NAHLAS |aktuality.sk

Začiatok dňa D(é) tejto vládnej zostavy. Ako skončil? Najprv tlačovou správou so slovami, že „táto vláda si nezaslúži našu dôveru“ a následným hlasovaním. Na dnešné dianie sa pozrieme s jeho aktérmi i pozorovateľmi. Ešte včera to bolo „Nebojte, dobre bude“, s odstupom 24 hodín „ponúkam SaS moju demisiu“. Igor Matovič po hodinách vnútrostraníckych diskusií – a aj vyhrotených – so želaným cieľom odvrátenia konca tejto vládnej koalície. Bol obsiahnutý už v programe odloženého hlasovania parlamentu – ktoré vyvolala nespokojná SaS Richarda Sulíka a v rozložení síl. A ak mal pred novinárov predstúpiť už o 10tej predpoludním, nestalo sa tak ani po akademickej pätnásťminútovke, a ani po ďalšej pol hodine čakania. Pred novinárov sa postavil až o jedenástej. Ako hodnotí ponúknutú funkciu Igora Matoviča Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a autor knihy Obyčajný Matovič homo vulgaris? Pýtala sa Denisa Hopková. A ak sa na stanovisko sulíkovej SaS čakalo celé popoludnie, strana avizovala aj tlačovú konferenciu na 16tu hodinu, nakoniec sa vyjadrila písomne. „Táto vláda si nezaslúži našu dôveru“, zneli slová odmietnutia Matovičovej ponuky. „Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná“, zneli ďalšie naformulované argumenty. „Dosť bolo chaosu. Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou“ – bolo čierne na bielom v stanovisku SaS. Potom už malo začať samotné hlasovanie. Aj to sa však naťahovalo. Najprv pre poradu Oľano, potom pre poslanecké grémium, nakoniec však prišlo aj k nemu. Potom to už bolo iba na očakávanej informácii výsledku hlasovania. Vláda Eduarda Hegera tak padla. Boris Kollár oznámil, že hneď sa s premiérom odoberú k prezidentke. Čo bude teraz nasledovať? Téma pre politológa Michala Cirnera.

Nebojte, dobre bude! Glosa Igora Matoviča cestou na zasadnutie možno posledného riadneho rokovania tejto vlády. A hoci koaličná Sme rodina ústami ministra Krajniaka opakuje, že radšej predčasné voľby ako chaos, Juraj Šeliga preferuje rekonštrukciu vlády, aby sulíkovci nezahlasovali za jej pád. A Kollárov poslanec Patrick Linhart prišiel dokonca s ultimátom: alebo dá Matovič peniaze na potravinový semafór, alebo vládna koalícia príde o ďalšieho poslanca. S odpoveďou sa poponáhľal rezortný minister Samuel Vlčan: „Máme dohodu na finančné krytie“. Aj tak to vyzerá deň pred rozhodujúcim hlasovaním o budúcnosti tejto vládnej zostavy. V druhej časti podcastu sa pozrieme aj na zverstvá ruskej armáddy, ktoré vychádzajú na povrch pri jej agresii na Ukrajine. S Róbertom Vassom z Globsecu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Hlasovanie o páde vlády je presunuté zatiaľ na štvrtok. Medzitým sa však rodí nová politická dohoda – podľa ktorej by vláda mohla ďalej vládnuť, avšak výmenou za termín predčasných volieb. Hovorí sa o dvoch konkrétnych termínoch. Boris Kollár však pripúšťa viaceré scenáre, napríklad aj odstúpenia konkrétnych ľudí a následnú rekonštrukciu vlády. To žiada napríklad aj SaS. V dnešnom podcaste budete počuť poslancov Tomáša Tarabu (ex-ĽSNS), Ján Benčíka (SaS), opozičných lídrov Petra Pellegriniho a Roberta Fica, poslancov, ktorí sa rozhodli nepodržať vládu Martina Borgulu a Slavěnu Vorobelovú a aj politológa Radoslava Štefančíka. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Hopková.

Už zajtra bude v parlamente kľúčové hlasovanie o budúcnosti Hegerovej vlády. Budete počuť argumenty koaličných aj opozičných politikov za pád vlády či jej udržanie. No a aká je aktuálna parlamentná matematika? Eduard Heger sa zrejme môže spoľahnúť na poslanca Miroslava Kolláry, ktorý podporu avizoval cez víkend po sneme. opozícia má dnes zaručených 74 hlasov, s prípadným hlasom koaličného poslanca Martina Borguľu 75 hlasov. Výsledok môže byť tesný - o osude súčasnej vlády môže rozhodnúť jediný hlas. O možných scenároch sa porozprávame s politickým redaktorom Martinom Slizom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Politológ Radoslav Štefančík sa stotožňuje s vyhlásim Richarda Sulíka, že za vzkriesenie Roberta Fica môže politika Igora Matoviča. Predčasné voľby ale môžu podľa neho viesť k posilneniu extrému. V parlamente aj dnes pokračuje rokovanie o páde vlády Eduarda Hegera. O budúcnosti vlády pravdepodobne rozhodnú nezaradení poslanci Miroslav Kollár a Slavěna Vorobelová, ktorá v parlamente nahradila Mariána Kotlebu. Štefančik si vie predstaviť, že Vorobelová vládu podrží a dostane ako vďaku ponuku kandidovať do ďalších volieb na kandidátke niektorej z vládnych strán. V druhej téme podcastu sa pozrieme na uvoľňovanie protipandemickych opatrení v Číne. Za týmto krokom vlády sú niekoľkotýždňové protesty v krajine. Pôvodné demonštrácie proti opatreniam sa neskôr zmenili na protesty proti prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Uvoľňujú sa opatrenia pre strach prezidenta z väčších a masívnejších demonštrácií, ktoré by mohli ohroziť samotný režim? Odpovie odborník na Čínu Matej Šimalčík.

V parlamente sa dnes začala mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera, ktorú iniciovala strana SaS. Koalícií chýbajú na vyslovenie dôvery poslanci, a tak o budúcnosti vlády rozhodnú hlasy nezaradených poslancov. Na vyslovenie dôvery potrebuje vláda premiéra Hegera minimálne 76 poslancov. Koalícia má ale v Národnej rade len 70 poslancov. O všetkom tak rozhodnú nezaradení poslanci. V podcaste si môžete vypočuť vyjadrenia nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Martina Čepčeka, ktorých hlasy môžu rozhodnúť o budúcnosti vlády Eduarda Hegera. V druhej téme podcastu sa pozrieme na rozširovanie schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín rozhodli o vstupe Chorvátska do Schengenu od januára 2023. Bulhari a Rumuni však vstup nemajú istý ani po 11 rokoch. Prečo je to tak? Odpovie analytik a odborník na Európsku úniu Ján Kovář.

Slovenská prokuratúra pokračuje v rozhodnutiach, ktoré vyvolávajú pochyby. Kým Generálna prokuratúra zrušila obvinenie Ficovi, Kaliňákovi, Tiborovi Gašparovi a Norbertovi Bödörovi aj v kauze o diskreditácii bývalého prezidenta Andreja Kisku. Tomáš Rajecký sa k činu priznal a za rovnaký skutok je stále obvinený a prešovská prokuratúra mu nedávno ešte sprísnila trestnú sadzbu. Viac o téme povie v podcaste investigatívna novinárka portálu Aktuality.sk Laura Kellöová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dočasné zníženie DPH pre športoviská či gastrosektor. Vlekári či gastroprevádzky zaplatia štátu prvé tri mesiace v budúcom roku len 10-percentnú daň z pridanej hodnoty. Cieľom je pomôcť malým a stredným podnikateľom s energokrízou. Ide podľa expertov na dane o správne riešenie? V podcaste odpovie daňová poradkyňa Ľubomíra Murgašová.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes v parlamente predniesol správu o stave prokuratúry. V závere sa venoval aj paragrafu 363. Viacerí poslanci ho však kritizovali za to, že v podstate povedal len koľkokrát paragraf v minulom roku použil. Neohovoril však nič o štruktúre jeho použitia. Maroš Žilinka je dlhodobo kritizovaný za nadmerné používanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. S advokátkou Evou Kovačechovou sme sa pozreli na nedostatky paragrafu 363. Smrť mladej 22 ročnej ženy, rozpútala v Iráne prostesty, ktoré trvajú viac ako 2 mesiace. Mahsa Amini bola zadržaná mravnostnou políciou za porušenie pravidiel obliekania sa, ktoré sa týkajú práve žien. Neskôr vo väzení zomrela. Podľa jej rodiny a ďalších zdrojov mala zomrieť na následky policajnej brutality. Od incidentu sa v krajine konajú prostety, počas ktorých zomrelo podľa ľudskoprávnych skupín približne 470 demonštrantov. Hosťom dnešného podcastu, s ktorým sa o tejto téme budem rozprávať, je analytik Metropolitní univerzity v Prahe Břetislav Tureček.

Strana SaS podala minulý týždeň návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Podľa politológa Jozefa Lenča robí strana posledné mesiace nerozumné rozhodnutia, ktorým by sa mala začať vyvarovať, ak nechcú ďalej klesať v preferenciách. V druhej téme podcastu sa s analytičkou Barbarou Zmuškovou pozrieme na možné pozastavenie eurofondov Maďarsku. Európska komisia navrhla Budapešti zmraziť 7,5 miliardy eur, čo predstavuje pätinu eurofondov na roky 2021 - 2027. Otázne je, či to odobria členské štáty Únie. Rozhodnúť majú do 19. decembra. Podľa analytičky rozhodujúce krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko sa pridávajú na stranu Viktora Orbána a pravdepodobne budú tlačiť na to, aby to zmrazenie bolo aspoň nižšie.

Obsadenie Ukrajiny ruskou armádou malo trvať desať dní. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. Ukrajina v úvode vojny dokázala zastaviť bleskový útok a dnes sa môže spoliehať na podporu od západných krajín. Najväčšiu podporu dostáva od Spojených štátov. Podľa generála Pavla Macka sú náklady na podporu Ukrajiny od USA nižšie ako by boli prípadne dopady deštrukcie systému bezpečnosti v Európe a vo svete. Milan Vetrák z OĽaNO navrhuje zvýšiť osobitný odvod pre podnikateľov zo ziskom nad 3 milióny eur. Odvod by sa navyše po novom mal vzťahovať na viac subjektov ako doteraz. Podnikateľom sa to však nepáči, hovoria o diskriminácii. Návrh poslanca Vetráka nemá zatiaľ podporu ani v opozícii. V podcaste budete počuť poslancov Milana Vetráka, Mariána Viskupiča a Richarda Hollého z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová. Na príprave okrem nich spolupracovali aj Valentína Rybárová a Matej Ohrablo.

Prvý decembrový deň. Pôvodne mal byť dňom veľkého exodu lekárov, nakoniec sa stal dňom návratu Gorily a súdneho vyjasňovania prepojenia moci a peňazí v kauze Mýtnik. Po tom, čo pred časom kauza Gorila u nás dostala hlas a pred dvomi rokmi aj dočasné putá, ktoré uvoľnil Žilinkov paragraf 363, Národná kriminálna agentúra prichádza s novým obvinením. V druhej časti podcastu sa pozrieme na kauzu Mýtnik, ktorá je pred súdom. Už od utorka tam vypovedajú kľúčoví svedkovia František Imrecze a Michal Suchoba. O prepojení biznisu a politiky. V podcaste budete počuť Petra Bárdyho, šéfredaktora a komentátora portálu Aktuality.sk a Ivanu Zigovú, ktorá sleduje dianie na Špecializovanom trestnom súde. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Vládnemu rozpočtu slabne parlamentná podpora. Proti aktuálnemu zneniu rozpočtu z dielne Igora Matoviča sa postavili už aj samotní poslanci OĽANO. Občianska a demokratická platforma hnutia si postavila dve podmienky a bez ich splnenia, rozpočet podporiť odmieta. A potvrdí parlament vládnu dohodu s lekárskymi odbormi? Parlament začal rokovať o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Rozpočet so schodkom zhruba 8 miliard však nemá istú podporu a krajine tak hrozí rozpočtové provizórium. Odchodom SaS do opozície stratila vláda väčšinu a šance prijať Zákon roka aktuálne ohrozuje už aj rozpočtová rebélia občiansko demokratickej platformy vo vnútri najsilnejšej vládnej strany, hnutia OĽANO. Platforma si postavila dve podmienky, výdavkové limity a financovanie samospráv, no a bez nich, odmieta súčasné znenie rozpočtu podporiť. Viac prezradí v rozhovore pre Aktuality Nahlas poslanec OLANO a člen platformy Kristián Čekovský. Reč bude aj o tom, či parlamentnému klubu OLANO hrozí štiepenie. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zvýšenie platov lekárom. Vláda včera ich požiadavky, teda aj navýšenie platov, pretavila do zákonnej podoby. Dnes o tom poslanci v parlamente rokujú, no a večer musia dať za zákonom poslednú bodku. Viacerí koaliční poslanci síce návrh na dnešnom hlasovaní podporia, no s takýmto platovým navýšením nesúhlasia. V podcaste budete počuť ministra financií Igora Matoviča a poslancov Moniku Kozelovú, Juraja Šeligu a Tomáša Valáška. Je 30teho novembra, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Generálna prokuratúra potopila najväčšiu politicko-kriminálnu kauzu súčasnosti. Robert Fico a Robert Kaliňák už nie sú obvinení zo založenia organizovanej skupiny a v kauze Súmrak padajú aj obvinenia Norberta Bödöra a Tibora Gašpara. V dnešnom podcaste budete počuť odôvodnenie Maroša Žilinku a jeho zástupcu Jozefa Kanderu. V niektorých iných prípadoch zrušených cez 363-ku sa polícii podarilo podozrivých opäť obviniť, napríklad v prípade Vladimíra Pčolinského. Hrozí teda Robertovi Ficovi ešte v tejto kauze trestné stíhanie, alebo je už úplne z obliga? Odpovie Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Prezidentka Zuzana Čaputová predniesla správu o stave republiky. Kritizovala vládu aj opozíciu. Naznačila aj, že za istých okolností by privítala predčasné voľby? Prinesieme reakcie, aj názor politológa. Moderuje Peter Hanák. Tému o prezidentke nahrávala Denisa Žilová.

Exstarosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu. Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). UPOZORNENIE: Vo zvukovej stope sme nesprávne uviedli, že Rudolf Kusý bol starostom Starého Mesta. Kusý šéfoval bratislavskému Novému Mestu. Za vzniknutú chybu sa ospravedlňujeme. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Celý týždeň prebiehali rokovania vlády s lekárskymi odborármi. Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského v siedmich bodoch našli názorový konsenzus, ôsma požiadavka - platy, ostáva stále nevyriešená. Do odchodu lekárov z nemocníc tak ostáva šesť dní, dohoda zatiaľ nie je známa a nemocnice sa už pripravujú na prípadny odchod lekárov. Prešovská nemocnica či Univerzitná nemocnica Bratislava dnes informovali, že od 1. decembra nebudú objednávať pacientov na plánované operácie. Viac povie hovorkyňa UNB Eva Kliská. Šéf komory zdravotníckych záchranárov František Majerský ma zo situácie zimomriavky - hovorí,že si pamätá na rok 2011, kedy zdravotnícki záchranári v teréne zachraňovali situáciu a privážali pacientov do nemocníc, kde sa o nich nemal kto postarať. V druhej téme podcastu sa so štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia Michalom Kičom pozrieme na znižovanie emisií v slovenskom priemysle. Vláda totiž vyzýva priemyselné podniky, aby znížili emisie oxidu uhličitého aspoň o 30 percent. Vyčlenila na to 350 miliónov eur z Plánu obnovy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

NAKA znovu obvinila exministra financií Petra Kažimíra. Ten už čelil trestnému stíhaniu pre korupciu. Obvinenie mu na základe paragrafu 363 zrušila generálna prokuratúra. Prečo teda došlo k opätovnému obvineniu? V podcaste viac povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Pozrieme sa aj na udalosť zo včera - exprezident finančnej správy František Imrecze, ktorý spolupracuje s políciou a svedčí proti najvyššie postaveným politikom Smeru, si našiel pod autom neznámy predmet a požiadal o policajnú ochranu. V Košiciach sa dnes konal summit premiérov V4. Premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska hovorili o bezpečnostnej situácii, energetike a migrácii. Premiér Eduard Heger na tlačovej konferencii zdôraznil dôležitosť V4. Má fungovanie Vyšehradskej štvorky ešte zmysel? O zmysle Vyšehradskej štvorky sa v podcaste rozprávame so šéfredaktorom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom. Ten vidí len málo podobných názorov, ktoré by spájali Slovensko s maďarskou vládou, no existencia Vyšehradskej štvorky je podľa neho správna. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Lekári sa stále s vládou nedohodli na platových požiadavkách. Sú požiadavky primerané? „To nie je otázka primeranosti alebo neprimeranosti, je to otázka ceny práce," hovorí v podcaste analytik INESS Martin Vlachynský a dodáva, že „poskytovatelia nemocníc by mali mať dostatočnú finančnú silu na to, aby vedeli reagovať na zmeny na trhu práce, nie aby sa to riešilo na úrovni centrálnej vlády." V podcaste budete počuť aj riaditeľku Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovú, ktorá priblíži fungovanie nemocnice počas prvých piatich decembrových dní. Maďarský premiér Viktor Orbán vyvolal po nedeľnom futbalovom zápase medzinárodny rozruch. Môže za to šál okolo jeho krku, na ktorom bola mapa Veľkého Uhorska, ktorého územie zahŕňa aj Slovensko. Prejav Orbána odsúdili okrem Slovenska aj ďalšie krajiny. K incidentu sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci, ktorých výzvu k Orbánovi inicioval europoslanec Ivan Štefanec. Podľa neho sa snaží Viktor Orbán odviesť pozornosť od svojich problémov, ktoré zažíva Maďarsko v oblasti energetiky. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Na jednej strane rekordné zdražovanie, dramatickosť ktorého dopĺňa reálne menej kúpnej sily; na druhej nekončiaci maratón lekárskovládnych rokovaní, kde má ku kompromisu chýbať „smiešnych“ 40 miliónov. Slovensko týchto hodín. „Od tej dohody nás delí smiešnych štyridsať miliónov“, uviedol medzi rokovaniami Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia. Smiešnosť 40-ich miliónov kontextuje vyše sedem miliárd, s ktorými počíta pre zdravotníctvo budúcoročný štátnych rozpočet, ktorý však stále zostáva bez schválenia parlamentom. A ak sa tlak nespokojných lekárov pretavil do vyše dvoch tisíc výpovedí, minister financií Igor Matovič tvrdí, že viac peňazí pre nich mu možnosti štátnej kasy nedovoľujú. Verdikt však má priniesť až streda. Zdražovanie verzus štále tenšie peňaženky Zažívame rekordné zdražovanie. Potraviny, bývanie, energie. Ako ďakej ukáže aj cenový vývoj energií na svetových trhoch. „Najviac zdraželi oleje a tuky, medziročný nárast je pri nich o vyše 50%. Potom je veľmi veľa položiek, ktoré zdraželi od 25 do 30%. V tejto skupine sú mliečne a mäsové výrobky, chlieb a pečivo, v podstate základ nákupného koša“, tvrdí analytička Wood&Company Eva Sadovská. S cenami šla hore aj zelenina, ovocie, ryby. Drahé Vianoce Výrazne zdraželi aj sladkosti – o takmer 20%. A s nimi súvisí aj ďalší fakt: už len z tohto jediného dôvodu budú výrazne drahšie aj nadchádzajúce Vianočné sviatky. Ako vyzerajú z tohto pohľadu ceny „vianočných ingrediencií“? „Rastlinný olej, rastlinné maslo alebo kryštálový cukor šli s cenou hore o vyše 70%“, konštatuje Sadovská. Na potraviny dávajú slovenské domácnosti pätinu rozpočtu. Najvyššiu položku však predstavujú náklady na bývanie, naň ide štvrtina domáceho rozpočtu. Na energie ide okolo desať percent. „Slovensko je špecifické tým, že podiel peňazí, ktoré míňame na energie, je najvyšší vrámci celej EÚ“, približuje analytička. Dopĺňa, že ak sme si už teraz za energie priplatili 19%, v tejto sume ešte nie sú zahrnuté výrazné pohyby na burzách a budúci rok môže byť z tohto pohľade ešte horší. Aké sú pred nami vyhliadky? Odpoveď v podcaste, ktorý pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Včera sa začali historicky prvé majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konajú počas zimy. Dôvodom je Katar - hostiteľská krajina, ktorá sa dostala k futbalovému šampionátu pochybných spôsobom a zanecháva za sebou množstvo kontroverzií. Od korupčných problémov futbalovej organizácie FIFA až po smrť tisíce pracovníkov, ktorí zahynuli pri stavbe štadiónov. Ako Francúzi pomohli Kataru stať sa hostiteľskou krajinou MS? V podcaste odpovie športový redaktor Ján Jasenka. Do možného odchodu lekárov z našich nemocníc ostáva 10 dní - o tom či vyše 2-tisíc lekárov odíde z nemocníc sa už od rána diskutuje na úrade vlády. V čom sa lekárske odborové združenie a vláda zatiaľ nevedia zhodnúť? V podcaste budete počuť reportérku Aktualít Janu Čunderlíkovú. Ako sa v tom má človek zorientovať a na koho strane je pravda? Je návrh vlády o zvyšovaní platov zdravotníkov dobrý? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Ten upozorňuje na to, že sa situácia rieši na poslednú chvíľu. „Je to hra s ohňom, je už aj päť minút po dvanástej. Riaditelia nemocníc musia dopredu vedieť, či môžu rátať s lekármi alebo majú odkladať plánované operácie," hovorí v podcaste. Čo presne a kedy nemocnice potrebujú vedieť vysvetlí riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Ruské raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú a výsledkom je 10 miliónov Ukrajincov bez dodávky elektriny. A to v období, keď na Ukrajine napadol prvý sneh a očakávajú sa mínusové teploty. Podľa generála Pavla Macka chcú Rusi s blížiacou sa zimou vymrznúť, vyhladovať a vystrašiť ukrajinské obyvateľstvo. A vyvolať masívnu utečenckú vlnu, ktorá bude destabilizovať situáciu v Európe. Tohtoročný klimatický samit OSN COP 27 sa mal skončiť dnes, no zatiaľ sa krajiny nedohodli na záverečnej deklarácii. Problémom sú viaceré otázky. Napríklad postupné ukončenie tažby ropy či zemného plynu. Dohoda sa nenašla ani na finančnej kompenzácii klimatických škôd v chudobných krajinách. Napriek tomu je tento samit pre Slovensko prelomový, hovorí v podcaste odborníčka na emisie a biopalivá Janka Szemesová. Podľa nej začíname novú éru v oblasti emisií. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, sa odrazu hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“, spomína operný spevák František Balún. To je jedna z reflexii Novembra 89 v našom dnešnom mimoriadnom podcaste, ktorý je venovaný fenoménuNežnej revolúcie a tomu, ako tieto udalosti reflektujeme po 33. rokoch. November 89, jeden z kľúčových dátumov našich moderných dejín. 17. november 1989,to je začiatok Nežnej revolúcie, ktorá nás tranformovala z pasívneho objektu vlastných dejín na ich subjekt, teda tvorcov toho, v akej spoločnosti budeme žiť a akú spoločnosť si my sami vytvoríme. Aká bola teda naša už vyše tr desiatky rokov dlhá puť demokraciou a ako vnímame udalosti Novembra 89 z odstupu 33. rokov? V dnešnom mimoriadnom podcaste sa na fenomén Novembra 89 pozrieme očami pamätníkov, ale aj tých, ktorí v tom čase ešte ani len neboli na svete a Nežná revolúcia je pre nich iba dátumom z hodín dejepisu či spomienkami ich rodičov a prrodičov. Fenomén Novembra 89 v reflexii sociológie, etnológie, historie, teológie aj politológie. V dnešnom mimoriadnom podcaste si tak môžete vypočuť operného speváka Františka Balúna, teológa Tomáša Halíka, sociologičky Zuzany Fialovej, etnologičky Moniky Vrzgulovej, fillozofa a spolutvorcu seriálu o ŠTB Fedora Blaščáka, ľavicového aktivistu a odborára Jána Košča, filozofa a právnika Michala Liptáka a zakladateľky kanálu “Dejepis inak” Sandry Svitekovej. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Čo sa pôvodne javilo ako možný ruský útok na Poľsko ako člena Aliancie sa s postupujúcim časom ukazuje ako vedľajší produkt snahy ukrajinskej armády zostreliť ruskú raketu. Napriek tomu pre incident spozornel celý svet. Kyjev volal po odvete, Washington nabádal k zdržanlivosti a Poliaci vyšetrujú. Moskva dáva od incidentu ruky preč. Premiér Heger však tvrdí, že vyviniť sa nemôže. „Či už to bola alebo nebola jeho raketa, Rusko je agresor, ktorý už mesiace útočí na Ukrajinu“, tvrdí. Premiér však ubezpečuje, že Slovensko má bezprecedentne zabezpečený svoj vzdušný priestor. Aké sú možné scenáre po incidente na poľskom území. V podcaste sa na to pozrieme s Pavlom Havlíčkom z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej časti podcastu sa pozrieme na míľnik, ktorým si prešiel svet. Je nás osem miliárd. Demografi však majú aj ďalšie zaujímavé dáta a ich interpretáciu. Rozoberieme ich s Branislavom Blehom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

V slovenskej spoločnosti už niekoľko týždňov rezonuje téma nelegálnej migrácie. Boli sme sa preto pozrieť do jediného utečeneckého stanového tábora v Kútoch. Ako to tam vyzerá? Informácie sme zisťovali aj priamo od utečencov. No a rozprávali sme sa aj s miestnymi, ktorí v obci žijú. Roman Mikulec čelí už siedmemu pokusu o odvolanie. Podľa opozície šéf rezortu vnútra odignoroval povinnosť strážiť vnútornú slovensko-maďarskú hranicu a nezvládol tak ochrániť slovenské hranice pred príchodom nelegálnych migrantov. Minister vnútra Roman Mikulec v pléne uviedol, že migráciu na rezorte zvládajú. Budete počuť aj Roberta Fica. Jeho slová sme konfrontovali so šéfkou Ligy za ľudské práva Miroslavou Mittelmannovou. No a pýtali sme sa jej aj na to, či Roman Mikulec zlyhal. Na to, či minister vnútra pochybil sme sa pýtali aj bývaleho ministra vnútra Ivana Šimka. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Progresívne Slovensko sa posilnilo už o druhého ekonóma z ministerstva financií. Je ním Tomas Hellebrandt. Majú však jasno v tom, ako by malo Slovensko ekonomicky napredovať? Analytik tvrdí, že Progresívne Slovensko sa ešte nevyhranilo, či sú vlastne pravica alebo ľavica. Europoslankyňa Lucia Nicholsonová, ktorá pred časom odišla z SaS, už mesiace hovorí o zakladaní strany. Dnes nám v rozhovore povedala viac. Bude spolupracovať s Mikulášom Dzurindom, alebo ho odmieta? Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Luciou Nicholsonovou nahrával Adam Oleš.

Dnes sa treba pýtať či tento parlament má ešte záujem o aspoň zdanie demokratického systému a či spoločný hodnotový základ, na ktorom funguje nová parlamentná koalícia je v súlade s ústavnými princípmi štátu a či je ešte tento parlament vôbec legitímny. Čestným východiskom z toho sú len predčasné voľby, tvrdí publicista Arpád Soltész. Je piatok a tak je tu čas na poohliadnutie sa za aktuálnymi udalosťami uplynulých dní s briskným komentátorom politického i spoločenského diania, spisobvateľom Arpádom Soltészom. Parlament je totiž po takzvanej káblovej prestávke opätovne plne funkčný a poslaci majú za sebou doslova maratón hlasovaní, v ktorých sa to hlasovalo i obštruovalo naprieč všetkými možnými stranami a vo všakovakých ad hoc koalíciách. Aký je teda odkaz takéhoto parlamentu občanom a platí stará známa poučka, že keď zasadá parlament, životy občanov, ich slobody ani majetky nie sú v bezpečí? No a ako sa stal Boris Kollár krstným otco parlamentu? Odpovede budeme v dnešných Aktualitách Nahlas hľadať s Arpádom Soltészom. V druhej téme podcastu sa pozrieme na tému nelegálnych migrantov. Slovensko a Česko ohlásili užšiu spoluprácu pri riešení tohto problému na našich spoločných hraniciach. Ako sa však zhodli, ide najmä o celoeurópsky problém. Európska únia by preto podľa nich mala posliniť vonkajšie hranice schengenského priestoru. Dalším problémom nelegálnej migrácie v prípade sýrčanov a afgáncov je prekážka v ich vyhostení. Problematiku nelegálnej migrácie a hraničných kontrol vysvetľujú policajný prezident Štefan Hamran, minister vnútra Roman Mikulec a riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký. Pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Ruské vojská opúšťajú ukrajinské mesto Cherson. Čo to znamená pre Ukrajinu? V podcaste odpovie analytik. Podľa analytika Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe nedochádza k chaotickému sťahovaniu, ktoré sme mohli sledovať v septembri v okolí Charkova. Ide o organizované sťahovanie ruských jednotiek. O plánovanom ústupe ruskej armády včera informoval minister obrany Sergej Šojgu. Ide o jeden z najvýznamnejších ústupov od začiatku vojny. Ukrajina ale vníma tento krok zatiaľ veľmi opatrne. V druhej téme podcastu sa pozrieme na Špecializovaný trestný súd, kde sa dnes postavil 22-ročný Slovák, ktorý na Telegrame fungoval pod prezývkou Slovakbro. Mladík je obvinený z teroristických aj extrémistických trestných činov. Na Telegrame mal mať niekoľko verejných kanálov, kde velebil teroristov bielej rasy a povzbudzoval k násilnému zvrhnutiu systému. Na Slovakbro odkazuje vo svojom manifeste aj Juraj K. ktorý pri teroristickom útoku na Zámockej ulici zavraždil dvoch ľudí. Súd mu vymeral šesť rokov väzenia. Viac povie novinárka Aktualít Annamaria Dömeová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Parlament schválil úpravy v súkromných dôchodkoch. Druhému pilieru naordinoval presun úspor do výnosnejších fondov, ktoré by ich mali lepšie zhodnotiť. Účasť v systéme bude automatická, bude však z neho možné vystúpiť; zmenia sa pravidlá pre výplatu dôchodkov a zdaní sa jednorazový výber. So zmenami zákon počíta už od budúceho roka. A pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom z Plánu obnovy Jánom Šebom. „Táto oprava systému druhého piliera má v sebe potenciál priniesť raz takú hodnotu úspor či výšku dôchodku“, tvrdí dôchodkový expert. Podmienkou je, že si človek bude sporiť podľa tejto predvolenej investičnej stratégie počas celej svojej kariéry. „Pravdepodobnosť, že v indexových akciových fondoch budete mať nasporené viac, ako by ste sporili len v dlhopisových, je nad 98%“, približuje Šebo. V podcaste vysvetlíme aj ďalšie zmeny: návrat automatického vstupu do systému, úplne novú architektúru výplatnej fázy, zdanenú možnosť jednorazového výberu dôchodkových úspor i zmeny v oblasti poplatkov. V druhej časti podcastu sa pozrieme na prípad, keď ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa propagujú súkromnú stránku rezortného ministra Milana Krajniaka. Ján Ivančík z Transparency International Slovensko hovorí, že „z etického hľadiska je to vysoko problematické“. Čo na to minister Milan Krajniak? Aj to sa dozviete v dnešnom podcaste. Pripravilil ho Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Snaha ministerstva financií rokovať s opozíciou o štátnom rozpočte na budúci rok stroskotala. Pozvánku štátneho tajomníka rezortu pre opozičnú SaS, Sulíkovi liberáli rázne odmietli. Dôvody pozvánky, ako i dôvody jej odmietnutia nám v podcaste objasnia ako Marcel Klimek, tak Marián Viskupič. A ako Američania zamiešajú so zložením Kongresu USA? Nad Slovenskom visí hrozba rozpočtového provizória. Vláda síce rozpočet na budúci rok už schválila, ale v parlamente pre svoje predstavy o hospodárení štátu v budúcom roku dostatočnú poslaneckú podpru nemá. Vláda totiž plánuje v budúcom roku približne 8 miliardovú sekeru. Kedysi koaličnej, no dnes už tvrdo opozičnej SaS sa to zdá byť priveľa a považuje vyše 6 percentný deficit za nafúknutý a ohrozujúci zdravie verejných financií. Vymeniť si vzájomné, a zatiaľ nezlučiteľné, pohľady sa včera oficiálne pokúsil štátny tajomník rezortu financií. Jeho pozvánku na rokovania o rozpočte však SaS odmietla. Dôvody a svoje pozície nám v Aktualitách Nahlas objasnia ako Marcel Klimek, tak Marián Viskupič. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme do Spojených štátov kde dnes Američania volia zloženie Kongresu. Podľa posledných prieskumov je zrejmé, že Republikáni môžu po voľbách ovládnuť obe komory parlamentu. Sú teda tieto voľby referendom a spokojnosti so súčasným prezidentom Bidenom? A aký dopad budú mať výsledky volieb na priebeh vojny na Ukrajine? Odpovie Branislav Ondrášik. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský

Aký je najnovší vývoj na ukrajinskom bojisku? „Rusko v posledných dňoch stráca stále väčší počet vojakov. Je to tým, že mobilizovaní vojaci sú nevycvičení,” hovorí v podcaste analytik Vladimír Bednár. Hovorí tiež, že Rusom chýbajú inštruktori, ktorí by mohli viesť výcvik odídencov - výcvik preto vykonávajú bieloruské sily na území Bieloruska. „Časť analytikov tvrdí, že je Rusko v pozícii, ktorú možno poznajú šachoví hráči - každým ďalším ťahom sa situácia zhoršuje,” hovorí tiež v podcaste Bednár. V Ukrajine sú tiež veľmi rozsiahle ukrajinské partizánske sily. Tie podľa Bednára viackrát prinútili ruské okupačné sily opustiť regióny. V druhej téme podcastu sa pozrieme na tohtoročnú klimatickú konferenciu COP 27, ktorá sa začala včera v Egypte. Každoročné sa jej zúčastňuje zhruba 200 krajín vrátane svetových mocností. Tentokrát však neprišli ruskí, čínski ani indickí predstavitelia. O čom je tohtoročná konferencia? Čo dôležité na nej zaznie? Dohodnú sa krajiny na nových spoločných záväzkoch, ako efektívnejšie bojovať proti klimatickej kíze? Denisa Žilová sa na to pýtala klimatológa Jozefa Pecha. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Slovensko podľa Denníka N pôsobí ako zásobáreň ruskej armády. Do Ruska od začiatku vojny odišlo množstvo tovaru, ktoré by mohlo využívať na výrobu zbraní. Sú to rôzne súčiastky, motory, stroje či ložiská. Reportér Denníka N a autor textu Miro Kern si myslí, že náš vývozný systém je zle nastavený. „Ja si myslím, že optimálne riešenie by malo byť podobné tomu, čo je v Česku. Tam exporty do takýchto rizikových krajín posudzuje rovno ministerstvo hospodárstva a až potom colná správa," hovorí v podcaste. Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka za to môže štát. „Slovenská republika sa začína správať ako zlyhávajúci štát, kde bezpečnostné zložky nielenže nedokážu chrániť Slovenskú republiku a našich občanov, ale nedokážu zabezpečiť ani plnenie našich medzinárodných záväzkov," tvrdí Macko. V druhej téme podcastu sme sa pozreli na to, že Fínsko a Švédsko stále čakajú na vstup do NATO. Vstup nových krajín totiž individuálne musia este ratifikovať všetky členské krajiny Aliancie aj u nich doma v krajine. No a práve to brzdí Turecko a Maďarsko. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan to môže robiť aj z dôvodu blížiacich sa volieb. „Určite mu to zlepšuje imidž svetové lídra. Na druhej strane Turci vnímajú svoju politickú, ekonomickú a sociálnu situáciu v krajine," vysvetľuje v podcaste analytička portálu Euractiv Lucia Yar. Prezidentovi to podľa nej nemusí pomôcť, keďže je turecká ekonomicka v zlej situácii. No a aký je dôvod Maďarska? „Už nikto nepochybuje o tom, že Maďarsko je nielen v Európskej únii, ale v už aj pomaly v Aliancii trójskym koňom zo strany Ruska," hovorí tiež v podcaste Yar. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Ani dostatok poslancov nemusí menšinovej vláde zaručiť úspech s rozpočtom, bez výdavkových limitov nám Brusel miliardy nepošle, upozorňuje Peter Cmorej z SaS. Reaguje tak na signály, že vláda má podporu pre rozpočet zabezpečenú aj bez opozičných liberálov. SaS je však pripravená podporiť reformu súkromných dôchodkov. Aj tam však má svoje podmienky. „Najdôležitejšie je, aby zostala sloboda výberu“. Poslanec Cmorej tak reaguje na iniciatívu vládneho OĽANO, ktoré chce zachovať možnosť predčasného výberu dôchodkových úspor, s ktorým návrh ministra práce Milana Krajniaka pôvodne nepočítal. Kompromisom má byť ich zdanenie. A to si vie SaS podľa Petra Cmoreja predstaviť pod podmienkou, že vládna koalícia im schváli „predpoklady na oranžovú obálku“. Oranžová obálka je pritom prostriedkom na informované sporenie v dôchodkovom systéme. Samotné zdanenie predčasného výberu však podľa poslanca Cmoreja aktuálny pozmeňovací návrh OĽANO neobsahuje, bude sa to musieť ošetriť dodatočne. „Musia si to dať najprv do zákona o dani z príjmu“, vysvetľuje. Pozrieme sa tiež na prípad útoku sekerou v škole v Novákoch. Podľa psychológa Mareka Madra „útočník svoj skutok plánoval, pôvodne chcel útočiť v autobuse, nakoniec útočil v škole. Dokonca hovoril, že má svoje dôvody, prečo chcel takto útočiť“. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Čo sa na začiatku javilo ako „hackerský útok“, je po týždni „káblový“ problém. A ak ho v parlamente riešia už šiesty deň, súkromná firma by problém detekovala do hodiny a chod by rozbehla najneskôr na druhý deň. Pohľad odborníka. Na problém s nesprávne zapojenými káblami v národnej rade sme sa pozreli s Filipom Hankerom zo živé.sk „Problém s káblami by súkromník odstránil za deň, parlamentu to trvá dva týždne“, tvrdí Hanker. Predseda parlamentu Boris Kollár oznámil, že štvrtok bude v parlamente testovací deň po minulotýždňovom incidente, ktorým sa zaoberá aj Národný bezpečnostný úrad. Trestné oznámenie rieši polícia. Prerušená schôdza bude pokračovať od budúceho utorka. K nesprávne zapojeným káblom sa medzitým prihlásil poslanec OĽANO Robert Halák. "Nevidel som to celé, videl som, že je voľný kábel, podvedome som ho zapojil počas diskusie s kolegami. Vôbec som si neuvedomil, že som uzavrel nejaký okruh. Zavrel som skrinku a vôbec som to neriešil," povedal pre TASR. Blokované dezinfoweby Vláda dnes schválila novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad bude môcť blokovať dezinformačné weby. Po novom aj účty na sociálnych sieťach so škodlivým obsahom. O blokovaní však vopred musí rozhodnúť súd. Ak novela prejde parlamentom, blokovaniu sa nevyhnú ani politici. V druhej téme podcastu sa pozrieme na vypínania webov s riaditeľom Centra boja proti hybridným hrozbám Danielom Milom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Cez víkend sa konali spojené župné a komunálne voľby. Došlo tento rok k volebnej korupcii? Čo všetko považujeme za volebnú korupciu a ako vyzerá na celonárodnej či regionálnej úrovni? V regiónoch tento rok išlo podľa právnika Jána Ivančíka z Transparency International Slovensko o ľahšie preukázateľné kupovanie hlasov. „Zväčša išlo o peniaze alebo darčeky za krúžkovanie konkrétneho kandidáta, čiže také jednoduchšie formy, vyslovene porušovania trestného zákona,” hovorí v podcaste. Andrej Babiš ohlásil svoju kandidatúru na post českého prezidenta. V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, aké má expremiér šance na víťazstvo a na ďalších kandidátov. V prieskumoch sa darí generálovi Petrovi Pavlovi a rásť začína aj Danuše Nerudová, ktorú niektorí prirovnávajú k našej hlave štátu Zuzane Čaputovej. Tému si rozoberieme s českým komentátorom Jindřichom Šídlom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Slovensko čakajú prvýkrát v histórii spojené komunálne a župné voľby. Na to ako budú voľby prebiehať a ako majú voliči postupovať odpovie v podcaste šéfka odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Eva Chmelová. Príprava na voľby bola podľa Chmelovej náročná, bolo treba zabezpečiť dostatočný počet členovej volebnej komisie či venovať väčšiu pozornosť školeniam- Vysvetľuje tiež, aké riziká vidí pri voľbách a prečo sa zatvoria volebné miestnosti už o 20:00. Napriek tomu, že ide o spojené voľby, účasť voličov na oboch voľbách nie je povinná. „Je na voličovi, či sa rozhodne voliť v obidvoch druhoch volieb, alebo sa nechá zapísať iba v jednom zozname voličov a bude voliť iba v jedných voľbách." Dôležité je, aby sa volič nepoplietol a vložil správne hlasovacie lístky do správnej obálky a schránky. Prečo sú tieto voľby dôležité a čo ukážu? Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy hovorí, že voľby môžu byť obrazom toho, čo si ľudia myslia o súčasnej politike. Môže sa ukázať, či Slovensko volí viac extrémistov alebo nezávislých kandidátov a či niektoré koaličné alebo opozičné strany získavajú alebo strácajú niektoré posty v krajských mestách. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Novinárom z investigatívneho tímu Bellingcat sa podarilo odhaliť tajnú skupinu vojenských inžinierov s profesionálnym vzdelaním v oblasti programovania rakiet. Práve členovia tejto skupiny stoja za odstreľovaním rakiet na Ukrajinu. Podľa šéfa investigatívneho tímu Aktuality.sk Jána Petroviča ide o novodobú žurnalistiku. A aký dopad na budú mať zverejnené informácie na Rusko? V podcaste prezradí generál Pavel Macko. Rezort vnútra oddnes spúšťa kampaň, ktorá má prispieť k obmedzeniu alkoholu u vodičov. Ministerstvo tak reaguje na vysokú spotrebu alkoholu u vodičov a zvýšenú nehodovosť pod vplyvom alkoholu. Je toto riešením, ako obmedziť pitie za volantom? V druhej téme podcastu budete počuť reakciu odborníka na závislosti Ľubomíra Okruhlicu.

Ústavný súd rozhodol, že sporná referendová otázka týkajúca sa bezodkladnej demisii vlády je v rozpore s ústavou. Na tlačovej konferencii to oznámil predseda ÚS SR Ivan Fiačan. V podcaste budete počuť aj reakciu predsedu Smeru-SD Roberta Fica a šéfa poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša na rozhodnutie Ústavného súdu. Čo bude nasledovať po tom, keď prezidentka vyhlási referendum? Ak by aj referendum bolo platné, ešte by to neviedlo k predčasným voľbám, hovorí ústavný právnik Vincent Bujňák. Budete tieť počuť, prečo existujú v Európe len dve krajiny, ktoré umožňujú rozpustiť parlament ľudovým hlasovaním. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Je to málo, ale v rámci našich národných možnosti je to umenie možného. To je pohľad Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení na vládnu pomoc firmám v energokríze. Viceprezident AZZZ Rastislav Machunka vyzval poslancov k schváleniu budúcoročného rozpočtu pretože provizórium by bolo podľa neho katastrofou.. Vláda odhalila podrobnosti plánu ako mieni pomôcť podnikom v energokríze. Vládnym plánom je zastropovanie cien oboch kľúčových komodít a 80 percent spotreby nad zastropované ceny by firmám následne preplácal štát. V prvom kvartáli budúceho roka na to chce vláda vyčleniť pol miliardy, v tomto roku by išlo na pomoc firmám 300 miliónov. Budúcoročná kompenzácia je však podmienená schválením rozpočtu, na to ale menšinová vládna koalícia zatiaľ nemá v parlamente zaistenú dostatočnú poslaneckú podporu. Budú tieto kompenzácie podnikom stačiť a premietnu sa zvýšené náklady za energie, a to aj napriek vládnym kompenzáciám, i do cien pre nás spotrebiteľov? No a napokon, čo ak rozpočet v parlamente neprejde a zavládne takzvané provizórium? Témy pre viceprezidenta AZZZ Rastislava Machunku Briti majú opäť nového premiéra. Rishi Sunak sa stane tretím britským premiérom za ostatných 7 týždňov a nahradí Liz Truss. V druhej časti dnešného podcastu budete počuť odborníka na britský politický systém a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský

Kauza policajnej mafie v službách Norberta Bödöra sa tak skoro pred súd nedostane. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman, ktorý má v kauze rozhodovať, sa totiž obrátil na Ústavný súd s návrhom na konanie o súlade zákona s Ústavou. Znamená to, že trestné stíhanie v kauze preruší. Viac povie novinárka Aktualít Annamaria Dömeová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu Dobytkár, v ktorej je obvinený aj oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör. Na dnešnom súdnom pojednávaní v Banskej Bystrici vypovedal kľúčový svedok. V podcaste budete počuť regionálnu reportérku Aktualít Ivanu Zigovú. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Nie cenovému stropu pre plyn – zatiaľ, dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Výsledok vyše desaťhodiného rokovania lídrov Európskej únie. Cieľom má byť byť zníženie cien energií, bezpečnosť dodávok a obmedzenie spotreby. Na závery bruselského sumitu sa pozrieme s Richardom Kvasňovským, výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu. Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou, tieto známe slová vyriekol bývalý československý prezdent a disident Václav Havel iba pár dní po brutálnom zákroku štátnej moci voči študentom v novembri 1989. Dnes však žijeme dobu, v ktorej dvoch mladých ľudí zavraždili len pre to, akí sú a že vôbec sú, z čírej nenávisti k ich sexuálnej orientácii. Kam sa teda dnes tá “pravda a láska” stratili a čo ešte z tohoto Havlovho odkazu v našej spoločnosti vôbec zostalo? Braňo Dobšinský sa pýtal známeho sociológa a disidenta Martina Bútoru. Podcast pripravili Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák.

Ukrajina sa pripravuje na znovudobytie ďalšej časti Chersonskeho územia. Rusko zatiaľ využíva iránske drony a ničí energetickú infraštruktúru Ukrajiny a začína evakuovať obyvateľov okupovanej Chersonskej oblasti. Vladimir Putin zároveň vyhlásil v štyroch anektovaných ukrajinských regiónoch stanné právo. Podľa generála Pavla Macka dáva stanné právo voľnú ruku pre okupačné ruské vojská, ktoré môžu robiť všetko, čo sa im zachce. Zároveň sa posilňujú kompetencie a právomoci dosadených miestnych úradníkov ruskov okupačnou správou. Prečo parlament neposunul ani len do druhého čítania návrh SaS o partnerskom spolužití a naozaj príde s novým vlastným návrhom? V druhej téme podcastu sa o téme rozprávame s politológom Pavlom Babošom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Koalícia dnes nepodporila návrh zákona už opozičnej strany SaS o zavedení inštitútu partnerského spolužitia. Sas hovorí o sklamaní. Koalícia chce navrhnúť vládny zákon, ktorým chce vlastným spôsobom zjednodušiť život LGBTI+ komunite. Dnes pokračovalo pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici v kauze Mýtnik, kde je hlavným obžalovaným oligarcha blízky strane Smer Jozef Brhel. O kauze povie viac v podcaste novinárka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová. Podcast pripravili Denisa Žilová a Adam Oleš.

Štát chce znižovať ceny energií cez energošeky, ktoré však zrejme nedostanú domácnosti, ale energofirmy, naznačil pre náš podcast minister práce Milan Krajniak. Druhou dnešnou témou je akcia NAKA v súvislosti so staršou kauzou emisie. Matovičov jeden a pol miliardový dodatok k rozpočtu zrejme prejde. Podporia ho totiž nielen Tarabovci, ale aj opozičná SaS. Jej poslanec Karol Galek však tvrdí, že pomoc ľuďom s energokrízou mohla byť dávno schválená, ak by Igor Matovič neblokoval peniaze, kým bol Richard Sulík ministrom hospodárstva. Kým dodatok rozpočtu ešte prejde, rozpočet na rok 2023 SaS nepodporí. NAKA dnes zasahovala na viacerých miestach, obvinila aj ľudí spájaných s Jánom Slotom. Budete počuť našu investigatívnu reportérku Annumáriu Dömeovú. Nahrávali Peter Hanák a Adam Oleš.

„Keď to mám povedať na rovinu: ono to rieši smrť a chorobu“ - Jana Jablonická Zezulová z iniciatívy Inakosť. Reaguje na legislatívnu snahu liberálov vtesnať do zákonného rámca napríklad bezpodielové vlastníctvo pre spolužijúcich parnterov, dedičské záležitosti či možnosti informovania u lekára. Partnerské spolužitie na základe notárskej zápisnice. Ondrej Dostál z klubu SaS. „Cieľom je potvrdiť vzájomný vzťah dvoch osôb vo vzťahu ku štátu a tretím osobám“, vysvetľuje poslanec. Inakosti to ale nestačí. „My sa už skutočne potrebujeme kvalitatívne posunúť tak, aby títo ľudia mali voči sebe napríklad vyživovaciu povinnosť“, uvádza Jana Jablonická Zezulová. Cieľom má byť dôstojná existencia, predpokladom ktorej sú minimálne registrované partnerstvá. Prečo SaS nateraz zostáva na polceste? „Našim cielom je, aby to prešlo“, tvrdí Vladimíra Marcinková z klubu liberárov, ktorá pôvodne kandidovala za Za ľudí. Aký je cieľový stav iniciatív, za ktorými stojí Inakosť? Minimálne registrované partnerstvá ako predpoklad dôstojnej existencie s spoločnosti, v ktorej platia dane a plnia si občianske povinnosti. V podcaste sa pozrieme aj na príčiny, prečo to na Slovensku došlo až k stavu, že nenávisť k menšine zabíjala. „Na počiatku bola nenávisť“, tvrdí Radoslav Štefančík, politológ, ktorý analyzuje „jazyk spoločnosti“. Tvrdí, že zo zodpovednosti sa politici v tomto prípade nevyvlečú. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Dvojnásobná vražda pred barom Tepláreň v centre Bratislavy vykazuje znaky terorizmu - polícia nevylučuje, že trestný čin prekvalifikujú. Po stredajších udalostiach o tom informovali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko a viceprezident policajného zboru Branko Kišš. Podľa polície sa páchateľ na streľbu pripravoval a ešte v tú noc prijali bezpečnostné opatrenia. Dnes sa v reakcii na tragédiu koná aj spomienkový pochod v Bratislave pod záštitou iniciatívy Inakosť. Ako sa cítia LGBTI komunita na Slovensku po chladnokrvnej vražde dvoch mladých ľudí? Sú reakcie politikov na tento trestný čin akceptovateľné? Ako chceme na Slovensku zlepšiť postavenie tejto komunity, keď chýba politická vôľa? A chceme vôbec? V druhej časti podcastu sa na život LGBTI ľudí na Slovensku pýtala Denisa Žilová Martina Macka z iniciatívy Inakosť. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Zradikalizovať sa nedá z večera do rána. Podľa odborníka na extrémizmus Daniela Mila mala rodina alebo škola zaregistrovať, že sa deje niečo podozrivé. Slovensko otriasla ďalšia tragédia. Včera vo večerných hodinách Juraj K. zastrelil dvoch ľudí pred podnikom Tepláreň. Dôvodom dvojnásobnej vraždy nevinných ľudí mala byť nenávisť k LGBTI komunite. Vo svojom 60-stranovom manisfeste písal aj o Židoch, ktorí majú podľa neho riadiť svet. A jediným spôsobom, ako ich nadvládu ukončiť, je zabiť ich V podcaste si môžete vypočuť reakciu majiteľa podniku Tepláreň Romana Samotného. Zástupcu šéfredaktora portálu Aktuality.sk Jána Petroviča, ktorý sa včera večer nachádzal krátko po vražde na mieste činu. Odborníka na extrémizmus Daniela Mila a psychológa Antona Heretika.

Nemecko, Belgicko, Rakúsko – krajiny s výrazným nástupom ďalšej pandemickej covidovej vlny. Scenár najbližších dní aj pre Slovensko? Náznakom má byť vývoj hospitalizácií u nás, tvrdí matematik Richard Kollár z platformy veda pomáha. Spozornieť majú najmä ohrozené skupiny – teda ľudia s oslabenou imunitou a skupina 65plus. Po ruke sú pritom účinnejšie vakcíny, ochrana dýchacích ciest a vetranie. A rovnako ohľaduplnosť. V druhej téme sa pozrieme na nový balík sankcii voči Rusku. Majú zasiahnuť krajiny a firmy, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať nastavené obmedzenia. S Irenou Jenčovou z Euractivu.

Zdravotnícke organizácie dnes skritizovali návrh rozpočtu na budúci rok. Ak sa podľa nich nevyčlení viac peňazí zdravotníckemu sektoru, zdravotná starostlivosť sa od budúceho roka stane luxusom. Na rozpočet sa pozrieme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Hrozí rozpad vlády a predčasné voľby práve pri téme rozpočtu? Boris Kollár cez víkend uviedol, že ak v parlamente rozpočet na budúci rok neprejde, treba sa čo najskôr dohodnúť na termíne predčasných volieb. Politické dianie v podcaste okomentuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Súčasný šéf NAKA Ľubomír Daňko čelil podozreniu, že zobral úplatok od človeka blízkeho mafiánom. Nakoniec je však všetko úplne inak – páchatelia trestných činov naleteli podvodníkom, zaplatili peniaze, no polícia ich aj tak odstíhala. Kauzu okolo falošného úplatku vysvetlí naša investigatívna reportérka Annamária Döomeová. V druhej téme dnešného podcastu sa venujeme najnovšiemu vývoju na Ukrajine. Rusi totiž podnikli odvetný úder za útok na Kerčský most a opäť ostreľovali civilistov po celej Ukrajine, vrátane Kyjeva. Budete počuť experta na Rusko Vladimíra Votápka. Moderuje Peter Hanák. Druhú tému nahrávala Denisa Žilová.

Koniec stropu a návrat automatu pri dôchodkovom veku, rodičovský bonus pre dôchodcov a nové možnosti predčasného dôchodku. Parlament schválil reformu prvého dôchodového piliera. Ide o reformu, ktorú potreboval? Namiesto vekového stropu automat. Aktuálne postupné zvyšovanie veku odchodu na dôchod s tým, že hranicou malo byť 64 rokov, sa mení. Nastúpi automat. A ten na jednej strane odstráni vekový strop, na druhej ale v špecifickom čase môže znamenať aj zníženie dôchodového veku. „Ak by prišla nejaká podobná pandémia, ten automat by aj znížil dôchodkový vek“, vysvetľuje Ján Šebo, dôchodkový expert, ktorý je v súčasnosti aj členom tímu plánu obnovy. Prvotným dôvodom pre odstránenie vekového stropu je však podľa Šeba udržateľnosť dôchodkového systému. „Ak by sme púšťali do dôchodku ľudí príliš skoro, tá menej početná generácia, ktorá má vytvoriť hodnoty pre výplatu dôchodkov, by jednoducho nestíhala“, tvrdí. „Vekový posun znamená, že ľudia zostanú dlhšie na trhu práce, trošku kratšie na dôchodku, ale budeme tak mať dosť zdrojov, aby sme im zabezpečili priznávané dôchodky“, pokračuje. Exminister Jozef Mihál upozorňuje, že Slováci sa v priemere dožívajú viac a za to môže aj rastúca kvalita života. Na druhej strane je to výzva pre tvorcov politík. „Zvyšuje sa počet dôchodcov, je však stále menej tých, čo do systéme dávajú peniaze“, tvrdí. A poukazuje na to, že aj štátny priebežný pilier bude stále viac odkázaný na druhý polier súkromných dôchodkových úspor. Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková vidí aj pre Slovensko nevyhnutnosť nastúpiť cestu viacdrojového financovania dôchodkov. „Štandardný pracujúci Brit má svoj dôchodok zložený z trinástich zdrojov“, uvádza. Rodičovský bonus Ide o možnosť, že na dôchodky rodičom prilepšia ich deti poukázaním časti svojich odvodov. Maximálne tri percentá, na jedného rodiča však polovicou – teda 1,5%. Dôležitým obmedzením je suma, z ktorej sa to môže robiť. „Nesmie presiahnuť 1,2% priemernej mzdy“, vysvetľuje Šebo. Ak by aj deti zarábali viac, na výpočet bonusu sa môže použiť maximálne 1,2%. „Ak by sme to mali vyjadriť v číslach, mesačne sa tak dá prispieť rodičom z priemernej mzdy približne 45 eur“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo. Problématickou časťou riešenia je finačné krytie rodičovského bonusu. Prijatý zákon sčasti počíta s peniazmi, ktoré sa „ušetria“ zmrazením pravidelného odvodu na súkromné dôchodkové účty. „Z odborného hľadiska je nutné povedať, že to je tá cena: v budúcnosti budú nižšie dôchodky v druhom pilieri, lebo niekto zobral peniaze určené pre budúcnosť a použil ich teraz“, konštatuje Ján Šebo. Podrobnosti sa dozviete v podcaste. Pripravil ho Jaroslav Barborák.

Tak ako zlyhal Richard Sulík, vo veľa veciach zlyhal aj Igor Matovič. Tým, ako sa naťahovali, sú za rozpad vládnej koalície zodpovední obaja. Tvrdí to poslanec OĽANO Tomáš Šudík. Ten je členom platformy v rámci poslaneckého klubu hnutia, ktorá po Matovičovi žiada novú dohodu o stabilnej poslaneckej väčšine. Spoluprácu s tzv. Tarabovcami označil za prekročenie červenej čiary. A patrí Kaliningrad už Česku? 73 za versus 45 proti. Taký bol pomer hlasov pri parlamentnom odvolávaní Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Hoci Matovičovo odvolanie podporilo len 73 hlasov, proti jeho odvolaniu sa jasne a jednoznačne postavilo iba 45 poslancov. Navyše, deň pred hlasovaním sa v poslaneckom klube OĽANO nečakane zrodila nová občianska a demokratická platforma, ktorá sa okamžite pri svojom vzniku voči lídrovi hnutia verejne vymedzila. Platforma o sile deviatich poslancov adresovala svojmu straníckemu šéfovi verejnú výzvu, v ktorej ho žiadajú, aby „ako víťaz volieb 2020 navrhol takú novú dohodu demokratických síl, ktorou sa v Národnej rade Slovenskej republiky obnoví stabilná väčšina zložená z demokratických poslancov.“ Kto by mal takúto dohodu zabezpečiť, ako ju chcú pri aktuálnej rozhádanosti politikov garantovať, kde chcú platformisti hľadať parlamentnú podporu pre dnes už menšinovú vládu Eduarda Hegera a čo ak sa stabilná parlamentná väčšina pre Hegerovu vládu nenájde? Na to všetko odpovie jeden z členov platformy a spoluautor výzvy poslanec OĽANO Tomáš Šudík. V druhej časti dnešného podcastu sa poplavíme na lietadlovej lodi Karel Gott do Českého Kráľovca, teda do mesta, ktoré sme doteraz poznali ako ruský Kaliningrad. Samozrejme žartujem, tak, ako dnes žartuje doslova celé Česko. Sociálne siete totiž zaplavili vtipy o anexii ruského Kaliningradu Českom. Podľa Čechov Kaliningrad historicky patrí jednoznačne im a tak si berú túto ruskú enklávu jednoducho naspäť pod svoj patronát. Ide o ironicky výsmešnú reakciu na porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, ktorá si podobne až absurdne pseudohistorickými argumentmi prisvojuje štyri ukrajinské regióny. Téme sa, v rozhovore s odborníkom na informačnú bezpečnosť Tomášom Kriššákom, venuje kolega Adam Oleš. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.