NAHLAS |aktuality.sk

Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu. Vo svojej správe o stave právneho štátu v krajinách EÚ to uvádza sieť občianskych organizácií Liberties. Medzi najzávažnejšie problémy v oblasti právneho štátu čelí Slovensko pri netransparentnej aplikácií pri paragrafe 363 , porušovaní pravidiel legislatívneho procesu, absencii zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí a rovnako zostáva ohrozená aj sloboda médií. O téme povie viac v podcaste výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ako vyzerá po roku vojny dobrovoľnícka pomoc na Slovensku. Podarilo sa Ukrajincom, ktorí utiekli pre Putinovou vojnou, usadiť sa na Slovensku? Kto dnes ešte potrebuje pomoc? Akú? A ako veľmi klesla solidarita Slovákov s Ukrajincami? Odpovedá koordinátorka Kto pomôže Ukrajine Jana Čengelová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Korupčná kauza Mýtnik, ktorá sa týka predražených tendrov na finančnej správe, pokračuje na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici výsluchom kľúčového svedka Michala Suchobu. Ten sa rovnako ako aj exprezident finančnej správy František Imrecze rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Michal Suchoba na súde vypovedal o vplyve Jozefa Brhela. Oligarcha patrí medzi ľudí blízkych strane Smer-SD ale aj blízky človek samotného Roberta Fica. Viac o samotnom súde povie v podcaste redaktorka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na čínsky postoj k vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie totiž Čína neodsúdila ruskú agresiu na ukrajinskom území. Spojené štáty americké sa navyše obávajú o priamu podporu Ruska vo vojne. Čína by mohla Rusko podporovať zbraňami či muníciou. Čínsky diplomat Wang I však vyhlásil, že jeho krajina stojí na strane mieru a podporuje mierové rokovania. Zapojí sa Čína do vojny? Odpovie odborník na Čínu Matej Šimalčík. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Najzásadnejšia križovatka vo vývoji spoločnosti“, „smrť, ktorá zmenila Slovensko“, „otriasla ním“ či „bezprecedentný útok na základné piliere demokracie“. Ale aj hlasy, ktoré chcú mať od Kuciaka pokoj. Od vraždy Jána a Martiny je päť rokov. Kritika kultúry neslušnosti v spoločnosti – podala si ju prezidentka Zuzana Čaputová. Igor Matovič sa zas uchýlil ku kritike novinárov. V podcaste zaznejú ich argumenty, ako i pohľad šéfredaktorov a členov redakcií popredných slovenských denníkov a spravodajských portálov. Spätne sa však pozrieme aj na príbeh Jána a Martiny očami ich najbližších, či už Janovej matky Janky Kuciakovej a jeho otca Jozefa, ale aj sestry Márie, na ktorú padla pred piatimi rokmi ťažká úloha oznámiť smrť Jána a Martinky rodičom. Prinesieme aj reportáž z námestia SNP, kde je pamätník Jána a Martiny. S politológom Radoslavom Štefančíkom rozoberieme implikácie vraždy do celospoločenských pomerov. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme nárasty útokov. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko. Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Zastavte rast hnevu populácie lebo sa vyleje. Ten hnev je všade vo svete, ale na Slovensku pracujeme na tom aby bol ten výbuch skutočne masívny, varuje sociológ Michal Vašečka. Podľa neho je v tejto chvíli nevyhnutný rázny krok pretože v spoločnosti to vrie no a keďže ho nemožno čakať od premiéra, zasiahnuť by mala prezidentka. Matovič a Fico sú ako Scylla a Charybda, tvrdí Vašečka. Termín predčasných volieb sa zrejme posúvať nebude, parlament totiž odmietol o tejto téme rokovať a bývalí vládni politici predčasné voľby presunúť pred letné prázdniny, tak ako to žiada prezidentka, nechcú. Sociológ Michal Vašečka ale upozorňuje, že aktuálny parlament je doslova v rozklade, spoločnosť bobtná hnevom a preto by iniciatívu mala prevziať hlava štátu a do politického diania by mala rázne zasiahnuť. Prečo by mali mať občania možnosť ísť k volebným urnám čo najskôr a aký výsledok z ich voľby dnes môžeme očakávať? Sú za aktuálny stav verejného diania zodpovední len politici alebo svoj diel zodpovednosti za to nesú aj ich voliči? No a napokon, o čo sa bude hrať vo voľbách a čoa kto sú najväčšie hrozby pre Slovensko a jeho budúcnosť. Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na snahy Ruska o destabilizáciu moldavskej proeurópskej vlády. Premiérka Natalia Gavrilitsaová začiatkom týždňa rezignovala. Na poste ju nahradil bezpečnostný poradca prezidentky Dorin Recean. Jeho profesijné pozadie naznačuje podľa analytika Globsecu Jána Cingeľa, že nová vláda sa bude viac zaoberať bezpečnostnými problémami. Má Moskva šancu a kapacity na výmenu novej vlády? A má Moskva kapacitu na zničenie moldavskej vlády? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

V súčasnej dobe nie je starostlivosť pre detského psychiatrického pacienta dostupná tak, ako by mala byť a v niektorých regiónoch je prakticky až nedostupná. Tu sme v najhlbšej kríze, v akej vôbec môžeme byť, hovorí o schopnosti odborne pomôcť deťom s duševnými problémami psychiater Michal Patarák. Čísla z roku 2021 pritom varujú: Medzi mládežou, ako i deťmi, výrazne stúpli samovražedné tendencie. A prečo prezidentka žiada predčasné voľby v skoršom termíne? Naše deti a mládež sa ocitli vo vážnych dušených problémoch. Nemilosrdne o tom svedčia aj tvrdé dáta hovoriace o výraznom náraste počtu samovrážd medzi mladými ľuďmi v roku 2021. Počet samovražedných pokusov u detí do 14. rokov sa dokonca v tomto roku zdvojnásobil. To, že deti sú naša priorita, tu pritom počúvame prakticky od každej politickej garnitúry už celé dlhé roky. Neúprosná reč faktov, ale hovorí o tom, že našim deťom, tomu najcennejšiemu čo vôbec máme, však dnes nie sme, ako štát, schopní poskytnúť skutočne reálne dostupnú odbornú pomoc ani v takýchto pre nich najťažších, ba až existenciálnych chvíľach. Čo sa to teda s našimi deťmi deje a ako sme im schopní pomôcť? Téma prvej časti dnešných Aktualít Nahlas so šéfom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michalom Patarákom. V ich druhej časti sa pozrieme na ďalší vývoj na našej politickej scéne. Prezidentke sa totiž cesta, akou sa po odhlasovaní predčasných volieb vybral parlament, prestala páčiť a preto vyzvala politických lídrov na dohodu o skoršom termíne predčasných volieb. Viacero bývalých koaličných politikov ju však za tento názor skritizovalo. Posunie sa teda ešte termín predčasných volieb? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Štyri zemetrasenia, jedno tsunami. Turecko a Indonézia. Živly, ktoré ho zblížili so záchranárskymi psami a vyzbrojili životnou skúsenosťou, ktorá samovoľne prerastá do múdrosti. Reportér Juraj Mravec. O tom, čo zažil a videl dokáže rozprávať, ako málokto. Tento zážitok dnes ponúkame aj vám v prvej časti podcastu. „Turci, keď videli, ako im tí psi pomáhajú napĺňať ich nádej, jednoducho si pokľakli, priniesli im v spojených dlaniach vodu. A teraz si predstav tú šialenú atmosféru: je noc, zaprášenú tmu párajú lúče žltých reflektorov, agregáty hučia, tam sú tie zaprášené psy od ruín; a teraz zaprášení pozostalí, alebo tí, čo prežili, čakali na svojich blízkych a nosili im v spojených dlaniach vodu a dávali im ju piť. A vraveli: psi sú pre nich poslovia Alaha, oni im prišli pomôcť“. A vypointovanie epizódy? „Ja som vtedy začal milovať psov“, uzatvára Juraj Mravec. Nezmysel, ktorému neverí ani Matovič? Demokracia za poldruhej miliardy, či nezmysel, ktorému nemôže veriť samotný autor. Aj takéto reakcie vzbudil návrh expremiéra a exministra financií Igora Matoviča platiť za hlas v najbližších voľbách rovno päťstoeuroukou. Prichádza s ním aj po tom, ako parlament už skôr odmietol návrh jeho OľaNO dať zľavu z poplatkov pre štát tým, ktorí chodia aktívne voliť. Ešte koncom januára pritom odmietal obedy zadarmo s argumentáciou, že by mohli zásadne ublížiť verejným financiám. Teraz prichádza s návrhom, ktorý je asi štrnásťkrát drahší. „Keď dochádzajú polické argumenty, prichádzajú zvyčajne „kaskadérske kúsky“ – hodnotí Peter Bárdy. Dobytkár na súde Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračuje hlavné pojednávanie v jednej z najväčších korupčných káuz Dobytkár. Na súde výpovedajú bývalí zamestnanci Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ako fungoval systém hodnotenia jednotlivých žiadostí a ako ho bolo možné ovplyvňovať? Dianie v pojednávacej miestnosti sleduje novinárka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Má vláda v poverení právo vyslať migy na Ukrajinu alebo nie? Názory sa líšia. Pýtali sme sa koaličných aj opozičných poslancov. Podľa poslanca Juraja Šeligu by mohol situáciu vyriešiť parlament. Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška je to otázka na ústavný súd. Obrátili sme sa aj na troch ústavných právnikov. Podľa docenta ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Kamila Baraníka tu vznikajú problémy pri interpretácii ústavného textu, že čo to vlastne je zásadná otázka vnútornej a zahraničnej politiky. Budete počuť aj ústavného právnika Vincenta Bujňáka a právnika a bývalého ústavného sudcu Petra Kresáka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu českého exposlanca Dominika Feriho, ktorému hrozí 10-ročné väzenie za znásilnenia. Dnes sa postavil po prvý raz pred súd. Obžalovaný je v troch prípadoch, no ďalších päť je dočasne odložených. Dnešné súdne pojednávanie rozoberáme s novinármi Apolenou Rychlíkovou a Jakubom Zelenkom. „To najzaujímavejšie bolo, že hneď ráno krátko po príchode pred novinárov zverejnil hneď 2 mená žien v tých odložených prípadoch a obvinil ich z toho, že verejne klamali. To je veľmi neštandardná situácia," hovorí v podcaste novinárka Rychlíková. Podľa nej mohol podať trestné oznámenia za možné krivé výpovede, ale to neurobil. „To, čo predviedol na dnešnom súde bolo nezvyčajné. Obhajobu začal nekompromisne. Začal zverejňovaním mien žien, ktoré vypovedali na polícii, čo sa prenieslo do médií", hovorí v podcaste Jakub Zelenka a dodáva, že toto odsúdili aj jeho bývalí stranícki kolegovia z TOP 09. „Na súd prišiel v dobrej nálade, usmieval sa, pôsobil suverénne a podľa toho sa aj správal," dodáva novinárka Rychlíková Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Kauza Mariana Kočnera, na ktorú upozornil Ján Kuciak, má nového svedka. Jeden z obvinených v prípade golfového areálu v Báči sa priznal a svedčí, prokurátor už píše obžalobu. Táto kauza môže Kočnera mimoriadne zabolieť, lebo v tomto prípade má zaistený majetok. Ak ho odsúdia, môže prísť o všetko. Kto je nový svedok? A okradol Kočner v tomto prípade 16 ľudí a zároveň štát? Vysvetlí naša reportérka Annamária Dömeová. Druhou témou dnešného podcastu je možná špionážna vojna medzi Čínou a USA. V dnešnom podcaste budete počuť nášho kolegu Pavla Štrbu a experta na Čínu Mateja Šimalčíka. Dnešnú epizódu podcastu Aktuality Nahlas vyrobili Peter Hanák, Adam Oleš a Matej Ohrablo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov. „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol. „Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupiny ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil ako by mohlo vyzerať systematické riešenie.

Ničivé zemetrasenie v Turecku a Sýrii si vyžiadalo už viac ako 11 tisíc obetí. Od pondelka sa snažia záchranárske tímy pomôcť, čo najviac ľuďom, ktorí ostali uväznení pod sutinami budov. Počet obetí tak bude pravdepodobne stále rásť. V Turecku sa osobne nachádza aj zahraničná redaktorka RTVS Soňa Weissová, ktorá v podcaste opisuje aktuálnu situáciu. „Prechádzali sme dedinou, ktorá bola absolútne zrovnaná zo zemou." V druhej téme podcastu sa pozrieme na spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. Za posledných 10 rokov sa naša ekonomika nerozvíja a odborníci upozorňujú na hroziacu dlhodobú stagnáciu. Zaostávame dokonca za Bulharskom, Rumunskom či Poľskom. O pomalom hospodárskom raste sa rozprávame s ekonomickým redaktorom Aktualít Martinom Odkladalom.

Rusi údajne chystajú masívnu ofenzívu. Tá by teoreticky mohla prísť počas prvého výročia ruskej invázie - a to 24. februára. Ako sú na ňu pripravené ruské a ukrajinské jednotky? Téma pre českého analytika Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa analytika Havlíčka pravdepodobne bude ťažisko bojov na Donbase. „Ruská sila bude nastupovať okolo Bachmutu, ale nie je možné vylúčiť, ze Rusi budú využívať aj bieloruské územie," hovorí v podcaste. Ako je na ofenzívu pripravená ruská armáda? A čo zmobilizovaní a už vycvičení vojaci? „Nebudú to sily, ktoré budú v plnej miere pripravené na bojové operácie a odhady sú, že sa Rusom nepodarí prelomiť ukrajinské linie," hovorí a spomína aj, kedy by mohla operácia skolabovať. „Na začiatku išlo o jednotky, ktoré boli dobre vycvičené len zle koordinované a využívané. Teraz bude kvalita nižšia, napriek tomu, že počty budú vysoké," komentuje analytik. Ako je pripravená ukrajinská armáda? Ako situácia ovplyvnia neskoré dodávky zbraní zo Západu? A môže ísť o rozhodujúci moment vo vojne? Podľa Havlíčka sa bude konflikt naťahovať a zvyšovať intenzita bojov na niektorých úsekoch „Nasledujúce mesiace budú pre Ukrajincov veľmi náročné. Ale povedal by som, že to nebude moment, ktorý rozhodne vojnu. Zatiaľ nevidím, že by jedna strana mala takú prevahu nad druhou, aby prelomila línie do takej miery, že by došlo k zrúteniu jednej z armáda a nemyslím si, že to prinesie jarná ofenzíva." Na dnešnej tlačovej konferencii predstavil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas navrhovanú novelu trestného zákona, ktorá prinesie aj znižovanie trestný sadzieb pri ekonomickej kriminalite. Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej by sa o tak veľkej novele trestného zákona nemalo momentálne diskutovať, keďže vláda nemá ani dôveru v parlamente. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Putinovu agresiu má oslabiť séria embárg. Po stopke na dovoz jeho ropy po mori a následných cenových stropoch prinácha najnovšie embargo na produkty z jeho ropy. S logickým dôsledkom tlaku na ceny pohonných látok. Možné dôsledky nového embarga rozoberieme s analytikom Radovanom Potočárom. „Bude opäť parametrom, ktorý bude vstupovať do celej bilancie tak, že ceny potlačí hore“, tvrdí analytik portáluenergie. Embargo na ropné produkty z ruskej ropy rieši aj Slovnaft, hovorí pritom o novej a drahej „závislosti“ od ropovodu Adria z Chorvátska. Budeme počuť Antona Molnára, hovorcu Slovnaftu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Turecko a Sýriu a zaznamenali ho aj zariadenia u nás. So geológom Jánom Madarásom z SAV. "Je to v oblasti, kde takéto zemetrasenia sa v podstate s periódou možno desiatich rokov vyskytujú pravidelne. Je to daň za to, akú geologickú stavbu má celá táto oblasť," hovorí v podcaste geológ Madarás. Podľa neho môžeme v najbližších hodinách očakávať ďalšie dotrasy Zeme v tejto oblasti. "Ide o to, že sa veľmi významne pohla veľmi významná časť východo-anatolského zlomu, ktorý má dĺžku okolo 600 kilometrov, z toho tých 300 kilometrov je v zóne tohto súčasného zemetrasenia, takže dajú sa tam očakávať rôzne prekvapenia v tom negatívnom slova zmysle." Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Robert Kaliňák dnes vypovedal na policajnom prezídiu v súvislosti s najnovším obvinením z podplácania. Na následnej tlačovej konferencii sa spolu Robertom Ficom vyhrážali vyšetrovateľke Monike Barčákovej, ktorá obvinila práve bývalého ministra vnútra, že po prípadnom návrate strany Smer-SD príde o výsluhový dôchodok. Ukrajina sa dlhodobo potýka s korupciou. Škandály sa krajine nevyhli ani v čase vojny. Januárové odhalenia podozrení sa týkajú ministerstva obrany, infraštruktúry prezidentskej kancelárie či generálnej prokuratúry. Viacero vysokých štátnych funkcionárov muselo opustiť svoje posty. Môžu korupčné škandály ohroziť vojenskú či hospodársku pomoc Ukrajine zo Západu? A má Ukrajina šancu poraziť korupciu? To sme sa pýtali odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku z Asociácie pre medzinárodne otázky. Podcast pripravili Adam Oleš Denisa Žilová.

NAKA obvinila Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela z podplácania - obvinenie súvisí s doplácaním platu bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Budete počuť reakciu samotného exministra Kaliňáka a aj šéfa Smeru Roberta Fica. O prípade sa v podcaste rozprávame s novinárkou Laurou Kellöovou. „Spoluprácu som Štátnej bezpečnosti sľúbil. Nikdy som ju ale nevykonával. Naopak som konal proti režimu.“ To sú dnešné slová bývalého lídra Nežnej revolúcie a súčasného ministra životného prostredia Jána Budaja. Originál jeho spisu ŠtB sa podarilo nájsť v archíve v Olomouci, keď RTVS pripravovala dokumentárny seriál o ŠTB. Podľa záznamov mal byť Budaj spolupracovníkom ŠTB od roku 1979 do roku 1981. O tom, čo sa v spisoch ŠtB nachádza a čo z nich vyplýva sme sa pýtali v podcaste hovorcu z Ústavu pamäti národa Michala Mikloviča. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Mám z predčasných volieb obavy. Naša historická skúsenosť z predčasných volieb hovorí, že si musíme dať veľký pozor na to, čo po takýchto voľbách príde no a my dnes vidíme, že Robert Fico ani Republika nie sú slabí. Nám potom ostáva už len dúfať, že Peter Pellegrini sa prikloní k proeurópskej a proatlantickej orientácii. Aj takto hodnotí možný výsledok predčasných volieb politológ Radoslav Štefančík Slovensko dnešným dňom fakticky vkročilo do predvolebnej kampane. Z rozhodnutia parlamentu pôjdeme koncom septembra opäť k volebným urnám a tak sú pred nami dlhé mesiace ostrého zápasu politických strán o každý jeden voličský hlas. Politológ Radoslav Štefančík predpokladá, že zrejme to bude špinavý zápas v ktorom sa neraz bude útočiť aj na tie naše najnižšie a najtemnejšie emócie. Čo teda budú témy kampane a nakoľko o tom v čase svetových kríz dokážu rozhodnúť slovenskí politici? Podarí sa pravici skonsolidovať svoje rady a zopakovať úspech SDK z roku 1998 alebo sa vládneho žezla ujme opäť Robert Fico? Nakoľko dôležité sú pre voličov nové tváre a do akej miery ich ostatné roky vládneho chaosu odradili od toho, aby sa opätovne zmobilizovali k rozhodnutiu využiť volebné právo? Témy a otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. No a kedy sa vlastne začína oficiálna predvolebná kampaň a aké sú jej formálne pravidlá, napríklad čo s týka financií, ktoré strany na ňu môžu vynaložiť? V druhej časti dnešného podcastu na to odpovie šéfka odboru volieb rezortu vnútra Eva Chmelová. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Predčasné voľby budú 30. septembra. Za tento termín zdvihlo ruku 92 poslancov. V podcaste budete počuť bezprostredné reakcie poslancov po odhlasovaní. A to šéfa Oľano Igora Matoviča, predsedu SaS Richarda Sulíka, šéfa Sme rodiny Borisa Kollára, predsedu Smeru-SD Roberta Fica a poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na bývalú koalíciu a jej vládnutie od roku 2020. Bola štvorkoalícia odsúdená na predčasné voľby už od začiatku? Téma pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. „Ja som naozaj neveril, že Igor Matovič to nechá zájsť až takto ďaleko, že začne spolupracovať s extrémistami a s bývalými členmi fašistickej strany. Toto som nepredpokladal, že to bude mať až taký vývoj," hovorí v podcast. Pozrieme sa aj na to, ako budú strany bojovať o voličov v predvolebnej kampani. Predčasné voľby budú podľa Petra Bárdyho nebezpečné. „Ak vyhrajú strany, ktoré sú silno populistické, spochybňujúce našu pomoc Ukrajine, môžu sa snažiť odtrhnúť Slovensko z Európskej únie a európskych štruktúr a pritiahnuť nás bližšie k východu." Podľa Bárdyho sú obavy z výsledkov predčasných volieb na mieste. „Robert Fico je v situácii, keď potrebuje moc a ak ju získa, tak sa bude chcieť pomstiť a bude inklinovať bližšie k Orbánovi, možno ku Kaczynskemu, možno viac bude inklinovať k Ruskej federácii," povedal Bárdy v podcaste Aktuality Nahlas. „Táto vláda zanechá takú dosť trpkú príchuť v spoločnosti," konštatuje tiež Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa znova začala debata o termíne predčasných volieb. Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne predčasných volieb. K dohode na novom termíne však neprišlo. V podcaste viac povie Marek Biró, redaktor Aktualít. V druhej téme podcastu budete počuť českého komentátora Jindřicha Šídla, s ktorým sa rozprávame o novom českom prezidentovi. „Myslím, že v konečnom dôsledku zohralo svoju úlohu aj to, že Andrej Babiš po desiatich rokoch v českej politike rozčuľuje príliš veľa ľudí. Andrejovi Babišovi veľmi nevyšla kampaň - staviť na mobilizáciu voličov protivojnovou témou sa nepodarilo." Podľa Šídla Andrej Babiš vedel od momentu, keď vstúpil do kampane, že nemôže vyhrať a potvrdil mu to určite aj jeho tím expertov. „Poňal to ako súčasť permanentnej kampane hnutia ANO s myšlienkou na všetky ďalšie voľby." Šídlo tiež v podcaste hovorí, že Pavlovi výborne vyšla kampaň. „Hovorilo sa, že často ospevovaný a glorifikovaný marketingový tím Andreja Babiša, ktorý spolu s ním valcoval posledných desať rokov českú politiku, mal proti sebe rovnako silný tím na čele so slovenským stratégom Michalom Repom." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Koniec úpadku a chaosu, Gorila, ktorá sa mala diať „za jeho chrbtom“, či „ja už nepotrebujem sľubovať, za mňa hovorí dosiahnuté“. Mikuláš Dzurinda sa po desaťročí vracia na domácu politickú scénu. So zárodkami programu odbornosti, údajne vysporiadaný s minulosťou a s ambíciou spájať. To všetko v Modrej koalícii, zatiaľ nepoznačenej výraznejšími politickými osobnosťami. „Chceme sa opäť pričiniť o to, aby sme mohli byť na Slovensko hrdí“, tvrdí Mikuláš Dzurinda Predpokladom toho však budú musieť byť aj preferencie, ktoré by nový projekt zaradili medzi relevantných politických hráčov vo voľbách, zdôrazňuje politológ Michal Cirner. Modrá koalícia Mikuláša Dzurindu môže byť podľa neho alternatíva k súčasnemu výkonu politiky ako lacnej šou. V podcaste budete počuť aj Radoslava Štefančíka či Zuzanu Petkovú z nadácie Zastavme korupciu. V jeho druhej časti sa s Martinom Turčekom pozrieme na ďalšie podozrenia v súvislosti s kajúcnikom Ľudovítom Makóom. Štát mal pri nich prísť o stovky tisíc. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Predčasné voľby z najväčšou pravdepodobnosťou až 30. septembra. Dostatočne veľa času na predvolebnú kampaň, ktorá ešte môže zamiešať kartami. „Robert Fico je vo vrcholnej politike 30 rokov. Zažil vzostupy ale aj pády. Hlavne po roku 2020, keď boli preferencie politickej strany Smer-SD na úrovni 8% a klesali. Vtedy už aj analytici hovorili, že skončí ako Vladimír Mečiar, že sa nedostane do parlamentu. A vidíme, kde sú tie preferencie dnes," hovorí politológ Michal Cirner, podľa ktorého je Smer na vzostupnej trajektórii a mal by vo voľbách získať dobrý výsledok, možno zvíťaziť. Nemecko odobrilo dodávku tankov Leopard 2 ukrajinskej armáde. Tanky dodajú aj Spojené štáty - podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ide o dôležitý krok na ceste k víťazstvu a oslobodeniu Ukrajiny - rozhodnutie padlo po týždňoch váhania - čo mohlo zohrať rolu pri rozhodovaní? budete počuť analytika Adama Potočňáka. Ukrajinský prezident zároveň apeluje na spojencov, aby sľúbené tanky poslali na Ukrajinu čo najrýchlejšie - v čom môže byť problematická logistika? Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Poslanci dnes v parlamente schválili novelu ústavy, ktorá im umožní skrátiť si volebné obdobie a vyhlásiť predčasné voľby. Bývalý členovia koalície sa tak pokúsia v najbližších dňoch presadiť termín predčasných volieb na 30. septembra. Hnutie OĽaNO a strana SaS sú pripravené dodržať spoločnú dohodu, ktorá trvá na predčasných voľbách 30. septembra. Predseda strany Hlas Peter Pellegrini sa ešte pokúsi rokovať s Richardom Sulíkom o skoršom termíne volieb. Naopak Boris Kollár je pripravený podporiť akýkoľvek termín. V druhej téme podcastu sa pozrieme na paragraf 363 očami špeciálnej prokuratúry. Dnes totiž viacerí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry reagovali nielen na sporný paragraf a jeho nadužívanie generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, ale aj na kritiku voči úradu z jeho strany či na rozpory v rozhodnutiach podľa 363-ky vo viacerých kauzách. Budete počuť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, prokurátora Ondreja Repu a nášho kolegu Jána Petroviča

Parlament by mal tento týždeň schváliť zmenu ústavy a aj predčasné voľby, ktoré by podľa dohody bývalých koaličných partnerov mali byť. 30. septembra. V podcaste budete počuť Máriu Kolíkovu, ktorá vysvetľuje o čom presne je kompromisný návrh bývalých koaličných partnerov, ktorý dovolí poslancom skrátiť si volebné obdobie uznesením. Návrh kritizuje opozícia. Žiadali totiž, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj úspešným referendom. Pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej však toto neobsahuje. Budete počuť šéfa Smeru-SD Roberta Fica a predsedu Hlasu Petra Pellegriniho. Svoj pozmeňujúci návrh má aj strana Za ľudí, v ktorom navrhujú ústavnú ochranu Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratrúy. Viac priblíži poslanec Juraj Šeliga. V druhej časti podcastu vysvetlí ústavný právnik Vincent Bujňák zmeny, ktoré plánujú do ústavy dosadiť bývalé strany koalície. Jednou z nich je aj prípadná zmena volebného systému, na ktorú by bolo po zmene ústavy potrebných 90 hlasov. S iniciatívou prišiel začiatkom roka šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič, podľa ktorého opozícia plánuje súčasný volebný systém zmeniť. „Systém pomerného zastúpenia v kombinácii s jedným volebným obvodom nahráva k tomu, že politické strany si nemusia budovať štruktúry. Nahráva to stranám jedného muža,“ tvrdí ústavný právnik Vincent Bujňák, podľa ktorého by si zmena volebného systému zaslúžila dlhšiu diskusiu. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Referendum, ktoré iniciovali opozičné strany na čele so Smerom-SD síce nebolo úspešné, no podľa politológa Erika Láštica výsledok ukazuje, aké majú opozičné strany silne jadro voličov. „Východisková pozícia je pre súčasnú opozíciu veľmi dobrá. Výsledok referenda sa nedá vysvetliť inak, než ako výrazné varovanie pre strany či už súčasnej vládnej koalície alebo tie, ktoré ju tvorili v roku 2022," hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. Bývalí koaliční lídri sa zároveň cez víkend dohodli na termíne predčasných volieb - na september. „Vnímam celkom problematicky, ako sa k tomu postavili strany bývalej koalície. Nie sú schopné vytvoriť novú funkčnú väčšinu, ale chcú zostať vo funkcii do konca septembra. Je to pomerne dlhá doba. Viem si živo predstaviť, že keby takáto situácia nastala napríklad počas tretej vlády Roberta Fica, tak by opozícia hnala ľudí na námestia,“ myslí si tiež Erik Láštic. Septembrové voľby môžu podľa politológa znamenať obrovskú výzvu pre súčasné vládne strany, aby sa priblížili poslednému výsledku vo voľbách alebo sa vôbec do parlamentu dostali. No otvára to dvere aj novým projektom. „Môže to byť šancou, súčasne aj rizikom pre iné strany - či tie, ktoré sú mimo parlamentu alebo pre zoskúpenia, o ktorých sa diskutuje a mali by ponúknuť alternatívu vládnej koalícii, ale aj opozíci." Generálny prokurátor Maroš Žilinka minulý týždeň cez paragraf 363 zrušil obvinenie poslancovi Martinovi Borguľovi. V druhej téme podcastu sa s novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou pozrieme na to, ako to generálny prokurátor zdôvodnil v uznesení. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Súčasná garnitúra sľubovala vládu zmeny a to bezvýhradne dodržala. Bola to radikálna zmena k horšiemu. Mnohým príde neprimerané porovnávať Matoviča s Ficom, ale predstavte si, že by to, čo sa teraz deje, trvalo 12 rokov: Kde by sme boli a ako by sme skončili ako štát? Pravdepodobne by sme ho už ani nemali, tvrdí pre Aktuality Nahlas publicista Arpád Soltész. Mala by kormidlo uchopiť prezidentka a aké zrkadlo nám nastaví predvolebná kampaň? Vládne nám vláda bez dôvery parlamentu a v obmedzenom režime no politici sa nevedia dohodnúť na termíne predčasných volieb a ani na tom ako ich dosiahnuť. Do diania tak už musela zasiahnuť aj samotná hlava štátu. Krajina čeliaca energokríze a silnej inflácií sa tak pripravuje na predčasné voľby a politici sa už razom ocitli v predvolebnej kampani. V hre je pritom i možnosť úradníckej vlády. “Toto je o rád horší spôsob spravovania krajiny než za Fica. Máme zlyhávajúci štát a tým táto vládna garnitúra zobrala mnohým ľuďom nádej, že sa tu dá niečo zmeniť k lepšiemu. Tu už nikto nikomu nebude veriť, hovorí o aktuálnej politickej situácii komentátor a spisovateľ Arpád Soltész. Ako vidí ďalší politický vývoj a ako, podľa neho, na takúto politickú ponuku zareagujú občania vo voľbách? Téma dnešných Aktualít Nahlas, s Arpádom Soltészom. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pokračovanie pojednávania v najväčšej korupčnej kauzy týkajúcej sa agrodotácií Dobytkár. Na Špecializovanom trestnom súde vypovedal aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch, podľa ktorého mu celá kauza zničila jeho povesť. O tom, čo sa dialo na súde povie viac v podcaste reportérka Aktualít Ivana Zigová. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deń a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský

Hnutie OĽaNO dnes rokovalo o podmienke, ktorej podpora by znamenala, že OĽaNO by súhlasilo s predčasnými voľbami. Išlo by o zmenu ústavy, vďaka ktorej by sa dal ťažšie zmeniť volebný systém. S informáciou prišiel Denník N. A následne tieto informácie potvrdil aj Igor Matovič. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zlepšenie života LGBTI komunity na Slovensku. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil nový inštitút dôverníctva. Ten má podľa neho zjednodušiť život partnerom rovnakého pohlavia. Iniciatíva Inakosť je však z návrhu sklamaná, hovorí v podcaste jej šéf Martin Macko.

Dohoda na predčasných voľbách najneskôr v septembrovom termíne a profesionálny výkon správy vecí verejných – rozšírené ultimátum prezidentky Zuzany Čaputovej. V prípade zlyhaní už teraz hovorí, že sa uchýli k vláde úradníkov. Premiér Eduard Heger medzitým moderuje hľadanie konsenzu na termíne predčasných volieb. Na úrad si pozval lídrov niekdajšej vládnej väčšiny. „Hovoríme o 30. septembri ako o termíne predčasných volieb.“ Sulíkovci, tvrdia, že skrátenie volebného obdobia podporia. Boris Kollár a jeho Sme rodina je na rozdiel od Oľano a SaS za júnový termín volieb. Tvrdí však, že pre konsenzus väčšiny je ochotný podporiť aj neskorší – septembrový termín. Bývalé koaličné strany sa stretnú ešte raz a to v nedeľu večer. Ak potvrdia zhodu na septembrovom termíne, budúci týždeň sú pripravené na parlamentnú schvaľovaciu procedúru formálneho súhlasu so skrátením volebného obdobia. Situáciu rozoberieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. Tvrdí, že v dnešnej zložitej situácii nie je čas na experimenty. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Čakajú nás predčasné voľby. SaS Eduardovi Hegerovi odkázala, že s ním nemá o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽaNO a ani hnutie Sme rodina. O predčasných voľbách hovorí už aj samotný Eduard Heger. Na zajtra pozve zástupcov OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS na rokovanie o termíne predčasných volieb. Budete počuť aj predsedu parlamentu a šéfa hnutia Sme rodina Boris Kollára, ktorý hovorí, že je potrebné sa dohodnúť na termíne aj naprieč opozíciou. Ako vníma rozhodnutie SaS? Bolo jasné, že Eduard Heger v hľadaní podpory 76-tky neuspeje? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. V druhej téme podcastu sa pozrieme na energetickú chudobu na Slovensku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce predstavil návrh, ktoré domácnosti by mohli byť zaradené do energeticky chudobných a ako im pomôcť, no odobriť to musí ešte vláda aj parlament. Bude mať konečne Slovensko vlastnú definíciu energetickej chudoby? Kto je ňou najviac ohrozený? A dokáže im štát pomôcť? Pýtali sme sa energetického analytika Radovana Potočára. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Menšie pravicové strany hovoria o spájaní, no črtá sa zrejme nie jedna, ale až dve nové volebné strany, zložené z už známych politikov. Jedna sa tvorí okolo KDH. Jeho predseda Milan Majerský pre náš dnešný podcast potvrdil rokovania s Kresťanskou úniou Anny Záborskej a ďalšími stranami, no vylúčil druhý subjekt – okolo Mikuláša Dzurindu a strany Spolu. Oba tieto subjekty majú šancu uspieť vo voľbách, hodnotí politológ Pavol Baboš. Na konzervatívny extrém sa už zameriava Igor Matovič. Bude mať vďaka tomu šancu zobrať hlasy fašistom? Alebo sledujeme politickú samovraždu Igora Matoviča? Druhou témou dnešného podcastu sú české prezidentské voľby. Či má Andrej Babiš šancu poraziť Petra Pavla, sa pýtala Denisa Hopková šéfredaktora českého časopisu Reportér Róberta Čásenského. Moderuje Peter Hanák.

V Českej republike sa dnes otvorili volebné miestnosti a ľudia si v prvom kole volia novú hlavu štátu. Medzi najväčších favoritov patria expremiér Andrej Babiš, bývalá rektorka Danuše Nerudová a generál vo výslužbe Petr Pavel. Ako vníma posledné dni kampane a výkony v televíznych debatách? A kto má najväčšia šancu nahradiť Miloša Zemana? Otázky, na ktoré v podcaste odpoveda český komentátor Jindřich Šídlo. Šídlo očakáva, že počas druhého kola sa rozpúta špinavá kampaň. „Je jasné, že v druhom kole to bude špinavé, pretože aj dáta ukazujú, že Andrej Babiš- pokiaľ by postúpil do druhého kola - musí splniť dve úlohy. A to je zmobilizovať voličov, ktorí nedávno tvrdili, že Babiša z rôznych dôvodov, či už pre covid alebo jeho umiernený vzťah k Ukrajine, nebudú voliť. A tiež zneistiť a otráviť čo najviac voličov druhého tábora, a to Petra Pavla a Danuše Nerudovej, aby v druhom kole nešli voliť," hovorí tiež v podcaste. Očakáva tesný súboj, nech bude Babišov protikandidát ktokoľvek. „Viem si predstaviť sklamaných voličov, ktorí nepôjdu v druhom kole voliť. Nie je isté koľko ich bude, ale myslím, že je to aj úloha pre Babiša, aby sa snažil takýchto ľudí odradiť. Pokiaľ to Babiš nedokáže, tak prehrá, ale myslím, že preto urobí všetko," hovorí tiež Šídlo. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Konanie sa obnovilo po tom, čo najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Obžalovaní navyše čelia aj novým dôkazom, ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal. Akým smerom môžu celú kauzu posunúť? Kam môžu celú kauzu posunúť. Odpovie investigatívna reportérka Aktualít Laura Kelloová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Eduard Heger spoločne s Jaroslavom Naďom uvažujú nad odchod z OĽaNO. Dôvodom majú byť rozličné názory na politiku, ktorú robí Igor Matovič. Podľa politológa Radoslava Štefančíka má Eduard Heger väčšie ambície ako schopnosti. „Ukázal sa ako dobrý predseda vlády, čo sa týka zahraničnej politiky. Smerom dovnútra sa ukázal ako slabý predseda vlády, ktorý nemá charizmu. Nemyslím si, že jeho pozícia na čele nejakej kandidátky by dokázala ovplyvniť vyššie percento slovenských voličov". V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešné súdne pojednávanie s expolicajtom NAKA Mariánom Kučerkom. Ten sa po minuloročnom rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorý mu vymeral 11 ročné väzenie za korupciu, odvolal, no na odvolacie konanie po druhykrát neprišiel. Ochorel v zahraničí. Ako sa s tým vysporiadal súd a prokurátor? Bude na neho vydaný zatykač? Odpovie reportér Aktualít Ján Petrovič.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa postavil opäť pred súd v druhej korupčnej kauze. Podľa výpovedí viacerých svedkov mal v roku 2016 zobrať úplatok od podnikateľa Petra Košča za ututlanie viacerých vyšetrovaní. Proti Kováčikovi dnes vypovedal bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý zástupca šéfa policajnej inšpekcie Adrián Szabó. Kauzu na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici mapovala reportérka Ivana Zigová. Na Ukrajine prebiehaju ďalšie tvrdé boje. Ruská súkromná armáda Vagnerova skupina ohlásila dobytie dôležitého mesta Soledar na východe Ukrajiny. Zisk tohto mesta by mohol ruskej armáde otvoriť cestu k ďalším dôležitým územiam v Donbase. Kyjev ale tieto informácie poprel a tvrdí, že Soledar bol, je a bude ukrajinský. Rovnako aj Kremeľ informoval, že je dôležité neponáhľať sa s vyhláseniami. O situácii na Ukrajine povie v podcaste viac generál Pavel Macko.

Dnes sa na Špecializovanom trestnom súde začalo hlavné pojednávanie so Štefanom Žigom, ktorý je obžalovaný z korupcie. Ide príbuzného exministra hospodárstva za stranu Smer SD Petra Žigu, dnes už poslanca Hlasu. O tom, ako mala fungovať korupcia na polícií podrobne na súde opísal exriaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, ktorému mal Žiga odovzdať minimálne 85 tisíc eur. Viac o prípade a dnešnom súde povie v podcaste zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. V druhej téme podcastu sa pozrieme na aktuálnu politickú situáciu. Eduard Heger ešte včera avizoval, že začína zber podpisov na novú 76-tku. Osloviť plánuje aj nezaradeného poslanca Mira Kollára a dúfa aj v podporu SaS. Na Hegerove ambície sme sa pýtali samotného Mira Kollára (šéf Spolu). A aj SaS - budete počuť šéfku poslaneckého klubu Annu Zemanovú. Blíži sa rozkol v Oľano? No a môže sa Hegerovi podariť vyzbierať 76 hlasov? Odpovie politológ Michal Cirner. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

„Vyzerá to, že sa správa ako doteraz: čo je nad slnko jasné, priznáva, zároveň neodpovedá na otázky, ktoré sa týkajú jeho ďalších majetkových podozrení“. Ľudovít Makó. Aktuálne spolupracujúci obvinený, tzv. kajúcnik, v minulosti šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, na čas aj vo väzbe v rámci akcie Božie mlyny, teraz smeruje k dohode o vine a treste. Investigatívec Aktualít Martin Turček prichádza pri ňom s novými majetkovými podozreniami. „Máme tu majetok v hodnote miliónov eur, o ktorom nie je jasné, kto ho v skutočnosti vlastní; akým spôsobom ho daná osoba financovala, z akého dôvodu ho tento spolupracujúci obvinený navštevuje. Môžeme len dúfať, že to bude predmetom preverovania“, tvrdí Turček. V druhej časti podcastu sa pozrieme na prípad českého expremiéra slovenského pôvodu, aktuálne prezidentského kandidáta. Andreja Babiša dnes súd oslobodil spod obžaloby v kauze Čapí hnízdo. Ako toto rozhodnutie ovplyvní víkendové prvé kolo prezidentských volieb u našich západných susedov? Pozrieme sa na to so Zoltánom Mikešom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Adoptovať si malé, biele a zdravé dieťa môže trvať kvôli množstvu žiadateľov aj 5 rokov. Menší záujem je o deti tmavej pleti, ktoré je možné si adoptovať za krátky čas. Rómske deti majú malú šancu nájsť si náhradnú rodinu hlavne kvôli predsudkom, ktoré ako spoločnosť máme. „Všetko začína a končí v rodine. To aký človek vyrastie závisí od miery bezpečia a stability rodinného prostredia“, tvrdí Marek Roháček, zakladateľ a predseda občianskeho združenia Návrat, ktoré robí služby pre rodiny v kríze a rodiny, ktoré prijímajú deti do náhradnej starostlivosti. Podcast pripravil Adam Oleš.

Od januára mení zdravotnú poisťovňu zhruba 180-tisíc ľudí. Niektorí z nich sa nechali prepoistiť za 10 rokov viac ako šesťkrát. Z opakovane prepoistených tvoria významnú časť Rómovia. Prepoistenie však podľa analytika neprináša lepšie zdravotné výsledky. Prečo sa teda Rómovia nechávajú toľkokrát prepoisťovať a do akej miery sú pre poisťovne ziskoví? Odpovie analytik Útvaru hodnoty za peniaze Adam Marek. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.

Matej Snopko sa ešte ako študent policajnej školy stal obeťou pokusu o znásilnenie. Zmenilo to jeho pohľad na iné obete sexuálneho násilia. Policajt podľa neho musí mať zdravú nedôveru aj voči oznamovateľovi trestného činu, ale nedôveru obeti nesmie dať najavo. Policajti sa podľa neho niekedy chodia zo zvedavosti pozrieť na obete znásilnenia. Je dôležitá výška trestu? Má Boris Kollár pravdu, keď hovorí, že Marian Kočner dostal privysoký trest? Alebo vysoké tresty za vopred naplánovaný 70-miliónový podvod majú svoju logiku? O budúcich kriminálnikoch viac ako výška trestu rozhodujú ich rodičia – či svoje deti vedú k empatii. Stačí sa pozrieť na rodičov teroristu zo Zámockej. Atmosféra je ako za Jánošíka, kriminálnici sú za hrdinov a Slováci sa nehanbia okradnúť štát. Ľudia majú zníženú súdnosť a svoje komentáre by si niekedy mali nechať pre seba. V spoločnosti je väčšie napätie – je tak teraz väčšie riziko, že sa vám môže niečo stať? Kedysi bol agresívny zúrivec, no dnes sa vie udržať na uzde. Ako na to? Matej Snopko prezrádza, čo musí každý deň trénovať, aby v pokoji vydržal aj konfliktnú dobu plnú kríz. Nejde o to, čo sa nám prihodí, ale ako na to zareagujeme. Najťažšie je nereagovať ihneď. Lepšie riešenia totiž prichádzajú až s odstupom času. Treba si niečo užitočné prečítať – no pozor na ezoteriku, lebo tá vám nepomôže. Meditácia je však iný prípad. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dr. Luboš Lacho, láskavý, mierumilovný a pokojný rodák z Kvetoslavova. Vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval 15 rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde 15 rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca. V podcaste sa tiež dozviete: ▶️ o vlastnej činkárni v Ružinove, kde trávil svoju mladosť ▶️ čo sa muselo prihodiť, aby sa z päťkára stal úspešný maturant ▶️ čo jeho otcovi pomohlo zlepšiť zdravotný stav ▶️ čo ho doviedlo k Svätému písmu ▶️ prečo sa rozhodol pre nebezpečnú distribúciu kresťanskej literatúry po Slovensku ▶️ ako sa sám dostal na 16 mesiacov do väzenia, keď sa snažil odborne pomôcť inému väzňovi ▶️ o drsných časoch vo väzbe a čo mu vtedy najviac pomohlo ▶️ ako sa Ľubošovi podarilo zohnať 30 miliónov pre nemocnicu ▶️ ako sa vysporiadať so strachom a čeliť nástrahám života ▶️ o vyhostení z Československa a skonfiškovaní majetku Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičnbých kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa tešiť dá." Čo aktívne robiť pre lepší a spokojnejší život? Čo zároveň ale robiť s polarizovanou spoločnosťou a nenávisťou v priestore? No a ako si oddýchnuť počas sviatkov? Aj to sú témy rozhovoru s psychológom Bednaříkom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných. Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta. Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán. Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro. Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí. V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianočné sviatky sú nielen o darčekoch, ale aj o množstve jedla na stole. Aký je náš stravovací režim počas sviatkov a ako predísť prejedaniu sa? V podcaste odpovie odborník na výživu Boris Bajer. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Parlament dnes schválil štátny rozpočet na rok 2023, ktorý podporilo 93 poslancov. Slovensko sa tak vyhne rozpočtové provizóriu. K schváleniu návrhu dopomohli hlasy poslancov zo strany SaS, ktorí naoplátku žiadali odchod Igora Matoviča z postu ministra financií a rovnako aj zavedenie výdavkových limitov, zvýšenie aj zníženie niektorých daní. Štát bude mať na budúci rok k dispozícii vyše 35 miliárd eur. Deficit zároveň dosiahne 8,3 miliardy eur. "Je to jeden z najvyšších deficitov v histórii Slovenska. V budúcom roku to bude najvyšší deficit v Európskej únii," hovorí v podcaste ekonómom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Čo očakáva ukrajinský prezident od návštevy amerického prezidenta Joea Bidena? Ako čítať nedávne stretnutie ruského prezidenta Putina s Alexandrom Lukašenkom? No a je možné, že sa Rusko chystá na začiatku budúceho roka na masívnu ofenzívu? V podcaste odpovie analytik Alexander Duleba. Návšteva prezidenta Zelenského u Joea Bidena je historická vec, hovorí v podcaste analytik Alexander Duleba. Podľa neho Putin tlačí na Lukašenka, aby bieloruská ekonomika prešla na vojnový stav - začali vyrábať muníciu a opravovať techniku pre ruskú armádu. Zároveň hovorí, že má ruský prezident na bieloruského lídra páky. „Tretí rok mu vykríva deficit štátneho ropočtu," tvrdí Duleba v podcaste. Lukašenko sedí na dvoch stoličkách. „Na jednej strane bráni tomu, aby sa Bielorusko zapojilo do vojny. Na strane druhej je stále viac závislý od Putina,” myslí si Duleba s tým, že sa mu ešte stále darí presviedčať Putina. Od vraždy dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave ubehli dva mesiace. Iniciatíva Ide nám o život požiadala poslancov národnej rady, aby sa konečne začali zaoberať aj LGBTI ľudmi a zlepšili im podmienky na život. Žiadajú konkrétne kroky, no nikto im zatiaľ nedal žiadne prísľuby na zmeny. V druhej temé podcastu budete počuť výtvarníčku a členku iniciatívy Ide nám o život Ivanu Šátekovú a Martina Macka z Inakosti. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Schválenie štátneho rozpočtu sa môže stať realitou už tento týždeň. Rokovania medzi stranami OĽaNO a SaS smerujú podľa všetkého k finálnej dohode. Podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča a Györgyho Gyimesiho z OĽaNO budú rokovania medzi stranami úspešne. Čo by sa ale stalo, ak by parlament nestihol schváliť rozpočet do konca roka. A hrozilo by nam tak rozpočtové provizórium? V podcaste budete počuť ekonomického redaktora Aktualít Martina Odkladala. Čo to vlastne znamená rozpočtové provizórium a v čom je problematické si v podcaste rozoberieme s ekonomom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Kým minulý týždeň prezidentka ako riešenie krízy ponúkla len dve možnosti – predčasné voľby alebo úradnícku vládu, politici SaS a OĽaNO sa pokúšajú o tretiu možnosť – rekonštrukciu vlády a novú väčšinu v parlamente. Zloží Eduard Heger staronovú vládu s podporou SaS? Podpredsedníčka liberálov v dnešnom podcaste hovorí, že sa premiér o to snaží. Politológ Jozef Lenč si myslí, že to nebude fungovať. Desiati poslanci pod vedením Jána Budaja opustili klub OĽaNO – a pri prípadných nových koaličných rokovaniach sa s nimi zrejme bude musieť počítať ako s osobitnou stranou. Braňo Dobšinský sa rozprával s poslancom Kristiánom Čekovským. Moderuje Peter Hanák.

Zuzana Čaputová žiada dohodu na predčasných voľbách - vyzvala politikov, aby sa najneskôr do konca januára prijali kroky, ktoré k nim povedú. Nakoľko sú predčasné voľby reálne? Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár vyzval k dohode na skorších voľbách. Eduard Heger hovorí, že prebiehajú rokovania a nechcel nič bližšie konkretizovať. Ako to vidí SaS? Je otvorená predčasným voľbám? Pýtali sme sa Branislava Gröhlinga. „Poďme sa porozprávať o rekonštrukcii, poďme sa po tom porozprávať o úradníckej vláde a keď nevyjdú tieto dve možnosti, tak budú na stole predčasné voľby a my zaujmeme k tomu stanovisko,” uviedol v podcaste. On sám osobne je za predčasné voľby a v rámci klubu o nich podľa neho prebieha aj intenzívna debata. Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v prezidentskom paláci odvolala vládu Eduarda Hegera a zároveň ho poverila dočasným vedením krajiny. Ako bude vyzerať ďalšie riadenie krajiny a aké právomoci bude mať dočasne poverená vláda? Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka môže takáto vláda vykonávať svoj obmedzený mandát až do parlamentných volieb. V podcaste sa dozviete aj ako sa posilnia právomoci prezidentky Zuzany Čaputovej a za akých okolností môže rozpustiť parlament. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.