NAHLAS |aktuality.sk

Ústavný súd dnes rozhodol, že paragraf 363 nie je v rozpore s ústavou. Nevyhovel tak prezidentke Zuzane Čaputovej ani poslancom.. Súd totiž posudzoval podania vyše štyridsiatich poslancov na čele s Alojzom Baránikom zo SaS, ale aj hlavy štátu. Budete počuť zdôvodnenie predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana. O téme sa v podcaste rozprávame s poslancom Alojzom Baránikom a tiež s právničkou Via Iuris Evou Kovačechovou. „Ústavný súd posudzoval, či je zákon napísaný v súlade s ústavou. Neskúmal, akým spôsobom sa paragraf 363 používa - či vhodne alebo nie. Skúmal len ústavnosť paragrafu," hodnotí v podcaste právnička Kovačechová. Zuzana Čaputová rozhodnutie rešpektuje, zároveň ale dodáva, „že že Ústavný súd nerozhodoval o tom, či používanie tohto paragrafu generálnym prokurátorom bolo v každom prípade a vždy v súlade so zákonom." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Útoky od Roberta Fica si zažil aj samotný Andrej Kiska. Podľa bývalého prezidenta to mala Zuzana Čaputová ešte horšie. K Ficovi sa pridal aj Igor Matovič, ktorého útoky boli podľa Kisku zákerné a nepríjemne. Zuzana Čaputová nebude kandidovať v nasledujúcich prezidentských voľbách. Svoje rozhodnutie odôvodnila nedostatkom síl. Ide podľa nej o osobné rozhodnutie, ktorým berie ohľad na svoju rodinu. „Človek do politiky vchádza s tým, že naňho budú vedené útoky. Keď ale zaútočia na deti pani prezidentky, partnera a na každého jedného koho ona mala rada sa vzniesla obrovská smršť. Je to bolestivé, keď kvôli vám musí s vašimi dcérami chodiť ochranka kvôli vyhrážkam, ktoré im boli adresované,“ hovorí v podcaste bývalý prezident

Veľkú ukrajinskú protiofenzívu čaká zrejme krátka pauza. Podľa najnovších informácií, ktoré priniesol Inštitút pre štúdium vojny, Ukrajina pozastavuje svoje útoky. Ide o štandardnú vojenskú taktiku? „Je to hra o čas a efektívnejšie použitie sily na tom správnom mieste. Komu sa to podarí, ten má šancu uspieť. Ukrajinci si otestovali niečo. Teraz si to prehodnotia a zrejme príde operačná pauza. Po nej ale môže prísť aj veľmi prudký úder.,“ upozorňuje v podcaste generál Pavel Macko. Ukrajina počas protiofenzívy ešte nenasadila väčšiu časť svojich vojakov do bojov, ktoré prebiehajú pri získavaní okupovaných území. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára útočia štyri ukrajinské brigády z možných dvanástich, ktoré boli pripravené na protiofenzívu

Zuzana Čaputová začiatkom budúceho týždňa oznámi verejnosti, či bude kandidovať aj druhýkrát za prezidentku Slovenskej republiky. Podľa najnovších informácií všetko nasvedčuje tomu, že prezidentka už nebude pokračovať vo funkcii hlavy štátu. Podľa bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša by mala Zuzana Čaputová zvážiť svoje rozhodnutie. „Rozhodnutím nekandidovať by vyslala komplikovaný signál mladým ľuďom, ktorých žiadame, aby sa angažovali v modernizácii Slovenska a prekonávaní kríz. Služba verejnému záujmu a služba republike je tak dôležitá a vážna vec, že by v tom mala pokračovať.“

Parlament dnes podľa očakávaní nevyslovil dôveru vláde Ľudovíta Ódora. Na získanie podpory bolo potrebných 76 hlasov poslancov v parlamente, no vládu odborníkov nakoniec podporilo len 34 poslancov. Za vyslovenie dôvery vláde odborníkov hlasoval klub SaS, Demokrati okolo Eduarda Hegera, Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska a nezaradený Ján Mičovský. V podcaste si môžete vypočuť reakcie lídrov politických strán a premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý nebol z výsledkov hlasovania prekvapený. „Keď sme spočítali dohromady tie možnosti, tých strán ktoré nás podporovali, tak to nevychádzalo inak.“

Poslanci parlamentu budú zajtra hlasovať o dôvere úradníckej vláde. Poslanci ju zrejme nepodporia, čoho priamym následkom parlament stratí nad vládou kontrolu. Viac moci do rúk tak dostane prezidentka. Parlament nebude môcť odvolávať ministrov a vláda bude mať obmedzené kompetencie – a napríklad aj pod pracovné cesty ministrov sa bude musieť podpisovať prezidentka. Ako obmedzí vládu, keď nedostane podporu parlamentu? Čo z plánov ministri nebudú môcť realizovať? Pýtali sme sa ministrov zdravotníctva a pôdohospodárstva Michala Palkoviča a Jozefa Bíreša a exministra Romana Mikulca (OĽaNO). Budete počuť aj poslancov Petra Pellegirniho (Hlas), Mariána Viskupiča (SaS), Andreja Stančíka (Demokrati) a Borisa Suska (Smer) a v repríze aj poradcu prezidentky pre ústavné právo Mariána Gibu. Podcast nahrával Peter Hanák.

Parlament začal dnes hľadať dôveru k úradníckej vláde premiéra Ľudovíta Ódora. Diskusia v pléne, ale aj predchádzajúce stanoviská väčšiny relevantných strán naznačujú, že vláda ju zrejme nezíska. Vládnuť ale bude, no bez dôvery a s obmedzenými kompetenciami. “Pokoj, odborosť, budúcnosť, spájanie a služba krajine.” Takto si zarámcovala svoj program samotná úradnícka vláda. Jednou z kľúčových misií ódorovho kabinetu je prilákanie talnetov, zdá sa však, že ciele, zámery ani ambície či predstavy úradníckej vlády poslancov príliš nezaujali a ani neprílakali aspoň tak, aby jej dali šancu a väčšinovo jej vyslovili dôveru. Námietky má OĽANO i Za Ľudí a podporiť sa úradnícku vládu nechystajú ani slovenskí ľavičiari, ako SMER tak ani HLAS Naopak, Ódor a jeho kabinet môže rátať s hlasmi SaS, Progresívneho Slovenska ako aj hegerových Demokratov. V podcaste vám politické obmedzenia úradníckej vlády vysvetlí aj politický reportér Aktualít Martin Sliz. Ich dôsledkom tak bude nadsadene povedané, že budeme mať akúsi “vládu hodnoty za peniaze". Počúvali ste Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám ešte praje Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine prebieha dlhodiskutovaná ukrajinská protiofenzíva a armáde sa už podarili viaceré územné zisky. V Doneckej oblasti je aj naša reportérka Stanislava Harkotová. „Na Ukrajine beží rozsiakla kampaň, ktorá nabáda, aby sa dodržiavalo ticho ohľadom protiofenzívy," približuje v podcaste. Čo očakávať od ukrajinskej protiofenzívy? Podľa analytika Alexandra Dulebu sledujeme úvodnú fázu ukrajinskej protiofenzívy, ktorej cieľom je vyvolať posuny a preskúpenie ruských jednotiek na okupovaných územiach, tak aby Ukrajinci objavili slabé miesta, kam potom môžu udrieť. Čo očakávať od Rusov? A čoho sa môžu obávať Kremeľ? Podcast nahrala Denisa Hopková.

Predseda parlamentu Boris Kollár dnes oficiálne vyhlásil predčasné volby. Voliť bude možne aj zo zahraničia to poštou. Rezort vnútra dokonca už registruje aj prvú žiadosť o voľbu poštou. O tom, ako presne voliť zo zahraničia sa rozprávame so Samuelom Zubom z organizácie Srdcom doma. Zubo si myslí, že hlasy voličov zo zahraničia budú v týchto voľbách rozhodujúce. „Máme ambíciu získať 100-tisíc voličov zo zahraničia. Keď sa pozriete na minulé voľby, tak voliči zo zahraničia výrazne uprednostňovali strany, ktoré nemali populistickú a xenofóbnu rétoriku," hovorí. Dnešným dňom sa oficiálne začína aj kampaň pred voľbami. Podľa odborníčky na marketing Simony Bubánovej bude kampaň náročná. „Bude dlhá, drahá a boľavá. Bude to nápor na duševné zdravie voličov." Tém volieb bude viac - ale tá najväčšia bude podľa odborníčky chaos, v ktorom sa Slovensko ocitlo po vládnutí Matovičovej vlády. „Myslím si, že témy budú vyhrotené," tvrdí odborníčka Bubánová. Kto bude určovať témy? „Robert Fico je dobrý marketér. Témy v mnohom určuje. Ak majú politické strany zlých marketérov, budú na Ficove témy reagovať. Ak majú dobrých marketérov, budú prinášať svoje témy," myslí si Bubánová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Pätnásťročný trest pre Dušana Dědečka. Po jeho divokej jazde centrom hlavného mesta v opilosti zostalo päť mŕtvych a dvadsať zranených. A dvakrát päťročný trest za uplácanie. Pre Jána Slotu. To však zatiaľ len v návrhu. Ak o prvom treste už rozhodol mestský súd v Bratislave, v druhom padne verdikt v tento piatok na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. Na prípad sa pozrieme s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. V podcaste sa vrátime aj k prípadu plánovanej kampane NATO. Robert Fico Alianciu za ňu obvinil z možného ovplyvňovania septembrových volieb. Jeho Smer-SSD si k prípadu vynútil mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá bude najbližšiu stredu. V Bratislave už stihol obvinenia odmietnuť samotný šéf Alianci Jens Stoltenberg. Ako sa k nim stavia zástupca SR pri NATO Peter Bátor? Odpoveď nájdete v rozhovore Mareka Biróa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Úradnícka vláda priznala, že Slovensku hrozí prepadnutie 800 miliónov z eurofondov. Podľa premiéra Ľudovíta Ódora za to môže aj spôsob rozdeľovania eurofondov z minulosti. Hovoril doslova o šedej zóne a o tom, že sa nevyberali najužitočnejšie projekty. Do konca tohto roka má Slovensko predĺžený termín na dočerpanie eurofondov, pôvodne určených na roky 2014 – 2020. Ani tri roky navyše nám nestačili a podľa vlády hrozí, že časť peňazí nevyčerpáme. Odhad vlády je 800 miliónov s tým, že časť peňazí sa ešte noví ministri pokúsia zachrániť. Opozícia považuje túto sumu za optimistický scenár. Kto za to môže? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa pýtali premiéra Ódora, podpredsedníčky vlády zodpovednej za eurofondy Lívie Vašákovej, aj nového ministra investícií Petra Balíka. Na obvinenia z rozdeľovania peňazí v šedej zóne reaguje Richard Raši zo strany Hlas. Podľa neho vlády po roku 2020 na čerpaní nič nezlepšili. Oslovili sme preto aj Veroniku Remišovú, doterajšiu podpredsedníčku vlády zodpovednú za túto oblasť. Tá naopak ukazuje prstom naspäť na Richarda Rašiho a eurofondové kauzy Smeru. Hovorí nie o šedej zóne, ale o čiernej diere. Kto má teda pravdu a prečo Slovensko nevie čerpať eurofondy? Pýtali sme sa odborníka zo Slovensko.Digital Ľubora Illeka. Moderuje Peter Hanák.

Ukrajina tvrdí, že Rusi v noci vyhodili do vzduchu hrádzu na vodnej nádrži Nova Kachovka. Rusko to ale popiera. Zaplavené sú viaceré časti a prebiehajú evakuácie obyvateľov. Ukrajine sa nachádza aj naša reportérka Stanislava Harkotová. V niektorých častiach mesta sú už zatopené ulice. Niekde dokonca aj počas toho ako evakuujú ľudí pokračuje ostreľovanie, opisuje situáciu priamo z ukrajinského terénu. „Rieka sa vyliala najmä na ľavom brehu. Tam sa záchranári a policajti nevedia dostať a pomôcť Ukrajincom, keďže ide o okupované územie," približuje Stanislava Harkotová, ktorá v čase nahrávania bola na ceste do Chersonu. Ukrajina tvrdí, že Rusi priehradu podmínovali ešte pri jesennom ústupe. Krajina hovorí aj o ekologickej katastrofe. Môžu byť za poškodením naozaj Rusi? Aké dôsledky bude mať udalosť? A ako to ovplyvní ukrajinskú protiofenzívu? V podcaste odpovedajú analytici Pavel Havlíček a Michal Lebduška. „Hovorí sa, že bude zaplavená obrovská plocha, výhodou je ukrajinský terén, ktorý je plochý," približuje analytik Pavel Havlíček. Udalosť podľa neho môže poškodiť plány Ukrajiny na protiofenzívu a posunúť ju. „Rusi sa môžu medzitým koncentrovať na iné úseky frontu," približuje tiež. Poškodenie priehrady sa dotkne aj samotných ruských vojakov na Ukrajine, hovorí v podcaste Michal Lebduška. „Väčšina vody zaplaví breh, kde sú Rusi a zničí obranné pozície, ktorú budovali," dodáva. Podľa neho išlo o akt zúfalstva. „Alebo nepremyslenú paniku," hovorí analytik Lebduška s tým, že zároveň ale mohlo ísť aj o motiváciu skomplikovať situáciu Ukrajincom a donútiť ich, aby sa venovali evakuácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Začala sa už ukrajinská protiofenzíva alebo Rusi nehovoria pravdu? V podcaste sa pýtame analytikov Vladimíra Bednára a Matúša Halása na najnovšie tvrdenia ruskej armády, že odrazili rozsiahlu ofenzívu ukrajinských síl na viacerých častiach frontu. Rusko potrebuje posilniť morálku svojich vojakov, a preto môže tvrdiť, že došlo k odrazeniu ukrajinských síl. Očakávajú totiž ukrajinský útok a má to dopad na morálku ruských vojakov, reaguje v podcaste Vladimír Bednár. Nemyslí si, že sledujeme zárodky protiofenzívy Ukrajincov. Podľa neho je teraz operačná prestávka a obidve strany sa na ofenzívu pripravujú. Ukrajinci sa tiež podľa analytika môžu zvýšením tlaku na konkrétnych miestach snažiť identifikovať oslabené miesta Rusov. „Takéto tlaky Ukrajiny môžu byť akýmsi testovaním ruskej obrany. Môžu byť ale aj falošným útokom, aby si ruská strana myslela, že na tomto mieste príde k útok, približuje Vladimír Bednár v podcaste. Analytik Matúš Halás by sa nespoliehal na žiadne informácie, ktoré prídu z Ruska. „Pristúpil by som k tejto novej informácii s istou dávkou ostražitosti. Nemyslím si, že je to tak ako Rusko tvrdí." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajinská protiofenzíva je už len otázkou času. Po mesiacoch príprav už nič nebráni Ukrajincom v ceste, aby sa pokúsili získať svoje územia, ktoré im boli zabrané agresorom z Ruska. Ukrajinci budú tak poprvýkrát útočiť do prípravnej ruskej obrany. Doteraz podobné útoky podnikali iba Rusi. Podľa experta na Ukrajinu Alexandra Dulebu by mali byť očakávania spojené s ukrajinskou protiofenzívou realistické. „Nemyslím, že by sme mali očakávať, že za dva mesiace vyženú Rusov, ktorí tam majú 400 tisíc vojakov, z celého územia Ukrajiny.“

Správcovské spoločnosti sa pripravujú na mohutný presun dôchodkových úspor v rámci snahy o ich výraznejšie zhodnotenie. Utobí to cez tzv. predvolenú investičnú stratégiu, pre ktorú by sa mali postupne do výnosnejších fondov presunúť takmer štyri miliardy a mala by sa dotknúť viac ako 700-tisíc sporiteľov druhého dôchodkového piliera. Ak predvolenej investičnej stratégii prischlo aj pomenovanie „bič na pasívnych“, dnešná polnoc bola hraničným termínom, keď sa z neho dalo vyviazať a dôchodkovým správcom oznámiť, že ako sporiteľ chcem ísť svojou investičnou cestou. Ako to dopadlo? Pozrieme sa na to s Miroslavom Kotovom z vedenia Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Prinesieme tiež ďalšie podrobnosti k možnému ruskému zasahovaniu do našich volieb, s ktorými prichádza exminister Jaroslav Naď v rozhovore pre náš portál. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico straší posledné obdobie tým, že voľby môžu byť zmanipulované. Pridala sa k nemu aj strana Republika. Rovnaké názory majú tieto dve strany aj pri otázke vojny na Ukrajine a vzťahom k Rusku. Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa bude Smer aj napriek týmto podobnostiam vyhýbať povolebnej spolupráci s poslancami okolo Milana Mazureka, ktorý bol v minulosti odsúdený za rasistické reči. „Pre Roberta Fica je Republika zrejme tou poslednou alternatívou, s ktorou by sa chcel dať dokopy," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Dôvod môže byť, že Smer chce v Európe ešte stále spolupracovať so sociálnymi demokratmi v EÚ. Zlou cestou sa podľa Štefančíka vybralo KDH, ktoré prešľapuje na mieste. Zároveň záujem o kresťanského voliča bude počas týchto volieb obrovský. A Rovnakého voliča budú medzi sebou bojovať OĽaNO, Republika,ĽSNS, Sme rodina a spomínané KDH.

Z dôvodu blížiacich parlamentných volieb sa ľuďom čoraz častejšie prihováraju politici, ktorí chcú tesne pred voľbami dostať voličov práve na svojú stranu. Jednu z najviditeľnejších kampaní rozbehol víťaz minulých volieb Igor Matovič, ktorý v regiónoch diskutuje so svojimi podporovateľmi a zároveň aj s kritikmi jeho vládnutia. Útoky Igora Matoviča v jeho kampani smerujú na každú stranu. Od očakávaného predvolebného boja proti Robertovi Ficovi a Smeru sa Matovič na tlačových konferenciach nevyhýba ani útokom na Richarda Sulíka, Progresívne Slovensko a Zuzanu Čaputovú. Hlavným spojencom hnutia OĽaNO po voľbách mali byť práve Demokrati. Dnes to už tak nevyzerá. „Spoliehal som sa, že Demokrati vytvoria Oázu pre sklamaného demokratického voliča. Zatiaľ robia všetko preto, aby toho demokratického voliča odstrašili od účasti vo voľbách," hovorí v podcaste Igor Matovič.

Voľby roka, zvíťazil sultán Erdogan, sme na prahu „tureckého storočia“ – novinové tituly, ktoré zachytávajú víkendové druhé kolo prezidentských volieb v osemdesiatpäť miliónovom Turecku. Udalosť, ktorú ostro sledoval svet, krajina je totiž členom Severoatlantickej aliancie, na druhej strane s Erdoganovými sympatiami k Putinovi. A práve on bol medzi prvými, čo Erdoganovi gratuloval. Čo znamená víťazstvo Recepa Tayipa Erdogana – pre krajinu, pre svet? Budete počuť experta Vladimíra Bízika, vyslané reportérky RTVS v Turecku Soňu Hagarovú, Karolínu Kučerovú a tiež šéfa zahraničiarov v Aktualitách Pavla Štrbu. Je Turecko ešte vôbec spojencom Západu? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre totálny chaos v Národnej rade poslanci nehlasovali a zákonoch a mnohé tak pôjde do koša. Poslednou bodkou bolo, keď Kollárove Sme rodina prišlo s uznesením,, ktorým chcú obmedziť právomoci Ódorovej vlády v Bruseli. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa. Konkrétnejšie chcú obmedziť právomoci úradníckej vlády pri rozhodovaní o zmene hlasovacích práv v orgánoch EÚ. Z toho, že takéto uznesenie prišlo bola prekvapená aj šéfka výboru pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková (SaS). O inicitíve poslancov sa dozvedela päť minút pred hlasovaním. Najviac ju zaskočilo, že takýto nápad vôbec vznikol, pretože už dnes je de facto vláda viazaná rozhodnutím európskeho výboru. „Ak by sa menilo hlasovanie mechanizmov v rámci Európskej únie, tak by sa k tomu tak či tak musela vyjadrovať národná rada. Európský výbor dáva zävazné stanovisko vláde k akémukoľvek hlasovaniu," hovorí s tým, že ak by sedela v Bruseli a počula by, že parlament prijal takéto uznesenie tak by krútila hlavou, že „takúto blbosť prijali." „Je to nezmyselné," dodáva tiež v podcaste. Zároveň dodáva, že takéto hlasovanie momentálne nie je ani veľkou témou. „Neviem odkiaľ sú tieto snahy. Takéto hlasovanie nie je v pláne. Diskusie síce prebiehajú, ale malo by to byť aktuálne v horizonte dvoch troch mesiacov. Podľa Radovana Geista je uznesnie len politická komunikácia pred voľbami. „Strana Sme rodina už aj v minulosti mala problém so zuršením zásady jednomyseľnosti v EÚ - tam kde ostala. Chápem to skôr ako politickú komunikáciu, než reálnu hrozbu, že by sa malo zrusiť jednomyseľné hlasovanie v náročnej politike v Únii," hovorí. Podľa Geista to ale môže pôsobiť na typ voliča, ktorý počúva na argument ochrany slovenských záujmov v EÚ. Práve tento typ voliča môže vnímať pozitívne stranu, ktorá rieši problém, ktorý v skutočnosti ani neexistuje," približuje. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Politici žiadajú od predsedu vlády Ľudovíta Ódora, aby vláda pripravila vyrovnaný rozpočet už do konca augusta. Bežný termín je ale do 15. októbra. Podľa viacerých odborníkov nie je vyrovnaný rozpočet momentálne možný. A tak po jeho vypracovaní bude smerovať rovno do koša. Podľa ekonóma Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vyrovnaný rozpočet možný, no nebolo by to ľahké. Deficit Slovenska patrí medzi tie najvyššie v Európskej únii. V podcaste si budete môcť vypočuť reakciu predsedu vlády Ľudovíta Ódora a poslancov Igora Matoviča, Milana Krajniaka a Eduarda Hegera.

Mimoriadna predčasná valorizácia dôchodkov za viac ako pol miliardy eur. I to je aktuálne rozhodnutie predvolebného parlamentu. Ako keby sme boli na party, na ktorej sa nevystavuje účet. Ten účet však napokon zaplatíme my, daňovníci,” komentuje tento typ rozhodnutí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Čaká na povolebnú vládu rozhodnutie o konsolidácií verejných financií a môžeme sa ešte vyhnúť opätovnému uťahovaniu opaskov? Parlament drvivou väčšinou hlasov schválil mimoriadnu predčasnú valorizáciu dôchodkov. Jej cena je pol miliardy eur. Ide pritom iba o jedno z rozhodnutí, ktoré štátnemu rozpočtu púštajú žilou. Na jednej strane penzisti ochranu pred vysokou infláciou a rastúcimi životnými nákladmi nepochybne potrebujú, na strane druhej, žiadny obed nie je zadarmo a Slovensko vo svojej modernej histórií ešte nikdy nehospodárilo inak, ako na dlh. No a ten pritom už dnes atakuje všetky červené čiary dlhovej brzdy a tak zvyšujúce sa finančné transfery penzistom, rodinám či firmám, napokon raz budeme musieť zaplatiť my všetci. Odhodlajú sa teda naši politici k opätovnému, a medzi voličmi tak nepopulárnemu “uťahovaniu opaskov”? A ako toto ozdravenie verejných financií v dlhodobom horizonte vníma ekonóm, ale i politici, ktorí valorizáciu penzií podporili? Konsolidácia určite nie je populárna predvolebná téma, stav slovenských verejných financií však dnes rozhodne nie je dobrý. Napokon, už táto úradnícka vláda stojí pred obrovskou výzvou: Po prvý raz v našich moderných dejinách zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet. Žijeme si teda nad pomery a budeme si musieť opätovne utiahnuť opasky? Podľa ekonómov sa tomu rozhodne v budúcnosti nevyhneme, politici však o tom, ako konkrétne by nám utiahli opasky, hovoriť teraz veľmi nechcú. Ako keby politici neboli ochotní niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia pred súčasnými voličmi. Budúce vlády ale budú musieť riešiť deficitné hospodárenie štátu pretože sa nemôžu spoliehať na nejaký “zázračný” silný ekonomický rast. Konsolidácia bude musieť prísť, hovorí pre Aktuality Nahlas analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.

Namiesto veľkého spájania politických strán sme svedkami toho, ako politici síce hovoria o spájani, no v skutočnosti robia presný opak. Lídrom demokratického bloku mal byť bývalý premiér Eduard Heger, s ktorým sa ale nechce nikto spojiť. Situáciu pred voľbami naopak využíva Igor Matovič, ktorého kampaň je najvýraznejšia. Podľa politológa Jozefa Lenča si Igor Matovič užíva predvolebnú kampaň naplno. „Tento spôsob robena politiky Igora Matoviča mentálne posilňuje a dodávamu mu to potrebný adrenalín. Toto má on naozaj rád." Jaroslav Naď kritizuje prístup Mikuláša Dzurindu a Zsolta Simona. Odmietanie predvolebnej spolupráce je podľa bývalého ministra obrany nezodpovedné. Podľa Zsolta Simona boli rokovania s Demokratmi rovnaké ako vládnutie samotného Eduarda Hegera. Podcast pripravil Adam Oleš.

Amerika po mesiacoch váhania pomôže s výcvikom ukrajinských pilotov a rovnako dovolia iným štátom, aby Ukrajine poskytli stíhačky americkej výroby. Viac k téme povie vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Pozrieme sa aj na to, ako stíhačky pomôžu Ukrajincom v boji. „Určite sa prelomilo tabu alebo prekročila červená línia, ktorú Rusko považovalo za prestup k eskalácii.Je to silný odkaz pre Ukrajinu, ale aj pre ruského protivníka, že podpora Západu nie je znížená. Domnievam sa, že k žiadnej zásadnej reakcii zo strany Ruska nedôjde," hovorí v podcaste Richard Stojar. Konštatuje tiež, že existuje veľa argumentov prečo sú F-16-tky najvhodnejší typ pre Ukrajinu. „Sú najrozšírenejšie na svete a preto je aj dostatok náhradných dielov, munície," približuje Stojar. Podľa neho sa môžu ukrajinskí piloti naučiť za štyri mesiace pracovať so západnými stíhačkami. Skôr za otázne považuje, či Ukrajina stihna za pár mesiacov pripraviť pre stíhačky podmienky. „Americké stroje potrebujú kvalitnejšie podmienky a kvalitné letecké plochy. Ide o celý logistický reťazec - základne odkiaľ by štartovali," približuje s tým, že ich efektívne využitie je podmienené dobrou infraštruktúrou. Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň precestoval viaceré európske mestá a stretol sa aj na summite krajín G7 s Joe Bidenom a ďalšími lídrami. Čo si okrem stíhačiek odnáša domov? Odpovie analytik Pavel Havlíček. Podľa experta to bol veľmi úspešný týždeň pre Ukrajinu a samotného Zelenského. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Špecializovaný trestný súd dnes uznal Alenu Zsuzsovú vinnou a udelil jej trest vo výške 25 rokov. Narozdiel od Zsuzsovej súd oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby. Podľa súdu si mala Zsuzsová objednávať vraždy sama z dôvodu, aby neprišla o stály príjem od Kočnera, ktorý ju finančné podporoval. Vraždy si tak mala objednávať za jeho chrbtom. V podcaste si môžete vypočuť reakcie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí nerozumejú rozhodnutiu súdu. Podľa nich si Zsuzsová nemohla dovoliť financovať objednávanie vrážd, keďže bola nezamestnaná. Dnešné rozhodnutie nie je právoplatné, strany sa môžu odvolať na Najvyšší súd. Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa na mieste odvolali vo všetkých výrokoch vyhláseného rozsudku v neprospech obžalovaných. Rovnako podal odvolanie v maximálnom rozsahu aj právny zástupcova Kuciakovcov Peter Kubina.

Poslanec Filip Kuffa predložil do parlamentu dva pozmeňujúce návrhy k vlastnej novele zákona o ochrane prírody. Ak by sa zákon schválil, zvrátil by reformu národných parkov a ohrozil by aj peniaze z plánu obnovy. K téme viac povie redaktorka Aktualít Jana Kubisová. Poslanci ale schválili už aj iné novely, ktoré môžu oslabiť ochranu prírody. Budete počuť právničku Via Iuris Ivanu Figuli. Témou bude nová stavebná legislatíva z dielne bývalého vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého. Figuli kritizuje napríklad zmenu spôsobu voľby šéfa nového stavebného úradu. „Úrad naberá veľa kompetencií. Ide o vysoko centralizvaný systém s predsedom, ktorý je menovaný národnou radou na sedem rokov. Bude skoro neodvolateľný," hovorí. Okresané by boli aj práva verejnosti. „ Ide tam o cielený zámer z dielne Sme rodina pretlačiť návrhy, ktoré sú prodeveloperské a nejdú v prospech ochrany životného prostredia," tvrdí tiež Ivana Figuli. Predsedom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu sa stal parťák Štefana Holého, a to Martin Hypký. No a Hypkého nová inštitúcia začala svoje fungovanie nákupom luxusných áut. Budete počuť investigatívneho novinára Aktualít Petra Saba. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ak mal Vladimír Mečiar svojho Ivana Lexu, Robert Fico Jána Valka či Mikuláš Dzurinda svojho Ladislava Pittnera, aj Ľudovít Ódor by mal mať „svojho“ šéfa tajnej služby. Volajú po tom nielen politici, ale aj sektor. Dôvodom má byť nevyhnutná dôvera v rozhodujúcom čase pred voľbami. „Nesprávne fungovanie tajnej služby môže prispieť k destabilizácii krajiny a môže to ovplyvniť nielen vyšetrovanie citlivých káuz, ale aj priebeh samotných volieb“, tvrdí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. A ak Smer rodina Borisa Kollára, ktorá je za nomináciou súčasného vedenia tajných, hovorí o profesionalite súčasnej SIS, nový premiér Ľudovít Ódor nehovorí výmenie nie. „Budeme o tejto možnosti diskutovať“, povedal po prvom zasadnutí svojho kabinetu. Čo je za pochybnosťami k SIS a v čom je dôležitý tandem premiér – šéf tajných? Odpovede nájdete práve v dnešnom podcaste. Budete počuť politikov Juraja Krúpu a Milana Krajniaka, nového premiéra a jeho ministra vnútra Ivana Šimka. A tiež Zuzanu Petkovú, politológa Radoslava Štefančíka a Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom stále narastá. Len donedávna spolu vládli, no dnes sme svedkami ich každodenných slovných výmien, ktoré majú stúpajúcu tendenciu. Jaroslav Naď očakával spoločne s Eduardom Hegerom útoky od Igora Matoviča potom, ako sa rozhodli opustiť hnutie OĽaNO. Matovič podľa neho nemá ľudský rád, keď od neho ľudia odchádzajú. Naopak podľa Igora Matoviča sa s Hegerom muselo niečo stať a naďalej mu vyčíta, že kryl klientelizmus pri kauze Samuela Vlčana. Konfliktu dvoch donedávna kolegov a kamarátov nerozumie Mária Šofranko z OľaNO. Podľa nej by si mali spoločne sadnúť a vykomunikovať veci, ktorými zaťažujú verejnosť. Poslankyňa zároveň vyhlásila, že Igora Matoviča už viackrát kritizovala za jeho vyhlásia. Ďalším problémom Eduarda Hegera je neochota predsedu KDH Milana Majerského zlúčiť sa s Demokratmi a ísť do predčasných volieb spoločne. Juraj Šeliga stále verí, že KDH nad tým ešte bude ďalej premýšľať, keďže Slovensku hrozí po voľbách veľké riziko. Podľa Jaroslava Naďa je prístup KDH nezodpovedný a je presvedčený, že konzervatívci sa do parlamentu ani nedostanú.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes vymenovala novú vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom. Na tlačovej besede prvýkrát predstavili to, akým smerom chcú viesť Slovensko nadchádzajúce mesiace. Úradnícka vláda by sa podľa nového premiéra mala riadiť piatimi princípmi. Prvým z nich je pokoj. Podľa politológa Radoslava Štefančíka by sme nemali mať od novej vlády veľmi veľké očakávania. Dôvodom je, že odborníci nebudú mať podporu v parlamente. Zároveň väčšina pozornosti nebude podľa Štefančíka smerovať na členov vlády ale na politikov v parlamente, ktorí už začali s predvolebnou kampaňou. „Ak sa vám podarí komunikovať a spolupracovať korektne a so vzájomným rešpektom, bude to presvedčivá ukážka, alebo skôr povzbudivý príklad, že máme šancu to dokázať aj my ostatní. Bude to dôkaz, že výkon verejnej služby môže byť predovšetkým profesionálnou prácou a rozdielnosti môžu slúžiť na hľadanie najlepších riešení, nie na deštrukciu,“ vyhlásil prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom príhovore k vymenovaniu úradníckej vlády. Nový predseda vlády Ľudovít Ódor je pripravený upokojiť situáciu na Slovensku. „Ľudia na Slovensku, ale aj po celom svete, si za posledné roky zažili veľmi veľa kríz, neistoty a obáv. Hádky a nestabilita na politickej scéne situáciu len zhoršili. Našou spoločnou ambíciou je priniesť pokoj, stabilitu, toleranciu a v neposlednom rade kultivovanú diskusiu.“

Kauza v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka vrcholí. Na Špecializovanom trestnom súde dnes zazneli záverečné reči právnych zástupcov Kuciakovcov, obžalovaných a ich obhajcov. V podcaste budete počuť časti záverečnej reči Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Čo sa dialo na samotnom procese priblíži v podcaste investigatívna novinárka Aktualit Laura Kellöová. „Jána Kuciaka si Kočner nevedel kúpiť ani ho zastrašiť, pokúšal sa jeho sledovaním nájsť na neho niečo, čím by ho mohol kompromitovať alebo vydierať. Keďže nič také nenašiel, na jeho umlčanie mu zostala už len jediná možnosť – dať ho zavraždiť," potvrdil vo svojej záverečnej veci právni zástupca Kuciakovcov Peter Kubina.

Budúci premiér Ľudovít Ódor predstavil plány úradnickej vlády na najbližšie mesiace a reagoval aj na útoky. „Na zverejnené útoky môžem iba povedať, že ďakujem pánovi Ficovi, že ma jeho vláda nominovala na funkciu viceguvernéra NBS, " reagoval. Aký bude Ľudovíť Ódor premiér? Dokáže riešiť konflikty? A čo ho čaká v úrade? V podcaste odpovedajú ekonóm Martin Šuster a exminister financií Ivan Mikloš. Podľa exministra financií Ivana Mikloša je dobré, že sa do čela úradnickej vlády postaví Ľudovít Ódor „Pre uradníckú vládu, ktorá potrebuje odborníkov, najmä ekonómov, je to veľmi dobrý výber." Pozdáva sa mu aj pravdepodobne budúci minister vnútra Ivan Šimko. „Má skúsenosti. Bol ministrom vnútra aj obrany. Nepôjde teda pre neho o novú situáciu. Je to veľmi dôležitá a citlivá pozícia. Som rád, že v nej bude Ivan Šimko," hovorí v podcaste Ivan Mikloš. Aj podľa ekonóma a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra je Ľudovíť Ódor dobrý výber. „Je jeden z najlepších ekonómov. Komunikuje vecne," hovorí o ňom. V podcaste sa rozprávame aj o Miroslavovi Wlachovskom, o ktorom sa hovorí ako o možnom ministrovi zahraničných vecí. Dnes na neho útočil Robert Fico, že bol 3. mája vo Washingtone vypočuť pokyny. „Má široke zameranie a skúsenosti," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Na Špecializovanom trestnom súde včera pokračoval proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy likvidácie prokurátorov. Marián Kočner si spoločne s Alenou Zsuzsovou vypočuli takmer 5 hodinovú záverečnú reč. Prokurátori navrhli pre Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú doživotie, keďže podľa nich ide o dvoch pomýlených a morálne skazených ľudí. V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Aktualít Lauru Kellöovou, ktorá sa včera nachádzala priamo na súde. Ale aj reakcie prokurátora Matúša Harkabusa a advokáta Mareka Paru. Podľa prokuratúra sa postoje Mariána Kočnera nezmenili ani po rokoch, ktoré strávil vo väzení. „Ide o nenapraviteľného človeka, ktorý žije vo svete konšpirácií. On podľa môjho názoru doteraz verí, že Ján Kuciak nebol obyčajný čestný chlapec, ktorého trápila nespravodlivosť, ale pešiak v rukách nejakej loby.“ „Záverečná reč bola zameraná na emócie, chýbali viaceré podstatné fakty, ktoré prokurátor, neviem či nevedomky alebo cielene, obišiel," reagoval Kočnerov obhajca Para.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Dočasne poverenú vládu zasiahli ďalšie komplikácie. Po medializovanej kauze s dotáciami odstúpil zo svojho postu minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Dnes sa k nemu prekvapivo pridal aj minister zahraničia Rastislav Káčer. O budúcnosti tejto vlády má rozhodnúť už budúci týždeň prezidentka Zuzana Čaputová. Už budúci týždeň môžeme byť svedkami toho, ako Zuzana Čaputová rozhodne, že nadišiel čas na úradnícku vládu. Takémuto rozhodnutiu sa posledne mesiace vyhýbala, keďže ide o riskantné rozhodnutie, ktoré by mohlo samotnej prezidentke uškodiť krátko pred voľbami. Úradníckej vláde by sa najradšej vyhol aj dočasne poverený premiér Eduard Heger. „Teraz vymenovať úradnícku vládu s úplne novými ľuďmi, je hazard s krajinou a prinesie to ešte väčšiu nestabilitu,“ vysvetľoval dnes pred budovou parlamentu poverený predseda vlády. Podľa Igora Matoviča si to Eduard Heger pokazil sám, svojim nekonaním. Líder OĽaNO na tlačovej konferencii tvrdil, že sa Hegerovi snažili pomôcť.

„Keďže vieme, že v politických bojoch účel niekedy svätí prostriedky, hovoríme, že aj tieto účely a prostriedky by mali mať svoje limity“. Katarína Remiáš z Asociácie public relations Slovenskej republiky argumentuje, prečo spísali špeciálny „etický kódex volebnej kampane“. Podľa tohto dokumentu by mala byť transparentná, férová, pravdivá a spravodlivá. Tlakom majú byť aj „nástenky hanby“ „Sympatické, no naivné“, reaguje politológ Radoslav Štefančík. Poukazuje napríklad na fakt, že ak etický kódex počíta s tým, že „politici nebudú zneužívať negatívne emócie“ v spoločnosti, „práve na negatívnych emóciách niektorí politici stavajú svoje komunikačné stratégie“. Transparency International iniciatívu víta a podporuje. „Nedá sa čakať, že sa väčšia časť politickej scény prihlási k takémuto etickému kódexu, nebodaj ho bude dodržiavať. To však neznamená, že ide o márnu aktivitu“, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas Ľuboš Kostelanský. „Zo strany štátu nebolo ani za tejto vlády vidieť väčšiu snahu o vylepšenie pravidiel volebných kampaní a vynucovanie si ich plnenia. O to dôležitejší je preto tlak zo strany občianskej spoločnosti a zainteresovaného profesijného prostredia“, dopĺňa. Bude nadchádzajúca kampaň slušnejšia a férovejšia? A prečo sa niektoré PR agentúry stránia priznávať k práci pre politikov? Aj odpovede na tieto otázky nájdeš v podcaste. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko sa po rokoch opäť vrátilo v rebríčku slobody tlače do prvej svetovej dvadsiatky. Spomedzi 180 krajín patrí Slovensku 17 miesto. Oproti minulému roku sme sa tak posunuli o 10 miest. Ako vnímajú politici posun Slovenska v rebríčku slobody tlače a sú podľa nich útoky niektorých poslancov na médiá už za hranou? V podcaste odpovedia poslanci Milan Kuriak z hnutia OĽaNO, Marián Kéry zo Smeru a nezaradení Martin Klus a György Gyimesi. Na prvom mieste sa už siedmy rok po sebe umiestnilo Nórsko. Na druhom mieste sa nadchádza Írsko a za ním nasleduje Dánsko, ktoré pokleslo o jedno miesto. Na samom chvoste rebríčka sa nachádza Severná Kórea a Čína, ktorá je najväčším väzniteľom novinárov na svete. Podcast pripravil Adam Oleš.

Do predčasných volieb ostáva pár mesiacov a zdá sa, že sa predvolebná kampaň preniesla aj do parlamentu. Netaja sa tým ani samotní poslanci. Na súčasnej májovej schôdzi majú prerokovať rekordných 244 bodov. Budete počuť viacerých poslancov, ako napríklad šéfa Oľano Igora Matoviča, Janu Bittó Cigánikovú (SaS), Roberta Fica (Smer) či Petra Pellegriniho (Hlas). Na stole je napríklad Matovičov návrh zrušiť dane pre matky a mladých ľudí. Témou je opäť aj obmedzenie interrupcií, ktoré sa snaží znova presadiť poslankyňa Anna Záborská z Kresťanskej únie či registrované partnerstvá, s ktorými prichádza SaS. Veľkú časť z týchto zákonov však poslanci zrejme prerokovať nestihnú. Celkovo bude na schôdzi až 244 bodov a na ich prerokovanie budú mať poslanci len tri týždne. Dôležité je teda, v ktorej časti programu sa návrh ocitne. Viac povie redaktor Aktualít Marek Biró. Na súčasnú situcáciu v parlamente sme sa pýtali aj bývalého politika a podpredsedu parlamentu Béla Bugára. „Tak chaotické, ako teraz, to nikdy nebolo. Ja sa len čudujem, akým spôsobom sa dá takto ukočírovať Národná rada. Veď tam musí byť taký chaos, že poslanci už ani poprípade nevedia, o čom hlasujú a po tom sa čudujú, že niektoré návrhy prechádzajú v podobne, že ich treba dvakrát či trikrát prerábať,” komentuje v podcaste viacnásobný podpredseda parlamentu Bugár. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Zuzana Čaputová a Petr Pavel sa dnes stretli v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským. Hlavy štátov vyjadrili pokračujú podporu Ukrajine, na ktorú dopadali ruské rakety aj počas dnešného dňa. Obaja štátnici navštívili počas svojej cesty aj ukrajinské mesto Boroďanka a pozreli si domy zničené po ruských útokoch. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová verí, že podpora Ukrajiny ostane rovnaká aj po predčasných voľbách. „Zároveň si nechcem a ani neviem predstaviť takú kompletnú mentálnu a hodnotovú dezorientáciu novej vlády, ktorá by nerozlišovala medzi agresorom a obeťou.“ Na Ukrajine sa nachádza aj česká novinárka Deníka N Petra Procházková, ktorá mapovala spoločnú návštevu Petra Pavla a Zuzany Čaputovej. „Je vidieť na pani prezidentke Čaputovej a prezidentovi Pavlovi, že si veľmi rozumejú vo všetkých otázkach. Rozprávajú sa aj neformálne a je z toho cítiť, že máju na veci rovnaký názor.“

Prvý máj – tento rok to nebude len sviatok práce, ale aj čas na zmeny v súkromných dôchodkoch, ktoré sú výsledkom práce. Tzv. predvolená investičná stratégia pre lepšie zhodnotenie úspor. Dôchodkový expert Ján Šebo v nej vidí potenciál. „Má potenciál priniesť raz takú hodnotu úspor, resp. výšku dôchodku, ako keby si sporil výlučne v dlhopisovom fonde“, tvrdí. Druhou májovou zmenou je automatický vstup do druhého piliera pre všetkých nových účastníkov sporenia. Podľa Lucie Haraštovej zo Sociálnej poisťovne sa bude týkať „prvopoistencov, teda tých, čo vstúpili prvýkrát do systému sociálneho zabezpečenia“. Do dvoch rokov budú môcť ale vystúpiť. Čo treba o týchto zmenách vedieť? Dozviete sa práve v dnešnom podcaste. Poradné hlasy rozšíri ešte Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov. Ešte predtým krátky prehľad správ: Pri banskom nešťastí v Novákoch začala polícia trestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia. Výbuch metánu zranil deväť baníkov, štyria sú pritom s rozsiahlymi popáleninami v kritickom stave pod dohľadom lekárskych tímov. Kauza Fatima, v ktorej je obžalovaná bývalá štátna tajomníčka Smeru Monika Jankovská, sa sťahuje už na tretí súd. Tento raz do Žiliny. Rozhodol o tom Najvyšší súd a prípad odňal okresnému súdu v Trenčíne. Na portáli Aktuality.sk si možete prečítať aj rozhovor so šéfom kampane Sulíkovcov. Vyzul saskárov a zmenil im značku. Prečo? Odpovie Marek Prchal. Investigatívny novinár Martin Turček zas poodhaľuje zaujímavé pozadie vyše 500miliónovej výstavby bytov v Bratislave, za ktorým stojí brat poslanca Borguľu. Májovým dôchodkovým zmenám predchádzali januárové. Zmenili poplatky, zrušili akceptačné listy pri zmene správcovskej spoločnosti, či stanovili novú výšku príspevkov do druhého piliera. Aktuálne predstavujú 5,5 percenta hrubej mzdy. V júli sa zas začne presun úspor podľa spomínanej predvolenej investičnej stratégie. Cieľom je ich vyššie zhodnotenie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico ešte minulý týždeň rozprával na tlačovej konferencii o tom, ako sú svedkovia pri výpovediach pod obrovským tlakom. Dôkazom mala byť zostrihaná nahrávka s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem. Potom ako Smeraci pustili útržky z celej nahrávky, prisľúbili na tlačovej konferencii novinárom, že si ju môžu vypočuť celú. Podľa advokáta čurillovcov si týmto krokom len sterili do vlastnej nohy a pred novinármi sa usvedčili, že klamali a zavádzali. V podcaste si môžete vypočuť aj investigatívnu novinárku portálu Aktuality.sk Annamáriu Dömeovú, ktorá osobne navštívila centrálu strany Smer na Súmračnej ulici v Bratislave.

Ukrajinska protiofenziva, téma o ktorej sa čoraz viac hovorí. Totiž Ukrajinci mali preniknúť na východný breh Dnepra a spustili tak špekulácie, či nevidíme prvé zárodky očakávanej jarnej protiofenzívy Kyjeva. O téme sa v podcaste rozprávame s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a analytikom Matúšom Halásom. Pavel Macko v podcaste hovorí, že by bol opatrný vo vyjadrovaní, či ide o štart ukrajinskej protiofenzívy. „Čo momentálne vidíme sú formovacie operácie, ktorých cieľom je pripraviť bojisko na rozhodujúci boj," približuje s tým, že skôr vníma prípravnú fázu ukrajinského protiútoku. „To, že sa Ukrajinci dostali na druhý breh rieky znamená, že sú odtiaľ schopní viesť rôzne vyrušovacie operácie, ale je ťažké predpokladať, že by išlo o hlavný smer úderu ukrajinskej protiofenzívy," približuje tiež Macko v podcaste. Podľa neho nehrozí nejaká veľká vyloďovacia operácia. „Na druhej strane to môže naznačovať, Ukrajinci pripravujú veľké prekvapenie pre ruské sily," približuje tiež že môže ísť o klamné operácie, aby zneistili ruskú obranu, nemali čas na prípravu a sťažili Rusom odhad, odkiaľ by mohol prísť ukrajinský útok. Ako sa bude situácia momentálne vyvíjať podľa generála Macka záleží od reakcie ruských síl a aj od klimatických podmienok. „Pokiaľ máte rozbahnený terén, tak po ňom viete manévrovať pásovou technikou, ale väčší problém majú vozidlá, ktoré sú ťažsie na kolesách, pretože budú zapadať do bahna. No a tým pádom ste nútení postupovať po spevnených komunikáciách, ale to znamená, že ste aj predvídateľní." Ako sú Rusi na ukrajinskú protiofenzívu pripravení? A ako sú na tom samotní Ukrajinci? Ako môže vyzerať front, ak si porovnáme techniku Ruska a Ukrajiny a rovnako aj ich vojská? Odpovedá analytik Matúš Halás. Západná vojenská technika je podľa analytika rozhodne lepšia ako ruská. „Kvalitou dokážeme kompenzovať kvantitu na ruskej armáde," približuje. V podcaste tiež opisuje, že Rusi vzhľadom na to, o aké množstvo techniky prišli, sú nútení vyťahovať zo skladov kúsky, „ktoré sa skôr hodia do múzea." „Majú síce logisticky problémy, ale opäť aj starý tank je stále tank a viete ho využiť rôznymi spôsobmi. Vyzerá to, že Rusi začali používať tanky ako delostrelectvo. Ostreľujú z tankov ukrajinské pozície a nepoužívajú ich priamo na frontovej línii." Podľa analytika netreba mať naivné predstavy o tom, že ukrajinské operácie vo vnútri Ruska neprebiehajú. „Je pomerne zarážajúce množstvo výbuchov strategickej infraštruktúry a podnikov v Rusku, takže netreba byť naivný. Ide o to do akej miery sú schopné ovplyvniť bojisko." Podľa neho nie je až tak podstatné, či Ukrajina plánovala na výročie vojny útok na Moskvu. „Do veľkej miery mi to príde ako špekulácia a sú to informácie, ktoré by naše rozmýšľanie o vojne nemali ovplyvňovať. Operácie prebiehajú a Ukrajinci sa snažia, aby vojna dotýkala aj ruského územia. Sú tú dve krajiny, ktoré sú navzájom v konflikte." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prípad vraždy Jána Kuciaka a objednávky vrážd prokurátorov sa pomaly blíži do finále. Na súde prebiehajú posledné pojednávania. Kam sa posunul prípad od jeho začiatkov až k blížiacemu sa finále? Téma pre novinárku Aktualít Lauru Kelöovú, ktorá pravidelne chodí na pojednávania. Marián Kočner minulý týždeň na súde priznal nové skutočnosti. Napríklad to, že lustroval v databáze Sociálnej poisťovne. Vraj chcel na základe dátumov narodenia nechať vyveštiť, ako jednotliví prokurátori dopadnú v súboji o stoličku generálneho prokurátora. Podľa novinárky Kelöovej sa dá na prípad dnes pozerať ucelenejšie. Nemáme už len výsek z februára 2018, ked Ján a Martina prišli o život, ale máme tu celý sled udalostí a príbeh sa tak sa skladá aj z hľadiska časovej súslednosti. „Celý sled udalostí, tak ako ho opisuje obžaloba mal vyzerať tak, že najprv prišla objednávka vraždy na prokurátora Maroša Žilinku, keď sa to nepodarilo, tak prišla objednávka na vraždu Jána Kuciaka, ktorá dopadla pre objednávateľa úspešne. A následne mali udalosti podľa svedkov a svedeckých výpovedí pokračovať tak, že sa mala pripravovať ďalšia vražda, a to Petra Šufliarskeho," opisuje novinárka v podcaste. „No a na pozadí tohto máme správy - niektoré z nich vedia a niektoré nevedie úplne rozumne Kočner a Zsuzsová vysvetliť. Pomedzi to sa zistilo, že máme priznanie aj Mariana Kočnera, že si mal lustrovať niektoré mená v databáze Sociálnej poisťovne a buď zhodou okolností alebo nie, tam mali byť mená Jána Kuciaka, Petra Šufliarskeho či Maroša Žilinku - mená poškodených v obžalobe," približuje tiež investigatívna reportérka Lauru Kelöová. V podcaste tiež upozorňuje, že sudcovia to môžu vidieť opačne ako prokurátori a môže sa zopakovať scenár z 2020, kedy prišiel oslobodzujúci verdikt. „Nevieme a nevidíme do hláv. Z môjho osobného pohľadu však na súde nezaznelo niečo, čo by úplne nabúralo pôvodný príbeh, ktorý prokurátor opísal v obžalobe." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ako dávnejšie avizovala strana Sloboda a Solidarita spúšťa kampaň Meníme hru a prichádza s novým kampaňovým logom. Ako s lídrom kandidátky však nemôže rátať s Ivanom Korčokom. V podcaste budete počuť politického redaktora Mareka Bira. Čo bude znamenať pre úspech SaS, že lídrom kandidátky nebude Ivan Korčok? Dokáže jej zmena imidžu pomôcť? Je to uveriteľné? Odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Pre SaS je veľmi vážny predvolebný problém, že Ivan Korčok nevstupuje ani stranícky a že nebude lídrom kandidátky. Pre mňa je zvláštne, že namiesto toho, aby SaS ukázala odborníkov sa snaží robiť zo svojich ľudí niečo, čo nie sú," opisuje v podcaste Peter Bárdy. No a s expertkou na marketing Simonou Bubánovou sa pozrieme na to, na koho SaS zmenou kampane cieli, čo láka slovenských voličov - ako veľmi si všímajú billboardy a reklamy, tváre a lídrov. Rovnako sa pozrieme na to, prečo bude kampaň špinavá. Podľa Bubánovej je zmena imidžu SaS cesta k mladému a novému voličovi. „Frekvencia, s akou sa ľudia stretávajú so značkou, je v prípade prvovoličov veľmi dôležitá," opisuje v podcaste. Expertka na marketing tiež v podcaste hovorí, že na to ide strana zo strategického hľadiska dobre. „Snaží sa ísť oproti voličom tým, že púta ich pozornosť jednoduchými a zrozumiteľnými nástrojmi. Dnešný volič môže totiž denne stretnúť v priemere dva milióny reklám," približuje s tým, že hoci je v krajine SaS známa až masy tvoria víťazstvo vo voľbách. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Matky a mladí bez daní, keď už nie 500-eurové odmeňovanie za voľby. Rodiny s novými dotáciami. Nižšia a teda päť percentná DPH na potraviny. Na druhej strane kritický hlas o štedrosti, ktorá nie je zadarmo. Čo s tým urobí správa o prekvapujúco nízkom deficite a dlhu, ktorý nás nevystreľuje medzi darebácke krajiny? Budete počuť Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Petra Pellegriniho. Na perspektívy našich spoločných peňazí a teda štátnej kasy v predvolebnom politickom ťažení sa pozrieme s Radovanom Ďuranom z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Ešte predtým však zaznie krátky spravodajský prehľad: Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo pojednávanie vo veci synovca exministra hospodárstva Petra Žigu Štefana. Obžaloba ho viní z dávania úplatkov, aby si zabezpečil beztrestnosť či informácie o trestných konaniach. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa dnes snažil spochybniť tzv. kajúcnika Bernarda Slobodníka, ktorý o Žigových úplatkoch prehovoril. Po dnešku je jasnejší termín začiatku predvolebnej kampane pred septembrovými parlamentnými voľbami. Predseda národnej rady Boris Kollár povedal, že ich vyhlási medzi 23. až 25. májom. Ich vyhlásením sa tak oficiálne začne predvolebná kampaň. Slovensko navštívil taliansky prezident Sergio Matarella. So Zuzanou Čaputovou navštívil základňu v Kuchyni a stretol sa aj s premiérom Eduardom Hegerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Médiá posledné dni zaplavili informácie o kontaminovanom ukrajinskom obilí. Mlyn Kolárovo tak musí zlikvidovať 1500 ton pšenice, ktorá je ale podľa najnovších testov v súlade z normami Európskej únie. Samotné výrobky zo spomínaného obilia sa podľa člena predstavenstva Mlynu z Kolárova ale nedostali na pulty obchodov. Čo teda z ukrajinským obilím, ktoré na Slovensku máme? Podľa dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana nie je žiadna múka na pultoch obchodov zdravotne nebezpečná. V posledných dňoch mali dokonca odobrať 150 vzoriek druhov múk od rôznych výrobcov.

Strana Hlas začína v osobnom súboji proti Smeru strácať. Zahraničnopolitický expert strany Hlas Peter Kmec minulý týždeň na verejnej diskusii kritizoval Rusko a prihlásil sa k Západu. Po zverejnení zostrihaného videa odstúpil z funkcie zahraničného tajomníka strany. Podľa všetkého mali jeho vyjadrenia z diskusie porušiť jasnú a nemennú zahraničnú politiku strany Hlas. „Hlas si myslel, že sa boju so Smerom vyhne, no tomu boju sa vyhnúť nedá. V Smere to pochopili veľmi rýchlo a spustili radikálny útok,“ hovorí v podcaste bývalý europoslanec, spoluzakladateľ a podpredseda Smeru Boris Zala.

Vláda dnes schválila návrh zákazu vybraných potravín z Ukrajiny. Podobne urobilo aj Poľsko či Maďarsko s cieľom chrániť vlastný poľnohospodársky sektor. Slovensko však narozdiel od Poľska bude tranzitnou krajinou. Kde vznikol problém? Čo prekáža našim farmárom? Ako sa dá situácia riešiť a a ako to ovplyvní naše vzťahy s Ukrajinou? Podľa experta na Ukrajinu a takisto poradcu premiéra Eduarda Hegera Alexandra Dulebu je primárny problém pšenica. „Mala tranzitovať cez Európsku úniu do Afriky a na starosti ju mali ukrajinské firmy, súkromní predajcovia, ktorí zneužili situácu a namiesto toho, aby zabezpečili výkup pšenice ukrajinských výrobcov, tranzit a predaj v Afrike, tak ju začali predávať na trhoch susedných krajín EÚ," vysvetľuje Duleba s tým, že rozdiel v cene, ktorá je na európskom trhu a za koľko to vyrábajú Ukrajinci je „veľkým lákadlom na špekulácie." Podľa Dulebu ale nejde o politický problém a k téme už prebiehali aj rokovania. Túto otázku otváral aj sám Eduard Heger na marcovom stretnutí. „Ukrajinská strana si tento problém uvedomuje a chce ho riešiť. Myslím, že je to otázka týždňov," uvádza a približuje aj, ako by sa dala situácia vyriešiť. Také Česko napríklad dovoz ukrajinského obilia nezakáže a upozorňuje na to, že je to v rozpore s podmienkami jednotného trhu EÚ. Zisťovali sme teda aj reakciu Európskej komisie. Tá situáciu v štátoch sleduje. „Európska komisia potrebuje najprv tieto opatrenia zanalyzovať a následne k nim zaujme stanovisko. Momentálne by teda bolo predčasné vyvodzovať z ich prijatie nejaké dôsledky," hovorí v podcaste podľa Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR. Ako vlastne celý problém začal a na čo upozorňujú naši farmári? To v podcaste približuje ekonomický redaktor Martin Odkladal. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aktuality prišli z novým zistením, ktoré sa týka Adama Puškára, obvineného z vraždy Daniela Tupého. Podľa najnovších zistení sa nachádzal 2,5 roka po vražde pri ďalšom konflikte, kde vytiahol nôž na jedného z mladíkov, ktorí lepili plagáty na koncert. Celý incident a nové zistenia objasní v podcaste investigatívna novinárka Aktuality.sk Laura Kellöová. V téme podcastu sa pozrieme na kauzu Katargate, v ktorej je obvinená bývalá podpredsedníčka europarlamentu Eva Kailiová. Súd ju v decembri obvinil z korupcie siahajúcej do Kataru a Maroka. Za úplatky spolu s ďalšími obvinenými mala zabezpečovať priaznivé hlasovania v Európskom parlamente v prospech oboch krajín. Ako sa s týmto škandálom vyrovnáva Únia a ako spraviť z europarlamentu odolnejšiu inštitúciu voči zahraničným vplyvom? V podcaste odpovie europoslanec a člen Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do demokratických procesov v Európskej únii Vladimír Bilčík. Nahrávali Adam Oleš a Denisa Žilová.

Násilie na ženách. Problém, ktorý trápi celé Slovensko. Každá piata žena zažila násilie od svojho súčasného alebo bývalého partnera. Podobnou traumatizujúcou skúsenosťou, ako mnoho žien na Slovensku, si prešla aj Nina Závodská, ktorú jej bývalý priateľ psychicky a fyzický týral. „Myslela, že ma zabije," spomína na incident, ktorý riešila aj polícia. Muži zákona sa zbitej Niny najprv pýtali, či požila alkohol a omamné látky. „Nepýtali sa ani na jeho meno. Bola som krvavá a fialová, no zaujímala som ich viac, ako páchateľ," opisuje policajný postup. Rozlúčili sa so slovami: „Nabudúce si lepšie vyberajte frajerov, slečna!"Obete násilia zažívajú často po tom, ako začnú rozprávať o svojom utrpení spochybňovanie a kladú sa im za vinu veci, za ktoré nemôžu. Prečo ženy ostávajú v takýchto vzťahoch, čo majú robiť a ako máme reagovať, ak sa nám zdôveri osoba, ktorá zažíva násilie? Na otázky v podcaste odpovie výskumníčka Michaela Ujhazyová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. O guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi si sudca špecializovaného súdu myslí, že je vinný z podplácania. Začiatkom apríla vydal trestný rozkaz, v ktorom ho uznal za vinného. Rozhodnutie súdu však nie je právoplatné. Odpor voči nemu podala špeciálna prokuratúra. Tému viac v podcaste vysvetlí Laura Kelöová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

S prácou prezidentky Zuzany Čaputovej je spokojných takmer 56 percent ľudí, ukázal najnovší prieskum agentúry Focus pre televíziu Joj. Najväčšiu podporu má hlavne u voličov Progresívneho Slovenska, ktoré na piatok zorganizovalo zhromaždenie na vyjadrenie podpory Zuzane Čaputovej v prezidentských voľbách. Čo tým strana sleduje? Chce prezidentku skutočne podporiť, alebo si robí vlastnú kampaň? „Viem si predstaviť, že to v PS vymysleli práve preto, aby nepodporili ju, ale aby podporili svoje umiestnenie v parlamentných voľbách," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Podľa neho sa strana chce zviesť na popularite prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej to ,naopak, môže v potenciálnej kandidatúre na prezidentku viac uškodiť. „Ešte viac sa bude jej meno spájať práve s Progresívnym Slovenskom. Aby mohla osloviť aj voličov iných politických strán, tak by mala prejavovať ešte vyššiu mieru nadstraníckosti ."

Na sociálnych sieťach sa objavili uniknuté utajované vojnové dokumenty Spojených štátov, ktoré mnohé súvisia práve s vojnou na Ukrajine. Tajné informácie tak môžu ovplyvniť samotný prebieh vojny a oslabiť ukrajinskú stranu. „Uniknuté informácie môžu poškodiť ukrajinskú obranyschopnosť, keďže poukazujú na problémy, ktoré ukrajinská strana má“, hovorí v podcaste český analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej téme podcastu sa pozrieme na možné zníženie spotrebu alkoholu. Od apríla totiž platí zvýšená spotrebná daň na liehoviny, čo sa v najbližšom období premietne aj do koncových cien tvrdého alkoholu. Fľaša vodky či rumu bude stáť v priemere o 2 eurá viac. Poslanec parlamentu Martin Čepček ide ešte ďalej. Chce obmedziť nadmerné pitie zákazom predaja alkoholu na čerpacích staniciach, parkoviskách či odpočívadlách. Ako sa na novú spotrebnú daň či poslanecký návrh zákona pozerá odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica? Môžeme podľa neho urobiť viac pre obmedzenie pitia alkoholu? „Pokiaľ ide o daň, tak to skokovo povedie k tomu, že sa na nejakú dobu zníži konzumácia alkoholu. Odporúča sa však viazať spotrebnú daň na infláciu. To je takzvané indexovanie, aby z roka na rok stúpala cena," hovorí Ľubomír Okruhlica v podcaste. Podľa neho však na to nie je politická vôľa. Zmenám bráni aj lobing výrobcov a predajcov alkoholu.