoch sa zdá, že zahraničná politika Spojených štátov amerických mení smer. Prezident Trump preberá rétoriku ruskej dezinformačnej scény a dostáva sa do konfliktov s dlhoročnými americkými spojencami. Čo to znamená pre nový svetový poriadok? A aké to má dôsledky pre Slovensko? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Univerzity Komenského, doc. Erikom Lášticom.Veronika Frankovská poukázala na fenomén tzv. trumpflácie – Trump totiž mnohé svoje nepravdivé tvrdenia opakuje a dokonca ešte pritvrdzuje. „Novinári to pozorujú opakovane,“ uviedla Frankovská.V podcaste rozobrala aj Trumpov status z 19. februára, v ktorom uviedol množstvo nepresností o vojne na Ukrajine. „Asi najšokujúcejšie na tom je, že ide o vyjadrenie amerického prezidenta, ktorý deklaruje snahu vyjednať mier, a pritom šíri nepravdivé informácie a opakuje ich,“ vysvetlila. Príkladom je podľa nej tvrdenie o pomoci Ukrajine, kde Trump výrazne nadhodnotil objem americkej podpory.Politológ Erik Láštic poukázal na to, že ráznejší prístup Donalda Trumpa súvisí s meniacou sa štruktúrou ľudí v jeho okolí. „Počas jeho prvého obdobia vo vláde tam bola významná skupina ľudí, ktorí prešli dekádami v republikánskej strane, radili predchádzajúcim republikánskym prezidentom a boli súčasťou politického establishmentu. V konečnom dôsledku zohrávali rolu 'dospelých v miestnosti', ktorí Trumpa usmerňovali. To sa však zmenilo, pretože Donald Trump dokázal výrazne pretvoriť republikánsku stranu,“ vysvetlil Láštic.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Trojnásobného majstra sveta v cestnej cyklistike Petra Sagana aktuálne možno vidieť tancovať na televíznych obrazovkách, no s tancom sa stretol už v detstve. Porozprával, čo ho zatiaľ tanec naučil, v čom je bolesť po tréningoch odlišná od tej, ktorú zažíval pri cyklistike a aj o športovej kariére. V Mimóze sa (ne)dozviete:1:38 – čím vypĺňa svoj voľný čas;3:00 – prečo pri cyklistike vydržal tak dlho;6:00 – aké bolo jeho detstvo;7:20 – ako je na tom s cudzími jazykmi;10:15 – čo bolo jeho prvé talianske slovo;12:30 – v čom sa líší bolesť pri tanci a pri cyklistike;14:40 – či bol spokojný so svojím prvým tanečným výkonom;17:00 – aké rozdiely vníma pri tanci a cyklistike;19:30 – o jeho pocitoch pred pretekmi;24:40 – na akú trápnu udalosť by najradšej zabudol;27:00 – ako vnímal to, že bol pre Slovákov a Slovenky národným hrdinom;30:26 – aký má vzťah k divadlu a herectvu;36:30 – či sa počas kariéry cítil vyčerpaný;39:30 – aké má hobby;41:58 – aké posolstvo má pre mladých ľudí.

Koalícia po uchopení moci bezprecedentne zasiahla do stíhania „našich ľudí“.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi dychvyrážajúci prípad, ktorý ukazuje, ako sa postihuje korupcia po znížení trestov presadenom Robertom Ficom.

Bývalý minister obrany a dnes predseda strany Demokrati Jaroslav Naď tvrdí, že naša armáda sa zlepšila, no potrebuje nakúpiť tanky aj drony. Aj tak by však bez spojencov nemala v prípade útoku žiadnu šancu. Aj s pomocou spojencov by sme minimálne dočasne prišli o východné Slovensko. Premiér Fico podľa neho nerozumie pojmu jadrový dáždnik a mier či prímerie je v záujme Ruska. Mali sme v roku 1968 bojovať?V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – čo znamená, ak USA opustia Európu;– po 2:00 – že naša budúca bezpečnosť záleží na tom, ako sa skončí vojna na Ukrajine;– od 4:00 – ako dlho bude vedieť Európa udržať európsku obranu;– po 6:00 – že Rusko sa skúsenosťou s vojnou stalo silnejším, no prímerie je predovšetkým ruským záujmom;– od 10:20 – prečo by sme mali chcieť francúzsky jadrový dáždnik;– po 12:00 – v čom by sme sa mohli spoľahnúť na Rusko, ak by bolo na našich hraniciach;– od 13:00 – že Roberta Kaliňáka v obrane zaujíma len biznis;– od 16:00 – či sa malo Československo v roku 1968 postaviť na vojenský odpor proti invázii;– po 18:00 – že keby nás Rusi napadli, Fico by utekal do Ruska;– od 19:00 – prečo by slovenská armáda nemala samostatne žiadnu šancu;– okolo 20:00 – že v prípade útoku by bolo východné Slovensko okamžite okupované;– od 25:00 – že armáda musí nakupovať tanky a drony;– po 29:00 – ako Fico dosiahol, že európski lídri sa rozprávajú o našej obrane bez našej účasti;– od 34:00 – že Európa diskutuje s Orbánom, ale nie s Ficom;– po 39:00 – že táto vláda je už rozbitý džbán a už teraz sa dá staviť na jej pád;– okolo 42:00 – s kým by sa Demokrati chceli spájať pred ďalšími voľbami;– o 49:00 – že s Hlasom by nikdy nespolupracovali.

Aké je to prísť 26. decembra na tréning s Rosťom Čadom a aká bola letná príprava, po ktorej vypadneš z vlaku ako cínový vojačik? Peter Sojčík hovoril v suSPEAKu aj o tom, ako mal 15 zmeškaných hovorov, lebo v prvej lige sa cez víkendy nerobí. Vypočujte si nový podcast na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.

Zadržania, odsúdenia a politické intrigy. Čo sa skrýva za najnovšími kauzami v bezpečnostných zložkách?Slovensko zažíva ďalšiu kapitolu vojny v bezpečnostných zložkách, ktorá sa tiahne už niekoľko rokov. Najnovšie zadržanie bývalých vyšetrovateľov NAKA, Branislava Dunčka, Roberta Magulu a Romana Staša, takzvaných čurillovcov, a tohto týždňové odsúdenie bývalého policajta Jána Kaľavského opäť otvárajú otázky o tom, kto v skutočnosti bojoval proti organizovanému zločinu a kto s ním spolupracoval.Dnes sa pozrieme na to, čo vieme o aktuálnom vývoji oboch prípadov, aké súvislosti siahajú až do politických kuloárov a čo tieto kauzy znamenajú pre stav právneho štátu na Slovensku.V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Lauru Kellö Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Branislav Balasko je šéfom slovenského fanklubu Liverpool FC a jednou z najvýraznejších postáv fanúšikovskej scény na Slovensku. V najnovšej epizóde podcastu Striedame! rozprával o histórii fanklubu, jeho fungovaní aj o rozdieloch medzi fanúšikmi v Európe a na Slovensku.Cesta k oficiálnemu fanklubu sa začala niekoľkými telefonátmi, ktoré spustili celý proces. Odvtedy sa zoskupenie postupne formovalo, prešlo viacerými zmenami a dnes má širokú základňu fanúšikov nielen na Slovensku. Branislav Balasko sa dostal do kontaktu s viacerými podobnými fanúšikovskými skupinami v Európe a má prehľad o tom, ako sa fanúšikovská scéna vyvíja aj mimo našich hraníc, no na Slovensku nefandí žiadnemu klubu.V rozhovore sa okrem iného venoval aj téme fanúšikovskej kultúry na Slovensku. Kritizoval nedostatočnú prácu s priaznivcami, chýbajúce aktivity pred zápasmi reprezentácie či absenciu oficiálneho fanshopu a Siene slávy.„Zväz by mal urobiť kroky, aby zatraktívnil reprezentačné zápasy. Teraz príde Slovinsko, menej atraktívny súper, a ľudia nejdú. Nie je to o súperovi, ale o tom, že chýba aura okolo zápasu,” vysvetlil Branislav Balasko v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Udalosti nabrali neuveriteľný spád.Čo tára Robert Fico a čo Donald Trump, zhrnul Ťažký týždeň.

Nikto by sa nedivil, ak by obraz Donalda Trumpa visel v ruskej tajnej rozviedke ako zamestnanec mesiaca.To, čo sa udialo v Oválnej pracovni bolo bezprecedentné, ale je to nová svetová politika Donalda Trumpa a J.D. Vancea. Rovnako tak neoficiálne rozhovory priamo pred kamerami alebo republikánske stretnutie, ktorého súčasťou bol aj Robert Fico, skôr pripomínala neofašistický míting.

„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mimoriadny samit Európskej únie zrejme skončí polovičným úspechom. Lídri sa pravdepodobne posunú v otázke navyšovania výdavkov na obranu. Avšak ďalšiu podporu Ukrajiny pravdepodobne zablokuje Robert Fico a Viktor Orbán.V dnešnom podcaste budete môcť počuť Anetu Zachovú, šéfredaktorku portálu euractiv.cz.Nahrával Vladimír Amrich.

V domácnostiach i firmách máme čoraz viac zariadení, o ktorých si ani nemusíme uvedomovať, že sa pripájajú na internet. Práve preto môžu predstavovať bránu pre potenciálnych útočníkov. Súhrnne sa týmto zariadeniam hovorí aj internet vecí či skrátene IoT.Prečo práve tento segment môže predstavovať obzvlášť nebezpečnú zraniteľnosť? Sú vôbec spôsoby, ako sa efektívne brániť, alebo jednoducho treba počítať s tým, že nejaké slabšie ohnivko sa vždy nakoniec nájde? A ako sa pripraviť na budúcnosť, v ktorej bude na internet pripojené prakticky všetko?Na tieto a ďalšie otázky odpovedajú v najnovšom špeciálnom podcaste SHARE o kybernetickej bezpečnosti vedúci bezpečnostný inžinier Check Point Technologies Tomáš Vobruba a konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Accura Martin Fábry.V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo sa o IoT hovorí ako o samostatnej kategórií zariadení.Ktoré takéto zariadenia najčastejšie bývajú terčom útokov.Ako v USA hackli robotické vysávače.Či vie útočník na diaľku vypnúť moderné auto.Ako sa pripraviť na budúcnosť, kde budú IoT aj humanoidné roboty a niekto ich hackne.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Check Point Software Technologies.Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/RaQz4it/na-dialku-im-dokazali-vypnut-auto-ci-ovladat-vysavac-internet-veci-robi-aj-z-beznych-veci-terce-podcast/

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu. „Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť. V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“. To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu. Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva. „Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“. Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorý túto agendu ani nemal v programe. Dokáže v tomto rezorte niečo zlepšiť alebo naopak pokaziť? Pýtali sme sa expertov. Zaujímavý postreh je, že na Slovensku ide do športu pomerne málo peňazí. Tie, ktoré tam tečú netrasparentne a nepredvídateľne, má pritom často v rukách premiér a nie minister športu. V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.Nahrával Peter Hanák.

Spoločnosť Apple 19. februára predstavila svoj nový „najlacnejší“ smartfón - iPhone 16e. Ide o pomyselného nástupu známych modelov SE.Ako novinka obstojí v porovnaní s aktuálnou ponukou iPhonov 16? Kde sa Apple rozhodol šetriť a je aj niečo, v čom nový model exceluje? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo si myslíme o absencie MagSafe nabíjania.Ako Apple šetril na displeji.Prečo je nový čip C1 možno ešte väčšou novinkou, ako samotný iPhone.Ako to je s ponukou farieb.Aká je cena za najkrajšiu zadnú stranu iPhonu od čias iPhone 8.Súvisiace odkazy:Apple ukázal svoj nový „lacný“ iPhone: Starší dizajn, novšia technikaKoľko bude stáť nový iPhone 16e na Slovensku? Poznáme slovenské cenyiPhone 16e zaradia najväčší operátori. Dvaja odhalili aj cenyJe iPhone 16e zbytočný telefón s prestrelenou cenou? Lacný iPhone neprekročil svoj tieňPrvá fotografia iPhone 16e po príchode do redakcie porovnávajúca obe farbyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kluby Tipos extraligy čaká už len posledné kolo a pred ním už na 99 percent poznáme dvojice predkola play-off, ako aj niektoré štvrťfinálové. V lige sa za dva týždne udiala aj dôležitá zmena v tabuľke, Spišská Nová Ves sa dostala na prvé miesto a aj na ňom zostala. Okrem toho sme videli aj dve veľké rozhodcovské chyby. O týchto témach debatovali v podcaste Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Tomáš Bokroš (bývalý hokejista).

Jednou z veľmi zaujímavých, no menej známych inovácií v oblasti umelej inteligencie (AI) z posledných rokov je prepojenie AI a kamerových systémov. Klasická „pasívna“ kamera, ktorá len nahráva obraz, sa za pomoci AI mení na aktívneho pomocníka, schopného v reálnom čase hodnotiť riziká a predchádzať škodám. Vie tak do istej miery zastúpiť živého strážnika. „Dnes poznáme kamerový systém ako pasívnu zložku zabezpečenia. To znamená, že ak sa niečo stane, tak až po incidente si otvoríme záznamy a hľadáme v nich daný incident,“ hovorí produktový manažér pre Video Solutions Services spoločnosti Konica Minolta Dominik Petrovič. Video Solutions Services spoločnosti Konica Minolta predstavuje riešenie pre kamerové systémy postavené na umelej inteligencii.Podľa Petroviča nejde len o samotné kamery. Kľúčovým slovom je „riešenie“ – systém je možné vyskladať na mieru podľa toho, kde sa nasadzuje a aké sú konkrétne požiadavky.O nasadení AI na sledovanie bezpečnostných kamier sa rozprávame s produktovým manažérom spoločnosti Konica Minolta Dominikom Petrovičom v novom dieli Technologického podcastu SHARE.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/saThLRE/dozor-bez-unavy-takto-ai-meni-kamerove-systemy-na-strazcov-ktori-nespia-a-necitia-unavu/ Text a podcast vznikli v spolupráci so spoločnosťou Konica Minolta.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážení diváci a diváčky, ctení poslucháči a poslucháčky a milé diváctvo a poslucháčstvo. Aktuálny diel Politikára po trojtýždňovej zdravotnej pauze prichádza opäť! O koaličnej kríze, stretu s realitou v podaní Donalda Trumpa, ale aj o vzrušení z potravín debatovala komička Diana Renner a Komik Marián Psár (obaja Silné reči).V relácii sa dozviete:Prečo sa onanuje pred potravinami?Čo nám ukazuje koaličná kríza?O ministerke kultúry na stope „zločinu” Oranžová v Bielom domeNie je fotka ako fotkaPrečo je neprípustné fackanie detí policajtom

To, čo sa dnes deje, nie je nič iné, ako návrat k nedemokratickej civilizácií. Smerujeme tam, to ale neznamená, že tam musíme skončiť, hovorí občianska aktivistka Marta Šimečková. Tá sa ako štatutárka OZ Projekt Fórum - a mama predsedu PS, stala terčom ďalšieho útoku premiéra Fica. Jej združenie totiž čelí exekúcií zo strany EÚ. Čo bolo dôvodom a prečo je od Fica drzé hovoriť o údajnom obohacovaní sa? "PÁN ŠIMEČKA mladší, ČO KEBY STE NAMIESTO OCHKANIA UROBILI TLAČOVKU A OZNÁMILI, KOĽKO VAŠA RODINA NAHRABALA ZO ŠTÁTNYCH A MEDZINÁRODNÝCH DOTAČNÝCH SCHÉM? TO BY BOLA SUMIČKA!"To je úryvok z jedného zo statusov predsedu vlády Roberta Fica na adresu svojho politického rivala, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.Ten sa opäť stal predmetom útoku šéfa vlády - a opäť sa to deje cez rodinných príslušníkov šéfa PS. Najprv to bola jeho partnerka, potom jeho otec no a tentoraz sa premiér zameral na jeho mamu. Marta Šimečková sa totiž ako štatutárka občianskeho združenia Projekt Fórum stala predmetom exekúcie zo strany EÚ. Ona sama to považuje za nedorozumenie a vec nepovažuje za ukončenú. Útoky premiéra, ministra obrany či šéfa strany Hlas však považuje za neuveriteľnú drzosť a prekročenie hraníc arogancie. "Hranice ich nehanebnej arogancie boli dávno prekročené," tvrdí a avizuje, že čas na právnu obranu sa výrazne blíži. Ráno Nahlas s bývalou disidentkou, občianskou aktivistkou Martou Šimečkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Slovensko dnes hrá lokaja Kremľa. Fico vedie Slovensko do izolácie. Ani Berlín, Londýn či Paríž nebudú čakať ako sa vyspí slovenský premiér. Tá voľba je dnes úplne jednoduchá - klub slobodných krajín alebo prokremeľské lokajstvo," tvrdí expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho EÚ v jej súčasnej podobe zrejme končí, NATO však mŕtve nie je. A čo zastaví Putina a jeho agresiu?"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scenárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda."Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude."Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.Ako napokon skončí Ruska agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Základná časť slovenskej futbalovej Niké ligy došprintovala do svojho konca pre ročník 2024/25 a už sa môžeme sústrediť na súboje v nadstavbvej časti. Záverečný víkend „základu” však priniesol zopár veľkých výsledkov. V 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme si ich prebrali s Petrom Ďurišom.Súboj o titul môže mať väčšiu drámu ako v minulosti, to isté platí aj o bitke o 2. miesto, no poriadne napäté to bude takisto v boji o holé prežitie medzi ligovou elitou na Slovensku. Záverečné 22. kolo Niké ligy nám mierne zamotalo súťaž na oboch koncoch, čo je skvelá správa pre fanúšika.Počas uplynulého víkendu sme boli svedkami veľkých vecí predovšetkým na bratislavskom Tehelnom poli, ako aj na opačnom konci krajiny, kde sa bojovalo o poslednú vstupenku do atraktívnejšej vrchnej šestky.O víkendovom kole, ktorého zápasy sa odohrali v jeden deň a čase, sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? s bývalým ligistom a futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.