Podcasty Aktuality.sk

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenskí hokejisti do 20 rokov zvládli prípravu na majstrovstvá sveta a sú pripravení na výzvy, ktoré ich čakajú. Prvým súperom bude Švédsko. Hoci niektoré mená v nominácii chýbajú, očakáva sa, že lídrom tímu bude Dalibor Dvorský.Dalibor Dvorský patrí medzi najproduktívnejších hráčov farmárskeho tímu St. Louis Blues, no jeho účasť v nominácii nebola istá. Teraz je však jasné, že bude jednou z najdôležitejších opôr tímu. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovoril asistent trénera Ivan Švarný o výzvach turnaja aj príprave reprezentácie.Dozviete sa, prečo je na turnaji brankár kľúčom k úspechu a čo všetko musia mladí hráči zvládnuť, aby na majstrovstvách uspeli. Taktiež zistíte, ako sa tréneri snažia vybudovať dôveru medzi sebou a hráčmi a prečo už v dnešnej dobe tréneri nekričia tak, ako kedysi.

Samuel Kováčik, známy ako Vedátor, nám porozprával o tých najmenších kúskoch nášho vesmíru a ich pozorovaní. Čo ešte o hmote nevieme, čo môžu a nemôžu objaviť naše urýchľovače a čo si Samo myslí o AI? O fenomenológii kvantového priestoru sa v 84. epizóde Slnečnej zostavy rozprávame s Vedátorom. Pýtajú sa Matúš Toderiška a Marián Psár.V 84. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete: prečo sa Samo venuje práve tejto téme, prečo nemá nový urýchľovač častíc FCC ideálny marketing, prečo nie je vákuum úplne „prázdne”, prečo sa niekedy viac oplatí jeden 20-miliardový projekt ako niekoľko pármiliardových, čo je to supersymetria, prečo je ťažké objaviť gravitóny, prečo sa Samo bráni Teórii strún, a čo majú spoločné mikroskopické čierne diery s tmavou hmotou.Zaujímavé odkazy: Kniha Samuel Kováčik & Norbert Werner – Rozhovory o vesmíre Kniha Samuel Kováčik – Kúsky reality Kniha Leonard Susskind – The Black Hole War YouTube Sabine Hossenfelder Sara Imari Walker – Kniha Life As No One Knows It (The Physics of Life's Emergence)Kvantovej fyzike sa Živé.sk venuje aj v nedávnom dieli podcastu SHARE.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Hokejistov Slovenska do 20 rokov čaká už od 26. decembra tradičný juniorský svetový šampionát. Slovensko nemá taký silný tím ako pred rokom, no šance na úspech existujú. Viacerí označujú hráčov spod Tatier za čierneho koňa turnaja. O nadchádzajúcom šampionáte debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Matej Deraj (expert na juniorský hokej).

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Zajtra sú tu Vianoce a to znamená len jediné: Pripomenieme si najbizardnejšie darčeky, ktoré nám po celý rok nadeľovali parlament a vláda.Hodnotiť túto komédiu budú tí najpovolanejší - Marián Psár, ktorý výnimočne prišiel a Jakub Gulík, ktorý si zase výnimočne našiel čas. Odkaz pre Sama Trnku. Moderuje Natália Jabůrková, ktorá je pri tejto kombinácii komikov krotiteľkou divej zveri.V relácii sa dozviete: O ministerskom Monetovi na hrade O klamstvách Roberta Fica O tom, koho vyhodili dverami, ale vrátil sa oknom O politickom idzem - nejdzem Kde je východ a ešte viac východ O zápase v ktorom Andrej Danko vyhral O „trabloch v ráji" O inom „Clash of Stars" O nevzdelaných kriminálnikoch V čom je výplet tenisovej rakety lepší, ako Romana Tabáková O parlamente bez dozoru Prečo je hymna aj náse, aj pre vás

V poradí 31. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy uzavrel svoju jesennú časť, po ktorej sa už po siedmykrát za sebou tešil z titulu „polovičného majstra” úradujúci šampión ŠK Slovan Bratislava. Čo priniesla fanúšikom jesenná časť Niké ligy a jej ročníka 2024/25? Na to sme sa pozreli bližšie v 19. epizóde podcastu Kam si to kopol?Dvaja odskočení na čele priebežného poradia Niké ligy, Spartak Trnava v závese na tretej priečke, poriadna dráma v boji o účasť v najlepšej šestke v „prelínačke” po 22. kole, nuž a rovnaká dráma panuje aj na chvoste pelotónu, kde až päticu mužstiev delia len 3 body.Tie najvýznamnejšie okamihy ligovej jesene prebral futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s futbalovým trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom, pričom v 19. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, poslednej v tomto kalendárnom roku, sme si zároveň zatipovali, kto sa na jar stane celkovým šampiónom a kto slovenskú ligovú elitu, naopak, opustí.DÔLEŽITÉ: Podcast vznikol ešte pred zmenami v RužomberkuV poradí 19. epizóda podcastu Kam si to kopol? vznikla v stredu 18. decembra, teda ešte pred koncom Čecha Radima KUČERU v MFK Ružomberok a príchodom Norberta HRNČÁRA na tento uvoľnený post.

Tím Demagóg.sk v poslednom podcaste tohto roka bilancoval, čo overovali na sociálnych sieťach, aké boli trendy v dezinformáciách a aké boli najväčšie bizarnosti. Diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.Frankovská upozornila, že na sociálnej sieti Facebook nemôže Demagóg.sk v rámci spolupráce s Metou overovať a označovať statusy politikov. „Podľa usmernení Mety má byť politický prejav chránený viac ako prejav bežného človeka. Politici by mali požívať vyššiu ochranu a mali by sme menej zasahovať do ich prejavu.“ Podľa Frankovskej by však na politikov mali byť kladené vyššie nároky, pokiaľ ide o pravdovravnosť.Jednou z najzásadnejších udalostí roka bol atentát na premiéra Roberta Fica, ktorý bol aj predmetom mnohých dezinformácií. Paľo Valík označil za najrozšírenejší hoax jeden z prvých, kde sa na fotografii s atentátnikom mal údajne objaviť otec Michala Šimečku, čo nebola pravda. V skutočnosti išlo o fotografiu z krstu knihy strelca, na ktorej bol spolu s krstným otcom knihy. Nemal však nič spoločné so Šimečkovcami ani s nikým z opozície. Podľa Frankovskej bolo na tomto hoaxe nebezpečné to, ako široko sa ujal. „Šírilo ho množstvo ľudí, zdieľali si ho, posielali si ho – a to možno aj v kanáloch, ktoré sme vôbec nezachytili.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Tri titulové zápasy a finále miliónovej pyramídy Tipsport Gamechanger. Turnaj Oktagon 65 právom nesie podtitul „Najväčší večer v dejinách“ (29. decembra v pražskej O2 Aréne). O vrcholoch nabitého galavečera i ďalších aktuálnych témach hovorí pre ŠPORT.sk spolumajiteľ a promotér organizácie Oktagon MMA Pavol Neruda.Témy rozhovoruObháji Karlos Vémola titul proti obávanému Írovi Willovi Fleurymu a bude trilógia s Attilom Véghom definitívnou rozlúčkou českej legendy? Vystúpi Ronald Paradeiser až na úplný vrchol pyramídy Tipsport Gamechanger a stane sa novou veľkou hviezdou slovenského MMA?Zdolá slovenský klenot Lucia Szabová bývalú svetovú desiatku Luciu Pudilovú a môže sa stať šampiónkou UFC? Prečo Oktagon vyhodil šampióna v ťažkej váhe Hatefa Moeila a aké prekvapenia chystá na rok 2025?

Boris Valábik v rozhovore pre podcast Autobazar.EU aj o tom, že štát by mal preplácať náklady na opravy áut, ktoré sa poškodia na našich cestách. V 138. epizóde podcastu Autobazar.EU hovoríme aj o radosti z novootvoreného úseku diaľnice, po ktorom sa už jazdí, zistíme čo má spoločné úsek Martin - Kraľovany s najdlhším podmorským tunelom na svete a nazrieme do Bugatti garáže na mieru. Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

„Vojna v polícii stále trvá. Vidím tam pomstu zo strany vládnych predstaviteľov voči čurillovcom," hovorí bývalý riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Róbert Miko. Dnes vyšetruje priestupky na okresnom úrade. Po trestnej novele sú vraj zlodeji smelší. Pribúdajú internetoví podvodníci, ktorých však na okresných úradoch nevedia poriadne preveriť. Chýbajú im totiž zákonné právomoci.V rozhovore s Róbertom Mikom sa dozviete:– prečo sa z policajného dôchodku vrátil k vyšetrovaniu;– čo si myslí o najnovších obvineniach policajtov z bývalej NAKA;– či sa nebojí vlastného obvinenia;– v čom vidí pomstu súčasnej vlády;– či verí riaditeľovi inšpekcie Branislavovi Zurianovi;– čo si myslí o opätovnom vyšetrovaní samovraždy Milana Lučanského;– ako pribudli prípady drobných krádeží do 700 eur;– prečo je problém vyšetrovať internetových podvodníkov;– ako sa policajti zbavujú spisov a posielajú ich na okresné úrady;– čo bude s rozpadajúcim sa policajným zborom.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali: Košice platia za nelegálny odpad v centre mesta. Neplatiči tvoria viac ako 50 percent Očakávania od konferencie COP29 neboli splnené, no finančná agenda bola náročná, hovorí Jakub Hrbáň Vlk je na muške pre škody za pol milióna eur, zatiaľ čo lesná zver spôsobuje škody za 20 miliónov ročne Živý či umelý vianočný stromček? Pre niekoho je najviac eco-friendly alternatívou žiadny Predaj živých kaprov je na ústupe. Reťazce ich už nechcú ponúkať, nájdu sa však výnimky

„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Juraj Braun sa narodil 1. mája 1952 v Bratislave do židovskej rodiny. Matka bola počas vojny internovaná v koncentračnom tábore. Otec pochádzal z Bratislavy z ortodoxnej židovskej rodiny a počas vojny sa ukrýval v Maďarsku a na Slovensku.Majetky Braunovej rodiny boli počas vojny arizované, ale po vojne dostali časť naspäť. Po nástupe socializmu boli majetky manželov znovu znárodnené a počas Akcie Z boli vysťahovaní na vidiek.Po návrate do Bratislavy mali rodičia problémy so zamestnaním pre ich kapitalistický pôvod. Juraj bol terčom antisemitských prejavov zo strany rovesníkov. V roku 1968 bol účastný na tábore židovskej mládeže v Dubrovníku, neskôr bol zato vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou. V roku 1980 emigroval do USA. Tam pokračuje v kariére lekára doteraz. V roku 1991 sa oženil s dcérou preživších šoa z Československa.

Slovenský herec Milan Ondrík zavítal do Mimózy a v prvom rozhovore tohto roka, v ktorom nespomenul film Miki, odhalil detaily zo života, herectva aj recept na ťažké rána.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:20 – čo špeciálne má v každej zmluve;04:20 – či sa na seba rád pozerá;10:10 – prečo nemá rád iba jeden typ postavy;14:00 – či mu chýba dedinský život;17:30 – čo mu pomáha na ťažké rána;25:00 – prečo zmenil životný štýl;28:25 – ako vytvoriť svetový mier;32:25 – prečo si obľúbil box bez rukavíc;35:00 – prečo Rytmus odmietol jeho výzvu a iné.

Predstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, prácu, výsledky erbových kultúrnych inštitúcií.Je to záznam verejnej diskusie, ktorá sa odohrala 4. decembra v Tichu a spol., v Bratislave.Vznik diskusie a záznamu podporil z verejných zdrojovov Fond na podporu umenia.

Vládni politici si svoje platy razantne zvýšili, takže ich to „zabolí“ len minimálne.Zachraňovanie „našich ľudí“, súčasťou ktorého bolo aj zníženie trestov za korupciu, pocítia Slováci nielen morálne (nepotrestaním nevídaného rozkrádania verejných peňazí), ale aj materiálne. Zhoršili nám hodnotenie schopnosti splácať dlhy a to sa zvykne odraziť vo vyšších úrokoch. Viac povedala Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Po rozhovoroch so športovcami či trénermi sme si povedali, že sa pozrieme na šport aj z trochu inej a pre niekoho netradičnej stránky. Pozvali sme si tak na rozhovor sociologičku športu Zuzanu Botikovú a prebrali s ňou viacero zaujímavých tém. Prečo vôbec ľudia chodia či nechodia na šport? Ako bola u nás prerušená tradícia, ale aj to, že otvorením fanshopu ju nevybudujete sa dozviete v najnovšej časti Olympijského videocastu.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo ľudia (ne)chodia na športže bola prelomená tradícia a nedarí sa ju až tak obnovovaťže otvoriť fanshop nestačío tradičných a konzumných fanúšikovže sa dá úspech naformulovať ako chcemeo fenoméne športových osobnostío národnej hrdostišpecifiká slovenského fanúšikao fenoméne dedinského futbalu

Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu? Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov. Nahrával Peter Hanák.

Politici akoby si zo všetkých síl koledovali o pozornosť humoristov.Stovky hodín politických „drístov“ zhnul Ťažký týždeň do extrémne výstižnej rýmovačky.

Vianoce nie sú len časom rodinnej pohody, ale aj sviatkom gastronómie. Do podcastu Bárdy&Káčer preto prijal pozvanie šéfkuchár Michal Kordoš, ktorý má za sebou, okrem varenia pre prezidentov aj stáž v kodaňskej Nome – reštaurácii, ktorá je považovaná za najlepšiu na svete.Šéfkuchár Michal Kordoš prezradil čo varí na Vianoce, či existuje tradičné slovenské jedlo a čo za špeciality ponúkajú najlepšie reštaurácie sveta. Dozviete sa aj to, aké je variť pre prezidentku Čaputovú, no aj to, čo spája prezidenta Gašparoviča s mexickou kuchyňou.

Slovenské hokejistky zvládli prvý krok, keď v decembri jednoznačne ovládli predfinálovú skupinu olympijskej kvalifikácie. Teraz ich čaká posledný a oveľa náročnejší krok, vo februári budú bojovať o postup vo finále kvalifikácie proti Nemecku. Kým v Piešťanoch nemala naša brankárka Andrea Rišianová veľa práce, v Nemecku bude mimoriadne dôležitou hráčkou.Na Andreu Rišianovú išlo v Piešťanoch od Kazachstanu, Islandu a Slovinska menej striel ako dali jej spoluhráčky gólov. V Nemecku to tak ale určite nebude. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovorila o skončenej, no aj prichádzajúcej kvalifikácii.Dozviete sa, aké je to stáť v bránke, keď na vás za celú tretinu nejde ani jedna strela a na čo brankárka v takých momentoch myslí. Taktiež sa dozviete viac zo sveta ženského hokeja a napríklad aj to, či v šatni fungujú rovnako ako muži.

Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť.  Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

Rok 2024 je bohatý na mnohé udalosti. Napríklad v marci začala Európska únia implementovať novú smernicu – Zelenú dohodu, tzv. Green Deal. V rámci Slovenska schválili v júni nový zákon na ochranu prírody.O tom, aký pestrý bol rok 2024 a čo ďalšie sa udialo nám v podcaste EKOcaste povedala aktivistka Ľubica Trubíniová z Klimatickej koalície a zakladajúca členka Slovenského ochranárskeho snemu.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Aká je práca ekologických aktivistov a organizácií? V čom zlyháva Ministerstvo životného prostredia? Ako vníma problematiku odpadového hospodárstva či zálohovacieho systému?

Predstavte si, že by ste nemohli ísť tam, kde by ste chceli. Napríklad ku kamarátke na byt, na výlet alebo na obyčajnú toaletu do reštaurácie. Prečo? Pretože všade okolo nás sú bariéry, ktoré ľudia s elektrickým vozíkom nedokážu prekonať. My im s tým ale môžeme pomôcť. Ako? Vypočujte si rozhovor s predsedníčkou občianskeho združenia Belasý motýľ Andreou Madunovou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.Schody a úzke dvere nás vyraďujú zo spoločnostiPre niekoho obyčajné schody, ktoré si ani nevšimneme, keď niekam vstupujeme. Pre ľudí s nervovosvalovým ochorením neprekonateľná prekážka, ktorá ich vyradí zo spoločnosti. „Aj jeden schod dokáže byť neprekonateľná bariéra pre niekoho, kto sa pohybuje na elektrickom vozíku. V podstate na prvý pohľad malá prekážka sa stáva dôvodom, prečo sa nevieme dostať do rôznych budov či obchodov. Často sú to aj úzke dvere pri vstupe. Sú to také záležitosti, ktoré zdraví ľudia ani nevnímajú. Mnohí si často ani neuvedomujú či vôbec prešli jedným, dvomi či tromi schodami. Pre nás sú to dôvody na to, že sme istým spôsobom vylúčení z možnosti užívať niektoré služby alebo vstúpiť do niektorých budov či zúčastniť sa niektorých podujatí alebo dokonca do škôl,“ zdôrazňuje predsedníčka občianskeho združenie Belasý motýľ Andrea Madunová. Belasý motýľ symbolizuje krehkosť ľudí s nervovosvalovým ochorením, ktorých zrádzajú svaly celého tela.Pre koho v skutočnosti staviame byty?Na Slovensku existuje mnoho budov, ktoré sú postavené len pre „zdravých“ ľudí. Často sa pri výstavbe nemyslí na to, že sa nám môže stať úraz, budeme voziť dieťa v kočíku alebo jednoducho zostarneme a nebudeme mať silu prekonávať bariéry v podobe schodov. „Ja si myslím, že by sa mala spoločnosť zamyslieť celkovo nad tou politikou, akým spôsobom budujeme bývanie pre ľudí. Pretože aj tým, že spoločnosť starne, tak je veľmi pravdepodobné, že v istej fáze života budú ľudia potrebovať ten svoj priestor zmeniť. Buď sa im to stane z dôvodu choroby alebo z dôvodu veku, že sú slabší a už nebudú vedieť toľko prekonávať schody. V mnohých krajinách už s tým počítajú a už navrhujú iným spôsobom bývanie,“ hovorí Madunová v podcaste Nehnuteľnosti.sk s tým, že ide o vytvorenie takých bytov v zahraničí, ktoré sa dajú ľahko upraviť bez vysokých finančných nákladov. Ak sa náhodou stane, že niekto ochorie a stratí mobilitu alebo sa mu stane úraz, tak je na Slovensku nútený sa presťahovať do inej nehnuteľnosti, čo nie je podľa nej vždy jednoduché a dostupné.Nemôžeme ísť spontánne tam, kde sa nám zachceVeľkou otázkou pre ľudí s nervovosvalovým ochorením je aj preprava. Spontánny nápad ísť len tak niekam na dovolenku alebo len ísť ku kaderníčke znamená pre ľudí s elektrickým vozíkom logistické zisťovanie a overovanie či dané informácie o bezbariérovosti sú naozaj pravda alebo nie. V závislosti od regiónov je problém aj s dopravnými prostriedkami. Veľa podľa Andrey Madunovej závisí od toho, v ktorom meste žijete a či sú k dispozícii nízkopodlažné autobusy či trolejbusy. Občianske združenie Belasý motýľ preto organizuje zbierku na bezbariérové auto, ktoré jej klientom výrazne uľahčí život. „Nešťastnou náhodou, nie nami zavinenou nehodou, sme prišli pred dvoma rokmi o auto, ktoré bolo špeciálne prispôsobené na prevoz ľudí na vozíku. Odvtedy vlastne našu dopravu riešime takým menším autíčkom, ktoré odvezie len jedného človeka na vozíku. Je už veľmi ojazdené a veľmi často sa kazí. Cítime, že už ani nie je bezpečné,“ Madunová tak vysveľuje dôvody zbierky na bezbariérové auto.Podporiť občianske združenie Belasý motýľ môžete aj Vy.CHCEM PRISPIEŤ NA BEZBARIÉROVÉ AUTOV podcaste sa dozviete aj: ako bariéry bránia ľuďom s vozíkom využívať mnohé verejne dostupné služby, aké ťažké je zabezpečiť si bezbariérové bývanie na Slovensku, ako pomáha ľuďom s nervovosvalovým ochorením osobná asistencia, prečo je dovolenka pre mnohých ľudí s vozíkom nedostupná záležitosť, prečo potrebuje občianske združenie Belasý motýľ bezbariérové auto, ako môžeme podporiť občianske združenie Belasý motýľ.

Mafiánske besnenie na Slovensku vrcholilo v roku 1997. Bol to rok, keď zomrelo najviac miestnych bossov. Toho košického, Roberta Holuba, sa skupina okolo Mikuláša Černáka pokúšala zabiť päťkrát. A keďže sa im to nedarilo, zomierali ľudia okolo. Vrátane človeka, ktorý v podsvetí nepôsobil. Dnešný diel podcastového seriálu Mafiánsky štát je o najdramatyckejšom vražednom príbehu 90.-tych rokov. Počúvať ho môžete po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Kto nakoniec vyhral? Ako to pri mafiánskych príbehoch býva, všetci prehrali. Takmer všetci aktéri dnešného príbehu sú po smrti alebo za mrežami. Niektorí stihli oboje.Nahrával Peter Hanák. Väčšina informácií pochádza z knihy Jána Petroviča Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.

Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch. Sú ľudia, ktorí si myslia, že musíme sa počas Vianoc správať inak ako počas roka. A že vianočné sviatky musia byť dokonalé. No dobrý pocit sa nedá vynútiť. Ak to budeme siliť, dosiahneme opak, hovorí v rozhovore psychológ a odborník na konflikty Dušan Ondrušek, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v 40 krajinách sveta.Vysvetľuje, že pre mnohých ľudí sú Vianoce komplikované, pretože prevažne ide o stretnutia s rodinami a vidíme sa aj s ľuďmi, s ktorými sa často nerozprávame „Zrazu príde príležitosť pre hlbšie dialógy, no nedajú sa nadiktovať. A nevieme rozkázať, že to bude príjemný čas. V situáciách, keď sme dlho žili mimo domova, trochu trvá, než sa vrátime k našim vzťahom." konštatuje v rozhovore.V podcaste rozoberáme, ako sa počas sviatkov vyhnúť prípadným konfliktom v rodinách a čo robiť, ak sa pohádame na politike.„Myslím si, že by sme nemali prísť za našou babkou a vytiahnuť hneď v prvej vete polarizujúcu tému. Mali by sme začat tým, že babku pochválime - akú má peknú záhradu, ako pekne varí alebo ako sa venuje vnúčatám a aké pekné pesničky ich naučila. Radšej by sme mali oceňovať čo je na nej dobré a keď sa uistíme v našom vzťahu, že je v poriadku, tak vtedy môžeme spomínať témy, ktoré nás odlišujú. No stále to vnímať ako názor a že je v poriadku mať iné názory. Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch," hovorí v rozhovore psychológ a v rozhovore tiž vysvetľuje,Témou rozhovoru je aj polarizácia spoločnosti. Podľa Dušana Ondrušeka sa v poslednom odbobí situácia na Slovensku výrazne vyostrila.Vidíme javy, ktoré sme tu v takejto podobe ešte nemali - a to je fragmentarizácia. „To znamená, že sa nám rozpadá spoločnosť na uzavreté podskupiny, ktoré vzájomne nekomunikujú a ani sa nepoznaj. Takže si vytvárajú stále väčšie a väčšie predsudky voči sebe," približuje.Moderuje Denisa Hopková.

„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou. Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú? Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu. „V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár. Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny. „To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár. Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere. V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

COOP na Slovensku už prevádzkuje dve automatizované predajne a čoskoro otvorí ďalšiu. V hlavnom meste existuje aj veľmi netradičný hybridný model predajne s obuvou. Budú však vôbec v budúcnosti predajne potrebné, keď bude na každom rohu balíkobox, do ulíc vyrazia roboty a vo vzduchu budú lietať drony?O budúcnosti nakupovania v kamenných predajniach sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako sa osvedčili prvé automatizované predajne na Slovensku.Či je sklamaním, že ich zatiaľ nie je viac.Či sa nejakých obchodov budúcnosti dočkáme aj v roku 2025.Čím je zaujímavá netradičná predajňa obuvi v hlavnom meste.Prečo nám ešte nákup nenosia roboty a drony.A či si niekedy budeme nákup chodiť brať do balíkomatu.Téme sa venujeme aj tu:Takto vyzerá jedna z automatických predajní COOP (video)Zoberte si tovar a choďte. Samoobslužné pokladne sú štandard. Budúcnosť je ešte lepšia (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Parlament schválil „bič na lekárske výpovede, policajti budú chodiť vlakmi zadarmo, ale budú ich počad toho aj strážiť, minister Šutaj Eštok nakúpil luxusné vozidlá v čase konsolidácie a Huliakovci sa postavili proti ministerke kultúry. Toto je slovenská realita, ktorú sa svojimi vtipmi budú snažiť zmierniť kvitnúca ruža slovenskej komédie Diana Renner a lokálny snajper Matej Adámy. Ja som Natália Jabůrková a budem sa snažit im tento diel nekaziť.V relácii sa dozviete: Čo je vtipné na tom, že vláda chce lekárov poslať do basy Ako analyzovať parlamentný stav Prečo je jediný park, ktorý si vláda váži ten vozový Prečo je stav kultúry chybou všetkých Ako by sa policajti mali správať, keď budú non stop v službe

Eurokomisia robí na Slovensku audit - v januári sa dozvieme, či bude dôvod na pozdržanie európskych peňazí. Tie podľa Vladimíra Šuchu, končiaceho na pozícii šéfa zastúpenia EK na Slovensku, nie sú politickým nástrojom. Orbánovi jeho taktika vydierať EÚ nevychádza a Robertovi Ficovi nebude vychádzať kopanie do partnerov. Má komisia nástroje na brzdenie slovenskej vlády v porušovaní právneho štátu?V podcaste s Vladimírom Šuchom sa dozviete:– od 1. minúty – či Slovensku naozaj hrozí zastavenie eurofondov;– po 2:00 – čo chcela tento rok od slovenskej vlády EK;– od 5:00 – aký audit robí EK aktuálne na Slovensku;– po 7:40 – že Plán obnovy môže komisia Slovensku kedykoľvek zadržať;– od 9:00 – že európske peniaze sa pozastavujú napríklad pre podozrenia z korupcie;– po 10:00 – či sú eurofondy politický nástroj nátlaku na vládu;– od 13:30 – že Robert Fico nemôže kopať do partnerov a potom čakať, že budú hlasovať za naše potreby;– po 15:00 – v čom bola Hegerova vláda lepšia ako Ficova;– od 16:00 – že Slovensko zablokovalo sankcie voči Gruzínsku, lebo sme spolu obeťami hybridnej hrozby;– po 17:00 – že "liberálny fašizmus" je ruský vynález;– od 19:00 – ako sa E. Hegerovi podarilo zachrániť eurofondy pre Slovensko, čo sa súčasnej vláde podariť nemusí;– od 22:00 – že keď budeme kvapkať negatívne komenty na EÚ, skončíme ako Británia;– po 23:30 – ako Orbánovi nevychádza jeho stratégia vydierania EÚ, lebo Maďarsko má teraz blokované peniaze z EÚ;– od 24:40 – prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy;– po 27:00 – že mimovládky sa na Slovensku nemusia nazývať zahraničnými agentami, lebo EK zasiahla;– od 29:00 – že hlavní lobisti sú ziskový sektor, konkrétne priemysel, nie neziskovky;– po 35:00 – či ho po konci v súčasnej funkcii ešte láka slovenská politika.

Eurokomisia robí na Slovensku audit - v januári sa dozvieme, či bude dôvod na pozdržanie európskych peňazí. Tie podľa Vladimíra Šuchu, končiaceho na pozícii šéfa zastúpenia EK na Slovensku, nie sú politickým nástrojom. Orbánovi jeho taktika vydierať EÚ nevychádza a Robertovi Ficovi nebude vychádzať kopanie do partnerov. Má komisia nástroje na brzdenie slovenskej vlády v porušovaní právneho štátu?V podcaste s Vladimírom Šuchom sa dozviete:– od 1. minúty – či Slovensku naozaj hrozí zastavenie eurofondov;– po 2:00 – čo chcela tento rok od slovenskej vlády EK;– od 5:00 – aký audit robí EK aktuálne na Slovensku;– po 7:40 – že Plán obnovy môže komisia Slovensku kedykoľvek zadržať;– od 9:00 – že európske peniaze sa pozastavujú napríklad pre podozrenia z korupcie;– po 10:00 – či sú eurofondy politický nástroj nátlaku na vládu;– od 13:30 – že Robert Fico nemôže kopať do partnerov a potom čakať, že budú hlasovať za naše potreby;– po 15:00 – v čom bola Hegerova vláda lepšia ako Ficova;– od 16:00 – že Slovensko zablokovalo sankcie voči Gruzínsku, lebo sme spolu obeťami hybridnej hrozby;– po 17:00 – že "liberálny fašizmus" je ruský vynález;– od 19:00 – ako sa E. Hegerovi podarilo zachrániť eurofondy pre Slovensko, čo sa súčasnej vláde podariť nemusí;– od 22:00 – že keď budeme kvapkať negatívne komenty na EÚ, skončíme ako Británia;– po 23:30 – ako Orbánovi nevychádza jeho stratégia vydierania EÚ, lebo Maďarsko má teraz blokované peniaze z EÚ;– od 24:40 – prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy;– po 27:00 – že mimovládky sa na Slovensku nemusia nazývať zahraničnými agentami, lebo EK zasiahla;– od 29:00 – že hlavní lobisti sú ziskový sektor, konkrétne priemysel, nie neziskovky;– po 35:00 – či ho po konci v súčasnej funkcii ešte láka slovenská politika.

„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovanu na dlhší čas vypadol kapitán, nevyšlo mu angažovanie Vadima Pereskokova a hráč, ktorý nenastúpil do lietadla, skončil v Nitre. Zvolen sa zase trápi a v snahe zlepšiť situáciu siahol po produktívnom, už v Spišskej nechcenom Zackovi Andrusiakovi. Nielen o extraligových témach, ale aj o mužskej a ženskej reprezentácii debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Juraj Mikúš (hokejista).

Novinári Aktualít Kristína Braxatorová a Marek Biró sa rozprávali s viacerými poslancami Hlasu, aby zistili ako sa vyvíja situácia v strane po tom, čo štyria poslanci - Roman Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec - vyjadrili svoju nevôľu s koalíciou. V podcaste približujú, čo sa im podarilo zistiť.„No sú to štyria jednotlivci, každý s inými požiadavkami. Zhodujú sa ale na tom, že nemajú potrebu hlasovať vždy rovnako so svojou stranou, s klubom. Špecifický v tomto je Samuel Migaľ, ktorý prestal sa zúčastňovať zasadnutí klubu a odpojil sa trochu viac formálne,"približuje novinárka Braxatarová. „Jeden zo štvorice povedal, že nechce ako keby legalizovať každú hlúposť, čo príde do parlamentu," dopĺňa Biró.Témou podcastu je tiež, či narastá nespokojnosť aj so samotným šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. „No nespokojnosť v Hlase vidíme už niekoľko posledných týždňov. Ťažšie sa to popisuje, lebo zatiaľ nevidíme uchopiteľné príklady toho, že by sa poslanci sťažovali navonok. Vieme, že to riešia vo vnútri klubu. No výčitka, s ktorou sme sa my stretli najčastejšie pri písaní tohto textu bolo, že sa Matúš Šutaj Eštok tým, že je iný typ predsedu, ako bol Peter Pellegrini, nevie ozvať voči Robertovi Ficovi, no hlavne voči Andrejovi Dankovi," približuje Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Lukáš Láni z Touch4IT priblížil, ako funguje softvér, ktorý pomáha tvorcom budúcich satelitov nastaviť im obežnú dráhu či vypočítať čas a dĺžku komunikačných okien. V 83. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:ako sa spolupracuje s ESA a koľko je s tým papierovačiek,ako sa dá zvládnuť za 2 hodiny dvojtýždňová práca,čo s tým majú geodeti a kartografi,aké vesmírne konzorcium zakladajú so spriaznenými dušami,bez ktorej obsadenej pracovnej pozície nezačínajú žiaden projekt,a prečo všetci nazývajú vesmírne projekty Štefánik.O analýze orbitálnej geometrie sa v 83. epizóde Slnečnej zostavy rozprávame s Lukášom Lánim z Touch4IT. Pýtajú sa Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/dWfjOZ7/tazka-skola-bolesti-takto-slovaci-robia-vesmirne-projekty-s-esa-podcast-slnecna-zostava/

Bývalý prokurátor Matúš Harkabus v diskusii Aktuality.sk Odvaha k ľudskosti kritizoval stav slovenskej justície, ktorú označil za „otrávenú tortu“. Podľa neho je prokuratúra znormalizovaná a polícia morálne i personálne rozvrátená. Osud právneho štátu tak leží na pleciach sudcov, ktorí podľa Harkabusa zatiaľ odolávajú tlaku.Matúš Harkabus sa v diskusii vyjadril aj k prípadu úmrtia Ľubomíra po zásahu polície v Košiciach. Podľa neho ide o systémové zlyhanie, pretože prvky systému nefungujú, ako by mali.Kritizoval policajného prezidenta aj krajského riaditeľa polície v Košiciach, ktorí podľa neho „nič nevedia“. Harkabus sa dotkol aj kauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Verí, že Najvyšší súd už čoskoro rozhodne o osude Mariana Kočnera, a to bez ohľadu na súčasnú politickú situáciu.

Od premiéra až po nového riaditeľa SNG sa všetci iba sťažujú, kto všetko ich nemá rád. Treba sa zamyslieť, čím to je, odkazuje bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Dnes je iba radovou kurátorkou, no spolu s kolegami dostala výpoveď “z organizačných dôvodov”. Galéria podľa nej smeruje k stavu, že nebude fungovať, lebo tam nebude chcieť vystavovať žiadny umelec, ktorý by si chcel zachovať renomé. Štátne symboly ako hymnu či napríklad vlajku by sme si nemali dať zobrať touto vládnou partiou, tak ako sme si zelenú farbu nedali zobrať Kotlebom, hovorí Alexandra Kusá. Čo sa vlastne v galérii aktuálne deje? Podľa nej to vystihujú slová pomsta, vyhrážky a agresivita. Nový riaditeľ sa potom nemôže diviť, že ho nikto nemá rád. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Jesenná časť najvyššej slovenskej futbalovej súťaže je za nami, keďže počas uplynulého víkendu sa odohralo 18. kolo Niké ligy, ktoré bolo posledným v tomto kalendárnom roku. O jednotlivých zápasoch sme v podcaste Kam si to kopol? podebatovali s obrancom Martinom Dobrotkom.Odohraté je už aj záverečné jesenné 18. kolo Niké ligy, v ktorom padlo len 9 gólov, ale videli sme viacero veľmi zaujímavých momentov. Po tomto víkende má najväčšiu radosť majstrovský ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa stal siedmykrát po sebe jesenným majstrom Niké ligy, nuž a na opačnom konci smutne sedí MFK Skalica.A hoci fanúšik počas posledného tohtoročného kola najvyššej slovenskej futbalovej súťaže veľa gólov nevidel, rozhodne nemal núdzu o viacero ďalších futbalových kúskov.O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 18. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým obrancom a bývalým hráčom Slovana, Skalice či ViOnu a v súčasnosti poľskej Arky Gdynia Martinom Dobrotkom.

Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode. Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína. V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského. Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.

Filantropia je veľmi pekné slovo, hovorí básnik, prozaik, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Pomáhanie zo strany úspešných ľudí nevolá povinnosť, ale zodpovednosť. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia a prinášame nielen predvianočné inšpirácie a zamyslenia. Od kňaza sa akosi automaticky očakáva, že ľuďom pomáha. Napriek tomu Daniel Pastirčák hovorí, že slovo „pomáhať“ je pre neho trochu problematické. „Naznačuje akoby jednosmerný vzťah – ja prichádzam ako ten, kto sa skláňa k úbohému a ide mu pomôcť. Skutočná pomoc je taká, v ktorej sa neskláňam, ale stanem si na to isté miesto ako človek v biede. Všetkých ľudí vnímam ako nekonečne hodnotných a snažím sa tak aj chovať,“ hovorí kazateľ o tom, prečo je otvorený pomôcť komukoľvek, koho stretne, kto zavolá alebo príde.  V podcaste sa dozviete ·      prečo Daniel Pastirčák považuje Ježiša za absolútneho filantropa, ·      či výčitky svedomia bývajú tou správnou motiváciou, ·      prečo bankovka pre človeka bez domova môže byť len prázdnym gestom, ·      ako by mohla vyzerať ideálna kázeň o pomáhaní, ·      a či má väčšiu hodnotu darovaný čas alebo peniaze. Kto je Daniel Pastirčák Narodil sa v Prešove. V roku 1974 začal študovať na Strednej umeleckej škole v Košiciach, odkiaľ ho po výstave alternatívneho umenia vylúčili. V Bratislave sa mu podarilo ukončiť stredoškolské štúdium v odbore reštaurovanie. Vyštudoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu. Počas Novembra 1989 bol organizátorom a členom koordinačného centra VPN v Michalovciach. Pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave. Je tiež poetom, prozaikom a výtvarníkom, píše divadelné hry aj scenáre pre filmy, na konte má množstvo článkov a kníh. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

„Hospice ako miesta dôstojného odchádzanie bez zásahu štátu nedôstojne odídu“, tvrdí Simona Stískalová zo Spišskej katolíckej charity. Je pritom poradkyňou Asociácie poskytovateľov hospicovej a paliatívnej starostlivosti.Predvianočný čas. Nielen čas zhonu, ale aj čas dobročinnosti, charity. A sú na ňu odkázaní mnohí. Veď len tzv. príjmovou chudobou, kde mesačné príjmy nepresiahnu necelých 480 eur, je na Slovensku postihnutý každý deviaty občan. Najviac viacdetné rodiny, rodiny, ktoré ťahá jeden rodič, či domácnosti dôchodcov. Postihnutý je zvlášť východ krajiny.Na dobročinnosť sú však dnes na Slovensku odkázaní aj ďalší – napríklad hospice ako miesta dôstojného dožitia. A to až natoľko, že zápasia o svoje prežitie. Ich zástupcovia to dali až provokatívnej polohy: Ak by mala dôstojnosť života cenovku, akú hodnotu by ste jej priradili? Od štátu pritom čakajú, že im pridá, lebo aktuálne zdravotné poisťovne pokrývajú len polovicu ich nákladov. Ak nie, obávajú sa až zániku. Aj preto sa s prosbou o pomoc a záchranu obracajú nielen na štát, ale aj širokú verejnosť. Sme tak v čase, keď sa charita spolieha na charitu? Tá inštitucionalizovaná na individuálnu. Alebo ešte inak – keď hospice ako miesta dôstojného dožitia zápasia o svoju dôstojnosť. „Zlyháva nám tu financovanie na rôznych úrovniach. Ako občania sa musíme finančne skladať na chod rôznych inštitúcií, ktoré potrebujeme pre každodenný život. Či sú to hospice, alebo seniori, ktorí si zaslúžia dôstojný život. A tiež deti so zdravotným znevýhodnením. Ako fundraiserke sa mi tu napadá jedno: čo robí štát?“, hovorí Stískalová. Asociácia zaslala svoje požiadavky ministrovi financií, rokovala dokonca s rezortom zdravotníctva, od ktorého mala prísľub riešenia. Po piatkovom večere však prišla s vyhlásením o „hlbokom rozhorčení“ z postoja rezortu a ministra. „Ministerstvo na štvrtkovom rokovaní prisľúbilo, že do 24 hodín poskytne definitívne stanovisko k financovaniu hospicovej starostlivosti, no namiesto toho posunulo iba všeobecné vyjadrenie bez konkrétnych čísel. Táto situácia je alarmujúca, keďže čas sa kráti a budúcnosť hospicov je ohrozená“, uvádza asociácia hospicov. „Hoci ministerstvo deklarovalo, že dôjde k navýšeniu cien za hospicovú starostlivosť, neuviedlo žiadnu konkrétnu sumu. Na štvrtkovom rokovaní pritom zástupcovia ministerstva uznali našu požiadavku na minimálne 230 eur za lôžkodeň, ktorú sme prepočítali s odborníkmi, ako oprávnenú. Stanovisko rezortu však ukazuje, že starostlivosť o ľudí v terminálnom štádiu choroby ich vôbec nezaujíma,“ uviedla v stanovisku Asociácia poskytovateľov hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Opakuje pritom, že ak štát nevyhovie požiadavkám, situácia bude mať katastrofálne následky. Hospice môžu od 1. januára 2025 zatvoriť svoje brány.Existujú scenáre na ich udržanie? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vychutnajte si vianočný diel Mimózy s multi-talentovaným hercom Tomášom Pokorným.V Mimóze sa (ne)dozviete:01:20 – že patrí medzi najtalentovanejších ľudí;03:40 – či sa ešte dá niečo nové vymyslieť;05:20 – odkiaľ berie inšpiráciu pre svoj podnik;09:00 – čomu všetkému sa venuje;12:30 – čo je Bohéma Dystopia;18:20– prečo by mohol byť vzorom pre ľudí;20:25 – prečo má niekedy zlý pocit zo svojho hrania;29:00 – prečo mu vyskakuje rameno;30:00 – že kultúra je na Slovensku nedocenená;32:30 – čo by daroval kultúre;36:00 – ako prežíva vianoce a iné.

Ján Roda sa narodil 14. decembra 1952 v Žiline do židovskej rodiny. Narodil sa síce až po vojne, ale zdieľal traumy obdobia druhej svetovej vojny cez svoju rodinu – jeho otec prežil zrejme len preto, lebo bol lekár a na tých sa deportácie v roku 1942 nevzťahovali.Roda hovorí aj o nezhodách so svojim otcom, komunistom, ktorý vstúpil po vojne do KSČ z presvedčenia, ale nevystúpil len vďaka jej mafiánskej štruktúre. V roku 1982 emigroval Ján Roda do USA.

Vianočná kombinácia – rezeň, šalát, zákusky a pohárik sú v kombinácii so stresom rizikové faktory. Tisíce ľudí, ktorí majú nejakú predispozíciu, tak každý rok cez sviatky skončia na pohotovosti. Upozorňuje na to lekár a odborník na výživu Boris Bajer. Ktoré problémy prejdú a s ktorými treba ísť lekárovi? A ideálne – ako sa sviatočným gastro problémom vyhnúť? Existuje proti tomu jednoduchá prevencia. Po sviatkoch príde zvyšovanie daní. Dá sa na jedle ušetriť, a to navyše tak, aby sme zároveň boli zdravší? Boris Bajer sa zaoberá aj starnutím, ktorému sme sa venovali v tejto podcastovej sérii. Napísal knihu receptov, ktoré spomaľujú starnutie. Dnes sa ho opýtame, čo jesť, aby sme sa dlhšie udržali v zdraví a zomreli neskôr. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Podľa prieskumu z marca minulého roku si okolo 85 % Gruzíncov želá vstup do Európskej únie. Aktuálna situácia vznikla po nedávnych parlamentných voľbách, ktoré Európsky parlament odsúdil vo veľmi kritickej rezolúcii. V nej sa uvádza, že počas volieb boli narušené demokratické princípy a že voľby neboli férové a slobodné. Rezolúcia požaduje nové parlamentné voľby pod medzinárodným dohľadom a okamžité ukončenie represálií voči protestujúcim.Prečo nový gruzínsky premiér ohlásil pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ? Aký charakter majú protesty prebiehajúce po parlamentných voľbách a ako o protestujúcich hovorí vláda a jej informačné zdroje? Aké postavenie má pri informovaní o protestoch hlavná verejnoprávna televízia?Na akých princípoch vznikla vládna strana Gruzínsky sen a kto je oligarcha Bidzina Ivanišvili? Ako sa prejavuje ruský vplyv v strane? Čo komunikoval Gruzínsky sen počas predvolebnej kampane? Nakoľko boli zneužívané témy ako je vojna na Ukrajine, naratívy o mieri či sexuálne menšiny?Ako sa prejavovalo zasahovanie a manipulácie počas volieb? Odlišovalo sa dianie vo veľkých mestách a v regiónoch? Nakoľko dochádzalo k fyzickému zastrašovaniu voličov či umocňovaniu klamlivých naratívov? Ako voľby ovplyvnila skutočnosť, že približne 90 % voličov hlasovalo elektronicky?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Vlk je na muške pre škody za pol milióna eur, zatiaľ čo lesná zver spôsobuje škody za 20 miliónov ročne. Systémové riešenia chýbajú, tvrdia odborníci.Tarabov rezort plánuje zrušiť celoročnú ochranu vlka a opäť povoliť jeho lov. Podľa ministerstva je to nevyhnutné, pretože škody spôsobené vlkmi, napríklad útoky na domáce zvieratá, za posledné štyri roky údajne vzrástli trojnásobne.Je lov vlka naozaj tým správnym riešením? Alebo existujú efektívnejšie spôsoby, ako chrániť hospodárske zvieratá aj prírodu? V dnešnom podcaste budete počuť odborníkov na ochranu prírody z WWF Slovensko, Katarínu Butkovskú a Milana Janáka.Moderuje Zorislav Poljak.

Na sociálnych sieťach sa objavuje množstvo hoaxov, ktoré strašia ľudí práškovaním, údajným obsahom vakcín či grafénom číhajúcim na každom kroku. Šíria strach, ktorý vedie k veľmi negatívnym dôsledkom. Z čoho tieto dezinformácie vychádzajú a prečo im nemožno veriť? Veronika Jursová Prachárová sa rozprávala s manažérkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom. Frankovská popisuje, že v minulosti sa podobné experimenty, akých sa dnes boja zástancovia konšpiračnej teórie chemtrails, v skutočnosti udiali, napríklad vo Veľkej Británii v 50-tych a 60-tych rokoch: „Z lodí, lietadiel a kamiónov rozprašovali sulfid kademnato-zinočnaný. Vtedy predpokladali, že ide o neškodnú látku, neskôr sa však ukázalo, že jej opakované vystavenie môže spôsobiť rakovinu.” Cieľom bolo zistiť náchylnosť populácie voči chemickému útoku. „Hoci v minulosti prebiehali na ľuďoch experimenty bez ich vedomia, dnes už máme pravidlá, ktoré zakazujú experimenty na ľuďoch bez toho, aby k tomu dali informovaný súhlas,” dodáva Peter Holub. Pozreli sme sa aj na dlhý zoznam látok, ktoré údajne obsahujú vakcíny a zdieľal sa spolu s fotkou plačúceho dieťaťa. Mnohé zložky sú skutočne súčasťou očkovaní, sú však popísané tak, aby čitateľov vystrašili. „Je tam napríklad chlorid draselný opísaný ako zložka smrtiacej injekcie, ale to je aj voda,” upozorňuje Holub. „Fosforečnan sodný má popisok „toxický pre akýkoľvek organizmus”, pritom je to bežná zložka ľudského tela a jeho hladinu si nájdete aj pri preventívnej prehliadke v laboratórnych výsledkoch.”„Takýto 50-zložkový zoznam vytvorím za 15 minút, dám tam chemické názvy, z ktorých sa vám zatočí hlava, a keď si budete chcieť overiť každú položku, na každej strávite viac času než ja vyrobením celého zoznamu. Dôverujte odborníkom, tak, ako si neoverujete statiku každého mostu, po ktorom prechádzate, platíte si odborníkov zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a Európskej liekovej agentúry, vďaka nim si môžete byť istí, že nech už znejú názvy zloženia akokoľvek komplikovane, výsledný produkt je bezpečný a účinný,” odporúča Holub.

Koaliční politici si zdvihli platy, pestujú „papalášizmus“ a ich voliči... nič.Nedajte sa oklamať dymovými clonami ani prázdnymi sľubmi politikov. Vytvorte si vlastný názor na základe faktov. Čítajte Kauzy 2024, na ktorých sa podieľalo 18 redaktorov a redaktoriek Aktutality.sk. Kúpou ročenky podporíte slobodnú žurnalistiku.Slováci majú vďaka Európskej únii toľko slobody, že môžu bez zábran nadávať na Brusel a velebiť Moskvu, kde by ich za niečo podobné bez milosti zatvárali do basy. A slovenskí politici sa pretekajú, aby túto okolnosť využili pre seba. Doprajte si ďalšiu epizódu Ťažkého týždňa podľa odkazu „smiech cez slzy“ od slávneho ukrajinského rodáka z čias cárskeho Ruska Nikolaja Gogoľa.

Nechceme nikoho vydierať, ale máme vlastné názory, hovorí Radomír Šalitroš, jeden zo štvorice rebelujúcich poslancov Hlasu, ktorí dokázali opakovane zablokovať koalíciu pri viacerých zákonoch. Pracovne sa nazývajú Hlas rozumu. Koalíciu neplánujú opustiť, ale odmietajú hlasovať za návrhy, ktoré podľa nich iba polarizujú spoločnosť. Osobitne rokovali aj s lekárskymi odbormi a podľa nich na výpovede lekárov existuje jednoduché, rýchle a bezbolestné riešenie, ktoré nespočíva v trestaní.V podcaste s poslancom Hlasu Radomírom Šalitrošom sa dozviete:– od 1. minúty – či sa ako skupinka štyroch poslancov v Hlase nejako sebadefinujú;– po 1:30 – že nepodporujú návrhy, ktoré sú podľa nich nezmyselné a ktoré to sú;– od 4:30 – že nechcú koalíciu vydierať, iba majú vlastné názory;– po 5:00 – že niektorí poslanci iba bez rozmýšľania plnia príkazy, ale oni chcú používať kritické myslenie;– od 7:00 – či očakávajú, že koalícia bude so štvoricou poslancov o všetkom osobitne diskutovať;– po 8:00 – či budú naďalej podporovať koalíciu;– od 9:00 – čo im na to hovoria v strane Hlas a ako s nimi komunikuje M. Šutaj Eštok;– po 10:20 – či sa spájajú aj s ministrom Tomášom Druckerom;– od 11:30 – prečo nehlasoval za tresty pre lekárov a prečo stiahol svoj pozmeňovák, aby ich štát odmeňoval;– od 13:30 – či rokovali rokovali s lekárskymi odbormi poza chrbát ich vlastného ministra Šaška;– po 15:00 – ako sa dajú vyriešiť výpovede lekárov;– od 20:00 – aké ďalšie návrhy bude blokovať ich skupina pracovne nazvaná Hlas rozumu;– po 23:30 – ako sa pozerajú na možnosť predčasných volieb;– od 26:00 – aký je rozdiel medzi Petrom Pellegrinim a Matúšom Šutajom Eštokom;– po 28:30 – že nie je deň, kedy by sa nebudil s myšlienkou ako sa odlíšiť od Smeru.

Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.