NAHLAS |aktuality.sk

Dušana Kováčika uznal špecializovaný súd za vinného v druhej korupčnej kauze. Sudca Michal Truban bývalého špeciálneho prokurátora odsúdil v prípade 50-tisícového úplatku v knihe. Novinárka Ivana Zigová, ktorá sa bola pozrieť na vyhlásenie rozsudku a v podcaste približuje o čom je kauza a ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie.Dušak Kováčik počas záverečnej reči minulý týždeň odmietal, že vzal úplatok. Tvrdil že „skutok sa nestal“ a je vykonštruovaný. „Teória Kováčika o vykonštruovanom procese padla. Ale ten dôvod bol taký, že jeho obhajoba a ani on sám ničím nepodložili a nedokázali tieto svoje tvrdenia pred súdom," hovorí v podcaste novinárka Zigová.Podľa sudcu Michala Trubana dokazovanie pred súdom dostatočne preukázalo, že skutok sa stal. „Výpovede mu vytvorili dôveryhodný reťazec, na základe ktorého sa rozhodol, že nie je pochýb o tom, že k odovzdaniu a prijatiu úplatku skutočne došlo," uzatvára novinárka.Moderuje Denisa HopkováVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ján Havlík. Niekdajší „mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz.Po takmer šiestich dekádach sa z neho stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. Aký bol príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. Slávnosť blahorečenia je práve dnes v Šaštíne. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

27. december 1965 – tenisový tím Austrálie obhájil Davisov pohár. Trinásty raz za posledných dvadsať rokov. V tento deň sa tiež zrútila britská ropná plošina v Severnom mori, pričom zahynulo 13 ľudí. A tiež sa narodil známy indický herec, producent, televízny moderátor a filantrop Salman Khan, či austrálsky futbalista Chris Mainwaring.A vo vtedajšom socialistickom Československu, v Skalici na Záhorí, na ulici skonal väzeň svedomia, niekdajší „Mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz. Po takmer šiestich dekádach sa z neho už v horizonte hodín stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. V dnešnom podcaste sa pozrieme na príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. „Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. „Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenská polícia a prokuratúra ho podozrievala z korumpovania mocných v Karibiku, vládna novela jeho prípad zastaví. Veľkopodnikateľ Mario Hoffmann je ďalším z radu tých, ktorým pomohla vládna novela Trestného zákona. Problém sa však ukazuje aj pri samotných „mužoch zákona“. Už o pár dní môže nastať policajný exodus. Naviac elitní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nahrádza staronový ÚBOK nevedia ani šesť dní pred prvým septembrom, čo bude s nimi ďalej. Prípady sledujú Laura Kelloová a Ján Petrovič z investigatívneho tímu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák 

Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Obetuje premiér ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? Pred voľbami 2020 mu ešte záležalo na verejnej mienke či sociálnom zmieri, dnes ale Robert Fico potrebuje presne také "kladivá" ako je Šimkovičová či Taraba, odpovedá šéfredaktor Peter Bárdy. A prečo maskuje vláda neschopnosť plniť predvolebné sľuby potemkiniádou o progresívnom či dúhovom nebezpečenstve?Horúca politická jeseň dorazila na Slovensko zjavne predčasne. Okrem takmer až vražedných teplôt a divokých búrok, atmosféru na politickej scéne tvrdí predovšetkým najmenšia koaličná strana - Dankova SNS. Ministerka kultúry s elánom akéhosi "Veľkého inkvizítora" čistí rezort v mene svojich svojráznych predstáv no a jej stranícky šéf si zasa takpovediac zasadol na mimovládky kde okrem škandalizovania - postaveného však zväčša na vode, sa im už vyhráža dokonca aj tými najprísnejšími trestnoprávnymi postihmi. Premiér zotavujúci sa z atentátu pritom pýticky veští nejaký ďalší atentát a jeho verní už preto chystajú opäť ďalšie regulácie občianskych protestov.Niet divu, že to všetko - i v rozhorúčenej Bratislave, zdvihlo novú vlnu pomerne masívnych občianskych, kultúrnych i politických protestov no a hoci sa koalícii mobilizácia v uliciach vôbec nepozdáva, v parlamente - kde politika akosi prirodzene patrí, sa s opozíciou jednoducho baviť nechce. No a september - a s ňou nové kolo politickej i občianskej konfrontácie nám už doslova klope na dvere. "Vláde sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády. Jednoducho, ľudia sa nemajú lepšie, nie sú nižšie ceny potravín ani energií, nerastie životná úroveň, majú deravý štátny rozpočet, majú fatálne problémy v policajnom zbore, zdravotníctvo sa rozpadá, tak predsa musia niečo robiť. No a namiesto toho, aby hľadali riešenia reálnych problémov, tak pustia medveďa na bicykli pod šapitó a čakajú, že im ľudia budú za to tlieskať," zhodnotil aktuálnu politickú situáciu šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnej politickej i spoločenskej situácií ako i prognózach čo nás čaká - a možno neminie. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej.Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.Presne pred 56 rokmi bola naša vlasť brutálne okupovaná. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla do Československa približne 700-tisícová armáda Sovietskeho zväzu a jeho štyroch spojencov – Poľska, Maďarska, východného Nemecka a Bulharska. Ozbrojená, jednoznačne protiprávna, ako i krvavá invázia našich vtedajších „spojencov“ si vyžiadala 137 civilných obetí. Títo naši spoluobčania boli zastrelení, zabili ich črepiny granátov, prešli ich okupačné vozidlá či uhoreli v troskách zapálených domov. Invázia sa však následne zmenila na okupáciu veľkým kontingentom sovietskych vojsk, kde sa počet obetí z radov československého obyvateľstva vyšplhal až k číslu 406.Pod neslávne známym tzv. pozývacím listom, ktorý sa stal falošnou zámienkou či skôr právne neospravedlniteľným alibi invázie, boli podpísaní piati konzervatívni komunisti – Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Za tento akt kolaborácie však nikdy nikto nebol odsúdený. Invázia zlomila reformné snahy pražskej jari a odštartovala temnú éru normalizácie stelesňovanú predovšetkým Gustávom Husákom.O čo v tejto invázii a následnej okupácii Československa Sovietom išlo a ako to, že sme sa tak rýchlo nechali znormalizovať? Prečo sme sa nebránili a zlyhali naše vtedajšie politické elity? Prečo nie je pravdou, že invázia bola na vyžiadanie samotných československých orgánov a nenesie za ňu zodpovednosť ani súčasná Ukrajina, ale naopak, Kremeľ? Bola Brežnevova doktrína takzvanej „obmedzenej suverenity“ opakujúcim sa vzorcom ruského imperializmu a ako sa nás vtedy zastal demokratický svet? No a napokon, aké stopy tento akt bezprecedentného násilia a následnej kolaborácie s okupantmi a ich domácimi pochopmi zanechal v našej spoločnosti a čo to o nás dnes vypovedá?To je téma dnešného podcastu s pamätníkom tej doby, ako i bývalým politikom prodemokratických ponovembrových strán Františkom Šebejom. Vypočuť si však môžete aj slová Jolany Kusej, disidentky a manželky jedného z mála slovenských chartistov Miroslava Kusého.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Opozícia dnes ministrov M. Šimkovičovú ani B. Suska neodvolala. Vládna moc totiž z väčšej časti mimoriadne schôdze ostentatívne odignorovala a namiesto poctivej debaty o problémoch v kultúre či spravodlivosti v parlamentnom pléne, uprednostnila pohodlné výpady voči opozícií, občianskej spoločnosti či médiámi z bezpečia vlastných tlačoviek. Pripomeňme, že ide pritom o tú istú koalíciu, ktoré sa doslova zaklína parlamentnou kultúrou a opozíciu kritizuje za prenášanie politiky do ulíc. Ked však príde na lámanie chleba a politika sa ocitne v požadovanom parlamentnom kolbišti, koalícia rokovať odmietne. No, ako sa hovorí: "Podľa skutkov poznáš ich."O čom teda vypovedá tento čoraz viac napätejší a neustále eskalujúci opozičnokoaličný súboj? Prečo sa kultúrna obec ocitla v tak ostrom strete s vlastnou ministerkou, je naozaj najvyšší čas vrátiť sa do ulíc na protesty voči vládnej politike a o čo dnes Robertovi Ficovi vlastne ide? Vracia sa krajina pod rukami štvrtej ficovej vlády opäť do temných a šedivých čias prednovembrovej Normalizácie a ak áno, ako to nevzdať a nerezignovať? Témy a otázky pre dlhoročného poslanca KDH, jednu z tvári novembra 89 a veľkú postavu disentu Františka Mikloška.Je utorok, 20. augusta - dnes v noci si pripomenieme výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy vedených Sovietskym zväzom do Československa. Brutálna a bez akýchkoľvek pochybností i protiprávna invázia v Auguste 1968 tankami rozdrvila ideály Prazskej jari a odštartovala éru husákovskej Normalizácie podopieranú okupačnou sovietskou armádou. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Mám vážne obavy, na ktorej strane "Železnej opony", ktora sa formuje okolo Ruska a Číny sa Slovensko ocitne. Teraz sa o tom rozhoduje, hovorí v Aktualitách Nahlas predseda Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac a to v súvislosti so stupňujúcim sa tlakom vládnej moci voči Tretiemu sektoru. Oslabením Tretieho sektora budú trpieť občania, nie mimovládky, tvrdí Zajac.Po Špeciálnej prokuratúre prišli na rad vyšetrovatelia NAKY, po RTVS, či novinároch, prišli na rad kultúrne erbové inštitúcie ako SNG a SND, no a teraz sa v hľadáčiku vládnej moci ocitá čoraz častejšie Tretí sektor. Ako sa zdá, kreativita vládnej moci pri hľadaní ďalších alebo staronových nepriateľov zrejme nemá hraníc. Na rad tak prišli všemožné snahy odrezať mimovládky od financií štátu, cez pokus navliecť niektorým NGOčkam stigmatigujúce označenia zahraničných agentov až po stupňujúcu sa snahu Tretí sektor a jeho aktivistov verejne škandalizovať. Na a aktuálne prišlo už aj na vyhrážky prísnymi trestnoprávnymi postihmi.O čom táto vládna trestná výprava voči tretiemu sektoru teda vlastne je? Kto v skutočnosti pocíti následky oslabenia mimovládneho sektora a uvedomuje si vládna moc aké obrovské úlohy dnes na Slovensku plnia tie tisícky mimovládok všemožného zamerania? No a nakoľko silná je naša občianska spoločnosť voči takýmto útokom alebo už smerujeme do akejsi novodobej podoby husákovskej normalizácie? Témy a otázky pre šéfa Komory mimovládnych organizácií Marcela Zajaca.Je pondelok, 19. augusta. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský. 

Odsúdený Dušan Kováčik je na slobode, v kauze Rozuzlenie už nie je nikto obvinený, Peter Žiga z Hlasu sa obvinenia zbavíBývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupčnú kauzu, prepustili na dovolanie ministra spravodlivosti za Smer-SD Borisa Suska.Generálny prokurátor Maroš Žilinka pozastavil funkciu prokurátorovi Michalovi Šúrekovi potom, čo na jeho hlavu padlo obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Michal Šúrek dosiaľ dozoroval dôležité kauzy, napríklad prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika alebo poslanca Smeru Tibora Gašpara s oligarchom Norbertom Bödörom. Ďalej ich už dozorovať nebude môcť.Prípad Rozuzlenie bol poslednou veľkou akciou Národnej kriminálnej agentúry v lete minulého roka. Vyšetrovateľ vtedy obvinil bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, vtedajšieho šéfa SIS Michala Aláča aj podnikateľa Petra Košča, známeho ako Pán X.Posledný menovaný muž s dobrými kontaktmi na tajných mal byť priamo na čele údajnej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo podľa obvinenia marenie vyšetrovania veľkých káuz a diskreditácia takzvaných čurillovcov. To, že nielen Petrovi Koščovi, ale aj expolicajtovi Kaľavskému bolo zrušené obvinenie pre Aktulity.sk potvrdila ich sdvokátka Eva Mišíková.O zmenách v justícii, ale aj o tom, ako sa budú vyvíjať vypuklé kauzy, ktoré zasahovali do politiky, porozprávali Laura Kellö Kalinská a Annamária Dömeová.

Mikuláš Černák bol jediným celoslovenským bossom podsvetia, ktoré v 90. rokoch ovládlo organizovaný zločin na Slovensku a výrazne ovplyvnilo fungovanie spoločnosti. Strach, násilie a porušovanie zákonov ovládli veľkú časť obchodných vzťahov rodiacej sa demokracie, nitky zločincov siahali do bezpečnostných zložiek aj do najvyšších poschodí moci.Na Aktuality prichádza druhá séria podcastu z dielne Petra Hanáka a Juraja Petroviča Mafiánsky štát. Aktuálna séria bude venovaná tzv. bossovi bossov - Mikulášovi Černákovi. V čom bude druhá séria výnimočná odhalil v rozhovore moderátor Aktuality.sk Peter Hanák.

Téma verejnoprávneho média rezonovala aj v rámci oboch protestov, ktoré pondelok a utorok ovládli námestie SNP v Bratislave. V diskusnej relácii O 5 minút 12 od septembra končia moderátori Marek Makara a Marta Jančkárová. Odchody z STVR avizujú aj ďalší redaktori. Niektorí už verejne upozorňujú na tzv. umelé vyvažovanie. Situácia vo verejnom médiu sa stala aj jednou z tém utorňajšieho opozičného protestu. O tom, čo sa to deje v STVR rozprával v podcaste Aktuality Nahlas redaktor Aktuality.sk Marek Biró.

V Pondelok vystúpili proti ministerke kultúry za SNS ľudia z kultúrnej obce, ale aj občania. Od Slovenského národného divadla na námestie SNP pochodovalo 9-tisíc ľudí.  Dnes sa na tom istom mieste k slovu hlási aj parlamentná opozícia. Progresívne Slovensko, ale aj SaS žiadajú odchod Martiny Šimkovičovej.Predchodcovia ministerky Martiny Šimkovičovej, ktorá vedie rezort kultúry z pozície nominantky strany SNS, podpísali kritické vyhlásenie v ktorom podporili požiadavky kultúrnej obce.Okrem bývalého dlhoročného ministra kultúry za stranu Smer Mareka Maďariča, budete počuť aj výňatky z vyhlásenia, ktoré podpísali aj exministri Milan Kňažko, Rudolf Chmel, Silvia Hroncová a Ladislav Snopko. Viac sa dozviete v rozhovore s Marekom Maďaričom.O protestoch nám v krátkom rozhovore porozprával redaktor Aktuality.sk Marek Bíro.Vyhlásenie ministrov načítala redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová.

Kultúrna obec zareagovala na kroky ministerky Šimkovičovej. Kvôli jej zásahom do kultúry vyšlo na námestie SNP 9-tisíc ľudí. Založenie štrajkového výboru si na popoludňajšom stretnutí dohodli zamestnanci SND, ale aj SNG. „Aj my v SND sme konzervatívci a liberáli. Spolu stojíme proti deštrukcii. Naše divadlo je pre všetkých,” povedala za hercov z SND herečka Jana Oľhová z tribúny na námestí SNP.

Vojna na území agresora je podľa vojnovej logiky nevyhnutná, hovorí naša reportérka priamo na Ukrajine Stanislava Harkotová. Ukrajina môže mať motiváciu obsadiť časť ruského územia, aby mala čo vymeniť pri mierových rokovaniach. Táto teória však má jeden veľký háčik.Podľa dnešných správ ukrajinská armáda postupuje čoraz hlbšie do ruského územia. Ako sa to stalo, ako sa jej darí a ako reaguje Rusko, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Dušana Kováčika, odsúdeného za korupciu a pomoc mafii, prepustil z väzenia politik, nie súd. Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho ide o odmenu za to, že Kováčik mlčal a nerozprával, čo vie na Roberta Fica a Smer.Peter Bárdy pripomína, že kajúcnikov na rozkladanie mafiánskych skupín používal aj Milan Lučanský. Bez kajúcnikov a ich svedectiev by sme zrejme stále boli v 90.rokoch.Moderuje Peter Hanák.

Národná kriminálna agentúra zanikne už ku koncu augusta. Elitných policajtov, ktorí vyšetrovali kauzy smeráckych nominantov, presunú na iné útvary ako kraje, okresy či najnižšie obvody. Mnohí policajti zrejme odídu do civilu. To môže ohroziť fungovanie polície, ktorej už teraz chýba viac ako 3000 ľudí. Tento rok odišlo ďalších viac ako 600.Minister vnútra priznáva, že polícia je v takom zlom stave ako ešte nikdy a tento stav sa môže ešte aj radikálne zhoršiť. Budeme sledovať demonštratívne presuny policajtov, ktorí vyšetrovali smerácke kauzy a postavili sa za Jána Čurillu, na najnižšie pozície?S novinárkou Aktualít, ktorá sa dlhé roky venuje polícii Annoumáriou Domeovou sa rozprával Peter Hanák.

S expertom na mafiu Jánom Petrovičom sme si pozreli film Miki o bossovi Mikulášovi Černákovi. Rozprával isme sa aj s producentkou Zuzanou Mistríkovou. Koľko dielov má tento film a objaví sa aj v televízii?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Predseda SNS navrhuje tvrdú ruku voči obchodom. Konkrétne chce presadiť osobitnú daň pre reťazce. odborníci sa zhodujú, že by to prinieslo okamžité zdraženie potravín. V Maďarsku tvrdá ruka štátu priniesla rekordnú infláciu. Aktuality.sk oslovili panel odborníkov a zainteresovaných obchodníkov. Svorne tvrdia, že zdanenie reťazcov a znižovanie cien potravín sú dve protichodné veci.Čo teda vlastne navrhuje SNS, ako to chce presadiť, keď nemá rezorty pôdohospodárstva ani financií a čo hrozí, ak by to prešlo?Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas.

Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto, hovorí v podcaste športový novinár Martin Tóth-Vaňo, ktorý sa nachádza priamo v Paríži. Dodáva však, že aj keď sledujeme v Paríži pekné príbehy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda pre Slovensko najneúspešnejšia.Bronzová medaila a dva veľké príbehy Slovákov, ktorých si všimli aj v zahraničí. So športovým novináromportálu Šport.sk Martinom Tóth-Vaňom v podcaste rozoberáme prvý týždeň olympiády.Novinár opisuje príbeh tenistky Anny Karolíny Schmiedlovej, ktorá na olympiáde prepisála históriu, keď sa dostala do najlepšej štvorky. Prekvapila tak celú tenisovú verejnosť a dostala sa do pozornosti všetkých svetových médií.„Z hľadiska olympiády a tenisu je jej príbeh niečo neuveriteľné. Keď sa pozrieme aj na to, že tenis na Slovensku nie je v ideálnej situácii. Stal sa doslova zázrak, že máme na olympiáde tenistku, ktorá zápasila o tretie miesto. To, že je v najlepšej štvorke je obrovský úspech," opisuje novinár v podcaste a dodáva, že tenistka sa zapísala veľkými písmenami do histórie slovenského, ale aj svetového tenisu.Jediný Európan TuryV Paríži sa tento týždeň napísal aj iný príbeh. A to skejtbordistu Richarda Turyho, ktorý sa ako jediný Európan dostal do osemčlenného finále a získal piate miesto. „Je to nádherný príbeh. Richarda by som definoval ako normálneho chalana z Košíc. Ako sám Tury povedal, keď uvidíte niekde skejtbordistu a budete mu chcieť vynadať, tak si v hlave povedzte: možno bude o pár rokov na olympiáde a prinesie domov medialu," hovorí v podcaste novinár.Ako sa nám darí v porovnaní s inými olympiádami? Martin Tóth-Vaňo približuje, že už len tým, že máme historicky najmenší tím sa naše šance na medaily znižujú. „Naposledy sme mali štyri medaily. Teraz máme jednu. Ak pri nej ostaneme bude to sklamanie, pretože sa očakávali minimálne dve. Zrhnul by som to takto: aj keď tu máme pekné príbehy a úspechy, tak z medailového hľadiska môže byť táto olympiáda najneúspešnejšia."Olympiáda však nie je len o pekných príbehoch. Novinár v rozhovore hovorí aj o tom, čo ho na olympiáde sklamalo.Moderuje Denisa Hopková.

Kamala Harrisová teraz pôsobí ako kandidátka, ktorá je na víťaznej vlne. Nasvedčujú tomu aj dáta o registrácii nových voličov, to ako dokáže naberať dobrovoľníkov, ako sa darí zbierať peniaze. Donald Trump sa pokúša kandidátku zatlačiť, no v tomto momente sa mu to nedarí, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Kampaň pred americkými prezidenstkými voľbami je v plnom prúde. Politológ Erik Láštic v podcaste opisuje, že zápas o Biely dom sa začal nanovo. Demokrati síce ešte oficiálnu kandidátku na prezidenta nemajú, no hlasovanie o oficiálnej nominácii Kamaly Harrisovej by malo začať už tieto dni.Už dnes je však jasné, že sa Demokratická strana spojila v podpore súčasnej viceprezidentky a rýchlo sa zomkla okolo možnej kandidátky. „Bola to rýchla korunovácia, kde sa za Harrisovou zomkli stranícke špicky, bývalí prezidenti. Spôsob, akým uchopila kampaň energizoval tradičné skupiny demokratických voličov. Videli sme to na rekordnom výbere darov. Demokrati dokážali za dva týždne vyzbierať cez 200 miliónov. To všetko naznačuje, že na strane Kamaly Harrisovej je momentum. " hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.Témou rozhovoru sú aj kandidáti na viceprezidentov. Kamala Harrisová by totiž mala budúci týždeň oznámiť meno svojho kandidáta na vicaprezidentský post. Politológ v rozhovore približuje, kto sú favoriti a v čom by boli pre možnu kandidátku demokratov prínosní. No a pozornosť púta aj republikánsky kandidát J. D. Vance. „Trump mohol hľadať umiernenejšieho viceprazidentského kandidáta, ktorý by mu pomohol s voličmi ktorých vyrušuje exprezidentova rétorika, no súhlasia s niektorými jeho názormi. Vybral si svoj klon. Momentálne sa J. D. Vanceovi sa nedarí. Na svetlo vychádzajú veci, ktoré v minulosti povedal," hovorí Láštic v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme stratégiu Donalda Trumpa, ktorý v kampani využivá slovné útoky a aj to ako si vedie Harrisová. „Včerajšie slová na Kamalu Harrisovú a spochybňovanie jej etnického pôvodu sú súčasťou hľadania novej línie útoku. Republikáni nevedia ako kandidátku uchopiť. Na strane Harrisovej je momentum a hoci sa ju snaží Trump zatlačiť, nedarí sa mu to."Moderuje Denisa Hopková.

Spoja dovolenku so zákrokom u stomatológa. Zubná turistika je na vzostupe. Slováci za lacnejšími zákrokmi cestujú do susedných krajín ako je Poľsko, či Maďarsko, ale aj do vzdialeného Turecka. Zubári však varujú, že takéto zákroky prinášajú rizika. Novinárka Katarína Runnová v podcaste približuje, ako je to s cenami zubárov na Slovensku a čo vieme o zubnej turistike.Mnohí Slováci si zubára dovoliť nemôžu alebo za zákroky zaplatia stovky eur. Stáva sa postupne návšteva zubára záležitosťou bohatých? Čo všetko ovplyvňuje, koľko nás bude stáť zubár a aké práva majú pacienti? V podcaste tému rozoberáme s novinárkou Aktualít Katarinou Runnovou, ktorá pripravila sériu článkov, v ktorých sa venuje stomatologickým témam.„Je to téma, ktorú rieši každý Slovák. Ceny stomatologických zákrokov na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami príliš vysoké. Hnevá nás to. Ľudia si nedokážu dovoliť urobiť všetky kazy naraz, musia počkať do výplaty, mnohí to odkladaujú úplne alebo sa rozhodnú cestovať do iného mesta či krajiny," približuje novinárka v podcaste.Na zvýšenie zubnej turistiky začali upozorňovať zubári a dáta o tom zbierajú aj poisťovne. „Slováci si nemôžu dovoliť zákrok na Slovensku a preto sa rozhodnú vyhľadať zubára v zahraničí, kde ich to vyjde mnohokrát lacnejšie. Robia to aj pre kratšie čakacie doby, ale aj preto, že v niektorých menších obciach chýbajú zubári," približuje Katarína Runnová a v podcaste menuje aj niektorí prípady ľudí, ktorí vycestovali do zahraničia.V rozhovore hovoríme aj o tom od čoho sa odvíja koľko u zubára zaplatíme a aké práva má pacient. „Pacienti by si mali uvedomiť, že si za zákrok platia a preto by dopredu mali mali vedieť, koľko zákrok bude stáť. Ak im to lekár nedopraje, tak by sa mali domáhať svojich práv. Nemali by sa hanbiť, pretože nejde o malé peniaze," hovorí.V rozhovore hovoríme aj o tom, či nedávne zrušenie zubných benefitov spôsobilo nižší záujem o preventívne prehliadky. Ministerka Zuzana Dolinková včera informovala, že všeobecná zdratovná poisťovňa ponúka zubný benefit v podobe bezplatnej anestézie pre deti.Moderuje Denisa Hopková.

Policajná inšpekcia obvinila trojicu policajtov z NAKA - Ľubomíra Daňka, Pavla Ďurku a Jána Čurillu a aj prokurátora Michala Šúreka zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podľa vyšetrovateľa inšpekcie obvinení vypočúvali kajúcnikov najprv v špeciálnych spisoch tak, aby o tom nevedeli obhajcovia a nespolupracujúci obvinení.Ako poškodení sú v kauze označení Norbert Bödör, poslanec Smeru-SD Tibor Gašpar a podnikateľ Jozef Brhel. Dôvodom trestného stíhania má byť takzvaný „technický” spis číslo 80. Kauzu v podcaste detailnejšie rozoberáme s novinárkami Laurou Kellö Kalinskou a Annamáriou Dömeovou. Novinárky približujú, že aktuálna kauza sa týka toho, že sa policajnej inšpekcie nepozdáva, akým spôsobom v minulosti policajti vypočuli niektorých dôležitých svedkov, spolupracujúcich obvinených.V rozhovoríme aj o tom, či môže mať kauza dopad aj na iné známe prípady. „V prípade, že je prokurátor obvinený, tak generálny prokurátor mu môže na čas obvinenia pozastaviť funkciu. Nebude chodiť do práce. Michal Šúrek ako prokurátor dozoruje pomerne závažné kauzy. Napríklad korupčnú kauzu Dušana Kováčika a dozoruje aj veľmi významnú kauzu Očistec. Môže to ovplyvniť kauzy nielen tak, že kto ich bude dozorovať a či vôbec budu dokončené, ale aj spôsobom, že to bude teraz veľká páka obhajoby a obžalovaných v zmysle pozrite sa, čo sa tu robilo so svedkami," približuje novinárka Laura Kellö Kalinská.Moderuje Denisa Hopková.

Straty ruskej armády sú najvyššie od začiatku vojny. Generál Pavel Macko v podcaste vysveľtuje, ako dokáže Rusko, napriek tak obrovským stratám, stále mobilizovať mužov.„Rusko vykonalo oficiálnu mobilizáciu, ktorá bola čiastková. Rusko sa mužov snaží motivovať cez rôzne finančné nástroje. Motivuje väzňov. Nakupuje vojakov v zahraničí. Teraz sa množia prípady indických občanov, ktorí boli znáborovaní do vojny. Berú vojakov z extrémistických skupín. Rusko vie znáborovať zhruba 30-tisíc vojakov mesačne. Také majú aj straty," približuje Pavel Macko.V rozhovore hovoríme aj o aktuálnej situácii na fronte. „Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou: situácia ukrajinských síl je zložitá, ale rozhodnie nie zúfalá. Postupy Rusov a taktické zisky sú nepríjemné, ale zatiaľ ani jeden zo ziskov nemal operačne dôležitý význam," hovorí generál vo výslužbe.V rozhovore tiež vysvetľuje, že Rusi sa snažia o veľkú ofenzívu od apríla. „To, že ju zatiaľ nevykonali ukazuje, že nemajú dostatočné podmienky a nechcú ísť do veľkého rizika. Zvolili inú taktiku. Snažia sa po celej tisíc kilometrovej dĺžke frontu systematicky tlačiť a postupne zvyšovať tlak na ukrajinské línie s nádejou, že im to umožní síce pomalý, ale ako taký posun."

Dnes večer sa slávnostným ceremoniálom na rieke Seina oficiálne otvoria Letné olympijské hry v Paríži. Sú však v tieni bezpečnostných hrozieb a policajných manévrov. Slovensko, ktoré na ne vyslalo historicky najmenšiu výpravu, pritom očakáva niekoľko medailí. V Paríži ale predstavíme aj slovenskú gastronómiu.Na olympiáde nie je najdôležitejšie vyhrať, ale zúčastniť sa. V živote nie je najdôležitejší triumf, ale zápas a to podstatné o čo ide, je bojovať dobre a férovo, to sú slová otca moderných olympijskych hier Pierra de Coubertina. Áno, je to tu - najväčší športový sviatok opäť zavítal medzi nás. Dnes večer sa v Paríži začínajú Letné olympijske hry. Pôsobivý by mal byť už samotný otvárací ceremonál na rieke Seina, no športovcov najdete nielen v Paríži, ale i na mnohých športoviskách po celom Francúzsku a dokonca aj na tichomorskom Tahiti. Novinkou medzi olympijskymi športmi je tanec zo 70. rokov minulého storočia - breakdance. Slovensko síce do Paríža vyslalo najmenšiu výpravu vo svojich krátkych moderných dejinách, no i tak nejaké tie medailové želiezka v ohni predsa len máme. Postarať o ne by sa mohli strelci či vodný slalomári. Olympiáda však leží v tieni obáv z možných teroristických útokov a preto na nej vládnu veľmi prísne bezpečnostné opatrenia. Olympiáda však nebude iba o športe, ale aj o prezentácií kultúr a - gastronómie. Tú našu budeme prezentovať v Slovenskom dome v Parku národov. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský

Situácia v oblasti duševného zdravia mladých ľudí je katastrofálna a systém ich podpory je absolútne nedostatočný, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých Marek Madro. IPčku dnes pre nedostatok financií od štátu hrozí zásadná redukcia služieb. Služieb, v ktorých pomáhajú deťom na samom okraji ich životných útesov. Kto teda teraz zachráni záchrancov?

Robert Fico nie je len majster populizmu, ale je i majster prekrývač. Majster prekrývania reálnych problémov fiktívnymi hrozbami a ním vymyslenými témami, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podľa neho je jediným Ficovým cieľom moc, moc sama osebe. Iný príbeh než príbeh moci po Ficovi totiž napriek rokom jeho vládnutia neostáva, hovorí Bárdy.Je streda, 24. júla, v dnešnom podcaste sa bližšie pozrieme na dôvody zvratu v široko medializovanom prípade unesenej a zneužitej študentky Sone, ktorému sa podrobne venuje naša kolegyňa Annamária Dömeová. No a so šéfredaktorom Aktualít zasa hlbšie rozoberieme dôvody nekonzistentnosti vládnej zahraničnej politiky, ako i hranice premiérových ambícií ovládnuť tento štát. No a ako pokračuje jeho budovanie hrádze voči liberalizmu a progresivizmu a nakoľko to môže byť úspešné v krajine, kde zápasíme s kolabujúcim zdravotníctvom, zle fungujúcami železnicami a upadajúcim školstvom? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Ficova vláda vedie dvojtvárnu zahraničnú politiku, kde sa slová rozchádzajú s činmi. Možno vnútropoliticky to prináša nejaké benefity, ale povesť Slovenska - a jeho spoľahlivosť ako partnera, upadá. Výsledky takejto politiky sú mizivé, no a naši partneri si nás kvôli nej prestávajú všímať i vážiť, hovorí bývalý politik SDĽ a diplomat Peter Weiss.

Slovensko je rozorvanou spoločnosťou, na nenávisť je však najlepšou odpoveďou láska ale i odvaha, zaznievalo v sobotu v Bratislave kde sa uskutočnil už 14 ročník dúhového Pridu. "Ja osobne nemám vôbec strach lebo presne o to im ide - šíriť strach a tým podrývať sebaistotu a silu našej komunity takže keď mi nenecháme do seba ten strach presiaknuť, tak nezmôžu nič," odkazuje jeden z predstaviteľov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Vláda sa chystá zdaniť všetky bezhotovostné platby - vrátane prevodu výplaty na účet či platby kartou. Vyplýva to z uniknutej prezentácie z rezortu financií, ktorú zverejnil Denník N.Celá opozícia bije na poplach. Nielenže zrejme všetci prídeme o peniaze, ale takýto systém môže motivovať ľudí vyhýbať sa daniam. Pre štát je ťažšie kontrolovať hotovosť ako bankové prevody.Dnešný podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Rotujúce predsedníctvo EÚ prebralo Maďarsko a Viktor Orbán ho hneď využil na cesty za Vladimirom Putinom, do Číny a za Donaldom Trumpom. Vysokí predstavitelia EÚ mu odkázali, že nekoná v mene únie a ohlásili bojkot podujatí maďarského predsedníctva. Robert Fico ako jeden z mála stojí za Viktorom Orbánom a tiež pocestuje do Číny.Dnes bol na návšteve v Budapešti nový prezident Peter Pellegrini. Čo myslíte, podobajú sa jeho vyjadrenia skôr na európskych lídrov alebo na slová Roberta Fica?Ako čítajú Viktora Orbána v Moskve alebo Číne a či ho berú vážne ako reprezentanta EÚ, sme sa pýtali exministra zahraničia Pavla Demeša. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete aj to, čo by hrozilo Slovensku v prípade víťazstva Donalda Trumpa v USA.Nahrával Peter Hanák.

Firma rodiny Gašparovcov mala podozrivé zákazky od obchodných reťazcov. V Tescu ani nevedeli, za čo im vlastne majú platiť desiatky tisíc eur. Ide o rodinnú firmu bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, dnes poslanca za Smer, a jeho synov, vrátane dnešného šéfa SIS Pavla Gašpara.Naše investigatívne oddelenie v článku upozornilo, že firma WWA, o ktorej kedysi písal už aj Ján Kuciak, mala aj veľmi zvláštnu zákazku. Vypočujte si autora textu Martina Turčeka v našom podcaste Aktuality Nahlas.Moderuje Peter Hanák.

Poslanci opäť zmenili trestné právo, aby sme sa na poslednú chvíľu vyhli strate európskych peňazí. Na žiadosť Európskej komisie náš parlament mierne sprísnil trestanie zneužitia eurofondov oproti slovenskému štátnemu rozpočtu. Robert Kaliňák tvrdí, že dvojaký meter na kradnutie európskych a slovenských peňazí je hlúposť. Pozreli sme sa priamo do zákona a dvojaký meter tam jednoznačne je.Nie je pravdivý ani koaličný naratív o tom, že Ústavný súd SR odobril ich údajnú profesionálnu prácu na zákone, ktorý museli už niekoľký krát opravovať. Naopak, ústavní sudcovia v ňom našli štyri porušenia ústavy. Čo teda z pôvodného zámeru vládnej koalície zostalo a čo bude platiť?Vypočujte si podcast Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák.

Aj návštevníci festivalu sú zodpovední za svoju bezpečnosť. Hovorí to pre podcast Aktuality Nahlas Richard Tóth, lovec búrok, ktorý sa stará aj o bezpečnosť na festivaloch. Plachtové stany ako ten z Pohody sú podľa neho riziko, treba ich minimalizovať a určite sa tam neskrývať. Radšej zmoknite. Plachtové stany sú bezpečné len do nejakej sily vetra, a záleží aj na kvalite a opotrebovaní materiálu. Keď zrazu zafúka silnejšie, môže sa roztrhnúť tak ako sa to stalo tento víkend na Pohode. “Neviem si predstaviť, keď búrky budú častejšie a takéto intenzívne, ako by vedeli z tohto stanu rýchlo dať dole plachtu, čo sa napríklad na stagei dá. Tam vediea dať dole postranné plachty, stiahnuť obrazovky a minimalizovať plochu, o ktorú sa vie oprieť vietor. Pri týchto stanoch sa to nedá,” vysvetľuje profesionálny lovec búrok Richard Tóth. Nahrával Peter Hanák. 

Otázka členstva Ukrajiny v Nato nie je otázkou ČI, ale KEDY. Do tejto jasnej polohy ju postavil dosluhujúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na summite vo Washingtone totiž Aliancia prijala uznesenie, podľa ktorého sa Ukrajina stane členom NATO, s podmienkou, že s tým budú súhlasiť spojenci. Záverečný dokument podporilo aj Slovensko reprezentované prezidentom Pellegrinim. A to napriek niekdajším vyjadreniam RF, že členstvo Ukrajiny v Nato je proti národným záujmom Slovenska. Peter Pellegrini sa vo Washingtone stretol aj s ukrajinským prezidentom Zelenskym. Zo summitu vyšli signály deklarovanej jednoty 32-jky vo veci podpore napadnutej Ukrajine. Rovnako správy o bojových stíhačkách F-16 pre Kyjev či zásobách munície. Na samit zareagovala Čína – a to vyjadreniami o „bojovej rétorike“ aliančných záverov. Moskva zas nepriamo kritikou účasti Arménska na samite. „Prehlbovaním spolupráce s tými, ktorých cieľom je strategická porážka Ruska, Jerevan riskuje destabilizáciu situácie na južnom Kaukaze“. Aké plody prinesie tento summit? Nebudú otvorené dvere Aliancie pre Kyjev prekročením červenej čiary pre Vladimíra Putina? Neeskaluje to ešte viac situáciu? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomata pri NATO, dnes opozičného poslanca za PS a vedúceho slovenskej delegácie pri parlamentnom zhromaždení NATO. „Je zrejmé, že sú červené čiary, pre ktoré je Putin pripravený ísť do vojny, no ani no nie je pripravený ísť do jadrovej katastrofy. Veď ani on si nenahrabal tie miliardy a palác s tisíc izbami pri Čiernom mori, aby zhorel v nejakom jadrovom pekle“, argumentuje Valášek. Máme podľa neho už skúsenosť s Vladimírom Putinom. „Boli tu opakované varovania, že toto sa nemôže stať, či toto nemôžete prekročiť. A keď sa to prekročí, nič sa nestane“, dodáva. V podcaste budete počuť aj Valáškov názor na dvojtvárnosť slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa najnovšie potvrdila pri postoji k záverečnému dokumentu washingtonského summitu. Ak prezident Peter Pellegrini voči členstvu Ukrajiny v Nato, čo obsahuje záverečné vyhlásenie, nenamietal, naviac vo svojom príhovore opakovane nepriamo kritizoval pozície Moskvy, Robert Fico doma hovorí niečo diametrálne iné. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

AAktuality idú aj tento rok na Pohodu. Popri skvelej hudbe, tanci, divadle, literatúre a filme si tak budete môcť vychutnať aj festivalové diskusie. Napríklad o bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi, ktorý sa dostáva na filmové plátna; o spravodlivosti alla Slovensko či o hone na slobodné médiá. V stane Aktualít stretnete osobnosti Novembra’89 rangu Michaela Kocába, bojovníkov za spravodlivejšie Slovensko ako Pamelu Záleskú, či organizátorov pomoci Ukrajine. A ako bonus aj redakčnú osádku nášho portálu. Aká bude festivalová Pohoda s Aktualitami? Nahliadneme na ňu so šéfredaktorom Petrom Bárdym a s Jánom Petrovičom, jeho zástupcom a šéfom investigatívy. „Pre mňa je Pohoda ostrovom pozitívnej deviácie, kde sa po hektickom roku, keď čelíme rôznym hejtom či atakom politikov môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí chápu rolu profesionálnych kritických médií“, hovorí Peter Bárdy. Ján Petrovič dodáva, že v Aktualitách „sme oslavovatelia slobody a chceme, aby aj celé Slovensko bolo slobodné“. V diskusiách Aktualít tak budú rezonovať hodnoty slobody, demokracie a možnosti hovoriť, čo si človek myslí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Valí sa na nás vlna horúčav. V piatok by mali na našom území atakovať aj 37 stupňov Celzia. V sobotu by dokonca v noci nemali klesnúť pod takmer 27 stupňov. „Môže mať skutočne až historické proporcie. A môže trvať aj pomerne dlho“ – píše o nej klimatológ Jozef Pecho. Meteorologická služba Európskej únie Copernicus naviac konštatuje, že tohtoročný jún bol trinástym za sebou idúcim mesiacom, označeným za historicky najteplejší v roku. Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov – a teda od júla 2023 do júna 2024 – je i celkovo najvyššia v doterajších meraniach. Je sedem desatín stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a 1,6 stupňa nad priemerom z predindustriálnej doby. Čo to znamená pre zem a čo pre nás, jej obyvateľov? Téma pre Jozefa Pecha. „V roku 1992 sme mali vlnu horúčav, ktorá trvala až 47 dní. Toto teraz asi nehrozí. Ďalšia vlna bola v roku 2015, aj keď rozsekaná na menšie časti. Mala však výrazné dopady na úmrtnosť. Vtedy na Slovensku zomrelo 540 ľudí nad normál“, ilustruje klimatológ Pecho. Vlny horúčav, ako nastupujúca, sa u nás podľa neho vyskytujú v dvojročných intervaloch. Modely aktuálne naznačujú, že sa neskončí do konca júla. „Bude mať presah pravdepodobne až do augusta“, hovorí. „Budúci a posledný júlový týždeň sa pravdepodobne dočkáme ešte výraznejších horúčav. Ovplyvnia ich 43 až 45 stupňové horúčavy na Balkáne. Ak bude fúkať južný vietor z tých oblastí, na Slovensku môžu vyskočiť teploty až nad 40 stupňov Celzia“, predpokladá klimatológ Jozef Pecho. V podcaste sa dozviete, že aj našu oblasť bude aktuálna stav, že ak sme ešte nedávno vyhľadávali slnečné prímorské letoviská na juhu Európy, čoraz intenzívnejšie budeme svedkami „migrácie za chladnejším podnebím“ severu Európy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vo Washingtone sa začína samit Severoatlantickej aliancie. Na jednej strane si na ňom Nato pripomenie 75 rokov svojej existencie, na druhej sa od neho očakávajú dôležité rozhodnutia smerom k vojne na Ukrajine. Najmä v oblasti zabezpečenia jej protivzdušnej obrany. Na programe je aj presun organizácie pomoci z USA do Európy. Len hodiny pred jeho začiatkom pritom Rusko za bieleho dňa útočilo aj na civilné ciele na Ukrajine. Medzi iným na detskú nemocnicu v Kyjeve. Útoky si vyžiadali štyri desiatky civilných obetí vrátane detí. Washingtonský samit privíta Volodymira Zelenského, bude však aj posledným pre odchádzajúceho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga, ktorého už v októbri vystrieda Mark Rutte. Pred čím stojí Aliancia, táto 75 - ročná stará dáma? Ako sa vysporiada s pretrvávajúcou hrozbou Putina? A čo jej môže priniesť rastúca hviezda Donalda Trumpa? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý bude v dejisku samitu vo Washingtone. „Táto stará dáma bude chcieť posunúť silnú správu o tom, že je stále čiperná, vitálna. Že je s ňou treba počítať. Kľúčovým slovom samitu bude pritom jednota“, hovorí Kandrík. Túto jednotu ďalej špecifikuje. „Jednota spojencov v ich spoločnom úsilí navyšovať obranné spôsobilosti, posilňovať kolektívnu obranu a odstrašovanie a pomáhať Ukrajine“. Nato je obrannou alianciou so záväzkom kolektívnej obrany. „Článok 5 je bijúcim srdcom Aliancie. Práve on je dôvodom, prečo sa krajiny usilujú o členstvo. Treba ho však vnímať spoločne s článkom 3, ktorý hovorí o záväzku pre každého člena Aliancie starať sa a investovať do vlastnej obrany a spôsobilostí“, tvrdí Matej Kandrík.Poukazuje pritom na fakt, že aktuálne dve percentá výdavkov na obranu boli v Nato prijímané v úplne inej bezpečnostnej situácii. Aktuálne bude podľa neho trend zvyšovania výdavkov na obranu, ktorému sa nevyhne ani Slovensko. „Ak sa pozrieme po susedoch pobaltské krajiny či Poľsko sú už na takmer štyroch percentách výdavkov HDP na obranu. Hrozby vnímajú enormne závažne. (…) Dvíhanie výdavkov do obrany je nevyhnutnosť, ktorá nás čaká“, dodáva analytik Adapt Institute. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po obvineniach opozície a médií zo zodpovednosti za atentát, prichádzajú ďalšie: „nezmyselné progresívne a liberálne ideológie“ ako „rakovina“ spoločnosti. Také sú prvé verejné vystúpenia postreleného premiéra v rekonvalescencii, ktorý sa vracia do úradu. A hneď prichádza aj s politickým zadaním: nájsť väčšinu rovno na ústavné zahatanie pred nimi. To všetko aj v kontexte, keď väčšia časť opozície zdieľa práve hodnoty liberálnej demokracie s progresívnymi akcentami. O čo ide Robertovi Ficovi? Nie je vo finále vidina absolútnej moci? Téma pre Petra Bárdyho politického komentátora a šéfredaktora Aktualít. Naviac autora politického životopisu Roberta Fica. „Keby to chcel dosiahnuť, nevyzeralo by to inak“, tvrdí Bárdy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, vysvetľuje novinárka Laura Kellö Kalinská dôsledky trestnej novely a rozhodnutie ústavného súdu. V podcaste približuje, že polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť.Sudcovia Ústavného súdu po štyroch mesiacoch rozhodli o diskutovanej novele trestného zakona. Tresty sa znižujú, premlčacie lehoty sa skracujú. Novela je však v niektorých častiach protiústavná. Je rozhodnutie ústavného súdu prekvapením? Budete počuť novinárku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú. „Najčastejšie sa objavovali názory, že ústavný súd rozhodol celkom rýchlo a rozsiahlo. To bol najčastejší odborný názor," popisuje názory odborníkov po zverejnení rozhodnutia ústavných sudcov.V podcaste do detailov rozoberáme, čo sa zmení v trestnej politike Slovenska. Napríklad, čo znamená v praxi skrátenie premlčacích lehôt. Prezidentka v podaní na Ústavný súd spomínala, že sa to môže dotknúť aj káuz Petra Kažimíra, či Miroslava Výboha. Novinárka v podcasta hovorí, že sa tak zrejme nestane. „Ústavný súd povedal, že ak už bol doteraz niekto obvinený, hoci aj po dlhom období, tak mu už nemôžeme spätne škrtať toto obvinenie," približuje Kellö Kalinská.No prinesie to aj zmeny pre políciu. V drvivej väčšine prípadov bude maximálna premlčacia lehota desať rokov. „Polícia si bude musieť oveľa viac šľapnúť na plyn, ak bude chciet niečo vyšetriť. Pretože ak sa jej nepodarí do troch, piatich či desiatich rokov niekoho obviniť z vyšetrovaného trestného činu, tak kauzy budú staré. Uplynie totiž doba, za ktorú môžu orgány činné v trestnom konaní vzniesť obvinenie a postaviť človeka pred súd."Reportérka v rozhovore tiež vysvetľuje, čo ústavný súd považuje za protiústavné. „Len zopár zmien bolo protiústavných. Najmä sa to týka zmien, ktoré by sa spätne vracali a retroaktívne pôsobili na niekoho, kto už má uzavreté veci."No a v závere rozhovoru hovoríme aj o tom, čo bude teraz, po konečnom verdikte súdu v Košiciach, nasledovať v praxi. „Čo už s určitosťou nastalo je radosť tých, ktorí dnes stoja pred súdom a hrozili im naozaj vysoké tresty. Dnes vedia, že budú súdení podľa miernejších trestov, a to platí pre funkcionárov, expolitikov a bežných ľudí, ktorí sa dopustili hlavne ekomomickej trestnej činnosti, " uzatvára investigatívna novinárka Laura Kellö Kalinská s tým, že až prax ukáže, čo všetko sa bude meniť v životoch, na súdoch, v polícii a prokuratúre.Moderuje Denisa Hopková.

Lucia Szabová z Klimatickej koalície a iniciatívy Znepokojené matky v podcaste hovorí, že to akým spôsobom sa komunikujú témy životného prostredia sa posúva do neuveriteľných rozmerov.„Človek nevie, ako má reagovať na elementárne klamstvá alebo tvrdenia. Popierame to, čo sme sa učili na základnej škole. Je to nastolovanie neistoty," hovorí v podcaste.Aktivistka to považuje za hrozbu, pretože niektorým ľuďom „nevieme vysvetliť, že majú veriť vedcom, že si nevymýšľajú." „Keď nie je základná dôvera, klimaticke zmeny sa vysvetľujú extremne ťažko."V rozhovore hovoríme aj o vývoji klimatických zmien vo svete, ale venujeme sa aj tomu, ako vláda pristupuje k životnému prostrediu. „Vo veľa zákonoch vzniká chaos. Každý druhý týždeň riešime nejakú bombu a málo z toho vieme označiť prínosom," dodáva v podcaste Lucia Szabová.Moderuje Denisa Hopková.

Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, hovorí o dnešnej ceste maďarského premiéra odborník na Maďarsko Juraj Marušiak.Viktor Orbán sa zjavil na nečakanej návsteve v Kyjeve a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Čo bol zámer cesty? Návštevu v podcaste rozoberáme s odborníkom na Maďarskom Jurajom Marušiakom. V rozhovore opisuje, že aj jeho návšteva maďarské lídra zaskočila. „Kontakty medzi Maďarskom a Ukrajinom boli pomerne vlažné. Súvisi to aj s postojom krajiny voči vojne na Ukrajine. Na druhej strane je konflikt je ešte starší a súvisí s postavením maďarskej menšiny v Zakarpatsku," hovorí v rozhore.Prečo teda maďarský líder vycestoval k našej susednej krajine? „Má to viacero súvislosti. Najhlavnejšia jem že Madarsko začína plniť predsendícku krajiny EÚ. To je kľučový motív návštevy. Na druhej strane sa udiali isté gestá, ktoré smerujú k vyriešeniu niektorých konfliktov medzi Maďarskom a Ukrajinou," dodáva.Viktor Orbán na spoločnej tlačovej konferencii hovoril aj o záujme zlepšit vzťahy s Ukrajinou. Je to signál, že zmení maďarský premiér vzťah k Ukrajine?„Zatiaľ je o tom predčasné hovoriť. Sú isté signály smerom k zblíženiu Maďarska a Ukrajiny, ale zatiaľ je skoro hovoriť, že by mohlo ísť o zásadný prelom. Orbánova situácia v Maďarska nie je jednoduchá. Naďalej sa drží vo vedení politiky, je politikom čislo jedna, ale táto pozícia po eurovoľbách a nedávnych protestoch je značne oslabená, vysvetľuje Juraj Marušiak.Moderuje Denisa Hopková.

V rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a v televíznej časti to bude slovenská televízia. Je to pre nás taká neistota, nemáme logo a keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, hovorí o prvom dni novej STVR, novinárka Rádiožurnálu RSoňa Weissová. Prezident Peter Pellegrini v nedeľu vecer podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase - pred polnocou sa objavil aj v Zbierke zákonov. Hlava štátu podľa svojich slov dospela k presvedčeniu, že zákon nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou a nie je ani zásahom do slobody slova. RTVS sa tak od dnes mení na STVR. Pri tom ešte v pondelok doobeda nebolo známe kto dočasne STVR povedie a divák pri zapnutí televízie na obrazovke stále uvidí pôvodne logo, či označenie RTVS. O tom ako je inštitúcia prirpavená na zmenu v podcaste hovoríme s novinárom Aktualít Matejom Dedinským.No a ako to dnes vyzeralo v slovenskom rozhlase v podcaste opisuje šéfka zahraničnej radakcie Rádiožurnálu Soňa Weissová. „Atmosféra je tu normálna, pracovná. Kolegovia pracujú ďalej, pretože sú profesionáli. Ak si niekto predstavoval, že je tu paralýza alebo chaos, tak to nie je. No napríklad v rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále a spravodajstve v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a meno a v televíznej časti to bude slovenská televízia. To je najviac viditeľné a počuteľné pre divákov," opisuje novinárka v podcaste.Dodáva, že medzi zamestnancami je prítomná aj neistota. „Je to pre nás taká neistota, nemáme logo, dnes sme sa dozvedeli štatúra, ktorý bude STVR viesť. Všetko zostáva, ako bolo: mikrofóny, jingle, znelky. To všetko je RTVS. Je to tým, ako vstúpil zákon do platnosti - nebolo prechodné obdobie. Verejne nevieme o tom, že by sa pripravovalo logo. Keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, čo s našimi mailmi, či ako bude vyzerať doména," hovorí Soňa Weissová v podcaste.Novinárka v rozhovore tiež opisuje obavy, že by sa redaktori mohli stať megafónmi vládnych informácií, tak ako to bolo pred niekoľkými rokmi v poľskom rozhlase. „RTVS už uniesli politici. Už viac neexistuje. Až nasledujúce týždne, mesiac sa ukáže, aký to bude mať vplyv vo vysielaní. Toto je začiatok."Moderuje Denisa Hopková.

Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok. Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.Moderovala Natália Jabůrková.

Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike, reaguje český novinár Jindřich Šídlo na včerajšiu návštevu prezidenta Českej republiky. Tu správedzali slová predstaviteľov Smeru, ktorí v tom istom čase z Bratislavy kritizovali českú políciu a premiéra Fialu. Prezident Peter Pellegrini včera absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky. Kým v Prahe išlo o konštruktívny dialóg, z Bratislavy bol vyslaný iný signál. Predstavitelia Smeru, ako Tibor Gašpar, kritizovali českú políciu, pretože sa odmietla zaoberať agresívnym vyjadrením českého občana o slovenskom premiérovi. Poslanec kritizoval aj českého premiéra Petra Fialu o tom, že úvahy o obnove medzivládnych rokovaní by boli teraz predčasné.Aký dojem zanechala návšteva nového prezidenta, a to aj v kontexte vyjadrení, ktoré v rovnaký deň prichádzali od poslancov Smeru a samotného úradu vlády? V podcaste odpovedá český komentátor Jindřich Šídlo. „Ja som na to pozeral s otvorenými ústami," hovorí v podcaste. Dodáva, že keby tlačová beseda poslancov Smeru prišla v iný deň v Česku by ju tak neregistrovali, ako v deň návštevy prezidenta Pellegriniho.„Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike," dodáva komentátor.Témou rozhovoru je aj vývoj udalostí na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica. Podľa Šídla je to najväčšia slovenská spoločenská kríza.Moderuje Denisa Hopková.

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur od Úradu na ochranu oznamovateľov za postup v prípade policajtov známych aj ako čurillovcov. Totiž obvinení vyšetrovali mali status chránených oznamovateľov, no Matúš Šutaj Eštok ich bez diskusie s úradom postavil mimo služby. Ide o takmer o najvyššiu možnú pokutu, hovorí v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská a približuje pozadie prípadu.Vysvetľuje, že nielen títo policajti, ale každý občan, ktorý oznamuje protispoločenskú činnosť v úrade, inštitúcii či firme má možnosť požiadať o ochranu. „Robí sa to preto, aby motivovali ľudí, aby nahlasovali podvody, korupciu vo svojich zamestnaniach a nebáli sa, že dostanú vyhadzov. Napríklad, ak majú obavy, že keď budú vypovedať o nejakom podvode, tak zo strany zamestnávateľa príde pomstva, odveta," vysvetľuje v podcaste novinárka.Dopĺňa, prečo v prípade Jána Čurillu a ďalších policajtov koná Úrad na ochranu oznamovateľov. „Napriek tomu, že čurillovci mali statu chránených oznamovateľov, tak Matúš Šutaj Eštok túto skutočnosť odignoroval, bez súhlasu úradu ich postavil mimo službu."Nie je to len o známych vyšetrovateľoch či ministrovi. Laura Kellö Kalinská v podcaste hovori aj o tom, aký signál prípad vysiela samotnej verejnosti. „Ak nebudú predstavitelia štátu plniť zákon a konať v súlade s ním, tak neviem, aký príklad dávajú občanom a zamestnávateľom. Predstavme si, že nejaký zamestnávateľ vidí, že si minister vnútra nemusí pýtať súhlas a myslí si, že je to tak správne, tak bude konať tiež rovnako. Pretože si povie, keď môže minister, tak môžem aj ja. Takto to fungovať nemá," konštatuje.Dodáva, že ak sme sa celospoločensky, vrátane politikov, zhodli na tom, že chceme podporovať transparentnejšie Slovensko, znižovať korupciu a povzbudzovať oznamovateľov, aby sa nebáli, tak musia ísť príkladom inštitúcie.Moderuje Denisa Hopková.

Hrozí nám drahší plyn? Európske sankcie voči Rusku sa prvýkrát dotkli práve tejto komodity. Obsahuje ich 14. balík sankcií. Plynom tak na Moskvu Brusel tlačí po uhlí a rope. Môžu takto európske krajiny účinne zatlačiť na Putinov energetický koktejl, ktorým kŕmi vojnu? A nezaplatíme to vyššími faktúrami za plyn? Téma pre Radovana Potočára, analytika energie-portálu. „Hlavný dosah pre nás vidím cez dianie na trhoch“, tvrdí Potočár. „Nové kolo sankcií, resp. 14. balík sankcií, ktorý prvýkrát obsahuje aj opatrenia namierené voči plynu, môže byť udalosťou, ktorá potlačí ceny plynu hore“, dopĺňa. Dodáva však, že tam nie je priamy vplyv na bezpečnosť dodávok. „Na to, ako sa plyn prepravuje na Slovensko. Aspoň zatiaľ tam nevidím nejaké priame riziká, ktoré by ohrozili dodávky plynu na Slovensko“, uvádza. Riziká však vidí v inom. „Napríklad v tom, že ku koncu tohto roka má vypršať kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave plynu, čo znamená, že potrubný plyn, ktorý k nám prúdi z Ruska, sa úplne zastaví a to môže byť problémom do budúcich rokov, pokiaľ nebudeme mať dostatočne diverzifikované možnosti“, tvrdí Radovan Potočár. V podcaste sa dozviete, ako na naše ceny plynu vplýva štátny regulátor a rovnako vláda. Kto bude v závere tým, čo ich určí? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.