NAHLAS |aktuality.sk

Slovenské médiá zaplavili informácie o nelegálnej migrácii na juhu Slovenska. K migrácii sa ihneď začali vyjadrovať aj politici, ktorí sa pokúšajú využiť temu na získanie politických bodov v predvolebnej kampani. K celej situáci dnes zvolal tlačovú konferenciu policajný prezident Štefan Hamran, ktorý sa vyjadril ku kritike niektorých politikov. Podľa nich je aktivita polície pri zabezpečení hraníc nedostatočná. Štefan Hamran na tlačovej konferencii vysvetlil, že slovensko-maďarská hranica má 655 kilometrov, 35 hraničných priechodov, ďalších 80 ciest, ktoré je možné prekročiť autom a viac ako 500 kilometrov dlhú zelenú hranicu. Zároveň by nás jej uzatvorenie stálo týždenne vyše dva milióny eur, osem až desať miliónov mesačne a viac ako sto miliónov ročne. Na takéto riešenie nemáme podľa policajného prezidenta ani dostatočne množstvo policajtov. V podcaste budete počuť aj politológa Jozefa Lenča, s ktorým sa pozrieme na politikov, ktorí využívajú celú situáciu na získavanie si politických bodov tesne pred parlamentnými voľbami.Podcast nahrával Adam Oleš.

Keď ide do tuhého, vieme sa vzoprieť, vrátiť veci do správnych koľají, popasovať sa s totalitou, možno ale máme hranice posunuté trochu ďaleko, že sa musia stať až osudové body, aby sme si povedali “dosť”. Aj takto vidí nás, občanov Slovenska prezidentka Zuzana Čaputová v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk.Témou rozhovoru s prezidentkou Zuzanou Čaputovou bolo:– ako hlava štátu vnímala aktuálne oslavy SNP a mieru rozdelenia a polarizácie spoločnosti;– čo je podľa prezidentky odkazom SNP a ako vníma naše dejiny v kontexte nielen SNP, ale aj udalostí Mníchova 38, vzniku Slovenského štátu pod hitlerovou kuratelou a následnou rasovou perzekúciou, arizáciami a deportáciami do nacistických koncentrákov, ale aj invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 a doby normalizácie a komunistického útlaku;– ako podľa hlavy štátu obnoviť čoraz väčšiu nedôveru občanov a to nielen voči štátu a jeho inštitúciám, ale aj voči sebe navzájom;– Čo je podľa prezidentky ústrednou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb a čo Slovensku hrozí, ak by sa moci ujali politické sily spochybňujúce našu geopolitickú orientáciu i hodnoty demokracie a právneho štátu;– prečo prezidentka dobrovoľne rezignovala na možnosť opätovnej kandidatúry a či to nevmíma ako “útek od zodpovednosti” a prečo je podľa nej moc takým veľkým a nebezpečným lákadlom pre politikov;– ako hlava štátu reflektuje aktuálnu predvolebnú kampaň i úroveň našej politickej scény.– ako bojovať s odlivom mozgov a čím môže naša spoločnosť presvedčiť mladých aby neutekali z krajiny a angažovali sa aj vo verejnom živote, no a prečo je dôležité aktívne napĺňať svoje volebné právo;– koho prezidentka poverí po voľbách zostavením novej, povolebnej vlády a aké bude mať pri poverení podmienky;– prečo sú podľa nej voľby až koncom septembra a prečo sa jej nepodarilo presvedčiť politické strany, aby schválili už júnový termín predčasných volieb;– ako hlava štátu vníma tzv. “vojnu v polícií a ako možno občanom vysvetliť vzájomné útoky v rámci bezpečnostných orgánov štátu;– kto je zodpovedný za to, že na Slovensku žijú státisíce ľudí v chudobe a ako presvedčiť sociálne vylúčené a diskriminované skupiny obyvateľstva aby verili hodnotám a ideálom demokracie a novembra 89.No a napokon:– čo sú naše silné stránky a aké máme, ako Slováci, achilovky;– a čo prezidentka považuje za svoju najväčšiu chybu vo funkcií hlavy štátu a na čo je najviac hrdá.

Ivan Korčok je vážny kandidát na prezidenta, ale ešte ani zďaleka nemá vyhraté. Politológ pripomína osud iného bývalého ministra zahraničia Eduarda Kukana. Toho ľudia pred dvadsiatimi rokmi považovali za istého víťaza, no nakoniec sa tesne nedostal do druhého kola, lebo pravicoví voliči sa rozdrobili medzi viacerých kandidátov. Takouto hrozbou pre Ivana Korčoka by mohla byť prípadná kandidatúra Róberta Mistríka. Ak by sa rozhodol kandidovať Peter Pellegrini, pravdepodobne by Korčoka v druhom kole porazil.V dnešnom podcaste budete počuť aj reakcie politických strán, ktoré zatiaľ napriek očakávaniam nevyslovili Ivanovi Korčokovi priamu podporu – SaS, PS a Demokrati.Nahrával Peter Hanák.

Kým Andrej Danko hovorí o dohode Roberta Fica a Petra Pellegriniho, tak strana Hlas a Smer vylučujú akúkoľvek dohodu o predvolebnej spolupráci. Ich vládnutie by ale dávalo zmysel, keďže ich spája spoločná minulosť, no aj podobné politické názory.Politológa Radoslav Štefančík nepredpokladá, že by si to mohol Andrej Danko vymyslieť. Podľa neho prišiel bývalý predseda parlamentu z informáciou, ktorá nemala vyjsť na verejnosť.Na hranici zvoliteľnosti sa nachádzaja OĽaNO, KDH, SaS, Sme rodina, SnS, Demokrati. O vytvorení budúcej koalicie môžu rozhodnúť práve ich výsledky vo voľbách. Podľa politológa Jozefa Lenča to má s týchto strán najlepšie rozohrane hnutie Igora Matoviča.Podcast nahrával Adam Oleš.

Aktívni verzus pasívni. Aj pri sporení na súkromné dôchodky platí, že rozdiel prístupu sa odrazí v konečnej nasporenej sume. Aktívny prístup k sporeniu sa odrazí na výške nasporených peňazí. Dôchodkoví správcovia spustili v týchto dňoch viacmiliardový presun penzijných úspor z dlhopisových do indexových fondov. Z fondov, ktoré zhodnocujú konzervatívnejšie a teda s menšími výnosmi, do tých agresívnejších, ktoré sporiteľom vynášajú zvyčajne viac. Cestou je tzv. predvolená investičná stratégia s ambíciou opraviť deformácie slovenského systému súkromných dôchodkov. „Máme 750 tisíc pasívnych sporiteľov, ktorí nereagovali na žiadnu z doterajších výziev, aby aktívne pristúpili k presunu svojich úspor do výnosnejších fondov“, tvrdí Miroslav Kotov z Asociácie správcovských dôchodkových spoločností.Zmenu prináša spomínaná predvolená investičná stratégia, ktorej efektom má byť lepšie zhodnotenie dôchodkových úspor a v konečnom dôsledku vyššie penzie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Varovanie Kremľa domácim elitám, či v Rusku sa neudeje veľa vecí, za ktorými by nestál Putin –len niektoré z reakcií na pád súkromného lietadla, na palube ktorého mal zahynúť Jevgenij Prigožin, šéf ruskej Vagnerovej skupiny. Ide pritom o reakcie z prominentných adries – či už z okolia ukrajinského prezidenta Zelenského, alebo od amerického prezidenta Bidena. Francúzska diplomacia je opatrenejšia – hovorí o odôvodnených pochybnostiach o príčine havárie stroja, v ktorom mal zahynúť šéf Vagnerovcov. Aký potenciál v sebe skrýva udalosť? Téma pre Mateja Kandríka, bezpečnostného analytika, ktorý stojí na čele Adapt Institute. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo v pondelok sľuboval, v stredu naplnil. Premiér Ódor predložil kabinetu návrh na odvolanie obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Kabinet ho odobril. Po potvrdení prezidentkou vláda počíta so SIS, ktorú bude viesť jeden z jej doterajších námestníkov. Premiér však o jeho mene zatiaľ hovoriť odmieta. Od SIS pod novým vedením očakáva aj spoluprácu na vyšetrovaní jej aktuálnych káuz. Podľa Nadácie Zastavme korupciu, v relatívne krátkej dobe už druhý šéf tajnej služby skončil pre obvinenia, čo nie je dobrá vizitka dôveryhodnosti SIS. Od novej vlády očakávajú audit, či kontrolu tajnej služby. Na SIS v aktuálnych problémoch sa pozrieme s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj po dnešku ide z parlamentných lavíc signál o rozdelení a nedohode: poslanci neotvorili ani na štvrtýkrát mimoriadnu schôdzu. Zamestnávatelia a zástupcovia odborov na druhej strane vyslali iný signál. Dohodli sa na tom, s čím mávali dlhodobo problém – na minimálnej mzde. Jej nový horizont zastabilizovali na úrovni 750 eur. Je to ešte o šesť eur viac, ako by priniesol pat – a teda ich nedohoda. Premiér Ódor hovorí o neštandarnom úspechu: „Mimoriadne ma teší to, že došlo naozaj k dohode, tá magická suma je 750 EUR od budúceho roka“Spokojné odbory a aspoň deklarovane zamestnávatelia. Mário Lelovský z RUZ: „Táto suma je, myslím si, elegantná. Verím, že sa páči vám. Verím, že sa bude páčiť aj zamestnancom a snáď aj zamestnávateľom:“Alexej Beljajev z Asociácie priemyselných zväzov naznačil ich náklady: „Tým, že sme naviazali príplatky späť na minimálnu mzdu, môžem vám povedať, že priemysel to bude stáť v roku 2024 o 180.000.000 EUR navyše.“Ekonóm však pripomína riziká slovenského tempa dvíhania minimálnej mzdy. „Ak je práca drahšia, najmä v menej rozvinutých regióch jej tak bude ešte menej“, tvrdí Robert Chovanculiak z INESS. Štedrejšia minimálka im ho paradoxne vyfúkne. Riešením môže byť jej „regionalizácia“, ktorá však pre politikov nie je zaujímavá ani v čase pred voľbami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pokus o mimoriadnu schôdzu parlamentu, lebo že tu nemá fungovať právny štát,na druhej strane rozhodnutie súdu o treste pre Bernarda Slobodníka. Za prijímanie úplatkov pre policajnú chobotnicu. Pondelok, v ktorom sa proti sebe postavil pohľad politikov na čele s Robertom Ficom a orgánov súdnej moci. Ak prví hovoria o prevrate, druhí len akceptujú priznanie človeka, ktorý sa korupcii na najvyšších miestach priznal a začal o nej otvorene rozprávať. To všetko naviac v deň, kedy si pripomíname 55 rokov od násilnej okupácie krajiny z roku 1968. Hlava štátu tiež prakticky odvolala obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Horúčavy tak v krajine pod Tatrami pretrvávajú nielen tie zo slnka, ale čoraz teplejšie je aj z blížiacich sa volieb. Okrem premiéra a parlamentných politikov budete počuť aj Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu a Ivu Zigovú, reportérku Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Včerajšia policajná akcia vyvolala na Slovensku veľký rozruch. Prezidentka Zuzana Čaputová ihneď požiadala premiéra Ľudovíta Ódora, aby zvolal Bezpečnostnú radu. Po jej skončení sa k celej situácii vyjadrila prezidentka spoločne s predsedom vlády. Slová o prevrate, s ktorými prišiel Robert Fico, vylúčili. „Žiadny policajný prevrat na Slovensku nie je,“ zneli slová prezidentky Zuzany Čaputovej po zasadnutí Bezpečnostnej rady. Čaputová vo svojom vyjadrení vyvracala reči Roberta Fica, ktorý tvrdil, že hlava štátu o všetkom vedela. Prezidentka sa voči lídrovi Smeru bude brániť aj súdnou cestou. „Aj tieto klamstvá sa dopĺňajú k návrhu na súd, ktoré voči Robertovi Ficovi onedlho podám.“ V podcaste budete počuť aj Xeniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu, s ktorou sme sa rozprávali o Michalovi Aláčovi a jeho počínaní si vo funkcii šéfa SIS. Včera bol spoločne s bývalým šéfom SIS Vladimírom Pčolinským obvinený vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Rozuzlenie. Taký je najnovší názov policajnej akcie, ktorá sa zamerala na súčasného a bývalého riaditeľa tajnej služby, ktorí mali byť súčasťou zločineckej skupiny. Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry obvinili bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, aktuálneho šéfa SIS Michala Aláča a podnikateľa Petra Košča, ktorý má mať silný vplyv na tajnú službu a podľa vyšetrovania mal viesť zločineckú skupinu. Obvinení sú zo zločinu založenia a podporovania zločineckej skupiny, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Medzi obvinenými sú aj ďalšie mená. V podcaste si môžete vypočuť reakciu policajného prezidenta Štefana Hamrana k celej policajnej akcii. K celej situácii sa na tlačovej konferencii vyjadril aj líder Smeru Robert Fico, ktorý označuje dnešný zásah ako pokus prevrat. „Toto nie sú len spravodajské, alebo policajné hry. Toto je štátny prevrat. Je to pokus zmeniť pomery v štáte šesť týždňov pred voľbami.“ Mimoriadna schôdza, ktorú inicioval Smer-SD, bude v pondelok o 11:00. Potvrdil to predseda NR SR Boris Kollár. Smer žiada odvolanie prezidenta policajného zboru Štefana Hamrana.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Ukrajinskej armáde sa podarilo dobyť dedinu Urožajne na západe Doneckej oblasti. Protiofenzíva ale nenapreduje tempom, ktoré množstvo ľudí očakávalo. Pomalšie napredovania protiofenzívy zapríčinilo, že sa objavujú hlasy, ktoré hovoria o možnom vzdaní sa uzemia v prospech Ruska. Aké dopady by mal takýto krok a schyľuje sa k tomuto scenáru? V podcaste sa o tejto téme budeme rozprávať a expertom na Ukrajinu Alexandrom Dulebom.Stian Jenssen, ktorý je vedúcim súkromnej kancelárie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, sa v diskusii vyjadril, že prípadným vyriešením vojny môže byť vzdanie sa časti ukrajinského územia v prospech Ruska.V podcaste si rozoberieme aj dôvody, pre ktoré Ukrajinci zameriavajú svoje útoky na Kerčsky most.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa obvinila veľká porota z pokusu ovplyvniť voľby v štáte Georgia. Donald Trump sa mal v roku 2020 pokúsiť zvrátiť volebnú porážku, ktorej čelil od svojho protikandidáta Joe Bidena. Trump spolu s jeho spolupracovníkmi sú obvinení z 41 trestných činov. Ide už o štvrté obvinenie Trumpa za uplynulých päť mesiacov. Zároveň ide o druhú obžalobu, ktorá sa týka jeho snáh o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020. Bývalý prezident Spojených štátov považuje dlhodobo obvinenia na svoju osobu za zmanipulované. Trump patrí spoločné sú súčasným prezidentom Bidenom k najväčším favoritom na víťazstvo v budúcoročných prezidentských voľbách.V podcaste budete počuť odborníka na Spojené štáty Branislava Ondrašika a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Útok na opozíciu a zlyhanie polície. Takto si vykladá strana Smer zadržanie Tibora Gašpara, ktorý bude v najbližších voľbách kandidovať práve za Smer. K celej akcii Ezechiel 7 sa dnes na tlačovej konferencii vyjadril aj policajný prezident Štefan Hamran, ktorý odmieta šíriace sa nezmysly. Policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii zverejnil aj časť z prepisu nahrávky, kde bol Stahl s pánmi označenými P. a P. Mali sa rozprávať, o tom, že pre pána P. existujú len dve cesty. Buď bude spolupracovať a dobre mu zaplatia, alebo nebude spolupracovať a bude väzobne stíhaný.Poslanci strany Smer na čele s Robertom Ficom spochybňujú prípad, v ktorom NAKA počas akcie Ezechiel obvinila bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ex policajta Romana Stahla a nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra. Tibor Gašpar bol po dvoch dňoch prepustený na slobodu potom, ako prokurátor špeciálnej prokuratúry nevyhovel žiadosti vyšetrovateľa, ktorý chcel pre 9 kandidatky Smeru väzenie. Vyšetrovateľ NAKA ich obvinil z korupcie. Bödor s Gašparom mali uplácať Stahla, ktorý riešil kauzy ako Technopol či Váhostav. V závere podcastu sa rozprávame s politológom Radoslavom Štefančíkom o tom, ako môže táto kauza ovplyvniť parlamentné voľby, ktoré sa nezadržateľne blížia.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

NAKA opäť udrela a zadržala bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, obvinený je i Norbert Bodor. Zadržanie čísla 9 z kandidátky SMERu SSD v čase kampane Fico určite využije, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. “ Fico je gambler a teraz hrá o všetko, toto zadržanie však nie je žiadnym “gamechanger” kampane, dodáva a pripomína, že SMER Gašpara nominoval už ako trestne stíhaného.NAKA opäť zasiahla, a to dokonca pod verbálnou gesciou biblického proroka Ezechiela, pretože práve biblickým citátom z knihy tohoto proroka NAKA svoj dnešný zásah pomenovala: “Teraz prišiel koniec pre teba. Pošlem na teba svoj hnev; budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a privodím na teba všetky tvoje ohavnosti.” Ezechiel, kapitola 7, verš 3. Aký mala teda NAKA reálny dôvod zadržať bývalú hlavu polície, a čomu môže Tibor Gašpar trestnoprávne čeliť?No a aké to môže mať, vzhľadom na Gašparove politické ambície a vysoké miesto na kandidátke SMERu), dosahy na predvolebnú kampaň? To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s investigatívnou reportérkou Aktualít a našim šéfredaktorom Petrom Bardym. Rozoberieme však aj prebiehajúcu prevolebnú kampaň, jej témy, dynamiku ako i šance jednotlivých strán.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič.  Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Dnes uderom polnoci sa uzavrie možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto šancu využilo vyše 60 tisíc našich spoluobčanov, ktorí napriek tomu, že momentálne žijú za hranicami sú srdcom stále doma. Čo treba urobiť, ak máte záujem voliť zo zahraničia a ako tieto hlasy môžu ovplyvniť volebnú matematiku? Dnes, v stredu 9. augusta je posledný deň keď sa ešte môžete rezistrovať pre možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto možnosť využilo vyše 60 000 slovákov, do polnoci k ním ale ešte môžu pribudnúť ďalší naši spoluobčania, ktorí napriek tomu, že sa momentálne nachádzajú za našim hranicami nestratili kontakt s našou verejnou realitou a majú záujem ju prostredníctvom svojho hlasu aj reálne vo voľbách ovplyvniť.Ako tieto hlasy môžu reálne ovlyvniť parlamentnú matmatiku, čo vieme o tom, ako volili Slováci v zahraničí v minulosti sa budeme pýtať šéfa agentúry AKO Václava Hřícha.Reč však bude aj o aktuálnej predvolebnej kampani a vývoji preferencií politických strán. No a na záver vám ponúkneme aj jedno malé prekvapenie.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Nevidím rácio v tom, že by to mali platiť banky, ani v tom, že by tým mali byť “prepardonóvaní” ľudia, ktorí to neriešili a riešiť to mohli, hovorí o snahe politikov zasiahnuť do zvyšujúcich sa úrokov na hypotekárnych úveroch finančný analytik Matej Dobiš. Podľa neho ide o snahu prekryť reálnu tému absencie nájomného bývania. Aká je realita na trhu hypotekárnych úverov a prečo sa to stalo témou kampane?Byt či nebyt, to je tá otázka. Kedysi v dávnych časoch Wiliama Shakespera sa túto doslova až existenciálnu otázku pýtal Hamlet, princ dánsky. Dnes si ju však existenčne kladú už aj tisícky slovenských domácností s hypotekárnymi úvermi.“Byt či nebyt?” Ako sa vyrovnať s výrazne rastúcimi úrokmi na hypotekárnych úveroch a či je správne aby v tejto téme zasiahol štát a keď už by zasiahnuť mal, tak ako a aké následky by to mohlo vyvolať?Prečo sa zvyšujú úroky na hypotekárnych úveroch a ako to súvisí s témou inflácie, ktorá nás trápi napríklad pri potravinách? No a napokon, prečo na Slovensku absentuje nájomné bývanie, ktoré by mohlo znížiť ceny nehnuteľností a tým aj výšku dnes toľko diskutovaných hypoték a prečo to politici u nás vlastne celé desaťročia vôbec neriešia? Téma dnešného podcastu s finančným analytikom Matejom Dobišom. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

V niektorých oblastiach napršalo za tri dni toľko, ako inokedy za viac ako dva mesiace, hovorí o extrémych zrážkach predovšetkým na východe Slovenska klimatológ Pavel Faško. Očakávania, ktoré vyplývajú z odborných prognóz, hovoria o stabilizácií už v priebehu tohto týždňa a tak už cez víkend možno očakávať k typickejšiemu letnému počasiu. Environmentalista Michal Kravčík vidí za povodňami extrémne vysušovanie krajiny a paradoxne tak podľa neho treba do krajiny vrátiť stratenú vodu.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes predovšetkým o tom, čo sa to s našim počasím deje. Pred mesiacom bola reč o teplotných rekordoch, aktuálne zasa vyhlásili v 35. obciach mimoriadnu situáciu. A dôvod? Extrémne zrážky a povodne. Na aktuálnu situáciu, prognózu na najbližšie obdobie, ale i na dôvody a možné riešenia sa budeme pýtať odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, ale aj environmentalistu Michala Kravčíka. A slovo dáme aj vodohospodároviexštátnemu tajomníkovi rezortu pôdohospodárstva Martinovi Kováčovi.Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský. 

Chcel odsúdiť Mariána Kočnera. Jozef Pikna je vôbec prvý sudca, ktorý povedal, že by mal byť Kočner odsúdený za objednávku vraždy Jána Kuciaka. Nestáva sa často, aby sudca z trestného senátu zverejnil svoje odlišné stanovisko k prípadu, ak ho kolegovia pri rozhodovaní o rozsudku prehlasovali.K písomnému rozsudku pripojil Jozef Pikna svoje odlišné stanovisko - na deviatich stranách vysvetľuje, prečo o Kočnerovej vine nepochybuje. O téme sa v podcaste rozprávame s investigatívnou novinárkou Laurou Kellöovou.„O nevine Kočnera boli presvedčení dvaja sudcovia, o vine jeden. Doteraz sme ale nevedeli, kto mal aký názor. Teraz to už ale vieme. Jozef Pikna sa rozhodol, že pod svojím menom napíše odlišné stanovisko. Verejne sa vyhranil a povedal, že si myslí, že je Marian Kočner vinný," približuje v podcaste novinárka Laura Kellöová, ktorá chodila na všetky pojednávanie v kauze vraždy Jána Kuciaka.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Približne tretia z tých, ktorí sa chystajú voliť ešte stále zvažujú niekoľko strán. „Dve tretiny už majú svojho favorita," približuje v podcaste Jakub Hankovský.Stúpajúce voličské jadro má Smer. Ukazuje sa, že niektorí sú motivovaní voliť stranu aj preto, lebo majú obavy z vlády Progresívneho Slovenska. Platí to aj naopak. „Ak nakreslíme, ako je spoločnosť polarizovaná na zahranično-politickej orientácii, či predstave štátu, progresu a konzervativizmu, tak Progresívne Slovensko a Smeru sú politické bašty týchto dvoch skupín," vysvetľuje tiež riaditeľ agentúry Ipsos.30% ľudí dnes tvrdí, že by zvažovalo voľbu Smeru. Svoj voličský potenciál zdieľajú s Hlasom, Republikou a SNS. „Ak tieto strany nejako zásadné nesklamú svojich voličov, tak je veľmi nepravdepodobné, že by Smer dokázal naplniť svoj potenciál." Hankovský však dodáva, že trend rastu napovedá, že strana môže rásť ešte o niekoľko percentuálnych bodov.Mohla by strana Progresívne Slovensko predbehnúť Smer? Podľa riaditeľa Ipsosu Progresívci majú potenciál rásť. Je viac variant, čo sa môže stať. Viac si môžete vypočuť v podcaste.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazcov ako Tesco, Kaufland či Lidl.

Demokrati a aj ďalšie strany sú podľa posledných prieskumov pod hranicou zvoliteľnosti. V podcaste sme sa preto pýtali strán, ako inak než doteraz chcú zaujať voličov a či u nich prebiahajú aj debaty o tom, že v prípade, ak sa ich čísla v prieskumoch nezlepšia z volieb odstúpia a podporia iné strany.V podcaste budete počuť líderku Demokratov Andreu Letanovskú, Lászla Sólymosa, ktorý je dvojkou na kandidátke Modrí, Most-Híd, predsedu Aliancia - Szövetség Krisztiána Forróa a Pavla Macka zo zoskúpenia Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana.Je na mieste táto otázka a mali by strany odstúpiť? Odpovie aj šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Viem si predstaviť, že pre politikov, ktorých sa to týka to môže byť absurdná otázka. Ale keďže je tu obava o budúcnosť Slovenska, tak absurdná nie je," približuje.Ak by aj strany odstúpili, nemusia zaniknúť. „Môžu budovať svoje štruktúry a do ďalších volieb môžu byť pripravené na politický súboj ako plnohodnotné strany," myslí si tiež Peter Bárdy.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Smer-SSD a Progresívne Slovensko v prieskumoch rastú. Naopak Hlas na čele s Petrom Pellegrinim klesá. V najnovšom prieskume AKO pre televíziu JOJ Ficov Smer siaha na 20% a v ohrození je šesť strán. Aký trend ukazujú posledné prieskumy? A aké silné jadro voličov majú jednotlivé strany? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.Zrejme nie je dôležité, kto voľby nakoniec vyhrá. Kto bude na prvom, druhom či treťom mieste. Rozhodujúcu informáciou volieb bude, ktorá z piatich šesťpercentných strán sa do parlamentu nakoniec dostane, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Do volieb však stále ostávajú ešte dva mesiace. Preto sa s expertkou na politický marketing Simonou Bubánovou pozrieme na to, ako sa darí stranám kampaňovať a čo im radia politickí marketéri. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Analytici vysvetľujú, ako sa mohli ukrajinské drony dostať až do Moskvy. Alexander Duleba približuje, že ide o nový typ dronov, ktoré sú veľmi malé a vedia prekonať protivzdušnú obranu. Sú ťažko zachytiteľné, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu, približuje zase Matej Kandrík.„Vojna sa postupne vracia na územie Ruska - do jeho symbolického centra a na vojenské základne," uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu. Budeme sledovať častejšie útoky na Rusko? Čo to poodhalilo o Rusku a čo tým Ukrajina sleduje?Téma pre analytikov Mateja Kandríka z Adapt Institute a Alexandra Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politku.Ide o to, aby útoky Ruska proti ukrajinským civilným objektom neboli beztrestné, približuje v podcaste expert na Ukrajinu Alexander Duleba.„Je to dôležitá vec hlavne z psychologického hľadiska. Môže to zmeniť zmýšľanie bežných Rusov. Budú si uvedomovať, že sa im môže stať, to čo sa stáva ľuďom v ukrajinských mestách. Iné je vidieť vojnu v televízii, druhá vec je, keď vám ponad váš dom lietajú lietajúce mopedy," približuje.Ako sa dostali drony až do Moskvy? Z ruského územia alebo ukrajinského? Podľa Alexandra je to aj aj, svoju časť robia aj partizáni v Rusku. „Drony, ktoré prileteli do Ruska sú drony vypustené z Ukrajiny. Je to nový typ dronov. Sú veľmi malé a veľmi ťažko zamerateľné klasickou protivzdušnou obranou. Nový typ dronu, ktorý vie prekonať ruskú protivzdušnú obranu je pre Rusov z hľadiska technológii nová situácia," približuje tiež v podcaste Alexander Duleba.Aj analytik Matej Kandrík vidí v útokoch ukrajinskými dronmi psychologickú logiku. „Z vojenského hľadiska nedávajú zmysel. Nezasahujú vojenské obekty. Správa je jednoznačná: Ani Moskva nie je v bezpečí. Aj Moskvu vieme zasiahnuť," konštatuje.Podľa Mateja Kandríka ešte neboli dôveryhodné informácie, či drony leteli z Ukrajiny alebo z územia Ruskej federácie. „Faktom ale je, že veľká časť protivzdušnej techniky má veľký problém s bezpilotnými vzdušnými prostriekdami, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu. Sú ťažko zachytiteľné."Vypočujte si aj ako prebieha ukrajisnká protiofenzíva a či Kyjev už spustil ďalšiu fázu.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovenské rodiny si pred voľbami robia doma rodinné porady o tom, koho budú voliť. V tradičnejšom prostredí rozhodne hlava rodiny, sociológ Michal Vašečka takúto postavu nazýva „prednosta domácnosti“. Môžete ho poslúchnuť, vzoprieť sa alebo klamať. Nádejou by mohli byť mladí Slováci, ktorí odišli študovať na lepšie školy do zahraničia. Rodina ich môže považovať za svojho najvzdelanejšieho člena a preto môžu mať na rodinných poradách dôležité slovo. Práve zahraničných Slovákov sa snaží dostať k voľbám poštou viac ako 40 občianskych iniciatív. Keďže voľby môže rozhodnúť aj tisícka hlasov, vplyv voličov zo zahraničia môže byť rozhodujúci. Občianske združenia Srdcom doma hovorí, že zo zahraničia môžu prísť až tri percentá platných hlasov. Zahraniční Slováci nie sú takí frustrovaní zo slovenskej politiky a chcú do slovenských volieb preniesť skúsenosti z lepšie fungujúcich krajín, hovorí Samuel Zubo zo Srdcom doma. Michal Vašečka je však ohľadom vplyvu na západe vyštudovaných Slovákov skeptický. Čím to je? Nahrával Peter Hanák.

Expolicajt Marián Kučerka bol odsúdený na 10 rokov a 6 mesiacov a prepadnutie majetku. Mal zobrať úplatok od Norberta Bödöra za to, aby nestíhal príbuzného exministra Petra Žigu. Ešte viac peňazí mal dostať za to, že vybaví výhody pre trestne stíhaných daňových podvodníkov. Súd uveril svedkom Slobodníkovi a Makóovi a poukazuje aj na listinné dôkazy. Kučerka sa priznal, neskôr svoje priznanie odvolal a utiekol do Bosny a Hercegoviny. Marián Kučerka je zaujímavá postava, lebo spája Smer, poslanca za Sme rodina Martina Borguľu, bývalého policajného prezidenta Mialana Lučanského, vojnu v polícii a mnohé ďalšie známe postavy. Nahrával Peter Hanák. 

Aktuality.sk dnes informovali o predraženej a podozrivej zákazke na Slovenskej správe ciest. Za predchádzajúcej vlády cestári zazmluvnili tzv. vizuálnu kontrolu ciest za trojnásobne vyššiu cenu na kilometer ako v Česku. Minister dopravy v úradníckej vláde Pavol Lančarič vyplácanie peňazí stopol, no tri milióny eur sú už zrejme nenávratne preč.V dnešnom podcaste budete počuť nášho investigatívca Martina Turčeka, ktorý celú kauzu odhalil a aj ministra dopravy Pavla Lančariča a premiéra Ľudovíta Ódora, ktorých sme sa pýtali na reakcie. Nahrával Peter Hanák.

Maďarský premiér Viktor Orbán spôsobil výrokmi o odtrhnutých územiach diplomatickú roztržku so Slovenskom aj Rumunskom. Andrej Danko (SNS) sa tvári, akoby to bolo prekvapenie a nie štandardná Orbánova politika. Gyorgi Gyimesi z Aliancie pre náš podcast dvakrát zopakoval, že od Maďarska boli „odtrhnuté územia“. Slovenskí nacionalisti paradoxne a nelogicky doteraz vnímali Viktora Orbána ako pozitívnu postavu. Sociológ Michal Vašečka vysvetľuje, že Roberta Fica a Andreja Danka s Viktorom Orbánom spája autoritárstvo. Andrej Danko sa tvári prekvapene, no Orbánove výroky sú v súlade s dlhodobou politikou jeho vlády. Podľa Michala Vašečku sa dajú čítať ako odkaz, že Orbán považuje „odtrhnuté územia“ za súčasť Slovenska len dočasne a jedného dňa si po ne príde. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj maďarských politikov na Slovensku Lázsla Solymosa zo strany Most-Híd a Gyorga Gyimesiho z Aliancie. Nahrával Peter Hanák.

Slovenskí turisti z Rhodosu cez víkend smerovali domov a slovenskí hasiči na Rhodos. Grécka dovolenková destinácia zažíva obrovské lesné požiare a evakuáciu. Najnovšie evakuujú už aj časti iných ostrovov ako Korfu alebo Eubója. Požiare tohto typu sú čoraz častejšie – a klimatológovia už roky upozorňujú, že toto je nová realita, na ktorú musíme byť pripravení. Podľa expertov to hrozí aj Slovensku. Dovolenkové destinácie na juh od nás budú z hľadiska požiarov čoraz rizikovejšie, zhodujú sa klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ a krajský šéf bratislavských hasičov, plukovník Dušan Timko. Klimatické zmeny totiž prinášajú sucho a teplo. V takýchto podmienkach stačí zahodiť nedohoretú cigaretu a môže vzniknúť obrovský požiar, s ktorým budú stovky hasičov bojovať niekoľko dní. Rizikové sú aj opekačky, ktoré sú práve preto aj aktuálne v niektorých oblastiach Slovenska zakázané pod hrozbou pokuty. Požiare totiž hrozia aj našim lesom. Pri súčasných klimatických podmienkach je totiž podľa Dušana Timka len otázkou času, kedy podobná katastrofa ako teraz v Grécku postihne napríklad aj Tatry. Čo s tým? Ak znížime emisie, efekt to prinesie až o desiatky rokov. Aktuálne sa teda musíme pripraviť na to, že rozsiahle požiare budú aj naša realita. Nahrával Peter Hanák.

Deň mimoriadnych schôdzí, ktoré však zostali neotvorené, či Peter Kažimír opäť pred Špecializovaným trestný súdom. Ak ale začiatkom mesiaca v pozícii súdeného – za údajný úplatok, dnes v kauze predražených a účelovo utajených štátnych zákaziek na IT služby pre finančnú správu v pozícii svedka. Guvernér Národnej banky a niekdajší minister financií Ficovho Smeru Peter Kažimír svedčil pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici. Špeciál rieši kauzu Mýtnik, pri ktorej mal štát podľa obžaloby prísť o 45 miliónov eur. Na lavici obžalovaných sú oligarcha z pozadia Smeru Jozef Brhel a jeho syn, právnik Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc. Oni všetci sa mali rôznym spôsobom podieľať na kauze predraženého IT systému, ktoré spoločnosť Alexis dodala štátu. V prípade figurujú aj bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze a podnikateľ Michal Suchoba, ktorí sa však priznali a spolupracujú s políciou. Aké miesto má v tomto prípade práve Peter Kažimír. Téma pre Ivu Zigovú, ktorá prípad dlhodobo sleduje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak exminister vnútra nechcel byť „automatom na podpisovanie“, policajný prezident zas odmietol informovať o živej kauze a hoci aj samotného ministra, naviac v prítomnosti človeka, podriadení ktorého v nej figurovali. Svoju verziu príbehu neprekonateľnej nedôvery medzi ministrom a políciou dnes podali policajní funkcionári. Nepáčilo sa im napríklad, že exminister Šimko chcel konzultovať personálie s generálnym prokurátorom. Prehovorili tiež, že exminister chcel informácie o živom policajnom prípade. Ivan Šimko to ešte v stredu popieral. Budete počuť policajného prezidenta Štefana Hamrana, povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása a exministra Ivana Šimka. V podcaste sa tiež pozrieme na hrozby, ktoré sa skrývajú v Putinovom odstúpení od obilnej dohody. Pavel Havlíček hovorí, že ich môžeme pocítiť aj v našich končinách. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Neprekonateľná strata dôvery a chýbajúca komunikácia. Podľa povereného premiéra Ódora stav, ktorý si krajina nemôže dovoliť dva mesiace pred voľbami. Napätie vo vzťahoch medzi vedením polície a ministrom vnútra tak má vyventilovať odchod Ivana Šimka. Odchádzajúci minister však vidí vo svojom vynútenom odchode čosi iné: „ukázalo sa, že minister nie je automatom na podpisovanie“. Už ako odvolaný minister na tlačovej konferencii podal svoju verziu dôvodov, prečo si myslí, že musel z funkcie odísť. Na vzťahy na osi minister a vedenie polície sa pozrieme v Petrom Bárdym. Tvrdí, že šlo o „stret dvoch galaxií“. V podcaste budete počuť aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za policajnú korupciu a vynášanie sedem rokov väzenia a päť tisícový peňažný trest. Špecializovaný trestný súd ich vymeral bývalému šéfovi operatívcov Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Kaľavskému, ktorý má prsty aj v tzv. vojne policajtov. Práve cez neho mali unikať informácie o takých akciách, ako pripravované zatýkanie policajného prezidenta Gašpara či šéfa SIS Pčolinského. Prokurátor špeciálnej prokuratúry mu navrhoval ešte o dva roky viac. Kaľavského obhajoba už podala odvolanie. Budete počuť prokurátora Špeciálnej prokuratúry Ladislava Masára, obhajkyňu Evu Miššíkovú a Lauru Kellöovú z investigatívneho tímu Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Smer v Hlase, Demokrati pozbieraní z rekordného počtu strán, Za ľudí naopak rozpŕchnutí do iných, Republika ako preoblečení kotlebovci a SaS z najväčším počtom kandidujúcich z posledných parlamentných volieb. Závery, ktoré ukázala analýza volebných kandidátok, ktorú sme urobili v Aktualitách. Na jej závery sa pozrieme s jej autorom Martinom Slizom a politológom Radoslavom Štefančíkom. „Viem si predstaviť, že oligarchovia z pozadia by mohli prinútiť Fica a Pellegriniho, aby si sadli k jednému stolu a dohodli spoločnú vládnu koalíciu po septembrových voľbách“, tvrdí politológ Štefančík. Reaguje na fakt, že 27 ľudí z aktuálnej kandidátnej listiny Hlasu bolo pôvodne v Smere. „Vychádza to tak, že približne každý šiesty kandidát Hlasu má svoj pôvode v Smere“, hovorí Martin Sliz. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico vytiahol nové predvolebné eso, a to eso sa volá refixácia hypotekárnych úverov. Šéf SMERu straší verejnosť, že státisíce ľudí nebude mať na nové, už vyššie úrokové sadzby na splátky ich hypotékov zaťažených domovov. Aké su však reálne, predvolebnou kampaňou neskreslené fakty? A prečo tento štát programovo rezignoval na výstavbu nájomných bytov, ktoré by ceny bývania výrazne zlacnili? Z hypoték, presnejšie z refixácie úrokových sadzieb, ktorým budú čeliť tisícky z nás, sa stáva výbušná politická téma. Postaral sa o to šéf SMERu Robert Fico. Aké sú však skutočné, predvolebnou kanpaňou neskreslené, fakty? Faktom je, že držať úverovanie za menej ako jedno percento je dlhodobo neudržateľné. Faktom tiež je, že zvyšovanie úrokových sadzieb je bojom voči inflácii, ktorá nám všetkým ujedá z našich úspor, ale aj investícií. Podobne je faktom, že v tejto krajine strategicky absentuje nájomné bývanie, pretože ani jedna vláda nemala vo svojom programe výstavbu nájomných bytov tak, aby v oblasti bývania zmenila pretlak dopytu nad ponukou. Výsledkom sú tak enormné ceny, ktoré Slováci musia za bývanie zaplatiť. No a namiesto riešenia bytovej politiky sa šéf SMERu aktuálne pustil do boja s “nenažranými” bankami. V prípade jeho “víťazstva” si však jeho úspech pravdepodobne odnesieme my všetci, my ako klienti bánk, my ako držitelia hypoték či podnikatelia odkázaní na bankové úvey.. Lebo, položme si kľúčovú otázku: Kto z nás nežije na dlh a úver? A cena vojny s bankami nemusí byť vôbec malá. Či už vo forma zvýšených poplatkov alebo nedostupnejších úverov, či úverov za vyššie úroky, no a ak si myslíte, že banky nemajú podiel na ekonomickom raste, hlboko sa mýlite. Majú, oni ho totiž úverujú. Prečo teda rastú úroky na hypotékach a bolo dlhodobo udržateľné financovať si svoj byt či dom pôžičkou úročenou úrokom menším ako jedno percento? Ako súvisia úrokové miery bánk, teda cena peňazí, s infláciou, ktorá vyháňa ceny produktov stále vyššie a vyššie? Je lepšou voľbou inflácia alebo nedostupné, vysoko úročené úvery? A prečo sú ceny nehnuteľností na Slovensku tak strašna vysoké a kam sa podela politika štátu v oblasti nájomného bývania, na ktorú defacto každá vláda prakticky úplne rezignovala? No a pridáme aj konkrétne rady pre ľudí, čeliacich hrozbe zvyšovania úrokov na ich hypotékach. Témy a otázky pre manažérku Fingo.sk Evu Šablovú. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Konflikt medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom naberá na obrátkach. Vyriešenie konfliktu bude pravdepodobne záležať na prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá je pripravená celú situáciu riešiť. Nezhody medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom začali po brutálnej vražde v Dubnici nad Váhom. Podľa Hamrana polícia nezlyhala pri ochrane ženy, ktorú mačetou usmrtil psychiatrický pacient. Muž ešte pred týmto brutálnym činom skončil vo väzbe po obvinení z nebezpečného prenasledovania mladej ženy. Po vyšetrení znalcom mu však bolo obvinenie zrušené a skončil v psychiatrickej liečebni, odkiaľ ho vo februári prepustili. Na svoju obeť zaútočil mačetou 29. júna. Konflikt ešte narástol po tvrdeniach minister vnútra, že policajná moc nemôže mať rozviazané ruky a patrí pod kontrolu politiky. V podcaste si môžete vypočuť reakciu šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorá bližšie objasní konflikt medzi ministrom vnútra a policajným prezidentom. Podľa nej vyjadrenia ministra Šimka napomáhajú tým, ktorí spochybňujú výsledky vyšetrovaní korupčných prípadov.

Samit NATO vo Vilniuse sa po dvoch dňoch skončil. Hlavnými témami bola zmena obrany ale aj pomoc Ukrajine, ktorá kvôli trvajúcemu konfliktu nemôže vstúpiť do NATO. V úvode podcastu si vypočujte reakcie prezidentky Zuzany Čaputovej, ministra obrany Martina Sklenára a ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského krátko po skončení samitu NATO vo Vilniuse. „Sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu pre prípad, ak by to bolo potrebné. Tento summit bol pre mňa predovšetkým o ochrane slovenských záujmov na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Summit prináša takú úroveň ochrany, akú sme pre našich občanov nikdy nemali.“ Jednou z hlavných tvári samitu NATO sa stal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Samotné turecké médiá s chválou informujú, že zaistil viac ako chcel. Erdogan pred začiatkom samitu potvrdil, že Turecko ratifikuje členstvo Švédska v NATO. „Turecký prezident je známy tým, že dohody robí najradšej tvárou v tvár, najlepšie na poslednú chvíľu. Dovtedy sa mu totiž takmer vždy podarí zabezpečiť si viac, ako by ktokoľvek na začiatku vyjednávaní čakal,“ hovorí v podcaste analytička portálu Euractiv Luciu Yar.

Demokrati žiadajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby iniciovala disciplinárny konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Na tlačovej konferencii Juraj Šeliga zdôraznil, že generálny prokurátor Maroš Žilinka viackrát porušil zákon svojím konaním. „Ústavný súd konštatuje, že Maroš Žilinka porušil zákon 26-krát tým, že rozhodoval podľa paragrafu 363 ešte pred tým, ako bolo vznesené obvinie akejkoľvek osobe.“ Po tlačovej konferencii Juraja Šeligu zo strany Demokrati sa k celej situácii vyjadril na svojom Facebooku aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „K dnešným nekompetentným útokom, subjektívnym politickým tvrdeniam, klamstvám a účelovému výkladu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe ktorých sa nenechám zatiahnuť do volebnej kampane jednej z politických strán, a ktoré žiadnym spôsobom neovplyvnia môj konzistentný prístup k ochrane zákonnosti.“ V podcaste si môžete vypočuť aj advokátku Evu Kováčechovú z VIA IURIS, ktorá objasní situáciu s disciplinárnym konaním a vysvetlí dôvody, pre ktoré sa dá nazvať konanie Maroša Žilinku ako netransparentné.

Už zajtra začína summit NATO vo Vilniuse, ktorého hlavnou témou bude možný vstúp Ukrajiny do NATO. Väčšie šance na vstup do aliancie má ale Švédsko, ktoré stále čaká na schválenie od Maďarska a Turecka. O zajtrajšom summite Severoatlantickej aliancie sa v podcaste rozprávame so slovenským veľvyslancom pri NATO Petrom Bátorom. „Ukrajina rozumie tomu, že počas vojny sa nestane členom NATO, no to neznamená, že nebude na tom priblížení pracovať.“ „Ukrajinská armáda patrí momentálne medzi tie najvyspelejšie a najlepšie organizované na planéte. Pre NATO by bola určite obrovským prínosom. Celé to brzdí ale politická a geologická realita,“ hovorí v podcaste zástupca riaditeľky kancelárie Globsecu v Kyjeve Martin Poliačik.

Nie či, ale kedy. Aj týmito slovami prezidentka Zuzana Čaputová podporila Severoatlantické ambície Ukrajiny. Stalo sa tak po rokovaní s Volodymyrom Zelenským, ktorý dnes navštivil Slovensko. Prezident Ukrajiny sa Slovensku poďakoval za pomoc i podporu jeho bojujúcej krajine. Tá sa ruskej agresií bráni už takmer 500 dní. Slovensko navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Po stretnutí s hlavou štátu Zuzanou Čaputovou poďakoval Slovensku za jeho pomoc i podporu bojujúcej Ukrajine a od Zuzany Čaputovej zísal prísľub podpory členstva Ukrajiny v EU i NATO. V dnešnom podcaste budete počuť prezidenta Zelenského i prezidentku Čaputovú. Návštevu ukrajinského prezidenta podrobnejšie rozoberieme s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov a politickým analytikom Pavlom Demešom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský. Keď jeho krajinu vo februári 2022 Rusko zákerne, podlo a bez varovania vojensky napadlo a jeho rodná zem sa tak ocitla pod mohutou paľbou, ponúkali mu odchod do bezpečia. On to odmietol a postavil sa do čela masívneho odporu. Dnes sa, takmer po troch rokoch, ocitol opäť v Bratislave, tentoraz už ako hlava krajiny, ktorá sa už takmer 500 dní hrdinne bráni masívnej a brutálnej ruskej snahe Ukrajinu zlomiť a zničiť. Márne, Ukrajina vzdoruje a vzdať sa vôbec nemieni. Prezidenta Volodymyra Zelenského na jeho oficiálnej návšteve Slovenska prijala hlava republiky Zuzana Čaputová. Prezidentka pripomenula masívnu, a to aj vojenskú, pomoc Slovenska bojujúcej Ukrajine, ktorá je podľa Zuzany Čaputovej legitímna a oprávnená. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj za našu pomoc i podporu poďakoval. Jednou z kľúčových tém vzájomných rokovaní bol aj budúcotýždňový samit NATO a to najmä vo svetle otázky možného členstva Ukrajiny v Severoatlntickej aliancií. Volodymyr Zelenskyj dostal od našej prezidentky jednoznačný prísľub podpory ukrajinského členstva a to ako v NATO, tak i EÚ. Ukrajinký prezident považuje NATO za garanciu bezpečnosti pre svoju krajinu. “Očakávame jednotnosť, pretože v tomto je sila NATO, povedal Zelenskyj a dodal, že už nastal čas konkrétnych činov, zruk aj termínov, nie už iba sľubov. Po stretnutí s hlavou štátu absolvoval ukrajinský prezident ešte stretnutie tak s premiérom Ódorom, ako aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom.

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala už v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa ale mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím, podobných strednému Taliansku. Tvrdí klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy. Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Boris Kollár o kreslo predsedu parlamentu neprišiel. Napriek afére, v ktorej mal fyzicky napadnúť svoju vtedajšiu partnerku, mimoriadnu schôdzu o jeho odvolávaní, sa pre nedostatok poslancov nepodarilo otvoriť. Samotný šéf SME Rodina odstúpiť odmieta. Naopak, kauzu politicky otočil a pasoval sa do úlohy ochrancu žien a detí voči násiliu. Podľa odborníčky kauza pôsobí ako alibi pre násilníkov. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o snahe odvolať Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu, ale aj o téme domáceho násilia a toho, aký dosah na obete tohoto násilia majú takéto ”fackovacie aféry” našich najvyšších ústavných činiteľov. Vypočujete si dôvody iniciátoriek odvolávania, predovšetkým líderky Demokratov Andrey Letanovskej ako i obhajobu samotného aktéra kauzy predsedu parlamentu Borisa Kollára. Slovo však dáme aj odborníčkam v oblasti násilia na ženách, deťoch a rodinách. Podľa šéfky Centra Slniečko Mariany Kováčovej totiž kauza môže byť vnímaná aj ako akési alibi pre násilníkov i toho, že naša spoločnosť téme domáceho násilia ešte stále nevenuje dostatočnú pozornosť. Téma domáceho násilia sa však nezrodila včera, ani predvčerom. Je tu s nami dlhodobo, ako o tom svedčí aj fakt, že od prvej celoslovenskej kampane proti násiliu na ženách: “Piata žena” uplynulo už vyše 20 rokov. A napriek všetkým tým kampaniam, osvete, neúnavnej práci predovšetkým mimovládneho sektora, ale i niektorých zákonodárcov či úradníkov, je to téma doteraz mimoriadne aktuálna. Násilníka vo vzťahu pritom vopred zväčša vôbec nemusíte spoznať a obeťami zasa môžu byť aj veľmi úspešné a finančne či kariérne sebestačné ženy. Aspoň také sú závery terapeutky a šéfky poradenského centra Alej, ktorá sa obetiam domáceho násilia venuje, Dáši Malíkovej. Na záver nášho dnešného podcastu vám teda ponúkneme zostrih tohoto rozhovoru pre Ráno Nahlas z januára 2022, pretože my sa tejto téme nevenujeme iba pred voľbami. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský

Dnes je pre mňa najväčším kandidátom na víťaza volieb šéf SMERu Robert Fico, ale to, kto vyhrá voľby sa bude lámať niekedy v druhej polovici augusta, respektíve na začiatku septembra. Tvrdí po odovzdaní kandidátnych listín do predčasných volieb šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podľa politológa Jozefa Lenča rozhodne až takpovediac šprint v cieľovej rovinke. V predčasných parlamentných voľbách bude kandidovať 25 politických subjektov, z toho jedna koalícia no a o hlasy voličov zabojuje 2728 kandidátov. Hitom sa stalo posledné, teda 150te miesto kandidátky kde najnovšie prekvapila SME Rodina, ktorá tam umiestnila odídenca z SaS Martina Klusa. Na samotné kandidátky, ale aj na šance jednotlivých strán či možné témy predvolebnej kampane sa podrobnejšie pozrieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym a politológom z Trnavskej univerzity Jozefom Lenčom. Témou tak budú nielen samotné kandidačné listiny a mená na nich, ale aj šance jednotlivých politických subjektov a možné trendy v preferenciách voličov. Preskúmame však aj to, ktoré témy môžu byť pre kampaň kľúčové, kedy bude boj o voliča vrcholiť a akými metódami budú politici o naše hlasy bojovať. No a neuchýlia sa strany opäť aj k špinavej kampani a kto má vlastne najväčšiu šancu zasadnúť po predčasných voľbách do premiérskeho kresla? Témy a otázky pre Petra Bárdyho a Jozefa Lenča. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Dnešným dňom sa končí školský rok a začínajú prázdniny, ktoré zo sebou prinášajú hlavnú dovolenkovú sezónu. Cestovanie sa po náročných obdobiach sužovanými krízami vracia do obdobia pred pandémiou. Aká destináciá je najvýhodnejšia a prekážajú Slovákom vysoké ceny leteniek? „Česi sú rozcestovaným národom, cestujú viacej ako Slováci. Ich štandard je nižší ako štandard Slovákov. Na dovolenkách máme my Slováci záujem o kvalitné služby,“ hovorí v podcaste prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Roman Berkeš. Manažér pre strategické partnerstvá cestovnej kancelárie Pelikán Patrik Vas v podcaste Aktualíty Nahlas tvrdí, že vysoké ceny leteniek neodrádzajú Slovákov od toho, aby cestovali. Naopak počet pasažierov stále rastie.

Predstavitelia Republiky sa snažia od svojho odchodu z ĽSNS zbaviť fašistickej reputácie. Gardistické uniformy nahradili obleky. Tým hlavným dôvodom je snaha vládnuť a byť pri moci, čo sa Kotlebovi nikdy nepodarilo. Podľa politológa Tomáša Nociara, ktorý sa venuje krajne pravicovým ideológiám, je hnutie Republika spoločensky a politicky viac akceptovanejšie ako Kotlebová ĽSNS. Parlament sa budúci týždeň pokúsi na mimoriadnej schôdzi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Politológ Radoslav Štefančík tvrdí, že by niektoré politické strany mohli podržať Kollára vo funkcii z dôvodu, aby si ho proti sebe nepohnevali krátko pred parlamentnými voľbami.

Poslanci dnes predčasne ukončili schôdzu bez toho, aby prerokovali množstvo návrhov zákonov. Bývalá koalícia tak nesplní niektoré svoje predvolebné sľuby – napríklad o hmotnej zodpovednosti politikov. Parlament hodil do koša aj prácu viac ako stovky odborníkov a troch ministrov na trestnom zákone. Slovensku pre to hrozia sankcie z EÚ. Veľká reforma trestného práva obsahovala napríklad zmiernenie trestov za marihuanu alebo drobné krádeže. Okrem iného mala tiež zaviesť novinky týkajúce sa Európskej prokuratúry. Tie je Slovensko povinné zapracovať, inak nám hrozí infringement a pokuty. Ak poslanci nezvolajú mimoriadnu schôdzu, do volieb sa to už nestihne. Po voľbách sa bude musieť celý legislatívny proces v parlamente začať od bodu nula. Podľa odborníkov z oblasti trestného práva na to môžu doplatiť ľudia, ktorí budú medzitým odsúdení na dlhoročné tresty za malé množstvo marihuany, alebo pri akomkoľvek čine, kde bola spôsobená škoda. Podľa profesora trestného práva z Právnickej fakulty UK Jozefa Čentéša, ktorý je spoluautorom tohto návrhu zákona, tento postup poslancov v podstate betónuje alarmujúci stav našej justície, ktorá vyrába recidivistov. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť poslancov z celého politického spektra, napríklad Petra Pellegriniho (Hlas), Richarda Sulíka a Máriu Kolíkovú (SaS), či Igora Matoviča (OĽaNO). V parlamente nahrával Peter Hanák.

Parlament sa pravdepodobne pokúsi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Poslancom sa podarilo vyzbierať 30 podpisov, ktoré sú potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze. Potvrdila to bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Podľa Petra Pellegriniho by nemal byť človek ako Boris Kollár na čele parlamentu. „Hlas sa mimoriadnej schôdze zúčastní. O hlasovaní budeme informovať. Z mojich názor si viete predstaviť, ako by sme sa mohli zachovať. Ja si neviem predstaviť, keby som čelil takémuto škandálu, že by ma niekto toleroval na na stoličke predsedu parlamentu alebo predsedu vlády.“

Šéf Wagnerovcov vyviedol svoje jednotky z Ukrajiny a pokúšal sa o zosadenie vojenského velenia pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Ovplyvnilo Prigožinove rozhodnutie situáciu na ukrajinskom fronte a ich protiofenzívu? Odpovedajú analytik Pavel Havlíček, politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka pôsobiaca na Ukrajine Stanislava Harkotová. „Wagnerovci nepriamo pomohli Ukrajincom napríklad aj tým, že bolo zostrelených šesť vrtuľníkov," približuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa politológa bude ukrajinská armáda a politické vedenie teraz študovať, čo sa odohralo a vyvodzovať následky pre Ukrajinu. „Rozhodne to nepridalo na morálke ruských síl a môže to vniesť ešte väčší chaos do komunikácie medzi vojenskými predstaviteľmi," myslí si tiež Mesežnikov. Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej to bude koniec Wagnerovej skupiny v podobe, akej sme ju poznali. „Síce oslabili Putina, ale oslabili aj seba," konštatuje v podcaste. Podľa analytika Pavla Havlíčka Prigožinov pokus o prevrat znamená príležitosť pre Ukrajinu. „Čím viac sa Rusi strajú o seba a majú vnútorné problémy, tým menej sa môžu starať o to, čo sa deje na Ukrajine." Podľa neho to zasiahlo aj morálku ruských vojakov. „Je psychologicky náročné, že ste nejakým spôsobom ochromení a obzeráte sa na Moskvu. Zasiahlo to aj premýšľanie vojakov, prečo sa vojna vedie a akým spôsobom," hovorí v podcaste Pavel Havlíček. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Predseda parlamentu Boris Kollár vníma celú situáciu ako manipulovanie a ovplyvňovanie nadchádzajúcich volieb. V parlamente dnes zasadal mimoriadny výbor na kontrolu činnosti SIS. Témou bolo údajné sledovanie bývalej partnerky šéfa strany Sme rodina Borisa Kollára. Predsa parlamentu odmieta, že by dal sledovať svoju expartnerku Barboru Richterovú a zároveň má v úmysle podať trestné oznámenie na Richterovú a na neznáme osoby, ktoré za ňou stoja a podľa jeho slov toto celé pravdepodobne organizujú. Časť poslancov už zbiera podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze s cieľom odvolať predsedu parlamentu z funkcie. Jana Bittó Cigániková nepodporí zvolanie mimoriadnej schôdze. Dôvodom je aj koniec volebného obdobia. Po prípadnom odvolaní predsedu parlamentu by nemuselo dôjsť k zvoleniu nového a to by podľa poslankyne znefukčnilo parlament.

Demokrati Eduarda Hegera nepôjdu do volieb pod jeho vedením. Volebnou jednotkou sa stáva Andrea Letanovská. Deklarovaným dôvodom je ťah na potrebu politiky s prívlastkom „nesebecká“. A ak Hegerovi Demokrati hovoria o nesebeckých ambíciách, politický komentátor Peter Báredy upriamuje pozornosť na Hegerov paradox. „Keď mu KDH ponúkalo druhé miesto na svojej kandidátke, Igor Matovič vyhlásil, že je to neúcta voči Eduardovi Hegerovi, že ide predsa o premiéra, človeka s veľkým politických dosahom. Eduard Heger to vtedy neprijal. Teraz je dvojkou vo svojej vlastnej strane! Neviem, či je to prejav nesebeckosti, ale v každom prípade ide o zaujímavý vývoj v jeho postavení v nadchádzajúcom čase predvolebnej kampane“. Na šance Demokratov sa pozrieme aj z pohľadu ich číselnej váhy s Jakubom Hankovským z agentúry Ipsos. Silu novej Andrei Letanovskej vidí v „personifikácii“ jedného z najväčších problémov krajiny, ktorým je zdravotníctvo, s volebným lídrom s profesnou dráhou lekára. Budete počuť aj Eduarda Hegera a Andreu Letanovskú. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.