Podcasty Aktuality.sk

Väčšina Slovákov má prozápadnú orientáciu, výnimkou sú najmä voliči SMERu, ktorí sa klonia viac na východ. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Prieskum však ukazuje aj našu geopolitickú nekonzistentnosť. Chceme byť neutrálni, ale aj sa viac angažovať v spoločnej euroobrane, deklarujeme členstvo v NATO, no nechceme sa v nej angažovať vojensky. Kto sme a kam smerujeme?Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má prozápadnú orientáciu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska. Naopak, väčšinová orientácia voličov najväčšej vládnej strany SMER SSD preferuje príklon na východ. Väčšinovo si to však zo Slovákov želá iba necelá pätina respondentov. Takmer polovica oslovených si zároveň želá našu neutralitu a pritom viac ako 50 percent opýtaných podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska v rámci spoločnej európskej obrany v takzvanej "koalícií ochotných." Prieskum ukazuje aj rozkol v geopolitickej orientácií voličov vládnej koalície. Kto sme a kam smerujeme, vieme to vôbec? Kde, ako spoločnosť, vidíme svoje miesto na geopolitickej šachovnici a akú veľkú úlohu dnes hrajú tieto témy pri našom politickom rozhodovaní? Trápia nás vôbec otázky zahraničnej politiky a bude ich váha so stúpajúcou nestabilitou sveta rásť? A prečo je premiér v týchto témach radikálnejší než voliči Republiky? No a napokon, čo ukazujú dlhodobejšie trendy preferencií politických strán a prečo z nich opakovane vyplývajú scénáre možného povolebného patu a riziko tzv. bulharských či talianskych krátkych a nestabilných vlád? Je kľúčovou témou volieb hrozba prepadu hlasov a teda potreba integrácie strán oscilujúcich na hrane zvoliteľnosti?Ráno Nahlas so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Európa sa musí dozbrojiť, Ukrajina nie je konečným cieľom Ruska, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho sa nemôžeme spoliehať na to, že Putin neklame a dodržiava dohody. Preto je jedinou správnou stratégiou Európy byť bezpečnostne pripravení tak, že to Putina odstraší. Slovensko sa však nezodpovedne izoluje a Fico žiadnu reálnu stratégiu nemá, dodáva dlhoročný diplomat.V Saudskej Arábii sa dnes začalo ďalšie kolo rokovaní o vojne na Ukrajine. Po Rijáde, kde Američania rokovali s Ruskom, sa tentoraz predstavitelia USA stretli s Ukrajincami. Svet sa pritom stáva svedkom veľkej geopolitickej otočky novej americkej administratívy, keď sa už nedá plne dôverovať ani Američanom. Európa sa musí rýchlo postaviť na vlastné bezpečnostné nohy, hovorí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.Transatlantické partnerstvo sa otriasa v samotných základoch, spoľahlivosť USA je čoraz menšia. A agresia Ruska na Ukrajine nijako nepoľavuje. V rámci Európy sa tak formuje koalícia ochotných, teda štátov, ktoré sú odhodlané Európu reálne brániť. Času je málo, no naša vláda strká pred ruskou hrozbou hlavu do piesku. A svojou politikou štyroch azimutov sa v rámci Európy čoraz viac izoluje, myslí si exminister zahraničia.Dnes o rozpadajúcom sa transatlantickom partnerstve, radikálnom geopolitickom salte Donalda Trumpa a bezpečnostne opustenej a obranne slabej Európe, čeliacej nepoľavujúcej ruskej hrozbe. Aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine? Témy pre bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Predseda SaS chce vyzvať opozíciu, aby sa nehádala o ľudských právach, ale aby sa strany podpísali pod to, na čom sa vedia zhodnúť. Na bilboardoch sľubuje nízke dane a vysoké platy. V rozhovore priznáva, že by preto musel škrtať v štáte. Ak by boli teraz voľby, Richard Sulík by nebol na kandidátke SaS. Za Sulíkove výroky o „euroatlantických sráčoch" sa Branislav Gröhling musel ospravedlniť.Vo podcaste s predsedom SaS sa dozviete:– od 1. minúty – či je koaličná kríza len o kupčení alebo aj o hodnotách;– po 2:00 – či sa poslancovi Radačovskému podarí zložiť sľub a koalícia tak bude mať väčšinu v parlamente;– po 4:00 – že prezident Pellegrini by mal rozpustiť parlament;– od 5:00 – či budú predčasné voľby alebo migaľovci doručia hlasy;– od 9:00 – prečo na bilboardoch sľubuje nižšie dane a vyššie mzdy v čase konsolidácie;– po 10:00 – kde všade by SaS škrtala v štáte;– od 11:00 – že aj dôchodcovia sú nespokojní s vládou Roberta Fica a s jej dôsledkami;– po 15:00 – ako chce SaS dosiahnuť ekonomický rast a či je to realistická predstava;– od 18:00 – či by stačilo zrušenie transakčnej dane;– po 19:00 – že SaS chce deklaráciu opozície o tom, na čom sa dokážu zhodnúť;– od 23:00 – kam nás ťahá Robert Fico a ako bude opozícia reagovať na tému obranných výdavkov;– okolo 26:00 – prečo SaS angažovala Štefana Hamrana a čo hovorí na výhrady voči nemu;– po 29:00 – ako často komunikuje s Richardom Sulíkom a čo hovorí na jeho škandalózne výroky;– od 34:00 – že sa za Sulíka musel ospravedlniť, a ak by boli voľby teraz, Sulík by nebol na kandidátke;– od 36:00 – či sa pred voľbami spoja napríklad s Demokratmi;– po 39:00 – či by dokázal spolupracovať s Igorom Matovičom.

Po štvrtkovom Bruseli a pred utorkovou saudsko-arabskou Džiddou. Po európskom obrannom prebudení a záväzku investovať do obrany 800 miliárd. A pred stretnutím v Džidde v konštalácii Kyjev-Washington, po tom, ako bol rovnako saudsko-arabský Rijád o rokovaniach Washington-Moskva bez Kyjeva a a rovnako po tom, ako prvý muž Kyjeva Volodymyr Zelenskyj pochodil v Bielom dome – kritizovaný za nevďačnosť a prakticky vykázaný, keďže odmietol podpísať dohodu o vzácnych kovoch, v ktorej mu chýbali bezpečnostné záruky. Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie? Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier, či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Téma pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute. „Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina“, tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Najvyššia slovenská futbalová liga sa prehupla do nadstavbovej časti, ktorá má za sebou úvodné kolo. Po ňom sa diali veci vo vrchnej i v spodnej šestke. Takisto uvidíme, čo prinesie do Spartaka Trnava ich nový športový riaditeľ Martin Škrtel. Viac sa už dozviete v 29. epizóde podcastu Kam si to kopol?Zvýšenie náskoku na čele ligy pre úradujúceho majstra súťaže, MŠK Žilina so Spartakom Trnava ostávajú vo výsledkovej „minikríze” a urputný boj o holý život v spodnej šestke, v ktorej sa čoraz viac a temnejšie zmráka najmä nad Urpínom.Dukla Banská Bystrica stráca totiž na MFK Skalica (na 10. mieste) už 5 bodov. A ako to vyzerá na opačnom konci? Slovan Bratislava sa v ceste za siedmym titulom v rade dostal do ešte výraznejšej pohody, keďže po MŠK Žilina nedokázal vyhrať ani Spartak Trnava.O všetkom podstatnom z 1. kola nadstavbovej časti Niké ligy sa porozprával futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s futbalovým odborníkom Martinom Mikuličom v podcaste Kam si to kopol?

Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.

Historicky sme niečo podobné nezažili za 75 rokov, hovorí Števo Eisele v špeciálnej epizóde podcastu Autobazar.EU. „Ukazuje sa, že súčasné monoposty sú tak komplexné, že len zmena teploty o 3 až 4 stupne môže znamenať premiešanie síl a rýchlostí jednotlivých top tímov.“Už o pár dní sa rozkrúti kolotoč F1 Veľkou cenou Austrálie. A potom sa až do decembra môžeme tešiť na 24 Veľkých cien, veľa dobrodružstiev a skvelého motoristického športu. Bude Max Verstappen opäť najlepší, alebo sa po prestupe do Ferrari presadí Lewis Hamilton? Bude im sekundovať len Mercedes a McLaren, alebo sa k silnej štvorke pridá ďalší tím? Tých predsezónnych otázok je veľmi veľa a na niektoré z nich nám dá odpovede aj dnešný hosť, komentátor a odborník na F1 Števo Eisele. Rozhovorom sprevádza Ďuro Sabo.

„Netajíme ambíciu byť na konci roka česko-slovenskou jednotkou,” vyslal silný odkaz v januári 2022 promotér bojovej organizácie RFA Boris Marhanský v rozhovore pre ŠPORT.sk. „Nikdy som nepovedal, že do roka. Toto mi vkladajú do úst médiá,” vraví dnes. Prečo RFA stále nie je jednotkou na domácej scéne, kde je jej miesto na trhu, poučila sa už z chýb a aké má plány do budúcna? Nielen o tom hovoril promotér Boris Marhanský v podcaste Staredown.

Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme. "Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský. Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna? Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V posledných týždňoch sa zdá, že zahraničná politika Spojených štátov amerických mení smer. Prezident Trump preberá rétoriku ruskej dezinformačnej scény a dostáva sa do konfliktov s dlhoročnými americkými spojencami. Čo to znamená pre nový svetový poriadok? A aké to má dôsledky pre Slovensko? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Univerzity Komenského, doc. Erikom Lášticom.Veronika Frankovská poukázala na fenomén tzv. trumpflácie – Trump totiž mnohé svoje nepravdivé tvrdenia opakuje a dokonca ešte pritvrdzuje. „Novinári to pozorujú opakovane,“ uviedla Frankovská.V podcaste rozobrala aj Trumpov status z 19. februára, v ktorom uviedol množstvo nepresností o vojne na Ukrajine. „Asi najšokujúcejšie na tom je, že ide o vyjadrenie amerického prezidenta, ktorý deklaruje snahu vyjednať mier, a pritom šíri nepravdivé informácie a opakuje ich,“ vysvetlila. Príkladom je podľa nej tvrdenie o pomoci Ukrajine, kde Trump výrazne nadhodnotil objem americkej podpory.Politológ Erik Láštic poukázal na to, že ráznejší prístup Donalda Trumpa súvisí s meniacou sa štruktúrou ľudí v jeho okolí. „Počas jeho prvého obdobia vo vláde tam bola významná skupina ľudí, ktorí prešli dekádami v republikánskej strane, radili predchádzajúcim republikánskym prezidentom a boli súčasťou politického establishmentu. V konečnom dôsledku zohrávali rolu 'dospelých v miestnosti', ktorí Trumpa usmerňovali. To sa však zmenilo, pretože Donald Trump dokázal výrazne pretvoriť republikánsku stranu,“ vysvetlil Láštic.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Trojnásobného majstra sveta v cestnej cyklistike Petra Sagana aktuálne možno vidieť tancovať na televíznych obrazovkách, no s tancom sa stretol už v detstve. Porozprával, čo ho zatiaľ tanec naučil, v čom je bolesť po tréningoch odlišná od tej, ktorú zažíval pri cyklistike a aj o športovej kariére. V Mimóze sa (ne)dozviete:1:38 – čím vypĺňa svoj voľný čas;3:00 – prečo pri cyklistike vydržal tak dlho;6:00 – aké bolo jeho detstvo;7:20 – ako je na tom s cudzími jazykmi;10:15 – čo bolo jeho prvé talianske slovo;12:30 – v čom sa líší bolesť pri tanci a pri cyklistike;14:40 – či bol spokojný so svojím prvým tanečným výkonom;17:00 – aké rozdiely vníma pri tanci a cyklistike;19:30 – o jeho pocitoch pred pretekmi;24:40 – na akú trápnu udalosť by najradšej zabudol;27:00 – ako vnímal to, že bol pre Slovákov a Slovenky národným hrdinom;30:26 – aký má vzťah k divadlu a herectvu;36:30 – či sa počas kariéry cítil vyčerpaný;39:30 – aké má hobby;41:58 – aké posolstvo má pre mladých ľudí.

Koalícia po uchopení moci bezprecedentne zasiahla do stíhania „našich ľudí“.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi dychvyrážajúci prípad, ktorý ukazuje, ako sa postihuje korupcia po znížení trestov presadenom Robertom Ficom.

Bývalý minister obrany a dnes predseda strany Demokrati Jaroslav Naď tvrdí, že naša armáda sa zlepšila, no potrebuje nakúpiť tanky aj drony. Aj tak by však bez spojencov nemala v prípade útoku žiadnu šancu. Aj s pomocou spojencov by sme minimálne dočasne prišli o východné Slovensko. Premiér Fico podľa neho nerozumie pojmu jadrový dáždnik a mier či prímerie je v záujme Ruska. Mali sme v roku 1968 bojovať?V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – čo znamená, ak USA opustia Európu;– po 2:00 – že naša budúca bezpečnosť záleží na tom, ako sa skončí vojna na Ukrajine;– od 4:00 – ako dlho bude vedieť Európa udržať európsku obranu;– po 6:00 – že Rusko sa skúsenosťou s vojnou stalo silnejším, no prímerie je predovšetkým ruským záujmom;– od 10:20 – prečo by sme mali chcieť francúzsky jadrový dáždnik;– po 12:00 – v čom by sme sa mohli spoľahnúť na Rusko, ak by bolo na našich hraniciach;– od 13:00 – že Roberta Kaliňáka v obrane zaujíma len biznis;– od 16:00 – či sa malo Československo v roku 1968 postaviť na vojenský odpor proti invázii;– po 18:00 – že keby nás Rusi napadli, Fico by utekal do Ruska;– od 19:00 – prečo by slovenská armáda nemala samostatne žiadnu šancu;– okolo 20:00 – že v prípade útoku by bolo východné Slovensko okamžite okupované;– od 25:00 – že armáda musí nakupovať tanky a drony;– po 29:00 – ako Fico dosiahol, že európski lídri sa rozprávajú o našej obrane bez našej účasti;– od 34:00 – že Európa diskutuje s Orbánom, ale nie s Ficom;– po 39:00 – že táto vláda je už rozbitý džbán a už teraz sa dá staviť na jej pád;– okolo 42:00 – s kým by sa Demokrati chceli spájať pred ďalšími voľbami;– o 49:00 – že s Hlasom by nikdy nespolupracovali.

Aké je to prísť 26. decembra na tréning s Rosťom Čadom a aká bola letná príprava, po ktorej vypadneš z vlaku ako cínový vojačik? Peter Sojčík hovoril v suSPEAKu aj o tom, ako mal 15 zmeškaných hovorov, lebo v prvej lige sa cez víkendy nerobí. Vypočujte si nový podcast na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.

Zadržania, odsúdenia a politické intrigy. Čo sa skrýva za najnovšími kauzami v bezpečnostných zložkách?Slovensko zažíva ďalšiu kapitolu vojny v bezpečnostných zložkách, ktorá sa tiahne už niekoľko rokov. Najnovšie zadržanie bývalých vyšetrovateľov NAKA, Branislava Dunčka, Roberta Magulu a Romana Staša, takzvaných čurillovcov, a tohto týždňové odsúdenie bývalého policajta Jána Kaľavského opäť otvárajú otázky o tom, kto v skutočnosti bojoval proti organizovanému zločinu a kto s ním spolupracoval.Dnes sa pozrieme na to, čo vieme o aktuálnom vývoji oboch prípadov, aké súvislosti siahajú až do politických kuloárov a čo tieto kauzy znamenajú pre stav právneho štátu na Slovensku.V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Lauru Kellö Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Branislav Balasko je šéfom slovenského fanklubu Liverpool FC a jednou z najvýraznejších postáv fanúšikovskej scény na Slovensku. V najnovšej epizóde podcastu Striedame! rozprával o histórii fanklubu, jeho fungovaní aj o rozdieloch medzi fanúšikmi v Európe a na Slovensku.Cesta k oficiálnemu fanklubu sa začala niekoľkými telefonátmi, ktoré spustili celý proces. Odvtedy sa zoskupenie postupne formovalo, prešlo viacerými zmenami a dnes má širokú základňu fanúšikov nielen na Slovensku. Branislav Balasko sa dostal do kontaktu s viacerými podobnými fanúšikovskými skupinami v Európe a má prehľad o tom, ako sa fanúšikovská scéna vyvíja aj mimo našich hraníc, no na Slovensku nefandí žiadnemu klubu.V rozhovore sa okrem iného venoval aj téme fanúšikovskej kultúry na Slovensku. Kritizoval nedostatočnú prácu s priaznivcami, chýbajúce aktivity pred zápasmi reprezentácie či absenciu oficiálneho fanshopu a Siene slávy.„Zväz by mal urobiť kroky, aby zatraktívnil reprezentačné zápasy. Teraz príde Slovinsko, menej atraktívny súper, a ľudia nejdú. Nie je to o súperovi, ale o tom, že chýba aura okolo zápasu,” vysvetlil Branislav Balasko v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Udalosti nabrali neuveriteľný spád.Čo tára Robert Fico a čo Donald Trump, zhrnul Ťažký týždeň.

Nikto by sa nedivil, ak by obraz Donalda Trumpa visel v ruskej tajnej rozviedke ako zamestnanec mesiaca.To, čo sa udialo v Oválnej pracovni bolo bezprecedentné, ale je to nová svetová politika Donalda Trumpa a J.D. Vancea. Rovnako tak neoficiálne rozhovory priamo pred kamerami alebo republikánske stretnutie, ktorého súčasťou bol aj Robert Fico, skôr pripomínala neofašistický míting.

„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mimoriadny samit Európskej únie zrejme skončí polovičným úspechom. Lídri sa pravdepodobne posunú v otázke navyšovania výdavkov na obranu. Avšak ďalšiu podporu Ukrajiny pravdepodobne zablokuje Robert Fico a Viktor Orbán.V dnešnom podcaste budete môcť počuť Anetu Zachovú, šéfredaktorku portálu euractiv.cz.Nahrával Vladimír Amrich.

V domácnostiach i firmách máme čoraz viac zariadení, o ktorých si ani nemusíme uvedomovať, že sa pripájajú na internet. Práve preto môžu predstavovať bránu pre potenciálnych útočníkov. Súhrnne sa týmto zariadeniam hovorí aj internet vecí či skrátene IoT.Prečo práve tento segment môže predstavovať obzvlášť nebezpečnú zraniteľnosť? Sú vôbec spôsoby, ako sa efektívne brániť, alebo jednoducho treba počítať s tým, že nejaké slabšie ohnivko sa vždy nakoniec nájde? A ako sa pripraviť na budúcnosť, v ktorej bude na internet pripojené prakticky všetko?Na tieto a ďalšie otázky odpovedajú v najnovšom špeciálnom podcaste SHARE o kybernetickej bezpečnosti vedúci bezpečnostný inžinier Check Point Technologies Tomáš Vobruba a konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Accura Martin Fábry.V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo sa o IoT hovorí ako o samostatnej kategórií zariadení.Ktoré takéto zariadenia najčastejšie bývajú terčom útokov.Ako v USA hackli robotické vysávače.Či vie útočník na diaľku vypnúť moderné auto.Ako sa pripraviť na budúcnosť, kde budú IoT aj humanoidné roboty a niekto ich hackne.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Check Point Software Technologies.Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/RaQz4it/na-dialku-im-dokazali-vypnut-auto-ci-ovladat-vysavac-internet-veci-robi-aj-z-beznych-veci-terce-podcast/

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu. „Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť. V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“. To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu. Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva. „Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“. Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorý túto agendu ani nemal v programe. Dokáže v tomto rezorte niečo zlepšiť alebo naopak pokaziť? Pýtali sme sa expertov. Zaujímavý postreh je, že na Slovensku ide do športu pomerne málo peňazí. Tie, ktoré tam tečú netrasparentne a nepredvídateľne, má pritom často v rukách premiér a nie minister športu. V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.Nahrával Peter Hanák.

Spoločnosť Apple 19. februára predstavila svoj nový „najlacnejší“ smartfón - iPhone 16e. Ide o pomyselného nástupu známych modelov SE.Ako novinka obstojí v porovnaní s aktuálnou ponukou iPhonov 16? Kde sa Apple rozhodol šetriť a je aj niečo, v čom nový model exceluje? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo si myslíme o absencie MagSafe nabíjania.Ako Apple šetril na displeji.Prečo je nový čip C1 možno ešte väčšou novinkou, ako samotný iPhone.Ako to je s ponukou farieb.Aká je cena za najkrajšiu zadnú stranu iPhonu od čias iPhone 8.Súvisiace odkazy:Apple ukázal svoj nový „lacný“ iPhone: Starší dizajn, novšia technikaKoľko bude stáť nový iPhone 16e na Slovensku? Poznáme slovenské cenyiPhone 16e zaradia najväčší operátori. Dvaja odhalili aj cenyJe iPhone 16e zbytočný telefón s prestrelenou cenou? Lacný iPhone neprekročil svoj tieňPrvá fotografia iPhone 16e po príchode do redakcie porovnávajúca obe farbyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kluby Tipos extraligy čaká už len posledné kolo a pred ním už na 99 percent poznáme dvojice predkola play-off, ako aj niektoré štvrťfinálové. V lige sa za dva týždne udiala aj dôležitá zmena v tabuľke, Spišská Nová Ves sa dostala na prvé miesto a aj na ňom zostala. Okrem toho sme videli aj dve veľké rozhodcovské chyby. O týchto témach debatovali v podcaste Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Tomáš Bokroš (bývalý hokejista).

Jednou z veľmi zaujímavých, no menej známych inovácií v oblasti umelej inteligencie (AI) z posledných rokov je prepojenie AI a kamerových systémov. Klasická „pasívna“ kamera, ktorá len nahráva obraz, sa za pomoci AI mení na aktívneho pomocníka, schopného v reálnom čase hodnotiť riziká a predchádzať škodám. Vie tak do istej miery zastúpiť živého strážnika. „Dnes poznáme kamerový systém ako pasívnu zložku zabezpečenia. To znamená, že ak sa niečo stane, tak až po incidente si otvoríme záznamy a hľadáme v nich daný incident,“ hovorí produktový manažér pre Video Solutions Services spoločnosti Konica Minolta Dominik Petrovič. Video Solutions Services spoločnosti Konica Minolta predstavuje riešenie pre kamerové systémy postavené na umelej inteligencii.Podľa Petroviča nejde len o samotné kamery. Kľúčovým slovom je „riešenie“ – systém je možné vyskladať na mieru podľa toho, kde sa nasadzuje a aké sú konkrétne požiadavky.O nasadení AI na sledovanie bezpečnostných kamier sa rozprávame s produktovým manažérom spoločnosti Konica Minolta Dominikom Petrovičom v novom dieli Technologického podcastu SHARE.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/saThLRE/dozor-bez-unavy-takto-ai-meni-kamerove-systemy-na-strazcov-ktori-nespia-a-necitia-unavu/ Text a podcast vznikli v spolupráci so spoločnosťou Konica Minolta.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Vážení diváci a diváčky, ctení poslucháči a poslucháčky a milé diváctvo a poslucháčstvo. Aktuálny diel Politikára po trojtýždňovej zdravotnej pauze prichádza opäť! O koaličnej kríze, stretu s realitou v podaní Donalda Trumpa, ale aj o vzrušení z potravín debatovala komička Diana Renner a Komik Marián Psár (obaja Silné reči).V relácii sa dozviete:Prečo sa onanuje pred potravinami?Čo nám ukazuje koaličná kríza?O ministerke kultúry na stope „zločinu” Oranžová v Bielom domeNie je fotka ako fotkaPrečo je neprípustné fackanie detí policajtom

To, čo sa dnes deje, nie je nič iné, ako návrat k nedemokratickej civilizácií. Smerujeme tam, to ale neznamená, že tam musíme skončiť, hovorí občianska aktivistka Marta Šimečková. Tá sa ako štatutárka OZ Projekt Fórum - a mama predsedu PS, stala terčom ďalšieho útoku premiéra Fica. Jej združenie totiž čelí exekúcií zo strany EÚ. Čo bolo dôvodom a prečo je od Fica drzé hovoriť o údajnom obohacovaní sa? "PÁN ŠIMEČKA mladší, ČO KEBY STE NAMIESTO OCHKANIA UROBILI TLAČOVKU A OZNÁMILI, KOĽKO VAŠA RODINA NAHRABALA ZO ŠTÁTNYCH A MEDZINÁRODNÝCH DOTAČNÝCH SCHÉM? TO BY BOLA SUMIČKA!"To je úryvok z jedného zo statusov predsedu vlády Roberta Fica na adresu svojho politického rivala, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.Ten sa opäť stal predmetom útoku šéfa vlády - a opäť sa to deje cez rodinných príslušníkov šéfa PS. Najprv to bola jeho partnerka, potom jeho otec no a tentoraz sa premiér zameral na jeho mamu. Marta Šimečková sa totiž ako štatutárka občianskeho združenia Projekt Fórum stala predmetom exekúcie zo strany EÚ. Ona sama to považuje za nedorozumenie a vec nepovažuje za ukončenú. Útoky premiéra, ministra obrany či šéfa strany Hlas však považuje za neuveriteľnú drzosť a prekročenie hraníc arogancie. "Hranice ich nehanebnej arogancie boli dávno prekročené," tvrdí a avizuje, že čas na právnu obranu sa výrazne blíži. Ráno Nahlas s bývalou disidentkou, občianskou aktivistkou Martou Šimečkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Slovensko dnes hrá lokaja Kremľa. Fico vedie Slovensko do izolácie. Ani Berlín, Londýn či Paríž nebudú čakať ako sa vyspí slovenský premiér. Tá voľba je dnes úplne jednoduchá - klub slobodných krajín alebo prokremeľské lokajstvo," tvrdí expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho EÚ v jej súčasnej podobe zrejme končí, NATO však mŕtve nie je. A čo zastaví Putina a jeho agresiu?"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scenárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda."Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude."Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.Ako napokon skončí Ruska agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Základná časť slovenskej futbalovej Niké ligy došprintovala do svojho konca pre ročník 2024/25 a už sa môžeme sústrediť na súboje v nadstavbvej časti. Záverečný víkend „základu” však priniesol zopár veľkých výsledkov. V 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme si ich prebrali s Petrom Ďurišom.Súboj o titul môže mať väčšiu drámu ako v minulosti, to isté platí aj o bitke o 2. miesto, no poriadne napäté to bude takisto v boji o holé prežitie medzi ligovou elitou na Slovensku. Záverečné 22. kolo Niké ligy nám mierne zamotalo súťaž na oboch koncoch, čo je skvelá správa pre fanúšika.Počas uplynulého víkendu sme boli svedkami veľkých vecí predovšetkým na bratislavskom Tehelnom poli, ako aj na opačnom konci krajiny, kde sa bojovalo o poslednú vstupenku do atraktívnejšej vrchnej šestky.O víkendovom kole, ktorého zápasy sa odohrali v jeden deň a čase, sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? s bývalým ligistom a futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent pre Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj. Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov. A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Martin Koči je slovenský motoristický pretekár a multipotenciál. V motoristickej komunite získava pozitívne ohlasy za svoju kariéru, verejnosť ho spoznala predovšetkým pre účasť v reality show a pre jeho pestrú aktivitu na Instagrame.Martin prijal pozvanie do nášho štúdia, ab sme sa porozprávali o nielen o jeho kariére, jej minulosti a budúcnosti, ale aj o tom, či jazdcov motivuje finančná odmena, aby riskovali životy. Zaujímalo ma tiež, akú chybu robia bežní vodiči najčastejšie a či predáva svoje autá cez náš inzertný portál.Rozhovorom sprevádza Erik Stríž.Zmienený odkaz na knihu Styllex 50 rokov: https://www.artforum.sk/katalog/188082/styllex-50-rokov 

Zubná klinika, ktorú založil otec Petra Džupu, nedávno oslávila 30 rokov. Rodinná firma si okrúhle jubileum pripomenula nezvyčajným spôsobom. Pre Kysučanov pripravili celodenný Festival zdravia s odborníkmi, prednáškami o zdraví a prevencii, cvičením aj zábavou pre deti i dospelých.O rok túto akciu zopakovali a na leto chystajú tretí ročník. „Rozhodli sme sa spraviť niečo pre komunitu. Tu sme vyrástli, v tejto komunite pracujeme a podnikáme, tu sú naši klienti, pacienti, kolegovia aj bývalí kolegovia,“ vysvetľuje Peter Džupa motiváciu aj dôvody, prečo založili občianske združenie Zdravé Kysuce a budujú tradíciu festivalu.V podcaste sa dozviete:·      ako podľa Petra Džupu súvisí pomáhanie so Spidermanom,·      čím ho inšpiruje japonská firemná kultúra,·      prečo sa mu páči film Pošli to ďalej,·      kto má v rodinnej firme konečné slovo pri rozhodovaní o pomoci,·      ako sa filantropia na Kysuciach prejavuje v biznise.Dlhoročná spolupráca kliniky s pobočkou Diecéznej charity v Čadci je založená na dôvere. Klienti charity v zložitých životných situáciách zvyčajne nemajú peniaze na zubné ošetrenie. „Keď nám zavolajú, nepýtam sa, či to ten človek potrebuje. Viem, že je to naozaj treba,“ vraví spolumajiteľ kliniky.Ani po zorganizovaní Festivalu zdravia sa nezamýšľal nad tým, či práve toto je filantropia. Hovorí skôr o zodpovednosti: „Nie sme veľká firma, ale máme vplyv na životy ľudí, ktorí u nás pracujú, tým pádom máme vplyv na životy ich rodín a aj na komunitu. Nevieme ovplyvniť celú spoločnosť, ale keď sa budeme snažiť 30 až 40 rokov, možno vieme spraviť v našom meste aspoň malú zmenu.“Generačná výmena prináša iné pohľadyZakladateľ kliniky, Peter Džupa st., sa stiahol z vedenia firmy a viac sa venuje vzdelávaniu študentov na strednej a vysokej škole. Medzi podnikateľskými príbehmi otca a syna sú, prirodzene, rozdiely. Prvá generácia začínala podnikať v 90. rokoch v úplne iných podmienkach ako dnes.„Druhá generácia prichádza s tým, že niečo je už vybudované a zároveň si uvedomuje, že len budovať majetok nestačí, keď nemáme napríklad fungujúce školstvo alebo ľudia nemajú kam ísť za kultúrou,“ hovorí P. Džupa. Ako správny vizionár vie, že od toho, ako sú ľudia vzdelaní a rozhľadení, závisí kvalita života v komunitách a v konečnom dôsledku aj ich podnikanie.Aj preto má ďalšie plány. Osvetu a vzdelávanie v oblasti zdravia chce v Čadci rozšíriť o komunitnú kaviareň, kde by vznikol aj priestor na besedy či prednášky o rôznych témach. „Môže to ľuďom rozšíriť obzory, dokáže ich to prepájať. A práve spájanie rôznych komunít je niečo, čo dnes na Slovensku chýba,“ dodáva.Kto je Peter ĎžupaPo štúdiu na lekárskej fakulte nastúpil do zubnej kliniky Petramed v Čadci. Viac než päť rokov ju viedol ako výkonný riaditeľ. V súčasnosti sa ako stratég venuje najmä jej rozvoju.  Okrem toho organizuje kurzy pre zubných lekárov s vlastnou praxou, ktoré sú zamerané na manažment, financie, legislatívu. S otcom založili občianske združenie Zdravé Kysuce, ktoré v Čadci organizuje Festival zdravia pre verejnosť.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Európa si musí uvedomiť, že USA už nie sú náš spojenec. Sme ale kontinent, ktorý má všetok potenciál, aby sa stal skutočnou veľmocou. Problém je, že sme leniví, pohodlní a zbabelí, aby sme zaplatili cenu, ktorú to má. Čím neskôr sa spamätáme, tým to bude pre nás drahšie a krvavejšie, pripomína novinár Arpád Soltész. Európa má na to stať sa veľmocou. Musíme si len veriť a začať na tom tvrdo pracovať, hovorí exminister Rastislav Káčer.Diplomatická katastrofa alebo ešte stručnejšie: Zrada. I tak by sa dala charakterizovať hádka, v ktorej si pred zrakmi celého sveta skočili do vlasov ukrajinský prezident a pán Bieleho domu - i s jeho viceprezidentom. Trump s JD Vancom na Zelenského ostro slovne zaútočili, ukrajinský prezident to však nenechal len tak a verbálne útoky im asertívne oplatil. K rokovaniam o dohode o nerastných surovinách Ukrajiny tak vôbec nedošlo a Zelenský musel Biely dom predčasne opustiť.Svet - a to nielen ten diplomatický, je v šoku a nad americkou podporou Ukrajiny sa čoraz viac zmráka. Európski lídri hromadne vyjadrujú Zelenskému podporu a v nedeľu Veľká Británia urýchlene zvolala samit o ďalšej podpore Ukrajiny, ale i o bezpečnosti Európy v časoch, keď sa USA ukazujú ako mimoriadne nespoľahlivý spojenec.Ako si máme vysvetliť takýto radikálny obrat americkej politiky a čo sa za ním skrýva? Čo má - presnejšie musí, urobiť Európa zoči voči radikálnemu americkému obratu, pokračujúcej ruskej agresii ako i vlastnej vojenskej nemohúcnosti? Máme ešte šancu stať sa skutočnou veľmocou vzbudzujúcou rešpekt globálneho sveta a akú cenu nás to bude stáť?Ráno Nahlas s bývalým ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vo štvrtok sa verejnosť dozvedela o zrušení obvinenia dvoch policajtov - takzvaných Čurillovcov - čo signalizuje, že „naši ľudia“ zďaleka nemajú vyhraté.Pri predstavení knihy Tajomstvá Kočnerovej knižnice zaznela aj informácia, čo sa stalo na prelome augusta a septembra 2017, čo v októbri 2017 a čo s odstupom času nadobúda osobitý zmysel.Knihu si môžete kúpiť TU!

Renáta Názlerová je známa zo seriálu Súdna sieň. Celý život zápasí s obezitou a vyskúšala všetky diéty. Prekonala dva ťažké covidy a znova pribrala. Keď mala 167 kíl, lekár jej predpísal nové lieky proti obezite. Výsledkom je schudnutie podstatnej časti jej telesnej hmotnosti. Všetko však má svoj háčik. Aký presne, sa dozviete v podcaste Telo po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Renáta Názlerová dostala liek, ktorý nie je na cukrovku, ale priamo na obezitu. Ako to presne funguje? Človek nemá chuť na jedlo a neprežíva euforický zážitok z jedla a zmizne závislosť na jedle. Najnovšie výskumy dokonca naznačujú, že tieto lieky pomáhajú aj pri iných závislostiach, napríklad od alkoholu a fajčenia.Môže sa stať, že liek po čase prestane zaberať?Rozhovor nahrávali Henrieta Hanáková a Martina Smatanová.

Nové technológie otvárajú nové možnosti šíreniu klamstiev a manipulácií. Metaverzum nie je výnimkou. O to viac, že do ambicióznej vízie najviac investuje spoločnosť Meta.Čo je vlastne metaverzum? Aké sú šance, že ho raz zažijeme v plnej sile a ako môže pri jeho budovaní pomôcť umelá inteligencia?Podcast Disinfo Report a portál Infosecurity.sk zároveň prechádzajú veľkými zmenami. Aj o tom v novej epizóde hovorí Tonka Zsigmondová s odchádzajúcou šéfredaktorkou Michaelou Dubóczi a jej nástupcom Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Je reálne, že príde k zastaveniu paľby. Som presvedčený, že Rusi majú dôvody, prečo budú za, hovorí v rozhovore Alexander Duleba. Podľa odborníka na Rusko a Ukrajinu to vyplýva z ekonomickej situácie Moskvy, pre ktorú je tento rok kritický, ale aj z pomerov na fronte. Hovorí, že Vladimir Putin potrebuje pauzu.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – ako rozumieť rétorike Donalda Trumpa voči Volodymyrovi Zelenskému a Vladimirovi Putinovi;– 3:45 – v čom je dohoda USA a Ukrajiny o spoločnej ťažbe vzácnych nerastov dobrá;– 8:28 – ako môže dohoda o ťažbe vzácnych nerastov viesť k ukončeniu vojny;– 9:49 – v čom Zelenskyj predbehol Putina;– 10:48 – prečo už nebude Trump nazývať ukrajinského prezidenta diktátorom;– 12:01 – ako môže ovplyvniť Čína vývoj vojny;– 16:10 – prečo si myslí, že môže prísť čoskoro k zastaveniu paľby;– 17:02 – a či bude Rusko za zastavenie paľby;– 26:41– či bude Európa schopná dať bezpečnostné záruky Ukrajine;– 37:00 – v čom bude pre EÚ rozhodujúci 6. marec;– 41:42 – ako Slovensko zasiahne uvalenie ciel na Úniu;– 45:00 – či nám môžu pomôcť dobré vzťahy s USA.

Športovec roka 2024 a jediný slovenský medailista z letnej olympiády v Paríži. To sú veci, ktorými je Matej Beňuš dobre známy. No v najnovšej časti Olympijského videocastu sme preberali aj tie, ktoré o ňom nie sú až také známe. Nie je len úspešný vodný slalomár, ale napríklad aj dobrý kutil či lepší amatérsky hokejista. S kým by si chcel zahrať v útoku a aký je rodič malých hokejistov? Aj to nám prezradil.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké je byť športovcom rokaže medaila nie je v najlepšom staveprečo bude ďalšia olympiáda pre neho bez olympijskej atmosféryčo hovorí na kajak krosako mu pomáha dýchanie a prečo nefunguje vizualizáciaaký je hokejistaže je pri rodičoch vidno, či si plnia sny cez detiže už raz zasiahol, keď rodič vulgárne nadával na cudzie detis akými hokejistami by si chcel zahrať

V prípade vymenovania ministra Huliaka sa ešte nedá hovoriť o vládnej stabilite. Huliakov možný náhradník Miroslav Radačovský totižto nie je nepopísaným listom.Vláda prežila koaličnú krízu, zatiaľ. Premiér Robert Fico včera popoludní navštívil prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdal mu návrh na personálnu zmenu vo vláde. Ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (SNS) má vo funkcii nahradiť nezaradený poslanec a starosta Očovej - Rudolf Huliak.Okrem toho Fico tvrdí, že súčasťou návrhu je aj deklarácia o podpore vlády a jej programového vyhlásenia, ktorú podpísali štyria nezaradení poslanci Národnej rady SR. Ide o štyroch rebelujúcich poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Potvrdil to prezident Peter Pellegrini s tým, že Fico tak zabezpečil koalícii 76 hlasov koaličných poslancov - teda väčšinu v parlamente.Huliaka si chce ešte Pellegrini zavolať do Prezidentského paláca na osobnú konzultáciu.Kto je Rudolf Huliak? Ako sa podarilo takmer neznámemu politikovi vstúpiť do parlamentu a neskôr získať aj možnú ministerskú stoličku? A aké kontroverzie sa s týmto mužom spájajú?V podcaste budete počuť reportéra Aktualít Mareka Biróa.Moderuje Zorislav Poljak.

„Už v šatni som cítil, že prehráme,” spomína tréner Attilu Végha Ilja Škondrič na pád svojho zverenca v Odvete storočia. Karlos Vémola vlani v lete vyrovnal skóre vzájomných zápasov na 1:1 a tak 14. júna na Edene nastane Judgement Day (Súdny deň). Ilja Škondrič v podcaste Staredown na ŠPORT.sk avizuje veľké zmeny v príprave, vďaka ktorým má Attila Végh zvíťaziť v treťom, rozhodujúcom zápase.

Birmovaný komunista Robert Fico sa tentoraz hlási k hajlujúcim ultra egoistom.Plány na záchranu vyplienenej verejnej pokladnice nevychádzajú, chviľkové fantasmagórie o údajnom protivládnom puči nahradila trvalá vládna kríza, ale premiér krajiny sa venuje úplne iným záležitostiam. A čo zaručene „priláka“ ľudí Elona Muska na Slovensko, načrtáva najnovší Ťažký týždeň.

„Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.Vrátil sa z Libanonu a Sýrie, kde pomáha utečencom a postihnutým. V Iraku dozerá na projekt studní s pitnou vodou. A v bratislavskej Petržalke dáva svoju energiu do miestnej charity. Humanitárny pracovník v službách charity.Aktuálne je po návrate z Libanonu, ktoré bolo svojho času známe aj ako „stredomorské Švajčiarsko“. Dnes je ekonomicky zdecimované, sužované aj takmer poldruha miliónovou komunitou utečencov zo Sýrie, Palestíny i Gazy. Utečenecký tábor Dbayeh neďaleko Bejrútu tam napríklad stojí už od roku 1952. Pomoc zo Slovenska smeruje do podpory vzdelávania detí. Na transport do školy, na školské pomôcky, obuv šatstvo i na doučovanie. „Už len tým, že bývajú v utečeneckom tábore, prichádzajú o šance. Nemôžu sa hlásiť na určité školy, sú pre nich neprístupné rôzne pracovné pozície, pre chýbajúce vzdelanie. Sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Našou podporou im však dávame budúcnosť“, hovorí Košta. Navštívil i Sýriu, ktorá je čerstvo po štátnom prevrate a podľa varovaní OSN obavy z novej vládnej moci islamistov Hayat Tahrir al-Shamu môžu spustiť ďalšiu vyše miliónovú utečeneckú vlnu. Prečo pomáhať v takýchto vzdialených kútoch zemegule? A aké sú z nich návraty? „Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenský hokej prešiel za posledné desaťročia veľkými zmenami. Kým v minulosti sme mali stabilné zastúpenie v NHL a patrili medzi svetovú elitu, dnes je situácia iná. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk o tom otvorene prehovoril bývalý reprezentant a skúsený hokejový analytik Rastislav Pavlikovský.Rastislav Pavlikovský, ktorý v minulosti hrával v elitných európskych ligách a absolvoval aj niekoľko kempov v NHL, sa podelil o svoj pohľad na aktuálny stav slovenského hokeja. Kriticky sa vyjadril o pracovnej morálke mladých hráčov, ktorí podľa neho nemajú rovnaký prístup k tréningu ako jeho generácia.V rozhovore sa dotkol aj rozdielov medzi Slovenskom a Švédskom, kde dlhé roky pôsobil. Práve severania podľa neho uspeli vďaka disciplíne, systematickej práci a dôrazu na tímovosť. „Švédi robia všetko svedomito. Slováci? Urobia päť opakovaní namiesto desiatich,” hovorí bez servítky Rastislav Pavlikovský v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Nezabudol ani na generáciu súčasných mladých hráčov, ktorí síce majú talent, no často im chýba cieľavedomosť. Aké riešenia vidí pre slovenský hokej? Čo podľa neho rozhodlo o poklese počtu slovenských hráčov v NHL? A prečo bol počas svojej kariéry tak blízko NHL, no nikdy tam neodohral žiadny zápas?

V Dudinciach sa má postaviť spaľovňa odpadu, ktorú nikto nechce – obyvatelia sú proti, opozícia varuje pred lobingom a aj minister životného prostredia Tomáš Taraba ju nazýva „čistým bláznovstvom“. Napriek tomu proces posudzovania stále beží a konečné rozhodnutie ešte nepadlo.Minister Taraba síce tvrdí, že projekt je absurdný, no za 16 mesiacov na ministerstve ho nezastavil. Namiesto toho obviňuje opozíciu a tvrdí, že proces mal zastaviť niekdajší štátny tajomník.Minister zdravotníctva Kamil Šaško medzitým zmenil vyhlášku, ktorá určuje, čo sa v ochrannom pásme kúpeľov Dudince smie a čo nie. Nečakane z nej vypadol zákaz akýchkoľvek spaľovní – hoci takáto formulácia tam ešte v októbri minulého roka bola. Minister tvrdí, že išlo len o zosúladenie s ostatnými predpismi. Opozícia však hovorí o prepojeniach investorov na kúpeľný sektor.V podcaste budete počuť Michala Kiču z Demokratov.Moderuje Zorislav Poljak.

Keby som na ulici zostavil vládu zo svojich susedov, tak by to bolo lepšie ako to, čo nám dnes vládne. Pýtam sa, či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom? Pre mňa je to jeden z divov sveta, hovorí renomovaný súdny lekár Norbert Moravanský. Ako a prečo Slováci podľa súdneho lekára umierajú?Vstupujú na miesta tých najotrasnejších zločinov, ale chodia aj k tým najbanálnejším tragédiám. Vidia a vnímajú aj to, čo by sme my sami najradšej nevideli a čo vedome neraz popierame - no práve preto i toto sme. Slovensku ako krajine chýba pamäť a nesmierne hazardujeme s ľudským potenciálom. Zdravý sedliacky rozum nás už neraz doviedol do strašných problémov, pripomína súdny lekár Norbert Moravanský.O zločinoch - a o tom, ako a prečo ich páchame, vedia oveľa viac než my a preto dobre vedia i to, kde a v čom máme tie naše najtemnejšie komnaty i tých najohavnejších démonov. Neraz pritom neuveriteľne banálnych - a spoločnosťou pritom roky prehliadaných.Súdni lekári - to sú tí, ktorí sú na miestach zločinov, ale aj zdanlivo banálnych tragédií, ako tí prví a práve preto nám vedia dať kompetentné, ale aj zmysluplné odpovede, akí vlastne sme a kto v skutočnosti sme.O čom teda hovoria mapy našich zločinov a na čo poukazujú naše opakujúce sa tragédie? Kde sa v nás skrýva ten malý diabol všetkých tých tragédií? A čo smrť - v jej kruto nahej podobe, čo tá o nás vlastne vypovedá?Ten výtlak IQ a to, že som bol v škole, keď sa preberali veci, tak to ja tam nevidím. Toto je obrovská intelektuálna kríza. Kladiem si otázku, že či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom. Pre mňa je to jeden z divov sveta, že toto je vlastne možné. Devalvovali sme prakticky úplne všetko, čo sa devalvovať dá, tvrdí súdny lekár.Ráno Nahlas so súdnym lekárom Norbertom Moravanským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko síce požaduje, aby sa Robert Fico ospravedlnil za hlasovanie Slovenska v OSN, no jeho výzvy nemajú reálnu váhu. Hoci SNS kritizuje postoj slovenskej diplomacie, rozhodnutia v tejto oblasti určuje premiér, ktorý má pod kontrolou vládu aj svojich ministrov. Dankove výčitky tak vyznievajú skôr ako snaha zachrániť vlastnú politickú pozíciu než ako reálny tlak na zmenu kurzu, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.V čase, keď si svet pripomínal tretie výročie vojny na Ukrajine, sa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku uskutočnilo hlasovanie o rezolúcii, ktorá požaduje okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Súhlasné hlasovanie Slovenska pobúrilo predsedu SNS Andreja Danka, ktorý vyzval premiéra Roberta Fica, aby hlasovanie preveril a ospravedlnil sa zaň.Je rezolúcia Valného zhromaždenia OSN právne záväzná? Ako máme chápať postoj Slovenska k Ukrajine? A prečo práve Andrej Danko tak ostro reaguje a čo tým sleduje?V podcaste budete počuť šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho.Moderuje Zorislav Poljak.

Vedci nedávno objavili asteroid, pri ktorom bola 3,1% šanca, že sa zrazí so Zemou. Následné výpočty túto šancu znížili na 1,2 % a ďalšie zrážku prakticky úplne vylúčili. Napriek tomu existuje celý zoznam väčších i menších asteroidov, ktoré budú prechádzať mimoriadne blízko Zeme a šanca, že sa s ňou zrazia, je väčšia ako nula. Čo tieto asteroidy hľadáme a čo budeme robiť v prípade, že skutočne nájdeme taký, ktorý smerovať priamo na nás? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktoré známe asteroidy by sa mohli zraziť so Zemou.Čo by sa stalo, ak by k takej zrážke došlo.Ako veľký by musel byť asteroid na to, aby spôsobil apokalypsu.Koľkokrát v minulosti sa to už stalo.Čo robíme preto, aby sme nebezpečné asteroidy hľadali.Čo môžeme urobiť, ak by sme našli asteroid, ktorý je na ceste zraziť sa so Zemou.Súvisiace odkazy:Najväčší známy asteroid, ktorý sa k Zemi priblížil na vzdialenosť menšiu, ako je vzdialenosť MesiacaZoznam známych asteroidov, ktorých obežná dráha prechádza blízko Zeme Nová hrozba pre Zem: Najnebezpečnejší asteroid by pri dopade mohol ohroziť celé mesto. Nie je však dôvod k panikeNarazí asteroid 2024 YR4 do Zeme a spôsobí katastrofu? Dôležité vyhlásenie vedcov z ESAPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.