NAHLAS |aktuality.sk

Vládna zostava s označením Fico 04 má sto dní. S premiérom v Bruseli, kde sa pridáva aj k vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú sám nemusí. S ministrami, ktorí si popri pravidelnej schôdzi vyhradili čas na spoločné vystúpenie o únose spravodlivosti na Slovensku. Z opozičných lavíc zas zaznievajú hodnotenia ako „sto dní hrôzovlády“ či „sto prešľapov za sto dní“. Petra Bárdyho, šéfredaktor a komentátor Aktualít zas hovorí o „stoch dňoch organizovanej pomsty“. Vládna väčšina znižuje tresty za veľkú korupciu, jej voliči s tým ale nesúhlasia. Výsledok, ktorý prináša reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko. Ak teda voliči vládnej koalície nesúhlasia, pre koho to ich politici robia? Odpovie Ján Ivančík z Transparency. Budete počuť aj ministrov Roberta Kaliňáka a Tomáša Tarabu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj po ústupkoch koalície v trestných novelách dôjde k premlčaniu káuz obvinených, ktorí sú priamo spojení s vládnou koalíciou. Pýtali sme sa Smeru, prečo nemôžu nechať tieto kauzy dobehnúť na súdoch. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že je tu priestor aj stupňovať protesty a ich formu. Jeho kolegovia naznačujú, že koalícia môže chcieť spätne postihovať kajúcnikov, a že SNS si presadila aby sa neliberalizovala drogová politika. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Tibora Gašpara a Mariána Saloňa zo Smeru, Michala Barteka z Hlasu, Richarda Sulíka z SaS a Zuzanu Števulovú a Branislava Vanča z PS.Akým spôsobom by mohol Ústavný súd SR aspoň dočasne zachrániť špeciálnu prokuratúru, vysvetľuje šéf Špeciálneho trestného súdu Ján Hrubala.Nahrával Peter Hanák.

Koalícia prišla s návrhmi na ústupky v návrhoch trestných zákonov. S pozmeňovacím návrhom prichádza poslanec Smeru Tibor Gašpar, ktorý sám čelí obžalobe v rozsiahlej kauze Očistec. Tvrdí, že ustúpili Európskej komisii a Európskej prokuratúre.Či zákon pomôže konkrétnym oligarchom, koaliční poslanci naďalej neodpovedajú. Opozícii zmeny nestačia, lebo zákon naďalej ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Aj premlčacie lehoty sa upravujú len veľmi mierne a iba pri niektorých vybraných trestných činoch. Budete počuť Máriu Kolíkovú a Ondreja Dostála z SaS, Luciu Plavákovú z PS a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. A analyticky sme sa pozreli na to, čo presne sa mení a ako sa to prejaví v praxi, s právničkou z VIA IURIS Katarínou Batkovou.Moderuje Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder, Adam Obšitník a Zorislav Poljak.

Predseda SNS Andrej Danko dnes definitívne potvrdil kandidatúru na prezidenta. Zaregistrovala ho kancelária Národnej rady. Záujemcovia o palác majú čas už len do 30. septembra, aby odovzdali kandidatúry.O post hlavy štátu má okrem Andreja Danka, Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho napríklad aj historik a člen strany Za ľudí Patrik Dubovsky. Stále však nemá potrebný počet podpisov poslancov. Potrebuje ich pätnásť, no zatiaľ má len tri. Čaká, ako sa rozhodnú poslanci - či za KDH alebo z hnutia Slovensko. „Neviem, kedy sa to dozviem. Ako poznám niektorých poslancov, tak sa to možno dozviem večer v pyžame. Ale je to v pohode, lebo je čas do polnoci 30. januára," hovorí v našom podcaste.V podcaste budete počuť aj poslanca hnutia Slovensko Michala Šipoša a poslankyňu KDH Martinu Holečkovú. Šipoš hovorí, že premýšľajú nad Marekom Krajčím, spomínal aj meno Patrika Dubovského. Otvorená je aj podpora Ivana Korčoka.Mohol by konzervatívny kandidát s podporou hnutia Slovensko, či KDH zamiešať kartami? Rozprávame sa so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom.„Takýto kandidát by mohol situáciu ovplyvniť. Zdá sa, že dvojica Pellegrini-Korčok sú vyrovnaní a nie sú tak ďaleko od seba. Keď sa ale pozrieme koho by volili voliči KDH, či hnutia Slovensko, tak vidíme, že 60% z nich by teraz volilo Ivana Korčoka. Ak by ale prišiel konzervatívny kandidát a títo voliči by prešli k nemu, tak by sa zväčšil rozdiel medzi Pellegrinim a Korčokom. V neprospech Korčoka," približuje Hřích v podcaste.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Na holokauste - teda i na genocíde slovenských Židov, nesie vinu predovšetkým prezident Tiso. Jeho zodpovednosť je väčšia než tých, ktorí vraždili v Kremničke, hovorí jeden z preživších Holokaustu Otto Šimko. Podľa historika Jána Hlavinku bol Tiso antisemita a postoj nacistov k Židom dobre poznal. V sobotu si pripomíname Deň pamiatky obetí Holokaustu.V sobotu, 27. januára si opäť pripomenieme Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, jedného z najstrašnejších zločinov ľudských dejín. Svoj aktívny podiel na tejto genocíde židovského národa pritom nesieme aj my, Slovensko a Slováci. Vojnový slovenský štát pod vedením prezidenta a vodcu vládnej HSĽS totiž svojich vlastných občanov židovskej národnosti nielenže nechránil a nebránil, ale konal práve naopak.Tisov štát a jeho ľudácky režim Židov od samého počiatku svojej existencie aktívne prenasledoval, perzekvoval, arizáciami okrádal o majetky a následne ich deportoval priamo do náručia nacistov kde zahynula absolútna väčšina z nich. V dnešnom podcaste vám prinášame svedectvo preživšieho Holokaustu, ako i historika, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Holokaust, synonymum nepredstaviteľného utrpia a zla. Pre predstavu: Keby sme mali držať minútu ticha za každú jednu z obetí Holokaustu, mlčali by sme viac ako 11 rokov, teda presnejšie vyše 100 tisíc hodín, alebo 4167 dní, či 137 mesiacov. Obeťami tejto genocídy boli aj slovenskí Židia. Jedným z preživších je aj dnes už takmer 100 ročný pamätník Otto Šimko. Deportáciám do nacistických koncentrákov unikol iba o vlások, jeho mladší brať však už také šťastie nemal a zahynul počas takzvaného Pochodu smrti. zodpovednosť slovenského štátu a ľudáckeho režimu za genocídu vlastného obyvateľstva rozoberieme aj s historikom Jánom HlavinkomPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico je po návšteve Ukrajiny a Nemecka, jeho vláda a koalícia zas pred finále dokonania avizovaných sporných zmien v trestnej legislatíve. Prvým krokom je síce odtrpené no naplnené parlamentné skrátenie legislatívneho konania. Avízom bol premiérov opäť mocensky, či silový postup. „My vládneme, a kto vládne musí prijímať aj silové rozhodnutia“, opakoval premiér.Avizované mocenské riešenie sa pretavilo do rozhodnutia parlamentnej väčšiny o nočnom rokovaní, ktoré vyvrcholilo predpoludňajším hlasovaním a rozhodnutím, že Trestný zákon a rušenie špeciálnej prokuratúry pôjdu v zrýchlenom režime. Naviac s rozpravou obmedzenou na 20 hodín. Medzitým desiatky tisíc ľudí proti tomu protestujú na opozičných protestoch, ktoré pokračujú v pôvodnom organizačnom zastrešení – po šumoch o napätí medzi stranami pre obsah protestov. Neoslabuje opozícia odhodlanosť námestí? Zhodnotíme to s politológom Radoslavom Štefančíkom s Ekonomickej univerzity.„Nemyslím si, že na konci týchto protestov bude ústupok Robert Fica alebo vládnej koalície. Robert Fico raz námestiam ustúpil, no myslím si, že to bolo skôr pod vplyvom Bélu Bugára a jeho strany Mosty Híd. Dnes nevidím v koalícii nikoho, kto by premiérovi Ficovi nastavil zrkadlo a prstom ukázal na predsedu vlády a povedal mu, že toto je už cez čiaru. Z tohto pohľadu sa obávam, že ľudia na námestiach nebudú mať vplyv na rozhodovanie tejto vládnej koalície“. Účinnejší bude jednotný postup opozície v parlamente, myslí si politológ Štefančík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predseda vlády Robert Fico sa v Užhorode stretol s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom. Deň pred stretnutím premiér spochybňoval, že je v Kyjeve vojne a ľudia tam podľa neho žiju normálny život.Ficove vyjadrenie sme pustili aj novinárke Stanislave Harkotovej, ktorá v Kyjeve žije. S premiérom nesúhlasí. „Počúva sa mi to s rozpakmi. V utorok ráno som sa zobudila na prácu kyjevskej protivzdušnej obrany. Bolo mi jasné, že máme v Kyjeve ďalší raketový útok. Keď Robert Fico považuje to, keď Rusi útočia raketami na Kyjev za absolútne normálny život, tak ja si trúfnem s ním nesúhlasiť."V podcaste približuje, že je pre ňu šokujúce, že si premiér trúfa niečo podobné povedať pred oficiálnou návštevou. „Ukrajinské mestá zaznamenali za posledný mesiac viac útokov, pri ktorom zomreli civilisti," konštatuje novinárka.Dnešné stretnutie Fica a Šmyhaľa prebiehalo za zatvorenými dverami, bez spoločnej tlačovej konferencie.Novinárka Harkotová tiež hovorí, že premiér si vybral pohodlnejšiu cestu - namiesto Kyjeva Užhorod. „Viem si predstaviť, že by mal iný zážitok z Kyjeva, než keď príde na otočku do Užhorodu. Vybral si to pohodlnejšie. Inak sa kritizuje Ukrajina, keď nemá priamy zážitok a fotografiu pri zbombardovanom paneláku, ale len fotku, ktorú si urobil s kolegom pri vlajke."Fico neskôr poslal vyjadrenie vo videu, v ktorom hovoril, že za nervozitu, ktorá predchádzalo stretnutie môžu novinári. Ukrajinskému predsedovi vlády povedal, že neverí vo vojenské riešenie. Rozdielny názor mali aj pri téme vplyvu Spojených štátov na Ukrajinu, ale aj pri vstupe NATO do Ukrajiny.Podľa analytika a šéfa Adapt Institute Mateja Kandríka Robert Fico zmierňoval ostrú rétoriku. Hoci najprv dal Ukrajine podpásové údery. „To je prístup Roberta Fica. Opakovane prichádza s ostrou rétorikou. Následne ju trochu zmierňuje a v reálnych krokoch nie je taký radikálny."V podcaste tiež približuje, prečo nám premiér vyjadreniami škodí - a nezachráni to ani to, že je následnej menej radikálny.Podcast nahrala Denisa Hopková.

SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií, hovorí v podcaste analytička pôsobiaca v Česku.Niektoré európske krajiny sa po nástupe vlády Roberta Fica mali podľa zdrojov Investigatívneho centra Jána Kuciaka prestať deliť so Slovenskom o citlivé spravodajské informácie o vojne na Ukrajine alebo Číne.„Ide o utajované zdroje, ale máme ich viac z okolitých krajín a potvrdili nám, že neoficiálne linky, ktoré medzi spravodajskými zložkami existujú boli pretrhnuté. Pre rétoriku Roberta Fica o ruskej vojne proti Ukrajine sa so Slovenskom obávajú zdieľať informácie," hovorí v podcaste autor zistení z Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Podľa jeho zdrojov je komunikácia na veľmi obmedzujúcej úrovni.Bezpečnostná analytička Andrea Michalcová, ktorá šéfuje českému Centru pre informovanú spoločnosť, v podcaste tvrdí, že českí partneri sú opatrní pri zdieľaní informácii so slovenskou službou. „SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií," hovorí Michalcová.Ak by sa stal šéfom SIS Tibor Gašpar, o ktorom premiér Robert Fico hovorí ako o jeho najhorúcejšom kandidátovi, tým by sa podľa analytičky Michalcovej potvrdilo, že sa SIS nedá dôverovať.Na reputácia našej tajnej služby sa v podcaste pýtame aj bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša. ovorí, že udalosti posledných rokov, ktoré sa týkali SIS jej nepomáhajú. „Poslední dvaja riaditelia SIS boli vo funkcii obvinení. To je anomália, povedal by som že celkovo medzi spravodajskými službami na celom svete."Dodáva však, že to ako sa navzájom hodnotia spravodajské služby nie je otázka politického a mediálneho obrazu. „Je to založené na spolupráci na konkrétných operáciach. A dôveryhodnosť je založená na tom, či prebehla v poriadku a nedošlo k úniku informácií."Približuje tiež, že v 90. rokoch Slovenská spravodajská služba bola v situácii, keď jej neboli postupované tie isté informácie ako iným partnerom. „Môže sa taká situácia stať, ale nie je to spojené s tým ako prebieha politická a mediálna rovina tohto problému," približuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Do prezidentských volieb ostávajú dva mesiace - pred nami je ešte kampaň, v ktorej budeme sledovať súboj prezidentských kandidátov - ich vystúpenia pred médiami, v reláciach, či na sociálnych sieťach.V podcaste preto pýtame viacero hostí z rôznych oblastí na to s akými témami budú prichádzať kanditáti? A čo by ma naozaj malo byť témou kampane - čo všetko by malo byť o kandidátoch známe a aké otázky by mali zodpovedať. Budete počuť dlhoročných politických moderátorov Branislava Závodského a Branislava Dobšinského, expertku na politický marketing Simonu Bubánovú, politologičku Anetu Világi a ústavného právnika Františka Pažitného.Moderátor Branislav Dobšinský očakáva „kohútie zápasy." Približuje aj, čo by podľa neho malo byť témou. „Rozdelil by som to na dve časti: v jednej časti by sa mali otázky zamerať na kompetencie prezidenta, aká je jeho predstava, či chce byť protiváhou moci alebo íst po ruke moci. Druhá dôležitá časť: prezident alebo akýkoľvek politik je osoba, ktorá má tiež hodnotový svet. Je dobré vedieť, aký bol, čo robil a ako sa správal v kľúčových otázkach," hovorí v podcaste.Podobne to vníma ďalší dlhoročný moderátor Branislav Závodský. „Vidím dve roviny, jedna je osobná: aký je človek, aký je za ním príbeh, skúsenosti a činy. Druhá rovina sú kompetencie hlavy štátu."Expertka na marketing Simona Bubánová neočakáva, že kampaň bude príjemná. „Bude zrkadliť situáciu na politickej scéne, kde zvádza koalícia s opozíciou náročný súboj," konštatuje v podcaste.Čo si všímať pri sľuboch kandidátov - kedy ich dokážu aj splniť a kedy na ne ako prezidenti nebudú mať právomoci? Ústavný právnik z Ústavu štátu a práva SAV František Pažitný hovorí, že sa veľakrát stretol s tým, že kandidáti sľubujú veci, ktoré ale v rámci svojich kompetencií nevedia naplniť. „Kľúčový postoj je k justícii, ale aj postoj prezidenta k zahraničiu. Ústava definuje prezidenta, že reprezentuje štát do vnútra aj navonok," vysvetľuje, aké reálne kompetencia má hlava štátu.

„Šance medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom sa vyrovnávajú, dnes by som si na výsledok nestavil. Voliči ešte môžu prekvapiť,“ hovorí na margo možného výsledku prezidentských volieb šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik. Do boja o post hlavy štátu totiž dnes oficiálne vytiahol predseda parlamentu Peter Pellegrini. Podľa šéfredaktora Aktualít súboj o prezidentský palác môže vážne otriasť fungovaním, ale najmä stabilitou vládnej koalície.Po mesiacoch váhania a akéhosi politického ostychu dnes predseda parlamentu nabral odvahu a oficiálne potvrdil, že vstupuje do zápasu o post hlavy štátu. Jeho šance však už dnes nie sú také jasné ako tomu bolo ešte koncom minulého roka. Podľa aktuálnych preferencií, meraných agentúrou AKO, jeho najväčší rival Ivan Korčok už na šéfa HLASu stráca len necelé tri percentá. Pellegrini pritom čelí nielen kritike opozície kde ho takpovediac potápa spájanie s premiérom Fcom - a jeho polarizujúcou osobnosťou, ale musí sa brániť aj neraz až pod pásovým útokom z vlastného koaličného košiara kde sa voči nemu profiluje Andrej Danko.Do prvého kola volieb pritom ostáva ešte viac ako 9 týždňov. To v našej veľmi dynamicky sa meniacej a priam až tekutej politickej realite znamená, že o tom, kto napokon zasadne do kresla hlavy štátu je dnes ešte veľmi predčasné špekulovať.Čo teda budú kľúčové témy týchto emócia bude tou, ktorá môže rozhodnúť o novej hlave štátu? Aké sú silné stránky, ale aj achilovky najsilnejších prezidentských kandidátov? Aký efekt môže mať väčšinový charakter volieb a ich dvojkolovosť a komu sa podarí lepšie mobilizovať, ale i demobilizovať voličov? No a napokon, voľby, v ktorých kandiduje šéf jednej z vládnych strán a šéf tej druhej koaličnej strany na neho nepokryte útočí, môžu mať aj svoje dôsledky na fungovanie i stabilitu vládnej koalície, ktorá disponuje pomerne krehkou parlamentnou väčšinou. ako teda prezidentské voľby zamiešajú kartami na našej politickej scéne a môžu pomôcť opozícií aby prevzala tempo i témy verejnej debaty?Témy a otázky pre šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Navrhované zmeny môžu byť protiústavné, s tendenciou chrániť viac páchateľov ako poškodených, s hrozbou generálnej amnestie pre majetkovú a hodpodársku trestnú činnosť. Naviac s bezprecedentným vynechaním riadnej legislatívnej prípravy. Prezidentka Zuzana Čaputová mimoriadne vystúpila v parlamente, kde sa rokuje o vládnych návrhoch zmeny trestnej legislatívy. Urobila tak len deň po tom, ako obavy o právny štát na Slovensku vyjadril Európsky parlament. Podľa premiéra Roberta Fica však nehovorila ako hlava štátu, ale ako „farizej“ a v tričkách Progresívneho Slovenska. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu hovorí o prezidentkinom zrkadle pre vládnu zostavu. Tvrdí však, že Robert Fico a jeho zostava sa vo svojich zámeroch sami nezastavia. Urobiť to môžu podľa nej len námestia a opatrenia Európskej únie v podobe krátenia eurofondov pre Slovensko. V podcaste budete počuť aj Tomáša Tarabu, ministra Dankovej SNS a Milana Majerského, predsedu KDH. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Európsky parlament dnes odsúdil plány Ficovej vlády meniť trestný zákon. Zmeny v novele podľa poslancov oslabujú boj EÚ proti podvodom. Odsudzuju aj slová Roberta Fica na adresu študenta práva Mareka Janigu.Reagoval na to aj samotný premiér a vo videu zagratuloval slovenským europoslancom za špinavú prácu, ktorú v europarlamente odviedli. V uznesení vidí rukopis slovenských europoslancov a podľa neho narozprávali svojim kolegom nepravdy a nezmysly.Podľa europoslanca za KDH Ivana Štefanca je schválenie uznesenia dôkazom, že Slovensko v Európskej únii rezonuje. „Je tu obava, aby sa Slovensko nestalo druhým Maďarskom. Prevláda názor, že situáciu v Maďarsku uchopili európske inštitúcie neskoro. Preto sa koná pri každej obave, že by sa niečo mohlo opakovať v inom členskom štáte," hovorí v podcaste.Zároveň doáva, že rezolúcia europarlamentu je politickým signálom, že europarlament sleduje situáciu na Slovensku a zdvíha varovný prst, no nemá právny dopad.Podľa experta na európsky parlament Ondreja Moceka môže europarlament uznesením tlačiť na Komisiu, aby začala konať. „Je to za mňa prvý signál európskeho spoločenstva, že Slovensko nastupuje na maďarskú cestu," hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Roky sme očakávali toto stretnutie, uviedol maďarský premiér Viktor Orbán na tlačovej konferencii s Robertom Ficom. Premiér dnes absolvoval svoju druhú zahraničnú cestu - po Českej republiky vycestoval do Budapešti.Maďarský líder Viktor Orbán po spoločnom stretnutí uviedol, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom nikdy neboli tak dobré ako teraz. „Naše záujmy sa ukazujú na 99 % rovnakým smerom,“ uviedol Orbán.Rober Fico hovoril napríklad o spolupráci v rámci V4, podľa neho bola úmyselne znefukčnená. Uviedol tiež, že nikdy nebude súhlasiť s útokom na Maďarsko v súvislosti s možnosťou odobratia hlasovacieho práva v EÚ.„Je dobré, ak majú medzi sebou štáty dobré vzťahy. Od Orbána jasne zaznelo, že patríme osobne a politicky k sebe. Boli to komplimenty jedného politika voči druhému," okomentoval spoločné vyhlásenie oboch lídrov politológ Grigorij Mesežnikov.Mesežnikov zároveň uviedol, že sa slovenský premiér v minulosti vymedzoval voči Maďarsku a aj samotnému Orbánovi. Vidí viac dôvodov, prečo sa podarilo vzťahy odetnizovať, uviedol tiež. „Robert Fico má momentálne také nastavenie na vládnutie, využívanie moci, ktoré ho zbližuje s Viktorom Orbánom. Aj sa to hovorí, že sa od seba navzájom učia," tvrdí Mesežnikov.Politikov si tiež myslí, že podľa vyjadrení, postojov, ale aj samotnej reči tela na tlačovej konferencii vidieť, že sa vytvára osobné politické spojenectvo. „Už dnes môžeme hovoriť o tom, že Fico a Orbán si vytvorili tandem, ktorý bude zaujímať voči európskym politikám spoločné stanovisko," dodáva tiež Grigorij Mesežnikov.Podobne to vníma aj exminsiter zahraničných vecí Rastislav Káčer. „Viktor Orbán získal v Robertovi Ficovi nového spojenca, ktorý ho vyvádza z izolácie. Preto vidím prejavy platonickej lásky na tlačovej konferencii, ako zásadnú správu. Robert Fico má rovnaké ambície vládnút spôsobom ako Orbán a hľadá si pre to spojenca," hovorí v podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Peter Pellegrini dnes pripustil zmeny v návrhoch noviel trestného práva, ktorými sa má rušiť špeciálna prokuratúra. Svoje pozmeňovacie návrhy chystá do parlamentu aj opozícia. Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská pre náš podcast priznala, že sa chystá aj komplexná rekodifikácia trestného práva. To znamená, že zákony, ktoré sa teraz narýchlo menia, sa aj tak budú v tomto volebnom období písať od základu nanovo.Lucie Kurilovskej sme sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas pýtali aj to, prečo je teda nevyhnutné teraz narýchlo novelizovať zákony, ktoré zrejme už v roku 2025 alebo 2026 majú prestať platiť. Po rekodifikácii by ich totiž nahradili úplne nový trestný zákon a trestný poriadok, ktorý napíšu odborníci od nuly.Aké ústupky sa chystajú v aktuálnych novelách a aké pozmeňovacie návrhy bude chcieť presadiť opozícia? Pýtali sme sa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a podpredsedníčky PS Lucie Plavákovej. Budete počuť aj názor špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Danielom Lipšicom nahrala Michaela Paulovič.

Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel, hovorí v podcaste dopravný analytik Ján Bazovský. Približuje tiež, prečo išlo v prípade Andreja Danka o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť.Líder národniarov a podpredsa narodnej rady Andrej Danko v noci zo štvrtka na piatok narazil do semaforu a z miesta nehody ušiel. Bude sa to vyšetrovať ako prečin. Jeho koaliční partneri - Peter Pellegrini a Robert Fico to vnímajú rozdielne.Podľa premiéra Fico je to normálny ľudská príbeh, Pellegrini zase hovorí, že ak sa to potvrdí, tak by malo dôjsť k vyvodeniu zodpovednosti, pretože to bude zlý príklad pre občanov.Opozícia Andreja Danka vyzýva, aby odstúpil. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič tvrdí, že podľa jeho informácií bol podpredseda parlamentu pri nehode opitý.Čo hovorí zákon? Aké su povinnosti osoby v takejto situácii? V podcaste budete počut dopravného analytika Jána Bazovského. Vysvetľuje, prečo ide o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť. „Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel. A tým, že z miesta odišiel, tak mal povinnosť zo zákona zdržať sa konzumácie alkoholu," približuje, čo hovorí zákon. Budete počuť aj reakciu polície.Mal by líder SNS a popdredseda parlamentu vyvodiť politickú zodpovednosť? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Danko je podľa neho ukážka papalášizmu. „Ani sa mu nedarí skrývať, čo je zač. Nie je to v poriadku, Danko nie je nad zákonom, nie je nadčlovek, len pre to, že je podpredseda parlamentu. Prejavil disrešpekt k zákonu a štátu. Je to obrovská hanba.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Zavádza vládna koalícia ročné okno na kradnutie? Podľa prokurátora ÚŠP vláda navrhuje len trojročnú premlčaciu lehotu na trestné činy ako napríklad sprenevera alebo machinácia pri verejnom obstarávaní. To by znamenalo, že prvý rok vo funkcii takmer akéhokoľvek funkcionára by nasledujúca vláda – ak príde až o štyri roky – už nemohla vyšetriť. Poslanec Hlasu-SD sľúbil, že ak to tak naozaj je, pokúsi sa toto ustanovenie zmeniť.Zmeny sa pritom netýkajú len vlády, ale napríklad aj starostov a primátorov. Pri tých je bežné, že ich pochybenia odhalí až ich nástupca v ďalšom volebnom období. Je teda možné, že vládna koalícia naozaj vytvára obdobie, za ktoré budú niektorí funkcionári beztrestní, ak sa im podarí utajovať svoju trestnú činnosť aspoň tri roky?Vo včerajšej relácii NA ROVINU s týmto tvrdením prišiel prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár. Dnes sme sa na to pýtali poslancov a poslankýň Lucie Plavákovej z PS, Juraja Kúpu z Sas a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. Za koalíciu reagoval Ján Ferenčák z Hlasu-SD.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj právničku Katarínu Batkovú z Via Iuris. Podľa nej má prokurátor Masár pravdu iba čiastočne. Upozorňuje však, že verejné peniaze budú chránené menej ako tie súkromné.Téma noviel trestného práva bude rezonovať aj na dnešných protivládnych protestoch. Kde všade budú a čo sa chystá, sme sa pýtali predsedníčky poslaneckého klubu KDH Martiny Holečkovej.Podcast Aktuality Nahlas môžete zadarmo počúvať na Aktualitách a aj vo všetkých aplikáciách aj vďaka vašej podpore našej novinárskej práce cez predplatné Aktuality Navyše.Moderuje Peter Hanák.

NAKA v súčasnej podobe skončí. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) prebieha pracovná debata o možných zmenách - existuje viacero možností. Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní musia reagovať na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, nakoľko NAKA najbližšie spolupracuje práve s ÚŠP.„Dnes vám neviem povedať s istotou, ako NAKA alebo nejaký útvar bude fungovať. Ani jedno trestné stíhanie, ani jedna živá vec, ktorú dnes NAKA rieši, nebude zametená pod koberec a všetko sa prešetrí. A aj do budúcnosti sa budú prešetrovať najzávažnejšie kriminálne činy a bude tu úzko špecializovaný útvar, ktorý bude riešiť túto najzávažnejšiu trestnú činnosť," uviedol Matúš Šutaj Eštok.Na plány ministra vnútra Šutaja Eštoka s NAKA sme sa pýtali viacerých bývalých policajných funkcionárov. V podcaste budete počuť bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka, bývalého kriminalistu, ktorý stál pri zrode agentúry Petra Chudého, exšéfa polície Jaroslava Spišiaka (dnes poslanec Progresívneho Slovenska). A tiež bude reagovať prokurátor ÚŠP Ladislav Masár.Exšéfa Národnej kriminálnej agentúry Ľubomíra Daňka neprekvapilo, že sa má elitný útvar reorganizovať, keďže sa o tom šepkalo na chodbách. Ako otázne vníma, podobu, ktorú NAKA dostane.„Podľa mňa sú dve možnosti: buď sa zoštíhli, nejakí ľudia na NAKA ostanú, možno agentúra zmení názov, odídu nepohodlní vyšetrovatelia. Alebo je možné, že sa zmení úplne a prejde na krajské riaditeľstvá," hovorí v podcaste.Dôvody, prečo reaorganizovať NAKA vníma ako zástierku. „Jediný dôvod je znefunkčniť vyšetrovania," tvrdí Ľubomír Daňko.Podobne to vníma aj bývalý funkcionár NAKA, ktorý stál pri jej zrode - Peter Chudý. „Kroky, ktoré súčasné vedenie polície, vrátane ministerstva vnútra vykonáva voči dlhodobým, elitným, skúseným a čestným policajtom NAKA vnímam tak, že ich chcú zlikvidovať, aby došlo k stopnutiu káuz, ktoré vyšetrujú," hovorí v podcaste.Aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár hovorí o likvidiácii najlepších vyšetrovateľov NAKA. „Je bezpredmetné, či bude alebo nebude existovať NAKA alebo iné špeciálne útvary, kde budú vyšetrovatelia, operatívci. Ja to vnímam tak, že na pozadí legislatívnych zmien, ktoré sú predmetom rokovania v parlamente, a pohlcujú pozornosť, prebieha masívna likvidácia personálnych elít policajného zboru. Najlepší vyšetrovatelia z NAKA si musia hľadať miesta na okresných riaditeľstvách, no často ich tam nedostanú a je im hovorené, že nemôžu ostať v mieste bydliska - musia cestovať 70 km z miesta, kde žijú," hovorí.Viac v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Je súboj o postavenie prvého muža či dámy na Slovensku drahou záležitosťou? Musí byť uchádzač o post hlavy štátu bohatý? A aké sú zdroje financovania takého súboja? Otázky, ktoré so sebou nesie vyhlásenie termínov volieb prvého muža či ženy v krajine. Transparency International Slovensko urobilo analýzu, ako sa na financovaní politických strán podieľajú darcovia. Čo sa dá na jej základe povedať o financovaní prezidentských volieb? Téma pre Ľuboša Kostelanského.„Polmiliónový limit na volebnú kampaň je nízky. Platí už desať rokov. V minulosti sa dal obísť cez tzv. tretie strany“, vysvetľuje analytik Transparency International Slovensko. Pripomína pritom skúsenosť z posledných prezidentských volieb, pri ktorých Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič tento limit obišli práve financovaním cez tretie strany. „Ich kampane v skutočnosti presahovali sumu 750 tisíc eur“, hovorí. Pol miliónový zákonný limit nie je podľa Kostelanského dostatočný, aby reálne pokryl celoslovenskú volebnú kampaň a Transparency sa preto obáva obchádzania pravidiel a neférovosti kampane. „Keď chcete mať bilbordy vyvesené po celej republike, na to potrebujete len na jeden mesiac stotisíc eur“, ilustruje Kostelanský. K tomu je potrebné napočítať výdavky na prezentáciu v prostredí internetu. Len na to vynaložila napríklad Zuzana Čaputová pred piatimi rokmi rovnako stotisíc eur. Ďalšie výdavky sú nevyhnutné pre kontaktnú kampaň, k tomu je potrebné podľa Kostelanského pripočítať infláciu. To všetko sú argumenty, ktoré vedú k pochybnostiam o reálnosti širokospektrálnej prezidentskej kampane, ktorá by sa zmestila do polmiliónového zákonného limitu. Aké zdroje financovania teda kandidáti majú a nakoľko financie môžu ovplyvniť výsledok prezidentských volieb?Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už je známe, kedy si budú Slováci voliť novú hlavu štátu. Informoval o tom predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorý zároveň aj de facto oznámil svoju kandidatúru na prezidenta. Reagoval na to aj Ivan Korček, tiež kandidát na hlavu štátu. Podľa neho sme sa z vyjadrenia šéfa Hlasu dozvedeli, že by Pellegrini ako prezident slúžil koalícii.Má to Peter Pellegrini isté, keďže dnes vedie v prieskumoch? Je isté, že sa do druhého kola dostane Korčok-Pellegrini? Odpovedá šéf agentúry AKO Václav Hřích.Podľa Hřícha bude v prezidentských voľbách kľúčové, kto budú ďalší kandidáti. Tí búdu podľa neho rozhodujúci. Dôležité bude, či sa dokážu zviditeľniť. Ak sa im to podarí, tak budú brať voličov z cieľových skupín.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aký rok má za sebou Ukrajina? Bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná? Aký vývoj čakať v roku 2024? Kto je dnes vo výhode a ako môže vojnu ovplyvniť únava z nej, americké voľby, či zmenšujúca sa finančná a vojenská pomoc? Téma pre riaditeľa Adapt Inštitútu Mateja Kandríka.Podľa analytika v prvých šiestich mesiacoch vojny v roku 2024 budeme sledovať trend, že sa Ukrajina bude skôr brániť, než útočiť. „Rozhodne sa budú Rusi snažiť pokračovať v ofenzíve, aby nedali Ukrajine vydýchnúť," hovorí.Matej Kandrík tiež hovorí, že Rusko bude mať v prvých mesiacoch prevahu v dôležitých otázkach - napríklad v dronoch, delostrelectve, mínometoch. „Výrazne to nahráva ruskej strane a vedie to k úvahe, že Ukrajina bude musieť prejsť od ofenzívy k obrannej pozícii."Aká je stabilita ruského prezidenta pred voľbami? „Môžeme si dnes povedať, že to Vladimir Putin zvládol, ale bolo to o chlp. Pachuť a memento vystrašenia tam ostáva. Pozícia Putina je však stále silná," myslí si šéf Adapt Inštitútu.Podľa neho možno špekulovať aj nad tým, či nebude chcieť Vladimir Putin pred voľbami ukázať nejaký vojenský úspech. „Takže by neprekvapilo do marca zíntezívnenie bojov," dodáva.Zlomový bude podľa Kandríka november, a to pre americké voľby. „Výsledok amerických volieb ukáže, kam sa pohneme ďalej," dodáva.V podcaste budete tiež počuť- či bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná,- s akými kartami hrajú na začiatku roka Rusko a Ukrajina,- ruská ekonomika a veľká vojenská výroba,- ako ovplyvní vojnu únava z nej,- aký bude rok 2024.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Pápež nedávno dal svoje placet pre požehnania osôb v tzv. neregulárnych situáciách, do čoho spadajú aj páry rovnakého pohlavia či páry, ktoré žijú mimo manželského zväzku. Schválil doktrinálne vyhlásenie Fiducia supplicans vatikánskeho úradu pre náuku viery.Rozhodnutie podľa Vatikánu nemení nič na učení o manželstve medzi mužom a ženou. Napriek tomu vyvolalo širokú škálu reakcií: od spontánnej radosti, cez trpené vzatie na vedomie, až po obavy zo schizmy. Ako to vidí Miro Kocúr, teológ, biblista a pedagóg?Hovorí o dokumente s prívlastkom „prelomový“. „Namiesto odsudzovania, odmietania, znášania predsudkov a nenávisti, tu ide o ľudské prijatie a rešpektovanie tej životnej situácie“, hovorí. Kocúr pritom zdôrazňuje, že ide o dokument, ktorý pripravil vatikánsky úrad a odobril ho samotný pápež. Vatikán pripomína, že požehnávanie „neregulárnych“ životných situácií nemá mať akúkoľvek obradovú formu a nemá ísť o napodobňovanie manželstva. „Myslím si, že to bude veľká úľava pre ľudí toho istého pohlavia, ktorí dostanú požehnanie svojho spolužitia“, hovorí Kocúr. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aký bol rok 2023 z hľadiska prežívania? Podľa psychológa Aleša Bednaříka, ktorý sa špecializuje na pozitívnu psychológiu, či psychológiu šťastia bol minulý rok náročný. V podcaste približuje ako si poradiť s náročnými situáciami. „Je stále veľa vecí, aj drobných, ktoré môžeme robiť popri zlých veciach, ktoré sa nám dejú a nevieme ich zmeniť. Nie sme vystavený na pospas jednej vlne cunami," hovoríTémou roka 2023 boli aj voľby a nové kroky vlády, ktoré viedli ľudí do ulíc protestovať. Psychológ v podcaste približuje, ako sa naučiť komunikovať, riešiť konflikty v rodine - a to napríklad pre politiku. Podľa Bednaříka sa Slováci rýchlejšia vyplašia a hľadajú nepriateľa. „Sme nedoverčiví, netreba nám veľa, aby sme sa pustili do konfliktu so susedom, s ktorým sme vyrastali, hovorí Aleš Bednařík.No a pozrieme sa aj na predsavzatia. Majú zmysel? Ako si ich správne nastaviť?Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

„Nie, ja si takto Olympiádu nepredstavujem!“ Reakcia na grafiku, na ktorej bežia s olympijskou pochodňou ruka v ruke zakrvavení Vladimír Putin a Alexander Lukašenko. Umelecká reflexia rozhodnutia Medzinárodného olympijského výboru, podľa ktorého budú môcť na letnej olympiáde v Paríži zápoliť aj športovci Ruska a Bieloruska. A prečo o tom teraz, vo sviatočnom čase? Toto olympijské rozhodnutie totiž dokázalo prerásť aj s odstupom mesiacov až do predvianočnej polemiky. So záverom: NIE globalizácii ľahostajnosti!A za týmto NIE stojí Tomáš Gerboc, katolícky kňaz, verbista, akademik a nadšený bežec, ktorý sa aktuálne venuje bratislavským vysokoškolákom. Prečo môže byť olympijská účasť športovcov vojnových agresorov až prejavom globálnej ľahostajnosti? A ako na ňu? „Pomôcť môže už len otázka: Čo môžem zmeniť ja, nie moje okolie“, hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Online priestor je globálny, nemá žiadne pravidlá a preto sú tam nekonečné možnosti ako tam "takíto" ľudia môžu komunikovať a vytvárať si vzťahy, ktoré ich príjmu takých, akí sú. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity a to môže byť pre nich dôležitejšie než premýšlanie nad reálnymi dôsledkami ich činov, hovorí na margo masakry v pražskej Karlovej univerzite psychológ Marek Madro. Podľa neho dnes ide o to, čo my ako spoločnosť s týmto fenoménom urobíme pretože máme možnosti ako takéto udalosti eliminovať. "Vieme to, len to nerobíme.," dodáva šéf IPčka.Sú to mladí ľudia, ktorí dávajú najavo, že cítia nejakú nespravodlivosť a že sa im stala nejaká krivda - veľmi často sú obeťami šikany alebo práve naopak, agresormi, takže my si ich vieme všimnúť ako agresorov v triede či tých, ktorí týrajú zvieratá, ale ako keby sme to nechceli vidieť a nechceli sme to riešiť. Hľadáme zázračné recpety, ale nie sme sami poctiví, hovorí možných príčinách, ale - aj možných potenciálnych dôsledkoch masakry v Prahe šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.Česká republika sa vyrovnáva s dôsledkami bezprecedentnej masovej vraždy na pražskej Karlovej univerzite, pri ktorej bolo včera popoludní osamelým strelcom zavraždených 14 obetí a ďalšie viac ako dve desiatky boli zasa viac - alebo i veľmi vážne, zranené. Strelec bol počas zásahu eliminovaný - a to vlastnou rukou, polícia už pozná identitu všetkých obetí no a zranení by mali byť podľa vyjadrenia kompetentných v stabilizovanom stave.Zajtra - teda v sobotu 23. decembra, bude v Českej republike vyhlásený štátny smútok na uctenie si pamiatky obetí streľby. Premiér Petr Fiala vyzval všetkých občanov aby si na poludnie o 12tej hodine ich pamiatku uctili minútou ticha a v tomto čase sa na území celého Česka rozoznejú aj zvony.V Českej republike zároveň začali prebiehať už aj diskusie o revízii zbraňovej legislatívy, lepšej ochrane takzvaných "makkých cieľov" - teda napríklad zavedenie bezpečnostných rámov na školách či iných budovách, ktoré by mohli byť potenciálnymi cieľmi takýchto šialených strelcov či o tom ako školiť deti na takéto možné riziuka a ako o nich v médiách informovať. Diskutuje sa však i o kompetentnosti a najmä, rýchlosti policajného zásahu.No kľúčovou otázkou, ktorá rezonuje i v mnohých z nás tu na slovensku - rodičov, ale aj našich detí, zostáva otázka: "Prečo"?Ako sa máme - ako spoločnosť, vyrovnať s takouto traumou útočiacou na tie naše najhlbšie existenciálne obavy z ohrozenia života ako i ohrozenia života našich detí? Čo sa to deje vo svete našich detí, keď tento svet dokáže vygenerovať i ľudí páchajúcich tie najstrašnejšie činy? Je možné potenciálnych páchateľov spoznať a eliminovať takéto hrozné činy a z akého to sveta pramení barbarstvo tohoto typu a čo nám vlastne chce povedať?No a najmä: Čo vieme urobiť preto, aby sa takéto hrozné udalosti v čo najväčšej možnej miere eliminovali a dokázali sme im predchádzať a riešiť ich príčiny?Témy dnešných Aktualít Nahlas, s psychológom a šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

Politiku sledovať menej, no pozornejšie. Paradoxné odporúčanie politického publicistu, komentátora. Lebo, že jej deriváty – ako hnev, frustrácia a bezmocnosť – tomu spoločnému neprospievajú. A privádzajú len k ďalšej a bolestivejšej rozpoltenosti a fragmentácii. Keď „hlupáci, čí zlí, ktorí si ani len nezaslúžia empatiu, a rovno dezoláti“ zaznieva už z oboch strán politického spektra. Teda z koalície a rovnako opozície. A rovnako z ich voličských táborov. A tí, čo sa na vulgárnosť sťažovali, teraz sa jej sami dopúšťajú. Ako z toho? A prečo sme dospeli do tohto stavu? Téma pre Sama Marca, politického publicistu, ktorý vyzýva k väčšej striedmosti politiku sledovať. A Romana Pudmarčíka, sociológa agentúry IPSOS, ktorý číta správanie ľudí z dát prieskumov.Podcastovú diskusiu moderuje Jaroslav Barborák. Dozviete sa z nej:- akí sú podľa dát ľudia, ktorí podporujú koalíciu a opozíciu- čí sa dá z týchto dát vyčítať až ich sklon k urážaniu druhej strany- že nie vzdelanosť či vek, ale najmä charakter ľudí rozhoduje- že liekom na hnev je práca na vlastnej spokojnosti a budovanie komunítVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

Dnes večer pokračujú protesty proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Výhrady má už aj šéfka európskych prokurátorov Laura Kővesiová. Opozícia napáda najmä Petra Pellegriniho, ktorému by pokračovanie protestov mohlo prekaziť prezidentské plány. Čo na to hovorí strana Hlas? Sociológa sme sa pýtali, či majú protesty šancu prežiť sviatky. Hnutie Slovensko pošle svojich priaznivcov na veľký protest, aj keď Matovičových rečníkov zvyšok opozície nepozval.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť predsedu PS Michala Šimečku, predsedu SaS Richarda Sulíka, poslanca za Hlas Jána Ferenčáka, poslanca za hnutie Slovensko Mareka Krajčího a sociológa Dominika Želinského.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Exminister spravodlivosti Viliam Karas upozorňuje, že Slovensko sa po prijatí nízkych trestov môže stať destináciou pre zločincov. Podľa neho budú na Slovensko chodiť páchať ekonomickú trestnú činnosť. Vláda chce politicky obsadzovať kontrolné inštitúcie, hrozí nám za to konflikt s Európskou komisiou a pokuty.Vláda chce priamo menovať šéfov napríklad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Protimonopolného úradu. Najmä v prípade druhého menovaného to stavia Slovensko do konfliktu s Európskou komisiou. Poslanec Roman Michelko za SNS, ktorý zmenu navrhuje, naznačuje, že ľudia, ktorí zákon pripravovali, to snáď majú ošetrené. Kto to je, neprezradil.V dnešnom podcaste budete počuť aj podpredsedníčku Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú či Janu Cigánikovú z SaS. Bude opozícia umelo naťahovať aj debatu o štátnom rozpočte?Moderuje Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Lídri Európskej únie schválili začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou. Rozhodnutie padlo napriek predchádzajúcemu vytrvalému odporu Viktora Orbána. Ešte v štvrtok popoludní šli z Bruselu správy, že stredobodom pozornosti je nielen Ukrajina, ale aj samotný Viktor Orbán. Blokoval totiž tak finančnú 50miliardovú pomoc krajine pod agresiou Vladimíra Putina, ako i začiatok prístupových rokovaní. Rozhodnutie s prívlastkami „historické“, ale i „nečakane rýchle“ – to na jednej strane. Na druhej – a tú predstavuje spomínaný maďarský premiér - „zlé“. Čo sa stalo, že bolo nakoniec prijaté „jednomyseľne“? Miestnosť v čase rozhodovania Orbán jednoducho opustil – neskôr napísal, že „Maďarsko nechce byť súčasťou tohto zlého rozhodnutia“. Možno tak hovoriť o jednomyseľnosti? A čo zelená Ukrajine pre jej členstvo v Únii bude znamenať pre aktuálnu vojnu s Putinovým Ruskom? Témy pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Ak mám byť pri tomto hodnotení naozaj chladnokrvný, myslím si, že Viktor Orbán si uvedomil, že toto je taká dojná krava, ktorú bude môcť využívať aj v nasledujúcich mesiacoch“, tvrdí analytik. Únia len predvečer samitu Maďarsku „rozmrazila“ vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Z Orbánovho okolia totiž otvorene zaznievalo, že vstup Ukrajiny do EÚ nepodporí, ak Maďarsku neuvoľní zmrazené peniaze.Pavel Havlíček upozornil na fakt, že ďalšou príležitosťou pre Orbánov prístup alla dojná krava môže byť už nasledujúci januárový mimoriadny samit o vojenskej pomoci Ukrajine. Práve Orbánove veto v tejto otázke nateraz blokuje 50 miliardový balík európskej pomoci. Robert Fico podľa Havlíčka „lavíruje“ medzi záväzkom pre svoj elektorát a „mlynským kameňom“, ktorý predstavujú veľké možnosti pre biznis súkromného zbrojárskeho sektoru. „V tomto je Fico pragmatik a pragmatikom zostane“, tvrdí analytik a „bude pokračovať v pozícii akéhosi mačko-psa“. Zomrel uznávaný autor, textár a aforista, majster „presných viet“ Tomáš Janovic. „Budú nám chýbať vaše myšlienky, váš zmysel pre humor“, reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Tomáš Janovic zomrel po dlhšej chorobe vo veku 86 rokov. Ak je autor prítomný vo svojej tvorbe, spojme sa s ním aspoň cez ňu – jeho aforizmami:„Pokus o totalitu sa podarí na prvý raz. Pokus o demokraciu treba stále opakovať.“Alebo ten o politikoch: „Keby kradli popritom, že niečo vytvoria, oni kradnú popritom, že kradnú.“A do tretice: „Lup sa najlepšie odnáša v národnej zástave.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Kolaborácia s Ruskom, kolaborácia s krajinou, ktorá sa nám vyhráža, krajinou, ktorá napadla nášho suseda, ktorá vraždí, ktorá je ekonomickým trpaslíkom a neuveriteľne zaostalou diktatúrou, tak podkladanie sa takejto krajine sa dá nazvať, minimálne, postupom absolútne proti záujmom Slovenskej republiky,“ hovorí pre Aktuality Nahlas exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Prečo nazval amerického veľvyslanca „užitočným idiotom“ a kam vedie Ficova zahraničná politika?Názory Slovenska a NATO o vojenskej pomoci Ukrajine sa rozchádzajú, lebo slovenská vláda neverí, že to pomôže vyriešiť situáciu na Ukrajine. Vyhlásil to dnes premiér Fico počas spoločnej tlačovej besedy s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom.Po ostrej a rétoricky rozmáchnutej predvolebnej rétorike SMERu a ďalších dnes už vládnych strán, prichádza čas ich vládnych činov. Videli sme snahu zlikvidovať aktívnych hráčov štátu v hybridnej vojne, ale aj naplnenie sľubu o ukončení armádnych dodávok pre brániacu sa Ukrajinu. Po čase volebnej kampane sa však zdá, že ostrie predvolebnej rétoriky otupila vládna zodpovednosť. alebo je to len zdanie a štvrá ficova vláda predsa len zásadne otáča kormidlo našej zahraničnej politiky a mení náš dlhoročný bezpečnostný kurz?Ako čítať vynárajúce sa spory s Bruselom a môže - a má sa, opozícia spoliehať, že slabosť ich politického mandátu bude nahrádzať tlak z EÚ. Je Fico IV. z roku 2023 ešte stále ten istý Fico, ktorý horoval za členstvo Slovenska v takzvanom európskom jadre, rečnil na Globsecu a snažil sa o fotky s americkým prezidentom? Čo sa v uvažovaní premiéra zmenilo a nakoľko ho inšpiroval model vládnutia Viktora Orbána - a to aj vrátane napätých vzťahov s EU? ako dôležité môžu byť obchodné záujmy ministra obrany v zbrojárskom biznise a nakoľko bude premiér podliehať tlakom národniarov volajúcich po boji s mimovládkami?No a napokon, ako sa mení geopolitická šachovnica sveta a nakoľko je Slovensko pripravené aj na tie najčernejšie scenáre, vrátane svetovej vojny? A ak nie, prečo podceňujeme kľúčové funkcie štátu, ktorými je obrana a ochrana štátu a jeho občanov?Témy a otázky pre exministra zahraničných vecí a dlhoročného diplomata Rastislava Káčera. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Pri všetkej úcte, spýtajte sa ľudí, či vedia proti čomu protestujú: čo im vadí na odvolaní Lipšica a aký je rozdiel medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym prokurátorom. Dajte im tieto odborné otázky, či vedia prečo sú na tom námestí, hovorí v podcaste poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Podľa poslana Hlasu Samuela Migaľa ľudia nemajú ucelené informácie.Včerajšieho protestu pred úradom vlády v Bratislave a v ďalších mestách sa zúčastnili tisícky ľudí. Protestovali napríklad proti návrhu vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry či proti zníženiu trestov za korupciu. Išlo o zhromaždenie, ktoré zvolali opozičné strany.Podľa šéfa progresívcov Michala Šimečku sú v koalícii nervózni a vysvetľuje si to tým, že obštrukcie opozície a protesty ľudí fungujú. „Sú pod tlakom, lebo vidia, že to, čo si predstavovali, že pretlačia promafiánsky balíček - zrušenie špeciálneho prokuratúry - narýchlo, bez diskusie pred Vianocami, že to sa im nedarí a tlak funguje,“ hovorí v podcaste.Parlament si dnes odhlasoval, že bude rokovať až do polnoci a poslanci zároveň zaradili, že rozpočtom sa budú zaoberať ešte pred rušením špeciálnej prokuratúry. Budete počuť reakciu Petra Pellegriniho, že či je to reakcia na protesty ľudí.No a pýtali sme sa aj ďalších koaličných poslancov, či reflektujú ľudí na námestiach alebo chcú, aby novela trestného zákona, vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry, ostala bez zmeny. Odpovedajú Dušan Jarjabek a Samuel Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Protesty nie sú ľudsky nikomu príjemné. Nebudú ani Robertovi Fico, no určite z nich nebude robiť vedu. Čo mu ale nie je príjemné je to, že to vysiela signál do zahraničia, hovorí v podcaste sociológ Michal Vašečka.Traja opoziční lídri Michal Simecka, RS, MM tvrdai, že chcú zatlačiť na RF, aby zmenil nazor a stiahol podľa ihc slov mafiansky balicek - podla nich tlak mozu vytovorit aj protesty - budete počuť predsedu PSTraja opoziční lídri Michal Šimečka, Richard Sulík a Milan Majerský tvrdia, že chcú zatlačiť na Roberta Fica, aby zmenil názor a stiahol, podľa ich slov, mafiánsky balíček.Podľa šéfa progresívcov má v každej demokracii váhu, čo si ľudia myslia. „Verím, že ľudí bude toľko, nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, že spolu s tlakom opozície v parlamente a možno aj s EÚ a inými organizáciami dosiahneme to, že nakoniec bude musieť Robert Fico ustúpiť," hovorí v podcaste Michal Šimečka.Poslankyňa SaS Mária Kolíková je presvedčená, že keby voliči Smeru, Hlasu a SNS videli, čo je obsahom novely trestného zákona, tak by protestovali aj oni.Naozaj dokáže opozícia cez protesty zatlačiť na Roberta Fica? Rozprávame sa o tom so sociológom Michalom Vašečkom. Ten hovorí, že samotné protesty môžu dosiahnuť veľa. Napríkald aj z terapeutického hľadiska - ľudia vypustia bezmocnosť, ktorú cítia. A zároveň sa ľudia naučia, že zápas o demokraciu prebieha neustále.No nemyslí si, že Robert Fico bude robiť z protestov vedu Čo mu ale nebude podľa Vašečku príjemné, aký to vyšle signál do zahraničia. „Protest plní funkciu, ktorú netreba podceňovať - a to smerom do zahraničia," hovorí.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prokurátori na čele s Danielom Lipšicom tvrdia, že ak prejdú návrhy Smeru na zmeny trestného práva a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, konkrétni ľudia sa vyhnú trestom a pôjdu na slobodu. Kauzy ako Gorila či Mýtnik 3 budú premlčané. Odborníci vidia možnú záchranu na Ústavnom súde, na ktorý na môže obrátiť prezidentka aj opozícia. Súd môže pozastaviť účinnosť zmien. Či ich môže aj kompletne zvrátiť, je podstatne komplikovanejšia otázka.Udalosťou dnešného dňa bola tlačová konferencia viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nich sú Smerom navrhované zmeny účelovo šité pre potreby konkrétnych obvinených či dokonca už odsúdených osôb.Ak by zákony prešli tak, ako sú navrhnuté, podľa prokurátorov by zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt spôsobili, že sa nikdy neodstíha kauza Gorila a napríklad Jaroslav Haščák v tomto prípade dosiahne beztrestnosť. Podobne by sa v kauze Mýtnik 3 trestu mohol úplne vyhnúť Miroslav Výboh, ktorý je považovaný za človeka veľmi blízkeho priamo Robertovi Ficovi.Zoznam prominentných alebo Smeru verných ľudí, ktorí sa nezlomili a nezačali svedčiť, a ktorým by navrhované zmeny pomohli, sa tým nekončí. Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, ktorý dozoruje napríklad prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hovorí ešte o ďalšom zaujímavom mene. Podľa neho by zo zmien v procesnom práve mohol benefitovať napríklad expolicajt Marián Kučerka, právoplatne odsúdený na 10 a pol roka, ktorý sa momentálne skrýva v Bosne a Hercegovine. Ako konkrétne, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Oslovili sme aj signatárov listu Európskej komisii, ktorí vyzývajú jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú a eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reynoldsa, aby neuverili zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica. Medzi podpismi nechýba expremiérka Iveta Radičová, exministri Ivan Mikloš, Rudolf Chmel a Rastislav Káčer, bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, niekoľko univerzitných profesorov, herci či občianski aktivisti. Niekdajšia politička, diplomatka a herečka Magda Vášaryová pre náš podcast tvrdí, že jediným plánom Smeru je, aby sa zlodeji nedostal ido väzenia. Pýtali sme sa jej, čo očakáva od Európskej komisie.Podpísaná je aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa nej je možné, aby zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastavil Ústavný súd SR. Na detaily a možnosti sme sa preto pýtali aj bývalého ústavného sudcu Ladislava Orosza.Podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Týmto tempom sa k zdravým verejným financiám dostaneme možno až za 4 volebné obdobia, takto hodnotí konsolidačné ambície vlády člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Vláda ide podľa neho minimalistickým tempom, rizika vyplývajúce s nezdravých verejných financií tak budú pretrvávať ešte dlhé roky. To konkrétne povedie k nárastu nákladov na náš štátny dlh., ktorý je aktuálne vo výške 1,2 miliardy eur, no podľa RRZ do roku 2027 splátky úrokov vzrastú až na 2,5 miliardy eur. Ich tempo konsolidácie nebude vražedné,spoň tak to sami deklarujú. Napriek tomu ozdravovanie verejných financií - na spôsob Fico IV., načrie i do našich peňaženiek. Zvýšenie zdravotných odvodov, zníženie odvodov do druhého penzijného piliera, zníženie počtu štátnych sviatkov,vyššia spotrebná daň na tabak, výrazne zdanenie bánk - to všetko má podľa novej vlády pomôcť našich chorľavým verejným financiám. Druhou rukou však tá istá vláda však rozdáva a to zavedením bonifikácie hypoték, predlžením kompenzačných schém na vysoké ceny energií, ale aj pred voľbami sľubovaným preferovaním penzistov. Ako sa na toto všetko pozerá ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster? Je takéto tempo ozdravovania našich verejných financií dlhodobo udržateľné a akú cenu - napríklad vo zvyšujúcej sa sune potrebnej na splácanie našich dlhov, si to vyberie? Môžeme si dovoliť pestovať za týchto neistých ekonomických parametrov v ľudoch tzv. nárokovú mentalitu v ktorej by mal štát svojich občanov ochrániť pred zlým, neistým a meniacim sa svetom? A prečo v konsolidačných plánoch vlády chýbajú rozvojové impulzy akými sú väčšia podpora vedy či vzdelávania? No a napokon, je preferovanie seniorov - a to trebars i na úkor zamestnancov, ktorí sa na súčasné penzie svojimi daňami a dovodmi skladajú, ekonomicky udržateľné?Témy a otázky pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. no a potom sa pozrieme na dôvody, ale najmä prognózy stretu občianskej spoločnosti, ktoré včera po prvý raz dala priamo na ulici novej vláde najavo svoj nesúhlas. Nakoľko je premiér fico odolný voči tlaku ulice a naopak, nakoľko je zasa slovenská občianska spoločnosť odolná voči tlaku novej vládnej moci? V podcaste na to odpovie odpovie šéfredaktor aktualít Peter Bárdy.

Berie, aby dávala – vládna zostava s označením Fico4 a jej Lex konsolidácia. Na „silný sociálny štát“ v jej podaní má ísť takmer miliarda. Kde na ňu zobrať? Napríklad len 106 miliónov z približne 40 centového zdraženie krabičky cigariet. Takmer 40 miliónov z vyšších správnych a súdnych poplatkov. 55 miliónov zas zoberie verejnoprávnej RTVS. Zoberie aj bankám, či zamestnávateľom a podnikateľom na vyšších daniach.A na čo majú ísť takto zozbierané stovky miliónov? Napríklad 100 miliónov na nové ministerstvo športu, 260 zdravotníctvu či 88 miliónov na pomoc s hypotékami. Najväčšiu čiastku – 494 miliónov – pritom zhltne „plnohodnotný“ 13 dôchodok. Ak však nemal zaniknúť ten rodičovský – ktorý chce podľa RF „celé Slovensko“ - chýbajúcich viac ako 360 miliónov sa má nájsť práve v druhom dôchodkovom pilieri. Cestou je zníženie odvodov na súkromné dôchodkové účty a ich presmerovanie na tie štátne – v podobe „prietokového ohrievača“ Sociálnej poisťovne. Ficova vláda tak opäť zasahuje do nastavenia dôchodkového systému. Čo to spôsobí/môže spôsobiť – na to sa pozrieme s dôchodkovým expertom Michalom Mešťanom z UMB v Banskej Bystrici. Nastúpená cesta výdavkov na „sociálny štát“ dáva už teraz podľa Mešťana tušiť, že znižovaním pomeru odvodov pre druhý pilier sa to neskončí. Predpokladá, že vzhľadom na potrebu financovania opatrení Ficova vláda bude musieť pristúpiť aj k otvoreniu druhého piliera. „S ohľadom na predikcie, ako sa bude vyvíjať štátny rozpočet a ekonomiky v budúcich rokoch, nie je možné očakávať také ekonomické oživenie, ktoré by prinieslo rozpočtové zdroje na pokrytie týchto výdavkov“, konštatuje. Predchádzajúce vlády Roberta Fica otvárali druhý pilier už štyri krát. Vystúpilo z neho približne 400 tisíc sporiteľov a na štátne dôchodky tak do štátnej Sociálne poisťovne pretiekla miliarda eur. Aktuálne zníženie odvodov postihne najmä mladých ľudí, v podcaste budete počuť aj prepočty, ako. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Vláda chce zrušiť špeciálnu prokuratúru už od 15. januára. O mierny odklad sa môže postarať prezidentka, no väčší problém môže vláde spôsobiť Európska komisia. Tej doterajšie rokovania s vládou nestačia a bude chcieť podrobnejšie vysvetlenia. Ak by zmeny prešli, niektorí obvinení či obžalovaní z okolia Smeru budú čeliť nižším trestom.Opozícia aj odborníci upozorňujú, že môže dôjsť aj k výraznému zdržaniu a k oddialeniu rozsudkov. Prípady totiž dostanú na stôl noví, menej špecializovaní prokurátori a tí budú potrebovať čas na naštudovanie spisov. Ak by došlo k prieťahom v konaniach, bude to príležitosť pre obvinených, aby sa obracali so sťažnosťami na Ústavný súd.Prečo vláda neprijala ponuku Daniela Lipšica na dobrovoľný odchod z funkcie výmenou za zachovanie inštitúcie? V dnešnom podcaste na to odpovie Robert Fico a aj jeho minister spravodlivosti Boris Susko. Budete počuť aj názor otca zavraždeného novinára, pána Jozefa Kuciaka a odborníčok na právo a korupciu z Via Iuris a Zastavme korupciu Evy Kovačechovej a Zuzany Petkovej. Dušan zachar z inštitútu INEKO hovorí, že búranie právneho štátu sa podpíše aj na našej ekonomickej prosperite.Pýtali sme sa aj opozície – Márie Kolíkovej z SaS, Romana Mikulca z hnutia Slovensko a Michala Šimečku z PS.Moderuje Peter Hanák. Na výrobe sa podieľali Denisa Hopková, Michaela Paulovič, Zorislav Poljak a Adam Obšitník.

Ešte včera sme vám priniesli podcast s opatreniami, ktoré majú podľa kabinetu Roberta Fica pomôcť štátnemu rozpočtu - ako napríklad vyššie dane, drahší alkohol, o deň voľna menej, či zásah do II. piliera. Dnes sa na opatrenia vlády pýtali opozičných poslancov.Budete počuť šéfa SaS Richarda Sulíka, ktorý hovorí, že ide o najväčšie zvyšovane daní v história. Vláda tak podľa neho likviduje ekonomiku a zareže firmy. Tiež budete počuť rozhovor s bývalým šéfom výboru pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom. Podľa neho sa vláda rozhodla vyššie zdaniť takmer všetko, čo sa hýbe. Kritizuje vládu tiež za to, že to robí potichu.Podľa Jozefa Hajka z KDH vláda presúva peniaze z jedného vrecka do druhého. Hovorí tiež, že sa zabúda na skupiny, ktoré sú skutočne ohrozené chudobou.Šéf progresívcov Michal Šimečka hovorí o žmýkaní peňazí od občanov a o tom, že bude chýbať dôchodcom. Dodáva tiež, že je to „čisto pre to, aby si mohol Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň. že si chce Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň." Podľa šéfa hnutia Slovensko Igora Matoviča vláda porušuje sľuby.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Vláda Roberta Fica schválila opatrenia, ktoré majú zvýšiť príjmy rozpočtu. Vláda napríklad odklepla zvyšovanie daní a odvodov na budúci rok. Chce zrušiť aj jeden deň voľna. Podľa ekonóma z INESS Radovana Ďuranu sú viaceré z nich neefektívne. V podcaste hovorí o tom, že vláda necieli na solidaritu, ale na popularitu.Kde je dobré, že sa ušetrí a naopak, kde peniaze budú chýbať? „Odvodom pre banky môže dôjsť k prenosu do poplatkov baniek alebo k zníženiu dostupnosti hypotéky. Máme tam zvýšenie rôznych poplatkov, je ich tam asi tak tisíc, všetko to pocítia občania a podnikatelia v peňaženkách," približuje ekonóm Ďurana v podcaste. Naopak oceňuje zrušenie jedného dňa voľna počas štátneho sviatku.Hovorí však celkovo o neefektívnom prerozdeľovaní. „Neplatí, že za vyššie dane budeme mať lepšie služby. Naopak, vyššími daňami zafinancujeme neefektívne prerozdeľovanie," hovorí tiež. Podľa neho sa slovenské vlády pokúšajú občanom podsúvať ilúzie, že si môžeme viac, než na čo v skutočnosti ekonomicky máme.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Chystá sa globálna „inventúra“ postoja ku klíme? Formálnym pôdorysom je veľká klimatická konferencia, ktorá sa včera začala v Spojených arabských emirátoch. Deklarovaným cieľom je „prebudenie“ sveta – a teda vlád a politických reprezentácií, aby robili viac a lepšie pre zachovanie cieľa nepresiahnuť úroveň oteplenia planéty nad 1,5 stupňa oproti predindustriálnej dobe. „Prestať sa flákať a začať robiť“ – slovník, ktorým sa obrátil na svetových lídrov najvyšší predstaviteľ OSN pre oblasť klímy Simon Stiell. Na druhej strane len krátko pred samitom vyšli na povrch informácie, že hostiteľská krajina chcela v jeho zákulisí rokovať o ďalších ropných kontraktoch. Paríž, Glagow, teraz Dubaj...Samity s prívlastkami „pre klímu historické“, na druhej strane naša planéta aj napriek nim zaznamenáva ďalšie a ďalšie „najteplejšie roky“ v histórii meraní. Sú klimatické samity tým, čo svet ochladí? Téma pre Jozefa Pecha, klimatológa SHMÚ. „Súčasné fungujúce opatrenia nás stále vedú k trajektórii, že sa globálne oteplí svet minimálne o tri stupne celzia. Ale najbližšie desaťročie veľmi pravdepodobne pritlačí krajiny, aby akcelerovali v jednotlivých opatreniach. Mnohé dokonca predpokladané záväzky sa budú ešte sprísňovať“, tvrdí. „Chcem požiadať lídrov, aby sme z tejto konferencie urobili prvú, pri ktorej význam našich konkrétnych záväzkov prevýši výhovorky a uhlíkovú stopu lietadiel, na ktorých sme sem prileteli“. Prezidentka Zuzana Čaputová aktívne zastupuje Slovensko na klimatickej konferencii v Dubaji. Na zmiernenie vplyvu klimatickej krízy sú už podľa nej k dispozícii uskutočniteľné, účinné a lacné možnosti. „Máme potrebné technológie, zdroje aj zručnosti. Je najvyšší čas ich začať naozaj využívať," zdôraznila.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu by malo vzniknúť od 1. januára. Návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v stredu schválila vláda. Podľa bývalého štátneho tajomníka Ivana Husára je už teraz počet ministerstiev veľký a možno by ich bolo treba aj zredukovať. Celý nápad považuje za nezmysel a plytvanie verejnými financiami. Výraznou tvárou nového ministerstva cestovného ruchu a športu je aj Anton Siekel, ktorý je prezidentom olympijskeho výberu a ma blízke vzťahy s Andrejom Dankom a stranou SNS. O tom, kto je Siekel povie viac v podcaste investigatívny novinár Aktualít Martin Turček.

Poslanci dnes na brannobezpečnostnom výbore vypočuvali kandidáta na policajného prezidenta Ľubomíra Soláka. Kým koalícia bolo z jeho odpoveďami spokojná, opozícia je po verejnom vypočutí sklamaná a obáva sa, že policajný prezident bude len bábkou novej vlády. Ľubomír Solák viedol ešte do polovice novembra okresné veliteľstvo mestskej polície v bratislavskom Starom Meste. Do policajného zboru sa vracia po ôsmich rokoch. Za svoju najväčšiu prioritu označil stabilizáciu personálnej situácie v polícii. Podľa Juraja Krúpu z SaS dnešné vypočutie ukázalo, že Solák môže byť bábkou tejto garnitúry. Krúpu skalami näjme vyhýbavé odpovede na otázky, ktoré prichádzali zo strany opozičných politikov. Igor Matovič očakáva od vlády, že z nového policajného prezidenta budú chcieť urobiť len poslušnú figúrku.

V parlamente aj dnes pokračovalo odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V tretí rokovací deň sa k slovu dostala aj opozícia, ktorá kritizuje kroky ministra a novej vlády. O odvolaní ministra vnútra by sa mohlo hlasovať v stredu o 11:00 hodine.Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v rozprave obhajoval kroky ministra vnútra, ktoré boli podľa neho v súlade so zákonom. Igor Matovič označil ministra vnútra ako zakomplexovaného gestapáčika, ktorý by už nemal byť ministrom, keďže hrubo porušil zákon.Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska vyzval poslancov koalície, aby sa zúčastňovali rokovaní výborov a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne a aby sa nezdržiavali v pléne rôznymi duplicitnými debatami.

Známy vyšetrovateľ veľkých káuz Ján Čurilla, nedávno vypovedal ako svedok prípadu Rozuzlenie. Vo výpovedi hovoril aj o vzťahu hľadaného Petra Košča, prezývaneho aj Pán X, s generálnym prokurátorom Marošom ŽIlinkom. „Môžem sa vyjadriť k tomu, že počas vyšetrovania sa podarilo zadokumentovať blízky vzťah medzi generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom a Petrom Koščom,“ uviedol. Ide o obdobie, keď bol Žilinka ešte prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. O téme sa v podcaste rozprávame s investigatívcom Martinom Turčekom.Ak existuje podozrenie, že generálny prokurátor mohol mať blízky vzťah s osobou, ktorá je dnes kriminálne závadová, obžalovaný a na úteku a Maroš Žilinka k tomu nevie zaujať stanovisko, tak je otázka, prečo. Prečo má problém pomenovať, či sa pozná a ako sa pozná s Petrom Koščom, hovorí v podcaste investigatívec Turček. V podcaste budete počuť:- kto je Pán X, Peter Košč,- čo vypovedal Ján Čurilla,- nakoľko je jeho výpoveď dôveryhodná,- prečo je problém, ak Žilinka v minulosti Košča poznal.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Okolo oficiálnej návštevy nového premiéra do Českej republiky bežne nebýva takáto pozornosť. Aj podľa exminsitra medzinárodných vzťahov Pavla Demeša je to zvláštnosť, pretože prijatie nového premiéra býva štandardom - prijatie u všetkých troch ústavných činiteľov. Dnes je to ale inak a sú za tým vyjadrenia Roberta Fica na českú hlavu štátu Petra Pavla. „Vzhľadom na to, že sa Robert Fico nešetrne viackrát vyjadril na hlavu štátu, tak sa zvažovalo do akej miery sa tento bod programu bude vyvíjať. Ale napokon ho prijali všetci najvyšši ústavní činitelia. Uvidíme, aký bude spôsob prijatia, fotografie, vyjadrenia po stretnutiach - to ohodnotí celkovú cestu premiéra do Prahy," hovorí pre podcast Aktuality.sk Pavol Demeš.Zároveň konštatuje, že najdôležitejšie stretnutie bude s českým premiérom Petrom Fialom. „Pochopiteľné stretnutia premiérov sú kľúčové, pretože vzťahy medi Slovenskom a Českom sú rozvíjané prostredníctvom exekutívy."Robert Fico a Petr Fiala sa zhodli, že spolupráca medzi obomi krajinami bude pokračovať. Slovenský premiér komentoval aj informácie, že ho český prezident Petr Pavel nechcel prijať a situácia zachránila Zuzana Čaputová. Uviedol, že pomoc prezidentky nepotrebuje, neverí tomu a podľa neho ide, „bublinu." Premiéri sa nezhodli napríklad v téme vojenskej pomoci pre Ukrajinu.Podľa šéfredaktora týždenniku Respekt Erika Tabery bola v Česku aj dlhá debata, či sa s Robertom Ficom stretne šéfka poslaneckej snemovne. Zároveň potvrdil, že aj on má informácie o tom, že sám český prezident zvažoval slovenského premiéra odmietnuť a presvedčila ho až Zuzana Čaputová. Ako prvé prišli s informáciou Novinky.cz. „Politici vo vláde nemajú k Robertovi Ficovi blízko," uviedol Tabery. Vzťahy Česka a Slovenska budú podľa neho pokračovať na formálnej úrovni, pretože by si žiadna vláda nedovolila ich pokaziť tým, že by krajiny nespolupracovali.„Navyše Petr Fiala ani v domácej politike nechce riešiť žiadny konflikt. Na tlačovej konferencii to aj zaznelo: že rola politika je nájsť zhodu aspoň na niečom," hovorí tiež Erik Tabery.Petr Pavel sa síce stretol s premiérom, ale len na pár miút. „Podľa mojich informácií tým dávajú najavo, že stretnutie prebieha, pretože je to povinnosť vyjadriť rešpekt krajine, no nie politikovi. Bol určený formálny čas na stretnutie: dohoda bola, že to bude 20 minút. Hovorí to o vzťahoch, uviedol v podcaste šéfredaktor týždenníku Respekt Erik Tabery.Premiér Fico podľa neho však na tlačovej konfrencii prekročil hranicu, keď obhajoval prečo Slovensko odmieta vojenskú pomoc. „Postavil to tak, že akákoľvek vojenská pomoc je nezmysel. Donútil tým Petra Fialu dopovedať, čo si inak myslím že ani sám pôvodne neplánoval, že podľa nich má vojenská pomoc zmysel. Ukázalo sa na tom, ako to bude vyzerať. Spoločne položia veniec, opravia dialnice, ale v dôležitých veciach si nebudú blízki a ostane to na formálnej úrovni."Tabery tiež v podcaste približuje, že česká zahraničná politika vzniká v úzkej spolupráci premiéra a prezidenta. „Ich blízkosť v postoji voči Robertovi Ficovi je veľká, len sa líši v tom, že na akej úrovni sa musia stretávať. Keď to zjednoduším: Fico nie je kamarát, s ktorým by sa chceli nadštandardne stretávať. Myslím, že na to majú spoločný postoj. A je to tým, ako sa Robert Fico správa a nie o vzťahoch Čechov a Slovákov, dodáva Erik Tabery.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Opozícia sa dnes pokúša odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Robert Fico sa ho zastal, opozícii rozprával o pomste. Ak minister nemôže vymeniť policajných viceprezidentov, potom poďme odvolať opozičných šéfov parlamentných výborov, hovoril premiér. Prokurátorov a policajtov nazýval zvermi, minister vnútra grázlami.V dnešnom podcaste aktuality Nahlas budete počuť aj reakcie opozície – Lucie Plavákovej z PS, Márie Kolíkovej z SaS, a Veroniky Remišovej s Romanom Mikulcom z hnutia Slovensko.Moderuje Peter Hanák.

Polícii by mohol nastálo šéfovať Ľubomír Solák. Dnes je dočasne poverený policajný prezident a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho chce v čele polície natrvalo. Podľa neho je Solák policajt telom aj dušou a do zboru prinesie poriadok a disciplínu. Minister tiež tvrdí, že čo Štefanovi Hamranovi počas šéfovania polície „smrdelo", má jeho nominant úplne naopak.Ľubomíra Soláka ešte čaká verejné vypočutie na výbore. Otázky mu budú môcť klásť poslancie koalície, ako aj opozície. Preto sme sa ich v podcaste pýtali, čo si myslia o tejto nominácii ministra vnútra. Budete počuť exministra vnútra Romana Mikulca (Slovensko) a exšéfov polície Tibora Gašpara (Smer-SSD) a Jaroslava Spišiaka (Progresívne Slovensko).Podľa Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu je oveľa dôležitejšie, kam chce Ľubomír Solák viesť policajný zbor, než to, či mal pauzu v civile. Práve to kritizujú niektorí opoziční poslanci. „Čo vnímam ako dôležitejšie je, či má pán Solák dostatočnú morálnu integritu, pretože sa domnievam, že pri súčasnej vládnej koalícii bude musieť policajný prezident odolávať silný politickým tlakom," hovorí v podcaste.Petková tiež hovorí, že pre šéfa polície bude najväčšou výzvou bude odolávať politikom. „Bude to musieť ustáť, ak nechce byť sluhom vládnej moci."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koalícii sa podarilo schváliť programové vyhlásenie vlády a v poradí už štvrtý kabinet Roberta Fica tak získal dôveru. Podľa šéfa Hlasu a predsedu narodnej rady Petra Pellegriniho Slovensko vykročilo na cestu budovania silného štátu.Proti proti vysloveniu dôvery vláde Roberta Fica hlasovala celá a opozícia a avizuje, že sa pokúsia odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.Progresívne Slovensko na čele s Michalom Šimečkom napríkald tvrdí, že táto vláda ich dôveru stratila ešte skôr, ako ju od koalície získala. Branislav Gröhling z SaS hovorí, že ide programové vyhlásenie vlády len jednej strany, a to Smeru. Podľa neho Hlas a SNS „išli len okolo".Čo očakávať od štvornásobného premiéra Fica a jeho vlády po tom, čo získali dôveru? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Keď Fico hovorí, že idú napraviť defekty právneho štátu, tak to bude právny štát Ficovho typu, ktorý sme poznali spred februára 2018. Bude to polícia, prokuratúra a súdy, ktoré vedia, kde sú červené čiary, ktoré sa neprekračujú. Bude to tu výraznejšie pokojnešie, čo sa týka vyšetrovania korupcie smerom k politickým elitám. Pokojnejšie pre nich," hovorí v podcaste Peter Bárdy.V podcaste tiež budete počuť:- prečo Robert Fico nebude meniť stratégiu,- na čo sa bude teraz sústrediť,- či pohltí stranu Hlas,- a aká bude stabilná vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Robert Fico na slávnostnom straníckom sneme oznámil, že Ľuboš Blaha chce kandidovať do Európskeho parlamentu. Podľa politológa Radoslava Štefančíka nedokáže Blaha zastupovať Slovensko v EÚ vôbec v ničom, keďže jeho jedinou pracovnou náplňou je šíriť nenávisť a hnev na sociálnych sieťach. Robert Fico predikuje, že po prezidentských voľby zmenia politickú mapu na Slovensku. Fico si uvedomuje, že úspech Pellegriniho v prezidentských voľbách by mu umožnil ovládnuť stranu Hlas. Podľa Štefančíka by odchod Petra Pellegriniho znamenal postupný zánik strany Hlas. „Potom by to už bola len otázka času, kedy sa Fico a Kaliňák dohodnú s ostatnými dôležitými členmi strany Hlas na nejakom type integrácie.“Radoslav Štefančík zároveň vidí v Petrovi Pellegrinimu iného politika akým je Robert Fico. Kým predseda parlamentu označuje kritické médiá ako nepriateľské a nekomunikuje s nimi, tak líder Hlasu sa spoločne so svojimi ministrami nebráni komunikácií s médiami.

Zmena volebného systému by sa v tomto volebnom období mohla stať realitou. Petrovi Pellegrinimu sa podarilo pretlačiť tento bod aj do programového vyhlásenia vlády. Kým predseda parlamentu hovorí, že tento krok pomôže regiónom, Martin Dubeci z Progresívneho Slovenska nerozumie argumentom predsedu vlády a kritizuje takéto možné kroky koalície. „ Zmena volebného systému nie je najväčším problémom Slovenska. Sú tu oveľa väčšie výzvy, ktorými sa musíme zaoberať. Pevné verím, že to nie je krok k tomu, aby sa tu vládna koalícia zabetónovala.“Milan Majerský je rád, že sa začne debatovať o zmene volebného systému, keďže takýto bod mali aj vo svojom volebnom programe. Lídra KDH nezaujíma kritika opozičných politikov, podľa ktorých by zmena volebného systému pomohla udržať sa Ficovi pri moci. Podľa Majerského by mohol tento krok priniesť väčšie zastúpenie ľudí z regiónov v parlamente.

Čo sa má zmeniť napríklad v oblasti spravodlivosti, školstva, zdravotnícva či v ekonomike, ak by Ficova vláda presadila veci, čo má napísane vo svojom programe? Pýtali sme s sa viacerých opozičných poslancov, ktorí sa špecializujú v jednotlivých oblastiach alebo pracovali na rezortoch ako ministri.Budete počuť bývalého šéfa parlamentného výboru pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča (SaS). „Čo je isté z programového vyhlásenia je zvyšovanie množstva daní - napríklad daň z nehnuteľnosti. Takisto plánujú nové dane," hovorí v podcaste.Na zdravotnícvo sme sa v podcaste pýtali odborníkov na túto oblasť za stranu KDH, a to bývalého štátneho tajomníka za ministerstvo zdravotnícva Petra Stachuru a šéfa komory záchranárov Františka Majerského. „Bez detských pediatrov a všeobecných lekárov budeme mať problém postarať sa o deti a dospelých. Som prekvapený, že tam o tom nie je zmienka," konštatuje Majerský.Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO a poslanca Progresívcov Tomáša Valáška „chcelo slušnú mentálnu gymnasitku nepomonvať presne ruskú agresiu." „PVV je plné protirečení a zbožných prianí. To je hlavný motív celého dokmentu," hovorí v podcaste. O rozporuplných vyjadreniach hovorí aj jeho kolega zo strany a ekonóm Štefan Kišš.O tom, čo sa zrejme vláda chystá meniť v oblasti spravodlivosti sa v podcaste rozprávame s exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS). „Bude to právna úprava, ktorá nám zasiahne už aj do odsúdených prípadov," o jednej z vecí, ktorá sa píše v programe vlády.Vláda si tým, že mnohé veci napísala všeobecne vytvára manévrováci priestor, myslí si exminister školstva Ján Horecký (KDH). „Bolo to urobené na rýchlo, v krátkom čase s cieľom čím skôr sa chopiť výkonnej moci. Vláda si dopriala maximálny manévrovací priestor," hovorí v podcaste. Pýtame sa ho aj na program vlády v oblasti školstva a či je reálne každoročné zvyšovanie miezd pedagógov, ako to avizuje Ficova vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.