NAHLAS |aktuality.sk

Marian Kočner chcel zo štátu vytiahnuť približne 80 miliónov eur cez schránkovú firmu a spriaznenú sudkyňu. Viac o kauze spoločnosti Lancilon povie náš investigatívec Martin Turček. Doteraz sme pritom nevedeli, že za týmto dlhoročným sporom bol práve Kočner. Usviedča ho až nahrávka jeho hlasu, ktorú dnes zverejnilo naše investigatívne oddelenie. Nahrávku ako prvý zverejnil Denník Štandard. Rusko má právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. Je preto v súčasnej situácii možné vytlačiť Rusko z rozhodovania v tejto inštitúcii? A ak nie, má OSN zmysel? Odpovie analytička Silvia Tiryaki v rozhovore s Braňom Dobšinským. Moderuje Peter Hanák.

„Ruská strana o značnú časť tiel nejaví záujem. Tá väčšia časť ruských vojakov zostáva v špeciálnych priestoroch a čaká sa, čo s nimi bude,” opisuje v podcaste novinárka Harkotová. Traja slovenskí súdni lekári, antropológ a štyria kriminalistickí technici sa vrátili z Ukrajiny, kde pomáhali pri vyšetrovaní vojnových zločinov. Celú misiu s nimi absolvovala aj naša reportérka Stanislava Harkotová. „Ich charakter práce bol skôr mapovať obete vojny a odoberať vzorky DNA pre prípad, že by sa niekto snažil nájsť obete. Zároveň ich budú využívať v prípadných trestných konaniach. Naši experti prezerali ruských vojakov,” opisuje v podcaste novinárka Harkotová, ktorá strávila čas so slovenskými expertmi, ktorí pomáhali pri vyšetrovaní prípadov na Ukrajine. Mimoriadna situácia, akou vojna bezpochyby je, si vyžaduje mimoriadne riešenie. Zákon Lex Ukrajina, ktorý bol schválený po ruskej invázii na Ukrajinu, stále ukrajinským učiteľom veľmi nepomáha. Tí po novom už nemusia doložiť čestné vyhlásenie o bezúhonnosti ani absolvovať psychologický posudok o psychickej spôsobilosti, ak požiadajú ukrajinské ministerstvo vnútra o odpis z registra trestov. Toto uľahčenie zamestnať sa nestačí. Problémom ostáva uznávanie dokladov o vzdelaní. Trvá to dlho a stojí to veľa peňazí. Ako vyriešiť tento problém? Má vôbec ministerstvo školstva záujem pomôcť učiteľom a deťom z Ukrajiny? Poslanci pripravili novelu zákona, ktorá má celý proces od júna zjednodušiť. „V návrhu je asi len päť slovíčok doplnených," hovorí Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov. Pomôže to teda? „Myslím si, že aj táto novela bude veľmi nápomocná, aj keď ju veľmi kritizujú," hovorí v podcaste poslankyňa z hnutia Oľano, spoluautorka novely zákona o uznávaní dokladov, Mária Šofranko. Je uznávanie dokladov posledným problémom Ukrajincov v školstve? Podcast nahrávali Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Stop Putinovej rope, stop jeho agresii voči Ukrajine. Eurokomisia navrhuje ropné embargo voči Moskve. A to už do pol roka. Neskôr počíta aj s plynovým. Niektoré krajiny -vrátane Slovenska žiadajú prechodné obdobie na zabezpečenie alternatívnych zdrojov. Maďarsko sa však vyhráža aj vetom. Má ropné embargo silu zastaviť Putina? A čo by to urobilo s nami? Téma pre energoexperta Karla Hiramana. A vrátime sa ešte k hlasovaniu o nevydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie. S politológom Radoslavom Štefančíkom. „To hlasovanie ukázalo, aký zlý je nápad udržiavať pri živote subjekt s názovom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti“, tvrdí politológ. Prečo? A hovorí aj to, že viacerí poslanci hlasovali pri Ficovi vlastne za seba. „To je príklad Kollára a jeho Sme rodina“, dopľňa. Vydrží táto koalícia? Odpovie Radoslav Štefančík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Roberta Fica dnes parlament na väzobné stíhanie nevydal. Sociológ Michal Vašečka tvrdí, že náš parlament ešte žije mentalitou 19. storočia. Podľa neho si mnohí naši zákonodárcovia mýlia demokratické štruktúry parlamentu s hierarchickými štruktúrami katolíckej cirkvi kde sa o rozhodnutiach nediskutuje a štátnici sa za ich činy nesúdia. Tak nám Fica na väzobné stíhanie nevydali, i takto, azda až „švejkovsky“, by sme mohli okomentovať dlho očakávané rozhodnutie parlamentu nevydať šéfa SMERu Roberta Fica na rozhodnutie nezávislého súdu o jeho prípadnom väzobnom stíhaní. Slovenský parlament ešte stále mentálne uviazol v 19tom storočí., tvrdí na margo tohto rozhodnutia, ale celej i diskusie okolo neho, sociológ Michal Vašečka. Podľa neho ako keby si naši zákonodárcovia mýlili demokratické štruktúry s prísne hierarchickými štruktúrami katolíckej cirkvi kde sa o rozhodnutiach vrchnosti jednoducho nediskutuje a štátnici sa za ich činy neodsudzujú a to bez ohľadu na to, čo spáchali. Čo toto rozhodnutie vypovedá o našich zákonodárcoch a aké dopady bude mať trestné stíhanie nekorunovaného kráľa našej opozície na verejnú mienku? A akú to beštiu prebudil SMER na nitrianskom mítingu? Ako zmenila pandémia pohľad na slovenskú vedu a zdravotníctvo, čo nás čaká na jeseň a dokážeme dobehnúť odloženú zdravotnú starostlivosť počas pandémie? V druhej téme podcastu sa Denisa Hopková pýtala matematika Richarda Kollára. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Zoči voči človeku, ktorý čelí obžalobe z objednávky ich vrážd. Na pezinskom Špecializovanom trestnom súde sa stretli prokurátori Žilinka, Lipšic a Šufliarsky s Mariánom Kočnerom, ktorý vinu popiera. Hlavné pojednávanie tam sleduje Laura Kelloová z investigatívneho tímu Aktualít. Obžalobe s ním čelí aj Alena Zsuzsová a Tomáš Szabó, známi z prípadu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. V druhej časti podcastu sa pozrieme na dôležitú tému očkovania proti HPV, vírusu, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. S hlavnou odborníčkou pre pediatriu Elenou Prokopovou. V okolitých krajinách je proti HPV zaočkovaných aj trikrát viac dievčat ako na Slovensku. Proti tomuto vírusu oveľa úspešnejšie očkujú aj chlapcov. Od prvého mája je na Slovensku pre deti od 12 do 13 rokov bezplatne dostupná najmodernejšia vakcína proti tomuto vírusu. Podcast pripravili Monika Vatrálová a Jaroslav Barborák.

„Rusko sa blíži k hranici, keď bude mať problém doplňáť bojové sily na Ukrajine. Okolo 10. mája si budú musieť položiť otázku, že čo ďalej a budú mať len dve možnosti,” hovorí v podcaste vojenský analytik Vladimír Bednár. Čo čakať od Vladimira Putina 9. mája? V Rusku v ten deň totiž oslavujú Deň víťazstva nad fašizmom. Má sa však vôbec akými vojenskými úspechmi ruský prezident pochváliť? Budete počuť vojenského analytika Vladimíra Bednára. „Rusko sa blíži k hranici, keď bude mať problém doplňáť bojové sily na Ukrajine. Okolo 10. mája si budú musieť položiť otázku, že čo ďalej a budú mať len dve možnosti,” hovorí v podcaste vojenský analytik Vladimír Bednár. S analytikom sa pozrieme aj na najnovší vývoj bojov. „Ruské straty sú tak obrovské, že dvojnásobne prekonávajú počty tankov, ktoré ruská strana dokázala za viac ako 30 rokov nakúpiť pre svoje ozbrojené sily. Ruská strana likviduje svoje ozbrojené sily, “ tvrdí analytik. Transformácia detských domovov na centrá pre deti a rodiny trvala 20 rokov. Zariadenia socialistického typu, kolektívna výchova, internátny typ života. To všetko je už minulosťou. Centrá sa dnes snažia robiť v prvom rade prevenciu pred odňatím detí od rodičov. Podporuju teda rodinu ako celok. Ako vyzerá taká podpora? A čo sa deje s deťmi, ktoré rodinu nemajú? Ako podporujú ich? To sme sa pýtali predsedu OZ Úsmev ako dar Jozefa Mikloška. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Čvarga, intelektuálny planktón, či hlupáci – a to nie je ani zďaleka koniec výpočtu expresívnych vyjadrení. Nejde pritom o zachytenie prekáračiek na trhu, či v zariadení tretej cenovej, takto vyzerá rozprava v parlamente, kde sa už druhý deň rokuje o vydaní Roberta Fica orgánom činným v trestnom konaní. Politológ Radoslav Štefančík hovorí o „verbálnom extrémizme“ s fuknciou zastrašiť oponentov, lebo politici Smeru na čele s Robertom Ficom zažívajú strach, ktorý si začali aj uvedomovať. V druhej časti podcastu sa pozrieme na to, ako nás zasiahne potravinová kríza. S riaditeľkou Potravinárskej komory Janou Venhartovou. Podcast pripravili Monika Vatrálová a Jaroslav Barborák.

Minister vnútra parlamentné odvolávanie ústal, tentoraz však s odretými ušami. Kvôli obvineniu poslanca Borguľu sa vzťahy medzi SME Rodina a zvyškom koalície zhoršili, a informácia o priznaní Zoroslava Kollára k uplácaniu exšéfa SIS ich zrejme vyhrotí ešte viac. Aký to bude mať dopad na parlamentné hlasovanie o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie? A ako prípadná ficova väzba „zamáva“ preferenciami SMERu? Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz predovšetkým o ďalšom osude lídra opozície Roberta Fica, ktorý kvôli vážnym obvineniam čelí hrozbe pobytu vo väzobnej cele. Ako to zamieša kartami na našej politickej scéne? A čo urobí s koaličnými vzťahmi priznanie Zoroslava Kollára k tomu, že mal uplácať Vladimíra Pčolinského? Téma pre politológa Jozefa Lenča. No a čo bude so SMERom, ak sa jeho šéf ocitne vo väzbe? Na to odpovie v rozhovore s kolegyňou Denisou Hopkovou právnik Vincent Bujňák. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme rodina sa postavila za svojho obvineného poslanca Martina Borguľu. Tvrdia, že bol vydieraný a zaplatil výpalné, nie úplatok. Polícia to ale vidí inak - budete počuť reportéra Aktuality.sk Jána Petrovčia a obvineného Martina Borguľu. Boris Kollár dnes vyzval ministra vnútra Romana Mikulca, aby opustil svoj post a kritizoval aj políciu. Čo s tým urobí koalícia? O slovách predsedu parlamentu sa v podcaste porozprávame s politológom Radoslavom Štefančíkom Jedným z prvých opatrení v rámci zákona Lex Ukrajina bolo vypínanie dezinformačných webov Národným bezpečnostným úradom do konca júna. Platnosť zákona o kybernetickej bezpečnosti sa má predĺžiť o ďalšie tri mesiace. Popritom vzniká nový komplexný návrh, ktorý by mal natrvalo umožniť štátu vypínanie webov. Odborníci tvrdia, že ani súčasný návrh na predĺženie platnosti zákona nie je právne v poriadku. V čom je podľa nich problém?Budete počuť odborníka na slobodu prejavu Martina Husovca. Dá sa zákon zneužiť? Hrozí v budúcnosti vypnutie štandardných médií? Odpovie predkladateľ návrhu zákona a poslanec Oľano Juraj Krúpa. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Robert Fico bol dnes na polícii, no odmietol vypovedať. „Cítite krv smeráka,“ reagoval Fico pred novinármi. V podcaste budete počuť šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho, ktorý hovorí, že šéf Smeru je nervózny, pretože sa Ficov systém začal rúcať. „Rozmer toho systému, ktorý tu bol za Fica a Smeru, bol násobné väčší, ako sme si mysleli. Keď toto celé padne, neviem si reálne predstaviť, čo sa bude diať, ale zdá sa, že sa ten proces nastal a vidieť to aj na Ficovi, ktorý nie je v najlepšej forme,” hovorí v podcaste Peter Bárdy. Obivinenie expremiéra si tiež všíma Brusel či svet. O utečencoch sa v oblasti duševného zdravia hovorí ako o skupine ľudí, u ktorých sa často vyskytuje posttraumatická stresová porucha. Ako sa prejavuje u ľudí utekajúcich pred vojnou? Môžeme utekajúcim ľudom v oblasti psychického zdravia pomôcť? To sme sa pýtali Evy Samcovej - psychologičky, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu. Budete počuť aj programovú Marcelu Hajtmankovú. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Emmanuel Macron porazil Marine Le Penovú a zostáva francúzskym prezidentom. Čo to znamená pre Francúzsko, ale aj Európu? V podcaste to rozanalyzuje náš redaktor Pavol Štrba. Kauza Súmrak, v ktorej je obvinený Robert Fico a Robert Kaliňák, prináša nové odhalenie. O tom ako Smeráci a oligarchovia chceli cez bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho vidieť do daňových konaní, v podcaste povie Martin Turček. Medzi spoločnosťami, na ktorých daňové prípady sa ho politici a oligarchovia vypytovali, mali byť aj firmy, ktoré sú priamo alebo cez svojich majiteľov blízke vrcholovým politikom Smeru - spomína sa Peter Žiga či Peter Kažimír.

„Závislá na Moskve“ verzus „ten, čo chce Francúzom siahnuť na dôchodky“. Emanuel Macron a Marie Le Penová. Už len hodiny delia takmer 68 miliónové Francúzsko od memomentu, keď sa dozvedia meno novej hlavy krajiny. A v prezidentskom systéme prakticky vrchol mocenskej pyramídy. Rozhodujúcou mala byť pre väčšinu nerozhodnutých jediná televízna debata kandidátov. Čo ukázala? Je víťazstvo Macrona naozaj neotrasiteľné? Téma pre Zuzanu Šimek z Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej časti podcastu sa pozrieme na situáciu ľudí, ktorí sú nútení utekať pred vojnou na Ukrajine. Jaroslav Dodok z michalovského hotspotu tvrdí, že z Ukrajiny teraz odchádzajú ľudia, ktorí už nemajú na výber. Nejdú prečo za známymi, ale svoju krajinu opúsťajú, lebo nemajú inú možnosť. Podcast pripravili Monika Vatráľová a Jaroslav Barborák.

„Fico vie o niečom, čo ho ohrozuje, ale kľúčová otázka je, či polícia vie, čo to je a či to aj má v rukách,“ komentuje obvinenie expremiéra Fica publicista Arpád Soltész. Podľa neho prípadné neúspešné obvinenie Fica politicky posilní a môže sa po voľbách obrátiť voči jeho koaličným strojcom. Zatiaľčo Rusko už druhý mesiac nemilosrdne bombarduje Ukrajinu a jeho armáda tam zabíja nielen ukrajinských vojakov, ale aj civilistov, pre takmer 30 percent Slovákov zostáva ruský prezident Vladimír Putin pozitívnou postavou. A preferenčne na alibistickom prístupe k ruskej agresii zarába aj opozičný SMER. Publicista Arpád Soltész to vidí ako dôsledok našej dlhodobej národnej stratégie prežitia, ale aj výsledok pôsobenia takých politikov, akým je práve šéf SMERU. Počúvate aktuality Nahlas, dnes o obvineniach voči Robertovi Ficovi, možných dôkazoch a svedectvách, ale aj o jeho politickej kariére a postupnom príklone k proruskému videniu sveta. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

NAKA obvinila šéfa Smeru Roberta Fica, zadržala exministra vnútra Roberta Kaliňáka aj advokáta Mareka Paru. Fica majú stíhať ako hlavu zločineckej skupiny. Budete počuť šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho. V podcaste zaznie aj advokát stíhaných Dávid Lindtner a šéf Smeru Robert Fico. Fínsko a Švédsko chcú vstúpiť do NATO. Na tento krok už stihla zareagovať Moskva. V prípade ich žiadosti o členstvo, chce posilniť vojenské sily a rozmiestniť jadrové zbrane v Baltskom mori. Trúfol by si Putin vyvolať nový konflikt? A aký prínos bude mať rozšírenie aliancie pre bezpečnosť členských štátov? Budete počuť poslanca a člena Progresívneho Slovenska a bývalého veľvyslanca pri NATO Tomáša Valáška. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Začala sa druhá fáza Putinovej ofenzívy – aspoň tak o nej hovorí Ukrajinská strana. S cieľom – prevziať plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou obasťou a zabezpečiť tak stabilitu pozemného koridoru s polostrovom Krym. Bude druhá fáza aj tou konečnou? A ak by sa Moskva uspokojila s východom Ukrajiny, dopustí jej zabratie Kyjev a medzinárodné spoločenstvo? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Čím dlhšie držíme Putina na uzde, tým skôr bude situáciu prehrávať. Či už ekonomicky alebo vojensky. Zásoby ruskej armády jednoducho nie sú neobmedzené. A ekonomické turbulencie vo vnútri Ruska sa budú s postupujúcim časom len znásobovať.“ „Takže ak sa nám podarí Vladimíra Putina a jeho vojsko udržať na východe Ukrajiny, i keď to bude za vysokú cenu, konflikt tak môžeme v ďalšom horizonte zastaviť“, dodáva analytik Havlíček. V druhej časti podcastu sa pozrieme na LexUkrajina. Podľa Slovenskej komory učiteľov je aspoň na školách nefunkčný a paradoxne diskriminuje učiteľov z Ukrajiny. Problémom je požadovaný posudok od klinického psychológa. V podcaste budete počuť aj skúsenosť z praxe v podaní riaditeľky jednej z bratislavských materských škôl Dagmar Luknárovej. „Žiaden slovenský účiteľ nemusí absolvovať vyšetrenie u psychológa, neviem prečo by to ten ukrajinský absolvovať mal.“ Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

66 percent Slovákov vidí vojnu na Ukrajine ako nevyprovokovanú agresiu Ruska. Zároveň 45 percent z nás je presvedčených, že za vojnou stoja Spojené štáty a NATO. Že to nejde dohromady a nedáva to ani logiku? Správne, nedáva, ale i to je jeden z výsledkov aktuálneho prieskumu, ktorý pre Globsec zrealizovala agentúra Focus. Zatiaľčo sa na Ukrajine bojuje, na Slovensku sa zasa vedie boj myšlienok, zápas o interpretáciu toho, čo sa u našich východných susedov vlastne deje. A obraz tohto zápasu poskytuje aj tento aktuálny prieskum. No a aj podľa šéfa Centra boja proti hybridným hrozbám rezortu vnútra Daniela Mila prieskum nám ukazuje neveľmi lichotivý obraz o našom myšlienkovom svete. Prečo je tomu tak a čo s tým? Tak to už bude témou prvej časti nášho dnešného podcastu. Druhou témou dnešného podcastu je vila spájaná s Olegom Deripaskom - Putinovým oligarchom, ktorý je na sankčnom zozname. Budovu však Slovensko nevie zaistiť. Viac povie v rozhovore s Petrom Hanákom Martin Turček Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Novinárka Aktualít Stanislava Harkotová sa bola pozrieť do ukrajinskej Buče, kde sa podľa miestnych úradov našlo už vyše štyristo mŕtvych civilistov. Reportérka opisuje, že príbehov, kedy ruskí vojaci zabíjali civilistov bez dôvodu je veľa. „Miestni mi hovorili, že v Buči bolo hrozne veľa snajperov. Napríklad sa muž vybral cez mesto po chlieb, pretože rodine došli zásoby jedla, no domov sa už nevrátil. Zastrelil ho snajper, aj keď nebol z teritoriálnej obrany ani ukrajinským vojakom nenahlasoval pozície,” hovorí v podcaste Harkotová. „Opisali aj ako boli svedkami krádeží. Ruskí vojaci boli schopní z domov vynášať aj to posledné: bravčovú masť, med, tenisky. Miestni boli v šoku už len z toho, na čo im to je.” V meste je už polícia a pracuje na prípadoch, aby zmapovala vojnové zločiny. „Videla som tam prokurátorov pre vojnové zločiny, prebieha zber dát. Fotografovali ľudí a prichádzali príbuzní, ktorí hľadali svojich bratov a mužov.” Mnohé ukrajinské ženy sú obeťami znásilnenia, neraz skupinového a často sprevádzaného aj krutým fyzickým či psychickým násilím. A reakcia niektorých slovenských poslancov? Návrhy na sprísnenie potratovej legislatívy, ktoré by situáciu u nás žijúcim obetiam znásilnenia ešte viac sťažili a Ukrajinkám, ktoré boli obeťou ruských agresorov, by interrupcie zakázali. V druhej téme podcastu budete počuť ľudskoprávnu aktivistku a právničkou Luciu Plavákovú. Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Dodanie systému S-300 nás zatiahne do vojny, tvrdil Smer. Sme teda už vo vojne? Pýtali sme sa podpredsedu Smeru Erika Kaliňáka. V dnešnom podcaste si rozoberieme viaceré dokázateľné klamstvá o vojne na Ukrajine, a to s odborníkmi na dezinformácie Matejom Spišákom a Tomášom Kriššákom. Druhou témou dnešného podcastu je oligarcha na úteku Miroslav Výboh, ktorý má nového advokáta – Roberta Kaliňáka. Bráni sa trestnými oznámeniami na svedkov či prokurátora. Kolega Braňo Dobšinský sa na to pýtal Laury Kellöovej. Moderuje Peter Hanák.

Macron – Le Penová – dvojica, ktorá sa pobije o Elizejský palác – teda o post prezidenta Francúzka. Taký je výsledok včerajších prezidentských volieb v najväčšej z členských krajín Európskej únie. Výsledok, ktorý sa očakával, avšak s nečakane tesným rozdielom. Ešte nie je rozhodnuté, prípadné víťazstvo Marin Le Penovej zemetrasením nielen pre Francúzsko, ale pre celú Úniu – komentáre časti európskej tlače. Stred verzus extrémna pravica. Kto má väčšie šance – téma pre Zuzanu Šimek z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej časti podcastu sa pozrieme, či sa vojna na Ukrajine premietla do politických preferencií a nálad medzi voličmi. S Rastislavom Štefančíkom. A pozrieme aj na to, či sa RF svojimi najnovšími vyjadreniami o vojne nezaradil medzi proruských politikov. Analýzu ponúkne Tomáš Strážay z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Premiér Eduard Heger je na návšteve Ukrajiny a zároveň informoval, že Slovensko daruje nášmu susedovi systém protivzdušnej obrany S-300. Čo to pre nás znamená a čo systém nahradí? V podcaste odpovie vojenský analytik Vladimír Bednár. Pozrieme sa priamo aj do hlavného mesta Kyjeva, kde sa nachádza naša reportérka Stanislava Harkotová. Opíše, ako tam vyzerá život po tom, čo sa stiahli ruské jednotky a nakoľko je tam dnes situácia bezpečná. Mali by sme sa pripraviť na možnosť dlhotrvajúceho konfliktu na našich hraniciach, sankcie voči Rusku by sa ale nemali uvoľniť ani po prípadnom prímerí, hovorí v druhej téme podcastu analytička Miroslava Sawiris. Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Nie ruskému uhliu, rope a plynu ako hrádza na pokračujúcu Putinovu vojnu na Ukrajine. Embargo navrhuje Európska komisia, podporil ho europarlament, členské štáty však zatiaľ hľadajú odpoveď. A ukrajinský prezident Zelenskyj súri: Moska podľa neho zarába na vývoze ropy toľko, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Čo by Európu a nás stále odstrihnutie sa od ruských energií? A v akom horizonte je to možné? Téma pre Jozefa Badidu z portálu energieprevas. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ubúdajúce zásoby pomoci Ukrajincom. Chýbajú najmä potraviny. S reportážnym mikrofónom sme zašli do centra pomoci v bratislavskom Auparku. Podcast pripravili Peter Hanák, Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Ľudovít Makó a Boris Beňa podľa vyšetrovateľa v kauze bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského vo vypovediach klamali. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 3, naopak nevidí dôvod ani na ich trestné stíhanie a do väzby ich neposlala. O dôvodoch sudkeny sa v prvej téme podcastu porozprávame s novinárkou Aktuality.sk Laurou Kellöovou. V druhej časti podcastu sa pozrieme na kvalitu našich vysokých škôl a kritéria pre jej hodnotenie. Profesor Juraj Hromkovič z poprednej akademickej inštitúcie sveta - zo švajčiarskeho ETH inštitútu – tvrdí, že Slovensko je primalé na to, aby sa dokázalo dobre ohodnoť samo. Prekážku vidí už v personálnom prepojení hodnotiacich a hodnotených inštitúcií. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Šéf ĽSNS Marian Kotleba je od dneška právoplatne odsúdený za extrémistický trestný čin. Do väzenia nejde, príde o mandát a možno aj o poslanecký klub. Očakáva sa žilinkov návrh na rozpustenie ĽSNS. Budete počuť nášho reportéra Tomáša Kyseľa, ústavného právnika Vincenta Bujňáka, poslanca Jána Benčíka a experta na extrémizmus Daniela Mila. V druhej časti podcastu sa pozrieme na to, aké nástroje má medzinárodné spoločenstvo na vyšetrenie vojnových zločinov a ich potrestanie, a to v kontexte správ o masových hroboch vo viacerých mestách Ukrajiny. Môže viesť zodpovednosť až k Vladimírovi Putinovi? Jaroslav Barborák sa rozprával s expertom na medzinárodné trestné právo Lukášom Marečkom. Moderuje Peter Hanák.

Asi najznámejší kajúcny svedok ľudovít Makó, ako aj exnámestník tajnej služby Boris Beňa sa cez víkend ocitli v rukách polície. Dôvodom by mali byť ich údajné krivé výpovede voči bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Podľa šéfredaktora Aktualít ide o súboj záujmových skupín, ktoré ovládajú niektoré časti našich bezpečnostných zložiek. Minister vnútra tak zlyhal v očiste polície. Aký dopad bude mať spochybnenie dôveryhodnosti jedného z kľúčových kajúcnikov na dôležité kauzy v ktorých figuruje aj jeho svedectvo? Otvára orbánovo víťazstvo v svetle putinovej agresie hrozbu spochybnenia trianonských hraníc? A dá sa po masakri v Buči viesť s Ruskom civilizovaný dialóg alebo Putin musí jednoducho padnúť? V druhej časti dnešného podcastu sa podrobnejšie pozrieme na konzekvencie vyplývajúce z masakry v Buči. Kyjev žiada Medzinárodný trestný súd i ďalšie medzinárodné organizácie, aby do miesta krvavej tragédie vyslali svoje misie a zhromaždili tak dôkazy o ruských vojnových zločinoch. Aké právne následky z bučianskeho masakru teda vyplývajú? Téma pre kolegyňu Denisu Hopkovú a právnika z Univerzity komenského Ondreja Laciaka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V čase horúcej vojny na Ukrajine sa Slovensko dopracovalo k stratégii proti potieraniu hrozieb hybridných. Vláda prijala špeciálny Akčný plán koordinácie boja proti nim. Čo nám prinesie a ako účinne bojovať proti nepriateľovi, ktorý má „skryté“ pôsobenie vojenského aj nevojenského charakteru rovno v definícii? Téma pre Mateja Šimalčíka zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. V druhej časti podcastu sa pozrieme aj na konkrétny prejav hybridnej hrozby v podobe pobočky Nočných vlkov u nás. V Dolnej Krupej sa ich potenciálnej základni postavili rovno občania. S Matejom Karáskom. Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Utiekli z Charkova či Kyjeva do Užhorodu, ktorý leží kúsok od našich hraníc. Reportérka Aktualít sa bola pozrieť do mesta, kde sa miestni či presídlenci napriek vojne snažia žiť bežné životy. Stanislava Harkotová zmapovala príbehy viacerých Ukrajincov, ktorí zažili bombardovanie na vlastné oči, prišli o svoje domovy alebo sa sa počas úteku stretli s agresiou ruských jednotiek. V druhej téme podcastu sa pozrieme na to ako Slovensko zvláda ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine a aké silné a slabé stránky ukázal náš systém riadenia krízových situácii. Branislav Dobšinský sa rozprával so šéfom Migračného úradu ministerstva vnútra Jánom Orlovským. Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Ukrajina je pripravená súhlasiť s neutralitou výmenou za bezpečnostné záruky. Rusko zase hovorí o znížení vojenskej aktivity pri Kyjeve. To sú najnovšie závery posledného mierového rokovania. Môžeme vôbec hovoriť o prvých náznakoch dohody medzi Ruskom a Ukrajinou? Budete počuť českého analytika z Asociácie pre medzinárodné otázky Pavla Havlíčka. V druhej časti podcastu sa pozrieme na vojnu očami vojnového fotografa Juraja Mravca, ktorý sa v noci vydal do takmer dvetisíc kilometrov vzdialeného ostreľovaného Charkova. „Som svedok dejinných udalostí, som ten čo ich zapisuje a rozpráva históriu“, tvrdí vojnový fotograf Juraj Mravec. Na vojnovej Ukrajine už bol tri týždne, teraz sa po niekoľko dňovej prestávke vracia späť. V rozhovore sa dozviete aj o tom, ako sa osobná skúsenosť s vojnou "bije" s vojnovou propagandou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

„Najväčšou škodou je, že na vojnu neexistuje aspoň tak efektívne účinná vakcína ako na koronavírus. Veľmi by sme ju potrebovali“ – slová matematika Richarda Kollára z platformy Veda pomáha. Napriek sile vojny tu však aj podľa neho covid zostáva a stále si berie svoju daň. Kde sme v aktuálnej vlne ďalšieho podvariantu omikronu a ako reagujú dáta na uvoľnené opatrenia? Vyše 6500 nových pozitívnych pri vyše 15tisíc testoch, v nemocniciach 2205 hospitalizovaných, 19 nových obetí – aj keď je táto štatistika nič v porovnaní s vojnou na Ukrajine, predsa len je správou o tom, že Covid tu stále je a to aj napriek prakticky „rozpusteným“ opatreniam. Ako sa na jeho vývoj pozerať v kontexte správ napríklad zo Šanghaja, kde je odvčera najrozsiahlejší lockdown od začiatku pandémie na území Číny, či správ z Nemecka, kde rastie počet prípadov – údaje z dnešného rána hovoria o takmer 240tisíc nových prípadov (sedemdňová incidencia je na úrovni 1703). „Momentálne vidíme pozitívne trendy, ktoré ukazujú dáta z testovania a je možné, že vrchol vlny podvariantu BA2 už máme za sebou“, tvrdí matematik Richard Kollár. Prejaviť by sa to malo podľa neho v najbližších týždňoch aj na poklese hospitalizovaných na covid. V druhej časti podcastu sa pozrieme na stále živú kauzu ruskej špionáže u nás. Aktuality.sk získali video, ktoré zachytáva Pavla Bučku obvineného z vyzvedačstva a prijímania úplatku s mužom, ktorý mal pracovať pre ruské veľvyslanectvo. Ponúkneme jeho analýzu - s generálom vo výslužbe a bezpečnostným expertom Pavlom Mackom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ruský prístup k mierovým rokovaniam nemusí byť racionálny, hovorí analytik portálu Euractiv Radovan Geist. Pýtali sme sa ho, čo by znamenala sľubovaná neutralita Ukrajiny. Budete počuť aj hodnotenie situácie z vojenského hľadiska a to očami Vladimíra Bednára. Jaroslav Haščák žiada od štátu ospravedlnenie alebo milióny eur. Finančník poslal ministerstvu spravodlivosti žiadosť o ospravedlnenie, v ktorej opisuje svoj pobyt vo väzbe aj tvrdý matrac. Tvrdí, že za viac ako pol roka stíhania prišiel o milióny eur. O téme viac v podcaste povie novinárka Aktuality.sk Laura Kellöová Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

„História nás učí, že agresívna politika sa nikdy nezastaví, pokiaľ je úspešná ide vždy ďalej. Masaker sa dá potlačiť iba silou, Západ by sa mal na Ukrajine angažovať aj vojensky. Napríklad humanitárnymi konvojmi. Tvrdí to exminister obrany Ivan Šimko. Už je to viac ako mesiac čo putinovo Rusko vojensky napadlo Ukrajinu a jeho armáda tam deň čo deň bombarduje mestá, zabíja civilistov a spôsobuje masívnu utečeneckú vlnu. Symbolom humanitárnej katastrofy, nie nepodobnej vojnovému Leningradu, sa stalo mesto Mariupoľ. A čo my, teda Západ? EÚ i NATO síce putinova invázia bezprecedentne zomkla, reakcia je však zatiaľ v rovine ekonomických sankcií, humanitárnej pomoci a dodávok zbraní pre Ukrajinu. Priamemu zapojeniu sa do konfliktu sa Západ úzkostlivo vyhýba. Viacero expertov i politikov to považuje za hrubú chybu. Patrí medzi nich aj bývalý minister obrany Ivan Šimko. Prečo je podľa neho našou doslova mravnou povinnosťou zasiahnuť na Ukrajine aj vojensky? Nevyvolá to vojenskú reakciu Ruska a neuchýli sa napokon Putin aj k jadrovému kufríku? No a kedy bude čas sadnúť si k mierovým rokovaniam? No a konflikt sa vedia aj o duchovnú interpretáciu vojny, zatiaľčo ruská pravoslávna cirkev putinovu agresiu legitimizuje, pápež František ju odsúdil. No a prichádza i so zasvätením Ruska a Ukrajiny Madone. Téma pre jezuitu Jozefa Bartkovjaka z Vatikánskeho rozhlasu. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a praje Braňo Dobšinský. Spoupracoval Jaroslav Barborák.

V Bruseli sa zišli lídri Severoatlantickej aliancie. Podľa expertov na „zásadnom“ samite: zásadnom pre ďalší vývoj ruskej agresie na Ukrajine, a rovnako pre dlhodobú stratégiu Nato voči Rusku. Váhu dáva schôdzke aj osobná prítomnosť amerického prezidenta Joea Bidena. A kým jeho administratíva avizuje ďalšie kolo sankcií voči Rusku, šéf Nato Jens Stoltenberg v posledných dňoch opakuje, že Aliancia nemôže dopustiť, aby sa konflikt rozšíril za hranice Ukrajiny. Na samite bol online formou aj ukrajinský prezident Zelenskyj. „Viac vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu“ – to je základný rámec samitu Nato. Lídri rozhodli aj o posilnení vojenskej prítomnosti na východnom krídle Aliancie. Okrem Poľska a pobaltských republík tak budú jednotky Nato aj v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku. V akom štádiu je konflikt a čo môže s touto vojnou urobiť Aliancia? Téma pre Mateja Kandríka zo Stratpolu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ruských oligarchov v Česku, za čo dávajú nepredstaviteľné peniaze a ako skrývajú svoj majetok. Súkromné lietadlá či byty. Portál investigace.cz zmapoval, na čo míňali mocní Rusi v Česku a akoobchádzajú pritom zákony svojej vlastnej zeme. S Pavlou Holcovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Najvyšší súd dnes zrušil a zmenil rozsudok v kauze bývalého siskára Petra Gašparoviča a expolicajta Ladislava Vičana. Gašparovič dostal 22 mesiacov vo väzení za nepriamu korupciu a Vičanovi vymerali 20 mesiacov. Pôvodne ich prvostupňový súd odsúdil na jedenásť a desať rokov za korupciu. Dôvody v podcaste vysvetlí Ján Petrovič z Aktuality.sk. Paralelné školstvo ako priestor pre aktívnych učiteľov a rovnako riaditeľov a zriaďovateľov, s možnosťami ľahšie vplývať na kvalitu vyučovania a pedagógov a rovnako na ich motiváciu – a teda ich ohodnotenie. Záver, ku ktorému sa po analýze nášho systému odmeňovania na školách dopracoval Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz. „Máme jednu tabuľku pre všetkých učiteľov, bez ohľadu na to, aké predmety učia a akí sú kvalitní. Jedným z návrhov riešenia je znižovať váhu tabuliek pri odmeňovaní učiteľov a zvyšovať váhu slobodnej možnosti riaditeľov rozhodnúť o tom, aké budú platy učiteľov“, vysvetľuje analytik. V akom stave teda našiel naše školy a je viac peňazí skutočným riešením? To je druhá téma dnešného podcastu. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ruská armáda bude zrejme stále viac ostreľovať civilistov. Nič iné jej totiž nezostáva – riadené strely sa míňajú. Ako dlho to ešte môže trvať? Slovenská expertka na vojenské technológie a európsku bezpečnosť Dominika Kunertová pôsobí na univerzite ETH v Zurichu, ktorá sa umiestňuje v desiatke najlepších univerzít na celom svete a na prvom mieste v kontinentálnej Európe. Kunertovú pri analýzach hypersonických striel cituje aj BBC. V dnešnom podcaste sme sa jej pýtali, ako číta vojenskú situáciu na Ukrajine a taktiku ruskej armády s ohľadom na použité zbrane. Druhou témou dnešnej epizódy podcastu Aktuality Nahlas je manuál pre školy ako hovoriť s deťmi o vojne. Budete počuť učiteľa, blogera a zamestnanca Štátneho pedagogického ústavu Petra Farárika. Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Petrom Farárikom nahrával Braňo Dobšinský.

Ako ruskí špióni kradnú naše tajomstvá či ako umierajú Putinovi kritici – vety, akoby vystrihnuté z týchto dní. V skutočnosti však ide o podtituly dvoch kníh Ondřeja Kundru z českého Respektu. Už v roku 2016 vydal knihu Putinovi agenti a minulý rok zas Novičok a guľka, opisujúce praktiky ruských tajných služieb. Presne týždeň máme aj na Slovensku špionážnu aféru ruských tajných. A hneď obnaženú aj videom, ktoré zachytáva, ako vlastne vyzerá verbovanie ruských tajných v diplomatickom krytí. O čo Rusom ide? A sme v ich záujmoch na Slovensku izolovaní? Téma pre Ondřeja Kundru. „Vo chvíli, keď získate ľudí, ktorí by mohli mať citlivé informácie napríklad o obranných plánoch v prípade napadnutia Ruskom, v hre je nielen bezpečnosť Slovenska, ale Únie či Nato“, tvrdí Kundra. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravenosť škôl na ukrajinských žiakov. S Michalom Rehúšom, analytikom a bývalým šéfom strategickej sekcie Inštitútu vzdelávacej politiky rezortu školstva. “V Čechách jedna organizácia sledovala, koľko detí cudzincov vo veku sedemnásť rokov sa nachádza v školách a prišli na to, že až tretina detí cudzincov bola mimo vzdelávacieho systému, “ opisuje v podcaste analytik. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ľudia v Rusku majú zablokované sociálne siete ako Instagram, Facebook či Twitter. Niektorí to ale obchádzajú. “Chodia nám tlačové správy od prevádzkovateľov VPN služieb, že im tam v obrovskom množstve narastajú používatelia,” opisuje v podcaste Ján Trangel z portálu Živé.sk. Obmedzené sú ale aj iné služby ako napríklad Netflix. Objavujú sa špekulácie, že krajina zvažuje legalizáciu používania pirátskeho softvéru. “Vnímam to ako formu upokojenia. Mladí ľudia a celkovo ľudia v Rusku su zvyknutí na produkciu,” približuje Trangel. Rovnako sa špekuluje aj o tom, že by sa krajina mohla odpojiť od svetového internetu. Ako by to vyzeralo a je to vôbec reálne? V podcaste sa pozrieme aj na to ako sa Rusi mobilizujú na protesty proti vojne a ako sa k nim dostávajú informácie o tom, čo sa deje na Ukrajine. O tom sa porozprávame s Martinom Hodásom tiež z portálu Živé.sk Vojna na Ukrajine a masová utečenecká vlna ukázala silu a angažovanosť dobrovoľníckeho a mimovládneho setora u nás i v Česku, ukázala i silu iniciatív rodiacich sa z dola, ak sú dobre koordinované a prepojené a práve o to sa stará aj platforma Česko Digital, ktorá rozbehla najväčšie trhovisko pomoci. V druhej téme podcastu viac vysvetľuje zakladateľ Česka Digital Jakub Nešetril Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Bývalý policajný vyšetrovateľ Marián Kučerka je vinný. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici ho posiela za prijímanie úplatkov na jedenásť rokov do väzenia. Rozhodol aj prepadnutí jeho majetku. Problémom sa mu stali peniaze od synovca niekdajšieho ministra hospodárstva za Stranu Smer Petra Žigu, ktoré si podelili s vtedajším šéfom finančnej policajnej jednotky Bernardom Slobodníkom“; a tiež úplatky v kauze dépéhačkárov. Kučerka je len ďalším v poradí, ktorým súd vymeriava tresty za korupciu v policajných kruhoch a v prostredí tajných služieb – prípad je mediálne známy aj pod menom Judáš. Pozrieme sa naň s Laurou Kelloovou z investigatívneho tímu. „Bral peniaze, nevyšetroval, čo mal vyšetrovať, zametal veci pod koberec“, približuje. V druhej časti podcastu sa pozrieme na Ukrajincov na úteku ako na príležitosť pre Slovensko a náš pracovný trh. S Ivanou Molnárovou z Profesie. „Potrebujeme jednať hneď, aby sme naozaj na Slovensku zachytili tých najšikovnejších“, tvrdí. Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Je špionážna aféra len začiatok a odhalia policajné akcie Kaťuša a Matrioška prepojenia Ruska aj na iné osoby? Podľa experta na informačnú bezpečnosť Tomáša Kriššáka z technologickej spoločnosti Gerulata sa potvrdzujú podozrenia, na ktoré roky upozorňovali odborníci. Podľa odborníka na Slovensku začala výrazne šíriť proruská propaganda od roku 2014 a teda po tom, čo Rusko anektovalo Krym. Aj dnes začínajú falošné naratívy o vojne naberať na sile. „Tá časť z populácie, ktorá za osem rokov prebrala konšpiračné myslenie, začína byť čoraz viac zraniteľná voči novým proruským naratívom, ktore sa u nas strageticky šíria." V druhej časti podcastu sa pozrieme na pracovné príležitosti pre utekajúcich Ukrajincov. Výrazné zjednodušenia pre školy, avizované otvorené dvere do slovenských nemocníc, zjednodušenie získavania povolení pre pobyt, príspevok na bývanie – to je len časť avizovaných opatrení, ktorými na Slovensku reagujeme na utečeneckú vlnu, keď sa už vyše dva milióny Ukrajincov uchýlilo k úteku zo svojej krajiny pred hrôzami vojny. Ako je na ukrajinských utečencov pripravený pracovný trh? Téma pre Radovana Maxina z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Podcast spracovali Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Polícia odhalila ruskú špionážnu sieť na Slovensku. V rukách orgánov činných v trestnom konaní uviazlo niekoľko osôb, policajný prezident však avizuje, že dnes sme iba na začiatku a ešte sa len uvidí kam to celé povedie a kto tu aké hry hral. Viac už povie policajný prezident Štefan Hamran no a o tom, čo tu vlastne môžu hľadať ruskí, a nám nepriateľskí, agenti sa porozprávame s bývalým príslušníkom SIS Jánom Mojžišom. Rusko je, a aj vždy bolo, koristníckym štátom. Putina mala pravoslávna cirkev exkomunikovať. Ukrajina dnes vedie spravodlivú vojnu, má právo brániť sa agresii plnou silou a je správne mu pomáhať a to aj dodávkami zbraní. Ukrajinci totiž dnes bojujú aj za nás a našu bezpečnosť, hovorí pre Aktuality Nahlas katolícky kňaz Marek Vadrna Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Nie vojne, ktorá devastuje Ukrajinu. Nie vojne, kde sa barbarsky zabíjajú deti, nevinní ľudia a bezpranní civilisti; niet žiadnych strategických dôvodov, ktoré by pri nej obstáli. Verzus: Donbas ako územie s násilným vnucovaní popierania Boha a jeho pravdy – a konkrétne cez presadzovanie gay pridov. Pápež František verzus moskovský pravoslávny patriarcha Kirill. Ak prvý vojnu na Ukrajine čoraz ostrejšie odsudzuje, druhý bol dlho ticho a keď prehovoril, tak Putinovu „špeciálnu operáciu“ spojil s témou homosexuálnej loby. Obaja lídri pritom vychádzajú z rovnakého prameňa – Biblie. Prečo ten diametrálny rozdiel? Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu. „Čo je v tejto situácii podstatné, je úplné prepojenie ruskej pravoslávnej cirkvi so štátom, ktorý je stelesnený osobou Vladimíra Putina“, tvrdí analytik. „Nejde pritom o rovnocenný vzťah, ale o podriadenosť, kde cirkev je tou submisívnou“, dopĺňa Gazda. Ktorým správam z vojny môžeme veriť? Odpoveď je jasná - tým overeným. V Aktualitách správy z Ukrajiny overuje najmä náš investigatívny reportér Peter Sabo. V druhej téme podcastu nám podrobne vysvetlí, ako sa u nás overujú správy. Na podcaste spolupracovali Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

Dva milióny tristotisíc utečencov za hranicami Ukrajiny, takmer milión mimo svojich domovov na jej území. Pokračujúce ostreľovania ťažkou bojovou technikou, pomalé obkľučovanie Kyjeva, zničené mestá, stovka nemocníc, tisíce obetí a to aj na strane civilistov. Volanie západných lídrov po ukončení násilia, schôdzka Lavrov – Kuleba s jediným záverom – stretneme sa znova. A z Kremľa prakticky ticho – čo svet nazýva vojnou a zločinmi proti ľudskosti zostáva v optike Vladimíra Putina stále „špeciálnou vojenskou operáciou“ s deklarovaným cieľom akejsi denacifikácie. Kde sme po 16dňoch konfliktu? Čo odhalil o agresorovi a čo o svetovom spoločenstve, ktoré sa mu snaží postaviť. Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ruskú propagandu o invázii a jej život na našich weboch. „Rusko klame od rána do večera a ich klamstvá sú ľahko vyvrátiteľné. Je ich však toľko, že úplne zahlcujú diskusie“, hovorí expert na dezinformácie Jakub Goda Na podcaste spolupracovali Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

Ako vyzerá situácia na hraniciach, cez ktorú prechádzajú ľudia utekajúci pred vojnou z Ukrajiny? Naozaj dobrovoľníci v pomoci Ukrajincom suplujú štát a nachádza sa tam chaos? Opýtali sme sa na priamo ľud, ktorí sa nachádzajú alebo nachádzali na hranici - budete počuť dobrovoľnícku Katarínu Cibíkovú, ktorá hovorí, že je veľmi náročné zorganizovať všetkých dobrovoľníkov, či Lucia Šickovú z inicitavy Kto pomôže Ukrajine, podľa ktorej by situácii pomohlo ak by to riadila jedna hlava. V podcaste sa rozprávame aj s naším regionálnym reportérom Robom Haklom, ktorý sa bol pozrieť na situáciu v Košiciach. Podľa primátora mesta Jaroslava Polacka totiž začínajú Košice čeliť humanitárnej katastrofe. No a budete počuť aj reakciu ministra vnútra Romana Mikulca. Rusko vedie voči Ukrajine vyhladzovaciu vojnu. Ak Rusko nezastavíme, hrozí nám aj jadrová vojna, hovorí v podcaste generál Pavel Macko. Moderuje Denisa Hopková.

Ruské vojsko sa rozhýbalo a postupuje, ale neprináša im to žiadne benefity, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Smerom k Ukrajine preto sťahujú ďalších vojakov, ktorí pôvodne neboli určení na inváziu. Celá Ukrajina sa môže premeniť na jeden veľký Donbas, čo je pre nášho suseda katastrofický scenár. Pre nás to bude znamenať stále viac a viac utečencov. Akú budúcnosť im ponúka Slovensko? Odpovie Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. Moderuje Peter Hanák.

Vojna sa vyhráva nielen na bojovom poli, ale aj vo svete informácií. A tú na Ukrajine si mal Putin informačne pripravovať už dlhšie. A nielen na svojom území. Nedávno polícia, najnovšie dátoví analytici z Gerulata Technologies zverejnili zoznam aktérov „proruskej“ propagandy u nás. Trollovia, informačné manipulácie a dezinformácie. Takmer dvestovka mien, profilov na sociálnych účtoch a webových sídel. Čo o nich odhalili dáta? A mohli naozaj priložiť ruku k dielu k Putinvej skaze na Ukrajine? Téma pre Michala Trnku, ktorý stojí za projektom Gerualata Technologies. „Dali sme von zoznam tých, čo šíria proruské naratívy a je na posúdení štátnych orgánov – napríklad bezpečnostných autorít - či sa im venovať alebo nie; či sú hrozbou, alebo sú v poriadku“, vysvetľuje Trnka. „Nehovoríme o trestných činoch, ale o mape proruských naratívoV v našom internetovom priestore“, dopĺňa. Na zozname sú napríklad mená poslancov Ľuboša Blahu, Tomáša Tarabu, Mariána Kotlebu či exministra Štefana Harabina alebo Eduarda Chmelára. A tiež Slobodný vysielač, ruské veľvyslanectvo na Slovensku, portál Extraplus, Hlavné správy či Infovojna. V druhej časti podcastu sa pozrieme na špecifickú pomoc Ukrajine, ktorú zabezpečuje nezisková organizácia Post Bellum. Sandra Polovková približuje, že „ostreľovaní Ukrajinci zúfalo potrebujú nepriestrelné vesty“. Na podcaste spolupracovali Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

„Nepáchne vám ruská ropa krvou Ukrajincov?“ - twít šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu. Otázka, ktorú smeroval jednej z globálnych ropných spoločností, ktorá podľa neho vtichosti nakúpila od Ruska ropu. Stop nákupu ropy, plynu a jadra podľa neho prinesie aj stopku Putinovi. O zákaze dovozu ropy, plynu a ďalších surovín už vážne zvažujú Spojené štáty a vyzývajú k tomu aj Európsku úniu. Je to reálne? A čo by to stálo? Aké alternatívy máme my na Slovensku, ak sme v prípade ropy aj plynu na Rusku závislí takmer stopercentne? Téma pre energoexperta Karla Hirmana. Ukrajina už dvanásty deň odoláva invázii ruských vojsk. Cez víkend sa nepodarili plánové evakuácie Ukrajincov, a to napriek dohode mierovych vyjednávačov. Obete medzi civiilistami naopak pribúdajú. Na vývoj udalostí a postup ruskýchvojsk sa v druhej téme podcastu pozrieme s analytikom Matúšom Halásom. Na podcaste spolupracovali Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ruské vojsko ostreľovalo najväčšiu európsku jadrovú elektráreň nachádzajúcu sa na ukrajinskom Záporoží. Požiar, ktorý paľba spôsobila však nevypukol v bezprostrednej blízkosti reaktorov. Ani jeden zo šiestich reaktorov nebol poškodený a kompetentné medzinárodné i slovenské autority, potvrdili, že bezpečnostné prvky reaktorov neboli poškodené a ani nebol zaznamenaná zvýšená radiácia. Katastrofa sa teda nekoná, niektoré právne autority ale pripomínajú, že útok na jadrovú elektráreň by mohol byť porušením ženevských konvencii. V dnešnom podcaste sa teda pozrieme na aktuálnu situáciu na Ukrajine ako i na možné dôvody prečo Putin zaútočil na jadrovú elektráreň ako i na to, či pri takomto dianí majú ešte nejaký význam mierové rokovania. Kolegyňa Denisa Hopková sa na to pýtala českého analytika Pavla Havlíčka. V druhej časti sa zasa pozrieme na tému medzinárodného práva a možných vojnových zločinov Ruska. 38 krajín vrátane Slovenska totiž už predložilo situáciu na Ukrajine na vyšetrovanie Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu pre podozrenie z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti zo strany Ruska. Trestné oznámenie na predstaciteľov ruska podali aj traja koaličný poslanci, napríklad za zločin genocídy. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Nastoliť bábkovú proruskú vládu na Ukrajine je nemožné, vojna sa môže zmeniť na dlhotrvajúci konflikt ako v Sýrii. Takto hodnotí aktuálny vývoj vojny na Ukrajine bezpečnostný analytik Andor Šándor. Ukrajinci sa už vyše týždňa húževnato bránia nevyprovokovanej, masívnej a brutálnej agresii ruských ozbrojených síl. Napriek početnej prevahe ako i presile vo vojenských prostriedkoch sa však Rusom zatiaľ nepodarilo dobyť hlavné mesto Ukrajiny mesto Kyjev ani zlomiť odpor stále sa intenzívne sa brániacej Ukrajiny. Vo svete ako i na Slovensku zavládla tak obrovská vlna solidarity s napadnutou Ukrajinou, ako aj vlna obáv a strachu. Niet divu pretože čelní lídri Kremľa opakovane svetu pohrozili ruským jadrovým arzenálom. V dnešnom podcaste sa pozrieme na vojenskú stránku konfliktu na Ukrajine. Ako to, že rokmi pestovaný mýtus o neporaziteľnej ruskej armáde dostáva na ukrajine takpovediac na frak? Aké sú najbližšie vojenské cieľe Kremľa a o čo Putinovi v skutočnosti ide? Je možné v takto húževnato brániacej sa krajine nastoliť akúsi bábkovú vládu alebo sa vojna zmení na mnohoročný konflikt ako v Sýrii? A máme sa báť, že tento zatiaľ ešte stále konvenčnými silami vedený boj prerastie aj do jadrovej vojny? Odpovie bezpečnostný analytik Andor Šándor. V druhej časti dnešného podcastu sa s kolegom Petrom Hanákom pozrieme na to, ako môžete vy prakticky pomôcť bojujúcej Ukrajine. Viac povie koordinátor z iniciatívy Kto pomôže Ukrajine Eduard Šlepecký. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V dnešnom podcaste budete počuť našu reportérku Stanislavu Harkotovú. Spolu s ďalšími novinármi a ľuďmi, ktorým ponúkla útočisko slovenská ambasáda, odchádzajú na Slovensko. Harkotová hovorí, že sa chce ešte na Ukrajinu vrátiť, len sa potrebuje lepšie pripraviť. „Vzhľadom na to, že sa situácia v meste skomplikovala, novinári musia riešiť istý typ logistiky, najmä, ak ste ostali v obliehanom meste dlhší čas. Treba sa na to pripraviť. Dnes v Kyjeve existuje celkom problém, aby ste si vytiahli väčší obnos peňazí,” opisuje v podcaste Harkotová. V podcaste sa pozrieme aj na situáciu v Rusku, kde môžeme sledovať protivojnové protesty či otvorené listy ktoré volajú po mieri na Ukrajine. Zaujíma vôbec Vladimira Putina, čo si o vojne myslia Rusi? V podcaste sa na to pýtame komentátora českého rozhlasu Libora Dvořáka, ktorý sa dlhodobo venuje témam o Rusku. A v závere podcastu sa porozprávame s psychologičkou. Mnohých ľudí zachvátil strach, úzkosť i pocity bezmocnosti z vojny, ktorá sa odohráva blízko našich hraníc. Ako sa teda brániť obavám z vojny, ako nepodľahnúť kolektívnym hoci len virtuálnym lynčom a vojnám? Je dôležité nepodľahnúť davovej hystérii, hovorí klinická psychologička Barbora Kuchárová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Ukrajina nás prosí o pomoc. Najhlasnejšie zaznievajú požiadavky na vstup do Európskej únie a dodávky zbraní. Ukrajinskí lídri cez telemost vystúpili v Európskom parlamente. Reagoval aj Milan Uhrík, no vo svojom prejave šíril kremeľskú propagandu. Ostatní europoslanci reagovali pokrikmi: Hanba, hanba! V dnešnom podcaste budete počuť poľského reportéra, ktorý sleduje najnovšie dianie priamo v Kyjeve. Na dodávku inzulínu a nepriestrelných viest vyzýva aj etnická Ruska z Krymu Aľona Kurotová, ktorá už roky žije na Slovensku. Verí, že s Putinom sa vysporiadajú sami Rusi. Nahrávali Peter Hanák a Braňo Dobšinský.

V dnešnom podcaste prinášame súhrn najdôležitejších analýz a príbehov spojených s vojnou na Ukrajine, vrátane popisu situácie v Kyjeve od našej reportérky Stanislavy Harkotovej. Ukrajina požiadala o urýchlené prijatie do Európskej únie, čo podporuje aj naša vláda. Je to však vôbec možné? Odpovie bývalý minister Pavol Demeš. Prinesieme aj príbeh muža z východného Slovenska, ktorý u seba doma ubytoval šesť ukrajinských detí aj s matkami. A pozrieme sa na to, ako sa menia požiadavky organizátorov zbierok. V druhej téme podcastu sa pozrieme na pojednávanie v prípade objednávky vrážd Jána Kuciaka a prokurátorov. O pojednávaní a o námietkach voči členke senátu Pamele Záleskej sa porozprávame s novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

Vypočujte si rozhovor s novinárkou Aktuality.sk Stanislavou Harkotovou, ktorá sa momentálne nachádza v Kyjeve. „Nemajú zábrany útočiť na civilné objekty, keď som videla ako odpálili bytovku, tak ma to šokovalo, ako aj útok na budovu detskej škôlky. Je to absolútne neprijateľné,“ hovorí v podcaste. „Poviem ako to je. Ukrajinci Putina znenávideli za to, čo spravil. Keď sa bavím s ľudmi v Kyjeve tak tí ľudia ruského prezidenta nenávidia. Teraz len opisujem, čo mi ľudia hovoria. To, že mnohí ľudia berú do rúk zbrane je výsledkom tohto,” opisuje postoj ľudí z Ukrajiny k ruskému prezidentovi, ktorý zaútočil na ich krajinu. Podľa Harkotovej sa stále viac ľudí pridáva k obrane Ukrajiny. „Ukrajinci veria, že keď ešte vydržia niekoľko dní, tak to bude signál, že vyhrávajú.” Nahrávala Denisa Hopková.