Podcasty Aktuality.sk

V najnovšej časti basketbalového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, privítal moderátor Tomáš Kotlárik jednu z najskúsenejších slovenských basketbalistiek súčasnosti - Alicu Moravčíkovú z Piešťanských Čajok.Táto 190 cm vysoká pivotka, ktorá je oporou slovenskej reprezentácie, v rozhovore otvorila nielen tému športových úspechov, ale aj osobných výziev. Alica Moravčíková pútavo rozprávala o svojej ceste za basketbalovým snom, ktorá nebola jednoduchá - začínala neskôr ako jej rovesníčky a musela prekonávať zdravotné prekážky.V rozhovore sa dozviete, ako vníma úspechy Piešťanských Čajok v európskych pohároch a aký je jej pohľad na výkonnostnú úroveň Euroligy v porovnaní so slovenskou ligou. Alica Moravčíková neskrýva nadšenie z úspechu Levických Patriotov v Lige majstrov a potvrdzuje, že slovenský basketbal naberá na kvalite.Emotívne okamihy prináša časť rozhovoru o strate otca a o tom, ako sa s tým vyrovnávala vďaka podpore klubu a spoluhráčok. Alica Moravčíková otvorene hovorila o svojej mentorke Anne Jurčenkovej a o tom, ako sa sama transformovala do pozície líderky a vzoru pre mladšie hráčky.Fanúšikovia sa môžu tešiť aj na odľahčené pasáže o jej záľube v pečení, tanečných schopnostiach či vtipnej anekdote o objednávaní pizze Hawaii, ktorá takmer priviedla manažéra tímu k zúfalstvu.Spoznáte aj jej plány po skončení kariéry, keďže vyštudovaná žurnalistika by ju mohla priviesť za mikrofón ako basketbalovú komentátorku či expertku. Nechýba ani pohľad na novembrové kvalifikačné zápasy reprezentácie a náročný program, ktorý čaká naše basketbalistky.Nedajte si ujsť úprimný rozhovor so športovkyňou, ktorá nielen vyniká svojimi výkonmi na palubovke, ale prináša do tímu aj dušu a obetavosť, za čo si vyslúžila prezývku „Mama tímu”.

Za pokus o atentát na premiéra 21 rokov. Špecializovaný trestný súd vyniesol verdikt v kauze Juraja Cintulu, ktorý strieľal pred rokom na Roberta Fica. Z možností terorizmus alebo útok na verejného činiteľa senát zvolil ten prvý. 72-ročný dôchodca tak napriek tomu, že nedostal doživotie, prakticky strávi zvyšok svojho života za mrežami. Samozrejme, ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, odvolanie totiž avizuje samotný Cintula.Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou.Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Október je mesiac úcty k starším a digitálne hry môžu byť prekvapivým nástrojom na zlepšenie ich kognitívnych funkcií, socializáciu a medzigeneračné prepojenie.Digitálne hry už dávno nie sú len pre deti. Čoraz viac sa ukazuje ich potenciál aj pre staršiu generáciu. Ako sa seniori stavajú k novým technológiám, aké hry preferujú a aké benefity im môže hranie priniesť? Môžu hry pomôcť v boji proti osamelosti alebo pri tréningu kognitívnych schopností?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátorka Mária Dolniaková rozpráva s doktorkou Magdalénou Švecovou, vedúcou katedry digitálnych hier FMK UCM v Trnave, o jej skúsenostiach z práce so seniormi, o prekonávaní digitálnych bariér, socializačnom aspekte hrania a o tom, prečo by sme seniorov nemali do technológií nútiť, ale ani na nich zabúdať.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké sú najčastejšie bariéry seniorov pri učení sa digitálnych zručností.Aké typy hier preferujú seniori a prečo sú casual hry menej prospešné.Socializačný aspekt hrania: Ako hry pomáhajú proti osamelosti.Učenie hrou (gamifikácia) a ako na ňu reagujú starší ľudia.Budúcnosť hrania: Ako sa bude meniť vzťah seniorov k hrám. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po októbrovej reprezentačnej prestávke sa znovu vrátila k slovu najvyššia slovenská futbalová súťaž a jej 11. kolo prinieslo toho viac, ako by človek očakával. O tom najpodstatnejšom sme sa v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? porozprávali s trénerom a bývalým futbalistom Tomášom Ďubekom.Dve diskutabilné situácie, po ktorých sa červenalo len raz, pričom okamih bez suspednácie bol ešte výraznejší ako ten červenou kartou. Pochybil rozhodca, ako aj ten za systémom VAR. V poradí 11. kolo Niké ligy prinieslo množstvo zaujímavého, ale aj, bohužiaľ, absolútne nešportové a odsúdeniahodné momenty.Počas víkendu sa totiž odohralo 177. najslávnejšie futbalové derby na Slovensku medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava (0:2), ako aj súboj vo forme hrajúcej Dunajskej Stredy so Žilinou (1:2) či východniarske derby medzi FC Košice a Zemplínom Michalovce (3:2). Nuž a diali sa teda veci.O všetkom najpodstatnejšom z 11. kola Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Filip Turek – muž, ktorý už vyše dva týždne ovládol verejný diskurz v povolebnej Českej republike. Na jednej strane „ikonický a dôstojný človek“, „skvelého vzhľadu“, „líder s veľkým L“ – optikou svojho sekundanta Petra Macinku z nádejnej koaličnej strany Motoristé.Na druhej je optika Erika Taberyho z Respektu. Hovorí o „probléme“, ktorý „za normálnych okolností riešia rodičia“. Tým problémom sú Turkove facebookové statusy, na prvom mieste ten o „poľahčujúcej okolnosti“, ktorou má byť „popálenie cigánčaťa“, či velebenie Hitlera alebo uznanie pre masového vraha Breivika.A ak sa Andrej Babiš snažil povolebný dohadovací rytmus dostávať do obrátok a vládu chcel mať hotovú do týždňa, na druhej strane je prezident Pavel, a ten akoby tlačil na brzdu a volal po demokratických princípoch.Kde sú Česi po vyše dvoch týždňoch od volieb a čo o nich hlasovanie vypovedalo?Téma pre Mariána Sekeráka, slovenského politológa pôsobiaceho práve na českých vysokých školách.„Chceli zmeniť smerovanie, ktoré reprezentovala vláda pod vedením Petra Fialu. Opäť chcú vyskúšať model Andreja Babiša, ktorý už premiérom bol. Zdá sa, že smer, ktorý Česká republika naberá, je dominantne národno-konzervatívny,“ hovorí Marián Sekerák.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

"Otecko, mamička, detičky," takto si kreslia zástancovia ústavných zmien definíciu ideálnej rodiny. Problémy skutočných rodín, ktoré tejto definícií nezodpovedajú, však už riešiť zabúdajú. Medzi tieto "ústavou nedefinované," no skutočné rodiny patria aj tzv. Zošívané rodiny. Kto sú a čo ich trápi? Téma pre autorku knihy "Ako zošiť rodinu" Máriu Melkovú. Podľa nej je čas prehodnotiť Zákon o rodine.Najprv prišla ústavná definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, aktuálne k tomu - a to priamo v Ústave, pribudlo aj zadefinovanie štátom uznaných pohlaví, ako i faktický zákaz osvojenia dieťaťa nezosobášeným párom či takzvaného surogátneho materstva.Ak vám súčasná snaha poslancov pripomína stredoveké scholastické spory medzi realistami a nominalistami, teda spory o to, či realita exituje nezávisle na jazyku alebo je práve jazyk tým, čo realitu formuje a doslova jej určuje hranice, nie ste ďaleko od pravdy.Skutočnosť slovenských rodín je od úzkych - a ideologicky zošnurovaných, definícií napísaných v Ústave, na míle vzdialená. Realita slovenských rodín je oveľa plastickejšia, farebnejšia, ale i výrazne zložitejšia než sú všetky tie čítankové deklarácie o "ockovi, mamičke a detičkách." Medzi naše rodiny totiž patria ako rodiny jednorodičovské, dúhové, tak i rodiny "zošívané," - teda také, do ktorých jeden alebo i obaja partneri prinášajú deti z prechádzajúcich vzťahov. Na Slovensku funguje v týchto patchworkových rodinách takmer 50-tisíc domácností, teda približne až 100-tisíc detí. Ako sa žije v týchto zošívaných rodinách a akým výzvam čelia? Aké sú roly nevlastných rodičov v každodennej rodinnej dynamike a aká je v nich úloha a miesto expartnerov? Ako môže vyzerať súžitie rôznych foriem súrodeneckých vzťahov a nakoľko je to o biológií verzus zažité či roky budované vzorce správania sa?No a napokon: Čo je to vlastne rodina, kto do nej patrí a treba ju vôbec definovať a zväzovať vopred definovanými ideologickými vzorcami? Alebo je predsa len zmysluplnejšie, vydať sa cestou práce na vzájomnom rešpekte, prijatí a pocite bezpečia?Ráno Nahlas s autorkou knihy "Ako zošiť rodinu," Máriou Melkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Keď uvidíte v posilňovni obézneho človeka, povzbuďte ho, veľmi to pomáha," dodáva k svojmu príbehu a posiela všetkým dôležitý odkaz z vlastnej skúsenosti.Na začiatku mala vyše sto kíl a samu ju prekvapilo, ako sa mohla dostať do takého stavu. Dodnes sa cíti hrozne, keď si spomenie, kam to až nechala zájsť. „Prekonala som rakovinu štítnej žľazy, neskôr mi zlyhalo srdce a musela som sa vzdať milovaného bicyklovania. Vtedy som sa uzavrela do seba a trikrát denne jedla chlieb vo vajci, riadne vysmažený v oleji. Keď ma totiž nemohol robiť šťastnou šport, chcela som, aby ma urobilo šťastnou aspoň jedlo.“V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s Vanesou Kupčovou, ktorá v markizáckych Extrémnych premenách schudla 50 kilogramov.mpulz na zmenu prišiel na vysokej škole, keď odpozorovala dievčatá, ktoré boli skutočne spokojné vo svojom tele. Uvedomila si, že doteraz samu seba klamala, že šťastná je. Pritom sa za seba tak hanbila, že ľuďom ani nedovolila, aby ju objali. Aby si nevšimli, aká je veľká, keď ju obopnú celými rukami. Prihlásila sa preto do reality šou a tá jej radikálne zmenila život.Raz som prišla na rande a chlap mi povedal, že biela ma rozširuje a nech sa prezlečiemV minulosti si prešla nielen vnútorným bojom, ale aj partnerskými boliestkami. „Keď ma partner poslal prezliecť sa počas večere na dovolenke, šokovalo ma to. Každý má vlastný vkus, ale keď som sa mu už vtedy nepáčila, nechápem, prečo ma pozval von.“Dnes nedá dopustiť na šaty a sukne, ktoré nosí, až kým vonku nezačne mrznúť. „Predtým sa mi totiž šúchali o seba stehná a to bolo bolestivé. Po schudnutí si užívam, že si môžem obliecť čo chcem.“Milovala pocit prázdneho brucha„Úmyselne som si uberala z kalórií a moje telo nemalo energiu. Začala som milovať pocit prázdneho brucha“, priznáva otvorene, aký návykový je pocit chudnutia a následná chvála okolia.„Dodnes sa však niekedy potrebujem ubezpečovať o tom, že chudnem. Výčitky mám aj z keksíka, ktorý si dám ku káve“, dodáva. V takýchto chvíľach jej najviac pomáhajú rozhovory s blízkymi.Z obezity má strach dodnes„Keď som v hektickom období života zdravotnej sestry na onkologickom oddelení pribrala štyri kilá, lebo veď sestričkám nosia čokolády, preplakala som štyri dni,“ priznáva dôvod, prečo zmenila systém svojej práce a prestala robiť nočné.„Dokonca mám teraz o kilo menej, ako na gala večere Extrémnych premien“, teší sa. V rozhovore prezradila aj to, ako sa udržiava vo forme aj čo by odkázala dievčatám, ktoré sa vysmievajú obéznym ľuďom vo fitness centrách.„Prídu tam dievčatá, ktoré majú viac mejkapu ako svalov a okato sa medzi sebou šťúchajú a vysmievajú sa obéznym ľuďom. Vtedy si hovorím, choďte preč, nevšímajte si ma.“Jedným dychom však dodáva, že naopak povzbudenie takému človeku dodá veľkú odvahu a motiváciu cvičiť a chudnúť.V podcaste sa okrem iného dozviete:-Ako dopadol vzťah s chlapom, ktorý ju po príchode na rande poslal sa prezliecť do niečoho, čo ju tak nerozširuje-Prečo milovala pocit prázdneho brucha-Či aj prejedanie sa je porucha príjmu potravy-Akú estetickú operáciu musela podstúpiť po rapídnom schudnutí-Ako jej telo odpovedalo na to, keď cvičila aj cez teploty a tlaku popri končení vysokej školy-Ako bojuje so svojimi vnútornými kritikmi, ktorí jej hovoria, že aj tak zasa priberie?-Darí sa jej udržiavať si svoju hmotnosť aj po premene?-Ako rieši výčitky po každej sladkosti, ktorú si dá-Čo podľa Vanesy znamená sebaláska a ako ju žije v praxi-Čo by poradila ženám, ktoré sa necítia vo svojom tele dobre-Aké má plány do budúcna

Krasokorčuliarka Agnesa Búřilová, rodená Wlachovská, reprezentovala Československo v krasokorčuľovaní na všetkých vrcholových podujatiach. V slovenskej olympijskej histórii má pozoruhodný primát. Sama súťažila na zimných olympijských hrách v krasokorčuľovaní v kategórii športových dvojíc. Potom na nich trénersky viedla bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka a napokon na ZOH súťažil v ľadovom hokeji aj jej syn. V roku 2023 sa dostala do Siene slávy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Príbeh v roku 2024 zaznamenal Martin Rodák a spracovala ho Lucia Stankovičová Fričová.

Zakladateľka projektu Dejepis Inak Sandra Sviteková sa dlhodobo venuje tvorbe vzdelávacieho obsahu zameraného na rôzne historické témy. V podcaste Mimóza priznáva, že sa pri hlbšom štúdiu materiálov často konfrontuje s novými informáciami, ktoré ju privedú k zmene názoru. Kombinácia histórie a filozofie na vysokej škole ju totiž naučila pochybovať o vlastnom uvažovaní a mať intelektuálnu pokoru. V rozhovore spomenula aj to, aké dôležité sú pre ňu aktivity v komunite a čo všetko v jej živote zmenil crossfit.V Mimóze so Sandrou Svitekovou sa (ne)dozviete: 2:00 – čo ju v poslednom období teší a či pozná Kučišdorfskú dolinu;5:00 – ktoré počítačové hry hrávala najradšej;9:45 – kedy v sebe objavila lásku k turistike;15:00 – čo je jej aktuálnym turistickým snom;20:00 – ako sa jej život zmenil pod vplyvom crossfitu;26:45 – či je introvertný typ a ako zvláda vystupovať na verejnosti;28:30 – či sa jej pri hlbšom štúdiu tém stáva, že ju nové informácie prinútia zmeniť názor;31:10 – ako nazerá na ľudí, ktorí si myslia, že vedia všetko;33:00 – ktorý filmový dokument ju pred časom zanechal bez slov;38:10 – či bude raz vykonávať učiteľskú profesiu;39:00 – aké využitie majú jej edukačné videá v školskom prostredí;41:10 – čo by odkázala všetkým poslucháčom a poslucháčkam.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,’” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Európska únia a jej inštitúcie sú dlhodobo terčom dezinformátorov. S čím to súvisí a čo je najčastejším cieľom dezinformácií, o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politologičkou Anetou Világi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že naposledy v Demagóg.sk overovali pomerne kurióznu dezinformáciu – šírilo sa tvrdenie, že Európska únia v rámci agendy „Zelenejšia lyžica“ zakáže od roku 2026 polievkové taniere s priemerom väčším ako 21 centimetrov. Malo to byť údajne v záujme zníženia plytvania jedlom. Frankovská upozornila, že ide o úplne nepravdivé tvrdenie. „Táto správa vznikla na portáli Medium.cz, ktorý patrí pod Seznam, a publikovali ju v rámci sekcie Švejkoviny ako čistý vtip a satiru. Takúto agendu Európska únia vôbec nepresadzuje,“ vysvetlila.Podľa Frankovskej sa šíri veľké množstvo dezinformácií o EÚ, pričom mnohé z nich súvisia s klimatickou krízou a s politikami Únie, ktoré sa ju snažia zmierniť alebo jej predchádzať. „Tieto naratívy vyvolávajú nedôveru v to, že ľudia a emisie oxidu uhličitého spôsobujú globálne otepľovanie a klimatickú krízu,“ uviedla Frankovská. Dodala, že podobné tvrdenia šíria aj niektorí slovenskí politici, napríklad Rudolf Huliak.V druhej časti diskusie politologička Aneta Világi upozornila, že dnes máme v porovnaní s obdobím pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ (v roku 2003) omnoho viac politických strán, ktoré sú voči Únii kritické. „Ak by v tom čase existovali strany, ktoré by vyzývali ľudí, aby sa referenda nezúčastnili, mohlo by to ohroziť jeho účasť a tým aj platnosť,“ vysvetlila.Podľa Világi názor Slovákov na Európsku úniu paradoxne najviac ovplyvňujú politické elity. „Je to paradox, pretože keď sa pýtate ľudí, ako dôverujú politickým inštitúciám a politikom na Slovensku, výsledky sú katastrofálne. V kvalitatívnych výskumoch sa často objavuje postoj: všetci sú rovnakí, skorumpovaní, zlí. No keď ide o názor na tak zložitú tému, ako je nadnárodné vládnutie a Európska únia, jednotlivci nemajú dostatok informácií, na ktorých by mohli svoj názor postaviť. Preto často preberajú postoje a interpretácie práve od politikov,“ vysvetlila Világi.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Peniaze občanov miznú aj pod tlakom systému našich ľudí.Slovenskí politici dokážu ohnúť aj matematiku. Viac v novom Ťažkom týždni.Epizóda je sponzorovaná.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého futbalistu Slovana Bratislava a experta JOJ Šport Martina Dobrotku, strelca pamätného gólu proti AS Rím, ktorý dnes pôsobí v druholigovom Pohroní. Futbal však nie je jeho jediná oblasť záujmov, popri kariére získal aj titul PhD. a napísal niekoľko športových stĺpčekov.Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

Minister financií má v rozpočte viac než polmiliardovú dieru. To znamená, že aj v budúcnosti budú potrebné ďalšie konsolidácie - až kým to niektorá vláda neurobí poriadne. Vyplýva to z údajov štátneho orgánu, ktorý dohliada na rozpočet - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Platíme teda všetci vyššiu DPH a budeme platiť aj vyššie odvody, celkom zbytočne? Kde končia všetky tieto peniaze? Robert Fico nehovorí pravdu, keď sľubuje odovzdanie ozdravených verejných financií. Deficit bude mať takmer rovnaký ako pred tromi kolami konsolidácií. Na čo presne sa teda všetci skladáme zvýšeným daňovým a odvodovým zaťažením? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, poslanca za PS Štefana Kišša, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera, a ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Nahrával Peter Hanák.

Mali byť revolúciou, ktorá nám uľahčí život, no zatiaľ prinášajú len chaos. Sú AI agenti naozaj budúcnosť, alebo len slepá ulička plná chýb? V novej epizóde sme otestovali prehliadač Perplexity, ktorý nám bez opýtania objednal taxík a pri nákupe totálne zlyhal.Zatiaľ čo sa smejeme na dnešných omyloch, v pozadí sa odohráva oveľa vážnejšia diskusia: experti varujú pred vyhynutím ľudstva a technologickí lídri si stavajú atómové bunkre. Ako na tieto hrozby a príležitosti reaguje Európa, ktorá v pretekoch zaspala dobu? A čo sa stane s našou dôverou vo svete, kde už nerozoznáte realitu od AI videa?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nová generácia AI asistentov totálne zlyháva.Ako nám v teste bez opýtania objednala taxík na zlé meno a v nesprávny čas.Prečo si technologickí lídri stavajú apokalyptické bunkreČo znamená mrazivé varovanie, že superinteligencia môže zničiť celé ľudstvo.Ako nová Sora 2 mení realitu na nerozoznanie od fikcie.Prečo Európa v pretekoch v AI tak zaostáva, že jej musela OpenAI napísať manuál.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Nový prehliadač PerplexityČudné videá Sora 2Plán OpenAI pre EurópuChatGPT a odhadovanie vekuChatGPT rodičovská kontrolaAko si miliardári v Silicon Valley stavajú atómové bunkre.Kniha o vyhynutí ľudstvaE-kniha Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tohtotýždňová zrážka rýchlikov priniesla desiatky zranených a miliónové škody. Peter Helexa ako riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko pripúšťa viaceré verzie toho, čo sa stalo. Všetky skúmajú až štyri rôzne vyšetrovacie tímy. Pripúšťa, že máme málo rušňovodičov a tí súčasní majú vekový priemer cez 50 rokov a robia nadčasy. V prípade nehody však podľa neho obaja rušňovodiči odpočívali dostatočne. Kedy budú všade ETCS systémy proti zrážkam? Prečo vlaky meškajú a o koľko vo vlakovej doprave zaostávame za Českom?V podcaste s Petrom Helexom sa dozviete:– od 1. minúty – aké meškanie vlakov sa dá čakať s ohľadom na nehodu;– po 2:30 – čo sa vlastne stalo;– od 4:00 – či minister vnútra predčasne komentoval, že išlo o ľudskú chybu;– po 6:00 – ako to bežne funguje, keď jeden vlak púšťa iný pred tunelom;– od 8:30 – či rušňovodič nemohol byť na mobile;– po 11:00 – že rušňovodičov je málo a robia nadčasy;– od 11:30 – koľko zarába rušňovodič;– po 12:00 – aký je priemerný vek rušňovodiča a čo sa s týmto problémom robí;– od 18:00 – prečo na tejto trati ani v týchto vlakoch nie je zabezpečovací systém ETCS;– po 20:00 – či budú ETCS systémy všade až keď budeme všetci na dôchodku;– od 23:00 – či sa dá stopercentne spoliehať na bezpečnosť vlakov len na trati Bratislava - Žilina;– po 25:00 – že vlaky horia už menej ako doteraz;– od 26:00 – či sme s vlakovou dopravou 30 rokov za Českom;– po 31:00 – ako funguje financovanie železničnej dopravy;– od 39:00 – či za nehodu a stav vlakov môžu vlaky zadarmo;– po 42:00 – že zrušenie IC vlakov bolo dobré rozhodnutie;– od 45:00 – že vlaky už teraz meškajú menej a do budúcna budú ešte menej.

Futbalisti Slovenská majú za sebou ďalšie 2 zápasy v kvalifikácii o postup na MS vo futbale 2026. Máme byť po prehre v Severnom Írsku a následnom triumfe nad Luxemburskom spokojní? Ako sa máme pozerať na postupové šance, keď nám unikla reálna možnosť na priamy postup? A sú naozaj všetci hráči nahraditeľní? Aj o tom sme debatovali v podcaste Z redakcie, kde redaktor Martin Toth-Vaňo spovedal futbalových novinárov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?či sú Lobotka s Hanckom naozaj nenahraditeľnív čom bol problém v Severom Írsku a proti Luxembursku?ako Lobotku nahradili Duda s Hrošovskýmči môžeme byť spokojnío troch výkričníkochkto si zaslúži pochvalu a kto kritikuaké máme šance na postupže nám uletel balónikči výkony ovplyvnila kauza Greif

Mafiánska kariéra môže byť rýchla, brutálna, intenzívna ako akčný film. Ale obvykle býva veľmi krátka. Máloktorý príbeh o tom svedčí lepšie ako ten, ktorého hlavným hrdinom je - alebo skôr bol - Michal Csémy.Tento chlapec z južného Slovenska sa stal mafiánskym katom, známym svojou brutalitou - a jeho príbeh obsahuje nielen vraždy, ale aj útek, záchranu, 2 zrady, 2 pomsty, dve mafiánske skupiny a 2 odrezané hlavy. A to všetko v priebehu šiestich mesiacov v roku 1997. Jeho skutok rozpútal vojnu v dunajskostredskom podsvetí, a prípad Csémy mal síce nepriamy, ale zásadný vplyv aj na jej koniec. Keď ľudia spomínajú, aký bol, väčšinou zaznieva slovo psychopat.V dnešnom podcaste Mafiánsky štát nám o tom viac povie znalec mafie z Dunajskej Stredy David Barak z webu Parameter. Doplní ho černákov vodič Slavomír Surový.Autorom scenára a moderátorom podcastu je Peter Hanák.

Niekto si ho nevšimol, iný kachličkoval a ďalšiemu je to jedno, veď pôjde na kurt! 17. November v reflexii mocných. Aj preto ho zbavili sviatočnosti v podobe voľného dňa. Aby im zarobil 150 miliónov!Je to kontrarevolúcia k Nežnej, volá jedna z jej tvárí - František Mikloško. A mladí z iniciatívy Chcem tu zostaťzorganizovali rovno petíciu Proti zrušeniu 17. novembra. A hoci vládnym snahám nepovedal nie ani oslovený prezident a osud Novembra je spečatený, petícia beží ďalej. Lebo vládny krok je „nebezpečným prejavom neúcty voči všetkým, ktorí pre nás vybojovali slobodu“ a rovnako „voči všetkým, ktorí sa postavili totalitným režimom“.A pripomínajú, že „sloboda a demokracia nie sú samozrejmosť“. Do témy sa ponoríme s Erikom Klimentom, ktorý za iniciatívou stojí. „Ak chceme meniť spoločnosť, musíme to robiť spoločne“, hovorí Kliment. „Dôležité je, aby sa zaujímali o veci verejné a pridali ruku k zmene práve mladí ľudia“, dopĺňa. „Keby sme všetci zutekali, kto to tu zmeni?“, kladie otázku. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zvýšené zdravotné odvody zdravotníctvo nijako nezlepšia. Cieľom vlády je presný opak, vytiahnuť zo zdravotníctva ešte viac peňazí, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák. Podľa neho ide iba o trik, ako sanovať štátnu kasu, a vláda by preto odvody ani zvyšovať nemusela. A ako skončil zbabraný sanitkový tender?Pred Slovenskom stojí ďalšie kolo vládnej konsolidácie. Jedným z pilierov ako ozdraviť naše verejné financie je aj masívna - viac ako 350 miliónová - injekcia vo forme zvýšených zdravotných odvodov. Paradoxne, napriek zvýšeným zdravotným odvodom, viac peňazí do zdravotníctva zrejme nepritečie. Na Slovensku totiž to, čo platí pre nás - zamestnancov podnikateľov či živnostníkov - neplatí pre samotný štát. Namiesto doteraz platného automatu a paušálnych úhrad štátu chce vláda za svojich poistencov platiť už iba toľko, koľko peňazí bude v zdravotníctve chýbať. Napriek zvýšeným zdravotným odvodom preto lepšiu kvalitu pre pacientov nečakajte, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák.Musela vláda zvyšovať zdravotné odvody a kam tieto peniaze v skutočnosti potečú? Ako to, že štát neplní to, čo musí plniť každý zamestnanec či živnostník a ako vlastne vyriešil minister zdravotníctva zbabraný sanitkový tender?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská hokejová extraliga má za sebou 11 kôl. Najväčším pozitívnym prekvapením je Liptovský Mikuláš, ktorý je na piatej priečke. Naopak najviac negatívne prekvapenia prináša posledný HK Poprad, má len 5 bodov. Pod Tatrami už skončilo viacero hráčov aj tréner. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o najvyššej súťaži s bývalým manažérom práve Popradu Ľudovítom Jurinyim.

Ak v budúcom roku padne predaj áut, firmy nebudú mať peniaze na zaplatenie daní.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:– od 1. minúty – že umelá inteligencia má väčší potenciál ako internet;– po 1:30 – čo nám hovoria aktuálni nobelisti za ekonómiu;– po 3:00 – ako už 20 rokov zažívame len éru Roberta Fica;– od 6:00 – že náš rast spomaľuje rýchlejšie ako v porovnateľných krajinách, lebo režeme z malého koláča;– od 8:00 – že v súčasnej situácii budú bohatí bohatnúť a ostatní chudobnieť, kým štát neošklbe aj bohatších;– po 9:00 – ako najviac verejným financiám uškodili vlády Roberta Fica;– od 11:00 – že konsolidujú zle, lebo dusia ekonomiku;– po 12:00 – ako máme na Slovensku súbeh negatívnych okolností;– od 13:00 – že Ficova vláda minie viac ako skonsoliduje;– po 14:30 – prečo ministrovi Kamenickému nesedí rozpočet;– od 16:00 – ako v budúcom roku padne predaj áut a firmy nebudú mať peniaze na zaplatenie daní;– od 18:00 – že tento rozpočet je manifest neschopnosti tejto vlády;– po 19:00 – že Ficovmu tvrdeniu, že zanechá financie v dobrom stave, odporuje aj ministerstvo financií;– od 21:00 – že ani Fico sám neverí svojim vlastným slovám;– po 22:45 – či to opozícia robí dobre;– od 24:00 – či sme na gréckej ceste a čo by to znamenalo;– po 28:00 – čo si myslí o ekonomickom programe PS;– od 31:00 – ako to vyzeralo, keď konsolidovali po Mečiarovi;– po 33:00 – prečo na Slovensk unebude lepšie skôr ako po roku 2030.

Po troch konsolidačných vlnách sme tam, kde sme boli. Rozpočet je nerealistický a čaká nás ďalšie viac miliardové uťahovanie opaskov, hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Kam zmizli všetky tie skonsolidované miliardy, v čom všetkom si žijeme na privysokej nohe a prečo je hrozba bankrotu Slovenska čoraz reálnejšia? Opäť vyššie odvody a zasa vyššie dane. Vláda pre nás prichystala ďalší konsolidačný balíček, tentoraz za takmer 3 miliardy. Ide už o tretie kolo uťahovania opaskov, problém však je, že ani po ňom rozpočtový deficit zásadne neklesne a vláda svoj cieľ ako ozdraviť verejné financie zjavne nenaplní. Svedčí o tom aj vládou schválený štátny rozpočet, v ktorom Ficov kabinet akosi prestal vnímať surovú realitu tvrdých čísiel. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vládny rozpočet nerealistický.My si žijeme extrémne nad pomery. Tento štát každoročne minie o 6 až 8 miliárd viac, než zarobí, hovorí ekonóm Martin Šuster. Z nahromadených dlhov pritom už nevyrastieme iba šliapajúcou ekonomikou, tak komu ešte v tejto krajine brať - a dá sa to vôbec, keď naše daňovo-odvodové zaťaženie atakuje európske rekordy? Pomohlo by zdanenie miliardárov či nehnuteľnosti? Prečo vláda dusí ekonomický rast a ako to, že štát nedokáže šetriť sám na sebe? No a napokon, kam zmizli všetky tie vládou skonsolidované miliardy z našich daní, odvodov či poplatkov? Zvaliť potrebu konsolidácie výlučne na roky 2020 - 2023 je nepravdivé, k zlému stavu verejných financií prispeli prakticky všetky vlády a najväčšie zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bolo v čase 2015 - 2019, pripomína Martin Šuster.V čom všetkom si tu - od penzií až po sociálne dávky, žijeme na privysokej nohe no a stáva sa tým hrozba štátneho bankrotu už príliš blízka a aj reálna?Ráno Nahlas a ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Od októbra 2025 prichádzajú na Slovensku do platnosti dve dôležité novinky, ktoré ovplyvnia každodenné posielanie peňazí. Všetky banky budú musieť povinne podporovať odosielanie okamžitých platieb a pri zadávaní prevodu cez IBAN pribudne nový overovací údaj – meno príjemcu. Čo presne to znamená pre bežných ľudí aj firmy a ako to ovplyvní boj proti podvodom?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, prečo niektoré banky s okamžitými platbami stále meškajú, ako bude v praxi fungovať nová kontrola mena pri IBANe a či nás v budúcnosti čaká masívne rozšírenie platieb cez QR kódy, ktoré sa stanú alternatívou k platobným kartám.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Povinné okamžité platby: Ktoré banky ich musia spustiť a prečo meškali.Novinka pri platbách: Ako funguje povinná kontrola mena príjemcu pri IBANe.Ako bude fungovať štátny systém QR platieb v obchodoch od marca 2026.Cieľ zmien: Alternatíva ku kartám, boj so šedou ekonomikou a pohodlie pre zákazníkov.Riziká QR platieb a ako sa brániť proti podvrhnutým kódom.Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/vAJqbrM/berieme-iba-hotovost-sa-stane-minulostou-na-slovensku-sa-udeju-tieto-zmeny-uz-co-nevidiet/https://zive.aktuality.sk/clanok/oS9tuVl/slovenska-inspekcia-varuje-takto-vas-okradnu-o-peniaze-pri-zajazdoch-a-listkoch/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Teraz sa už naplno odhalia „schopnosti“ vládnej garnitúry.Jakub Gulík sa s Petrom Bárdym okrem iného rozprávali o kroku koalície Roberta Fica, ktorý politici „maskujú“ slovom konsolidácia a ktorý v skutočnosti bude mať z pohľadu občanov zrejme najzávažnejšie následky v doterajšej histórii Slovenska.

Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Podľa niekoho je to najzábavnejšie auto od BMW s relatívne nízkou cenou. Avšak v nami testovanej konfigurácii stojí toľko, čo väčší a jazdne excelentný elektromobil i4. Oplatí sa kúpiť?BMW M235i xDrive Gran Coupé (2025) patrí medzi najzaujímavejšie autá dneška - aspoň pohľadom konzervatívneho zákazníka, motoristu. Bavorák má kompaktné rozmery, nízky podvozok, klasický automobilový dizajn vpredu aj vzadu, k tomu výkonný štvorvalcový benzínový motor a silnú tendenciu dokazovať svoje športové schopnosti prepracovanou estetikou interiéru. Lenže, aj keď tak vyzerá, nie je to plnokrvné športové auto, o čom sa presvedčila aj infuencerka Smusiata, ktorá pre Autobazar.EU tento malý divoký bavorák otestovala. V podcaste, ktorý vydávame aj so sprievodným videom, Sára Juricová hovorí o svojej týždňovej skúsenosti s Erikom Strížom z inzertného portálu. BMW M235i xDrive Gran Coupé je rýchle, agilné a všestranné prémiové kupé, ktoré ponúka zábavu bez extrémnej náročnosti na šoféra. Medzi jeho silné stránky patrí výkonný 2,0-litrový preplňovaný motor s maximálnym výkonom 225 kW (306 k), pohon všetkých kolies xDrive, skvelé a bezpečné jazdné vlastnosti, ktoré zvládne aj menej skúsený vodič, a relatívne dobrá praktickosť pre každodenné použitie. Hoci nie je taký ostrý ako čistokrvné modely M, je to zábavné a svižné auto, ktoré je vhodné každodenný život.

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu - a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovorí, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré nemajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Otčim a brat Pavla Múčku bojovali v SNP. Pavol podával partizánom informácie, zohnal im zbrane, pomohol overiť doklady, V Uhrovci zažil výpady Nemcov a vlasovcov proti partizánom. Jeho brat padol v boji.Pavol Múčka patrí medzi tých, ktorí nikdy nestratili komunistické presvedčenie.

Umelá inteligencia dokáže do nejakej miery nahradiť aj dietológa či nutričného poradcu. Treba si dať pozor, lebo AI sa môže mýliť. Nám odporúčala na večeru zjesť podstatne viac ako bol pôvodný plán – k zemiakom bolo potrebné pridať ešte tvaroh, vajce aj mlieko, aby sme dosiahli určené množstvo bielkovín aj kalórií.Dnešný podcast TELO je pokračovaním rozhovoru s trénerom Majom Pitelom, ktorý hodnotí experiment Petra Hanáka s cvičením a stravovaním podľa umelej inteligencie. Cvičenie sme podrobne rozobrali v minulej epizóde. Dnes sa pozrieme na stravu, a okrem jedla budeme hovoriť aj o cvičení na estetiku, o umelo nafúknutých svaloch na kulturistoch, zdravom chudnutí. Je obezita najmä v hlave?

Parastrelci Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský majú za sebou mimoriadne vydarené majstrovstvá Európy. Veronika Vadovičová získala 3 zlaté a 1 bronzovú medailu, Radoslav Malenovský 2 zlatá a 1 striebro. Zlato získali spoločne v novej tímovej súťaži. Obaja vytvorili aj svetové rekordy. Ako vnímajú rozšírenie už aj tak bohatej medailovej zbierky? Čo znamená pre nich prekonanie svetového rekordu? A ako je na tom Slovensko v bezbariérovosti? Aj to sme s nimi preberali v Olympijskom videocaste.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé 2 týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako zvládali zimu na strelniciže si svetové rekordy vážia viac ako medailyže jej fotka je na pravidláchako sa im spolu strieľaako by obstáli v konkurencii zdravých športovcovako pracujú po mentálnej stránkeako je to na Slovensku s bezbariérovosťou

Andrej Babiš nebude Robertovi Ficovi držať chrbát. Babiš je pragmatický obchodník, ktorý je biznisovo prepojený s EÚ. Nevidím dôvod, prečo by sa mal nový český premiér exponovať za Fica či Orbána. Tvrdí bývalý veľvyslanec v Česku Peter Weiss. A prečo je slovenská sociálna demokracia - napriek jej dvojnásobnej účasti vo vláde - u nás politicky mŕtva?Do kresla českého premiéra opätovne mieri šéf ANO a multimiliardár Andrej Babiš. Jeho drvivý volebný úspech - v ktorom dokázal doslova vysať pravý i ľavý politický extrém - ukazuje silu víťazného pochodu pragmatického utilitárneho populizmu zameraného viac na cenu rožkov než na geopolitické hrozby.České voľby však ukázali, že tak, ako politicky zomrela jedna z najstarších európskych sociálnych demokracií - tá česká - tak rovnako je dnes politicky mŕtva i tá naša - slovenská sociálna demokracia. Nominálne síce máme vo vláde rovno dve sociálne demokracie, fakticky je však skutočná sociálna demokracia u nás už takpovediac na politických márach. Tvrdí to pre Aktuality bývalý veľvyslanec v ČR a otec prerodu totalitnej KSS na prodemokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ekologická stopa cintorínov počas Sviatku všetkých svätých dosahuje svoj vrchol. Rôzne združenia ponúkajú riešenia od prírodného pohrebníctva po reguláciu cintorínskeho odpadu.Dušičky sú časom spomienok, ale aj masívnej spotreby. Podľa prieskumu len v období Sviatku všetkých svätých vyprodukujeme na cintorínoch viac ako polovicu celoročného odpadu, pričom ho tvoria rôzne umelé vence, kahance, plasty a elektrosviečky.V októbrovom podcaste Ekocaste sme sa pozreli na to, ako môžeme túto ekologickú stopu zmeniť.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako je na tom slovenská legislatíva vo vzťahu k prírodnému pochovávanu, záhradám spomienok alebo rozsypovým lúčkam? Aké sú trendy alebo inšpirácie zo zahraničia v prírodnom pochovávaní, ktoré teraz začínajú rezonovať v našej spoločnosti? Čo vyplynulo z prieskumu medzi seniormi v Nitre, čo sa pochovávania a cintorínov týka? Aké nové typy projektov cintorínov na Slovensku sú zaujímavé? Aká je budúcnosť cintorínov na Slovensku?

Možno by sa mohla zrodiť relácia Andreja Danka a Petra Pellegriniho.Prečo pri Martine Šimkovičovej cítiť papalášizmus a aj niečo iné, sa dozviete v novom Ťažkom týždni.Tento diel Ťažkého týždňa je sponzorovaný.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa predstavil útočník HK Nitra a slovenský reprezentant Sebastián Čederle. Po dlhej sezóne poznačenej zranením sa dokázal vrátiť vo veľkom štýle a prebojoval sa až do reprezentácie na MS 2025, kde patril medzi najlepších slovenských hráčov.V rozhovore sa vrátil k náročnému úvodu sezóny, keď si v treťom zápase zlomil ruku a musel vynechať dva mesiace. Po návrate sa však rýchlo dostal späť do formy a v druhej polovici ročníka vystrelil. Tvrdá práca sa mu vyplatila pozvánkou do reprezentácie, kde debutoval v parádnom štýle, a to hetrikom v prvom zápase.Reprezentačné skúsenosti mu pomohli aj po návrate do ligy. Vďaka nim získal väčšie sebavedomie a istotu, že dokáže hrať na medzinárodnej úrovni. Po sezóne zvažoval aj zahraničné ponuky, no napokon sa rozhodol zostať v Nitre. „Mal som tam aj nejaké ponuky zo zahraničia. Nakoniec som sa rozhodol, že zostanem ešte jednu sezónu, spravíme titul a potom pôjdem,” vysvetlil.V podcaste otvorene priznal, že jeho slabinou býva sebavedomie, na ktorom sa snaží pracovať aj čítaním psychologických kníh. „Všetci mi hovoria, že to je to, čo mi chýba. Sám sa na sebe učím, ako s tým mám pracovať a čítam knihy,” priznal.V závere rozhovoru hovoril aj o svojich ambíciách a hernom štýle. Patrí medzi bojovných útočníkov, ktorí spájajú poctivú defenzívnu prácu s chuťou útočiť a tvoriť hru. Hoci sa považuje skôr za nahrávača, v uplynulej sezóne potvrdil aj strelecký inštinkt a viackrát rozhodol dôležité zápasy. Mladý útočník sa zároveň netají túžbou predstaviť sa aj na nadchádzajúcom olympijskom turnaji.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na slovenskú futbalovú reprezentáciu čaká náročná úloha, keďže bude v piatok večer čeliť v Belfaste veľmi náročnému Severnému Írsku v rámci kvalifikácie o postup na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku. Aj o tom sme sa porozprávali v špeciálnej 55. epizóde podcastu Kam si to kopol? so Stanislavom Vargom.Na konte má 55 štartov v drese slovenskej reprezentácie a na rukáve neraz nosil aj kapitánsku pásku. Na klubovej scéne má obrovské skúsenosti práve z Britských ostrovov, kam zamieril zo Slovana Bratislava ešte v roku 2000 a pôsobil tam až do konca svojej profesionálnej kariéry v roku 2008.Vybudoval si veľké meno najmä v Sunderlande, West Bromwichi Albion a škótskom Celticu Glasgow, takže s ostrovným futbalom má bohaté skúsenosti a preto dnes 52-ročný Stanislav Varga ponúkol aj svoj pohľad na piatkový kvalifikačný zápas Slovenska so Severným Írskom v Belfaste.V špeciálnej edícii 55. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk niekdajší tréner Lipian, Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice, Tatrana Prešov či poľského Noweho Saczu Stanislav Varga neobišiel ani prípad s brankárom Dominikom Greifom či šance Slovenska so zraneniami oklieštenou zostavou.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Slovenskú futbalovú reprezentáciu čakajú ďalšie dva zápasy v boji o postup na MS vo futbale 2026. V dobre rozbehnutej ceste si však SFZ sám hádže polená pod nohy, keď zbytočne vytvoril kauzu o nepríchode Dominika Greifa. Redaktori ŠPORT.sk sa v novej časti podcastu Z redakcie pozreli na komunikáciu zväzu a trénera Francesca Calzonu, a to aj z dlhodobého hľadiska. Taktiež rozobrali aj dôležitý duel v Severnom Írsku.Čo sa dozviete v rozhovore?že Calzona komunikoval o Hanckovi necitlivoako SFZ sám začal kauzu Dominik Greiftím Greif vs. tím Calzonači by mal tréner písať hráčom pred zápasomči je za zlou komunikáciou Calzona alebo SFZže komunikácia SFZ chybujeako veľmi bude chýbať Lobotkačo nás čaká v Severnom Írskuči môže zápasy ovplyvniť kauza Greif

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS organizuje protestný pochod pred SIS proti jej šéfovi Pavlovi Gašparovi. Podľa nej Maroš Žilinka nemá pravdu, prezidenta nechráni imunita a mal by preto zaplatiť pokutu. Z atentátu sme sa nepoučili, ale stal sa spúšťačom pre nenávistnú kampaň koalície, a to aj voči novinárom. Mária Kolíková tvrdí, že poslanci opozície boli pri hlasovaní o ústave uvedení do omylu a v podstate nerozumejú, o čom vlastne hlasovali. Prečo sa nespájajú strany okolo piatich percent? A čo hovorí na návrh nového občianskeho zákonníka?V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– od 1. minúty – prečo organizujú protestný pochod k sídlu SIS;– po 3:30 – kam Robert Fico unáša štát a SIS mu asistuje;– od 7:00 – ako budú pokračovať opozičné protesty;– po 8:30 – či bude generálny štrajk;– od 10:00 – že Maroš Žilinka nemá pravdu pri tvrdení, že prezident má priestupkovú imunitu;– po 14:00 – či má teda pravdu minister Šutaj-Eštok a či mi prezident zaplatiť pokutu;– od 15:00 – či je spochybnená legitimita prezidenta;– po 16:00 – že slovenskí politici platia za nenávistné kampane proti novinárom;– od 18:00 – že atentát nepriniesol poučenie, ale viac nenávisti zo strany vládnej koalície;– po 19:00 – či bola ústava len prekrytím iných problémov, alebo sama prinesie problémy ľuďom;– od 21:30 – že keby sme mali takú ústavu ako dnes, nevstúpili by sme do EÚ;– po 22:30 – že pri hlasovaní o ústave boli poslanci uvedení do omylu a nerozumejú, o čom hlasovali;– po 23:00 – o čom je liberálna demokracia;– od 24:00 – či zmena ústavy oslabí ochranu našich práv zo strany štrasburského súdu;– po 26:00 – že liberálna demokracia je aj pre konzervatívcov;– od 27:00 – prečo Richard Sulík nepatrí na kandidátku SaS;– po 29:00 – že predseda SaS má silnú podporu členov;– od 32:00 – prečo sa nespájajú strany, ktoré majú okolo 5 percent;– od 34:00 – či hrozí, že prepadne 16 percent opozičných hlasov;– po 38:00 – prečo nepredložila nový občiansky zákonník;– od 39:00 – čo hovorí na návrh občianskeho zákonníka z dielne ministra Suska.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aká veľká je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V júni v rozhodujúcom treťom zápase zdolal Attilu Végha a krátko pred 40. narodeninami ukončil MMA kariéru. Prvý Čech v UFC a bývalý šampión Oktagonu v strednej i poloťažkej váhe Karlos Vémola v podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril o tom, čomu sa dnes venuje, za akých podmienok si vie predstaviť návrat, čo očakáva od svojho boxerského zápasu a aj o tom, prečo sa na sobotňajšom Oktagone 77 v Bratislave napriek záujmu oboch bojovníkov neuskutočnila odveta so Samuelom „Pirátom“ Krištofičom.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tušíte, čo všetko stálo za historickým postupom tímu Patrioti Levice do Ligy majstrov a čo to znamená pre celý slovenský basketbal? V prvej epizóde nového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, sa generálny manažér Ladislav Garaj obzrel za filmovým príbehom - od trojky v poslednej sekunde, ktorá „odpálila” internet a dostala klub na mapu Európy, až po úplne praktické otázky: financie, zázemie, kádrová politika či presun európskych zápasov do Bratislavy.Dozviete sa, prečo je Liga majstrov pre Levice najvyšším reálnym stropom, ako sa líšia odmeny vo svete FIBA oproti futbalu (áno, bavíme sa o desiatkach tisíc vs. miliónoch) a prečo je dnes rozpočet klubu blízko hranice jedného milióna eur - pri spomienke, že pred dekádou sa hralo „na nálepky” a klub zachraňovali fanúšikovia a lokálni patróni.Ladislav Garaj otvorene hovorí o tom, čo všetko pokryje príspevok z kvalifikácie, aké sú reálne náklady na cestovanie, aké sú mantinely platov legionárov a aký servis dnes dostávajú hráči v Leviciach - od regenerácie po bývanie.Pridáva aj transparentný pohľad na infraštruktúru: nová palubovka, LED panely, VIP zóny a prečo si európske večery vyžiadajú väčšiu arénu v hlavnom meste.Čaká vás aj športová diplomacia: atraktívna skupina s AEK Atény, Rigou a Szolnokom, ambícia uhrať 3. miesto a baráž i to, prečo sa tréner Michal Madzin stal symbolom stability a rastu (a prečo mu „zvoní telefón”).Prvá epizóda nového basketbalového podcastu Pod košom je jednoducho insiderský rozhovor bez príkras, ktorý vysvetľuje, ako sa z malého mesta dá vybudovať rešpektovaná európska značka.