NAHLAS |aktuality.sk

Pri všetkej úcte, spýtajte sa ľudí, či vedia proti čomu protestujú: čo im vadí na odvolaní Lipšica a aký je rozdiel medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym prokurátorom. Dajte im tieto odborné otázky, či vedia prečo sú na tom námestí, hovorí v podcaste poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Podľa poslana Hlasu Samuela Migaľa ľudia nemajú ucelené informácie.Včerajšieho protestu pred úradom vlády v Bratislave a v ďalších mestách sa zúčastnili tisícky ľudí. Protestovali napríklad proti návrhu vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry či proti zníženiu trestov za korupciu. Išlo o zhromaždenie, ktoré zvolali opozičné strany.Podľa šéfa progresívcov Michala Šimečku sú v koalícii nervózni a vysvetľuje si to tým, že obštrukcie opozície a protesty ľudí fungujú. „Sú pod tlakom, lebo vidia, že to, čo si predstavovali, že pretlačia promafiánsky balíček - zrušenie špeciálneho prokuratúry - narýchlo, bez diskusie pred Vianocami, že to sa im nedarí a tlak funguje,“ hovorí v podcaste.Parlament si dnes odhlasoval, že bude rokovať až do polnoci a poslanci zároveň zaradili, že rozpočtom sa budú zaoberať ešte pred rušením špeciálnej prokuratúry. Budete počuť reakciu Petra Pellegriniho, že či je to reakcia na protesty ľudí.No a pýtali sme sa aj ďalších koaličných poslancov, či reflektujú ľudí na námestiach alebo chcú, aby novela trestného zákona, vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry, ostala bez zmeny. Odpovedajú Dušan Jarjabek a Samuel Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Protesty nie sú ľudsky nikomu príjemné. Nebudú ani Robertovi Fico, no určite z nich nebude robiť vedu. Čo mu ale nie je príjemné je to, že to vysiela signál do zahraničia, hovorí v podcaste sociológ Michal Vašečka.Traja opoziční lídri Michal Simecka, RS, MM tvrdai, že chcú zatlačiť na RF, aby zmenil nazor a stiahol podľa ihc slov mafiansky balicek - podla nich tlak mozu vytovorit aj protesty - budete počuť predsedu PSTraja opoziční lídri Michal Šimečka, Richard Sulík a Milan Majerský tvrdia, že chcú zatlačiť na Roberta Fica, aby zmenil názor a stiahol, podľa ich slov, mafiánsky balíček.Podľa šéfa progresívcov má v každej demokracii váhu, čo si ľudia myslia. „Verím, že ľudí bude toľko, nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, že spolu s tlakom opozície v parlamente a možno aj s EÚ a inými organizáciami dosiahneme to, že nakoniec bude musieť Robert Fico ustúpiť," hovorí v podcaste Michal Šimečka.Poslankyňa SaS Mária Kolíková je presvedčená, že keby voliči Smeru, Hlasu a SNS videli, čo je obsahom novely trestného zákona, tak by protestovali aj oni.Naozaj dokáže opozícia cez protesty zatlačiť na Roberta Fica? Rozprávame sa o tom so sociológom Michalom Vašečkom. Ten hovorí, že samotné protesty môžu dosiahnuť veľa. Napríkald aj z terapeutického hľadiska - ľudia vypustia bezmocnosť, ktorú cítia. A zároveň sa ľudia naučia, že zápas o demokraciu prebieha neustále.No nemyslí si, že Robert Fico bude robiť z protestov vedu Čo mu ale nebude podľa Vašečku príjemné, aký to vyšle signál do zahraničia. „Protest plní funkciu, ktorú netreba podceňovať - a to smerom do zahraničia," hovorí.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prokurátori na čele s Danielom Lipšicom tvrdia, že ak prejdú návrhy Smeru na zmeny trestného práva a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, konkrétni ľudia sa vyhnú trestom a pôjdu na slobodu. Kauzy ako Gorila či Mýtnik 3 budú premlčané. Odborníci vidia možnú záchranu na Ústavnom súde, na ktorý na môže obrátiť prezidentka aj opozícia. Súd môže pozastaviť účinnosť zmien. Či ich môže aj kompletne zvrátiť, je podstatne komplikovanejšia otázka.Udalosťou dnešného dňa bola tlačová konferencia viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nich sú Smerom navrhované zmeny účelovo šité pre potreby konkrétnych obvinených či dokonca už odsúdených osôb.Ak by zákony prešli tak, ako sú navrhnuté, podľa prokurátorov by zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt spôsobili, že sa nikdy neodstíha kauza Gorila a napríklad Jaroslav Haščák v tomto prípade dosiahne beztrestnosť. Podobne by sa v kauze Mýtnik 3 trestu mohol úplne vyhnúť Miroslav Výboh, ktorý je považovaný za človeka veľmi blízkeho priamo Robertovi Ficovi.Zoznam prominentných alebo Smeru verných ľudí, ktorí sa nezlomili a nezačali svedčiť, a ktorým by navrhované zmeny pomohli, sa tým nekončí. Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, ktorý dozoruje napríklad prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hovorí ešte o ďalšom zaujímavom mene. Podľa neho by zo zmien v procesnom práve mohol benefitovať napríklad expolicajt Marián Kučerka, právoplatne odsúdený na 10 a pol roka, ktorý sa momentálne skrýva v Bosne a Hercegovine. Ako konkrétne, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Oslovili sme aj signatárov listu Európskej komisii, ktorí vyzývajú jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú a eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reynoldsa, aby neuverili zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica. Medzi podpismi nechýba expremiérka Iveta Radičová, exministri Ivan Mikloš, Rudolf Chmel a Rastislav Káčer, bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, niekoľko univerzitných profesorov, herci či občianski aktivisti. Niekdajšia politička, diplomatka a herečka Magda Vášaryová pre náš podcast tvrdí, že jediným plánom Smeru je, aby sa zlodeji nedostal ido väzenia. Pýtali sme sa jej, čo očakáva od Európskej komisie.Podpísaná je aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa nej je možné, aby zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastavil Ústavný súd SR. Na detaily a možnosti sme sa preto pýtali aj bývalého ústavného sudcu Ladislava Orosza.Podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Týmto tempom sa k zdravým verejným financiám dostaneme možno až za 4 volebné obdobia, takto hodnotí konsolidačné ambície vlády člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Vláda ide podľa neho minimalistickým tempom, rizika vyplývajúce s nezdravých verejných financií tak budú pretrvávať ešte dlhé roky. To konkrétne povedie k nárastu nákladov na náš štátny dlh., ktorý je aktuálne vo výške 1,2 miliardy eur, no podľa RRZ do roku 2027 splátky úrokov vzrastú až na 2,5 miliardy eur. Ich tempo konsolidácie nebude vražedné,spoň tak to sami deklarujú. Napriek tomu ozdravovanie verejných financií - na spôsob Fico IV., načrie i do našich peňaženiek. Zvýšenie zdravotných odvodov, zníženie odvodov do druhého penzijného piliera, zníženie počtu štátnych sviatkov,vyššia spotrebná daň na tabak, výrazne zdanenie bánk - to všetko má podľa novej vlády pomôcť našich chorľavým verejným financiám. Druhou rukou však tá istá vláda však rozdáva a to zavedením bonifikácie hypoték, predlžením kompenzačných schém na vysoké ceny energií, ale aj pred voľbami sľubovaným preferovaním penzistov. Ako sa na toto všetko pozerá ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster? Je takéto tempo ozdravovania našich verejných financií dlhodobo udržateľné a akú cenu - napríklad vo zvyšujúcej sa sune potrebnej na splácanie našich dlhov, si to vyberie? Môžeme si dovoliť pestovať za týchto neistých ekonomických parametrov v ľudoch tzv. nárokovú mentalitu v ktorej by mal štát svojich občanov ochrániť pred zlým, neistým a meniacim sa svetom? A prečo v konsolidačných plánoch vlády chýbajú rozvojové impulzy akými sú väčšia podpora vedy či vzdelávania? No a napokon, je preferovanie seniorov - a to trebars i na úkor zamestnancov, ktorí sa na súčasné penzie svojimi daňami a dovodmi skladajú, ekonomicky udržateľné?Témy a otázky pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. no a potom sa pozrieme na dôvody, ale najmä prognózy stretu občianskej spoločnosti, ktoré včera po prvý raz dala priamo na ulici novej vláde najavo svoj nesúhlas. Nakoľko je premiér fico odolný voči tlaku ulice a naopak, nakoľko je zasa slovenská občianska spoločnosť odolná voči tlaku novej vládnej moci? V podcaste na to odpovie odpovie šéfredaktor aktualít Peter Bárdy.

Berie, aby dávala – vládna zostava s označením Fico4 a jej Lex konsolidácia. Na „silný sociálny štát“ v jej podaní má ísť takmer miliarda. Kde na ňu zobrať? Napríklad len 106 miliónov z približne 40 centového zdraženie krabičky cigariet. Takmer 40 miliónov z vyšších správnych a súdnych poplatkov. 55 miliónov zas zoberie verejnoprávnej RTVS. Zoberie aj bankám, či zamestnávateľom a podnikateľom na vyšších daniach.A na čo majú ísť takto zozbierané stovky miliónov? Napríklad 100 miliónov na nové ministerstvo športu, 260 zdravotníctvu či 88 miliónov na pomoc s hypotékami. Najväčšiu čiastku – 494 miliónov – pritom zhltne „plnohodnotný“ 13 dôchodok. Ak však nemal zaniknúť ten rodičovský – ktorý chce podľa RF „celé Slovensko“ - chýbajúcich viac ako 360 miliónov sa má nájsť práve v druhom dôchodkovom pilieri. Cestou je zníženie odvodov na súkromné dôchodkové účty a ich presmerovanie na tie štátne – v podobe „prietokového ohrievača“ Sociálnej poisťovne. Ficova vláda tak opäť zasahuje do nastavenia dôchodkového systému. Čo to spôsobí/môže spôsobiť – na to sa pozrieme s dôchodkovým expertom Michalom Mešťanom z UMB v Banskej Bystrici. Nastúpená cesta výdavkov na „sociálny štát“ dáva už teraz podľa Mešťana tušiť, že znižovaním pomeru odvodov pre druhý pilier sa to neskončí. Predpokladá, že vzhľadom na potrebu financovania opatrení Ficova vláda bude musieť pristúpiť aj k otvoreniu druhého piliera. „S ohľadom na predikcie, ako sa bude vyvíjať štátny rozpočet a ekonomiky v budúcich rokoch, nie je možné očakávať také ekonomické oživenie, ktoré by prinieslo rozpočtové zdroje na pokrytie týchto výdavkov“, konštatuje. Predchádzajúce vlády Roberta Fica otvárali druhý pilier už štyri krát. Vystúpilo z neho približne 400 tisíc sporiteľov a na štátne dôchodky tak do štátnej Sociálne poisťovne pretiekla miliarda eur. Aktuálne zníženie odvodov postihne najmä mladých ľudí, v podcaste budete počuť aj prepočty, ako. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Vláda chce zrušiť špeciálnu prokuratúru už od 15. januára. O mierny odklad sa môže postarať prezidentka, no väčší problém môže vláde spôsobiť Európska komisia. Tej doterajšie rokovania s vládou nestačia a bude chcieť podrobnejšie vysvetlenia. Ak by zmeny prešli, niektorí obvinení či obžalovaní z okolia Smeru budú čeliť nižším trestom.Opozícia aj odborníci upozorňujú, že môže dôjsť aj k výraznému zdržaniu a k oddialeniu rozsudkov. Prípady totiž dostanú na stôl noví, menej špecializovaní prokurátori a tí budú potrebovať čas na naštudovanie spisov. Ak by došlo k prieťahom v konaniach, bude to príležitosť pre obvinených, aby sa obracali so sťažnosťami na Ústavný súd.Prečo vláda neprijala ponuku Daniela Lipšica na dobrovoľný odchod z funkcie výmenou za zachovanie inštitúcie? V dnešnom podcaste na to odpovie Robert Fico a aj jeho minister spravodlivosti Boris Susko. Budete počuť aj názor otca zavraždeného novinára, pána Jozefa Kuciaka a odborníčok na právo a korupciu z Via Iuris a Zastavme korupciu Evy Kovačechovej a Zuzany Petkovej. Dušan zachar z inštitútu INEKO hovorí, že búranie právneho štátu sa podpíše aj na našej ekonomickej prosperite.Pýtali sme sa aj opozície – Márie Kolíkovej z SaS, Romana Mikulca z hnutia Slovensko a Michala Šimečku z PS.Moderuje Peter Hanák. Na výrobe sa podieľali Denisa Hopková, Michaela Paulovič, Zorislav Poljak a Adam Obšitník.

Ešte včera sme vám priniesli podcast s opatreniami, ktoré majú podľa kabinetu Roberta Fica pomôcť štátnemu rozpočtu - ako napríklad vyššie dane, drahší alkohol, o deň voľna menej, či zásah do II. piliera. Dnes sa na opatrenia vlády pýtali opozičných poslancov.Budete počuť šéfa SaS Richarda Sulíka, ktorý hovorí, že ide o najväčšie zvyšovane daní v história. Vláda tak podľa neho likviduje ekonomiku a zareže firmy. Tiež budete počuť rozhovor s bývalým šéfom výboru pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom. Podľa neho sa vláda rozhodla vyššie zdaniť takmer všetko, čo sa hýbe. Kritizuje vládu tiež za to, že to robí potichu.Podľa Jozefa Hajka z KDH vláda presúva peniaze z jedného vrecka do druhého. Hovorí tiež, že sa zabúda na skupiny, ktoré sú skutočne ohrozené chudobou.Šéf progresívcov Michal Šimečka hovorí o žmýkaní peňazí od občanov a o tom, že bude chýbať dôchodcom. Dodáva tiež, že je to „čisto pre to, aby si mohol Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň. že si chce Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň." Podľa šéfa hnutia Slovensko Igora Matoviča vláda porušuje sľuby.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Vláda Roberta Fica schválila opatrenia, ktoré majú zvýšiť príjmy rozpočtu. Vláda napríklad odklepla zvyšovanie daní a odvodov na budúci rok. Chce zrušiť aj jeden deň voľna. Podľa ekonóma z INESS Radovana Ďuranu sú viaceré z nich neefektívne. V podcaste hovorí o tom, že vláda necieli na solidaritu, ale na popularitu.Kde je dobré, že sa ušetrí a naopak, kde peniaze budú chýbať? „Odvodom pre banky môže dôjsť k prenosu do poplatkov baniek alebo k zníženiu dostupnosti hypotéky. Máme tam zvýšenie rôznych poplatkov, je ich tam asi tak tisíc, všetko to pocítia občania a podnikatelia v peňaženkách," približuje ekonóm Ďurana v podcaste. Naopak oceňuje zrušenie jedného dňa voľna počas štátneho sviatku.Hovorí však celkovo o neefektívnom prerozdeľovaní. „Neplatí, že za vyššie dane budeme mať lepšie služby. Naopak, vyššími daňami zafinancujeme neefektívne prerozdeľovanie," hovorí tiež. Podľa neho sa slovenské vlády pokúšajú občanom podsúvať ilúzie, že si môžeme viac, než na čo v skutočnosti ekonomicky máme.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Chystá sa globálna „inventúra“ postoja ku klíme? Formálnym pôdorysom je veľká klimatická konferencia, ktorá sa včera začala v Spojených arabských emirátoch. Deklarovaným cieľom je „prebudenie“ sveta – a teda vlád a politických reprezentácií, aby robili viac a lepšie pre zachovanie cieľa nepresiahnuť úroveň oteplenia planéty nad 1,5 stupňa oproti predindustriálnej dobe. „Prestať sa flákať a začať robiť“ – slovník, ktorým sa obrátil na svetových lídrov najvyšší predstaviteľ OSN pre oblasť klímy Simon Stiell. Na druhej strane len krátko pred samitom vyšli na povrch informácie, že hostiteľská krajina chcela v jeho zákulisí rokovať o ďalších ropných kontraktoch. Paríž, Glagow, teraz Dubaj...Samity s prívlastkami „pre klímu historické“, na druhej strane naša planéta aj napriek nim zaznamenáva ďalšie a ďalšie „najteplejšie roky“ v histórii meraní. Sú klimatické samity tým, čo svet ochladí? Téma pre Jozefa Pecha, klimatológa SHMÚ. „Súčasné fungujúce opatrenia nás stále vedú k trajektórii, že sa globálne oteplí svet minimálne o tri stupne celzia. Ale najbližšie desaťročie veľmi pravdepodobne pritlačí krajiny, aby akcelerovali v jednotlivých opatreniach. Mnohé dokonca predpokladané záväzky sa budú ešte sprísňovať“, tvrdí. „Chcem požiadať lídrov, aby sme z tejto konferencie urobili prvú, pri ktorej význam našich konkrétnych záväzkov prevýši výhovorky a uhlíkovú stopu lietadiel, na ktorých sme sem prileteli“. Prezidentka Zuzana Čaputová aktívne zastupuje Slovensko na klimatickej konferencii v Dubaji. Na zmiernenie vplyvu klimatickej krízy sú už podľa nej k dispozícii uskutočniteľné, účinné a lacné možnosti. „Máme potrebné technológie, zdroje aj zručnosti. Je najvyšší čas ich začať naozaj využívať," zdôraznila.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu by malo vzniknúť od 1. januára. Návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v stredu schválila vláda. Podľa bývalého štátneho tajomníka Ivana Husára je už teraz počet ministerstiev veľký a možno by ich bolo treba aj zredukovať. Celý nápad považuje za nezmysel a plytvanie verejnými financiami. Výraznou tvárou nového ministerstva cestovného ruchu a športu je aj Anton Siekel, ktorý je prezidentom olympijskeho výberu a ma blízke vzťahy s Andrejom Dankom a stranou SNS. O tom, kto je Siekel povie viac v podcaste investigatívny novinár Aktualít Martin Turček.

Poslanci dnes na brannobezpečnostnom výbore vypočuvali kandidáta na policajného prezidenta Ľubomíra Soláka. Kým koalícia bolo z jeho odpoveďami spokojná, opozícia je po verejnom vypočutí sklamaná a obáva sa, že policajný prezident bude len bábkou novej vlády. Ľubomír Solák viedol ešte do polovice novembra okresné veliteľstvo mestskej polície v bratislavskom Starom Meste. Do policajného zboru sa vracia po ôsmich rokoch. Za svoju najväčšiu prioritu označil stabilizáciu personálnej situácie v polícii. Podľa Juraja Krúpu z SaS dnešné vypočutie ukázalo, že Solák môže byť bábkou tejto garnitúry. Krúpu skalami näjme vyhýbavé odpovede na otázky, ktoré prichádzali zo strany opozičných politikov. Igor Matovič očakáva od vlády, že z nového policajného prezidenta budú chcieť urobiť len poslušnú figúrku.

V parlamente aj dnes pokračovalo odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V tretí rokovací deň sa k slovu dostala aj opozícia, ktorá kritizuje kroky ministra a novej vlády. O odvolaní ministra vnútra by sa mohlo hlasovať v stredu o 11:00 hodine.Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v rozprave obhajoval kroky ministra vnútra, ktoré boli podľa neho v súlade so zákonom. Igor Matovič označil ministra vnútra ako zakomplexovaného gestapáčika, ktorý by už nemal byť ministrom, keďže hrubo porušil zákon.Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska vyzval poslancov koalície, aby sa zúčastňovali rokovaní výborov a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne a aby sa nezdržiavali v pléne rôznymi duplicitnými debatami.

Známy vyšetrovateľ veľkých káuz Ján Čurilla, nedávno vypovedal ako svedok prípadu Rozuzlenie. Vo výpovedi hovoril aj o vzťahu hľadaného Petra Košča, prezývaneho aj Pán X, s generálnym prokurátorom Marošom ŽIlinkom. „Môžem sa vyjadriť k tomu, že počas vyšetrovania sa podarilo zadokumentovať blízky vzťah medzi generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom a Petrom Koščom,“ uviedol. Ide o obdobie, keď bol Žilinka ešte prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. O téme sa v podcaste rozprávame s investigatívcom Martinom Turčekom.Ak existuje podozrenie, že generálny prokurátor mohol mať blízky vzťah s osobou, ktorá je dnes kriminálne závadová, obžalovaný a na úteku a Maroš Žilinka k tomu nevie zaujať stanovisko, tak je otázka, prečo. Prečo má problém pomenovať, či sa pozná a ako sa pozná s Petrom Koščom, hovorí v podcaste investigatívec Turček. V podcaste budete počuť:- kto je Pán X, Peter Košč,- čo vypovedal Ján Čurilla,- nakoľko je jeho výpoveď dôveryhodná,- prečo je problém, ak Žilinka v minulosti Košča poznal.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Okolo oficiálnej návštevy nového premiéra do Českej republiky bežne nebýva takáto pozornosť. Aj podľa exminsitra medzinárodných vzťahov Pavla Demeša je to zvláštnosť, pretože prijatie nového premiéra býva štandardom - prijatie u všetkých troch ústavných činiteľov. Dnes je to ale inak a sú za tým vyjadrenia Roberta Fica na českú hlavu štátu Petra Pavla. „Vzhľadom na to, že sa Robert Fico nešetrne viackrát vyjadril na hlavu štátu, tak sa zvažovalo do akej miery sa tento bod programu bude vyvíjať. Ale napokon ho prijali všetci najvyšši ústavní činitelia. Uvidíme, aký bude spôsob prijatia, fotografie, vyjadrenia po stretnutiach - to ohodnotí celkovú cestu premiéra do Prahy," hovorí pre podcast Aktuality.sk Pavol Demeš.Zároveň konštatuje, že najdôležitejšie stretnutie bude s českým premiérom Petrom Fialom. „Pochopiteľné stretnutia premiérov sú kľúčové, pretože vzťahy medi Slovenskom a Českom sú rozvíjané prostredníctvom exekutívy."Robert Fico a Petr Fiala sa zhodli, že spolupráca medzi obomi krajinami bude pokračovať. Slovenský premiér komentoval aj informácie, že ho český prezident Petr Pavel nechcel prijať a situácia zachránila Zuzana Čaputová. Uviedol, že pomoc prezidentky nepotrebuje, neverí tomu a podľa neho ide, „bublinu." Premiéri sa nezhodli napríklad v téme vojenskej pomoci pre Ukrajinu.Podľa šéfredaktora týždenniku Respekt Erika Tabery bola v Česku aj dlhá debata, či sa s Robertom Ficom stretne šéfka poslaneckej snemovne. Zároveň potvrdil, že aj on má informácie o tom, že sám český prezident zvažoval slovenského premiéra odmietnuť a presvedčila ho až Zuzana Čaputová. Ako prvé prišli s informáciou Novinky.cz. „Politici vo vláde nemajú k Robertovi Ficovi blízko," uviedol Tabery. Vzťahy Česka a Slovenska budú podľa neho pokračovať na formálnej úrovni, pretože by si žiadna vláda nedovolila ich pokaziť tým, že by krajiny nespolupracovali.„Navyše Petr Fiala ani v domácej politike nechce riešiť žiadny konflikt. Na tlačovej konferencii to aj zaznelo: že rola politika je nájsť zhodu aspoň na niečom," hovorí tiež Erik Tabery.Petr Pavel sa síce stretol s premiérom, ale len na pár miút. „Podľa mojich informácií tým dávajú najavo, že stretnutie prebieha, pretože je to povinnosť vyjadriť rešpekt krajine, no nie politikovi. Bol určený formálny čas na stretnutie: dohoda bola, že to bude 20 minút. Hovorí to o vzťahoch, uviedol v podcaste šéfredaktor týždenníku Respekt Erik Tabery.Premiér Fico podľa neho však na tlačovej konfrencii prekročil hranicu, keď obhajoval prečo Slovensko odmieta vojenskú pomoc. „Postavil to tak, že akákoľvek vojenská pomoc je nezmysel. Donútil tým Petra Fialu dopovedať, čo si inak myslím že ani sám pôvodne neplánoval, že podľa nich má vojenská pomoc zmysel. Ukázalo sa na tom, ako to bude vyzerať. Spoločne položia veniec, opravia dialnice, ale v dôležitých veciach si nebudú blízki a ostane to na formálnej úrovni."Tabery tiež v podcaste približuje, že česká zahraničná politika vzniká v úzkej spolupráci premiéra a prezidenta. „Ich blízkosť v postoji voči Robertovi Ficovi je veľká, len sa líši v tom, že na akej úrovni sa musia stretávať. Keď to zjednoduším: Fico nie je kamarát, s ktorým by sa chceli nadštandardne stretávať. Myslím, že na to majú spoločný postoj. A je to tým, ako sa Robert Fico správa a nie o vzťahoch Čechov a Slovákov, dodáva Erik Tabery.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Opozícia sa dnes pokúša odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Robert Fico sa ho zastal, opozícii rozprával o pomste. Ak minister nemôže vymeniť policajných viceprezidentov, potom poďme odvolať opozičných šéfov parlamentných výborov, hovoril premiér. Prokurátorov a policajtov nazýval zvermi, minister vnútra grázlami.V dnešnom podcaste aktuality Nahlas budete počuť aj reakcie opozície – Lucie Plavákovej z PS, Márie Kolíkovej z SaS, a Veroniky Remišovej s Romanom Mikulcom z hnutia Slovensko.Moderuje Peter Hanák.

Polícii by mohol nastálo šéfovať Ľubomír Solák. Dnes je dočasne poverený policajný prezident a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho chce v čele polície natrvalo. Podľa neho je Solák policajt telom aj dušou a do zboru prinesie poriadok a disciplínu. Minister tiež tvrdí, že čo Štefanovi Hamranovi počas šéfovania polície „smrdelo", má jeho nominant úplne naopak.Ľubomíra Soláka ešte čaká verejné vypočutie na výbore. Otázky mu budú môcť klásť poslancie koalície, ako aj opozície. Preto sme sa ich v podcaste pýtali, čo si myslia o tejto nominácii ministra vnútra. Budete počuť exministra vnútra Romana Mikulca (Slovensko) a exšéfov polície Tibora Gašpara (Smer-SSD) a Jaroslava Spišiaka (Progresívne Slovensko).Podľa Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu je oveľa dôležitejšie, kam chce Ľubomír Solák viesť policajný zbor, než to, či mal pauzu v civile. Práve to kritizujú niektorí opoziční poslanci. „Čo vnímam ako dôležitejšie je, či má pán Solák dostatočnú morálnu integritu, pretože sa domnievam, že pri súčasnej vládnej koalícii bude musieť policajný prezident odolávať silný politickým tlakom," hovorí v podcaste.Petková tiež hovorí, že pre šéfa polície bude najväčšou výzvou bude odolávať politikom. „Bude to musieť ustáť, ak nechce byť sluhom vládnej moci."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koalícii sa podarilo schváliť programové vyhlásenie vlády a v poradí už štvrtý kabinet Roberta Fica tak získal dôveru. Podľa šéfa Hlasu a predsedu narodnej rady Petra Pellegriniho Slovensko vykročilo na cestu budovania silného štátu.Proti proti vysloveniu dôvery vláde Roberta Fica hlasovala celá a opozícia a avizuje, že sa pokúsia odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.Progresívne Slovensko na čele s Michalom Šimečkom napríkald tvrdí, že táto vláda ich dôveru stratila ešte skôr, ako ju od koalície získala. Branislav Gröhling z SaS hovorí, že ide programové vyhlásenie vlády len jednej strany, a to Smeru. Podľa neho Hlas a SNS „išli len okolo".Čo očakávať od štvornásobného premiéra Fica a jeho vlády po tom, čo získali dôveru? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Keď Fico hovorí, že idú napraviť defekty právneho štátu, tak to bude právny štát Ficovho typu, ktorý sme poznali spred februára 2018. Bude to polícia, prokuratúra a súdy, ktoré vedia, kde sú červené čiary, ktoré sa neprekračujú. Bude to tu výraznejšie pokojnešie, čo sa týka vyšetrovania korupcie smerom k politickým elitám. Pokojnejšie pre nich," hovorí v podcaste Peter Bárdy.V podcaste tiež budete počuť:- prečo Robert Fico nebude meniť stratégiu,- na čo sa bude teraz sústrediť,- či pohltí stranu Hlas,- a aká bude stabilná vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Robert Fico na slávnostnom straníckom sneme oznámil, že Ľuboš Blaha chce kandidovať do Európskeho parlamentu. Podľa politológa Radoslava Štefančíka nedokáže Blaha zastupovať Slovensko v EÚ vôbec v ničom, keďže jeho jedinou pracovnou náplňou je šíriť nenávisť a hnev na sociálnych sieťach. Robert Fico predikuje, že po prezidentských voľby zmenia politickú mapu na Slovensku. Fico si uvedomuje, že úspech Pellegriniho v prezidentských voľbách by mu umožnil ovládnuť stranu Hlas. Podľa Štefančíka by odchod Petra Pellegriniho znamenal postupný zánik strany Hlas. „Potom by to už bola len otázka času, kedy sa Fico a Kaliňák dohodnú s ostatnými dôležitými členmi strany Hlas na nejakom type integrácie.“Radoslav Štefančík zároveň vidí v Petrovi Pellegrinimu iného politika akým je Robert Fico. Kým predseda parlamentu označuje kritické médiá ako nepriateľské a nekomunikuje s nimi, tak líder Hlasu sa spoločne so svojimi ministrami nebráni komunikácií s médiami.

Zmena volebného systému by sa v tomto volebnom období mohla stať realitou. Petrovi Pellegrinimu sa podarilo pretlačiť tento bod aj do programového vyhlásenia vlády. Kým predseda parlamentu hovorí, že tento krok pomôže regiónom, Martin Dubeci z Progresívneho Slovenska nerozumie argumentom predsedu vlády a kritizuje takéto možné kroky koalície. „ Zmena volebného systému nie je najväčším problémom Slovenska. Sú tu oveľa väčšie výzvy, ktorými sa musíme zaoberať. Pevné verím, že to nie je krok k tomu, aby sa tu vládna koalícia zabetónovala.“Milan Majerský je rád, že sa začne debatovať o zmene volebného systému, keďže takýto bod mali aj vo svojom volebnom programe. Lídra KDH nezaujíma kritika opozičných politikov, podľa ktorých by zmena volebného systému pomohla udržať sa Ficovi pri moci. Podľa Majerského by mohol tento krok priniesť väčšie zastúpenie ľudí z regiónov v parlamente.

Čo sa má zmeniť napríklad v oblasti spravodlivosti, školstva, zdravotnícva či v ekonomike, ak by Ficova vláda presadila veci, čo má napísane vo svojom programe? Pýtali sme s sa viacerých opozičných poslancov, ktorí sa špecializujú v jednotlivých oblastiach alebo pracovali na rezortoch ako ministri.Budete počuť bývalého šéfa parlamentného výboru pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča (SaS). „Čo je isté z programového vyhlásenia je zvyšovanie množstva daní - napríklad daň z nehnuteľnosti. Takisto plánujú nové dane," hovorí v podcaste.Na zdravotnícvo sme sa v podcaste pýtali odborníkov na túto oblasť za stranu KDH, a to bývalého štátneho tajomníka za ministerstvo zdravotnícva Petra Stachuru a šéfa komory záchranárov Františka Majerského. „Bez detských pediatrov a všeobecných lekárov budeme mať problém postarať sa o deti a dospelých. Som prekvapený, že tam o tom nie je zmienka," konštatuje Majerský.Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO a poslanca Progresívcov Tomáša Valáška „chcelo slušnú mentálnu gymnasitku nepomonvať presne ruskú agresiu." „PVV je plné protirečení a zbožných prianí. To je hlavný motív celého dokmentu," hovorí v podcaste. O rozporuplných vyjadreniach hovorí aj jeho kolega zo strany a ekonóm Štefan Kišš.O tom, čo sa zrejme vláda chystá meniť v oblasti spravodlivosti sa v podcaste rozprávame s exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS). „Bude to právna úprava, ktorá nám zasiahne už aj do odsúdených prípadov," o jednej z vecí, ktorá sa píše v programe vlády.Vláda si tým, že mnohé veci napísala všeobecne vytvára manévrováci priestor, myslí si exminister školstva Ján Horecký (KDH). „Bolo to urobené na rýchlo, v krátkom čase s cieľom čím skôr sa chopiť výkonnej moci. Vláda si dopriala maximálny manévrovací priestor," hovorí v podcaste. Pýtame sa ho aj na program vlády v oblasti školstva a či je reálne každoročné zvyšovanie miezd pedagógov, ako to avizuje Ficova vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Premiér Robert Fico dnes predložil v Národnej rade programové vyhlásenie vlády a zároveň nová vláda žiada aj o dôveru v parlamente. Opozícia programové vyhlásenie kritizuje a podľa nej je vágne, plné vaty a nekonkrétne. „Nechcem o vláde, ktorá sedí za mnou hovoriť, že je najlepšia na svete, že je najreformnejšia. Chcem o nej hovoriť ako o vláde Slovenskej republiky, ktorá sa vyskytla v konkrétnom čase a vznikla z výsledku parlamentných volieb a stojí pred viacerými výzvami,“ reagoval Robert Fico v úvode svojho dnešného vystúpenia pred poslancami Národnej rady. Igor Matovič počas dnešného dňa v parlamente kritizoval vládu näjme z dôvodu, že podľa neho oklamali svojich voličov a neplnia sľúbi, ktoré im pred voľbami dali. Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska označil plán vlády ako vágny, nekonkrétny a deravý. Očakáva, že rovnaké bude aj vládnutie Ficovej vlády.Opoziční poslanci sa dnes pokúsili odvolať podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Návrh na jeho odvolanie v parlamente ale neprešiel. Opozícia mala len 69 hlasov, pričom potrebných bolo minimálne 76 poslancov. Lídrovi KDH Milanovi Majerskému sa nepáčia kroky novej koalície, ktorá sa hlási k EÚ, no zároveň podpredseda parlamentu schováva jej vlajku do skrine. Majerský bol kritický aj k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je podľa jeho slov nekonrétne. Vidí tam ale aj pozitíva, medzi ktoré patrí zmena volebného systému. KDH by takúto zmenu podporilo.

Robert Fico sa opäť vyhráža médiám a teraz si chce posvietiť na financovanie Markízy. Zároveň dnes vláda schválila aj programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa píše aj o rozdelení RTVS.„Úlohou médií je kritizovať, identifikovať chyby, ktoré vládna moc robí. Práve na to tie média máme, keď tak činia, je to len dobre. Neznamená to, že sú protištatné a protislovenské,“ hovorí v podcaste Marína Urbaníková z Katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Predseda vlády sa rozhodol pokračovať v útokoch na médiá. Vo svojom videu na sociálnych sieťach označil televíziu Markíza, Denník N, Sme a Aktuality za nepriateľské médiá. Úloha zlikvidovať komerčné media by bola podľa Urbaníkovej náročné. Kvôli komplikovanému procesu by to mohlo trvať niekoľko rokov. Podľa príkladu Maďarska ale vidíme, že to nie je nemožné. „U RTVS sa časť verejnosti zmierila s tým, že to bude „štátna televízia“ a nemá už vyššie očakávania. Ide o únos celého konceptu médií verejnej služby.“„Pozrieme sa na tých viac ako 26 miliónov eur, ktoré Markíza dostala za predchádzajúcej vlády a minimálne ministrom za stranu Smer –slovenská sociálna demokracia dám pokyn, ako majú finančne pristupovať k tejto televízii v nasledujúcom období. A samozrejme sa pozrieme na monopolné správanie sa Markízy na mediálnom trhu, ktoré dnes televízia predvádza v plne nahote,“ tvrdil líder Smeru vo svojom videu na sociálnej sieti.Mentioned in this episode:Viac o programe zájazdu sa dočítate v článku na Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/EbcPa7G/originalny-darcek-uz-tieto-vianoce-vymente-zoo-za-skutocnu-divocinu/?preview=731c15fbb3c3acfaec9bead8c54c951ac6b21668f976678950dd3463c576557e alebo na www.satur.skSatur

Rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes nebolo uznášaniaschopné, kedže na rokovanie prišlo príliš málo poslancov. Dôvodom zvolania výboru boli kroky Matúša Šutaja Eštoka v polícii, ktoré opozícia kritizuje. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok síce na výbore nevystupil, keďže výbor nebol uznášaniaschopný, no aj pred novinármi zdôraznil, že poslancom nemá čo vysvetľovať. „Ja postupujem podľa zákona. Mestský súd takto konať nemohol. Nemá na to príslušnosť. V takýchto veciach je jediný oprávnený správny súd. Došlo k rozhodnutiu nie správneho, ale mestského súdu, ktorý nemá kompetenciu ani príslušnosť konať,“ vyhlásil minister.Mária Kolíková z SaS po skončení výboru reagovala na ministerstra vnútra, ktorý podľa nej demonštratívne prevzal svoju moc a robí to spôsobom, ktorý je agresívny, arogantný a ktorým jasne dáva najavo, že u neho nemajú miesto nepohodlní policajti a ani sudcovia.Podľa Lucie Plavákovej z Progresívneho Slovenska si minister vnútra vďaka neúčasti koaličných poslancov na výbore zbabelo zabezpečil, aby nemusel odpovedať na otázky opozície. "Takto si Smer a Hlas predstavujú svoju vládu, nikým a ničím neobmedzovanú. Urobíme všetko pre to, aby sme im v tom zabránili," uviedla podpredsedníčka Progresívneho Slovenska.

Podľa Borisa Zalu môže byť náznakom, že Pellegrini zabojuje o prezidentské kreslo aj to, že neprijal ponuku Progresívneho Slovenska na post predsedu vlády. Peter Pellegrini sa už netají tým, že premýšľa nad kandidatúrou na post hlavy štátu. Ivanovi Korčokovi sa tak môže podľa prieskumov postaviť do cesty dlhodobo jeden z najpopulárnejších politikov na Slovensku. O možnej Pellegriniho kandidatúre na post hlavy štátu sa v podcaste rozprávame s bývalým europoslancom, spoluzakladateľom a podpredsedom Smeru Borisom Zalom. Podľa neho bude Peter Pellegrini sledovať vývin nálad obyvateľstva vo vzťahu k nemu. „Podľa môjho názoru, ak by bol v prieskumoch najpopulárnejší politik, tak do sútaže o prezidentské kreslo pôjde,“ hovorí v podcaste bývalý europoslanec. Najväčším rizikom pre Pellegriniho môže byť podpora jeho kandidatúry zo strany Roberta Fica. V takom prípade ho podľa Zalu môžu brať voliči ako kandidáta Roberta Fica, ktorý by ho pravdepodobne v takejto kandidatúre podporoval.

Robert Fico sa aj po voľbách snaží stále oslovovať radikalnejšie zmýšľajúcich voličov, ktorí mu vyjadrili vo voľbách podporu. V Bruseli sa síce prezentuje jemnejšie, no na Slovensku zaňho odvádza špinavú prácu Ľuboš Blaha. Strana Hlas zažíva kritické obdobie v novej vláde. Kým sme od úvodu svedkami toho, ako Matúš Šutaj Eštok robí čistky v polícii, tak Erik Tomáš potvrdil, že dôchodcovia sa tento rok nedočkajú 13. dôchodkov v priemernej výške, ako to ohlasovala strana Hlas. Podľa politológa môže rozhodnutie Erika Tomáša, ktorý navrhol, aby sa rodičovský dôchodok vyplácal z dvoch percent z dane z príjmu, nahnevať aj voličov strany Hlas. Ľudia sa tak budú musieť vybrať, či svoje dve percentá z daní dajú svojím rodičom, alebo mimovládnym a neziskovým organizáciám. Predseda parlamentu Peter Pellegrini začal po voľbách poškuľovať aj o možnej kandidatúre na prezidentský post. Podľa Radoslava Štefančíka by bol Pellegrini horúcim kandidátom do druhého kola. Prípadný úspech Pellegriniho v prezidentských voľbách by ale mohol mať zlé následky na jeho stranu. Podľa politológa je možné, že by Fico mohol vo svojej vláde pohltiť stranu Hlas, keďže ide o dve podobné strany. Politológ Štefančík kritizuje aj opozičnú politiku Progresívneho Slovenska, ktoré namiesto toho, aby sa venovali ohrozeniu demokracie na Slovensku, riešilo na sociálnych sieťach kompostovanie tekvice z Halloweenu. Ako dobrého opozičného politika môžeme podľa politológa označiť Igora Matoviča, ktorý si túto pozíciu v parlamente užíva.

Ivan Korčok chce byť v zahraničnej politike aktívnejší, ako doterajší prezidenti. Myslí si, že koalícia má dohodu na kandidatúre Petra Pellegriniho. Predseda parlamentu to však nedávno poprel.„Z toho vyplýva jedno a to čo ponúkam aj ja: byť nezávislým kandidátom a tým, ktorý ponúka a zebezpečuje rovnáhu. Je otázka, či iný kandidát takúto rovnováhu môže ponúknuť," uviedol dnes na tlačovej konferencii, kde oznámil, že už vyzbieral dostatočný počet podpisov a začína s prvou fázou kampane.Príbeh Ivana Korčoka je iný ako Zuzany Čaputovej, a preto môže osloviť voličov iným spôsobom, myslí si politológ Pavol Hardoš. Podľa neho môže Korčok osloviť aj voličov, ktorý by ho nevolili, keby bol lídrom politickej strany. Približuje totiž, že ľudia môžu v prezidentských voľbách vyberať iný typ politika, než akým dali hlas v parlamentých voľbach. Ivan Korčok zároveň hovorí, že jedna z tém, ktorú chce dať do popredia je vlastenectvo. Podľa politológa je to pozitívny strategický krok. „Vnímam tento krok ako signál, že nechce nevyhnutne osloviť nacionalistov, ale považuje za dôležité prevziať tému vlastenectva spôsobom, ktorý ju neprenechá autoritárskym a šovinistickým silám," približuje v podcaste.Približuje aj opatrnosť, ktorú vidieť v začiatkoch kampane Ivana Korčoka. „Opatrnosť v začiatkoch kampane je určite na mieste. Byť opatrný, aby neznepriatelil niektorých sympatizantov, ktorí by za neho mohli hlasovať v prvom, prípadne v druhom kole."Podľa neho bude Ivan Korčok vnímaný ako kandidát opozície alebo vyzývateľ súčasnej vlády a v neskoršej fáze kampane sa bude musieť vyhraňovať voči krokom vlády.V podcaste tiež budete počuť:- Na čom môže strácať Peter Pellegrini (ak by sa rozhodol kandidovať), - a prečo teda nemá nič isté,- či sa môže vyprofilovať aj neznámy kandidát a zamiešať karty,- prečo volia voliči inak v prezidentských voľbách a inak v parlamentých.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Progresívne Slovensko sa pokúsi odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hneď, ako vláda získa dôveru v parlamente. K strane Michala Šimečku sa pridala SaS a hnutie Slovensko.Progresívne Slovensko vidí najväčšie zlyhania novej vlády zlyhania práve v oblasti vnútra, ktoré ma na starosti Matúš Šutaj Eštok. Michal Šimečka kritizuje absurdné manévre na hraniciach, čistky v polícii, ktoré podľa lídra Progresívneho Slovenska prekračujú zákon. Na tlačovej konferencii sa zúčastnili všetky strany okrem KDH, ktoré pozvanie od Michala Šimečku dostalo. Na sociálnej sieti nakoniec potvrdili, že sú rovnako vážne znepokojení z prvých krokov ministra vnútra. Preto budú hlasovať za jeho odvolanie v parlamente. Strana Hlas sa postavila za svojho ministra vnútra. Návrh na jeho odvolanie považuje za absurdný. Podľa strany Hlas je zámer PS podať návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Šutajovi Eštokovi iba reakciou neskúsených politikov na výčitky médií o nečinnosti opozície.

Šéfovi SNS a podpredsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi prekážajú vyjadrenia ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej o očkovaní a tiež slova ministra školstva Tomáša Druckera o mimovládkach na školách. Pre Hospodárske noviny tiež uviedol, že nevie dokedy môže taká vláda vydržať.Podľa politologičky Anety Világi by mohlo byť pre poslancov z klubu SNS problematické podporovať takú politiku, v ktorej sa bude vládna koalícia snažiť zjemňovať predvolebné sľuby.„Robert Fico bude nasadzovať také témy, a komunikovať ich smerom do spoločnosti, kde sa vládna koalícia vie zhodnúť. Netreba zveličovať túto roztršku, pretože tém, kde sa dá získať podpora koaličných poslancov je mnoho a práve týmito témami môže Robert Fico svoje vládnutie začať," myslí si. Podľa Világi si Andrej Danko uvedomuje, aké náročné obdobie ho čaká, a preto si môže pripravovať aj uníkovú stratégiu, že sa pokúsi dostať do európskeho parlamentu. „Takúto ťažkú lídersku politickú pozíciu zrejme nemal žiadny z politikov, minimálne v poslednom období. Ak aj mal, tak to nedopadlo dobre a poslanecky klub sa rozpadol," tvrdí.„Kandidovať do eurovolieb a ďalšie päťročné obdobie stráviť v Bruseli mi príde ako úniková stratégia. V porovnaní s tým, čo by ho čakalo v našom parlamente by to bolo pre neho jednoduchšie. Nehovoriac o tom, že jeho ďalšie pôsobenie a pozícia v SNS môžu byť ohrozené."V podcaste si tiež môžete vypočuť:- či sledujeme prvý zárodokov budúcich konfliktov vo vládnej koalícii,- či si dokáže Robert Fico „upratať" v koalícii,- o čo ide Andrejovi Dankovi,- a aká je jeho vyjednávacia pozícia.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Branislav Zurian sa stane novým riaditeľom Úradu inšpekčnej služby. Po dnešnom dnešnom vypočutí ho vláda vymenovala do tejto funkcie. Opozícia na dnešnom vypočutí kritizovala jeho nomináciu. „Beriem plnú politickú zodpovednosť za pána Zuriana. Verím, že výkon svojej funkcie bude zvládať vždy v zmysle zákona a doba politickej pomsty tu už na Slovensku skončila,“ potvrdil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Poslanci sa na vypočutí pýtali aj na blízky vzťah Branislava Zuriana a Denisy Sakovej. Zurian potvrdil, že s ministerkou hospodárstva si tyká, k súkromnému životu sa ale vyjadrovať nechcel. Bulvár v minulosti informoval, že Zurian a Saková boli spolu na lyžovačke.V podcaste si môžete vypočuť bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana, minister vnútra Matúša Šutaja Eštoka, Juraj Krúpa z SaS, Jaroslava Spišiaka s Progresívneho Slovenska a Igora Matoviča z hnutia Slovensko.

Personálne zmeny v rezorte vnútra a masívna nočná akcia proti migrantom na hraniciach. Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok začal vo svojej funkcii vo veľkom štýle. Plnú podporu pri jeho krokoch mu vyjadril aj predseda vlády Robert Fico.Podľa bývalého ministra vnútra Romana Mikulca je zrejmé, že zo strany novej vlády ide len o pomstu a revanš. Matúš Šutaj Eštok sa ešte včera vyjadril, že slovíčka pomsta alebo revanš nemá vo svojej osobnostnej ani personálnej výbave.Matúš Šutaj Eštok ešte včera vyhlásil, že jeho kandidátom na šéfa inšpekcie je Branislav Zurian, ktorého meno je spájané práve s takzvanou vojnou v polícii. Zurian čelil v minulosti dvakrát obvineniu za to, že vynášal informácie z polície. Tieto obvinia nakoniec zrušila generálna prokuratúra. Brannobezpečnostný výbor parlamentu bude vypočúvať Branislava Zuriana už tento štvrtok od 9:00. Ak výberom prejde, vláda ho môže vymenovať do funkcie ešte tento týždeň.Minister vnútra včera informoval, že Slovensko čaká masívna akcia, ktorá by mala chrániť našu krajinu pred nelegálnymi migrantmi. Počet zadržaných migrantov ostal na čísle nula. Matúš Šutaj Eštok po akcii reagoval, že takto si predstavuje silný štát, ktorý vie chrániť svoje hranice.

Experti sa nezhodujú na hodnotení vystupovania Roberta Fica v zahraničnej politike. Časť tvrdí, že je nepredvídateľný a jeho vláda už krátko po nástupe robí hanbu Slovensku. Exminister Pavol Demeš dokonca tvrdí, že Robert Fico nám svojou protiukrajinskou politikou pokazí vzťahy s Českom a Poľskom. Alexander Duleba si naopak myslí, že premiér sa v Bruseli správal oveľa racionálnejšie než to navonok vyzerá.Robert Fico bol už v minulosti známy dvojtvárnou politikou – voči slovenskému publiku sa tváril ako silák bojujúci proti celej Európe, no v Bruseli potom zahlasoval, za čo bolo treba. Stalo sa to isté teraz na minulotýždňovom summite v otázke zbraní na Ukrajinu?Premiér síce tvrdil, že na Ukrajinu už nepošleme ani náboj, no nakoniec súhlasil so záverečným vyhlásením, v ktorom je jasne napísané, že Európska únia a jej členské štáty budú poskytovať Ukrajine aj vojenskú pomoc.Časť expertov hovorí, že naša nová vláda je teraz pre celú Európu nevypočítateľná a preto nespoľahlivá. Alexander Duleba z SFPA však upozorňuje, že v skutočnosti je naša politika pragmatická, na Ukrajinu sme pripravení poslať viac peňazí a sankcie chceme blokovať len tie, ktoré vôbec nehrozia.Čo sa teda vlastne odohralo na summite v Bruseli? Ide Robertovi Ficovi len o silné reči smerom k domácemu publiku a nie o reálne blokovanie pomoci Ukrajine? A budeme naozaj v Európe stáť v kúte hanby s Viktorom Orbánom, alebo je realita o dosť zložitejšia?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedajú komentátor Zolo Mikeš, exminister zahraničia Pavol Demeš a expert na Ukrajinu Alexander Duleba.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Fotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE Fotovoltika

Na rezorte spravodlivosti bude vo funckii štátneho tajomníka syn Tibora Gašpara - Pavol Gašpar, ktorý sa na poľovníckej chate v Čifároch stretával so špičkami Smeru a Miroslavom Bödörom. Tajomníkmi sa stanu aj naprikad Kuffovci, ktorí aktuálne čelia obžalobe za vyhrážanie ale aj známy Norberta Bödöra. V podcaste budete počuť Lauru Kellö Kalinskú a Martina Turčeka.O téme sa rozprávame aj s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Niektoré mená nových šéfov úradov a štátnych tajomníkov vníma ako nepríjemné prekvapenie. „Vzhľadom na ich pôsobenie v minulosti. Nie je tiež dobrý signál, že štátnymi tajomníkmi budú otec a syn Kuffovci, ktorí sú obžalovaní," hovorí v podcaste.V podcaste tiež približuje, akú moc dostanú štátni tajomníci či generálna tajomníci služobného úradu, na jednotlivých rezortoch.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Robert Fico vyrazil už ako štvornásobný predseda vlády zastupovať Slovensko na samit EÚ. Pred cestou do Bruselu na parlamentnom výbore pre európske záležitosti vyhlásil, že ako predseda vlády bude podporovať nulovú vojenskú pomoc pre Ukrajinu.  Podľa Martina Poliačika z Globsecu takýmito vyjadreniami Robert Fico len komunikuje s voličmi, ktorí ho dostali k moci. „Čítal by som to ako správu pre jeho domáce publikom, nie ako správu pre zahraničných partnerov.“„Ako predseda vlády budem podporovať nulovú vojenskú pomoc Ukrajine,“ reagoval Robert Fico na otázky Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá sa obáva zahraničnej politiky pod novou vládou. Ak Robert Fico na samite potvrdí, že Slovensko nebude vojensky pomáhať Ukrajine, tak podľa Šimečku bude musieť prísť na výbor a vysvetliť, prečo sa odklonil od záväzného stanoviska.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Nič dobré či nič veľké? To sú dve odpovede komentátorov a opozície na otázku čo čakať od novej vlády. Staronový premiér Fico sľubuje „suverénnu zahraničnú politiku“. Majú sa novinári báť a ako nás ovplyvní možný bojkot kritických médií zo strany časti koalície? Igor Matovič sa do opozície vrátil homofóbnym prejavom o Petrovi Pellegrinim. Časť SaS a PS sa počas jeho prejavu zdvihla a opustila sálu.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť Roberta Fica, nových poslancov za PS Ivana Štefunka a za SNS Romana Michelka. Na prejav Igora Matoviča reagoval aj poslanec, no o pár hodín neskôr už nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Predsedu OĽaNO, dnes premenovaného na hnutie Slovensko, sme konfrontovali otázkami, či homofóbne reči patria do našej politickej kultúry.Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy odpovedá na otázky čo čaká od novej vlády a ako sa Aktuality vysporiadajú s bojkotom zo strany niektorých vládnych politikov.Nahrával Peter Hanák.  

Prezidentka Zuzana Čaputová už zajtra vymenuje novú vládu. Dôvodom je, že Rudolf Huliak nakoniec stiahol svoju kandidatúru na ministra životného prostredia. SNS tak na tento post nominovala Tomáša Tarabu.„Vznikla otázka, či moja osoba bude rozhodujúca pri štiepení vznikajúcej koaličnej vlády. Týmto spôsobom ja určite nedopustím, aby nám tu vyhralo Progresívne Slovensko,“ odôvodnil Rudolf Huliak svoje stiahnutie kandidatúry na ministerstra životného prostredia.Podľa Tomáša Tarabu SNS cíti obrovskú zodpovednosť za vznik novej vlády. Zároveň národniari chceli dosiahnuť aj to, aby Robert Fico mohol vo štvrtok hájiť v Bruseli slovenské záujmy v oblasti migračného paktu.V podcaste sa budeme rozprávať s politológom Jozefom Lenčom o vplyve Tomáša Tarabu. Rovnako sa zameriame na prezidentka Zuzanu Čaputovú, ktorá by mala podľa Lenča umožniť vláde, aby fungovala v tých intencich, aké si zvolili voliči v parlamentných voľbách.

Branislava Gröhlinga si viem predstaviť ako lídra strany, uviedla pre Aktuality.sk Mária Kolíková. Podobne to vníma aj Juraj Droba, podľa neho vie byť Gröhling silným kandidátom.Richard Sulík čoskoro skončí ako šéf SaS. Kandidáti, ktorí majú záujem stať sa jeho náhradníkmi majú päť mesiac. Predseda SaS dnes uviedol aj mená ľudí, ktorých si vie predstaviť ako náhradníkov. V podcaste budete počuť Branislava Gröhlinga, Máriu Kolíkovú a Juraja Drobu.O tom, že SaS po takmer 15 rokoch zmení predsedu sa v podcaste rozprávame s politológom Radoslavom Štefančíkom. Podľa neho je to veľmi dobrý ťah. „Vyzerá to tak, že si to premyslel a zvážil, že to nebude pre stranu jednoduché. Takýmto spôsobom chce celý tento proces menežovať z úzadia," myslí si.Podľa Štefančíka sa Richard Sulík už nevidí ako rádový poslanec, ktorý z opozičných lavíc kritizuje vládnu moc. „To už ako keby sa mu ani nechcelo. Chce ísť do Bruselu, pretože tam bude mať zrejme pokoj od prekáračiek typických pre Slovensko," tvrdí s tým že slovenská politika bude dôležitejšia ako politika v Bruseli.Politológ si nemyslí, že sa v SaS nachádza podobne autentický líder ako je Richard Sulík.V podcaste tiež budete počuť:- kto môže byť Sulíkov favorit na predsedu,- nakoľko môže byť nový predseda autentický,- či neuškodí SaS zmena šéfa.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Až do poslednej chvíle nebolo zrejmé, kto zasadne na post ministra zahraničných vecí. Robert Fico si nakoniec vybral podpredsedu Smeru Juraja Blanára. Už pred pár dňami informoval, že tento post potrebujeme šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie.Počas prebiehajúcich rokov bola nominácia ministra zahraničných vecí jednou z tých najľahších, tvrdí v podcaste bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš. Tentokrát sa Robert Fico rozhodlo pre Juraja Blanára. Na čele ministerstva zahraničných vecí stáli už štvrťstoročie kariérni diplomati. Budúci predseda vlády a minister zahraničia budú musieť podľa Demeša vysvetľovať v zahraničí svoju predvolebnú rétoriku. Tá bola počas posledných rokov agresívna a často proruská. Podľa Pavla Demeša by bolo nepredstaviteľné, ak by prezidentka súhlasila s nomináciou Rudofla Huliaka na ministra životného prostredia. Rozhodnutie Zuzany Čaputovej bolo podľa bývalého poradcu prezidenta Michala Kováča správne. Huliak dlhdobo prezentuje názory, že neuznáva zmenu klímy a na sociálnej sieti schvaľoval násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi.

Prezidenta Zuzana Čaputová sa rozhodla, že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Medzi dôvody patrí aj to, že Huliak neuznáva zmenu klímy a schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi.„Prezidentka má svojimi rozhodnutiami zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Riadny chod ministerstva životného prostredia nemôže zabezpečiť človek, ktorý svojimi vyjadreniami neguje dlhodobo platnú environmentálnu politiku tohto štátu a medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ vysvetľuje v podcaste hovorca prezidentky Martin Strižinec.Strana SNS sa nechystá nomináciu Rudolfa Huliaka  na ministra životného prostredia zmeniť. Huliak vo svojom facebookovom videu kritizoval prezidentku, že nemala žiadny dôvod neschváliť jeho nomináciu. Prezidentka Zuzana Čaputová pravdepodobne nemá problém s ostatnými menami, ktoré boli v návrhoch na nových ministrov. Naznačila to dnešných vyjadrením, konštatuje v podcaste vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave a poradca prezidentky Marián Giba.

Parlament by mohli spolu s predsedom Hlasu Petrom Pellegrinim z pozície podpredsedov, ak to odobria poslanci, viesť líder SNS Adnrej Danko, exminster za Smer a dnes poslanec Hlasu Peter Žiga, ktorý čeliu obvineniu z podplácania, a šéf progresívcov Michal Šimečka. Podľa informácií Denníka N by štvrté miesto podpredsedu mohol obsadiť Ľuboš Blaha, Strana ešte verejne neoznámila, koho do tejto funkcie nominuje.O nominácii Petra Žigu, ktorý od konca roku 2020 čelí obvineniu z podplácania sa rozprávame s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu „Je namieste pýtať sa strany Hlas, či nemala iného kandidáta," konštatuje.Peter Žiga sa po obvinení de facto stiahol z verejného života a neukazoval sa ani na tlačovkách strany Hlas. Podľa Makarovej má však silnú pozíciu v strane. „Hovorí sa aj jeho silnej finančnej pozícii z pohľadu strany Hlas."O tom, ako vyzerá práca podpredsedov, nakoľko ido významnú a reprezentatívnu funkciu sa v podcaste rozprávame s bývalou podpredsedníčkou národnej rady a dnes europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou.V podcaste hovorí o tom, že podpredseda zastupuje predsedu národnej rady napríklad aj v zahraničií. „Možno si Peter Pellegrini v prípade Andreja Danka rozmyslí, či ho nechá na nejakom fóre prečítať jeho svoj prejav. Predpokladám aj to isté v prípade Ľuboša Blahu.Nomináciu Petra Žigu vníma ako „hanbu". Je to hanba pre krajinu. Najmä, ak bude reprezentovať Slovensko smerom navonok. Je to vec, ktorá ho bude sprevádzať kamkoľvek pôjde," dodáva.Na nomináciu sme sa pýtali aj lídrov opozičných strán. „Tak sa ho rozhodli nominovať a hotovo," reagoval Richard Sulík. „Rešpektujem to, uviedol šéf progresívcov Michal Šimečka.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Strana Petra Pellegriniho dnes oficiálne predstavila mená nových ministrov v budúcej vláde. Okrem strany Hlas prišla z návrhom na ministrov aj SNS Andreja Danka. Ministrom životného prostredia by sa mal stáť Rudolf Huliak a ministerkou kultúry Martina Šimkovičová. V podcaste si môžete vypočuť budúceho predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, ktorý sa aj tentokrát vyjadril k možnej kandidatúre na prezidenta. Vypočuť si môžete aj reakcie nových ministrov za stranu Hlas, ktorí približujú ich hlavne ciele, ktoré chcú naplniť v danom ministerstve. Novými ministrami v novej vlade budú Erik Tomáš (ministerstvo práce), Zuzana Dolinková (ministerstvo zdravotníctva), Richard Raši (ministerstvo investícií a informatizácie), Peter Kmec (vicepremiér pre plán obnovy), Denisa Saková (ministerstvo hospodárstva), Tomáš Drucker (ministerstvo školstva) a Matúš Šutaj Eštok (ministerstvo vnútra).Odborníci ale aj opoziční politici kritizujú hlavne kandidátov na ministrov zo strany SNS. Podľa Michala Šípoša z hnutia OĽaNO ide o tie najhoršie možné scenáre pre životné prostredie a kultúru. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling si myslí, že Martina Šimkovičová by nemohlo riadiť ani kultúrny dom, nie to ministerstvo kultúry.

Po minulotýždňovom memoradne dnes koaličná zmluva. Smer-Hlas a SNS sa podpismi svojich lídrov zaviazali k vládnej spolupráci. A ak verejnosť očakávala už aj potvrdenie ministerských nominácií a ich priradenie ku konkrétnym menám, dočkala sa len avíza, že po tom, ako si ich odsúhlasia stranícke orgány dezignovaný premiér Robert Fico ich predstaví prezidentke. „Očakávam náročnú komunikáciu s pani prezidentkou“, tvrdí líder Smeru. Z podpisu koaličnej zmluvy je tak informačným posunom len fakt, že budúca vládna zostava garantuje opozícii post podpredsedu parlamentu a vedenie kontrolných výborov národnej rady. A rovnako krížová kontrola niektorých rezortov cestou štátnych tajomníkov. Politológ Radoslav Štefančík ale hovorí skôr o trafikách pre Dankových ľudí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE Fotovoltika

Peter Pellegrini zažil po voľbách ďalšiu reputačnú porážku aj v zahraničí. Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu. Ešte pred voľbami sa Pellegrini snažil vystupovať ako politik, ktorého prímajú aj západní socialistickí lídri. Strane európskych socialistov sa nepáčilo odklonenie strán Smeru a Hlasu od hodnôt európskych socialistov a spájanie sa s radikálnou pravicovou. Politológ Jozef Lenč rozumie takémuto rozhodnutiu, keďže Peter Pellegrini sa rozhodol vrátiť tam, odkiaľ v minulosti odišiel.Nová vláda to bude mať podľa Jozefa Lenča veľmi náročné so splnením sľubov, ktoré komunikovali pred parlamentnými voľbami. V minulosti sa Robert Fico často odvolával na vládu Ivety Radičovej. Teraz bude mať štvornásobný premiér možnosť odvolávať sa na predchádzajúcu vládu, pandémiu či krízu.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Rád by som povedal, že sa situácia zmenila. Realita je však iná, hovorí po roku od vraždy dvoch mladých ľudí majiteľ Teplárne Roman Samotný. Uplynol rok od teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave. Pri prvom teroristickom útoky na Slovensku prišli o život dvaja kamaráti Juraj Vankulič a Matúš Horváth. A to len z dôvodu, že patrili k LGBTI+ komunite."Odmietame rodové ideológie, rodové dobrodružstvá, chceme návrat zdravého rozumu, tradícii, chceme návrat k tomu, čo je normálne, prirodzené. Pri plnom rešpektovaní rozmanitosti slovenského života," hovoril na včerajšej tlačovej konferencii Robert Fico. Vyjadrenie vnášajúce ďalšiu nenávisť na LGBTI+ komunitu prišlo deň pred výročím vraždy pred Teplárňou. Podľa riaditeľa iniciatívy Inakosť Martia Macka budú nasledujúce 4 roky výzvou.

Smer, Hlas a SNS podpísali memorandum, v ktorom si rozdelili posty a ministerstvá. Budete počuť Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka. Politický redaktor Aktualít Marek Biró v podcaste povie, kto by mohli byť noví ministri.Sme pripravení, poučení, predurčuje nás to, aby sme zvládli peklo, do ktorého ideme. Budeme sa riadiť starým slovenským príslovím: Do pekla? Dobre. A na veľkom bielom koni, uviedol Robert Fico po podpísaní memoranda.Progresívne Slovensko sa včera definitívne rozlúčilo s predstavou, že by mohli tvoriť budúcu vládnu koalíciu. Ako vnímajú rozhodnutie a dôvody Petra Pellegriniho ísť so Smerom a SNS? A ako prebiehali rokovania? V podcaste odpovedá poslanec PS Tomáš Valášek. „Keď počujem Petra Pellegriniho, tak mi to príde z jedno strany ako prázdné a prvoplánové slová," hovorí v podcaste Valášek.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovensko pozná po dňoch čakania nové zloženie vlády. Peter Pellegrini dnes na tlačovej konferencii informoval, že predsedníctvo strany Hlas sa rozhodlo spolupracovať so stranami Smer a SNS. „Predsedníctvo Hlasu jednomyseľne rozhodlo o tom, že Hlas bude ďalšie rokovania o vládnej koalícii viesť so stranami Smer a SNS,“ uviedol na Peter Pellegrini na dnešnej tlačovej konferencii. Spojenectvo liberálov a konzervatívcov by bolo podľa lídra Hlasu plné konfliktov. Rozhodli sa preto vybrať stabilitu, ktorú prinesie nová trojkoalícia. Podľa lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku ide len o výhovorky zo strany Petra Pellegriniho. „V skutočnosti sa omnoho skôr pravdepodobne rozhodol pre Roberta Fica, Andreja Danka alebo Tomáša Tarabu. Zrejme ich spájajú omnoho silnejšie záujmy a na tom nemohla zmeniť nič ani akékoľvek veľkorysá naša ponuka,“ reagoval Michal Šimečka na rozhodnutie strany Hlas.

Rokovania o koalícii Smeru, Hlasu a SNS pokračujú. Podľa Andreja Danka v rokovaniach pokročili. No a šéf progresívcov Michal Šimečka, ktorý ponúkol Petrovi Pellegrinimu premiérsky post, je zatiaľ bez odozvy. Budete počuť reakcie Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Andreja Danka a Michala Šimečku.Lídri aj spolu s ich kolegami zo strán sa stretli v priestoroch starej budovy Národnej rady, kde si prevzali osvedčenia o zvolení. Do poslaneckých lavíc zasadnú aj nováčikovia, ktorí nemajú ešte s parlamentom skúsenosť. Pýtali sme sa ich, s akou agendou prichádzajú.Budete počuť Zuzanu Dolinkovú a Michala Kaliňáka z Hlasu, ktorí sa chcú venovať zdravotníctvu alebo regiónom. Témou exšéfa polície Jaroslava Spišiaka z Progresívneho Slovenska bude bezpečnosť. Lucia Plaváková sa bude zasadzovať za rovnosť práv LGBTI ľudí alebo žien.Priority niektorých poslancov SNS sa nám nepodarilo zistiť, pretože s nami odmietli komunikovať. Pavol Ľupták však napríkald medzi svoje priority okrem ekonomiky radí aj hovoriť pravdu a otvárať oči. Podľa neho by mala začať verejná diskusia o vystúpení z NATO a nech si ľudia urobia názor. Za svoju prioritu tiež považuje „robiť kroky a rozhodnutia", aby Slovensko prestalo nekriticky vojensky podporovať Ukrajinu.Vilam Tankó z OĽaNO, ktorý sa spolu s ďalšími kolegami z platformy Pačivale Roma prekrúžoval do národnej rady, sa chce zamerať na školstvo, zamestnanie a bývanie.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Fico má dohodu. Pôjde s Hlasom a SNS. (podcast)Od volebnej noci nás delí šesť dní. Od pondelkového prezidentského poverenia hľadať vládnu väčšinu päť. A podľa zdrojov Aktualít Robert Fico prvú etapu poverenia naplnil. Na akom pôdoryse? „Má ju poskladanú s Hlasom a SNS“, vysvetľuje Peter Bárdy, šéfredaktor a politický komentátor portálu Aktuality.skČo z toho vyplýva? Napríklad to, že takto narysovaná vládna zostava nebude disponovať ústavnou väčšinou. V podcaste sa pozrieme aj na možné ďalšie dôsledky. Peter Bárdy hovorí aj o možnej tichej podpore KDH pre túto koalíciu. Z čoho vychádza?Odpoveď nájdete v podcaste, ktorý pripravil Jaroslav Barborák. 

Budeme poctivá opozícia, ktorá pôjde mafiánom po krku, tvrdí Igor Matovič. Líder OĽaNO bude opozíciou nielen vládnej koalície, ale aj strán v opozícii. Bude ťažký súper, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov.Igor Matovič sa dnes stretol s hlavou štátu Zuzanou Čaputovou. Po stretnutí uviedol, že hnutie OĽaNO aktuálne s nikým nerokuje o možnej koalícii. Zdá sa teda, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude Igor Matovič súčasťou opozície. Ako mu to pôjde? „Nikdy ako opozičný politik nezlyhal. Bude hlasným kritikom akejkoľvek vlády," hovorí Grigorij Mesežnikov.Podľa politológa Matovič dokáže zaujať a do istej miery môže byť konkurencia pre strany v opozíci. „Ale napríklad také Progresívne Slovensko, ak bude v opozícii, uplatňuje inú metódu. V opozícii bude dbať na programové veci, než na bomabistické vyhlásenia," opozícia však bude podľa Mesežnikova „zaujímavá."Ak by sa Robertovi Ficovi podarilo zložiť vládu a v opozícii by bolo PS, SaS, OĽaNO či KDH, o akej opozícii môžeme hovoriť?Podľa Mesežnikova takáto opozícia môže vládu výrazne vyvažovať napríklad v otázkach demokracie, právneho štátu. Prípadne aj zabrániť zabrániť schváleniu niečoho alebo aj naopak. „Opozícia je pomerne silná. Koalícia by mala len o 8 mandátov viac než v opozícia. Mohol by to byť problém napríklad pri opätovnom hlasovaní o vetovaných zákonoch."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovenské parlamentné voľby boli ostro sledované aj v zahraničí. Teraz západné krajiny očakávajú, aká vláda na Slovensku vznikne. Podľa českého komentátora Jindřicha Šídla nie je Peter Pellegrini nový politik, ktorý by chcel odstaviť Roberta Fica od moci. Pre Čechov je zvláštne, že toľko Slovákov dokáže dať hlas strane, ktorej rétotika je proruská. V českej politike si takéto vyjadrovanie nedovolia ani extrémisti, hovorí v podcaste český komentátor Jindřich Šídlo.O víťazovi parlamentných volieb aj teraz rozhodli regióny, ktoré volili práve stranu Smer. Podľa Šidla to kladie otázku, či sa na niektoré regióny nezabudlo. Populisti ako Andrej Babiš a Robert Fico využívajú regióny, v ktorých sa im už podarilo nájsť stabilnú voličskú základňu.

Budem čakať, kto bude aký štedrý a čo nám ponúkne, uviedol dnes Peter Pellegrini. Nevylúčil koalíciu so Smerom, ale ani s Progresívnym Slovenskom. V prípade vlády s Robertom Ficom existuje však riziko, že bude Hlas len ozvenou Smeru, myslí si politológ Jozef Lenč.Čo všetko môže žiadať Peter Pellegrini za to, že sa rozhodne ísť do vlády so Smerom? Podľa politológa sa šéfovi Hlasu nechce ísť do vládnej koalície, kde bude musieť sedieť s ľuďmi, ktorí v minulosti boli na kandidátke krajnej pravice. Okrem zaujímavej pozície pre seba, bude chcieť dôležité pozície aj pre ľudí, ktorí sú mu najblizší.„Bude to ťažká pokrová hra. Ak sa aj traja či štyria poslancu Hlasu zatnú a nebudú chcieť byť súčasťou takej koalície, tak taká koalícia nevznikne," hovorí Jozef Lenč.Šéf Hlasu podľa neho okrem funkcií môže zvažovať aj aké postavenie bude mať smerom k zahraničiu. „Hlas chce byť sociálnou demokraciou európskeho typu. A nie byť stranou minulosti," tvrdí Lenč.Môže sa stať, že by Robert Fico pustil kreslo premiéra svojmu bývalému straníckemu kolegovi? „Pre Roberta Fica to nie je také jednoduché. Obzvlásť, keď s ním Peter Pellegrini nechce byť v jednej vláde. Potenciálne by to bolo ľahšie pre Šimečku. Premiér nebol a mohol by zastávať aj inú funkciu v rámci exekutívy," konštatuje politológ.Hlas zároveň bude premýšľať aj nad budúcnosťou strany. „V prípade vlády s Robertom Ficom je riziko, že bude Hlas len ozvenou Smeru," myslí si Jozef Lenč.