NAHLAS |aktuality.sk

Ficova vláda vedie dvojtvárnu zahraničnú politiku, kde sa slová rozchádzajú s činmi. Možno vnútropoliticky to prináša nejaké benefity, ale povesť Slovenska - a jeho spoľahlivosť ako partnera, upadá. Výsledky takejto politiky sú mizivé, no a naši partneri si nás kvôli nej prestávajú všímať i vážiť, hovorí bývalý politik SDĽ a diplomat Peter Weiss.

Slovensko je rozorvanou spoločnosťou, na nenávisť je však najlepšou odpoveďou láska ale i odvaha, zaznievalo v sobotu v Bratislave kde sa uskutočnil už 14 ročník dúhového Pridu. "Ja osobne nemám vôbec strach lebo presne o to im ide - šíriť strach a tým podrývať sebaistotu a silu našej komunity takže keď mi nenecháme do seba ten strach presiaknuť, tak nezmôžu nič," odkazuje jeden z predstaviteľov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Vláda sa chystá zdaniť všetky bezhotovostné platby - vrátane prevodu výplaty na účet či platby kartou. Vyplýva to z uniknutej prezentácie z rezortu financií, ktorú zverejnil Denník N.Celá opozícia bije na poplach. Nielenže zrejme všetci prídeme o peniaze, ale takýto systém môže motivovať ľudí vyhýbať sa daniam. Pre štát je ťažšie kontrolovať hotovosť ako bankové prevody.Dnešný podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Rotujúce predsedníctvo EÚ prebralo Maďarsko a Viktor Orbán ho hneď využil na cesty za Vladimirom Putinom, do Číny a za Donaldom Trumpom. Vysokí predstavitelia EÚ mu odkázali, že nekoná v mene únie a ohlásili bojkot podujatí maďarského predsedníctva. Robert Fico ako jeden z mála stojí za Viktorom Orbánom a tiež pocestuje do Číny.Dnes bol na návšteve v Budapešti nový prezident Peter Pellegrini. Čo myslíte, podobajú sa jeho vyjadrenia skôr na európskych lídrov alebo na slová Roberta Fica?Ako čítajú Viktora Orbána v Moskve alebo Číne a či ho berú vážne ako reprezentanta EÚ, sme sa pýtali exministra zahraničia Pavla Demeša. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete aj to, čo by hrozilo Slovensku v prípade víťazstva Donalda Trumpa v USA.Nahrával Peter Hanák.

Firma rodiny Gašparovcov mala podozrivé zákazky od obchodných reťazcov. V Tescu ani nevedeli, za čo im vlastne majú platiť desiatky tisíc eur. Ide o rodinnú firmu bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, dnes poslanca za Smer, a jeho synov, vrátane dnešného šéfa SIS Pavla Gašpara.Naše investigatívne oddelenie v článku upozornilo, že firma WWA, o ktorej kedysi písal už aj Ján Kuciak, mala aj veľmi zvláštnu zákazku. Vypočujte si autora textu Martina Turčeka v našom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Poslanci opäť zmenili trestné právo, aby sme sa na poslednú chvíľu vyhli strate európskych peňazí. Na žiadosť Európskej komisie náš parlament mierne sprísnil trestanie zneužitia eurofondov oproti slovenskému štátnemu rozpočtu. Robert Kaliňák tvrdí, že dvojaký meter na kradnutie európskych a slovenských peňazí je hlúposť. Pozreli sme sa priamo do zákona a dvojaký meter tam jednoznačne je.Nie je pravdivý ani koaličný naratív o tom, že Ústavný súd SR odobril ich údajnú profesionálnu prácu na zákone, ktorý museli už niekoľký krát opravovať. Naopak, ústavní sudcovia v ňom našli štyri porušenia ústavy. Čo teda z pôvodného zámeru vládnej koalície zostalo a čo bude platiť?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák.

Aj návštevníci festivalu sú zodpovední za svoju bezpečnosť. Hovorí to pre podcast Aktuality Nahlas Richard Tóth, lovec búrok, ktorý sa stará aj o bezpečnosť na festivaloch. Plachtové stany ako ten z Pohody sú podľa neho riziko, treba ich minimalizovať a určite sa tam neskrývať. Radšej zmoknite. Plachtové stany sú bezpečné len do nejakej sily vetra, a záleží aj na kvalite a opotrebovaní materiálu. Keď zrazu zafúka silnejšie, môže sa roztrhnúť tak ako sa to stalo tento víkend na Pohode. “Neviem si predstaviť, keď búrky budú častejšie a takéto intenzívne, ako by vedeli z tohto stanu rýchlo dať dole plachtu, čo sa napríklad na stagei dá. Tam vediea dať dole postranné plachty, stiahnuť obrazovky a minimalizovať plochu, o ktorú sa vie oprieť vietor. Pri týchto stanoch sa to nedá,” vysvetľuje profesionálny lovec búrok Richard Tóth. Nahrával Peter Hanák. 

Otázka členstva Ukrajiny v Nato nie je otázkou ČI, ale KEDY. Do tejto jasnej polohy ju postavil dosluhujúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na summite vo Washingtone totiž Aliancia prijala uznesenie, podľa ktorého sa Ukrajina stane členom NATO, s podmienkou, že s tým budú súhlasiť spojenci. Záverečný dokument podporilo aj Slovensko reprezentované prezidentom Pellegrinim. A to napriek niekdajším vyjadreniam RF, že členstvo Ukrajiny v Nato je proti národným záujmom Slovenska. Peter Pellegrini sa vo Washingtone stretol aj s ukrajinským prezidentom Zelenskym. Zo summitu vyšli signály deklarovanej jednoty 32-jky vo veci podpore napadnutej Ukrajine. Rovnako správy o bojových stíhačkách F-16 pre Kyjev či zásobách munície. Na samit zareagovala Čína – a to vyjadreniami o „bojovej rétorike“ aliančných záverov. Moskva zas nepriamo kritikou účasti Arménska na samite. „Prehlbovaním spolupráce s tými, ktorých cieľom je strategická porážka Ruska, Jerevan riskuje destabilizáciu situácie na južnom Kaukaze“. Aké plody prinesie tento summit? Nebudú otvorené dvere Aliancie pre Kyjev prekročením červenej čiary pre Vladimíra Putina? Neeskaluje to ešte viac situáciu? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomata pri NATO, dnes opozičného poslanca za PS a vedúceho slovenskej delegácie pri parlamentnom zhromaždení NATO. „Je zrejmé, že sú červené čiary, pre ktoré je Putin pripravený ísť do vojny, no ani no nie je pripravený ísť do jadrovej katastrofy. Veď ani on si nenahrabal tie miliardy a palác s tisíc izbami pri Čiernom mori, aby zhorel v nejakom jadrovom pekle“, argumentuje Valášek. Máme podľa neho už skúsenosť s Vladimírom Putinom. „Boli tu opakované varovania, že toto sa nemôže stať, či toto nemôžete prekročiť. A keď sa to prekročí, nič sa nestane“, dodáva. V podcaste budete počuť aj Valáškov názor na dvojtvárnosť slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa najnovšie potvrdila pri postoji k záverečnému dokumentu washingtonského summitu. Ak prezident Peter Pellegrini voči členstvu Ukrajiny v Nato, čo obsahuje záverečné vyhlásenie, nenamietal, naviac vo svojom príhovore opakovane nepriamo kritizoval pozície Moskvy, Robert Fico doma hovorí niečo diametrálne iné. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

AAktuality idú aj tento rok na Pohodu. Popri skvelej hudbe, tanci, divadle, literatúre a filme si tak budete môcť vychutnať aj festivalové diskusie. Napríklad o bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi, ktorý sa dostáva na filmové plátna; o spravodlivosti alla Slovensko či o hone na slobodné médiá. V stane Aktualít stretnete osobnosti Novembra’89 rangu Michaela Kocába, bojovníkov za spravodlivejšie Slovensko ako Pamelu Záleskú, či organizátorov pomoci Ukrajine. A ako bonus aj redakčnú osádku nášho portálu. Aká bude festivalová Pohoda s Aktualitami? Nahliadneme na ňu so šéfredaktorom Petrom Bárdym a s Jánom Petrovičom, jeho zástupcom a šéfom investigatívy. „Pre mňa je Pohoda ostrovom pozitívnej deviácie, kde sa po hektickom roku, keď čelíme rôznym hejtom či atakom politikov môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí chápu rolu profesionálnych kritických médií“, hovorí Peter Bárdy. Ján Petrovič dodáva, že v Aktualitách „sme oslavovatelia slobody a chceme, aby aj celé Slovensko bolo slobodné“. V diskusiách Aktualít tak budú rezonovať hodnoty slobody, demokracie a možnosti hovoriť, čo si človek myslí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Valí sa na nás vlna horúčav. V piatok by mali na našom území atakovať aj 37 stupňov Celzia. V sobotu by dokonca v noci nemali klesnúť pod takmer 27 stupňov. „Môže mať skutočne až historické proporcie. A môže trvať aj pomerne dlho“ – píše o nej klimatológ Jozef Pecho. Meteorologická služba Európskej únie Copernicus naviac konštatuje, že tohtoročný jún bol trinástym za sebou idúcim mesiacom, označeným za historicky najteplejší v roku. Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov – a teda od júla 2023 do júna 2024 – je i celkovo najvyššia v doterajších meraniach. Je sedem desatín stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a 1,6 stupňa nad priemerom z predindustriálnej doby. Čo to znamená pre zem a čo pre nás, jej obyvateľov? Téma pre Jozefa Pecha. „V roku 1992 sme mali vlnu horúčav, ktorá trvala až 47 dní. Toto teraz asi nehrozí. Ďalšia vlna bola v roku 2015, aj keď rozsekaná na menšie časti. Mala však výrazné dopady na úmrtnosť. Vtedy na Slovensku zomrelo 540 ľudí nad normál“, ilustruje klimatológ Pecho. Vlny horúčav, ako nastupujúca, sa u nás podľa neho vyskytujú v dvojročných intervaloch. Modely aktuálne naznačujú, že sa neskončí do konca júla. „Bude mať presah pravdepodobne až do augusta“, hovorí. „Budúci a posledný júlový týždeň sa pravdepodobne dočkáme ešte výraznejších horúčav. Ovplyvnia ich 43 až 45 stupňové horúčavy na Balkáne. Ak bude fúkať južný vietor z tých oblastí, na Slovensku môžu vyskočiť teploty až nad 40 stupňov Celzia“, predpokladá klimatológ Jozef Pecho. V podcaste sa dozviete, že aj našu oblasť bude aktuálna stav, že ak sme ešte nedávno vyhľadávali slnečné prímorské letoviská na juhu Európy, čoraz intenzívnejšie budeme svedkami „migrácie za chladnejším podnebím“ severu Európy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vo Washingtone sa začína samit Severoatlantickej aliancie. Na jednej strane si na ňom Nato pripomenie 75 rokov svojej existencie, na druhej sa od neho očakávajú dôležité rozhodnutia smerom k vojne na Ukrajine. Najmä v oblasti zabezpečenia jej protivzdušnej obrany. Na programe je aj presun organizácie pomoci z USA do Európy. Len hodiny pred jeho začiatkom pritom Rusko za bieleho dňa útočilo aj na civilné ciele na Ukrajine. Medzi iným na detskú nemocnicu v Kyjeve. Útoky si vyžiadali štyri desiatky civilných obetí vrátane detí. Washingtonský samit privíta Volodymira Zelenského, bude však aj posledným pre odchádzajúceho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga, ktorého už v októbri vystrieda Mark Rutte. Pred čím stojí Aliancia, táto 75 - ročná stará dáma? Ako sa vysporiada s pretrvávajúcou hrozbou Putina? A čo jej môže priniesť rastúca hviezda Donalda Trumpa? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý bude v dejisku samitu vo Washingtone. „Táto stará dáma bude chcieť posunúť silnú správu o tom, že je stále čiperná, vitálna. Že je s ňou treba počítať. Kľúčovým slovom samitu bude pritom jednota“, hovorí Kandrík. Túto jednotu ďalej špecifikuje. „Jednota spojencov v ich spoločnom úsilí navyšovať obranné spôsobilosti, posilňovať kolektívnu obranu a odstrašovanie a pomáhať Ukrajine“. Nato je obrannou alianciou so záväzkom kolektívnej obrany. „Článok 5 je bijúcim srdcom Aliancie. Práve on je dôvodom, prečo sa krajiny usilujú o členstvo. Treba ho však vnímať spoločne s článkom 3, ktorý hovorí o záväzku pre každého člena Aliancie starať sa a investovať do vlastnej obrany a spôsobilostí“, tvrdí Matej Kandrík.Poukazuje pritom na fakt, že aktuálne dve percentá výdavkov na obranu boli v Nato prijímané v úplne inej bezpečnostnej situácii. Aktuálne bude podľa neho trend zvyšovania výdavkov na obranu, ktorému sa nevyhne ani Slovensko. „Ak sa pozrieme po susedoch pobaltské krajiny či Poľsko sú už na takmer štyroch percentách výdavkov HDP na obranu. Hrozby vnímajú enormne závažne. (…) Dvíhanie výdavkov do obrany je nevyhnutnosť, ktorá nás čaká“, dodáva analytik Adapt Institute. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po obvineniach opozície a médií zo zodpovednosti za atentát, prichádzajú ďalšie: „nezmyselné progresívne a liberálne ideológie“ ako „rakovina“ spoločnosti. Také sú prvé verejné vystúpenia postreleného premiéra v rekonvalescencii, ktorý sa vracia do úradu. A hneď prichádza aj s politickým zadaním: nájsť väčšinu rovno na ústavné zahatanie pred nimi. To všetko aj v kontexte, keď väčšia časť opozície zdieľa práve hodnoty liberálnej demokracie s progresívnymi akcentami. O čo ide Robertovi Ficovi? Nie je vo finále vidina absolútnej moci? Téma pre Petra Bárdyho politického komentátora a šéfredaktora Aktualít. Naviac autora politického životopisu Roberta Fica. „Keby to chcel dosiahnuť, nevyzeralo by to inak“, tvrdí Bárdy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, vysvetľuje novinárka Laura Kellö Kalinská dôsledky trestnej novely a rozhodnutie ústavného súdu. V podcaste približuje, že polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť.Sudcovia Ústavného súdu po štyroch mesiacoch rozhodli o diskutovanej novele trestného zakona. Tresty sa znižujú, premlčacie lehoty sa skracujú. Novela je však v niektorých častiach protiústavná. Je rozhodnutie ústavného súdu prekvapením? Budete počuť novinárku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú. „Najčastejšie sa objavovali názory, že ústavný súd rozhodol celkom rýchlo a rozsiahlo. To bol najčastejší odborný názor," popisuje názory odborníkov po zverejnení rozhodnutia ústavných sudcov.V podcaste do detailov rozoberáme, čo sa zmení v trestnej politike Slovenska. Napríklad, čo znamená v praxi skrátenie premlčacích lehôt. Prezidentka v podaní na Ústavný súd spomínala, že sa to môže dotknúť aj káuz Petra Kažimíra, či Miroslava Výboha. Novinárka v podcasta hovorí, že sa tak zrejme nestane. „Ústavný súd povedal, že ak už bol doteraz niekto obvinený, hoci aj po dlhom období, tak mu už nemôžeme spätne škrtať toto obvinenie," približuje Kellö Kalinská.No prinesie to aj zmeny pre políciu. V drvivej väčšine prípadov bude maximálna premlčacia lehota desať rokov. „Polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť. Pretože ak sa jej nepodarí do troch, piatich či desiatich rokov niekoho obviniť z vyšetrovaného trestného činu, tak kauzy budú staré. Uplynie totiž doba, za ktorú môžu orgány činné v trestnom konaní vzniesť obvinenie a postaviť človeka pred súd."Reportérka v rozhovore tiež vysvetľuje, čo ústavný súd považuje za protiústavné. „Len zopár zmien bolo protiústavných. Najmä sa to týka zmien, ktoré by sa spätne vracali a retroaktívne pôsobili na niekoho, kto už má uzavreté veci."No a v závere rozhovoru hovoríme aj o tom, čo bude teraz, po konečnom verdikte súdu v Košiciach, nasledovať v praxi. „Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, " uzatvára investigatívna novinárka Laura Kellö Kalinská s tým, že až prax ukáže, čo všetko sa bude meniť v životoch, na súdoch, v polícii a prokuratúre.Moderuje Denisa Hopková.

Lucia Szabová z Klimatickej koalície a iniciatívy Znepokojené matky v podcaste hovorí, že to akým spôsobom sa komunikujú témy životného prostredia sa posúva do neuveriteľných rozmerov.„Človek nevie, ako má reagovať na elementárne klamstvá alebo tvrdenia. Popierame to, čo sme sa učili na základnej škole. Je to nastolovanie neistoty," hovorí v podcaste.Aktivistka to považuje za hrozbu, pretože niektorým ľuďom „nevieme vysvetliť, že majú veriť vedcom, že si nevymýšľajú." „Keď nie je základná dôvera, klimaticke zmeny sa vysvetľujú extremne ťažko."V rozhovore hovoríme aj o vývoji klimatických zmien vo svete, ale venujeme sa aj tomu, ako vláda pristupuje k životnému prostrediu. „Vo veľa zákonoch vzniká chaos. Každý druhý týždeň riešime nejakú bombu a málo z toho vieme označiť prínosom," dodáva v podcaste Lucia Szabová.Moderuje Denisa Hopková.

Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, hovorí o dnešnej ceste maďarského premiéra odborník na Maďarsko Juraj Marušiak.Viktor Orbán sa zjavil na nečakanej návsteve v Kyjeve a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Čo bol zámer cesty? Návštevu v podcaste rozoberáme s odborníkom na Maďarskom Jurajom Marušiakom. V rozhovore opisuje, že aj jeho návšteva maďarské lídra zaskočila. „Kontakty medzi Maďarskom a Ukrajinom boli pomerne vlažné. Súvisi to aj s postojom krajiny voči vojne na Ukrajine. Na druhej strane je konflikt je ešte starší a súvisí s postavením maďarskej menšiny v Zakarpatsku," hovorí v rozhore.Prečo teda maďarský líder vycestoval k našej susednej krajine? „Má to viacero súvislosti. Najhlavnejšia jem že Madarsko začína plniť predsendícku krajiny EÚ. To je kľučový motív návštevy. Na druhej strane sa udiali isté gestá, ktoré smerujú k vyriešeniu niektorých konfliktov medzi Maďarskom a Ukrajinou," dodáva.Viktor Orbán na spoločnej tlačovej konferencii hovoril aj o záujme zlepšit vzťahy s Ukrajinou. Je to signál, že zmení maďarský premiér vzťah k Ukrajine?„Zatiaľ je o tom predčasné hovoriť. Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, vysvetľuje Juraj Marušiak.Moderuje Denisa Hopková.

V rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a v televíznej časti to bude slovenská televízia. Je to pre nás taká neistota, nemáme logo a keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, hovorí o prvom dni novej STVR, novinárka Rádiožurnálu RSoňa Weissová. Prezident Peter Pellegrini v nedeľu vecer podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase - pred polnocou sa objavil aj v Zbierke zákonov. Hlava štátu podľa svojich slov dospela k presvedčeniu, že zákon nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou a nie je ani zásahom do slobody slova. RTVS sa tak od dnes mení na STVR. Pri tom ešte v pondelok doobeda nebolo známe kto dočasne STVR povedie a divák pri zapnutí televízie na obrazovke stále uvidí pôvodne logo, či označenie RTVS. O tom ako je inštitúcia prirpavená na zmenu v podcaste hovoríme s novinárom Aktualít Matejom Dedinským.No a ako to dnes vyzeralo v slovenskom rozhlase v podcaste opisuje šéfka zahraničnej radakcie Rádiožurnálu Soňa Weissová. „Atmosféra je tu normálna, pracovná. Kolegovia pracujú ďalej, pretože sú profesionáli. Ak si niekto predstavoval, že je tu paralýza alebo chaos, tak to nie je. No napríklad v rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále a spravodajstve v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a meno a v televíznej časti to bude slovenská televízia. To je najviac viditeľné a počuteľné pre divákov," opisuje novinárka v podcaste.Dodáva, že medzi zamestnancami je prítomná aj neistota. „Je to pre nás taká neistota, nemáme logo, dnes sme sa dozvedeli štatúra, ktorý bude STVR viesť. Všetko zostáva, ako bolo: mikrofóny, jingle, znelky. To všetko je RTVS. Je to tým, ako vstúpil zákon do platnosti - nebolo prechodné obdobie. Verejne nevieme o tom, že by sa pripravovalo logo. Keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, čo s našimi mailmi, či ako bude vyzerať doména," hovorí Soňa Weissová v podcaste.Novinárka v rozhovore tiež opisuje obavy, že by sa redaktori mohli stať megafónmi vládnych informácií, tak ako to bolo pred niekoľkými rokmi v poľskom rozhlase. „RTVS už uniesli politici. Už viac neexistuje. Až nasledujúce týždne, mesiac sa ukáže, aký to bude mať vplyv vo vysielaní. Toto je začiatok."Moderuje Denisa Hopková.

Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok. Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.Moderovala Natália Jabůrková.

Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike, reaguje český novinár Jindřich Šídlo na včerajšiu návštevu prezidenta Českej republiky. Tu správedzali slová predstaviteľov Smeru, ktorí v tom istom čase z Bratislavy kritizovali českú políciu a premiéra Fialu. Prezident Peter Pellegrini včera absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky. Kým v Prahe išlo o konštruktívny dialóg, z Bratislavy bol vyslaný iný signál. Predstavitelia Smeru, ako Tibor Gašpar, kritizovali českú políciu, pretože sa odmietla zaoberať agresívnym vyjadrením českého občana o slovenskom premiérovi. Poslanec kritizoval aj českého premiéra Petra Fialu o tom, že úvahy o obnove medzivládnych rokovaní by boli teraz predčasné.Aký dojem zanechala návšteva nového prezidenta, a to aj v kontexte vyjadrení, ktoré v rovnaký deň prichádzali od poslancov Smeru a samotného úradu vlády? V podcaste odpovedá český komentátor Jindřich Šídlo. „Ja som na to pozeral s otvorenými ústami," hovorí v podcaste. Dodáva, že keby tlačová beseda poslancov Smeru prišla v iný deň v Česku by ju tak neregistrovali, ako v deň návštevy prezidenta Pellegriniho.„Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike," dodáva komentátor.Témou rozhovoru je aj vývoj udalostí na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica. Podľa Šídla je to najväčšia slovenská spoločenská kríza.Moderuje Denisa Hopková.

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur od Úradu na ochranu oznamovateľov za postup v prípade policajtov známych aj ako čurillovcov. Totiž obvinení vyšetrovali mali status chránených oznamovateľov, no Matúš Šutaj Eštok ich bez diskusie s úradom postavil mimo služby. Ide o takmer o najvyššiu možnú pokutu, hovorí v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská a približuje pozadie prípadu.Vysvetľuje, že nielen títo policajti, ale každý občan, ktorý oznamuje protispoločenskú činnosť v úrade, inštitúcii či firme má možnosť požiadať o ochranu. „Robí sa to preto, aby motivovali ľudí, aby nahlasovali podvody, korupciu vo svojich zamestnaniach a nebáli sa, že dostanú vyhadzov. Napríklad, ak majú obavy, že keď budú vypovedať o nejakom podvode, tak zo strany zamestnávateľa príde pomstva, odveta," vysvetľuje v podcaste novinárka.Dopĺňa, prečo v prípade Jána Čurillu a ďalších policajtov koná Úrad na ochranu oznamovateľov. „Napriek tomu, že čurillovci mali statu chránených oznamovateľov, tak Matúš Šutaj Eštok túto skutočnosť odignoroval, bez súhlasu úradu ich postavil mimo službu."Nie je to len o známych vyšetrovateľoch či ministrovi. Laura Kellö Kalinská v podcaste hovori aj o tom, aký signál prípad vysiela samotnej verejnosti. „Ak nebudú predstavitelia štátu plniť zákon a konať v súlade s ním, tak neviem, aký príklad dávajú občanom a zamestnávateľom. Predstavme si, že nejaký zamestnávateľ vidí, že si minister vnútra nemusí pýtať súhlas a myslí si, že je to tak správne, tak bude konať tiež rovnako. Pretože si povie, keď môže minister, tak môžem aj ja. Takto to fungovať nemá," konštatuje.Dodáva, že ak sme sa celospoločensky, vrátane politikov, zhodli na tom, že chceme podporovať transparentnejšie Slovensko, znižovať korupciu a povzbudzovať oznamovateľov, aby sa nebáli, tak musia ísť príkladom inštitúcie.Moderuje Denisa Hopková.

Hrozí nám drahší plyn? Európske sankcie voči Rusku sa prvýkrát dotkli práve tejto komodity. Obsahuje ich 14. balík sankcií. Plynom tak na Moskvu Brusel tlačí po uhlí a rope. Môžu takto európske krajiny účinne zatlačiť na Putinov energetický koktejl, ktorým kŕmi vojnu? A nezaplatíme to vyššími faktúrami za plyn? Téma pre Radovana Potočára, analytika energie-portálu. „Hlavný dosah pre nás vidím cez dianie na trhoch“, tvrdí Potočár. „Nové kolo sankcií, resp. 14. balík sankcií, ktorý prvýkrát obsahuje aj opatrenia namierené voči plynu, môže byť udalosťou, ktorá potlačí ceny plynu hore“, dopĺňa. Dodáva však, že tam nie je priamy vplyv na bezpečnosť dodávok. „Na to, ako sa plyn prepravuje na Slovensko. Aspoň zatiaľ tam nevidím nejaké priame riziká, ktoré by ohrozili dodávky plynu na Slovensko“, uvádza. Riziká však vidí v inom. „Napríklad v tom, že ku koncu tohto roka má vypršať kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave plynu, čo znamená, že potrubný plyn, ktorý k nám prúdi z Ruska, sa úplne zastaví a to môže byť problémom do budúcich rokov, pokiaľ nebudeme mať dostatočne diverzifikované možnosti“, tvrdí Radovan Potočár. V podcaste sa dozviete, ako na naše ceny plynu vplýva štátny regulátor a rovnako vláda. Kto bude v závere tým, čo ich určí? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Lex atentát a zrušená rtvs pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom ústami šéfa SNS vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec s jeho čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti a to tak aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom ale nechcú príliš vŕtať a nechať nech si každý hovorí ku svojmu elektorátu. Fráza, účel svätí prostriedky, je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes s politológmi Grigorijom Mesežnikovom a Samuelom Spáčom. Pekný deň a pokoj v duši želá Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Koalícia po kritike z viacerých strán pristúpila na určité kompromisy a predstavila pozmeňujúci návrh lex atentát. Je zároveň jasné, že ide len o prvý balík opatrení a na jeseň môže verejnosť očakávať ďalšie. Napriek sľubom o dohode s opozíciou, je opak realitou a opozícia návrh nepodporí. Riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková zároveň v rozhovore vysvetlila, ako si predstavuje zmeny, ktoré b boli pre bezpečnosť učinné. Podcast nahrávala Natália Jabůrková.

Parlament v týchto chvíľach pochováva verejnoprávny Telerozhlas, RTVS má nahradiť vládna STVR a jej zamestnanci vyšli na verejný protest. Moci odkazujú, že rozhodne ticho nebudú, problémom však je, že ich prišlo podporiť iba veľmi malé percento pracovníkov RTVS. V hre je však i ostrý štrajk, ktorý môže obmedziť vysielanie. Verejnoprávnemu Telerozhlasu zvoní umieračik a RTVS bije doslova o 5 minút 12. Parlament dnes v druhom čítaní rokuje o faktickom a definitívnom zániku RTVS a vytvorení jej kópie, avšak tentoraz už presne šitej na mentálny i mocenský obraz vládnej koalície. Verejnoprávnosť však zánikom samotnej inštitúcie nezaniká, práve naopak - tie skutočné súboje o podobu nezávislej a slobodnej žurnalistiky sa rozhoria vo verejnoprávnom Telerozhlase práve tu a teraz. Na podporu myšlienky nezávislej a verejnoprávnej RTVS dnes protestovali pred parlamentom i samotní zamestnanci RTVS, počet protestujúcich bol však veľmi malý a tak sa nevyhnutne natíska i otázka, že ak za protestom za verejnoprávnosť RTVS nestoja vo väčšine ani samotní zamestnanci Telerozhlasu, prečo by sa v tomto súboji o jednu z kľúčových demokratických inštitúcií mali angažovať občania? A skutočne nás osud verejnoprávnej RTVS netrápi a čo jej tváre a hlasy odkazujú v týchto kľúčových chvíľach, nám - občanom? To je téma dnešného podcastu na ktorom spolupracovali Zorislav Poljak a Adam Obšitník. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tretina Slovákov nie je zorientovaná v základných faktoch o dôchodkoch. Podľa prieskumu agentúry Focus vyše tridsať percent opýtaných nevie, že sú účastníkmi prvého dôchodkového piliera. Ide pritom o zákonom daný pilier a je v ňom každý obyvateľ Slovenska. Z prieskumu naviac vyplynulo, že Slováci sa obávajú, ako v budúcnosti vyžijú na dôchodku. Čo ďalšie priniesol prieskum a aké dôsledky môžu z neho vyplynúť pre správcov súkromných dôchodkových úspor? Téma pre Martina Slosiarika z agentúry Focus a Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.Moderuje Denisa Hopková.

Petra Pellegriniho čaká prvý týždeň vo funkcii prezidenta a známe sú aj prvé mena ľudí, ktori by mohli tvoriť jeho tím poradcov. Okrem diplomata Jána Kubiša sa začínaju objavovať aj dalsie možné mená. Spomína sa napríklad spisovateľ Jozef Banáš. Viac v podcaste priblíži novinár Aktualít Martin Sliz.Podľa politológa Erika Láštica práve zloženie ľudí okolo nového prezidenta môže ukázať, ako bude vyzerať obdobie Petra Pellegriniho vo funkcii hlavy štátu. V podcaste tiež rozoberame, čo čaká hlavu štátu najbližšie mesiace v úrade. Petrovi Pellegrinimu pristane na stole viacero zákonov, ktoré mu umožnia sa vyjadariť a prijať rozhodnutie, a to napríklad v podobe, či podpíše zákony, ktoré boli predmetom kritickej debaty," hovorí politológ. Dodáva, že by však na základe prvých rozhodnutí nerobil z toho charakteristiky, že aké bude obdobie prezidenta v paláci.Očakáva „návrat" Petra Pellegriniho spred volebnej kampe. „Myslím si, že je väčšia šanca, že verzia, ktorú sme mali možnosť spoznať počas prezidentskej volebnej kampane bude nahradená Petrom Pellegrinim, ktorý sa bude jasnejšie na úrovni komunikácie a symbolov odlišovať od toho, čo poznáme v súčasnosti od Smeru," dopĺňa Erik Láštic.Bývalý šéf Most-Híd Béla Bugár v podcaste hovorí, že Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Dodáva však, že či sa mu to podarí ukáže čas. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke.

V sobotu v prezidentskom kresle strieda Zuzanu Čaputovú Peter Pellegrini.Tvrdí, že chce byť aktívnym a silným prezidentom, ktorý bude častejšie v parlamente a na zasadnutiach vlády. Chce aj žehliť imidž Slovenska v zahraničí.V dnešnom podcaste budete počuť úryvky z rozhovoru novozvoleného prezidenta pre TASR, a aj nové informácie o tom, koho si so sebou vezme do prezidentskej kancelárie.Aká bola odchádzajúca prezidentka Zuzana Čaputová a čo možno reálne očakávať od nového prezidenta? Zhodnotil komentátor Peter Bárdy.Moderuje Natália Jabůrková, autorom scenára je Peter Hanák.

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa v sobotu končí päťročné funkčné obdobie. Rozlúčkové zahraničné cesty zavŕšila v Česku, v ktorom tak absolvovala prvú aj poslednú zahraničnp cestu. Od prezidenta Petra Pavla si dnes prevzala najvyššie české štátne vyznamenanie za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Česka. V podcaste budete počuť českého prezidenta, ktorý slovenskej hlave štátu poďakoval za to, ako prístupila k svojej funkcie a spomínal ich spoločne zahraničné cesty. Podľa Petra Pavla bola Zuzana Čaputovú vzorom pre mnohých predstaviteľov štátu v Európe, ale aj vo svete.Český novinár Erik Tabery v podcaste hovorí o nadštandardných vzťahoch českého prezidenta a končiacej slovenskej hlavy štátu. Podľa neho neboli nidky tak blízke a dobré vzťahy medzi prezidentmi Česka a Slovenska. Záver návštevy sa podľa novinára niesol v osobnom duchu. V rozhovore hovorí o tom, že Petr Pavel dnešným udeleným vyznamenaním vyslal odkaz slovenským politikom.„Je to ocenenie blízkosti, ktorá tu bola. Povedal by som, je to ale moja osobná interpretácia, že je to symbolicky odkaz českej strany na Slovensko, že si ju slovenská reprezentácia neváži a hovorí o nej vulgárne a agresívne. No jej pozícia a ocenenie, nielen v Česku, ale aj vo svete je veľké," hovorí Erik Tabery v podcaste.Vzťahy Petra Pavla a Petra Pellegriniho budú podľa novinára chladné a profesionálne.Pavol Demeš: Prezidentka sa zhostila svojej role výnimočne dobreJednou z úloh prezidenta je reprezentovať krajinu smerom navonok - a teda v zahraničí. Ako sa darilo prezidentke aj v iných krajinách, ako je Česko? Aké renomé prezidentka získala? No a sa dopustila počas jej mandátu aj nejakých pochybení v oblasti zahraničnej politiky? V druhej časti podcastu o téme hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom. Podľa analytika sa Zuzna Čaputová zhostila svojej role reprezentovať Slovensko vo svete výnimočne dobre. „Vďaka svojej osobnostnej výbave, šarmu, komunikačným schopnostiach a vďaka niečomu prirodzenému, čo z nej vyžarovalo, si vybudovala osobné vzťahy s kľúčovými lídrami. Zuzana Čaputová ťažila z toho, že mala dobrú komunikáciu, bola čitateľná v tom, čo robí a to znej robilo osobnosť, ktorá si vyslúžila ocenenie, " hovorí v podcaste Pavol Demeš s tým, že išlo o mimoriadny výkon.Podľa exministra medzinárodných vzťahov bude nový prezident Peter Pellegrini stáť pred výzvou. „Uvidíme do akej miery si vytvorí svoj rukopis," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Nielen hlava štátu, ale najnovšie aj predseda vlády či predseda parlamentu zrejme budú mať nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu. Nárok na ňu majú, ak vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Vypláva to z návrhu Lex atentát, ktorý dnes predložila vláda. Budete počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.V podcaste budete počuť aj reakcie opozície - a to Michala Šimečku a Márie Kolíkovej. Niektoré veci z lex atentátu nesúvisia nijakým spôsobom s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochray. Doživotný plat premiéra nezvýši bezpečnosť, zhodujú sa.Nárok na doživotný plať v praxi doposiaľ spĺňa len premiér Robert Fico. Viac v podcaste priblíži šéf politického oddelenia Aktualít Martin Sliz. Hovoríme aj o ďalších opatreniach z Lex atentátu, ale aj o nehnuteľnostiach, na ktoré majú nárok najvyšší ústavní činitelia.Moderuje Denisa Hopková.

Začala sa júnová schôdza parlamentu. Posledná pred letnými prázdninami. A ak vládna väčšina deklaruje, že urobí poriadok napríklad s kultúrnymi fondami či Rtvs, nedarí sa jej to na vlastnom pôdoryse. Hľadanie poriadku vo vlastných vzťahoch odkazuje na leto – a ide najmä o obsadenie postu predsedu parlamentu. Napriek tomu, že koaličná zmluva ho dáva strane Hlas, Robert Fico, Robert Kaliňák a s nimi Andrej Danko a jeho ľudia opakujú, že by mala pripadnúť SNS. A napriek tomu, že riešenie odsúvajú na leto, z Hlasu a od jej nového predsedu zaznieva stále to isté – rešpekt k platnej koaličnej zmluve a zároveň ku koaličným partnerom. „Rešpektujeme aktuálne platnú koaličnú zmluvu a z nej vyplývajúce nároky“, hovorí Matúš Šutaj Eštok.Dočká sa jej, či hrozí koaličná kríza? „Toto je len pokračovaním nerešpektu, resp. pohŕdaním strany Hlas, keď im chcú zobrať túto funkciu. Na druhej strane je to podmienené tým, že Andrej Danko je neriadenou strelou“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je možné, že ak by nedostal tento post, bude nestabilným prvkom koalície. Predstavitelia Smeru chcú mať radšej pokoj“, dodáva. Politológ tiež konštatuje, že po tejto parlamentnej schôdzi bude Slovensko „menej transparentné a viac centralizované“. Naráža najmä na zámer koalície zrušiť verejnoprávnu RTVS a nahradiť ju novou inštitúciou STVR, ktorá je už zo zákona zaťažená politickými nomináciami aktuálnej vládnej moci rovno v jej kontrolnom orgáne.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po čiernom dni výstražný štrajk. Zamestnanci a spolupracovníci pokračujú v protestných akciách proti pripravovanej zmene verejnoprávnej RTVS. Vládna väčšina pod taktovkou SNS chce z nej mať inštitúciu, na ktorú budú môcť mať dosah – zaznievajú obavy a kritika. Na protestnom pochode sme boli s reportážnym mikrofónom.„Mrzí ma, že politici vnímajú verejnoprávne médium len čisto ako politické vysielanie. Ich zaujíma len obsadenie politických diskusií, ako sú zabezpečené jednotlivé strany. Ale čo skutočne robí verejnoprávna inštitúcia, ako by bolo mimo ich rámca“, tvrdí dosluhujúci generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Jeho manažment vyjadril podporu výstražnému štrajku zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. V reportáži z protestného pochodu Bratislavou, ktorý prešiel aj okolo úradu vlády a skončil pred ministerstvom kultúry vám ponúkame širokú paletu pohľadov tvorivých pracovníkov verejnoprávnej inštitúcie i jej spolupracovníkov. Budete počuť napríklad Michal Hercega, ktorý je nevidiaci redaktor rozhlasu; tiež Tomáša Bartoníčka zo štrajkového výboru, humoristu Sama Trnku, investigatívneho reportéra Ivana Bradu, moderátora Mareka Gudiaka, politológa Jozefa Lenča, novinárku a publicistku Ľubu Lesnú, novinára Eugena Kordu, poetku Mirku Ábelovú a ďalších.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.

Majiteľ televízie Markíza PPF Group, stojí aj za našim mýtnym systémom. Aktuálne sa štát dohodol na dodávke nového mýtneho systému a to so spoločnosťou CzechToll. Vlastníkom Czechtollu je PPF Group. „Či to má nejakú časovú súvislosť môžeme len špekulovať, v každom prípade je ale nespochybniteľné, že od decembra 2023 sa SkyToll, respektíve CzechToll dostal k novým, veľmi lukratívnym zákazkám za desiatky miliónov,“ hovorí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.Spor o budúcu podobu spravodajstva televízie Markíza síce nekončí, situácia sa ale deeskaluje a štrajk nie je aktuálne na programe dňa. Zamestnanci Markízy v spoločnom verejnom videoposolstve oznámili, že neodchádzajú no zároveň deklarujú že na štrajk dnes nie je dôvod. Vedenie televízie to ocenilo ako pozitívny krok v smere riešenia "cestou racionálneho dialógu."O novinárskej slobode, nezávislosti žurnalistiky či tlaku majiteľov na redakčnú slobodu sa toho povedalo - a to aj u nás v Aktualitách, naozaj veľa. Aké je ale možné biznisové pozadie kauzy Markíza 2024? Televíziu totiž vlastní český koncern PPF Group no a tento istý subjekt je i za spoločnosťou Czechtoll, ktorá má aktuálne vybudovať náš nový mýtny systém a zabezpečiť výber mýta na najbližšie roky. Sú teda úvahy o akomsi "výmennom obchode" iba čírou špekuláciou? Práve "Mýtny tender" pritom patrí medzi jednu z ikonických káuz prvej Ficovej vlády. No a vážne pochybnosti vyvoláva aj jej aktuálny vývoj. Téma pre Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu. No a priestor dostane aj Marián Kulich z oz Mier Ukrajine, ktorá zorganizovala verejný protest na podporu redaktorov Markízy.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Mierny nárast Smeru a rovnako mierny – no pokles PS, s odstupom Hlas, Republika, KDH a SaS a na pôde europarlamentu aj Demokrati a Maďarská aliancia. Naopak mimo hnutie Slovensko, SNS či Kotlebovci. Tesne pred moratóriom prichádza posledný z predvolebných prieskumov tohtoročných eurovolieb z dielne agentúry IPSOS. Tzv. interval spoľahlivosti – a teda percentuálna odchýlka však nedáva istotu europarlamentnej účasti stranám od KDH nižšie. Pozrieme sa na to so sociológom Romanom Pudmarčíkom z Ipsosu.Aj táto kampaň je poznačená klesajúcou úrovňou transparentnosti – to zas konštatuje Michal Piško z TransparencyInternational Slovensko. Transparency aj pred týmito voľbami monitorovala kampane jednotlivých strán. Na čele rebríčka skončila trojica PS, KDH a SaS, na chvoste Smer a Hlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový prezident Peter Pellegrini si napriek odchodu zo strany Hlas ponechá stranícku funkciu zakladajúceho predsedu. Strana pre neho upravila stanovy a aj ako prezident bude mať konkrétne kompetencie v straníckej politike. Budeme teda mať prvého aj oficiálne straníckeho a koaličného prezidenta? Analytici sa zhodujú, že ide o porušenie tradície nadstraníckosti prezidenta.Nie je to však v konečnom dôsledku lepšie, ak prezident svoju straníckosť transparentne prizná, ako keď bol napríklad Ivan Gašparovič podľa vlastných slov „akoby člen Smeru?“?V dnešnom podcaste budete počuť nového predsedu Hlasu Matúša Šutaja-Eštoka, jeho podpredsedu Erika Tomáša, bývalú predsedníčku PS Irenu Bihariovú, ktorá nám pozorpávala o odstrihnutí sa Zuzany Čaputovej od jej pôvodnej strany, politológa Pavla Baboša, aj bývalého ľavicového politika Petra Weissa.Moderuje Peter Hanák. Nahrávali aj Michaela Paulovič, Natália Jabůrková a Marek Bíro.

Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.Moderuje Denisa Hopková.

Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. „Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. „Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. „Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Teraz sa hľadajú okrem ľudí, ktorí osobne nastavili svoju hruď ako Michal Kovačič a spolok, tak sa hľadajú i ľudia, ktorí si povedia, že je to aj ich problém a chcú skutočné informácie. To najhoršie, čo sa našej žurnalistike môže stať je to, že to ľuďom bude jedno,“ hovorí na margo rušenia politických diskusií bývalý šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. Bude teda Bombic novým mediálnym mainstreamom? Éra kritických politických diskusií v slovenských televíziách končí. Po TV JOJ na ne rezignovala už aj najvplyvnejšia televízia u nás a jej koniec sprevádzali i obvinenia z orbanizácie slovenských médií. Quo vadis – teda, kam kráčaš, slovenská mediálna scéna a podarí sa vládnej moci znormalizovať naše médiá? Aké možnosti dnes majú nezávislí a kritickí novinári zoči voči vládnej snahe o ich pacifikáciu? No a prečo by existencia silných, nezávislých a voči moci kritických médií nemala byť ľahostajná ani bežným občanom?„Len hlúpa vláda potrebuje hlúpych občanov. múdra vláda potrebuje múdrych občanov a múdri občania potrebujú skutočné seriózne informácie, nie bohapustú propagandu a lži,“ tvrdí Ján Füle.Téma dnešného podcastu s bývalým riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza ako i exšéfom spravodajstva STV Tiborom Búzom a s bývalým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a dlhoročným skúseným novinárom Jánom Fülem.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.Moderuje Denisa Hopková.

Vedeniu Markízy sa postavila veľká časť zamestnancov. Pohrozili kolektívnym odporom.„Potichu a plíživo“. Tak má u nás vyzerať boj o „orbanizáciu“ televízií. V širšom zmysle médií ako celku. Do jeho zákulisia v najsilnejšej zo slovenských televízii – v Markíze - dal nahliadnuť Michal Kovačič. V živom vysielaní na záver nedeľňajšej relácie Na telo tomu „potichu a plíživo“ dal rovno pomenovanie: „Tlak nielen politikov, ale aj vedenia; pokusy o cenzúru, denno-denný tlak aj na televízne noviny“. A hoci to vedenie Markízy promptne odmietlo, za Kovačiča sa s odstupom dňa postavila veľká časť televízie. A „za neakceptovateľné“ verejne vo vyhlásení označila, aby „moderátor najúspešnejšej politickej relácie musel okrem tlakov politikov čeliť ešte tlakom vlastného vedenia“. Dali si rovno trojdňové ultimátum – že Na telo bude s Kovačičom pokračovať aj po letnej prestávke. Ak nie, pohrozili „kolektívnym odporom“. Čo priviedlo až k tomuto bodu? Pozrieme sa na to s Martinom Halandom, ktorý je bývalý vedúci vydania televíznych novín Markízy. Aktuálne vedenie televízie sa s ním rozlúčilo ešte začiatkom roka. Hovorí o „mikrosúbojoch“, ktoré vyústili až do nedeľného kroku Michala Kovačiča. Situáciu tiež rozoberieme s politológom Samuelom Spáčom, so Zuzanou Petkovou z nadácie Zastavme korupciu a tiež s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a politickým komentátorom Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Prakticky okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona BubánováHoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase."Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu? "Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer. Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce, aby do budúcnosti bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov prešlo pod úrad vlády. Ide o jedno z opatrení, ktoré chce navrhnúť v rámci pripravovaných zmien. Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - pôjde o technické a legislatívne zmeny.Minister vnútra hovorí, že je nemysliteľné, aby traja najvyšší ústavní činitelia nemali zabezpečné svoje bývanie, ktoré by bolo zabezpečené v rámci bezpečnostných protokolov.„To je jedno z opatrení, ktoré budem navrhovať - aby úrad na ochranu ústavných činiteľov kontaktoval všetky tri úrady s tým, že ako je dnes zabezpečené bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov. Aby to bývanie prešlo pod úrad vlády, aby tam boli režimové opatrenia. Aby sme nedávali priestor, že sa pred obydliami politikov budú stavať šibenice," dodáva minister s tým, že už majú vytypované nejaké nehnuteľnosti.Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - budete tiež počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka.Tibor Gašpar zo Smeru si predstaviť aj, že by v rámci opatrení prišli zmeny v zákone o policajnom zbore. Predsa poslacenkého klubu Progresívneho Slovenska hovorí, že opozícia by chceli počuť prípadne zmeny dopredu.Moderuje Denisa Hopková.

Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka„Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Atentát na premiéra priniesol výzvy na pokoj a vyššiu kultúru komunikácie, no niektorí politici pokračujú v polarizácii spoločnosti, útokoch na médiá a dokonca aj na satirickú stránku. Právnik upozorňuje, že politik musí zniesť veľa kritiky a satiry a nesmie to bežnému občanovi oplácať rovnakou kartou naspäť.Politikom vtipy a satira na ich účet prekážali vždy. Sloboda prejavu má svoje hranice, dané 40-timi rokmi judikatúry. Sú pomerne jasné a presné. Politici sa takmer nikdy nedomôžu ich obmedzenia.Výzvy na trestné stíhanie satirickej stránky Zomri zo strany vicepremiéra Tomáša Tarabu sú volaním po extrémnom obmedzení slobody prejavu, hovorí advokát Tomáš Kamenec, ktorý sa zaoberá mediálnym právom. Podľa neho nenávisť šíria najmä politici a nie táto stránka.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Jakuba Gulíka, moderátora a spoluautora politicko-satirickej relácie Ťažký týždeň. Pýtali sme sa ho na toľko žiadanú sebareflexiu, ale aj na to, či je ťažké robiť si žarty z Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

Premiér Robert Fico naďalej zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári sa rozhodli pre chirurgický zákrok. Podľa riaditelky nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej je premier pri vedomí.Robert Kaliňák, že dnešný zákrok môže prispieť k pozitívnej prognóze premiéra. Dodáva však, že jeho stav je naďalej vážny.Šéfredaktori viacerých médií odsúdili útok na predsedu vlády. V stanovisku hovoria o tom, že je to cesta nenávisti, ktorá nemôže ovládať Slovensko, lebo nás posunie na najtemnejšie miesta na mape. Ukázali tieto dva dni, že to nedopustíme? O vývoji udalosti za posledné hodiny a o tom, ako priespieť k upokojeniu situácie v podcaste budeme hovoriť so šéfredaktorom Aktuálit Petrom Bárdym. „Stojí to a padá na dvoch veciach. Tá prvá je zdravotný stav premiéra. Veľmi mu držím palce, aby sa zostavil. A druhá vec je postoj politikov. To sú dve najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť na umiernenie situácie," hovorí v podcaste. To, čo sa stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom, uviedla včera prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore s novinárom Bárdym hovoríme aj o tom, či aj média neprispeli k zvýšeniu napätia v krajine.„Slovensko sa rozdelilo na my a oni. A na tych dobrých a zlých. Slovensko sa rozdelilo na oligarchiu a dobrých občanov. Na obyčajných ľudí a bratislavké elity. My všetci sme do istej miery za to zodpovední," približuje v podcaste. Dodáva, že ani jedna zo strán dnes nie je šťastná, no nemyslí si, že je reálne spojiť celú spoločnosť. Stačí, keď sa naučíme spolu rozprávať bez toho, aby sme na seba nadávali.Peter Bárdy tiež dodáva, že Robert Fico vyhral demokratické voľby a žiadny občan si nemôže s politikom vybavovať účty násilím. Ak sa teraz nezastavíme, tak nás čaká veľmi rýchla cesta do pekla. Toto nebude dobrý štát na bývanie, miesto kde budú ľudia štastní."Moderuje Denisa Hopková.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.Moderuje Denisa Hopková.