NAHLAS |aktuality.sk

Vládna koalícia stratila po odchode strany SaS parlamentnú väčšinu a vláda Eduarda Hegera tak bude musieť hľadať podporu v parlamentných laviciach aj medzi opozíciou. Pýtali sme sa preto poslancov z jednotlivých strán, či môže Hegerova vláda počítať s ich podporou. Zdá sa, že koalícia sa spolieha na pomoc SaS z opozície - aké podmienky si bude ale strana klásť? V podcaste odpovie poslanec a šéf finančného výboru Marian Viskupič. „Ak koalícia bude prijímať s podporou inej opozície zákony, s ktorými nie sme stotožnení, také sprísnenie interrupcií alebo zákaz nedeľného predaja, tak potom ťažko od nás môže niekto pri inom zákone žiadať konštruktívnu spoluprácu,” hovorí v podcaste. Na podporu Hegerovej vlády sme sa pýtali aj dvoch bývalých členov koalície a dnes nezaradených poslancov, a to Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) a Mira Kollára (Spolu). Môže nájsť Eduard Heger podporu medzi inými opozičnými stranami? Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu hovorí, že majú jedinú podmienku. Na Okresnom súde v Trnave dnes bolo pojednávanie v kauze Fatima. Monika Jankovská sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnila na pojednávaní. O priebehu súdu sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Nie, nie je v poriadku, keby sme sa mali dlhodobo opierať o podporu poslancov, ktorí do parlamentu kandidovali za kotlebovu ĽSNS. Podpora štátneho rozpočtu, napríklad Štefanom Kuffom, je však vzhľadom na dôležitosť rozpočtu úplne legitímna. Hovorí pre Aktuality poslanec OĽANO Richard Vašečka. Ten je aj jedným z horúcich kandidátov na post ministra školstva. Po odchode SaS z vládnej koalície si nového šéfa hľadá i rezort školstva. Medzi vážnymi kandidátmi na uprázdnené kreslo ministra je aj poslanec Kresťanskej únie Richard Vašečka. Ako nám Vašečka potvrdil, v hre je okrem neho i možnosť, že novým ministrom by sa stal nestranník nominovaný hnutím OľaNO Vládna koalícia stratila po odchode sulíkovcov parlamentnú väčšinu. Hegerova vláda sa tak ocitla v pozícii menšinového kabinetu, ktorý bude musieť v Národnej rade o svoju podporu bojovať schôdzu po schôdzi a zákon po zákone. S automatickou podporou SaS vláda počítať nemôže, na svoje si tak môžu prísť aj poslanci, ktorí vo voľbách pôvodne kandidovali za kotlebovu ĽSNS. Richard Vašečka si však vládu dlhodobo vystuženú parlamentnou podporou exkotlebovcami predstaviť nevie. Vládna kríza sa pritom odohráva na pozadí zásadných kríz s výrazne negatívnymi vplyvmi na obyvateľov Slovenska. Životná úroveň na Slovensku je totiž najnižšia za posledných 20 rokov. Aspoň tak to tvrdí sociológ a šéf prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik. V druhej téme podcastu sme sa ho preto pýtali aj na energetickú chudobu. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

SaS skončila vo vláde. Ministri dnes podali demisiu a odchádzajú do opozície. Kto môže nahradiť ministrov a ako si Eduard Heger predstavuje vládnutie v menšine? Tvrdí, že sa chce opierať o demokratických poslancov. V podcaste budete počuť aj slová ministrov po podaní demisie, ako aj šéfa SaS Richarda Sulíka. A bezprostrednú reakciu ministra financií Igora Matviča. Dokáže fungovať Hegerova menšinová vláda? A pomôže či ublíži SaS odchod do opozície? V podcaste sa pýtame politológa Radoslava Štefančíka. „Viem si predstaviť, že kultúrne vojny môžu byť zdrojom ďalších konfliktov a viesť k výraznej nestabilite vládnej koalície,” tvrdí. Podľa neho slovenská politická kultúra nepraje menšinovým zoskúpeniam. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Táto vláda nevyhnutne v krátkom čase skončí. Jediným morálnym riešením je preto obrátiť sa na voliča, aby nanovo rozdal karty v predčasných voľbách, tvrdí politický komentátor Arpád Soltész. A kto je podľa neho za tento náš politický marazmus vinný? Vláda sa nezadržateľne rúti do stavu straty parlamentnej väčšiny. Igor Matovič opätovne potvrdil, že na 100 percent z ministerského kresla neodchádza. Budete počuť aktuálny, dnešný vývoj koaličnej krízy Zlyhali, neplnia si svoje ústavné funkcie a nemajú už ani parlamentnú väčšinu. Jediným morálnym riešením sú preto dnes predčasné voľby, tvrdí politický komentátor a spisovateľ Arpád Soltész Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Hopková a Braňo Dobšinský

Koaličná kríza pokračuje. Demisiu dnes podal len minister hospodárstva Richard Sulík a ostatní ministri SaS čakajú do pondelka. Oľano dnes totiž prišlo na rokovanie vlády s desiatimi návrhmi, ako pomôcť ľuďom a v prípade, ak ich SaS podporí, Igor Matovič odíde spolu s Richardom Sulíkom z vlády. SaS pripúšťa rokovanie o opatreniach, ale až keď Igor Matovič odíde z vlády. Najnovšie udalosti v podcaste rozoberáme s politológom Jozefom Lenčom. Podľa neho sa SaS dostala do nevýhodnej pozície a za opatreniami cítiť rukopis Igora Matoviča. „Igor Matovič týmito podmienkami dosiahol, čo chcel. Na jednej strane sa môže situovať do pozície, toho, kto chce pomôcť Slovensku a je ochotný sa obetovať. Na druhej strane môže pomstu SaS znásobiť tým, že prinúti stranu, ktorá ho chcela dostať z kresla, aby zaprela predchádzajúce slová alebo ideály,” myslí si politológ Lenč. Prezidentka Zuzana Čaputová si pre pokračujúcu koaličnú krízu dnes pozvala do paláca premiéra Eduarda Hegera a predsedu parlamentu a šéfa Sme rodina Borisa Kollára. Po stretnutí kritizovala koalíciu. „Namiesto riešenia pokračuje nekonečný seriál, ktorý už nikoho nezaujíma. Takto sa vládnuť nedá a nemá,“ uviedla hlava štátu. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Ukrajina tvrdí, že jej sily spustili ofenzívu vo viacerých oblastiach na juhu krajiny. Preberá ukrajinská armáda iniciatívu na fronte? V podcaste odpovie generál vo výslužbe Pavel Macko (ODS) „Vzhľadom k rozsahu nasadených síl a prostriedkov by som ešte nehovoril o veľkom protiútoku. V každom prípade ide o použitie síl na testovanie odolnosti ruskej obrany - kde bude pevnejšia, nájdu Ukrajinci iný smer, kde bude slabšia budú pokračovať,” hovorí Macko. Medzitým ako Ukrajinci ohlásili novinky šéf Smeru-SD Robert Fico pozval na oslavy výročia SNP ruského veľvyslanca Bratčikova. Podľa Macka to ukazuje na to, ku komu sa bývalý premiér hlási. „Radikalizuje spoločnosť, dáva jej falošné naratívy, falošného nepriateľa a naopak falošných priateľov,” tvrdí v podcaste predseda ODS. Ministerstvo pôdohospodárstva hovorí, že roky zbytočne plytváme potravinami. Rezort chce preto výraznejšie podporiť organizácie, ktoré vedia distribuovať potraviny ľuďom v núdzi. V druhej téme podcastu sa na detaily pýtala Denisa Žilová ministra Samuela Vlčana. Podľa neho v niektorých regiónoch končí v koši až 30 percent jedla. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Bezodkladná demisia vlády a skrátenie volebného obdobia referendom či obyčajným uznesením parlamentu. Referendový projekt opozičného Roberta Fica a jeho Smeru. Nazbierali preň vyše 400tisíc podpisov. Ústavní právnici však už teraz vznášajú pochybnosti. Budete počuť Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty UK v Bratislave. „Referendová otázka sa dotýka len jednej konkrétnej situácie, demisie konkrétnej vlády“, vysvetľuje Bujňák. Pripomína pritom nález ústavného súdu z júla minulého roka, v ktorom sa hovorí o „požiadavke na generalitu práva“, teda aby postihovalo celú škálu problémov. Nie predčasné voľby, ale hľadanie podpory a politická kortešačka vo vodách Hlasu a exkotlebovcov. O tom má byť Ficov referendový projekt podľa Petra Bárdyho, komentátora Aktualít. „Ficov Smer-SD nemá veľký koaličný potenciál. Neviem, kto okrem Republiky by dnes s ním šiel“, vysvetľuje Bárdy. „Nepredpokladám, že by to bol Peter Pellegrini“, dodáva. „Pellegrini zažil množstvo ponižovania a znevažovania zo strany Fica“, tvrdí. „Bez koaličného potenciálu Fico nezastaví vyšetrovania, nemôže ich zmariť“, vysvetľuje šéfredaktor Bárdy. To by mohol urobiť iba prípadnou účasťou v budúcej vláde, čomu politická realita nateraz podľa Bárdyho nenasvedčuje. A to má byť aj logika jeho „referendového projektu“: mobilizovať verných a zaujať priaznivcov Pellegrinovho Hlasu či exkotlebovcov. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Plynu aj elektriny bude v zime dosť a ceny oboch komodít budú pre domácnosti zastropované, ubezpečuje štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) Ako bude vyzerať pomoc pre podniky a máme sa obávať aj vynúteného šetrenia napríklad v podobe plynových prázdnin? A aký bude ďalší osud Slovalca? Za kulisami aktuálnej vládnej krízy sa odohráva kríza oveľa vážnejšia. Ceny energií sa akoby utrhli z reťaze a tak väčšina z nás žije vo vážnych obavách ako budú vyzerať ich faktúry za plyn či elektrinu v blížiacej sa vykurovacej sezóne. Mnohí z nás si dokonca môžu oprávnene klásť i otázku, či si raketovo rastúce ceny základných energetických komodít budú vôbec môcť dovoliť. Ako do tejto energokrízy zasiahne štát a dokáže vláda zastropovať ceny plynu a elektriny pre domácnosti? Akej pomoci sa od vlády dočkajú podniky a vôbec, budeme mať v zime dostatok plynu a elektriny alebo nás čaká obdobie, v ktorom prídu na rad i plynové prázdniny či nariadené práce z domu? Odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva za SaS Karol Galek. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešný protest proti odstávke výroby hliníka v Slovalcu. Koncom septembra fabriku opustí vyše 200 zamestnancov. Problémom sú emisné povolenky a energetická kríza. Podobný scenár odstávky výroby a možného prepúšťania zamestnancov hrozí aj ďalším slovenským fabrikám. Budete počuť premiéra Hegera, ministra Sulíka, ale aj organizátorov protestu Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Ešte pár dní dozadu to vyzeralo na spor Richard Sulík versus Igor Matovič. Dnes však už vládna rovnica znie Igor Matovič ako minister financií alebo pohodlné parlamentná väčšina pre vládu Eduarda Hegera. Šéf OĽaNO sa svojho ministerského kresla drží veľmi pevne a tak si už jeho kolegovia, ministri za SaS, balia svoju vládnu výbavu. Prečo si sulíkovci nevedia predstaviť ďalšie vládnutie s Igorom Matovičom ako ministrom financií a čo by vlastne vyriešil odchod šéfa OĽaNO do parlamentu? Nie je odchod z vlády, prakticky v polovici volebného obdobia, útekom od zodpovednosti a aké bude pôsobenie SaS v opozícii? Za akých podmienok by liberáli podporili prípadné predčasné voľby a vedia si ešte predstaviť i návrat do vlády Eduarda Hegera? Témy a otázky pre štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti za SaS a šéfa OKS Ondreja Dostála. V druhej časti dnešných Aktualít Nahlas sa bližšie pozrieme na dôvody pretrvávajúcej nespokojnosti zdravotníkov. Ich požiadavky vraj totiž zostali odignorované a tak nad Slovenskom visí hrozba masového odchodu zdravotníkov. Čaká nás personálny kolaps? To sa už pýtal kolega Adam Oleš predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského. TITPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský --

Ťah Matoviča Matovičom. Tak opisuje „spasiteľský ťah“ alla Matovič ako riešenie aktuálnej koaličnej krízy bez konca politológ Jozef Lenč. „Igor Matovič príde o päť minút dvanásť so svojim spasiteľským návrhom, že nám všetkým odpúšťa, s tým, že nikomu neublížil, zamáva do kamery a odíde do parlamentu“, vysvetľuje politológ. Z pozície radového poslanca „bude robiť to isté, čo robil vo vláde, no zoberie pritom SaS tromf a prinúti ju vrátiť sa do štvorkoalície“, pokračuje. Ťah Matoviča Matovičom dáva politológ ako alternatívu k možnosti, že nebude ťahať Matovič, ale sám premiér a odvolá rovno oboch rozhádaných ministrov – Matoviča so Sulíkom. „Reálnejšie však vidím ťah Matoviča Matovičom“, uvádza Lenč. Aj pri tomto ťahu ale očakáva od lídra Oľano „perfídnosť“. Aj o nej budete počuť v podcaste. V druhej časti podcastu sa potom pozrieme na aktuálne extrémy počasia. Suchá striedajú návalové dažde a búrky. Zažívame klimatickú zmenu na vlastnej koži? S Pavlom Matejovičom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

„Prevládajúcim sentimentom je snaha inváziu v roku 1968 a následnú okupáciu nejako zamiesť pod koberec a nezaoberať sa tým. To však má vážne dopady na hodnotový systém, na ktorom súčasný režim stojí. Je to vizitka celej našej transformácie po novembri 89. Zásadnú zodpovednosť nesú politici, na ktorých vidno ich pragmatická, úzkoprsú a oportunistická orientáciu,“ hovorí o našom vnímaní prepadnutia Československa v roku 1968 politologička Dagmar Kusá. A kam povedie zbližovanie sa SMERU s Republikou? V nedeľu si Slovensko opäť pripomenie tragické výročie invázie vojsk vedených Sovietskym zväzom. Do našej vlasti pod rúškom noci zákerne a bez pozvania vpadlo pol milióna okupantov. Invázia bez vedomia i súhlasu vlády a parlamentu si vyžiadala vyše stovku obetí a viedla k masovej emigrácii. Nasledovala 20 ročná éra lží, prenasledovania iných názorov a lámania charakterov známa ako husákovská normalizácia. A prečo tento dlhý úvod o notoricky známych historických faktoch? Nuž, preto lebo naše povedomie o tejto udalosti je dnes doslova v žalostnom stave. A historické bezvedomie môže byť v dnešnej turbulentnej a nebezpečnej dobe vážnym bezpečnostným rizikom. V čom to ohrozuje geopolitické záujmy Slovenska? No a kde sa berie všetok ten sentiment po dobe, v ktorej moc sedela na bodákoch okupantov a kde nebolo možné vysloviť nesúhlas bez závažných následkov a najmä, čo s tým? Odpovedia analytička Globsecu Dominika Hajdu a politologička Dagmar Kusá. Robert Fico sú s Milanom Uhríkom čoraz viac jedna ruka. O čom svedčí silnejúca spolupráca SMERu s Republikou? V druhej časti dnešného podcastu sa na túto tému bližšie pozrel kolega Adam Oleš Ako to teda vyzerá s tou hrádzou proti extrémizmu, ktorú ešte pred pár pred rokmi spomínal samotný Robert Fico? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Vyššie sankcie za porušenie zákona o ochrane whistleblowerov – a teda oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Navrhuje ich úrad vlády. Zamestnávateľovi by tak hrozila sankcia do stotisíc eur. „Ak si vezmeme veľkú firmu s miliónovými obratmi, dvadsať tisícovú pokutu za prípadné šikanovanie oznamovateľa si ani nemusí všimnúť“, vysvetľuje Zuzana Dlugošová, ktorá stojí na čele Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „Riešime konkrétne podnety, sledujeme už niekoľko trestných konaní a asistujeme oznamovateľom“, tvrdí Zuzana Dlugošová. Za rok pôsobenia úrad riešil osemdesiatku prípadov. V prípade oznamovateľov korupcie ide podľa Dlugošovej najmä o ľudí, „ktorí sú zorientovaní vo svojich odboroch, pracujú v štátnych inštitúciách a práve preto, že dobre rozumejú svojej agende, vedia dobre identifikovať závažné porušenia“, dopĺňa. V druhej časti podcastu sa pozrieme na fakt, čo môže s vojnou na Ukrajine urobiť slabšia vojenská pomoc zo strany európskych spojencov. S Vladimírom Bednárom. „Meškanie s vojenskou pomocou sa potenciálne prejaví aj v tom, že časový sklz bude mať aj oslobodzovanie ukrajinského územia“, tvrdí analytik Bednár. Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

„Toto je proces, ktorý je samozničujúci. Na konci bude zánik SaS. Problém je, že Sulík si tak „odpálil“ všetkých svojich kritikov, že stratil v strane systém bŕzd a protiváh,“ kritizuje predsedu SaS bývalá poslankyňa liberálov Lucia Nicholsonová. Podľa nej v SaS už predsedovi nemá kto povedať, že sa mýli pretože v nej zostali len ľudia visiaci na šnúrkach predsedových nohavíc. Ustúpi Sulík v aktuálnom spore s Matovičom? A ohrozuje hnutie Republika bezpečnosť Slovenska? Vládnu koalíciu už celé týždne zamestnáva ostrý spor medzi SaS a OlaNO pričom ustúpiť nechce ani jedna zo zúčastnených strán. Aké je pozadie rozhodnutia liberálov žiadať si už po druhý raz politickú hlavu Igora Matoviča? Nakoľko išlo o osobné rozhodnutie Richarda Sulíka a do akej miery je s ním stotožnená aj strana, ktorú vedie? A akú úlohu v rozhodnutí odísť z vládnej koalície hrali stúpajúce preferencie SaS a možno od nich očakávať konštruktívnu opozičnú politiku? Odpovie bývalá dlhoročná sulíkova spolupracovníčka a exposlankyňa za SaS Lucia Nicholsonová. Tá dnes prichádza aj s ideou založenia novej strany. Objavia sa v nej aj expremiér Dzurinda či bývalý minister financií Ivan Mikloš? V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na hnutie Republika, ktoré naberá do svojich radov ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek. Môže sa tak stať strana Republika bezpečnostnou hrozbou pre slovenskú Republiku? Viac už v rozhovore kolegu Adama Oleša s reportérom Aktualít Tomášom Kyseľom Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Ceny benzínu a nafty už klesli takmer o 20 centov. Tento trend by mohol ešte pokračovať. Dočkáme sa vďaka tomu zníženiu cien potravín? Analytici naznačujú, že medzimesačne možno áno. Budeme sa mať vďaka tomu lepšie, alebo len menej zle ako sa čakalo? Niektorým firmám sa zvýšili zisky a ich zamestnanci by si tak mohli vypýtať vyššie platy. Neprispejú však vyššie platy opäť k ďalšej inflácii? V dnešnom podcaste budete počuť bankových analytikov Michala Lehutu a Janu Glasovú. Druhou témou dnešného podcastu je, že až 23-tisíc ľudí podpísalo verejnú výzvu na zmenu kontroverzného paragrafu 363 trestného poriadku. Podpísaní ľudia požadujú zúženie právomocí generálneho prokurátora. Viac povie šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Braňom Dobšinským. Moderuje Peter Hanák.

Slovensko sa lúči s kardinálom Jozefom Tomkom. Odišiel najstarší člen kardinálskeho zboru, najbližší spolupracovník prinajmenšom dvoch pápežov, rovnako osobnosť, ktorej vďačia za pozornosť sveta Ján Pavol II. či Benedikt XVI. Slovák, ktorý mal dve desaťročia pod palcom svetové misie. V spomienkach najbližších spolupracovníkov však zaznievajú aj slová ako dar, starý otec či inšpirácia. Ako ho videl Jozef Kováčik, niedajší hovorca slovenských biskupov, ktorý digitalizoval kardinálov bohatý videoarchív zo stovky jeho misijných ciest. „On nebol ten, ktorý by sa potreboval niekde ukazovať. Vždy bol takou šedou eminenciou v tom dobrom slova zmysle. Od sekretára biskupskej synody. A myslím si, že to bol koreň jeho ostatných úspechov v živote. Tam sa ukázal, ako dobrý diplomat a zároveň vynikajúci teológ. Bol to on koniec koncov, kto dal do popredia či už kardinála Jozefa Ratzingera alebo kardinála Jozef Wojtylu a mnohých ďalších.“ „Bol to on, ktorý druhým pomohol a on zostával vždy tou dvojkou trojkou. A myslím, že toto je v živote človeka veľmi dôležité: byť dobrou dvojkou, trojkou, bez toho, aby som mal ašpirácie byť za každú cenu jednotkou.“ Podľa Kováčika to kardinál Tomko zvládal vynikajúco. V druhej časti podcastu sa pozrieme na šance vládnej koalície. Šéfredaktor Aktualít a ich komentátor Peter Bárdy nevidí zázrak, ktorý by ju udržal. Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Vládna štvorkoalícia zrejme definitívne skončila. OĽANO odmietlo ustúpiť ultimátu liberálov no SaS na ňom trvá. Riešenie neprinieslo ani dnešné stretnutie koaličných špičiek zvolané premiérom Hegerom. Má ešte štvorkoalícia predsa len nejakú šancu a koho vinou koalícia skrachovala? A kde bude premiér hľadať podporu na vládnutie? Odpovie spoluzakladateľ liberálov a dlhoročný kolega predsedu SaS Martin Poliačik. A pozrieme sa aj na tému finančnej gramotnosti. Takmer nekonečná melodráma o ďalšom fungovaní vládneho štvorlístka sa dnes zrejme a tentoraz už asi i neodvratne priblížila k svojmu koncu. Odchodom liberálov z koalície sa tak hegerova vláda stane formálne, i oficiálne, vládou menšinovou a teda vládou odkázanou na podporu parlamentnej opozície. Má ešte štvorkoalícia predsa len nejakú šancu? Kto v tomto spore pochybil? No a ako môže fungovať vláda bez podpory parlamentnej väčšiny? Odpovie bývalý stranícky kolega Richarda Sulika exposlanec SaS Martin Poliačik ako aj politológ Jozef Lenč. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na tému finančnej gramotnosti. Na otázky, ako na tom sme práve v tejto oblasti odpovedia riaditeľka FinQ centra Danica Lacová a hlavný analytik Národnej banky, Michal Horváth. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želajú denisa Žilová a Braňo Dobšinský. REPO

Zastrašovanie a lynč. Podľa policajného prezidenta ich majú zažívať vyšetrovatelia politicky citlivých prípadov. Štefan Hamran preto vystúpil na ich obranu. Na špeciálnej tlačovej besede pomenoval ja dôvody nespokojnosti bývalého trojnásobného premiéra a jeho okolia. „Jeho vysokopostavní nominanti sa dnes ocitli na zozname obžalovaných a právoplatne odsúdených“, tvrdí policajný prezident. Nemá však pred útokmi politikov policajného prezidenta brániť skôr minister vnútra, ktorý je sám politik? „Bohužial, minister Roman Mikulec sa aktívne nezastáva polície a jej práce, preto je namieste, že to urobil policajný prezident“, tvrdí Zuzana Petková z nadácie Zastavme korupciu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na tému integrácie ukrajinských utečencov pred vojnou. S Elenou Gallovou Kriglerovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry. „Sme ochotní akceptovať cudzincov, ktorí sú nám kultúrne blízky a z ktorých máme ekonomický osoh. Nerátame však s tým, že by mali mať i rovnaké práva ako my“, tvrdí. Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Sedem dní bez dodávok. Slovensko zažilo epizódu ropného sucha. A paradoxne o nej takmer nevedelo. Zodpovednosť pritom nepadá na Rusko, ani Ukrajinu – tvrdí minister hospodárstva Richard Sulík. Zodpovední sú podľa neho bankoví úradníci. So sankciami voči Rusku sa musíme pripraviť na to, že „ropné sucho“ nemusí byť ojedinelou epizódou – upozorňuje energoexpert Karel Hirman. V druhej časti podcastu sa pozrieme na chystanú obnovu vojnou zničenej Ukrajiny. Ako sa do nej môže zapojiť Slovensko? Odpovie Jurij Muška, diplomatický zástupca Kyjeva u nás. Budete počuť aj Vladimíra Vaňa z rezortu financií a Petra Kremského z hospodárskeho výboru parlamentu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Lekári a sestry dnes na úrade vlády rokovali s premiérom Eduardom Hegerom, ministrom financií Igorom Matovičom a aj ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. Mesiace hrozili hromadnými výpoveďami, ak im štát nezdvihne platy. To však nie je jediná podmienka. Požiadavky zhrnul pri dnešnom príchode na rokovanie líder lekárskych odborov Peter Visolajský. Ak tie nebudú splnené, hrozia výpovede viac ako 3500 lekárov, čo by mohlo znamenať totálny kolaps nášho zdravotníctva. Ani na dnešnom rokovaní sa nedohodli. Ďalším problém slovenského zdravotníctva je nedostatok liekov v lekárňach. Tvrdí Ľuboš Baran z internetovej lekárne. V slovenských lekárňach chýbajú lieky, ako sú antibiotiká alebo lieky na arytmiu srdca alebo aj na niektoré psychiatrické diagnózy. Pýtali sme sa na to viceprezidentky lekárnickej komory Miroslavy Snopkovej. Podcast pripravil Peter Hanák.

Ako bude vyzerať vojna najbližšie mesiace? Ukrajinci po prvý raz preberajú vojenskú strategickú iniciatívu, teda určujú, kde sa bude najbližšie týždne bojovať. Pomáha im v tom napríklad aj dodávaná technika z Európskej únie a Spojených štátov. Podľa Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov ďalší vývoj a úspech ukrajinských vojakov na bojisku závisí práve od dodávok zbraní zo Západu. Strana SaS predkladá ústavný zákon o dôchodkoch. Budete počuť Richarda Sulíka, Petra Cmoreja a Mariána Viskupiča. Minister práce Milan Krajniak tento krok SaS vníma ako pokus zatiahnuť hnutie Sme rodina do konfliktu liberálov s Oľano. Na slovenský dôchodkový systém sa pozrieme s ekonómom z tímu plánu obnovy na Úrade vlády a univerzitným pedagógom Jánom Šebom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Mariánovi Kočnerovi hrozí ďalšia obžaloba. Vyšetrovanie káuz Donovaly a Báč je ukončené. Čím sú špecifické tieto kauzy? Prečo vyšetrovanie trvalo viac ako päť rokov? Postaví sa Kočner pred súd? To sa v druhej téme podcastu pýtala Denisa Žilová šéfa investigatívneho tímu Aktualít Jána Petroviča. Čínska armáda pokračuje vo vojenských cvičeniach v okolí Taiwanu. Môže situácia vyústiť do invázie Číny na Taiwan? Aký je historický kontext a prečo si Čína nárokuje na Taiwan? V druhej téme podcastu budete počuť výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Mateja Šimalčíka. „Akýkoľvek útok musí mať námorný element, čo je logisticky náročná operácia. Musíte prepraviť veľké množstvo vojakov a techniky. Vyžaduje si to dlhodobejšie prípravy, ktoré by sme pravdepodobne aj videli. Zatiaľ nič také nesledujeme,” opisuje Šimalčík v podcaste. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Utečenci z Ukrajiny stále potrebujú materiálnu pomoc. Od augusta ju ale dostáva menej ľudí. Kto môže po novom žiadať o pomoc? A v čom všetkom je iné štvrté kolo pomoci Ukrajincom? Vyšetrovanie kauzy Súmrak už bolo na konci a vyšetrovateľ predložil spis s návrhom na podanie obžaloby Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a ďalších Situácia sa však zmenila a prokurátor vyšetrovateľovi prípad vrátil na doplnenie dokazovania. Našiel aj procesné pochybenia. Viac povie novinárka Aktuality.sk Annamária Dömeová. Iniciatíva Kto pomôže Ukrajine poskytuje materiálnu pomoc utečencom z Ukrajiny v bratislavskom Auparku od marca. Začiatkom augusta spustila štvrté kolo pomoci v nových priestoroch a s novými prísnejšími podmienkami pre utečencov. Humanitárnu pomoc dostanú už len najohrozenejšie skupiny ľudí - matky s deťmi, seniori nad 65 rokov a invalidní dôchodcovia, ktorí musia byť vopred zaregistrovaní. V centre humanitárnej pomoci sme sa boli pozrieť. Reportáž z bratislavského Auparku nahrávala Denisa Žilová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Pozemok, ktorý si nárokujú aj Kuffovci, získal od štátu do prenájmu ich konkurent. Keď vyčerpali právne kroky, prešli k fyzickým konfliktom. Gregor Kuffa poslal svoju ženu s dieťaťom blokovať traktor a jeho bratia išli následne biť traktoristu za to, že mal ohrozovať ženu a dieťa. Už v pondelok sme upozornili na obvinenie dvojice poslancov Štefana a Filipa Kuffu z nebezpečného vyhrážania, ku ktorému malo dôjsť počas fyzického konfliktu. Polícia v súvislosti s pozemkovými spormi rodiny Kuffovcov vyšetruje až 5 incidentov. Jednu z týchto bitiek sme dnes na webe Aktualít zverejnili ako video. O čo presne ide v tomto spore a prečo sa Kuffovi synovia bijú o pozemky, vysvetlí náš reportér z popradského regiónu Marek Nemec. Na reakciu sme sa pýtali aj ich straníckeho šéfa, predsedu malej strany Život, ktorá združuje odídencov z klubu ĽSNS, Tomáša Tarabu. Reagoval útokom na Aktuality.sk. Druhou témou dnešného podcastu je smrť viac ako 50-tich Ukrajincov v ruskom zajatí. Budete počuť generála vo výslužbe Pavla Macka. Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahrávali Peter Hanák a Adam Oleš.

Fungovanie koalície závisí na rozhodnutí Igora Matoviča, či ostane vo vláde. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že koalícia sa rozpadne, hovorí v podcaste šéfredaktor redakcie Aktuality.sk Peter Bárdy. Výskumný tím Amnesty International sa rozprával s viac ako sto afgánskymi ženami a dievčatami zmapoval, ako sú takmer pod vládou Talibanu porušované ich práva takmer v každej oblasti ich života. Zvýšil sa počet nútených či predčasných manželstiev, dievčatá majú obmedzenú možnosť študovať na strednej škole a pohybovať sa nemôžu bez sprievodu svojho mužského rodinného príslušníka. V podcaste budete počuť šéfa Amnesty International Slovensko Rada Slobodu. „Naša správa sa volá Smrť v spomalenom zábere. Jedna žena nám povedala, že situácia v Afganistane je tak zlá, v kombinácii aj s istou ignoráciou medzinárodného spoločenstva, že to je ako keby sme už rovno povedali, že ženy v Afganistane sa môžu upaľovať. Takže naozaj je situácia katastrofická,” hovorí v podcaste Sloboda. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Poslanci parlamentu Štefan a Filip Kuffovci sú obvinení z nebezpečného vyhrážania, ku ktorému malo dôjsť pri fyzickej potýčke. Podľa nášho reportéra, ktorý tento prípad sleduje už pol roka, nešlo o jedinú bitku. Polícia ich preveruje až päť. Poslanec Filip Kuffa (pôvodne zvolený za ĽSNS) sa proti obvineniu bráni, že ani on, ani jeho otec Štefan Kuffa (tiež ex-ĽSNS), neboli v danom čase na mieste činu. Náš reportér pod Tatrami Marek Nemec hovorí, že ide o spory o pozemky za účasti rodiny poslanca Kuffu. K fyzickej konfrontácii Kuffových synov pre pozemky pritom prišlo už viackrát. Poslanci požiadali generálneho prokurátora o zrušenie obvinenia cez paragraf 363, no neuspeli. Naopak, Maroš Žilinka mal údajne kežmarských vyšetrovateľov pochváliť. Druhu témou dnešného podcastu je dianie na hraniciach Kosova so Srbskom. Budete počuť bývalého diplomata na Balkáne, Júliusa Lörincza. Podcast nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

Vláda plánuje zriadiť Klimatický fond pre pôdu. Ten by mal podporovať farmárov či lesníkov, aby zvyšovali schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Fond by mal odštartovať už na budúci rok a vláda naň chce vyčleniť až 150 miliónov ročne. Zvýši to cenu vody? Matoviča vymenil za Sulíka. Prečo poslanec Krúpa zmenil politické tričko? Slovensko začalo v ostatných rokoch sužovať enormné sucho. Vysychajú potoky, vysychajú rieky no a znižujú sa aj hladiny podzemných vôd. S istou mierou hyperbolizácie by sa dalo povedať, že názov známej rozprávky: „Soľ nad zlato“ sa tak ľahko môže zmeniť na rozprávku s názvom: „Voda nad zlato.“ Prognózy pritom veštia, že klimatické zmeny sú už na prakticky nezadržateľnom postupe a lepšie to už azda ani nebude. Alebo to predsa len lepšie byť môže a dá sa vysychanie Slovenska ešte zvrátiť? Odpoveďou je zásadná zmena prístupu k hospodáreniu s vodou. Jedným z riešení je podľa vlády aj zmena motivácii farmárov, lesníkov, záhradkárov no i developerov či samospráv a to prostredníctvom Klimatického fondu pre pôdu. Ešte predtým sa však pozrieme na politický prestup roka, v ktorom výrazná tvár OLANO, poslanec Juraj Krúpa zmenil politické farby a dal sa k Sulíkovcom. Oslovila ho kolegyňa Denisa Žilová. A zhodnotí to i politológ Grigorij Mesežnikov. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

Fašizmus plus rasová čistota je nacizmus, Maďarsko tak vykročilo cestou nacizmu, hodnotí nedávny orbánov prejav spisovateľ Arpád Soltész. Podľa neho môže ísť o snahu odpútať pozornosť od zhoršujúcej sa ekonomiky, Orbán ale môže mať i ambíciu stať sa lídrom akejsi fašistickej internacionály. Máme sa báť orbánovej stávky na Putina a ako dopadol stret fanúšikov Fradi a Slovana? Náš južný sused hnedne čoraz viac, najnovšie jeho nekorunovaný imperátor Viktor Orbán siahol dokonca až k rasovým teóriám, ktoré v minulosti dôsledne a za nesmierne krvavú cenu zdiskreditovali nemeckí nacisti. Maďarský premiér sa zároveň ostro vymedzil voči prakticky celoeurópskemu konsenzu v prípade podpory Ukrajiny napadnutej putinovým Ruskom. Ak s tomu pripočítame ešte i neustále oživovaný trianonský komplex, ktorý doteraz rojčí o obnove veľkého Uhorska, neodbytne sa nám začne vynárať otázka: Máme sa Maďarska pod vedením Viktora Orbána báť? Kam teda náš južný sused smeruje, a kam je až schopný zájsť? Môžu mať tieto orbánovské teórie podporu Maďarov a čo tí naši Maďari žijúci na území Slovenska? Témy pre spisovateľa a publicistu Arpáda Soltésza. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa poohliadneme za včerajším futbalovým stretom budapeštianskeho Ferenczvárosu s bratislavským Slovanom. Hoci bol zápas zaradený medzi vysoko rizikové, žiaden konflikt nenastal, no rivalita slovenských a maďarským ultras nebola, a ani nie je, iba o športe. S redaktorom ŠPORTu.sk Jánom Jasenkom sa o tom porozprával kolega Adam Oleš. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Menšinovú vládu bez SaS pripustili už koaliční lídri a aj premiér Eduard Heger. Takáto vláda by v kľúčových otázkach ako napríklad odvolávanie mohla závisieť od odídencov z ĽSNS. Poslancov za najsilnejšie vládne hnutie sme sa pýtali, či by s tým nemali morálny problém. Hoci Boris Kollár o „kuffovcoch“ hovorí že nie sú fašisti, politológ na konkrétnostiach dokazuje opak. Bude mať Slovensko menšinovú vládu s podporou fašistov? Pýtali sme sa poslancov OĽaNO. Podpredsedníčka klubu OĽaNO Anna Andrujevová by menšinovú vládu podporovala, Andrej Stančík tvrdí, že si to „nevie predstaviť“. Čo presne tým myslí? Pýtali sme sa aj Petra Polláka ml., ktorý sa zaoberá rómskou problematikou. Pozrieme sa aj na to, prečo tesná menšina v parlamente, pre vládu pri schvaľovaní zákonov či rozpočtu, nie je až taký veľký problém, ako by sa na prvý pohľad zdalo. V skutočnosti totiž málokedy treba až 76 hlasov. Druhou témou dnešného podcastu je tradičný letný nedostatok krvi v slovenských nemocniciach. Boli sme sa pozrieť, ako sa krv daruje a ako ju môžete darovať aj vy. Podcast Aktuality Nahlas nahrávali Peter Hanák, Denisa Žilová a Laura Kellöová. Spolupracovali Matej Ohrablo a Valentína Rybárová.

Vraciame sa k ľudáckym tradíciám. Slovenským konzervativcom opäť hrozí, že ich, tak ako za Tisa, zhltnú radikáli, varuje sociológ Michal Vašečka. Menšinovej vláde dáva po odchode SaS do opozície, životnosť týždne, maximálne mesiace. A je riešením úradnícka vláda? No a pozrieme sa aj na kvalitu našich vysokých škôl. Slovensko smeruje k politickému patu. SaS chce vládu bez Igora Matoviča, čo však OĽaNo striktne odmieta. Premiérovi Hegerovi tak hrozí, že sa už v septembri ocitne v pozícii vládcu bez oficiálnej podpory parlamentnej väčšiny. Vládnuť sa dá i tak: Veď napokon si to už v praxi vyskúšala aj druhá dzurindova vláda stojaca na podpore exmečiarovcov či exkomunistov. Aké je to vládnuť v menšine a aká môže byť cena za vládnutie s podporou liberálov alebo naopak, extrémistov a konzervatívcov, a je možné v prípade zlyhania politikov sa uchýliť k modelu takzvanej úradníckej vlády? Téma pre sociológa Michala Vašečku a ústavného právnika Mariána Gibu. Druhou témou dnešného podcastu sú výsledky prestížneho rebríčka svetových vysokých škôl. Slovenská technická univerzita a Univerzita Komenského sa umiestnili na chvoste rebríčka. Prečo máme v rebríčku len dve slovenské univerzity? O tejto téme sa kolega Adam Oleš rozprával s odborníčkou na oblasť vysokého školstva a poradkyňou premiéra Eduarda Hegera Renátou Hall. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský

Minulý týždeň zasiahli Európu, vrátane Slovenska extrémne horúčavy. Pozreli sme sa na to, čo sa deje v našom tele, keď sme vystavení vysokým teplotám a či sa dokážeme takému počasiu časom prispôsobiť. Záchranár a šéf asociácie záchraniek Matej Polák opisuje, že horúčavy zvyšujú nároky ľudského tela na jeho bežné fungovanie - a dá sa to prirovnať k športovej aktivite. „Pre človeka, ktorý vydrží bežnú športovú aktivitu, to nie je problém, ale môže to byť problém pre ľudí, ktorí majú zdravotný stav taký, že by nezvládli ani športovú aktivitu. Pre nich môžu byť teplá takým stresom a námahou pre ich organizmus, že jednoducho skolabujú,” tvrdí Počas minulého týždňa mali viacero výjazdov ku kolapsom z tepla. Severné Macedónsko a Albánsko pristúpili k rokovaniam s Európskou úniou o spoločnej budúcnosti. Úspešnosť rokovaní je však podmienené zmenou ústavy Severného Macedónska podľa predstáv Bulharska. Je správne, aby jedna krajina žiadala druhú o zmenu ústavy? Kto a ako na celom spore medzi krajinami najviac profituje? Dodrží Severné Macedónsko záväzok zmeniť ústavu? Tieto otázky sa pýtala Denisa Žilová v druhej téme podcastu europoslanca Vladimíra Bilčíka. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Čím sa Putinovi bude menej dariť na bojisku, tým viac sa bude „hrať“ s plynovými kohútikmi. Nadchádzajúca zima si bude vyžadovať šetrenie. Núdzový plán Bruselu je len odpoveďou na realitu. Pohľad na aktuálnu plynovú krízu očami energoexperta Karla Hirmana. Ruský plyn sa stal horúcou témou leta. Stal sa Putinovou zbraňou voči Európe, ktorá je na ňom závislá. Práve z Ruska pochádza 42% plynu dovážaného do Európy. A hoci sa zatiaľ nenaplnili obavy, že by potrubia Nordstreamu 1 zostali po technickej odstávke suché, aktuálnou zostávajú stále otázky o jeho cene, ktorá je pre agresiu voči Ukrajine na historických maximách. Brusel síce prichádza s projektom pre prípad núdze, ktorý počíta s 15%ným obmedzením jeho spotreby, Medzinárodný menový fond však upozorňuje aj na hrozbu hospodárskej recesie v našich končinách, ak by Moskva predsa len pristúpila k plynovému embargu a partneri v Únii by nám nepomohli zdieľaním LNG terminálov. Čo Slovensku hrozí? Odpovie Karel Hirman, energoexpert. V druhej časti podcastu sa pozrieme do veľkokapacitného asistenčného centra pomoci Ukrajincom v Bratislave. Služby poskytuje už viac ako štyri mesiace. Teraz rozširuje integračné aktivity. Novinkou sú jazykové kurzy či zóna pre seniorov a črtá sa aj väčšia spolupráca s úradom práce. Ako vyzerá pomoc utečencom v tomto centre? Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

„Nepanikáriť, výkyvy na finančných trhoch nie sú rizikom, ale istotou, učiť sa môžeme z takmer storočnej skúsenosti“, radí expert na investovanie Maroš Ovčarik. Čo robia také pohnuté časy, ako sú naše poznamenané pandémiou covidu a vojnou na Ukrajine, s peniazmi? Vážna hospodárska recesia vo východnej Európe. Varuje pred ňou Medzinárodný menový fond. Naplniť sa má v prípade, ak Rusko zavedie embargo na dodávky plynu a ostatne krajiny sa s nami nepodelia o svoje zásoby. Akciové trhy už od začiatku roka prakticky len v prepade, inflácia naopak rastie – a prekonáva dvadsaťročné maximá; a rovnako úrokové sadzby. A malí investori si v mailových schránkach začínajú zvykať na správy typu – hodnota vášho portfólia klesla. Správy sa stávajú cyklickámi. Ako a kedy sa to skončí? Téma pre Maroša Ovčarika, experta na investovanie. V podcaste sa dozviete, ako sa správať pri výrazných prepadoch na finančných trhoch, či akých chýb sa vyvarovať, aby to nebolo pre nás „drahé“. V druhej časti podcastu sa pozrieme na projekt pomoci vojnovým utečencom z Ukrajiny. Pomoci, ktorá pamätá aj na „priateľskú oporu“. Práve o nej sú Buddíci pre Ukrajincov. So Zuzanou Ralbovskou. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

„Pandémia dospela do bodu, že s covidom sa už musíme naučiť žiť. Bez toho, aby vážnejšie ovplyvňoval bežný život“, tvrdí infektológ Peter Sabaka. Svet začína opäť zamestnávať covid. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie počet prípadov narastá už šiesty týždeň za sebou, po tom, čo po marcových maximách klesal. Podľa posledných štatistík organizácie – celosvetovo len potvrdených prípadov vystúpilo na 5,7 milióna, s týždňovým nárastom na úrovni 6%. Omikron je pritom dominantným variatnom vírusu, pričom subvarianty BA.4 a BA.5 zaznamenávajú nárast. U nás sa denné nárasty začínajú blížiť tisícke. WHO hovorí o náročnej jeseni a zime. Aká perspektíva je pred Slovenskom? Téma pre infektológa Petra Sabaku. „Máme tu ďalšiu vlnu preto, že sa objavil (sub)variant vírusu, ktorý je infekčnejší ako predošlé (je to zrejme najinfekčnejší vírus na planéte) a ktorý dokáže nakaziť aj tých, čo prekonali infekciu v minulosti (vrátane infekcii Omikron BA.1 a BA.2)“, tvrdí Sabaka. WHO predstavila aj jesennú a zimnú stratégiu pre boj proti covidu. Počíta so zvýšenou vakcináciou, druhou posilňovacou dávkou pre osoby s oslabenou imunitou či seniorov a s rúškami v interiéroch a v hromadnej doprave. Radikalizácia mladých, čo je za ňou? Keď kotlebova ĽS NS vstupovala do parlamentu, najviac bodovala u prvovoličov. Odvtedy sa doba ešte viac zradikalizovala, ale čo vieme, ako sú na tom mladí ľudia s extrémizmom dnes? Čo a kto je v súčasnosti pre nich extrém? Kde pramenia ich radikálne názory a ako sa s nimi dá bojovať? „Cítia sa nevypočutí a nevnímajú sa ako súčasť spoločnosti“, hovorí šéfka Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktoré zrealizovalo projekt skúmajúci mechanizmy prevencie radikalizácie mladých Elena Krieglerová Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Spolupracujúci obvinení Ľudovít Makó a František Imrecze dnes priamo na úrade vlády polícii ukazovali, kde a ako sa sa mali údajne stretávať s Norbertom Bödörom či Robertom Ficom. Ako si máme predstaviť takú rekonštrukciu stretnutí, v akom štádiu je kauza Súmrak a aké osoby dnes vypovedajú v podcaste povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Viktor Orbán opäť rozdeľuje maďarskú spoločnosť. Novými nepriateľmi sú tentokrát živnostníci a drobní podnikatelia. Tých čakajú od septembra daňové zmeny. Zákon, ktorý sprísňuje podmienky najvýhodnejšej formy zdaňovania, bol dôvodom minulotýždňových protestov v Budapešti. Živnostníkov a podnikateľov s nízkymi príjmami, ktorým sa môžu sprísniť podmienky, je v krajine približne 450 tisíc. Zdaňovanie v súčasnej podobe platí v krajine 25 rokov. Ako daňové zmeny v Maďarsku môžu ovplyvniť aj Slovensko? V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o situácii v Maďarsku rozprávala s politológom Jurajom Marušiakom. Podcast spracovali Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Preferencie politických strán stagnujú a vládu by sa bez vzájomnej dohody nepodarilo zostaviť ani táboru koalície no ani parlamentnej opozície, hovorí šéf agentúry AKO, ktoré realizovala júlový prieskum preferencii politických strán Václav Hřích Víťazný Hlas, no aj návrat kresťanských demokratov do parlamentu kde by si do lavíc Národnej rady zasadli spolu s Progresívnym Slovenskom. I taký je odkaz voličov vo forme aktuálneho prieskumu preferencii politických strán pre agentúru AKO. Ako sa teda aktuálna vládna kríza odrazila na náladách voličov a bude musieť Robert Fico pri svojom sne o premiérskom kresle poriadne zaloviť v košiari extrémistov a fašistov? Komu a s kým by sa podarilo zostaviť funkčnú vládu no a prečo toľko opýtaných takpovediac láme nad celou politikou palicu a deklaruje svoju nechuť voliť? Témy a otázky pre šéfa agentúry AKO, ktorá prieskum začiatkom mesiaca realizovala, Václava Hřícha. Druhou témou dnešného podcastu sú tropické horúčavy a požiare, ktoré zachvátili Európu. Budú lesné požiare sužovať aj Slovensko a budú nás letné suchá, ale no prudké zrážky trápiť viac než v minulosti? Adam Oleš sa rozprával s meteorológom a klimatológom Milanom Lapinom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tento týždeň opäť prebieha súd s Mariánom Kočnerom, a to v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spojenej s kauzou prípravy vrážd prokurátorov. Pred súdom dnes vypovedal expolicajt Štefan Mlynarčík, ktorý sa podieľal na sledovaní Jána Kuciaka, ale aj iných osôb. Viac povie novinárka Laura Kellöová. V druhej časti podcastu sa pozrieme na vývoj situácie na Ukrajine. Chystá sa Ukrajina dobyť svoje územie naspäť? Adam Oleš sa rozprával s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Na Slovensku máme prvý potvrdený prípad opičích kiahní. Podľa Úradu verejného zdravotníctva s najväčšou pravdepodobnosťou sa ním osoba nakazila v zahraničí. Nakazený muž či žena je v izolácii a v odbornej starostlivosti lekárov. Čo táto správa znamená? Nakoľko je takáto vzácna infekčná choroba v našich končinách nebezpečná? Téma pre virológa SAV Borisa Klempu „Zrejme ten najlepší spôsob ochrany je vyhýbať sa sexu s vysoko promiskuitnými osobami, u ktorých je riziko, že by mohli byť infikované“, vysvetľuje. Opičie kiahne sa v súčasnosti podľa virológa najviac šíria práve v takýchto komunitách. V podcaste sa dozviete praktické veci, na ktoré pri opičích kiahňach nemožno zabúdať. V druhej časti sa pozrieme na zelenú, ktorú dal Brusel jadru a zemnému plynu ako zdroju energií pre budúcnosť. Krok vyvolal rozdielne reakcie. Budete počuť ekonóma Lukáša Kovandu a europoslanca Martina Hojsíka. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Zo straníckeho podriadeného, či Matovičovho premiéra sa musí stať autonómny silný predseda vlády, inak túto vládnu koalíciu z krízy nevyvedie. Pohľad na aktuálnu koaličnú krízu zo strany Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktualít a ich politického komentátora. „Autonómny a silný sa bohužial doteraz ukázal hlavne pri zahraničných témach“, tvrdí Bárdy. „Dnes má možnosť ukázať sa ako líder aj doma“, dodáva. „Reálne bude musieť prísť s plánom, ako presvedčiť Igora Matoviča, aby odišiel z postu ministra financií, aby netorpédoval vládu z pozície parlamentného poslanca a aby ju nechal dovládnuť do riadnych volieb“. To považuje Bárdy za najdôležitejšie z pohľadu úlohy premiéra Eduarda Hegera. „Inak sa mu vláda s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vláda rozpadne“, dodáva. Bárdy však vidí ako nereálne, že by sa Hegerovi podarilo Matoviča presvedčiť, aby z vlády odišiel. „Konflikt prerástol do takých rozmerov, že je nereálne, aby boli v jednom čase na pozíciách ministrov Sulík s Matovičom“. Bárdy tým naznačuje aj možný smer, ako sa budú uberať rokovania. „Myslím si, že Richard Sulík aj pri svojom egu by bol ochotný rokovať o tom, že by nebol ministrom hospodárstva. SaS má odborníkov, ktorí by ho vedeli plnohodnotne zastúpiť. Predpokladom toho ale bude iný nominant Oľano, ktorí by bol náhradou Igora Matoviča“, uvažuje Bárdy. V druhej časti podcastu sa pozrieme na rozhodnutie Bruseli regulovať sociálne siete. Facebook, Twitter, Google či Amazon po novom už nebudú môcť obchádzať internetové pravidlá a zneužívať svoje postavenie na európskom digitálnom trhu. Európsky parlament tento týždeň schválil legislatívu o regulácii digitálneho prostredia. Tá sa dotkne predovšetkým technologických gigantov. Jedným z cieľov je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom. (Hlavným cieľom je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom.) Ako a aký obsah bude Európska únia regulovať na sociálnych sieťach a ako budú regulované dezinformácie? Budú vôbec regulované? To sa Denisa Žilová pýtala Tomáša Kriššáka, odborníka na informačnú bezpečnosť a Ľuboša Kukliša, riaditeľa Rady pre vysielanie a retransmisiu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák

Ultimátum – slovo, ktoré posledné hodiny víri politické vody. SaS chce dostať takýmto spôsobom Igora Matoviča z vlády. Buď oni, alebo on. Buď on mimo Hegerovej vlády, alebo oni perspektívne mimo tejto vládnej koalície, čím by ona stratila parlamentnú väčšinu. Matovičovo Oľano reaguje výzvou na zotrvanie v nej. Čo aktuálne vzťahy vypovedajú o tejto koalícii a má zmysel, aby pokračovala ďalej? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity „Neviem si predstaviť, že Igor Matovič povie: ‚no dobre, ja som ten vinník, odchádzam’ a Richard Sulík by vo vláde zostal. Alebo, že by SaS mala vo vláde aj v rozpore s aktuálnou koaličnou zmluvou ministerstvo spravodlivosti. Viem si predstaviť, že Oľano bude mať podmienky či už k predsedovi SaS ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi, poprípade k Márii Kolíkovej. Určite to nebude pozícia, že my sa stiahneme, Igor Matovič odíde z funkcie ministra a všetko ostane postarom.“ Ak by bol Igor Matovič podľa Radoslava Štefančíka pragmatik, učil by sa aj od Roberta Fica. „V minulosti to fungovalo, keď Robert Fico odišiel do ústrania a vládu vytvoril Peter Pellegrini. Koalícia zostala pohromade a fungovala naďalej“. Štefančík však dodáva, že „problém je v tom, že R. Fico je typ pragmatického politika, ktorému moc stačí aj sprostredkovane cez dosadeného premiéra“. Igor Matovič ale podľa Štefančíka politický pragmatik nie je. Aktuality sa na vás tešia aj na festivale Pohoda. Predstavíme vám našu investigatívu – s Jánom Petrovičom. A na svoje si prídu aj milovníci hokeja. Martin Toth – Vaňo sa bude s Mariánom Gáboríkom rozprávať aj o budúcnosti tohto zimného športu. Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Záujem Slovákov o letné dovolenky sa tento rok vrátil do čias pred pandémiou. V dnešnom podcaste sme sa teda pozreli na to, aká dovolenková sezóna nás čaká. Dovolenkári by mali tento rok rátať s možným čakaním na letiskách, a to pre prebiehajúce štrajky a nedostatok personálu, s ktorým bojujú letiská po pandémii. „Problém prichádza zo zahraničných letísk, ktoré sú obrovské. Chýba im dostatočná časť kvalifikovaného personálu, ktorý nie je možné zohnať zo dňa na deň, pretože potrebujú bezpečnostnú previerku. Zaškolenie a celý proces istý čas trvá,” vysvetľuje v podcaste hovorkyňa bratislavského letiska M.R.Štefánika v Bratislave Veronika Hauswaldová. Pozreli sme sa aj na to, ako sa dotkne tohtoročných dovoleniek inflácia - pri zakúpených zájazdoch, ale aj pri cestovaní na vlastnú päsť. „Pri zájazdoch cena narástla pri pohonných hmotách. Dá sa očakáva palivový príplatok niekde na úrovni 50 - 60 eur osoba na pobyt,” hovorí prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Roman Berkeš. Vysvetlí aj koľko si ľudia môžu oproti minulému roku priplatiť, ak cestujú individuálne. A kde sa oplatí tento rok cenovo vycestovať? Podľa analýzy spoločnosti CapitalPanda, ktorá mapovala ceny v obľúbených destináciách, sa oplatí ísť na dovolenku do Grécka či Turecka. Naopak zdražieť mala obľúbená destinácia Slovákov, a to Chorvátsko. V druhej časti podcastu sa pozrieme na blížiaci sa festival Pohoda. Na najznámejšom slovenskom festivale nebude chýbať ani stan Aktualít. Adam Oleš sa pýtal šéfredaktora portálu Aktualít Petra Bárdyho na diskusie, ktoré pre vás chystáme.

Čo sa vďaka novému závodu môže zmeniť na východe Slovenska? A ako je to so zahraničnými investormi, majú záujem o Slovensko? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INESS Martinom Vlachynským. Na Slovensko prichádza piata automobilka, a to švédske Volvo. Bude sa nachádzať v blízkosti Košíc v obci Valaliky a podľa premiéra Eduarda Hegera môže zlepšiť sociálnu a ekonomickú situáciu v regióne. Budete počuť aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý priblíži ako sa vláde podarilo dotiahnuť na Slovensko ďalšiu automobilku. No a čo všetko by sa vďaka novému závodu mohlo zmeniť na východe Slovenska? A ako je to so zahraničnými investormi, majú záujem o Slovensko? To si rozanalyzujeme s analytikom z INESS Martinom Vlachynským. Aké zmeny plánuje nový šéf RTVS? V druhej časti podcastu budete počuť rozhovor s novým generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom. Rozhovor nahrával Martin Sliz. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Fínsko a Švédsko dostali oficiálnu pozvánku do Nato, z Ruska sa pre Alianciu stala „vážna hrozba“, ešte pred desaťročím bolo pritom definované ako „partner“. A Ukrajina síce bez pozvánky, no so záväzkom pomocnej ruky dovtedy, dokedy to bude potrebné. V Madride sa skončil samit Severoatlantickej aliancie. Pozrieme sa naň s analytikom Matúšom Halásom. Nízky plat, množstvo práce a žiadna autorita. V druhej časti podcastu dáme slovo učiteľom, ktorí sa pre nespokojnosť s postupom rezortného ministra rozhodli pre odchod zo školstva. Komora volá po ústavnom zákone o zvýšení učiteľských platov, v opačnom prípade žiada hlavu rezortného ministra. Budete počuť už bývalú učiteľku Michaelu Gálovú, Vladimíra Crmomana a Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov. Rovnako stanovisko ministerstva školstva. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

SaS má na budúco-týždňovej Republikovej rade rozhodnúť o ďalšom postupe v koalícii. Aký môže byť ďalší vývoj? „SaS nemôže prísť po 6. júli a povedať, že si to nakoniec rozmysleli a ideme ďalej bez ultimát a podmienok,” hovorí v podcaste politológ. Myslí si však, ak by SaS požadovala odchod Igora Matoviča z vlády, išlo by o „príliš veľké sústo”. Skončí Jaroslav Rezník na čele RTVS? Poslanci dnes okrem neho posunuli do druhého kola aj Ľuboša Machaja. Boli sme sa pýtať poslancov parlamentu, koho z dvojice plánujú podporiť. V koalícii je favoritom Machaj. Budete počuť Kristiána Čekovského zo strany OĽaNO, Annu Zemanovú z SaS, Petra Pčolinského zo Sme rodina a Richarda Takáča z opozičného Smeru-SD. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Môžeme pomôcť poraziť Putina aj na domácom fronte – teda v našom bežnom živote? Odborníci sa zhodujú, že áno. Začať môžeme napríklad klimatizáciou – lebo aj veľkú časť elektriny vyrábame z ruských zdrojov. Kristína Serafínová Hudeková zo Živice poradí, ako zároveň ušetriť 450 eur ročne. Budete počuť aj rady finančného experta Juraja Hrbatého ako ušetriť na spotrebe a ako chce vládna koalícia pomôcť znižovať spotrebu, sme sa pýtali Mariána Viskupiča z SaS. Slovensko kupuje švédske obrnené vozidlá za viac ako 1 a pol miliardy. Či ich naozaj potrebujeme, sa v druhej téme dnešného podcastu Denisa Žilová pýtala generála vo výslužbe Pavla Macka. Moderuje Peter Hanák.

Najvyšší súd Spojených štátov zrušil americkým ženám federálne právo na potrat. Prakticky okamžite na to, vyrazili jednotlivé americké štáty do pretekov ako interrupcie čo najviac obmedziť či rovno zakázať. Viacerí slovenskí zákonodárcovia však verdikt vítajú a oslavujú. Na jeseň sa teda zrejme ani my, tu na Slovensku, nevyhneme ďalšiemu kolu nekonečnej parlamentnej diskusie na tému: Ako ženám potraty čo najviac sťažiť a skomplikovať. Takzvaný prorodinný balíček z dielne Igora Matoviča nebude mať žiadny zásadný vplyv na zvýšenie natality našich žien. Ak naozaj chceme, aby slovenské ženy uvažovali o viacpočetnej rodine, musíme ísť úplne inými a v civilizovanom svete už osvedčenými cestami. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o zásadnom zvrate v práve žien na interrupcie, ale i o tom, aká bude jeseň s Covidom. S odborníčkou na rodovú rovnosť Oľgou Pietruchovou a infektológom Petrom Sabakom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V politike sa začala rozvíjať spolupráca klerikálov, slovenských orbánovcov s rôznymi formami neoľudáctva a kryptofašizmu. Hľadá sa už len príbeh Veľkej lži, ktorými populisti spoločnosť dostatočne rozdelia a zradikalizujú, hovorí sociológ Michal Vašečka. Demokratická politická scéna, reprezentovaná najmä populistami, podľa sociológa Michala Vašečku stratila už prakticky akékoľvek zábrany a vybrala sa na cestu zjednocovania spoločnosti cez hľadanie obetí, na ktoré bude možné zvaliť svoju neschopnosť riešiť základné existenčné otázky dnes už doslova kolabujúceho štátu. Za jednu z najpravdepodobnejších obetí označil Vašečka komunitu LGBTQ. Odkiaľ pramení tá až neuveriteľne silná skepsa Slovákov k demokracii, Európskej únii, ako i volanie prakticky polovice z nás po vláde silnej ruky, ktorú obnažili najnovšie prieskumy verejnej mienky? Prečo, aj keď sa ani zďaleka nemáme oveľa horšie, než naši susedia v Únii, sme tak veľmi frustrovaní, nahnevaní a uzavretí pred svetom a racionálnymi na faktoch a dátach založenými riešeniami? Prečo sa obeťou populistov môžu stať práve homosexuáli? No a napokon, skutočne nám vadia fašisti? Témy a otázky pre Sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Prečo sa Putinovi darí napriek vojne a ekonomickej situácii v Rusku? Čo by skutočne vyhnalo Rusov do ulíc? A kým sa stal Vladimír Putin za mesiace vojny? Hosťom podcastu je česká novinárka Petra Procházková o Rusku píše roky. Odišla tam aj v roku 1992 pracovať a ostala tam až do roku 2001. V tejto chvíli je podľa nej režim Vladimíra Putina veľmi stabilný - tak ako dlho nebol. „Vojna zomkla režim, elity aj časť spoločnosti,” vysvetľuje česká reportérka Petra Procházková. Ani ekonomické sankcie nemusia spôsobiť, že začnú Rusi hromadne vychádzať do ulíc. „Dopady by museli siahnuť ľuďom na potraviny. Ale ako hovoria ruskí ekonómovia, Rusko má z hľadiska vlastných zdrojov dostatok zásob, aby pri skromnejšom jedálničku žiadny hladomor nebol.” V krajine tiež chýba aj opozičný líder. Podľa Procházkovej Putin trpí osamelosťou a má pocit, že sa proti nemu spikol celý svet. „Prepadá do vlastných bludov a je to veľmi nebezpečné.” Presne pred rokom sa objavilo na Južnej Morave tornádo, ktoré zničilo domy, budovy, vozidlá a malo aj svoje obete. Naša reportérka Monika Vatrálová sa bola pozrieť ako sa obce v Juhomoravskom kraji po roku zmenili. Budete počuť aj obyvateľov kraja. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová

Po tom, ako parlamentom prešiel nový mediálny zákon, viacerí politici tvrdia, že sa v médiách budú dožadovať, aby boli zverejňované ich vyjadrenia. Napríklad Jaroslav Baška zo Smeru hovorí, že sa budú brániť voči tvrdeniu, že Smer je organizovaná zločinecká skupina. Budete počuť aj analýzu experta na mediálne právo Tomáša Kamenca a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme dnešného podcastu sa budeme venovať Milanovi Čubovi – nominantovi Andreja Danka v štátnej firme Tipos. Dva a pol roka tam poberal plat viac ako 3000 eur, no v práci ho nikdy nikto nevidel. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

„Ak šéf vládnej koalície potrebuje na presadenie svojich ‚fenomenálnych nápadov‘ podporu pravicových extrémistov, ide len o dôkaz, že táto vládna koalície vôbec, ale vôbec nefunguje“. Politológ Radoslav Štefančík hodnotí parlamentné prelomenie veta prezidentky. To v jeho slovníku poodhalilo ale nielen konštatovanú nefunkčnosť tejto koalície: prinieslo prekvapivé zmeny postojov – a to rovno zvečera naráno – ako v prípade poslanca Kristiána Čekovského, či mantinely personálnych červených čiar, o ktorých zas hovorí Juraj Krupa. Kam posúva koaličné vzťahy nová politická búrka? Budete počuť aj poslancov Juraja Šeligu, Igora Matoviča a Janu Bitó Cigánikovú. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravovanú voľbu šéfa spojeného telerozhlasu. Ak by ho volili odborníci, už v tom bolo jasno, tvrdí Anna Sámelová z katedry žurnalistiky Filozovickej fakulty UK v Bratislave. Sámelová, ktorá sa vedecky venuje aj konceptu verejnoprávnosti, voľbe šéfa RTVS v parlamente vyčíta zbytočnú politizáciu. Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Dávať peniaze, ktoré nemáme, rodinám, ktoré ich nepotrebujú je evidentne zlé a hlúpe riešenie. Nie je rozumné plošne rozdávať peniaze všetkým ani vtedy, keď na to máte, ale my na to ani nemáme, to odkazuje Igorovi Matovičovi Ivan Mikloš. Druhou témou sú medvede. Minister Budaj pripúšťa ich reguláciu podľa počtu. Dnes je najdlhší deň roka no a práve letný slnovrat nám priniesol doslova sériu jóbových správ z dielne Centrálnej banky. Podľa NBS nás dvojciferná inflácia potrápi nielen v tomto, ale aj v budúcom roku a navyše, Slovensko ekonomický porastie v nižšom tempe než sa očakávalo, pričom v hre je dokonca i možnosť recesie. No a práve v týchto ekonomicky naozaj neľahkých časoch sa strážca našej štátnej kasy pokúša v parlamente prelomiť prezidentkino veto na približne jeden a štvrť miliardový takzvaný prorodinný balíček. A skúša to napriek nesúhlasu koaličnej SaS ako i tomu, že bez hlasov extrémistov sa mu toto veto pravdepodobne zlomiť nepodarí. Aké sú však samotné kvality tejto vyše miliardovej pomoci a aké to bude mať dopady na naše verejné financie a teda i na hrozbu zvyšovania daní či škrtov vo výdavkoch? Téma pre bývalého ministra financií a jednu z kľúčových postáv ekonomických reforiem 90. rokov Ivana Mikloša. V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o aktuálnej situácii s medveďmi rozprávala s ministrom životného prostredia Jánom Budajom no a zaznie aj názor poslanca za stranu SMER - SD Richarda Takáča. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský