Podcasty Aktuality.sk

„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovanu na dlhší čas vypadol kapitán, nevyšlo mu angažovanie Vadima Pereskokova a hráč, ktorý nenastúpil do lietadla, skončil v Nitre. Zvolen sa zase trápi a v snahe zlepšiť situáciu siahol po produktívnom, už v Spišskej nechcenom Zackovi Andrusiakovi. Nielen o extraligových témach, ale aj o mužskej a ženskej reprezentácii debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Juraj Mikúš (hokejista).

Novinári Aktualít Kristína Braxatorová a Marek Biró sa rozprávali s viacerými poslancami Hlasu, aby zistili ako sa vyvíja situácia v strane po tom, čo štyria poslanci - Roman Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec - vyjadrili svoju nevôľu s koalíciou. V podcaste približujú, čo sa im podarilo zistiť.„No sú to štyria jednotlivci, každý s inými požiadavkami. Zhodujú sa ale na tom, že nemajú potrebu hlasovať vždy rovnako so svojou stranou, s klubom. Špecifický v tomto je Samuel Migaľ, ktorý prestal sa zúčastňovať zasadnutí klubu a odpojil sa trochu viac formálne,"približuje novinárka Braxatarová. „Jeden zo štvorice povedal, že nechce ako keby legalizovať každú hlúposť, čo príde do parlamentu," dopĺňa Biró.Témou podcastu je tiež, či narastá nespokojnosť aj so samotným šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. „No nespokojnosť v Hlase vidíme už niekoľko posledných týždňov. Ťažšie sa to popisuje, lebo zatiaľ nevidíme uchopiteľné príklady toho, že by sa poslanci sťažovali navonok. Vieme, že to riešia vo vnútri klubu. No výčitka, s ktorou sme sa my stretli najčastejšie pri písaní tohto textu bolo, že sa Matúš Šutaj Eštok tým, že je iný typ predsedu, ako bol Peter Pellegrini, nevie ozvať voči Robertovi Ficovi, no hlavne voči Andrejovi Dankovi," približuje Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Lukáš Láni z Touch4IT priblížil, ako funguje softvér, ktorý pomáha tvorcom budúcich satelitov nastaviť im obežnú dráhu či vypočítať čas a dĺžku komunikačných okien. V 83. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:ako sa spolupracuje s ESA a koľko je s tým papierovačiek,ako sa dá zvládnuť za 2 hodiny dvojtýždňová práca,čo s tým majú geodeti a kartografi,aké vesmírne konzorcium zakladajú so spriaznenými dušami,bez ktorej obsadenej pracovnej pozície nezačínajú žiaden projekt,a prečo všetci nazývajú vesmírne projekty Štefánik.O analýze orbitálnej geometrie sa v 83. epizóde Slnečnej zostavy rozprávame s Lukášom Lánim z Touch4IT. Pýtajú sa Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/dWfjOZ7/tazka-skola-bolesti-takto-slovaci-robia-vesmirne-projekty-s-esa-podcast-slnecna-zostava/

Bývalý prokurátor Matúš Harkabus v diskusii Aktuality.sk Odvaha k ľudskosti kritizoval stav slovenskej justície, ktorú označil za „otrávenú tortu“. Podľa neho je prokuratúra znormalizovaná a polícia morálne i personálne rozvrátená. Osud právneho štátu tak leží na pleciach sudcov, ktorí podľa Harkabusa zatiaľ odolávajú tlaku.Matúš Harkabus sa v diskusii vyjadril aj k prípadu úmrtia Ľubomíra po zásahu polície v Košiciach. Podľa neho ide o systémové zlyhanie, pretože prvky systému nefungujú, ako by mali.Kritizoval policajného prezidenta aj krajského riaditeľa polície v Košiciach, ktorí podľa neho „nič nevedia“. Harkabus sa dotkol aj kauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Verí, že Najvyšší súd už čoskoro rozhodne o osude Mariana Kočnera, a to bez ohľadu na súčasnú politickú situáciu.

Od premiéra až po nového riaditeľa SNG sa všetci iba sťažujú, kto všetko ich nemá rád. Treba sa zamyslieť, čím to je, odkazuje bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Dnes je iba radovou kurátorkou, no spolu s kolegami dostala výpoveď “z organizačných dôvodov”. Galéria podľa nej smeruje k stavu, že nebude fungovať, lebo tam nebude chcieť vystavovať žiadny umelec, ktorý by si chcel zachovať renomé. Štátne symboly ako hymnu či napríklad vlajku by sme si nemali dať zobrať touto vládnou partiou, tak ako sme si zelenú farbu nedali zobrať Kotlebom, hovorí Alexandra Kusá. Čo sa vlastne v galérii aktuálne deje? Podľa nej to vystihujú slová pomsta, vyhrážky a agresivita. Nový riaditeľ sa potom nemôže diviť, že ho nikto nemá rád. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Jesenná časť najvyššej slovenskej futbalovej súťaže je za nami, keďže počas uplynulého víkendu sa odohralo 18. kolo Niké ligy, ktoré bolo posledným v tomto kalendárnom roku. O jednotlivých zápasoch sme v podcaste Kam si to kopol? podebatovali s obrancom Martinom Dobrotkom.Odohraté je už aj záverečné jesenné 18. kolo Niké ligy, v ktorom padlo len 9 gólov, ale videli sme viacero veľmi zaujímavých momentov. Po tomto víkende má najväčšiu radosť majstrovský ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa stal siedmykrát po sebe jesenným majstrom Niké ligy, nuž a na opačnom konci smutne sedí MFK Skalica.A hoci fanúšik počas posledného tohtoročného kola najvyššej slovenskej futbalovej súťaže veľa gólov nevidel, rozhodne nemal núdzu o viacero ďalších futbalových kúskov.O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 18. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým obrancom a bývalým hráčom Slovana, Skalice či ViOnu a v súčasnosti poľskej Arky Gdynia Martinom Dobrotkom.

Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode. Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína. V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského. Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.

Filantropia je veľmi pekné slovo, hovorí básnik, prozaik, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Pomáhanie zo strany úspešných ľudí nevolá povinnosť, ale zodpovednosť. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia a prinášame nielen predvianočné inšpirácie a zamyslenia. Od kňaza sa akosi automaticky očakáva, že ľuďom pomáha. Napriek tomu Daniel Pastirčák hovorí, že slovo „pomáhať“ je pre neho trochu problematické. „Naznačuje akoby jednosmerný vzťah – ja prichádzam ako ten, kto sa skláňa k úbohému a ide mu pomôcť. Skutočná pomoc je taká, v ktorej sa neskláňam, ale stanem si na to isté miesto ako človek v biede. Všetkých ľudí vnímam ako nekonečne hodnotných a snažím sa tak aj chovať,“ hovorí kazateľ o tom, prečo je otvorený pomôcť komukoľvek, koho stretne, kto zavolá alebo príde.  V podcaste sa dozviete ·      prečo Daniel Pastirčák považuje Ježiša za absolútneho filantropa, ·      či výčitky svedomia bývajú tou správnou motiváciou, ·      prečo bankovka pre človeka bez domova môže byť len prázdnym gestom, ·      ako by mohla vyzerať ideálna kázeň o pomáhaní, ·      a či má väčšiu hodnotu darovaný čas alebo peniaze. Kto je Daniel Pastirčák Narodil sa v Prešove. V roku 1974 začal študovať na Strednej umeleckej škole v Košiciach, odkiaľ ho po výstave alternatívneho umenia vylúčili. V Bratislave sa mu podarilo ukončiť stredoškolské štúdium v odbore reštaurovanie. Vyštudoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu. Počas Novembra 1989 bol organizátorom a členom koordinačného centra VPN v Michalovciach. Pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave. Je tiež poetom, prozaikom a výtvarníkom, píše divadelné hry aj scenáre pre filmy, na konte má množstvo článkov a kníh. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

„Hospice ako miesta dôstojného odchádzanie bez zásahu štátu nedôstojne odídu“, tvrdí Simona Stískalová zo Spišskej katolíckej charity. Je pritom poradkyňou Asociácie poskytovateľov hospicovej a paliatívnej starostlivosti.Predvianočný čas. Nielen čas zhonu, ale aj čas dobročinnosti, charity. A sú na ňu odkázaní mnohí. Veď len tzv. príjmovou chudobou, kde mesačné príjmy nepresiahnu necelých 480 eur, je na Slovensku postihnutý každý deviaty občan. Najviac viacdetné rodiny, rodiny, ktoré ťahá jeden rodič, či domácnosti dôchodcov. Postihnutý je zvlášť východ krajiny.Na dobročinnosť sú však dnes na Slovensku odkázaní aj ďalší – napríklad hospice ako miesta dôstojného dožitia. A to až natoľko, že zápasia o svoje prežitie. Ich zástupcovia to dali až provokatívnej polohy: Ak by mala dôstojnosť života cenovku, akú hodnotu by ste jej priradili? Od štátu pritom čakajú, že im pridá, lebo aktuálne zdravotné poisťovne pokrývajú len polovicu ich nákladov. Ak nie, obávajú sa až zániku. Aj preto sa s prosbou o pomoc a záchranu obracajú nielen na štát, ale aj širokú verejnosť. Sme tak v čase, keď sa charita spolieha na charitu? Tá inštitucionalizovaná na individuálnu. Alebo ešte inak – keď hospice ako miesta dôstojného dožitia zápasia o svoju dôstojnosť. „Zlyháva nám tu financovanie na rôznych úrovniach. Ako občania sa musíme finančne skladať na chod rôznych inštitúcií, ktoré potrebujeme pre každodenný život. Či sú to hospice, alebo seniori, ktorí si zaslúžia dôstojný život. A tiež deti so zdravotným znevýhodnením. Ako fundraiserke sa mi tu napadá jedno: čo robí štát?“, hovorí Stískalová. Asociácia zaslala svoje požiadavky ministrovi financií, rokovala dokonca s rezortom zdravotníctva, od ktorého mala prísľub riešenia. Po piatkovom večere však prišla s vyhlásením o „hlbokom rozhorčení“ z postoja rezortu a ministra. „Ministerstvo na štvrtkovom rokovaní prisľúbilo, že do 24 hodín poskytne definitívne stanovisko k financovaniu hospicovej starostlivosti, no namiesto toho posunulo iba všeobecné vyjadrenie bez konkrétnych čísel. Táto situácia je alarmujúca, keďže čas sa kráti a budúcnosť hospicov je ohrozená“, uvádza asociácia hospicov. „Hoci ministerstvo deklarovalo, že dôjde k navýšeniu cien za hospicovú starostlivosť, neuviedlo žiadnu konkrétnu sumu. Na štvrtkovom rokovaní pritom zástupcovia ministerstva uznali našu požiadavku na minimálne 230 eur za lôžkodeň, ktorú sme prepočítali s odborníkmi, ako oprávnenú. Stanovisko rezortu však ukazuje, že starostlivosť o ľudí v terminálnom štádiu choroby ich vôbec nezaujíma,“ uviedla v stanovisku Asociácia poskytovateľov hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Opakuje pritom, že ak štát nevyhovie požiadavkám, situácia bude mať katastrofálne následky. Hospice môžu od 1. januára 2025 zatvoriť svoje brány.Existujú scenáre na ich udržanie? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vychutnajte si vianočný diel Mimózy s multi-talentovaným hercom Tomášom Pokorným.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:20 – že patrí medzi najtalentovanejších ľudí;03:40 – či sa ešte dá niečo nové vymyslieť;05:20 – odkiaľ berie inšpiráciu pre svoj podnik;09:00 – čomu všetkému sa venuje;12:30 – čo je Bohéma Dystopia;18:20– prečo by mohol byť vzorom pre ľudí;20:25 – prečo má niekedy zlý pocit zo svojho hrania;29:00 – prečo mu vyskakuje rameno;30:00 – že kultúra je na Slovensku nedocenená;32:30 – čo by daroval kultúre;36:00 – ako prežíva vianoce a iné.

Ján Roda sa narodil 14. decembra 1952 v Žiline do židovskej rodiny. Narodil sa síce až po vojne, ale zdieľal traumy obdobia druhej svetovej vojny cez svoju rodinu – jeho otec prežil zrejme len preto, lebo bol lekár a na tých sa deportácie v roku 1942 nevzťahovali.Roda hovorí aj o nezhodách so svojim otcom, komunistom, ktorý vstúpil po vojne do KSČ z presvedčenia, ale nevystúpil len vďaka jej mafiánskej štruktúre. V roku 1982 emigroval Ján Roda do USA.

Vianočná kombinácia – rezeň, šalát, zákusky a pohárik sú v kombinácii so stresom rizikové faktory. Tisíce ľudí, ktorí majú nejakú predispozíciu, tak každý rok cez sviatky skončia na pohotovosti. Upozorňuje na to lekár a odborník na výživu Boris Bajer. Ktoré problémy prejdú a s ktorými treba ísť lekárovi? A ideálne – ako sa sviatočným gastro problémom vyhnúť? Existuje proti tomu jednoduchá prevencia. Po sviatkoch príde zvyšovanie daní. Dá sa na jedle ušetriť, a to navyše tak, aby sme zároveň boli zdravší? Boris Bajer sa zaoberá aj starnutím, ktorému sme sa venovali v tejto podcastovej sérii. Napísal knihu receptov, ktoré spomaľujú starnutie. Dnes sa ho opýtame, čo jesť, aby sme sa dlhšie udržali v zdraví a zomreli neskôr. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Podľa prieskumu z marca minulého roku si okolo 85 % Gruzíncov želá vstup do Európskej únie. Aktuálna situácia vznikla po nedávnych parlamentných voľbách, ktoré Európsky parlament odsúdil vo veľmi kritickej rezolúcii. V nej sa uvádza, že počas volieb boli narušené demokratické princípy a že voľby neboli férové a slobodné. Rezolúcia požaduje nové parlamentné voľby pod medzinárodným dohľadom a okamžité ukončenie represálií voči protestujúcim.Prečo nový gruzínsky premiér ohlásil pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ? Aký charakter majú protesty prebiehajúce po parlamentných voľbách a ako o protestujúcich hovorí vláda a jej informačné zdroje? Aké postavenie má pri informovaní o protestoch hlavná verejnoprávna televízia?Na akých princípoch vznikla vládna strana Gruzínsky sen a kto je oligarcha Bidzina Ivanišvili? Ako sa prejavuje ruský vplyv v strane? Čo komunikoval Gruzínsky sen počas predvolebnej kampane? Nakoľko boli zneužívané témy ako je vojna na Ukrajine, naratívy o mieri či sexuálne menšiny?Ako sa prejavovalo zasahovanie a manipulácie počas volieb? Odlišovalo sa dianie vo veľkých mestách a v regiónoch? Nakoľko dochádzalo k fyzickému zastrašovaniu voličov či umocňovaniu klamlivých naratívov? Ako voľby ovplyvnila skutočnosť, že približne 90 % voličov hlasovalo elektronicky?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Vlk je na muške pre škody za pol milióna eur, zatiaľ čo lesná zver spôsobuje škody za 20 miliónov ročne. Systémové riešenia chýbajú, tvrdia odborníci.Tarabov rezort plánuje zrušiť celoročnú ochranu vlka a opäť povoliť jeho lov. Podľa ministerstva je to nevyhnutné, pretože škody spôsobené vlkmi, napríklad útoky na domáce zvieratá, za posledné štyri roky údajne vzrástli trojnásobne.Je lov vlka naozaj tým správnym riešením? Alebo existujú efektívnejšie spôsoby, ako chrániť hospodárske zvieratá aj prírodu? V dnešnom podcaste budete počuť odborníkov na ochranu prírody z WWF Slovensko, Katarínu Butkovskú a Milana Janáka.Moderuje Zorislav Poljak.

Na sociálnych sieťach sa objavuje množstvo hoaxov, ktoré strašia ľudí práškovaním, údajným obsahom vakcín či grafénom číhajúcim na každom kroku. Šíria strach, ktorý vedie k veľmi negatívnym dôsledkom. Z čoho tieto dezinformácie vychádzajú a prečo im nemožno veriť? Veronika Jursová Prachárová sa rozprávala s manažérkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom. Frankovská popisuje, že v minulosti sa podobné experimenty, akých sa dnes boja zástancovia konšpiračnej teórie chemtrails, v skutočnosti udiali, napríklad vo Veľkej Británii v 50-tych a 60-tych rokoch: „Z lodí, lietadiel a kamiónov rozprašovali sulfid kademnato-zinočnaný. Vtedy predpokladali, že ide o neškodnú látku, neskôr sa však ukázalo, že jej opakované vystavenie môže spôsobiť rakovinu.” Cieľom bolo zistiť náchylnosť populácie voči chemickému útoku. „Hoci v minulosti prebiehali na ľuďoch experimenty bez ich vedomia, dnes už máme pravidlá, ktoré zakazujú experimenty na ľuďoch bez toho, aby k tomu dali informovaný súhlas,” dodáva Peter Holub. Pozreli sme sa aj na dlhý zoznam látok, ktoré údajne obsahujú vakcíny a zdieľal sa spolu s fotkou plačúceho dieťaťa. Mnohé zložky sú skutočne súčasťou očkovaní, sú však popísané tak, aby čitateľov vystrašili. „Je tam napríklad chlorid draselný opísaný ako zložka smrtiacej injekcie, ale to je aj voda,” upozorňuje Holub. „Fosforečnan sodný má popisok „toxický pre akýkoľvek organizmus”, pritom je to bežná zložka ľudského tela a jeho hladinu si nájdete aj pri preventívnej prehliadke v laboratórnych výsledkoch.”„Takýto 50-zložkový zoznam vytvorím za 15 minút, dám tam chemické názvy, z ktorých sa vám zatočí hlava, a keď si budete chcieť overiť každú položku, na každej strávite viac času než ja vyrobením celého zoznamu. Dôverujte odborníkom, tak, ako si neoverujete statiku každého mostu, po ktorom prechádzate, platíte si odborníkov zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a Európskej liekovej agentúry, vďaka nim si môžete byť istí, že nech už znejú názvy zloženia akokoľvek komplikovane, výsledný produkt je bezpečný a účinný,” odporúča Holub.

Koaliční politici si zdvihli platy, pestujú „papalášizmus“ a ich voliči... nič.Nedajte sa oklamať dymovými clonami ani prázdnymi sľubmi politikov. Vytvorte si vlastný názor na základe faktov. Čítajte Kauzy 2024, na ktorých sa podieľalo 18 redaktorov a redaktoriek Aktutality.sk. Kúpou ročenky podporíte slobodnú žurnalistiku.Slováci majú vďaka Európskej únii toľko slobody, že môžu bez zábran nadávať na Brusel a velebiť Moskvu, kde by ich za niečo podobné bez milosti zatvárali do basy. A slovenskí politici sa pretekajú, aby túto okolnosť využili pre seba. Doprajte si ďalšiu epizódu Ťažkého týždňa podľa odkazu „smiech cez slzy“ od slávneho ukrajinského rodáka z čias cárskeho Ruska Nikolaja Gogoľa.

Nechceme nikoho vydierať, ale máme vlastné názory, hovorí Radomír Šalitroš, jeden zo štvorice rebelujúcich poslancov Hlasu, ktorí dokázali opakovane zablokovať koalíciu pri viacerých zákonoch. Pracovne sa nazývajú Hlas rozumu. Koalíciu neplánujú opustiť, ale odmietajú hlasovať za návrhy, ktoré podľa nich iba polarizujú spoločnosť. Osobitne rokovali aj s lekárskymi odbormi a podľa nich na výpovede lekárov existuje jednoduché, rýchle a bezbolestné riešenie, ktoré nespočíva v trestaní.V podcaste s poslancom Hlasu Radomírom Šalitrošom sa dozviete:– od 1. minúty – či sa ako skupinka štyroch poslancov v Hlase nejako sebadefinujú;– po 1:30 – že nepodporujú návrhy, ktoré sú podľa nich nezmyselné a ktoré to sú;– od 4:30 – že nechcú koalíciu vydierať, iba majú vlastné názory;– po 5:00 – že niektorí poslanci iba bez rozmýšľania plnia príkazy, ale oni chcú používať kritické myslenie;– od 7:00 – či očakávajú, že koalícia bude so štvoricou poslancov o všetkom osobitne diskutovať;– po 8:00 – či budú naďalej podporovať koalíciu;– od 9:00 – čo im na to hovoria v strane Hlas a ako s nimi komunikuje M. Šutaj Eštok;– po 10:20 – či sa spájajú aj s ministrom Tomášom Druckerom;– od 11:30 – prečo nehlasoval za tresty pre lekárov a prečo stiahol svoj pozmeňovák, aby ich štát odmeňoval;– od 13:30 – či rokovali rokovali s lekárskymi odbormi poza chrbát ich vlastného ministra Šaška;– po 15:00 – ako sa dajú vyriešiť výpovede lekárov;– od 20:00 – aké ďalšie návrhy bude blokovať ich skupina pracovne nazvaná Hlas rozumu;– po 23:30 – ako sa pozerajú na možnosť predčasných volieb;– od 26:00 – aký je rozdiel medzi Petrom Pellegrinim a Matúšom Šutajom Eštokom;– po 28:30 – že nie je deň, kedy by sa nebudil s myšlienkou ako sa odlíšiť od Smeru.

Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.

V Slovane Bratislava strávil 5 rokov, potom za 1,5 milióna eur odišiel do Dinama Záhreb. Hoci si to o sebe nemyslí, v tom čase ho mnohí skutočne vnímali ako veľký talent a predpovedali mu perspektívnu budúcnosť. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol futbalový útočník Jakub Sylvestr.Po odchode zo Slovana zažil lepšie i horšie obdobia. V chorvátskom Diname Záhreb si zahral s futbalistami, ktorí majú na konte titul vicemajstrov sveta. V Aue bol najlepší kanonier II. nemeckej ligy, vystrieľal si prestup do Norimbergu. Potom sa stal z neho svetobežník, pôsobil v Dánsku, Izraeli, Indii, Litve a Poľsku. Vo februári sa po takmer 14 rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko, keď podpísal zmluvu s druholigovým Komárnom, ktorému pomohol k historickému postupu do najvyššej súťaže.„V Diname som hral asi so siedmimi hráčmi, ktorí neskôr tvorili základnú zostavu Chorvátska. Vypracovali sa na brutálnych hráčov. Prvý polrok som absolútne nehrával, druhý rok som mal taký kostrbatý. Ja i funkcionári sme vedeli, že sa tam asi nezdržím dlhšie,“ uviedol Jakub Sylvestr v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Fungovanie MOMiek počas pandémie bolo neefektívne, absolútne netransparentné, bez akejkoľvek kontroly a za účasti mnohých podivných firiem. Tak popisuje šéf NKÚ závery kontroly MOMiek. Navyše, všetka relevantná dokumentácia bola zámerne zničená, tvrdí Ľubomír Andrassy. A ako vníma aktuálnu situáciu v zdravotníctve?Vyše 40 miliónov testovaní, takmer tritisíc Mobilných odberných miest, no a z toho vyplývajúce náklady vo výške viac ako 300 miliónov. Fungovanie pandemických mobilných odberných miest by sa však z pohľadu zistení Najvyššieho kontrolného úradu dalo jedným slovom označiť aj ako doslova škandalózne. Navyše, relevantné dáta o ich fungovaní boli zámerne zničené, tvrdí Ľubomír Andrassy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes vám prinášame exkluzívne zistenia našich najvyšších štátnych kontrolórov o fungovaní všetkým nám tak dobre známych pandemických MOMiek a dá sa povedať, že tieto zistenia NKÚ skutočne vyrážajú dych. "To, ako poskytovatelia tejto služby nepreukázali ministerstvu zdravotníctva, že túto službu vykonali a napriek tomu úhrady prebehli, to je z pohľadu NKÚ nielen porušením zákona o rozpočtových pravidlách, ale za takéto konanie by mal byť niekto braný na trestnoprávnu zodpovednosť," povedal pre Aktuality šéf NKÚ.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každá oblasť dnes v sebe nesie stopy minulosti, no pri pohľade do budúcnosti je jasné, že sa niektoré procesy musia zmeniť. Čoraz viac premýšľame nad tým, ako nájsť harmóniu medzi zabehnutými procesmi a ochranou životného prostredia. Výnimkou nie je ani stavebníctvo.Vytvoriť zdravé a ekologicky udržateľné prostredie a venovať sa inováciám je úlohou nielen spoločnosti Baumit, ktorá sa v tejto oblasti pohybuje celé desaťročia, ale aj iniciatívy Go2morrow.Tomáš Sepp, zodpovedný za business development v Baumite, pričom dôležitou súčasťou jeho profesie je aj oblasť udržateľnosti, zdravého bývania a sanácií, nám v podcaste prezradil aj to, ako vníma budúcnosť udržateľnosti v stavebníctve.

Miriam Lapuníková je riaditeľka Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde po pokuse o atentát liečili Roberta Fica. Výpovede podala takmer polovica jej lekárov. Tvrdí, že niektoré požiadavky LOZ sú oprávnené. Nemocnica chystá plán B aj plán C pre prípad mimoriadnej situácie, ak by v januári nenastúpili do práce. Vláda by ich za nenastúpenie do práce chcela trestať - môžu to vyriešiť tak, že si navzájom vypíšu PNky?V podcaste s Miriam Lapuníkovou sa dozviete:– od 1. minúty – čím to je, že sa Robert Fico z pokusu o atentát vyliečil tak rýchlo;– od 2:00 – či jej ponúkli ministerské kreslo;– po 3:00 – čo hovorí na požiadavky lekárskych odborárov;– od 4:30 – či sú požiadavky lekárov vôbec splniteľné do konca roka;– po 7:00 – čo sa stane v Rooseveltovej nemocnici, keď polovica lekárov nenastúpi do práce;– po 8:00 – s akým problémom vás na urgente ošetria a s akým nie;– od 9:00 – že sa v prípade krízy budú rušiť operácie žlčníka, na urológii aj gynekológii;– po 11:00 – či lekári môžu obísť trest tak, že pôjdu na normálnu legálnu dovolenku, OČR alebo PNku;– od 14:30 – že najväčší problém zdravotníctva je paradoxne úplne inde;– po 16:30 – kde sa v slovenskom zdravotníctve neefektívne prerozdeľujú zdroje;– od 19:40 – či si pacienti dávajú zbytočne vŕtať kolená, lebo je to pre niekoho ziskové;– po 22:00 – že máme nadvyšetrenia, ktoré sa ľuďom robia zbytočne;– od 23:40 – či sa tieto vyšetrenie predpisujú len pre zisk;– po 24:45 – komu vyhovuje držať človek v nemocnici dlhšie ako je potrebné;– od 26:00 – či sa podobne ako v Nemecku zbytočne robia amputácie;– po 26:30 – prečo stále nemáme centrálny nákup liekov;– od 28:00 – či je pri centrálnom obstarávaní liekov vyššie riziko korupcie;– po 29:30 – aký má názor na protiočkovaciu kampaň splnomocnenca Petra Kotlára.

Skupinka štyroch poslancov za Hlas dnes osobitne rokovala s lekárskymi odborármi a navrhla zmiernenie trestov pre lekárov, ktorí by nenastúpili do práce. Jeden zo štvorice rebelov v Hlase Radomír Šalitroš to vysvetlil pre náš podcast. Môže teraz koalíciu pri každom zákone vydierať ktorákoľvek skupinka poslancov? Pri tesnej väčšine to tak zrejme bude, a možno to ani nie je úplne na škodu, lebo budú transparentnejšie vidieť záujmy a lobing, naznačuje politologička Aneta Villági. Podľa nej sú takéto názorové platformy poslancov v zahraničných demokraciách bežné. V dnešnom podcaste Aktuality nahlas budete počuť aj predsedu SNS Andreja Danka a poslanca za SaS Tomáša Szalaya. Moderuje Peter Hanák.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážení diváci a diváčky, ale aj poslucháči a poslucháčky a diváctvo a poslucháčstvo. Týždeň sa s týždňom stretol a Politkár je tu opäť! Z horúcich tém si pre vaše potešenie mali uťahovať dvaja statní komici, ale Marián Psár nevie, kde má kedy byť, a preto ho vystriedala nemá tvár - Bowie. Výživnú komédiu pre vás reprezentuje Matej Makovický aka Mako.V relácii sa dozviete:Prečo nebyť ovca, ale šteniatko?Má premiér autoritu, aby mohol meniť režim?Prečo je SNS proti Hobby horsingu?Ako miniterstvo kultúry pokazilo zmluvu s Rózsom.Odkiaľ nám budú mávať slovenskí lekári?Kto vystriedal Psára?

USA sa chce vrátiť na Mesiac. Tentokrát to bude s pomocou súkromného sektora. Vesmírnu loď má poskytnúť Lockheed Martin a pristávací modul bude od SpaceX. Veľké plány má však aj Čína. Vesmírnu loď má hotovú a práce na pristávacom module, skafandri či rakete sú v plnom prúde. Ktorá krajina sa na Mesiac v tomto storočí dostane ako prvá?Aj o tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a moderátor podcastu SHARE Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Či je Phobos dutý a ako je to s monolitom na jeho povrchu.Aké odklady sprevádzajú program Artemis.Či sa v roku 2025 dočkáme nejakého pokroku v ceste na Mesiac.Ako bude vyzerať mesačný pristávací modul Starship HLS.Čo vieme o jeho interiéri.Či budú mať astronauti na Mesiaci vlastné postele.V akom štádiu je vesmírny program Číny.Kedy by chcela dopraviť ľudskú posádku na povrch Mesiaca.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Neviem, či by som si vybrala slovo paraziti, ale keby som mala povedať či Zdravotné poisťovne preukázali svoju opodstatnenosť, tak jednoznačne poviem, že nie, nepreukázali. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková. Podľa nej je však ešte horšie to, že štát - ako regulátor poisťovní a ich zisku, zlyhal a naše záujmy neháji.Zdravotné poisťovne si nerobia robotu, ktorá sa od nich pri nastavení systému očakávala, nesmerujú zdravotníctvo k efektivite. My máme v zdravotníctve "free style", je tam obrovská sloboda a prakticky nikto nič tam nekontroluje. Štát má ale z Ústavy povinnosť splniť si svoj záväzok zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov a má preto právo i povinnosť do toho systému vstupovať reguláciami no a regulovať sa dá prakticky čokoľvek. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu a dlhodobá analytička zdravotníctva Jana Ježíková.Slovenské zdravotníctvo je opäť na hrane kolapsu. Ťažko skúšanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti tentoraz otestuje staronový spor medzi nemocničnými lekármi a vládou. A aktuálna pointa? Vláda odmietla naplniť všetky záväzky vyplývajúcich z Memoranda uzavretého s Lekárskym odborovým združením, no a namiesto ďalšieho vyjednávania siahla aktuálna vláda až k hrozbe represií. Ochotu lekárov ísť až na hranu to však prakticky vôbec neoslabilo. Krajine tak hrozí mimoriadna situácia, kde sa môžeme domáhať nášho ústavného práva na ochranu životov i zdravia až pod bičom vládnej represie. Memorandum, ktoré je predmetom sporu pritom hovorí nielen o lekárskych platoch, ale je aj o systémových riešeniach, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu plytvaniu - a pravedopodobne i rozkrádaniu, našich zdravotných odvodov. Samotní lekári totiž upozorňujú na dlhodobo nesystémové financovanie nemocníc no a na nedostatočné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti roky upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad.V systéme, ktorý vykazuje nadmerné úmrtia, príliš dlhé čakacie lehoty alebo i nedostatok moderných liekov - a na ktorý sa donekonečna skladáme v strámiliónových oddlžovaniach, pritom súkromné zdravotné poisťovne dokážu i tak dodnes generovať zisk.Viac ako 20 rokov nášho zdravotníctva ukázalo, že trhové prostredie, ktoré nie je dostatočne regulované, neprináša žiadnu pridanú hodnotu. Naša skúsenosť ukázala, že zdravotné poisťovne neprinášajú efektivitu, ktorú by sme ako pacienti pocítili a štát - ako ich regulátor, zlyhal. Tvrdí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková Netransparentné a nespravodlivé "odmeňovanie" nemocníc je len čerešnička na torte systému, ktorý po vyše dvadsiatich rokoch preukázal, že súkromné poisťovne neprinášajú do zdravotníctva nič pozitívne, tvrdí Jana Ježíková. Ako je to vôbec možné a kde sa stala chyba, že štát rezignoval na úlohu strážcu životov a zdravia svojich vlastných občanov? Majú v tomto systéme súkromné zdravotné poisťovne ešte nejaký verejne preukazateľný zmysel a ak nie, kto je vlastne obhajcom ich záujmov a i ziskov? A napokon, ako celý tento systém funguje a dal by sa ešte nejako zmeniť ku prospechu nás - teda pacientov?"Už som počula i také, že ministerstvo reálne neexistuje pretože tie záujmy v zdravotníctve sú tak silné - a je to o príliš veľkých peniazoch, že snaha to spravodlivejšie upratať, tam už nie je."Počúvate Ráno Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a aktuálne zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.ovanej pracovnej sily na trhu práce. Dnes už viac ako 113

„Často sa mi stáva, že keď s klientom začneme pracovať na ich obavách, neefektívnych vzorcoch správania, zlepší sa aj ich partnerský vzťah. A to aj napriek tomu, že partner sa vôbec nezmení. Už len tým, že sa nám zvýši sebavedomie, vieme lepšie komunikovať, byť asertívnejší, viac prejaviť svoje potreby. Vo vzťahu pomáha už individuálna práca na sebe“, tvrdí psychologička Denisa Moravčík Debrecká.Je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, neteší sa z neprávosti, ale raduje z pravdy. Áno, hovoríme o láske, ako ju v známom hymne opísal Pavol z Tarzu – to ešte na prelome letopočtov. A v tejto podobe je a bola výzvou a programom pre generácie. Tá dnešná zoznam rozširuje. A síce o vetu a široký a často bolestivý obsah, ktorý sa za ňou skrýva: A nemá bolieť! Naviac, Láske, ktorá nemá bolieť bola vyhradená aj špeciálna kampaň, webové sídlo, dokonca linky s odbornou pomocou. Má dokonca svoju ambasádorku, ktorá hovorí, že „skutočná láska nemanipuluje, neponižuje a neubližuje“. Dnešné RánoNahlas tak bude o demaskovaní toho, čo v partnerských vzťahoch láska je a čo už nie je. S psychologičkou Denisou Moravčík Debreckou. „Často sa mi stáva, že keď s klientom začneme pracovať na ich obavách, neefektívnych vzorcoch správania, zlepší sa aj ich partnerský vzťah. A to aj napriek tomu, že partner sa vôbec nezmení. Už len tým, že sa nám zvýši sebavedomie, vieme lepšie komunikovať, byť asertívnejší, viac prejaviť svoje potreby. Vo vzťahu pomáha už individuálna práca na sebe“, tvrdí psychologička Denisa Moravčík Debrecká.Nahrával Jaroslav Barborák. 

V rozhovore sa venujeme budúcnosti predného brzdového svetla, ktoré sa vyvíja na Slovensku. Ďalej sa dozviete aj to, že už o pár dní budeme môcť mať vodičský a občiansky preukaz v mobile, vypočujete si ako to dopadne, keď los robí losí test, a ako dodávku v USA už dlhé roky vyrábajú na prianie zákazníkov. Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Obávam sa, že Sýriu očakáva lýbijský scenár, len ďalšie krviprelievanie, tvrdí expert Josef Kraus„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“. Prognóza vývoja udalostí v Sýrii optikou bezpečnostného analytika Josefa Krausa z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Už tretí deň je Sýria správou pre svet. Ozbrojení rebeli tam zvrhli dynastického diktátora s tvárou západného politika. Bašára al-Asada. Režim, ktorému dával podobu ešte jeho otec Háfiz al-Asad, má na svedomí stovky tisíc obetí, dokonca útoky smrteľným sarínom voči vlastným. A milióny utečencov. Z útrob väzení vyšlo viac ako stotisíc zadržiavaných nepohodlných režimu, medzi nimi aj deti. Asad z krajiny utiekol, azyl mu poskytol Vladimír Putin. Novou tvárou Sýrie sa stáva vodca ozbrojených rebelov Abú Muhammad Džawláni, niekdajší terorista, ktorý teraz hovorí o svojej transformácii a „vláde spásy“ pre Sýriu. Čo bude ďalej. Nehrozí scenár z Lýbie, kde sa po zvrhnutí Kaddáfího rozpútalo ešte väčšie krviprelievanie? Téma pre bezpečnostného analytika Josefa Krausa.„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“, tvrdí Kraus. V podcaste sa dozviete, kto bol Bašár al Asad, kto je nová hviezda s teroristickou minulosťou Abú Muhammad Džawlání a aké vyhliadky má prechod moci v Sýrii. Rovnko, či nám nehrozí nová utečenecká vlna. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Jednou z obzvlášť zaujímavých inovácií posledných rokov na poli osobných počítačov je postupný prechod na ARM architektúru. Pomerne jasne sa ukazujú jej výhody, ako výkon a výdrž na batériu, najmä v segmente notebookov. Pokiaľ ide o zariadenia využívajúce platformu Windows, jedným z pionierov prechodu na ARM je spoločnosť Lenovo. Nie je to náhodou. Ide o strategický krok, ktorý reflektuje potrebu vyššej efektivity a mobility v modernom svete. Vypočujte si rozhovor s 4P manažérom spoločnosti Lenovo Michalom Pikusom v novom dieli Technologického podcastu SHARE.Viac sa môžete dozvedieť v tomto článku - https://zive.aktuality.sk/clanok/dBFajxN/arm-a-windows-je-dnes-uz-vyriesena-zalezitost-vdacime-za-to-aj-tejto-firme/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Pre pozostalých je veľmi nápomocné vedieť, ako to ten, čo odišiel, chcel. A tým im uľahčíte aj všetky tie momenty, ktoré sú i tak, zoči-voči smrti, nesmierne náročné – hovorí Andrea Kutlíková zo spoločnosti Goodbye friends. Ako sa pripraviť na smrť, a prečo sa „zubatá“ stala takou tabu témou? „Ten, čo utekal pred smrťou, napokon našiel svoj pokoj práve v smrti,“ verzus „tam, kde je smrť, nie sme my a tam, kde sme my, nie je smrť.“Nech už je to tak alebo onak, smrť je absolútne jediná istota našich životov. Jediná úplne spravodlivá aj absolútne nestranná istota, s ktorou každý jeden z nás musí počítať. Napriek tomu s ňou väčšina z nás bežne vôbec nepočíta, ani na ňu radšej nemyslí. Tak či onak, ani v tomto prípade sa jej však nikto nevyhne, preto je našou celoživotnou témou – či sa nám to páči alebo nie. Je tu a musíme sa na ňu pripraviť.Ako sa na vlastnú smrť pripraviť, a ako ňou nezaťažiť našich blízkych viac, ako je nevyhnutné? Ako si zorganizovať odchod z tohto sveta – od praktických aspektov dedičstva cez pohreb až po duchovnú rozlúčku s našimi najbližšími? Nakoľko našu rozlúčku so svetom ovplyvňuje okolie alebo často dávno zabudnuté tradície? A nakoľko chceme svojim odchodom niečo vlastné odkázať svetu i svojim blízkym? No a napokon, kde je dnes Slovensko – zoči-voči smrti a jej tradíciám, a nakoľko si vieme vybrať nielen to, ako žijeme, ale i to, ako umierame, a aký odkaz odchodom z tohto sveta chceme zanechať? A chceme vôbec? Témy a otázky pre Andreu Kutlíkovú zo spoločnosti Goodbye friends. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bitka o prvú priečku v slovenskej futbalovej Niké lige je po víkendovom 17. kole opäť dramatickejšia, pretože majstrovský ŠK Slovan Bratislava padol na pôde svojho nateraz najväčšieho konkurenta MŠK Žilina. Aj o tom sme sa porozprávali v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol?Zápas kola, mesiaca a nepochybne aj jesene. Na Štadión MŠK Žilina pricestoval v sobotu večer úradujúci šampión slovenskej Niké ligy ŠK Slovan Bratislava. Z veľkého súboja sa nakoniec tešili „šošoni“, ktorí zvíťazili aj druhýkrát v sezóne a stiahli suveréna súťaže už na jeden bod.Víkendové kolo prinieslo aj niekoľko ďalších veľkých okamihov ako napríklad koniec čakania trénera Michala Gašparíka na víťazstvo v Ružomberku, zaseknutie Košíc či napríklad poltucet gólov na Žitnom ostrove.O všetkom zaujímavom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 17. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom a niekdajším skvelým futbalistom Martinom Mikuličom.

Vládny kabinet Roberta Fica na nedeľnajšom mimoriadnom rokovaní schválil páku na lekárov, ktorí v uplynulom období podali viac než 3000 výpovedí. Navrhuje zaviesť do zákona o civilnej obrane mimoriadnu udalosť pre kritickú nedostupnosť ústavnej starostlivosti. Ak by lekár nenastúpil do práce a v dôsledku toho by niekomu vznikna ujma na zdraví, či na živote, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok.O rozhodnutí vlády a ministra zdravotníctva Kamila Šaška budeme v podcaste hovoriť so šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.„Trváme na dodržiavaní dohôd. Vláda má ešte dostatok času. Dnes ráno sme odoslali pánovi ministrovi 19 bodov, ktoré sa dajú splniť v priebehu decembra" hovorí v podcaste.Podľa neho príde k opačnému efektu. „Myslím si, že to vyvolá opačnú reakciu, ako si vláda sľubuje. Od včera mi množstvo ľudí posiela podporné esemesky, maily. V posledných dňoch zažívam enormnú podporu lekárov a verejnosti."V podcaste tiež približuje, aké budú ďalšie kroky Lekárskeho odborového združenia.Moderuje Denisa Hopková.

Súdruh Disident. Vážny príbeh života bojovníka s neľudským režimom v nevážnom šate komiksu? Dva paradoxy najnovšieho vydavateľského počinu, za ktorým stojí spisovateľ Michal Hvorecký. Spojenie výrazov súdruh a disident je akoby logickým rozporom, známym „contradictio in adjecto“. V živote toho, koho označuje, však akoby nachádzal zrkadlenie. Milan Šimečka starší. Československý filozof, literárny kritiky, spisovateľ… a disident. Paradoxne pôvodne komunista z presvedčenia – a teda súdruh, ktorého neľudský režim a jeho prekuknutie vypľuli až do polohy disidenta.A ak ho vtedy nemali v láske komunisti a vtedajšia moc, dnes ho nemá v láske rovno v jeho potomkoch moc súčasná, vo svojom premiérovi formovaná vtedajšími komunistami. Čím je aktuálny príbeh muža, ktorý zomrel len pár mesiacov po Nežnej? Téma pre Michala Hvoreckého. „Veľmi dobre vystihol podstatu mocenského oportunizmu. Keď ľudia, ktorí na to nemajú - vzdelanostne, ani charakterovo - sa chopia príležitosti, hrabnú po moci a potom šikanujú ostatných“, hovorí Hvorecký. Je komiks, na ktorý sme v našich končinách zvyknutý skôr na ľahší žáner, formátom pre vážne témy? „Komiks už dávno nie je len nejaký pokleslý, ľahký žáner. Dospel a v uplynulých desaťročiach sa komiksy píšu aj na veľmi vážne témy ako migrácia, minulosť... Z nemčiny som napríklad prekladal komiks o jednom boxerovi z koncentračného tábora“, reaguje Hvorecký. Milana Šimečku považuje za jednu z najvýznamnejších osobností našich dejín a preto ponúka komiksovú podobu jeho života, aby bol „pre mladých i dospelých“. Intelektuál, pôvodne presvedčený komunista, neskôr vytriezvel z toho, čoho bol schopný režim. Augustová okupácia spojeneckých vojsk pod vedením sovietov ho priviedla k slzám. Za jej kritiku ho vylúčili zo strany. Nakoniec skončil ako bagrista. „Všímal si kolegov robotníkov, rovnako stroje, seba, ako jeho telo reaguje na drinu“, rozpráva Hvorecký. Vernosťou svojmu presvedčeniu sa podľa neho stala „živá výčitka“. „Všímal si, ako jeho bývalí priatelia zrazu prechádzajú na inú stranu chodníka, keď ho stretnú. Ako sa mu boja pozrieť do očí pretože vidia, že oni pokračujú ďalej vo svojich kariérach v akademickom prostredí alebo v strane, zatiaľ čo on je zrazu v montérkach, robotník“, vysvetľuje. Postupne našiel svoje nové prostredie, v ktorom sa cítil dobre. Bol ním disent. „Komiks sme dokončili v roku, keď sa meno Šimečka znova stalo toxickým. Skoro ako v časoch normalizácie, keď bol Milan Šimečka terčom normalizačného režimu. V jeho knihách ako Obnovenie poriadku som videl popis toho, čo prežívame teraz. Aj dnes nám vládna moc sľubuje akúsi vládu tvrdej ruky a nastolenie poriadku. A tvrdia, že máme iba poslúchať a oni to všetko za nás zariadia. Milan Šimečka podľa mňa veľmi dobre vystihol povahu mocenského oportunizmu a toho, keď ľudia, ktorí na to nemajú ani vzdelanostne, ani charakterovo, sa chopia príležitosti, hrabnú pomocí a potom šikanujú ostatných.“ Nahrával Jaroslav Barborák. 

Ľubica Droppová sa narodila v Bratislave. Svoje detstvo a mladosť prežila v Banskej Bystrici. Jej otec bol významný bankár, ktorý sa zúčastnil SNP a veľmi významne pomohol slovenskému majetku, zajatý a väznený v Mauthausene. V rokoch 1953 - 1956 bol väznený aj komunistickým režimom. Matku dohnal komunistický režim k samovražde.

Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.

Popularita mýtov a zavádzajúcich tvrdení o NATO vyplýva aj z nízkeho informovania, pričom problém začína už na slovenských školách. Stále málo priestoru v rámci kurikula a vzdelávania venujeme aktuálnym dejinám a dianiu po druhej svetovej vojne. Aj z tohto dôvodu sú európske a zahraničnopolitické témy týkajúce sa aj nášho členstva v NATO a jeho dôležitosti ponechané skôr na okraji.Aká miera dôvery v EÚ a NATO panuje medzi Slovákmi? Nakoľko rozdielne vnímajú Slováci obe tieto spoločenstvá? Aké ciele majú dezinformátori pri šírení falošných tvrdení o EÚ a NATO a aké témy najčastejšie komunikujú? Existujú medzi dezinformáciami o EÚ a NATO nejaké podobnosti?Ako funguje rozhodovanie v NATO a kto sa na ňom podieľa? Prečo USA nemôžu rozhodovať za ostatných členov Aliancie? Ako sú realizované zahraničné misie NATO a kto sa do nich môže zapájať? Prečo sa o NATO šíria protichodné tvrdenia a naratívy a ako to môže ovplyvňovať verejnú mienku? Ako sú využívané 2 % HDP do obrany a kde sú tieto financie investované? Mali by byť príspevky do obrany členských štátov navýšené?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Predstavitelia súčasnej vládnej koalície sa snažia navodiť dojem, že neexistoval systém „našich ľudí“ a znížili tresty za korupciu.Juraj Kemka sa od šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej dozvedel, kedy môže byť premlčaná vily partnerky Petra Kažimíra - bývalého ministra vlád Roberta Fica.

Hlasovanie huliakovcov o štátnom rozpočte svedčí o tom, že premiér sa nechal vydierať, hovorí podpredseda KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas. Má pochybnosť o spôsobe, ako štát pristupuje k tzv. čurillovcom. Ktorú podobu konzervativizmu preferuje? Fandil Trumpovi? A vízia ktorého pápeža je mu najbližšia?V podcaste s Viliamom Karasom sa dozviete:– od 1. minúty – či netreba konsolidáciu, ak KDH nehlasovalo za rozpočet;– po 1:50 – že Smer sa spolieha na Čínu, že nám sem pošle peniaze;– od 6:00 – že vláda láme svedomie národa premlčanými prípadmi;– po 7:30 – že Smer dáva mládeži odkaz, že kto má prachy, môže ohnúť spravodlivosť;– od 8:40 – ako sa musia skončiť časy politického revanšizmu cez políciu;– po 9:00 – že Matúš Šutaj Eštok na hanbu robí to, čo z opozície kritizoval;– od 10:00 – čo si myslí o stíhaní tzv. Čurillovcov;– po 14:30 – prečo s KDH posielal list do Bruselu, že právny štát u nás je v poriadku;– od 16:30 – že vláda znížila policajné kapacity na vyšetrovanie;– po 17:30 – ako cudzie peniaze chránime lepšie ako náš vlastný štátny rozpočet;– od 20:00 – či chce KDH meniť volebný systém s Robertom Ficom;– po 24:00 – že Hlas má vlastnú predstavu o volebnom systéme, a tak sa zrejme nič meniť nebude;– po 25:00 – či by nebolo lepšie mať druhú komoru parlamentu, ak chceme zastúpenie regiónov;– od 27:00 – či by mali srdcom východniari kandidovať v Bratislave;– po 28:00 – či by KDH chcelo predčasné voľby;– od 30:00 – s kým by po predčasných voľbách spolupracovalo KDH a či vylučuje Smer;– od 33:15 – či je v hre spoločná kandidátka KDH, SaS a Demokratov, podobnú českej koalícii Spolu;– od 35:50 – či je v KDH rozkol pre spoluprácu s Milanom Krajniakom a Kresťanskou úniou;– po 40:00 – prečo nehovorí o demokracii;– od 44:00 – či „gender ideológia" je konšpirácia, v ktorej ide o strašenie;– po 47:40 – či sú pre KDH dôležitejšie kultúrno-etické otázky alebo zdravotníctvo, školstvo a ekonomika;– od 49:00 – čo si myslí o Viktorovi Orbánovi a Donaldovi Trumpovi;– od 51:00 – či je mu bližší pápež František alebo Benedikt;– od 52:00 – či volil Zuzanu Čaputovú a Ivetu Radičovú.

Nela Lopušanová hráva hokej v USA na strednej škole, vrátila sa však domov, aby pomohla v zápasoch olympijskej kvalifikácie (od 12. do 15. decembra v Piešťanoch). Po návrate na Slovensko prijala naše pozvanie do Olympijského videocastu. Prebrali sme s ňou nielen nadchádzajúcu kvalifikáciu a aké je to hrať hokej na strednej v USA, ale aj jej nový letný olympijský šport, v ktorom dosiahla obrovský úspech.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako je na tom pred olympijskou kvalifikáciouaké je to študovať na strednej a hrať hokej v USAaký je tam tréningový proces v porovnaní so Slovenskomv čom sa najviac posunulaprečo prehrali vo fináleako ženská NHL (PWHL) zmenila hokej a v akom tíme by chcela hraťako ju oslovila univerzita a ako sa jej splnil senže začala hrávať flag football a celkom jej to ideže môže ísť s hokejom na ZOH a flag footballom na LOHako si dala hotdog a predviedla Hail Maryako dosiahla v USA väčší úspech ako v hokeji

Súd označil stíhanie operatívcov bývalej NAKA Branislava Dunčka a Róberta Magulu za predčasné. Znamená to zlyhanie inšpekcie, čo na to obhajoba a môžu policajti používať šifrované aplikácie? Policajtov, ktorých od pondelka zadržiavala policajná inšpekcia dnes prepusitili na slobodu. „Ak sudca povie, že je obvinenie predčasné, tak to znamená, že nie sú na to dôvody,” neskrýva radosť advokát obvinených Peter Kubina.Prokurátor Marek Mezei napriek rozhodnutiu súdu podal sťažnosť, o väzbe tak bude definitívne rozhodovať Krajský súd budúci týždeň.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť hovorcu mestského súdu Pavla Adamčiaka, advokáta obvinených Petra Kubinu, prokurátorua Mareka Mezeia a reportérku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Dokazuje nám kvantová fyzika, že vlastne ničomu nerozumieme? Aké sú najmenšie častice a čo by sme uvideli, ak by sme mali urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava? A čo zaujímavé nám k téme povedal experiment Jürgen Schukraft, spoluzakladateľ experimentu ALICE, ktorý preukázal existenciu Higgsovho bozónu?Aj o tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a moderátor podcastu SHARE Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo sa dá vidieť mikroskopom a na čo už potrebujeme urýchľovač.Aké najmenšie častice v atóme poznáme.Aké ďalšie častice by tam ešte mohli byť.Ak UFO vie ovládať gravitáciu, čo na to hovorí kvantová fyzika?Prečo by bolo super mať urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava.Či by mohli vedci v urýchľovači vytvoriť čiernu dieru a zničiť Zem.Čím je zaujímavý higgsov bozón a či vôbec niečím zaujímavý je.Prečítajte si aj náš rozhovor s Jürgenom Schukraftom: Rozhovor s vedcom z CERN-u: Zatiaľ sme veľmi ďaleko od pochopenia väčšiny vecíPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kúpa alebo predaj nehnuteľnosti by boli oveľa jednoduchšie, keby sme v takejto situácii mali pri sebe pomocníka, ktorý by nás podržal na tejto ceste. Kde takého nájsť? A čo nám dokáže o nehnuteľnosti vypovedať už samotný inzerát? Odpovede na tieto otázky nájdete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so šéfom produktového oddelenia United Classifieds Branislavom Boďom.Akým spôsobom portál Nehnuteľnosti.sk dáva pomocnú ruku ľuďom, ktorí si chcú nájsť nové bývanie alebo predávať či prenajímať nehnuteľnosť?Nehnuteľnosti.sk sú obrovským trhoviskom, ktoré spájajú predávajúcich a kupujúcich. Na Slovensku je skoro 2000 realitných kancelárií a viac ako 5000 maklérov, ktorí sa snažia nájsť miesto, kde by všetky nehnuteľnosti zverejnili tak, aby ich ľudia dokázali nájsť na jednom mieste. To jedno miesto je práve portál Nehnuteľnosti sk. Na portál chodia státisíce ľudí mesačne hľadať si svoje vysnívané bývanie a úlohou portálu je týchto ľudí správne spojiť.To znamená, že portál si môžeme predstaviť ako nejakú finálnu lokáciu, kde ten používateľ skončí. Ale on ako keby tých kupujúcich hľadá na rôznych miestach internetu a postupne sa ich snaží priviesť k tomu vysnívanému bývaniu vďaka rôznym funkčnostiam a ponukám, ktoré zverejňujeme buď na sociálnych sieťach alebo priamo v Google alebo priamo na webe.Jedna z tých pomocných rúk pre bežného používateľa, ktorý hľadá nehnuteľnosť je tzv. filter. Vďaka nemu dokážeme veľmi jednoducho rozrezať tú niekoľko desaťtisícovú ponuku na nejaké menšie časti, v ktorej už používateľ dokáže efektívne filtrovať alebo sa s ňou dokáže dostať finálnemu inzerátu, ktorý ho zaujme.Ako správne filtrovať alebo ako vyhľadávať nehnuteľnosti, aby sme si naozaj na portáli našli možno naše budúce vysnívané bývanie?Za tie roky sme si všimli, že veľmi veľa ľudí chce zložité filtre, ale realita je taká, že ich nikto nepoužíva. Takže to, čo vidíte na Nehnuteľnosti.sk je skutočne to, čo využíva státisíce užívateľov mesačne. A to je lokalita, typ nehnuteľnosti a typ transakcie, čiže či si chcú nehnuteľnosť kúpiť alebo si chcú nehnuteľnosť prenajať.Lokalita sa filtruje väčšinou na úrovni konkrétnych miest alebo obcí, ale aj na úrovni celých okresov. Väčšinou ľudia takto zisťujú, aká ponuka sa vlastne v danom okrese nachádza.Posledným parametrom je typ nehnuteľnosti, ktorý vlastne rozdelí tú ponuku medzi byty, domy, pozemky, prípadne nejaké objekty ako sú kancelárie a rekreačné nehnuteľnosti.Máme desaťtisíce realitných ponúk, čiže máme napríklad 13 000 prenájmov, čo je najviac na Slovensku. Sme tým najväčším miestom, ktoré tie prenájmy zhŕňajú na jednu kopu. A na jednom mieste máme aj 60 000 objektov na predaj. Takže používateľ urobí tieto 3 základné kroky, klikne na vyfiltrovať a následne už sa začne prehrabávať tou ponukou a zistí na čo má, na čo nemá.Častokrát sa potrebuje používateľ zorientovať v rozpočte. Keď si nehnuteľnosť začíname hľadať, tak netušíme, že či keď desaťtisíc eur pridáme do nášho rozpočtu, či nám to dá jednu izbu navyše, či nás to posunie bližšie k centru alebo čo sa stane. Častokrát sa nestane nič, pretože ceny sú tak vysoké, že tých desaťtisíc eur skutočne nerozhoduje. Používateľ na začiatku ako keby typicky filtruje a prechádza všetkými tými výsledkami, aby sa zorientoval v ponuke. Potom častokrát odíde na nejaký čas a potom sa vráti a pokračuje v hľadaní, keď si uvedomí, na čo vlastne má a ako tú svoju otázku bývania môže vyriešiť.Na portáli Nehnuteľnosti.sk si môžem vytvoriť aj konto, do ktorého sa môžem prihlásiť. Prečo sa mi to oplatí urobiť?Za prihlásením máme skrytých niekoľko funkčností, ktoré môžu pomôcť ľuďom buď tú nehnuteľnosť, ktorú už majú vyhliadnutú, nejakým spôsobom sledovať alebo pomôžu práve v procese hľadania.Príkladom je ocenenie nehnuteľností, kde vieme priblížiť rozsah cien, ktoré by si mohol používateľ za danú nehnuteľnosť pýtať. Alebo môže zistiť, že ako sa jeho nehnuteľnosť zhodnotila - buď pozitívne alebo negatívne - podľa toho, čo sa deje na realitnom trhu.Ďalej ponúkame možnosť pre hľadajúcich zistiť možnosti financovania, čiže nejaký rozsah hypoték, ktoré by si mohol pýtať v rôznych bankách. Za tým účelom sme prepojení s nejakými partnermi, ktorí to dokážu celé zrealizovať.Okrem toho používateľ, ktorý hľadá, si môže nehnuteľnosti označiť klasickým srdiečkom, ktoré poznáte z internetu a uložiť do obľúbených. Alebo takisto, keď nenájde ešte nehnuteľnosť, ale páčia sa mu tie nehnuteľnosti, ktoré mu prezentujeme a chcel by dostávať ponuky, ktoré pribudnú do našej ponuky neskôr a sú relevantné k tomu, čo hľadá, tak mu ich dokážeme posielať na email.Ide vlastne o nejakého vyhľadávacieho agenta, ktorý nám posiela nehnuteľnosti, ktoré sa nám pozdávajú?Presne tak, tá funkčnosť je veľmi jednoduchá. V podstate, keď pribudne nový inzerát, ktorý spadá do kritérií používateľa - napríklad hľadá dvojizbový byt v Bratislave v nejakom cenovom rozmedzí - tak my dokážeme takýto inzerát používateľovi zaslať na email a on sa potom naňho môže prísť pozrieť. Dokonca si vie vybrať a

Národ môže hádať, kto sebavedome vyhlásil, že bude fúkať a vzápätí to odmietol.Čo nového má Romana Tabaková a čo Robert Fico, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Tisíc dní vojny na Ukrajine je za nami a Peter Pellegrini ukážkovo reprezentuje Slovensko, len škoda, že na sociálnej sieti, ktorú nikto nesleduje a iba po anglicky. Na druhej strane v Moskve nás tiež reprezentuje istý europoslanec, len škoda, že nie ukážkovo.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

V Gruzínsku uz viac ako týžden prebiehajú masove protesty. Deje sa tak po tom, čo vládna strana Gruzínsky sen oznámila, že pozastavuje prístupové rokovanie do Európskej únie. Policajné zložky v krajine sú terčom domácej aj zahraničnej kritiky pre zaobchádzanie s protestujúcimi. Napríklad Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani poukázal na to, že zadržaní demonštranti majú väčšinou zranenia na tvári či v oblasti hlavy, čo podľa neho naznačuje, že policajti používajú násilie ako trest. Udalosti v Gruzínsku v podcaste budeme rozoberať s odborníkom na postovietsky priestor Jánom Cingelom.Cingel sa už štrnásť rokov sa venuje téme Gruzínska. Do krajiny pravidelne cestuje a má tam veľa známych. Tí mu hovoria, že ide najhoršie protesty pokiaľ ide o intenzitu násilia. „Obávajú sa spôsobu, akým sa snažia bezpečnostné zložky utlmiť demoštrácie," približuje.Krajina dnes stojí na križovatke, či smeruje k proruskému satelitu a diktátorskému režimu alebo či dôjde k zmene vlády, myslí si odborník. Aj z toho majú protestujúci Gruzínci strach. „Obávajú sa, akým spôsobom sa bude snažiť vláda udržať pri moci. Či to pôjde cestou upevňovania policajných štruktúr, ktoré budú prerastať do ďalších sfér riadenia štátu. Niečo ako v Rusku silovici," konštatuje.Násilie je používané forma trestu a podľa odborníka ide aj o snahu vyradiť ľudí z ďalších protestov. „Zameriavajú sa napríklad na tvár - oči, nos či ústa. Spôsobujú vážne zranenia s dlhou dobou liečenia a takto chcú aktivistov alebo opozičných politikov vyradiť z obehu. Ide o drsný spôsob, ktorý kopírujú z Ruska," hovorí tiež v podcaste Cingel.Gruzínska vláda podľa odborníka bojuje o prežitie a používa všetky prostriedky. Medzi policajnými zložkami majú byť aj v čiernom odetí neoznačení muži. „Majú kukly a ide o stavaných mužov. No a otázne je, kto sú. Je niekoľko teórii a jedna z nich hovorí, že ide o ľudí regrutovaných z protredia kriminálnych zložiek, ktoré podporujú kriminálne skupiny. Nebolo by to niečo ojedinelé, takéto skupiny zvyknú byť používané. Mafia, respektíve organizovaný zločin závisí od toho, aby mali aspoň nejakú podporu zo strany štátu."Nevylučuje, že to môže vyústiť aj do pádu vlády, pretože nespokojnosť začali vyjadrovať niektorí policajti, ale aj úradníci.Prečo by sme tomu mali venovať pozornosť? Podľa odborníka ide o ďalšiu krajinu, ktorá trpí tým, že je v susedstve s Ruskom. „Mala by to byť lekcia pre nás, kam až môže dospieť polarizácia v spoločnosti, pretože v Gruzínsku to bolo podobné, ako u nás. Niektoré zákony na Slovensku sú podobné."Moderuje Denisa Hopková.

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Klub HC Košice momentálne kraľuje najvyššej slovenskej hokejovej súťaži Tipos extralige. Po 25 kolách má na prvom mieste relatívne pohodlný 6-bodový náskok. Pozvanie do podcastu Góly z bufetu tentoraz prijal športový riaditeľ „oceliarov“ Gabriel Spilar.Už je to nejaký rôčik, čo dnes už bývalý hokejista Gabriel Spilar (43) zavesil korčule na klinec a dal sa na manažérsku dráhu. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu rozobral nielen výkony súčasného mužstva HC Košice, ale okrem toho zanalyzoval aj doterajší priebeh ročníka 2024/25 v ich podaní.Tiež vysvetlil, ako to je s košickou Steel Arénou, nevynechal tému platov slovenských a zahraničných hráčov, vyjadril sa k morálnej zodpovednosti klubov ako Slovan alebo Košice a nevyhol sa ani otázke na živelné vystupovanie trénera Dana Cemana.„Je workoholik. Je radosť s ním spracovať, má stopercentný prístup a vyžaduje ho aj od ostatných - i od rozhodcov. Je to jeho súčasť. Pred mesiacom som bol chorý, pozeral som tri zápasy doma a manželka mi povedala, že je to katastrofa. Ako štvrtá cenová...” zasmial sa Gabriel Spilar v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

V krátkom čase skončili v slovenskej hokejovej extralige dve veľké osobnosti, ktoré sú nenahraditeľné. V Michalovciach Kaspars Daugavinš a v Slovane Richard Pánik. Nastali ďalšie trénerské zmeny a Novým Zámkom sa nedarí ani po obrovských nákupoch. Pozrite si, ako o týchto témach debatujú Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Martin Chovan (bývalý hokejista).