NAHLAS |aktuality.sk

Nie ruskému uhliu, rope a plynu ako hrádza na pokračujúcu Putinovu vojnu na Ukrajine. Embargo navrhuje Európska komisia, podporil ho europarlament, členské štáty však zatiaľ hľadajú odpoveď. A ukrajinský prezident Zelenskyj súri: Moska podľa neho zarába na vývoze ropy toľko, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Čo by Európu a nás stále odstrihnutie sa od ruských energií? A v akom horizonte je to možné? Téma pre Jozefa Badidu z portálu energieprevas. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ubúdajúce zásoby pomoci Ukrajincom. Chýbajú najmä potraviny. S reportážnym mikrofónom sme zašli do centra pomoci v bratislavskom Auparku. Podcast pripravili Peter Hanák, Denisa Žilová a Jaroslav Barborák.

Ľudovít Makó a Boris Beňa podľa vyšetrovateľa v kauze bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského vo vypovediach klamali. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 3, naopak nevidí dôvod ani na ich trestné stíhanie a do väzby ich neposlala. O dôvodoch sudkeny sa v prvej téme podcastu porozprávame s novinárkou Aktuality.sk Laurou Kellöovou. V druhej časti podcastu sa pozrieme na kvalitu našich vysokých škôl a kritéria pre jej hodnotenie. Profesor Juraj Hromkovič z poprednej akademickej inštitúcie sveta - zo švajčiarskeho ETH inštitútu – tvrdí, že Slovensko je primalé na to, aby sa dokázalo dobre ohodnoť samo. Prekážku vidí už v personálnom prepojení hodnotiacich a hodnotených inštitúcií. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Šéf ĽSNS Marian Kotleba je od dneška právoplatne odsúdený za extrémistický trestný čin. Do väzenia nejde, príde o mandát a možno aj o poslanecký klub. Očakáva sa žilinkov návrh na rozpustenie ĽSNS. Budete počuť nášho reportéra Tomáša Kyseľa, ústavného právnika Vincenta Bujňáka, poslanca Jána Benčíka a experta na extrémizmus Daniela Mila. V druhej časti podcastu sa pozrieme na to, aké nástroje má medzinárodné spoločenstvo na vyšetrenie vojnových zločinov a ich potrestanie, a to v kontexte správ o masových hroboch vo viacerých mestách Ukrajiny. Môže viesť zodpovednosť až k Vladimírovi Putinovi? Jaroslav Barborák sa rozprával s expertom na medzinárodné trestné právo Lukášom Marečkom. Moderuje Peter Hanák.

Asi najznámejší kajúcny svedok ľudovít Makó, ako aj exnámestník tajnej služby Boris Beňa sa cez víkend ocitli v rukách polície. Dôvodom by mali byť ich údajné krivé výpovede voči bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Podľa šéfredaktora Aktualít ide o súboj záujmových skupín, ktoré ovládajú niektoré časti našich bezpečnostných zložiek. Minister vnútra tak zlyhal v očiste polície. Aký dopad bude mať spochybnenie dôveryhodnosti jedného z kľúčových kajúcnikov na dôležité kauzy v ktorých figuruje aj jeho svedectvo? Otvára orbánovo víťazstvo v svetle putinovej agresie hrozbu spochybnenia trianonských hraníc? A dá sa po masakri v Buči viesť s Ruskom civilizovaný dialóg alebo Putin musí jednoducho padnúť? V druhej časti dnešného podcastu sa podrobnejšie pozrieme na konzekvencie vyplývajúce z masakry v Buči. Kyjev žiada Medzinárodný trestný súd i ďalšie medzinárodné organizácie, aby do miesta krvavej tragédie vyslali svoje misie a zhromaždili tak dôkazy o ruských vojnových zločinoch. Aké právne následky z bučianskeho masakru teda vyplývajú? Téma pre kolegyňu Denisu Hopkovú a právnika z Univerzity komenského Ondreja Laciaka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V čase horúcej vojny na Ukrajine sa Slovensko dopracovalo k stratégii proti potieraniu hrozieb hybridných. Vláda prijala špeciálny Akčný plán koordinácie boja proti nim. Čo nám prinesie a ako účinne bojovať proti nepriateľovi, ktorý má „skryté“ pôsobenie vojenského aj nevojenského charakteru rovno v definícii? Téma pre Mateja Šimalčíka zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií. V druhej časti podcastu sa pozrieme aj na konkrétny prejav hybridnej hrozby v podobe pobočky Nočných vlkov u nás. V Dolnej Krupej sa ich potenciálnej základni postavili rovno občania. S Matejom Karáskom. Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Utiekli z Charkova či Kyjeva do Užhorodu, ktorý leží kúsok od našich hraníc. Reportérka Aktualít sa bola pozrieť do mesta, kde sa miestni či presídlenci napriek vojne snažia žiť bežné životy. Stanislava Harkotová zmapovala príbehy viacerých Ukrajincov, ktorí zažili bombardovanie na vlastné oči, prišli o svoje domovy alebo sa sa počas úteku stretli s agresiou ruských jednotiek. V druhej téme podcastu sa pozrieme na to ako Slovensko zvláda ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine a aké silné a slabé stránky ukázal náš systém riadenia krízových situácii. Branislav Dobšinský sa rozprával so šéfom Migračného úradu ministerstva vnútra Jánom Orlovským. Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Ukrajina je pripravená súhlasiť s neutralitou výmenou za bezpečnostné záruky. Rusko zase hovorí o znížení vojenskej aktivity pri Kyjeve. To sú najnovšie závery posledného mierového rokovania. Môžeme vôbec hovoriť o prvých náznakoch dohody medzi Ruskom a Ukrajinou? Budete počuť českého analytika z Asociácie pre medzinárodné otázky Pavla Havlíčka. V druhej časti podcastu sa pozrieme na vojnu očami vojnového fotografa Juraja Mravca, ktorý sa v noci vydal do takmer dvetisíc kilometrov vzdialeného ostreľovaného Charkova. „Som svedok dejinných udalostí, som ten čo ich zapisuje a rozpráva históriu“, tvrdí vojnový fotograf Juraj Mravec. Na vojnovej Ukrajine už bol tri týždne, teraz sa po niekoľko dňovej prestávke vracia späť. V rozhovore sa dozviete aj o tom, ako sa osobná skúsenosť s vojnou "bije" s vojnovou propagandou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

„Najväčšou škodou je, že na vojnu neexistuje aspoň tak efektívne účinná vakcína ako na koronavírus. Veľmi by sme ju potrebovali“ – slová matematika Richarda Kollára z platformy Veda pomáha. Napriek sile vojny tu však aj podľa neho covid zostáva a stále si berie svoju daň. Kde sme v aktuálnej vlne ďalšieho podvariantu omikronu a ako reagujú dáta na uvoľnené opatrenia? Vyše 6500 nových pozitívnych pri vyše 15tisíc testoch, v nemocniciach 2205 hospitalizovaných, 19 nových obetí – aj keď je táto štatistika nič v porovnaní s vojnou na Ukrajine, predsa len je správou o tom, že Covid tu stále je a to aj napriek prakticky „rozpusteným“ opatreniam. Ako sa na jeho vývoj pozerať v kontexte správ napríklad zo Šanghaja, kde je odvčera najrozsiahlejší lockdown od začiatku pandémie na území Číny, či správ z Nemecka, kde rastie počet prípadov – údaje z dnešného rána hovoria o takmer 240tisíc nových prípadov (sedemdňová incidencia je na úrovni 1703). „Momentálne vidíme pozitívne trendy, ktoré ukazujú dáta z testovania a je možné, že vrchol vlny podvariantu BA2 už máme za sebou“, tvrdí matematik Richard Kollár. Prejaviť by sa to malo podľa neho v najbližších týždňoch aj na poklese hospitalizovaných na covid. V druhej časti podcastu sa pozrieme na stále živú kauzu ruskej špionáže u nás. Aktuality.sk získali video, ktoré zachytáva Pavla Bučku obvineného z vyzvedačstva a prijímania úplatku s mužom, ktorý mal pracovať pre ruské veľvyslanectvo. Ponúkneme jeho analýzu - s generálom vo výslužbe a bezpečnostným expertom Pavlom Mackom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ruský prístup k mierovým rokovaniam nemusí byť racionálny, hovorí analytik portálu Euractiv Radovan Geist. Pýtali sme sa ho, čo by znamenala sľubovaná neutralita Ukrajiny. Budete počuť aj hodnotenie situácie z vojenského hľadiska a to očami Vladimíra Bednára. Jaroslav Haščák žiada od štátu ospravedlnenie alebo milióny eur. Finančník poslal ministerstvu spravodlivosti žiadosť o ospravedlnenie, v ktorej opisuje svoj pobyt vo väzbe aj tvrdý matrac. Tvrdí, že za viac ako pol roka stíhania prišiel o milióny eur. O téme viac v podcaste povie novinárka Aktuality.sk Laura Kellöová Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

„História nás učí, že agresívna politika sa nikdy nezastaví, pokiaľ je úspešná ide vždy ďalej. Masaker sa dá potlačiť iba silou, Západ by sa mal na Ukrajine angažovať aj vojensky. Napríklad humanitárnymi konvojmi. Tvrdí to exminister obrany Ivan Šimko. Už je to viac ako mesiac čo putinovo Rusko vojensky napadlo Ukrajinu a jeho armáda tam deň čo deň bombarduje mestá, zabíja civilistov a spôsobuje masívnu utečeneckú vlnu. Symbolom humanitárnej katastrofy, nie nepodobnej vojnovému Leningradu, sa stalo mesto Mariupoľ. A čo my, teda Západ? EÚ i NATO síce putinova invázia bezprecedentne zomkla, reakcia je však zatiaľ v rovine ekonomických sankcií, humanitárnej pomoci a dodávok zbraní pre Ukrajinu. Priamemu zapojeniu sa do konfliktu sa Západ úzkostlivo vyhýba. Viacero expertov i politikov to považuje za hrubú chybu. Patrí medzi nich aj bývalý minister obrany Ivan Šimko. Prečo je podľa neho našou doslova mravnou povinnosťou zasiahnuť na Ukrajine aj vojensky? Nevyvolá to vojenskú reakciu Ruska a neuchýli sa napokon Putin aj k jadrovému kufríku? No a kedy bude čas sadnúť si k mierovým rokovaniam? No a konflikt sa vedia aj o duchovnú interpretáciu vojny, zatiaľčo ruská pravoslávna cirkev putinovu agresiu legitimizuje, pápež František ju odsúdil. No a prichádza i so zasvätením Ruska a Ukrajiny Madone. Téma pre jezuitu Jozefa Bartkovjaka z Vatikánskeho rozhlasu. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a praje Braňo Dobšinský. Spoupracoval Jaroslav Barborák.

V Bruseli sa zišli lídri Severoatlantickej aliancie. Podľa expertov na „zásadnom“ samite: zásadnom pre ďalší vývoj ruskej agresie na Ukrajine, a rovnako pre dlhodobú stratégiu Nato voči Rusku. Váhu dáva schôdzke aj osobná prítomnosť amerického prezidenta Joea Bidena. A kým jeho administratíva avizuje ďalšie kolo sankcií voči Rusku, šéf Nato Jens Stoltenberg v posledných dňoch opakuje, že Aliancia nemôže dopustiť, aby sa konflikt rozšíril za hranice Ukrajiny. Na samite bol online formou aj ukrajinský prezident Zelenskyj. „Viac vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu“ – to je základný rámec samitu Nato. Lídri rozhodli aj o posilnení vojenskej prítomnosti na východnom krídle Aliancie. Okrem Poľska a pobaltských republík tak budú jednotky Nato aj v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku. V akom štádiu je konflikt a čo môže s touto vojnou urobiť Aliancia? Téma pre Mateja Kandríka zo Stratpolu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ruských oligarchov v Česku, za čo dávajú nepredstaviteľné peniaze a ako skrývajú svoj majetok. Súkromné lietadlá či byty. Portál investigace.cz zmapoval, na čo míňali mocní Rusi v Česku a akoobchádzajú pritom zákony svojej vlastnej zeme. S Pavlou Holcovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Najvyšší súd dnes zrušil a zmenil rozsudok v kauze bývalého siskára Petra Gašparoviča a expolicajta Ladislava Vičana. Gašparovič dostal 22 mesiacov vo väzení za nepriamu korupciu a Vičanovi vymerali 20 mesiacov. Pôvodne ich prvostupňový súd odsúdil na jedenásť a desať rokov za korupciu. Dôvody v podcaste vysvetlí Ján Petrovič z Aktuality.sk. Paralelné školstvo ako priestor pre aktívnych učiteľov a rovnako riaditeľov a zriaďovateľov, s možnosťami ľahšie vplývať na kvalitu vyučovania a pedagógov a rovnako na ich motiváciu – a teda ich ohodnotenie. Záver, ku ktorému sa po analýze nášho systému odmeňovania na školách dopracoval Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz. „Máme jednu tabuľku pre všetkých učiteľov, bez ohľadu na to, aké predmety učia a akí sú kvalitní. Jedným z návrhov riešenia je znižovať váhu tabuliek pri odmeňovaní učiteľov a zvyšovať váhu slobodnej možnosti riaditeľov rozhodnúť o tom, aké budú platy učiteľov“, vysvetľuje analytik. V akom stave teda našiel naše školy a je viac peňazí skutočným riešením? To je druhá téma dnešného podcastu. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ruská armáda bude zrejme stále viac ostreľovať civilistov. Nič iné jej totiž nezostáva – riadené strely sa míňajú. Ako dlho to ešte môže trvať? Slovenská expertka na vojenské technológie a európsku bezpečnosť Dominika Kunertová pôsobí na univerzite ETH v Zurichu, ktorá sa umiestňuje v desiatke najlepších univerzít na celom svete a na prvom mieste v kontinentálnej Európe. Kunertovú pri analýzach hypersonických striel cituje aj BBC. V dnešnom podcaste sme sa jej pýtali, ako číta vojenskú situáciu na Ukrajine a taktiku ruskej armády s ohľadom na použité zbrane. Druhou témou dnešnej epizódy podcastu Aktuality Nahlas je manuál pre školy ako hovoriť s deťmi o vojne. Budete počuť učiteľa, blogera a zamestnanca Štátneho pedagogického ústavu Petra Farárika. Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Petrom Farárikom nahrával Braňo Dobšinský.

Ako ruskí špióni kradnú naše tajomstvá či ako umierajú Putinovi kritici – vety, akoby vystrihnuté z týchto dní. V skutočnosti však ide o podtituly dvoch kníh Ondřeja Kundru z českého Respektu. Už v roku 2016 vydal knihu Putinovi agenti a minulý rok zas Novičok a guľka, opisujúce praktiky ruských tajných služieb. Presne týždeň máme aj na Slovensku špionážnu aféru ruských tajných. A hneď obnaženú aj videom, ktoré zachytáva, ako vlastne vyzerá verbovanie ruských tajných v diplomatickom krytí. O čo Rusom ide? A sme v ich záujmoch na Slovensku izolovaní? Téma pre Ondřeja Kundru. „Vo chvíli, keď získate ľudí, ktorí by mohli mať citlivé informácie napríklad o obranných plánoch v prípade napadnutia Ruskom, v hre je nielen bezpečnosť Slovenska, ale Únie či Nato“, tvrdí Kundra. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pripravenosť škôl na ukrajinských žiakov. S Michalom Rehúšom, analytikom a bývalým šéfom strategickej sekcie Inštitútu vzdelávacej politiky rezortu školstva. “V Čechách jedna organizácia sledovala, koľko detí cudzincov vo veku sedemnásť rokov sa nachádza v školách a prišli na to, že až tretina detí cudzincov bola mimo vzdelávacieho systému, “ opisuje v podcaste analytik. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ľudia v Rusku majú zablokované sociálne siete ako Instagram, Facebook či Twitter. Niektorí to ale obchádzajú. “Chodia nám tlačové správy od prevádzkovateľov VPN služieb, že im tam v obrovskom množstve narastajú používatelia,” opisuje v podcaste Ján Trangel z portálu Živé.sk. Obmedzené sú ale aj iné služby ako napríklad Netflix. Objavujú sa špekulácie, že krajina zvažuje legalizáciu používania pirátskeho softvéru. “Vnímam to ako formu upokojenia. Mladí ľudia a celkovo ľudia v Rusku su zvyknutí na produkciu,” približuje Trangel. Rovnako sa špekuluje aj o tom, že by sa krajina mohla odpojiť od svetového internetu. Ako by to vyzeralo a je to vôbec reálne? V podcaste sa pozrieme aj na to ako sa Rusi mobilizujú na protesty proti vojne a ako sa k nim dostávajú informácie o tom, čo sa deje na Ukrajine. O tom sa porozprávame s Martinom Hodásom tiež z portálu Živé.sk Vojna na Ukrajine a masová utečenecká vlna ukázala silu a angažovanosť dobrovoľníckeho a mimovládneho setora u nás i v Česku, ukázala i silu iniciatív rodiacich sa z dola, ak sú dobre koordinované a prepojené a práve o to sa stará aj platforma Česko Digital, ktorá rozbehla najväčšie trhovisko pomoci. V druhej téme podcastu viac vysvetľuje zakladateľ Česka Digital Jakub Nešetril Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Bývalý policajný vyšetrovateľ Marián Kučerka je vinný. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici ho posiela za prijímanie úplatkov na jedenásť rokov do väzenia. Rozhodol aj prepadnutí jeho majetku. Problémom sa mu stali peniaze od synovca niekdajšieho ministra hospodárstva za Stranu Smer Petra Žigu, ktoré si podelili s vtedajším šéfom finančnej policajnej jednotky Bernardom Slobodníkom“; a tiež úplatky v kauze dépéhačkárov. Kučerka je len ďalším v poradí, ktorým súd vymeriava tresty za korupciu v policajných kruhoch a v prostredí tajných služieb – prípad je mediálne známy aj pod menom Judáš. Pozrieme sa naň s Laurou Kelloovou z investigatívneho tímu. „Bral peniaze, nevyšetroval, čo mal vyšetrovať, zametal veci pod koberec“, približuje. V druhej časti podcastu sa pozrieme na Ukrajincov na úteku ako na príležitosť pre Slovensko a náš pracovný trh. S Ivanou Molnárovou z Profesie. „Potrebujeme jednať hneď, aby sme naozaj na Slovensku zachytili tých najšikovnejších“, tvrdí. Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Je špionážna aféra len začiatok a odhalia policajné akcie Kaťuša a Matrioška prepojenia Ruska aj na iné osoby? Podľa experta na informačnú bezpečnosť Tomáša Kriššáka z technologickej spoločnosti Gerulata sa potvrdzujú podozrenia, na ktoré roky upozorňovali odborníci. Podľa odborníka na Slovensku začala výrazne šíriť proruská propaganda od roku 2014 a teda po tom, čo Rusko anektovalo Krym. Aj dnes začínajú falošné naratívy o vojne naberať na sile. „Tá časť z populácie, ktorá za osem rokov prebrala konšpiračné myslenie, začína byť čoraz viac zraniteľná voči novým proruským naratívom, ktore sa u nas strageticky šíria." V druhej časti podcastu sa pozrieme na pracovné príležitosti pre utekajúcich Ukrajincov. Výrazné zjednodušenia pre školy, avizované otvorené dvere do slovenských nemocníc, zjednodušenie získavania povolení pre pobyt, príspevok na bývanie – to je len časť avizovaných opatrení, ktorými na Slovensku reagujeme na utečeneckú vlnu, keď sa už vyše dva milióny Ukrajincov uchýlilo k úteku zo svojej krajiny pred hrôzami vojny. Ako je na ukrajinských utečencov pripravený pracovný trh? Téma pre Radovana Maxina z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Podcast spracovali Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Polícia odhalila ruskú špionážnu sieť na Slovensku. V rukách orgánov činných v trestnom konaní uviazlo niekoľko osôb, policajný prezident však avizuje, že dnes sme iba na začiatku a ešte sa len uvidí kam to celé povedie a kto tu aké hry hral. Viac už povie policajný prezident Štefan Hamran no a o tom, čo tu vlastne môžu hľadať ruskí, a nám nepriateľskí, agenti sa porozprávame s bývalým príslušníkom SIS Jánom Mojžišom. Rusko je, a aj vždy bolo, koristníckym štátom. Putina mala pravoslávna cirkev exkomunikovať. Ukrajina dnes vedie spravodlivú vojnu, má právo brániť sa agresii plnou silou a je správne mu pomáhať a to aj dodávkami zbraní. Ukrajinci totiž dnes bojujú aj za nás a našu bezpečnosť, hovorí pre Aktuality Nahlas katolícky kňaz Marek Vadrna Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Nie vojne, ktorá devastuje Ukrajinu. Nie vojne, kde sa barbarsky zabíjajú deti, nevinní ľudia a bezpranní civilisti; niet žiadnych strategických dôvodov, ktoré by pri nej obstáli. Verzus: Donbas ako územie s násilným vnucovaní popierania Boha a jeho pravdy – a konkrétne cez presadzovanie gay pridov. Pápež František verzus moskovský pravoslávny patriarcha Kirill. Ak prvý vojnu na Ukrajine čoraz ostrejšie odsudzuje, druhý bol dlho ticho a keď prehovoril, tak Putinovu „špeciálnu operáciu“ spojil s témou homosexuálnej loby. Obaja lídri pritom vychádzajú z rovnakého prameňa – Biblie. Prečo ten diametrálny rozdiel? Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu. „Čo je v tejto situácii podstatné, je úplné prepojenie ruskej pravoslávnej cirkvi so štátom, ktorý je stelesnený osobou Vladimíra Putina“, tvrdí analytik. „Nejde pritom o rovnocenný vzťah, ale o podriadenosť, kde cirkev je tou submisívnou“, dopĺňa Gazda. Ktorým správam z vojny môžeme veriť? Odpoveď je jasná - tým overeným. V Aktualitách správy z Ukrajiny overuje najmä náš investigatívny reportér Peter Sabo. V druhej téme podcastu nám podrobne vysvetlí, ako sa u nás overujú správy. Na podcaste spolupracovali Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

Dva milióny tristotisíc utečencov za hranicami Ukrajiny, takmer milión mimo svojich domovov na jej území. Pokračujúce ostreľovania ťažkou bojovou technikou, pomalé obkľučovanie Kyjeva, zničené mestá, stovka nemocníc, tisíce obetí a to aj na strane civilistov. Volanie západných lídrov po ukončení násilia, schôdzka Lavrov – Kuleba s jediným záverom – stretneme sa znova. A z Kremľa prakticky ticho – čo svet nazýva vojnou a zločinmi proti ľudskosti zostáva v optike Vladimíra Putina stále „špeciálnou vojenskou operáciou“ s deklarovaným cieľom akejsi denacifikácie. Kde sme po 16dňoch konfliktu? Čo odhalil o agresorovi a čo o svetovom spoločenstve, ktoré sa mu snaží postaviť. Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej časti podcastu sa pozrieme na ruskú propagandu o invázii a jej život na našich weboch. „Rusko klame od rána do večera a ich klamstvá sú ľahko vyvrátiteľné. Je ich však toľko, že úplne zahlcujú diskusie“, hovorí expert na dezinformácie Jakub Goda Na podcaste spolupracovali Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

Ako vyzerá situácia na hraniciach, cez ktorú prechádzajú ľudia utekajúci pred vojnou z Ukrajiny? Naozaj dobrovoľníci v pomoci Ukrajincom suplujú štát a nachádza sa tam chaos? Opýtali sme sa na priamo ľud, ktorí sa nachádzajú alebo nachádzali na hranici - budete počuť dobrovoľnícku Katarínu Cibíkovú, ktorá hovorí, že je veľmi náročné zorganizovať všetkých dobrovoľníkov, či Lucia Šickovú z inicitavy Kto pomôže Ukrajine, podľa ktorej by situácii pomohlo ak by to riadila jedna hlava. V podcaste sa rozprávame aj s naším regionálnym reportérom Robom Haklom, ktorý sa bol pozrieť na situáciu v Košiciach. Podľa primátora mesta Jaroslava Polacka totiž začínajú Košice čeliť humanitárnej katastrofe. No a budete počuť aj reakciu ministra vnútra Romana Mikulca. Rusko vedie voči Ukrajine vyhladzovaciu vojnu. Ak Rusko nezastavíme, hrozí nám aj jadrová vojna, hovorí v podcaste generál Pavel Macko. Moderuje Denisa Hopková.

Ruské vojsko sa rozhýbalo a postupuje, ale neprináša im to žiadne benefity, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Smerom k Ukrajine preto sťahujú ďalších vojakov, ktorí pôvodne neboli určení na inváziu. Celá Ukrajina sa môže premeniť na jeden veľký Donbas, čo je pre nášho suseda katastrofický scenár. Pre nás to bude znamenať stále viac a viac utečencov. Akú budúcnosť im ponúka Slovensko? Odpovie Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. Moderuje Peter Hanák.

Vojna sa vyhráva nielen na bojovom poli, ale aj vo svete informácií. A tú na Ukrajine si mal Putin informačne pripravovať už dlhšie. A nielen na svojom území. Nedávno polícia, najnovšie dátoví analytici z Gerulata Technologies zverejnili zoznam aktérov „proruskej“ propagandy u nás. Trollovia, informačné manipulácie a dezinformácie. Takmer dvestovka mien, profilov na sociálnych účtoch a webových sídel. Čo o nich odhalili dáta? A mohli naozaj priložiť ruku k dielu k Putinvej skaze na Ukrajine? Téma pre Michala Trnku, ktorý stojí za projektom Gerualata Technologies. „Dali sme von zoznam tých, čo šíria proruské naratívy a je na posúdení štátnych orgánov – napríklad bezpečnostných autorít - či sa im venovať alebo nie; či sú hrozbou, alebo sú v poriadku“, vysvetľuje Trnka. „Nehovoríme o trestných činoch, ale o mape proruských naratívoV v našom internetovom priestore“, dopĺňa. Na zozname sú napríklad mená poslancov Ľuboša Blahu, Tomáša Tarabu, Mariána Kotlebu či exministra Štefana Harabina alebo Eduarda Chmelára. A tiež Slobodný vysielač, ruské veľvyslanectvo na Slovensku, portál Extraplus, Hlavné správy či Infovojna. V druhej časti podcastu sa pozrieme na špecifickú pomoc Ukrajine, ktorú zabezpečuje nezisková organizácia Post Bellum. Sandra Polovková približuje, že „ostreľovaní Ukrajinci zúfalo potrebujú nepriestrelné vesty“. Na podcaste spolupracovali Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

„Nepáchne vám ruská ropa krvou Ukrajincov?“ - twít šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu. Otázka, ktorú smeroval jednej z globálnych ropných spoločností, ktorá podľa neho vtichosti nakúpila od Ruska ropu. Stop nákupu ropy, plynu a jadra podľa neho prinesie aj stopku Putinovi. O zákaze dovozu ropy, plynu a ďalších surovín už vážne zvažujú Spojené štáty a vyzývajú k tomu aj Európsku úniu. Je to reálne? A čo by to stálo? Aké alternatívy máme my na Slovensku, ak sme v prípade ropy aj plynu na Rusku závislí takmer stopercentne? Téma pre energoexperta Karla Hirmana. Ukrajina už dvanásty deň odoláva invázii ruských vojsk. Cez víkend sa nepodarili plánové evakuácie Ukrajincov, a to napriek dohode mierovych vyjednávačov. Obete medzi civiilistami naopak pribúdajú. Na vývoj udalostí a postup ruskýchvojsk sa v druhej téme podcastu pozrieme s analytikom Matúšom Halásom. Na podcaste spolupracovali Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Ruské vojsko ostreľovalo najväčšiu európsku jadrovú elektráreň nachádzajúcu sa na ukrajinskom Záporoží. Požiar, ktorý paľba spôsobila však nevypukol v bezprostrednej blízkosti reaktorov. Ani jeden zo šiestich reaktorov nebol poškodený a kompetentné medzinárodné i slovenské autority, potvrdili, že bezpečnostné prvky reaktorov neboli poškodené a ani nebol zaznamenaná zvýšená radiácia. Katastrofa sa teda nekoná, niektoré právne autority ale pripomínajú, že útok na jadrovú elektráreň by mohol byť porušením ženevských konvencii. V dnešnom podcaste sa teda pozrieme na aktuálnu situáciu na Ukrajine ako i na možné dôvody prečo Putin zaútočil na jadrovú elektráreň ako i na to, či pri takomto dianí majú ešte nejaký význam mierové rokovania. Kolegyňa Denisa Hopková sa na to pýtala českého analytika Pavla Havlíčka. V druhej časti sa zasa pozrieme na tému medzinárodného práva a možných vojnových zločinov Ruska. 38 krajín vrátane Slovenska totiž už predložilo situáciu na Ukrajine na vyšetrovanie Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu pre podozrenie z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti zo strany Ruska. Trestné oznámenie na predstaciteľov ruska podali aj traja koaličný poslanci, napríklad za zločin genocídy. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Nastoliť bábkovú proruskú vládu na Ukrajine je nemožné, vojna sa môže zmeniť na dlhotrvajúci konflikt ako v Sýrii. Takto hodnotí aktuálny vývoj vojny na Ukrajine bezpečnostný analytik Andor Šándor. Ukrajinci sa už vyše týždňa húževnato bránia nevyprovokovanej, masívnej a brutálnej agresii ruských ozbrojených síl. Napriek početnej prevahe ako i presile vo vojenských prostriedkoch sa však Rusom zatiaľ nepodarilo dobyť hlavné mesto Ukrajiny mesto Kyjev ani zlomiť odpor stále sa intenzívne sa brániacej Ukrajiny. Vo svete ako i na Slovensku zavládla tak obrovská vlna solidarity s napadnutou Ukrajinou, ako aj vlna obáv a strachu. Niet divu pretože čelní lídri Kremľa opakovane svetu pohrozili ruským jadrovým arzenálom. V dnešnom podcaste sa pozrieme na vojenskú stránku konfliktu na Ukrajine. Ako to, že rokmi pestovaný mýtus o neporaziteľnej ruskej armáde dostáva na ukrajine takpovediac na frak? Aké sú najbližšie vojenské cieľe Kremľa a o čo Putinovi v skutočnosti ide? Je možné v takto húževnato brániacej sa krajine nastoliť akúsi bábkovú vládu alebo sa vojna zmení na mnohoročný konflikt ako v Sýrii? A máme sa báť, že tento zatiaľ ešte stále konvenčnými silami vedený boj prerastie aj do jadrovej vojny? Odpovie bezpečnostný analytik Andor Šándor. V druhej časti dnešného podcastu sa s kolegom Petrom Hanákom pozrieme na to, ako môžete vy prakticky pomôcť bojujúcej Ukrajine. Viac povie koordinátor z iniciatívy Kto pomôže Ukrajine Eduard Šlepecký. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V dnešnom podcaste budete počuť našu reportérku Stanislavu Harkotovú. Spolu s ďalšími novinármi a ľuďmi, ktorým ponúkla útočisko slovenská ambasáda, odchádzajú na Slovensko. Harkotová hovorí, že sa chce ešte na Ukrajinu vrátiť, len sa potrebuje lepšie pripraviť. „Vzhľadom na to, že sa situácia v meste skomplikovala, novinári musia riešiť istý typ logistiky, najmä, ak ste ostali v obliehanom meste dlhší čas. Treba sa na to pripraviť. Dnes v Kyjeve existuje celkom problém, aby ste si vytiahli väčší obnos peňazí,” opisuje v podcaste Harkotová. V podcaste sa pozrieme aj na situáciu v Rusku, kde môžeme sledovať protivojnové protesty či otvorené listy ktoré volajú po mieri na Ukrajine. Zaujíma vôbec Vladimira Putina, čo si o vojne myslia Rusi? V podcaste sa na to pýtame komentátora českého rozhlasu Libora Dvořáka, ktorý sa dlhodobo venuje témam o Rusku. A v závere podcastu sa porozprávame s psychologičkou. Mnohých ľudí zachvátil strach, úzkosť i pocity bezmocnosti z vojny, ktorá sa odohráva blízko našich hraníc. Ako sa teda brániť obavám z vojny, ako nepodľahnúť kolektívnym hoci len virtuálnym lynčom a vojnám? Je dôležité nepodľahnúť davovej hystérii, hovorí klinická psychologička Barbora Kuchárová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Branislav Dobšinský.

Ukrajina nás prosí o pomoc. Najhlasnejšie zaznievajú požiadavky na vstup do Európskej únie a dodávky zbraní. Ukrajinskí lídri cez telemost vystúpili v Európskom parlamente. Reagoval aj Milan Uhrík, no vo svojom prejave šíril kremeľskú propagandu. Ostatní europoslanci reagovali pokrikmi: Hanba, hanba! V dnešnom podcaste budete počuť poľského reportéra, ktorý sleduje najnovšie dianie priamo v Kyjeve. Na dodávku inzulínu a nepriestrelných viest vyzýva aj etnická Ruska z Krymu Aľona Kurotová, ktorá už roky žije na Slovensku. Verí, že s Putinom sa vysporiadajú sami Rusi. Nahrávali Peter Hanák a Braňo Dobšinský.

V dnešnom podcaste prinášame súhrn najdôležitejších analýz a príbehov spojených s vojnou na Ukrajine, vrátane popisu situácie v Kyjeve od našej reportérky Stanislavy Harkotovej. Ukrajina požiadala o urýchlené prijatie do Európskej únie, čo podporuje aj naša vláda. Je to však vôbec možné? Odpovie bývalý minister Pavol Demeš. Prinesieme aj príbeh muža z východného Slovenska, ktorý u seba doma ubytoval šesť ukrajinských detí aj s matkami. A pozrieme sa na to, ako sa menia požiadavky organizátorov zbierok. V druhej téme podcastu sa pozrieme na pojednávanie v prípade objednávky vrážd Jána Kuciaka a prokurátorov. O pojednávaní a o námietkach voči členke senátu Pamele Záleskej sa porozprávame s novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

Vypočujte si rozhovor s novinárkou Aktuality.sk Stanislavou Harkotovou, ktorá sa momentálne nachádza v Kyjeve. „Nemajú zábrany útočiť na civilné objekty, keď som videla ako odpálili bytovku, tak ma to šokovalo, ako aj útok na budovu detskej škôlky. Je to absolútne neprijateľné,“ hovorí v podcaste. „Poviem ako to je. Ukrajinci Putina znenávideli za to, čo spravil. Keď sa bavím s ľudmi v Kyjeve tak tí ľudia ruského prezidenta nenávidia. Teraz len opisujem, čo mi ľudia hovoria. To, že mnohí ľudia berú do rúk zbrane je výsledkom tohto,” opisuje postoj ľudí z Ukrajiny k ruskému prezidentovi, ktorý zaútočil na ich krajinu. Podľa Harkotovej sa stále viac ľudí pridáva k obrane Ukrajiny. „Ukrajinci veria, že keď ešte vydržia niekoľko dní, tak to bude signál, že vyhrávajú.” Nahrávala Denisa Hopková.

Niečo pre našu generáciu doteraz zdanlivo až nepredstaviteľné sa stalo hroznou skutočnosťou: Európu zachvátila vojna. Rusko brutálne, zákerne a nevyprovokovane napadlo svojho suseda: Ukrajinu. Agresorom je v tomto prípade teda jasne a jednoznačne Rusko a jeho prezident Vladimír Putin, ktorý vyhlásil plán demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu teda preložené do slovenčiny svojho suseda vojensky jednoducho zničiť. Bezpečnostná rada OSN má práve dnes hlasovať o rezolúcii, ktorá by čo „najdôraznejšie“ odsúdila ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Tomáš Mareček však tvrdí, že jej šance sú obmedzené pre právo veta, ktorým disponuje Rusko v Bezpečnostnej rade OSN. Šancu na prijatie takejto odsudzujúcej rezolúcie vidí na pôde Valného zhromaždenia OSN, v ktorom nemá žiadny člen právo veta. Má teda medzinárodné právo nástroje, ako si vynútiť mier? Téma pre Lukáša Marečka z katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov právnickej fakutly UK. A aké nástoje má v rukách v tejto bezprecedentnej situácii Sveroatlantická aliancia, ktorej členom je aj Slovensko? „V tomto štádiu Nato pre Ukrajinu nemôže urobiť veľa“ – tvrdí niekdajší šéf Zastúpenia SR pri Nato a aktuálny parlamentný poslanec Tomáš Valášek. Čo Aliancia musí robiť a o čom sa idú lídri na (dnešnom) sumite baviť, sú opatrenia na posilnenie obrany nás, členských krajín Aliancie“, dopĺňa politik. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme do Banskej bystrice kde sa práve dnes začína súd v jednej z najväčších korupčných káuz minulej vlády v kauze Dobytkár Počúvate aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši a to aj v tejto bezprecedentnej dobe praje Braňo Dobšinský

Putin zaútočil na Ukrajinu. A naplnili sa obavy, že cieľom nebude len jej východ a separatistické Donecko a Luhansko. Ostreľovanie raketami a bombardovanie strategických armádnych cieľov postihlo aj západ – len niečo viac ako 200km od našej hranice. Putin hovorí o operácii, západ o agresii a vojne. „Rozhodol som o špeciálnej vojenskej operácii“, vyhlásil Vladimír Putin. „Ktokoľvek, kto by sa nám do toho chcel zamiešať či nebodaj ohroziť našu krajinu a našich ľudí, nech vie, že ruská odpoveď bude okamžitá a privedie vás k dôsledkom, ktoré ste ešte vo svojej histórii nezažili“, dodal, keď ohlasoval inváziu. „Toto je strašný deň pre Ukrajinu a Európu“, reagoval nemecký kancelár Olaf Scholz. Bol tak v súzvuku so spojencami. Slovensko krok Ruska ostro odsúdilo. Urobila tak prezidentka i premiér po zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu. V dnešnom podcaste prinesieme aj hodnotenie situácie, ako ju vyhodnocujú Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky a Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Prinášame tiež silné svedectvo z východu Ukrajiny od našej vyslanej reportérky Stanislavy Harkotovej. Na podcaste spolupracovali Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Situáciou na Ukrajine, po tom čo ruský prezident požehnal uznanie separatistov, sa dnes zaoberal aj brannobezpečnostný výbor. V podcaste budete počuť, ako zvýšila naša armáda stupeň pohotovosti a ako sme pripravený na prípadny nápor utečencov. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus vysvetlí aj najnovšie sankcie voči Rusku. Na tie sa pozrieme aj v druhej téme podcastu - zatiaľ jedinou konkrétnou odvetou na Putinov ťah uznať separatistické štáty a spochybniť tak územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá je suverénnym štátom, je široká zhoda západných štátov na sankciách. Nakoľko môžu ochromiť Putinovu ekonomiku a ako na druhej strane môže zasiahnuť nás minimálne veľká plynová a ropná závislosť na Rusku? Téma pre energoexperta Karla Hirmana. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Týždne inváziu popieral, dnes ju napĺňa. Vladimír Putin uznal nezávislosť Donecka a Luhanska. Ak on hovorí o „náprave dejín“, svet o šliapaní medzinárodných dohôd. Šéf našej diplomacie Ivan Korčok Putinovi pripomína ďalšie: „Rovnako závažný ako porušenie medzinárodného práva je politický postoj prezidenta Putina, že Ukrajina nemá nárok na vlastnú existenciu“ Na Ukrajine máme aj vyslanú reportérku Stanislavu Harkotovú, ktorá zachytila aj rozhovory obyčajných Ukrajincov. A ti prirovnávajú vývoj u nich doma k udalostiam z augusta’68 u nás. Prinášame aj dôležitý rozhovor so šéfom Národnej kriminálnej agentúry Ľubomírom Daňkom, ktorý hovorí aj o zastrašovaní vyšetrovateľov. Rozprávali sa s ním kolegyne Annamária Dömeová a Laura Kellöová. V podcaste sa pozrieme aj na ošiaľ, ktorý spustilo hlasovanie o bezpečnostnej zmluve s USA. Poslanec Ján Benčík tvrdí, že davu neuhne, no obáva sa, že násilie zo sociálnych sietí môže vygradovať do reálnych fyzických útokov na politikov. Rozhovor pripravil Braňo Dobšinský. Moderuje Jaroslav Barborák.

V dnešnom podcaste budete počuť náš exkluzívny rozhovor s novou predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolou – o Európe, vražde Jána Kuciaka, ale aj o situácii na Ukrajine. Druhou témou je slovenská politika štyri roky po vražde. Čo sa na Slovensku zmenilo od roku 2018? Prečo sa Robert Fico zrazu prestal hanbiť za ľudí, ktorí museli po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odísť, ako napríklad za Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara a Norberta Bödöra? Odpovie politológ Pavol Baboš. Moderuje Peter Hanák.

Niektorí slovenskí politici pravidelne klamú. To síce nie je žiadna novinka, no v dnešnom podcaste si na číslach ukážeme, kto klame ako často a uvedieme aj príklady. Budete počuť Veroniku Hincovú Frankovskú, ktorá pre portál Demagóg.sk vyhodnocuje pravdivosť, nepravdivosť alebo zavádzanie politikov v diskusiách. Druhou témou dnešného podcastu je hokej na olympiáde. O šanci našich reprezentantov na bronzovú medailu sa porozprávame s Martinom Tóth-Vaňom z portálu Šport.sk. A pozrieme sa aj na to, či nám vyrastá silná generácia mladých hokejistov. Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

Ceny elektriny máme mať zastropované na tri roky. A to na úrovni vyše šesťdesiatich eur za megawathodinu namiesto. Dohodla sa na tom vláda s najväčším výrobcom elektriny u nás Slovenskými elektrárňami. Tie v skutočnosti vymenili „nôž na krku“ v podobe novej dane za prísľub lacnejších dodávok pre domácnosti. Súčasné regulované ceny tak zostanú do roku 2024. Čo však potom? Nevystrelia raketovo nahor? Téma pre energoexperta Jozefa Badidu z portálu Energieprevas. V druhej časti podcastu sa pozrieme, či si budeme môcť dovoliť ohlásené veľké uvoľnenie protipandemických opatrení. Analytik Richard Kollár tvrdí, že oddych od pandémie potrebujeme, aby sme boli neskôr ochotní podriadiť sa opatreniam, keď bude situácia opäť vážna. Podcast pripravili Denisa Hopoková a Jaroslav Barborák.

Rusko ešte včera ohlásilo sťahovanie časti svojich jednotiek od hraníc s Ukrajinou a Vladimir Putin tiež vyhlásil, že nechce vojnu a je ochotný rokovať s USA a NATO. Ako čítať kroky ruského prezidenta? Ide o taktiku a čo môže nasledovať? V podcaste si situáciu rozoberieme s českým novinárom Ondřejom Soukupom z Hospodářských novín. V druhej časti podcastu sa pozrieme priamo Ukrajinu, ktorá zažíva Deň jednoty. V reakcii na správy o možnej invázii práve na dnešný 16.ty február ho rovno výnosom vyhlásil prezident Zelenskyj. Ako zareagovali Ukrajinci? Rozoberieme si to s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá je aktuálne v Kyjeve. Podcast pripravili Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Kauza Mýtnik ide pred súd. Na lavicu obžalovaných sa tak posadí aj jeden z hlavných oligarchov v pozadí strany Smer-SD Jozef Brhel. Rovnako ďalší nominanti Smeru František Imrecze či Ratko Kuruc. A aj podnikateľ Michal Suchoba. A pozrieme sa aj na podozrenia pri Brhelovom susedovi – bývalom prokurátorovi Ladislavovi Tichom. Podľa zistenia portálu Aktuality.sk prišiel k majetku podozrivým spôsobom. Tému otvoril náš investigatívec Martin Turček. V druhej téme podcastu sa pozrieme na napätie na Ukrajine a dopadho konfliktu na Slovensku v podobe utečeneckej vlny. Podľa ministra vnútra Romana Mikulca sme pripravili na prílev utečencov a naše kapacity by sme zvládli navýšiť aj na desiatky tisíc. Spýtali sme sa preto ministerstva na viac detailov - ako rýchlo vieme tieto kapacity zabezpečiť, kde a ako na ukrajinské mestá či obce v blízkosti hraníc. Zisťovali sme aj ako situáciu a našu pripravenosť vidieť na východe Slovenska. Zatelefonovali sme starostke obce Ubľa, ktorá leží na hraniciach s Ukrajinou - Nadežde Sirkovej a obrátili sme sa aj na predsedu Zväzu miest a obcí Slovenska pre okres Sobrance Martina Hrunku. No ao možnostiach, ktoré Slovensko môže poskytnúť ľuďom, ktorí by utekali pred vojenským konfliktom, sme sa porozprávali s právničkou Zuzanou Števulovou z Ligy za ľudské práva, ktorá sa dlhodobo venuje téme ľudských práv, migrácii a azylu. Na podcaste spolupracovali Peter Hanák a Denisa Hopková.

Je pre Slovensko lepší jeden, alebo viac volebných obvodov? Tému opäť otvára samosprávne Združenie miest a obcí Slovenska. V parlamente by rado videlo silnejšie zastúpené regióny, a to na pôdoryse krajov. Na výber poslancov by mali viac dosah regióny ako politické centrály, na rozdiel od dneška – tvrdí Michal Kaliňák zo ZMOSU. Ako sa na zámer pozerajú politológovia? Radoslav Štefančík a Pavol Hardoš. A Václav Hřích z agentúry AKO. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzy v agrodotáciách. Nový šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jozef Kiss sa obrátil na políciu s podozrením voči svojmu predchodcovi – nominantovi OľaNO Jaroslavovi Jánošovi. Na podcaste spolupracovali Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

Najskôr prehra 2:6 s Fínmi, následne 1:4 so Švédmi a napokon víťazstvo 5:2 s Lotyšmi. Naši hokejisti majú za sebou zápasy v základnej skupine na zimných olympijských hrách a už zajtra v skorých ranných hodinách ich čaká play-off o štvrťfinále s Nemcami. Výkonom tímu Craiga Ramsayho venujeme náš dnešný podcast.

„Neverím mierovým hnutiam, ktoré majú v srdci vojnu a na perách hnev. Neverím mierovým hnutiam, ktorým očividne nejde o skutočný mier, ale o presadenie vlastných politických zámerov. A neverím mierovým hnutiam, ktoré nevedia rozoznávať, kto je obeť a kto agresor,“ Takto glosuje aktuálnu diskusiu okolo obrannej zmluvy s USA bývalý minister obrany a spolutvorca SDK Ivan Šimko. Lídri opozície vraj nerozoznávajú obeť od agresora a neposilniť našu bezpečnosť je podľa neho prejavom appeasementu. Obranná zmluva so Spojenými štátmi je schválená, cenou za to je však hlboko rozdelená spoločnosť, výkriky opozície o vlastizrade, stigmatizácia hlasujúcich poslancov a priam až ohlušujúce ticho v tábore liberálov a zástancov transatlantickej orientáce Slovenska. Sme teda na prahu možnej zmeny, ktorú v roku 1998 vybojovali demokrati nad mečiarom a jeho protizápadnými koketériami? V druhej téme dnešného podcastu sme sa pozreli na to, ako politici nehovoria pravdu alebo zavádzajú v politických diskusiách. Konkrétne príklady rozoberie Veronika Hincová Frankovská z projektu Demagóg sk. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Parlament dnes schválil obrannú dohodu s USA. V podcaste budete počuť priame reakcie po odhlasovaní - a to predstaviteľov opozície, ale aj koaličných poslancov, ktorí dohodu nepodporili. Na to, čo bude dohoda so Spojenými štátmi znamenať v praxi sa v podcaste pýtame ministra obrany Jara Naďa. V druhej téme podcastu sa pozrieme na včerajší prejav generálneho prokurátora Maroša Žilinku o obrannej zmluve, v ktorom hrubo dezinterpretoval históriu – vytrhol veci z kontextu a porovnával neporovnateľné. Budete počuť stanovisko historika zo Slovenskej akadémie vied Adama Hudeka a aj politické reakcie. Podcast pripravili Denisa Hopková a Peter Hanák.

Chaos a popieranie všetkých parlamentných zvyklostí: oblievanie, piskot, dokonca pokusy o fyzické útoky – namiesto racionálnej argumentačnej výmeny. Takto to vyzerá v parlamente, na pôdu ktorého sa dostala obranná zmluva s USA. Kotlebovci si v pléne robia, čo chcú. Nenosia rúška, blokovali rečnícky pult, vykrikovali, pískali, poslanec Stanislav Mizík si dokonca na počítači nahlas púšťal rockovú hudbu. A pred národnou radou rovnako desiatky hlasných odporcov zmluvy. „Pri obrannej zmluve s USA sa hrá o geopolitickú orientáciu Slovenska“, tvrdí generál Pavel Macko. Obrannú zmluvu považuje za štandardný nástroj nášho angažmán v NATO, znepokojuje ho ale spochybňovanie Spojených štátov ako nášho najsilnejšieho spojenca. Opozícia sa podľa neho zahráva s našim medzinárodným renomé a zarába aj na veľký vnútrospoločenský konflikt. A pozrieme sa aj na rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorá zbavila časti obvinení štvoricu elitných vyšetrovateľov z kauzy Očistec. Sňala z nich síce podozrenia z manipulácie výsluchov mafiánskeho gangu takáčovcov. Nevyhovela ale ich sťažnosti, že sú obvinení v prípade preverovania podozrení z korupcie na policajnej inšpekcii. Na rozhodnutie čakali päť mesiacov. Na rozhodnutie generálnej prokuratúry sme sa pozreli s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu Aktualít.

Robert Fico posiela odkaz ľuďom, ktorí sa podieľajú na stíhaní jeho nominantov: „Páchajú trestné činy, kde je premlčacia doba 20 rokov, tak nech rozmýšľajú, čo robia.“ Predseda Smeru sa opäť zastal Norberta Bödöra, ale napríklad aj Zoroslava Kollára, obvineného z viacerých trestných činov. Kto je Zoroslav Kollár? Prečo to Robert Fico robí? A prečo témy slovenskej verejnej a politickej diskusie diktuje práve Robert Fico? V dnešnom podcaste to vysvetľuje politológ Radoslav Štefančík. Druhou témou dnešného podcastu je nedostatok PCR testov. Ľuďom chodia SMSsky, že ich neotestujú, lebo Slovensko narazilo na strop svojich kapacít. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Hopková.

Náš antiamerikanizmus je odmietaním moderného sveta a to má hlbokú tradíciu. Máme predstavu, že môžeme byť západom v materiálnom zmysle slova, nie kultúrou a hodnotami. Sme oveľa menej západnou krajinou ako sme si namýšľali, tvrdí sociológ Michal Vašečka. V čase keď ministri obrany a zahraničia podpísujú vo Washingtone obrannú zmluvu s USA, Robert Fico hovorí o dni zrady a zaklína sa referendom. Mení sa teda geopolitický konsenzus našich politických elít a kam vlastne mentálne Slovensko patrí? Sme tým deklarovaným Západom či skôr akousi perifériou východu no a prečo v konflikte Ruska a Ukrajiny nestojíme na strane nášho suseda Ukrajiny? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. V Pekingu sa už oficiálne začali Zimné olympijské hry. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na medailové šance Slovákov, ale aj na opatrenia, ktoré musia dodržiavať účastníci hier. O tom nám už povie v rozhovore s Denisou Hopkovou športový novinár Tomáš Prokop, ktorý sa nachádza priamo v centre olympiády. A budete počuť aj novinára Martina Tóth-Vaňa Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zimná olympiáda na umelom snehu, posol mieru v situácii eskalácie medzi mocnosťami, symbol fair play v krajine, ktorá čelí podaniam pre genocídu časti obyvateľstva. Už o pár hodín sa začínajú XXIV. Zimné olympijské hry v čínskom Pekingu. Už druhé v čase pandémie. Slovensko na nich má historicky najmenšiu 50člennú výpravu športovcov. Čo prinesie táto olympiáda nám a čo môže urobiť s hosťujúcou krajinou? Téma pre Jozefa Libu zo Slovenského olympijského výboru. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na možnú prítomnosť vojakov NATO na Slovensku. Peter Kmec z opozičného Hlasu paradoxne nie je v téme názorovo ďaleko od premiéra Hegera. Podcast pripravili Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

Vyšetrovanie prípadu bývalej poslankyne Smeru-SD Ľubice Roškovej, na východe známej aj ako „Grófka“, je po viac ako troch rokoch na konci. Roškovej firma mala poberať agrodotácie napríklad na dedinské letisko či vyasfaltované parkovisko - polícia sa prípadom začala zaoberať po vražde Jána Kuciaka, kedy si posvietila na kšefty okolo eurofondov na východnom Slovensku. Roškovej firma skončila v konkurze, no stále dlhuje rôznym subjektom vrátane štátu takmer pol milióna eur. Čo je s Ľubicou Roškovou dnes a kam môže viesť prípad? O téme sa porozprávame s novinárkou Laurou Kellöovou z redakcie Aktuality.sk. Robert Fico zažíva politické zmŕtvychvstanie. Jeho Smer atakuje v preferenciách už druhé miesto a v trendoch sa stále viac doťahuje na pellegriniho Hlas. Bude Fico opäť vládnuť Slovensku a prečo Pellegriniho Hlas nedokáže zaujať ľavicového voliča? Ako to, že Progresívne Slovensko nevie prekročiť 10 percentnú hranicu a kam zmizol liberálny volič? No a ukazuje Republika, že extrémistov sa Slovensko nevie zbaviť? Otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. Moderuje Denisa Hopková. Spolupracoval Branislav Dobšinský.

František Imrecze predal rozostavanú luxusnú vilu, no sľúbil štátu, že vráti časť peňazí z jej predaja. Michalovi Suchobovi zaistili dva domy a pozemky, na vilu mu však siahnuť nemohli – nie je totiž jeho. Prominentní obvinení v kauzách okolo rezortu financií z čias vlád Smeru Michal Suchoba, Daniel Čech či Ladislav Smolen už nemôžu predávať svoje majetky. Špeciálna prokuratúra im zaistila luxusné domy, vily a pozemky. Bývalý šéf finančnej správy František Imrecze však svoju rozostavanú vilu predať stihol a štátu sľúbil časť peňazí. Viac v dnešnom podcaste povie náš investigatívec Martin Turček. V druhej časti podcastu sa pozrieme na východ Ukrajiny, pár kilometrov od nárazníkovej zóny. Nie však optikou analytikov, ale očami reportérky Aktualít Stanislavy Harkotovej, ktorá sleduje vývoj udalostí priamo z východu Ukrajiny. Moderuje Peter Hanák. Tému o Ukrajine nahrával Jaroslav Barborák.

Sme objímači ruského medveďa, v nekritickom romantizujúcom proruskom sentimente sme raritou, ktorá ide proti prúdu, aj medzi krajinami V4, tvrdí bezpečnostný analytik ministerstva vnútra Daniel Milo. Až o 10 percent viac Slovákov obviňuje z napätia na rusko ukrajinskej hranici našich spojencov, teda USA a NATO, než tých, ktorí vidia zodpovednosť na strane Ruska. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre Televíziu Markíza. Pre bezpečnostného analytika Daniela Mila nejde o žiadne prekvapenie pretože tento prieskum podľa neho iba potvrdzuje dlhodobé trendy nášho až nekriticky obdivného proruského sentimentu Odkiaľ teda tento proruský sentiment pramení, kto ho živí a prečo? A ako je možné, že sa v tejto strategickej geopolitickej orientácii tak líšime aj od všetkých našich susedov, vrátane Maďarska či Česka, s ktorými sme zdieľali spoločnú históriu no a napokon, môže mať tento stav verejnej mienky aj reálny dosah na naše členstvo v Severoatlantickej organizácii? V druhej téme podcastu sa pozrieme na protilátky Slovákov po prekonaní Covidu. Podľa najnovšieho výskumu laboratórnej spoločnosti Unilabs Slovensko by takéto protilátky mohla mať približne štvrtina Slovákov - mnohí o ochorení ani nevedeli. Ako to ovplyvní omikron vlnu? O výsledkoch výskumu sa porozprávame s generálnym riaditeľom spoločnosti Petrom Lednickým. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský