Podcasty Aktuality.sk

Telekomunikačný operátor Orange reaguje na meniace sa potreby zákazníkov, najmä v biznis sfére. Predstavuje nové digitálne nástroje pre jednoduchšiu správu služieb, ako prvý na Slovensku spúšťa komerčnú prevádzku samostatnej 5G siete. Rozvíja tiež riešenia pre internet vecí (IoT).V novom dieli podcastu SHARE sa o týchto novinkách, ale aj o budúcich trendoch v telekomunikáciách rozpráva marketingový manažér spoločnosti Orange, Lukáš Urbanovský.V podcaste hovoríme o týchto témach:Nové online nástroje Orange pre firmy: Multisim e-shop a B2B portál.Internet vecí (IoT): Využitie, bezpečnosť a blížiaci sa koniec 2G.Samostatná 5G sieť (5G SA): Výhody a vytváranie sietí na mieru (network slicing).Praktické využitie 5G SA: Priemysel, zdravotníctvo a logistika.Zmeny v správaní zákazníkov: Dôraz na online, personalizáciu a cloud.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Orange.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/jYz5Iga/orange-spusta-pre-firmy-samostatne-5g-osobitny-eshop-a-velku-novinku-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Od rozhodujúceho tretieho zápasu medzi Attilom Véghom a Karlosom Vémolom uplynuli už viac ako dva týždne, no dozvuky ostro sledovanej trilógie budú rezonovať ešte dlho.Attila Végh po prehre vystúpil v podcaste u slovenského repera Patrika „Rytmusa” Vrbovského a spochybnil výsledok zápasu i športové kvality Karlosa Vémolu. Okrem iného ho označil za „extrémny antitalent” a „retardovaného v postoji”.„Veľmi ma prekvapilo, že sa do toho tak oprel. Bolo vidieť, že tam bol až úplne nabrúsený. Aj na Karlosa povedal, že je retardovaný atď. Attilu normálne nepočujeme takto rozprávať. Len to ukazuje, aké to musí byť preňho strašne ťažké.Attila má talent na verejné prešľapy, ale toto nie je jeho pravá tvár. Je strašne dobrý týpek, možno až prílišný dobrák. Často sa nechá aj ovplyvniť inými ľuďmi. Toto nebolo to, kým je vo vnútri. Za to dám ruku do ohňa,” vraví v podcaste Staredown na ŠPORT.sk promotér Oktagonu Pavol Neruda.Čo ešte sa dozviete v rozhovore?Ako vníma názor, že Végha okradli rozhodcovia?Zarobili Végh a Vémola rovnakú sumu?Čo by sa dialo v prípade remízy?Prečo im neodporúča návrat do klietky?Za akých okolností si vie predstaviť 4. zápas?Ako vníma potenciálny prestup Paradeisera do UFC?

Viliam Karas je podpredseda KDH a spoluautor návrhu novely ústavy o pohlaviach, surogátnom materstve a nadradenosti slovenského práva európskemu. Ako reaguje na to, že mnohí právnici, vrátane jeho bývalých kolegov, podpísali petíciu proti tomuto návrhu? Podľa neho treba ústavou obmedziť aktivizmus štrasburského súdu. KDH medzitým zaviazalo svojich poslancov hlasovať za novelu. Čo sa im stane, keď nezahlasujú? A chce byť predsedom KDH?V podcaste s Viliamom Karasom sa dozviete:– od 1. minúty – komu pomôže novela ústavy;– po 2:30 – či naozaj otázky rodu „ťahajú dole“ krajiny;– od 3:00 – prečo podľa neho nemôžeme tieto otázky nechať súdom tak, ako je to v iných krajinách;– okolo 4:00 – že ak novela ústava neprejde, neposunieme sa ďalej a budeme sa k tejto téme stále vracať;– po 6:00 – prečo iní právnici tvrdia, že novela ústavy smeruje k zníženiu štandardu ľudských práv;– od 7:00 – či ústava ide ubližovať ľuďom;– po 7:30 – prečo presadzuje niečo, o čom tvrdí, že to nič nemení;– od 10:00 – čo hovorí na to, že právnici, bývalí sudcovia ústavného a medzinárodných súdov podpísali petíciu proti touto návrhu;– po 12:50 – že chce obmedziť aktivizmus štrasburského súdu;– od 17:00 – či teda chce oslabiť ochranu slovenských občanov cez štrasburský súd;– po 19:00 – že inak hrozí rozpad systému a vystupovanie z neho;– do 21:20 – či posledné slovo bude mať Štrasburg alebo Ústavný súd SR;– po 23:00 – či mala alžírska boxerka bojovať so ženami, s mužmi, alebo by mala mať kategóriu pre intersexuálnych ľudí alebo tretí rod;– po 26:30 – prečo chcú zakázať surogátne materstvo, ak založenie rodiny a snaha mať dieťa je konzervatívna hodnota;– od 28:00 – či by ľudia nemali mať právo rozhodovať o svojom tele a adopcii;– po 31:00 – či vidí eróziu spoločnosti napríklad v Česku, kde sa surogátne materstvo praktizuje;– od 32:00 – v čom nesúhlasí s predsedom KDH Milanom Majerským;– po 34:00 – či skutočný problém nie je v tom, že v KDH veria tomu, čo presadzuje Robert Fico;– po 36:00 – či nie je KDH na strane Ficovho hejtu;– od 36:30 – či treba bojovať proti progresivizmu;– po 37:00 – či sa Ficovi podarilo rozdeliť opozíciu;– od 37:30 – že ide o to, aby extrémisti nebrali témy KDH;– po 40:00 – či bude KDH vždy v protismeráckom tábore;– od 44:00 – že s PS má KDH lepšie vzťahy ako s SaS;– po 47:00 – čo sa stane dom poslancom KDH, ak nezahlasujú za ústavu;– od 50:00 – či si ho v KDH vychovávajú za predsedu.

Vráti sa ešte niekedy do politiky? Žijeme podľa nej už v autokracii? Čo by dala do Ústavy, keby mohla? Pozrite si v novom Ťažkom rozhovore, ktorý vznikol na živom nakrúcaní v Trenčíne.

Nárast výdavkov na obranu, ku ktorému sme sa zaviazali na ostatnom summite Severoatlantickej aliancie, je z hľadiska našej bezpečnosti potrebný, je však samozrejmé, že to pôjde na úkor iných výdavkov štátu, tvrdí to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. A ako hodnotí čoraz viac stagnujúcu slovenskú ekonomiku, ktorá navyše čelí aj pomerne vysokej inflácií? No a dá sa zvládnuť ďalší približne dvojmiliardový konsolidačný balíček bez škrtov v sociálnom systéme, teda napríklad zavedením adresnosti do energopomoci, trinástych dôchodkov či v podpore rodín?Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Penzióny sú len špičkou ľadovca. Vlády Smeru urobili z Pôdospodarskej agentúry nástroj systémovej korupcie. Tento systém presahuje jednotlivé vlády, zasahuje aj do orgánov policie či prokuratúry a slúži oligarchom. Skutoční farmári na to doplacajú, tvrdí exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon. PPA, teda Pôdohospodárska platobná agentúra sa stala nástrojom systémovej korupcie ako i organizovaného rozkrádania európskych poľnodotácií. Takzvaná penziónová kauza je iba malá špička ľadovca, ktorá však jasne demonštruje dlhodobo a cieľavedomo organizovanú korupčnú chobotnicu vlád SMERu. Pre Aktuality to povedal exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o fungovaní - respektíve nefungovaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry a dôsledkoch na našich poľnohospodárov ako i korupciíí na vysokých miestach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Denník Wall Street Journal publikoval zásadnú správu, podľa ktorej mnohé z najznámejších pozorovaní UFO v skutočnosti zámerne podporovala americká armáda, aby tak zakryla svoje vlastné tajné technologické projekty a zraniteľnosti. Na základe čoho toto podozrenie vzniklo, o aké konkrétne prípady ide a čo to znamená pre celkový fenomén UFO?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o zisteniach Wall Street Journal, o pozadí incidentov v oblasti 51 či na základni Malmstrom a o tom, či tieto odhalenia vyriešili záhadu UFO, alebo len odhalili jej ďalšiu vrstvu.Tip na čítanie na dovolenku: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Počas leta ju navyše môžete získať v 30 % zľave: TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo odhalil Wall Street Journal o UFO a dezinformačných kampaniach Pentagonu.Pravda o Area 51: Ako mýtus o UFO pomohol utajiť stíhačky F-117.Prečo UFO údajne vyplo jadrové rakety na základni Malmstrom.Fiktívni „muži v čiernom“: Ako armáda testovala lojalitu svojich dôstojníkov.Vysvetľujú tieto odhalenia celý fenomén UFO, alebo len jeho časť?Téme sa venujeme aj tu:https://zive.aktuality.sk/clanok/hcg9Ttd/pravda-o-ufo-pozorovania-vraj-boli-obrovskou-dezinfo-kampanou-usa/https://zive.aktuality.sk/clanok/3IRi7Ey/zatajuje-americka-vlada-fakty-byvali-americki-vojenski-dostojnici-svedcili-o-existencii-ufo/https://zive.aktuality.sk/clanok/W0LSrj8/konecne-pravda-o-ufo-pod-prisahou-o-nom-vypovedali-byvali-americki-dostojnici/https://zive.aktuality.sk/clanok/2e1wwNY/americky-pentagon-zverejnil-dlho-ocakavanu-spravu-o-ufo/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Labubu — plyšová postavička, ktorá pobláznila svet a stojí stovky, niekedy až tisícky eur. Podobá sa na staré známe Mončiči. Kúpiť Labubu vôbec nie je jednoduché. Aktuality navštívili thajskú predajňu Pop Martu, kde ľudia na tento produkt čakajú aj niekoľko dní. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorky Aktualít Michaelu Paulovič a Katarínu Runnovú, ktoré o tomto fenoméne pripravili rozsiahlu reportáž.

Nový ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy sa ešte nezačal, ale už sa nezadržateľne blíži. Jednotlivé kluby Niké ligy sa už pustili do tvrdej prípravy, čo platí aj pre futbalistov klubu FK Železiarne Podbrezová. V 41. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme privítali trénera Štefana Markulíka.Stále ešte iba 33-ročný perspektívny kormidelník, ktorý v našej najvyššej súťaži otvára dvere ďalším mladším trénerom, má za sebou poriadne hektické obdobie, keďže bol zároveň súčasťou realizačného tímu Jaroslava Kentoša na turnaji EURO 2025 do 21 rokov. Krátko po konci Slovenska na šampionáte sa okamžite pripojil k Podbrezovej a prepol na klubové povinnosti.Ako hodnotí svoje účinkovanie pri „sokolíkoch”, ako aj výkony Slovenska na turnaji a čo môžeme v ročníku 2025/26 Niké ligy očakávať od FK Železiarne Podbrezová? Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 41. epizóde podcastu Kam si to kopol? so Štefanom Markulíkom.Podcast bol natočený v stredu, 25. júna 2025.

Rizikové predchádzanie, vyblikávanie či neprimeraná rýchlosť. S agresívnym správaním vodičov sa na slovenských cestách stretávame takmer denne. Hoci sa snažíme vyhnúť nervozite za volantom, niekedy je to náročné. Ako reagovať na "myšičkárov" a čo robiť, aby sme zvládli dlhé cesty s rodinou bez zbytočného stresu? Na tieto otázky odpovedala dopravná psychologička Romana Mrázová v podcaste Autobazar.EU.Pribúda na cestách nervóznych vodičov?Na úvod rozhovoru psychologička Mrázová poukazuje na to, že napätie na cestách stúpa. „Neviem vám na túto otázku odpovedať, neviem, aké sú štatistiky, ale z hľadiska toho, ako ľudia zvyknú reagovať na dopravnú situáciu, tak mám pocit, že sa na cestách atmosféra zhusťuje. Ten tlak je citeľnejší aj v tej dopravnej situácii,“ uviedla psychologička v rozhovore s moderátorom podcastu Ďurom Sabom.Ako reagovať na agresívnych vodičovJednou z najčastejších situácií, ktorú vodiči zažívajú, je vyblikávanie a takzvané „robenie myšiek“. V takej chvíli je podľa psychologičky najlepšie vyhnúť sa konfrontácii. „Určite nie je dobrá ani stratégia, že 'ja ti teraz ukážem a zostanem v tomto pruhu a naschvál pôjdem pomaly'. To robenie myšiek a vyblikovanie je pasívna agresia, ktorá sa prejavuje takýmto nátlakovým správaním. Úplne najlepšie je, aby sa ten dotyčný, kto je postihnutý týmto správaním, cítil komfortne, aby sa, ak je to možné, uhol, aby sa tá agresia u druhého vodiča nestupňovala,“ radí Mrázová.Snaha o „výchovu“ týchto vodičov nemá zmysel. „Ono to nemá žiadny zmysel. To je, ako keby sme sa púšťali do hádky s niekým, kde si každý tvrdíme to svoje a neustúpime. Ak ten vodič vyblikuje, tak sa pravdepodobne niekam ponáhľa, to znamená, že nie je nastavený na to, že by bol ochotný diskutovať, alebo hľadať iné možnosti a argumenty. Keď to situácia dovoľuje, vtedy je najlepšie sa upratať z cesty,“ dodala.Prečo agresívny vodič stojí o tristo metrov ďalej na červenej?Častou frustráciou býva, keď vodič, ktorý agresívne predbieha, o pár sto metrov zastaví na semafore. Podľa psychologičky ide o určitý typ myslenia. „On neočakáva, že ho stopne tá červená. On skôr očakáva, že stihne cez križovatku preletieť. Môže sa stať, že takýto vodič si to otočí smerom k vám: 'Tu ma niekto zdržoval a kvôli tomu som nestihol prejsť cez križovatku'. Ide o nastavenie, ktoré taký človek v hlave má. 'Ja mám nejaký cieľ, za ním si idem a nevnímam to, čo sa deje okolo mňa inak, ako to, čo si ja predstavujem',“ vysvetľuje Mrázová.Prázdninové cestovanie a nervozita v auteBlížiace sa prázdniny a dovolenky znamenajú dlhé cesty, často s celou rodinou. Ako zvládnuť horúčavy a napätie v aute? Kľúčové sú časté prestávky. „Ja si myslím, že je dobré dávať si častejšie prestávky. Aby každá tá veková kategória to zvládla po svojom. Je dobré si dať pauzu, akoby si oddýchnuť od toho auta a sedenia,“ odporúča psychologička.Dôležité je myslieť najmä na deti „Ak to je dlhá cesta, tak vieme, že hlavne pri deťoch je to náročnejšie. V rámci tých páuz je dobré vyhľadávať odpočívadlá, kde je aj ihrisko, alebo niečo podobné, kde to dieťa môže mať aktivity, ktoré ho zabavia. Ak sa dieťa môže aspoň na chvíľu prebehnúť, je to len dobre,“ hovorí Mrázová a dodáva: „Už keď tie deti za nami začnú v aute veľmi žiť, už to vplýva aj na rodičov. Všetci pauzu privítajú.“Keď sa napätie stáva neznesiteľnýmHoci filmové scény s hádkami v aute môžu byť zábavné, v reálnom živote je to inak. „Nie, vôbec nie,“ potvrdzuje psychologička. „Aj keď viem, že niekedy je taká stratégia, že už tam chcem byť čo najskôr a je mi úplne jedno, čo sa vzadu v aute deje, ale nie je to veľmi dobrá stratégia. Toto všetko vytvára pocit napätia a to nie je dobré. Človeka to prirodzene vyrušuje, preto je dobré urobiť si pauzu, ale treba rátať s tým, že cesta sa nám predĺži o prestávky, ktoré si robíme.“Celý rozhovor s dopravnou psychologičkou Romanou Mrázovou si môžete vypočuť v podcaste na portáli Autobazar.EU. Dozviete sa aj: Ktorí vodiči najčastejšie prichádzajú o vodičský preukaz kvôli rýchlosti a či sú poučiteľní. Čo má robiť vodička alebo vodič, ktorý nechce dostávať šoférske rady od spolucestujúcich.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Oživenie Dunaja naprieč Európou? Spolupráca prináša zdravšie ekosystémyV Tatrách prichytili muža pri nelegálnom odchyte vzácnych motýľovNa Poľane zachraňujú vzácne borievkové porastyMinisterstvo tento rok povolilo odstreliť vyše 100 medveďovZáchrankyňa mačiek uverila falošným sľubom a teraz márne obieha úrady

V úvode sme sa so šéfkou Demagogu Veronikou Frankovskou rozprávali o výrokoch Andrew Tatea o ženách: “Tvrdil napríklad, že žena je majetkom muža, najprv patrí otcovi a potom svojmu mužovi. Je tiež obvinený v Rumunsku aj vo Veľkej Británii za znásilnenie a obchodovanie s ľuďmi.”Novinár Denníka N Vlado Šnídl dlhodobo chodí po slovenských školách a rozpráva sa so stovkami mladých ľudí o sociálnych sieťach: “Mám v podstate zmapované, že meno Andrew Tate alebo jeho napodobnovateľov poznajú už na všetkých školách, kde som bol. Od Sniny po Bratislavu v každej triede nachádzam minimálne polovicu chlapcov, ktorí ho poznajú.”Šokuje ho hulvátske správanie niektorých mladých chlapcov k dievčatám. “Názory, že ženy patria do kuchyne alebo že chcú byť iba na Onlyfans sú v niektorých triedach mainstream.” hovorí Šnídl. Vlado Šnídl pozoruje dieru na influencerskom trhu: “Veľmi by pomohlo, keby tu bol nejaký namakaný drsňák s drahým autom, ktorý by ale bol feminista.” Hovorí tiež o tom, že mladí ľudia trávia na Tiktoku enormné množstvo času. “Stretol som deti na školách, ktoré o 9 ráno už mali 4 hodiny odscrollované na Tiktoku. Bežne tam mladí ľudia trávia 7-8 hodín denne.”

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učiteliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hosťom najnovšej epizódy bol šéfredaktor Peter Bárdy, ktorý sa prednedávnom stal spisovateľom roka, pričom získal aj ocenenie za podcast Bárdy & Káčer. V Mimóze okrem iného prezradil, ako vznikol koncept podcastu s Rastislavom Káčerom, aký má vzťah k záhradkárstvu a akým spôsobom stavať mosty medzi ľuďmi s absolútne odlišným politickým názorom. V závere rozhovoru sa dozviete, aký program chystajú Aktuality na leto a na nadchádzajúci festival Pohoda.V Mimóze sa (ne)dozviete:5:10 – akú veľkú novinku má moderátorka Lenka;8:25 – či sa Peter Bárdy tešil z ocenenia podcastu Bárdy & Káčer;10:10 – či žije od ocenenia k oceneniu a aké bolo jeho prvé ocenenie;11:50 – či prežíva aj prehry;12:10 – čo ho najviac baví na podcaste Bárdy & Káčer;20:30 – čo pestuje v záhradke;24:40 – ako hodnotí situáciu na Slovensku;27:20 – či je patriot;32:40 – ako stavať mosty medzi ľuďmi s iným politickým názorom;42:20 – aký program budú mať Aktuality na Pohode a čo chystajú na leto.

Aké nároky by sme mali klásť na politikov a verejne činných ľudí? Čo to má spoločné s učením Ježiša Krista? Kto sú skutoční vlastenci a kto sa na nich len hrá? Prečo Robert Fico bojuje proti demokratickým politikom, občianskej spoločnosti a slobodným médiám?Aj toto sú témy aktuálneho dielu podcastu Bárdy & Káčer ktorý sme nahrali v Nitre a ktorého hosťom bol Juraj Rizman.🙌🏻 Staňte sa členom našeho kanálu: / @bardyandkacer✒️ Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE 👉🏻 www.aktuality.sk/navyse🙋🏼‍♀️ Staňte sa členom nášho YouTube kanálu a získajte skorší prístup k nášmu obsahu ako ostatní.🔔 Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.👉🏻 Všetky podcasty B&K nájdete aj na Aktuality.sk s množstvo ďalšieho obsahu.🎙️Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify.

V prípade figuruje nominant SNS vedenej Andrejom Dankom.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková vysvetlila Jurajovi Kemkovi, ako sa dalo na popradskom letisku zarábať na predaji alkoholu, keď ho účtovali ako nealkoholické nápoje. Otvorenou otázkou je, prečo sa aktéri do takého biznisu pustili. A úplne samostatnou kapitolou sú tresty, ktoré po zmene trestných kódexov (kritici ich označujú za účelové) za čin hrozia.

Vstupujeme do éry superinteligencie a možno sme si to ani nevšimli. Podľa šéfa OpenAI Sama Altmana je revolúcia už tu a odohráva sa potichu v našich počítačoch a telefónoch. Sme teda na prahu novej éry, v ktorej nám stroje pomôžu vyriešiť najväčšie problémy ľudstva, alebo sme stvorili nástroj, ktorého fungovaniu prestávame rozumieť a ktorého ciele sa môžu čoskoro rozísť s tými našimi?V podcaste odhalíme temnú stránku dnešných chatbotov, ktoré v snahe zapáčiť sa používateľovi poradia narkomanovi, aby si dal ďalšiu dávku. Rozoberieme prekvapivú štúdiu z MIT o tom, ako nás používanie AI robí hlúpejšími a prečo je riskantná stratégia Applu buď geniálna, alebo samovražedná.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lucia Kobzová rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné dva týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás. Aktuálne je s letnou 30-percentnou zľavou:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo podľa šéfa OpenAI už niet cesty späť a kedy nás stroje definitívne predbehnú?Ako nám každodenné používanie umelej inteligencie potichu oslabuje mozog a ničí pamäť?Z akého dôvodu vám AI radšej poradí užiť drogy, než aby s vami nesúhlasila?Kedy umelá inteligencia prestane len opakovať dáta a začne robiť vlastné vedecké objavy?Prečo Apple v najväčších technologických pretekoch histórie riskuje všetko a stavia na úplne inú kartu ako konkurencia?Témam sa venujeme aj tu:Stroje prevezmú nadvládu nad ľuďmi v tichosti, myslí si popredný AI šéfApple sa ocitol v zajatí vlastných princípov. Boom umelej inteligencie mu to spočítaChatGPT zadarmo pre všetkých študentov? Ministerstvo školstva priblížilo plányĎalšie odkazy spomínané v podcaste:Chatboty nás robia hlúpejšímiAI “myslí” podobne ako ľudiaAI modely sa nikdy neprestávajú učiťStartup sa po pol roku preda za 80 miliónovMeta ponúkla 100 miliónove bonusy zamestnancom z OpenAIPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dovolenková sezóna je opäť tu a s ňou aj tradičná otázka: ako sa v zahraničí čo najvýhodnejšie pripojiť na internet? Kým v rámci EÚ sa nemusíme obávať vysokých účtov, cesty do Turecka, Egypta či na Balkán boli donedávna spojené s drahou dátovou tarifou. Situácia sa však zásadne zmenila.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin a Filip Maxa z redakcie Živé.sk pozreli na všetky dostupné možnosti. Porovnávajú nové, cenovo výhodné balíčky od slovenských operátorov, ponuky globálnych eSIM poskytovateľov aj výhody a nevýhody kúpy lokálnej SIM karty priamo v destinácii.Tip na čítanie na dovolenku: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Počas leta ju navyše môžete získať v 30 % zľave: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú dáta v EÚ a na čo si dať pozor pri neobmedzených paušáloch.Tri hlavné možnosti pre dáta mimo EÚ: Lokálna SIM, eSIM a balíčky operátorov.Veľké porovnanie nových letných ponúk od Telekomu, O2, Orangeu a 4ky.Kedy sa oplatí eSIM a kedy je stále lepšia lokálna SIM karta?Finálne tipy: Akú možnosť si vybrať podľa typu dovolenky a zariadenia.Téme sa venujeme aj tu:Operátori výrazne zlepšujú roamingové balíčky: Aké sú nové ceny a podmienkyAj Orange výrazne zlacní dáta mimo EÚ. Prinesie tri balíčky pre mnoho krajínO2 a Radosť začali predávať nové dátové balíčky. Sú určené pre krajiny mimo EÚ4ka má nové roamingové balíčky. Dáta v zahraničí zlacníVýbery z bankomatov v zahraničí: Ako ušetriť na poplatkoch a nenaletieť (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Peter Pellegrini znovu raz predviedol, prečo by mal vystupovať pod prezývkou Pinocchio.Doprajte si poriadnu dávku pokrytectva, zavádzania a demagógie od vládnych politikov v poslednom predprázdninovom Ťažkom týždni.Nakúp na tomto linku a získaš od Adama 10% zľavu: http://adamshop.sk/tazkytyzden

Ruský plyn, ktorým kúri Slovensko, je druhý najdrahší v Európe, hovorí poslanec za SaS Juraj Krúpa. Keby sme sa od neho odstrihli, zmizne polovica ruského vplyvu. Podľa neho to je presne to, o čo Robertovi Ficovi ide - aby tu ruský vplyv zostal. Rusko sa však pripravuje na ďalšiu voju, a vidno to už aj na ukrajinskom fronte. V roku 2035 by tak už mohlo byť na investície do obrany neskoro. Prečo už SaS Richarda Sulíka?V podcaste s poslancom za SaS Jurajom Krúpom sa dozviete:– od 1:30 – ako si vláda protirečí;– po 2:00 – či máme so zvyšovaním výdavkov na obranu čas do roku 2034;– od 5:00 – že už od roku 2004 aliancii sľubujeme jednu ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorú nie sme schopní doručiť;– po 6:00 – ako Rusko posiela na Ukrajine žoldnierov do mlynčeka na mäso, kým v pozadí buduje armádu;– okolo 7:00 – že Rusko bude pripravené na vojnu s NATO o 5-7 rokov, preto termín 2035 môže byť neskoro;– po 8:40 – že Rusko vie vygenerovať viac vojakov ako NATO a pripravuje sa na ďalšiu vojnu;– od 9:00 – že sa môže stať, že Rusko obsadí časť krajiny NATO;– po 10:30 – či by sme bránili každý meter územia NATO;– od 12:30 – či Fico len zahmlieva, alebo reálne otáča kormidlo;– po 13:45 – že sme už čiastočne v autokratickom systéme;– od 16:45 – ako sa nás súčasný balík sankcií voči Rusku vôbec netýka;– po 18:10 – že ruský plyn je drahý, pre nás dokonca druhý najdrahší v Európe;– od 19:30 – ako zabránime tomu, aby sme tie isté ruské energie kupovali prebalené do iného obalu;– po 21:00 – že keď sa odstrihneme od ruských energií, ruský vplyv na Slovensku sa zníži o 50 percent;– od 22:00 – že po obmedzení ruských energií podľa neho nebudeme platiť viac;– po 23:00 – prečo vláda nič nerobí s obrannou zmluvou s USA;– od 24:30 – že Robert Fico by pokojne mohol vypovedať zmluvu s USA, ale neurobí to, lebo z nej idú peniaze;– po 26:30 – že sa s Andrejom Dankom zhodne na hodnotení ministra Blanára;– od 29:30 – čo si myslí o blízkovýchodnom konflikte;– po 30:30 – či je proizraelský politik;– od 33:00 – čo si myslí o stíhaní Jaroslava Naďa;– po 37:00 – prečo by sa Richard Sulík nemal vracať do politiky.

Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sme privítali hlavného trénera slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov Jaroslava Kentoša, ktorý sa s nami podelil o svoje dojmy zo stále prebiehajúceho európskeho šampionátu na domácej pôde.Tréner slovenskej „dvadsaťjednotky” otvorene prehovoril o tom, ako prebiehala voľba kapitána pred turnajom, keď dal možnosť samotným hráčom, aby si zvolili svojho lídra. V rozhovore sa dozviete aj o komplikáciách pri skladaní tímu pred šampionátom, keď potreboval získať povolenie od Francesca Calzonu na uvoľnenie hráčov z reprezentačného A-tímu. Najväčším problémom bolo podľa trénera presvedčiť klub Hellas Verona na uvoľnenie Tomáša Suslova.Jaroslav Kentoš zhodnotil aj atmosféru v tíme a vyzdvihol profesionálny prístup hráčov. V emotívnej časti rozhovoru tréner vysvetlil príčiny prehier so Španielskom a s Talianskom, ktoré rozhodli o našom nepostupe zo skupiny. Špeciálne vyzdvihol reakciu Tomáša Suslova po vypadnutí: „Pre mňa bol už prvý dobrý signál, že ihneď po zápase prišiel Tomáš Suslov za mnou a povedal mi, že chce hrať aj posledný zápas. Vau. A to je silné.”Nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, v ktorej tréner Jaroslav Kentoš hovorí aj o svojej budúcnosti na poste trénera U21 a klubových ponukách, ktoré možno zvažuje. Tiež naznačil, ako vyzerala komunikácia s hráčmi počas celej prípravy, ktorí futbalisti môžu v budúcnosti nakuknúť do A-tímu a odhalil aj zákulisie slovenského mládežníckeho futbalu.

Od príchodu ChatGPT ubehlo niekoľko rokov a umelá inteligencia sa postupne dostáva do praxe. Jednou z oblastí, kde prináša zásadné zmeny, je programovanie. Ako sa reálne a či vôbec zavádza umelá inteligencia do programovania na úrovni globálnych nadnárodných spoločností a čo to znamená pre budúcnosť programátorov?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s riaditeľom SAP Labs Slovensko, Jánom Ružarovským, o tom, ako sa z AI stáva autonómny agent schopný sám vytvárať kód, aké riziká to prináša, a prečo budúcnosť nebude o memorovaní syntaxe, ale o kreatívnom myslení a kontrole.Podcast prinášame v spolupráci so SAP Slovensko.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa vyvíjalo programovanie s AI: Od pomocníka po autonómneho agenta.Riziká AI v programovaní: Halucinácie, chyby a prečo je kontrola človekom kľúčová.Budúcnosť práce programátorov: Prečo sú ohrození juniori a dôležitá bude teória.Aké zručnosti budú potrebovať programátori novej generácie.Ako AI pomáha pri najnudnejších častiach práce, ako je písanie testov a dokumentácie.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/Iaq3kwv/nahradi-ai-programatorov-nie-ale-zasadne-zmeni-ich-pracu-hovori-expert-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Dlho sa niesli na pleciach Spojených štátov“, či na nich dokonca „parazitovali“ – nie je to tak dávno, čo takto na adresu európskych spojencov hovorili Donald Trump a jeho vice J. D. Vance.Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lídri krajín NATO sa dnes na kľúčovom summite v holandskom Haagu dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov Severoatlantickej aliancie - a to až na 5 % HDP do roku 2035. Všetci - vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa zároveň zaviazali dodržiavať zásadný - piaty článok Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Slovensko však išlo na tento dôležitý samit bez jasného a jednoznačného politického stanoviska. Navyše, iba nedávno premiér Fico verejne a opakovane hovoril o zbytočnosti zbrojenia či dokonca otvoril i otázku možnej neutrality Slovenska. No a líder vládnej SNS zasa volá po prípadnom referende o vystúpení z NATO.Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Internetové podvody, ktoré zneužívajú tváre známych ľudí na lákanie na falošné investície, sú len vrcholom ľadovca. Útočníci neustále prichádzajú s novými, kreatívnymi metódami, ako oklamať používateľov. Jednou z najnovších a na Slovensku mimoriadne rozšírených hrozieb je podvodná CAPTCHA, ktorá zneužíva dôveru ľudí v známy bezpečnostný prvok.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva so špecialistom na digitálnu bezpečnosť spoločnosti Eset, Ondrejom Kubovičom, o tom, ako tieto útoky fungujú, prečo sú také úspešné a ako sa voči nim môžeme brániť. Tento diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú deepfake podvody so známymi osobnosťami na sociálnych sieťach.Nová hrozba číslo jedna: Čo je falošná CAPTCHA a prečo je tak nebezpečná.Poloautomatizované podvody na online bazároch ako Vinted či Bazoš.Prečo sú tieto útoky úspešné: Využívanie psychológie a sociálneho inžinierstva.Ako sa brániť a prečo je kritické myslenie najlepšou ochranou.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/fcYqW2u/falosny-sagan-aj-hacknute-profily-kapiel-expert-odhaluje-burlive-zakulisie-online-podvodov/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ochrana lesov, mokradí a ohrozených druhov patrí medzi priority WWF Rumunsko. Projekty na obnovu ekosystémov podporujú komunity a zmierňujú klimatické riziká.V najnovšej epizóde podcastu EKOcastu sme sa rozprávali priamo v teréne, v povodní rieky Dunaj v Rumunsku, s riaditeľkou WWF Rumunsko, Orietou Hulea.Zisťovali sme, aké sú najväčšie ekologické problémy, ktorým Rumunsko čelí a hovorili sme o témach, ktoré sú nám známe aj zo slovenských reálií, ako je napríklad fragmentácia biotopov či problémy s hospodárením s vodou počas sucha a povodní.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo hovorí na spoluprácu s veľkými firmami a ich záujem o prírodu? Vidí nejaké paralely medzi environmentálnymi problémami v Rumunsku a na Slovensku? Ako vníma úlohu masmédií a novinárov v témach ako životného prostredia, klimatických zmien? Čo si myslí o projektoch ako Living Danube, ktoré spájajú krajiny, kultúry a ľudí?

Aký je rozdiel medzi realitným trhom v Česku a na Slovensku? V čom sa líši prístup k realitným kanceláriám u našich českých susedov a prečo stále nemáme na Slovensku realitný zákon? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX, ktorá oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia, Janom Hrubým.V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom, prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov, čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku, aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku, prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti, v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri, prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov, ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza, čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhomMedzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Ján Hrubý.Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou. Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérovNa Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s právnymi vadami ako sú napríklad vecné bremená. Na Slovensku to nie je a veríme, že by to veľmi pomohlo,“ vysvetľuje dôvody potreby regulácie slovenského realitného trhu Hrubý. Zároveň aj vďaka regulácii by spoločnosť začala mať väčšiu dôveru k tejto profesii a získala by väčšiu prestíž.Celý rozhovor o českom a slovenskom realitnom trhu s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX Janom Hrubým si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.

Festival Pohoda získal ocenenie Best Medium-sized Festival na European Festival Awards 2023 a Michal Kaščák o ňom povedal, že sa na tie 4 dni stáva tridsaťtisícovým mestom s najlepšími službami na Slovensku…V podcastovom rozhovore Na tému sme sa ponorili do sveta, ktorý na pár dní v roku ožíva na trenčianskom letisku a mení sa na pulzujúce „mesto“ plné umenia, hudby a neopakovateľných zážitkov. Michal Kaščák, šéf festivalu Pohoda, nám priblížil viac.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Novinkou tohto ročníka bude AI riešenie na plánovanie sprchy. Ako vznikol tento nápad a ako technológie menia a vylepšujú festivalový zážitok návštevníkov, napríklad aj z hľadiska socializácie a komfortu? Pohoda je známa aj vďaka rozmanitej gastro ponuke, vrátane noviniek ako mexická kuchyňa alebo vegánske bagety. Aké kritériá sú dôležité pri výbere gastro partnerov? Myslíte aj na krásu, zdravie a hygienu – od samoobslužného kaderníka cez diskrétne poradne a hygienické skrinky pre menštruujúce ženy. Vnímate, že táto široká škála osobnejších služieb prispieva k celkovému pocitu pohody a bezpečia samotných návštevníkov? Festivalový vlak ZSSK, autobusy Slovak Lines a cyklopelotón YAZDA Pohoda sú populárne eko-alternatívy dopravy. Ako tieto iniciatívy podporujú komunitný rozmer festivalu a pomáhajú socializácii návštevníkov už pred príchodom na miesto? Novinkou ročníka je aj veterinárna ambulancia na festivale… Niektorí ľudia sú skeptickí voči prítomnosti psov, vy s tým problém nemáte. Vzišla táto služba od majiteľov domácich miláčikov?

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som PPA otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia a prokurátori a mali by začať konať. Toto by bolo riešenie zodpovedných politikov, hovorí na margo podozrení okolo PPA - známej aj z tzv. Penziónovej kauzy, šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Prečo podľa neho vláda volí radšej cestu škandalizovania kritikov a popierania reality? Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koalície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ získalo, sme tam, kde sme boli. V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality? "Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zodpovednosti," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Súčasťou kybernetickej bezpečnosti nie je len reakcia na útoky, ale aj ich predchádzanie a analýza obrovského množstva dát. Práve tu nastupuje umelá inteligencia, ktorá dokáže automatizovať procesy, hľadať anomálie v digitálnych stopách a dokonca predpovedať budúce hrozby. Aké sú jej reálne možnosti, riziká spojené s ochranou dát a aký paradox vytvára na trhu práce?V novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa Maroš Žofčín rozpráva s docentom Pavlom Sokolom z Ústavu informatiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý vedie aj univerzitný tím pre riešenie bezpečnostných incidentov (CSIRT).Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI pomáha pri ochrane: Hľadanie anomálií a predikcia útokov.Riziká AI nástrojov: Prečo je nebezpečné vkladať do nich citlivé dáta.Paradox na trhu práce: AI nahrádza juniorov, no chýbať budú seniori.Obmedzenia AI v kyberobrane a prečo je ľudská kontrola stále kľúčová.Budúcnosť automatizácie: Môže AI v budúcnosti sama riadiť našu bezpečnosť?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sledujeme historické chvíle, ktoré zmenia Blízky východ? Iránci vedia, že ťahajú za kratší koniec, a preto váhajú s odpoveďou na americký útok. Ak by zablokovali námornú cestu v Hormuze, naštvú pol sveta. Argumentácia Američanov o jadrových zbraniach nesedí so spravodajskými informáciami a názormi odborníkov, hovorí expert na Irán Matouš Horčička. Podľa neho sa ponúka paralela s Irakom a zbraňami hromadného ničenia. Na druhej strane ani iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu.V podcaste s Matoušom Horčičkom z Asociácie pre medzinárodné otázky sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sme aktuálne na historickej križovatke;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Iránci vedia, že sú v ťažkej situácii a ich súperi majú obrovskú prevahu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 3:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Irán nechce ešte viac nahnevať USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Irán nemá veľa možností ako odpovedať na útoky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že nielen Irán, ale aj Izrael zasahuje civilistov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa vstupom USA v konflikte Iránu s Izraelom vytvára obrovská asymetria;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že iránsky vodca Chameneí je racionálny stratég a nebude chcieť zatiahnuť Američanov do vojny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde všade sú americkí vojaci v tomto regióne a kde by sa tak mohli rozhorieť ďalšie prestrelky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by znamenalo, keby Irán zablokoval prieliv v Hormuze, ktorý je kľúčový pre dopravu ropy a aj tovaru z Ázie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude námorná vojna o Hormuz, kde sú aj Briti a Saudská Arábia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že niektoré arabské štáty sú diplomaticky na strane Iránu, ale zavretím Hormuzu by si ich poštval;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vzťahy Saudskej Arábie a Iránu sa zlepšovali, a Hormuzom by to Irán všetko pokazil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako iránske vyhrážky Hormuzom sú tlakom na USA a Izrael, ale keby ho reálne zablokoval, zasiahne to celý svet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aká pravdepodobná je výmena iránskeho lídra Chámeneího;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Iráne sú dve proti sebe bojujúce frakcie režimu a Chámeneí medzi nimi balansuje;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by koniec alebo smrť Chámeneího znamenala koniec režimu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má šancu nová iránska revolúcia založená na sekularistoch a ženách;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Iráne sa často opakujú protesty a zjavne je v ňom dopyt po zmene;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Američania a Izrael klamali o jadrovom programe Iránu, podobne ako pri zbraniach hromadného ničenia v Iraku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto má pravdu v spore Trumpa s jeho šéfkou spravodajských služieb;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že akýkoľvek iránsky jadrový program je pre Izrael existenčné riziko, a kritický bod bol, keď Trump program pripustil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že všetci experti tvrdia niečo iné ako Trump a Netanjahu, a preto je na mieste prirovnanie s Irakom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 29:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Izrael v minulosti viackrát sám udrel na jadrové programy v okolí, lebo chce byť v regióne jedinou jadrovou veľmocou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Izrael v minulosti zničil iránske centrifúgy vírusom.

Nie sme vo vojne, no nie sme ani v mieri. Konštatovanie Aliancie, ktorá sa schádza na dôležitom a dlho pripravovanom samite v Haagu. V kontexte Putinovej vojny na Ukrajine a čerstvo po americkom útoku na iránsky jadrový program. Spojencov čaká odobrenie navýšenia obranných výdavkov – z dnešných dvoch percent na päť. Aj preto, aby európska časť Aliancie nemusela opakovane počúvať americké a zvlášť Trumpove variácie o tom, že sa vezie na účet Spojených štátov.Nájde NATO hrádzu na Putinove chúťky vyjadrené jeho opätovnou pripomienkou známej vety, že kde vstúpia nohy ruského vojaka, to je naše – čo v podaní ruského prezidenta znamená to ruské?A ako pôsobia rozporuplné signály zo Slovenska, ktoré ústami svojho premiéra Fica hovorí o neutralite, podpredseda parlamentu Andrej Danko zas o vystupovaní z NATO, a prezident, ktorý na samit aj pôjde, že Slovensko nebude klásť nohu do dverí navyšovania prostriedkov?Témy pre Pavla Macka, generála vo výslužbe s Aliančnou skúsenosťou. To všetko aj v kontexte čakania na to, ako Irán odpovie na americko-izraelský útok.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Problémy s nedostatkom ropy alebo zemného plynu analytici zatiaľ neočakávajú. Vojna však dvíha ceny energií, čo sa postupne prejaví aj na raste spotrebiteľských cien v Európe.Burzy na ďalšiu eskaláciu vojny na Blízkom východe zatiaľ reagujú vlažne. Nedá sa vylúčiť, že vojna s Iránom vyženie ceny ropy na úroveň sto dolárov za barel. To by prinieslo ďalšie zdražovanie na čerpacích staniciach. Rásť by mohli ceny aj ďalších tovarov a služieb. Teherán sa vyhráža zavretím jedného z kľúčových miest pre svetový obchod s ropou a zemným plynom – Hormuzského prielivu. Bola by to však strela do vlastnej nohy, hovorí v podcaste analytik finančných trhov Dominik Hapl. Cez úžinu medzi Perským zálivom a Indickým oceánom prúdi pätina všetkej ropy. Surovina však prevažne mieri do Ázie.Nahrával Vladimír Amrich.

Expert na automobilový priemysel Vladimír Orth a moderátor podcastov Autobazar.EU Erik Stríž diskutujú o budúcnosti automobilového priemyslu, pričom sa zameriavajú na Slovensko a jeho úlohu v globálnom autopriemysle.Rozoberajú dopad amerických ciel, ktoré majú za cieľ zvýšiť zamestnanosť v USA a obmedziť dovoz najmä z Číny. Diskutujú o vplyve globalizácie a súčasnej geopolitickej situácie na tento sektor, pričom zdôrazňujú, že pre európske a slovenské automobilky to znamená potrebu prispôsobiť sa zmenám a investovať do iných technológií. Hoci slovenský automobilový priemysel je v dobrom stave vďaka vývozu, rastúce ceny automobilov a legislatívne zmeny ovplyvňujú kúpyschopnosť obyvateľstva, čo vedie k zvýšenému dopytu po ojazdených vozidlách a oprave starších áut.Záverom sa venujú čínskej expanzii na globálny trh a uvažujú nad budúcnosťou Tesly, pričom zdôrazňujú, že turbulencie v automobilovom priemysle ovplyvňujú všetkých hráčov a vyžadujú si strategické rozhodnutia pre prežitie.1. Aká je aktuálna situácia s americkými clami a aký majú vplyv na automobilový priemysel vrátane Slovenska?Americká administratíva používa clá predovšetkým ako vyjednávací nástroj s cieľom zvýšiť zamestnanosť v Spojených štátoch a obmedziť dovoz, keďže majú obrovský schodok v účtovnej bilancii. Najväčším "zlom", ktoré vnímajú, je Čína, ktorá sa stala najväčším automobilovým trhom na svete. Hoci clá postihujú aj európskych výrobcov, mnohí z nich už majú továrne v Mexiku a Kanade (ktoré sú súčasťou ekonomického združenia NAFTA), čo im pomáha v rámci dodávateľských reťazcov. Kým výroba v USA je drahá pre vysoké mzdy, čo znamená, že autá vyrobené tam budú pre konečného spotrebiteľa extrémne drahšie, aj bez ciel.Pre slovenský automobilový priemysel clá primárne ovplyvňujú vývoz luxusných áut ako Audi Q7, Q8 a Cayenne do USA. Očakáva sa, že výroba týchto modelov sa v najbližších mesiacoch alebo rokoch presunie do USA, čo si vyžiada rozsiahle investície a premiestnenie výrobných liniek. Tento presun môže viesť k nižším ziskom slovenského závodu Volkswagen, zníženej potrebe kvalifikovanej pracovnej sily pre luxusné segmenty a potenciálne k porovnateľnej situácii s lacnejšou výrobou, ako je závod Stellantis v Trnave. Podobné problémy sa očakávajú aj u Jaguar Land Rover v Nitre, ktorý vyrába Defender, tiež určený hlavne pre americký trh. Vo všeobecnosti budú mať všetky európske závody vyrábajúce luxusné autá "mega problémy", pokiaľ sa neotvorí ruský trh. Jaguar Land Rover už v minulosti dočasne pozastavil export do USA kvôli neistote, ale medzičasom ho opäť spustil.2. Aká je budúcnosť automobilového priemyslu na Slovensku?Expert sa domnieva, že budúcnosť Slovenska nie je v automobilovom priemysle. Argumentuje tým, že Slovensko je malá krajina s malým počtom obyvateľov a nie je veľmi otvorená imigrácii. Je nerealistické očakávať, že pracovníci budú zarábať vysoké mzdy a zároveň vyrábať autá za 10-12 000 eur, pričom modely ako Fabia, Clio či Polo sú dnes považované za drahé "prémiové" autá.Slovensko by sa malo namiesto toho zamerať na budúce pokročilé technológie, ako sú LIDAR pre autonómne vozidlá a iné technologické zariadenia, ktoré predstavujú budúcnosť. Krajina má "inovačný dlh" a potrebuje investovať do inovácií. Existuje tiež riziko, že niektoré automobilky môžu v priebehu pol roka po skončení konfliktu presunúť výrobu na Ukrajinu kvôli dostupnosti pracovnej sily. Slovensko by malo prijať globálnu víziu pre nasledujúcich 30 rokov, ktorá by sa spájala s potrebami obyvateľstva a svetovými trendmi, a prispôsobiť tomu školstvo a ostatné systémy. Namiesto toho, aby bolo len "výrobnou dielňou", by sa Slovensko malo porovnávať s malými, efektívnymi krajinami ako škandinávske alebo baltické štáty, ktoré dokážu rýchlo prijímať rozhodnutia a vytvárať budúce globálne firmy.Hoci slovenský automobilový priemysel je v súčasnosti v dobrej kondícii vďaka vývozu a nižším nákladom v porovnaní so západnou Európou, kúpyschopnosť slovenského obyvateľstva klesá v dôsledku zvýšenej DPH, transakčnej dane a potenciálnych budúcich zvýšení daní. To znamená, že nové autá si budú môcť dovoliť len vyššia stredná trieda a bohatí ľudia, zatiaľ čo stredná a nižšia stredná trieda sa bude viac orientovať na jazdené autá, čo povedie k ich rastúcemu dopytu a cenám a častejším opravám. Mladšie generácie sú tiež viac adaptabilné na koncept "mobility" (napríklad mesačné predplatné za auto) namiesto vlastníctva.3. Predstavujú čínski výrobcovia automobilov hrozbu pre európsky automobilový priemysel a ako sa vyvíja situácia na čínskom trhu?Čínski výrobcovia automobilov predstavujú definitívnu hrozbu, no ich cieľom nie je zničiť európsky priemysel, ale získať podiel na trhu. Čínsky automobilový trh prechádza obrovskou konsolidáciou: pred rokom bolo 190 čínskych automobiliek, dnes je ich 136 a predpokladá sa, že ich počet sa zníži na 10-15. Táto konsolidácia je výsledkom intenzívneho konkurenčného boja, pričom mnohé spoločnosti majú záporné marže na predávaných autách, ako uviedo

Z nápadu na expresnú prepravu vznikol na východe Slovenska startup, z ktorého je dnes celoeurópsky biznis. Stojí za ním Viktor Sučka s mamou Helenou. Okrem spoločného podnikania ich spája aj pomáhanie, na ktoré majú vo firme dokonca aplikáciu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne filantropické príbehy a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Viktor Sučka mal vtedy 23 rokov a po vysokej škole pracoval v špedičnej firme. S nápadom rozbehnúť vlastný biznis prišiel za mamou, ktorá mala dlhoročné skúsenosti s účtovným a podnikateľským poradenstvom. „Tak sme spolu preskúmali možnosti, posúdili riziká a začali sme,“ spomína Helena Sučková na debatu o štarte spoločného podnikania.Súčasťou rodinného biznisu Sučkovcov je aj pomáhanie. Peniaze pôvodne určené na predvianočné darčeky pre obchodných partnerov poslali onkologickému oddeleniu v košickej detskej nemocnici a k zbierke sa pridali aj zamestnanci. Firemná aplikácia nazvaná Dobrá vec ich priamo motivuje pomáhať. Stačí zadať, komu a prečo treba pomôcť, a ďalší kolegovia aj kolegyne môžu prispieť podľa svojho zváženia. „Sumu navýšime minimálne o sto percent a doručíme ju adresátovi,“ hovorí Helena.V podcaste sa dozviete: čo rodinu Sučkovcov vedie k pomoci iným, prečo mal Viktor „lúzerský“ pohľad na filantropiu, čo Helena vyčíta slovenskému daňovému systému, či sa pomáhanie dá inovovať podobne ako biznis, ktorá komodita je pre nich vzácnejšia - peniaze alebo čas. Kto sú Helena a Viktor Sučkovci?Helena Sučková začala s podnikaním ako 27-ročná. Zamerala sa na účtovné služby a podnikateľské poradenstvo a časom vybudovala najväčšiu účtovnú kanceláriu v okrese. So synom a dcérou založili špedičnú firmu SWIDA Innovative, ktorá bola opakovane vyhlásená za Diamant slovenského biznisu, čo je ocenenie pre najrýchlejšie rastúce malé a stredné podniky.Viktor Sučka je CEO SWIDA Innovative. Po vysokoškolskom štúdiu založil startup, z ktorého je dnes úspešná logistická firma s viac ako 140 zamestnancami a s klientelou po celej Európe. Magazín Forbes ho v roku 2020 zaradil k novej generácii lídrov a líderiek v prestížnom rebríčku 30 pod 30. Bol finalistom súťaže EY Podnikateľ roka 2021. Podcast Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Máme právo na to, robiť chyby. Ale je tu dôležité, ale... Počúvajte novú časť relácie Pre mamy s Babsy.Work-life balance, alebo - ako sa vyhnúť úzkostiam a vyhoreniu?Dnešná doba kladie na ženy veľké nároky. Očakáva sa od nás, aby sme boli dobré matky a partnerky, aby sme tvorili hodnoty nielen pre rodinu, ale aj pre celú spoločnosť, aby sme boli kvalitná pracovná sila, a v neposlednom rade, aby sme pritom všetkom stíhali cvičiť, dobre vyzerať a venovať sa aj sebe. Je pravdou, že veľakrát sme najväčšími kritikmi našich nedostatkov práve my samotné.O tom, ako si nájsť v živote work-life balance a robiť veci tak, aby sme nevyhoreli, sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy rozprávame s trojnásobnou mamou, odborníčkou na time-management a spoluzakladateľkou platformy Pracujúce mamy Patríciou Hirschnerovou a psychologičkou a autorkou projektu Moderná psychológia Denisou Moravčík Debreckou.Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy.

Branislav Oláh sa narodil v Detve v rómskej rodine v roku 1974. Starý otec bol internovaný v pracovných táboroch, s bratmi bol ako partizán účastníkom SNP. Branislav sa angažoval počas Nežnej revolúcie. Od roku 2000 pracuje ako novinár, okrem toho je bloger a spisovateľ. Od roku 2006 pôsobí ako terénny sociálny pracovník.

Viac ako cvičením pri chudnutí dosiahnete stravou. Napriek tomu cvičiť musíte – ak chcete žiť zdravo a bez bolesti. Cvičiť doma podľa videí na internete je riziko, lebo ak vás neskontroluje kvalifikovaný tréner, môžete si ublížiť. Tvrdí to rehabilitačná lekárka Helena Šingliarová. Podľa nej sú sociálne siete plné videí z fitka, kde ľudia cvičia zle.Všetci si ubližujeme mobilmi – stále sa pozeráme dole s predsunutým krkom. Ako to riešiť?O tom všetkom sa dozviete v pokračovaní rozhovoru s primárkou rehabilitačného oddelenia ružinovskej nemocnice Helenou Šingliarovou. Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.

Medicína je jednou z oblastí, ktorú čaká vďaka umelej inteligencii najväčšia transformácia. Ako konkrétne nám AI pomôže v boji proti rakovine, pri liečbe ďalších civilizačných chorôb a aký vplyv to bude mať na dĺžku a kvalitu nášho života? Nejde pritom o vzdialené vízie, ale o technológie, ktoré sa už dnes začínajú uplatňovať v praxi.V novom dieli podcastu SHARE, ktorý je úryvkom rozhovoru z knihy Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť, sa redaktor Živé.sk Maroš Žofčin rozprával s docentom Štefanom Korcom, významným slovenským onkológom s viac ako 50-ročnou praxou.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI spresňuje diagnostiku v patológii až 10-násobne.Personalizovaná medicína: Návrh liekov na mieru pre konkrétny typ nádoru.Vízia budúcnosti: Prečo sa rakovina môže stať len chronickým ochorením.Využitie AI pri iných ochoreniach a pri identifikácii rizikových pacientov.Dlhovekosť vďaka AI: Ako sa môžeme bežne dožívať 100 rokov.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/6Euviv5/ai-nam-umozni-dozit-sa-viac-ako-100-rokov-hovori-lekar-stefan-korec-uryvok-z-knihy-o-ai/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Robert Fico a jeho koaliční partneri už vládnu druhým rokom, nerobia však nič, čo by reálne pomáhalo občanom, dokonca ani ich vlastným voličom. Smer sa medzičasom stal najradikálnejšou stranou v parlamente a psychický stav premiéra vyvoláva vážne pochybnosti u odborníkov aj verejnosti. Prečo je Robert Fico stále v politike? A prečo už spoločnosť nepotrebuje ďalšieho charizmatického lídra?Aj o týchto témach sa v Ťažkom rozhovore rozprával Jakub Gulík so šéfredaktorom Aktualít.sk a „obľúbeným“ novinárom Andreja Danka Petrom Bárdym. Reč bola o jeho novej knihe Fico: Posadnutý pomstou, o zákulisí fungovania Smeru aj o žalobe, ktorú Robert Fico na Petra Bárdyho podal.

Máme sa reálne obávať o budúcnosť Slovenska, toho, že chce Robert Fico vystúpenie SR z NATO? Môžeme byť reálne neutrálni, alebo to ohrozí našu vnútornú bezpečnosť, nezávislosť a štátnosť? A aká je naša armáda?Toto a aj ďalšie témy rozoberajú v aktuálnom diele podcastu Bárdy&Káčer.🙌🏻 Staňte sa členom nášho kanálu: / @bardyandkacer✒️ Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE 👉🏻 www.aktuality.sk/navyse🙋🏼‍♀️ Staňte sa členom nášho YouTube kanálu a získajte skorší prístup k nášmu obsahu ako ostatní.🔔 Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.👉🏻 Všetky podcasty B&K nájdete aj na Aktuality.sk s množstvo ďalšieho obsahu.🎙️Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify.

Výkonný riaditeľ HC Slovan Bratislava a tréner reprezentácie do 17 rokov Peter Kúdelka prijal pozvanie do Olympijského videocastu. Rozprával najmä o svojich skúsenostiach z fínskej univerzity Haaga-Helia, konkrétne z jej športového kampusu Vierumäki, ktorý považuje za špičku vo vzdelávaní hokejových trénerov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, aké poznatky si z tohto štúdia priniesol, s čím sa po návrate na Slovensko stretol alebo prečo verí, že hokejová kultúra sa dá zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávaniačo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robiaako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmičo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdiumako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerziteprečo ho po príchode čakal kultúrny šokako sa zmenil jeho pohľad na učeniev čom je iný ženský hokej ako ten mužskýčo ho motivuje aj napriek prekážkamaká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí

Na konci minulého roka prehral finále miliónovej pyramídy Tipsport Gamechanger a prišiel aj o titul Oktagonu v ľahkej váhe (70 kg). V sobotu na Edene debutoval vo velterovej divízii (77 kg) a pripísal si cenný skalp srbského veterána UFC Bojana Veličkoviča.Slovenský MMA bojovník Ronald „Rony” Paradeiser sa ihneď stal jednotkou rebríčka Oktagonu a 58. najlepším bojovníkom sveta vo velterovej váhe. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril nielen o svojej budúcnosti.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo bol po výhre nad Veličkovičom sprvu sklamaný?Prečo nechce bojovať o titul, kým je šampiónom Surdu?Aký súper ho láka v Oktagone a čo UFC?Prečo favorizuje Piráta v prípadnej odvete s Vémolom?Vráti sa Végh a mal by šancu proti Fleurymu?Koho favorizuje v odvete Buchinger vs. Barborík?

Vojnové lode, navigačné systémy či súčiastky do bojových lietadiel. To je len časť z produktov ruského konglomerátu, ktorému šéfuje politik Putinovej strany Ivan Jegorov. Stopy jeho podnikania však vedú až sem, do Nitry.Jegorov je pritom zrejme iba špička ľadovca a Slovensko sa pre takýchto ľudí postupne môže stať aj akousi prestupnou stanicou v rámci EÚ. Aká je reakcia slovenských štátnych orgánov a čo to celé hovorí o našej bezpečnosti, ale aj o mieste Slovenska v Európskej únií? Tak to je téma dnešného denného podcastu.V závere vám ponúkneme aj pohľad skúseného pedagóga na snahu vládnej koalície - spolu s KDH, dopísať do slovenskej ústavy definície muža, ženy, ale aj posilniť práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí. Slovensko má dnes naozaj úplne iné problémy a toto nám pri vzdelávaní a výchove našich detí v ničom nepomôže, tvrdí Juraj Hipš.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Attila Végh v rozhodujúcom treťom zápase podľahol Karlosovi Vémolovi a z najväčšieho a najsledovanejšieho súboja v histórii česko-slovenskej scény MMA odchádza porazený. Kde sa stala chyba a bol to definitívne Véghov koniec v MMA? Nielen o tom hovoril v podcaste Staredown na ŠPORT.sk jeho tréner Ilja Škondrič.Čo sa dozviete v rozhovore?Kde spravil Végh osudnú chybu v trilógii?Súhlasí s tesnou prehrou na body?Ako to vyzeralo v šatni po prehratom zápase?Prečo je naklonený tomu, aby Végh pokračoval?Verí slovám Vémolu o konci kariéry?Majú Végh či Buchinger nástupcov?

Slovenský hokejový reprezentant a stabilný obranca Washingtonu Capitals Martin Fehérváry prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk už druhýkrát. V najnovšej epizóde rozprával najmä o zámorskej NHL, ale aj o slovenskom hokeji a osobných cieľoch v blízkej budúcnosti.V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.