Podcasty Aktuality.sk

Slovenskí hokejoví reprezentanti obsadili na MS v hokeji 2025 až 11. miesto, čo bol ich najhorší výsledok od roku 2017. S len deviatimi strelenými gólmi sme si pripísali nelichotivý rekord v ére samostatnosti. Šampionát však priniesol viac než len nepriaznivé štatistiky. Hráči bojovali so sebadôverou, absenciou skúsených lídrov aj očakávaniami fanúšikov, ktoré nedokázali naplniť.V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa o celkovom priebehu turnaja, výkonoch Slovákov, ale aj o širších súvislostiach rozprávali moderátori s bývalým hokejistom a reprezentantom Slovenska, dnes odborníkom JOJ Šport Michalom Hudecom. Vysvetlil, prečo podľa neho nestačí len mladý tím, ak chýba sebavedomie a skúsenosť, prečo sa Slováci trápili v zakončení, ale aj čím si ho získali Američania, ktorí vo finále porazili Švajčiarov. Okrem iného sa pozrel aj na stav slovenského hokeja, vývoj v zahraničí a otázky smerovania reprezentácie.Poukázal aj na to, že Slovákom často chýbala vnútorná istota v rozhodujúcich momentoch „To je podľa mňa ten rozdiel. Na veľa zápasoch to bolo veľakrát o tom, že chalani mali strach, taký ten náš slovenský, že sa nevedeli presadiť. Keď mali šancu, tak zlyhali,” skonštatoval Michal Hudec v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Končí sa týždeň, ktorý sme v Aktualitách začínali kauzou „Nemam ništa“ o vile na Jadrane, pôvodne spájanú s Robertom Ficom; týždeň, v ktorom Slovensku prischla nálepka „banánová republika“. To pre kauzu haciend a falošných penziónov, ktoré tu prišla preverovať misia europarlamentu pod vedením Tomáša Zdechovského, ktorý si od Andreja Danka vypočul, že je „vúl“. Týždeň, keď sa verejnosť práve vďaka Aktualitám dozvedela, že apartmánový luxus Jadranu si čerstvo dopriala aj sestra prezidenta Pellegriniho. Naviac v dome, kde má apartmán aj prezidentov známy a spolustraník Peter Náhlik. Týždeň, keď ste si v Aktualitách mohli urobiť prehľad o jadranských vilách a apartmánoch, ktorým neodolali muži ako Robert Kaliňák, jeho ostrovný sused Jaroslav Haščák z Penty, oligarcha Jozef Brhel či Michal Gučík, známy svojimi kontaktmi na politikov. A to sú len niektorí. Na tému sa pozrieme s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ste developer, stavebná firma, realitná kancelária, dizajnéri či advokáti? Aj vy môžete odprezentovať svoje služby na Veľtrhu bývania a nehnuteľností v bratislavskej Inchebe 16. až 18. októbra 2025. Aké príležitosti a benefity vám to prinesie a kde sa dá zaregistrovať? O veľtrhu sme sa rozprávali s organizátorkou Ivetou Peťovskou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.V podcaste sa dozviete:čo je cieľom a prečo vznikol Veľtrhu bývania a nehnuteľností,prečo sa oplatí vystavovať na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 v bratislavskej Inchebe,čo všetko má vystavovateľ k dispozícii v rámci svojho stánku na Veľtrhu,ako sa dá stať partnerom podujatia a byť súčasťou programu prednášok na Veľtrhu, ako sa cenovo pohybujú jednotlivé stánky pre vystavovateľov.Unikátne podujatie o bývaní pre širokú verejnosťNa Slovensku dlho neexistovala konferencia alebo veľtrh s témou bývania pre širokú verejnosť. Väčšinou boli tieto podujatia určené pre profesionálov. Inšpiráciou boli pre organizátorku Ivetu Peťovskú zahraničné veľtrhy, ktorých atmosféru a príležitosti chcela priniesť na Slovensko, čo sa jej podarilo a tento rok organizuje už druhý ročník tohto Veľtrhu. „Cieľom je spájať a podporiť networking medzi profesionálmi a klientmi. Čiže spojiť developerov, realitných maklérov, finančných poradcov, architektov, dizajnérov s klientmi, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky ohľadom bývania. Či  chcú kúpiť, predať, rekonštruovať alebo investovať. Vytvoriť priestor na nadviazanie obchodných kontaktov, budovať komunitu, kde v takej ľudskej príjemnej atmosfére si klienti môžu nájsť odpovede priamo zo zdroja, nie na internetových fórach.” Návštevníci sa tak priamo môžu pýtať odborníkov na rady ohľadom bývania či investovania.Kto môže na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 vystavovať?Prvý ročník Veľtrhu bývania a nehnuteľností navštívilo počas troch dní takmer 5 tisíc návštevníkov. „Samotní vystavovatelia ocenili príjemnú atmosféru, dobrú organizáciu, zmysluplných návštevníkov aj reálne dopyty. Odišli s množstvom nových kontaktov, z ktorých vznikli aj reálne obchody a mnohí z nich sú prihlásení aj do aktuálneho ročníka,” povedala o pozitívnych referenciách v podcaste Iveta Peťovská. Svoje služby a produkty na Veľtrhu môže odprezentovať ktokoľvek v súvislosti s nehnuteľnosťami a bývaním. „Sú to realitné kancelárie, developeri, architekti, nábytkárske firmy, osvetlenie, investičné spoločnosti. Ďalej firmy s ponukou alternatívneho bývania, právnici, odborníci na legislatívu či banky a poisťovne. Čiže v skratke každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom vie zapojiť do procesu hľadania bývania alebo investičnej príležitosti.” Stánok na Veľtrh bývania a nehnuteľností 2025 si môžete zarezervovať do konca augusta na www.veltrhnehnutelnosti.skCelý rozhovor o Veľtrhu bývania a nehnuteľností s organizátorkou podujatia Ivetou Peťovskou si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.PR článok

Stali sa veci, z ktorých by mali byť v pozore aj naši populisti.Neraz to býva tak, že musí byť už veľmi zle, aby sa ľudia začali správať aspoň trochu rozumne. Nuž a vystrájanie Donalda Trumpa je už možno natoľko zlé, že časť ľudstva inšpirovalo k správnemu kroku. Viac v novom Ťažkom týždni.(Epizóda je sponzorovaná.)

Miroslav Radačovský je nezaradený poslanec, zvolený za SNS. Za Ficove ústavné zmeny nebude hlasovať, ak umožnia zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny. Za svoj výrok, že si nepamätá ani 5 minút, sa ospravedlnil. Za Kotlebu kandidoval preto, že ho oslovil a tvrdí, že keby ho oslovili z PS alebo Smeru, kandidoval by aj za nich. Ako jediný Slovák bol na vojenskej prehliadke v Moskve. Rusko nevníma ako agresora a ako dôkaz o hybridnej vojne nevníma ani prípad Vrbětice.V podcaste s poslancom Miroslavom Radačovským sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správu prezidenta o stave republiky;– po 4:30 – čo hovorí na slová Friedricha Merza o možnom zastavení fondov na Slovensko;– od 5:00 – že by nám naozaj mohli byť pozastavené eurofondy;– od 5:30 – ako v zahraničí vyzerá Ficova orientácia na východ;– po 8:30 – že by mohol zablokovať parlament, ale nechce;– od 10:00 – že hlasuje tak, aby neuškodil vládnej koalícii;– po 12:00 – čo robí v parlamente, ak nepredkladá návrhy;– od 13:00 – či bude za alebo proti zrušeniu transakčnej dane;– po 16:30 – že nebude hlasovať za zmenu ústavy, ktorá by povolila zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny;– od 19:00 – prečo jeho stranu Slovenský patriot nikto nepodporuje;– od 20:30 – či si naozaj nepamätá posledných 5 minút;– po 23:00 – že je proti tomu, aby politici zasahovali do občianskych združení;– od 26:00 – ako pred voľbami boli všetci na kandidátke SNS priatelia a dnes to tak už nie je;– po 26:30 – že má dobrý vzťah aj k Dankovi aj k Huliakovi;– po 28:30 – že keby ho miesto Kotlebu oslovilo PS alebo Smer, šiel by s nimi;– od 29:30 – prečo ho nezaujímalo odsúdenie kotlebovcov za extrémizmus;– po 31:00 – ako to bolo s jeho výrokmi o prezidentovi Kiskovi a o Izraeli;– od 36:00 – prečo bol ako jediný Slovák na vojenskej prehliadke v Moskve;– po 36:30 – či mu neprekáža, že Rusko je dnes centrom svetového fašizmu;– od 37:30 – či mu neprekážajú vyhrážky Ruska voči Európe vrátane nás;– po 39:33 – prečo nevníma Rusko ako agresora;– od 40:00 – že si ide prevziať vyznamenanie od ruského veľvyslanca pre svojho nebohého otca;– po 41:00 – čo hovorí na to, že nás Rusko označuje za nepriateľa a operuje na územiach EÚ;– od 42:50 – ako pozerá ruskú televíziu a vidí v nej aj propagandu;– po 44:20 – či sa netreba pozerať na politiku aj pragmaticky, cez to, kto nás ohrozuje;– okolo 48:00 – či mu ako dôkaz ruskej hybridnej vojny nestačí ani prípad Vrbětice;– po 49:00 – ako mu ruská vojna nestačí na vyvrátenie argumentov o slovanskej vzájomnosti;– od 53:00 – prečo Rusko ako „dubisko“ podľa neho automaticky neznamená ruský imperializmus a snahu o nadvládu nad inými slovanskými národmi;– po 56:00 – že Krym sa určite nevráti Ukrajine;– od 57:00 – že vojnu vidí ako konflikt sveta s Ruskom, ale súhlasí aj s opakom;– po 60. minúte – ako podľa neho revolúciu nepriniesli Kňažko s Budajom a Rusko raz bude demokracia.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejšie, vedia viac a sú aj aktívnejšie i smelšie. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas u nás, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.Nahrával Vladimír Amrich.

„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko v tridsiatich ôsmich minútach. Slovensko podľa Petra Pellegriniho. Prezident má za sebou svoju prvú správu o stave krajiny. Nechcel sa obzerať do minulosti, aby nemusel komentovať politikov, napriek tomu to robil. Nechcel kádrovať ministrov, napriek tomu sme počuli aj to. A hoci nechce mať z prezidentského paláca ani ďalšiu koaličnú centrálu či hniezdo opozičného odporu, vládna väčšina si vypočula aj pochvalu. Pripomenul jej však, že nesmie pri svojej diplomacii na všetky štyri svetové strany na jednu zabúdať. Aké reakcie vyvolala prezidentova správa o stave republiky? Okrem Roberta Fica budete počuť analytika portálu Euraktiv Radovana Geista, riaditeľku Via Iuris Katarínu Batkovú, šéfku nadácie Zastavmu korupciu Zuzanu Petkovú a politológa Radoslava Štefančíka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nedávny prieskum Inštitútu pre verejné otázky ukázal, že až 36 % slovenských stredoškolákov sa stretlo s využívaním umelej inteligencie na šikanovanie na ich škole. Ako konkrétne sa AI zneužíva na ubližovanie, aký to má dopad na psychiku mladých ľudí, ako sú na tieto nové fenomény pripravené školy a čo môžu robiť rodičia a pedagógovia?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Živé.sk Ján Trangel rozpráva s expertkou z linky pomoci pre mladých (IPčko) Zuzanou Juránekovou o aktuálnych výzvach spojených s AI kyberšikanou, o tom, prečo mladí ľudia niekedy hľadajú útechu u chatbotov a ako im môžeme pomôcť bezpečne fungovať v digitálnom svete.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI (deepfakes, hlasové klony) zneužívajú mladí na kyberšikanu.Dopad AI na psychiku mládeže: Vnímanie reality a nárast osamelosti.Sú školy pripravené na nové formy AI kyberšikany a jej riešenie?Keď sa chatbot stane najlepším priateľom: Riziká vzťahov s AI.Ako môžu rodičia a učitelia pomôcť deťom v ére AI a kyberšikany.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sáru Smusiatu Juricovú na Instagrame sleduje bezmála stotisíc ľudí a patrí k slovenským influencerom s mienkotvorným profilom. Autobazar.EU na Facebooku sleduje viac ako 170-tisíc ľudí. Dobrá kombinácia pre testy a hodnotenie áut, ktoré sa medzičasom stali na slovenskom internete zvlášť lukratívnou témou. Stríž sa v rozhovore so Sárou pýta na jej názor na moderné hybridné a elektrické autá a poznatky z ich týždňového testovania, ale aj na jej osobný príbeh. Tvrdí, že ako žene niekedy internetová verejnosť vyčíta, keď sa vo svojich videách venuje technickým detailom áut. Napriek tomu vo svojom podcaste sa venuje histórii automobiliek a na sociálnych sieťach dokumentuje svoj život s „analógovou“ Mazdou Miata či pretekárske úspechy.V rozhovore sa Sára a Erik postupne venujú vozidlám Mazda Miata, MG3 Hybrid+, Mini Aceman a Volkswagen ID.7 Pro S Limited a zmieňujú aj Škodu Elroq, BMW i5 či umelecké vozidlá z kolekcie BMW Art Cars. Najnovšie modely z tejto kolekcie mníchovská automobilka odhalila 27. mája 2025 v bratislavskej Danubiane. Odkazy zmienené v rozhovore: Instagram Sáry Smusiaty Juricovej Podcast HaHaHa Auto Instagram Autobazar.EU Magazín portálu Autobazar.EU

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:medvedie mäso v reštauráciách je podľa Kuffu v poriadkusvet prišiel o viac dažďových pralesov ako kedykoľvek predtým v históriiodborníci žiadajú stiahnutie novely zákona o životnom prostredíkomáre a diviaky decimujú poľnohospodárstvo, invázne druhy ohrozujú ekonomikupožičovňa oblečenia ukazuje nový spôsob využitia módy 

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

V súvislosti s umelou inteligenciou sa často hovorí o jej potenciáli posilniť kybernetické hrozby. AI však môže zohrávať kľúčovú úlohu aj na opačnej strane – ako efektívny nástroj v boji proti útokom a pri ochrane systémov. Aké riešenia založené na AI už dnes existujú a aké sú perspektívy do budúcnosti? V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Tomášom Vobrubom, vedúcim bezpečnostným inžinierom spoločnosti Checkpoint Technologies, o praktickom využití umelej inteligencie a strojového učenia v kybernetickej bezpečnosti, proaktívnom vyhľadávaní hrozieb, ale aj o dôležitosti pevných základov bezpečnosti pred nasadením pokročilých AI nástrojov.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako AI a strojové učenie pomáhajú odhaľovať známe aj nové kyberhrozby.Proaktívne hľadanie útokov: Sledovanie dark webu a aktivít hackerov.Kde sú limity AI v kyberbezpečnosti a prečo je ľudský faktor stále dôležitý.Prečo sú základy bezpečnosti dôležitejšie ako naháňanie AI nástrojov.Aká je budúcnosť AI v obrane proti stále sofistikovanejším útokom.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Checkpoint Technologies.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Súhrn Niké ligy v ďalšej časti podcastu Kam si to kopol? Viaceré kluby mimo veľkej štvorky zaujali. Komárno zvládlo prvú sezónu v Niké lige aj napriek hraniu „vonku” a finančným problémom. Košice pod vedením Romana Skuhravého prekvapili postupom do top 6. Skalica sa po zlej jeseni vzchopila a na jar bodovala naplno.Aj to sú témy, o ktorých sme sa bavili s Norbertom Hrnčárom a Petrom Ďurišom.

Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

„Pre väčšinu voličov je menej bolestná konsolidácia cez druhý pilier ako cez vyššiu DPH či transakčnú daň. Pre politikov je to pokušenie“, hovorí Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Nazýva to „nízkym ovocím“, pri ktorom sa politici neunavia. Reaguje tak na tému opätovného otvárania druhého piliera. Ten podľa neho potrebuje najmä stabilitu.Vláda a jej premiér nezakryte hovoria o potrebe opätovne otvoriť druhý dôchodkový pilier. Operujú takmer 60-tisíc sporiteľmi, pre ktorých je nevýhodný. A robia to v kontexte konsolidácie – a teda hľadania peňazí na znižovanie kritickej štátnej zadlženosti. Z opozície zaznieva kritika, že súkromné dôchodkové úspory nemôžu slúžiť ako záplata na dieru v štátnych financiách. Hovorí o účelovosti.Minister práce Erik Tomáš hovorí o rokovaniach so správcami dôchodkových úspor, pričom odkazuje, že sporitelia sa nemusia obávať. Môžeme byť spokojní? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý stojí na čele Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Napätie medzi koaličnými stranami Smer a Hlas narastá. Ich spory sa týkajú nielen pandémie, ale aj členstva Slovenska v Európskej únii či cesty Roberta Fica do Moskvy.Rozbroje sa stupňujú aj vo vnútri druhej najsilnejšej vládnej strany. Hlasu v uplynulých mesiacoch sústavne klesajú preferencie. Kým niektorí ministri sa otvorene vyhraňujú voči Smeru, predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa drží v úzadí. Aj preto sa aktuálne špekuluje o tom, či ho strana neplánuje vymeniť.„Nemyslím si, že prípadná zmena predsedu dokáže zmeniť názor ľudí. Dôvera sa buduje veľmi ťažko a nedôvera veľmi ľahko. Matúš Šutaj Eštok urobil všetko pre to, aby mu sociálnodemokratickí a ľavicoví voliči neverili,“ hovorí šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. Akákoľvek zmena na stoličke predsedu Hlasu by podľa Bárdyho bola iba maskovacím manévrom.O tom, ako máme čítať situáciu v koalícii, či nám hrozia predčasné voľby a akú úlohu zohráva v pretrvávajúcich koaličných sporoch vládny splnomocnenec Peter Kotlár, sme sa rozprávali s Petrom Bárdym a redaktorom politického oddelenie Marekom Biróom.

Koľko peňazí treba na pocit šťastia? Pomáhajú si ľudia viac ako zvieratá? Samuel Kováčik vie zodpovedať aj takéto otázky. Fyzik, zakladateľ projektu Vedátor a influencer popularizuje vedu a podporuje vzdelávanie. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne filantropické príbehy a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Podľa Samuela je príkladov pomáhania v prírode veľa. Stromy si v náročných podmienkach dokážu vďaka hubám vzájomne posúvať živiny. Vlci aj netopiere sa o korisť podelia s tými, čo nešli na lov alebo nemali toľko šťastia. Lasicovité šelmy mungovia sa starajú o slabé, choré a staré jedince. Paralely s pomáhaním vidí aj vo fyzike. „Teória chaosu znamená, že niekedy aj malá zmena môže vo výsledku znamenať obrovský efekt. Zjednodušene je to efekt motýlích krídel. Pomáhanie je vlastne prenesenie tohto motívu,“ vysvetľuje.V podcaste sa dozviete:čo je pravdy na tom, že pomáhanie máme v génoch;ako peniaze súvisia s krivkou šťastia;prečo konšpiračné teórie často démonizujú práve filantropov;ako vedecké poznanie vysvetľuje naše správanie;čo ho priviedlo z Dublinského výskumného inštitútu späť na Slovensko.Kto je Samuel Kováčik?Teoretický fyzik je známy ako zakladateľ a hlavná tvár projektu Vedátor. Jeho cieľom je nielen popularizovať vedu, ale aj vyvracať hoaxy a podporovať kritické myslenie. Okrem toho nahráva podcasty, organizuje verejné prednášky a diskusie na vedecké témy.Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval v Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie.V roku 2020 ho slovenský Forbes zaradil medzi Osobnosti roka. Impact Talks V podcaste Impact Talks predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až mocš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva nelievame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkromných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Jozef Olajoš (1944) bol hudobníkom od základnej školy. Priatelil sa s Ladislavom Martoníkom, ktorého zastrelili ruskí okupanti v roku 1968 na ulici. Počas normalizácie cestoval s kapelou po svete – bol členom Orchestra Juraja Szabadoša i Orchestra Gustáva Offermanna. V roku 1993 spoluzakladal klub Jazz Košice.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie. Na Slovensku sa prevalencia schizofrénie pohybuje okolo 0,7 – 1 % dospelej populácie, čo znamená, že s týmto ochorením žijú desiatky tisíc ľudí. Schizofrénia pritom skracuje priemernú dĺžku života ľudí približne o 15 až 20 rokov.Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii (24.5.) sme sa s Michalom Patarákom, Prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostom II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pozreli na to, ako táto diagnóza ovplyvňuje život slovenských pacientov a aké povedomie o nej prevláda v našej spoločnosti a lekárskom prostredí.

Tancovala na hudbu, ktorú nepoznala, proti súperom, ktorých nečakala - a aj tak zvíťazila. Michaela „Mishena” Stašová si svojou autenticitou a energiou podmanila celé publikum. V podcaste sa dozviete, ako sa pripravuje, čo pre ňu tanec znamená a prečo je dôležité ísť si za svojím.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako prebieha tanečný „battle“ako jej úspech zmenil životako vníma energiu publika počas tancaako si spomína na momenty počas „battlu“aké to bolo postúpiť do fináleči rieši tanečník stravu a mentálnu prípravu

Originálne regionálne divadlá s vysokou profesionálnou úrovňou podporu nedostanú, ohňostroje na Malte však áno. Blokovanie Fondu, ignorovanie odborníkov či politizácia jeho rozhodovania. I tak vyzerá deštrukcia Fondu na podporu umenia v réžií ministerky Šimkovičovej.Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Dlhoročný mediálny hovorca Slovenského futbalového zväzu Juraj Čurný bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk. Reagoval na predchádzajúci rozhovor s koordinátorom pre styk s fanúšikmi Spartaka Trnava „Gazzom” a priniesol pohľad zväzu na témy, ktoré medzi fanúšikmi a SFZ často vyvolávajú kontroverzie, pričom sa snažil objasniť niektoré sporné body.V rozhovore okrem iného vysvetlil, aké procesy prebiehajú pri udeľovaní pokút, prečo sa uzatvárajú sektory a aký význam má ich rozhodovanie. Témou boli aj hranice medzi podporou fanúšikov a porušovaním predpisov, pričom spomenul, že väčšina činností ultras sú hodné rešpektu. Riešila sa tiež nevyhnutnosť zladenia slovenských predpisov s pravidlami UEFA, ako aj praktické otázky, komu putujú financie z pokút a aký zmysel majú obmedzenia počas rizikových zápasov.Reč bola aj o širšej filozofii SFZ smerom k fanúšikom. Diskutovalo sa o neúspešnom vernostnom projekte Sokol a plánovanom novom systéme, ktorý má zvýhodniť verných priaznivcov pri nákupe lístkov. Padli aj priznania o nedostatkoch pri predaji vstupeniek či nejasnostiach okolo organizácie finále Slovenského pohára. Uznal, že reakcia zo strany mesta Dunajská Streda ho osobne zasiahla.„Prezident SFZ nemá žiadnu šancu zasahovať do rozhodovania disciplinárnej komisie. To isté platí aj o UEFA. Alexander Čeferin nijako nemôže ovplyvniť, či Real Madrid dostane zákaz predaja vstupeniek na vonkajší zápas. Ide o to, čo futbalové aj všeobecné predpisy zakazujú, nedovoľujú alebo trestajú - správanie divákov, urážky, hanobenie rasy či etnicity a, samozrejme, pyro,” vysvetlil Juraj Čurný v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Aj folkloristi si uvedomujú, že sú zneužívaní a že nechcú takéto vedenie kultúry, hovorí Matej Drlička, bývalý šéf SND a dnes organizátor konferencie Otvorená kultúra. Niektorí riaditelia inštitúcií sú podľa neho poslušní prisluhovači režimu. Festivaly budú zanikať, aj keď sa so sponzoringom už zobúdzajú aj súkromné firmy. Drlička tvrdí, že na Martinu Šimkovičovú najviac doplatia regióny a že súčasná šéfka SND jasne porušuje zákon, lebo zároveň podniká.Poznámka: Šéfa Slovenského literárneho centra Gustáva Murína medzitým ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala z funkcie.V podcaste s Matejom Drličkom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa aktuálne deje v kultúre;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že aj zahraniční primátori či riaditelia divadiel s hrôzou sledujú, čo sa deje na Slovensku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako ultranacionalistická ministerka nerozumie ničomu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vyzerá boj proti "wokizmu" v kultúre;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že aj folkloristi si uvedomujú, že sú zneužívaní politikmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že krajnej pravici sa nepodarí rozložiť progresívne umenie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako homofóbia a ultranacionalizmus nie sú slovenské fenomény a skúša to aj holandská a rakúska krajná pravica;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ riaditelia ktorých kultúrnych inštitúcií sú mlčiaci prisluhovači režimu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že len štvrtina kultúry prežije bež štátneho financovania;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako budú zanikať festivaly, hoci sa už zobúdzajú aj súkromné firmy so sponzoringom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že argument o nacucnutí kultúry je na štát je ako keby sme za to isté kritizovali nemocnice alebo pôdohospodárov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Gustáv Murín prišiel do Prahy uraziť českých intelektuálov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že nominanti ministerstva sú burani, ktorí tvoria stupídne kauzy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako ministerka kultúry odrádza schopných ľudí od práce pre štát;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dole ide každý, kto neposlúcha Lukáša Machalu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v kultúre bude veľmi zle a ľudia budú prichádzať o prácu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ľudia vrátia do inštitúcií, keď sa skončí "hrôzovláda";–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako presne Zuzana Ťapáková v SND porušuje zákon;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Otvorená kultúra doručí zistenia o porušení zákonov Generálnej prokuratúre SR aj NKÚ.

Niektorým ľuďom nepomôže ani účelové zmierňovanie trestov za korupciuRobert Fico v posledných dňoch opakuje, že vraj nemá žiadne kauzy a jeho štvrtá vláda je bez korupčných škandálov. Odhliadnuc od toho, že premiéra obklopujú obžalované osoby, to čo tvrdí, zase raz nie je pravda. Aký neuveriteľný obchod „upiekli“ u Matúša Šutaja Eštoka, sa dozviete v najnovšom Ťažkom týždni.Táto epizóda humoristickej relácie je sponzorovaná.

V STVR už neexistujú garancie verejnoprávnosti. Zmeniť to môžu len voľby, tvrdí bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Luboš Machaj. Podľa neho spravodajstvo STVR si bude nutné overovať pretože sa mu už nebude dať dôverovať. Alibizmus a autocenzúra, tak môže vyzerať verejnoprávne spravodajstvo, tvrdí Machaj.Novou šéfkou verejnoprávneho Telerozhlasu sa stala producentka Martina Flašíková. Tentoraz hlavu STVR však už nevolil parlament, ale Rada STVR plná politických nominantov vlády a vládnej koalície a ktorá z vôle novej vlády získala aj veľmi silné právomoci.mDodýchala tak zvolením Martiny Flašíkovej verejnoprávnosť na Slovensku? Alebo vari - slovami Ježiša z kríža, je v prípade verejnoprávneho Telerozhlasu už "dokonané"? A ako veľká - či malá, bude verejnoprávnosť Telerozhlasu hlásnou trúbou vlády?Stane sa z verejnoprávnosti na Slovensku len prázdny pojem a smeruje verejnoprávny Telerozhlas už definitívne a nezvratne k transformácií na štátne médium - tak ako za Normalizácie, opäť hlásajúce pravdy "strany a vlády"? No a ak áno, kde sa stala chyba, bolo to už za Mečiara, ktorý dôveryhodnosť a nezávislosť ovládnutím STV prakticky zničil? Či vari bolo posledným klincom do rakvy sulíkovo zrušenie koncesionárskych poplatkov a nepokrytá snaha štvrtej vlády Roberta Fica ovládnuť nezávislé inštitúcie, vrátane Telerozhlasu?"Verejnoprávne spravodajstvo má byť postavená na overených a garantovaných faktoch. Tak, aby človek, ktorý to sleduje, si nemusel overovať, čo je alebo nie je pravda. To nie je jeho úloha. Robiť tam priestor pre 10 rôznych názorov je scestné. To je cesta do pekla a je to úplne mimo vektoru verejnoprávnost," tvrdí Luboš Machaj. No a ako to, že sa za "svoju" televíziu a rozhlas nepostavili ich koncesionári, teda ich diváci a poslucháči? Má zmysel ešte v STVR ostať - a brániť inštitúciu, alebo je zbytočné ju čo i len sledovať?"Vracajú sa sem normalizačné Ostrovčeky pozitívnej deviácie. Nepočítal som v roku 1989, že takéto niečo nastane. Zaráža ma, že sa to opakuje," hovorí exriaditeľ RTVS a dlhoročný mediálny profesionál, ktorý pôsobil aj ako programový riaditeľ kultového rádia TWIST v mečiarovských časoch Ľuboš Machaj. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s exšéfom RTV a dlhoročným odborníkom v mediálnej oblasti Lubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanec za PS Dávid Dej po silnej kritike odvolal boxerský súboj s eurposlancom za hnutie Republika Milanom Mazurekom a výzvu preformuloval len na diskusný ring namiesto boxerského. Prečo toto politici robia a akú históriu majú fyzické súboje politikov, niekedy aj na život a na smrť, v dnešnom podcaste vysvetlí politológ Branislav Kováčik. Malo ísť o prvý plánovanú fyzickú konfrontáciu dvoch slovenských politikov. Po kritike, že takto sa politika nerobí, sa však poslanec za PS do ringu nepostaví a prijíma iba Mazurekovu výzvu na diskusný súboj. Fyzické súboje sa vyskytli napríklad aj v americkej politike. Dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Branislava Kováčika sa na to, čo táto epizóda hovorí o slovenskej politike, pýtal Vladimír Amrich v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák. Odporúčame aj minulotýždňovú reláciu NA ROVINU, kde Branislav Kováčik vysvetľuje, aký má tento štýl politiky vplyv na politické atentáty.

Slovensko uzavrelo svoje účinkovanie na MS v hokeji 2025 tesnou prehrou 1:2 s Fínskom. Hoci naši hokejisti podali v záverečnom zápase sympatický výkon a dokázali aj dlhšie zatlačiť favorizovaných Fínov, celkové 11. miesto a rekordne nízky počet strelených gólov hovoria o neúspešnom šampionáte.Vypočujte si rozhovor s hokejovým expertom ŠPORT.sk Jurajom Juríkom, ktorý analyzuje nielen záverečný duel s Fínskom, ale aj príčiny, prečo Slovensko zaznamenalo svoje najhoršie umiestnenie za posledné roky a dokázalo streliť počas celého turnaja iba 9 gólov.„Ten tím mal svoj limit. A myslím si, že sme hrali na tom limite. Bohužiaľ, jediný problém bol v premieňaní gólových šancí. V skórovaní sme boli šestnásty na celom turnaji a to je rozhodujúce meradlo,” konštatuje Juraj Jurík v hodnotení šampionátu, kde Slovensku chýbala efektivita napriek tomu, že hralo aktívny a rýchly hokej.V podcaste sa dozviete, ako expertovi chýbali ofenzívni obrancovia typu Peter Čerešňák či Šimon Nemec, prečo mladí útočníci nenaplnili očakávania, a kde vidí Juraj Jurík systémové problémy slovenského hokejového hnutia.„Šport má spájať, ale mne sa zdalo, že na tomto šampionáte nás skôr rozdeľoval,” upozorňuje Juraj Jurík na hlbšie problémy presahujúce športovú stránku.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na účinkovanie Slovenska na MS v hokeji 2025!

Z peňazí primárne určených pre poľnohospodárov sa financoval „cestovný ruch“.Prečo „našim ľuďom“ Brusel ešte môže „spočítať“ eurofondy vyplatené na čudné penzióny, vysvetlila Jurajovi Kemkovi Xéna Makarová z nadácie Zastavme korupciu.

Správanie sa vlády pri pandemickej dohode a nezmyselné naratívy Petra Kotlára o očkovaní spochybňujú modernú medicínu. Prečo by potom mali ľudia dôverovať lekárom, keď im radia napríklad lieky na vysoký tlak, pýta sa lekár Peter Sabaka.Dôsledkom podľa neho bude, že Slováci budú ešte viac chorí. Virológ z SAV Boris Klempa tiež vôbec nerozumie argumentom Roberta Fica, prečo malo Slovensko voči pandemickej dohode výhrady. Argument suverenitou podľa neho neobstojí. Naopak – prípadné nepristúpenie k dohode nás ohrozí v prípade budúcej pandémie.V podcaste s odborníkmi sa dozviete:– od 1. minúty – ako hodnotia výsledok hlasovania o pandemickej dohode;– od 1:50 – či k pandemickej dohode pristúpi ktorákoľvek ďalšia vláda;– po 2:30 – že Slovensko si robí hanbu sprisahaneckými teóriami;– od 3:30 – aké by mohli byť následky pre slovenských pacientov, vedcov a lekárov, keby sme k dohode nepristúpili;– po 4:30 – či by Slovensko samo zvládalo pandémie lepšie ako Švédsko;– od 6:20 – že Slovensko symbolicky odmieta podanú ruku medzinárodného spoločenstva do budúcna;– okolo 8:00 – že Slovensko je považované za bohatú krajinu a či by sme na to nedoplatili;– po 10:30 – ako by sme mohli mať nedostatok najnovších liekov a metódy diagnostiky;– od 12:00 – že pandemická dohoda je len kúsok skladačky v Kotlárovom naratíve;– po 13:20 – že Kotlár by vedel, na čo ľudia zomierali, keby bol počas pandémie reálne v nemocnici;– od 15:00 – čo sa bude písať v učebniciach dejepisu o pandémii covidu;– po 17:00 – že o kukurici hovorí len Peter Kotlár a nikto iný;– od 19:00 – že Kotlárom citovaná štúdia vakcíny odporúča, akurát ich chce do budúcna zlepšiť;– po 20:20 – čo znamená, že vo vakcínach je DNA a prečo je to normálne;– od 22:00 – že najviac DNA bolo v ruskej vakcíne Sputnik a v AstraZeneca;– po 23:00 – či Kotlár tomu nerozumie, alebo len pretláča naratív;– od 24:00 – že na Kotlárovom obrázku môže byť pokojne aj cibuľa;– po 25:00 – či sú voči Svetovej zdravotníckej organizácii aj legitímne výhrady;– od 28:40 – že vláda spochybňuje modernú medicínu a to môže uškodiť ľuďom a ich zdraviu;– po 30:00 – či teda Kotlár a Fico priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí;– od 31:00 – aký je to pocit, keď ľudia útočia na odborníkov;– po 32:30 – ako vyzerali útoky na Petra Sabaku;– od 34:45 – či verí ministrovi vnútra, že bude riešiť nenávistné útoky;– po 35:30 – či má dôveru v štát, ktorý má zaručiť bezpečnosť;– od 37:00 – čo vysúdil od extrémistov z Republiky.

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Rok po atentáte sa Robert Fico aj s celou vládou vracia do Handlovej. Chystá aj míting a chce hodnotiť polarizáciu a riziko zvyšovania napätia v dôsledku politiky.Kto najviac polarizuje slovenskú politiku? Vyvodila vláda z atentátu dôsledky aj pre seba, alebo to chce iba od všetkých ostatných?Ako sa zmenilo Slovensko po atentáte, napríklad v porovnaní s inými krajinami, ktoré tiež zažili atentáty?Zhodnotia politológ Branislav Kováčik, dekan Fakulty medzinárodných vzťahov a politických vied UMB, a šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Najvyšší súd vracia prípad objednávky vraždy Jána Kuciaka naspäť na špecializovaný trestný súd. Nový senát si bude musieť naštudovať viac než 30-tisíc stranový spis od začiatku a finálny rozsudok sa tak odďaľuje. Najvyšší súd videl v rozhodnutí nižšieho súdu viaceré pochybenia.„Moji klienti boli pripravení prijať aj oslobodzujúce rozhodnutie, ale len za podmienky, že bude zákonné, odôvodnené a presvedčivé. Ani v jednom prípade sa to prvostupňovom súdu v Pezinku nepodarilo. A je dobré, že títo sudcovia, ktorí dva krát rozhodovali podľa ňa mimo rámca trestného poriadku nebudú ďalej rozhodovať. To sa samozrejme, ale netýka sudcu, ktorý mal odlišné stanovisko," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas advokát rodín obetí Roman Kvasnica.Reportérka Aktualít Laura Kellö Kalinská hovorí, že nový rozsudok sa nedá očakávať v horizonte najbližších mesiacov, „najprv kauzu dostane nový senát. Možno prídu námietky alebo sa niektorý sudca sám bude chcieť vylúčiť. Potom si majú naštudovať spis a potom sa začne dokazovanie, pravdepodobne od úplného začiatku".

Na svete je aktuálne vyrobeného oblečenia pre ďalších 6 generácií. Ak to chceme zmeniť, mali by sme sa zamyslieť, kde a koľko ho nakupujeme. Špeciálna požičovňa oblečenia je niečo, čo môže pomôcť každému, kto má záujem o upcyklované, slow fashion či dizajnérske kúsky. Ako takýto obchodník vznikol a čo už má za sebou nám v rpodcaste EKOcaste povedala jeho zakladateľka Ľubka Dóšová.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako vníma povedomie ľudí na Slovensku o udržateľnej móde? Čo považuje za najväčšie výzvy v oblasti presadzovania udržateľnej módy? Ako vníma rolu sociálnych médií v šírení povedomia o udržateľnej móde a ako ich využíva na komunikáciu vy? Aký je Ľubkin pohľad na budúcnosť módy?

Dovolenkové obdobie so sebou prináša aj potrebu platiť hotovosťou v cudzej mene. Klasické zmenárne, výbery priamo v banke či pohodlné, no často zradné výbery z bankomatov – každá možnosť má svoje úskalia a poplatky. Ako sa teda najvýhodnejšie dostať k hotovosti v zahraničí a na čo si dať pozor?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o najlepších spôsoboch, ako získať hotovosť v zahraničí, o skrytých poplatkoch pri výberoch z bankomatov a o dôležitosti správneho výberu meny pri platbách či výberoch.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Pozor na DCC: Prečo v zahraničí vždy platiť a vyberať v lokálnej mene.Poplatky za výber z bankomatu: Ako sa vyhnúť dvojitým poplatkom.Výhody bankových skupín a kariet fintech spoločností pri výberoch.Prečo mať na dovolenke aspoň dve karty (Visa aj Mastercard).Praktické tipy: Kedy sa oplatí kreditka a čo s hotovosťou pred cestou.Odkazy na informácie spomínané v podcaste:Pozor na drahé výbery z bankomatu v zahraničí, niekedy sa vás snažia oblafnúť opakovanePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Penzionová výzva je kolosálny podod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA."Oni skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.O čo ide?Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti."Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedari urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nemam ništa – chorvátske „Nemám nič“. Aktualitám a konkrétne Martinovi Turčekovi to povedal Željan Bego. Chorvátsky podnikateľ v stavebníctve a rybolove. Práve on mal stáť za vilou, s ktorou chorvátske médiá spájali slovenského premiéra. Robert Fico si tam neskôr – „aby každého šľak trafil“ – ako napísal na svojom blogu – mal dohodnúť letnú dovolenku. Práve vo vile, ktorá mala byť pôvodne jeho, no majiteľom mal byť práve tento Željan Bego.Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po poslednom nadstavbovom kole už poznáme odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok aktuálneho ročníka futbalovej Niké ligy - kto si zahrá baráž o účasť v Konferenčnej lige. Majster ŠK Slovan Bratislava si vychutnal bujaré oslavy na štadióne a rozlúčil sa s klubou ikonou. Aj o tom sme sa porozprávali s niekdajším futbalistom a dnes odborníkom Martinom Mikuličom v ďalšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Slovensko prehralo kľúčový zápas proti Lotyšsku 1:5 a definitívne tak stratilo šancu na postup do štvrťfinále MS v hokeji 2025. Čo sa dialo v druhej tretine, keď Lotyši odskočili na rozdiel viacerých gólov? Prečo slovenský tím nebol schopný premieňať svoje šance počas celého turnaja?Vypočujte si rozhovor s hokejovým expertom ŠPORT.sk Jurajom Juríkom, ktorý analyzuje bolestivú prehru a vysvetľuje, prečo boli individuálne chyby v obrane a neschopnosť premieňať vyložené šance kľúčovými faktormi neúspechu.„My sme im nahrali na 2 góly. V zápase, kde hráte o všetko, to nejde,” kriticky hodnotí Juraj Jurík situácie, keď Matúš Sukeľ a Samuel Kňažko chybami doslova darovali súperovi gólové príležitosti.V analýze sa dozviete aj to, prečo experti vidia Slovensko na rovnakej úrovni ako Lotyšsko či Rakúsko, čo chýbalo mladíkom ako Dalibor Dvorský, a prečo je slovenský systém výchovy hokejistov v súčasnosti nedostatočný pre návrat medzi svetovú špičku.„My sme mali veľa bojovníkov a pracantov, ale nemali sme strelcov, ktorí by to potiahli. V každom tíme, proti ktorému sme hrali, mali rozdielových hráčov, ktorí dokázali využiť šance,” uzatvára expert hlavnú príčinu neúspechu.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na prehru s Lotyšskom aj celkové vystúpenie Slovenska na šampionáte!

V dnešnej epizóde nám herec Přemysl Boublík prezradí, ako si vylepšoval svoje prvé auto, ale aj to, prečo využíva aplikáciu na zdieľanie jazdy autom. Ďalej sa dozviete o novinke, ktorú má diaľničná patrola, pripomenieme si výročie jedného nesmrteľného auta a spoznáme Franza Hermanna, ktorého nikto nepozná a zároveň ho všetci poznajú. Toto všetko nájdete v novej časti podcastu inzertného portálu Autobazar.EU. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Kapitán Žiliny Rastislav Dej v suSPEAKu otvorene porozprával o svojej hokejovej ceste z Púchova až na profesionálnu úroveň. Opísal svoj prvý gól v českej extralige, roky dochádzania vlakmi, aj to, ako v tejto sezóne odohral niekoľko zápasov so zlomenou nohou, o ktorej netušil. Vyzdvihol úspešný ročník v Žiline, atmosféru v kabíne a porovnal prostredie českej a slovenskej extraligy. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.

U nás je to v zdravotníctve celé naopak. Primárnym cieľom je dosiahnuť zisk a smerovať peniaze tam, kde to chcú silní finanční hráči, tvrdí bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Podľa nej je systém zle nastavený pretože ho poháňa predátorský kapitál. Ako to teda zásadne zmeniť?Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová. V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a možnom zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko utrpelo na MS v hokeji 2025 zdrvujúcu prehru 0:7 s Kanadou, čím si pripísalo tretiu najvyššiu prehru v histórii na majstrovstvách sveta. Čo ukázal zápas s mužstvom nabitým hviezdami NHL? Prečo sme nedokázali využiť ani jednu šancu, vrátane obrovskej príležitosti Róberta Lantošiho v úvode? A ako bude tento výsledok ovplyvňovať našu cestu za postupom do štvrťfinále?Vypočujte si analýzu hokejového experta ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý detailne rozoberá dôvody vysokej prehry so zámorským tímom. „Bol to iný level. Ak to mám opísať futbalovou terminológiou - Los Galacticos,” hodnotí náš odborník výkon Kanady s hviezdami ako Nathan MacKinnon, Sidney Crosby či Macklin Celebrini.V podcaste sa dozviete, ako sa podpísala pod výsledok naša najhoršia efektivita na turnaji, prečo je zápas s Lotyšskom kľúčový v boji o postup, a ktoré pozitíva si napriek vysokej prehre môžeme odniesť z konfrontácie s hokejovou veľmocou.„Nebolo to o brankárovi. Paťo Rybár je vždy hodený do ťažkej vody,” obhajuje Juraj Jurík slovenského brankára, ktorý čelil obrovskému tlaku kanadských útočníkov.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na to, prečo bola kanadská kvalita pre slovenský tím zatiaľ neprekonateľnou prekážkou!

V Bratislave študovala fyziku a chémiu na vysokej škole. V júli 1968 odišla na stáž do Frankfurtu a v roku 1968 emigrovala s rodinou do Ameriky. Pokračovala v štúdiu na Columbia University odbor fyzika, neskôr biológia. Postdoktorandské štúdium absolvovala v Oxforde a druhú polovicu v The Rockefeller University v New Yorku. Výskumu sa venovala do roku 2003. Na dôchodku sa venuje písaniu komentárov o konferenciách alebo knižným recenziám do The New York Academy of Sciences. Od roku 2010 sa stala predsedníčkou Spoločnosti pre históriu československých Židov.

Veronika Frankovská v úvode diskusie uviedla, že v prvých dňoch po atentáte sa ľudia snažili zistiť, kto bol útočník. „Najčastejšie teórie sa zaoberali tým, na koho je napojený a či sú to médiá a opozícia. Tie dezinformácie, ktoré sa šírili, neboli podložené žiadnymi dôkazmi alebo sa ukázalo, že sú nepravdivé.“Druhým výrazným motívom, ktorý sa podľa Frankovskej objavoval v inej časti spoločnosti, boli úvahy o tom, či sa atentát naozaj stal, alebo či išlo o pripravené divadlo.V druhej časti diskusie bezpečnostný analytik Martin Kralovič vysvetlil, že údajný pokoj svedkov atentátu sa dá pripísať zamrznutiu a šoku. „Je to jedna z prirodzených ľudských reakcií na moment prekvapenia, na niečo, čo absolútne v tej sekunde nečakáte. Veľká časť tých ľudí, čo sa správali „pokojne“, lebo teda nemali nejaké viditeľné reakcie, boli civilní bežní ľudia, ktorí neprichádzajú do kontaktu so streľbou, s útokom, s krízovými situáciami. Inak už potom reagovali príslušníci policajného zboru a úradu pre ochranu ústavných činiteľov.“ Tie reakcie boli podľa neho úplne odôvodniteľné.Ak by sme vychádzali z teórie, že to bolo celé predpripravené, tak si Kralovič nevie predstaviť, „akú odbornosť by títo účinkujúci museli mať, aké herecké výkony by tam museli podávať, aby to potom takto vyzeralo.“ Zvýraznil, že s postrelenou osobou Robertom Ficom prišlo od momentu streľby obrovské množstvo ľudí. „Išlo o odborníkov – lekárov, ochranku, políciu a podobne. To by museli byť desiatky a desiatky ľudí extrémne preškolených a vyškolených a pripravených, a nie je to v podmienkach Slovenska možné, že by niekto takého niečo pripravil a že by to ani jeden z tých ľudí nedal von.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Vratko Sirági moderuje, tancuje a hrá v muzikáli. Tam ho zavolal Ján Ďurovčík, ktorého zrazu spoznal v inom svetle ako v tanečnej súťaži. Okrem toho sa venuje sebarozvoju, a tak sa dostal aj k pravidelným terapiám. „Dnes je to absolútne normálna vec,“ hovorí.V Mimóze sa (ne)dozviete:1:50 – ako prišiel k herectvu;4:41 – či si niekedy upravil počasie podľa seba;6:00 – prečo počasie moderuje viac žien ako mužov;7:30 – či má v televízii ďalšie ambície;9:31 – čo ho zaujalo čchi-kung;15:45 - ako oddychuje;18:15 – čo hovorí na nového pápeža;25:50 – prečo nemôže moderovať vo voľnočasovom oblečení;27:10 – či mu záleží na móde;31:50 – ako sa stará o svoje psychické zdravie;32:20 – ktoré návyky dodržiava, aby sa cítil v psychickej pohode.