NAHLAS |aktuality.sk

Predčasné voľby z najväčšou pravdepodobnosťou až 30. septembra. Dostatočne veľa času na predvolebnú kampaň, ktorá ešte môže zamiešať kartami. „Robert Fico je vo vrcholnej politike 30 rokov. Zažil vzostupy ale aj pády. Hlavne po roku 2020, keď boli preferencie politickej strany Smer-SD na úrovni 8% a klesali. Vtedy už aj analytici hovorili, že skončí ako Vladimír Mečiar, že sa nedostane do parlamentu. A vidíme, kde sú tie preferencie dnes," hovorí politológ Michal Cirner, podľa ktorého je Smer na vzostupnej trajektórii a mal by vo voľbách získať dobrý výsledok, možno zvíťaziť. Nemecko odobrilo dodávku tankov Leopard 2 ukrajinskej armáde. Tanky dodajú aj Spojené štáty - podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ide o dôležitý krok na ceste k víťazstvu a oslobodeniu Ukrajiny - rozhodnutie padlo po týždňoch váhania - čo mohlo zohrať rolu pri rozhodovaní? budete počuť analytika Adama Potočňáka. Ukrajinský prezident zároveň apeluje na spojencov, aby sľúbené tanky poslali na Ukrajinu čo najrýchlejšie - v čom môže byť problematická logistika? Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Poslanci dnes v parlamente schválili novelu ústavy, ktorá im umožní skrátiť si volebné obdobie a vyhlásiť predčasné voľby. Bývalý členovia koalície sa tak pokúsia v najbližších dňoch presadiť termín predčasných volieb na 30. septembra. Hnutie OĽaNO a strana SaS sú pripravené dodržať spoločnú dohodu, ktorá trvá na predčasných voľbách 30. septembra. Predseda strany Hlas Peter Pellegrini sa ešte pokúsi rokovať s Richardom Sulíkom o skoršom termíne volieb. Naopak Boris Kollár je pripravený podporiť akýkoľvek termín. V druhej téme podcastu sa pozrieme na paragraf 363 očami špeciálnej prokuratúry. Dnes totiž viacerí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry reagovali nielen na sporný paragraf a jeho nadužívanie generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, ale aj na kritiku voči úradu z jeho strany či na rozpory v rozhodnutiach podľa 363-ky vo viacerých kauzách. Budete počuť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, prokurátora Ondreja Repu a nášho kolegu Jána Petroviča

Parlament by mal tento týždeň schváliť zmenu ústavy a aj predčasné voľby, ktoré by podľa dohody bývalých koaličných partnerov mali byť. 30. septembra. V podcaste budete počuť Máriu Kolíkovu, ktorá vysvetľuje o čom presne je kompromisný návrh bývalých koaličných partnerov, ktorý dovolí poslancom skrátiť si volebné obdobie uznesením. Návrh kritizuje opozícia. Žiadali totiž, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj úspešným referendom. Pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej však toto neobsahuje. Budete počuť šéfa Smeru-SD Roberta Fica a predsedu Hlasu Petra Pellegriniho. Svoj pozmeňujúci návrh má aj strana Za ľudí, v ktorom navrhujú ústavnú ochranu Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratrúy. Viac priblíži poslanec Juraj Šeliga. V druhej časti podcastu vysvetlí ústavný právnik Vincent Bujňák zmeny, ktoré plánujú do ústavy dosadiť bývalé strany koalície. Jednou z nich je aj prípadná zmena volebného systému, na ktorú by bolo po zmene ústavy potrebných 90 hlasov. S iniciatívou prišiel začiatkom roka šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič, podľa ktorého opozícia plánuje súčasný volebný systém zmeniť. „Systém pomerného zastúpenia v kombinácii s jedným volebným obvodom nahráva k tomu, že politické strany si nemusia budovať štruktúry. Nahráva to stranám jedného muža,“ tvrdí ústavný právnik Vincent Bujňák, podľa ktorého by si zmena volebného systému zaslúžila dlhšiu diskusiu. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Referendum, ktoré iniciovali opozičné strany na čele so Smerom-SD síce nebolo úspešné, no podľa politológa Erika Láštica výsledok ukazuje, aké majú opozičné strany silne jadro voličov. „Východisková pozícia je pre súčasnú opozíciu veľmi dobrá. Výsledok referenda sa nedá vysvetliť inak, než ako výrazné varovanie pre strany či už súčasnej vládnej koalície alebo tie, ktoré ju tvorili v roku 2022," hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. Bývalí koaliční lídri sa zároveň cez víkend dohodli na termíne predčasných volieb - na september. „Vnímam celkom problematicky, ako sa k tomu postavili strany bývalej koalície. Nie sú schopné vytvoriť novú funkčnú väčšinu, ale chcú zostať vo funkcii do konca septembra. Je to pomerne dlhá doba. Viem si živo predstaviť, že keby takáto situácia nastala napríklad počas tretej vlády Roberta Fica, tak by opozícia hnala ľudí na námestia,“ myslí si tiež Erik Láštic. Septembrové voľby môžu podľa politológa znamenať obrovskú výzvu pre súčasné vládne strany, aby sa priblížili poslednému výsledku vo voľbách alebo sa vôbec do parlamentu dostali. No otvára to dvere aj novým projektom. „Môže to byť šancou, súčasne aj rizikom pre iné strany - či tie, ktoré sú mimo parlamentu alebo pre zoskúpenia, o ktorých sa diskutuje a mali by ponúknuť alternatívu vládnej koalícii, ale aj opozíci." Generálny prokurátor Maroš Žilinka minulý týždeň cez paragraf 363 zrušil obvinenie poslancovi Martinovi Borguľovi. V druhej téme podcastu sa s novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou pozrieme na to, ako to generálny prokurátor zdôvodnil v uznesení. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Súčasná garnitúra sľubovala vládu zmeny a to bezvýhradne dodržala. Bola to radikálna zmena k horšiemu. Mnohým príde neprimerané porovnávať Matoviča s Ficom, ale predstavte si, že by to, čo sa teraz deje, trvalo 12 rokov: Kde by sme boli a ako by sme skončili ako štát? Pravdepodobne by sme ho už ani nemali, tvrdí pre Aktuality Nahlas publicista Arpád Soltész. Mala by kormidlo uchopiť prezidentka a aké zrkadlo nám nastaví predvolebná kampaň? Vládne nám vláda bez dôvery parlamentu a v obmedzenom režime no politici sa nevedia dohodnúť na termíne predčasných volieb a ani na tom ako ich dosiahnuť. Do diania tak už musela zasiahnuť aj samotná hlava štátu. Krajina čeliaca energokríze a silnej inflácií sa tak pripravuje na predčasné voľby a politici sa už razom ocitli v predvolebnej kampani. V hre je pritom i možnosť úradníckej vlády. “Toto je o rád horší spôsob spravovania krajiny než za Fica. Máme zlyhávajúci štát a tým táto vládna garnitúra zobrala mnohým ľuďom nádej, že sa tu dá niečo zmeniť k lepšiemu. Tu už nikto nikomu nebude veriť, hovorí o aktuálnej politickej situácii komentátor a spisovateľ Arpád Soltész. Ako vidí ďalší politický vývoj a ako, podľa neho, na takúto politickú ponuku zareagujú občania vo voľbách? Téma dnešných Aktualít Nahlas, s Arpádom Soltészom. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pokračovanie pojednávania v najväčšej korupčnej kauzy týkajúcej sa agrodotácií Dobytkár. Na Špecializovanom trestnom súde vypovedal aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch, podľa ktorého mu celá kauza zničila jeho povesť. O tom, čo sa dialo na súde povie viac v podcaste reportérka Aktualít Ivana Zigová. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deń a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský

Hnutie OĽaNO dnes rokovalo o podmienke, ktorej podpora by znamenala, že OĽaNO by súhlasilo s predčasnými voľbami. Išlo by o zmenu ústavy, vďaka ktorej by sa dal ťažšie zmeniť volebný systém. S informáciou prišiel Denník N. A následne tieto informácie potvrdil aj Igor Matovič. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zlepšenie života LGBTI komunity na Slovensku. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil nový inštitút dôverníctva. Ten má podľa neho zjednodušiť život partnerom rovnakého pohlavia. Iniciatíva Inakosť je však z návrhu sklamaná, hovorí v podcaste jej šéf Martin Macko.

Dohoda na predčasných voľbách najneskôr v septembrovom termíne a profesionálny výkon správy vecí verejných – rozšírené ultimátum prezidentky Zuzany Čaputovej. V prípade zlyhaní už teraz hovorí, že sa uchýli k vláde úradníkov. Premiér Eduard Heger medzitým moderuje hľadanie konsenzu na termíne predčasných volieb. Na úrad si pozval lídrov niekdajšej vládnej väčšiny. „Hovoríme o 30. septembri ako o termíne predčasných volieb.“ Sulíkovci, tvrdia, že skrátenie volebného obdobia podporia. Boris Kollár a jeho Sme rodina je na rozdiel od Oľano a SaS za júnový termín volieb. Tvrdí však, že pre konsenzus väčšiny je ochotný podporiť aj neskorší – septembrový termín. Bývalé koaličné strany sa stretnú ešte raz a to v nedeľu večer. Ak potvrdia zhodu na septembrovom termíne, budúci týždeň sú pripravené na parlamentnú schvaľovaciu procedúru formálneho súhlasu so skrátením volebného obdobia. Situáciu rozoberieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. Tvrdí, že v dnešnej zložitej situácii nie je čas na experimenty. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Čakajú nás predčasné voľby. SaS Eduardovi Hegerovi odkázala, že s ním nemá o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽaNO a ani hnutie Sme rodina. O predčasných voľbách hovorí už aj samotný Eduard Heger. Na zajtra pozve zástupcov OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS na rokovanie o termíne predčasných volieb. Budete počuť aj predsedu parlamentu a šéfa hnutia Sme rodina Boris Kollára, ktorý hovorí, že je potrebné sa dohodnúť na termíne aj naprieč opozíciou. Ako vníma rozhodnutie SaS? Bolo jasné, že Eduard Heger v hľadaní podpory 76-tky neuspeje? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. V druhej téme podcastu sa pozrieme na energetickú chudobu na Slovensku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce predstavil návrh, ktoré domácnosti by mohli byť zaradené do energeticky chudobných a ako im pomôcť, no odobriť to musí ešte vláda aj parlament. Bude mať konečne Slovensko vlastnú definíciu energetickej chudoby? Kto je ňou najviac ohrozený? A dokáže im štát pomôcť? Pýtali sme sa energetického analytika Radovana Potočára. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Menšie pravicové strany hovoria o spájaní, no črtá sa zrejme nie jedna, ale až dve nové volebné strany, zložené z už známych politikov. Jedna sa tvorí okolo KDH. Jeho predseda Milan Majerský pre náš dnešný podcast potvrdil rokovania s Kresťanskou úniou Anny Záborskej a ďalšími stranami, no vylúčil druhý subjekt – okolo Mikuláša Dzurindu a strany Spolu. Oba tieto subjekty majú šancu uspieť vo voľbách, hodnotí politológ Pavol Baboš. Na konzervatívny extrém sa už zameriava Igor Matovič. Bude mať vďaka tomu šancu zobrať hlasy fašistom? Alebo sledujeme politickú samovraždu Igora Matoviča? Druhou témou dnešného podcastu sú české prezidentské voľby. Či má Andrej Babiš šancu poraziť Petra Pavla, sa pýtala Denisa Hopková šéfredaktora českého časopisu Reportér Róberta Čásenského. Moderuje Peter Hanák.

V Českej republike sa dnes otvorili volebné miestnosti a ľudia si v prvom kole volia novú hlavu štátu. Medzi najväčších favoritov patria expremiér Andrej Babiš, bývalá rektorka Danuše Nerudová a generál vo výslužbe Petr Pavel. Ako vníma posledné dni kampane a výkony v televíznych debatách? A kto má najväčšia šancu nahradiť Miloša Zemana? Otázky, na ktoré v podcaste odpoveda český komentátor Jindřich Šídlo. Šídlo očakáva, že počas druhého kola sa rozpúta špinavá kampaň. „Je jasné, že v druhom kole to bude špinavé, pretože aj dáta ukazujú, že Andrej Babiš- pokiaľ by postúpil do druhého kola - musí splniť dve úlohy. A to je zmobilizovať voličov, ktorí nedávno tvrdili, že Babiša z rôznych dôvodov, či už pre covid alebo jeho umiernený vzťah k Ukrajine, nebudú voliť. A tiež zneistiť a otráviť čo najviac voličov druhého tábora, a to Petra Pavla a Danuše Nerudovej, aby v druhom kole nešli voliť," hovorí tiež v podcaste. Očakáva tesný súboj, nech bude Babišov protikandidát ktokoľvek. „Viem si predstaviť sklamaných voličov, ktorí nepôjdu v druhom kole voliť. Nie je isté koľko ich bude, ale myslím, že je to aj úloha pre Babiša, aby sa snažil takýchto ľudí odradiť. Pokiaľ to Babiš nedokáže, tak prehrá, ale myslím, že preto urobí všetko," hovorí tiež Šídlo. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Konanie sa obnovilo po tom, čo najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Obžalovaní navyše čelia aj novým dôkazom, ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal. Akým smerom môžu celú kauzu posunúť? Kam môžu celú kauzu posunúť. Odpovie investigatívna reportérka Aktualít Laura Kelloová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Eduard Heger spoločne s Jaroslavom Naďom uvažujú nad odchod z OĽaNO. Dôvodom majú byť rozličné názory na politiku, ktorú robí Igor Matovič. Podľa politológa Radoslava Štefančíka má Eduard Heger väčšie ambície ako schopnosti. „Ukázal sa ako dobrý predseda vlády, čo sa týka zahraničnej politiky. Smerom dovnútra sa ukázal ako slabý predseda vlády, ktorý nemá charizmu. Nemyslím si, že jeho pozícia na čele nejakej kandidátky by dokázala ovplyvniť vyššie percento slovenských voličov". V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešné súdne pojednávanie s expolicajtom NAKA Mariánom Kučerkom. Ten sa po minuloročnom rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorý mu vymeral 11 ročné väzenie za korupciu, odvolal, no na odvolacie konanie po druhykrát neprišiel. Ochorel v zahraničí. Ako sa s tým vysporiadal súd a prokurátor? Bude na neho vydaný zatykač? Odpovie reportér Aktualít Ján Petrovič.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa postavil opäť pred súd v druhej korupčnej kauze. Podľa výpovedí viacerých svedkov mal v roku 2016 zobrať úplatok od podnikateľa Petra Košča za ututlanie viacerých vyšetrovaní. Proti Kováčikovi dnes vypovedal bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý zástupca šéfa policajnej inšpekcie Adrián Szabó. Kauzu na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici mapovala reportérka Ivana Zigová. Na Ukrajine prebiehaju ďalšie tvrdé boje. Ruská súkromná armáda Vagnerova skupina ohlásila dobytie dôležitého mesta Soledar na východe Ukrajiny. Zisk tohto mesta by mohol ruskej armáde otvoriť cestu k ďalším dôležitým územiam v Donbase. Kyjev ale tieto informácie poprel a tvrdí, že Soledar bol, je a bude ukrajinský. Rovnako aj Kremeľ informoval, že je dôležité neponáhľať sa s vyhláseniami. O situácii na Ukrajine povie v podcaste viac generál Pavel Macko.

Dnes sa na Špecializovanom trestnom súde začalo hlavné pojednávanie so Štefanom Žigom, ktorý je obžalovaný z korupcie. Ide príbuzného exministra hospodárstva za stranu Smer SD Petra Žigu, dnes už poslanca Hlasu. O tom, ako mala fungovať korupcia na polícií podrobne na súde opísal exriaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, ktorému mal Žiga odovzdať minimálne 85 tisíc eur. Viac o prípade a dnešnom súde povie v podcaste zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. V druhej téme podcastu sa pozrieme na aktuálnu politickú situáciu. Eduard Heger ešte včera avizoval, že začína zber podpisov na novú 76-tku. Osloviť plánuje aj nezaradeného poslanca Mira Kollára a dúfa aj v podporu SaS. Na Hegerove ambície sme sa pýtali samotného Mira Kollára (šéf Spolu). A aj SaS - budete počuť šéfku poslaneckého klubu Annu Zemanovú. Blíži sa rozkol v Oľano? No a môže sa Hegerovi podariť vyzbierať 76 hlasov? Odpovie politológ Michal Cirner. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

„Vyzerá to, že sa správa ako doteraz: čo je nad slnko jasné, priznáva, zároveň neodpovedá na otázky, ktoré sa týkajú jeho ďalších majetkových podozrení“. Ľudovít Makó. Aktuálne spolupracujúci obvinený, tzv. kajúcnik, v minulosti šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, na čas aj vo väzbe v rámci akcie Božie mlyny, teraz smeruje k dohode o vine a treste. Investigatívec Aktualít Martin Turček prichádza pri ňom s novými majetkovými podozreniami. „Máme tu majetok v hodnote miliónov eur, o ktorom nie je jasné, kto ho v skutočnosti vlastní; akým spôsobom ho daná osoba financovala, z akého dôvodu ho tento spolupracujúci obvinený navštevuje. Môžeme len dúfať, že to bude predmetom preverovania“, tvrdí Turček. V druhej časti podcastu sa pozrieme na prípad českého expremiéra slovenského pôvodu, aktuálne prezidentského kandidáta. Andreja Babiša dnes súd oslobodil spod obžaloby v kauze Čapí hnízdo. Ako toto rozhodnutie ovplyvní víkendové prvé kolo prezidentských volieb u našich západných susedov? Pozrieme sa na to so Zoltánom Mikešom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Adoptovať si malé, biele a zdravé dieťa môže trvať kvôli množstvu žiadateľov aj 5 rokov. Menší záujem je o deti tmavej pleti, ktoré je možné si adoptovať za krátky čas. Rómske deti majú malú šancu nájsť si náhradnú rodinu hlavne kvôli predsudkom, ktoré ako spoločnosť máme. „Všetko začína a končí v rodine. To aký človek vyrastie závisí od miery bezpečia a stability rodinného prostredia“, tvrdí Marek Roháček, zakladateľ a predseda občianskeho združenia Návrat, ktoré robí služby pre rodiny v kríze a rodiny, ktoré prijímajú deti do náhradnej starostlivosti. Podcast pripravil Adam Oleš.

Od januára mení zdravotnú poisťovňu zhruba 180-tisíc ľudí. Niektorí z nich sa nechali prepoistiť za 10 rokov viac ako šesťkrát. Z opakovane prepoistených tvoria významnú časť Rómovia. Prepoistenie však podľa analytika neprináša lepšie zdravotné výsledky. Prečo sa teda Rómovia nechávajú toľkokrát prepoisťovať a do akej miery sú pre poisťovne ziskoví? Odpovie analytik Útvaru hodnoty za peniaze Adam Marek. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.

Matej Snopko sa ešte ako študent policajnej školy stal obeťou pokusu o znásilnenie. Zmenilo to jeho pohľad na iné obete sexuálneho násilia. Policajt podľa neho musí mať zdravú nedôveru aj voči oznamovateľovi trestného činu, ale nedôveru obeti nesmie dať najavo. Policajti sa podľa neho niekedy chodia zo zvedavosti pozrieť na obete znásilnenia. Je dôležitá výška trestu? Má Boris Kollár pravdu, keď hovorí, že Marian Kočner dostal privysoký trest? Alebo vysoké tresty za vopred naplánovaný 70-miliónový podvod majú svoju logiku? O budúcich kriminálnikoch viac ako výška trestu rozhodujú ich rodičia – či svoje deti vedú k empatii. Stačí sa pozrieť na rodičov teroristu zo Zámockej. Atmosféra je ako za Jánošíka, kriminálnici sú za hrdinov a Slováci sa nehanbia okradnúť štát. Ľudia majú zníženú súdnosť a svoje komentáre by si niekedy mali nechať pre seba. V spoločnosti je väčšie napätie – je tak teraz väčšie riziko, že sa vám môže niečo stať? Kedysi bol agresívny zúrivec, no dnes sa vie udržať na uzde. Ako na to? Matej Snopko prezrádza, čo musí každý deň trénovať, aby v pokoji vydržal aj konfliktnú dobu plnú kríz. Nejde o to, čo sa nám prihodí, ale ako na to zareagujeme. Najťažšie je nereagovať ihneď. Lepšie riešenia totiž prichádzajú až s odstupom času. Treba si niečo užitočné prečítať – no pozor na ezoteriku, lebo tá vám nepomôže. Meditácia je však iný prípad. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dr. Luboš Lacho, láskavý, mierumilovný a pokojný rodák z Kvetoslavova. Vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval 15 rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde 15 rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca. V podcaste sa tiež dozviete: ▶️ o vlastnej činkárni v Ružinove, kde trávil svoju mladosť ▶️ čo sa muselo prihodiť, aby sa z päťkára stal úspešný maturant ▶️ čo jeho otcovi pomohlo zlepšiť zdravotný stav ▶️ čo ho doviedlo k Svätému písmu ▶️ prečo sa rozhodol pre nebezpečnú distribúciu kresťanskej literatúry po Slovensku ▶️ ako sa sám dostal na 16 mesiacov do väzenia, keď sa snažil odborne pomôcť inému väzňovi ▶️ o drsných časoch vo väzbe a čo mu vtedy najviac pomohlo ▶️ ako sa Ľubošovi podarilo zohnať 30 miliónov pre nemocnicu ▶️ ako sa vysporiadať so strachom a čeliť nástrahám života ▶️ o vyhostení z Československa a skonfiškovaní majetku Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičnbých kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa tešiť dá." Čo aktívne robiť pre lepší a spokojnejší život? Čo zároveň ale robiť s polarizovanou spoločnosťou a nenávisťou v priestore? No a ako si oddýchnuť počas sviatkov? Aj to sú témy rozhovoru s psychológom Bednaříkom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných. Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta. Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán. Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro. Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí. V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianočné sviatky sú nielen o darčekoch, ale aj o množstve jedla na stole. Aký je náš stravovací režim počas sviatkov a ako predísť prejedaniu sa? V podcaste odpovie odborník na výživu Boris Bajer. Podcast pripravila Denisa Žilová.

Parlament dnes schválil štátny rozpočet na rok 2023, ktorý podporilo 93 poslancov. Slovensko sa tak vyhne rozpočtové provizóriu. K schváleniu návrhu dopomohli hlasy poslancov zo strany SaS, ktorí naoplátku žiadali odchod Igora Matoviča z postu ministra financií a rovnako aj zavedenie výdavkových limitov, zvýšenie aj zníženie niektorých daní. Štát bude mať na budúci rok k dispozícii vyše 35 miliárd eur. Deficit zároveň dosiahne 8,3 miliardy eur. "Je to jeden z najvyšších deficitov v histórii Slovenska. V budúcom roku to bude najvyšší deficit v Európskej únii," hovorí v podcaste ekonómom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Čo očakáva ukrajinský prezident od návštevy amerického prezidenta Joea Bidena? Ako čítať nedávne stretnutie ruského prezidenta Putina s Alexandrom Lukašenkom? No a je možné, že sa Rusko chystá na začiatku budúceho roka na masívnu ofenzívu? V podcaste odpovie analytik Alexander Duleba. Návšteva prezidenta Zelenského u Joea Bidena je historická vec, hovorí v podcaste analytik Alexander Duleba. Podľa neho Putin tlačí na Lukašenka, aby bieloruská ekonomika prešla na vojnový stav - začali vyrábať muníciu a opravovať techniku pre ruskú armádu. Zároveň hovorí, že má ruský prezident na bieloruského lídra páky. „Tretí rok mu vykríva deficit štátneho ropočtu," tvrdí Duleba v podcaste. Lukašenko sedí na dvoch stoličkách. „Na jednej strane bráni tomu, aby sa Bielorusko zapojilo do vojny. Na strane druhej je stále viac závislý od Putina,” myslí si Duleba s tým, že sa mu ešte stále darí presviedčať Putina. Od vraždy dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave ubehli dva mesiace. Iniciatíva Ide nám o život požiadala poslancov národnej rady, aby sa konečne začali zaoberať aj LGBTI ľudmi a zlepšili im podmienky na život. Žiadajú konkrétne kroky, no nikto im zatiaľ nedal žiadne prísľuby na zmeny. V druhej temé podcastu budete počuť výtvarníčku a členku iniciatívy Ide nám o život Ivanu Šátekovú a Martina Macka z Inakosti. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Schválenie štátneho rozpočtu sa môže stať realitou už tento týždeň. Rokovania medzi stranami OĽaNO a SaS smerujú podľa všetkého k finálnej dohode. Podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča a Györgyho Gyimesiho z OĽaNO budú rokovania medzi stranami úspešne. Čo by sa ale stalo, ak by parlament nestihol schváliť rozpočet do konca roka. A hrozilo by nam tak rozpočtové provizórium? V podcaste budete počuť ekonomického redaktora Aktualít Martina Odkladala. Čo to vlastne znamená rozpočtové provizórium a v čom je problematické si v podcaste rozoberieme s ekonomom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Kým minulý týždeň prezidentka ako riešenie krízy ponúkla len dve možnosti – predčasné voľby alebo úradnícku vládu, politici SaS a OĽaNO sa pokúšajú o tretiu možnosť – rekonštrukciu vlády a novú väčšinu v parlamente. Zloží Eduard Heger staronovú vládu s podporou SaS? Podpredsedníčka liberálov v dnešnom podcaste hovorí, že sa premiér o to snaží. Politológ Jozef Lenč si myslí, že to nebude fungovať. Desiati poslanci pod vedením Jána Budaja opustili klub OĽaNO – a pri prípadných nových koaličných rokovaniach sa s nimi zrejme bude musieť počítať ako s osobitnou stranou. Braňo Dobšinský sa rozprával s poslancom Kristiánom Čekovským. Moderuje Peter Hanák.

Zuzana Čaputová žiada dohodu na predčasných voľbách - vyzvala politikov, aby sa najneskôr do konca januára prijali kroky, ktoré k nim povedú. Nakoľko sú predčasné voľby reálne? Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár vyzval k dohode na skorších voľbách. Eduard Heger hovorí, že prebiehajú rokovania a nechcel nič bližšie konkretizovať. Ako to vidí SaS? Je otvorená predčasným voľbám? Pýtali sme sa Branislava Gröhlinga. „Poďme sa porozprávať o rekonštrukcii, poďme sa po tom porozprávať o úradníckej vláde a keď nevyjdú tieto dve možnosti, tak budú na stole predčasné voľby a my zaujmeme k tomu stanovisko,” uviedol v podcaste. On sám osobne je za predčasné voľby a v rámci klubu o nich podľa neho prebieha aj intenzívna debata. Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v prezidentskom paláci odvolala vládu Eduarda Hegera a zároveň ho poverila dočasným vedením krajiny. Ako bude vyzerať ďalšie riadenie krajiny a aké právomoci bude mať dočasne poverená vláda? Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka môže takáto vláda vykonávať svoj obmedzený mandát až do parlamentných volieb. V podcaste sa dozviete aj ako sa posilnia právomoci prezidentky Zuzany Čaputovej a za akých okolností môže rozpustiť parlament. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Začiatok dňa D(é) tejto vládnej zostavy. Ako skončil? Najprv tlačovou správou so slovami, že „táto vláda si nezaslúži našu dôveru“ a následným hlasovaním. Na dnešné dianie sa pozrieme s jeho aktérmi i pozorovateľmi. Ešte včera to bolo „Nebojte, dobre bude“, s odstupom 24 hodín „ponúkam SaS moju demisiu“. Igor Matovič po hodinách vnútrostraníckych diskusií – a aj vyhrotených – so želaným cieľom odvrátenia konca tejto vládnej koalície. Bol obsiahnutý už v programe odloženého hlasovania parlamentu – ktoré vyvolala nespokojná SaS Richarda Sulíka a v rozložení síl. A ak mal pred novinárov predstúpiť už o 10tej predpoludním, nestalo sa tak ani po akademickej pätnásťminútovke, a ani po ďalšej pol hodine čakania. Pred novinárov sa postavil až o jedenástej. Ako hodnotí ponúknutú funkciu Igora Matoviča Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a autor knihy Obyčajný Matovič homo vulgaris? Pýtala sa Denisa Hopková. A ak sa na stanovisko sulíkovej SaS čakalo celé popoludnie, strana avizovala aj tlačovú konferenciu na 16tu hodinu, nakoniec sa vyjadrila písomne. „Táto vláda si nezaslúži našu dôveru“, zneli slová odmietnutia Matovičovej ponuky. „Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná“, zneli ďalšie naformulované argumenty. „Dosť bolo chaosu. Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou“ – bolo čierne na bielom v stanovisku SaS. Potom už malo začať samotné hlasovanie. Aj to sa však naťahovalo. Najprv pre poradu Oľano, potom pre poslanecké grémium, nakoniec však prišlo aj k nemu. Potom to už bolo iba na očakávanej informácii výsledku hlasovania. Vláda Eduarda Hegera tak padla. Boris Kollár oznámil, že hneď sa s premiérom odoberú k prezidentke. Čo bude teraz nasledovať? Téma pre politológa Michala Cirnera.

Nebojte, dobre bude! Glosa Igora Matoviča cestou na zasadnutie možno posledného riadneho rokovania tejto vlády. A hoci koaličná Sme rodina ústami ministra Krajniaka opakuje, že radšej predčasné voľby ako chaos, Juraj Šeliga preferuje rekonštrukciu vlády, aby sulíkovci nezahlasovali za jej pád. A Kollárov poslanec Patrick Linhart prišiel dokonca s ultimátom: alebo dá Matovič peniaze na potravinový semafór, alebo vládna koalícia príde o ďalšieho poslanca. S odpoveďou sa poponáhľal rezortný minister Samuel Vlčan: „Máme dohodu na finančné krytie“. Aj tak to vyzerá deň pred rozhodujúcim hlasovaním o budúcnosti tejto vládnej zostavy. V druhej časti podcastu sa pozrieme aj na zverstvá ruskej armáddy, ktoré vychádzajú na povrch pri jej agresii na Ukrajine. S Róbertom Vassom z Globsecu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Hlasovanie o páde vlády je presunuté zatiaľ na štvrtok. Medzitým sa však rodí nová politická dohoda – podľa ktorej by vláda mohla ďalej vládnuť, avšak výmenou za termín predčasných volieb. Hovorí sa o dvoch konkrétnych termínoch. Boris Kollár však pripúšťa viaceré scenáre, napríklad aj odstúpenia konkrétnych ľudí a následnú rekonštrukciu vlády. To žiada napríklad aj SaS. V dnešnom podcaste budete počuť poslancov Tomáša Tarabu (ex-ĽSNS), Ján Benčíka (SaS), opozičných lídrov Petra Pellegriniho a Roberta Fica, poslancov, ktorí sa rozhodli nepodržať vládu Martina Borgulu a Slavěnu Vorobelovú a aj politológa Radoslava Štefančíka. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Hopková.

Už zajtra bude v parlamente kľúčové hlasovanie o budúcnosti Hegerovej vlády. Budete počuť argumenty koaličných aj opozičných politikov za pád vlády či jej udržanie. No a aká je aktuálna parlamentná matematika? Eduard Heger sa zrejme môže spoľahnúť na poslanca Miroslava Kolláry, ktorý podporu avizoval cez víkend po sneme. opozícia má dnes zaručených 74 hlasov, s prípadným hlasom koaličného poslanca Martina Borguľu 75 hlasov. Výsledok môže byť tesný - o osude súčasnej vlády môže rozhodnúť jediný hlas. O možných scenároch sa porozprávame s politickým redaktorom Martinom Slizom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Politológ Radoslav Štefančík sa stotožňuje s vyhlásim Richarda Sulíka, že za vzkriesenie Roberta Fica môže politika Igora Matoviča. Predčasné voľby ale môžu podľa neho viesť k posilneniu extrému. V parlamente aj dnes pokračuje rokovanie o páde vlády Eduarda Hegera. O budúcnosti vlády pravdepodobne rozhodnú nezaradení poslanci Miroslav Kollár a Slavěna Vorobelová, ktorá v parlamente nahradila Mariána Kotlebu. Štefančik si vie predstaviť, že Vorobelová vládu podrží a dostane ako vďaku ponuku kandidovať do ďalších volieb na kandidátke niektorej z vládnych strán. V druhej téme podcastu sa pozrieme na uvoľňovanie protipandemickych opatrení v Číne. Za týmto krokom vlády sú niekoľkotýždňové protesty v krajine. Pôvodné demonštrácie proti opatreniam sa neskôr zmenili na protesty proti prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Uvoľňujú sa opatrenia pre strach prezidenta z väčších a masívnejších demonštrácií, ktoré by mohli ohroziť samotný režim? Odpovie odborník na Čínu Matej Šimalčík.

V parlamente sa dnes začala mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera, ktorú iniciovala strana SaS. Koalícií chýbajú na vyslovenie dôvery poslanci, a tak o budúcnosti vlády rozhodnú hlasy nezaradených poslancov. Na vyslovenie dôvery potrebuje vláda premiéra Hegera minimálne 76 poslancov. Koalícia má ale v Národnej rade len 70 poslancov. O všetkom tak rozhodnú nezaradení poslanci. V podcaste si môžete vypočuť vyjadrenia nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Martina Čepčeka, ktorých hlasy môžu rozhodnúť o budúcnosti vlády Eduarda Hegera. V druhej téme podcastu sa pozrieme na rozširovanie schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín rozhodli o vstupe Chorvátska do Schengenu od januára 2023. Bulhari a Rumuni však vstup nemajú istý ani po 11 rokoch. Prečo je to tak? Odpovie analytik a odborník na Európsku úniu Ján Kovář.

Slovenská prokuratúra pokračuje v rozhodnutiach, ktoré vyvolávajú pochyby. Kým Generálna prokuratúra zrušila obvinenie Ficovi, Kaliňákovi, Tiborovi Gašparovi a Norbertovi Bödörovi aj v kauze o diskreditácii bývalého prezidenta Andreja Kisku. Tomáš Rajecký sa k činu priznal a za rovnaký skutok je stále obvinený a prešovská prokuratúra mu nedávno ešte sprísnila trestnú sadzbu. Viac o téme povie v podcaste investigatívna novinárka portálu Aktuality.sk Laura Kellöová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dočasné zníženie DPH pre športoviská či gastrosektor. Vlekári či gastroprevádzky zaplatia štátu prvé tri mesiace v budúcom roku len 10-percentnú daň z pridanej hodnoty. Cieľom je pomôcť malým a stredným podnikateľom s energokrízou. Ide podľa expertov na dane o správne riešenie? V podcaste odpovie daňová poradkyňa Ľubomíra Murgašová.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes v parlamente predniesol správu o stave prokuratúry. V závere sa venoval aj paragrafu 363. Viacerí poslanci ho však kritizovali za to, že v podstate povedal len koľkokrát paragraf v minulom roku použil. Neohovoril však nič o štruktúre jeho použitia. Maroš Žilinka je dlhodobo kritizovaný za nadmerné používanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. S advokátkou Evou Kovačechovou sme sa pozreli na nedostatky paragrafu 363. Smrť mladej 22 ročnej ženy, rozpútala v Iráne prostesty, ktoré trvajú viac ako 2 mesiace. Mahsa Amini bola zadržaná mravnostnou políciou za porušenie pravidiel obliekania sa, ktoré sa týkajú práve žien. Neskôr vo väzení zomrela. Podľa jej rodiny a ďalších zdrojov mala zomrieť na následky policajnej brutality. Od incidentu sa v krajine konajú prostety, počas ktorých zomrelo podľa ľudskoprávnych skupín približne 470 demonštrantov. Hosťom dnešného podcastu, s ktorým sa o tejto téme budem rozprávať, je analytik Metropolitní univerzity v Prahe Břetislav Tureček.

Strana SaS podala minulý týždeň návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Podľa politológa Jozefa Lenča robí strana posledné mesiace nerozumné rozhodnutia, ktorým by sa mala začať vyvarovať, ak nechcú ďalej klesať v preferenciách. V druhej téme podcastu sa s analytičkou Barbarou Zmuškovou pozrieme na možné pozastavenie eurofondov Maďarsku. Európska komisia navrhla Budapešti zmraziť 7,5 miliardy eur, čo predstavuje pätinu eurofondov na roky 2021 - 2027. Otázne je, či to odobria členské štáty Únie. Rozhodnúť majú do 19. decembra. Podľa analytičky rozhodujúce krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko sa pridávajú na stranu Viktora Orbána a pravdepodobne budú tlačiť na to, aby to zmrazenie bolo aspoň nižšie.

Obsadenie Ukrajiny ruskou armádou malo trvať desať dní. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. Ukrajina v úvode vojny dokázala zastaviť bleskový útok a dnes sa môže spoliehať na podporu od západných krajín. Najväčšiu podporu dostáva od Spojených štátov. Podľa generála Pavla Macka sú náklady na podporu Ukrajiny od USA nižšie ako by boli prípadne dopady deštrukcie systému bezpečnosti v Európe a vo svete. Milan Vetrák z OĽaNO navrhuje zvýšiť osobitný odvod pre podnikateľov zo ziskom nad 3 milióny eur. Odvod by sa navyše po novom mal vzťahovať na viac subjektov ako doteraz. Podnikateľom sa to však nepáči, hovoria o diskriminácii. Návrh poslanca Vetráka nemá zatiaľ podporu ani v opozícii. V podcaste budete počuť poslancov Milana Vetráka, Mariána Viskupiča a Richarda Hollého z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová. Na príprave okrem nich spolupracovali aj Valentína Rybárová a Matej Ohrablo.

Prvý decembrový deň. Pôvodne mal byť dňom veľkého exodu lekárov, nakoniec sa stal dňom návratu Gorily a súdneho vyjasňovania prepojenia moci a peňazí v kauze Mýtnik. Po tom, čo pred časom kauza Gorila u nás dostala hlas a pred dvomi rokmi aj dočasné putá, ktoré uvoľnil Žilinkov paragraf 363, Národná kriminálna agentúra prichádza s novým obvinením. V druhej časti podcastu sa pozrieme na kauzu Mýtnik, ktorá je pred súdom. Už od utorka tam vypovedajú kľúčoví svedkovia František Imrecze a Michal Suchoba. O prepojení biznisu a politiky. V podcaste budete počuť Petra Bárdyho, šéfredaktora a komentátora portálu Aktuality.sk a Ivanu Zigovú, ktorá sleduje dianie na Špecializovanom trestnom súde. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Vládnemu rozpočtu slabne parlamentná podpora. Proti aktuálnemu zneniu rozpočtu z dielne Igora Matoviča sa postavili už aj samotní poslanci OĽANO. Občianska a demokratická platforma hnutia si postavila dve podmienky a bez ich splnenia, rozpočet podporiť odmieta. A potvrdí parlament vládnu dohodu s lekárskymi odbormi? Parlament začal rokovať o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Rozpočet so schodkom zhruba 8 miliard však nemá istú podporu a krajine tak hrozí rozpočtové provizórium. Odchodom SaS do opozície stratila vláda väčšinu a šance prijať Zákon roka aktuálne ohrozuje už aj rozpočtová rebélia občiansko demokratickej platformy vo vnútri najsilnejšej vládnej strany, hnutia OĽANO. Platforma si postavila dve podmienky, výdavkové limity a financovanie samospráv, no a bez nich, odmieta súčasné znenie rozpočtu podporiť. Viac prezradí v rozhovore pre Aktuality Nahlas poslanec OLANO a člen platformy Kristián Čekovský. Reč bude aj o tom, či parlamentnému klubu OLANO hrozí štiepenie. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zvýšenie platov lekárom. Vláda včera ich požiadavky, teda aj navýšenie platov, pretavila do zákonnej podoby. Dnes o tom poslanci v parlamente rokujú, no a večer musia dať za zákonom poslednú bodku. Viacerí koaliční poslanci síce návrh na dnešnom hlasovaní podporia, no s takýmto platovým navýšením nesúhlasia. V podcaste budete počuť ministra financií Igora Matoviča a poslancov Moniku Kozelovú, Juraja Šeligu a Tomáša Valáška. Je 30teho novembra, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Generálna prokuratúra potopila najväčšiu politicko-kriminálnu kauzu súčasnosti. Robert Fico a Robert Kaliňák už nie sú obvinení zo založenia organizovanej skupiny a v kauze Súmrak padajú aj obvinenia Norberta Bödöra a Tibora Gašpara. V dnešnom podcaste budete počuť odôvodnenie Maroša Žilinku a jeho zástupcu Jozefa Kanderu. V niektorých iných prípadoch zrušených cez 363-ku sa polícii podarilo podozrivých opäť obviniť, napríklad v prípade Vladimíra Pčolinského. Hrozí teda Robertovi Ficovi ešte v tejto kauze trestné stíhanie, alebo je už úplne z obliga? Odpovie Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla správu o stave republiky. Kritizovala vládu aj opozíciu. Naznačila aj, že za istých okolností by privítala predčasné voľby? Prinesieme reakcie, aj názor politológa. Moderuje Peter Hanák. Tému o prezidentke nahrávala Denisa Žilová.

Exstarosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu. Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). UPOZORNENIE: Vo zvukovej stope sme nesprávne uviedli, že Rudolf Kusý bol starostom Starého Mesta. Kusý šéfoval bratislavskému Novému Mestu. Za vzniknutú chybu sa ospravedlňujeme. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Celý týždeň prebiehali rokovania vlády s lekárskymi odborármi. Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského v siedmich bodoch našli názorový konsenzus, ôsma požiadavka - platy, ostáva stále nevyriešená. Do odchodu lekárov z nemocníc tak ostáva šesť dní, dohoda zatiaľ nie je známa a nemocnice sa už pripravujú na prípadny odchod lekárov. Prešovská nemocnica či Univerzitná nemocnica Bratislava dnes informovali, že od 1. decembra nebudú objednávať pacientov na plánované operácie. Viac povie hovorkyňa UNB Eva Kliská. Šéf komory zdravotníckych záchranárov František Majerský ma zo situácie zimomriavky - hovorí,že si pamätá na rok 2011, kedy zdravotnícki záchranári v teréne zachraňovali situáciu a privážali pacientov do nemocníc, kde sa o nich nemal kto postarať. V druhej téme podcastu sa so štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Michalom Kičom pozrieme na znižovanie emisií v slovenskom priemysle. Vláda totiž vyzýva priemyselné podniky, aby znížili emisie oxidu uhličitého aspoň o 30 percent. Vyčlenila na to 350 miliónov eur z Plánu obnovy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

NAKA znovu obvinila exministra financií Petra Kažimíra. Ten už čelil trestnému stíhaniu pre korupciu. Obvinenie mu na základe paragrafu 363 zrušila generálna prokuratúra. Prečo teda došlo k opätovnému obvineniu? V podcaste viac povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Pozrieme sa aj na udalosť zo včera - exprezident finančnej správy František Imrecze, ktorý spolupracuje s políciou a svedčí proti najvyššie postaveným politikom Smeru, si našiel pod autom neznámy predmet a požiadal o policajnú ochranu. V Košiciach sa dnes konal summit premiérov V4. Premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska hovorili o bezpečnostnej situácii, energetike a migrácii. Premiér Eduard Heger na tlačovej konferencii zdôraznil dôležitosť V4. Má fungovanie Vyšehradskej štvorky ešte zmysel? O zmysle Vyšehradskej štvorky sa v podcaste rozprávame so šéfredaktorom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom. Ten vidí len málo podobných názorov, ktoré by spájali Slovensko s maďarskou vládou, no existencia Vyšehradskej štvorky je podľa neho správna. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Lekári sa stále s vládou nedohodli na platových požiadavkách. Sú požiadavky primerané? „To nie je otázka primeranosti alebo neprimeranosti, je to otázka ceny práce," hovorí v podcaste analytik INESS Martin Vlachynský a dodáva, že „poskytovatelia nemocníc by mali mať dostatočnú finančnú silu na to, aby vedeli reagovať na zmeny na trhu práce, nie aby sa to riešilo na úrovni centrálnej vlády." V podcaste budete počuť aj riaditeľku Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovú, ktorá priblíži fungovanie nemocnice počas prvých piatich decembrových dní. Maďarský premiér Viktor Orbán vyvolal po nedeľnom futbalovom zápase medzinárodny rozruch. Môže za to šál okolo jeho krku, na ktorom bola mapa Veľkého Uhorska, ktorého územie zahŕňa aj Slovensko. Prejav Orbána odsúdili okrem Slovenska aj ďalšie krajiny. K incidentu sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci, ktorých výzvu k Orbánovi inicioval europoslanec Ivan Štefanec. Podľa neho sa snaží Viktor Orbán odviesť pozornosť od svojich problémov, ktoré zažíva Maďarsko v oblasti energetiky. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Na jednej strane rekordné zdražovanie, dramatickosť ktorého dopĺňa reálne menej kúpnej sily; na druhej nekončiaci maratón lekárskovládnych rokovaní, kde má ku kompromisu chýbať „smiešnych“ 40 miliónov. Slovensko týchto hodín. „Od tej dohody nás delí smiešnych štyridsať miliónov“, uviedol medzi rokovaniami Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia. Smiešnosť 40-ich miliónov kontextuje vyše sedem miliárd, s ktorými počíta pre zdravotníctvo budúcoročný štátnych rozpočet, ktorý však stále zostáva bez schválenia parlamentom. A ak sa tlak nespokojných lekárov pretavil do vyše dvoch tisíc výpovedí, minister financií Igor Matovič tvrdí, že viac peňazí pre nich mu možnosti štátnej kasy nedovoľujú. Verdikt však má priniesť až streda. Zdražovanie verzus štále tenšie peňaženky Zažívame rekordné zdražovanie. Potraviny, bývanie, energie. Ako ďakej ukáže aj cenový vývoj energií na svetových trhoch. „Najviac zdraželi oleje a tuky, medziročný nárast je pri nich o vyše 50%. Potom je veľmi veľa položiek, ktoré zdraželi od 25 do 30%. V tejto skupine sú mliečne a mäsové výrobky, chlieb a pečivo, v podstate základ nákupného koša“, tvrdí analytička Wood&Company Eva Sadovská. S cenami šla hore aj zelenina, ovocie, ryby. Drahé Vianoce Výrazne zdraželi aj sladkosti – o takmer 20%. A s nimi súvisí aj ďalší fakt: už len z tohto jediného dôvodu budú výrazne drahšie aj nadchádzajúce Vianočné sviatky. Ako vyzerajú z tohto pohľadu ceny „vianočných ingrediencií“? „Rastlinný olej, rastlinné maslo alebo kryštálový cukor šli s cenou hore o vyše 70%“, konštatuje Sadovská. Na potraviny dávajú slovenské domácnosti pätinu rozpočtu. Najvyššiu položku však predstavujú náklady na bývanie, naň ide štvrtina domáceho rozpočtu. Na energie ide okolo desať percent. „Slovensko je špecifické tým, že podiel peňazí, ktoré míňame na energie, je najvyšší vrámci celej EÚ“, približuje analytička. Dopĺňa, že ak sme si už teraz za energie priplatili 19%, v tejto sume ešte nie sú zahrnuté výrazné pohyby na burzách a budúci rok môže byť z tohto pohľade ešte horší. Aké sú pred nami vyhliadky? Odpoveď v podcaste, ktorý pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Včera sa začali historicky prvé majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konajú počas zimy. Dôvodom je Katar - hostiteľská krajina, ktorá sa dostala k futbalovému šampionátu pochybných spôsobom a zanecháva za sebou množstvo kontroverzií. Od korupčných problémov futbalovej organizácie FIFA až po smrť tisíce pracovníkov, ktorí zahynuli pri stavbe štadiónov. Ako Francúzi pomohli Kataru stať sa hostiteľskou krajinou MS? V podcaste odpovie športový redaktor Ján Jasenka. Do možného odchodu lekárov z našich nemocníc ostáva 10 dní - o tom či vyše 2-tisíc lekárov odíde z nemocníc sa už od rána diskutuje na úrade vlády. V čom sa lekárske odborové združenie a vláda zatiaľ nevedia zhodnúť? V podcaste budete počuť reportérku Aktualít Janu Čunderlíkovú. Ako sa v tom má človek zorientovať a na koho strane je pravda? Je návrh vlády o zvyšovaní platov zdravotníkov dobrý? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Ten upozorňuje na to, že sa situácia rieši na poslednú chvíľu. „Je to hra s ohňom, je už aj päť minút po dvanástej. Riaditelia nemocníc musia dopredu vedieť, či môžu rátať s lekármi alebo majú odkladať plánované operácie," hovorí v podcaste. Čo presne a kedy nemocnice potrebujú vedieť vysvetlí riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Ruské raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú a výsledkom je 10 miliónov Ukrajincov bez dodávky elektriny. A to v období, keď na Ukrajine napadol prvý sneh a očakávajú sa mínusové teploty. Podľa generála Pavla Macka chcú Rusi s blížiacou sa zimou vymrznúť, vyhladovať a vystrašiť ukrajinské obyvateľstvo. A vyvolať masívnu utečenckú vlnu, ktorá bude destabilizovať situáciu v Európe. Tohtoročný klimatický samit OSN COP 27 sa mal skončiť dnes, no zatiaľ sa krajiny nedohodli na záverečnej deklarácii. Problémom sú viaceré otázky. Napríklad postupné ukončenie tažby ropy či zemného plynu. Dohoda sa nenašla ani na finančnej kompenzácii klimatických škôd v chudobných krajinách. Napriek tomu je tento samit pre Slovensko prelomový, hovorí v podcaste odborníčka na emisie a biopalivá Janka Szemesová. Podľa nej začíname novú éru v oblasti emisií. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.