Podcasty Aktuality.sk

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až mocš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva nelievame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkromných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Jozef Olajoš (1944) bol hudobníkom od základnej školy. Priatelil sa s Ladislavom Martoníkom, ktorého zastrelili ruskí okupanti v roku 1968 na ulici. Počas normalizácie cestoval s kapelou po svete – bol členom Orchestra Juraja Szabadoša i Orchestra Gustáva Offermanna. V roku 1993 spoluzakladal klub Jazz Košice.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie. Na Slovensku sa prevalencia schizofrénie pohybuje okolo 0,7 – 1 % dospelej populácie, čo znamená, že s týmto ochorením žijú desiatky tisíc ľudí. Schizofrénia pritom skracuje priemernú dĺžku života ľudí približne o 15 až 20 rokov.Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii (24.5.) sme sa s Michalom Patarákom, Prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostom II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pozreli na to, ako táto diagnóza ovplyvňuje život slovenských pacientov a aké povedomie o nej prevláda v našej spoločnosti a lekárskom prostredí.

Tancovala na hudbu, ktorú nepoznala, proti súperom, ktorých nečakala - a aj tak zvíťazila. Michaela „Mishena” Stašová si svojou autenticitou a energiou podmanila celé publikum. V podcaste sa dozviete, ako sa pripravuje, čo pre ňu tanec znamená a prečo je dôležité ísť si za svojím.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako prebieha tanečný „battle“ako jej úspech zmenil životako vníma energiu publika počas tancaako si spomína na momenty počas „battlu“aké to bolo postúpiť do fináleči rieši tanečník stravu a mentálnu prípravu

Originálne regionálne divadlá s vysokou profesionálnou úrovňou podporu nedostanú, ohňostroje na Malte však áno. Blokovanie Fondu, ignorovanie odborníkov či politizácia jeho rozhodovania. I tak vyzerá deštrukcia Fondu na podporu umenia v réžií ministerky Šimkovičovej.Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Dlhoročný mediálny hovorca Slovenského futbalového zväzu Juraj Čurný bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk. Reagoval na predchádzajúci rozhovor s koordinátorom pre styk s fanúšikmi Spartaka Trnava „Gazzom” a priniesol pohľad zväzu na témy, ktoré medzi fanúšikmi a SFZ často vyvolávajú kontroverzie, pričom sa snažil objasniť niektoré sporné body.V rozhovore okrem iného vysvetlil, aké procesy prebiehajú pri udeľovaní pokút, prečo sa uzatvárajú sektory a aký význam má ich rozhodovanie. Témou boli aj hranice medzi podporou fanúšikov a porušovaním predpisov, pričom spomenul, že väčšina činností ultras sú hodné rešpektu. Riešila sa tiež nevyhnutnosť zladenia slovenských predpisov s pravidlami UEFA, ako aj praktické otázky, komu putujú financie z pokút a aký zmysel majú obmedzenia počas rizikových zápasov.Reč bola aj o širšej filozofii SFZ smerom k fanúšikom. Diskutovalo sa o neúspešnom vernostnom projekte Sokol a plánovanom novom systéme, ktorý má zvýhodniť verných priaznivcov pri nákupe lístkov. Padli aj priznania o nedostatkoch pri predaji vstupeniek či nejasnostiach okolo organizácie finále Slovenského pohára. Uznal, že reakcia zo strany mesta Dunajská Streda ho osobne zasiahla.„Prezident SFZ nemá žiadnu šancu zasahovať do rozhodovania disciplinárnej komisie. To isté platí aj o UEFA. Alexander Čeferin nijako nemôže ovplyvniť, či Real Madrid dostane zákaz predaja vstupeniek na vonkajší zápas. Ide o to, čo futbalové aj všeobecné predpisy zakazujú, nedovoľujú alebo trestajú - správanie divákov, urážky, hanobenie rasy či etnicity a, samozrejme, pyro,” vysvetlil Juraj Čurný v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Aj folkloristi si uvedomujú, že sú zneužívaní a že nechcú takéto vedenie kultúry, hovorí Matej Drlička, bývalý šéf SND a dnes organizátor konferencie Otvorená kultúra. Niektorí riaditelia inštitúcií sú podľa neho poslušní prisluhovači režimu. Festivaly budú zanikať, aj keď sa so sponzoringom už zobúdzajú aj súkromné firmy. Drlička tvrdí, že na Martinu Šimkovičovú najviac doplatia regióny a že súčasná šéfka SND jasne porušuje zákon, lebo zároveň podniká.Poznámka: Šéfa Slovenského literárneho centra Gustáva Murína medzitým ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala z funkcie.V podcaste s Matejom Drličkom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa aktuálne deje v kultúre;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že aj zahraniční primátori či riaditelia divadiel s hrôzou sledujú, čo sa deje na Slovensku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako ultranacionalistická ministerka nerozumie ničomu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vyzerá boj proti "wokizmu" v kultúre;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že aj folkloristi si uvedomujú, že sú zneužívaní politikmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že krajnej pravici sa nepodarí rozložiť progresívne umenie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako homofóbia a ultranacionalizmus nie sú slovenské fenomény a skúša to aj holandská a rakúska krajná pravica;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ riaditelia ktorých kultúrnych inštitúcií sú mlčiaci prisluhovači režimu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že len štvrtina kultúry prežije bež štátneho financovania;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako budú zanikať festivaly, hoci sa už zobúdzajú aj súkromné firmy so sponzoringom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že argument o nacucnutí kultúry je na štát je ako keby sme za to isté kritizovali nemocnice alebo pôdohospodárov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Gustáv Murín prišiel do Prahy uraziť českých intelektuálov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že nominanti ministerstva sú burani, ktorí tvoria stupídne kauzy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako ministerka kultúry odrádza schopných ľudí od práce pre štát;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dole ide každý, kto neposlúcha Lukáša Machalu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v kultúre bude veľmi zle a ľudia budú prichádzať o prácu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ľudia vrátia do inštitúcií, keď sa skončí "hrôzovláda";–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako presne Zuzana Ťapáková v SND porušuje zákon;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Otvorená kultúra doručí zistenia o porušení zákonov Generálnej prokuratúre SR aj NKÚ.

Niektorým ľuďom nepomôže ani účelové zmierňovanie trestov za korupciuRobert Fico v posledných dňoch opakuje, že vraj nemá žiadne kauzy a jeho štvrtá vláda je bez korupčných škandálov. Odhliadnuc od toho, že premiéra obklopujú obžalované osoby, to čo tvrdí, zase raz nie je pravda. Aký neuveriteľný obchod „upiekli“ u Matúša Šutaja Eštoka, sa dozviete v najnovšom Ťažkom týždni.Táto epizóda humoristickej relácie je sponzorovaná.

V STVR už neexistujú garancie verejnoprávnosti. Zmeniť to môžu len voľby, tvrdí bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Luboš Machaj. Podľa neho spravodajstvo STVR si bude nutné overovať pretože sa mu už nebude dať dôverovať. Alibizmus a autocenzúra, tak môže vyzerať verejnoprávne spravodajstvo, tvrdí Machaj.Novou šéfkou verejnoprávneho Telerozhlasu sa stala producentka Martina Flašíková. Tentoraz hlavu STVR však už nevolil parlament, ale Rada STVR plná politických nominantov vlády a vládnej koalície a ktorá z vôle novej vlády získala aj veľmi silné právomoci.mDodýchala tak zvolením Martiny Flašíkovej verejnoprávnosť na Slovensku? Alebo vari - slovami Ježiša z kríža, je v prípade verejnoprávneho Telerozhlasu už "dokonané"? A ako veľká - či malá, bude verejnoprávnosť Telerozhlasu hlásnou trúbou vlády?Stane sa z verejnoprávnosti na Slovensku len prázdny pojem a smeruje verejnoprávny Telerozhlas už definitívne a nezvratne k transformácií na štátne médium - tak ako za Normalizácie, opäť hlásajúce pravdy "strany a vlády"? No a ak áno, kde sa stala chyba, bolo to už za Mečiara, ktorý dôveryhodnosť a nezávislosť ovládnutím STV prakticky zničil? Či vari bolo posledným klincom do rakvy sulíkovo zrušenie koncesionárskych poplatkov a nepokrytá snaha štvrtej vlády Roberta Fica ovládnuť nezávislé inštitúcie, vrátane Telerozhlasu?"Verejnoprávne spravodajstvo má byť postavená na overených a garantovaných faktoch. Tak, aby človek, ktorý to sleduje, si nemusel overovať, čo je alebo nie je pravda. To nie je jeho úloha. Robiť tam priestor pre 10 rôznych názorov je scestné. To je cesta do pekla a je to úplne mimo vektoru verejnoprávnost," tvrdí Luboš Machaj. No a ako to, že sa za "svoju" televíziu a rozhlas nepostavili ich koncesionári, teda ich diváci a poslucháči? Má zmysel ešte v STVR ostať - a brániť inštitúciu, alebo je zbytočné ju čo i len sledovať?"Vracajú sa sem normalizačné Ostrovčeky pozitívnej deviácie. Nepočítal som v roku 1989, že takéto niečo nastane. Zaráža ma, že sa to opakuje," hovorí exriaditeľ RTVS a dlhoročný mediálny profesionál, ktorý pôsobil aj ako programový riaditeľ kultového rádia TWIST v mečiarovských časoch Ľuboš Machaj. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s exšéfom RTV a dlhoročným odborníkom v mediálnej oblasti Lubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanec za PS Dávid Dej po silnej kritike odvolal boxerský súboj s eurposlancom za hnutie Republika Milanom Mazurekom a výzvu preformuloval len na diskusný ring namiesto boxerského. Prečo toto politici robia a akú históriu majú fyzické súboje politikov, niekedy aj na život a na smrť, v dnešnom podcaste vysvetlí politológ Branislav Kováčik. Malo ísť o prvý plánovanú fyzickú konfrontáciu dvoch slovenských politikov. Po kritike, že takto sa politika nerobí, sa však poslanec za PS do ringu nepostaví a prijíma iba Mazurekovu výzvu na diskusný súboj. Fyzické súboje sa vyskytli napríklad aj v americkej politike. Dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Branislava Kováčika sa na to, čo táto epizóda hovorí o slovenskej politike, pýtal Vladimír Amrich v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák. Odporúčame aj minulotýždňovú reláciu NA ROVINU, kde Branislav Kováčik vysvetľuje, aký má tento štýl politiky vplyv na politické atentáty.

Slovensko uzavrelo svoje účinkovanie na MS v hokeji 2025 tesnou prehrou 1:2 s Fínskom. Hoci naši hokejisti podali v záverečnom zápase sympatický výkon a dokázali aj dlhšie zatlačiť favorizovaných Fínov, celkové 11. miesto a rekordne nízky počet strelených gólov hovoria o neúspešnom šampionáte.Vypočujte si rozhovor s hokejovým expertom ŠPORT.sk Jurajom Juríkom, ktorý analyzuje nielen záverečný duel s Fínskom, ale aj príčiny, prečo Slovensko zaznamenalo svoje najhoršie umiestnenie za posledné roky a dokázalo streliť počas celého turnaja iba 9 gólov.„Ten tím mal svoj limit. A myslím si, že sme hrali na tom limite. Bohužiaľ, jediný problém bol v premieňaní gólových šancí. V skórovaní sme boli šestnásty na celom turnaji a to je rozhodujúce meradlo,” konštatuje Juraj Jurík v hodnotení šampionátu, kde Slovensku chýbala efektivita napriek tomu, že hralo aktívny a rýchly hokej.V podcaste sa dozviete, ako expertovi chýbali ofenzívni obrancovia typu Peter Čerešňák či Šimon Nemec, prečo mladí útočníci nenaplnili očakávania, a kde vidí Juraj Jurík systémové problémy slovenského hokejového hnutia.„Šport má spájať, ale mne sa zdalo, že na tomto šampionáte nás skôr rozdeľoval,” upozorňuje Juraj Jurík na hlbšie problémy presahujúce športovú stránku.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na účinkovanie Slovenska na MS v hokeji 2025!

Z peňazí primárne určených pre poľnohospodárov sa financoval „cestovný ruch“.Prečo „našim ľuďom“ Brusel ešte môže „spočítať“ eurofondy vyplatené na čudné penzióny, vysvetlila Jurajovi Kemkovi Xéna Makarová z nadácie Zastavme korupciu.

Správanie sa vlády pri pandemickej dohode a nezmyselné naratívy Petra Kotlára o očkovaní spochybňujú modernú medicínu. Prečo by potom mali ľudia dôverovať lekárom, keď im radia napríklad lieky na vysoký tlak, pýta sa lekár Peter Sabaka.Dôsledkom podľa neho bude, že Slováci budú ešte viac chorí. Virológ z SAV Boris Klempa tiež vôbec nerozumie argumentom Roberta Fica, prečo malo Slovensko voči pandemickej dohode výhrady. Argument suverenitou podľa neho neobstojí. Naopak – prípadné nepristúpenie k dohode nás ohrozí v prípade budúcej pandémie.V podcaste s odborníkmi sa dozviete:– od 1. minúty – ako hodnotia výsledok hlasovania o pandemickej dohode;– od 1:50 – či k pandemickej dohode pristúpi ktorákoľvek ďalšia vláda;– po 2:30 – že Slovensko si robí hanbu sprisahaneckými teóriami;– od 3:30 – aké by mohli byť následky pre slovenských pacientov, vedcov a lekárov, keby sme k dohode nepristúpili;– po 4:30 – či by Slovensko samo zvládalo pandémie lepšie ako Švédsko;– od 6:20 – že Slovensko symbolicky odmieta podanú ruku medzinárodného spoločenstva do budúcna;– okolo 8:00 – že Slovensko je považované za bohatú krajinu a či by sme na to nedoplatili;– po 10:30 – ako by sme mohli mať nedostatok najnovších liekov a metódy diagnostiky;– od 12:00 – že pandemická dohoda je len kúsok skladačky v Kotlárovom naratíve;– po 13:20 – že Kotlár by vedel, na čo ľudia zomierali, keby bol počas pandémie reálne v nemocnici;– od 15:00 – čo sa bude písať v učebniciach dejepisu o pandémii covidu;– po 17:00 – že o kukurici hovorí len Peter Kotlár a nikto iný;– od 19:00 – že Kotlárom citovaná štúdia vakcíny odporúča, akurát ich chce do budúcna zlepšiť;– po 20:20 – čo znamená, že vo vakcínach je DNA a prečo je to normálne;– od 22:00 – že najviac DNA bolo v ruskej vakcíne Sputnik a v AstraZeneca;– po 23:00 – či Kotlár tomu nerozumie, alebo len pretláča naratív;– od 24:00 – že na Kotlárovom obrázku môže byť pokojne aj cibuľa;– po 25:00 – či sú voči Svetovej zdravotníckej organizácii aj legitímne výhrady;– od 28:40 – že vláda spochybňuje modernú medicínu a to môže uškodiť ľuďom a ich zdraviu;– po 30:00 – či teda Kotlár a Fico priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí;– od 31:00 – aký je to pocit, keď ľudia útočia na odborníkov;– po 32:30 – ako vyzerali útoky na Petra Sabaku;– od 34:45 – či verí ministrovi vnútra, že bude riešiť nenávistné útoky;– po 35:30 – či má dôveru v štát, ktorý má zaručiť bezpečnosť;– od 37:00 – čo vysúdil od extrémistov z Republiky.

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Rok po atentáte sa Robert Fico aj s celou vládou vracia do Handlovej. Chystá aj míting a chce hodnotiť polarizáciu a riziko zvyšovania napätia v dôsledku politiky.Kto najviac polarizuje slovenskú politiku? Vyvodila vláda z atentátu dôsledky aj pre seba, alebo to chce iba od všetkých ostatných?Ako sa zmenilo Slovensko po atentáte, napríklad v porovnaní s inými krajinami, ktoré tiež zažili atentáty?Zhodnotia politológ Branislav Kováčik, dekan Fakulty medzinárodných vzťahov a politických vied UMB, a šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Najvyšší súd vracia prípad objednávky vraždy Jána Kuciaka naspäť na špecializovaný trestný súd. Nový senát si bude musieť naštudovať viac než 30-tisíc stranový spis od začiatku a finálny rozsudok sa tak odďaľuje. Najvyšší súd videl v rozhodnutí nižšieho súdu viaceré pochybenia.„Moji klienti boli pripravení prijať aj oslobodzujúce rozhodnutie, ale len za podmienky, že bude zákonné, odôvodnené a presvedčivé. Ani v jednom prípade sa to prvostupňovom súdu v Pezinku nepodarilo. A je dobré, že títo sudcovia, ktorí dva krát rozhodovali podľa ňa mimo rámca trestného poriadku nebudú ďalej rozhodovať. To sa samozrejme, ale netýka sudcu, ktorý mal odlišné stanovisko," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas advokát rodín obetí Roman Kvasnica.Reportérka Aktualít Laura Kellö Kalinská hovorí, že nový rozsudok sa nedá očakávať v horizonte najbližších mesiacov, „najprv kauzu dostane nový senát. Možno prídu námietky alebo sa niektorý sudca sám bude chcieť vylúčiť. Potom si majú naštudovať spis a potom sa začne dokazovanie, pravdepodobne od úplného začiatku".

Dovolenkové obdobie so sebou prináša aj potrebu platiť hotovosťou v cudzej mene. Klasické zmenárne, výbery priamo v banke či pohodlné, no často zradné výbery z bankomatov – každá možnosť má svoje úskalia a poplatky. Ako sa teda najvýhodnejšie dostať k hotovosti v zahraničí a na čo si dať pozor?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o najlepších spôsoboch, ako získať hotovosť v zahraničí, o skrytých poplatkoch pri výberoch z bankomatov a o dôležitosti správneho výberu meny pri platbách či výberoch.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Pozor na DCC: Prečo v zahraničí vždy platiť a vyberať v lokálnej mene.Poplatky za výber z bankomatu: Ako sa vyhnúť dvojitým poplatkom.Výhody bankových skupín a kariet fintech spoločností pri výberoch.Prečo mať na dovolenke aspoň dve karty (Visa aj Mastercard).Praktické tipy: Kedy sa oplatí kreditka a čo s hotovosťou pred cestou.Odkazy na informácie spomínané v podcaste:Pozor na drahé výbery z bankomatu v zahraničí, niekedy sa vás snažia oblafnúť opakovanePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Na svete je aktuálne vyrobeného oblečenia pre ďalších 6 generácií. Ak to chceme zmeniť, mali by sme sa zamyslieť, kde a koľko ho nakupujeme. Špeciálna požičovňa oblečenia je niečo, čo môže pomôcť každému, kto má záujem o upcyklované, slow fashion či dizajnérske kúsky. Ako takýto obchodník vznikol a čo už má za sebou nám v rpodcaste EKOcaste povedala jeho zakladateľka Ľubka Dóšová.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako vníma povedomie ľudí na Slovensku o udržateľnej móde? Čo považuje za najväčšie výzvy v oblasti presadzovania udržateľnej módy? Ako vníma rolu sociálnych médií v šírení povedomia o udržateľnej móde a ako ich využíva na komunikáciu vy? Aký je Ľubkin pohľad na budúcnosť módy?

Penzionová výzva je kolosálny podod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA."Oni skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.O čo ide?Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti."Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedari urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nemam ništa – chorvátske „Nemám nič“. Aktualitám a konkrétne Martinovi Turčekovi to povedal Željan Bego. Chorvátsky podnikateľ v stavebníctve a rybolove. Práve on mal stáť za vilou, s ktorou chorvátske médiá spájali slovenského premiéra. Robert Fico si tam neskôr – „aby každého šľak trafil“ – ako napísal na svojom blogu – mal dohodnúť letnú dovolenku. Práve vo vile, ktorá mala byť pôvodne jeho, no majiteľom mal byť práve tento Željan Bego.Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po poslednom nadstavbovom kole už poznáme odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok aktuálneho ročníka futbalovej Niké ligy - kto si zahrá baráž o účasť v Konferenčnej lige. Majster ŠK Slovan Bratislava si vychutnal bujaré oslavy na štadióne a rozlúčil sa s klubou ikonou. Aj o tom sme sa porozprávali s niekdajším futbalistom a dnes odborníkom Martinom Mikuličom v ďalšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Slovensko prehralo kľúčový zápas proti Lotyšsku 1:5 a definitívne tak stratilo šancu na postup do štvrťfinále MS v hokeji 2025. Čo sa dialo v druhej tretine, keď Lotyši odskočili na rozdiel viacerých gólov? Prečo slovenský tím nebol schopný premieňať svoje šance počas celého turnaja?Vypočujte si rozhovor s hokejovým expertom ŠPORT.sk Jurajom Juríkom, ktorý analyzuje bolestivú prehru a vysvetľuje, prečo boli individuálne chyby v obrane a neschopnosť premieňať vyložené šance kľúčovými faktormi neúspechu.„My sme im nahrali na 2 góly. V zápase, kde hráte o všetko, to nejde,” kriticky hodnotí Juraj Jurík situácie, keď Matúš Sukeľ a Samuel Kňažko chybami doslova darovali súperovi gólové príležitosti.V analýze sa dozviete aj to, prečo experti vidia Slovensko na rovnakej úrovni ako Lotyšsko či Rakúsko, čo chýbalo mladíkom ako Dalibor Dvorský, a prečo je slovenský systém výchovy hokejistov v súčasnosti nedostatočný pre návrat medzi svetovú špičku.„My sme mali veľa bojovníkov a pracantov, ale nemali sme strelcov, ktorí by to potiahli. V každom tíme, proti ktorému sme hrali, mali rozdielových hráčov, ktorí dokázali využiť šance,” uzatvára expert hlavnú príčinu neúspechu.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na prehru s Lotyšskom aj celkové vystúpenie Slovenska na šampionáte!

V dnešnej epizóde nám herec Přemysl Boublík prezradí, ako si vylepšoval svoje prvé auto, ale aj to, prečo využíva aplikáciu na zdieľanie jazdy autom. Ďalej sa dozviete o novinke, ktorú má diaľničná patrola, pripomenieme si výročie jedného nesmrteľného auta a spoznáme Franza Hermanna, ktorého nikto nepozná a zároveň ho všetci poznajú. Toto všetko nájdete v novej časti podcastu inzertného portálu Autobazar.EU. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Kapitán Žiliny Rastislav Dej v suSPEAKu otvorene porozprával o svojej hokejovej ceste z Púchova až na profesionálnu úroveň. Opísal svoj prvý gól v českej extralige, roky dochádzania vlakmi, aj to, ako v tejto sezóne odohral niekoľko zápasov so zlomenou nohou, o ktorej netušil. Vyzdvihol úspešný ročník v Žiline, atmosféru v kabíne a porovnal prostredie českej a slovenskej extraligy. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.

U nás je to v zdravotníctve celé naopak. Primárnym cieľom je dosiahnuť zisk a smerovať peniaze tam, kde to chcú silní finanční hráči, tvrdí bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Podľa nej je systém zle nastavený pretože ho poháňa predátorský kapitál. Ako to teda zásadne zmeniť?Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová. V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a možnom zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko utrpelo na MS v hokeji 2025 zdrvujúcu prehru 0:7 s Kanadou, čím si pripísalo tretiu najvyššiu prehru v histórii na majstrovstvách sveta. Čo ukázal zápas s mužstvom nabitým hviezdami NHL? Prečo sme nedokázali využiť ani jednu šancu, vrátane obrovskej príležitosti Róberta Lantošiho v úvode? A ako bude tento výsledok ovplyvňovať našu cestu za postupom do štvrťfinále?Vypočujte si analýzu hokejového experta ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý detailne rozoberá dôvody vysokej prehry so zámorským tímom. „Bol to iný level. Ak to mám opísať futbalovou terminológiou - Los Galacticos,” hodnotí náš odborník výkon Kanady s hviezdami ako Nathan MacKinnon, Sidney Crosby či Macklin Celebrini.V podcaste sa dozviete, ako sa podpísala pod výsledok naša najhoršia efektivita na turnaji, prečo je zápas s Lotyšskom kľúčový v boji o postup, a ktoré pozitíva si napriek vysokej prehre môžeme odniesť z konfrontácie s hokejovou veľmocou.„Nebolo to o brankárovi. Paťo Rybár je vždy hodený do ťažkej vody,” obhajuje Juraj Jurík slovenského brankára, ktorý čelil obrovskému tlaku kanadských útočníkov.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na to, prečo bola kanadská kvalita pre slovenský tím zatiaľ neprekonateľnou prekážkou!

V Bratislave študovala fyziku a chémiu na vysokej škole. V júli 1968 odišla na stáž do Frankfurtu a v roku 1968 emigrovala s rodinou do Ameriky. Pokračovala v štúdiu na Columbia University odbor fyzika, neskôr biológia. Postdoktorandské štúdium absolvovala v Oxforde a druhú polovicu v The Rockefeller University v New Yorku. Výskumu sa venovala do roku 2003. Na dôchodku sa venuje písaniu komentárov o konferenciách alebo knižným recenziám do The New York Academy of Sciences. Od roku 2010 sa stala predsedníčkou Spoločnosti pre históriu československých Židov.

Veronika Frankovská v úvode diskusie uviedla, že v prvých dňoch po atentáte sa ľudia snažili zistiť, kto bol útočník. „Najčastejšie teórie sa zaoberali tým, na koho je napojený a či sú to médiá a opozícia. Tie dezinformácie, ktoré sa šírili, neboli podložené žiadnymi dôkazmi alebo sa ukázalo, že sú nepravdivé.“Druhým výrazným motívom, ktorý sa podľa Frankovskej objavoval v inej časti spoločnosti, boli úvahy o tom, či sa atentát naozaj stal, alebo či išlo o pripravené divadlo.V druhej časti diskusie bezpečnostný analytik Martin Kralovič vysvetlil, že údajný pokoj svedkov atentátu sa dá pripísať zamrznutiu a šoku. „Je to jedna z prirodzených ľudských reakcií na moment prekvapenia, na niečo, čo absolútne v tej sekunde nečakáte. Veľká časť tých ľudí, čo sa správali „pokojne“, lebo teda nemali nejaké viditeľné reakcie, boli civilní bežní ľudia, ktorí neprichádzajú do kontaktu so streľbou, s útokom, s krízovými situáciami. Inak už potom reagovali príslušníci policajného zboru a úradu pre ochranu ústavných činiteľov.“ Tie reakcie boli podľa neho úplne odôvodniteľné.Ak by sme vychádzali z teórie, že to bolo celé predpripravené, tak si Kralovič nevie predstaviť, „akú odbornosť by títo účinkujúci museli mať, aké herecké výkony by tam museli podávať, aby to potom takto vyzeralo.“ Zvýraznil, že s postrelenou osobou Robertom Ficom prišlo od momentu streľby obrovské množstvo ľudí. „Išlo o odborníkov – lekárov, ochranku, políciu a podobne. To by museli byť desiatky a desiatky ľudí extrémne preškolených a vyškolených a pripravených, a nie je to v podmienkach Slovenska možné, že by niekto takého niečo pripravil a že by to ani jeden z tých ľudí nedal von.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Vratko Sirági moderuje, tancuje a hrá v muzikáli. Tam ho zavolal Ján Ďurovčík, ktorého zrazu spoznal v inom svetle ako v tanečnej súťaži. Okrem toho sa venuje sebarozvoju, a tak sa dostal aj k pravidelným terapiám. „Dnes je to absolútne normálna vec,“ hovorí.V Mimóze sa (ne)dozviete:1:50 – ako prišiel k herectvu;4:41 – či si niekedy upravil počasie podľa seba;6:00 – prečo počasie moderuje viac žien ako mužov;7:30 – či má v televízii ďalšie ambície;9:31 – čo ho zaujalo čchi-kung;15:45 - ako oddychuje;18:15 – čo hovorí na nového pápeža;25:50 – prečo nemôže moderovať vo voľnočasovom oblečení;27:10 – či mu záleží na móde;31:50 – ako sa stará o svoje psychické zdravie;32:20 – ktoré návyky dodržiava, aby sa cítil v psychickej pohode.

Bolesti chrbtice môžete mať zo sedavej aj z manuálnej práce. U lekára často skončia aj športovci. Aký je teda recept na to, aby ste si nespôsobili problém? V dnešnom podcaste TELO na to odpovedá ortopéd Tomáš Kubranský.Čo a ako konkrétne treba cvičiť, aby ste sa vyhli návšteve ortopéda? Ak máte sedavé zamestnanie, pozitívna je akákoľvek pohybová aktivita, pri ktorej sa nezraníte. Avšak aj toto je celá veda. Najrýchlejšia cesta do ortopedickej ambulancie je totiž nárazový začiatok športovania, napríklad beh. Pravdepodobnosť, že niečo robíte zle, je dosť veľká.Ortopéd preto ponúka niekoľko konkrétnych odporúčaní. Podcast TELO môžete počúvať v službe predplatného Aktuality Navyše.Nahrávali Henrieta Hanáková a Peter Hanák.

Bývalý slovenský hokejový reprezentant Andrej Sekera prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu, kde bilancoval svoju bohatú kariéru. Skúsený obranca, ktorý odohral v NHL vyše 840 zápasov a so Slovenskom získal striebro na MS 2012, zaspomínal na svoje najlepšie hokejové časy a rozobral aj svoj vzťah k reprezentácii.V rozhovore okrem iného porozprával o zlomových momentoch v zámorskej NHL, keď po výmene do Caroliny dostal šancu naplno ukázať svoj potenciál. Vrátil sa aj k ťažkým zraneniam, ktoré takmer ukončili jeho kariéru, no dokázal sa po nich vrátiť. Priblížil aj, aký je to pocit byť na ľade so superhviezdami ako Connor McDavid, Alexander Ovečkin či Sidney Crosby.„Pamätám si, keď sme mali prvý kemp a on (McDavid) tam prišiel. Robili sme jeden test a vtedy som si povedal: ‚Myslel som si, že som rýchly.’ Vidíte 18-ročného chalana, vy tam šliapete, zuby zaťaté, a on okolo vás preletí s úsmevom na tvári, úplne s ľahkosťou. Prefrčal okolo všetkých. Vtedy sme si hovorili, že asi sme niekde urobili chybu my, keď sme sa učili korčuľovať, lebo toto nie je možné,” prezradil s humorom Andrej Sekera v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Slovensko zvládlo dôležitý duel s Francúzskom a po výhre 2:1 má na konte po štyroch zápasoch už 7 bodov. Aj keď predvedená hra nebola ideálna, podľa štatistík si naši hokejisti víťazstvo zaslúžili. Aké pozitíva vyzdvihol hokejový expert Juraj Jurík? Prečo podľa neho tím stále hľadá ideálne zloženie útokov? A čo priniesla zmena v presilovkových formáciách?Vypočujte si rozhovor s hokejovým odborníkom ŠPORT.sk Jurajom Juríkom, ktorý prostredníctvom zaujímavej štatistickej analýzy vysvetľuje, prečo Slovensko napriek nie ideálnemu výkonu zvíťazilo zaslúžene. Dozviete sa aj to, prečo úspešný coach challenge a zmena v presilovkovej formácii zohrali kľúčovú rolu v zápase.„Je to krátky turnaj a nemáte veľa času na skúšanie, takže oni to skúšajú priamo v zápase,” vysvetľuje Juraj Jurík časté zmeny v zostave. „Myslím si, že konzistencia tohto tímu ide nahor a že tou čerešničkou na torte bude zvládnuté štvrťfinále,” dodáva optimisticky expert, ktorý oceňuje súdržnosť mladého slovenského tímu.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na zápas s Francúzskom i pohľad na šance proti favorizovanej Kanade!

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Treba si rozhodne pozrieť, ako sa Putin tváril počas Ficovej návštevyTvorcovia Ťažkého týždňa sa pozreli na to, ako sa Slovensko po atentáte nezmenilo a Robert Fico tiež príliš nie.Táto epizóda humoristickej relácie je sponzorovaná.

Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák. 

Vláda si plán obnovy upravila podľa vlastných priorít a tým prebrala politickú zodpovednosť nad viac ako šiestimi miliardami eur. V rozhovore s analytičkou euractiv.sk Barbarou Zmuškouvou približujeme ako sa zmení jeden z kľúčových nástrojov na modernizáciu slovenskej ekonomiky.Vláda schválila vynovenú podobu Plánu obnovy a odolnosti. Okrem iného to znamená, že takmer pol miliardy eur presunie na vlastné investičné priority, ako sú verejné služby. Najväčšieho balíka peňazí sa vzdal minister životného prostredia Tomáš Taraba.Fabrika s najväčším negatívnym dopadom na ovzdušie, U.S. Steel Košice, napokon stovky miliónov eur nevyužije. Analytička vysvetľuje aké ďalšie projekty stopla vláda Roberta Fica a naopak, kde sú nové investičné príležitosti.Nahrával Vladimír Amrich.

Alojz Kromka, alias Lojzo Čistič - je na doživotie odsúdený nájomný vrah mafie. Podobne ako Mikuláš Černák, aj on požiadal o podmienečné prepustenie z doživotného trestu na slobodu.Krátko pred pojednávaním si to však rozmyslel a žiadosť stiahol. Ide o človeka, ktorý nebol členom žiadnej skupiny, ale pracoval s košickou, bystrickou aj bratislavskou mafiou. Za prácou migroval z východu na západ – a postupne po sebe „čistil“ bývalých kolegov.Jeho kriminálna kariéra je bohatá. Peniaze za nájomné vraždy míňal na luxusné autá, oblečenie či imidžový účes. Mafia mu zabila brata, sám mal strieľať na svojho bývalého kamaráta. Zrejme sa vyskytol aj pri vražde, ktorú si za neho odsedel niekto iný. Príbeh Lojza Čističa, ktorý neznáša svoju prezývku, je plný zvratov, násilia a zrád. A hoci by jeho príbeh vystačil aj na samostatný film, vo filmoch o Černákovi si ho ľahko pomýlite s iným Lojzom – s ktorým najprv oslavoval Černákove narodeniny, a o sedem mesiacov neskôr ho Alojz Kromka pomohol zabiť.Podcast Mafiánsky štát nájdete iba v službe predplatného Aktuality Navyše na webe Aktuality.sk. Keďže ide o spoplatnený podcast, nie je v štandardných podcastových aplikáciách (s výnimkou spoplatnenej časti Apple podcastov).Nahrávali Peter Hanák a Ján Petrovič.

„Úprimné oľutovanie a odpustenie predsedu vlády na mieste činu“ – podľa Petra Bárdyho by to bol krok smerom proti polarizácii a radikalizácii, ktorú Slovensko zažíva aj rok od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. „Aby oľutoval, ako sa on osobne a Smer správali a stále správajú v tom, čo sa dnes deje,“ hovorí. „Toto by bolo super, no nedočkáme sa toho,“ dopĺňa.Je rok od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. Vtedy bola streda – krátko pred treťou popoludní. V Handlovej vystrelil z davu na predsedu vlády päť rán 71-ročný dôchodca Juraj Cintula. Správa z kategórie nepredstaviteľných, až z iného sveta. A zakiaľ premiér bojoval v rukách lekárov o život, z policajnej stanice preniklo video s tvárou atentátnika, že strieľal „z nespokojnosti s krokmi vlády“. A hoci mala strelca polícia v rukách, pre vládnu väčšinu bol vinník od prvých okamihov jasný: médiá a opozícia.Kde sme po roku od atentátu? Robert Fico je v úrade. Atentátnik Cintula s hrozbou doživotia v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Na deň výročia zasadne bezpečnostná rada štátu – aby sa vysporiadala s nenávisťou v spoločnosti. A Ficov Smer organizuje na mieste atentátu spomienkovú akciu, kde zváža autobusmi svojich z celého Slovenska.Kam posunul atentát na premiéra krajinu? Téma pre Petra Bárdyho, komentátora a šéfredaktora Aktualít a autora bestselleru Fico – posadnutý pomstou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V Handlovej, kde sa 15. mája 2024 uskutočnil atentát na predsedu vlády Roberta Fica, zajtra zasadne vláda a potom spustí strana SMER míting pod názvom „Slovensko proti nenávisti“.Obeť tohto zločinu sa teda vracia na miesto zločinu voči nemu samému. Ako tento šokujúci zločin zmenil Slovensko, aký dopad má na našu politickú scénu i verejný diskurz, no a ako ho uchopila samotná obeť, teda premiér Fico? To je téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom a redaktorom Aktualít Martinom Slizom.Témou však bude aj analýza bezpečnostných opatrení okolo premiéra, s investigatívnou reportérkou Annamáriou Dömeovou a bývalým príslušníkom českej URNY Martinom Svozilom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nedávny návrat starej sovietskej vesmírnej družice na Zem oživil otázky o najstarších ľudských objektoch vo vesmíre. Medzi nimi rezonuje aj kuriózny príbeh o kanalizačnom poklope, ktorý mal byť do vesmíru vystrelený počas amerického jadrového testu v 50. rokoch. Čo je na tom pravdy a ktoré objekty skutočne dosiahli vesmír ako prvé? V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o mýtoch a faktoch spojených s prvými ľudskými výpravami za hranice atmosféry, o divokých časoch jadrových testov a o zaujímavom príbehu rakety V-2.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Príbeh o kanalizačnom poklope vystrelenom do vesmíru: Mýtus a realita.Čo bolo skutočne prvým ľudským objektom vo vesmíre?Prečo Sputnik nebol prvý predmet vo vesmíre, ale na obežnej dráhe.Divoké 50. roky: Atómové testy a ich kuriózne vedľajšie produkty.Šialené podzemné nukleárne výbuchy.Odkazy na informácie spomínané v podcaste:Pravda alebo mýtus? Američania počas atómového testu vystrelili do vesmíru kanalizačný poklopTest pohonu Orion s nenukleárnymi náložamiOperácia Plumbbob - podzemné nukleárne testyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Druhá epizóda podcastu Z tribúny priamo zo Štokholmu prináša ešte hlbší ponor do zákulisia MS v hokeji 2025. Naši redaktori sa tentoraz zamerali na porovnanie s minuloročnou Prahou a Ostravou, ktorá podľa nich „rozmaznala” novinárov kvalitou servisu, a odhaľujú, prečo Švédsko v mnohých aspektoch organizácie zaostáva.„Požičaný” politický redaktor, ktorý je na šampionáte prvýkrát, sa podelil o svoje dojmy z rozhovorov so slovenskými hokejistami po bolestivej prehre s Rakúskom. Vysvetlil, v čom sa líši emocionálna dynamika rozhovorov s rozrušeným športovcom od konfrontácie s politikom.Podcast odhaľuje aj bizarné detaily z novinárskej práce - od fotografovania zápasov s minimom streleckých pokusov až po problém so špinavými plexisklami, ktorý sa stal témou medzinárodnej debaty novinárov. Porovnáva atmosféru v aréne s predchádzajúcimi turnajmi a vysvetľuje, prečo Lotyši aktuálne vytvárajú najlepšiu atmosféru zo všetkých fanúšikov.Neprehliadnuteľnou a tradičnou súčasťou slovenských hokejových majstrovstiev sú vlajky s názvami neznámych dedín. Redaktori sa okrem iného zamysleli, prečo sa na tribúnach takmer neobjavujú veľké mestá ako Bratislava alebo Košice, a priniesli svoju teóriu o tom, že niektoré z týchto dedín možno ani neexistujú.Čo sa v podcaste dozviete?ako vyzerá rozhovor s hokejistom po prehre a prečo je iný, než konfrontácia s politikomčo robí fotograf, keď sa Slovensko 10 minút nedostane k strele na bránkuprečo Bob a Bobek boli lepší maskoti, než ten súčasnýčo spôsobuje slabšiu atmosféru v Štokholme a prečo sú Lotyši najlepší fanúšikoviakde je „Brighton” a prečo sa na vlajkách objavujú malé dediny namiesto veľkých miestkoľko stojí keksík a voda v press centre a prečo fotograf ŠPORT.sk spomína na české trubičkyVypočujte si celý podcast a nahliadnite s nami do zákulisia MS v hokeji 2025.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Týždeň sa s týždňom stretol a do satirickej relácie Politikár zavítali stand-up komici Silných rečí Jakub Gulík a Marián Psár. Ich humor preskúšala návšteva predsedu vlády Roberta Fica v Moskve, ale aj vzťahy vo vládnej koalícii či výroky Mariána Kéryho o jeho opísanej diplomovke.Čo odkazujú predsedovi vlády a šéfovi SNS Andrejovi Dankovi? V čom ich sklamal Marián Kéry? Dozviete sa v aktuálnej epizóde podcastu Politikár.V relácii sa dozviete:Čo prezradili oslavy 8. mája?Čo si treba hovoriť pri výrokoch predsedu vlády?Ako hovorí Marián Kery zo Smeru?Čo s rozhnevaným šéfom koaličnej SNS?Či je ešte ministerka kultúty medzi nami?Prečo sa netreba sťažovať na protestujúcich?Čo robí opozícia?Čo prezrádza pískanie na ministra športu Rudolfa Huliaka?

Vláda sa s nami nerozpráva. Považujeme to za porušenie princípov sociálneho dialógu, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Vláda chystá ďalší konsolidačný balíček no svojich sociálnych partnerov pri jeho príprave prakticky ignoruje. Bez dialógu to budete mať oveľa tažšie, odkazuje vláde šéfka KOZ.Na Slovensko sa valí ďalšia vlna konsolidácie. Minister financií už avizoval, že si opäť budeme musieť utiahnuť opasky. Podľa neho by sa nový konsolidačný balíček mal vyšplhať až k sume dvoch miliárd, kde ich chce nájsť, ale zatiaľ prezradiť nechce. Prioritou by vraj malo byť hľadanie úspor na strane prebujnelých výdavkov. O ďalšej záťaži na naše peňaženky však ani tentoraz vláda so svojimi sociálnymi partnermi nehovorí. SMER - a zvlášť jeho šéf Fico sa pritom ešte donedávna veľmi hrdil silným sociálnym dialógom, odborári preto mlčaniu vlády vôbec nerozumejú. Ani odborári však už nie tým, čím boli kedysi - silným politickým spojencom ficovho SMERu. Podľa nového vedenia KOZ totiž už SMER vôbec nie je sociálnodemokratickou stranou.Prečo sa vláda nechce rozprávať so svojimi sociálnymi partnermi a akú predstavu o sociálne udržateľnej konsolidácií majú odborári? Nie je v časoch rekordne nízkej nezamestnanosti veľká odborárska príležitosť vybojovať lepšie platy a sú naše platy naozaj tak nízke, ako si mnohí sťažujeme alebo skôr zodpovedajú nízkej produktivite zaostávajúcej slovenskej ekonomiky? No a napokon, má táto vládna garnitúra - a obzvlášť v týchto dramaticky sa meniacich časoch, vôbec nejakú zmysluplnú víziu čo s touto krajinou?Počúvate Ráno Nahlas, o konsolidácií, pracovnom trhu, sociálnom systéme, platoch, dôchodkoch, ale i o úlohe odborov v 21. storočí. S prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko otvorene kritizuje predsedu vlády, ktorý zostáva ticho. Namiesto neho hovoria ministri a poslanci.Jednu krízu vládnej koalície v zložení Smer, Hlas a SNS sa podarilo zažehnať v marci, zdá sa však, že na spadnutie je ďalšia. Koaličná rada nezasadá týždne, vládne strany sa sporia aj pre transakčnú daň. Zatiaľ, čo Robert Fico rieši list pre televízie a koaličných partnerov o nedeľných debatách, Andrej Danko ho v týchto reláciách otvorene kritizuje.O tom, čo sa to znova deje vo vládnej koalícii sa budem rozprávať so šéfom oddelenia politiky Martinom Slizom.

„Kým sme vyšetrovali hrubokrkú mafiu, pán Kaliňák mi osobne udelil medailu za službu v policajnom zbore, bol som mimoriadne povýšený. Pán Tibor Gašpar mi tľapkal po pleci a chválil, že takto si predstavuje prácu elitných vyšetrovateľov. Až kým neprišlo k nemu. Zrazu sme najhorší vyšetrovatelia, nepriatelia štátu, neschopáci," hovorí stíhaný vyšetrovateľ Ján Čurilla.V rozhovore s vyšetrovateľom Jánom Čurillom sa dozviete:01:00 – ako dostal výhražný list do schránky a či sa bojí o život;03:10 – ako reaguje na slová premiéra Fica, ktorý ho prirovnal k atentátnikovi;08:15 – prečo voči nemu rozbehli disciplinárne konanie;12:20 – čo sa verejnosť dozvie na súde v kauze Očistec;16:40 – či to bude jeho osobné zlyhanie, ak súd oslobodí Bödöra a ďalších spod obžaloby;22:00 – aké tlaky a zasahovanie do vyšetrovania v kariére zažil;25:00 – či je zaviazaný expremiérovi Igorovi Matovičovi za slobodu vo vyšetrovaní;29:00 – na ktorý vyšetrený prípad vysokopostavených ľudí v štáte je najviac hrdý;34:00 – či cieľom veľkých káuz bol kariérny postup a lepší plat;38:00 – ako kajúcnici prehovorili o skorumpovaných politikoch;41:30 – či s kolegami nepodcenili možnosti tajnej služby;46:30 – prečo nevyšetrovali podozrenia, či je Maroš Žilinka vydierateľný;52:00 – ako chcela Slovenská informačná služba diskreditovať policajtov;57:45 – kto boli temné sily, ktoré vraj zbrojili proti čurillovcom;01:02:00 – čo spätne ľutuje pri vyšetrovaní v tíme Očistec;01:07:00 – či verí, že sudcovia sa nezľaknú politických útokov;01:12:00 – či chce odísť zo zboru alebo do zahraničia;01:16:00 – či ľutuje, že sa stal policajtom.

Slovensko prehralo na MS v hokeji 2025 s Rakúskom 2:3 po samostatných nájazdoch, pričom záver zápasu priniesol veľkú kontroverziu. Boli Slováci skutočne poškodení rozhodcami, ako naznačil tréner Vladimír Országh? Prečo sa nepodarilo slovenským hokejistom nadviazať na víťazstvo nad Slovinskom?Vypočujte si analýzu hokejového experta ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý detailne rozoberá príčiny prehry vrátane sporného momentu v nájazdoch, keď bol Michal Krištof evidentne faulovaný, no rozhodcovia situáciu neposúdili správne.„Je to tak. Jednoducho je to hrubé ovplyvnenie zápasu. Jednoznačne,” zhodnotí Juraj Jurík moment, ktorý mohol znamenať rozdiel medzi ziskom jedného a dvoch bodov.V podcaste sa dozviete aj to, ako sa vyvíjala slovenská hra po líniovej zmene, keď sa Maxim Čajkovič presunul do prvej formácie, prečo bol Samuel Honzek najviditeľnejším hráčom v posledných tretinách, a aké má Slovensko vyhliadky v zápase proti Francúzsku a v boji o postup do štvrťfinále.„Tím má progres, vyvíja sa a včera sa dokázal z 0:2 vrátiť do zápasu,” zdôrazňuje expert pozitíva napriek bolestivej prehre. Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na dôležitý duel s Rakúskom!

Najvyššia slovenská futbalová liga sa nám nezadržateľne chýli ku koncu a už ostáva odohrať len posledné kolo, baráž o účasť, resp. záchranu medzi elitou a prípadne play-off o pohárovú Európu. Potom môžeme dať za ročníkom 2024/25 definitívnu bodku.V 9. nadstavbovom kole, ktoré sa odohralo počas uplynulého víkendu, sme sa dozvedeli, že MŠK Žilina po piatich rokoch oslavuje post slovenského vicemajstra, no stále netušíme, kto poputuje do baráže o záchranu v Niké lige a či sa odohrá aj play-off o účasť v predkolách Konferenčnej ligy.Tento víkend nám však ponúkol niekoľko odpovedí, náznakov, ale priniesol aj množstvo zaujímavostí, kuriozít, opäť jeden brankársky kiks, ale aj gólovú explóziu v Michalovciach.O všetkom podstatnom z 9. nadstavbového kola Niké ligy sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 38. epizóde podcastu Kam si to kopol? s bývalým futbalistom Tomášom Medveďom.

Predstavte si ten moment: kľúče od vášho nového bytu už máte v rukách a rozmýšľate ako si nový byt zariadite... Ale ste si istí, že ste na obhliadke nič neprehliadli? Či niekde nečíha skrytý problém, ktorý vás môže stáť peniaze aj nervy? V podcaste Nehnuteľnosti.sk sme sa rozprávali o tom, na čo si dať pozor pri kúpe bytu s realitným maklérom Lukášom Machotkom z 1. BCR Reality.Ľudia sa často zabúdajú finančne pripraviť na kúpu nehnuteľnostiKúpa nehnuteľnosti patrí často medzi najväčšie rozhodnutie v našom živote, ktoré nás prostredníctvom hypotéky zaviaže k 30 rokom splácania. Aj napriek tomu veľakrát ideme do tohto rozhodnutia finančne nepripravení. „Najčastejšia chyba je finančné neplánovanie a finančné precenenie. Ľudia častokrát idú na úplnú hranu s tým, že nemajú vypočítaný nejaký plán, či už na pol roka alebo rok dopredu. Čiže veľakrát tam môže potom nastať nejaké prekvapenie. Narážam na to presne z toho dôvodu, niekedy v rokoch 2017-2018 riadne si ľudia kupovali nehnuteľnosti, ktoré veľakrát ani nemali na rezervačný poplatok. Čiže prichádzame k tomu, že to finančné plánovanie, tak aby ste sa v budúcnosti z dlhodobého hľadiska nedostali do nejakého stresu, je podľa mňa najväčšia chyba, keď to človek podcení,“ hovorí o svojich skúsenostiach v podcaste Nehnuteľnosti.sk realitný odborník Lukáš Machotka z 1. BCR Reality.Medzi ďalšie chyby, ktoré si často pri kúpe nehnuteľnosti neuvedomujeme, sú napríklad unáhlené rozhodnutia alebo konanie pod nejakým tlakom či emóciami. „Ďalej to môže byť výber možno nejakej zlej nehnuteľnosti z pohľadu lokality či stavu. Človek môže naraziť na niektoré chyby, ktoré tam môžu vyskočiť a neskôr to môže oľutovať. Predsa len nekupujeme si bicykel, ale kupujeme si nehnuteľnosť, ktorú budeme častokrát splácať do konca života. Takúto transakciu reálne urobíte raz, dvakrát, trikrát za život. Čiže je naozaj dôležité sa zamyslieť nad tým, ako sa vyhnúť chybám pri kúpe nehnuteľnosti,“ upozorňuje Machotka.Odpovedzte si na otázku: Akú situáciu kúpou nehnuteľnosti vlastne riešim?Budem v novom byte či dome bývať do konca života alebo ide o prechodnú nehnuteľnosť, v ktorej budem prvých 5 rokov a potom ju začnem prenajímať? To je prvá otázka, ktorú si treba podľa Machotku zodpovedať ešte pred hľadaním nehnuteľnosti. „V druhom bode je oslovenie finančného alebo hypotekárneho špecialistu, ktorý si s vami prejde váš finančný plán a najmä vaše finančné možnosti. Do akej výšky viem vyskakovať? A s tým je spojené stanovenie si nejakého rozpočtu. Následne má človek nejaký rozpočet, nejaké financovanie, podľa ktorého vie, čo si môže dovoliť. A následne si otvorí napríklad portál Nehnuteľnosti.sk a začne si vyhľadávať podľa nejakých svojich prvotných požiadaviek alebo vlastností, že akoby mala tá nehnuteľnosť vyzerať a čo by mala mať.“Veľakrát v tomto bode prichádza u mnohých hľadajúcich prebudenie a vytriezvenie, pretože si často predstavujú „za málo peňazí veľa muziky“. „Vďaka tomu si potom človek spraví nejaký prieskum, ktorý ho nastaví na to, že možno pôjdem na úkor lokality, ale budem mať lepší byt. Alebo pôjdem do lepšej lokality, ale mať možno horší stav bytu. Jednoducho sa kupujúcemu otvorí obzor, že akým smerom bude musieť ísť. A následne potom už len začne dohadovať obhliadky, čo ho tiež dostane do reality, pokiaľ samozrejme už predtým nekupoval nehnuteľnosti,“ vysvetľuje Machotka.V podcaste sa dozviete aj:●     aké najčastejšie chyby robia ľudia pred hľadaním nehnuteľnosti,●     či je dôležitejší výber lokality alebo stav v akom je nehnuteľnosť,●     aké nečakané výdavky nás môžu čakať okrem samotnej ceny nehnuteľnosti,●     kedy sa oplatí ísť do kúpy staršej nehnuteľnosti a kedy do novostavby,●     aké podstatné otázky sa treba pýtať realitného makléra pri obhliadke nehnuteľnosti,●     aké dokumenty o nehnuteľnosti by mi mali sprístupniť,●     prečo si treba overovať parkovanie a priestory pivnice,●     ako dlho trvá celý proces kúpy nehnuteľnosti.