Podcasty Aktuality.sk

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent pre Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj. Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov. A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Martin Koči je slovenský motoristický pretekár a multipotenciál. V motoristickej komunite získava pozitívne ohlasy za svoju kariéru, verejnosť ho spoznala predovšetkým pre účasť v reality show a pre jeho pestrú aktivitu na Instagrame.Martin prijal pozvanie do nášho štúdia, ab sme sa porozprávali o nielen o jeho kariére, jej minulosti a budúcnosti, ale aj o tom, či jazdcov motivuje finančná odmena, aby riskovali životy. Zaujímalo ma tiež, akú chybu robia bežní vodiči najčastejšie a či predáva svoje autá cez náš inzertný portál.Rozhovorom sprevádza Erik Stríž.Zmienený odkaz na knihu Styllex 50 rokov: https://www.artforum.sk/katalog/188082/styllex-50-rokov 

Zubná klinika, ktorú založil otec Petra Džupu, nedávno oslávila 30 rokov. Rodinná firma si okrúhle jubileum pripomenula nezvyčajným spôsobom. Pre Kysučanov pripravili celodenný Festival zdravia s odborníkmi, prednáškami o zdraví a prevencii, cvičením aj zábavou pre deti i dospelých.O rok túto akciu zopakovali a na leto chystajú tretí ročník. „Rozhodli sme sa spraviť niečo pre komunitu. Tu sme vyrástli, v tejto komunite pracujeme a podnikáme, tu sú naši klienti, pacienti, kolegovia aj bývalí kolegovia,“ vysvetľuje Peter Džupa motiváciu aj dôvody, prečo založili občianske združenie Zdravé Kysuce a budujú tradíciu festivalu.V podcaste sa dozviete:·      ako podľa Petra Džupu súvisí pomáhanie so Spidermanom,·      čím ho inšpiruje japonská firemná kultúra,·      prečo sa mu páči film Pošli to ďalej,·      kto má v rodinnej firme konečné slovo pri rozhodovaní o pomoci,·      ako sa filantropia na Kysuciach prejavuje v biznise.Dlhoročná spolupráca kliniky s pobočkou Diecéznej charity v Čadci je založená na dôvere. Klienti charity v zložitých životných situáciách zvyčajne nemajú peniaze na zubné ošetrenie. „Keď nám zavolajú, nepýtam sa, či to ten človek potrebuje. Viem, že je to naozaj treba,“ vraví spolumajiteľ kliniky.Ani po zorganizovaní Festivalu zdravia sa nezamýšľal nad tým, či práve toto je filantropia. Hovorí skôr o zodpovednosti: „Nie sme veľká firma, ale máme vplyv na životy ľudí, ktorí u nás pracujú, tým pádom máme vplyv na životy ich rodín a aj na komunitu. Nevieme ovplyvniť celú spoločnosť, ale keď sa budeme snažiť 30 až 40 rokov, možno vieme spraviť v našom meste aspoň malú zmenu.“Generačná výmena prináša iné pohľadyZakladateľ kliniky, Peter Džupa st., sa stiahol z vedenia firmy a viac sa venuje vzdelávaniu študentov na strednej a vysokej škole. Medzi podnikateľskými príbehmi otca a syna sú, prirodzene, rozdiely. Prvá generácia začínala podnikať v 90. rokoch v úplne iných podmienkach ako dnes.„Druhá generácia prichádza s tým, že niečo je už vybudované a zároveň si uvedomuje, že len budovať majetok nestačí, keď nemáme napríklad fungujúce školstvo alebo ľudia nemajú kam ísť za kultúrou,“ hovorí P. Džupa. Ako správny vizionár vie, že od toho, ako sú ľudia vzdelaní a rozhľadení, závisí kvalita života v komunitách a v konečnom dôsledku aj ich podnikanie.Aj preto má ďalšie plány. Osvetu a vzdelávanie v oblasti zdravia chce v Čadci rozšíriť o komunitnú kaviareň, kde by vznikol aj priestor na besedy či prednášky o rôznych témach. „Môže to ľuďom rozšíriť obzory, dokáže ich to prepájať. A práve spájanie rôznych komunít je niečo, čo dnes na Slovensku chýba,“ dodáva.Kto je Peter ĎžupaPo štúdiu na lekárskej fakulte nastúpil do zubnej kliniky Petramed v Čadci. Viac než päť rokov ju viedol ako výkonný riaditeľ. V súčasnosti sa ako stratég venuje najmä jej rozvoju.  Okrem toho organizuje kurzy pre zubných lekárov s vlastnou praxou, ktoré sú zamerané na manažment, financie, legislatívu. S otcom založili občianske združenie Zdravé Kysuce, ktoré v Čadci organizuje Festival zdravia pre verejnosť.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Európa si musí uvedomiť, že USA už nie sú náš spojenec. Sme ale kontinent, ktorý má všetok potenciál, aby sa stal skutočnou veľmocou. Problém je, že sme leniví, pohodlní a zbabelí, aby sme zaplatili cenu, ktorú to má. Čím neskôr sa spamätáme, tým to bude pre nás drahšie a krvavejšie, pripomína novinár Arpád Soltész. Európa má na to stať sa veľmocou. Musíme si len veriť a začať na tom tvrdo pracovať, hovorí exminister Rastislav Káčer.Diplomatická katastrofa alebo ešte stručnejšie: Zrada. I tak by sa dala charakterizovať hádka, v ktorej si pred zrakmi celého sveta skočili do vlasov ukrajinský prezident a pán Bieleho domu - i s jeho viceprezidentom. Trump s JD Vancom na Zelenského ostro slovne zaútočili, ukrajinský prezident to však nenechal len tak a verbálne útoky im asertívne oplatil. K rokovaniam o dohode o nerastných surovinách Ukrajiny tak vôbec nedošlo a Zelenský musel Biely dom predčasne opustiť.Svet - a to nielen ten diplomatický, je v šoku a nad americkou podporou Ukrajiny sa čoraz viac zmráka. Európski lídri hromadne vyjadrujú Zelenskému podporu a v nedeľu Veľká Británia urýchlene zvolala samit o ďalšej podpore Ukrajiny, ale i o bezpečnosti Európy v časoch, keď sa USA ukazujú ako mimoriadne nespoľahlivý spojenec.Ako si máme vysvetliť takýto radikálny obrat americkej politiky a čo sa za ním skrýva? Čo má - presnejšie musí, urobiť Európa zoči voči radikálnemu americkému obratu, pokračujúcej ruskej agresii ako i vlastnej vojenskej nemohúcnosti? Máme ešte šancu stať sa skutočnou veľmocou vzbudzujúcou rešpekt globálneho sveta a akú cenu nás to bude stáť?Ráno Nahlas s bývalým ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vo štvrtok sa verejnosť dozvedela o zrušení obvinenia dvoch policajtov - takzvaných Čurillovcov - čo signalizuje, že „naši ľudia“ zďaleka nemajú vyhraté.Pri predstavení knihy Tajomstvá Kočnerovej knižnice zaznela aj informácia, čo sa stalo na prelome augusta a septembra 2017, čo v októbri 2017 a čo s odstupom času nadobúda osobitý zmysel.Knihu si môžete kúpiť TU!

Renáta Názlerová je známa zo seriálu Súdna sieň. Celý život zápasí s obezitou a vyskúšala všetky diéty. Prekonala dva ťažké covidy a znova pribrala. Keď mala 167 kíl, lekár jej predpísal nové lieky proti obezite. Výsledkom je schudnutie podstatnej časti jej telesnej hmotnosti. Všetko však má svoj háčik. Aký presne, sa dozviete v podcaste Telo po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Renáta Názlerová dostala liek, ktorý nie je na cukrovku, ale priamo na obezitu. Ako to presne funguje? Človek nemá chuť na jedlo a neprežíva euforický zážitok z jedla a zmizne závislosť na jedle. Najnovšie výskumy dokonca naznačujú, že tieto lieky pomáhajú aj pri iných závislostiach, napríklad od alkoholu a fajčenia.Môže sa stať, že liek po čase prestane zaberať?Rozhovor nahrávali Henrieta Hanáková a Martina Smatanová.

Nové technológie otvárajú nové možnosti šíreniu klamstiev a manipulácií. Metaverzum nie je výnimkou. O to viac, že do ambicióznej vízie najviac investuje spoločnosť Meta.Čo je vlastne metaverzum? Aké sú šance, že ho raz zažijeme v plnej sile a ako môže pri jeho budovaní pomôcť umelá inteligencia?Podcast Disinfo Report a portál Infosecurity.sk zároveň prechádzajú veľkými zmenami. Aj o tom v novej epizóde hovorí Tonka Zsigmondová s odchádzajúcou šéfredaktorkou Michaelou Dubóczi a jej nástupcom Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Je reálne, že príde k zastaveniu paľby. Som presvedčený, že Rusi majú dôvody, prečo budú za, hovorí v rozhovore Alexander Duleba. Podľa odborníka na Rusko a Ukrajinu to vyplýva z ekonomickej situácie Moskvy, pre ktorú je tento rok kritický, ale aj z pomerov na fronte. Hovorí, že Vladimir Putin potrebuje pauzu.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – ako rozumieť rétorike Donalda Trumpa voči Volodymyrovi Zelenskému a Vladimirovi Putinovi;– 3:45 – v čom je dohoda USA a Ukrajiny o spoločnej ťažbe vzácnych nerastov dobrá;– 8:28 – ako môže dohoda o ťažbe vzácnych nerastov viesť k ukončeniu vojny;– 9:49 – v čom Zelenskyj predbehol Putina;– 10:48 – prečo už nebude Trump nazývať ukrajinského prezidenta diktátorom;– 12:01 – ako môže ovplyvniť Čína vývoj vojny;– 16:10 – prečo si myslí, že môže prísť čoskoro k zastaveniu paľby;– 17:02 – a či bude Rusko za zastavenie paľby;– 26:41– či bude Európa schopná dať bezpečnostné záruky Ukrajine;– 37:00 – v čom bude pre EÚ rozhodujúci 6. marec;– 41:42 – ako Slovensko zasiahne uvalenie ciel na Úniu;– 45:00 – či nám môžu pomôcť dobré vzťahy s USA.

Športovec roka 2024 a jediný slovenský medailista z letnej olympiády v Paríži. To sú veci, ktorými je Matej Beňuš dobre známy. No v najnovšej časti Olympijského videocastu sme preberali aj tie, ktoré o ňom nie sú až také známe. Nie je len úspešný vodný slalomár, ale napríklad aj dobrý kutil či lepší amatérsky hokejista. S kým by si chcel zahrať v útoku a aký je rodič malých hokejistov? Aj to nám prezradil.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké je byť športovcom rokaže medaila nie je v najlepšom staveprečo bude ďalšia olympiáda pre neho bez olympijskej atmosféryčo hovorí na kajak krosako mu pomáha dýchanie a prečo nefunguje vizualizáciaaký je hokejistaže je pri rodičoch vidno, či si plnia sny cez detiže už raz zasiahol, keď rodič vulgárne nadával na cudzie detis akými hokejistami by si chcel zahrať

V prípade vymenovania ministra Huliaka sa ešte nedá hovoriť o vládnej stabilite. Huliakov možný náhradník Miroslav Radačovský totižto nie je nepopísaným listom.Vláda prežila koaličnú krízu, zatiaľ. Premiér Robert Fico včera popoludní navštívil prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdal mu návrh na personálnu zmenu vo vláde. Ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (SNS) má vo funkcii nahradiť nezaradený poslanec a starosta Očovej - Rudolf Huliak.Okrem toho Fico tvrdí, že súčasťou návrhu je aj deklarácia o podpore vlády a jej programového vyhlásenia, ktorú podpísali štyria nezaradení poslanci Národnej rady SR. Ide o štyroch rebelujúcich poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Potvrdil to prezident Peter Pellegrini s tým, že Fico tak zabezpečil koalícii 76 hlasov koaličných poslancov - teda väčšinu v parlamente.Huliaka si chce ešte Pellegrini zavolať do Prezidentského paláca na osobnú konzultáciu.Kto je Rudolf Huliak? Ako sa podarilo takmer neznámemu politikovi vstúpiť do parlamentu a neskôr získať aj možnú ministerskú stoličku? A aké kontroverzie sa s týmto mužom spájajú?V podcaste budete počuť reportéra Aktualít Mareka Biróa.Moderuje Zorislav Poljak.

„Už v šatni som cítil, že prehráme,” spomína tréner Attilu Végha Ilja Škondrič na pád svojho zverenca v Odvete storočia. Karlos Vémola vlani v lete vyrovnal skóre vzájomných zápasov na 1:1 a tak 14. júna na Edene nastane Judgement Day (Súdny deň). Ilja Škondrič v podcaste Staredown na ŠPORT.sk avizuje veľké zmeny v príprave, vďaka ktorým má Attila Végh zvíťaziť v treťom, rozhodujúcom zápase.

Birmovaný komunista Robert Fico sa tentoraz hlási k hajlujúcim ultra egoistom.Plány na záchranu vyplienenej verejnej pokladnice nevychádzajú, chviľkové fantasmagórie o údajnom protivládnom puči nahradila trvalá vládna kríza, ale premiér krajiny sa venuje úplne iným záležitostiam. A čo zaručene „priláka“ ľudí Elona Muska na Slovensko, načrtáva najnovší Ťažký týždeň.

„Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.Vrátil sa z Libanonu a Sýrie, kde pomáha utečencom a postihnutým. V Iraku dozerá na projekt studní s pitnou vodou. A v bratislavskej Petržalke dáva svoju energiu do miestnej charity. Humanitárny pracovník v službách charity.Aktuálne je po návrate z Libanonu, ktoré bolo svojho času známe aj ako „stredomorské Švajčiarsko“. Dnes je ekonomicky zdecimované, sužované aj takmer poldruha miliónovou komunitou utečencov zo Sýrie, Palestíny i Gazy. Utečenecký tábor Dbayeh neďaleko Bejrútu tam napríklad stojí už od roku 1952. Pomoc zo Slovenska smeruje do podpory vzdelávania detí. Na transport do školy, na školské pomôcky, obuv šatstvo i na doučovanie. „Už len tým, že bývajú v utečeneckom tábore, prichádzajú o šance. Nemôžu sa hlásiť na určité školy, sú pre nich neprístupné rôzne pracovné pozície, pre chýbajúce vzdelanie. Sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Našou podporou im však dávame budúcnosť“, hovorí Košta. Navštívil i Sýriu, ktorá je čerstvo po štátnom prevrate a podľa varovaní OSN obavy z novej vládnej moci islamistov Hayat Tahrir al-Shamu môžu spustiť ďalšiu vyše miliónovú utečeneckú vlnu. Prečo pomáhať v takýchto vzdialených kútoch zemegule? A aké sú z nich návraty? „Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenský hokej prešiel za posledné desaťročia veľkými zmenami. Kým v minulosti sme mali stabilné zastúpenie v NHL a patrili medzi svetovú elitu, dnes je situácia iná. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk o tom otvorene prehovoril bývalý reprezentant a skúsený hokejový analytik Rastislav Pavlikovský.Rastislav Pavlikovský, ktorý v minulosti hrával v elitných európskych ligách a absolvoval aj niekoľko kempov v NHL, sa podelil o svoj pohľad na aktuálny stav slovenského hokeja. Kriticky sa vyjadril o pracovnej morálke mladých hráčov, ktorí podľa neho nemajú rovnaký prístup k tréningu ako jeho generácia.V rozhovore sa dotkol aj rozdielov medzi Slovenskom a Švédskom, kde dlhé roky pôsobil. Práve severania podľa neho uspeli vďaka disciplíne, systematickej práci a dôrazu na tímovosť. „Švédi robia všetko svedomito. Slováci? Urobia päť opakovaní namiesto desiatich,” hovorí bez servítky Rastislav Pavlikovský v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Nezabudol ani na generáciu súčasných mladých hráčov, ktorí síce majú talent, no často im chýba cieľavedomosť. Aké riešenia vidí pre slovenský hokej? Čo podľa neho rozhodlo o poklese počtu slovenských hráčov v NHL? A prečo bol počas svojej kariéry tak blízko NHL, no nikdy tam neodohral žiadny zápas?

V Dudinciach sa má postaviť spaľovňa odpadu, ktorú nikto nechce – obyvatelia sú proti, opozícia varuje pred lobingom a aj minister životného prostredia Tomáš Taraba ju nazýva „čistým bláznovstvom“. Napriek tomu proces posudzovania stále beží a konečné rozhodnutie ešte nepadlo.Minister Taraba síce tvrdí, že projekt je absurdný, no za 16 mesiacov na ministerstve ho nezastavil. Namiesto toho obviňuje opozíciu a tvrdí, že proces mal zastaviť niekdajší štátny tajomník.Minister zdravotníctva Kamil Šaško medzitým zmenil vyhlášku, ktorá určuje, čo sa v ochrannom pásme kúpeľov Dudince smie a čo nie. Nečakane z nej vypadol zákaz akýchkoľvek spaľovní – hoci takáto formulácia tam ešte v októbri minulého roka bola. Minister tvrdí, že išlo len o zosúladenie s ostatnými predpismi. Opozícia však hovorí o prepojeniach investorov na kúpeľný sektor.V podcaste budete počuť Michala Kiču z Demokratov.Moderuje Zorislav Poljak.

Keby som na ulici zostavil vládu zo svojich susedov, tak by to bolo lepšie ako to, čo nám dnes vládne. Pýtam sa, či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom? Pre mňa je to jeden z divov sveta, hovorí renomovaný súdny lekár Norbert Moravanský. Ako a prečo Slováci podľa súdneho lekára umierajú?Vstupujú na miesta tých najotrasnejších zločinov, ale chodia aj k tým najbanálnejším tragédiám. Vidia a vnímajú aj to, čo by sme my sami najradšej nevideli a čo vedome neraz popierame - no práve preto i toto sme. Slovensku ako krajine chýba pamäť a nesmierne hazardujeme s ľudským potenciálom. Zdravý sedliacky rozum nás už neraz doviedol do strašných problémov, pripomína súdny lekár Norbert Moravanský.O zločinoch - a o tom, ako a prečo ich páchame, vedia oveľa viac než my a preto dobre vedia i to, kde a v čom máme tie naše najtemnejšie komnaty i tých najohavnejších démonov. Neraz pritom neuveriteľne banálnych - a spoločnosťou pritom roky prehliadaných.Súdni lekári - to sú tí, ktorí sú na miestach zločinov, ale aj zdanlivo banálnych tragédií, ako tí prví a práve preto nám vedia dať kompetentné, ale aj zmysluplné odpovede, akí vlastne sme a kto v skutočnosti sme.O čom teda hovoria mapy našich zločinov a na čo poukazujú naše opakujúce sa tragédie? Kde sa v nás skrýva ten malý diabol všetkých tých tragédií? A čo smrť - v jej kruto nahej podobe, čo tá o nás vlastne vypovedá?Ten výtlak IQ a to, že som bol v škole, keď sa preberali veci, tak to ja tam nevidím. Toto je obrovská intelektuálna kríza. Kladiem si otázku, že či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom. Pre mňa je to jeden z divov sveta, že toto je vlastne možné. Devalvovali sme prakticky úplne všetko, čo sa devalvovať dá, tvrdí súdny lekár.Ráno Nahlas so súdnym lekárom Norbertom Moravanským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko síce požaduje, aby sa Robert Fico ospravedlnil za hlasovanie Slovenska v OSN, no jeho výzvy nemajú reálnu váhu. Hoci SNS kritizuje postoj slovenskej diplomacie, rozhodnutia v tejto oblasti určuje premiér, ktorý má pod kontrolou vládu aj svojich ministrov. Dankove výčitky tak vyznievajú skôr ako snaha zachrániť vlastnú politickú pozíciu než ako reálny tlak na zmenu kurzu, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.V čase, keď si svet pripomínal tretie výročie vojny na Ukrajine, sa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku uskutočnilo hlasovanie o rezolúcii, ktorá požaduje okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Súhlasné hlasovanie Slovenska pobúrilo predsedu SNS Andreja Danka, ktorý vyzval premiéra Roberta Fica, aby hlasovanie preveril a ospravedlnil sa zaň.Je rezolúcia Valného zhromaždenia OSN právne záväzná? Ako máme chápať postoj Slovenska k Ukrajine? A prečo práve Andrej Danko tak ostro reaguje a čo tým sleduje?V podcaste budete počuť šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho.Moderuje Zorislav Poljak.

Vedci nedávno objavili asteroid, pri ktorom bola 3,1% šanca, že sa zrazí so Zemou. Následné výpočty túto šancu znížili na 1,2 % a ďalšie zrážku prakticky úplne vylúčili. Napriek tomu existuje celý zoznam väčších i menších asteroidov, ktoré budú prechádzať mimoriadne blízko Zeme a šanca, že sa s ňou zrazia, je väčšia ako nula. Čo tieto asteroidy hľadáme a čo budeme robiť v prípade, že skutočne nájdeme taký, ktorý smerovať priamo na nás? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktoré známe asteroidy by sa mohli zraziť so Zemou.Čo by sa stalo, ak by k takej zrážke došlo.Ako veľký by musel byť asteroid na to, aby spôsobil apokalypsu.Koľkokrát v minulosti sa to už stalo.Čo robíme preto, aby sme nebezpečné asteroidy hľadali.Čo môžeme urobiť, ak by sme našli asteroid, ktorý je na ceste zraziť sa so Zemou.Súvisiace odkazy:Najväčší známy asteroid, ktorý sa k Zemi priblížil na vzdialenosť menšiu, ako je vzdialenosť MesiacaZoznam známych asteroidov, ktorých obežná dráha prechádza blízko Zeme Nová hrozba pre Zem: Najnebezpečnejší asteroid by pri dopade mohol ohroziť celé mesto. Nie je však dôvod k panikeNarazí asteroid 2024 YR4 do Zeme a spôsobí katastrofu? Dôležité vyhlásenie vedcov z ESAPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nižšie tresty za korupciu či zrušenie špeciálnej prokuratúry presadila koalícia Roberta Fica pred vyše rokom, no bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pripomenul počas spomienky na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, čo očakávajú odstavení policajní vyšetrovatelia.

„Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. Nádej, že sa vojna skončí ešte v tomto roku – prechováva ju Volodymyr Zelenskyj. Donald Trump zas vyjadruje spokojnosť, že dohoda o vzácnych kovoch a mineráloch s Kyjevom je na dosah. A volá po „významných hospodárskych dohodách“ s Moskvou, v kontexte riešenia vojny na Ukrajine. Z Kremľa na to zaznieva, že Rusko je otvorené ekonomickej spolupráci s USA. Vojenské akcie však utíchnu len vtedy, ak budú ich výsledky pre Moskvu uspokojivé.To všetko sa deje v čase, keď Putinova agresia voči suverénnej Ukrajine prekročila hranicu 1096 dní, a teda troch rokov. A od spojencov prichádzajú signály podpory. Ak však lídri Európskej únie rozširujú sankčný zoznam, Washington vysiela iný signál – chuť k hospodárskym dohodám s Moskvou. A členské štáty Aliancie obchádza Mark Rutte, aby ich socializoval s myšlienkou nevyhnutnosti vyšších nákladov na obranu. Aby sa už v júni členovia Nato k tomu možno aj zaviazali. Ako sa k opisu situácie stavia generál vo výslužbe a aliančnou skúsenosťou Pavel Macko? Dá sa mier na Ukrajine vykúpiť vzácnymi nerastami? „Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. „Zvlášť v situácii, keď jeden zo súperov ukazuje, že mal väčšie strategické ambície. Ak ho ideme odmeniť, len ho povzbudíme“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Je možné prímerie na Ukrajine už o niekoľko týždňov? Po pondelkovom stretnutí sa na tom zhodli Emmanuel Macron a Donald Trump. V podcaste tému rozoberieme s novinárkou a odborníčkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou, ktorá pôsobí na Ukrajine.„Donald Trump nasadil dosť rýchle tempo. Dokonca som zachytila snahu, aby k prímeriu došlo do Veľkej noci, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla," hovorí v podcaste expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová.Dodáva, že pokiaľ by sme sa chceli na slová oboch lídrov dívať reálne, museli by sme zobrať do úvahy aj ochotu bojujúcich strán zastaviť boje. „Ja sa obávam, že v prípade Ruska dnes platí, že je pre neho výhodnejšie pokračovať, pretože majú teraz na fronte strategickú výhodu. Môžu sa snažiť dosiahnuť, aby sa rokovalo aj napriek tomu, že sa bojuje."Témou rozhovoru sú aj nedávne útoky Donalda Trumpa na Volodymyra Zelenského, keď o ňom hovoril ako o diktátorovi bez volieb. Ukrajinský parlament dnes na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu legitimity Volodymyra Zelenského a uvádza sa v ňom, že prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny. Ešte aj Ukrajinci, ktorí kritizujú Zelenského a nie úplne vo všetkom súhlasia s jeho politikou, sú nahnevaní na obvinenia, že Volodymyr Zelenskyj je nejaký diktátor," konštatuje Harkotová v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Podvodných útokov, pri ktorých dôjde ku krádeži či zašifrovaniu dát, je čoraz viac. Ide o takzvaný ransomvér a ochrana pred ním je veľmi komplexná téma. Najčastejšie sa ako jeden z jej základných prvkov spomína kvalitné zálohovanie.Je skutočne zálohovanie najúčinnejšou ochranou proti ransomvéru? Ako ransomvér ovplyvňuje záložné systémy a aké chyby pri zálohovaní môžu útočníci zneužiť? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá v najnovšom dieli špeciálu podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti riaditeľ informačnej bezpečnosti v spoločnosti Aliter Technologies Michal Srnec.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa odlišujú rôzne typy zálohovania?Existujú rôzne prístupy k tomu, ako zálohovať správne. Ktorý si vybrať?Aké chyby pri zálohovaní môžu útočníci zneužiť?Je cloudové zálohovanie voči ransomvéru imúnne?Ako a kedy správne testovať zálohy?Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali: Mega investícia proti sebe postavila Jána Lašáka a Tomáša Tarabu  Zmení Bratislava ostrov chladu na ďalší tepelný ostrov? Mesto vynechalo Petržalku z rozhodovania o lokalite Lido Na Liptove došlo k stretu s medveďom V Tatrách plánujú hokejovú exhibíciu storočia, oblasť je v treťom až piatom stupni ochrany Ľadovce sa topia rýchlejšie, než si vedci pôvodne mysleli

Jediné čo minister Taraba slovenskému vidieku ponúka je strieľanie, rúbanie a ťažba dreva. Slovenská príroda ho prežije, ale pre nás to bude problém, zvlášť vzhľadom na následky prichádzajúcej klimatickej zmeny, hovorí o ministrovi životného prostredia bývalý štátny tajomník rezortu a environmentalista Michal Kiča (DS). Tarabovi vyčíta ako kolonizáciu rezortu politickými nomináciami, tak aj neodborné a často arogantné riešenia problémov.Masívne odvolávanie špičkových odborníkov a ich nahrádzanie neodbornými a často i politickými nomináciami, nepochopenie základných problémov životného prostredia, ignorovanie prichádzajúcich klimatických zmien, arogantná komunikácia, papalášske maniere jeho podriadených, boj nielen s medveďmi, ale aj s mimovládkami či novinármi, no a napokon i netransparentné presadzovanie odborne pochybných riešení - ako tomu bolo naposledy v prípade zámeru oživiť projekt prečerpávacej elektrárni na rieke Ipeľ. To je iba malý výsek výhrad opozície - či odbornej verejnosti, k pôsobeniu Tomáša Tarabu v kresle ministra životného prostredia. Ide pritom o rezort, ktorý ma na starosti jeden z najväčších klenotov Slovenska - našu prírodu plnú vzácnych biotopov a rozmanitých neopakovateľných krás. Ako sa teda práve ona vyrovná s takýmto ministrovaním a čo Tomáš Taraba ponúka nášmu vidieku?Počúvate ráno Nahlas, s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, environmentálnym právnikom a predstaviteľom Demokratov Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ostáva vyriešiť už iba jednu otázku, a teda kto z dvojice Michalovce - Košice sa stane posledný postupujúci do najlepšej šestky. Presne to sme sa dozvedeli po predposlednom, 21. kole základnej časti slovenskej futbalovej Niké ligy. V podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa o ňom porozprávali s futbalovým expertom Rastislavom Bôžikom.Po víkendovom kole máme nové meno na absolútnom dne slovenskej futbalovej Niké ligy, tri mužstvá sa definitívne dozvedeli radostnú správu, že po rozdelení súťaže si zahrajú v najlepšej šestke a o poslednú miestenku si to rozdá MFK Zemplín Michalovce a FC Košice.Z hľadiska bitky o prvú trojku sa nič zásadné neudialo, pretože všetky tri celky na špici videli po konečnom hvizde na svetelnej tabuli výsledok 1:1 a rozdiel medzi prvými štyrmi klubmi ostal bez zmeny, keďže jeden bod si pripísala aj Dunajská Streda na pôde MŠK Žilina.Aj tento víkend sme videli viacero zaujímavých či diskutabilných momentov, o ktorom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka porozprával v 27. epizóde futbalového podcastu Kam si to kopol? s futbalovým trénerom a expertom Rastislavom Bôžikom.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Meteorologička Miriam Jarošová povie viac o nástrahe na vodičov, ktorou je čierny ľad. Dnes sa dozvieme aj ako dopadol súboj jedného zamestnanca s najvyšším šéfom vo Volkswagene, predstavíme nový hasiaci systém od Renaultu, novú generáciu airbagov a poukazujeme na vyššie dopravné pokuty v Poľsku.Vypočujte si novú časť podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“, vysvetľuje Anna Mária. Hovorí, že to bude jeden z vážnych problémov, s ktorými sa budú musieť na Ukrajine vysporiadať po skončení vojny: psychologická pomoc z tráum, ktoré v ľuďoch zanecháva. „Nik nie je nastavený na to, aby žil a bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva. Živé mŕtvoly – ženy z Irpine a BučeAnna Mária rozpráva aj o svojej skúsenosti s obeťami zverstiev z Buče a Irpine. Ide o mestá v okolí Kyjeva, ktoré sa stali symbolmi brutality ruskej invázie. Po ruských vojakoch zostali stopy po hromadnom zabíjaní civilistov či znásilňovaní. „Bola som ako dobrovoľníčka v misii, kde sme sa starali o ženy z Irpine a Buče. Znásilňované ruskými vojakmi“, rozpráva s pohnutím. Pýtam sa, čo jej hovorili? „Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“. Aj s odstupom rokov Anna Mária precitne a sama ďalej nemôže hovoriť. „Keď som s nimi začala pracovať, dva týždne som sama nemohla prehovoriť“, spomína. Nezlomili tieto zverstvá Ukrajincov, pýtam sa. Anna Mária hovorí, že Putinova vojna v Ukrajincoch prebudila ľudskosť a následne ich spojila. „Spojila aj kraj

Geneticky modifikované potraviny sú často vnímané veľmi kontroverzne. Bývajú aj predmetom rôznych hoaxov. Sú skutočne nebezpečné a môžu spôsobiť ekologickú katastrofu? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom.Veronika Frankovská poukázala na to, že paradoxne sa s témou geneticky modifikovaných potravín v dezinformačnej scéne nestretávajú tak často. "Skôr sa objavujú dezinformácie týkajúci sa hmyzu," uviedla Frankovská. Napriek tomu tím Demagóg.sk nedávno overoval článok od portálu Badateľ, ktorý sa venoval Bt plodinám a ich údajnej spojitosti so syndrómom priepustnosti čriev. "Článok pôsobil dosť odborne a nebezpečne, takže predpokladáme, že veľa ľudí vystrašil, ale nie je pravdivý," upozornila Frankovská.Biochemik Peter Holub v druhej časti diskusie zdôraznil, že Bt plodiny sú pre človeka bezpečné. "Čo sa týka samotného toxínu, WHO aj Európska agentúra pre bezpečnosť potravín sa zhodujú, že tam žiadne riziká nie sú," vysvetlil Holub. Dodal, že z biochemického hľadiska sa tento toxín v tele spracuje rovnako ako iné proteíny. "Dostane sa do žalúdka, kde je extrémne nízke pH, a tam by sa denaturoval, tzn. úplne by stratil svoj tvar aj funkciu a následne by bol rozštiepený našimi tráviacimi enzýmami."Na záver Holub uviedol, že v súčasnosti je výskum týkajúci sa aj biochémie v Spojených štátoch ohrozený politickým vedením. Navyše, upozornil, že „ľudia, ktorí boli súčasťou klinického testovania a dostávali nový ešte neschválený liek, sa zo dňa na deň ocitli bez zdravotnej starostlivosti.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová  

Hosťom nového dielu Mimózy bol producent Dano Dangl. Rozprával o tom, prečo sa nepovažuje za herca, scenáristu či režiséra. Vysvetľoval tiež, čo je potrebné zmeniť v slovenskom filmovom priemysle, a prečo si pri tvorbe vyberá vždy ťažšiu cestu. Na záver zhodnotil aj situáciu v kultúre: „Divadiel je málo, literatúry je málo, hudby máme málo. Kultúry na Slovensku potrebujeme viac.“V Mimóze sa (ne)dozviete:01:50 – čo ho momentálne teší;05:17 – či by sa chcel vrátiť k herectvu;06:50 – čo ho viedlo k tomu, čo robí teraz;08:45 – či sa považuje skôr za scenáristu alebo producenta; 11:25 – aké projekty ho bavia najviac; 15:23 – ako vznikla myšlienka filmového festivalu; 18:05 – či sa mu nejaký projekt nepodaril; 21:17 – aký vzťah má k čítaniu a k hudbe;25:20 – či má nejaký pracovný sen; 29:21 – ako sa dá zmeniť vnímanie kultúry na Slovensku; 31:15 – aký odkaz má pre spoločnosť.

Bezpečnostné záruky plynúce z členstva v NATO by vedeli ochrániť aj jadrové elektrárne na Ukrajine. Babušky žijúce v zakázanej zóne však otázku členstva v NATO neriešia, ich život je oveľa jednoduchší.Dronový útok na Černobyľ nepredstavuje radiačné riziko, stále však ide o citlivý a vážny incident. Čo je zač zasiahnutý černobyľský sarkofág? Aké škody dron spôsobil a prečo je ich odstránenie nielen kvôli radiácii veľkou výzvou? A aké je to počuť „lietajúce kosačky“ pri jadrovej elektrárni?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Andrejom Pastorekom, administrátorom facebookovej stránky Černobyľ, ktorá už roky podrobne mapuje históriu a aktuálne dianie v zakázanej zóne.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Vrahovia jej z väznice neposielajú odškodné určené súdom. Matka zavraždenej Martiny Kušnírovej sedem rokov po vražde hovorí, že treba bojovať za spravodlivosť, a to aj na protestoch. Opozíciu vyzýva, aby sa spojila, lebo osobné spory pomáhajú Robertovi Ficovi. O Zlatici Kušnírovej málokto vie, že sa živí ako profesionálny rodič a v jej domácnosti sa vystriedalo už sedem detí z domovov. Aká je to práca?V rozhovore so Zlaticou Kušnírovou sa dozviete:– od 1. minúty – že mocní sú ešte drzejší a arogantnejší ako v čase vraždy;– od 2:00 – ako opozícii odkazuje, aby sa spojila a spolupracovala, inak pomáha Ficovi;– po 2:30 – za čo treba bojovať;– od 4:00 – že vládna koalícia sa podľa nej bojí Mariana Kočnera a jeho možných výpovedí;– po 5:00 – prečo niektorí ľudia nevidia problém vo vláde Smeru;– od 6:00 – či sa ľudí v Gregorovciach dotkla vražda a či podľa toho volia;– po 6:30 – ako Robert Fico klamal o Jánovi Kuciakovi;– po 7:00 – ako vníma Bombica a iných, ktorí útočia na novinárov;– od 9:00 – že neverí Robertovi Ficovi, že má iné informácie o vražde;– po 10:00 – ako jej vrahovia z väznice neplatia odškodné;– od 11:30 – či je v prípade vraždy niečo nové;– po 12:00 – ako je nespokojná so sudcami a uvíta, ak sa zmení senát;– od 13:30 – či je pripravená na to, že súd môže opäť Kočnera oslobodiť pre nedostatok dôkazov;– po 14:30 – že dôkazy sú podľa nej silné, len ich treba prečítať správne;– od 15:00 – ako verí, že v prípade vraždy by mali figurovať aj ďalší ľudia;– po 17:00 – že priamy dôkaz proti Kočnerovi by sa dal získať od Aleny Zsuzsovej;– od 18:30 – akú úlohu zohralo pri vyšetrovaní vraždy jej profesionálne rodičovstvo;– po 20:00 – ako sa dostala k práci profesionálneho rodiča;– po 20:50 – v čom spočíva táto práca;– od 21:45 – koľko detí sa už u nej doma vystriedalo;– po 22:50 – ako ju rozčúlil náš podcast o filme Profesionálny rodič;– od 24:00 – aká náročná je to práca a že to naozaj málokto robí pre peniaze;– po 25:00 – či ide väčšinou o rómske deti a či to hrá nejakú úlohu;– od 26:00 – či je profesionálnych rodičov málo a prečo to robia väčšinou starší ľudia;– po 27:00 – či by takúto prácu niekomu odporúčala, ak chcú pomáhať deťom.

Dnes si pripomíname sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – tragédie, ktorá navždy poznačila Slovensko. Smrť mladého novinára a jeho snúbenice vyvolala bezprecedentné pobúrenie verejnosti a spustila vlnu protestov za spravodlivosť a slušné Slovensko.V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.Moderuje Zorislav Poljak.

Žiadna vládna kríza vraj nebola, no napokon akosi predsa len bolo treba rekonštrukciu kabinetu.Ako Andrej Danko machroval pri predstavovaní ministerstva športu, aby ho zhruba po roku nedobrovoľne prepustil Rudolfovi Huliakovi a o čo mal po správnosti Robert Fico v liste žiadať Elona Muska, sa dozviete v Ťažkom týždni.Investovanie je rizikové. Investujte zodpovedne. Pre viac info o možnostiach ako investovať, klikajte tu:https://geolink.xtb.com/dxlKm

Jeden človek, ktorý má nevyriešené vnútorné traumy, dokáže našu krajinu obetovať a je mu to úplne jedno. No podobný problém netrápi len Slovensko.Viceprezident J. D. Vance Európe nič nedaroval a my sme prekvapení, že sme prekvapení. Amerika ukazuje, že pod vedením Donalda Trumpa a Elona Muska nás čakajú zaujímavé, ale najmä napäté časy, ktoré môžu skončiť tragicky.

Tá vražda tak vyburcovala spoločnosť, že prišlo k politickým zmenám a aj k odhaľavaniu podozrení, na ktorých pracoval, ale potom nastal veľký zlom. Keď sa zmeny začali dotýkať trestnoprávnej zodpovednosti ľudí blízkych bývalým najmocnejším, tak sa zatiahla ručná brzda, hovorí v deň výročia vraždy Jána a Martiny jeho kolega z redakcie Aktualít Ján Petrovič. Ako vníma uplynulých 7 rokov a kde dnes vidí Jánov odkaz? Táto brutálna a chladnokrvná vražda otriasla celou krajinou. Vražda novinára Ján Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej zmenila politické dejiny Slovenska a odštartovala aj pokus vyrovnať sa s chobotnicou politicko biznisovo kriminálnych prepojení i záujmov. Stala sa doslova symbolom "Uneseného štátu," - ako i úpadku dobrej vlády."Jedna z hlavných výziev našej spoločnosti je zastaviť ten hlboký cynizmus, ktorý sem niektoré politické elity vnášajú," tvrdí Petrovič. Uplynulo 7 dlhých a ťažkých rokov, no čas sa akoby zastavil. Vtedy vládol Robert Fico a dnes opäť vládne Robert Fico, no a vtedajší policajný prezident už nie je policajným prezidentom, ale je podpredsedom parlamentu a údajným ficovým nástupcom.Čoho symbolom je takýto bumerang, čo to vypovedá o našej spoločnosti a kam vlastne smerujeme?Obávam sa jedného - a to považujem i za jedno z najväčších ohrození tejto doby, a to je hlboký cynizmus, ktorý prinášajú niektoré elity do spoločnosti, kde pri presadzovaní svojich politických cieľov sú ochotní ísť cez čokoľvek. Neprekáža im ani to keď ubližujú ľuďom pretože na konci všetkého vidia iba svoj vlastný prospech, hovorí Ján Petrovič. Ako dobre vieme, so smrťou sa bojovať nedá, dá sa len prijať jej realita a snažiť sa v nej nájsť aspoň nejaký zmysel. O čom teda bolo tých 7 uplynulých rokov? Aký to malo celé zmysel a kde sa dnes ukryl odkaz Jána a Martiny a ich tragického konca? Téma pre redaktora Aktualít a kuciakovho kolegu Jána Petroviča.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Slovan Bratislava dostal spoločne so svojimi zverencami historicky prvýkrát do skupinovej fázy futbalovej Ligy majstrov, ktorú takmer 20 rokov predtým okúsil aj s Artmediou Petržalka. „Belasí” pod jeho vedením účinkovali aj v hlavnej fáze Európskej ligy a trikrát hrali i Konferenčnú ligu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol tréner Vladimír Weiss st.Je uznávaný nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri vymenovávaní jeho úspechov nemožno zabudnúť ani na to, že so Slovenskom postúpil na MS v Juhoafrickej republike. Naša úderka Julo a Muťo privítala v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk najlepšieho futbalového trénera na Slovensku posledných štyroch rokov.V mimoriadne rozsiahlom rozhovore sa venovali množstvu tém. Nevynechali spomienky na Artmediu Petržalka, Vladimír Weiss st. poodkryl, ako funguje spolupráca s Kmotríkovcami, neobišiel ani svojho syna, o ktorom prezradil viacero zaujímavostí a nevyhol sa ani otázke na reprezentačného trénera Francesca Calzonu. Prvýkrát verejne priznal, že pred jeho angažovaní rokoval Slovenský futbalový zväz aj s ním a k spečateniu dohody neboli ďaleko.Kormidelník „belasých” priznal, že je ťažká povaha. Zároveň uznal, že nie je najmúdrejší. Vysvetlil, ako uvažoval pri skladaní základných zostáv na zápasy Ligy majstrov a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! odhalil aj skutočnosť, že nedávno mal na stole životnú ponuku z najľudnatejšej krajiny sveta. Niekoľkokrát odbočil i k aktuálnej spoločenskej situácii, keď niektorých súčasných politikov označil za hanbu Slovenska.„Peniaze, ktoré dostal v Katare, by zarobil aj v Španielsku alebo Anglicku, pretože na to mal,” uviedol Vladimír Weiss st. v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na adresu svojho syna.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mestá a obce postupom času menia svoju tvár. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia by malo zohľadňovať rôzne aspekty, od rozličného počtu obyvateľov, cez dostupnosť služieb a infraštruktúry po zdravé prostredie so zeleňou.Niekedy sa to však, aj napriek dlhodobým koncepciám, nedarí tak, ako by sme si predstavovali. Čerstvým príkladom je plánovaná výstavba v lokalite Lido v bratislavskej Petržalke. Urbanistka Ivana Nemethová z organizácie Znepokojené matky nám v podcaste Ekocaste povedala viac o tom, ako je to s územným plánovaním na Slovensku a vysvetlí, prečo je projekt LIDO problematický. Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete? Slovenské mestá často zápasia s nedostatkom kvalitných verejných priestranstiev a zelených plôch, prípadne, že sa tie riadne zakorenené vymieňajú za novšie, modernejšie riešenia … Aké kroky by odporučila na zlepšenie kvality verejných priestorov a vytvorenie mestských oáz v urbanizovaných oblastiach? Napríklad Košice pri zmene územného plánu chodili medzi ľudí a hovorili s nimi… Môže byť aj toto cesta, ako to robiť „lepšie“? Slovenské mestá a obce čelia problémom nejasnej koordinácie medzi rôznymi úrovňami vlády, samosprávami a odborníkmi a architektmi. Ako hodnotí spoluprácu medzi týmito subjektmi a čo by sa malo zlepšiť na zjednodušenie procesu plánovania a realizácie výstavby?

Na koho sa po novom vzťahuje zákon o kybernetickej bezpečnosti? Ako zistím, či sa ním musí riadiť aj moja firma? Aké povinnosti musím splniť, dokedy a čo ak to neurobím?Na tieto ďalšie otázky odpovedáme v prvom dieli tohtoročnej série seriálu podcastu SHARE o kyberbezpečnosti s advokátom a partnerom advokátskej kancelárie SIGNUM legal Štefanom Pilárom. V podcaste hovoríme o týchto témach: V akej podobe sa nakoniec prijala novela zákona o kybernetickej bezpečnosti.Na ktoré sektory a subjekty sa od januára zákon vzťahuje.Ako spoločnosť môže zistiť, či zákon platí aj pre ňu.Ktoré hlavné úlohy zákon prikazuje.Aké sú lehoty na ich splnenie a či zákon ukladá aj nejaké sankcie.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou SIGNUM legal.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V rozhovore s autorom novej knihy Tajomstvá Kočnerovej knižnice sa dozviete:– kto a prečo priniesol dáta z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;– či neboli bezpečnostné opatrenia v Kočnerovej knižnici zbytočne prísne;– ako Kočner riadil policajný výsluch v kauze resocializačného zariadenia Čistý deň;– prečo v knihe prezradil aj detaily o svojej liečbe zo závislosti;– ako spätne hodnotí zverejnenie intímneho telefonátu A. Danka a A. Zsuzsovej;– či v Kočnerovej knižnici našiel dôkazy o údajnom kontakte D. Lipšica a A. Zsuzsovej;– ako by mohol premiér Robert Fico zasiahnuť do prípadu vraždy Jána a Matiny;– prečo je presvedčený o Kočnerovej vine, hoci nepoznáme verdikt súdu;– či je na Slovensku možná dokonalá vražda.

„Členstvo Kyjeva v Nato je jediný základ udržateľného mieru na Ukrajine“, tvrdí Martin Sklenár, bývalý šéf rezortu obrany. „Rusko vie, že proti Nato neobstojí. Kalkulácia voči Aliancii je preňho absolútne neváhodná a preto v Nato je mier a na Ukrajine je vojna, pretože Ukrajina v Nato nie je“, hovorí. Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci? „Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu. Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár. Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Strany Smer, Hlas a SNS sa dohodli na rekonštrukcii vlády. Ako oznámil premiér Robert Fico Smer získal dve ministerstvá - jedno od Hlasu, druhé od SNS. Mená ministrov však neprezradil.Viac v podcaste priblíži politický redaktorka Kristína Braxatorová.Politológ Radoslav Štefančík v podcaste hodnotí, kto na koaličnej kríze získal najviac a kto najmenej - a kto je teda víťaz a porazený. „Smer získava kontrolu nad vládou, po novom bude mať väčšinu vo vláde a bude môcť prehlasovať ostatných ministrov zo zvyšných koaličných strán. Takže určite môže byť víťazom koaličnej krízy Robert Fico. Ak sa ministrom stane Rudolf Huliak, tak aj on bude patriť medzi víťazov. No a kto stráca? Tak to je určite Andrej Danko, pretože stráca mocenský vplyv nad ministerstvom športu."Upokojí rekonštrukcia vlády situáciu v koalícii? Štefančík hovorí, že v tejto chvíli nevieme, koľko nespokojných poslancov sa bude považovať za víťazov tohto niekoľkotýždňového zápolenia zápasu.„Ale ak skupina okolo Migaľa spoločne s Jánom Ferenčákom ostanú mimo hry a vládna koalícia sa bude môcť opierať len o 76 poslancov, tak to bude podľa neho mimoriadne komplikované. A dodáva, toho treba určite započítať aj to, že Andrej Danko skutočne stráca, ťahá za kratší koniec a poznajúc jeho povahu si myslím, že jedného dňa sa určite ozve a spôsobí podobný konflikt alebo podobný problém, aký na začiatku tohto celého procesu vyvolal, keď chcel byť predsedom parlamentu a blokoval zvolenie kandidáta Hlasu za šéfa Národnej rady Slovenskej republiky," konštatuje v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Česko-slovenská organizácia Oktagon MMA je dnes už etablovanou európskou značkou, no ani zďaleka nepoľavuje. Kam chce posunúť latku v roku 2025, ako sa jej darí finančne, koľko platí bojovníkom v porovnaní s konkurenciou? Promotér Pavol Neruda v podcaste Staredown hovoril aj o sobotňajšom turnaji Oktagon 67 v Třinci, vyostrenom súboji David Kozma - Robert Pukač či o drogovej kauze Gábora Borárosa.

Humoristi pomáhali prežiť éru Vladimíra Mečiara a široko sa uplatnia aj za Roberta Fica.S Mariánom Leškom a Tomášom Hudákom sa Sandra Polovková rozprávala aj o tom, prečo je humor a politická satira politikom nepríjemná. Prečo by sme sa bez humoru nezaobišli? Kedy je za čiarou? Ale aj o tom ako satira prežívala počas socializmu a akú rolu zohrala v mečiarizme.Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Tri spoločnosti vrátane Ookla, ktorá vyvíja známy nástroj Speedtest, majú čerstvé údaje o rýchlosti, odozve a spoľahlivosti mobilného internetu všetkýc štyroch operátorov na Slovensku.Koho internet je najlepší, kto pohorel a ako na to operátori zareagovali? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako fungujú testy mobilného internetu.Ako sa výsledky líšia oproti testom z predošlých rokov.Prečo dvaja operátori súčasne tvrdia, že ich internet je najlepší?Ktorý jeden operátor usporiadal k výsledkom tlačovku.Súvisiace odkazy:Testy mobilných sietí: Telekom bol najlepší v dvoch z nichO2 v druhom teste rýchlostí sietí skončilo najhoršie na trhu. Predbehla ho 4kaAj v treťom teste sietí vyhral Telekom. O2 je tretie, zlepšila sa sieť 4kyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Základná časť Tipos extraligy sa blíži ku koncu. Máme za sebou koniec prestupového obdobia, no nemenili sa len hráči. HC Slovan Bratislava vymenil trénera a Liptovský Mikuláš zasa ambície na play-off za finančnú stabilitu. Aj o týchto témach debatovali v podcaste Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Juraj Jurík (kapitán HK Skalica).

Ako dokáže realitný maklér urýchliť predaj a kúpu nehnuteľnosti? Ako by sa mal tento profesionál správať a na čo by ste si pri spolupráci mali dať pozor? Odpovede na tieto otázky nájdete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s generálnym riaditeľom Equilibrio Real Richardom Gálom.Čo dokáže ľahko odhaliť odbornosť realitného makléra?Kvalitného a naopak aj neprofesionálneho realitného makléra môžete spoznať podľa viacerých znakov. Niektoré sa týkajú komunikácie a niektoré atribúty sú objektívne. „Ja by som si všímal, či je členom nejakých združení alebo únií. Máme tu Realitnú úniu SR, máme tu Národnú asociáciu realitných kancelárií SR. Zo štatistík vyplýva, že až 70 % realitných kancelárií a maklérov nie sú členmi takýchto združení. A ak nie je členom, tak by som sa pýtal, prečo je to tak. Nechcel daný maklér pristúpiť na etický kódex alebo možno nechcel robiť nejakú certifikáciu? To by bola pre mňa taká prvá „red flag“ (pozn. červená vlajka), ktorú by som si uvedomil,“ vysvetľuje realitný expert a generálny riaditeľ víťaznej realitnej kancelárie za rok 2023 v Košickom kraji Equilibrio Real Richard Gál.Zistite, čo o realitnom maklérovi hovori jeho bývalí klientiĎalším dôležitým poznávacím znakom realitného makléra sú referencie. „Je to ten atribút, v rámci ktorého klienti hovoria o danom maklérovi. Všímal by som si, čo bývalí klienti hovoria o tom, ako s ním boli spokojní. Ak sú tam nejaké výhrady a ja som v kontakte s maklérom, tak by som sa opýtal konkrétne na tieto veci." Gál tiež odporúča, aby sme sa sústredili na to, ako s nami realitný maklér komunikuje. „Je to človek, ktorý iba predáva, ktorý niečo ponúka alebo je to človek - maklér, ktorý je ľudský a má reálne záujem o to, čo ja chcem? Má záujem iba o províziu z predaja mojej nehnuteľnosti alebo má záujem o to, aby splnil moje očakávania a moje ciele. A ak sa vás na vaše ciele nikdy neopýtal, nemôžete predpokladať, že sa naplnia." Richard Gál vysvetľuje rozdiel v prístupe realitných predajcov aj iným spôsobom. „Tak ako pristupuje maklér k vám, tak potom bude pristupovať ku kupujúcim vašej nehnuteľnosti. Ak sa nebude pýtať na ich očakávania, nikdy im to nebude vedieť ušiť na mieru. Nikdy im nebude vedieť predať tú emóciu. Začne im iba popisovať fakty: toto je spálňa, toto je obývačka, no neprinesie im do toho tú správnu emóciu," objasňuje odborník na predaj nehnuteľností v podcaste.Realitný maklér by mal byť pre vás pridanou hodnotouAk je realitný maklér zameraný len na svoj profit, tak nie je zvedavý ani na základné odpovede na otázky, ktoré by vám mal klásť, aby naplnil vaše očakávania. „To je samozrejme v protiváhe toho, čo chcete vy. Lebo vy nechcete mať len nejaké peniaze na účte. Vy máte nejakú predstavu o sume a nejaký časový horizont, kedy ich chcete mať. Alebo nechcete svoju nehnuteľnosť predať hocikomu. A maklér by to mal vedieť zistiť." Je dobré sa realitného makléra opýtať aj na to, či nám vie poskytnúť aj niečo výnimočné oproti iným realitkám. „Keď niekto predáva automobil, tak nikto nehovorí o aute, že tento model auta má volant a kolesá, lebo je to úplne bežné. Ak vám maklér povie, že vám nehnuteľnosť nafotí a pridá ju na inzertný portál, tak sa pýtam: Ktorý maklér to v dnešnej dobe neurobí? Urobí to každý. Pýtajte si od neho niečo viac," odporúča Gál s tým, že mnoho maklérov robí iba priemernú prácu.V podcaste sa dozviete aj:• ako by sa mali dnes predávať nehnuteľnosti,• koľko času vám dokáže usporiť realitný maklér pri kúpe a predaji nehnuteľnosti,• s koľkými odborníkmi sa stretnete počas celého procesu kúpy nehnuteľnosti,• ako vyzerá postup pri spolupráci s realitným maklérom,• ktoré požiadavky sú pri hľadaní bývania podstatné,• ako správne nastaviť cenu nehnuteľnosti,• ako sa nastavuje obchodná stratégia pre predaj nehnuteľnosti.

Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec. On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu. Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhliadky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov? Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.