Podcasty Aktuality.sk

V novej epizóde Olympijského videocastu sme sa rozprávali s manažérkou dievčenského bejzbalového tímu Zuzanou Zambojovou, ktorá priblížila základy tohto tímového športu, kde sa na Slovensku hrá a prečo láka čoraz viac detí. Žiaľ, účasť na najbližších olympijských hrách v USA je v súčasnosti takmer nereálna - na Slovensku máme v tomto športe zatiaľ málo žien. Zuzana Zambojová však verí, že ak sa o ňom bude viac hovoriť a podporí sa mládež, môže sa situácia v najbližších rokoch výrazne zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?základy bejzbalu pre začiatočníkovvývoj bejzbalu na Slovenskuje o tento šport záujem medzi deťmi a školami?ako sa dostala k takému netradičnému športu?aká je pozícia Slovenska na medzinárodnej úrovni?ako je na tom ženský bejzbal na Slovensku?máme šancu dostať sa na olympiádu?prečo sa ešte v 21. storočí robia rozdiely v pohlaví?

Manželia Basilovci vybudovali zo slovenského startupu globálnu firmu. Okrem práce a výchovy štyroch detí venujú svoj čas mentoringu študentov a začínajúcich podnikateľov. Veria, že krajina so vzdelanými a aktívnymi ľuďmi môže rýchlejšie napredovať. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. U Basilovcov to začalo nápadom, ako v meste obmedziť vývoz poloprázdnych kontajnerov a neefektívne jazdy smetiarskych vozidiel. Dnes ich senzory a softvér na manažment odpadu slúžia v takmer stovke krajín po celom svete. Stoja tiež za digitálnym riešením zálohovania fliaš. Hoci je kombinácia rozbehnutého biznisu a rozrastajúcej sa rodiny časovo náročná, manželia Basilovci sú aktívni aj v pomáhaní. Darujú svoj čas a know-how. „Podnikanie sme si vybudovali sami, možno aj preto nás to ťahá smerom k mentorovaniu. Chodíme na základné, stredné a vysoké školy, angažujeme sa v podnikateľských programoch. V tom vidíme našu najväčšiu pridanú hodnotu a zmysel,“ hovorí Andrea Basilová. Martin Basila vysvetľuje svoju motiváciu jednoducho: „Ak chceme žiť vo vzdelanej spoločnosti a v krajine, kde sa deti majú dobre, nikto to za nás neurobí.“ V podcaste sa dozviete: akú úlohu v rodine Basilovcov zohráva ústava, čo má spoločné kebab z Drážďan so Slovenskom, v čom zálohovanie pomáha ľuďom v chudobných krajinách, či je pri pomáhaní vzácnejší darovaný čas alebo peniaze, prečo by sa podnikatelia mali vyjadrovať aj k politike. Kto sú Andrea a Martin Basilovci? Andrea a Martin Basilovci založili technologickú spoločnosť Sensoneo. Za systém, ktorý pomáha samosprávam predikovať naplnenosť zberných kontajnerov, vyhodnocovať efektívnosť zvozov, a tým zvyšovať ohľaduplnosť k životnému prostrediu, dostali ocenenie Via Bona Slovakia za rok 2020 v kategórii Zelená firma. Sú EY Technologickými podnikateľmi roka 2024, tento rok získali Krištáľové krídlo v kategórii Inovácie a startupy a ich firmu zaradil britský denník Financial Times medzi najrýchlejšie rastúce firmy v Európe. Basilovci sa venujú mentoringu, prednáškam aj hodnoteniu vzdelávacích projektov, napr. v programe Generácia 3.0, Budúcnosť INAK, Impact Lab a Impact Summit. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo. 

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mimovládne organizácie čelia častým útokom zo strany dezinformátorov, ale aj politikov. Kde tento trend vznikol, prečo sa objavuje a aký vplyv má na spoločnosť? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a riaditeľkou VIA IURIS Katarínou Batkovou.Veronika Frankovská v úvode diskusie pripomenula, že hoaxy o mimovládkach sa často spájajú s rodinou Šimečkovcov či Georgom Sorosom. „V prípade politikov to dlho bolo tabu. Dlho to patrilo do alternatívneho informačného spektra, ale v roku 2018 Fico osobne vykročil týmto smerom a spomenul meno George Soros aj v oficiálnej komunikácii. Odvtedy tento naratív pretrváva a politici častejšie označovali organizácie ako sorošovské,“ uviedla Frankovská. Dodala však, že v poslednom období politici tento typ komunikácie používajú menej. „Aj keď, závisí od publika, ku ktorému práve hovoria,“ doplnila.V druhej časti diskusie Katarína Batková vysvetlila, že kritika mimovládnych organizácií zo strany politikov súvisí s tým, že im prekážajú slobodní a aktívni občania. „Myslím si, že ide o snahu obmedziť ľudí, ktorí sa verejne angažujú, vyjadrujú svoje názory a môžu ovplyvňovať verejnú mienku,“ povedala Batková.Zároveň poukázala na to, že tento prístup sa netýka iba mimovládok, ale aj médií a iných kritikov vládnej moci. „Cieľom nového zákona o mimovládnych organizáciách je podľa mňa znedôveryhodniť tieto organizácie a zároveň odradiť občanov od toho, aby sa verejne vyjadrovali, zakladali občianske združenia alebo sa angažovali vo verejnom priestore, zo strachu, že dostanú nejakú škodlivú nálepku,“ uzavrela.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

„Naši ľudia“ si prišli na nepredstaviteľné peniaze.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Peková Jurajovi Kemkovi opísala schému, ktorá sa javí ako najdrahšia kauza od vzniku Slovenska.

Nie všetci kňazi prijali víziu pápeža Františka, hovorí v rozhovore najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi na Slovensku - košický arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. Podľa neho by pápež František potreboval ďalších 12 rokov pontifikátu, aby presadil svoje vízie aj do praxe. Od konkláve však očakáva skôr pokračovateľa Františkovej línie. Marián Kuffa podľa neho robí dobrú robotu a s dedičstvom Slovenského štátu by sa mali vysporiadať historici.V podcaste s arcibiskupom a predsedom KBS Bernardom Boberom sa dozviete:– čo je odkaz pápeža Františka;– že keby pápež žil dlhšie, zmenil by viac;– že pápež František spájal minulosť s prítomnosťou a konzervatívcov s liberálmi;– ako bojoval proti nedotknuteľnosti cirkevných hodnostárov;– že bojovný štýl niektorých ľudí v cirkvi vychádza ešte zo spomienok na totalitnú represiu;– ako sa mu zastavuje rozum, keď niekto o pápežovi píše, že je satan alebo antikrist;– že konkláve bude zrejme pokračovať v línií doterajšieho pápeža;– či pápežova synoda bola o demokratizácii cirkvi a diskusii s veriacimi;– že nie všetci kňazi prijali Františkovu demokratizáciu cirkvi;– či je možné v kostole diskutovať s kňazom, s ktorými veriaci nesúhlasia;– že slovenskí veriaci píšu anonymy na kňazov;– že ak konkláve vyberie staršieho kandidáta, bude skôr kompromisný a na kratší čas;– ktorý príbeh z nedávnej cirkevnej histórie svedčí o tom, že aj krátkodobý pápež môže byť revolucionár;– ako sa slovenská cirkev vysporiadala s vojnovým Slovenským štátom a Jozefom Tisom.

Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry."Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.

Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Arogancia niektorých predstaviteľov koalície nemá hraníc.Čo zostalo z pôvodného zákona namiereného proti mimovládkam a kam vyrazil prezident „ovenčený“ majákmi?Táto časť Ťažkého týždňa je sponzorovaná: Moderátora oblieka adamshop.sk. Nakúp na tomto linku a získaš 10% zľavu: http://adamshop.sk/tazkytyzden

Ako je to s tradičnými kresťanskými hodnotami? A ako je to s politikmi, ktorí o nich hovoria? Je téma odluky cirkvi od štátu naozaj tak veľký problém? A ak je takým problémom, tak prečo?Aj o tom sme v podcaste Bárdy & Káčer hovorili s arcibiskupom Róbertom Bezákom.

"Po Františkovi zostáva stále otvorený dokument o cirkvi, ktorá kráča spolu", tvrdí teológ Miroslav Kocúr. Upriamuje tak pozornosť na poslednú synodu o synodalite, projekt pápeža Bergoglia. „Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, hovorí Kocúr. Civilný kardinál – jezuita - z latinsko-amerického BuenosAires na necivilnom Petrovom stolci v centre jednej z metropol vyspelého sveta;Duchovný líder vyše miliardy katolíkov, ktorý sa nebál správať „neduchovne“ – vystupovať zo zabehnutých rámcov. Muž v čiernych topánkach, ktorý sa snažil cirkev sťahovať z výšin neba a abstrakcie na zem periférií. Či už perifériu utečencov hynúcich v moriach, chudobných a ľudí bez domova v spoločnostiach ktoré neraz nevedia, čo s nadbytkom. Ale i periférií v samotnej cirkvi.Muž v bielom, ktorý svoje utrpenie obetoval za „svetový mier a bratstvo medzi národmi“, čo sme sa dozvedeli až po jeho smrti. Pápež František a jeho trinásťročný príbeh. Príbeh so svojou Cirkvou, ktorú chcel pre všetkých. I so svetom. Podarila sa mu jej zmena, či priblíženie svetu? „Mňa oslovil tým: Ste na ceste a kráčajte, nezastavujte sa. Lebo keď sa zastavíte, ochoriete“ – Miroslav Kocúr pripomína Františkovo vyjadrenie z jeho návštevy na Slovensku zo Šaštína. „To je v zmysle toho, že kráčajme spolu, prípadne počkajme na tých, čo sú pomalší krok, ťažší dych; neopovrhujme tými, čo majú vyššie tempo“, hovorí. „Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, uzatvára teológ Miroslav Kocúr. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Uplynulé hodiny a dni priniesli viaceré brutálne útoky ruskej armády na ukrajinské mestá. Desiatky ľudí skončili v nemocniciach a hlásia aj mŕtvych. Spojených štátov zároveň stupňujú tlak na Kyjev.Zajtra bude v Kyjeve deň smútku. Vyhlásili ho po najnovších nočných raketových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 9 ľudí. Rusko útočí v uplynulých týždňoch útočí na civilistov v mestách a na sídliskách a používa pritom aj rakety, ktoré obsahujú šrapnely. Takýto postup je vojnovým zločinom. Udalosti uplynulých dní opisuje v rozhovore spravodajkyňa Stanislava Harkotová.Nahrával Vladimír Amrich.

Mikuláš Černák nemá psychiatrickú poruchu a na slobode nebude nebezpečný. To sú závery z posudkov, ktoré odzneli na súde. Psychiater a znalec, ktorý radí prokuratúre, tieto posudky spochybňuje – a to tak ich kvalitu, ako aj objektívnosť a závery. Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby Aktuality Navyše.Súd neposudzuje morálne právo mnohonásobného vraha na slobodu, ale iba splnenie zákonom stanovených podmienok. Bývalý bystrický boss strávil viac ako desaťročie plnením týchto podmienok. Všetky predložené posudky tak má pozitívne. V zákone je len jediné ustanovenie, o ktoré by sa sudca mohol oprieť, ak by Černáka neprepustil. Vyhral by v takom prípade Mikuláš Černák na odvolačke, Ústavnom súde SR alebo v Štrasburgu?V dnešnom podcaste Mafiánsky štát budete počuť autentické zvuky so súdu, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení a bývalého mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, aj kritický názor psychiatra, ktorý s predloženými posudkami nesúhlasí.Nahrával Peter Hanák. Spolupracovali Ján Petrovič, Alžbeta Ježíková, Michaela Jónová, Jakub Palárik a Adam Obšitník.

Emeritný arcibiskup Róbert Bezák tvrdí, že so smrťou pápeža Františka zomrel aj jeho prípad. Považuje sa už za dôchodcu. Františkovým odkazom je nekonfrontačná a nebojovná cirkev, čo však podľa neho chápu len niektorí slovenskí biskupi. Hoci František dal viac priestoru ženám, cirkev sa stále poriadne nevysporiadala s homosexualitou. Tvrdí, že konkláve môže mať problém zvoliť ďalšieho pápeža, lebo mnohí kardináli sú noví a navzájom sa nepoznajú. Pri voľbe očakáva aj politiku a boj o miesta. Má šancu uspieť nenávistná tvár kresťanstva, ktorá teraz o Františkovi píše nepekné veci?V podcaste s Róbertom Bezákom sa dozviete:– od 1. minúty – že odkazom pápeža Františka bola jednoduchosť, ktorú demonštroval výrokom o cirkevnom karnevale;– od 3:00 – že cesta naspäť je nemožná;– po 4:00 – že niektorí kardináli by chceli výrazné kostýmy;– od 5:00 – či si slovenská cirkev vzala niečo z Františkovho kritického prejavu pred klerikmi v Bratislave;– po 6:30 – ako slovenská cirkev má tendenciu bojovať, ale pápež František nechcel bojovnú a konfrontačnú cirkev;– od 8:45 – ktorí biskupi na Slovensku počúvajú odkaz pápež Františka a ktorí nie;– po 10:00 – či pápež František reálne niečo zmenil, alebo išlo len o symboly a komunikáciu;– od 11:00 – že katolícka cirkev je väčšia ako pápež a podľa toho vyzeral aj výsledok Františkových snáh;– po 12:00 – ako sa cirkev nevysporiadala s homosexualitou;– po 16:00 – že pápež dal viac priestoru ženám vo Vatikáne, ale cirkev potrebuje na zmeny niekedy aj 200 rokov;– od 17:30 – že teraz môže byť problém zvoliť nového pápeža;– po 19:00 – do akej miery sa podarilo demokratizovať cirkev a dať hlas aj ľuďom dole;– od 21:30 – ako pápež František riešil prípad Bezák;– po 24:00 – ako prišla ľudská satisfakcia, ale nie právne riešenie;– od 25:00 – že so smrťou Františka zomrel aj Bezákov prípad;– po 26:00 – či má medzi zvoliteľnými kardinálmi priateľa;– od 29:00 – do akej miery sa dá čakať, že nový pápež bude ideový nasledovník Františka;– po 31:00 – či je vo voľbe pápeža politika a či to vylučuje Európanov;– od 33:00 – že niektorí kardináli môžu voliť tak, aby si zachovali lukratívne miesta vo Vatikáne;– po 34:00 – čo vypovedajú komentáre pod statusom ministerky Šimkovičovej, ktoré útočia na Františka ako na heretika;– od 35:00 – že poverčivosť nie je kresťanstvo a ako mnohí využívajú kríž len na šírenie nenávisti;– po 36:00 – či má nenávistná tvár kresťanstva šancu uspieť pri voľbe pápeža;– od 38:00 – či kardináli budú odpovedať na nárast krajnej pravice vo svete, alebo žijú vo svojom mikrosvete.

Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame," dodáva. Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie. Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustrácio a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery? Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi. „Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.

Čiarové kódy používame už viac ako 50 rokov, no dnešným potrebám na množstvo informácií o produktoch už často nestačia. Na scénu prichádzajú modernejšie technológie ako QR kódy, Data Matrix či RFID čipy, ktoré ponúkajú oveľa viac možností. Ako fungujú a kedy by mohli nahradiť pípajúce čiarky v obchodoch?V novom dieli podcastu SHARE sa o budúcnosti identifikácie tovaru rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo sú čiarové kódy zastarané a aké majú obmedzenia?Výhody QR kódov a Data Matrix: Viac dát, kontrola záruky, lepšie info.Ako funguje RFID identifikácia a kde sa už dnes využíva?Kedy môžeme čakať masívnejší prechod na nové technológie?Súbeh technológií: Nahradia nové kódy tie staré úplne?Téme sa venujeme aj tu:Čiarový kód začínajúci 858 nie je zárukou, že produkt je slovenský. Čo to skutočne znamená?Očakávaná novinka môže od základov zmeniť nakupovanie, ako ho poznámePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Pápež František zasial zrno a to bude rásť. To sa už nedá vrátiť. Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. Mikloško pritom poukazuje na jeho autentické prežívanie viery a človečenstvo. Muž v bielom, ktorý - kým mohol, hovoril o „božej nehe“, z cirkvi chcel mať „poľnú nemocnicu“ a svoje utrpenie obetoval za svetový mier a bratstvo medzi národmi, o čom sa svet dozvedel až z jeho závetu. V mladosti aj vyznavač tanga, v starobe hoci na vozíku, no stále v pohybe. Pár dní pred smrťou ho svet mohol vidieť v nezvyčajnom civile - len v nohaviciach, košeli a ponču, ako sa nechal zaviesť do svätopeterskej baziliky, aby pozdravil reštaurátorov pri práci. Celkom v súzvuku s jeho prvým pápežským pozdravom – tým „Buona sera“, dobrý večer, ako sa prihovoril zástupom len pár minút po zvolení. Trinásťročný oblúk jeho pontifikátu nás priviedol aj k poslednému verejnému pozdravu – a opäť civilnému Buona Pasqua, čo je v taliančine pozdrav k Veľkonočným sviatkom. Pápež František je už od pondelkového veľkonočného rána v „dome Otca“, ako ohlásil jeho úmrtie Vatikán. Čo po ňom zostáva a na aké výzvy bude musieť odpovedať jeho nástupca? „Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. „Pápež to priznal. Povedal – áno, sme hriešni. Stretol sa s obeťami zneužívania duchovnými a poprosil ich o odpustenie“, hovorí Mikloško. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kam si to kopol? 6. nadstavbového kola Niké ligy? Stále nepoznáme meno majstra Slovenska a ani toho, kto zostúpi priamo a kto pôjde do baráže. Veľkonočné víkendové kolo napriek tomu ponúklo viacero veľkých okamihov.ŠK Slovan Bratislava vrátil v 176. derby odvekému rivalovi FC Spartak Trnava požičané za utorňajšie vyradenie v semifinále Slovnaft Cupu a v sobotňajšom zápase si z „malého Ríma” vzal všetky 3 body. Nuda nebola ani po zápase...Veľa zaujímavého ponúklo aj ďalšie dianie vo zvyšných stretnutiach, a to najmä v Michalovciach a v Dunajskej Strede, kde si domáci nemohli byť istí výsledkom ani po vedení 3:0 po prvom polčase. Veľmi tvrdý úder schytali aj dvaja najviac namočení v boji o záchranu, ktorí si nechali uniknúť aspoň 1 bod pomedzi prsty v absolútnom závere.O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 35. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším futbalistom a reprezentantom Slovenska Ľubomírom Michalíkom, v súčasnosti športovým riaditeľom FC ViOn Zlaté Moravce.

Vyše miliardová komunita katolíkov stratila svoju duchovnú hlavu. Pápež František odišiel a jeho pohreb sa pripravuje na sobotňajšie predpoludnie. Vo Vatikáne sa zatiaľ už schádzajú kardináli, aby sa pripravili na voľbu nového pápeža. Akým človekom bol Jorge Maria Bergoglio a v čom je jeho odkaz ako pápeža Františka? No a kto sa môže stať jeho nástupcom?Dotkol sa sŕdc miliónov - katolíkov, kresťanov, veriacich, ale aj pochybujúcich či neveriacich. Oslovi ich svojou prostou úprimnosťou, živou bezprostrednosťou, nehraným autentickým človečenstvom, ale i ustavičným až úporným hľadaním Ježiša v každom jednom z nás - bez ohľadu na naše chyby, pochybnosti, omyly, zlyhania, hriešnosť či jednoducho inakosť.Stelesňovala ho veta:  „Kto som ja aby som súdil," ale i jeho permanentné vyznávanie princípu  „Todos" - teda všetci či pre všetkých.  „Boh nás miluje takých, akí sme,“ zdôrazňovala táto hlava katolíckej cirkvi a preto pre neho bolo ústredným princípom evanjelizácie práve milosrdenstvo.Jorge Maria Bergoglio - teda pápež František, je dnes už fyzicky preč. Ako hovoria katolíci - odišiel do domu svojho Otca. Napriek tomu je však ešte stále tu - medzi nami. Živý vo svojom duchovnom odkaze a prítomný v jeho jedinečnom posolstve žitej viery.  „Pozývam vás nestavať múry, ale mosty, poraziť zlo dobrom, urážku odpustením - a žiť v pokoji so všetkými," i to nám odkazuje pápež František. Aký je teda duchovný odkaz tohto pápeža z ľudu a v čom tkvela jeho sila, s ktorou dokázal osloviť milióny veriacich i neveriacich? V čom bol jeho pontifikát jedinečný a prečo sa mu nepodarilo naplniť misiu kuriálnej reformy? Vie byť moc vatikánskej kúrie silnejšia než vôľa rímskeho biskupa a monarchu katolíckej cirkvi? Ako skončila dlho plánovaná synodálna reforma, teda snaha o priblíženie katolíckej cirkvi a jej pastoračnej praxe dnešnej dobe? Prečo ho tradicionalisti nemali radi a ako sa dokázal porátať s tlakmi milovníkov starých cirkevných poriadkov? Akým človekom bol vlastne tento pápež a kto bude jeho nástupcom? No a napokon, na základe čoho budú kardináli rozhodovať, kto si sadne na uprázdnený Petrov stolec?To sú témy dnešného podcastu s redaktorom Aktualít, ktorý roky pôsobil aj vo Vatikánskom rozhlase a študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, Jaroslavom Barborákom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak asi nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať náš príbeh nanovo - a lepšie.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Internetové preverenia histórie sú len prvý krok, ale až 90 percent týchto záznamov je neúplných, tvrdí Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU ako technik vykonáva preverenia jazdených vozidiel. V praxi sa stretáva s kurióznymi prípadmi.Podľa niektorých odhadov má stočené kilometre až polovica jazdených áut dovezených zo zahraničia. V prípade vozidiel s prvým majiteľom zo Slovenska ide o nižšie odhady, niektoré však stále hovoria až 20 percentách. Podľa spoločnosti Cebia sa priemerne sa upravujú odometre o 80 až 150.000 km, čo je ohromujúce číslo, ak uvážime, že auto je 2. najväčšia investícia u väčšiny ľudí hneď po nehnuteľnosti.A hoci je manipulácia s odometrom s úmyslom zvýšiť kúpnu cenu vozidla trestný čin podvodu, zatiaľ na Slovensku nebol za takýto skutok odsúdený nikto.Manipulácia s odometrom ale nie je jediný a najvážnejší problém, pretože stáčanie kilometrov sa dá dnes odhaliť rýchlo a lacno. Skutočným problémom sú skryté vady, zamaskované nedostatky alebo vôbec zamlčané havárie z minulosti. Niektoré skryté nástrahy dokáže kupujúci odhaliť sám, iné si žiadajú skúseného nezávislého technika. Takýmto technikom je Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU vykonáva komplexné preverenia vozidiel. So šéfredaktorom portálu Autobazar.EU Erikom Strížom sa v novej epizóde podcastu rozprávali o zákulisí týchto prehliadok, o najčastejších problémoch jazdených áut, o zodpovednosti za nedostatky a o rozdieloch medzi prirodzeným opotrebovaním vozidla a jeho skrytými vadami.Zmienené odkazy v podcaste: Komplexné preverenie vozidla: https://www.autobazar.eu/komplexne-preverenie-vozidlaÚdaje o problémových jazdených autách od Cebia:  https://magazin.autobazar.eu/prvy-majitel-podvod-polovica-jazdenych-aut-ma-tento-udaj-sfalsovany-clanok8843.htmlhttps://magazin.autobazar.eu/podvod-roka-znicene-auta-z-usa-sa-u-nas-predavaju-ako-dobre-jazdenky-z-nemecka-a-polska-clanok8543.html

Nie každý koniec kariéry prichádza na základe vlastného rozhodnutia. Bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný v suSPEAKu emotívne a otvorene hovoril o tom, ako mu komplikácie po operácii kolena predčasne ukončili hokejovú kariéru, a že v kritickej chvíli išlo doslova o jeho nohu. Spomenul tiež silu vypredaných štadiónov v KHL a nezabudnuteľnú atmosféru v Trenčíne. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.

Naši predkovia nejedli údeniny a vôbec mäso tak často. Ak aj áno, mnohí sa zrejme nedožili takého vysokého veku ako mohli. Onkológ Štefan Korec upozorňuje, že našich veľkonočných jedál sa netreba úplne vzdať, ale treba tieto potraviny zredukovať, pretože sú priamo spojené s rakovinou hrubého čreva. Práve tej máme v našom regióne extrémne veľa. Keď sa náhodou objavili veľké ohniská rakoviny hrubého čreva v USA, prišlo sa na to, že ide o české komunity - lebo jedia veľa spracovaného červeného mäsa. V krajinách, kde týchto vecí ľudia jedia menej, je aj menej rakoviny hrubého čreva. Nehovoriac o infarktoch či iných problémoch. Ako sa teda vyhnúť rakovine? Čo môžeme robiť, aby sme ju nedostali? Onkológ Štefan Korec hovorí, že svoju šancu na rakovinu môžete radikálne znížiť tým, že pridáte vlákninu a uberiete vysoko spracované potraviny. Napríklad potraviny, ktoré sa dlho nepokazia, sú väčšinou škodlivé. Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše. Nahrávala Henrieta Hanáková. 

Katarína Koščová a Daniel Špiner tvoria spoločné umenie už osemnásť rokov, majú za sebou zhruba 1800 koncertov, z toho minulý rok ich bolo 156. Spoločnú poradu však mali po prvýkrát prednedávnom. V Mimóze porozprávali o vyprážanej saláme, ale aj o súčasnom stave kultúry na Slovensku.V Mimóze sa (ne)dozviete:4:25 – akú najčastejšiu otázku dostávajú v rozhovoroch;8:06 – ako prebieha spoločný proces tvorenia;13:00 – či sa s umením na Slovensku uživia;15:15 – prečo mali prvú poradu až po osemnástich spoločných rokoch;18:30 – ako vznikol duet s Vojtom Dykom;20:18 – ich názor na typické východniarske veľkonočné jedlá;27:45 – s čím sa Katke spája festival Akademický Prešov;30:00 – o čom je nové predstavenie Nosorožec;32:14 - čo je pre nich v súčasnosti frustrujúce.

Publicista a prekladateľ Samo Marec napísal knihu Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica. Existujú tri konkrétne cesty – spolupráca opozície s Hlasom, zaujatie voličov Hlasu opozičnými stranami, alebo nová politická strana, ktorá by bola stredoľavá a bodovala by v regiónoch. Akákoľvek stabilná vláda však musí byť bez Igora Matoviča. Voliči Hlasu z roku 2023 sú totiž presne tí, ktorí rozhodujú každé voľby – tekutý stred, v politike sa nevyznajú, chcú iba pokoj. Nie sú to však zlí, proruskí ľudia a ani tvrdí konšpirátori či babky -–Ficovky. Títo ľudia sa teraz od koalície odvracajú a zareagoval na to už aj prezident Peter Pellegrini.V podcaste so Samom Marcom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo Slovensko nie je čierna diera a nesmerujeme mimo EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že od čias prezidentského víťazstva Zuzany Čaputovej nemáme radikálne inú spoločnosť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dianie na Slovensku je súčasťou celosvetového trendu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že voliči opúšťajú vládnu koalíciu, lebo volič bežne mení názor;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vládna koalícia stráca popularitu a dopláca na to Hlas aj SNS;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či majú voliči Hlasu nerealistické očakávania, že im nejaký politik zabezpečí istoty, pokoj, mier a spomalenie globálneho vývoja;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa dá brániť, keď Robert Fico neférovo manipuluje so strachom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico nič neurobil s bežnými problémami Slovákov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako voľby v Maďarsku môžu ovplyvniť vývoj na Slovensku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že byť morálnym víťazom je nám nanič a potrebujeme morálne kompromisy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké sú tri cesty na vládu bez Roberta Fica;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by uspela nová ľavicová strana okolo Borisa Zalu a Petra Weissa;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo nahrávka z chaty Robertovi Ficovi v skutočnosti viac pomohla ako ublížila;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že medvede sú symbolom toho, čo nechápeme, no vyvraždiť ich netreba.

Kontroverzný Július „Lavi” Lavický je späť. Do kín práve prichádza pokračovanie úspešnej českej futbalovej komédie s názvom Vyšehrad Dvje. Hlavnú postavu si opäť zahral herec, scenárista a režisér Jakub Štáfek, ktorý spolu s kolegom Martinom Koppom prijal pozvanie do podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.V rozhovore prezradili množstvo zákulisných informácií. Rozprávali o natáčaní v Anglicku, výbere štadiónov či o tom, ako vznikali scény z „Laviho” novej futbalovej etapy. Divákov čaká aj prekvapenie v podobe jedného známeho slovenského štadióna, ktorý si vo filme „zahral” úplne inú lokalitu. Nechýbali ani historky z pľacu, nečakané problémy pri výrobe a humor, ktorého má Vyšehrad vždy na rozdávanie.„Polčasový program bude už asi pre Laviho málo. Možno raz Július Lavický naskočí do zápasu za nejaký prvoligový tím na päť až desať minút. Futbal vnímame aj ako formu zábavy, nielen cez športové úspechy,” prezradil Jakub Štáfek v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Keď niečo prehliadajú voliči strany, neznamená to, že to nie je v rozpore so zákonom.Robert Fico vďaka návratu k moci mohol presadiť zníženie trestov za korupciu či zrušenie špeciálnej prokuratúry. No v demokracii na mnohé procesy ani premiér dosah nemá. A preto niektorým začína „prihárať“. Viac v novej časti Ťažkého týždňa (ktorá je sponzorovaná).Moderátora oblieka adamshop.sk. Nakúp na tomto linku a získaš 10% zľavu: http://adamshop.sk/tazkytyzden

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Semifinále extraligy je na konci a poznáme dvojicu finalistov. Košice mali jednoznačnejší priebeh série, proti Zvolenu vyhrávali už 3:0 na zápasy, a keď sa zdalo, že z toho ešte bude dráma, ukázali svoju silu. Séria Nitry so Žilinou zase priniesla všetko, čo sa od nej čakalo a určite nesklamala. Ako bude vyzerať stret dvoch štýlov vo finále? Aj to tom sa rozprávali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Tibor Melichárek (bývalý hokejista).

Pri schvaľovaní liekov na výnimku panuje svojvôľa a neistota – nikdy neviete, či nebudete musieť prosiť o život vo verejnej zbierke. Ak ochoriete v januári, máte šancu, ak v apríli, máte smolu, tvrdí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Dodáva, že systém predsa nemôže fungovať ako takéto preteky o prežitie. Slovensko má podľa neho systémový problém s policajnou brutalitou na viacerých úrovniach. Myslí si, že novelu zákona o mimovládkach sa podarilo zlepšiť. Ako sú na tom naše väznice a polepšovne?V podcaste s Róbertom Dobrovodským sa dozviete:– od 1. minúty – prečo chce napadnúť systém schvaľovania výnimkových liekov na Ústavnom súde SR;– po 3:30 – že je to o náhode, či máte šancu prežiť ťažkú diagnózu, alebo nie;– od 5:00 – že síce môžete zmeniť poisťovňu, ak vám neschváli lieky, ale dá sa to len raz do roka a zatiaľ môžete aj zomrieť;– po 9:00 – že zákon o mimovládkach bol práve po upozornení od ombudsmana viackrát zmiernený;– od 10:00 – či je napriek tomu stále problémový, alebo nie;– po 11:00 – že na infožiadosti by nemali odpovedať mimovládky, ale štát;– od 14:30 – že na Slovensku máme systémový problém s policajným násilím;– po 17:00 – či by policajt ubil človeka na smrť, ak by mal pritom zapnutú telovú kameru;– od 18:30 – že policajti berú ľuďom v celách dioptrické okuliare;– po 24:00 – že policajt vám musí umožniť nahrať si jeho zákrok na mobil;– okolo 28:00 – aké máme podmienky vo väzniciach;– od 29:00 – ako sa zmenili podmienky väzby, odkedy v nej pobudli aj politici a nominanti Smeru;– od 32:00 – ako sa v polepšovniach po desiatich rokoch našli ešte väčšie problémy ako predtým;– po 33:00 – že väzni mali lepšie podmienky ako deti v polepšovniach, ktoré nespáchali trestný čin;– od 35:00 – že Slovensko má najlepší infozákon na svete, a ako Ústavný súd SR na návrh ombudsmana zamedzil tomu, aby si ľudia za informácie museli platiť.

Vidím tu kaolície Antikrista. Putin, Trump, Orbán a náš birmovaný komunista evanjelium zneužívajú, tvrdí kazateľ Pastirčák (podcast)„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025. „Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje. Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“. V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose. Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc. „Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunistaKazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“. „Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák. Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“. „Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica. „Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“. Cirkev by mala biť na poplachHovorí, že v takejto situácii by mala biť na poplach cirkev: „Mala by na to poukazovať. Veď kto iný by mal brániť zneužívané evanjelium ako cirkev a jej predstavitelia“. Za príklad dáva pápež Františka, ktorý sa vymedzil voči interpretáciám hierarchie lásky („ordo amoris“) v podaní J. D. Vancea, ktorými americký viceprezident obhajoval prísnu imigračnú politiku a masové deportácie imigrantov. Pápež František mu v liste americkým biskupom pripomenul, že kresťanská láska je univerzálna a má zahŕňať aj cudzincov. „Vidíme, že pápež sa unúva napísať list, kde to atakoval. V tomto František dokáže reagovať“, pripomína Pastirčák. A hovorí o „sklamaní“ z postoja katolíckych biskupov, ktorí sú ticho pri zneužívaní evanjelia vládnymi politikmi na Slovensku. „Neveriaci biskupi“ verzus „veriaci ateisti“?„Keď poviem, že verím v Boha, čo hovorím?“ - reaguje Pastirčák. „Verím, že absolútna tvorčia sila, ktorá vytvorila vesmír a naše dejiny v ňom a udržiava nás, že je Pravda. A jej základným aspektom je neústupné úsilie o spravodlivosť. Aby veci boli podľa pravdy, aby sa odhaľovali lži, korupcia. Veriť v Boha znamená veriť v lásku, slobodu a dôstojnosť človeka. Veriť, že to je čosi skutočné, nielen nejaká naša civilizačná ilúzia. To je viera v Boha. Viera, že žijeme vo svete za ktorým je Boh. A preto pre mňa sú veriaci ľudia

S doživotnou rentou má okrem prezidenta Petra Pellegriniho problém aj minister športu za Smer Rudolf Huliak. Tému žiada otvoriť aj na koaličnej rade.Päťtisicová renta, na ktorú by mal v prípade odchodu nárok už aj Maroš Žilinka, sa tak pridáva na zoznam tém, ktoré rozdeľujú koalíciu ako covidová amnestia a obmedzovanie mimovládnych organizácii.„Koalícia je pravidelne v procese vyjednávania a vždy vzniknú otázky, ktoré treba prediskutovať. Andrej Danko pristúpil, nevidel by som to až na taký veľký konflikt, lebo všetky veci sa dajú vydiskutovať a hlavne by sa mali riešiť za zatvorenými dverami na koaličnej rade a neodkazovať si niečo cez sociálne siete a média," hovorí Róbert Puci.

Od polovice apríla 2025 si môžu občania Slovenska stiahnuť občiansky a vodičský preukaz priamo do svojho smartfónu. Štát spustil dvojicu aplikácií eDoklady a eIdentita, ktoré túto dlho očakávanú digitalizáciu umožňujú. Ako celý systém funguje a kde všade ho už využijete?V novom dieli podcastu SHARE sa o digitálnych dokladoch, ich aktivácii, používaní, bezpečnosti aj budúcnosti rozprávajú redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú appky eDoklady a eIdentita a prečo sú dve?Aktivácia krok za krokom: Čo potrebujete a ako postupovať?Kde všade (ne)použijete digitálny občiansky a vodičský preukaz?Sú digitálne doklady v mobile bezpečné? Riziká a ochrana.Budúcnosť e-dokladov: Ďalšie dokumenty a využitie v EÚ.Téme sa venujeme aj tu:Občiansky a vodičský preukaz v mobile je realitou. Ako fungujú štátne doklady v mobile (+test)Štát má ďalšiu novú aplikáciu: eIdentita je na prihlasovanie sa do štátnych služieb, ponúka aj iné možnostiPoslanec Hargaš kritizuje mobilné aplikácie pre e-doklady, podľa neho riešenie už existujeKoniec noseniu zbytočných dokladov? EÚ má prelomové riešenie, Slovensko sa neponáhľaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Transakčná daň je klincom do politického konca Roberta Fica, tvrdí exminister Mihál. Zruší vláda Trináste dôchodky?Konsolidácia verejných financií Roberta Fica postupne politicky pochováva a napokon jeho vláda bude musieť zrušiť aj Trináste dôchodky v ich aktuálnej podobe, tvrdí exminister práce Jozef Mihál. V rebríčku konsolidačných opatrení však podľa neho dominuje Transakčná daň. Tú treba čo najrýchlejšie zrušiť, hovorí Mihál. Ráno Nahlas o nezmyselných zákutiach Transakčnej dane.Slovensko čelí už druhému konsolidačnému balíčku vlády Roberta Fica štvrtého. Ten pritom v mene ozdravenia verejných financií prelomil i viacero svojich politických tabu - ako je napríklad zvýšenie sadzby DPH. Uťahovanie opaskov rozhodne nepatrí medzi obľúbené politické kratochvíle pretože logicky nevyvoláva žiadne nadšenie občanov. Zvýšené dane, nárast cien potravín, zvyšujúce sa poplatky, ale aj krátenie podpory rodín a detí. Ak by sa však konala hitparáda v nebľúbenosti konsolidačných opatrení, prvé miesto by nepochybne vyhrala Transakčná daň. To, že sa ňou podieľame na vládnej konsolidácií, ale zároveň ňou prispievame i na trináste dôchodky či zvýšené platy ministrov a poslancov, totiž podnikatelia - cinkaním esemesiek od banky, vnímajú prakticky deň čo deň. Deň čo deň si tak kladú otázky o jej férovosti, zmysluplnosti, ale i o kompetentnosti tejto vládnej garnitúry a jej politickej budúcnosti. Transakčná daň je jedným z veľkých klincov do politickej rakvy vládneho SMERu, myslí si exminister práce, sociálnych vecí a rodiny ako i expert na dane a odvody Jozef MihálPrečo je táto daň tak veľmi škodlivá a kde sú jej najväčšie úskalia? Má zmysel iniciatíva predsedu SNS na jej čiastočné okresanie alebo ju treba celú jednoducho zrušiť? Ak bude zrušená, kde bude vláda hľadať chýbajúce stámilióny? No a majú v tejto dobe s extrémne zlými verejnými financiami štátu ešte nejakú budúcnosť Trináste dôchodky alebo ich "voľky nevoľky" napokon stopne sám Robert Fico? Ráno Nahlas, o transakčnej dani, konsolidácií, ale aj o dôchodkovom systéme. S Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Umelá inteligencia nie je len technologický trend, ale fundamentálna zmena porovnateľná s nástupom internetu. Ako ovplyvní naše životy, aké príležitosti a riziká prináša a prečo je dôležité sa na túto novú éru pripraviť? Vypočujte si záznam diskusie a krstu novej knihy redaktorov Živé.sk o AI priamo z bratislavského Martinusu.V novom dieli podcastu SHARE diskutujú autori knihy Filip Hanker, Ján Trangel a Maroš Žofčin. Diskusiu moderovala redaktorka Živé.sk Lucia Kobzová.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je AI viac než len buzzword a ako mení spoločnosť?Kľúčové príležitosti AI: Veda, medicína, personalizácia, efektivita.Najväčšie riziká: Deepfakes, dopad na prácu, etické dilemy.Príprava na budúcnosť: Prečo je dôležité adaptovať sa a učiť sa AI nástroje?Ako sa hľadalo 16 z najväčších slovenských expertov na AI.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Oveľa väčšia dráma ako na špici súťaže sa odohráva na opačnom konci, kde o udržanie urputne bojuje MFK Ružomberok a Dukla Banská Bystrica. Práve v drese oboch tímov hral aj hosť 34. epizódy Kam si to kopol? Martin Jakubko.V poradí 5. nadstavbové kolo Niké ligy ponúklo 5 stretnutí, keďže zápas medzi MŠK Žilina - FC Košice bol odložený pre črevnú virózu v mužstve spod Dubňa. Vo zvyšných stretnutiach sa fanúšikovia dočkali poväčšine deľby bodov, keďže jediné víťazstvo sa podarilo vybojovať iba futbalistom Spartaka Trnava.Uplynulý víkend priniesol viacero veľmi zaujímavých okamihov, o ktorých sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 34. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším skvelým zakončovateľom a slovenským reprezentantom Martinom Jakubkom.

„Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý nastavuje niečo takéto. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Laura Dittel z Karpatskej nadácie, ktorá aktuálne vystupuje aj za Platformu za demokraciu. Reaguje na koaličný zámer so zákonom o neziskových organizáciách. Posilniť dôveru v neziskový sektor verzus jeho stigmatizácia a šikana. Už v horizonte hodín sa má v parlamente rozhodovať o budúcnosti mimovládneho sektora u nás. Koaličná väčšina deklaruje, že dôveru mu má zabezpečiť kontrola jeho finančných tokov a rovnako kontrola toho, s kým sa stretáva. Mimovládky reagujú, že nejde o zabezpečenie dôvery, ale o „frontálny útok na slobodnú občiansku spoločnosť“ a snahu odradiť mimovládny sektor od verejného angažovania. Cestou majú byť nejasné formulácie o lobingu len pre niektorých, či zahltenie novými povinnosťami. Ako by nová úprava zasiahla napríklad takú Karpatskú nadáciu a teda mimovládnu organizáciu, ktorá sa na východe Slovenska snaží o skvalitňovanie života v miestnych komunitách, či ukazuje šance rómskym ženám alebo vedie deti a študentov k naplneniu svojich vysnívaných vynálezov? Pozrieme sa na to s Laurou Dittel z Karpatskej nadácie. „Vidíme veľké riziko, že ustane občianska aktivita. Že sa výrazne zníži počet občianskych iniciatív, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším. Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý takéto niečo nastavuje. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Dittel, ktorá je aj v Platforme za demokraciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Prezident Peter Pellegrini vyslal smerom k vládnej koalícii jasný odkaz: ak budú pokračovať vnútrokoaličné spory, Slovensko by mohli čakať predčasné voľby.Prezident v relácii Sobotné dialógy na STVR nešetril ani kritikou zákonov, ktoré vládna koalícia predkladá do parlamentu. „Už sa nedá hovoriť o tom, že Peter Pellegrini je podržtaška, ako sa ho doteraz snažila nálepkovať súčasná opozícia. Občas síce koalíciu podrží, ale vie k nej byť aj kritický,“ hovorí politický redaktor Aktuality.sk Marek Biró.Okrem covidovej amnestie a doživotnej renty pre generálneho prokurátora sa najnovšie obul aj do kontroverznej transakčnej dane, ktorú musia podnikatelia platiť od 1. apríla. Tvrdí, že nedáva žiadnu ekonomickú logiku a treba ju zrušiť. „Keď si vezmeme, že prezident transakčnú daň podpísal len pred pár týždňami, sú jeho vyjadrenia veľmi prekvapivé. Asi si uvedomil, aká veľká nevôľa sa voči nej strhla, a preto otočil,“ naznačuje Marek Biró.

Sme krajinou, kde sa umierania musíme báť, lebo na to nemáme, hovorí Simona Stískalová z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Musíme prestať zatvárať oči pred realitou a naservírovať si pravdu, dodáva. Asociácia sa pridala k protestu voči tzv. ruskému zákonu. Ten totiž mieri i voči tým, ktorí sa o nás starajú na poslednej ceste do večnosti."Príde smrť a bude mať Tvoje oči," napísal svojho času taliansky básnik Cesare Pavese. Áno, smrť príde po každého z nás. No a keď to napokon príde, ide i o to, či bude v jej očiach pochopenie, súcit a aspoň kúsok dôstojnosti, s ktorou môžeme odísť. Na Slovensku je to však až príliš často nedosiahnuteľná ilúzia.O smrti najradšej mlčíme a umieranie je u nás neraz sprevádzané nedôstojnosťou a zápasom o aspoň akú takú ľudskosť - neraz pritom vykúpenú poslednými úsporami či dokonca kostolnými zbierkami. Žijeme tak v krajine, kde sa ešte stále bojíme umierania - nie však pre jeho existenciálnu výzvu, ale pre hlboký nezáujem tohto štátu o ľudí i na tej ich naozaj poslednej ceste. Táto krajina tak zrejme pre umierajúcich nie je. V paráfráze na známy film bratov Coenovcov, sa tak natíska otázka: Pre koho je potom táto krajina, ak nie je ani pre tých, ktorí umierajú? "Verím, že keď si vstúpime do svedomia a zosobníme si problémy, ktoré sú tu naozaj problémami - a dobré a zlé mimovládky to nie sú, ale to s čím sa tu dennodenne stýkame - a smrť tam patrí, tak to sú tie problémy, s ktorými sa musíme ako spoločnosť zaoberať a len potom vieme spoločne žiť v takej krajine, kde sa nebudeme báť umierať - lebo si povieme, že na to nemáme," hovorí Stískalová z AHPS. O strastiach umierania na Slovensku vie svoje aj Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Tá koncom minulého roka takmer skrachovala a kvôli podfinancovaniu sa dokonca ako "charita" sama uchádzala o charitu nás všetkých."Hospice prežili vďaka darom, ale tá najväčšia časť bola, že sa samotní zamestnanci vzdávali svojich výplat v prospech hospicov," pripomína Simona Stískalová Ani dnes to hospice nemajú vôbec vyhraté no na Asociáciu sa - ako na mimovládku, už valí hnev vládnej moci, ktorá sa rozhodla Tretiemu sektoru vyhlásiť studenú vojnu. Tú vojnu pritom vedie práve s tými, ktorí tak často suplujú úlohy štátu v oblasti sociálnej, vzdelávacej či v oblasti zdravotníckej. Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti preto proti tzv. Ruskému zákonu protestuje, moc vyzýva na dialóg a svojim kolegom z údajne "politických mimovládok" vyjadruje plnú podporu i solidaritu.Ráno Nahlas, so Simonou Stískalovou z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Umelá inteligencia preniká aj do oblastí, ktoré sme považovali za výsostne ľudské, vrátane umeleckej tvorby. Vyvoláva to obavy, ale aj otvára nové možnosti. Ako sa na to pozerajú ľudia priamo z praxe?V novom dieli podcastu SHARE, nahranom naživo počas festivalu FebioFest, sa o vzťahu umelej inteligencie, tvorivosti a kultúry rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin, filmový kritik Michal Korec a hudobný producent a hudobník Robert Pospiš.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako umelci a kritici vnímajú nástup AI do kreatívnych procesov?Je zadávanie príkazov (promptovanie) umelej inteligencii skutočná tvorba?Kde leží hranica medzi AI ako užitočným nástrojom a AI ako tvorcom diela?Čo znamená AI pre budúcnosť filmu, hudby, ale aj videohier?Čaká nás „inflácia obsahu“, kde kvantita zatieni kvalitu?Dokáže AI paradoxne odomknúť kreativitu v ľuďoch bez technických zručností?Zničí AI kultúru, alebo ju len zmení?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mala len 19 rokov, keď bola vlajkonosičkou Slovenska a obsadila štvrté miesto vo vodnom slalome na olympiáde v Paríži. Zuzana Paňková však len začína, chce napísať príbeh plný úspechov. Ako sama povedala: „Mám v sebe veľa a chcem to ukázať. Chcem dosiahnuť úžasné výsledky.” Už v mladom veku k všetkému pristupovala profesionálne, za čo jej ľudia hovorili, že to berie príliš vážne. Veľmi dobre vie, že šport nie je iba o športe, ale robí z nej lepšieho človeka.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké bolo maturovať po olympiádeako sa dostala už v mladom veku k mentálnemu koučoviako to brala „príliš vážne”či mala väčší stres pred maturitou, alebo na olympiádeako oslovila Simone Bilesovúčo si priniesla z olympiádyaké je to byť 270 dní z roku na cestáchako musela hľadať balans v trénovaníže chce olympijskú medailu a má v sebe veľaže je viac ako športovec

Rozhodujúcim tretím súbojom medzi Attilom Véghom a Karlosom Vémolom sa 14. júna v Edene uzavrie jedna veľká éra. Bude to najväčší a najdrahší zápas v histórii domácej scény.„Výplata za zápas sa začína dvojkou. Bez akéhokoľvek vyjednávania, z čoho som bol prekvapený. Za prvý zápas s Attilom som bral skoro osemkrát menej, poskočilo to značne,” prezradil Vémola pre kaocko.cz.V českých korunách nie je reálna žiadna suma začínajúca dvojkou. V eurách je iba jedna, keďže 20-tisíc by bolo málo a 2 milióny priveľa. Honoráre sa teda podľa Vémolu budú pohybovať medzi 200-tisíc a 300-tisíc, obaja bojovníci by mali zarobiť rovnakú sumu.Promotér Oktagonu Pavol Neruda bol hosťom podcastu Staredown na ŠPORT.sk a Vémolovo vyjadrenie ho prekvapilo: „To povedal Karlos? Pretože pokiaľ ja viem, tak sa to nezačína dvojkou. Nechcem to úplne komentovať. Dostanú super peniaze, sú to životné ‚prachy’. Sú to dve legendy, zaslúžia si to.”Potvrdil, že za druhý zápas dostali Végh i Vémola zhodne honoráre presahujúce sumu 100-tisíc eur.Témami najnovšej epizódy Staredown boli aj nechutná dohra po hlavnom zápase sobotňajšieho turnaja Oktagon 69, Véghova kauza, keď za účelom reklamy vyhlásil, že nenastúpi na tretí zápas s Vémolom, či návrat Samuela „Piráta” Krištofiča po rok a pol trvajúcej pauze.

Zjavila sa náhrada za Romanu Tabak.Niekto znovu ukázal papalášske maniere, niekto čelí konšpiráciám, ktoré sám podporoval a niekto zase raz predviedol, ako sa nemá robiť opozičná politika.

Trináste dôchodky si nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to nemá. Tvrdí poslanec SaS Marián Viskupič. Na oplátku liberáli ponúkajú stopku novým daniam a odmietajú aj ich akékoľvek zvyšovanie. Je opozícia schopná spoločnej konsolidačnej alternatívy? Odvolávam, čo som odvolal a schvaľujem, čo som schválil. I takto vyzerá ostrá politická hádka vo vládnej koalícií o ďalšiu existenciu transakčnej dane. Presne tej dane, ktorú si - vôbec nie tak dávno, schválila samotná vládna koalícia. No a zatiaľ čo sa my musíme vyrovnávať s chaotickou a zjavne nepremyslenou podobou tejto novej dane, ako i zvýšenou sadzbou DPH či redukciou podpory rodín, už sa na nás valí ďalší balík vládnej konsolidácie.Kde chce vláda nájsť požadované dve miliardy a komu všetkému tentoraz plánuje vliezť do peňaženky či úspor? Vie vôbec vláda čo robí, no a má dnes Slovensko nejakú zmysluplnú opozičnú alternatívu?Sú Trináste dôchodky ekonomicky udržateľné - a ak áno, tak na úkor koho? Môžeme si dovoliť plošnú energo-pomoc či vlaky zadarmo? A plánuje pravicová opozícia siahnuť aj na sociálny systém a už i tak chabú prorodinnú a sociálnu politiku? Nesmerujeme do gréckeho bankrotu a na čo dnes vôbec máme, ak chceme ako štát prežiť tieto turbulentné a nestabilné časy? No a akú podobu štátu nám opozícia vlastne ponúka a vie sa na nej zhodnúť aspoň sama medzi sebou?Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s poslancom a ekonomickým expertom SaS Mariánom Viskupičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Loď do spojených štátov pláva asi týždeň, za ten čas sa niekoľkokrát môžu zmeniť dovozné clá. To pre firmy predstavuje veľkú neistotu. Slovenské firmy sú pritom obchodnou vojnou ohrozené najviac spomedzi krajín Európskej únie.Zamestnávatelia počas mimoriadneho rokovania tripartity tlačili na ministra práce Erika Tomáša, aby vláda prehodnotila svoj prístup ku konsolidácii. Vláda zanedbala podporu ekonomiky a namiesto toho zvýšila dane. Poškodzuje to konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Je najvyšší čas zrušiť transakčnú daň, znížiť výdavky na sociálne opatrenia a začať investovať, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.Nahrával Vladimír Amrich.

Slovenský hokejista a hráč Liberca Martin Faško-Rudáš sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu podelil o svoje hokejové skúsenosti a ambície. Po troch sezónach v zámorskej WHL sa vrátil do Európy a zakotvil v českej extralige. Hoci má stále len 24 rokov, už teraz patrí medzi skúsených reprezentantov.Reč bola o vyrovnanosti českej Tipsport extraligy, ale aj o tom, ako hodnotí svoju poslednú sezónu v Liberci. Priznal, že sa stále borí s problémom pribrať váhu, čo je jeho dlhodobá výzva. Porozprával aj o svojich reprezentačných skúsenostiach, o tom, ako vníma šance dostať sa na blížiace sa MS a ako prebieha aktuálna príprava pod novým trénerom.Dotkol sa aj svojej úlohy v reprezentácii, ktorú nevníma cez konkrétnu pozíciu, ale skôr ako ochotu pomôcť kdekoľvek. „Som univerzál. Vedel by som doplniť útočníkov aj v prvých dvoch lajnách a myslím si, že viem to odmakať aj v tretej a štvrtej. Nemám nejakú konkrétnu rolu, moja najväčšia úloha je robiť dobrú náladu v kabíne a byť stále usmiaty,” priznal Martin Faško-Rudáš v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Trumpove clá môžu priniesť celosvetový ekonomický problém, ale aj záplavu lacného čínskeho tovaru v Európe. Ak nechcete prísť o prácu, zvýšte si kvalifikáciu a naučte sa niečo nové, odporúča ekonóm z inštitútu INESS Radovan Ďurana. Vysvetľuje tiež, prečo máme nižšie mzdy ako v Rakúsku a prečo si nemôžeme dovoliť štedré dôchodky a prorodinnú politiku. Časť problému by podľa neho vyriešilo, keby sa ľudia z vidieka presťahovali do miest. Tvrdí tiež, že bohatstvo budúcnosti prejedáme už teraz a ešte za to aj platíme.Vo podcaste s Radovanom Ďuranom sa dozviete:– od 1. minúty – že clá môžu poškodiť podnikateľov, ale tí sú obvykle dosť vynaliezaví;– po 3:30 – prečo by prepustenie 20-tich tisícov ľudí podľa neho nebola katastrofa;– od 5:00 – že sa bude meniť celý trh a presúvať firmy z krajiny do krajiny;– po 6:50 – či môže Donald Trump vyvolať celosvetovú ekonomickú krízu;– od 8:00 – že pre ľudí môžu prísť aj pozitíva, napríklad lacný čínsky tovar;– po 9:45 – že sa musíme pripraviť na horšie časy, keď nám nebudú rásť mzdy a problémy bude mať aj vláda;– po 11:30 – ako sa na krízu dá pripraviť tým, že sa naučím niečo nové a čo konkrétne by to malo byť;– od 13:00 – ako sa transakčná daň dostane do cien tovarov a služieb;– po 15:00 – že táto daň zaťažuje aj firmy, ktoré nie sú v zisku;– okolo 16:00 – že už teraz máme najvyššie dane v celom regióne;– po 17:30 – aké ľahké a lákavé je zvyšovať transakčnú daň a ako sa to už stalo v Maďarsku aj u nás;– od 19:30 – čo presne je „luxus", ktorý štát financuje, ale nemôžeme si ho dovoliť;– od 23:00 – že máme zle rozmiestnenú pracovnú silu a pomohlo by sťahovanie ľudí z vidieka do miest;– po 24:00 – prečo je nezmysel argumentovať ornou pôdou proti výstavbe;– od 26:00 – že v rámci konsolidácie by bolo potrebné spájať menšie obce;– po 28:00 – ako prejedáme bohatstvo budúcnosti a ešte za to aj platíme;– od 29:30 – že Slovensko už nečaká žiadny zázračný ekonomický rast;– po 31:00 – kto sú bohatí dôchodcovia, ktorí nepotrebujú trinásty dôchodok;– od 33:00 – že treba prepúšťať v štáte a ako vláda nezvláda rokovania s lekármi;– po 33:30 – že máme priveľa návštev lekárov, malých škôl aj železníc;– od 35:00 – ktoré veci robí štát úplne zbytočne a dali by sa úplne škrtnúť.

História menšiny v menšine. Smutná a tragická história židovského ghetta a nacistického koncentračného tábora v českom Terezíne. No perspektívou ešte aj medzi samotnými židmi stigmatizovanej sexuálnej menšiny queer ľudí. Tých „iných, čudných, neobvyklých“. Napriek tomu s rovnakou perspektívou „definitívneho riešenia“ Hitlerových plynových komôr. Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku. A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach. Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť? Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Koalícia ide odškodniť ľudí, ktorí porušovali proticovidové opatrenia. Bude vracať pokuty a v čase konsolidácie na to chce minúť tri a pol milióna eur. Dostanú odškodné aj Robert Fico a Štefan Harabin?Bude sa odškodňovať aj za objektívne zlyhania štátu počas pandémie, ktoré uznal aj Ústavný súd SR?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas situáciu vysvetlí redaktor Aktualít, ktorý túto tému sleduje, Marek Biró.Nahrával Peter Hanák.