NAHLAS |aktuality.sk

Ak exminister vnútra nechcel byť „automatom na podpisovanie“, policajný prezident zas odmietol informovať o živej kauze a hoci aj samotného ministra, naviac v prítomnosti človeka, podriadení ktorého v nej figurovali. Svoju verziu príbehu neprekonateľnej nedôvery medzi ministrom a políciou dnes podali policajní funkcionári. Nepáčilo sa im napríklad, že exminister Šimko chcel konzultovať personálie s generálnym prokurátorom. Prehovorili tiež, že exminister chcel informácie o živom policajnom prípade. Ivan Šimko to ešte v stredu popieral. Budete počuť policajného prezidenta Štefana Hamrana, povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása a exministra Ivana Šimka. V podcaste sa tiež pozrieme na hrozby, ktoré sa skrývajú v Putinovom odstúpení od obilnej dohody. Pavel Havlíček hovorí, že ich môžeme pocítiť aj v našich končinách. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Neprekonateľná strata dôvery a chýbajúca komunikácia. Podľa povereného premiéra Ódora stav, ktorý si krajina nemôže dovoliť dva mesiace pred voľbami. Napätie vo vzťahoch medzi vedením polície a ministrom vnútra tak má vyventilovať odchod Ivana Šimka. Odchádzajúci minister však vidí vo svojom vynútenom odchode čosi iné: „ukázalo sa, že minister nie je automatom na podpisovanie“. Už ako odvolaný minister na tlačovej konferencii podal svoju verziu dôvodov, prečo si myslí, že musel z funkcie odísť. Na vzťahy na osi minister a vedenie polície sa pozrieme v Petrom Bárdym. Tvrdí, že šlo o „stret dvoch galaxií“. V podcaste budete počuť aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za policajnú korupciu a vynášanie sedem rokov väzenia a päť tisícový peňažný trest. Špecializovaný trestný súd ich vymeral bývalému šéfovi operatívcov Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Kaľavskému, ktorý má prsty aj v tzv. vojne policajtov. Práve cez neho mali unikať informácie o takých akciách, ako pripravované zatýkanie policajného prezidenta Gašpara či šéfa SIS Pčolinského. Prokurátor špeciálnej prokuratúry mu navrhoval ešte o dva roky viac. Kaľavského obhajoba už podala odvolanie. Budete počuť prokurátora Špeciálnej prokuratúry Ladislava Masára, obhajkyňu Evu Miššíkovú a Lauru Kellöovú z investigatívneho tímu Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Smer v Hlase, Demokrati pozbieraní z rekordného počtu strán, Za ľudí naopak rozpŕchnutí do iných, Republika ako preoblečení kotlebovci a SaS z najväčším počtom kandidujúcich z posledných parlamentných volieb. Závery, ktoré ukázala analýza volebných kandidátok, ktorú sme urobili v Aktualitách. Na jej závery sa pozrieme s jej autorom Martinom Slizom a politológom Radoslavom Štefančíkom. „Viem si predstaviť, že oligarchovia z pozadia by mohli prinútiť Fica a Pellegriniho, aby si sadli k jednému stolu a dohodli spoločnú vládnu koalíciu po septembrových voľbách“, tvrdí politológ Štefančík. Reaguje na fakt, že 27 ľudí z aktuálnej kandidátnej listiny Hlasu bolo pôvodne v Smere. „Vychádza to tak, že približne každý šiesty kandidát Hlasu má svoj pôvode v Smere“, hovorí Martin Sliz. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico vytiahol nové predvolebné eso, a to eso sa volá refixácia hypotekárnych úverov. Šéf SMERu straší verejnosť, že státisíce ľudí nebude mať na nové, už vyššie úrokové sadzby na splátky ich hypotékov zaťažených domovov. Aké su však reálne, predvolebnou kampaňou neskreslené fakty? A prečo tento štát programovo rezignoval na výstavbu nájomných bytov, ktoré by ceny bývania výrazne zlacnili? Z hypoték, presnejšie z refixácie úrokových sadzieb, ktorým budú čeliť tisícky z nás, sa stáva výbušná politická téma. Postaral sa o to šéf SMERu Robert Fico. Aké sú však skutočné, predvolebnou kanpaňou neskreslené, fakty? Faktom je, že držať úverovanie za menej ako jedno percento je dlhodobo neudržateľné. Faktom tiež je, že zvyšovanie úrokových sadzieb je bojom voči inflácii, ktorá nám všetkým ujedá z našich úspor, ale aj investícií. Podobne je faktom, že v tejto krajine strategicky absentuje nájomné bývanie, pretože ani jedna vláda nemala vo svojom programe výstavbu nájomných bytov tak, aby v oblasti bývania zmenila pretlak dopytu nad ponukou. Výsledkom sú tak enormné ceny, ktoré Slováci musia za bývanie zaplatiť. No a namiesto riešenia bytovej politiky sa šéf SMERu aktuálne pustil do boja s “nenažranými” bankami. V prípade jeho “víťazstva” si však jeho úspech pravdepodobne odnesieme my všetci, my ako klienti bánk, my ako držitelia hypoték či podnikatelia odkázaní na bankové úvey.. Lebo, položme si kľúčovú otázku: Kto z nás nežije na dlh a úver? A cena vojny s bankami nemusí byť vôbec malá. Či už vo forma zvýšených poplatkov alebo nedostupnejších úverov, či úverov za vyššie úroky, no a ak si myslíte, že banky nemajú podiel na ekonomickom raste, hlboko sa mýlite. Majú, oni ho totiž úverujú. Prečo teda rastú úroky na hypotékach a bolo dlhodobo udržateľné financovať si svoj byt či dom pôžičkou úročenou úrokom menším ako jedno percento? Ako súvisia úrokové miery bánk, teda cena peňazí, s infláciou, ktorá vyháňa ceny produktov stále vyššie a vyššie? Je lepšou voľbou inflácia alebo nedostupné, vysoko úročené úvery? A prečo sú ceny nehnuteľností na Slovensku tak strašna vysoké a kam sa podela politika štátu v oblasti nájomného bývania, na ktorú defacto každá vláda prakticky úplne rezignovala? No a pridáme aj konkrétne rady pre ľudí, čeliacich hrozbe zvyšovania úrokov na ich hypotékach. Témy a otázky pre manažérku Fingo.sk Evu Šablovú. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Konflikt medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom naberá na obrátkach. Vyriešenie konfliktu bude pravdepodobne záležať na prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá je pripravená celú situáciu riešiť. Nezhody medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom začali po brutálnej vražde v Dubnici nad Váhom. Podľa Hamrana polícia nezlyhala pri ochrane ženy, ktorú mačetou usmrtil psychiatrický pacient. Muž ešte pred týmto brutálnym činom skončil vo väzbe po obvinení z nebezpečného prenasledovania mladej ženy. Po vyšetrení znalcom mu však bolo obvinenie zrušené a skončil v psychiatrickej liečebni, odkiaľ ho vo februári prepustili. Na svoju obeť zaútočil mačetou 29. júna. Konflikt ešte narástol po tvrdeniach minister vnútra, že policajná moc nemôže mať rozviazané ruky a patrí pod kontrolu politiky. V podcaste si môžete vypočuť reakciu šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorá bližšie objasní konflikt medzi ministrom vnútra a policajným prezidentom. Podľa nej vyjadrenia ministra Šimka napomáhajú tým, ktorí spochybňujú výsledky vyšetrovaní korupčných prípadov.

Samit NATO vo Vilniuse sa po dvoch dňoch skončil. Hlavnými témami bola zmena obrany ale aj pomoc Ukrajine, ktorá kvôli trvajúcemu konfliktu nemôže vstúpiť do NATO. V úvode podcastu si vypočujte reakcie prezidentky Zuzany Čaputovej, ministra obrany Martina Sklenára a ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského krátko po skončení samitu NATO vo Vilniuse. „Sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu pre prípad, ak by to bolo potrebné. Tento summit bol pre mňa predovšetkým o ochrane slovenských záujmov na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Summit prináša takú úroveň ochrany, akú sme pre našich občanov nikdy nemali.“ Jednou z hlavných tvári samitu NATO sa stal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Samotné turecké médiá s chválou informujú, že zaistil viac ako chcel. Erdogan pred začiatkom samitu potvrdil, že Turecko ratifikuje členstvo Švédska v NATO. „Turecký prezident je známy tým, že dohody robí najradšej tvárou v tvár, najlepšie na poslednú chvíľu. Dovtedy sa mu totiž takmer vždy podarí zabezpečiť si viac, ako by ktokoľvek na začiatku vyjednávaní čakal,“ hovorí v podcaste analytička portálu Euractiv Luciu Yar.

Demokrati žiadajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby iniciovala disciplinárny konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Na tlačovej konferencii Juraj Šeliga zdôraznil, že generálny prokurátor Maroš Žilinka viackrát porušil zákon svojím konaním. „Ústavný súd konštatuje, že Maroš Žilinka porušil zákon 26-krát tým, že rozhodoval podľa paragrafu 363 ešte pred tým, ako bolo vznesené obvinie akejkoľvek osobe.“ Po tlačovej konferencii Juraja Šeligu zo strany Demokrati sa k celej situácii vyjadril na svojom Facebooku aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „K dnešným nekompetentným útokom, subjektívnym politickým tvrdeniam, klamstvám a účelovému výkladu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe ktorých sa nenechám zatiahnuť do volebnej kampane jednej z politických strán, a ktoré žiadnym spôsobom neovplyvnia môj konzistentný prístup k ochrane zákonnosti.“ V podcaste si môžete vypočuť aj advokátku Evu Kováčechovú z VIA IURIS, ktorá objasní situáciu s disciplinárnym konaním a vysvetlí dôvody, pre ktoré sa dá nazvať konanie Maroša Žilinku ako netransparentné.

Už zajtra začína summit NATO vo Vilniuse, ktorého hlavnou témou bude možný vstúp Ukrajiny do NATO. Väčšie šance na vstup do aliancie má ale Švédsko, ktoré stále čaká na schválenie od Maďarska a Turecka. O zajtrajšom summite Severoatlantickej aliancie sa v podcaste rozprávame so slovenským veľvyslancom pri NATO Petrom Bátorom. „Ukrajina rozumie tomu, že počas vojny sa nestane členom NATO, no to neznamená, že nebude na tom priblížení pracovať.“ „Ukrajinská armáda patrí momentálne medzi tie najvyspelejšie a najlepšie organizované na planéte. Pre NATO by bola určite obrovským prínosom. Celé to brzdí ale politická a geologická realita,“ hovorí v podcaste zástupca riaditeľky kancelárie Globsecu v Kyjeve Martin Poliačik.

Nie či, ale kedy. Aj týmito slovami prezidentka Zuzana Čaputová podporila Severoatlantické ambície Ukrajiny. Stalo sa tak po rokovaní s Volodymyrom Zelenským, ktorý dnes navštivil Slovensko. Prezident Ukrajiny sa Slovensku poďakoval za pomoc i podporu jeho bojujúcej krajine. Tá sa ruskej agresií bráni už takmer 500 dní. Slovensko navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Po stretnutí s hlavou štátu Zuzanou Čaputovou poďakoval Slovensku za jeho pomoc i podporu bojujúcej Ukrajine a od Zuzany Čaputovej zísal prísľub podpory členstva Ukrajiny v EU i NATO. V dnešnom podcaste budete počuť prezidenta Zelenského i prezidentku Čaputovú. Návštevu ukrajinského prezidenta podrobnejšie rozoberieme s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov a politickým analytikom Pavlom Demešom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský. Keď jeho krajinu vo februári 2022 Rusko zákerne, podlo a bez varovania vojensky napadlo a jeho rodná zem sa tak ocitla pod mohutou paľbou, ponúkali mu odchod do bezpečia. On to odmietol a postavil sa do čela masívneho odporu. Dnes sa, takmer po troch rokoch, ocitol opäť v Bratislave, tentoraz už ako hlava krajiny, ktorá sa už takmer 500 dní hrdinne bráni masívnej a brutálnej ruskej snahe Ukrajinu zlomiť a zničiť. Márne, Ukrajina vzdoruje a vzdať sa vôbec nemieni. Prezidenta Volodymyra Zelenského na jeho oficiálnej návšteve Slovenska prijala hlava republiky Zuzana Čaputová. Prezidentka pripomenula masívnu, a to aj vojenskú, pomoc Slovenska bojujúcej Ukrajine, ktorá je podľa Zuzany Čaputovej legitímna a oprávnená. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj za našu pomoc i podporu poďakoval. Jednou z kľúčových tém vzájomných rokovaní bol aj budúcotýždňový samit NATO a to najmä vo svetle otázky možného členstva Ukrajiny v Severoatlntickej aliancií. Volodymyr Zelenskyj dostal od našej prezidentky jednoznačný prísľub podpory ukrajinského členstva a to ako v NATO, tak i EÚ. Ukrajinký prezident považuje NATO za garanciu bezpečnosti pre svoju krajinu. “Očakávame jednotnosť, pretože v tomto je sila NATO, povedal Zelenskyj a dodal, že už nastal čas konkrétnych činov, zruk aj termínov, nie už iba sľubov. Po stretnutí s hlavou štátu absolvoval ukrajinský prezident ešte stretnutie tak s premiérom Ódorom, ako aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom.

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala už v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa ale mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím, podobných strednému Taliansku. Tvrdí klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy. Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Boris Kollár o kreslo predsedu parlamentu neprišiel. Napriek afére, v ktorej mal fyzicky napadnúť svoju vtedajšiu partnerku, mimoriadnu schôdzu o jeho odvolávaní, sa pre nedostatok poslancov nepodarilo otvoriť. Samotný šéf SME Rodina odstúpiť odmieta. Naopak, kauzu politicky otočil a pasoval sa do úlohy ochrancu žien a detí voči násiliu. Podľa odborníčky kauza pôsobí ako alibi pre násilníkov. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o snahe odvolať Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu, ale aj o téme domáceho násilia a toho, aký dosah na obete tohoto násilia majú takéto ”fackovacie aféry” našich najvyšších ústavných činiteľov. Vypočujete si dôvody iniciátoriek odvolávania, predovšetkým líderky Demokratov Andrey Letanovskej ako i obhajobu samotného aktéra kauzy predsedu parlamentu Borisa Kollára. Slovo však dáme aj odborníčkam v oblasti násilia na ženách, deťoch a rodinách. Podľa šéfky Centra Slniečko Mariany Kováčovej totiž kauza môže byť vnímaná aj ako akési alibi pre násilníkov i toho, že naša spoločnosť téme domáceho násilia ešte stále nevenuje dostatočnú pozornosť. Téma domáceho násilia sa však nezrodila včera, ani predvčerom. Je tu s nami dlhodobo, ako o tom svedčí aj fakt, že od prvej celoslovenskej kampane proti násiliu na ženách: “Piata žena” uplynulo už vyše 20 rokov. A napriek všetkým tým kampaniam, osvete, neúnavnej práci predovšetkým mimovládneho sektora, ale i niektorých zákonodárcov či úradníkov, je to téma doteraz mimoriadne aktuálna. Násilníka vo vzťahu pritom vopred zväčša vôbec nemusíte spoznať a obeťami zasa môžu byť aj veľmi úspešné a finančne či kariérne sebestačné ženy. Aspoň také sú závery terapeutky a šéfky poradenského centra Alej, ktorá sa obetiam domáceho násilia venuje, Dáši Malíkovej. Na záver nášho dnešného podcastu vám teda ponúkneme zostrih tohoto rozhovoru pre Ráno Nahlas z januára 2022, pretože my sa tejto téme nevenujeme iba pred voľbami. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský

Dnes je pre mňa najväčším kandidátom na víťaza volieb šéf SMERu Robert Fico, ale to, kto vyhrá voľby sa bude lámať niekedy v druhej polovici augusta, respektíve na začiatku septembra. Tvrdí po odovzdaní kandidátnych listín do predčasných volieb šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podľa politológa Jozefa Lenča rozhodne až takpovediac šprint v cieľovej rovinke. V predčasných parlamentných voľbách bude kandidovať 25 politických subjektov, z toho jedna koalícia no a o hlasy voličov zabojuje 2728 kandidátov. Hitom sa stalo posledné, teda 150te miesto kandidátky kde najnovšie prekvapila SME Rodina, ktorá tam umiestnila odídenca z SaS Martina Klusa. Na samotné kandidátky, ale aj na šance jednotlivých strán či možné témy predvolebnej kampane sa podrobnejšie pozrieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym a politológom z Trnavskej univerzity Jozefom Lenčom. Témou tak budú nielen samotné kandidačné listiny a mená na nich, ale aj šance jednotlivých politických subjektov a možné trendy v preferenciách voličov. Preskúmame však aj to, ktoré témy môžu byť pre kampaň kľúčové, kedy bude boj o voliča vrcholiť a akými metódami budú politici o naše hlasy bojovať. No a neuchýlia sa strany opäť aj k špinavej kampani a kto má vlastne najväčšiu šancu zasadnúť po predčasných voľbách do premiérskeho kresla? Témy a otázky pre Petra Bárdyho a Jozefa Lenča. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Dnešným dňom sa končí školský rok a začínajú prázdniny, ktoré zo sebou prinášajú hlavnú dovolenkovú sezónu. Cestovanie sa po náročných obdobiach sužovanými krízami vracia do obdobia pred pandémiou. Aká destináciá je najvýhodnejšia a prekážajú Slovákom vysoké ceny leteniek? „Česi sú rozcestovaným národom, cestujú viacej ako Slováci. Ich štandard je nižší ako štandard Slovákov. Na dovolenkách máme my Slováci záujem o kvalitné služby,“ hovorí v podcaste prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Roman Berkeš. Manažér pre strategické partnerstvá cestovnej kancelárie Pelikán Patrik Vas v podcaste Aktualíty Nahlas tvrdí, že vysoké ceny leteniek neodrádzajú Slovákov od toho, aby cestovali. Naopak počet pasažierov stále rastie.

Predstavitelia Republiky sa snažia od svojho odchodu z ĽSNS zbaviť fašistickej reputácie. Gardistické uniformy nahradili obleky. Tým hlavným dôvodom je snaha vládnuť a byť pri moci, čo sa Kotlebovi nikdy nepodarilo. Podľa politológa Tomáša Nociara, ktorý sa venuje krajne pravicovým ideológiám, je hnutie Republika spoločensky a politicky viac akceptovanejšie ako Kotlebová ĽSNS. Parlament sa budúci týždeň pokúsi na mimoriadnej schôdzi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Politológ Radoslav Štefančík tvrdí, že by niektoré politické strany mohli podržať Kollára vo funkcii z dôvodu, aby si ho proti sebe nepohnevali krátko pred parlamentnými voľbami.

Poslanci dnes predčasne ukončili schôdzu bez toho, aby prerokovali množstvo návrhov zákonov. Bývalá koalícia tak nesplní niektoré svoje predvolebné sľuby – napríklad o hmotnej zodpovednosti politikov. Parlament hodil do koša aj prácu viac ako stovky odborníkov a troch ministrov na trestnom zákone. Slovensku pre to hrozia sankcie z EÚ. Veľká reforma trestného práva obsahovala napríklad zmiernenie trestov za marihuanu alebo drobné krádeže. Okrem iného mala tiež zaviesť novinky týkajúce sa Európskej prokuratúry. Tie je Slovensko povinné zapracovať, inak nám hrozí infringement a pokuty. Ak poslanci nezvolajú mimoriadnu schôdzu, do volieb sa to už nestihne. Po voľbách sa bude musieť celý legislatívny proces v parlamente začať od bodu nula. Podľa odborníkov z oblasti trestného práva na to môžu doplatiť ľudia, ktorí budú medzitým odsúdení na dlhoročné tresty za malé množstvo marihuany, alebo pri akomkoľvek čine, kde bola spôsobená škoda. Podľa profesora trestného práva z Právnickej fakulty UK Jozefa Čentéša, ktorý je spoluautorom tohto návrhu zákona, tento postup poslancov v podstate betónuje alarmujúci stav našej justície, ktorá vyrába recidivistov. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť poslancov z celého politického spektra, napríklad Petra Pellegriniho (Hlas), Richarda Sulíka a Máriu Kolíkovú (SaS), či Igora Matoviča (OĽaNO). V parlamente nahrával Peter Hanák.

Parlament sa pravdepodobne pokúsi odvolať predsedu parlamentu Borisa Kollára. Poslancom sa podarilo vyzbierať 30 podpisov, ktoré sú potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze. Potvrdila to bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Podľa Petra Pellegriniho by nemal byť človek ako Boris Kollár na čele parlamentu. „Hlas sa mimoriadnej schôdze zúčastní. O hlasovaní budeme informovať. Z mojich názor si viete predstaviť, ako by sme sa mohli zachovať. Ja si neviem predstaviť, keby som čelil takémuto škandálu, že by ma niekto toleroval na na stoličke predsedu parlamentu alebo predsedu vlády.“

Šéf Wagnerovcov vyviedol svoje jednotky z Ukrajiny a pokúšal sa o zosadenie vojenského velenia pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Ovplyvnilo Prigožinove rozhodnutie situáciu na ukrajinskom fronte a ich protiofenzívu? Odpovedajú analytik Pavel Havlíček, politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka pôsobiaca na Ukrajine Stanislava Harkotová. „Wagnerovci nepriamo pomohli Ukrajincom napríklad aj tým, že bolo zostrelených šesť vrtuľníkov," približuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa politológa bude ukrajinská armáda a politické vedenie teraz študovať, čo sa odohralo a vyvodzovať následky pre Ukrajinu. „Rozhodne to nepridalo na morálke ruských síl a môže to vniesť ešte väčší chaos do komunikácie medzi vojenskými predstaviteľmi," myslí si tiež Mesežnikov. Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej to bude koniec Wagnerovej skupiny v podobe, akej sme ju poznali. „Síce oslabili Putina, ale oslabili aj seba," konštatuje v podcaste. Podľa analytika Pavla Havlíčka Prigožinov pokus o prevrat znamená príležitosť pre Ukrajinu. „Čím viac sa Rusi strajú o seba a majú vnútorné problémy, tým menej sa môžu starať o to, čo sa deje na Ukrajine." Podľa neho to zasiahlo aj morálku ruských vojakov. „Je psychologicky náročné, že ste nejakým spôsobom ochromení a obzeráte sa na Moskvu. Zasiahlo to aj premýšľanie vojakov, prečo sa vojna vedie a akým spôsobom," hovorí v podcaste Pavel Havlíček. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Predseda parlamentu Boris Kollár vníma celú situáciu ako manipulovanie a ovplyvňovanie nadchádzajúcich volieb. V parlamente dnes zasadal mimoriadny výbor na kontrolu činnosti SIS. Témou bolo údajné sledovanie bývalej partnerky šéfa strany Sme rodina Borisa Kollára. Predsa parlamentu odmieta, že by dal sledovať svoju expartnerku Barboru Richterovú a zároveň má v úmysle podať trestné oznámenie na Richterovú a na neznáme osoby, ktoré za ňou stoja a podľa jeho slov toto celé pravdepodobne organizujú. Časť poslancov už zbiera podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze s cieľom odvolať predsedu parlamentu z funkcie. Jana Bittó Cigániková nepodporí zvolanie mimoriadnej schôdze. Dôvodom je aj koniec volebného obdobia. Po prípadnom odvolaní predsedu parlamentu by nemuselo dôjsť k zvoleniu nového a to by podľa poslankyne znefukčnilo parlament.

Demokrati Eduarda Hegera nepôjdu do volieb pod jeho vedením. Volebnou jednotkou sa stáva Andrea Letanovská. Deklarovaným dôvodom je ťah na potrebu politiky s prívlastkom „nesebecká“. A ak Hegerovi Demokrati hovoria o nesebeckých ambíciách, politický komentátor Peter Báredy upriamuje pozornosť na Hegerov paradox. „Keď mu KDH ponúkalo druhé miesto na svojej kandidátke, Igor Matovič vyhlásil, že je to neúcta voči Eduardovi Hegerovi, že ide predsa o premiéra, človeka s veľkým politických dosahom. Eduard Heger to vtedy neprijal. Teraz je dvojkou vo svojej vlastnej strane! Neviem, či je to prejav nesebeckosti, ale v každom prípade ide o zaujímavý vývoj v jeho postavení v nadchádzajúcom čase predvolebnej kampane“. Na šance Demokratov sa pozrieme aj z pohľadu ich číselnej váhy s Jakubom Hankovským z agentúry Ipsos. Silu novej Andrei Letanovskej vidí v „personifikácii“ jedného z najväčších problémov krajiny, ktorým je zdravotníctvo, s volebným lídrom s profesnou dráhou lekára. Budete počuť aj Eduarda Hegera a Andreu Letanovskú. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ústavný súd dnes rozhodol, že paragraf 363 nie je v rozpore s ústavou. Nevyhovel tak prezidentke Zuzane Čaputovej ani poslancom.. Súd totiž posudzoval podania vyše štyridsiatich poslancov na čele s Alojzom Baránikom zo SaS, ale aj hlavy štátu. Budete počuť zdôvodnenie predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana. O téme sa v podcaste rozprávame s poslancom Alojzom Baránikom a tiež s právničkou Via Iuris Evou Kovačechovou. „Ústavný súd posudzoval, či je zákon napísaný v súlade s ústavou. Neskúmal, akým spôsobom sa paragraf 363 používa - či vhodne alebo nie. Skúmal len ústavnosť paragrafu," hodnotí v podcaste právnička Kovačechová. Zuzana Čaputová rozhodnutie rešpektuje, zároveň ale dodáva, „že že Ústavný súd nerozhodoval o tom, či používanie tohto paragrafu generálnym prokurátorom bolo v každom prípade a vždy v súlade so zákonom." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Útoky od Roberta Fica si zažil aj samotný Andrej Kiska. Podľa bývalého prezidenta to mala Zuzana Čaputová ešte horšie. K Ficovi sa pridal aj Igor Matovič, ktorého útoky boli podľa Kisku zákerné a nepríjemne. Zuzana Čaputová nebude kandidovať v nasledujúcich prezidentských voľbách. Svoje rozhodnutie odôvodnila nedostatkom síl. Ide podľa nej o osobné rozhodnutie, ktorým berie ohľad na svoju rodinu. „Človek do politiky vchádza s tým, že naňho budú vedené útoky. Keď ale zaútočia na deti pani prezidentky, partnera a na každého jedného koho ona mala rada sa vzniesla obrovská smršť. Je to bolestivé, keď kvôli vám musí s vašimi dcérami chodiť ochranka kvôli vyhrážkam, ktoré im boli adresované,“ hovorí v podcaste bývalý prezident

Veľkú ukrajinskú protiofenzívu čaká zrejme krátka pauza. Podľa najnovších informácií, ktoré priniesol Inštitút pre štúdium vojny, Ukrajina pozastavuje svoje útoky. Ide o štandardnú vojenskú taktiku? „Je to hra o čas a efektívnejšie použitie sily na tom správnom mieste. Komu sa to podarí, ten má šancu uspieť. Ukrajinci si otestovali niečo. Teraz si to prehodnotia a zrejme príde operačná pauza. Po nej ale môže prísť aj veľmi prudký úder.,“ upozorňuje v podcaste generál Pavel Macko. Ukrajina počas protiofenzívy ešte nenasadila väčšiu časť svojich vojakov do bojov, ktoré prebiehajú pri získavaní okupovaných území. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára útočia štyri ukrajinské brigády z možných dvanástich, ktoré boli pripravené na protiofenzívu

Zuzana Čaputová začiatkom budúceho týždňa oznámi verejnosti, či bude kandidovať aj druhýkrát za prezidentku Slovenskej republiky. Podľa najnovších informácií všetko nasvedčuje tomu, že prezidentka už nebude pokračovať vo funkcii hlavy štátu. Podľa bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša by mala Zuzana Čaputová zvážiť svoje rozhodnutie. „Rozhodnutím nekandidovať by vyslala komplikovaný signál mladým ľuďom, ktorých žiadame, aby sa angažovali v modernizácii Slovenska a prekonávaní kríz. Služba verejnému záujmu a služba republike je tak dôležitá a vážna vec, že by v tom mala pokračovať.“

Parlament dnes podľa očakávaní nevyslovil dôveru vláde Ľudovíta Ódora. Na získanie podpory bolo potrebných 76 hlasov poslancov v parlamente, no vládu odborníkov nakoniec podporilo len 34 poslancov. Za vyslovenie dôvery vláde odborníkov hlasoval klub SaS, Demokrati okolo Eduarda Hegera, Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska a nezaradený Ján Mičovský. V podcaste si môžete vypočuť reakcie lídrov politických strán a premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý nebol z výsledkov hlasovania prekvapený. „Keď sme spočítali dohromady tie možnosti, tých strán ktoré nás podporovali, tak to nevychádzalo inak.“

Poslanci parlamentu budú zajtra hlasovať o dôvere úradníckej vláde. Poslanci ju zrejme nepodporia, čoho priamym následkom parlament stratí nad vládou kontrolu. Viac moci do rúk tak dostane prezidentka. Parlament nebude môcť odvolávať ministrov a vláda bude mať obmedzené kompetencie – a napríklad aj pod pracovné cesty ministrov sa bude musieť podpisovať prezidentka. Ako obmedzí vládu, keď nedostane podporu parlamentu? Čo z plánov ministri nebudú môcť realizovať? Pýtali sme sa ministrov zdravotníctva a pôdohospodárstva Michala Palkoviča a Jozefa Bíreša a exministra Romana Mikulca (OĽaNO). Budete počuť aj poslancov Petra Pellegirniho (Hlas), Mariána Viskupiča (SaS), Andreja Stančíka (Demokrati) a Borisa Suska (Smer) a v repríze aj poradcu prezidentky pre ústavné právo Mariána Gibu. Podcast nahrával Peter Hanák.

Parlament začal dnes hľadať dôveru k úradníckej vláde premiéra Ľudovíta Ódora. Diskusia v pléne, ale aj predchádzajúce stanoviská väčšiny relevantných strán naznačujú, že vláda ju zrejme nezíska. Vládnuť ale bude, no bez dôvery a s obmedzenými kompetenciami. “Pokoj, odborosť, budúcnosť, spájanie a služba krajine.” Takto si zarámcovala svoj program samotná úradnícka vláda. Jednou z kľúčových misií ódorovho kabinetu je prilákanie talnetov, zdá sa však, že ciele, zámery ani ambície či predstavy úradníckej vlády poslancov príliš nezaujali a ani neprílakali aspoň tak, aby jej dali šancu a väčšinovo jej vyslovili dôveru. Námietky má OĽANO i Za Ľudí a podporiť sa úradnícku vládu nechystajú ani slovenskí ľavičiari, ako SMER tak ani HLAS Naopak, Ódor a jeho kabinet môže rátať s hlasmi SaS, Progresívneho Slovenska ako aj hegerových Demokratov. V podcaste vám politické obmedzenia úradníckej vlády vysvetlí aj politický reportér Aktualít Martin Sliz. Ich dôsledkom tak bude nadsadene povedané, že budeme mať akúsi “vládu hodnoty za peniaze". Počúvali ste Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám ešte praje Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine prebieha dlhodiskutovaná ukrajinská protiofenzíva a armáde sa už podarili viaceré územné zisky. V Doneckej oblasti je aj naša reportérka Stanislava Harkotová. „Na Ukrajine beží rozsiakla kampaň, ktorá nabáda, aby sa dodržiavalo ticho ohľadom protiofenzívy," približuje v podcaste. Čo očakávať od ukrajinskej protiofenzívy? Podľa analytika Alexandra Dulebu sledujeme úvodnú fázu ukrajinskej protiofenzívy, ktorej cieľom je vyvolať posuny a preskúpenie ruských jednotiek na okupovaných územiach, tak aby Ukrajinci objavili slabé miesta, kam potom môžu udrieť. Čo očakávať od Rusov? A čoho sa môžu obávať Kremeľ? Podcast nahrala Denisa Hopková.

Predseda parlamentu Boris Kollár dnes oficiálne vyhlásil predčasné volby. Voliť bude možne aj zo zahraničia to poštou. Rezort vnútra dokonca už registruje aj prvú žiadosť o voľbu poštou. O tom, ako presne voliť zo zahraničia sa rozprávame so Samuelom Zubom z organizácie Srdcom doma. Zubo si myslí, že hlasy voličov zo zahraničia budú v týchto voľbách rozhodujúce. „Máme ambíciu získať 100-tisíc voličov zo zahraničia. Keď sa pozriete na minulé voľby, tak voliči zo zahraničia výrazne uprednostňovali strany, ktoré nemali populistickú a xenofóbnu rétoriku," hovorí. Dnešným dňom sa oficiálne začína aj kampaň pred voľbami. Podľa odborníčky na marketing Simony Bubánovej bude kampaň náročná. „Bude dlhá, drahá a boľavá. Bude to nápor na duševné zdravie voličov." Tém volieb bude viac - ale tá najväčšia bude podľa odborníčky chaos, v ktorom sa Slovensko ocitlo po vládnutí Matovičovej vlády. „Myslím si, že témy budú vyhrotené," tvrdí odborníčka Bubánová. Kto bude určovať témy? „Robert Fico je dobrý marketér. Témy v mnohom určuje. Ak majú politické strany zlých marketérov, budú na Ficove témy reagovať. Ak majú dobrých marketérov, budú prinášať svoje témy," myslí si Bubánová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Pätnásťročný trest pre Dušana Dědečka. Po jeho divokej jazde centrom hlavného mesta v opilosti zostalo päť mŕtvych a dvadsať zranených. A dvakrát päťročný trest za uplácanie. Pre Jána Slotu. To však zatiaľ len v návrhu. Ak o prvom treste už rozhodol mestský súd v Bratislave, v druhom padne verdikt v tento piatok na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. Na prípad sa pozrieme s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. V podcaste sa vrátime aj k prípadu plánovanej kampane NATO. Robert Fico Alianciu za ňu obvinil z možného ovplyvňovania septembrových volieb. Jeho Smer-SSD si k prípadu vynútil mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá bude najbližšiu stredu. V Bratislave už stihol obvinenia odmietnuť samotný šéf Alianci Jens Stoltenberg. Ako sa k nim stavia zástupca SR pri NATO Peter Bátor? Odpoveď nájdete v rozhovore Mareka Biróa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Úradnícka vláda priznala, že Slovensku hrozí prepadnutie 800 miliónov z eurofondov. Podľa premiéra Ľudovíta Ódora za to môže aj spôsob rozdeľovania eurofondov z minulosti. Hovoril doslova o šedej zóne a o tom, že sa nevyberali najužitočnejšie projekty. Do konca tohto roka má Slovensko predĺžený termín na dočerpanie eurofondov, pôvodne určených na roky 2014 – 2020. Ani tri roky navyše nám nestačili a podľa vlády hrozí, že časť peňazí nevyčerpáme. Odhad vlády je 800 miliónov s tým, že časť peňazí sa ešte noví ministri pokúsia zachrániť. Opozícia považuje túto sumu za optimistický scenár. Kto za to môže? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa pýtali premiéra Ódora, podpredsedníčky vlády zodpovednej za eurofondy Lívie Vašákovej, aj nového ministra investícií Petra Balíka. Na obvinenia z rozdeľovania peňazí v šedej zóne reaguje Richard Raši zo strany Hlas. Podľa neho vlády po roku 2020 na čerpaní nič nezlepšili. Oslovili sme preto aj Veroniku Remišovú, doterajšiu podpredsedníčku vlády zodpovednú za túto oblasť. Tá naopak ukazuje prstom naspäť na Richarda Rašiho a eurofondové kauzy Smeru. Hovorí nie o šedej zóne, ale o čiernej diere. Kto má teda pravdu a prečo Slovensko nevie čerpať eurofondy? Pýtali sme sa odborníka zo Slovensko.Digital Ľubora Illeka. Moderuje Peter Hanák.

Ukrajina tvrdí, že Rusi v noci vyhodili do vzduchu hrádzu na vodnej nádrži Nova Kachovka. Rusko to ale popiera. Zaplavené sú viaceré časti a prebiehajú evakuácie obyvateľov. Ukrajine sa nachádza aj naša reportérka Stanislava Harkotová. V niektorých častiach mesta sú už zatopené ulice. Niekde dokonca aj počas toho ako evakuujú ľudí pokračuje ostreľovanie, opisuje situáciu priamo z ukrajinského terénu. „Rieka sa vyliala najmä na ľavom brehu. Tam sa záchranári a policajti nevedia dostať a pomôcť Ukrajincom, keďže ide o okupované územie," približuje Stanislava Harkotová, ktorá v čase nahrávania bola na ceste do Chersonu. Ukrajina tvrdí, že Rusi priehradu podmínovali ešte pri jesennom ústupe. Krajina hovorí aj o ekologickej katastrofe. Môžu byť za poškodením naozaj Rusi? Aké dôsledky bude mať udalosť? A ako to ovplyvní ukrajinskú protiofenzívu? V podcaste odpovedajú analytici Pavel Havlíček a Michal Lebduška. „Hovorí sa, že bude zaplavená obrovská plocha, výhodou je ukrajinský terén, ktorý je plochý," približuje analytik Pavel Havlíček. Udalosť podľa neho môže poškodiť plány Ukrajiny na protiofenzívu a posunúť ju. „Rusi sa môžu medzitým koncentrovať na iné úseky frontu," približuje tiež. Poškodenie priehrady sa dotkne aj samotných ruských vojakov na Ukrajine, hovorí v podcaste Michal Lebduška. „Väčšina vody zaplaví breh, kde sú Rusi a zničí obranné pozície, ktorú budovali," dodáva. Podľa neho išlo o akt zúfalstva. „Alebo nepremyslenú paniku," hovorí analytik Lebduška s tým, že zároveň ale mohlo ísť aj o motiváciu skomplikovať situáciu Ukrajincom a donútiť ich, aby sa venovali evakuácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Začala sa už ukrajinská protiofenzíva alebo Rusi nehovoria pravdu? V podcaste sa pýtame analytikov Vladimíra Bednára a Matúša Halása na najnovšie tvrdenia ruskej armády, že odrazili rozsiahlu ofenzívu ukrajinských síl na viacerých častiach frontu. Rusko potrebuje posilniť morálku svojich vojakov, a preto môže tvrdiť, že došlo k odrazeniu ukrajinských síl. Očakávajú totiž ukrajinský útok a má to dopad na morálku ruských vojakov, reaguje v podcaste Vladimír Bednár. Nemyslí si, že sledujeme zárodky protiofenzívy Ukrajincov. Podľa neho je teraz operačná prestávka a obidve strany sa na ofenzívu pripravujú. Ukrajinci sa tiež podľa analytika môžu zvýšením tlaku na konkrétnych miestach snažiť identifikovať oslabené miesta Rusov. „Takéto tlaky Ukrajiny môžu byť akýmsi testovaním ruskej obrany. Môžu byť ale aj falošným útokom, aby si ruská strana myslela, že na tomto mieste príde k útok, približuje Vladimír Bednár v podcaste. Analytik Matúš Halás by sa nespoliehal na žiadne informácie, ktoré prídu z Ruska. „Pristúpil by som k tejto novej informácii s istou dávkou ostražitosti. Nemyslím si, že je to tak ako Rusko tvrdí." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajinská protiofenzíva je už len otázkou času. Po mesiacoch príprav už nič nebráni Ukrajincom v ceste, aby sa pokúsili získať svoje územia, ktoré im boli zabrané agresorom z Ruska. Ukrajinci budú tak poprvýkrát útočiť do prípravnej ruskej obrany. Doteraz podobné útoky podnikali iba Rusi. Podľa experta na Ukrajinu Alexandra Dulebu by mali byť očakávania spojené s ukrajinskou protiofenzívou realistické. „Nemyslím, že by sme mali očakávať, že za dva mesiace vyženú Rusov, ktorí tam majú 400 tisíc vojakov, z celého územia Ukrajiny.“

Správcovské spoločnosti sa pripravujú na mohutný presun dôchodkových úspor v rámci snahy o ich výraznejšie zhodnotenie. Utobí to cez tzv. predvolenú investičnú stratégiu, pre ktorú by sa mali postupne do výnosnejších fondov presunúť takmer štyri miliardy a mala by sa dotknúť viac ako 700-tisíc sporiteľov druhého dôchodkového piliera. Ak predvolenej investičnej stratégii prischlo aj pomenovanie „bič na pasívnych“, dnešná polnoc bola hraničným termínom, keď sa z neho dalo vyviazať a dôchodkovým správcom oznámiť, že ako sporiteľ chcem ísť svojou investičnou cestou. Ako to dopadlo? Pozrieme sa na to s Miroslavom Kotovom z vedenia Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Prinesieme tiež ďalšie podrobnosti k možnému ruskému zasahovaniu do našich volieb, s ktorými prichádza exminister Jaroslav Naď v rozhovore pre náš portál. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico straší posledné obdobie tým, že voľby môžu byť zmanipulované. Pridala sa k nemu aj strana Republika. Rovnaké názory majú tieto dve strany aj pri otázke vojny na Ukrajine a vzťahom k Rusku. Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa bude Smer aj napriek týmto podobnostiam vyhýbať povolebnej spolupráci s poslancami okolo Milana Mazureka, ktorý bol v minulosti odsúdený za rasistické reči. „Pre Roberta Fica je Republika zrejme tou poslednou alternatívou, s ktorou by sa chcel dať dokopy," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Dôvod môže byť, že Smer chce v Európe ešte stále spolupracovať so sociálnymi demokratmi v EÚ. Zlou cestou sa podľa Štefančíka vybralo KDH, ktoré prešľapuje na mieste. Zároveň záujem o kresťanského voliča bude počas týchto volieb obrovský. A Rovnakého voliča budú medzi sebou bojovať OĽaNO, Republika,ĽSNS, Sme rodina a spomínané KDH.

Z dôvodu blížiacich parlamentných volieb sa ľuďom čoraz častejšie prihováraju politici, ktorí chcú tesne pred voľbami dostať voličov práve na svojú stranu. Jednu z najviditeľnejších kampaní rozbehol víťaz minulých volieb Igor Matovič, ktorý v regiónoch diskutuje so svojimi podporovateľmi a zároveň aj s kritikmi jeho vládnutia. Útoky Igora Matoviča v jeho kampani smerujú na každú stranu. Od očakávaného predvolebného boja proti Robertovi Ficovi a Smeru sa Matovič na tlačových konferenciach nevyhýba ani útokom na Richarda Sulíka, Progresívne Slovensko a Zuzanu Čaputovú. Hlavným spojencom hnutia OĽaNO po voľbách mali byť práve Demokrati. Dnes to už tak nevyzerá. „Spoliehal som sa, že Demokrati vytvoria Oázu pre sklamaného demokratického voliča. Zatiaľ robia všetko preto, aby toho demokratického voliča odstrašili od účasti vo voľbách," hovorí v podcaste Igor Matovič.

Voľby roka, zvíťazil sultán Erdogan, sme na prahu „tureckého storočia“ – novinové tituly, ktoré zachytávajú víkendové druhé kolo prezidentských volieb v osemdesiatpäť miliónovom Turecku. Udalosť, ktorú ostro sledoval svet, krajina je totiž členom Severoatlantickej aliancie, na druhej strane s Erdoganovými sympatiami k Putinovi. A práve on bol medzi prvými, čo Erdoganovi gratuloval. Čo znamená víťazstvo Recepa Tayipa Erdogana – pre krajinu, pre svet? Budete počuť experta Vladimíra Bízika, vyslané reportérky RTVS v Turecku Soňu Hagarovú, Karolínu Kučerovú a tiež šéfa zahraničiarov v Aktualitách Pavla Štrbu. Je Turecko ešte vôbec spojencom Západu? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre totálny chaos v Národnej rade poslanci nehlasovali a zákonoch a mnohé tak pôjde do koša. Poslednou bodkou bolo, keď Kollárove Sme rodina prišlo s uznesením,, ktorým chcú obmedziť právomoci Ódorovej vlády v Bruseli. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa. Konkrétnejšie chcú obmedziť právomoci úradníckej vlády pri rozhodovaní o zmene hlasovacích práv v orgánoch EÚ. Z toho, že takéto uznesenie prišlo bola prekvapená aj šéfka výboru pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková (SaS). O inicitíve poslancov sa dozvedela päť minút pred hlasovaním. Najviac ju zaskočilo, že takýto nápad vôbec vznikol, pretože už dnes je de facto vláda viazaná rozhodnutím európskeho výboru. „Ak by sa menilo hlasovanie mechanizmov v rámci Európskej únie, tak by sa k tomu tak či tak musela vyjadrovať národná rada. Európský výbor dáva zävazné stanovisko vláde k akémukoľvek hlasovaniu," hovorí s tým, že ak by sedela v Bruseli a počula by, že parlament prijal takéto uznesenie tak by krútila hlavou, že „takúto blbosť prijali." „Je to nezmyselné," dodáva tiež v podcaste. Zároveň dodáva, že takéto hlasovanie momentálne nie je ani veľkou témou. „Neviem odkiaľ sú tieto snahy. Takéto hlasovanie nie je v pláne. Diskusie síce prebiehajú, ale malo by to byť aktuálne v horizonte dvoch troch mesiacov. Podľa Radovana Geista je uznesnie len politická komunikácia pred voľbami. „Strana Sme rodina už aj v minulosti mala problém so zuršením zásady jednomyseľnosti v EÚ - tam kde ostala. Chápem to skôr ako politickú komunikáciu, než reálnu hrozbu, že by sa malo zrusiť jednomyseľné hlasovanie v náročnej politike v Únii," hovorí. Podľa Geista to ale môže pôsobiť na typ voliča, ktorý počúva na argument ochrany slovenských záujmov v EÚ. Práve tento typ voliča môže vnímať pozitívne stranu, ktorá rieši problém, ktorý v skutočnosti ani neexistuje," približuje. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Politici žiadajú od predsedu vlády Ľudovíta Ódora, aby vláda pripravila vyrovnaný rozpočet už do konca augusta. Bežný termín je ale do 15. októbra. Podľa viacerých odborníkov nie je vyrovnaný rozpočet momentálne možný. A tak po jeho vypracovaní bude smerovať rovno do koša. Podľa ekonóma Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vyrovnaný rozpočet možný, no nebolo by to ľahké. Deficit Slovenska patrí medzi tie najvyššie v Európskej únii. V podcaste si budete môcť vypočuť reakciu predsedu vlády Ľudovíta Ódora a poslancov Igora Matoviča, Milana Krajniaka a Eduarda Hegera.

Mimoriadna predčasná valorizácia dôchodkov za viac ako pol miliardy eur. I to je aktuálne rozhodnutie predvolebného parlamentu. Ako keby sme boli na party, na ktorej sa nevystavuje účet. Ten účet však napokon zaplatíme my, daňovníci,” komentuje tento typ rozhodnutí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Čaká na povolebnú vládu rozhodnutie o konsolidácií verejných financií a môžeme sa ešte vyhnúť opätovnému uťahovaniu opaskov? Parlament drvivou väčšinou hlasov schválil mimoriadnu predčasnú valorizáciu dôchodkov. Jej cena je pol miliardy eur. Ide pritom iba o jedno z rozhodnutí, ktoré štátnemu rozpočtu púštajú žilou. Na jednej strane penzisti ochranu pred vysokou infláciou a rastúcimi životnými nákladmi nepochybne potrebujú, na strane druhej, žiadny obed nie je zadarmo a Slovensko vo svojej modernej histórií ešte nikdy nehospodárilo inak, ako na dlh. No a ten pritom už dnes atakuje všetky červené čiary dlhovej brzdy a tak zvyšujúce sa finančné transfery penzistom, rodinám či firmám, napokon raz budeme musieť zaplatiť my všetci. Odhodlajú sa teda naši politici k opätovnému, a medzi voličmi tak nepopulárnemu “uťahovaniu opaskov”? A ako toto ozdravenie verejných financií v dlhodobom horizonte vníma ekonóm, ale i politici, ktorí valorizáciu penzií podporili? Konsolidácia určite nie je populárna predvolebná téma, stav slovenských verejných financií však dnes rozhodne nie je dobrý. Napokon, už táto úradnícka vláda stojí pred obrovskou výzvou: Po prvý raz v našich moderných dejinách zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet. Žijeme si teda nad pomery a budeme si musieť opätovne utiahnuť opasky? Podľa ekonómov sa tomu rozhodne v budúcnosti nevyhneme, politici však o tom, ako konkrétne by nám utiahli opasky, hovoriť teraz veľmi nechcú. Ako keby politici neboli ochotní niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia pred súčasnými voličmi. Budúce vlády ale budú musieť riešiť deficitné hospodárenie štátu pretože sa nemôžu spoliehať na nejaký “zázračný” silný ekonomický rast. Konsolidácia bude musieť prísť, hovorí pre Aktuality Nahlas analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.

Namiesto veľkého spájania politických strán sme svedkami toho, ako politici síce hovoria o spájani, no v skutočnosti robia presný opak. Lídrom demokratického bloku mal byť bývalý premiér Eduard Heger, s ktorým sa ale nechce nikto spojiť. Situáciu pred voľbami naopak využíva Igor Matovič, ktorého kampaň je najvýraznejšia. Podľa politológa Jozefa Lenča si Igor Matovič užíva predvolebnú kampaň naplno. „Tento spôsob robena politiky Igora Matoviča mentálne posilňuje a dodávamu mu to potrebný adrenalín. Toto má on naozaj rád." Jaroslav Naď kritizuje prístup Mikuláša Dzurindu a Zsolta Simona. Odmietanie predvolebnej spolupráce je podľa bývalého ministra obrany nezodpovedné. Podľa Zsolta Simona boli rokovania s Demokratmi rovnaké ako vládnutie samotného Eduarda Hegera. Podcast pripravil Adam Oleš.

Amerika po mesiacoch váhania pomôže s výcvikom ukrajinských pilotov a rovnako dovolia iným štátom, aby Ukrajine poskytli stíhačky americkej výroby. Viac k téme povie vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Pozrieme sa aj na to, ako stíhačky pomôžu Ukrajincom v boji. „Určite sa prelomilo tabu alebo prekročila červená línia, ktorú Rusko považovalo za prestup k eskalácii.Je to silný odkaz pre Ukrajinu, ale aj pre ruského protivníka, že podpora Západu nie je znížená. Domnievam sa, že k žiadnej zásadnej reakcii zo strany Ruska nedôjde," hovorí v podcaste Richard Stojar. Konštatuje tiež, že existuje veľa argumentov prečo sú F-16-tky najvhodnejší typ pre Ukrajinu. „Sú najrozšírenejšie na svete a preto je aj dostatok náhradných dielov, munície," približuje Stojar. Podľa neho sa môžu ukrajinskí piloti naučiť za štyri mesiace pracovať so západnými stíhačkami. Skôr za otázne považuje, či Ukrajina stihna za pár mesiacov pripraviť pre stíhačky podmienky. „Americké stroje potrebujú kvalitnejšie podmienky a kvalitné letecké plochy. Ide o celý logistický reťazec - základne odkiaľ by štartovali," približuje s tým, že ich efektívne využitie je podmienené dobrou infraštruktúrou. Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň precestoval viaceré európske mestá a stretol sa aj na summite krajín G7 s Joe Bidenom a ďalšími lídrami. Čo si okrem stíhačiek odnáša domov? Odpovie analytik Pavel Havlíček. Podľa experta to bol veľmi úspešný týždeň pre Ukrajinu a samotného Zelenského. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Špecializovaný trestný súd dnes uznal Alenu Zsuzsovú vinnou a udelil jej trest vo výške 25 rokov. Narozdiel od Zsuzsovej súd oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby. Podľa súdu si mala Zsuzsová objednávať vraždy sama z dôvodu, aby neprišla o stály príjem od Kočnera, ktorý ju finančné podporoval. Vraždy si tak mala objednávať za jeho chrbtom. V podcaste si môžete vypočuť reakcie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí nerozumejú rozhodnutiu súdu. Podľa nich si Zsuzsová nemohla dovoliť financovať objednávanie vrážd, keďže bola nezamestnaná. Dnešné rozhodnutie nie je právoplatné, strany sa môžu odvolať na Najvyšší súd. Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa na mieste odvolali vo všetkých výrokoch vyhláseného rozsudku v neprospech obžalovaných. Rovnako podal odvolanie v maximálnom rozsahu aj právny zástupcova Kuciakovcov Peter Kubina.

Poslanec Filip Kuffa predložil do parlamentu dva pozmeňujúce návrhy k vlastnej novele zákona o ochrane prírody. Ak by sa zákon schválil, zvrátil by reformu národných parkov a ohrozil by aj peniaze z plánu obnovy. K téme viac povie redaktorka Aktualít Jana Kubisová. Poslanci ale schválili už aj iné novely, ktoré môžu oslabiť ochranu prírody. Budete počuť právničku Via Iuris Ivanu Figuli. Témou bude nová stavebná legislatíva z dielne bývalého vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého. Figuli kritizuje napríklad zmenu spôsobu voľby šéfa nového stavebného úradu. „Úrad naberá veľa kompetencií. Ide o vysoko centralizvaný systém s predsedom, ktorý je menovaný národnou radou na sedem rokov. Bude skoro neodvolateľný," hovorí. Okresané by boli aj práva verejnosti. „ Ide tam o cielený zámer z dielne Sme rodina pretlačiť návrhy, ktoré sú prodeveloperské a nejdú v prospech ochrany životného prostredia," tvrdí tiež Ivana Figuli. Predsedom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu sa stal parťák Štefana Holého, a to Martin Hypký. No a Hypkého nová inštitúcia začala svoje fungovanie nákupom luxusných áut. Budete počuť investigatívneho novinára Aktualít Petra Saba. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ak mal Vladimír Mečiar svojho Ivana Lexu, Robert Fico Jána Valka či Mikuláš Dzurinda svojho Ladislava Pittnera, aj Ľudovít Ódor by mal mať „svojho“ šéfa tajnej služby. Volajú po tom nielen politici, ale aj sektor. Dôvodom má byť nevyhnutná dôvera v rozhodujúcom čase pred voľbami. „Nesprávne fungovanie tajnej služby môže prispieť k destabilizácii krajiny a môže to ovplyvniť nielen vyšetrovanie citlivých káuz, ale aj priebeh samotných volieb“, tvrdí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. A ak Smer rodina Borisa Kollára, ktorá je za nomináciou súčasného vedenia tajných, hovorí o profesionalite súčasnej SIS, nový premiér Ľudovít Ódor nehovorí výmenie nie. „Budeme o tejto možnosti diskutovať“, povedal po prvom zasadnutí svojho kabinetu. Čo je za pochybnosťami k SIS a v čom je dôležitý tandem premiér – šéf tajných? Odpovede nájdete práve v dnešnom podcaste. Budete počuť politikov Juraja Krúpu a Milana Krajniaka, nového premiéra a jeho ministra vnútra Ivana Šimka. A tiež Zuzanu Petkovú, politológa Radoslava Štefančíka a Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom stále narastá. Len donedávna spolu vládli, no dnes sme svedkami ich každodenných slovných výmien, ktoré majú stúpajúcu tendenciu. Jaroslav Naď očakával spoločne s Eduardom Hegerom útoky od Igora Matoviča potom, ako sa rozhodli opustiť hnutie OĽaNO. Matovič podľa neho nemá ľudský rád, keď od neho ľudia odchádzajú. Naopak podľa Igora Matoviča sa s Hegerom muselo niečo stať a naďalej mu vyčíta, že kryl klientelizmus pri kauze Samuela Vlčana. Konfliktu dvoch donedávna kolegov a kamarátov nerozumie Mária Šofranko z OľaNO. Podľa nej by si mali spoločne sadnúť a vykomunikovať veci, ktorými zaťažujú verejnosť. Poslankyňa zároveň vyhlásila, že Igora Matoviča už viackrát kritizovala za jeho vyhlásia. Ďalším problémom Eduarda Hegera je neochota predsedu KDH Milana Majerského zlúčiť sa s Demokratmi a ísť do predčasných volieb spoločne. Juraj Šeliga stále verí, že KDH nad tým ešte bude ďalej premýšľať, keďže Slovensku hrozí po voľbách veľké riziko. Podľa Jaroslava Naďa je prístup KDH nezodpovedný a je presvedčený, že konzervatívci sa do parlamentu ani nedostanú.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes vymenovala novú vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom. Na tlačovej besede prvýkrát predstavili to, akým smerom chcú viesť Slovensko nadchádzajúce mesiace. Úradnícka vláda by sa podľa nového premiéra mala riadiť piatimi princípmi. Prvým z nich je pokoj. Podľa politológa Radoslava Štefančíka by sme nemali mať od novej vlády veľmi veľké očakávania. Dôvodom je, že odborníci nebudú mať podporu v parlamente. Zároveň väčšina pozornosti nebude podľa Štefančíka smerovať na členov vlády ale na politikov v parlamente, ktorí už začali s predvolebnou kampaňou. „Ak sa vám podarí komunikovať a spolupracovať korektne a so vzájomným rešpektom, bude to presvedčivá ukážka, alebo skôr povzbudivý príklad, že máme šancu to dokázať aj my ostatní. Bude to dôkaz, že výkon verejnej služby môže byť predovšetkým profesionálnou prácou a rozdielnosti môžu slúžiť na hľadanie najlepších riešení, nie na deštrukciu,“ vyhlásil prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom príhovore k vymenovaniu úradníckej vlády. Nový predseda vlády Ľudovít Ódor je pripravený upokojiť situáciu na Slovensku. „Ľudia na Slovensku, ale aj po celom svete, si za posledné roky zažili veľmi veľa kríz, neistoty a obáv. Hádky a nestabilita na politickej scéne situáciu len zhoršili. Našou spoločnou ambíciou je priniesť pokoj, stabilitu, toleranciu a v neposlednom rade kultivovanú diskusiu.“

Kauza v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka vrcholí. Na Špecializovanom trestnom súde dnes zazneli záverečné reči právnych zástupcov Kuciakovcov, obžalovaných a ich obhajcov. V podcaste budete počuť časti záverečnej reči Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Čo sa dialo na samotnom procese priblíži v podcaste investigatívna novinárka Aktualit Laura Kellöová. „Jána Kuciaka si Kočner nevedel kúpiť ani ho zastrašiť, pokúšal sa jeho sledovaním nájsť na neho niečo, čím by ho mohol kompromitovať alebo vydierať. Keďže nič také nenašiel, na jeho umlčanie mu zostala už len jediná možnosť – dať ho zavraždiť," potvrdil vo svojej záverečnej veci právni zástupca Kuciakovcov Peter Kubina.

Budúci premiér Ľudovít Ódor predstavil plány úradnickej vlády na najbližšie mesiace a reagoval aj na útoky. „Na zverejnené útoky môžem iba povedať, že ďakujem pánovi Ficovi, že ma jeho vláda nominovala na funkciu viceguvernéra NBS, " reagoval. Aký bude Ľudovíť Ódor premiér? Dokáže riešiť konflikty? A čo ho čaká v úrade? V podcaste odpovedajú ekonóm Martin Šuster a exminister financií Ivan Mikloš. Podľa exministra financií Ivana Mikloša je dobré, že sa do čela úradnickej vlády postaví Ľudovít Ódor „Pre uradníckú vládu, ktorá potrebuje odborníkov, najmä ekonómov, je to veľmi dobrý výber." Pozdáva sa mu aj pravdepodobne budúci minister vnútra Ivan Šimko. „Má skúsenosti. Bol ministrom vnútra aj obrany. Nepôjde teda pre neho o novú situáciu. Je to veľmi dôležitá a citlivá pozícia. Som rád, že v nej bude Ivan Šimko," hovorí v podcaste Ivan Mikloš. Aj podľa ekonóma a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra je Ľudovíť Ódor dobrý výber. „Je jeden z najlepších ekonómov. Komunikuje vecne," hovorí o ňom. V podcaste sa rozprávame aj o Miroslavovi Wlachovskom, o ktorom sa hovorí ako o možnom ministrovi zahraničných vecí. Dnes na neho útočil Robert Fico, že bol 3. mája vo Washingtone vypočuť pokyny. „Má široke zameranie a skúsenosti," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Podcast pripravila Denisa Hopková.