NAHLAS |aktuality.sk

Čím sa Putinovi bude menej dariť na bojisku, tým viac sa bude „hrať“ s plynovými kohútikmi. Nadchádzajúca zima si bude vyžadovať šetrenie. Núdzový plán Bruselu je len odpoveďou na realitu. Pohľad na aktuálnu plynovú krízu očami energoexperta Karla Hirmana. Ruský plyn sa stal horúcou témou leta. Stal sa Putinovou zbraňou voči Európe, ktorá je na ňom závislá. Práve z Ruska pochádza 42% plynu dovážaného do Európy. A hoci sa zatiaľ nenaplnili obavy, že by potrubia Nordstreamu 1 zostali po technickej odstávke suché, aktuálnou zostávajú stále otázky o jeho cene, ktorá je pre agresiu voči Ukrajine na historických maximách. Brusel síce prichádza s projektom pre prípad núdze, ktorý počíta s 15%ným obmedzením jeho spotreby, Medzinárodný menový fond však upozorňuje aj na hrozbu hospodárskej recesie v našich končinách, ak by Moskva predsa len pristúpila k plynovému embargu a partneri v Únii by nám nepomohli zdieľaním LNG terminálov. Čo Slovensku hrozí? Odpovie Karel Hirman, energoexpert. V druhej časti podcastu sa pozrieme do veľkokapacitného asistenčného centra pomoci Ukrajincom v Bratislave. Služby poskytuje už viac ako štyri mesiace. Teraz rozširuje integračné aktivity. Novinkou sú jazykové kurzy či zóna pre seniorov a črtá sa aj väčšia spolupráca s úradom práce. Ako vyzerá pomoc utečencom v tomto centre? Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

„Nepanikáriť, výkyvy na finančných trhoch nie sú rizikom, ale istotou, učiť sa môžeme z takmer storočnej skúsenosti“, radí expert na investovanie Maroš Ovčarik. Čo robia také pohnuté časy, ako sú naše poznamenané pandémiou covidu a vojnou na Ukrajine, s peniazmi? Vážna hospodárska recesia vo východnej Európe. Varuje pred ňou Medzinárodný menový fond. Naplniť sa má v prípade, ak Rusko zavedie embargo na dodávky plynu a ostatne krajiny sa s nami nepodelia o svoje zásoby. Akciové trhy už od začiatku roka prakticky len v prepade, inflácia naopak rastie – a prekonáva dvadsaťročné maximá; a rovnako úrokové sadzby. A malí investori si v mailových schránkach začínajú zvykať na správy typu – hodnota vášho portfólia klesla. Správy sa stávajú cyklickámi. Ako a kedy sa to skončí? Téma pre Maroša Ovčarika, experta na investovanie. V podcaste sa dozviete, ako sa správať pri výrazných prepadoch na finančných trhoch, či akých chýb sa vyvarovať, aby to nebolo pre nás „drahé“. V druhej časti podcastu sa pozrieme na projekt pomoci vojnovým utečencom z Ukrajiny. Pomoci, ktorá pamätá aj na „priateľskú oporu“. Práve o nej sú Buddíci pre Ukrajincov. So Zuzanou Ralbovskou. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

„Pandémia dospela do bodu, že s covidom sa už musíme naučiť žiť. Bez toho, aby vážnejšie ovplyvňoval bežný život“, tvrdí infektológ Peter Sabaka. Svet začína opäť zamestnávať covid. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie počet prípadov narastá už šiesty týždeň za sebou, po tom, čo po marcových maximách klesal. Podľa posledných štatistík organizácie – celosvetovo len potvrdených prípadov vystúpilo na 5,7 milióna, s týždňovým nárastom na úrovni 6%. Omikron je pritom dominantným variatnom vírusu, pričom subvarianty BA.4 a BA.5 zaznamenávajú nárast. U nás sa denné nárasty začínajú blížiť tisícke. WHO hovorí o náročnej jeseni a zime. Aká perspektíva je pred Slovenskom? Téma pre infektológa Petra Sabaku. „Máme tu ďalšiu vlnu preto, že sa objavil (sub)variant vírusu, ktorý je infekčnejší ako predošlé (je to zrejme najinfekčnejší vírus na planéte) a ktorý dokáže nakaziť aj tých, čo prekonali infekciu v minulosti (vrátane infekcii Omikron BA.1 a BA.2)“, tvrdí Sabaka. WHO predstavila aj jesennú a zimnú stratégiu pre boj proti covidu. Počíta so zvýšenou vakcináciou, druhou posilňovacou dávkou pre osoby s oslabenou imunitou či seniorov a s rúškami v interiéroch a v hromadnej doprave. Radikalizácia mladých, čo je za ňou? Keď kotlebova ĽS NS vstupovala do parlamentu, najviac bodovala u prvovoličov. Odvtedy sa doba ešte viac zradikalizovala, ale čo vieme, ako sú na tom mladí ľudia s extrémizmom dnes? Čo a kto je v súčasnosti pre nich extrém? Kde pramenia ich radikálne názory a ako sa s nimi dá bojovať? „Cítia sa nevypočutí a nevnímajú sa ako súčasť spoločnosti“, hovorí šéfka Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktoré zrealizovalo projekt skúmajúci mechanizmy prevencie radikalizácie mladých Elena Krieglerová Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Spolupracujúci obvinení Ľudovít Makó a František Imrecze dnes priamo na úrade vlády polícii ukazovali, kde a ako sa sa mali údajne stretávať s Norbertom Bödörom či Robertom Ficom. Ako si máme predstaviť takú rekonštrukciu stretnutí, v akom štádiu je kauza Súmrak a aké osoby dnes vypovedajú v podcaste povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Viktor Orbán opäť rozdeľuje maďarskú spoločnosť. Novými nepriateľmi sú tentokrát živnostníci a drobní podnikatelia. Tých čakajú od septembra daňové zmeny. Zákon, ktorý sprísňuje podmienky najvýhodnejšej formy zdaňovania, bol dôvodom minulotýždňových protestov v Budapešti. Živnostníkov a podnikateľov s nízkymi príjmami, ktorým sa môžu sprísniť podmienky, je v krajine približne 450 tisíc. Zdaňovanie v súčasnej podobe platí v krajine 25 rokov. Ako daňové zmeny v Maďarsku môžu ovplyvniť aj Slovensko? V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o situácii v Maďarsku rozprávala s politológom Jurajom Marušiakom. Podcast spracovali Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Preferencie politických strán stagnujú a vládu by sa bez vzájomnej dohody nepodarilo zostaviť ani táboru koalície no ani parlamentnej opozície, hovorí šéf agentúry AKO, ktoré realizovala júlový prieskum preferencii politických strán Václav Hřích Víťazný Hlas, no aj návrat kresťanských demokratov do parlamentu kde by si do lavíc Národnej rady zasadli spolu s Progresívnym Slovenskom. I taký je odkaz voličov vo forme aktuálneho prieskumu preferencii politických strán pre agentúru AKO. Ako sa teda aktuálna vládna kríza odrazila na náladách voličov a bude musieť Robert Fico pri svojom sne o premiérskom kresle poriadne zaloviť v košiari extrémistov a fašistov? Komu a s kým by sa podarilo zostaviť funkčnú vládu no a prečo toľko opýtaných takpovediac láme nad celou politikou palicu a deklaruje svoju nechuť voliť? Témy a otázky pre šéfa agentúry AKO, ktorá prieskum začiatkom mesiaca realizovala, Václava Hřícha. Druhou témou dnešného podcastu sú tropické horúčavy a požiare, ktoré zachvátili Európu. Budú lesné požiare sužovať aj Slovensko a budú nás letné suchá, ale no prudké zrážky trápiť viac než v minulosti? Adam Oleš sa rozprával s meteorológom a klimatológom Milanom Lapinom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tento týždeň opäť prebieha súd s Mariánom Kočnerom, a to v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spojenej s kauzou prípravy vrážd prokurátorov. Pred súdom dnes vypovedal expolicajt Štefan Mlynarčík, ktorý sa podieľal na sledovaní Jána Kuciaka, ale aj iných osôb. Viac povie novinárka Laura Kellöová. V druhej časti podcastu sa pozrieme na vývoj situácie na Ukrajine. Chystá sa Ukrajina dobyť svoje územie naspäť? Adam Oleš sa rozprával s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Na Slovensku máme prvý potvrdený prípad opičích kiahní. Podľa Úradu verejného zdravotníctva s najväčšou pravdepodobnosťou sa ním osoba nakazila v zahraničí. Nakazený muž či žena je v izolácii a v odbornej starostlivosti lekárov. Čo táto správa znamená? Nakoľko je takáto vzácna infekčná choroba v našich končinách nebezpečná? Téma pre virológa SAV Borisa Klempu „Zrejme ten najlepší spôsob ochrany je vyhýbať sa sexu s vysoko promiskuitnými osobami, u ktorých je riziko, že by mohli byť infikované“, vysvetľuje. Opičie kiahne sa v súčasnosti podľa virológa najviac šíria práve v takýchto komunitách. V podcaste sa dozviete praktické veci, na ktoré pri opičích kiahňach nemožno zabúdať. V druhej časti sa pozrieme na zelenú, ktorú dal Brusel jadru a zemnému plynu ako zdroju energií pre budúcnosť. Krok vyvolal rozdielne reakcie. Budete počuť ekonóma Lukáša Kovandu a europoslanca Martina Hojsíka. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Zo straníckeho podriadeného, či Matovičovho premiéra sa musí stať autonómny silný predseda vlády, inak túto vládnu koalíciu z krízy nevyvedie. Pohľad na aktuálnu koaličnú krízu zo strany Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktualít a ich politického komentátora. „Autonómny a silný sa bohužial doteraz ukázal hlavne pri zahraničných témach“, tvrdí Bárdy. „Dnes má možnosť ukázať sa ako líder aj doma“, dodáva. „Reálne bude musieť prísť s plánom, ako presvedčiť Igora Matoviča, aby odišiel z postu ministra financií, aby netorpédoval vládu z pozície parlamentného poslanca a aby ju nechal dovládnuť do riadnych volieb“. To považuje Bárdy za najdôležitejšie z pohľadu úlohy premiéra Eduarda Hegera. „Inak sa mu vláda s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vláda rozpadne“, dodáva. Bárdy však vidí ako nereálne, že by sa Hegerovi podarilo Matoviča presvedčiť, aby z vlády odišiel. „Konflikt prerástol do takých rozmerov, že je nereálne, aby boli v jednom čase na pozíciách ministrov Sulík s Matovičom“. Bárdy tým naznačuje aj možný smer, ako sa budú uberať rokovania. „Myslím si, že Richard Sulík aj pri svojom egu by bol ochotný rokovať o tom, že by nebol ministrom hospodárstva. SaS má odborníkov, ktorí by ho vedeli plnohodnotne zastúpiť. Predpokladom toho ale bude iný nominant Oľano, ktorí by bol náhradou Igora Matoviča“, uvažuje Bárdy. V druhej časti podcastu sa pozrieme na rozhodnutie Bruseli regulovať sociálne siete. Facebook, Twitter, Google či Amazon po novom už nebudú môcť obchádzať internetové pravidlá a zneužívať svoje postavenie na európskom digitálnom trhu. Európsky parlament tento týždeň schválil legislatívu o regulácii digitálneho prostredia. Tá sa dotkne predovšetkým technologických gigantov. Jedným z cieľov je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom. (Hlavným cieľom je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom.) Ako a aký obsah bude Európska únia regulovať na sociálnych sieťach a ako budú regulované dezinformácie? Budú vôbec regulované? To sa Denisa Žilová pýtala Tomáša Kriššáka, odborníka na informačnú bezpečnosť a Ľuboša Kukliša, riaditeľa Rady pre vysielanie a retransmisiu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák

Ultimátum – slovo, ktoré posledné hodiny víri politické vody. SaS chce dostať takýmto spôsobom Igora Matoviča z vlády. Buď oni, alebo on. Buď on mimo Hegerovej vlády, alebo oni perspektívne mimo tejto vládnej koalície, čím by ona stratila parlamentnú väčšinu. Matovičovo Oľano reaguje výzvou na zotrvanie v nej. Čo aktuálne vzťahy vypovedajú o tejto koalícii a má zmysel, aby pokračovala ďalej? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity „Neviem si predstaviť, že Igor Matovič povie: ‚no dobre, ja som ten vinník, odchádzam’ a Richard Sulík by vo vláde zostal. Alebo, že by SaS mala vo vláde aj v rozpore s aktuálnou koaličnou zmluvou ministerstvo spravodlivosti. Viem si predstaviť, že Oľano bude mať podmienky či už k predsedovi SaS ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi, poprípade k Márii Kolíkovej. Určite to nebude pozícia, že my sa stiahneme, Igor Matovič odíde z funkcie ministra a všetko ostane postarom.“ Ak by bol Igor Matovič podľa Radoslava Štefančíka pragmatik, učil by sa aj od Roberta Fica. „V minulosti to fungovalo, keď Robert Fico odišiel do ústrania a vládu vytvoril Peter Pellegrini. Koalícia zostala pohromade a fungovala naďalej“. Štefančík však dodáva, že „problém je v tom, že R. Fico je typ pragmatického politika, ktorému moc stačí aj sprostredkovane cez dosadeného premiéra“. Igor Matovič ale podľa Štefančíka politický pragmatik nie je. Aktuality sa na vás tešia aj na festivale Pohoda. Predstavíme vám našu investigatívu – s Jánom Petrovičom. A na svoje si prídu aj milovníci hokeja. Martin Toth – Vaňo sa bude s Mariánom Gáboríkom rozprávať aj o budúcnosti tohto zimného športu. Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Záujem Slovákov o letné dovolenky sa tento rok vrátil do čias pred pandémiou. V dnešnom podcaste sme sa teda pozreli na to, aká dovolenková sezóna nás čaká. Dovolenkári by mali tento rok rátať s možným čakaním na letiskách, a to pre prebiehajúce štrajky a nedostatok personálu, s ktorým bojujú letiská po pandémii. „Problém prichádza zo zahraničných letísk, ktoré sú obrovské. Chýba im dostatočná časť kvalifikovaného personálu, ktorý nie je možné zohnať zo dňa na deň, pretože potrebujú bezpečnostnú previerku. Zaškolenie a celý proces istý čas trvá,” vysvetľuje v podcaste hovorkyňa bratislavského letiska M.R.Štefánika v Bratislave Veronika Hauswaldová. Pozreli sme sa aj na to, ako sa dotkne tohtoročných dovoleniek inflácia - pri zakúpených zájazdoch, ale aj pri cestovaní na vlastnú päsť. „Pri zájazdoch cena narástla pri pohonných hmotách. Dá sa očakáva palivový príplatok niekde na úrovni 50 - 60 eur osoba na pobyt,” hovorí prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Roman Berkeš. Vysvetlí aj koľko si ľudia môžu oproti minulému roku priplatiť, ak cestujú individuálne. A kde sa oplatí tento rok cenovo vycestovať? Podľa analýzy spoločnosti CapitalPanda, ktorá mapovala ceny v obľúbených destináciách, sa oplatí ísť na dovolenku do Grécka či Turecka. Naopak zdražieť mala obľúbená destinácia Slovákov, a to Chorvátsko. V druhej časti podcastu sa pozrieme na blížiaci sa festival Pohoda. Na najznámejšom slovenskom festivale nebude chýbať ani stan Aktualít. Adam Oleš sa pýtal šéfredaktora portálu Aktualít Petra Bárdyho na diskusie, ktoré pre vás chystáme.

Čo sa vďaka novému závodu môže zmeniť na východe Slovenska? A ako je to so zahraničnými investormi, majú záujem o Slovensko? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INESS Martinom Vlachynským. Na Slovensko prichádza piata automobilka, a to švédske Volvo. Bude sa nachádzať v blízkosti Košíc v obci Valaliky a podľa premiéra Eduarda Hegera môže zlepšiť sociálnu a ekonomickú situáciu v regióne. Budete počuť aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý priblíži ako sa vláde podarilo dotiahnuť na Slovensko ďalšiu automobilku. No a čo všetko by sa vďaka novému závodu mohlo zmeniť na východe Slovenska? A ako je to so zahraničnými investormi, majú záujem o Slovensko? To si rozanalyzujeme s analytikom z INESS Martinom Vlachynským. Aké zmeny plánuje nový šéf RTVS? V druhej časti podcastu budete počuť rozhovor s novým generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom. Rozhovor nahrával Martin Sliz. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Fínsko a Švédsko dostali oficiálnu pozvánku do Nato, z Ruska sa pre Alianciu stala „vážna hrozba“, ešte pred desaťročím bolo pritom definované ako „partner“. A Ukrajina síce bez pozvánky, no so záväzkom pomocnej ruky dovtedy, dokedy to bude potrebné. V Madride sa skončil samit Severoatlantickej aliancie. Pozrieme sa naň s analytikom Matúšom Halásom. Nízky plat, množstvo práce a žiadna autorita. V druhej časti podcastu dáme slovo učiteľom, ktorí sa pre nespokojnosť s postupom rezortného ministra rozhodli pre odchod zo školstva. Komora volá po ústavnom zákone o zvýšení učiteľských platov, v opačnom prípade žiada hlavu rezortného ministra. Budete počuť už bývalú učiteľku Michaelu Gálovú, Vladimíra Crmomana a Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov. Rovnako stanovisko ministerstva školstva. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

SaS má na budúco-týždňovej Republikovej rade rozhodnúť o ďalšom postupe v koalícii. Aký môže byť ďalší vývoj? „SaS nemôže prísť po 6. júli a povedať, že si to nakoniec rozmysleli a ideme ďalej bez ultimát a podmienok,” hovorí v podcaste politológ. Myslí si však, ak by SaS požadovala odchod Igora Matoviča z vlády, išlo by o „príliš veľké sústo”. Skončí Jaroslav Rezník na čele RTVS? Poslanci dnes okrem neho posunuli do druhého kola aj Ľuboša Machaja. Boli sme sa pýtať poslancov parlamentu, koho z dvojice plánujú podporiť. V koalícii je favoritom Machaj. Budete počuť Kristiána Čekovského zo strany OĽaNO, Annu Zemanovú z SaS, Petra Pčolinského zo Sme rodina a Richarda Takáča z opozičného Smeru-SD. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Môžeme pomôcť poraziť Putina aj na domácom fronte – teda v našom bežnom živote? Odborníci sa zhodujú, že áno. Začať môžeme napríklad klimatizáciou – lebo aj veľkú časť elektriny vyrábame z ruských zdrojov. Kristína Serafínová Hudeková zo Živice poradí, ako zároveň ušetriť 450 eur ročne. Budete počuť aj rady finančného experta Juraja Hrbatého ako ušetriť na spotrebe a ako chce vládna koalícia pomôcť znižovať spotrebu, sme sa pýtali Mariána Viskupiča z SaS. Slovensko kupuje švédske obrnené vozidlá za viac ako 1 a pol miliardy. Či ich naozaj potrebujeme, sa v druhej téme dnešného podcastu Denisa Žilová pýtala generála vo výslužbe Pavla Macka. Moderuje Peter Hanák.

Najvyšší súd Spojených štátov zrušil americkým ženám federálne právo na potrat. Prakticky okamžite na to, vyrazili jednotlivé americké štáty do pretekov ako interrupcie čo najviac obmedziť či rovno zakázať. Viacerí slovenskí zákonodárcovia však verdikt vítajú a oslavujú. Na jeseň sa teda zrejme ani my, tu na Slovensku, nevyhneme ďalšiemu kolu nekonečnej parlamentnej diskusie na tému: Ako ženám potraty čo najviac sťažiť a skomplikovať. Takzvaný prorodinný balíček z dielne Igora Matoviča nebude mať žiadny zásadný vplyv na zvýšenie natality našich žien. Ak naozaj chceme, aby slovenské ženy uvažovali o viacpočetnej rodine, musíme ísť úplne inými a v civilizovanom svete už osvedčenými cestami. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o zásadnom zvrate v práve žien na interrupcie, ale i o tom, aká bude jeseň s Covidom. S odborníčkou na rodovú rovnosť Oľgou Pietruchovou a infektológom Petrom Sabakom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V politike sa začala rozvíjať spolupráca klerikálov, slovenských orbánovcov s rôznymi formami neoľudáctva a kryptofašizmu. Hľadá sa už len príbeh Veľkej lži, ktorými populisti spoločnosť dostatočne rozdelia a zradikalizujú, hovorí sociológ Michal Vašečka. Demokratická politická scéna, reprezentovaná najmä populistami, podľa sociológa Michala Vašečku stratila už prakticky akékoľvek zábrany a vybrala sa na cestu zjednocovania spoločnosti cez hľadanie obetí, na ktoré bude možné zvaliť svoju neschopnosť riešiť základné existenčné otázky dnes už doslova kolabujúceho štátu. Za jednu z najpravdepodobnejších obetí označil Vašečka komunitu LGBTQ. Odkiaľ pramení tá až neuveriteľne silná skepsa Slovákov k demokracii, Európskej únii, ako i volanie prakticky polovice z nás po vláde silnej ruky, ktorú obnažili najnovšie prieskumy verejnej mienky? Prečo, aj keď sa ani zďaleka nemáme oveľa horšie, než naši susedia v Únii, sme tak veľmi frustrovaní, nahnevaní a uzavretí pred svetom a racionálnymi na faktoch a dátach založenými riešeniami? Prečo sa obeťou populistov môžu stať práve homosexuáli? No a napokon, skutočne nám vadia fašisti? Témy a otázky pre Sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Prečo sa Putinovi darí napriek vojne a ekonomickej situácii v Rusku? Čo by skutočne vyhnalo Rusov do ulíc? A kým sa stal Vladimír Putin za mesiace vojny? Hosťom podcastu je česká novinárka Petra Procházková o Rusku píše roky. Odišla tam aj v roku 1992 pracovať a ostala tam až do roku 2001. V tejto chvíli je podľa nej režim Vladimíra Putina veľmi stabilný - tak ako dlho nebol. „Vojna zomkla režim, elity aj časť spoločnosti,” vysvetľuje česká reportérka Petra Procházková. Ani ekonomické sankcie nemusia spôsobiť, že začnú Rusi hromadne vychádzať do ulíc. „Dopady by museli siahnuť ľuďom na potraviny. Ale ako hovoria ruskí ekonómovia, Rusko má z hľadiska vlastných zdrojov dostatok zásob, aby pri skromnejšom jedálničku žiadny hladomor nebol.” V krajine tiež chýba aj opozičný líder. Podľa Procházkovej Putin trpí osamelosťou a má pocit, že sa proti nemu spikol celý svet. „Prepadá do vlastných bludov a je to veľmi nebezpečné.” Presne pred rokom sa objavilo na Južnej Morave tornádo, ktoré zničilo domy, budovy, vozidlá a malo aj svoje obete. Naša reportérka Monika Vatrálová sa bola pozrieť ako sa obce v Juhomoravskom kraji po roku zmenili. Budete počuť aj obyvateľov kraja. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová

Po tom, ako parlamentom prešiel nový mediálny zákon, viacerí politici tvrdia, že sa v médiách budú dožadovať, aby boli zverejňované ich vyjadrenia. Napríklad Jaroslav Baška zo Smeru hovorí, že sa budú brániť voči tvrdeniu, že Smer je organizovaná zločinecká skupina. Budete počuť aj analýzu experta na mediálne právo Tomáša Kamenca a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme dnešného podcastu sa budeme venovať Milanovi Čubovi – nominantovi Andreja Danka v štátnej firme Tipos. Dva a pol roka tam poberal plat viac ako 3000 eur, no v práci ho nikdy nikto nevidel. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

„Ak šéf vládnej koalície potrebuje na presadenie svojich ‚fenomenálnych nápadov‘ podporu pravicových extrémistov, ide len o dôkaz, že táto vládna koalície vôbec, ale vôbec nefunguje“. Politológ Radoslav Štefančík hodnotí parlamentné prelomenie veta prezidentky. To v jeho slovníku poodhalilo ale nielen konštatovanú nefunkčnosť tejto koalície: prinieslo prekvapivé zmeny postojov – a to rovno zvečera naráno – ako v prípade poslanca Kristiána Čekovského, či mantinely personálnych červených čiar, o ktorých zas hovorí Juraj Krupa. Kam posúva koaličné vzťahy nová politická búrka? Budete počuť aj poslancov Juraja Šeligu, Igora Matoviča a Janu Bitó Cigánikovú. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravovanú voľbu šéfa spojeného telerozhlasu. Ak by ho volili odborníci, už v tom bolo jasno, tvrdí Anna Sámelová z katedry žurnalistiky Filozovickej fakulty UK v Bratislave. Sámelová, ktorá sa vedecky venuje aj konceptu verejnoprávnosti, voľbe šéfa RTVS v parlamente vyčíta zbytočnú politizáciu. Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Dávať peniaze, ktoré nemáme, rodinám, ktoré ich nepotrebujú je evidentne zlé a hlúpe riešenie. Nie je rozumné plošne rozdávať peniaze všetkým ani vtedy, keď na to máte, ale my na to ani nemáme, to odkazuje Igorovi Matovičovi Ivan Mikloš. Druhou témou sú medvede. Minister Budaj pripúšťa ich reguláciu podľa počtu. Dnes je najdlhší deň roka no a práve letný slnovrat nám priniesol doslova sériu jóbových správ z dielne Centrálnej banky. Podľa NBS nás dvojciferná inflácia potrápi nielen v tomto, ale aj v budúcom roku a navyše, Slovensko ekonomický porastie v nižšom tempe než sa očakávalo, pričom v hre je dokonca i možnosť recesie. No a práve v týchto ekonomicky naozaj neľahkých časoch sa strážca našej štátnej kasy pokúša v parlamente prelomiť prezidentkino veto na približne jeden a štvrť miliardový takzvaný prorodinný balíček. A skúša to napriek nesúhlasu koaličnej SaS ako i tomu, že bez hlasov extrémistov sa mu toto veto pravdepodobne zlomiť nepodarí. Aké sú však samotné kvality tejto vyše miliardovej pomoci a aké to bude mať dopady na naše verejné financie a teda i na hrozbu zvyšovania daní či škrtov vo výdavkoch? Téma pre bývalého ministra financií a jednu z kľúčových postáv ekonomických reforiem 90. rokov Ivana Mikloša. V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o aktuálnej situácii s medveďmi rozprávala s ministrom životného prostredia Jánom Budajom no a zaznie aj názor poslanca za stranu SMER - SD Richarda Takáča. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Poslanci tento týždeň rozhodnú o protiinflačnom balíčku z dielne ministra financií. Prelomia veto prezidentky? Šéf Oľano Igor Matovič v relácii Na telo, ktorú vysiela televízia Markíza uviedol, že sa o to pokúsia. Líder SaS Richard Sulík dnes zase uviedol, že by podporili legislatívu s výhradami prezidentky, no ako najlepšiu možnosť vidia to, že by zákon neprešiel vôbec. Aké sú scenáre? Čo bude pre Igora Matoviča znamenať, ak jeho vlastní poslanci nepodporia prelomenie veta? V podcaste sa o téme rozprávame s politológom Jozefom Lenčom. Rozoberieme si aj popularitu hlavy štátu Zuzany Čaputovej. V podcaste sme sa pozreli na parlamentné voľby vo Francúzsku - strana Emmanuela Macrona prišla o väčšinu v parlamente. Aký dopad budú mať výsledky volieb pre Francúzsko a Európsku úniu? Budete počuť politológa Michaela Augustína Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Hrozí nám kolaps zdravotníctva? Takmer 3000 tisíc lekarov je ochotných po lete podať výpoveď, ak vláda nezačne riešiť alarmujúcu situáciu v zdravotníctve a nebude rešpektovať ich požiadavky. Mnohí lekári v nemocniciach chýbajú už dnes a po troch vlnách covidu tam situácia nie je najpokojnejšia. O téme sa rozprávame s lekárom a šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským. „To, čo môže nastať Slovensko už zažilo v roku 2011, kedy dalo ani nie 2-tisíc lekárov výpoveď a musel nastať núdzový stav. Na pár dní boli nemocnice ochromené, žiaľ. My sa do tohto stavu nechceme dostať, a preto robíme všetko preto, aby vláda začala konať ešte pred výpoveďami,” hovorí v podcaste. Nespokojní sú aj záchranári a čakajú na krok vlády. Aj tí nám odchádzajú a hovoria o zlých podmienkach. „Požiadavky od našich kolegov sú také, že to chcú zabaliť a odísť. Nebudeme robiť masívne protesty, nechceme brať pacienta ako rukojemníka, lebo to nie je cesta. Ale môže sa stať, že ak naši kolegovia odídu, na niektorých staniciach nebude mať kto pracovať,” opisuje nálady medzi záchranármi šéf komory František Majerský. Budete počuť aj stanovisko ministerstvo zdravotníctva. V druhej časti dnešného podcastu sa Adam Oleš venuje téme klimatickej zmeny, ktorá môže do Európy priniesť viac tropických ochorení. O téme sa rozprával s virológom Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Slovensko darovalo Ukrajine 5 vrtuľníkov Mi-17 pôvodne sovietskej výroby. Peter Pellegrini neprotestuje, a spochybňuje skôr kvalitu vrtuľníkov. Predseda zahraničného výboru za Smer-SD Marián Kéry nám pri tejto téme ušiel z rozhovoru. Šéf bezpečnostného výboru za OĽaNO Juraj Krúpa tvrdí, že Marián Kéry by nemal byť predsedom zahraničného výboru, lebo nám robí medzinárodnú hanbu a sťažujú sa na neho diplomati aj ľudia z iných parlamentov. V druhej téme dnešného podcastu sa Denisa Žilová venuje otázke, či môžu homosexuáli darovať krv – a či ich Slovensko diskriminuje tým, že im to v podstate znemožňuje. Moderuje Peter Hanák.

Prezidentka ako konkubína, Američania zas ako psy. A spochybňovanie vakcín proti Covidu-19. Obsah, ktorý sa pre Ľuboša Blahu zo Smeru stal osudným. Facebook mu vypol profil. A to nenávratne. Pre Facebook je tak Blaha „škodnou“. Čo však ďalšie platformy, kam smeruje? Martin Hodás zo sesterského webu Aktualít – živé.sk hovorí, že je pre ne „nepopísaným listom“. V podcaste tiež prinesieme reportáž z protestu učiteľov. Ak oni volajú po desaťpercentnom navýšení platov od júla, rezortný minister Branislav Grohling sa zatiaľ zastavil na troch percentách. Čo na to učitelia? Budete počuť názory z celého Slovenska. Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Tento týždeň pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a príprave vrážd prokurátorov. Na súde sa dnes nečakane rozrozprával aj obžalovaný Tomáš Szabó. V polovici apríla sa v síce v kauze prípravy vrážd prokurátorov priznal, no do dnešného dňa odmietol vypovedať. Prečo Szabó otočil a vypovedá? A čo Marián Kočner? Pojednávanie sledovala aj novinárka Laura Kellöová. Nielen učitelia, ale aj zdravotné sestry žiadajú vyššie mzdy. Na problémy v zdravotníctve upozorňujú dlhodobo. „Napriek tomu, že dnes sa aktívne neozývajú, neaktivizujú, ale táto situácia sa môže pokojne zmeniť aj tým, že sa prísľuby nedodržia. Nevieme zaručiť, aký zvrat nastane", hovorí Iveta Lazorová zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.V podcaste budete počuť aj Lukáša Kobera zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že situáciu rieši a prichádza s novým návrhom, ktorý ma zastabilizovať zdravotnícky personál. Denisa Žilová sa v druhej časti bude rozprávať so štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva Lenkou Dunajovou Družkovskou. „Potrebujeme zastabilizovať personál najmä platmi", hovorí v podcaste štátna tajomníčka. No otázkou ostáva, či na to budú peniaze. Podcast nahrávali Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Z rodiny sa stane politická mantra, ktorou budú zakrývať úplne všetko. Nedokážu si pripustiť, že sa im štát rozpadá doslova pod zadkom a reálne problémy ľudí riešiť nechcú a ani nevedia. Pre občanov by bolo najlepšie keby padli, hovorí na margo vládnej koalície politický komentátor a publicista Arpád Soltész. Parlament čaká opätovné hlasovanie o takzvanom prorodinnom balíčku, ktorý však bude i testom hlasovania vládnych poslancov s extrémistami. Kam sa uberá slovenska politika a prečo sa slovo rodina stalo novým politickým zaklínadlom? Témy pre publicistu Arpáda Soltésza. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na proces výberu nového šéfa verejnoprávnej RTVS. Kolega Adam Oleš oslovil viacerých kandidátov no a budete počuť aj experta na dezinformácie a člena poradnej komisie Jakuba Godu Pekný deň a pokoj v duši pri počúvaní Aktualít Nahlas vám želá Braňo Dobšinský

O čom je najnovšia kauza Voz, v ktorej je obvinený aj šéf Tiposu Marek Kaňka? V podcaste budete počuť investigatívneho novinára Petra Saba. Šéf Tiposu je nominant vládnej strany Oľano a pozná sa aj s premiérom Eduardom Hegerom. Ako by sa k situácii mal postaviť predseda vlády či Igor Matovič? V podcaste to okomentuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Tváriť sa, že dávam ruky preč a počkám na vyšetrenie prípadu je do istej miery zbabelé a ukazuje to neúprimnosť postoja predsedu vlády. Čakal by som od neho, že sa k tomu postaví trošku viac principiálne, keď sa tak principiálne vie staviať k veciam, ktoré sa týkajú našej zahraničnej politiky,” komentuje postoj Eduarda Hegera k obvineniu šéfa Tiposu Peter Bárdy. Európska centrálna banka zvýši po 11 rokoch úrokové sadzby. Najskôr v júli, potom v septembri. Ide o opatrenie proti inflácii, ktoré podľa finančného analytika mala urobiť už dávnejšie. Problémom nie je samotné navýšenie úrokov ECB, ale úroky vnútroštátnych komerčných bánk. Ich navyšovanie je často len marketingovou hrou. No a skrytým problémom sú naďalej aj drahé nehnuteľnosti. Čo sa bude diať v najbližších mesiacoch na hypotekárnom trhu? Kto by so žiadosťou o úver nemal čakať? Čo budú robiť banky, ak nebude záujem o hypotéky? Oplatí sa stále kupovať nehnuteľnosti ako investíciu? O tom sa Denisa Žilová rozprávala s finančným analytikom Matejom Dobišom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Referendum ako ho navrhuje Robert Fico, je nerealizovateľné, a ide len o zámienku na útoky voči prezidentke. V dnešnom podcaste to naznačujú politológ Jozef Lenč, poradca prezidentky pre ústavné právo Marián Giba a aj koaličný poslanec Juraj Šeliga. Smer plánuje vyzbierať podpisy do konca júla. Prezidentka bude môcť referendum jednoducho nevypísať. Druhou témou dnešného podcastu je tretie kolo pomoci ukrajinským utečencom v bratislavskom Auparku. Ako to tam vyzerá? Čo Ukrajinci potrebujú a čo ľudia nosia? Moderuje Peter Hanák. Reportáž z centra pomoci utečencom nahrávala Denisa Žilová.

Do koaličnej krízy by mal oveľa výraznejšie vstúpiť premiér a Igora Matoviča by mal z postu ministra financií odvolať. Prípadnej matovičovej pomsty sa premiér báť nemusí, tvrdí politológ Jozef Lenč. Sulíkovcom zasa Lenč odporúča vládu urýchlene opustiť. Eduardovi Hegerovi by tým pádom pod rukami zostala menšinová vláda. Vydržalo by však toto riešenie až do riadnych volieb? Vláda bez Igora Matoviča aj Richarda Sulíka, taký je recept politológa Jozefa Lenča na zažehnanie neustálych koaličných kríz, ktoré prakticky začínajú znemožňovať i samotné vládnutie. Koalícia sa totiž opäť ocitla v kríze. Vydrží vládna koalícia alebo si už máme začať chystať volebné štúdiá? Kam zmizol premiér, ktorý je síce šéfom vlády no jeho hlas pri koaličných roztržkách veľmi počuť nie je? Vydržia liberáli vo vláde s Igorom Matovičom? No a máme sa pripraviť i na to, že nám budú napokon spoluvládnuť hnedí extrémisti? Témy a otázky pre politológa Jozefa Lenča. V ďalšej časti dnešného podcastu sa podrobnejšie pozrieme na jeden z koaličných frontov a tým sú platy učiteľov. Dohoda stále neexistuje, aké sú teda nálady v kabinetoch pedagógov a prečo vlastne učitelia žiadajú pridať? Na to sa už kolegyňa Denisa Hopková pýtala šéfa Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

Guvernérovi NBS a exministrovi financií Petrovi Kažimírovi zrušili obvinenie. Urobila tak Generálna prokuratúra prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku. Kažimír tak nie je obvinený z podplácania. Vo veci má opäť konať Špeciálna prokuratúra. „V dôsledku zistených porušení zákona v neprospech obvineného generálny prokurátor zrušil rozhodnutie špeciálneho prokurátora“, oznámil Maroš Žilinka. Obvineným z podplácania bol pritom exminister financií a aktuálny guverného NBS Peter Kažimír. Pre generálneho prokurátora bolo pritom nepostačujúce obvinenie postavené na svedectve jediného svedka, ktorý bol pritom „spolupracujúcim obvineným“. Išlo o Františka Imreczeho. Generálna prokuratúra vracia prípad opäť Špeciálnej prokuratúre. Na prípad sa pozrieme s Annamáriou Dömeovou. A budete počuť aj argumentáciu Generálnej prokuratúry. Pozrieme sa aj na pokračujúci súd v kauze Kuciak. Zoltán Andruskó na ňom v pozícii svedka opäť upriamoval pozornosť na Mariana Kočnera. „Kočner je objednávateľom vraždy Jána Kuciaka“ – takto otvorene to dnes zaznelo na súde. V druhej časti podcastu sa budeme venovať rozhodnutiu prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať tzv. Matovičov balíček. Chyby v jeho prípravnej fáze identifikuje aj ústavný právnik Vincent Bujňák. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Čo bude s protiinflačným balíčkom Igora Matoviča? Tento týždeň by svoje rozhodnutie mala povedať Zuzana Čaputová. Dnes sa s ňou stretli zamestnávateľské organizácie či predstavitelia samospráv - spája ich kritika návrhu Igora Matoviča. Kritizujú porušenie legislatívneho procesu, samotný obsah zákona, ako aj to odkiaľ na to zobrať. Výhrady k balíčku v podcaste povie šéf Únie miest Slovenska Richard Rybníček, trnavský župan Jozef Viskupič, či šéf ZMOS-u Branislav Tréger. Na Slovensku je zhruba 600 tisíc ľudí obéznych a dva milióny s nadváhou. Ľudí s týmito problémami naďalej pribúda. Veľkú skupinu tvoria deti a mladiství. Navyše obezita sa spája s mnohými ďalšími zdravotnými problémami, ako sú cukrovka či kardiovaskulárne ochorenia. Je tiež druhou najčastejšou príčinou predčasnej smrti. Bojujú jednotlivci a štát proti obezite správne? To sa pýtala Denisa Žilová v druhej časti podcastu lekára a výživového poradcu Borisa Bajera. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Nad Covidom sme ešte nevyhrali, Je chybou teraz rezignovať na protipandemické opatrenia. V jesenných mesiacoch môže udrieť ďalšia vlna, varuje epidemiologička Alexandra Bražinová. A prečo Slovensko doteraz nemá Fond na odškodňovanie negatívnych následkov očkovania hoci práve on by mohol výrazne motivovať k očkovaniu? Pandémie nemávajú dobrú tvár. Logicky, berú príliš mnohým príliš mnoho. Berú naše zdravie a berú aj naše životy. Zdalo by sa teda, že zjavne sa o nich vôbec nič dobré povedať nedá. No jednu pozitívnu vec pandémie predsa len majú. Učia nás. Čo nás teda naučila pandémia Covidu a akú skúsenosť sme si z nej ako spoločenstvo vzali? Sme pripravení čeliť ďalším epidémiám lepšie? I o tom je aj kniha, na ktorej sa autorsky podieľalo viacero špičkových expertov z oblasti epidemiológie, virológie či práva. Téma pre dnešné Aktuality Nahlas. Slovensku hrozí pokuta od Európskej komisie. Dôvodom sú mediálne zákony, ktorých prijatie sa neustále odkladá. V čom je jadro problému a môžeme ešte celú situáciu zvrátiť a pokute sa vyhnúť? Téma pre kolegyňu Denisu Žilovú, štátneho tajomníka rezortu kultúry Radoslava Kutaša ako i zástupkyňu Európskej komisie. Pekný deň a pokoj v duši od mikrofónu praje Braňo Dobšinský.

Poslanci OĽaNO hovoria o možnom vylúčení Gyorgiho Gyimesiho z klubu. Pýtali sme sa ich aj na Matovičovu „prorodinnú koalíciu“ – napríklad, či sa nechystá menšinová vláda bez SaS, no s občasnou podporou ĽSNS. V dnešnom podcaste budete počuť poslancov OĽaNO Juraja Krupu, Gyorgiho Gyimesiho, Andreja Stančíka a za konzervatívne krídlo Petra Kremského. Druhou témou dnešného podcastu je aktuálny vývoj bojov na Ukrajine. Denisa Hopková sa na tretí mesiac vojny pýtala vojenského analytika Vladimíra Bendára. Moderuje Peter Hanák.

Európski lídri sa dohodli na šiestom sankčnom balíku pre Moskvu. Po týždňoch zdĺhavých rokovaní dali zelenú embargu na dovoz Putinovej ropy. Oproti pôvodnému návrhu však pôjde len o čiastočný zákaz: do našich končín bude môcť pritekať cez ropovod Družba. Balík obsahuje aj sankcie voči najväčšej ruskej banke Sberbank, zákaz pre tri ďalšie ruské štátne televízie a zoznam osôb, ktoré spáchali vojnové zločiny na Ukrajine. Nakoľko môžu nové sankcie obmedziť Putinove zdroje pre financovanie vojny? Téma pre Jozefa Badidu z portálu energieprevas. V druhej časti podcastu sa pozrieme na problém integrácie ľudí, ktorí z Ukrajiny pred vojnou utekajú k nám. Dôvodom je dlhodobé neriešenie cudzincov a utečencov na Slovensku. Prečo sa tomu doposiaľ nevenovala dostatočná pozornosť a čo navrhuje neziskový sektor? Denisa Žilová sa o integrácií nielen Ukrajincov rozprávala s riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku, Veronikou Fishbone Vlčkovou. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Deti Borisa Kollára môžu na takzvanej rodinnej revolúcii získať ročne až 30 tisíc. Dohromady im tak štát môže napokon vyplatiť až zhruba pol milióna, tvrdí exminister práce a rodiny Jozef Mihál. Matovičova reforma tak podľa neho zavádza nové a veľké nespravodlivosti, ktoré bude nutné napraviť. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes podrobne a vecne zanalyzujeme takzvanú rodinnú revolúcie z dielne Igora Matoviča a pozrieme sa na to, kto na tomto nápade získa a kto naopak touto revolúciou v rodinnej politike stratí. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na to, čo usvedčuje rusko s účasti na výbuchoch muničných skladov v českých Vrběticiach. Kolegyňa Denisa Žilová Žilová sa na to pýtala Ondrěja Kundru z časopisu Respekt, ktorý sa kauze dlhodobo venuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Skončilo sa vyšetrovanie ďalšej Kočnerovej kauzy, na ktorú poukázal aj Ján Kuciak. Prípad je na konci po piatich rokoch a po výmenách niekoľkých vyšetrovateľov. „Pracovali na tom vyšetrovatelia, ktorí mohli byť pod vplyvom Mariána Kočnera,” hovorí v podcaste novinárka. V kauze hotelov na Donovaloch Mariánovi Kočnerovi najprv policajt zastavil trestné stíhanie, no situácia sa zmenila po tom, čo Ján Kuciak krok po kroku rozobral jeho rozhodnutie a v šiestich bodoch upozornil na zjavné nezrovnalosti. Teraz je prípad na konci. O téme sa porozprávame s investigatívnou novinárkou z redakcie Aktuality.sk Annamáriou Dömeovou. Dnes, a odteraz aj každý pondelok o osemnástej sa bude protestovať pred ruskou ambasádou v Bratislave. Peter Hanák sa v druhej téme podcastu rozprával so zástupcami iniciatívy Mier Ukrajine. Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

Túžba kontrolovať médiá, paradoxne zo strany tých, čo by mali byť kontrolovaní. Ide o krok proti slobode, ktorá je základných rámcom fungovania médií v demokratickej spoločnosti. Nad zámerom lídra OľaNO regulovať politické diskusie v médiách sa pozastavujú ich samotní tvorcovia. „Kvóty určite nepotrebujeme“, reaguje Michal Kovačič, moderátor politickej diskusnej relácie Na telo, ktorú vysiela televízia Markíza. Jana Krescanko Dibáková, ktorá moderuje politickú diskusnú reláciu TV JOJ Na hrane, hovorí, že „je to neprípustné“, lebo návrh ide proti základnej filozofii médií, ktorou je sloboda tvorcov. Braňo Dobšinský, s dvadsaťročnou skúsenosťou moderátora diskusných relácií tvrdí, že ide rovno o „nezmysel“. „Navrhoujem malý legislatívny protinávrh: úplne stačí, aby si politici zakotvili – ak chcú niečo meniť – zákonnú povinnosť, aby politik pozvaný do relácie odpovedal na otázky, nevyhýbal sa im a odpovedal pravdivo. To by úplne stačilo“, tvrdí Dobšinský. Do televíznych a rozhlasových debát by podľa Igora Matoviča mali chodiť len politici strán, ktoré sa dostali do parlamentu. A to, ako často by ich malo byť vidieť na obrazovke, by sa tiež malo odvíjať od získaných preferencií vo voľbách. Nápad, ktorý predniesol na koaličnej rade s potenciálom premeniť ho na paragrafové znenie zákona. Zaskočilvšak aj svojich. V druhej časti podcastu sa pozrieme na Orbánov núdzový vojnový stav. Analytička Barbara Zmušková z Euractivu tvrdí, že ide o jeho marketing a upevňovanie moci. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Obnova Ukrajiny po vojne? Krajina bude musieť riešiť mnohé problémy. „Najväčšie problémy boli a budú v oblasti vymožiteľnosti práva, v reforme súdnictva, polície a prokuratúry. Rovnako bola vysoká aj korupcia,” opisuje bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý je aj člen tímu expertov na obnovu Ukrajiny. Ako bude vyzerať obnova Ukrajiny po vojne? Prečo sa tým EÚ zaoberá dnes a čo môže pomoc skomplikovať? V súvislosti s povojnovou Ukrajinou sa spomínajú aj paralely s Marshallovým plánom, no Ukrajina je v odlišnej situácii. V podcaste viac vysvetlí reportér redakcie Aktuality.sk Pavol Štrba. Čo bude pri obnove povojnovej Ukrajiny a ako dlho to môže trvať? O téme sa rozprávame aj s bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom, ktorý je zároveň členom vznikajúceho medzinárodného tímu expertov na obnovu Ukrajiny. Jedným z dôsledkov ruskej agresie na Ukrajine je aj snaha o rýchlejšie rozširovanie Európskej únie. Je potrebné, aby sa zrýchlil proces integrácie krajín západného Balkánu. V týchto krajinách dnes prichádza k stretu Európskej únie s ďalšími globálnymi či regionálnymi aktérmi ako je Rusko, Čína či Turecko. Rusku ide o politické vplyvy, oslabenie Európskej únie, energetickú závislosť, Číne zase o netransparentné obchodné záujmy. Okrem toho tieto štáty stále bojujú s korupciou, zlou ekonomickou situáciou, nerešpektovaním práv národnostných menšín a nevyrovnanými vzťahmi so susednými krajinami. Podľa odborníka na zahraničnú politiku, progres týchto krajín nie je taký, ako sa pôvodne očakávalo. V druhej téme podcastu sme sa pozreli na šesticu krajín západného Balkánu a ich šance byť čo najskôr súčasťou EÚ. Denisa Žilová sa rozprávala s Tomášom Strážayom, odborníkom na zahraničnú politiku. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Na Špecializovanom trestnom súde pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vráždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a príprav vrážd prokurátorov Žilinku, Lipšica a Šufliarskeho. Dnes vypovedal jeden z kľúčových svedkov Zoltán Andruskó. Vypovedal pritom, že objednávateľom vrážd je Marián Kočner. V podcaste budete počuť časti výpovede Zoltána Andruskóa, tiež obhajcu poškodených Romana Kvasnicu a našu Lauru Kelloovú, ktorá prípad sleduje. V druhej časti podcastu sa pozrieme na našu armádu. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa, aby sa dostala na úroveň, kedy by sa o nej dalo hovoriť ako o modernej potrebuje miliardy nad rámec toho, čo dostáva dnes. Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika poslal Najvyšší súd na 8 rokov do basy. Voči verdiktu sa nedá odvolať, môže sa však stať jednou z tém prezidentskej kampane. „SMER sa bude snažiť inštalovať do prezidentského paláca človeka, ktorý by mohol ich ľudí zachraňovať milosťami,“ tvrdí šéfredaktor aktualít Peter Bárdy. Neotvorí väzenská cela Špeciálnemu prokurátorovi ústa a prečo Najvyšší súd trest Kováčikovi znížil ? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes predovšetkým o odsúdení bývalého Špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ako aj možných dôsledkoch, ktoré z tohto rozsudku vyplývajú, a to či už pre ďalšie dôležité korupčné kauzy, ale aj pre našu politickú scénu. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na opičie kiahne. V Európe sa začali množiť prípady opičích kiahní, nevyhlo sa im ani susedné Česko či Rakúsko. Máme sa obávať ďalšej pandémie, tentoraz opičích kiahní? Odpovede hľadala kolegyňa Denisa Hopková u virológa Borisa Klempu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pamätáte si ešte tlačovku Roberta Fica s gestapáckymi kabátmi? V prípade expolicajta odsúdeného za korupciu súd prišiel k záveru, že žiadny nátlak na kajúcnikov sa nekonal. V podstate tak vyvrátil argumenty Smeru z tejto známej tlačovky. Rozsudok, ktorým súd na prvom stupni poslal na 11 rokov za mreže skorumpovaného policajta Mariána Kučerku analyzovala Annamária Dömeová. Druhá téma dnešného podcastu súvisí s tou prvou – budeme sa pýtať, ako sa rodí nečestnosť a v konečnom dôsledku aj korupcia. Je to tak, že kto klame a podvádza už ako dieťa, má predpoklady pre väčšie nečestnosti v dospelosti? V rozhovore s Jaroslavom Barborákom odpovie Zuzana Vasičák Očenášová z nadácie Zastavme korupciu. Moderuje Peter Hanák.

Ruskí agresori blokujú export ukrajinskej pšenice, kradnú jej zásoby, zamínovavajú ukrajinské polia a ničia poľnohospodárske vybavenie Ukrajincov. Môže to viesť k novej Arabskej jari, teda nepokojom v krajinách severnej Afriky ale aj k ďalšej masívnej migračnej vlne do Európy, varuje analytička Silvia Tiryaki. A donútia americkí senátori zregulovať slovenský Facebook? Hlad. Hlad doslova na globálnej úrovni. I to môže byť jeden z fatálnych následkov ruskej invázie na Ukrajinu. Ukrajina je totiž takpovediac jednou zo svetových obilníc a na jej dodávkach sú bytostne závislé mnohé krajiny ako napríklad Egypt, Libanon či Sudán. Dnes však ruskí agresori blokujú ukrajinské prístavy čím bránia exportu, v masovom rozsahu ukrajinské obilie kradnú, zaminovávajú ukrajinské polia a ničia poľnohospodársku techniku. Výsledkom je tak hrozba hladomoru v niektorých už aj tak dnes pomerne veľmi nestabilných a chudobných regiónoch sveta. Kam odstavenie dodávok ukrajinskej pšenice môže viesť, ale aj o ďalších globálnych hrozbách vyplývajúcich z ruskej invázie som sa rozprával s analytičkou Silviou Tiryaki. V druhej časti dnešného podcastu sa porozpráva kolegyňa Denisa Hopková o možnostiach ako a prečo regulovať našu najrozšírenejšiu sociálnu sieť. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa bráni na Najvyššom súde. Chce zvrátiť 14ročný trest väzenia, ktorý mu vymeral ešte minulý rok v septembri Špecializovaný trestný súd. A rovnako verdikt o prepadnutí majetku. Odvolaciemu súdu predložil tisíc strán svojej verzie. Ako to vyzeralo prvý deň jeho snahy očistiť sa? Téma pre Lauru Kelloovú z investigatívneho tímu, ktorá pojednávanie pre nás sleduje. V podcaste budete počuť aj Dušana Kováčika. V druhej časti podcastu sa pozrieme na nespokojnosť samospráv s vládnym protiinflačným balíčkom, ktorý ju má pripraviť o stovky miliónov. S trnavským županom a šéfom združenia SK8 Jozefom Viskupičom, ktorý sa tak postavil svojmu straníckemu šéfovi. Pýtal sa Peter Hanák. Podcast pripravili Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

Vyššie detské prídavky, daňový bonus a príspevky na voľnočasové aktivity. Rovnako dočasné zdanenie Slovnaftu pre ruskú ropu. Opatrenia, ktoré prešli vládou, a bez avizovaného veta liberálov. Richard Sulík hrozbu presúva na parlament. A Igor Matovič sa napriek rečiam o čiastkových úspechoch stále hnevá. Ako vidí postup vládnej zostavy politológ Jozef Lenč? V druhej časti podcastu sa vrátime k zverstvám komunitistického režimu z päťdesiatych rokov minulého storočia. Štátna moc sa vteda rozhodla zlikvidovať rehole, aby dosiahla „totálnu“ nadvládu nad spoločnosťou. Aspoň taký bol zámer. A cestou zničené životy. Kolegyňa Ivana Hečková tento príbeh zachytila v ďalšej knihe, ktorú vydávajú Aktuality. Titul Jedna svieca stačí chce byť príbehom, ako sa učiť z chýb histórie. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Pred rokmi sa basou vyhrážal Lipšicovi, dnes basa hrozí jemu samotnému. Štefana Harabina obvinili z extrémizmu. Skončí exminister spravodlivosti vo väzení a ako mu rola martýra pomôže v prezidentskej kampaní, ktorú vraj týmto obvinením odštartoval? Štefan Harabin patrí medzi jednu z najvplyvnejších postáv slovenskej sociálnej siete, jeho retórika sa pritom čoraz viac radikalizuje. Motívom pritom môže byť len jeho snaha o pozornosť, upozorňuje odborník na dezinformácie Tomáš Kriššák. No a ako sa na harabinovo obvinenie pozerá trestné právo? V dôsledku ruskej invázie na Ukrajine sa Fínsko a Švédsko rozhodli zlomiť dlhoročné tabu a chcú vstúpiť do NATO. Škandinávskym bezpečnostným ambíciám ale vkladá nohu do dverí turecká Ankara. Aké sú dôvody tureckého prezidenta Erdogana a bude mať jeho snaha aj reálny efekt? Odpovie analytička Euroactivu Lucia Yar Počúvajte Aktuality Nahlas, dozviete sa viac. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Cítime to ako určitú formu zastrašovania. Zo strany Roberta Fica sme už zažili toľko zastrašovania, že neviem, či sa do toho batoha ešte niečo zmestí,” reagoval dnes šéf polície Hamran. Robert Fico v nedeľnej relácii V politike, ktorú vysiela TA3, uviedol, že sa chystá veľký zásah na policajnú inšpekciu. Podľa šéfa Smeru-SD to mal oznámiť sám šéf polície Štefan Hamran. Ficove slová potvrdil aj predseda parlamentu Boris Kollár. Budete počuť policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý dnes reagoval na slová politikov. Ako čítať najnovšie udalosti? Ide o pokračovanie vojny v polícii? A prečo sa zapája aj člen koalície Boris Kollár? V podcaste odpovie šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. Ústav pamäti národa v decembri 2021 podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu na ministerstve vnútra. Ten mal byť spáchaný v súvislosti so skartáciou osobných spisov príslušníkov Štátnej bezpečnosti narodených v rokoch 1931 až 1937. K zničeniu dokumentov došlo v rokoch 2017 až 2018, teda v čase, keď rezortu šéfoval Robert Kaliňák. Bratislavská prokuratúra dnes tvrdí, že na tomto skartovaní nič zle nie je. Trestné oznámenie preto zamietla ako neopodstatnené. Podľa právničky ústavu Adely Martinkovičovej sú ešte možnosti ako sa brániť a celú vec prešetriť. Ako bude ústav ďalej postupovať a prečo boli dokumenty dôležité sa dozviete v druhej téme podcastu. Hosťami sú Adela Martinkovičová a Michal Miklovič z Ústavu pamäti národa. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Exminister Robert Kaliňák bude stíhaný na slobode. Rozhodol o tom Najvyšší súd, ktorý ho po 23 dňoch prepustil z väzby. Trestné stíhanie však považuje vo všetkých bodoch za dôvodné. V podcaste budete počuť jeho konfrontáciu s novinármi po tom, ako sa dostal na slobodu. A pozrieme sa tiež na pripravovanú reformu dôchodkov – štátnych i súkromných, ktorá je len ďalším z klinov tejto vládnej zostavy. Napriek tomu, že sa nachádza v jej programovom dokumente, jej podoba vyvoláva napätia. A rovno hrozbami koaličného veta. Legislatívny návrh úprav v prvom pilieri – ako ho pripravil minister Krajniak zo Sme rodina – Sulíkovi liberáli tento týždeň síce podporili, no s podmienkou: ak sa koalícia nedopracuje k ústavnej ochrane dôchodkov, s ich hlasmi nemožno počítať. Ako to dopadne? Téma pre Petra Cmoreja z SaS. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko je pripravené dlhodobo pomáhať Ukrajine a to ako vojensky tak aj finančne. Na vojne na Ukrajine ale nie sme vojensky zaanzažovaný. Našim cieľom by malo byť víťazstvo Ukrajiny, to tvrdí minister obrany Jaroslav Naď. Prípadný útok na naše územie označil za dôvod k vojne s Ruskom Akýkoľvek ruský útok na naše územie by bol dôvodom na vojnu, takto dnes Kremeľ varoval minister obrany Jaroslav Naď. Slovensko totiž bojujúcej Ukrajine pomáha nielen humanitárne, ale aj dodávkami zbraní a vojenského materiálu a to sa Moskve nepáči. Aké zbrane teda ešte plánujeme Ukrajincom poslať a ako ich nahradíme tak, aby sme neoslabili našu vlastnú obranyschopnosť? Ako by vyzerala reakcia NATO na prípadné nasadenie jadrových zbraní ruskou armádou a ako dlho sa ešte môže na Ukrajine bojovať? Prečo je cieľom Severoatlantickej aliancie víťazstvo Ukrajiny a čo si pod tým víťazstvom máme predstaviť? Už zajtra začínajú majstrovstvá sveta v hokeji - tento rok bez ruského a bieloruského hokejového tímu. Ako sa dotkla vojna tohto ročného turnaja? No a majú šancu slovenskí hokejisti získať medailu? Odpovie športový redaktor Martin Tóth-Vaňo, ktorý sa nachádza priamo vo Fínsku. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

Koalíciu najnovšie rozdeľuje tvz. protiinflačný balíček, ktorý by mal zmierniť dôsledky inflácie pre rodiny a najchudobnejších. Ministerstvo financií na čele s Igorom Matovičom už predstavilo zopár návrhov, výhrady má ale šéf SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. V podcaste budete počuť aj Igora Matoviča, ktorý tvrdí, že ak by sa SaS pomoc rodinám podarilo zablokovať, koalícia by strácala zmysel. O čom je balíček pomoci a čo presne rozdeľuje koalíciu? V podcaste detaily vysvetí ekonomický reportér z redakcie Aktuality.sk Martin Odkladal. Hromadné skandovanie tých najhorších vulgarít na adresu hlavy štátu na smeráckom mítingu v Nitre či Harabin konfrontačne sa dobýjajúci na Slavín obsadený proukrajinskými aktivistami. Príklady ako v spoločnosti stúpa agresivita a potreba konfrontácie. Nepovedie toto napätie až k fyzickému násiliu a pouličným nepokojom?Akú zodpovednosť za to nesú politici? A ako to celé deeskalovať? V rozhovore s Braňom Dobšinským na to odpovie sociologička Zuzana Fialová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Pomôžu nám ďalšie dodávky zbraní - najmä lietadlá a vrtuľníky; embargo na ropu a plyn a naše pridruženie sa k Európskej únii. Ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj prehovoril v slovenskom parlamente. Chce, aby sme boli „hlasom“ jeho krajiny v Únii. Stret tyranie s demokraciou, ktorá sa nemusí zastaviť na hraniciach s Ukrajinou– tak vidí prezident Volodymir Zelenskyj Putinovu agresiu vo svojej krajine. Opozícia príhovor Zelenského odignorovala, Robert Fico ho považuje za klamára. V podcaste budete počuť Volodymira Zelenského, Ivana Korčoka, Jaroslava Naďa, Juraja Krúpu a Kristiána Čekovského. V druhej časti sa pozrieme na policajné preverovanie Penty, ktorá si pred desaťročím vytiahla napriek zákazu zisku 400 miliónov z poisťovne Dôvera. S Martinom Turčekom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.