NAHLAS |aktuality.sk

„Úloha hlavy štátu je rešpektovať výsledok demokratických volieb a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Z tohto dôvodu poverím zostavením vlády predsedu strany Smer Roberta Fica.“Prezidentka Zuzana Čaputová. Predtým, ako Roberta Fica poverila zostavením vlády, mala potrebu svoj krok aj vysvetliť. Uviedla rešpekt k výsledku demokratických volieb a povinnosť chodu štátu. Nezabudla však dodať: „Tak ako bolo zvykom pri každom jednom poverení doposiaľ, aj toto poverenie bude časovo ohraničené“.Ako reagoval Robert Fico? „Nebude to ľahký proces, ale urobíme všetko preto, aby vznikla vláda“, uviedol.K dispozícii dostal od prezidentky 14dní. Čo jeho premiérske ambície prinesú? A aké sú ústavné rámce, v ktorých sa v týchto dňoch politickí vyjednávači môžu pohybovať. Pozrieme sa na to s expertom na ústavné právo Vincentom Bujňákom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdy. „Robert Fico sa bude chcieť pomstiť. Či už vyšetrovateľom a operatívcom, ktorí pracovali na kauzách jeho ľudí a jeho samého, rovnako vedeniu policajného zboru a špeciálnej prokuratúry. A tiež mimovládnym organizáciám a ku kritickým médiám“, tvrdí Bárdy. Dodáva, že „my tu zostávame a naša úloha bude ešte dôležitejšia“.Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš. 

Vypočujte si atmósferu volebnej noci. Prinášame vám rozhovory, emócie šťastia či sklamania, zvraty a budúce plány z každej strany, ktorá sa dostala do parlamentu.Podcast nahrali Adam Oleš a Denisa Hopková.

Českí analytici budú vedieť vďaka vlastnému volebnému modelu predpovedať výsledky parlamentných volieb výrazne skôr. V českých prezidentských voľbách dokázali po 27 minútach po uzavretí volebných miestností vyhlásiť nového českého prezidenta.Aktuality.sk prinesú aj počas týchto volieb exkluzívny obsah pre svojich čitateľov. Počas minulých parlamentných volieb museli voliči čakať na výsledky až do skorých ranných hodín, keďže stranám ako Progresívne Slovensko a Spolu chýbali na vstup do parlamentu len stovky hlasov. Volebný model českých analytikov prezradí výsledky volieb už krátko po uzatvorení volebných miestností.Podľa českej analytičky Kateřiny Mahdalovej budú vedieť predpokladať výsledky volieb už po zrátaní 10% okrskov. Krátko po polnoci by sme tak už mohli vidieť prvé možné výsledky volieb.V úvode sčítania hlasov môžu vyskočiť v priebežných výsledkoch strany, ktoré majú väčšiu pdoporu na vidieku. Mestské strany tak budú podľa Kateřiny Mahdalovej rásť až neskôr, keď budú spočítané veľké okrsky. Medzi mestské strany môžeme zaradiť Progresívne Slovensko a SaS. Na vidieku sa očakáva silná podpora Smeru a Republiky.Podcast nahral Adam Oleš.

Na to, ako budú voľby prebiehať a ako majú voliči postupovať, aby ich hlas nebol neplatný, odpovie v podcaste šéfka odboru volieb Ministerstva vnútra Eva Chmelová.Mesiace sme boli svedkom predvolebných kampaní, ktorých cieľom bolo presvedčiť voličov, aby dali hlas danej strane. Prípravu by mali okrem politikov mať ja voliči. Tým bol domácnosti zaslaný pred voľbami zoznámi strán a kandidátov. Do volebnej miestnosti by sme tak mali ísť už rozhodnutí, hovorí v podcaste Eva Chmelová. Dôležité je si zobrať so sebou občiansky preukaz alebo hlasovací preukaz, ak budeme voliť mimo svojho trvalého bydliska. O hlasovací preukaz môžete osobne požiadať až do 29. septembra.

Čo najhoršie sa môže stať po sobotných voľbách? Niektorí analytici predpovedajú volebný pat aopakované voľby. Českí analytici pre Aktuality.sk vypočítali pravdepodobnosť možných. Najväčšie šanceby malo PS zložiť pravicovú koalíciu, ak by sa do NRSR dostali aj Demokrati a keby sa dohodli aj sOľaNO. Koalícia PS – Hlas – SaS – KDH má šancu 75 percent. Smer – Hlas - SNS – Republika má podľaanalytikov pravdepodobnosť 56 percent.Niektorí analytici predpovedajú volebný pat a opakované voľby. Tvorbu koalície môže skomplikovať rast OĽaNO a jeho nízky koaličný potenciál. Najproruskejšia koalícia Smer – Republika – SNS má podľa analytikov prekvapivo nízke šance na väčšinu v parlamente.Komentátori však varujú pred akoukoľvek vládou vedenou Smerom. Podľa Arpáda Soltésza by sa Robert Fico naplno inšpiroval Viktorom Orbánom a už by za žiadnu cenu nechcel pustiť moc z rúk.Čo by znamenal volebný pat? Podľa politológa Pavla Baboša je to rovnako zlý scenár, pretože by išlo o chaos a nové obdobie nestability.

„Budeme voliť Fica. Je to najrozumnejší chlap,“ hovoria v podcaste dôchodkyne. Petra Pellegriniho odmietajú voliť kvôli jeho nerozhodným vyjadreniam. Už túto sobotu nás čakajú parlamente voľby, ktoré rozhodnú o smerovaní krajiny počas najbližších rokov. Navštívili sme preto časti Slovenska, aby sme sa opýtali rozličných generácií, ktorú stranu budú voliť a prečo?Kým staršia generácia verí v návrat Roberta Fica, mladá generácia dúfa, že tento scenár nenastane. „Naša generácia je tá, ktorá bude tvoriť budúce Slovensko. Nemyslím si, že je správne, ak by vyhrala strana, ktorá by sa najradšej vrátila pred rok 1989,“ hovorí v podcaste študentka Lara. Bezpečnostný pracovník na stavbe Peter je rozhodnutý dať svoj hlas hnutiu OĽaNO. Dôvodom jeho rozhodnutia je prístup Igora Matoviča ku korupcii. Jeho najväčšiu chybu vidí v jeho komunikácií. Zároveň neverí tomu, že by s Matovičom chcel ešte niekto spolupracovať.

Igor Matovič pokračuje v útokoch na šéfa SaS Richarda Sulíka. Po zverejnení údajnej komunikácie Sulíka so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom, hovorí o tom, ako mal Sulík ešte ako minister zmariť miliardovú investíciu z Číny.Čo môžu tvrdenia Igora Matoviča o šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi urobiť s politickými preferenciami nielen SaS, ale aj Oľano či ďalších strán? Odpovedajú: šéf agentúry Ako Václav Hřích a šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský.Podľa Václava Hřícha tvrdenia lídra Oľano môžu Slobode a solidarite uškodiť. „Igor Matovič spochybňuje kroky, ktoré robil Richard Sulík ako minister hospodárstva. No a vidíme, že SaS má kampaň postavenú na tom, že hovoria, čo všetko im podarilo - napríklad Volvo," približuje v podcate šéf agentúry Ako.Odklon voličov by mohol byť k strane, ktorú majú ako druhú možnosť - a to k Progresívnemu Slovensku. „Prevažná časť elektorátu SaS má ako druhú voľbu Progresívne Slovensko," konštatuje v podcaste Václav Hřích. „Možno si budeme takto o mesiac hovoriť,že Igor Matovič Progresívnemu Slovensku vyhral voľby."Hřích tiež v podcaste hovorí, či môže situácia pomôcť aj samotnému Oľano. „Igor Matovič možno ráta s tým, že mu aktuálne vyjadrenie prinesú jedno či dve percentá. To by pre neho znamenalo istotu, že bude v parlamente. Ak by teoreticky SaS nebola v parlamente a progresívci by skladali vládu bez Matoviča by vláda zložiť nešla," komentuje tiež, že v konečnom dôsledku to môže zablokovať parlament alebo sa vláda podarí zložiť Robertovi Ficovi.Aj podľa šéfa agentúry Ipsos Jakuba Hankovského môžu SaS tvrdenia lídra Oľano sťažiť boj o nerozhodnutých voličov. „Nemyslím si však, že to strhne percentá jedným alebo druhým smerom. Môže to mať efekt na časť voličov," dodáva. Pomôcť to môže napríklad aj Demokratom.Podľa Hankovského môžu mať udalosti posledných dní dopad v rôznych častiach politického spektra. „Aj na aktuálnych prieskumoch, ktoré sa zbierajú, vidíme, že udalosti posledných dní začínajú vytvárať dynamický efekt nielen tam, kde by sme ich čakali, ale zatrasie sa celý obraz, na ktorý sme boli zvyknutí," hovorí tiež Jakub Hankovský.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

„Musím povedať, že ma sklamal“. Prokurátor Matúš Harkabus takto reaguje na odôvodnenie rozsudku v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorý je spojený aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov. Špecializovaný trestný súd ešte v máji odsúdil Alenu Zsuzsovú a oslobodil Mariana Kočnera. Harkabus z pozície prokurátora prípad dozoruje s kolegom Danielom Mikulášom. O písomnom odôvodnení rozsudku hovorí ako o „nezrozumiteľnom a s vážnymi vadami“. Strany sporu tak už majú aj odvolanie. Od májového rozsudku prelomil mlčanie a prvýkrát o ňom prehovoril vo veľkom rozhovore práve pre náš portál Aktuality.sk. Viedla ho Laura Kellöová.Z Harkabusovho rozprávanie sa dozviete o dôkazoch ignorovaných, ako i tých, ktoré od súdu žiada ako nové. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Robert Fico a Peter Pellegrini sa počas posledných dní kampane pochytili a posielajú si odkazy cez sociálne siete. Kým Fico výzyva voličov Hlasu, aby volili Smer, tak Pellegrini sa ho pýta, či chce vládnuť s fašistami z Republiky. Spoluzakladateľ Smeru Boris Zala v podcaste tvrdí, že Robert Fico vždycky veľmi šikovne využíval všetky mechanizmy na to, aby oslaboval Hlas a bral mu voličov. Rozdiely medzi týmito stranami však vidí vo volebných programoch a postojoch strany Hlas, ktorá odmieta spoluprácu s fašistami. Smer by sa takejto spolupráci nebránil. Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa Fico pokúsi presvedčiť Pellegriniho, aby išli do vlády spoločne, keďže sú si názorovo blízky a vychádzajú z rovnakého prostredia. Možna spolupráca Smeru a poslancov okolo Milana Uhríka nie je podľa Štefančíka možnosťou číslo jedna, ktorú by si želal trojnásobný predseda vlády.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Národná kriminálna agentúra dnes zasahovala počas akcie Vírus, ktorá sa má týkať rozkrádania peňazí vo Vojenskom spravodajstve. Medzi obvinenými sú mená ako podnikateľ Michal Gučík, exriaditeľ vojenských tajných Ján Balciar a exšéf Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhru. Polícia dohromady obvinila 16 osôb a dve firmy, ďalšie štyri osoby zadržala ako podozrivé. Podľa slov policajného prezidenta môžu byť obvinené aj ďalšie osoby. Polícia zadokumentovala škodu minimálne 74 miliónov eur.V podcaste budete počuť aj investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Martina Turčeka, ktorý sa dlhodobo venuje spomínanej téme. Na policajnú akciu reagoval Jaroslav Naď. “Dlhé roky som upozorňoval na špinavosti, ktoré sa diali na rezorte obrany a vo Vojenskom spravodajstve za vlád Smeru, Hlasu, SNS a ďalších,” uviedol bývalý minister obrany.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

V poslednom prieskume agentúry Focus sa Progresívne Slovensko blíži k Smeru-SSD. Voličov, ktorí by im pomohli dotiahnuť náskok, chcú hľadať medzi nerozhodnutými. Michal Šimečka hovorí, že namiesto toho aby si strany brali navzájom voličov a vymedzovali sa medzi sebou, sa majú sústrediť na nerozhodnutého voliča. Je ale ešte možné získať nových bez toho, aby sa strany obrali o svojich voličov? Odpovie šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.Michal Šimečka zároveň ešte v lete v rozhovore pre Aktuality.sk uviedol, že sa v septembri vyjadria k povolebnej spolupráci s Hlasom. Budete počuť šéfa PS Michala Šimečku.Môže strane vyjadrenie o povolebnej spoluráci s Hlasom uškodiť? Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika každý, kto sleduje prieskumy verejnej mienky, vidí, že s Hlasom bude potrebné počítať. No podľa neho sa tu ukazuje aj jedna skúsenosť z minulosti. „Je tu aj jedna negatívna skúsenosť z minulosti, ktorá sa týka strany Sieť. Radoslav Prochádzka pred voľbami takúto možnosť pripustil a to mohlo časť voličov odradiť práve od voľby tejto strany," hovorí v podcaste.Strana sa zároveň fixuje na nerohodnutých voličov. Čo vieme o tejto skupine a ktoré strany môžu profitovať z toho, ak by sa nerozohnutí voliči rozhodli ísť k voľbám? Martin Slosiarik približuje, že voličov, ktorí nemajú jasno v tom, koho voliť, je približne desatina.„Je to realtívne stále veľké číslo. Sú to dve akokeby politické strany, ktoré by získali 5 %. To môže zásadne ovplyvniť výsledky volieb."Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Politikov čakajú posledné týždne predvolebnej kampane. Kým niektorí zvolili taktiku pokojnej komunikácie, niektorí si vybrali cestu konfliktov, strachu a nenávisti.Najnovší prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme poukázal na predvolebné nálady v spoločnosti. O víťazovi volieb by sa malo pravdepodobne rozhodovať medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom. Strana Hlas Petra Pellegriniho v prieskumoch stále klesá. Premierské ambície Pellegriniho sa tak pomaly rozplývajú. Politológ Grigorij Mesežnikov ešte stále vidí možnosť, že Robert Fico ponúkne svojmu bývalému kolegovi kreslo predsedu vlády. Konflikty medzi stranami OĽaNO a Smerom nie sú žiadnym prekvapením. Podľa Mesežnikova je politický boj medzi Igorom Matovičom a Robertom Ficom bojom na život a na smrť.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Vladimir Putin a Kim Čong-un rokovali v Rusku o spolupráci ich krajín a posilneniu spoločného priateľstva. Podľa zahraničných zdrojov bolo cieľom Putina vyjednať dodávky zbraní, ktoré by im mohla Severná Kórea poskytnúť.Bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer označuje priateľstvo Vladimíra Putina a Kim Čong-una ako stretnutie dvoch grázlov. Severokorejský vodca na počas návštevy prisľúbil, že podporí Putina v jeho spravodlivej vojne.K téme spojenectva Vladimíra Putina a Kim Čong-una sme sa v podcaste pýtali na vyjadrenie politických strán, ktoré by chceli udržiavať dobré vzťahy s Ruskom. V podcaste budete počuť poslanca za Smer Mariána Kéryho. Andrej Danko sa k téme nechcel vyjadriť a na otázky Aktualít nebude odpoveď. Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Kvalitné vzdelanie by malo byť nevyhnutnou súčasťou našej krajiny. Politici si ale vybrali vo svojich kampaniach iné témy, ktorými chcú prilákať voličov na svoju stranu. Školstvo sa tak opäť dostalo len na druhú koľaj. Predseda odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek v podcaste konštatuje, že doteraz všetky vlády tvrdili, že školstvo je pre nich prioritou, no reálnom prioritou sa nikdy nestalo. V podcaste si môžete vypočuť aj názory expertov na školstvo z jednotlivých politických strán. Za stranu KDH bývalého ministra školstva Jána Horeckého, ktorý vníma školstvo a zdravotníctvo ako najdôležitejšie body politiky KDH. Vo svojej práci chce pokračovať aj Branislav Gröhling z SaS. Podľa bývalého ministra školstva sa strana zaujíma o tému vzdelania aj naďalej. Dôkazom je podrobný program k danej téme a Gröhlingové druhé miesto na kandidátke strany. Vzdelanie a školstvo nepatria medzi hlavné témy predvolebnej kampane. Experta na vzdelanie Ingrid Kosová si to vysvetľuje tým, že politici sa zameriavajú skôr na témy, ktoré polarizujú spoločnosť.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

„Rád by som vám tlmočil to, čo vám dnes Národná rada hovorí: vážení pediatri, kašleme na vás, na čo sem chodíte s vašimi malichernými problémami, neotravujte, tu sme predvolebnej kampani, reagoval minulý týždeň šéf úradníckej vlády Ľudovít Ódor po tom, čo sa v parlamente nedokázalo nazbierať dosť poslancov na to, aby riešili krízu v pediatrii. Vyše 400 pediatrov podalo výpovede, ziadaju odbremeniť ich aspoň na pohotovostných službách. O situácii sa v podcaste rozprávame s hlavnou odborníčkou pre primárnu pediatriu Elenou Prokopovou.Najprv prišiel smútok v zmysle, že mnohí, ktorí sa do toho vložili sa aj rozplakali. Dali sme do toho návrhu neskutočnú námahu a energiu. Potom prišiel hnev a teraz je medzi pediatrami taká skepsa a nahnevanosť, alebo rezignácia, hovorí v podcaste pediatrička Elena Prokopová aké nálady zavládli medzi pediatrami po tom, čo poslanci neotvorili schôdzu, na ktorej mali riešiť krízu v pediatrii.Pediatri žiadajú o skrátenie ordinačných hodín na pohotovostných službách. Elena Prokopová približuje, že v opatreniach boli riešenia ako udržať v systéme starších lekárov, kým dokážu vychovať mladých pediatrov. „Starší kolegovia hovoria, že cez deň vydržia, ale určite nevládzu nočné služby," vysvetľuje.Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka sa ukazuje pätnásť rokov nezáujmu politikov o to, aby riešili situáciu v zdravotnícve „Až sme sa dopracovali k tomu, že pediatrov nie je dostatok," konštatuje.Zároveň si však myslí, že tento parlament nemá odbornú kompetenciu, aby riešil tento návrh. „Zmena tak či tak platí od prvého januára. Myslím si, že to treba v kľude prediskutovať s novou vládou a parlamentom a prijať vhodné riešenie pre všetkých. Máme tri mesiace na to, aby sa problém vyriešil."Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Pred útokom na Ukrajiny pôsobila ruska armáda odstrašujúco. Teraz pre nedostatok zbraní sa Vladimír Putin snaží nájsť oporu u ďalšieho diktátora.„Rusko vnímame ako obrovskú vojenskú veľmoc. Teraz ale Rusko potrebuje pomoc aj tak zaostalej ekonomiky ako je KĽDR,“ hovorí v podcaste vojenský analytik Vladimír Bednár.V podcaste sa pozrieme aj na ukrajinskú protiofenzívu, ktorej sa darí posúvať líniami ruskej obrany. Mnohí analytici hovoria o najdôležitejšej fáze protiofenzívy. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára nastala najdôležitejšia časť po prekonaní prvej línii, ktorá ukázala silu ukrajinskej armády.Podcast nahrával Adam Oleš.

Parlament mal dnes na programe až tri mimoriadne schôdze, dve z dielne vlády, jednu zasa inicioval Smer. Poslanci však dnes všetky tri odignorovali. Čo to hovorí o našom parlamente a kam môže viesť predvolebná kampaň - plná strašenia: od medveďov, cez LGBTI+ komunitu až po migrantov? Akého volebného výsledku sa na základe takejto kampane môžeme dočkať?Rozprávkové Tri oriešky pre Popolušku, Tri vlasy Deda vševeda či čechovove Tri sestry. Magické číslo tri sa dnes prenieslo aj na pôdu Národnej rady, parlament mal totiž dnes na programe až tri mimoriadne schôdze. A všetky tri dnes poslanci odmietli otvoriť a prerokova. O čom takáto náhla aktivita krátko pred voľbami svedčí, ako to, že ich poslanci odignorovali a prečo sa to nepodarilo ani úradníckej vláde, ktorá sa cez dve z týchto troch schôdzi pokúsila riešiť aktuálne problémy? Témy dnešného podcastu s reportérom aktualít Martinom slizom a komentátorom Arpádom Soltészom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Parlamentné voľby na Slovensku začali pútať pozornosť aj vo svete. Dôvodom je možný návrat Robert Fica, ktorý by mohol znamenať rozličné smerovanie krajiny, na ktoré sme boli doposiaľ zvyknutí. Slovenské voľby sa stávajú podľa šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho kľúčové pre celú Európsku úniu, keďže aj malé krajiny majú v únii dôležitú rolu. Slovensko by sa mohlo pridať k Maďarsku, ktoré hadže únii pod nohy polená pri dôležitých otázkach. Slovensko má podľa Taberyho veľký problém s dezinformačnou scénou, ktorej veľká časť spoločnosti verí.V Česku často prirovnávajú k Andrejovi Babišovi práve Roberta Fica. Podľa českého komentátora Jindřicha Šídla nie je Babiš tak nebezpečný politik ako pravé Fico, ktorý sa orientuje viac smerom k ruskému režimu.Podcast nahrával Adam Oleš.

Po tom, čo obrazne povedané povstal z popola – po tragických udalostiach z februára 2018 – kde zomrel rukou nájomného vraha Ján Kuciak a jeho snúbenica – dominuje prieskumom volebných preferencií i dôveryhodnosti. Opäť otvára témy a akoby ich diktoval zvyšku politického spektra. Nie je to tak dávno, čo ho nevedeli nájsť ani najbližší. Robert Fico. Líder Smeru. Aký je? Čo o ňom hovoria jeho najbližší? A čo iba pod podmienkou anonymity? V týchto hodinách sa na pulty kníhkupectiev dostáva jeden z nemnohých pokusov o odpoveď – kniha Petra Bárdyho Fico – Posadnutý mocou. Aký je líder Smeru optikou šéfredaktora Aktualít? Zmenili ten obraz hodiny rešerší a rozhovorov s ľuďmi aj z najbližšieho okolia Roberta Fica? A ako sa vysporiada s námietkou o programovom zásahu do predvolebnej kampane? Odpovie Peter Bárdy, autor čerstvej knižnej novinky. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenské médiá zaplavili informácie o nelegálnej migrácii na juhu Slovenska. K migrácii sa ihneď začali vyjadrovať aj politici, ktorí sa pokúšajú využiť temu na získanie politických bodov v predvolebnej kampani. K celej situáci dnes zvolal tlačovú konferenciu policajný prezident Štefan Hamran, ktorý sa vyjadril ku kritike niektorých politikov. Podľa nich je aktivita polície pri zabezpečení hraníc nedostatočná. Štefan Hamran na tlačovej konferencii vysvetlil, že slovensko-maďarská hranica má 655 kilometrov, 35 hraničných priechodov, ďalších 80 ciest, ktoré je možné prekročiť autom a viac ako 500 kilometrov dlhú zelenú hranicu. Zároveň by nás jej uzatvorenie stálo týždenne vyše dva milióny eur, osem až desať miliónov mesačne a viac ako sto miliónov ročne. Na takéto riešenie nemáme podľa policajného prezidenta ani dostatočne množstvo policajtov. V podcaste budete počuť aj politológa Jozefa Lenča, s ktorým sa pozrieme na politikov, ktorí využívajú celú situáciu na získavanie si politických bodov tesne pred parlamentnými voľbami.Podcast nahrával Adam Oleš.

Keď ide do tuhého, vieme sa vzoprieť, vrátiť veci do správnych koľají, popasovať sa s totalitou, možno ale máme hranice posunuté trochu ďaleko, že sa musia stať až osudové body, aby sme si povedali “dosť”. Aj takto vidí nás, občanov Slovenska prezidentka Zuzana Čaputová v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk.Témou rozhovoru s prezidentkou Zuzanou Čaputovou bolo:– ako hlava štátu vnímala aktuálne oslavy SNP a mieru rozdelenia a polarizácie spoločnosti;– čo je podľa prezidentky odkazom SNP a ako vníma naše dejiny v kontexte nielen SNP, ale aj udalostí Mníchova 38, vzniku Slovenského štátu pod hitlerovou kuratelou a následnou rasovou perzekúciou, arizáciami a deportáciami do nacistických koncentrákov, ale aj invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 a doby normalizácie a komunistického útlaku;– ako podľa hlavy štátu obnoviť čoraz väčšiu nedôveru občanov a to nielen voči štátu a jeho inštitúciám, ale aj voči sebe navzájom;– Čo je podľa prezidentky ústrednou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb a čo Slovensku hrozí, ak by sa moci ujali politické sily spochybňujúce našu geopolitickú orientáciu i hodnoty demokracie a právneho štátu;– prečo prezidentka dobrovoľne rezignovala na možnosť opätovnej kandidatúry a či to nevmíma ako “útek od zodpovednosti” a prečo je podľa nej moc takým veľkým a nebezpečným lákadlom pre politikov;– ako hlava štátu reflektuje aktuálnu predvolebnú kampaň i úroveň našej politickej scény.– ako bojovať s odlivom mozgov a čím môže naša spoločnosť presvedčiť mladých aby neutekali z krajiny a angažovali sa aj vo verejnom živote, no a prečo je dôležité aktívne napĺňať svoje volebné právo;– koho prezidentka poverí po voľbách zostavením novej, povolebnej vlády a aké bude mať pri poverení podmienky;– prečo sú podľa nej voľby až koncom septembra a prečo sa jej nepodarilo presvedčiť politické strany, aby schválili už júnový termín predčasných volieb;– ako hlava štátu vníma tzv. “vojnu v polícií a ako možno občanom vysvetliť vzájomné útoky v rámci bezpečnostných orgánov štátu;– kto je zodpovedný za to, že na Slovensku žijú státisíce ľudí v chudobe a ako presvedčiť sociálne vylúčené a diskriminované skupiny obyvateľstva aby verili hodnotám a ideálom demokracie a novembra 89.No a napokon:– čo sú naše silné stránky a aké máme, ako Slováci, achilovky;– a čo prezidentka považuje za svoju najväčšiu chybu vo funkcií hlavy štátu a na čo je najviac hrdá.

Ivan Korčok je vážny kandidát na prezidenta, ale ešte ani zďaleka nemá vyhraté. Politológ pripomína osud iného bývalého ministra zahraničia Eduarda Kukana. Toho ľudia pred dvadsiatimi rokmi považovali za istého víťaza, no nakoniec sa tesne nedostal do druhého kola, lebo pravicoví voliči sa rozdrobili medzi viacerých kandidátov. Takouto hrozbou pre Ivana Korčoka by mohla byť prípadná kandidatúra Róberta Mistríka. Ak by sa rozhodol kandidovať Peter Pellegrini, pravdepodobne by Korčoka v druhom kole porazil.V dnešnom podcaste budete počuť aj reakcie politických strán, ktoré zatiaľ napriek očakávaniam nevyslovili Ivanovi Korčokovi priamu podporu – SaS, PS a Demokrati.Nahrával Peter Hanák.

Kým Andrej Danko hovorí o dohode Roberta Fica a Petra Pellegriniho, tak strana Hlas a Smer vylučujú akúkoľvek dohodu o predvolebnej spolupráci. Ich vládnutie by ale dávalo zmysel, keďže ich spája spoločná minulosť, no aj podobné politické názory.Politológa Radoslav Štefančík nepredpokladá, že by si to mohol Andrej Danko vymyslieť. Podľa neho prišiel bývalý predseda parlamentu z informáciou, ktorá nemala vyjsť na verejnosť.Na hranici zvoliteľnosti sa nachádzaja OĽaNO, KDH, SaS, Sme rodina, SnS, Demokrati. O vytvorení budúcej koalicie môžu rozhodnúť práve ich výsledky vo voľbách. Podľa politológa Jozefa Lenča to má s týchto strán najlepšie rozohrane hnutie Igora Matoviča.Podcast nahrával Adam Oleš.

Aktívni verzus pasívni. Aj pri sporení na súkromné dôchodky platí, že rozdiel prístupu sa odrazí v konečnej nasporenej sume. Aktívny prístup k sporeniu sa odrazí na výške nasporených peňazí. Dôchodkoví správcovia spustili v týchto dňoch viacmiliardový presun penzijných úspor z dlhopisových do indexových fondov. Z fondov, ktoré zhodnocujú konzervatívnejšie a teda s menšími výnosmi, do tých agresívnejších, ktoré sporiteľom vynášajú zvyčajne viac. Cestou je tzv. predvolená investičná stratégia s ambíciou opraviť deformácie slovenského systému súkromných dôchodkov. „Máme 750 tisíc pasívnych sporiteľov, ktorí nereagovali na žiadnu z doterajších výziev, aby aktívne pristúpili k presunu svojich úspor do výnosnejších fondov“, tvrdí Miroslav Kotov z Asociácie správcovských dôchodkových spoločností.Zmenu prináša spomínaná predvolená investičná stratégia, ktorej efektom má byť lepšie zhodnotenie dôchodkových úspor a v konečnom dôsledku vyššie penzie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Varovanie Kremľa domácim elitám, či v Rusku sa neudeje veľa vecí, za ktorými by nestál Putin –len niektoré z reakcií na pád súkromného lietadla, na palube ktorého mal zahynúť Jevgenij Prigožin, šéf ruskej Vagnerovej skupiny. Ide pritom o reakcie z prominentných adries – či už z okolia ukrajinského prezidenta Zelenského, alebo od amerického prezidenta Bidena. Francúzska diplomacia je opatrenejšia – hovorí o odôvodnených pochybnostiach o príčine havárie stroja, v ktorom mal zahynúť šéf Vagnerovcov. Aký potenciál v sebe skrýva udalosť? Téma pre Mateja Kandríka, bezpečnostného analytika, ktorý stojí na čele Adapt Institute. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo v pondelok sľuboval, v stredu naplnil. Premiér Ódor predložil kabinetu návrh na odvolanie obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Kabinet ho odobril. Po potvrdení prezidentkou vláda počíta so SIS, ktorú bude viesť jeden z jej doterajších námestníkov. Premiér však o jeho mene zatiaľ hovoriť odmieta. Od SIS pod novým vedením očakáva aj spoluprácu na vyšetrovaní jej aktuálnych káuz. Podľa Nadácie Zastavme korupciu, v relatívne krátkej dobe už druhý šéf tajnej služby skončil pre obvinenia, čo nie je dobrá vizitka dôveryhodnosti SIS. Od novej vlády očakávajú audit, či kontrolu tajnej služby. Na SIS v aktuálnych problémoch sa pozrieme s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj po dnešku ide z parlamentných lavíc signál o rozdelení a nedohode: poslanci neotvorili ani na štvrtýkrát mimoriadnu schôdzu. Zamestnávatelia a zástupcovia odborov na druhej strane vyslali iný signál. Dohodli sa na tom, s čím mávali dlhodobo problém – na minimálnej mzde. Jej nový horizont zastabilizovali na úrovni 750 eur. Je to ešte o šesť eur viac, ako by priniesol pat – a teda ich nedohoda. Premiér Ódor hovorí o neštandarnom úspechu: „Mimoriadne ma teší to, že došlo naozaj k dohode, tá magická suma je 750 EUR od budúceho roka“Spokojné odbory a aspoň deklarovane zamestnávatelia. Mário Lelovský z RUZ: „Táto suma je, myslím si, elegantná. Verím, že sa páči vám. Verím, že sa bude páčiť aj zamestnancom a snáď aj zamestnávateľom:“Alexej Beljajev z Asociácie priemyselných zväzov naznačil ich náklady: „Tým, že sme naviazali príplatky späť na minimálnu mzdu, môžem vám povedať, že priemysel to bude stáť v roku 2024 o 180.000.000 EUR navyše.“Ekonóm však pripomína riziká slovenského tempa dvíhania minimálnej mzdy. „Ak je práca drahšia, najmä v menej rozvinutých regióch jej tak bude ešte menej“, tvrdí Robert Chovanculiak z INESS. Štedrejšia minimálka im ho paradoxne vyfúkne. Riešením môže byť jej „regionalizácia“, ktorá však pre politikov nie je zaujímavá ani v čase pred voľbami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pokus o mimoriadnu schôdzu parlamentu, lebo že tu nemá fungovať právny štát,na druhej strane rozhodnutie súdu o treste pre Bernarda Slobodníka. Za prijímanie úplatkov pre policajnú chobotnicu. Pondelok, v ktorom sa proti sebe postavil pohľad politikov na čele s Robertom Ficom a orgánov súdnej moci. Ak prví hovoria o prevrate, druhí len akceptujú priznanie človeka, ktorý sa korupcii na najvyšších miestach priznal a začal o nej otvorene rozprávať. To všetko naviac v deň, kedy si pripomíname 55 rokov od násilnej okupácie krajiny z roku 1968. Hlava štátu tiež prakticky odvolala obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Horúčavy tak v krajine pod Tatrami pretrvávajú nielen tie zo slnka, ale čoraz teplejšie je aj z blížiacich sa volieb. Okrem premiéra a parlamentných politikov budete počuť aj Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu a Ivu Zigovú, reportérku Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Včerajšia policajná akcia vyvolala na Slovensku veľký rozruch. Prezidentka Zuzana Čaputová ihneď požiadala premiéra Ľudovíta Ódora, aby zvolal Bezpečnostnú radu. Po jej skončení sa k celej situácii vyjadrila prezidentka spoločne s predsedom vlády. Slová o prevrate, s ktorými prišiel Robert Fico, vylúčili. „Žiadny policajný prevrat na Slovensku nie je,“ zneli slová prezidentky Zuzany Čaputovej po zasadnutí Bezpečnostnej rady. Čaputová vo svojom vyjadrení vyvracala reči Roberta Fica, ktorý tvrdil, že hlava štátu o všetkom vedela. Prezidentka sa voči lídrovi Smeru bude brániť aj súdnou cestou. „Aj tieto klamstvá sa dopĺňajú k návrhu na súd, ktoré voči Robertovi Ficovi onedlho podám.“ V podcaste budete počuť aj Xeniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu, s ktorou sme sa rozprávali o Michalovi Aláčovi a jeho počínaní si vo funkcii šéfa SIS. Včera bol spoločne s bývalým šéfom SIS Vladimírom Pčolinským obvinený vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Rozuzlenie. Taký je najnovší názov policajnej akcie, ktorá sa zamerala na súčasného a bývalého riaditeľa tajnej služby, ktorí mali byť súčasťou zločineckej skupiny. Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry obvinili bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, aktuálneho šéfa SIS Michala Aláča a podnikateľa Petra Košča, ktorý má mať silný vplyv na tajnú službu a podľa vyšetrovania mal viesť zločineckú skupinu. Obvinení sú zo zločinu založenia a podporovania zločineckej skupiny, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Medzi obvinenými sú aj ďalšie mená. V podcaste si môžete vypočuť reakciu policajného prezidenta Štefana Hamrana k celej policajnej akcii. K celej situácii sa na tlačovej konferencii vyjadril aj líder Smeru Robert Fico, ktorý označuje dnešný zásah ako pokus prevrat. „Toto nie sú len spravodajské, alebo policajné hry. Toto je štátny prevrat. Je to pokus zmeniť pomery v štáte šesť týždňov pred voľbami.“ Mimoriadna schôdza, ktorú inicioval Smer-SD, bude v pondelok o 11:00. Potvrdil to predseda NR SR Boris Kollár. Smer žiada odvolanie prezidenta policajného zboru Štefana Hamrana.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Ukrajinskej armáde sa podarilo dobyť dedinu Urožajne na západe Doneckej oblasti. Protiofenzíva ale nenapreduje tempom, ktoré množstvo ľudí očakávalo. Pomalšie napredovania protiofenzívy zapríčinilo, že sa objavujú hlasy, ktoré hovoria o možnom vzdaní sa uzemia v prospech Ruska. Aké dopady by mal takýto krok a schyľuje sa k tomuto scenáru? V podcaste sa o tejto téme budeme rozprávať a expertom na Ukrajinu Alexandrom Dulebom.Stian Jenssen, ktorý je vedúcim súkromnej kancelárie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, sa v diskusii vyjadril, že prípadným vyriešením vojny môže byť vzdanie sa časti ukrajinského územia v prospech Ruska.V podcaste si rozoberieme aj dôvody, pre ktoré Ukrajinci zameriavajú svoje útoky na Kerčsky most.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa obvinila veľká porota z pokusu ovplyvniť voľby v štáte Georgia. Donald Trump sa mal v roku 2020 pokúsiť zvrátiť volebnú porážku, ktorej čelil od svojho protikandidáta Joe Bidena. Trump spolu s jeho spolupracovníkmi sú obvinení z 41 trestných činov. Ide už o štvrté obvinenie Trumpa za uplynulých päť mesiacov. Zároveň ide o druhú obžalobu, ktorá sa týka jeho snáh o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020. Bývalý prezident Spojených štátov považuje dlhodobo obvinenia na svoju osobu za zmanipulované. Trump patrí spoločné sú súčasným prezidentom Bidenom k najväčším favoritom na víťazstvo v budúcoročných prezidentských voľbách.V podcaste budete počuť odborníka na Spojené štáty Branislava Ondrašika a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika.Podcast nahrával Adam Oleš.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

Útok na opozíciu a zlyhanie polície. Takto si vykladá strana Smer zadržanie Tibora Gašpara, ktorý bude v najbližších voľbách kandidovať práve za Smer. K celej akcii Ezechiel 7 sa dnes na tlačovej konferencii vyjadril aj policajný prezident Štefan Hamran, ktorý odmieta šíriace sa nezmysly. Policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii zverejnil aj časť z prepisu nahrávky, kde bol Stahl s pánmi označenými P. a P. Mali sa rozprávať, o tom, že pre pána P. existujú len dve cesty. Buď bude spolupracovať a dobre mu zaplatia, alebo nebude spolupracovať a bude väzobne stíhaný.Poslanci strany Smer na čele s Robertom Ficom spochybňujú prípad, v ktorom NAKA počas akcie Ezechiel obvinila bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ex policajta Romana Stahla a nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra. Tibor Gašpar bol po dvoch dňoch prepustený na slobodu potom, ako prokurátor špeciálnej prokuratúry nevyhovel žiadosti vyšetrovateľa, ktorý chcel pre 9 kandidatky Smeru väzenie. Vyšetrovateľ NAKA ich obvinil z korupcie. Bödor s Gašparom mali uplácať Stahla, ktorý riešil kauzy ako Technopol či Váhostav. V závere podcastu sa rozprávame s politológom Radoslavom Štefančíkom o tom, ako môže táto kauza ovplyvniť parlamentné voľby, ktoré sa nezadržateľne blížia.Mentioned in this episode:14.8. - 18.8. Ford Puma - upravenéVýkon aj s nižšími emisiami Nová éra čistejších hybridných elektrických vozidiel prichádza a Ford Puma tento nový smer stelesňuje. Motor EcoBoost ponúka možnosť pokročilej hybridnej varianty, ktorá poskytuje vynikajúci výkon a impozantnú spotrebu paliva aj výrazne nižšie emisie CO2 ako iné konvenčné, nehybridné motory.

NAKA opäť udrela a zadržala bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, obvinený je i Norbert Bodor. Zadržanie čísla 9 z kandidátky SMERu SSD v čase kampane Fico určite využije, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. “ Fico je gambler a teraz hrá o všetko, toto zadržanie však nie je žiadnym “gamechanger” kampane, dodáva a pripomína, že SMER Gašpara nominoval už ako trestne stíhaného.NAKA opäť zasiahla, a to dokonca pod verbálnou gesciou biblického proroka Ezechiela, pretože práve biblickým citátom z knihy tohoto proroka NAKA svoj dnešný zásah pomenovala: “Teraz prišiel koniec pre teba. Pošlem na teba svoj hnev; budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a privodím na teba všetky tvoje ohavnosti.” Ezechiel, kapitola 7, verš 3. Aký mala teda NAKA reálny dôvod zadržať bývalú hlavu polície, a čomu môže Tibor Gašpar trestnoprávne čeliť?No a aké to môže mať, vzhľadom na Gašparove politické ambície a vysoké miesto na kandidátke SMERu), dosahy na predvolebnú kampaň? To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s investigatívnou reportérkou Aktualít a našim šéfredaktorom Petrom Bardym. Rozoberieme však aj prebiehajúcu prevolebnú kampaň, jej témy, dynamiku ako i šance jednotlivých strán.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič.  Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Dnes uderom polnoci sa uzavrie možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto šancu využilo vyše 60 tisíc našich spoluobčanov, ktorí napriek tomu, že momentálne žijú za hranicami sú srdcom stále doma. Čo treba urobiť, ak máte záujem voliť zo zahraničia a ako tieto hlasy môžu ovplyvniť volebnú matematiku? Dnes, v stredu 9. augusta je posledný deň keď sa ešte môžete rezistrovať pre možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto možnosť využilo vyše 60 000 slovákov, do polnoci k ním ale ešte môžu pribudnúť ďalší naši spoluobčania, ktorí napriek tomu, že sa momentálne nachádzajú za našim hranicami nestratili kontakt s našou verejnou realitou a majú záujem ju prostredníctvom svojho hlasu aj reálne vo voľbách ovplyvniť.Ako tieto hlasy môžu reálne ovlyvniť parlamentnú matmatiku, čo vieme o tom, ako volili Slováci v zahraničí v minulosti sa budeme pýtať šéfa agentúry AKO Václava Hřícha.Reč však bude aj o aktuálnej predvolebnej kampani a vývoji preferencií politických strán. No a na záver vám ponúkneme aj jedno malé prekvapenie.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Nevidím rácio v tom, že by to mali platiť banky, ani v tom, že by tým mali byť “prepardonóvaní” ľudia, ktorí to neriešili a riešiť to mohli, hovorí o snahe politikov zasiahnuť do zvyšujúcich sa úrokov na hypotekárnych úveroch finančný analytik Matej Dobiš. Podľa neho ide o snahu prekryť reálnu tému absencie nájomného bývania. Aká je realita na trhu hypotekárnych úverov a prečo sa to stalo témou kampane?Byt či nebyt, to je tá otázka. Kedysi v dávnych časoch Wiliama Shakespera sa túto doslova až existenciálnu otázku pýtal Hamlet, princ dánsky. Dnes si ju však existenčne kladú už aj tisícky slovenských domácností s hypotekárnymi úvermi.“Byt či nebyt?” Ako sa vyrovnať s výrazne rastúcimi úrokmi na hypotekárnych úveroch a či je správne aby v tejto téme zasiahol štát a keď už by zasiahnuť mal, tak ako a aké následky by to mohlo vyvolať?Prečo sa zvyšujú úroky na hypotekárnych úveroch a ako to súvisí s témou inflácie, ktorá nás trápi napríklad pri potravinách? No a napokon, prečo na Slovensku absentuje nájomné bývanie, ktoré by mohlo znížiť ceny nehnuteľností a tým aj výšku dnes toľko diskutovaných hypoték a prečo to politici u nás vlastne celé desaťročia vôbec neriešia? Téma dnešného podcastu s finančným analytikom Matejom Dobišom. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

V niektorých oblastiach napršalo za tri dni toľko, ako inokedy za viac ako dva mesiace, hovorí o extrémych zrážkach predovšetkým na východe Slovenska klimatológ Pavel Faško. Očakávania, ktoré vyplývajú z odborných prognóz, hovoria o stabilizácií už v priebehu tohto týždňa a tak už cez víkend možno očakávať k typickejšiemu letnému počasiu. Environmentalista Michal Kravčík vidí za povodňami extrémne vysušovanie krajiny a paradoxne tak podľa neho treba do krajiny vrátiť stratenú vodu.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes predovšetkým o tom, čo sa to s našim počasím deje. Pred mesiacom bola reč o teplotných rekordoch, aktuálne zasa vyhlásili v 35. obciach mimoriadnu situáciu. A dôvod? Extrémne zrážky a povodne. Na aktuálnu situáciu, prognózu na najbližšie obdobie, ale i na dôvody a možné riešenia sa budeme pýtať odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, ale aj environmentalistu Michala Kravčíka. A slovo dáme aj vodohospodároviexštátnemu tajomníkovi rezortu pôdohospodárstva Martinovi Kováčovi.Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský. 

Chcel odsúdiť Mariána Kočnera. Jozef Pikna je vôbec prvý sudca, ktorý povedal, že by mal byť Kočner odsúdený za objednávku vraždy Jána Kuciaka. Nestáva sa často, aby sudca z trestného senátu zverejnil svoje odlišné stanovisko k prípadu, ak ho kolegovia pri rozhodovaní o rozsudku prehlasovali.K písomnému rozsudku pripojil Jozef Pikna svoje odlišné stanovisko - na deviatich stranách vysvetľuje, prečo o Kočnerovej vine nepochybuje. O téme sa v podcaste rozprávame s investigatívnou novinárkou Laurou Kellöovou.„O nevine Kočnera boli presvedčení dvaja sudcovia, o vine jeden. Doteraz sme ale nevedeli, kto mal aký názor. Teraz to už ale vieme. Jozef Pikna sa rozhodol, že pod svojím menom napíše odlišné stanovisko. Verejne sa vyhranil a povedal, že si myslí, že je Marian Kočner vinný," približuje v podcaste novinárka Laura Kellöová, ktorá chodila na všetky pojednávanie v kauze vraždy Jána Kuciaka.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Približne tretia z tých, ktorí sa chystajú voliť ešte stále zvažujú niekoľko strán. „Dve tretiny už majú svojho favorita," približuje v podcaste Jakub Hankovský.Stúpajúce voličské jadro má Smer. Ukazuje sa, že niektorí sú motivovaní voliť stranu aj preto, lebo majú obavy z vlády Progresívneho Slovenska. Platí to aj naopak. „Ak nakreslíme, ako je spoločnosť polarizovaná na zahranično-politickej orientácii, či predstave štátu, progresu a konzervativizmu, tak Progresívne Slovensko a Smeru sú politické bašty týchto dvoch skupín," vysvetľuje tiež riaditeľ agentúry Ipsos.30% ľudí dnes tvrdí, že by zvažovalo voľbu Smeru. Svoj voličský potenciál zdieľajú s Hlasom, Republikou a SNS. „Ak tieto strany nejako zásadné nesklamú svojich voličov, tak je veľmi nepravdepodobné, že by Smer dokázal naplniť svoj potenciál." Hankovský však dodáva, že trend rastu napovedá, že strana môže rásť ešte o niekoľko percentuálnych bodov.Mohla by strana Progresívne Slovensko predbehnúť Smer? Podľa riaditeľa Ipsosu Progresívci majú potenciál rásť. Je viac variant, čo sa môže stať. Viac si môžete vypočuť v podcaste.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazcov ako Tesco, Kaufland či Lidl.

Demokrati a aj ďalšie strany sú podľa posledných prieskumov pod hranicou zvoliteľnosti. V podcaste sme sa preto pýtali strán, ako inak než doteraz chcú zaujať voličov a či u nich prebiahajú aj debaty o tom, že v prípade, ak sa ich čísla v prieskumoch nezlepšia z volieb odstúpia a podporia iné strany.V podcaste budete počuť líderku Demokratov Andreu Letanovskú, Lászla Sólymosa, ktorý je dvojkou na kandidátke Modrí, Most-Híd, predsedu Aliancia - Szövetség Krisztiána Forróa a Pavla Macka zo zoskúpenia Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana.Je na mieste táto otázka a mali by strany odstúpiť? Odpovie aj šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Viem si predstaviť, že pre politikov, ktorých sa to týka to môže byť absurdná otázka. Ale keďže je tu obava o budúcnosť Slovenska, tak absurdná nie je," približuje.Ak by aj strany odstúpili, nemusia zaniknúť. „Môžu budovať svoje štruktúry a do ďalších volieb môžu byť pripravené na politický súboj ako plnohodnotné strany," myslí si tiež Peter Bárdy.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Smer-SSD a Progresívne Slovensko v prieskumoch rastú. Naopak Hlas na čele s Petrom Pellegrinim klesá. V najnovšom prieskume AKO pre televíziu JOJ Ficov Smer siaha na 20% a v ohrození je šesť strán. Aký trend ukazujú posledné prieskumy? A aké silné jadro voličov majú jednotlivé strany? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.Zrejme nie je dôležité, kto voľby nakoniec vyhrá. Kto bude na prvom, druhom či treťom mieste. Rozhodujúcu informáciou volieb bude, ktorá z piatich šesťpercentných strán sa do parlamentu nakoniec dostane, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Do volieb však stále ostávajú ešte dva mesiace. Preto sa s expertkou na politický marketing Simonou Bubánovou pozrieme na to, ako sa darí stranám kampaňovať a čo im radia politickí marketéri. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Analytici vysvetľujú, ako sa mohli ukrajinské drony dostať až do Moskvy. Alexander Duleba približuje, že ide o nový typ dronov, ktoré sú veľmi malé a vedia prekonať protivzdušnú obranu. Sú ťažko zachytiteľné, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu, približuje zase Matej Kandrík.„Vojna sa postupne vracia na územie Ruska - do jeho symbolického centra a na vojenské základne," uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu. Budeme sledovať častejšie útoky na Rusko? Čo to poodhalilo o Rusku a čo tým Ukrajina sleduje?Téma pre analytikov Mateja Kandríka z Adapt Institute a Alexandra Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politku.Ide o to, aby útoky Ruska proti ukrajinským civilným objektom neboli beztrestné, približuje v podcaste expert na Ukrajinu Alexander Duleba.„Je to dôležitá vec hlavne z psychologického hľadiska. Môže to zmeniť zmýšľanie bežných Rusov. Budú si uvedomovať, že sa im môže stať, to čo sa stáva ľuďom v ukrajinských mestách. Iné je vidieť vojnu v televízii, druhá vec je, keď vám ponad váš dom lietajú lietajúce mopedy," približuje.Ako sa dostali drony až do Moskvy? Z ruského územia alebo ukrajinského? Podľa Alexandra je to aj aj, svoju časť robia aj partizáni v Rusku. „Drony, ktoré prileteli do Ruska sú drony vypustené z Ukrajiny. Je to nový typ dronov. Sú veľmi malé a veľmi ťažko zamerateľné klasickou protivzdušnou obranou. Nový typ dronu, ktorý vie prekonať ruskú protivzdušnú obranu je pre Rusov z hľadiska technológii nová situácia," približuje tiež v podcaste Alexander Duleba.Aj analytik Matej Kandrík vidí v útokoch ukrajinskými dronmi psychologickú logiku. „Z vojenského hľadiska nedávajú zmysel. Nezasahujú vojenské obekty. Správa je jednoznačná: Ani Moskva nie je v bezpečí. Aj Moskvu vieme zasiahnuť," konštatuje.Podľa Mateja Kandríka ešte neboli dôveryhodné informácie, či drony leteli z Ukrajiny alebo z územia Ruskej federácie. „Faktom ale je, že veľká časť protivzdušnej techniky má veľký problém s bezpilotnými vzdušnými prostriekdami, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu. Sú ťažko zachytiteľné."Vypočujte si aj ako prebieha ukrajisnká protiofenzíva a či Kyjev už spustil ďalšiu fázu.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovenské rodiny si pred voľbami robia doma rodinné porady o tom, koho budú voliť. V tradičnejšom prostredí rozhodne hlava rodiny, sociológ Michal Vašečka takúto postavu nazýva „prednosta domácnosti“. Môžete ho poslúchnuť, vzoprieť sa alebo klamať. Nádejou by mohli byť mladí Slováci, ktorí odišli študovať na lepšie školy do zahraničia. Rodina ich môže považovať za svojho najvzdelanejšieho člena a preto môžu mať na rodinných poradách dôležité slovo. Práve zahraničných Slovákov sa snaží dostať k voľbám poštou viac ako 40 občianskych iniciatív. Keďže voľby môže rozhodnúť aj tisícka hlasov, vplyv voličov zo zahraničia môže byť rozhodujúci. Občianske združenia Srdcom doma hovorí, že zo zahraničia môžu prísť až tri percentá platných hlasov. Zahraniční Slováci nie sú takí frustrovaní zo slovenskej politiky a chcú do slovenských volieb preniesť skúsenosti z lepšie fungujúcich krajín, hovorí Samuel Zubo zo Srdcom doma. Michal Vašečka je však ohľadom vplyvu na západe vyštudovaných Slovákov skeptický. Čím to je? Nahrával Peter Hanák.

Expolicajt Marián Kučerka bol odsúdený na 10 rokov a 6 mesiacov a prepadnutie majetku. Mal zobrať úplatok od Norberta Bödöra za to, aby nestíhal príbuzného exministra Petra Žigu. Ešte viac peňazí mal dostať za to, že vybaví výhody pre trestne stíhaných daňových podvodníkov. Súd uveril svedkom Slobodníkovi a Makóovi a poukazuje aj na listinné dôkazy. Kučerka sa priznal, neskôr svoje priznanie odvolal a utiekol do Bosny a Hercegoviny. Marián Kučerka je zaujímavá postava, lebo spája Smer, poslanca za Sme rodina Martina Borguľu, bývalého policajného prezidenta Mialana Lučanského, vojnu v polícii a mnohé ďalšie známe postavy. Nahrával Peter Hanák. 

Aktuality.sk dnes informovali o predraženej a podozrivej zákazke na Slovenskej správe ciest. Za predchádzajúcej vlády cestári zazmluvnili tzv. vizuálnu kontrolu ciest za trojnásobne vyššiu cenu na kilometer ako v Česku. Minister dopravy v úradníckej vláde Pavol Lančarič vyplácanie peňazí stopol, no tri milióny eur sú už zrejme nenávratne preč.V dnešnom podcaste budete počuť nášho investigatívca Martina Turčeka, ktorý celú kauzu odhalil a aj ministra dopravy Pavla Lančariča a premiéra Ľudovíta Ódora, ktorých sme sa pýtali na reakcie. Nahrával Peter Hanák.

Maďarský premiér Viktor Orbán spôsobil výrokmi o odtrhnutých územiach diplomatickú roztržku so Slovenskom aj Rumunskom. Andrej Danko (SNS) sa tvári, akoby to bolo prekvapenie a nie štandardná Orbánova politika. Gyorgi Gyimesi z Aliancie pre náš podcast dvakrát zopakoval, že od Maďarska boli „odtrhnuté územia“. Slovenskí nacionalisti paradoxne a nelogicky doteraz vnímali Viktora Orbána ako pozitívnu postavu. Sociológ Michal Vašečka vysvetľuje, že Roberta Fica a Andreja Danka s Viktorom Orbánom spája autoritárstvo. Andrej Danko sa tvári prekvapene, no Orbánove výroky sú v súlade s dlhodobou politikou jeho vlády. Podľa Michala Vašečku sa dajú čítať ako odkaz, že Orbán považuje „odtrhnuté územia“ za súčasť Slovenska len dočasne a jedného dňa si po ne príde. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj maďarských politikov na Slovensku Lázsla Solymosa zo strany Most-Híd a Gyorga Gyimesiho z Aliancie. Nahrával Peter Hanák.

Slovenskí turisti z Rhodosu cez víkend smerovali domov a slovenskí hasiči na Rhodos. Grécka dovolenková destinácia zažíva obrovské lesné požiare a evakuáciu. Najnovšie evakuujú už aj časti iných ostrovov ako Korfu alebo Eubója. Požiare tohto typu sú čoraz častejšie – a klimatológovia už roky upozorňujú, že toto je nová realita, na ktorú musíme byť pripravení. Podľa expertov to hrozí aj Slovensku. Dovolenkové destinácie na juh od nás budú z hľadiska požiarov čoraz rizikovejšie, zhodujú sa klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ a krajský šéf bratislavských hasičov, plukovník Dušan Timko. Klimatické zmeny totiž prinášajú sucho a teplo. V takýchto podmienkach stačí zahodiť nedohoretú cigaretu a môže vzniknúť obrovský požiar, s ktorým budú stovky hasičov bojovať niekoľko dní. Rizikové sú aj opekačky, ktoré sú práve preto aj aktuálne v niektorých oblastiach Slovenska zakázané pod hrozbou pokuty. Požiare totiž hrozia aj našim lesom. Pri súčasných klimatických podmienkach je totiž podľa Dušana Timka len otázkou času, kedy podobná katastrofa ako teraz v Grécku postihne napríklad aj Tatry. Čo s tým? Ak znížime emisie, efekt to prinesie až o desiatky rokov. Aktuálne sa teda musíme pripraviť na to, že rozsiahle požiare budú aj naša realita. Nahrával Peter Hanák.

Deň mimoriadnych schôdzí, ktoré však zostali neotvorené, či Peter Kažimír opäť pred Špecializovaným trestný súdom. Ak ale začiatkom mesiaca v pozícii súdeného – za údajný úplatok, dnes v kauze predražených a účelovo utajených štátnych zákaziek na IT služby pre finančnú správu v pozícii svedka. Guvernér Národnej banky a niekdajší minister financií Ficovho Smeru Peter Kažimír svedčil pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici. Špeciál rieši kauzu Mýtnik, pri ktorej mal štát podľa obžaloby prísť o 45 miliónov eur. Na lavici obžalovaných sú oligarcha z pozadia Smeru Jozef Brhel a jeho syn, právnik Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc. Oni všetci sa mali rôznym spôsobom podieľať na kauze predraženého IT systému, ktoré spoločnosť Alexis dodala štátu. V prípade figurujú aj bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze a podnikateľ Michal Suchoba, ktorí sa však priznali a spolupracujú s políciou. Aké miesto má v tomto prípade práve Peter Kažimír. Téma pre Ivu Zigovú, ktorá prípad dlhodobo sleduje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.