NAHLAS |aktuality.sk

Na Špecializovanom trestnom súde včera pokračoval proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy likvidácie prokurátorov. Marián Kočner si spoločne s Alenou Zsuzsovou vypočuli takmer 5 hodinovú záverečnú reč. Prokurátori navrhli pre Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú doživotie, keďže podľa nich ide o dvoch pomýlených a morálne skazených ľudí. V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Aktualít Lauru Kellöovou, ktorá sa včera nachádzala priamo na súde. Ale aj reakcie prokurátora Matúša Harkabusa a advokáta Mareka Paru. Podľa prokuratúra sa postoje Mariána Kočnera nezmenili ani po rokoch, ktoré strávil vo väzení. „Ide o nenapraviteľného človeka, ktorý žije vo svete konšpirácií. On podľa môjho názoru doteraz verí, že Ján Kuciak nebol obyčajný čestný chlapec, ktorého trápila nespravodlivosť, ale pešiak v rukách nejakej loby.“ „Záverečná reč bola zameraná na emócie, chýbali viaceré podstatné fakty, ktoré prokurátor, neviem či nevedomky alebo cielene, obišiel," reagoval Kočnerov obhajca Para.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Dočasne poverenú vládu zasiahli ďalšie komplikácie. Po medializovanej kauze s dotáciami odstúpil zo svojho postu minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Dnes sa k nemu prekvapivo pridal aj minister zahraničia Rastislav Káčer. O budúcnosti tejto vlády má rozhodnúť už budúci týždeň prezidentka Zuzana Čaputová. Už budúci týždeň môžeme byť svedkami toho, ako Zuzana Čaputová rozhodne, že nadišiel čas na úradnícku vládu. Takémuto rozhodnutiu sa posledne mesiace vyhýbala, keďže ide o riskantné rozhodnutie, ktoré by mohlo samotnej prezidentke uškodiť krátko pred voľbami. Úradníckej vláde by sa najradšej vyhol aj dočasne poverený premiér Eduard Heger. „Teraz vymenovať úradnícku vládu s úplne novými ľuďmi, je hazard s krajinou a prinesie to ešte väčšiu nestabilitu,“ vysvetľoval dnes pred budovou parlamentu poverený predseda vlády. Podľa Igora Matoviča si to Eduard Heger pokazil sám, svojim nekonaním. Líder OĽaNO na tlačovej konferencii tvrdil, že sa Hegerovi snažili pomôcť.

„Keďže vieme, že v politických bojoch účel niekedy svätí prostriedky, hovoríme, že aj tieto účely a prostriedky by mali mať svoje limity“. Katarína Remiáš z Asociácie public relations Slovenskej republiky argumentuje, prečo spísali špeciálny „etický kódex volebnej kampane“. Podľa tohto dokumentu by mala byť transparentná, férová, pravdivá a spravodlivá. Tlakom majú byť aj „nástenky hanby“ „Sympatické, no naivné“, reaguje politológ Radoslav Štefančík. Poukazuje napríklad na fakt, že ak etický kódex počíta s tým, že „politici nebudú zneužívať negatívne emócie“ v spoločnosti, „práve na negatívnych emóciách niektorí politici stavajú svoje komunikačné stratégie“. Transparency International iniciatívu víta a podporuje. „Nedá sa čakať, že sa väčšia časť politickej scény prihlási k takémuto etickému kódexu, nebodaj ho bude dodržiavať. To však neznamená, že ide o márnu aktivitu“, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas Ľuboš Kostelanský. „Zo strany štátu nebolo ani za tejto vlády vidieť väčšiu snahu o vylepšenie pravidiel volebných kampaní a vynucovanie si ich plnenia. O to dôležitejší je preto tlak zo strany občianskej spoločnosti a zainteresovaného profesijného prostredia“, dopĺňa. Bude nadchádzajúca kampaň slušnejšia a férovejšia? A prečo sa niektoré PR agentúry stránia priznávať k práci pre politikov? Aj odpovede na tieto otázky nájdeš v podcaste. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko sa po rokoch opäť vrátilo v rebríčku slobody tlače do prvej svetovej dvadsiatky. Spomedzi 180 krajín patrí Slovensku 17 miesto. Oproti minulému roku sme sa tak posunuli o 10 miest. Ako vnímajú politici posun Slovenska v rebríčku slobody tlače a sú podľa nich útoky niektorých poslancov na médiá už za hranou? V podcaste odpovedia poslanci Milan Kuriak z hnutia OĽaNO, Marián Kéry zo Smeru a nezaradení Martin Klus a György Gyimesi. Na prvom mieste sa už siedmy rok po sebe umiestnilo Nórsko. Na druhom mieste sa nadchádza Írsko a za ním nasleduje Dánsko, ktoré pokleslo o jedno miesto. Na samom chvoste rebríčka sa nachádza Severná Kórea a Čína, ktorá je najväčším väzniteľom novinárov na svete. Podcast pripravil Adam Oleš.

Do predčasných volieb ostáva pár mesiacov a zdá sa, že sa predvolebná kampaň preniesla aj do parlamentu. Netaja sa tým ani samotní poslanci. Na súčasnej májovej schôdzi majú prerokovať rekordných 244 bodov. Budete počuť viacerých poslancov, ako napríklad šéfa Oľano Igora Matoviča, Janu Bittó Cigánikovú (SaS), Roberta Fica (Smer) či Petra Pellegriniho (Hlas). Na stole je napríklad Matovičov návrh zrušiť dane pre matky a mladých ľudí. Témou je opäť aj obmedzenie interrupcií, ktoré sa snaží znova presadiť poslankyňa Anna Záborská z Kresťanskej únie či registrované partnerstvá, s ktorými prichádza SaS. Veľkú časť z týchto zákonov však poslanci zrejme prerokovať nestihnú. Celkovo bude na schôdzi až 244 bodov a na ich prerokovanie budú mať poslanci len tri týždne. Dôležité je teda, v ktorej časti programu sa návrh ocitne. Viac povie redaktor Aktualít Marek Biró. Na súčasnú situcáciu v parlamente sme sa pýtali aj bývalého politika a podpredsedu parlamentu Béla Bugára. „Tak chaotické, ako teraz, to nikdy nebolo. Ja sa len čudujem, akým spôsobom sa dá takto ukočírovať Národná rada. Veď tam musí byť taký chaos, že poslanci už ani poprípade nevedia, o čom hlasujú a po tom sa čudujú, že niektoré návrhy prechádzajú v podobne, že ich treba dvakrát či trikrát prerábať,” komentuje v podcaste viacnásobný podpredseda parlamentu Bugár. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Zuzana Čaputová a Petr Pavel sa dnes stretli v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským. Hlavy štátov vyjadrili pokračujú podporu Ukrajine, na ktorú dopadali ruské rakety aj počas dnešného dňa. Obaja štátnici navštívili počas svojej cesty aj ukrajinské mesto Boroďanka a pozreli si domy zničené po ruských útokoch. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová verí, že podpora Ukrajiny ostane rovnaká aj po predčasných voľbách. „Zároveň si nechcem a ani neviem predstaviť takú kompletnú mentálnu a hodnotovú dezorientáciu novej vlády, ktorá by nerozlišovala medzi agresorom a obeťou.“ Na Ukrajine sa nachádza aj česká novinárka Deníka N Petra Procházková, ktorá mapovala spoločnú návštevu Petra Pavla a Zuzany Čaputovej. „Je vidieť na pani prezidentke Čaputovej a prezidentovi Pavlovi, že si veľmi rozumejú vo všetkých otázkach. Rozprávajú sa aj neformálne a je z toho cítiť, že máju na veci rovnaký názor.“

Prvý máj – tento rok to nebude len sviatok práce, ale aj čas na zmeny v súkromných dôchodkoch, ktoré sú výsledkom práce. Tzv. predvolená investičná stratégia pre lepšie zhodnotenie úspor. Dôchodkový expert Ján Šebo v nej vidí potenciál. „Má potenciál priniesť raz takú hodnotu úspor, resp. výšku dôchodku, ako keby si sporil výlučne v dlhopisovom fonde“, tvrdí. Druhou májovou zmenou je automatický vstup do druhého piliera pre všetkých nových účastníkov sporenia. Podľa Lucie Haraštovej zo Sociálnej poisťovne sa bude týkať „prvopoistencov, teda tých, čo vstúpili prvýkrát do systému sociálneho zabezpečenia“. Do dvoch rokov budú môcť ale vystúpiť. Čo treba o týchto zmenách vedieť? Dozviete sa práve v dnešnom podcaste. Poradné hlasy rozšíri ešte Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov. Ešte predtým krátky prehľad správ: Pri banskom nešťastí v Novákoch začala polícia trestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia. Výbuch metánu zranil deväť baníkov, štyria sú pritom s rozsiahlymi popáleninami v kritickom stave pod dohľadom lekárskych tímov. Kauza Fatima, v ktorej je obžalovaná bývalá štátna tajomníčka Smeru Monika Jankovská, sa sťahuje už na tretí súd. Tento raz do Žiliny. Rozhodol o tom Najvyšší súd a prípad odňal okresnému súdu v Trenčíne. Na portáli Aktuality.sk si možete prečítať aj rozhovor so šéfom kampane Sulíkovcov. Vyzul saskárov a zmenil im značku. Prečo? Odpovie Marek Prchal. Investigatívny novinár Martin Turček zas poodhaľuje zaujímavé pozadie vyše 500miliónovej výstavby bytov v Bratislave, za ktorým stojí brat poslanca Borguľu. Májovým dôchodkovým zmenám predchádzali januárové. Zmenili poplatky, zrušili akceptačné listy pri zmene správcovskej spoločnosti, či stanovili novú výšku príspevkov do druhého piliera. Aktuálne predstavujú 5,5 percenta hrubej mzdy. V júli sa zas začne presun úspor podľa spomínanej predvolenej investičnej stratégie. Cieľom je ich vyššie zhodnotenie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico ešte minulý týždeň rozprával na tlačovej konferencii o tom, ako sú svedkovia pri výpovediach pod obrovským tlakom. Dôkazom mala byť zostrihaná nahrávka s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem. Potom ako Smeraci pustili útržky z celej nahrávky, prisľúbili na tlačovej konferencii novinárom, že si ju môžu vypočuť celú. Podľa advokáta čurillovcov si týmto krokom len sterili do vlastnej nohy a pred novinármi sa usvedčili, že klamali a zavádzali. V podcaste si môžete vypočuť aj investigatívnu novinárku portálu Aktuality.sk Annamáriu Dömeovú, ktorá osobne navštívila centrálu strany Smer na Súmračnej ulici v Bratislave.

Ukrajinska protiofenziva, téma o ktorej sa čoraz viac hovorí. Totiž Ukrajinci mali preniknúť na východný breh Dnepra a spustili tak špekulácie, či nevidíme prvé zárodky očakávanej jarnej protiofenzívy Kyjeva. O téme sa v podcaste rozprávame s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a analytikom Matúšom Halásom. Pavel Macko v podcaste hovorí, že by bol opatrný vo vyjadrovaní, či ide o štart ukrajinskej protiofenzívy. „Čo momentálne vidíme sú formovacie operácie, ktorých cieľom je pripraviť bojisko na rozhodujúci boj," približuje s tým, že skôr vníma prípravnú fázu ukrajinského protiútoku. „To, že sa Ukrajinci dostali na druhý breh rieky znamená, že sú odtiaľ schopní viesť rôzne vyrušovacie operácie, ale je ťažké predpokladať, že by išlo o hlavný smer úderu ukrajinskej protiofenzívy," približuje tiež Macko v podcaste. Podľa neho nehrozí nejaká veľká vyloďovacia operácia. „Na druhej strane to môže naznačovať, Ukrajinci pripravujú veľké prekvapenie pre ruské sily," približuje tiež že môže ísť o klamné operácie, aby zneistili ruskú obranu, nemali čas na prípravu a sťažili Rusom odhad, odkiaľ by mohol prísť ukrajinský útok. Ako sa bude situácia momentálne vyvíjať podľa generála Macka záleží od reakcie ruských síl a aj od klimatických podmienok. „Pokiaľ máte rozbahnený terén, tak po ňom viete manévrovať pásovou technikou, ale väčší problém majú vozidlá, ktoré sú ťažsie na kolesách, pretože budú zapadať do bahna. No a tým pádom ste nútení postupovať po spevnených komunikáciách, ale to znamená, že ste aj predvídateľní." Ako sú Rusi na ukrajinskú protiofenzívu pripravení? A ako sú na tom samotní Ukrajinci? Ako môže vyzerať front, ak si porovnáme techniku Ruska a Ukrajiny a rovnako aj ich vojská? Odpovedá analytik Matúš Halás. Západná vojenská technika je podľa analytika rozhodne lepšia ako ruská. „Kvalitou dokážeme kompenzovať kvantitu na ruskej armáde," približuje. V podcaste tiež opisuje, že Rusi vzhľadom na to, o aké množstvo techniky prišli, sú nútení vyťahovať zo skladov kúsky, „ktoré sa skôr hodia do múzea." „Majú síce logisticky problémy, ale opäť aj starý tank je stále tank a viete ho využiť rôznymi spôsobmi. Vyzerá to, že Rusi začali používať tanky ako delostrelectvo. Ostreľujú z tankov ukrajinské pozície a nepoužívajú ich priamo na frontovej línii." Podľa analytika netreba mať naivné predstavy o tom, že ukrajinské operácie vo vnútri Ruska neprebiehajú. „Je pomerne zarážajúce množstvo výbuchov strategickej infraštruktúry a podnikov v Rusku, takže netreba byť naivný. Ide o to do akej miery sú schopné ovplyvniť bojisko." Podľa neho nie je až tak podstatné, či Ukrajina plánovala na výročie vojny útok na Moskvu. „Do veľkej miery mi to príde ako špekulácia a sú to informácie, ktoré by naše rozmýšľanie o vojne nemali ovplyvňovať. Operácie prebiehajú a Ukrajinci sa snažia, aby vojna dotýkala aj ruského územia. Sú tú dve krajiny, ktoré sú navzájom v konflikte." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prípad vraždy Jána Kuciaka a objednávky vrážd prokurátorov sa pomaly blíži do finále. Na súde prebiehajú posledné pojednávania. Kam sa posunul prípad od jeho začiatkov až k blížiacemu sa finále? Téma pre novinárku Aktualít Lauru Kelöovú, ktorá pravidelne chodí na pojednávania. Marián Kočner minulý týždeň na súde priznal nové skutočnosti. Napríklad to, že lustroval v databáze Sociálnej poisťovne. Vraj chcel na základe dátumov narodenia nechať vyveštiť, ako jednotliví prokurátori dopadnú v súboji o stoličku generálneho prokurátora. Podľa novinárky Kelöovej sa dá na prípad dnes pozerať ucelenejšie. Nemáme už len výsek z februára 2018, ked Ján a Martina prišli o život, ale máme tu celý sled udalostí a príbeh sa tak sa skladá aj z hľadiska časovej súslednosti. „Celý sled udalostí, tak ako ho opisuje obžaloba mal vyzerať tak, že najprv prišla objednávka vraždy na prokurátora Maroša Žilinku, keď sa to nepodarilo, tak prišla objednávka na vraždu Jána Kuciaka, ktorá dopadla pre objednávateľa úspešne. A následne mali udalosti podľa svedkov a svedeckých výpovedí pokračovať tak, že sa mala pripravovať ďalšia vražda, a to Petra Šufliarskeho," opisuje novinárka v podcaste. „No a na pozadí tohto máme správy - niektoré z nich vedia a niektoré nevedie úplne rozumne Kočner a Zsuzsová vysvetliť. Pomedzi to sa zistilo, že máme priznanie aj Mariana Kočnera, že si mal lustrovať niektoré mená v databáze Sociálnej poisťovne a buď zhodou okolností alebo nie, tam mali byť mená Jána Kuciaka, Petra Šufliarskeho či Maroša Žilinku - mená poškodených v obžalobe," približuje tiež investigatívna reportérka Lauru Kelöová. V podcaste tiež upozorňuje, že sudcovia to môžu vidieť opačne ako prokurátori a môže sa zopakovať scenár z 2020, kedy prišiel oslobodzujúci verdikt. „Nevieme a nevidíme do hláv. Z môjho osobného pohľadu však na súde nezaznelo niečo, čo by úplne nabúralo pôvodný príbeh, ktorý prokurátor opísal v obžalobe." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ako dávnejšie avizovala strana Sloboda a Solidarita spúšťa kampaň Meníme hru a prichádza s novým kampaňovým logom. Ako s lídrom kandidátky však nemôže rátať s Ivanom Korčokom. V podcaste budete počuť politického redaktora Mareka Bira. Čo bude znamenať pre úspech SaS, že lídrom kandidátky nebude Ivan Korčok? Dokáže jej zmena imidžu pomôcť? Je to uveriteľné? Odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Pre SaS je veľmi vážny predvolebný problém, že Ivan Korčok nevstupuje ani stranícky a že nebude lídrom kandidátky. Pre mňa je zvláštne, že namiesto toho, aby SaS ukázala odborníkov sa snaží robiť zo svojich ľudí niečo, čo nie sú," opisuje v podcaste Peter Bárdy. No a s expertkou na marketing Simonou Bubánovou sa pozrieme na to, na koho SaS zmenou kampane cieli, čo láka slovenských voličov - ako veľmi si všímajú billboardy a reklamy, tváre a lídrov. Rovnako sa pozrieme na to, prečo bude kampaň špinavá. Podľa Bubánovej je zmena imidžu SaS cesta k mladému a novému voličovi. „Frekvencia, s akou sa ľudia stretávajú so značkou, je v prípade prvovoličov veľmi dôležitá," opisuje v podcaste. Expertka na marketing tiež v podcaste hovorí, že na to ide strana zo strategického hľadiska dobre. „Snaží sa ísť oproti voličom tým, že púta ich pozornosť jednoduchými a zrozumiteľnými nástrojmi. Dnešný volič môže totiž denne stretnúť v priemere dva milióny reklám," približuje s tým, že hoci je v krajine SaS známa až masy tvoria víťazstvo vo voľbách. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Matky a mladí bez daní, keď už nie 500-eurové odmeňovanie za voľby. Rodiny s novými dotáciami. Nižšia a teda päť percentná DPH na potraviny. Na druhej strane kritický hlas o štedrosti, ktorá nie je zadarmo. Čo s tým urobí správa o prekvapujúco nízkom deficite a dlhu, ktorý nás nevystreľuje medzi darebácke krajiny? Budete počuť Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Petra Pellegriniho. Na perspektívy našich spoločných peňazí a teda štátnej kasy v predvolebnom politickom ťažení sa pozrieme s Radovanom Ďuranom z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Ešte predtým však zaznie krátky spravodajský prehľad: Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo pojednávanie vo veci synovca exministra hospodárstva Petra Žigu Štefana. Obžaloba ho viní z dávania úplatkov, aby si zabezpečil beztrestnosť či informácie o trestných konaniach. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa dnes snažil spochybniť tzv. kajúcnika Bernarda Slobodníka, ktorý o Žigových úplatkoch prehovoril. Po dnešku je jasnejší termín začiatku predvolebnej kampane pred septembrovými parlamentnými voľbami. Predseda národnej rady Boris Kollár povedal, že ich vyhlási medzi 23. až 25. májom. Ich vyhlásením sa tak oficiálne začne predvolebná kampaň. Slovensko navštívil taliansky prezident Sergio Matarella. So Zuzanou Čaputovou navštívil základňu v Kuchyni a stretol sa aj s premiérom Eduardom Hegerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Médiá posledné dni zaplavili informácie o kontaminovanom ukrajinskom obilí. Mlyn Kolárovo tak musí zlikvidovať 1500 ton pšenice, ktorá je ale podľa najnovších testov v súlade z normami Európskej únie. Samotné výrobky zo spomínaného obilia sa podľa člena predstavenstva Mlynu z Kolárova ale nedostali na pulty obchodov. Čo teda z ukrajinským obilím, ktoré na Slovensku máme? Podľa dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana nie je žiadna múka na pultoch obchodov zdravotne nebezpečná. V posledných dňoch mali dokonca odobrať 150 vzoriek druhov múk od rôznych výrobcov.

Strana Hlas začína v osobnom súboji proti Smeru strácať. Zahraničnopolitický expert strany Hlas Peter Kmec minulý týždeň na verejnej diskusii kritizoval Rusko a prihlásil sa k Západu. Po zverejnení zostrihaného videa odstúpil z funkcie zahraničného tajomníka strany. Podľa všetkého mali jeho vyjadrenia z diskusie porušiť jasnú a nemennú zahraničnú politiku strany Hlas. „Hlas si myslel, že sa boju so Smerom vyhne, no tomu boju sa vyhnúť nedá. V Smere to pochopili veľmi rýchlo a spustili radikálny útok,“ hovorí v podcaste bývalý europoslanec, spoluzakladateľ a podpredseda Smeru Boris Zala.

Vláda dnes schválila návrh zákazu vybraných potravín z Ukrajiny. Podobne urobilo aj Poľsko či Maďarsko s cieľom chrániť vlastný poľnohospodársky sektor. Slovensko však narozdiel od Poľska bude tranzitnou krajinou. Kde vznikol problém? Čo prekáža našim farmárom? Ako sa dá situácia riešiť a a ako to ovplyvní naše vzťahy s Ukrajinou? Podľa experta na Ukrajinu a takisto poradcu premiéra Eduarda Hegera Alexandra Dulebu je primárny problém pšenica. „Mala tranzitovať cez Európsku úniu do Afriky a na starosti ju mali ukrajinské firmy, súkromní predajcovia, ktorí zneužili situácu a namiesto toho, aby zabezpečili výkup pšenice ukrajinských výrobcov, tranzit a predaj v Afrike, tak ju začali predávať na trhoch susedných krajín EÚ," vysvetľuje Duleba s tým, že rozdiel v cene, ktorá je na európskom trhu a za koľko to vyrábajú Ukrajinci je „veľkým lákadlom na špekulácie." Podľa Dulebu ale nejde o politický problém a k téme už prebiehali aj rokovania. Túto otázku otváral aj sám Eduard Heger na marcovom stretnutí. „Ukrajinská strana si tento problém uvedomuje a chce ho riešiť. Myslím, že je to otázka týždňov," uvádza a približuje aj, ako by sa dala situácia vyriešiť. Také Česko napríklad dovoz ukrajinského obilia nezakáže a upozorňuje na to, že je to v rozpore s podmienkami jednotného trhu EÚ. Zisťovali sme teda aj reakciu Európskej komisie. Tá situáciu v štátoch sleduje. „Európska komisia potrebuje najprv tieto opatrenia zanalyzovať a následne k nim zaujme stanovisko. Momentálne by teda bolo predčasné vyvodzovať z ich prijatie nejaké dôsledky," hovorí v podcaste podľa Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR. Ako vlastne celý problém začal a na čo upozorňujú naši farmári? To v podcaste približuje ekonomický redaktor Martin Odkladal. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aktuality prišli z novým zistením, ktoré sa týka Adama Puškára, obvineného z vraždy Daniela Tupého. Podľa najnovších zistení sa nachádzal 2,5 roka po vražde pri ďalšom konflikte, kde vytiahol nôž na jedného z mladíkov, ktorí lepili plagáty na koncert. Celý incident a nové zistenia objasní v podcaste investigatívna novinárka Aktuality.sk Laura Kellöová. V téme podcastu sa pozrieme na kauzu Katargate, v ktorej je obvinená bývalá podpredsedníčka europarlamentu Eva Kailiová. Súd ju v decembri obvinil z korupcie siahajúcej do Kataru a Maroka. Za úplatky spolu s ďalšími obvinenými mala zabezpečovať priaznivé hlasovania v Európskom parlamente v prospech oboch krajín. Ako sa s týmto škandálom vyrovnáva Únia a ako spraviť z europarlamentu odolnejšiu inštitúciu voči zahraničným vplyvom? V podcaste odpovie europoslanec a člen Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do demokratických procesov v Európskej únii Vladimír Bilčík. Nahrávali Adam Oleš a Denisa Žilová.

Násilie na ženách. Problém, ktorý trápi celé Slovensko. Každá piata žena zažila násilie od svojho súčasného alebo bývalého partnera. Podobnou traumatizujúcou skúsenosťou, ako mnoho žien na Slovensku, si prešla aj Nina Závodská, ktorú jej bývalý priateľ psychicky a fyzický týral. „Myslela, že ma zabije," spomína na incident, ktorý riešila aj polícia. Muži zákona sa zbitej Niny najprv pýtali, či požila alkohol a omamné látky. „Nepýtali sa ani na jeho meno. Bola som krvavá a fialová, no zaujímala som ich viac, ako páchateľ," opisuje policajný postup. Rozlúčili sa so slovami: „Nabudúce si lepšie vyberajte frajerov, slečna!"Obete násilia zažívajú často po tom, ako začnú rozprávať o svojom utrpení spochybňovanie a kladú sa im za vinu veci, za ktoré nemôžu. Prečo ženy ostávajú v takýchto vzťahoch, čo majú robiť a ako máme reagovať, ak sa nám zdôveri osoba, ktorá zažíva násilie? Na otázky v podcaste odpovie výskumníčka Michaela Ujhazyová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. O guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi si sudca špecializovaného súdu myslí, že je vinný z podplácania. Začiatkom apríla vydal trestný rozkaz, v ktorom ho uznal za vinného. Rozhodnutie súdu však nie je právoplatné. Odpor voči nemu podala špeciálna prokuratúra. Tému viac v podcaste vysvetlí Laura Kelöová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

S prácou prezidentky Zuzany Čaputovej je spokojných takmer 56 percent ľudí, ukázal najnovší prieskum agentúry Focus pre televíziu Joj. Najväčšiu podporu má hlavne u voličov Progresívneho Slovenska, ktoré na piatok zorganizovalo zhromaždenie na vyjadrenie podpory Zuzane Čaputovej v prezidentských voľbách. Čo tým strana sleduje? Chce prezidentku skutočne podporiť, alebo si robí vlastnú kampaň? „Viem si predstaviť, že to v PS vymysleli práve preto, aby nepodporili ju, ale aby podporili svoje umiestnenie v parlamentných voľbách," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Podľa neho sa strana chce zviesť na popularite prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej to ,naopak, môže v potenciálnej kandidatúre na prezidentku viac uškodiť. „Ešte viac sa bude jej meno spájať práve s Progresívnym Slovenskom. Aby mohla osloviť aj voličov iných politických strán, tak by mala prejavovať ešte vyššiu mieru nadstraníckosti ."

Na sociálnych sieťach sa objavili uniknuté utajované vojnové dokumenty Spojených štátov, ktoré mnohé súvisia práve s vojnou na Ukrajine. Tajné informácie tak môžu ovplyvniť samotný prebieh vojny a oslabiť ukrajinskú stranu. „Uniknuté informácie môžu poškodiť ukrajinskú obranyschopnosť, keďže poukazujú na problémy, ktoré ukrajinská strana má“, hovorí v podcaste český analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej téme podcastu sa pozrieme na možné zníženie spotrebu alkoholu. Od apríla totiž platí zvýšená spotrebná daň na liehoviny, čo sa v najbližšom období premietne aj do koncových cien tvrdého alkoholu. Fľaša vodky či rumu bude stáť v priemere o 2 eurá viac. Poslanec parlamentu Martin Čepček ide ešte ďalej. Chce obmedziť nadmerné pitie zákazom predaja alkoholu na čerpacích staniciach, parkoviskách či odpočívadlách. Ako sa na novú spotrebnú daň či poslanecký návrh zákona pozerá odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica? Môžeme podľa neho urobiť viac pre obmedzenie pitia alkoholu? „Pokiaľ ide o daň, tak to skokovo povedie k tomu, že sa na nejakú dobu zníži konzumácia alkoholu. Odporúča sa však viazať spotrebnú daň na infláciu. To je takzvané indexovanie, aby z roka na rok stúpala cena," hovorí Ľubomír Okruhlica v podcaste. Podľa neho však na to nie je politická vôľa. Zmenám bráni aj lobing výrobcov a predajcov alkoholu.

Nový dôkaz v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny, rozpoznané fotografie zo sledovania Jána Kuciaka a ďalšie okolnosti prípravy vrážd prokurátorov. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie v prípade vraždy novinára a objednávok vrážd prokurátov Žilinku, Šufliarskeho a Lipšica. Na súde čítali ešte donedávna neznámy list Zoltána Andruskóa, ktorý je už v prípade odsúdený ako sprostredkovateľ. V podcaste si môžete vypočuť jeho podstatnú časť. S Laurou Kellöovou rozoberieme pokračujúceho hlavné pojednávanie prípadu. Budete počuť aj prokurátora Matúša Harbakusa. V druhej časti podcastu sa pozrieme na nedávne výroky Jaroslava Spišiaka o legalizácii drog. Expert na drogovú problematiku Jakub Popík ich nepovažuje za škandalózne, tvrdí, že je načase zmeniť represívne nastavenie nášho systému. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský.

Historická udalosť, ktorú Spojené štáty ešte nezažili. Donald Trump si ako prvý exprezident vypočul obžalobu z trestného činu. O čo v danej kauze ide a aké to bude mať dopady pre samotného Donalda Trumpa? V podcaste budete počuť Branisla Ondrášika, ktorý detailné sleduje dianie v Spojených štátoch. V druhej téme podcastu sa pozrieme na podozrenia z trestnej činnosti vo vojenskej tajnej službe počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. O podozreniach sa zmienil policajný prezident Štefan Hamran. Do trestnej činnosti mal byť zapletený bývalý námestník riaditeľa vojenských tajných Daniel J. „Ide o prvú kauzu, ktorá je trestnoprávne riešená vo vzťahu k vojenskej tajnej službe," hovorí v podcaste investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Ku kauze okolo Romana Mikulca, ktorý sa podľa Národného bezpečnostného úradu oboznamoval s utajovanými informáciami, ktoré sa týkali NATO či EÚ, aj napriek tomu, že nemal certifikát, pribudlo aj tvrdenie bezpečnostného úradu, že vyšetrovatelia NAKA sa nedovolene oboznamovali s utajovanými skutočnosťami. Mikulec vraj porušil zákon až 29-krát. Na kauzu sme sa pýtali bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša a Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Dnes ku kauze zasadal aj parlamentný brannobezpečnostný výbor, ktorý sa zaoberal aj tým, že vyšetrovatelia NAKA sa nedovolene oboznamovali s utajovanými skutočnosťami. Štefan Hamran po výbore uviedol, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetruje podozrenia v súvislosti s nehospodárnym nakladaním s majetkom vo Vojenskom spravodajstve (VS). Hamran tvrdí, že keď prípad začala vyšetrovať NAKA, zamestnanci NBÚ jej začali tvrdiť, že dokumenty k vyšetrovaniu nemôžu tajnej službe odňať bez súhlasu. V druhej časti podcastu sa pozrieme na príbeh bratislavskej nemocnice Rázsochy, ktorej opäť hrozí zastavenie výstavby. Stavba nemocnice je financovaná z plánu obnovy, no prípadne komplikácie by mohli celý proces zabrzdiť. Dočasne poverený minister zdravotníctva Eduard Heger síce potvrdil, že výstavba nemocnice Rázsochy bude pokračovať z peňazí z plánu obnovy. V zápätí ale Ministerstvo financií, ktoré opäť riadi Eduard Heger, navrhlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania, navrhlo aby sa upustilo od zámeru financovať hrubú stavbu nemocnice a ušetrené peniaze by sa využili na technické vybavenie iných nemocníc. Je tento scenár vôbec možný a aká je ešte reálna šanca, že budú Rázsochy postavené? V podcaste budete počuť redaktorku portálu Aktuality.sk Janu Čunderlíkovú, ktorá sa dlhodobo venuje zdravotníckym témam. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Na Ukrajine naďalej pokračujú ťažké boje o mesto Bachmut. Wagnerovci informovali, že sa im mesto podarilo dobyť. Kyjev ale tieto informácie poprel. Ruská strana rovnako informovala, že ich taktické jadrové zbrane budú v Bielorusku umiestnené v blízkosti hraníc krajín NATO. Čo to znamená pre Európu a ako vyzerajú boje o mesto Bachmut? Téma pre generála Pavla Macka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na návrh ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorým chce vyriešiť majetkové práva LGBTI+ ľudí. Svoj majetok by si podľa neho mali spravovať cez súkromné nadácie. LGBTI´+ komunita aj neziskový sektor v návrhu vidia viacero problémov. V podcaste budete počuť Martina Macka z Inakosti či Zuzanu Petkovú z nadácie Zastavme korupciu. „Pán minister je z advokátskeho prostredia, vieme, že bol predsedom Slovenskej advokátskej komory. Ja za tým vidím aj silný lobing advokátskych kancelárií, ktorých bohatí klienti už dlho volajú po takejto úprave," myslí si o návrhu ministerstva Zuzana Petková z nádacie Zastavme korupciu. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“ Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier. Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady. „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí. Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“. Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína. Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!" V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná. „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície." Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove. Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Matovič je perfídny, ale nie je hlúpy a toto je jeho autentický zámer, ako čo najviac poškodiť krajinu, ktorá si dovolila odmietnuť jeho génia, komentuje najnovšiu Matovičovu “atómovku” mobilizovať voličov 500 eurovým motivačným príspevkom. Tú síce parlament svorne odmietol no šéf OĽaNO sa vzdať nemieni. Čas volebného rátania sa nezadržateľne blíži no a tak, ako sa približuje deň, v ktorom budú politici prinútení vydať voličom svoj odpočet, zjavne v nich narastajú i obavy z volebného výsledku. Parlament sa tak čoraz viac stáva semenišťom všakovakých a neraz i priam bizarných nápadov ako i insitných politologických úvah. Plán Igora Matoviča mobilizovať voličov piatimi stovkami eur síce lídrovi OĽaNO nevyšiel, no on sa ho vzdať nemieni. Opozičná Republika zasa svorne so Smerom strašia ničím nepodloženými obavami z manipulácie volieb. V pléne sa kopia nápady ako kdekoho zdaniť, zregulovať či naopak komu zasa niečo zo spoločného rozdať alebo pridať. No a medzitým sa nám tu tento štát doslova rozsýpa pod rukami. Ako by mohol byť tento štát funkčný keď ho ľudia nepovažujú za svoj. A keď štát nepovažuje nik za svoj, tak potom ktokoľvek, kto je v nejakej ústavnej funkcií, má pocit, že štát je on. Štát vnímame ako cudziu, zväčša nepriateľskú entitu. Nenaučili sme sa, že tento štát to sme dnes už my sami. Takto glosuje aktuálne politické dianie, ako i objednávku od voličov, v tejto dnešnej predvolebnej dobe publicista Arpád Soltész. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom dianí v parlamente ako i politickej glose tohoto diania a to s publicistom Arpádom Soltészom. Vypočujete si aj názory poslancov Rašiho, Čikovského, Terabu a Krajčího. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Došinský.

„Sme vďační za celý objem humanitárnej pomoci, zbraní a za techniku, ktorú poskytlo Slovensko Ukrajine“. Olena Kondratiuková. Podpredsedníčka parlamentu napadnutej Ukrajiny, vystúpila v parlamente slovenskom. Okrem vďaky však aj vyzývala a otvárala oči. Vyzývala na ukončenie vojny a spolupatričnosť medzinárodného spoločenstva pri potlačení Putinovej agresie. A otvárala oči sveta napríklad aj pre nezákonne vyvezené deti. „19 514 detí bolo nezákonne deportovaných z Ukrajiny“, situáciu ilustrovala aktuálnymi dátami. A ak bola na jednej strane snaha oči otvárať, časť našich poslancov si ukrajinskú podpredsedníčku parlamentu neprišla ani len vypočuť. Exkotlebovec Milan Mazurek reaguje, že „takéto teatrálne gestá mi neprídu ako vhodná prezentácia“. Zvláštne sa zachovali aj poslanci Smeru. A boli v rokovacej sále aj ukrajinské vlajky, oni si na svoje lavice vystavili slovenské. Prečo? Budete počuť Juraja Blanára a tiež Annu Zemanovú z SaS. V druhej časti podcastu prinášame zostrih rozhovoru s vyšetrovateľom vraždy Daniela Tupého a aktuálnym šéfom Naka Ľubomírom Daňkom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Hopková.

Na májových majstrovstvách sveta nebudú hrať slovenskí hokejisti, ktorí v tejto sezóne pôsobili v ruskej KHL. Tému si v podcaste rozoberieme so športovým novinárom Martinom Tóth-Vaňom a politológom Grigorij Mesežnikovom. „Počas debát sme dospeli k jednotnému názoru, že pre pokojný priebeh prípravy a stopercentnú koncentráciu nášho tímu na majstrovstvá sveta bude lepšie, ak v tejto sezóne hráčov z KHL z účasti na šampionáte vynecháme,” povedal pre hockeyslovakia.sk reprezentačný asistent a skaut Peter Frühauf. Nparíklad takí Česi, Fíni, Švédi či Lotyši toto rozhodnutie urobili vlani v lete - u nás to prišlo až teraz. „Nepovedal by som, že ide o zmenu hodnôt a morálnych zásad zväzu. Skôr ide o logické rozhodnutie pre dobro tímu," komentuje v podcaste športový novinár Martin Tóth-Vaňo. No a tému v podcaste rozoberáme aj s politológom Grigorim Mesežnikovom. „Pre Rusko je to využiť argumentu, že je normálnou krajinou. Je to prejav istej normalizácie režimu smerom do vnútra - a prezentáciu vývoja ako niečoho normálneho." Dočasne poverený premiér Eduard Heger dnes na tlačovej konferencii oznámil, že štát bude pokračovať v zastropovaní cien elektrickej energie aj v nasledujúcom roku. Ako vyplýva z materiálu, ktorý predložilo ministerstvo hospodárstva na dnešné rokovanie kabinetu, štát nakúpi v roku 2024 od Slovenských elektrární 6,15 TWh za cenu 61,2077 eur/MWh. V podcaste budete počuť aj reakcie bývalého štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka, či experta na energie Jozefa Badida. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš

Rusko cez víkend oznámilo, že v lete rozmiestní taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Podľa bezpečnostného experta a vedeckého pracovníka Karlovej univerzity Michala Smetanu je riziko použitia jadrových zbraní vo vojne menšie ako napríklad minulý rok v lete. „Máme dôvody sa domnievať, že Čína a India, teda štáty, ktoré do značnej miery tolerujú ruský útok na Ukrajine, dali pomerne jasne najavo Rusku, že pre nich je toto neakceptovateľné," hovorí Smetana v podcaste. Západ zatiaľ na rozhodnutie Vladimíra Putina nijako nereagoval. „Pre Západ je pomerne ťažké do nejakej miery toto kritizovať vo chvíli, keď Spojené štáty americké rozmiestňujú svoje jadrové zbrane v európskych štátoch." Už tretí relevantný prieskum za sebou poukazuje na súčasne trendy v slovenskej spoločnosti. Z nich vyplýva, že Robert Fico má nakročené k tomu, aby vyhral ďalšie voľby. „Zatiaľ sa nezdá, že by niečo mohlo Roberta Fica zastaviť. Pre mňa je najväčším favoritom na víťazstvo v predčasných voľbách,“ hovorí v podcaste šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy. O politické znovuzrodenie sa snaží aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý rozbieha svoju kampaň diskusiami v regiónoch. Podľa Petra Bárdyho má Igor Matovič svoje najlepšie politické roky za sebou. Úspechy, ktoré dosiahol už nikdy nezopakuje a bude rád, ak bude v budúcom parlamente aspoň v opozícii.

Čoraz viac sa hovorí o tom, že obrancovia Bachmutu nemajú dostatok materiálu - munície. Môže to mať vplyv na pripravovanu ukrajinskú protiofenzívu, o ktorej sa čoraz viac hovorí? V podcaste odpovedá vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Podľa neho Ukrajina určite má zásoby a otázka je, akým spôsobom budú využité. „Je možné, že vojenskí plánovači vyhradili časť materiálu pre nadchádzajúcu ofenzívu a možno preto ukrajinské jednotky v Bachmute nie sú tak dobre zásobované a šetrí sa dostupný materiál.” Tento týždeň sa tiež objavili správy o tom, ako Rusko zo skladov vyťahuje staré sovietské tanky. „Ruskej strane najmodernejšie tanky došli. Spotreba bola veľká - straty pomerne značné. Rusko teraz siaha do svojich rezerv, kde bola technika stará niekoľko desiatok rokov,” opisuje vojenský expert. Richard Stojar tiež v podcaste hovorí nakoľko sú ukrajinské jednotky vycvičené na západnú techniku a ako to môže vyzerať na fronte, ak sa tam stretnú staré sovietske tanky s technikou, ktorú Ukrajinci dostali od Západu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na akciu Karma, ktorá súvisí s vraždou študenta Daniela Tupého. Polícia včera vo večerných hodinách informovala na sociálnej sieti, že vyšetrovatelia NAKA vzniesli obvinenie pre trestný čin vraždy Daniela Tupého. Obvineným je bratislavský advokát JUDr. Adam P. O koho ide a ako chápať kroky polície v tomto prípade? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal v podcaste šéf investigatívneho tímu Aktualít Ján Petrovič.

To, čo sa deje v týchto dňoch v parlamente, Slovensko ešte nezažilo. Vládne návrhy zákonov, a to nielen z Plánu obnovy – ale takmer akékoľvek, neprechádzajú. Dnes neprešla transpozícia európskej smernice a ani jeden z návrhov Igora Matoviča. Naopak, väčšina sa našla na podporu opozičných zákonov, a to aj od poslancov z kandidátky ĽSNS. Kto teda aktuálne vládne Slovensku? Vytvorila sa nová väčšina v parlamente, zložená zo Sme rodina a opozície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť Juraja Šeligu zo Za ľudí a Petra Pčolinského zo Sme rodina a odpovedia aj Richard Sulík z SaS a Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. Druhou dnešnou témou je jeden z mála zákonov, ktorý prešiel do druhého čítania. Ide o zákon o rodnom čísle z dielne konzervatívnych poslancov, ktorý podľa aktivistov skomplikuje život transrodovým ľuďom. Nahrávali Peter Hanák a Denisa Žilová.

Rastúca inflácia sa podpísala najviac na cenách potravín, ktoré za posledné obdobie stúpli takmer o tridsať percent. Ministerstvo pôdohospodárstva sa tak po dohode s obchodnými reťazcami dohodlo na zastropovaní cien potravín. Zákazníci tak môžu od začiatku tohto týždňa nakupovať až 400 základných potravín, ktoré dostali na 3 mesiace cenový strop. Prečo na zozname potravín sú alkoholické nápoje, no chýba ovocie a zelenina a dokážu Slováci vďaka spomínanej dohode ušetriť? No a aké potraviny ide? V podcaste odpovie analytik trhu a obchodu Ľubomír Drahovský. V druhej téme podcastu sa pozrieme na Mariana Kočnera, ktorý sa rozhodol prehovorit v kauze justičnej mafie. Podľa jeho advokáta Mareka Paru chce po rokoch mlčania „povedať pravdu a uviesť veci na pravú mieru“. No a témou bude aj prečo chce polícia v inej kauze opäť nazrieť do Kočnerových mobilov. Budete počuť Lauru Kellöovú a Annamáriu Dömeovú. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Národná kriminálna agentúra zadržala v prípade vraždy Daniela Tupého osem ľudí. Ide o policajnú akciu s názvom Karma. V podcaste budete počuť šéfa polície Štefana Hamrana. Podozriví z vraždy Daniela Tupého mali patriť medzi futbalových chuligánov. Aké boli verzie vyšetrovania? Ako reagovala spoločnosť na ohavný čin? Udalosti pred 18 rokov a aj dnešné posuny v podcaste objasňuje novinár Ján Petrovič. No a o výraznom posune polície vo vyšetrovaní sa v rozprávame s otcom zavraždeného mladíka Danielom Tupým. „Je to pre nás potešiteľná informácia. Aj keď to nie sú všetci, ktorí sa toho zúčastnili, ale niekde bolo treba začať. Je dôležité hlavne to, že sa pravdepodobne podarilo vyšetrovateľom získať také dôkazy, ktoré ich oprávňuju zadžať a hlavne aby mohli vypracovať obvinenie,” hovorí v podcaste Daniel Tupý starší. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zbližovanie sa Číny a Ruska. Čínsky prezident Si Ťin Pching včera odišiel do Moskvy. S Vladimirom Putinom rokuje o vojne na Ukrajine a o ekonomickej spolupráci. Je Čína naďalej nezainteresovaným pozorovateľom vojny, tak ako to o sebe tvrdí? Čo komunistická Čína sleduje zbližovaním sa s Ruskom? V podcaste budete počuť českého sinológa Filipa Jirouša. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Ničivý požiar zasiahol minulú sobotu historické centrum Banskej Štiavnice. V jednej z historických budov vypukol požiar, ktorý sa postupne rozšíril a poškodil sedem objektov. Dá sa podobným udalostiam predchádzať? Odpovie v podcaste prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek. Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici sa v krátkom čase vytvorila ľudská reťaz z dobrovoľníkov, turistov, záchranných zložiek a zamestnancov múzea. Vďaka tomu sa podarilo evakuovať celú galériu s umeleckými a historickými zbierkovými predmetmi. V podcaste budete počuť pracovníčku Slovenského banského múzea Miriam Lenčovú, ktorá opíše aktuálnu situácia priamo z miesta po tragickom požiari. Od tragédie pre bratislavskou Teplárňou pri ktorej boli zavraždení dvaja členovia LGBTI+ komunity o chvíľu uplynie už pol roka. Napriek otrasu spoločnosti i napriek sľubom politikov riešiť problémy ako i predsudky voči tejto komunite sa v realite nezmenilo prakticky vôbec nič. LGBTI+ komunita i naďalej patrí medzi najobľúbenejšie terče internetovej, politickej, ale čoraz častejšie už aj reálnej nenávisti. A jej členovia tak majú stále strach aj obavy. Tragédia pred Teplárňou totiž vôbec nemusí byť poslednou ani jedinou tragickou udalosťou voči tejto komunite. Ako teda túto situáciu vníma komunita LGBTI+? Na transrodovom festivale Svet podľa Gabriela oslovil majiteľa Teplárne Romana Samotného kolega Braňo Dobšinský Podcast pripravili Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Ukrajinci sa dočkali. Migy čoskoro poputujú k našim východným susedom, rozhodla vláda. Urobila tak deň po tom, čo rovnaký krok ohlásilo Poľsko. Podľa vojenského experta to môže spustiť lavínu vojenskej pomoci ostatných krajín. Dočká sa Ukrajina veľkej vojenskej pomoci? „Prisľúbenie štyroch migov zo strany Poľska môže byť prvou lastovičkou, ktorá spustí ďalšiu pomoc Ukrajine zo strany západných štátov, tak ako sme to videli pri tankoch. Veľká Británia ako prvá sľúbila dodať svoje tanky Challanger 2, potom nasledovali prísľuby z Nemecka a Spojených štátov amerických," hovorí v podcaste vojenský analytik Adam Potočňák. To, či sa tak skutočne stane, ovplyvní aj reakcia Ruska na dodávky migov. Slovensko má na čele popularity v prieskumoch novú politickú stranu. Smer sa po rokoch opäť dostal na pozíciu lídra a nahradil tak Hlas Petra Pellegriniho, ktorý posledné mesiaca začína strácať na svojho bývalého šéfa Roberta Fica. Voličov stráca aj OĽaNO, ktorému podľa predpokladov ublížil odchod dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. O aktuálnej politickej situácii povie viac v podcaste politológ Jozef Lenč. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Parlamentom neprešiel zákon o konkurze, ktorý je podmienkou v Pláne obnovy. Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ale aj podľa šéfky Plánu obnovy Lívie Vaššákovej, to ohrozuje peniaze určené pre Slovensko. Parlament včera hlasoval o zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Na prvý pohľad nenápadný vládny návrh zákona neprešiel. Prečo je to problém, vysvetľuje dnes už opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková – ktorá zákon priravovala ešte ako ministerka spravodlivosti. Slová exministerky Kolíkovej o 900 miliónoch v ohrození potvrdzuje aj šéfka Plánu obnovy, Lívia Vašáková. Premiér Eduard Heger naznačuje, že vláda zrejme podcenila, že nemá v parlamente väčšinu a bez rokovaní o podpore tohoto zákona sa spoliehala, že prejde. V podcaste budete počuť poslanca Martina Čepčeka -pôvodne zvolený za Oľano, medzitým vylúčený z klubu - ktorý nevedel poriadne vysvetliť, prečo zákon nepodporil. No a konkrétny problém nevedel pomenovať ani poslanec Jaroslav Karahuta zo strany Sme rodina. Druhou témou dnešného podcastu je naša pomoci ťažko skúšanej Ukrajine. Konkrétne o uzemnených stíhačkách MiG 29. Poľsko už medzitým oznámilo, že svoje lietadlá Ukrajine pošle. Podcast pripravili Peter Hanák a Denisa Žilová.

Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom miestami nevyberaná až vulgárna konfrontácia názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer. S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciach miestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie. Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík. Príbeh migov stále bez koncovky Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger ostal na premiérskej stoličke aj potom, ako opustil hnutie OĽaNO. Ide tak o neštandardnú situáciu, kedy najsilnejšia parlamentná strana nemá svojho premiéra. Igor Matovič to berie ako realitu, ktorá sa vyrieši až predčasnými voľbami. V podcaste sa dozviete, či vidí líder Smeru Robert Fico podobnosť v odchode Eduarda Hegera a Petra Pellegriniho. Témou druhej časti podcastu je streľba na Akadémii policajného zboru. K incidentu došlo prvého marca. Strelec bol pedagóg školy, obeťou dvadsaťročná študentka. Tá síce prežila, no čakajú ju doživotné následky. V prípade nie je zatiaľ nikto obvinený. Navyše postupne vychádzajú na povrch ďalšie nejasnosti. V podcaste budete počuť politické reakcie či právnika poškodenej.

Novozvolený český prezident na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu prišiel na Slovensko - ako je to už roky zvykom. S našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou diskutovali o ruskej agresii a aj o výzvach, ktoré krajiny čakajú. Hlavy štátu sa tiež dohodli na častejších zahraničných cestách, ktoré by absolvovali spoločne. Ako vyzerali vzťahy Slovenska a Česka za Miloša Zemana a čo môže byť teraz inak? A možno očakávať príchodom nového českého prezidenta Petra Pavla intezívnejšiu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom? „Otázka vysporiadania sa s dezinformáciami nebola konzultovaná ešte na takej vysokej úrovni ako teraz. To je nóvum, prínos," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay Spolupráca Petra Pavla a Zuzany Čaputovej sa môže prejaviť vo V4. „Doteraz bol osamotený hlas Slovenska v tom, že sme ju podporovali, ale len dovtedy, kým nezačne ísť voči záujmom Európskej únie," hovorí v podcaste komentátor Zolo Mikeš. „Tým, že pôjde o spojenectvo dvoch politikov, ktorí sú rovnako hodnotovo názorovo orientovaní sa vzťah posunie o úroveň vyššie," porovnáva Zolo Mikeš vzťah Zuzany Čaputovej s Petrom Pavlom a Milošom Zemanom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Nie či vedel, ale ako postupoval po tom, ako sa dozvedel o prípadoch pedofílie medzi svojimi kňazmi. Poľskom doslova otriasli zistenia, že Ján Pavol II. - ktorý je tam doslova národným hrdinom – vedel o prípadoch zneužívania mladistvých medzi svojimi kňazmi a kryl ich. Tému najnovšie otvorila televízna reportáž investigatívneho novinára Marcina Gutowského. Reakcie? Od zdesenia, cez výzvu k „dekonštrukcii“ obrazu svätého Jána Pavla až po zasadnutie parlamentu, ktorý chce oficiálne chrániť obraz veľkého Poliaka. Absolutizácia dobrého mena inštitúcie „Na prvom mieste vždy musí byť pomoc obetiam“, tvrdí cirkevný analytik Imrich Gazda. Pri prípadoch sexuálneho zneužívania duchovnými sa však podľa neho ukazuje, že v minulosti a miestami aj dnes sa ešte stále „absolutizuje“ dobré meno inštitúcie. Normál spred polstoročia dnes ne-normálom Poliaci už týždeň riešia kauzu, ktorá ich stavia na barikády. Investigatívny novinár Marcin Gutowski postavil Jána Pavla II. do pozície toho, kto „vedel“ o sexuálnom zneužívaní trojicou jeho podriadených kňazov a urobil „len“ to, že ich presunul na iné miesto. So záverom: kryl ich. Imrich Gazda pripomína, že téma potrebuje atmosféru „slobody a pravdivosti“. Prípad podľa neho nie je úplne nový. Novým je fakt, že dostal „bodku“ v podobe verdiktu: „vedel“ a teda „kryl“. Problém vidí, že situácia spred pol storočia sa „meria“ dnešnými kritériami. „My sa tu rozprávame o Jánovi Pavlovi takmer ako o vinníkovi, no bol to práve on, kto ako pápež začal prijímať prvé pravidlá na boj proti sexuálnemu zneužívaniu.“ Gazda dodáva, že jeho kroky mohli byť samozrejme rýchlejšie, adekvátnejšie a ráznejšie, no začiatok riešenia problému bol práve na ňom. Normy sú, rezervy v aplikácii? Pravidlá, ktoré sú platné v katolíckej cirkvi dnes, zaväzujú k spolupráci so štátnymi orgánmi. Čiže duchovní, ktorí zneužívali mladistvých, sú vydávaní „svetskej moci“. Postihovaní sú naviac nielen oni, ale aj tí, čo ich „kryli“. „Rezervy vidím v aplikácii týchto noriem“, tvrdí Imrich Gazda. „Na úrovni diecéz a jednotlivcov“, dodáva. „Dôraz potrebujeme klásť na to, aby boli tieto pravidlá aj dôsledne dodržiavané“. Ján Pavol II. bez titulu svätý? Kauza otvorila aj otázku, či by cirkev Jána Pavla II. nemala zbaviť titulu „svätý“? „Byť svätý neznamená, že človek bol v živote bez chýb, že sa nedopúšťal aj omylov. Znamená to, že človek mal to základné smerovanie k hodnotám spravodlivosti, pravdy a dobra. V tomto je Ján Pavol II. nespochybniteľnou osobnosťou, ktorá môže byť pre nás inšpiráciou aj dnes.“ Aktuálna výbušná kauza, ktorá hýbe celým Poľskom, nemá podľa analytika Gazdu spoločnosti uzatvoriť do minulosti, ale otvoriť ju budúcnosti, pre ktorú majú byť prioritné snahy „eliminovať páchateľov“ a „obetiam poskytnúť všetku potrebnú pomoc a ochranu“, čo sa podľa analytika „v minulosti žiaľ nedialo“. Zmena pohlavia bez operácie V druhej téme podcastu sa pozrieme na nové usmernenie, ktoré rieši zmenu pohlavia pri transrodových osobá. Exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský im svojim podpisom umožnil zmenu pohlavia aj bez operácie. Lekári budú navyše presne vedieť, ako postupovať pri diagnostike transexualizmu u dospelých osôb. Čo presne sa mení po prijatí nového usmernenia? Ide o liberálny krok zo strany exministra, tak ako to hovoria konzervatívni poslanci? Ako prebieha diagnostika transexualizmu? Pýtali sme sa komunitnej pracovníčky centra Prizma Košice Zary Kromkovej. Podcast pripravil Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

V Českej republike sa končí jedna politická éra. Prezident Miloš Zeman skončil v stredu o polnoci po desiatich rokoch vo funkcii prezidenta. Po dnešnej inaugurácii sa úradu ujme novozvolený prezidenta Petr Pavel. Ako sa dá zhodnotiť pôsobenie Miloša Zemana a čo očakávať od novozvoleného prezidenta Petra Pavla? V podcaste odpovie český komentátor Jindřich Šídlo. „Miloš Zeman pôsobil na konci svojho mandátu ako prezident zabudnutia. My sme väčšinu času o ňom ani nevedeli. Pripomenul sa občas rozhovorom, výrok alebo milosťou pre svojich najbližších spolupracovníkov. V zásade Česko žilo niekoľko rokov bez prezidenta,“ hovorí v podcaste český komentátor Jindřich Šídlo. Slováci nemajú veľké povedomie o svojich právach, v prípade, ked sa stanú obeťami trestného činu. Vyplýva to z prieskumu Európskej komisie podľa ktorého iba necelá štvrtina opýtaných obetí trestného činu ho nahlásilo na polícií. Prečo je tomu tak a ako pomôcť obetiam násilia v systéme nášho trestného práva sa kolega Braňo Dobšinský opýtal riaditeľa odboru prevencie kriminality ministra vnútra Jozefa Halcína.

Premiérova nová strana Demokrati chce spájať, no nebude to mať jednoduché. Chcel by koalíciu s KDH, no predseda kresťanských demokratov Milan Majerský označuje Demokratov za liberálnych. Oslovili sme aj ďalších kandidátov na spájanie – Zsolta Simona z Maďarského fóra a bývalého šéfa KDH Alojza Hlinu, dnes v platforme Umiernení. Druhou témou dnešného podcastu je dnešný Medzinárodný deň žien. Pýtali sme sa, čo sú najaktuálnejšie problémy rodovej rovnosti a práv žien. Budete počuť političky: Luciu Plavákovú z Progresívneho Slovenska, Romanu Tabak zo Sme rodina či Vladimíru Marcinkovú z SaS. Dnešný podcast nahrali Peter Hanák a Adam Oleš.

Poverený premiér Eduard Heger dnes predstavil novú stranu Demokrati. Svoj koniec v hnutí OĽaNO oznamil v pondelok pol hodinu pred polnocou statusom na Facebooku. Strana by mala podla jej lídra spojiť stredopravé strany a ľudí s blízkymi hodnotami. Vedľa Hegera dnes stáli aj štyria ministri jeho súčasnej vlády - a to Jaroslav Naď, Karel Hirman, Rastislav Káčer či Ján Budaj, ale aj napríklad Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Budete počuť aj ich reakcie. Majú Demokrati šancu? Na akého voliča budú cieliť a komu budú konkurovať? V podcaste odpovie sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Slosiarik očakáva, že Eduard Heger bude iniciátorom spájania v tejto časti politického spektra. „Ten samotný projekt, ak to budú len Demokrati, sa zaradí do radu ďalších strán, ktoré sa budú pohybovať niekde v jednotkách percent. Bez toho, aby bola snaha po širšom spájaní by osamote projekt nemal zmysel." Strana môže konkuratovať KDH, ale aj OľaNO. „Bude zaujímavé vidieť, do akej miery sú voliči naviazaní na Igora Matoviča, značku Oľano a či časť z nich, možno aj malá, sa môže presunúť za Hegerom, čo by pre OľaNO znamenalo pokles na hranicu zvoliteľnosti, “opisuje tiež Slosiarik. Aký potenciál má Eduard Heger - ako líder spájania strán? „Neexistuje medzi ľudmi väčšinová predstava o lídrovi tohto spájania. Skôr by som povedal, že Eduard Heger bude musieť presvedčiť," tvrdí tiež šéf agentúry Focus. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Klasické média, konkrétni novinári a mimovládky, s odstupom sociálne siete a rodina – informačné zdroje, na ktoré sa spoliehame pri téme korupcie. Neveríme naopak politikom. Záver, ktorý prináša čerstvý prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko. Slováci naviac nemajú pri téme korupcie dobrý odhad. Čo to znamená? Na závery prieskumu sa pozrieme s Michalom Piškom, ktorý stojí na čele slovenskej pobočky Transparency. Slovensko si prvýkrát pripomína Deň obetí pandémie COVID19. Presne pred tromi rokmi sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy koronavírusom. O mesiac neskôr boli potvrdené prvé dve úmrtia. Odvtedy pripravil COVID-19 na Slovensku o život viac ako 21 tisíc ľudí, ďalšie tisíce pacientov zomreli pre obmedzenú bielu medicínu. „Je dôležité, aby sa o tom hovorilo, aby sme na obete koronavírusu nezabudli, aby sa ich smrť nestala neviditeľnou“, hovorí v podcaste Lenka Straková z občianskeho združenia Skutočné obete. Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Veľké spájanie stredo-pravých strán nejde podľa plánov. Namiesto spájania sme skôr svedkami rozkolov, ktoré voličov už unavujú a berú im akúkoľvek nádej. Podľa všetkého to vyzerá tak, že lídrom pravice bude nakoniec dočasne poverený premiér Eduard Heger. Či je to správna voľba, a prečo nakoniec nie je tým lídrom Mikuláš Dzurinda a ako vnímať konflikt medzi Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom? V podcaste povie viac politológ Pavol Baboš. V druhej téme podcastu sa pozrieme na vplyv ekonomických sankcií proti Rusku. Po roku ruskej invázie na ukrajinské územie prijala Európska únia desiaty sankčný balík. V europarlamente sa ani nie týždeň po ňom začalo hovoriť už o jedenástom balíku reštrikcií. Kedy začne vplyvom sankcií kolabovať ruská ekonomika? „Tie negatívne efekty na ruskú ekonomiku, ktoré sa očakávali už skôr a ktoré sa prejavia aj v každodennom živote Rusov - v znížení ich životnej, sociálnej a ekonomickej úrovne, by mohli nastať už v priebehu druhej polovice tohto roka. To môže mať vážne dôsledky pre Putina a jeho popularitu," hovorí exminister financií Ivan Mikloš v podcaste. Putinov režim v ohrození Podľa exministra šéfovi Kremľa výrazne klesli príjmy a stúpli výdavky. Tento deficit v rozpočte zatiaľ Putin financuje z fondu národného blahobytu. „Rusko už v decembri a januári dosahuje obrovské deficity verejných financií, nedostatok peňazí, ktorý zatiaľ vykrýva z národného fondu blahobytu. Oni si ho vytvorili v minulosti, keď ceny ropy a plynu boli vysoké. Fond mal asi 140 miliárd dolárov a už teraz je polovica peňazí fuč." Rusko však podľa bývalého ministra financií bude musieť čoskoro znižovať výdavky, časť z nich ide aj na vojnu, alebo inflačne tlačiť peniaze. Obe možnosti znížia životnú úroveň Rusov a tým aj popularitu Putinovho režimu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský končí. Pri odchode z paláca mal ostré vyhlásenie - hovoril v ňom, že nie je politik a po tejto skúsenosti ani nechce byť, zároveň kritizoval Igora Matoviča a vedenie úradu vlády. Podľa premiéra Eduarda Hegera sa Lengvarského misia splnila a aktuálne výzvy si vyžadujú iný prístup riadenia. Dodal tiež, že odchádzajúcemu ministrovi „došiel dych“. O tom za akých okolností odchádza Lengvarský sa v podcaste rozprávame so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom. „Ak sa na to pozrieme z pohľadu občanov a pacientov, tak je to ďalšia zbytočná medializovaná trauma. Robí sa z toho reality show, turecká telenovela, kde sa vyťahuje, kto čo povedal a nepovedal, prikázal a neprikázal a zbytočne sa všetci traumatizujeme," komentuje Smatana v podcaste. Podľa analytika môže zmena skôr ublížiť ako pomocť. „Nakoľko voľby sú za pár mesiacov a kým príde nový tím, rozbehne sa, tak už budú pomaly voľby." V akom stave zanecháva Lengvarský rezort? Čo sa mu podarilo a čo nie? V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ze inšpekcia použila vo vojne v polícii nesprávny prepis odposluchu. Policajtov okolo jana curillu obvinila aj za to, čo nepovedali. Prepisy nahrávok sa nezhodujú s tým, čo je v nahrávke naozaj počuť. O téme povie viac investigatívna novinárka Aktualit Annamária Dömeová. Podcast nahrali Denisa Hopková a Adam Oleš.

RTVS mala prázdne kreslo uplatňovať už dávno, tvrdí šéfredaktor Aktualít Bárdy. Ľuboša Blahu by do diskusie Aktualít nepustil a rovnako ako verejnoprávny telerozhlas by uplatnil inštitút prázdneho kresla. “Mali by sme zabrániť tomu, aby sa politici tohto typu stali kladivami, ktorými sa strany snažia rozbíjať verejné diskusie,” hovorí Bárdy. No a patrí právo na hotovosť do Ústavy? Verejnoprávny telerozhlas sa po rokoch váhania odhodlal využiť inštitút takzvaného prázdneho kresla. Podpredsedovi SMERU SSD Ľubošovi Blahovi odoprel vstup do diskusie, do ktorej ho vlastne ani nik nevolal a smeráckeho rétora nahradil prázdnym kreslom a otázkami moderátorky Marty Jančkárovej. SMERáci na to spustili kanonádu obvinení z cenzúry a na moderátorku sa vyvalili kýble nechutnej internetovej špiny, ale aj nenávistných vyhrážok. Drvivá väčšina relevantných slovenských médií sa ale svojej kolegyne, ako i RTVS, zastala a varovala politikov pre šírením nenávisti voči novinárom a médiám. Podporu v mene Aktualít vyjadril aj náš šéfredaktor Peter Bárdy. Aký mal na to dôvod a či si o celej tejto kauze myslí? Bolo konanie RTVS skutočne cenzúrou alebo majú média mať výhradné právo určovať si pravidla svojich vlastných diskusii? Kam môže viesť maľovanie terčov na novinárov a to najmä v krajine kde práve pred piatimi rokmi bol zavraždený novinár pre svoju prácu? Patria rétori typu Blaha do verejného diskurzu a prečo politici tak radi hádžu svoje chyby práve na média? Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zakotvenie práva na hotovosť do ústavy. Navrhujú to poslanci z hnutia Sme Rodina. Malo by byť toto právo v ústave? V podcaste budete počuť právnika Jána Ivančíka, ale aj poslancov parlamentu Petra Pčolinského, Petra Pellegriniho či Mariána Viskupiča Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

Pravica sa zatiaľ viac rozpadá ako spája. Mikuláš Dzurinda nevstúpil do strany Modrá koalícia. Líder strany Miroslav Kollár tvrdí, že sa o ich rozchode dozvedel cez médiá. Spolupracovník konšpiračných správ Bohuš Garbár sa priznal, že bol ruským agentom. Prečo dostal iba podmienku a finančný trest? V minulosti bol sponzorom ĽSNS. Mikuláš Dzurinda presne pred mesiacom vystúpil na tlačovke strany Modrá koalícia, ktorá sa premenovala zo strany Spolu. Jej lídra Miroslava Kollára vtedy označil za najbližšieho politického partnera. Od dneška to však neplatí – Mikuláš Dzurinda cez agentúru TASR oznámil, že tzv. Modrí – teda ľudia z jeho okolia, sa vracajú k pôvodným aktivitám a nie sú účastníkom žiadnych diskusií o novom pravicovom subjekte. V dnešnom podcaste budete počuť poslanca Miroslava Kollára. Dnešný podcast pripravili Peter Hanák a Adam Oleš.

Dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu k skorším predčasným voľbám sa opäť nepodarilo otvoriť. Národná rada nebola uznášaniaschopná. Opozičný Smer tvrdí, že sa o zvolanie schôdze pokúsi znovu. Sme rodina však tvrdí, že poslanci hnutia nebudú ustavične pomáhať otvárať schôdzu Smeru k rovnakému bodu. Robertovi Fica sa však kráti čas. Doživotne odsúdený boss slovenského podsvetia Mikuláš Černák si o dva mesiace odsedí vo väzení 25 rokov. V praxi tak dosiahne hranicu, po ktorej by mohol požiadať o podmienečné prepustenie. On však podmienečné prepustenie z väzenia zatiaľ žiadať nebude. „Súd by zohľadňoval niekto aspektov. Osobnosť odsúdeného, kde by sa posudzovalo, či by jeho prípadným prepustením nemohlo dôjsť k zopakovaniu trestnej činnosti, ktorej sa predtým dopúšťal. Znalci by museli urobiť posudky, v ktorých posúdili jeho resocializáciu, ktora bola dosiahnutá odpykávaním trestu,” opisuje v podcaste reportér Aktuality.sk a autor knihy Slovenská mafia - Príbehy písané krvou Ján Petrovič. Čo všetko sa ešte zohľadňuje a je možné, že by Mikuláš Černák dostal na slobodu? Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Ruský útok na Ukrajinu sa začal presne pred rokom 24. februára v skorých ranných hodinách. Ukrajinci sa zobudili do novej reality - vojnovej. Neboli sme porazení a spravíme všetko pre to, aby sme tento rok vyhrali, odkázal dnes ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj Ukrajincom. Aký bol rok vojny? V podcaste si analyzujeme posledných dvanásť mesiacov s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Viaceré zdroje ešte pred vojnou upozorňovali, že v oblasti rusko-ukrajinských hraníc sa koncentrujú vojenské ruské jednotky. To, že Rusi napokon na Ukrajinu zaútočia nepredpokladali ani vojenskí analytici. „Pamätáme si, že niekoľko dní pred samotnou inváziou, tuším to boli dva dni, ruské sily oficiálne zabrali separatistické regióny na Donbase. Ja som si vtedy myslel, že toto je to, čo Vladimirovi Putinovi bude stačiť, že nie je taký nepredvídavý, dezinformovaný, resp. že si je vedomý toho, že prípadná plnoprofilová invázia do zbytku krajiny by bola aj pre neho problematická," hovorí v podcaste vojenský expert Vladimír Bednár. Aj napriek tomu, že ruskí vojaci zaútočili na nepripravených a bezbranných Ukrajincov, veľmi sa im na bojisku nedarilo a ani po roku vojny to nevyzerá inak. „To, že hneď v prvý deň ukrajinské sily, išlo o záložnú brigádu, dokázali odraziť elitných ruských výsadkárov - najelitnejšiu silu ruskej armády, tak v podstate ukázalo, že Rusko nebude môcť naplniť tie svoje ciele, že tá vojna sa neskončí tak, ako Vladimir Putin očakával, teda v priebehu niekoľkých týždňov." Ako vyzerá vojna po roku a čo ešte čakať od ruských vojakov? Jarná ruská ofenzíva by sa mohla sústrediť vo vzduchu. Ruské letectvo je však podľa analytika Bednára slabé. „Majú síce veľké množstvo lietadiel, majú síce aj relatívne moderné lietadlá, ale jednoducho sa sa nenaučili s nimi bojovať," hovorí analytik. Nepredpokladá výraznú zmenu vo vojne. „Rusko už vo všetkých smeroch narazilo na svoje limity." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.