NAHLAS |aktuality.sk

Nový dôkaz v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny, rozpoznané fotografie zo sledovania Jána Kuciaka a ďalšie okolnosti prípravy vrážd prokurátorov. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie v prípade vraždy novinára a objednávok vrážd prokurátov Žilinku, Šufliarskeho a Lipšica. Na súde čítali ešte donedávna neznámy list Zoltána Andruskóa, ktorý je už v prípade odsúdený ako sprostredkovateľ. V podcaste si môžete vypočuť jeho podstatnú časť. S Laurou Kellöovou rozoberieme pokračujúceho hlavné pojednávanie prípadu. Budete počuť aj prokurátora Matúša Harbakusa. V druhej časti podcastu sa pozrieme na nedávne výroky Jaroslava Spišiaka o legalizácii drog. Expert na drogovú problematiku Jakub Popík ich nepovažuje za škandalózne, tvrdí, že je načase zmeniť represívne nastavenie nášho systému. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

Historická udalosť, ktorú Spojené štáty ešte nezažili. Donald Trump si ako prvý exprezident vypočul obžalobu z trestného činu. O čo v danej kauze ide a aké to bude mať dopady pre samotného Donalda Trumpa? V podcaste budete počuť Branisla Ondrášika, ktorý detailné sleduje dianie v Spojených štátoch. V druhej téme podcastu sa pozrieme na podozrenia z trestnej činnosti vo vojenskej tajnej službe počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. O podozreniach sa zmienil policajný prezident Štefan Hamran. Do trestnej činnosti mal byť zapletený bývalý námestník riaditeľa vojenských tajných Daniel J. „Ide o prvú kauzu, ktorá je trestnoprávne riešená vo vzťahu k vojenskej tajnej službe," hovorí v podcaste investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Ku kauze okolo Romana Mikulca, ktorý sa podľa Národného bezpečnostného úradu oboznamoval s utajovanými informáciami, ktoré sa týkali NATO či EÚ, aj napriek tomu, že nemal certifikát, pribudlo aj tvrdenie bezpečnostného úradu, že vyšetrovatelia NAKA sa nedovolene oboznamovali s utajovanými skutočnosťami. Mikulec vraj porušil zákon až 29-krát. Na kauzu sme sa pýtali bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša a Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Dnes ku kauze zasadal aj parlamentný brannobezpečnostný výbor, ktorý sa zaoberal aj tým, že vyšetrovatelia NAKA sa nedovolene oboznamovali s utajovanými skutočnosťami. Štefan Hamran po výbore uviedol, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetruje podozrenia v súvislosti s nehospodárnym nakladaním s majetkom vo Vojenskom spravodajstve (VS). Hamran tvrdí, že keď prípad začala vyšetrovať NAKA, zamestnanci NBÚ jej začali tvrdiť, že dokumenty k vyšetrovaniu nemôžu tajnej službe odňať bez súhlasu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na príbeh bratislavskej nemocnice Rázsochy, ktorej opäť hrozí zastavenie výstavby. Stavba nemocnice je financovaná z plánu obnovy, no prípadne komplikácie by mohli celý proces zabrzdiť. Dočasne poverený minister zdravotníctva Eduard Heger síce potvrdil, že výstavba nemocnice Rázsochy bude pokračovať z peňazí z plánu obnovy. V zápätí ale Ministerstvo financií, ktoré opäť riadi Eduard Heger, navrhlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania, navrhlo aby sa upustilo od zámeru financovať hrubú stavbu nemocnice a ušetrené peniaze by sa využili na technické vybavenie iných nemocníc. Je tento scenár vôbec možný a aká je ešte reálna šanca, že budú Rázsochy postavené? V podcaste budete počuť redaktorku portálu Aktuality.sk Janu Čunderlíkovú, ktorá sa dlhodobo venuje zdravotníckym témam. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Na Ukrajine naďalej pokračujú ťažké boje o mesto Bachmut. Wagnerovci informovali, že sa im mesto podarilo dobyť. Kyjev ale tieto informácie poprel. Ruská strana rovnako informovala, že ich taktické jadrové zbrane budú v Bielorusku umiestnené v blízkosti hraníc krajín NATO. Čo to znamená pre Európu a ako vyzerajú boje o mesto Bachmut? Téma pre generála Pavla Macka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na návrh ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorým chce vyriešiť majetkové práva LGBTI+ ľudí. Svoj majetok by si podľa neho mali spravovať cez súkromné nadácie. LGBTI´+ komunita aj neziskový sektor v návrhu vidia viacero problémov. V podcaste budete počuť Martina Macka z Inakosti či Zuzanu Petkovú z nadácie Zastavme korupciu. „Pán minister je z advokátskeho prostredia, vieme, že bol predsedom Slovenskej advokátskej komory. Ja za tým vidím aj silný lobing advokátskych kancelárií, ktorých bohatí klienti už dlho volajú po takejto úprave," myslí si o návrhu ministerstva Zuzana Petková z nádacie Zastavme korupciu. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“ Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier. Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady. „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí. Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“. Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína. Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!" V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná. „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície." Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove. Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Matovič je perfídny, ale nie je hlúpy a toto je jeho autentický zámer, ako čo najviac poškodiť krajinu, ktorá si dovolila odmietnuť jeho génia, komentuje najnovšiu Matovičovu “atómovku” mobilizovať voličov 500 eurovým motivačným príspevkom. Tú síce parlament svorne odmietol no šéf OĽaNO sa vzdať nemieni. Čas volebného rátania sa nezadržateľne blíži no a tak, ako sa približuje deň, v ktorom budú politici prinútení vydať voličom svoj odpočet, zjavne v nich narastajú i obavy z volebného výsledku. Parlament sa tak čoraz viac stáva semenišťom všakovakých a neraz i priam bizarných nápadov ako i insitných politologických úvah. Plán Igora Matoviča mobilizovať voličov piatimi stovkami eur síce lídrovi OĽaNO nevyšiel, no on sa ho vzdať nemieni. Opozičná Republika zasa svorne so Smerom strašia ničím nepodloženými obavami z manipulácie volieb. V pléne sa kopia nápady ako kdekoho zdaniť, zregulovať či naopak komu zasa niečo zo spoločného rozdať alebo pridať. No a medzitým sa nám tu tento štát doslova rozsýpa pod rukami. Ako by mohol byť tento štát funkčný keď ho ľudia nepovažujú za svoj. A keď štát nepovažuje nik za svoj, tak potom ktokoľvek, kto je v nejakej ústavnej funkcií, má pocit, že štát je on. Štát vnímame ako cudziu, zväčša nepriateľskú entitu. Nenaučili sme sa, že tento štát to sme dnes už my sami. Takto glosuje aktuálne politické dianie, ako i objednávku od voličov, v tejto dnešnej predvolebnej dobe publicista Arpád Soltész. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom dianí v parlamente ako i politickej glose tohoto diania a to s publicistom Arpádom Soltészom. Vypočujete si aj názory poslancov Rašiho, Čikovského, Terabu a Krajčího. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Došinský.

„Sme vďační za celý objem humanitárnej pomoci, zbraní a za techniku, ktorú poskytlo Slovensko Ukrajine“. Olena Kondratiuková. Podpredsedníčka parlamentu napadnutej Ukrajiny, vystúpila v parlamente slovenskom. Okrem vďaky však aj vyzývala a otvárala oči. Vyzývala na ukončenie vojny a spolupatričnosť medzinárodného spoločenstva pri potlačení Putinovej agresie. A otvárala oči sveta napríklad aj pre nezákonne vyvezené deti. „19 514 detí bolo nezákonne deportovaných z Ukrajiny“, situáciu ilustrovala aktuálnymi dátami. A ak bola na jednej strane snaha oči otvárať, časť našich poslancov si ukrajinskú podpredsedníčku parlamentu neprišla ani len vypočuť. Exkotlebovec Milan Mazurek reaguje, že „takéto teatrálne gestá mi neprídu ako vhodná prezentácia“. Zvláštne sa zachovali aj poslanci Smeru. A boli v rokovacej sále aj ukrajinské vlajky, oni si na svoje lavice vystavili slovenské. Prečo? Budete počuť Juraja Blanára a tiež Annu Zemanovú z SaS. V druhej časti podcastu prinášame zostrih rozhovoru s vyšetrovateľom vraždy Daniela Tupého a aktuálnym šéfom Naka Ľubomírom Daňkom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Hopková.

Na májových majstrovstvách sveta nebudú hrať slovenskí hokejisti, ktorí v tejto sezóne pôsobili v ruskej KHL. Tému si v podcaste rozoberieme so športovým novinárom Martinom Tóth-Vaňom a politológom Grigorij Mesežnikovom. „Počas debát sme dospeli k jednotnému názoru, že pre pokojný priebeh prípravy a stopercentnú koncentráciu nášho tímu na majstrovstvá sveta bude lepšie, ak v tejto sezóne hráčov z KHL z účasti na šampionáte vynecháme,” povedal pre hockeyslovakia.sk reprezentačný asistent a skaut Peter Frühauf. Nparíklad takí Česi, Fíni, Švédi či Lotyši toto rozhodnutie urobili vlani v lete - u nás to prišlo až teraz. „Nepovedal by som, že ide o zmenu hodnôt a morálnych zásad zväzu. Skôr ide o logické rozhodnutie pre dobro tímu," komentuje v podcaste športový novinár Martin Tóth-Vaňo. No a tému v podcaste rozoberáme aj s politológom Grigorim Mesežnikovom. „Pre Rusko je to využiť argumentu, že je normálnou krajinou. Je to prejav istej normalizácie režimu smerom do vnútra - a prezentáciu vývoja ako niečoho normálneho." Dočasne poverený premiér Eduard Heger dnes na tlačovej konferencii oznámil, že štát bude pokračovať v zastropovaní cien elektrickej energie aj v nasledujúcom roku. Ako vyplýva z materiálu, ktorý predložilo ministerstvo hospodárstva na dnešné rokovanie kabinetu, štát nakúpi v roku 2024 od Slovenských elektrární 6,15 TWh za cenu 61,2077 eur/MWh. V podcaste budete počuť aj reakcie bývalého štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka, či experta na energie Jozefa Badida. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš

Rusko cez víkend oznámilo, že v lete rozmiestní taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Podľa bezpečnostného experta a vedeckého pracovníka Karlovej univerzity Michala Smetanu je riziko použitia jadrových zbraní vo vojne menšie ako napríklad minulý rok v lete. „Máme dôvody sa domnievať, že Čína a India, teda štáty, ktoré do značnej miery tolerujú ruský útok na Ukrajine, dali pomerne jasne najavo Rusku, že pre nich je toto neakceptovateľné," hovorí Smetana v podcaste. Západ zatiaľ na rozhodnutie Vladimíra Putina nijako nereagoval. „Pre Západ je pomerne ťažké do nejakej miery toto kritizovať vo chvíli, keď Spojené štáty americké rozmiestňujú svoje jadrové zbrane v európskych štátoch." Už tretí relevantný prieskum za sebou poukazuje na súčasne trendy v slovenskej spoločnosti. Z nich vyplýva, že Robert Fico má nakročené k tomu, aby vyhral ďalšie voľby. „Zatiaľ sa nezdá, že by niečo mohlo Roberta Fica zastaviť. Pre mňa je najväčším favoritom na víťazstvo v predčasných voľbách,“ hovorí v podcaste šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy. O politické znovuzrodenie sa snaží aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý rozbieha svoju kampaň diskusiami v regiónoch. Podľa Petra Bárdyho má Igor Matovič svoje najlepšie politické roky za sebou. Úspechy, ktoré dosiahol už nikdy nezopakuje a bude rád, ak bude v budúcom parlamente aspoň v opozícii.

Čoraz viac sa hovorí o tom, že obrancovia Bachmutu nemajú dostatok materiálu - munície. Môže to mať vplyv na pripravovanu ukrajinskú protiofenzívu, o ktorej sa čoraz viac hovorí? V podcaste odpovedá vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Podľa neho Ukrajina určite má zásoby a otázka je, akým spôsobom budú využité. „Je možné, že vojenskí plánovači vyhradili časť materiálu pre nadchádzajúcu ofenzívu a možno preto ukrajinské jednotky v Bachmute nie sú tak dobre zásobované a šetrí sa dostupný materiál.” Tento týždeň sa tiež objavili správy o tom, ako Rusko zo skladov vyťahuje staré sovietské tanky. „Ruskej strane najmodernejšie tanky došli. Spotreba bola veľká - straty pomerne značné. Rusko teraz siaha do svojich rezerv, kde bola technika stará niekoľko desiatok rokov,” opisuje vojenský expert. Richard Stojar tiež v podcaste hovorí nakoľko sú ukrajinské jednotky vycvičené na západnú techniku a ako to môže vyzerať na fronte, ak sa tam stretnú staré sovietske tanky s technikou, ktorú Ukrajinci dostali od Západu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na akciu Karma, ktorá súvisí s vraždou študenta Daniela Tupého. Polícia včera vo večerných hodinách informovala na sociálnej sieti, že vyšetrovatelia NAKA vzniesli obvinenie pre trestný čin vraždy Daniela Tupého. Obvineným je bratislavský advokát JUDr. Adam P. O koho ide a ako chápať kroky polície v tomto prípade? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal v podcaste šéf investigatívneho tímu Aktualít Ján Petrovič.

To, čo sa deje v týchto dňoch v parlamente, Slovensko ešte nezažilo. Vládne návrhy zákonov, a to nielen z Plánu obnovy – ale takmer akékoľvek, neprechádzajú. Dnes neprešla transpozícia európskej smernice a ani jeden z návrhov Igora Matoviča. Naopak, väčšina sa našla na podporu opozičných zákonov, a to aj od poslancov z kandidátky ĽSNS. Kto teda aktuálne vládne Slovensku? Vytvorila sa nová väčšina v parlamente, zložená zo Sme rodina a opozície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť Juraja Šeligu zo Za ľudí a Petra Pčolinského zo Sme rodina a odpovedia aj Richard Sulík z SaS a Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. Druhou dnešnou témou je jeden z mála zákonov, ktorý prešiel do druhého čítania. Ide o zákon o rodnom čísle z dielne konzervatívnych poslancov, ktorý podľa aktivistov skomplikuje život transrodovým ľuďom. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

Rastúca inflácia sa podpísala najviac na cenách potravín, ktoré za posledné obdobie stúpli takmer o tridsať percent. Ministerstvo pôdohospodárstva sa tak po dohode s obchodnými reťazcami dohodlo na zastropovaní cien potravín. Zákazníci tak môžu od začiatku tohto týždňa nakupovať až 400 základných potravín, ktoré dostali na 3 mesiace cenový strop. Prečo na zozname potravín sú alkoholické nápoje, no chýba ovocie a zelenina a dokážu Slováci vďaka spomínanej dohode ušetriť? No a aké potraviny ide? V podcaste odpovie analytik trhu a obchodu Ľubomír Drahovský. V druhej téme podcastu sa pozrieme na Mariana Kočnera, ktorý sa rozhodol prehovorit v kauze justičnej mafie. Podľa jeho advokáta Mareka Paru chce po rokoch mlčania „povedať pravdu a uviesť veci na pravú mieru“. No a témou bude aj prečo chce polícia v inej kauze opäť nazrieť do Kočnerových mobilov. Budete počuť Lauru Kellöovú a Annamáriu Dömeovú. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Národná kriminálna agentúra zadržala v prípade vraždy Daniela Tupého osem ľudí. Ide o policajnú akciu s názvom Karma. V podcaste budete počuť šéfa polície Štefana Hamrana. Podozriví z vraždy Daniela Tupého mali patriť medzi futbalových chuligánov. Aké boli verzie vyšetrovania? Ako reagovala spoločnosť na ohavný čin? Udalosti pred 18 rokov a aj dnešné posuny v podcaste objasňuje novinár Ján Petrovič. No a o výraznom posune polície vo vyšetrovaní sa v rozprávame s otcom zavraždeného mladíka Danielom Tupým. „Je to pre nás potešiteľná informácia. Aj keď to nie sú všetci, ktorí sa toho zúčastnili, ale niekde bolo treba začať. Je dôležité hlavne to, že sa pravdepodobne podarilo vyšetrovateľom získať také dôkazy, ktoré ich oprávňuju zadžať a hlavne aby mohli vypracovať obvinenie,” hovorí v podcaste Daniel Tupý starší. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zbližovanie sa Číny a Ruska. Čínsky prezident Si Ťin Pching včera odišiel do Moskvy. S Vladimirom Putinom rokuje o vojne na Ukrajine a o ekonomickej spolupráci. Je Čína naďalej nezainteresovaným pozorovateľom vojny, tak ako to o sebe tvrdí? Čo komunistická Čína sleduje zbližovaním sa s Ruskom? V podcaste budete počuť českého sinológa Filipa Jirouša. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Ničivý požiar zasiahol minulú sobotu historické centrum Banskej Štiavnice. V jednej z historických budov vypukol požiar, ktorý sa postupne rozšíril a poškodil sedem objektov. Dá sa podobným udalostiam predchádzať? Odpovie v podcaste prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek. Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici sa v krátkom čase vytvorila ľudská reťaz z dobrovoľníkov, turistov, záchranných zložiek a zamestnancov múzea. Vďaka tomu sa podarilo evakuovať celú galériu s umeleckými a historickými zbierkovými predmetmi. V podcaste budete počuť pracovníčku Slovenského banského múzea Miriam Lenčovú, ktorá opíše aktuálnu situácia priamo z miesta po tragickom požiari. Od tragédie pre bratislavskou Teplárňou pri ktorej boli zavraždení dvaja členovia LGBTI+ komunity o chvíľu uplynie už pol roka. Napriek otrasu spoločnosti i napriek sľubom politikov riešiť problémy ako i predsudky voči tejto komunite sa v realite nezmenilo prakticky vôbec nič. LGBTI+ komunita i naďalej patrí medzi najobľúbenejšie terče internetovej, politickej, ale čoraz častejšie už aj reálnej nenávisti. A jej členovia tak majú stále strach aj obavy. Tragédia pred Teplárňou totiž vôbec nemusí byť poslednou ani jedinou tragickou udalosťou voči tejto komunite. Ako teda túto situáciu vníma komunita LGBTI+? Na transrodovom festivale Svet podľa Gabriela oslovil majiteľa Teplárne Romana Samotného kolega Braňo Dobšinský Podcast pripravili Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Ukrajinci sa dočkali. Migy čoskoro poputujú k našim východným susedom, rozhodla vláda. Urobila tak deň po tom, čo rovnaký krok ohlásilo Poľsko. Podľa vojenského experta to môže spustiť lavínu vojenskej pomoci ostatných krajín. Dočká sa Ukrajina veľkej vojenskej pomoci? „Prisľúbenie štyroch migov zo strany Poľska môže byť prvou lastovičkou, ktorá spustí ďalšiu pomoc Ukrajine zo strany západných štátov, tak ako sme to videli pri tankoch. Veľká Británia ako prvá sľúbila dodať svoje tanky Challanger 2, potom nasledovali prísľuby z Nemecka a Spojených štátov amerických," hovorí v podcaste vojenský analytik Adam Potočňák. To, či sa tak skutočne stane, ovplyvní aj reakcia Ruska na dodávky migov. Slovensko má na čele popularity v prieskumoch novú politickú stranu. Smer sa po rokoch opäť dostal na pozíciu lídra a nahradil tak Hlas Petra Pellegriniho, ktorý posledné mesiaca začína strácať na svojho bývalého šéfa Roberta Fica. Voličov stráca aj OĽaNO, ktorému podľa predpokladov ublížil odchod dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. O aktuálnej politickej situácii povie viac v podcaste politológ Jozef Lenč. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Parlamentom neprešiel zákon o konkurze, ktorý je podmienkou v Pláne obnovy. Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ale aj podľa šéfky Plánu obnovy Lívie Vaššákovej, to ohrozuje peniaze určené pre Slovensko. Parlament včera hlasoval o zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Na prvý pohľad nenápadný vládny návrh zákona neprešiel. Prečo je to problém, vysvetľuje dnes už opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková – ktorá zákon priravovala ešte ako ministerka spravodlivosti. Slová exministerky Kolíkovej o 900 miliónoch v ohrození potvrdzuje aj šéfka Plánu obnovy, Lívia Vašáková. Premiér Eduard Heger naznačuje, že vláda zrejme podcenila, že nemá v parlamente väčšinu a bez rokovaní o podpore tohoto zákona sa spoliehala, že prejde. V podcaste budete počuť poslanca Martina Čepčeka -pôvodne zvolený za Oľano, medzitým vylúčený z klubu - ktorý nevedel poriadne vysvetliť, prečo zákon nepodporil. No a konkrétny problém nevedel pomenovať ani poslanec Jaroslav Karahuta zo strany Sme rodina. Druhou témou dnešného podcastu je naša pomoci ťažko skúšanej Ukrajine. Konkrétne o uzemnených stíhačkách MiG 29. Poľsko už medzitým oznámilo, že svoje lietadlá Ukrajine pošle. Podcast pripravili Peter Hanák a Denisa Žilová.

Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom miestami nevyberaná až vulgárna konfrontácia názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer. S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciach miestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie. Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík. Príbeh migov stále bez koncovky Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger ostal na premiérskej stoličke aj potom, ako opustil hnutie OĽaNO. Ide tak o neštandardnú situáciu, kedy najsilnejšia parlamentná strana nemá svojho premiéra. Igor Matovič to berie ako realitu, ktorá sa vyrieši až predčasnými voľbami. V podcaste sa dozviete, či vidí líder Smeru Robert Fico podobnosť v odchode Eduarda Hegera a Petra Pellegriniho. Témou druhej časti podcastu je streľba na Akadémii policajného zboru. K incidentu došlo prvého marca. Strelec bol pedagóg školy, obeťou dvadsaťročná študentka. Tá síce prežila, no čakajú ju doživotné následky. V prípade nie je zatiaľ nikto obvinený. Navyše postupne vychádzajú na povrch ďalšie nejasnosti. V podcaste budete počuť politické reakcie či právnika poškodenej.

Novozvolený český prezident na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu prišiel na Slovensko - ako je to už roky zvykom. S našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou diskutovali o ruskej agresii a aj o výzvach, ktoré krajiny čakajú. Hlavy štátu sa tiež dohodli na častejších zahraničných cestách, ktoré by absolvovali spoločne. Ako vyzerali vzťahy Slovenska a Česka za Miloša Zemana a čo môže byť teraz inak? A možno očakávať príchodom nového českého prezidenta Petra Pavla intezívnejšiu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom? „Otázka vysporiadania sa s dezinformáciami nebola konzultovaná ešte na takej vysokej úrovni ako teraz. To je nóvum, prínos," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay Spolupráca Petra Pavla a Zuzany Čaputovej sa môže prejaviť vo V4. „Doteraz bol osamotený hlas Slovenska v tom, že sme ju podporovali, ale len dovtedy, kým nezačne ísť voči záujmom Európskej únie," hovorí v podcaste komentátor Zolo Mikeš. „Tým, že pôjde o spojenectvo dvoch politikov, ktorí sú rovnako hodnotovo názorovo orientovaní sa vzťah posunie o úroveň vyššie," porovnáva Zolo Mikeš vzťah Zuzany Čaputovej s Petrom Pavlom a Milošom Zemanom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Nie či vedel, ale ako postupoval po tom, ako sa dozvedel o prípadoch pedofílie medzi svojimi kňazmi. Poľskom doslova otriasli zistenia, že Ján Pavol II. - ktorý je tam doslova národným hrdinom – vedel o prípadoch zneužívania mladistvých medzi svojimi kňazmi a kryl ich. Tému najnovšie otvorila televízna reportáž investigatívneho novinára Marcina Gutowského. Reakcie? Od zdesenia, cez výzvu k „dekonštrukcii“ obrazu svätého Jána Pavla až po zasadnutie parlamentu, ktorý chce oficiálne chrániť obraz veľkého Poliaka. Absolutizácia dobrého mena inštitúcie „Na prvom mieste vždy musí byť pomoc obetiam“, tvrdí cirkevný analytik Imrich Gazda. Pri prípadoch sexuálneho zneužívania duchovnými sa však podľa neho ukazuje, že v minulosti a miestami aj dnes sa ešte stále „absolutizuje“ dobré meno inštitúcie. Normál spred polstoročia dnes ne-normálom Poliaci už týždeň riešia kauzu, ktorá ich stavia na barikády. Investigatívny novinár Marcin Gutowski postavil Jána Pavla II. do pozície toho, kto „vedel“ o sexuálnom zneužívaní trojicou jeho podriadených kňazov a urobil „len“ to, že ich presunul na iné miesto. So záverom: kryl ich. Imrich Gazda pripomína, že téma potrebuje atmosféru „slobody a pravdivosti“. Prípad podľa neho nie je úplne nový. Novým je fakt, že dostal „bodku“ v podobe verdiktu: „vedel“ a teda „kryl“. Problém vidí, že situácia spred pol storočia sa „meria“ dnešnými kritériami. „My sa tu rozprávame o Jánovi Pavlovi takmer ako o vinníkovi, no bol to práve on, kto ako pápež začal prijímať prvé pravidlá na boj proti sexuálnemu zneužívaniu.“ Gazda dodáva, že jeho kroky mohli byť samozrejme rýchlejšie, adekvátnejšie a ráznejšie, no začiatok riešenia problému bol práve na ňom. Normy sú, rezervy v aplikácii? Pravidlá, ktoré sú platné v katolíckej cirkvi dnes, zaväzujú k spolupráci so štátnymi orgánmi. Čiže duchovní, ktorí zneužívali mladistvých, sú vydávaní „svetskej moci“. Postihovaní sú naviac nielen oni, ale aj tí, čo ich „kryli“. „Rezervy vidím v aplikácii týchto noriem“, tvrdí Imrich Gazda. „Na úrovni diecéz a jednotlivcov“, dodáva. „Dôraz potrebujeme klásť na to, aby boli tieto pravidlá aj dôsledne dodržiavané“. Ján Pavol II. bez titulu svätý? Kauza otvorila aj otázku, či by cirkev Jána Pavla II. nemala zbaviť titulu „svätý“? „Byť svätý neznamená, že človek bol v živote bez chýb, že sa nedopúšťal aj omylov. Znamená to, že človek mal to základné smerovanie k hodnotám spravodlivosti, pravdy a dobra. V tomto je Ján Pavol II. nespochybniteľnou osobnosťou, ktorá môže byť pre nás inšpiráciou aj dnes.“ Aktuálna výbušná kauza, ktorá hýbe celým Poľskom, nemá podľa analytika Gazdu spoločnosti uzatvoriť do minulosti, ale otvoriť ju budúcnosti, pre ktorú majú byť prioritné snahy „eliminovať páchateľov“ a „obetiam poskytnúť všetku potrebnú pomoc a ochranu“, čo sa podľa analytika „v minulosti žiaľ nedialo“. Zmena pohlavia bez operácie V druhej téme podcastu sa pozrieme na nové usmernenie, ktoré rieši zmenu pohlavia pri transrodových osobá. Exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský im svojim podpisom umožnil zmenu pohlavia aj bez operácie. Lekári budú navyše presne vedieť, ako postupovať pri diagnostike transexualizmu u dospelých osôb. Čo presne sa mení po prijatí nového usmernenia? Ide o liberálny krok zo strany exministra, tak ako to hovoria konzervatívni poslanci? Ako prebieha diagnostika transexualizmu? Pýtali sme sa komunitnej pracovníčky centra Prizma Košice Zary Kromkovej. Podcast pripravil Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

V Českej republike sa končí jedna politická éra. Prezident Miloš Zeman skončil v stredu o polnoci po desiatich rokoch vo funkcii prezidenta. Po dnešnej inaugurácii sa úradu ujme novozvolený prezidenta Petr Pavel. Ako sa dá zhodnotiť pôsobenie Miloša Zemana a čo očakávať od novozvoleného prezidenta Petra Pavla? V podcaste odpovie český komentátor Jindřich Šídlo. „Miloš Zeman pôsobil na konci svojho mandátu ako prezident zabudnutia. My sme väčšinu času o ňom ani nevedeli. Pripomenul sa občas rozhovorom, výrok alebo milosťou pre svojich najbližších spolupracovníkov. V zásade Česko žilo niekoľko rokov bez prezidenta,“ hovorí v podcaste český komentátor Jindřich Šídlo. Slováci nemajú veľké povedomie o svojich právach, v prípade, ked sa stanú obeťami trestného činu. Vyplýva to z prieskumu Európskej komisie podľa ktorého iba necelá štvrtina opýtaných obetí trestného činu ho nahlásilo na polícií. Prečo je tomu tak a ako pomôcť obetiam násilia v systéme nášho trestného práva sa kolega Braňo Dobšinský opýtal riaditeľa odboru prevencie kriminality ministra vnútra Jozefa Halcína.

Premiérova nová strana Demokrati chce spájať, no nebude to mať jednoduché. Chcel by koalíciu s KDH, no predseda kresťanských demokratov Milan Majerský označuje Demokratov za liberálnych. Oslovili sme aj ďalších kandidátov na spájanie – Zsolta Simona z Maďarského fóra a bývalého šéfa KDH Alojza Hlinu, dnes v platforme Umiernení. Druhou témou dnešného podcastu je dnešný Medzinárodný deň žien. Pýtali sme sa, čo sú najaktuálnejšie problémy rodovej rovnosti a práv žien. Budete počuť političky: Luciu Plavákovú z Progresívneho Slovenska, Romanu Tabak zo Sme rodina či Vladimíru Marcinkovú z SaS. Dnešný podcast nahrali Peter Hanák a Adam Oleš.

Poverený premiér Eduard Heger dnes predstavil novú stranu Demokrati. Svoj koniec v hnutí OĽaNO oznamil v pondelok pol hodinu pred polnocou statusom na Facebooku. Strana by mala podla jej lídra spojiť stredopravé strany a ľudí s blízkymi hodnotami. Vedľa Hegera dnes stáli aj štyria ministri jeho súčasnej vlády - a to Jaroslav Naď, Karel Hirman, Rastislav Káčer či Ján Budaj, ale aj napríklad Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Budete počuť aj ich reakcie. Majú Demokrati šancu? Na akého voliča budú cieliť a komu budú konkurovať? V podcaste odpovie sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Slosiarik očakáva, že Eduard Heger bude iniciátorom spájania v tejto časti politického spektra. „Ten samotný projekt, ak to budú len Demokrati, sa zaradí do radu ďalších strán, ktoré sa budú pohybovať niekde v jednotkách percent. Bez toho, aby bola snaha po širšom spájaní by osamote projekt nemal zmysel." Strana môže konkuratovať KDH, ale aj OľaNO. „Bude zaujímavé vidieť, do akej miery sú voliči naviazaní na Igora Matoviča, značku Oľano a či časť z nich, možno aj malá, sa môže presunúť za Hegerom, čo by pre OľaNO znamenalo pokles na hranicu zvoliteľnosti, “opisuje tiež Slosiarik. Aký potenciál má Eduard Heger - ako líder spájania strán? „Neexistuje medzi ľudmi väčšinová predstava o lídrovi tohto spájania. Skôr by som povedal, že Eduard Heger bude musieť presvedčiť," tvrdí tiež šéf agentúry Focus. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Klasické média, konkrétni novinári a mimovládky, s odstupom sociálne siete a rodina – informačné zdroje, na ktoré sa spoliehame pri téme korupcie. Neveríme naopak politikom. Záver, ktorý prináša čerstvý prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko. Slováci naviac nemajú pri téme korupcie dobrý odhad. Čo to znamená? Na závery prieskumu sa pozrieme s Michalom Piškom, ktorý stojí na čele slovenskej pobočky Transparency. Slovensko si prvýkrát pripomína Deň obetí pandémie COVID19. Presne pred tromi rokmi sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy koronavírusom. O mesiac neskôr boli potvrdené prvé dve úmrtia. Odvtedy pripravil COVID-19 na Slovensku o život viac ako 21 tisíc ľudí, ďalšie tisíce pacientov zomreli pre obmedzenú bielu medicínu. „Je dôležité, aby sa o tom hovorilo, aby sme na obete koronavírusu nezabudli, aby sa ich smrť nestala neviditeľnou“, hovorí v podcaste Lenka Straková z občianskeho združenia Skutočné obete. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Veľké spájanie stredo-pravých strán nejde podľa plánov. Namiesto spájania sme skôr svedkami rozkolov, ktoré voličov už unavujú a berú im akúkoľvek nádej. Podľa všetkého to vyzerá tak, že lídrom pravice bude nakoniec dočasne poverený premiér Eduard Heger. Či je to správna voľba, a prečo nakoniec nie je tým lídrom Mikuláš Dzurinda a ako vnímať konflikt medzi Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom? V podcaste povie viac politológ Pavol Baboš. V druhej téme podcastu sa pozrieme na vplyv ekonomických sankcií proti Rusku. Po roku ruskej invázie na ukrajinské územie prijala Európska únia desiaty sankčný balík. V europarlamente sa ani nie týždeň po ňom začalo hovoriť už o jedenástom balíku reštrikcií. Kedy začne vplyvom sankcií kolabovať ruská ekonomika? „Tie negatívne efekty na ruskú ekonomiku, ktoré sa očakávali už skôr a ktoré sa prejavia aj v každodennom živote Rusov - v znížení ich životnej, sociálnej a ekonomickej úrovne, by mohli nastať už v priebehu druhej polovice tohto roka. To môže mať vážne dôsledky pre Putina a jeho popularitu," hovorí exminister financií Ivan Mikloš v podcaste. Putinov režim v ohrození Podľa exministra šéfovi Kremľa výrazne klesli príjmy a stúpli výdavky. Tento deficit v rozpočte zatiaľ Putin financuje z fondu národného blahobytu. „Rusko už v decembri a januári dosahuje obrovské deficity verejných financií, nedostatok peňazí, ktorý zatiaľ vykrýva z národného fondu blahobytu. Oni si ho vytvorili v minulosti, keď ceny ropy a plynu boli vysoké. Fond mal asi 140 miliárd dolárov a už teraz je polovica peňazí fuč." Rusko však podľa bývalého ministra financií bude musieť čoskoro znižovať výdavky, časť z nich ide aj na vojnu, alebo inflačne tlačiť peniaze. Obe možnosti znížia životnú úroveň Rusov a tým aj popularitu Putinovho režimu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský končí. Pri odchode z paláca mal ostré vyhlásenie - hovoril v ňom, že nie je politik a po tejto skúsenosti ani nechce byť, zároveň kritizoval Igora Matoviča a vedenie úradu vlády. Podľa premiéra Eduarda Hegera sa Lengvarského misia splnila a aktuálne výzvy si vyžadujú iný prístup riadenia. Dodal tiež, že odchádzajúcemu ministrovi „došiel dych“. O tom za akých okolností odchádza Lengvarský sa v podcaste rozprávame so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom. „Ak sa na to pozrieme z pohľadu občanov a pacientov, tak je to ďalšia zbytočná medializovaná trauma. Robí sa z toho reality show, turecká telenovela, kde sa vyťahuje, kto čo povedal a nepovedal, prikázal a neprikázal a zbytočne sa všetci traumatizujeme," komentuje Smatana v podcaste. Podľa analytika môže zmena skôr ublížiť ako pomocť. „Nakoľko voľby sú za pár mesiacov a kým príde nový tím, rozbehne sa, tak už budú pomaly voľby." V akom stave zanecháva Lengvarský rezort? Čo sa mu podarilo a čo nie? V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ze inšpekcia použila vo vojne v polícii nesprávny prepis odposluchu. Policajtov okolo jana curillu obvinila aj za to, čo nepovedali. Prepisy nahrávok sa nezhodujú s tým, čo je v nahrávke naozaj počuť. O téme povie viac investigatívna novinárka Aktualit Annamária Dömeová. Podcast nahrali Denisa Hopková a Adam Oleš.

RTVS mala prázdne kreslo uplatňovať už dávno, tvrdí šéfredaktor Aktualít Bárdy. Ľuboša Blahu by do diskusie Aktualít nepustil a rovnako ako verejnoprávny telerozhlas by uplatnil inštitút prázdneho kresla. “Mali by sme zabrániť tomu, aby sa politici tohto typu stali kladivami, ktorými sa strany snažia rozbíjať verejné diskusie,” hovorí Bárdy. No a patrí právo na hotovosť do Ústavy? Verejnoprávny telerozhlas sa po rokoch váhania odhodlal využiť inštitút takzvaného prázdneho kresla. Podpredsedovi SMERU SSD Ľubošovi Blahovi odoprel vstup do diskusie, do ktorej ho vlastne ani nik nevolal a smeráckeho rétora nahradil prázdnym kreslom a otázkami moderátorky Marty Jančkárovej. SMERáci na to spustili kanonádu obvinení z cenzúry a na moderátorku sa vyvalili kýble nechutnej internetovej špiny, ale aj nenávistných vyhrážok. Drvivá väčšina relevantných slovenských médií sa ale svojej kolegyne, ako i RTVS, zastala a varovala politikov pre šírením nenávisti voči novinárom a médiám. Podporu v mene Aktualít vyjadril aj náš šéfredaktor Peter Bárdy. Aký mal na to dôvod a či si o celej tejto kauze myslí? Bolo konanie RTVS skutočne cenzúrou alebo majú média mať výhradné právo určovať si pravidla svojich vlastných diskusii? Kam môže viesť maľovanie terčov na novinárov a to najmä v krajine kde práve pred piatimi rokmi bol zavraždený novinár pre svoju prácu? Patria rétori typu Blaha do verejného diskurzu a prečo politici tak radi hádžu svoje chyby práve na média? Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zakotvenie práva na hotovosť do ústavy. Navrhujú to poslanci z hnutia Sme Rodina. Malo by byť toto právo v ústave? V podcaste budete počuť právnika Jána Ivančíka, ale aj poslancov parlamentu Petra Pčolinského, Petra Pellegriniho či Mariána Viskupiča Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

Pravica sa zatiaľ viac rozpadá ako spája. Mikuláš Dzurinda nevstúpil do strany Modrá koalícia. Líder strany Miroslav Kollár tvrdí, že sa o ich rozchode dozvedel cez médiá. Spolupracovník konšpiračných správ Bohuš Garbár sa priznal, že bol ruským agentom. Prečo dostal iba podmienku a finančný trest? V minulosti bol sponzorom ĽSNS. Mikuláš Dzurinda presne pred mesiacom vystúpil na tlačovke strany Modrá koalícia, ktorá sa premenovala zo strany Spolu. Jej lídra Miroslava Kollára vtedy označil za najbližšieho politického partnera. Od dneška to však neplatí – Mikuláš Dzurinda cez agentúru TASR oznámil, že tzv. Modrí – teda ľudia z jeho okolia, sa vracajú k pôvodným aktivitám a nie sú účastníkom žiadnych diskusií o novom pravicovom subjekte. V dnešnom podcaste budete počuť poslanca Miroslava Kollára. Dnešný podcast pripravili Peter Hanák a Adam Oleš.

Dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu k skorším predčasným voľbám sa opäť nepodarilo otvoriť. Národná rada nebola uznášaniaschopná. Opozičný Smer tvrdí, že sa o zvolanie schôdze pokúsi znovu. Sme rodina však tvrdí, že poslanci hnutia nebudú ustavične pomáhať otvárať schôdzu Smeru k rovnakému bodu. Robertovi Fica sa však kráti čas. Doživotne odsúdený boss slovenského podsvetia Mikuláš Černák si o dva mesiace odsedí vo väzení 25 rokov. V praxi tak dosiahne hranicu, po ktorej by mohol požiadať o podmienečné prepustenie. On však podmienečné prepustenie z väzenia zatiaľ žiadať nebude. „Súd by zohľadňoval niekto aspektov. Osobnosť odsúdeného, kde by sa posudzovalo, či by jeho prípadným prepustením nemohlo dôjsť k zopakovaniu trestnej činnosti, ktorej sa predtým dopúšťal. Znalci by museli urobiť posudky, v ktorých posúdili jeho resocializáciu, ktora bola dosiahnutá odpykávaním trestu,” opisuje v podcaste reportér Aktuality.sk a autor knihy Slovenská mafia - Príbehy písané krvou Ján Petrovič. Čo všetko sa ešte zohľadňuje a je možné, že by Mikuláš Černák dostal na slobodu? Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Ruský útok na Ukrajinu sa začal presne pred rokom 24. februára v skorých ranných hodinách. Ukrajinci sa zobudili do novej reality - vojnovej. Neboli sme porazení a spravíme všetko pre to, aby sme tento rok vyhrali, odkázal dnes ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj Ukrajincom. Aký bol rok vojny? V podcaste si analyzujeme posledných dvanásť mesiacov s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Viaceré zdroje ešte pred vojnou upozorňovali, že v oblasti rusko-ukrajinských hraníc sa koncentrujú vojenské ruské jednotky. To, že Rusi napokon na Ukrajinu zaútočia nepredpokladali ani vojenskí analytici. „Pamätáme si, že niekoľko dní pred samotnou inváziou, tuším to boli dva dni, ruské sily oficiálne zabrali separatistické regióny na Donbase. Ja som si vtedy myslel, že toto je to, čo Vladimirovi Putinovi bude stačiť, že nie je taký nepredvídavý, dezinformovaný, resp. že si je vedomý toho, že prípadná plnoprofilová invázia do zbytku krajiny by bola aj pre neho problematická," hovorí v podcaste vojenský expert Vladimír Bednár. Aj napriek tomu, že ruskí vojaci zaútočili na nepripravených a bezbranných Ukrajincov, veľmi sa im na bojisku nedarilo a ani po roku vojny to nevyzerá inak. „To, že hneď v prvý deň ukrajinské sily, išlo o záložnú brigádu, dokázali odraziť elitných ruských výsadkárov - najelitnejšiu silu ruskej armády, tak v podstate ukázalo, že Rusko nebude môcť naplniť tie svoje ciele, že tá vojna sa neskončí tak, ako Vladimir Putin očakával, teda v priebehu niekoľkých týždňov." Ako vyzerá vojna po roku a čo ešte čakať od ruských vojakov? Jarná ruská ofenzíva by sa mohla sústrediť vo vzduchu. Ruské letectvo je však podľa analytika Bednára slabé. „Majú síce veľké množstvo lietadiel, majú síce aj relatívne moderné lietadlá, ale jednoducho sa sa nenaučili s nimi bojovať," hovorí analytik. Nepredpokladá výraznú zmenu vo vojne. „Rusko už vo všetkých smeroch narazilo na svoje limity." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu. Vo svojej správe o stave právneho štátu v krajinách EÚ to uvádza sieť občianskych organizácií Liberties. Medzi najzávažnejšie problémy v oblasti právneho štátu čelí Slovensko pri netransparentnej aplikácií pri paragrafe 363 , porušovaní pravidiel legislatívneho procesu, absencii zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí a rovnako zostáva ohrozená aj sloboda médií. O téme povie viac v podcaste výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ako vyzerá po roku vojny dobrovoľnícka pomoc na Slovensku. Podarilo sa Ukrajincom, ktorí utiekli pre Putinovou vojnou, usadiť sa na Slovensku? Kto dnes ešte potrebuje pomoc? Akú? A ako veľmi klesla solidarita Slovákov s Ukrajincami? Odpovedá koordinátorka Kto pomôže Ukrajine Jana Čengelová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Korupčná kauza Mýtnik, ktorá sa týka predražených tendrov na finančnej správe, pokračuje na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici výsluchom kľúčového svedka Michala Suchobu. Ten sa rovnako ako aj exprezident finančnej správy František Imrecze rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Michal Suchoba na súde vypovedal o vplyve Jozefa Brhela. Oligarcha patrí medzi ľudí blízkych strane Smer-SD ale aj blízky človek samotného Roberta Fica. Viac o samotnom súde povie v podcaste redaktorka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na čínsky postoj k vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie totiž Čína neodsúdila ruskú agresiu na ukrajinskom území. Spojené štáty americké sa navyše obávajú o priamu podporu Ruska vo vojne. Čína by mohla Rusko podporovať zbraňami či muníciou. Čínsky diplomat Wang I však vyhlásil, že jeho krajina stojí na strane mieru a podporuje mierové rokovania. Zapojí sa Čína do vojny? Odpovie odborník na Čínu Matej Šimalčík. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Najzásadnejšia križovatka vo vývoji spoločnosti“, „smrť, ktorá zmenila Slovensko“, „otriasla ním“ či „bezprecedentný útok na základné piliere demokracie“. Ale aj hlasy, ktoré chcú mať od Kuciaka pokoj. Od vraždy Jána a Martiny je päť rokov. Kritika kultúry neslušnosti v spoločnosti – podala si ju prezidentka Zuzana Čaputová. Igor Matovič sa zas uchýlil ku kritike novinárov. V podcaste zaznejú ich argumenty, ako i pohľad šéfredaktorov a členov redakcií popredných slovenských denníkov a spravodajských portálov. Spätne sa však pozrieme aj na príbeh Jána a Martiny očami ich najbližších, či už Janovej matky Janky Kuciakovej a jeho otca Jozefa, ale aj sestry Márie, na ktorú padla pred piatimi rokmi ťažká úloha oznámiť smrť Jána a Martinky rodičom. Prinesieme aj reportáž z námestia SNP, kde je pamätník Jána a Martiny. S politológom Radoslavom Štefančíkom rozoberieme implikácie vraždy do celospoločenských pomerov. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme nárasty útokov. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko. Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Zastavte rast hnevu populácie lebo sa vyleje. Ten hnev je všade vo svete, ale na Slovensku pracujeme na tom aby bol ten výbuch skutočne masívny, varuje sociológ Michal Vašečka. Podľa neho je v tejto chvíli nevyhnutný rázny krok pretože v spoločnosti to vrie no a keďže ho nemožno čakať od premiéra, zasiahnuť by mala prezidentka. Matovič a Fico sú ako Scylla a Charybda, tvrdí Vašečka. Termín predčasných volieb sa zrejme posúvať nebude, parlament totiž odmietol o tejto téme rokovať a bývalí vládni politici predčasné voľby presunúť pred letné prázdniny, tak ako to žiada prezidentka, nechcú. Sociológ Michal Vašečka ale upozorňuje, že aktuálny parlament je doslova v rozklade, spoločnosť bobtná hnevom a preto by iniciatívu mala prevziať hlava štátu a do politického diania by mala rázne zasiahnuť. Prečo by mali mať občania možnosť ísť k volebným urnám čo najskôr a aký výsledok z ich voľby dnes môžeme očakávať? Sú za aktuálny stav verejného diania zodpovední len politici alebo svoj diel zodpovednosti za to nesú aj ich voliči? No a napokon, o čo sa bude hrať vo voľbách a čoa kto sú najväčšie hrozby pre Slovensko a jeho budúcnosť. Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na snahy Ruska o destabilizáciu moldavskej proeurópskej vlády. Premiérka Natalia Gavrilitsaová začiatkom týždňa rezignovala. Na poste ju nahradil bezpečnostný poradca prezidentky Dorin Recean. Jeho profesijné pozadie naznačuje podľa analytika Globsecu Jána Cingeľa, že nová vláda sa bude viac zaoberať bezpečnostnými problémami. Má Moskva šancu a kapacity na výmenu novej vlády? A má Moskva kapacitu na zničenie moldavskej vlády? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

V súčasnej dobe nie je starostlivosť pre detského psychiatrického pacienta dostupná tak, ako by mala byť a v niektorých regiónoch je prakticky až nedostupná. Tu sme v najhlbšej kríze, v akej vôbec môžeme byť, hovorí o schopnosti odborne pomôcť deťom s duševnými problémami psychiater Michal Patarák. Čísla z roku 2021 pritom varujú: Medzi mládežou, ako i deťmi, výrazne stúpli samovražedné tendencie. A prečo prezidentka žiada predčasné voľby v skoršom termíne? Naše deti a mládež sa ocitli vo vážnych dušených problémoch. Nemilosrdne o tom svedčia aj tvrdé dáta hovoriace o výraznom náraste počtu samovrážd medzi mladými ľuďmi v roku 2021. Počet samovražedných pokusov u detí do 14. rokov sa dokonca v tomto roku zdvojnásobil. To, že deti sú naša priorita, tu pritom počúvame prakticky od každej politickej garnitúry už celé dlhé roky. Neúprosná reč faktov, ale hovorí o tom, že našim deťom, tomu najcennejšiemu čo vôbec máme, však dnes nie sme, ako štát, schopní poskytnúť skutočne reálne dostupnú odbornú pomoc ani v takýchto pre nich najťažších, ba až existenciálnych chvíľach. Čo sa to teda s našimi deťmi deje a ako sme im schopní pomôcť? Téma prvej časti dnešných Aktualít Nahlas so šéfom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michalom Patarákom. V ich druhej časti sa pozrieme na ďalší vývoj na našej politickej scéne. Prezidentke sa totiž cesta, akou sa po odhlasovaní predčasných volieb vybral parlament, prestala páčiť a preto vyzvala politických lídrov na dohodu o skoršom termíne predčasných volieb. Viacero bývalých koaličných politikov ju však za tento názor skritizovalo. Posunie sa teda ešte termín predčasných volieb? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Štyri zemetrasenia, jedno tsunami. Turecko a Indonézia. Živly, ktoré ho zblížili so záchranárskymi psami a vyzbrojili životnou skúsenosťou, ktorá samovoľne prerastá do múdrosti. Reportér Juraj Mravec. O tom, čo zažil a videl dokáže rozprávať, ako málokto. Tento zážitok dnes ponúkame aj vám v prvej časti podcastu. „Turci, keď videli, ako im tí psi pomáhajú napĺňať ich nádej, jednoducho si pokľakli, priniesli im v spojených dlaniach vodu. A teraz si predstav tú šialenú atmosféru: je noc, zaprášenú tmu párajú lúče žltých reflektorov, agregáty hučia, tam sú tie zaprášené psy od ruín; a teraz zaprášení pozostalí, alebo tí, čo prežili, čakali na svojich blízkych a nosili im v spojených dlaniach vodu a dávali im ju piť. A vraveli: psi sú pre nich poslovia Alaha, oni im prišli pomôcť“. A vypointovanie epizódy? „Ja som vtedy začal milovať psov“, uzatvára Juraj Mravec. Nezmysel, ktorému neverí ani Matovič? Demokracia za poldruhej miliardy, či nezmysel, ktorému nemôže veriť samotný autor. Aj takéto reakcie vzbudil návrh expremiéra a exministra financií Igora Matoviča platiť za hlas v najbližších voľbách rovno päťstoeuroukou. Prichádza s ním aj po tom, ako parlament už skôr odmietol návrh jeho OľaNO dať zľavu z poplatkov pre štát tým, ktorí chodia aktívne voliť. Ešte koncom januára pritom odmietal obedy zadarmo s argumentáciou, že by mohli zásadne ublížiť verejným financiám. Teraz prichádza s návrhom, ktorý je asi štrnásťkrát drahší. „Keď dochádzajú polické argumenty, prichádzajú zvyčajne „kaskadérske kúsky“ – hodnotí Peter Bárdy. Dobytkár na súde Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračuje hlavné pojednávanie v jednej z najväčších korupčných káuz Dobytkár. Na súde výpovedajú bývalí zamestnanci Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ako fungoval systém hodnotenia jednotlivých žiadostí a ako ho bolo možné ovplyvňovať? Dianie v pojednávacej miestnosti sleduje novinárka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Má vláda v poverení právo vyslať migy na Ukrajinu alebo nie? Názory sa líšia. Pýtali sme sa koaličných aj opozičných poslancov. Podľa poslanca Juraja Šeligu by mohol situáciu vyriešiť parlament. Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška je to otázka na ústavný súd. Obrátili sme sa aj na troch ústavných právnikov. Podľa docenta ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Kamila Baraníka tu vznikajú problémy pri interpretácii ústavného textu, že čo to vlastne je zásadná otázka vnútornej a zahraničnej politiky. Budete počuť aj ústavného právnika Vincenta Bujňáka a právnika a bývalého ústavného sudcu Petra Kresáka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu českého exposlanca Dominika Feriho, ktorému hrozí 10-ročné väzenie za znásilnenia. Dnes sa postavil po prvý raz pred súd. Obžalovaný je v troch prípadoch, no ďalších päť je dočasne odložených. Dnešné súdne pojednávanie rozoberáme s novinármi Apolenou Rychlíkovou a Jakubom Zelenkom. „To najzaujímavejšie bolo, že hneď ráno krátko po príchode pred novinárov zverejnil hneď 2 mená žien v tých odložených prípadoch a obvinil ich z toho, že verejne klamali. To je veľmi neštandardná situácia," hovorí v podcaste novinárka Rychlíková. Podľa nej mohol podať trestné oznámenia za možné krivé výpovede, ale to neurobil. „To, čo predviedol na dnešnom súde bolo nezvyčajné. Obhajobu začal nekompromisne. Začal zverejňovaním mien žien, ktoré vypovedali na polícii, čo sa prenieslo do médií", hovorí v podcaste Jakub Zelenka a dodáva, že toto odsúdili aj jeho bývalí stranícki kolegovia z TOP 09. „Na súd prišiel v dobrej nálade, usmieval sa, pôsobil suverénne a podľa toho sa aj správal," dodáva novinárka Rychlíková Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Kauza Mariana Kočnera, na ktorú upozornil Ján Kuciak, má nového svedka. Jeden z obvinených v prípade golfového areálu v Báči sa priznal a svedčí, prokurátor už píše obžalobu. Táto kauza môže Kočnera mimoriadne zabolieť, lebo v tomto prípade má zaistený majetok. Ak ho odsúdia, môže prísť o všetko. Kto je nový svedok? A okradol Kočner v tomto prípade 16 ľudí a zároveň štát? Vysvetlí naša reportérka Annamária Dömeová. Druhou témou dnešného podcastu je možná špionážna vojna medzi Čínou a USA. V dnešnom podcaste budete počuť nášho kolegu Pavla Štrbu a experta na Čínu Mateja Šimalčíka. Dnešnú epizódu podcastu Aktuality Nahlas vyrobili Peter Hanák, Adam Oleš a Matej Ohrablo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov. „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol. „Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupiny ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil ako by mohlo vyzerať systematické riešenie.

Ničivé zemetrasenie v Turecku a Sýrii si vyžiadalo už viac ako 11 tisíc obetí. Od pondelka sa snažia záchranárske tímy pomôcť, čo najviac ľuďom, ktorí ostali uväznení pod sutinami budov. Počet obetí tak bude pravdepodobne stále rásť. V Turecku sa osobne nachádza aj zahraničná redaktorka RTVS Soňa Weissová, ktorá v podcaste opisuje aktuálnu situáciu. „Prechádzali sme dedinou, ktorá bola absolútne zrovnaná zo zemou." V druhej téme podcastu sa pozrieme na spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. Za posledných 10 rokov sa naša ekonomika nerozvíja a odborníci upozorňujú na hroziacu dlhodobú stagnáciu. Zaostávame dokonca za Bulharskom, Rumunskom či Poľskom. O pomalom hospodárskom raste sa rozprávame s ekonomickým redaktorom Aktualít Martinom Odkladalom.

Rusi údajne chystajú masívnu ofenzívu. Tá by teoreticky mohla prísť počas prvého výročia ruskej invázie - a to 24. februára. Ako sú na ňu pripravené ruské a ukrajinské jednotky? Téma pre českého analytika Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa analytika Havlíčka pravdepodobne bude ťažisko bojov na Donbase. „Ruská sila bude nastupovať okolo Bachmutu, ale nie je možné vylúčiť, ze Rusi budú využívať aj bieloruské územie," hovorí v podcaste. Ako je na ofenzívu pripravená ruská armáda? A čo zmobilizovaní a už vycvičení vojaci? „Nebudú to sily, ktoré budú v plnej miere pripravené na bojové operácie a odhady sú, že sa Rusom nepodarí prelomiť ukrajinské linie," hovorí a spomína aj, kedy by mohla operácia skolabovať. „Na začiatku išlo o jednotky, ktoré boli dobre vycvičené len zle koordinované a využívané. Teraz bude kvalita nižšia, napriek tomu, že počty budú vysoké," komentuje analytik. Ako je pripravená ukrajinská armáda? Ako situácia ovplyvnia neskoré dodávky zbraní zo Západu? A môže ísť o rozhodujúci moment vo vojne? Podľa Havlíčka sa bude konflikt naťahovať a zvyšovať intenzita bojov na niektorých úsekoch „Nasledujúce mesiace budú pre Ukrajincov veľmi náročné. Ale povedal by som, že to nebude moment, ktorý rozhodne vojnu. Zatiaľ nevidím, že by jedna strana mala takú prevahu nad druhou, aby prelomila línie do takej miery, že by došlo k zrúteniu jednej z armáda a nemyslím si, že to prinesie jarná ofenzíva." Na dnešnej tlačovej konferencii predstavil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas navrhovanú novelu trestného zákona, ktorá prinesie aj znižovanie trestný sadzieb pri ekonomickej kriminalite. Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej by sa o tak veľkej novele trestného zákona nemalo momentálne diskutovať, keďže vláda nemá ani dôveru v parlamente. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Putinovu agresiu má oslabiť séria embárg. Po stopke na dovoz jeho ropy po mori a následných cenových stropoch prinácha najnovšie embargo na produkty z jeho ropy. S logickým dôsledkom tlaku na ceny pohonných látok. Možné dôsledky nového embarga rozoberieme s analytikom Radovanom Potočárom. „Bude opäť parametrom, ktorý bude vstupovať do celej bilancie tak, že ceny potlačí hore“, tvrdí analytik portáluenergie. Embargo na ropné produkty z ruskej ropy rieši aj Slovnaft, hovorí pritom o novej a drahej „závislosti“ od ropovodu Adria z Chorvátska. Budeme počuť Antona Molnára, hovorcu Slovnaftu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Turecko a Sýriu a zaznamenali ho aj zariadenia u nás. So geológom Jánom Madarásom z SAV. "Je to v oblasti, kde takéto zemetrasenia sa v podstate s periódou možno desiatich rokov vyskytujú pravidelne. Je to daň za to, akú geologickú stavbu má celá táto oblasť," hovorí v podcaste geológ Madarás. Podľa neho môžeme v najbližších hodinách očakávať ďalšie dotrasy Zeme v tejto oblasti. "Ide o to, že sa veľmi významne pohla veľmi významná časť východo-anatolského zlomu, ktorý má dĺžku okolo 600 kilometrov, z toho tých 300 kilometrov je v zóne tohto súčasného zemetrasenia, takže dajú sa tam očakávať rôzne prekvapenia v tom negatívnom slova zmysle." Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Robert Kaliňák dnes vypovedal na policajnom prezídiu v súvislosti s najnovším obvinením z podplácania. Na následnej tlačovej konferencii sa spolu Robertom Ficom vyhrážali vyšetrovateľke Monike Barčákovej, ktorá obvinila práve bývalého ministra vnútra, že po prípadnom návrate strany Smer-SD príde o výsluhový dôchodok. Ukrajina sa dlhodobo potýka s korupciou. Škandály sa krajine nevyhli ani v čase vojny. Januárové odhalenia podozrení sa týkajú ministerstva obrany, infraštruktúry prezidentskej kancelárie či generálnej prokuratúry. Viacero vysokých štátnych funkcionárov muselo opustiť svoje posty. Môžu korupčné škandály ohroziť vojenskú či hospodársku pomoc Ukrajine zo Západu? A má Ukrajina šancu poraziť korupciu? To sme sa pýtali odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku z Asociácie pre medzinárodne otázky. Podcast pripravili Adam Oleš Denisa Žilová.

NAKA obvinila Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela z podplácania - obvinenie súvisí s doplácaním platu bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Budete počuť reakciu samotného exministra Kaliňáka a aj šéfa Smeru Roberta Fica. O prípade sa v podcaste rozprávame s novinárkou Laurou Kellöovou. „Spoluprácu som Štátnej bezpečnosti sľúbil. Nikdy som ju ale nevykonával. Naopak som konal proti režimu.“ To sú dnešné slová bývalého lídra Nežnej revolúcie a súčasného ministra životného prostredia Jána Budaja. Originál jeho spisu ŠtB sa podarilo nájsť v archíve v Olomouci, keď RTVS pripravovala dokumentárny seriál o ŠTB. Podľa záznamov mal byť Budaj spolupracovníkom ŠTB od roku 1979 do roku 1981. O tom, čo sa v spisoch ŠtB nachádza a čo z nich vyplýva sme sa pýtali v podcaste hovorcu z Ústavu pamäti národa Michala Mikloviča. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Mám z predčasných volieb obavy. Naša historická skúsenosť z predčasných volieb hovorí, že si musíme dať veľký pozor na to, čo po takýchto voľbách príde no a my dnes vidíme, že Robert Fico ani Republika nie sú slabí. Nám potom ostáva už len dúfať, že Peter Pellegrini sa prikloní k proeurópskej a proatlantickej orientácii. Aj takto hodnotí možný výsledok predčasných volieb politológ Radoslav Štefančík Slovensko dnešným dňom fakticky vkročilo do predvolebnej kampane. Z rozhodnutia parlamentu pôjdeme koncom septembra opäť k volebným urnám a tak sú pred nami dlhé mesiace ostrého zápasu politických strán o každý jeden voličský hlas. Politológ Radoslav Štefančík predpokladá, že zrejme to bude špinavý zápas v ktorom sa neraz bude útočiť aj na tie naše najnižšie a najtemnejšie emócie. Čo teda budú témy kampane a nakoľko o tom v čase svetových kríz dokážu rozhodnúť slovenskí politici? Podarí sa pravici skonsolidovať svoje rady a zopakovať úspech SDK z roku 1998 alebo sa vládneho žezla ujme opäť Robert Fico? Nakoľko dôležité sú pre voličov nové tváre a do akej miery ich ostatné roky vládneho chaosu odradili od toho, aby sa opätovne zmobilizovali k rozhodnutiu využiť volebné právo? Témy a otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. No a kedy sa vlastne začína oficiálna predvolebná kampaň a aké sú jej formálne pravidlá, napríklad čo s týka financií, ktoré strany na ňu môžu vynaložiť? V druhej časti dnešného podcastu na to odpovie šéfka odboru volieb rezortu vnútra Eva Chmelová. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Predčasné voľby budú 30. septembra. Za tento termín zdvihlo ruku 92 poslancov. V podcaste budete počuť bezprostredné reakcie poslancov po odhlasovaní. A to šéfa Oľano Igora Matoviča, predsedu SaS Richarda Sulíka, šéfa Sme rodiny Borisa Kollára, predsedu Smeru-SD Roberta Fica a poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na bývalú koalíciu a jej vládnutie od roku 2020. Bola štvorkoalícia odsúdená na predčasné voľby už od začiatku? Téma pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. „Ja som naozaj neveril, že Igor Matovič to nechá zájsť až takto ďaleko, že začne spolupracovať s extrémistami a s bývalými členmi fašistickej strany. Toto som nepredpokladal, že to bude mať až taký vývoj," hovorí v podcast. Pozrieme sa aj na to, ako budú strany bojovať o voličov v predvolebnej kampani. Predčasné voľby budú podľa Petra Bárdyho nebezpečné. „Ak vyhrajú strany, ktoré sú silno populistické, spochybňujúce našu pomoc Ukrajine, môžu sa snažiť odtrhnúť Slovensko z Európskej únie a európskych štruktúr a pritiahnuť nás bližšie k východu." Podľa Bárdyho sú obavy z výsledkov predčasných volieb na mieste. „Robert Fico je v situácii, keď potrebuje moc a ak ju získa, tak sa bude chcieť pomstiť a bude inklinovať bližšie k Orbánovi, možno ku Kaczynskemu, možno viac bude inklinovať k Ruskej federácii," povedal Bárdy v podcaste Aktuality Nahlas. „Táto vláda zanechá takú dosť trpkú príchuť v spoločnosti," konštatuje tiež Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa znova začala debata o termíne predčasných volieb. Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne predčasných volieb. K dohode na novom termíne však neprišlo. V podcaste viac povie Marek Biró, redaktor Aktualít. V druhej téme podcastu budete počuť českého komentátora Jindřicha Šídla, s ktorým sa rozprávame o novom českom prezidentovi. „Myslím, že v konečnom dôsledku zohralo svoju úlohu aj to, že Andrej Babiš po desiatich rokoch v českej politike rozčuľuje príliš veľa ľudí. Andrejovi Babišovi veľmi nevyšla kampaň - staviť na mobilizáciu voličov protivojnovou témou sa nepodarilo." Podľa Šídla Andrej Babiš vedel od momentu, keď vstúpil do kampane, že nemôže vyhrať a potvrdil mu to určite aj jeho tím expertov. „Poňal to ako súčasť permanentnej kampane hnutia ANO s myšlienkou na všetky ďalšie voľby." Šídlo tiež v podcaste hovorí, že Pavlovi výborne vyšla kampaň. „Hovorilo sa, že často ospevovaný a glorifikovaný marketingový tím Andreja Babiša, ktorý spolu s ním valcoval posledných desať rokov českú politiku, mal proti sebe rovnako silný tím na čele so slovenským stratégom Michalom Repom." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Koniec úpadku a chaosu, Gorila, ktorá sa mala diať „za jeho chrbtom“, či „ja už nepotrebujem sľubovať, za mňa hovorí dosiahnuté“. Mikuláš Dzurinda sa po desaťročí vracia na domácu politickú scénu. So zárodkami programu odbornosti, údajne vysporiadaný s minulosťou a s ambíciou spájať. To všetko v Modrej koalícii, zatiaľ nepoznačenej výraznejšími politickými osobnosťami. „Chceme sa opäť pričiniť o to, aby sme mohli byť na Slovensko hrdí“, tvrdí Mikuláš Dzurinda Predpokladom toho však budú musieť byť aj preferencie, ktoré by nový projekt zaradili medzi relevantných politických hráčov vo voľbách, zdôrazňuje politológ Michal Cirner. Modrá koalícia Mikuláša Dzurindu môže byť podľa neho alternatíva k súčasnemu výkonu politiky ako lacnej šou. V podcaste budete počuť aj Radoslava Štefančíka či Zuzanu Petkovú z nadácie Zastavme korupciu. V jeho druhej časti sa s Martinom Turčekom pozrieme na ďalšie podozrenia v súvislosti s kajúcnikom Ľudovítom Makóom. Štát mal pri nich prísť o stovky tisíc. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.