NAHLAS |aktuality.sk

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok plánuje konečne po rokoch zaviesť telové kamery policajtov. Pomôžu, ak brutálnemu policajnému násiliu nezabránila ani kamera v miestnosti?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete, čo nové sme dnes zistili o prípade políciou zabitého zlodeja alkoholu z Košíc. Budete počuť ministra vnútra a reportérky Aktualít.Moderuje Peter Hanák.

„Často sa PS vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.Mená ako Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Jozef Viskupič naznačujú, že hnutie Progresivne Slovensko chce osloviť aj iných voličov a rozkročiť sa na politickej scéne. Michal Šimečka hovorí, že jeho cieľom je poraziť Roberta Fica - pomôcť mu majú práve nové tváre. Ako sa zmenila taktika najväčšieho opozičného hnutia? Čo na to odborníci a ako sa hnutie snaží presadiť aj v regiónoch?Téma pre politického redaktora Aktualít Mareka Biróa, ktorý sa bol nedávno pozrieť na výjazd hnutia vo Veľkom Krtíši. „Často sa im vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.V podcaste tiež rozoberáme, ako tomu môžu pomôcť tváre ako je Ivan Korčok či Ľudovíť Ódor. „Ivan Korčok je trochu iný politik, ako tradičný stereotyp poslanca Progresívneho Slovenska. On sám sa nazýva ako konzervatívec, stredopravý politik. Je symbolom toho toho, čo chce Michal Šimečka urobiť."Moderovala Denisa Hopková.

„Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, iba opakujem, čo naznačil a možno že aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky“. Politológ Radoslav Štefančík reaguje na premiérov zámer úpravy politického systému. Slovensko nie je Huliakovo, nech si ho rieši Andrej Danko. Andrej Danko na to nevidí dôvod. A Huliakovci si pýtajú rovno ministerský post. Mimochodom vo vláde, ktorej premiérom je Robert Fico. Ten však vidí svoje priority inde, keďže jeho vláda a koalícia - ako hovorí - v kríze nie je. Po tom, ako sa vrátil z Číny by teraz rád zvyšoval kvórum pre politické strany, aby ich v parlamente bolo menej. Neobsadený post predsedu národnej rady ako prioritu nevidí. Opozícia reaguje, že premiér sa odtrhol od života, keď napríklad v obchodoch všetko dražie. A korekcia prichádza aj z prezidentského paláca – „odporúčal by som premiérovi, aby opäť sústredil svoju pozornosť viac na riešenie reálnych problémov tejto krajiny“. Odkaz Petra Pellegriniho Robertovi Ficovi.A to všetko len pár dní pred 35-výročím Nežnej revolúcie. Svedkami čoho je krajina? Zviera sa tu moc ešte pevnejšie a poslúžia jej aj zástupné témy? Otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. Aký cieľ sleduje R. Fico? Nemá predsa problémov, ktoré je potrebné riešiť, nad hlavu? Áno. Videl by som za tým dva dôvody. Prvý, že skutočne chce „zreformovať“, otvorene povedané devalvovať liberálnu demokraciu na Slovensku, a že to chce ťahať nejakým systémom krajín, ktoré sú mimo EÚ a ktoré nemožno považovať za demokratické. Už ste naznačili ten vzor v Moskve napríklad pri tom sedem percentnom kvóre pre strany, aby sa dostali do Dumy.Ale to sa mi zdá malo pravdepodobné aj vo vzťahu k tomu, čo práve povedal Peter Pellegrini. Ale tá druhá alternatíva, a síce, že skutočne potrebuje zakryť celý rad problémov, ktoré táto krajina momentálne má. Tam by som videl reálnejší dôvod. Namiesto toho, aby sa diskutovalo napríklad o chystanom štrajku učiteľov, tak sa tu budeme baviť práve o zmene politického volebného alebo straníckeho systému. Takže myslím si, že Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, to iba opakujem to, čo naznačil, alebo možnože aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ten najčiernejší scenár sa naplniť nemusí alebo to môže byť ešte aj horšie. To celé vyjadruje jedno slovo, nepredvídateľnosť. Takto v skratke charakterizuje možnú americkú politiku za vlády Donalda Trumpa politológ Erik Láštic. Bývalý diplomat Peter Weiss zasa volá po väčšej bezpečnostnej suverenite a sebestačnostii Európy.Donald Trump, muž s kontroverznou minulosťou, radikálnou rétorikou, ale najmä človek plný sľubov, v ktorých avizuje zásadné zmeny v americkej politike - a to ako doma v USA, tak i zmenou zahraničnej politiky, fakticky po celom svete.Donald Trump dnes nezadržateľne kráča do Bieleho domu a kráča tam ako nový americký prezident. Ako sa to stalo, kto a prečo ho volil a najmä - aké budú Spojené štáty za jeho vlády? Čo od Trumpovej Ameriky môžeme čakať a ako by mala reagovať Európa, ktorá je na Spojených štátoch bezpečnostne prakticky úplne závislá? Akú budúcnosť čaká Ukrajinu čeliacu ruskej agresií a prežije Trumpovu vládu garant našej bezpečnosti, Severoatlantická aliancia? No a napokon, bude Trumpova éra súmrakom samotnej americkej demokracie v podobe, akú ju poznáme už desaťročia, a tým pádom inšpiráciou pre obdobný scenár tu v Európe? „Je zrejmé, že jeho víťazstvo potešilo istý typ politikov v Európe, ktorí to vnímajú ako potvrdenie a povzbudenie pretože dostávajú ďalší referenčný bod. To znamená, že akýkoľvek ďalší krok Trumpa, ktorým prípadne bude búrať nejaké bašty liberálnej demokracie, bude v Európe použitý ako príklad: Veď, pozrite sa, akým smerom sa hýbe americká demokracia. Politické riziko je tu preto silné," pripomína politológ Erik Láštic.Dnešné Aktuality Nahlas o tom, ako bude vyzerať americká politika pod vládou Donalda Trumpa. S bývalým diplomatom Petrom Weissom a šéfom katedry politológie UK v Bratislave Erikom Lášticom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch. „Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej? Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje. „Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman. Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí. Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman. Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa. „Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí v podcaste odborník.Svet pozná meno staronového amerického prezidenta. Bude ním republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý má už teraz dostatok hlasov v zbore voliteľov. Je jednoznačný výsledok v prospech Trumpa prekvapením? V podcaste odpovedá Rasťo Kužel z Memo 98.„Klamal by som, kebyže poviem, že som očakával takýto jasný výsledok. Donald Trump naozaj trafil emóciu," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme neúspech Demokratickej strany a ich kandidátky. „V prvom rade ja sa domnievam, že bolo chybou, že sa vlastne rozhodli opätovne nominovať súčasného prezidenta Joea Bidena. Demokrati rozprávali o Američanoch, ale zrejme sa im nedokázali prihovoriť takouto formou, ako to dokázal urobiť Donald Trump," konštatuje.V rozhovore tiež hovorí o tom, že sa Amerika sa zafarbila načerveno. J.D.Vance bude podľa Kužela pokračovateľom trumpizmu. „Takže keď Trump skončí - dá sa povedať, že toto je jeho posledné obdobie - tak minimálne Vance bude pokračovať.V rozhovore tiež rozoberáme, či je dôvod na obavy v oblasti bezpečnosti vo svete a na Slovensku. „Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí.

Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov. Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Advokáti Mariana Kočnera chcú spochybniť kľúčové dôkazy proti nemu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tiež v kauze zmenky. Chcú na to použiť nový rozsudok Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu totiž v inom prípade rozhodol, že polícia sa nám nemôže len tak pozerať do mobilu. A práve na konverzácách Mariana Kočnera z jeho telefónu stoja dôkazy proti nemu. Ak by mali advokáti Mariana Kočnera tentoraz pravdu, bude to znamenať, že bude naše súkromie lepšie chránené napríklad aj pred okom polície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas to vysvetlí Annamária Domeová, reportérka z investigatívneho oddelenia Aktualít. Moderuje Peter Hanák.

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfúzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splnomocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Odborník na Čínu v rozhovore kritizuje poklonkovanie sa čínskej vláde zo strany premiéra, ktorý hovorí „o režime, ktorý garantuje stabilitu."„Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Robert Fico v stredu večer vycestuje na pracovnú návštevu do Číny. Podľa premiéra ide o cestu roku 2024. V agende bude podľa šéfa Smeru nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale aj strategická spolupráca a hľadanie ďalších príležitostí. Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií v podcaste hovorí, že Čína okrem Viktora Orbána získa v Európskej únii nového spojenca - Slovensko.„Pre Čínu je zaujímavé to, že sme členský štát Európskej únie a členský štát NATO. Toto je pre ňu dôležité, v kontexte toho, že Európska komisia a mnohé členské štáty majú záujem implementovať čoraz kritickejšiu pozíciu voči Číne. Je pre ňu zaujímavé si hľadať iných spojencov v rámci Európskej únie, doteraz mala k dispozícii ako spojku prirozhodovaniach v EÚ Maďarsko, niekedy aj Grécko a ďalšie štáty. Teraz to bude pravdepodobne aj Slovensko," hovorí odborník na Čínu s tým, že sa snaží hľadať práve cesty, ako ovplyvňovať zahraničnú politiku a dostať aspoň niektoré štáty naspäť na svoju stranu.Premiér tiež nedávno pri téme Číny povedal, je to režim, ktorý garantuje stabilitu. Šimalčík to vníma ako poklonkovanie sa čínskej vláde. Podľa neho je možné ekonomické vzťahy rozvíjať aj bez takýchto servilných poznámok. „Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Ak bude premiér ignorovať výpovede, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Tiež sa budú predlžovať čakacie doby, hovorí v podcaste odborník na zdravotníctvo.Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali v utorok podávať výpovede. Podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského sa veci v zdravotníctve hýbu, len keď sú na stole výpovede.Čo výpovede môžu znamenať pre pacientov a zdravotníctvo v podcaste približuje zdravotnícky analytik Dušan Zachar. Premiér by podľa neho výpovede lekárov nemal ignorovať. „Ak to bude ignorovať, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Budú sa predlžovať čakacie doby," hovorí v podcaste s tým, že ak sa Robert Fico nezapojí minister zdravotníctva to bude mať ťažšie. Zapojiť by sa podľa neho mal aj minister financií.Moderuje Denisa Hopková.

Spájanie národnostných síl, s ktorým prišiel Andrej Danko sa po roku vlády rozpadá. Situáciu zachraňuje premiér. Rok vlády a jej stabilitu v podcaste rozoberáme s politickými redaktormi Aktualít.Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci rozbili Dankovo spájanie síl. Klub SNS nakoniec zachránil premiér Fico, keď poslal šéfovi SNS na „hosťovanie" Dušana Muňka. „Môže to byť spôsob, ako udržať dôstojnosť Andreja Danka, ktorý sa snaží byť predsedom parlametnu. Hrozil mu rozpad poslanenckého klubu. Ak by ho stratil hneval by sa o trochu viac. A keď sa hnevá koaličný partner, znamená to problémy," hovorí v podcaste šéf politického oddelenia Martin Sliz.Novinár Marek Biró v podcaste približuje, aké ambície majú huliakovci a ako ich odchod ovplyvnil vzťahy v koalícii.Moderuje Denisa Hopková.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

 „Reforma záchrannej zdravotnej služby rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdí prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Od nového ministra preto žiadajú reformu stiahnuť. Záchrannú zdravotnú službu - laicky povedané, sanitky, čaká od budúceho roka veľká reforma. „Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby zhorší dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti a zníži i jej kvalitu,“ tvrdí Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.Táto reforma pritom pre tento urgentný – životy zachraňujúci typ medicíny, zavádza takzvané ordinančné hodiny pre ambulancie. Po novom k vám v noci - teda v čase, keď na lekára prakticky nemáte kde naraziť, síce príde ambulancia, ale bude bez doktora. Navyše, zdravotnú starostlivosť by vám už mali poskytovať aj laici vyškolení 180 hodinovým kurzom. Reforma ukutá za zatvorenými dverami ministerstva, kde sa ministri striedajú ako apoštoli na pražskom Orloji sa však stretla s výrazným odporom, kritizujú ju ako odborníci z oblasti urgentnej medicíny, tak i predstavitelia samospráva či pacientov. Za zlú, zhoršujúcu dostupnosť i kvalitu zdravotnej starostlivosti ju považuje aj šéf Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.„Dnes bolo tých vyše 300 posádok systému záchrannej zdravotnej služby k dispozícií pacientom nonstop, po novom - aj keď zostane zachovaný ich počet, tak niektoré z nich budú k dispozícií len v rámci akýchsi "ordinačných hodín". Už tým príde k zníženiu dostupnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Navyše, niektoré posádky budú v tzv. kombinovanom režime, kde cez deň bude lekár, ale v noci odíde preč a ostane tam iba zdravotnícky záchranár. To je pre pacienta veľmi kontraproduktívne pretože práve noc je to obdobie kedy je ten lekár potrebný v teréne najviac,“ tvrdí šéf Matej Polák .Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ministerstvo vnutra na čele s Matúšom Šutajom uzavrelo zmier s Andrejom Babišom - na základe súdneho zmieru rezort vnutra uznal, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš".Šéf Ústavu pamäti národa v podcaste hovorí, že právnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. „Máme za to, že dokumenty, ktoré sme predložili, naozaj súvisia, chronologicky na seba nadväzujú a vytvárajú reťaz dôkazov, ktorá dokumentuje vedomú spoluprácu Andreja Babiša s ŠtB – teda oprávnenosť jeho evidencie ako tajného spolupracovníka. Toto sa nezmenilo," hovorí v rozhovore.Ministerstvo vnútra sa odvoláva na dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Rezort hovorí že v ak by súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. „Môžem potvrdiť, že ani jedna z analýz nepochádza od Ústavu pamäti národa. Ak by pochádzala, tak by sme dali stanovisko, ktoré je nemenné a ktoré hovorí o tom, že evidencia Andreja Babiša je oprávnená. My sme žiadne analýzy nevideli, samozrejme, nie sme účastníkmi sporu, takže ani v podstate by sme ich nemali prečo vidieť. Ale je veľmi otázne a bolo by dobré, aby ministerstvo rozmenilo tieto tvrdenia na drobné, pretože pokiaľ osobne viem, tak v žalobe sa o náhrade majetkovej ujmy nehovorilo vôbec," hovorí tiež šéf ÚPN.Moderuje Denisa Hopková.

Úspešné referendum, ktorým si obyvatelia Moldavska zakotvia do ústavy, že cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ je skôr politický signál aj smerom k súčansej prezidentke a víťazke prvého kola Maie Sandu. „Samotné referendum bola trochu politická trošku finta ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám," približuje v podcaste odborník.V podcaste približuje, akým spôsobom malo podľa moldavských úradov Rusko ovplyvňovať voľby. „Kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie v podstate proruských médií, ktoré používajú proruské naratívy. Platenie aktivistov, ktorí chodiili od domu k domu a vyslovene agitovali za tých daných kandidátov. Ale aj takéto úplne jednoduché kupovanie hlasov," opisuje Ján Cingel z think-tanku Strategic analysis.Zaznievali aj podobné naratívy ako v slovenských prezidentských voľbách - strašenie vojnou. „Rusi sa nami nenišpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom - niektorí aktéri, ktorí využívali tieto naratívy v predvolebnej kampani sa inšpirovali Ruskom," myslí si.Moderuje Denisa Hopková.

Šéf SNS, Milan Garaj a Dagmara Kramplová prichádza do parlamentu s opatrneím, ktoré negatívne zasiahne podnikateľov. Chcú, aby veľké firmy museli poskytovať športové poukazy povinne - v súčasnosti ide o dobrovoľné opatrenie. Ako by to malo fungovať? Aký dopad to bude mať na podnikateľov a nájdu podporu v koalícii? Detaily v podcaste priblíži ekonomický novinár Martin Odkladal.„Len nedávno vláda schválila konsolidačný balík, ktorá z firiem a ľudí vytiahne viac ako 2 miliardy eur. Už teraz je jasné, že to bude ďalšie finančné bremeno. A toto by bol len ďalší náklad," približuje s tým, že ide zo strany Andreja Danka a SNS asi o najhoršie načasovanie opatrenia.Moderuje Denisa Hopková.

Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.  

Konflikt medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom sa sa stále neurovnal. Práve naopak - podľa zistení Aktualít sa bude zrejme ešte stupňovať. Huliakovci hľadajú podporu v iných stranách a chystajú ďalšie požiadavky, približuje v podcaste novinárka Kristína Braxatorová.„Pôvodne sme si mysleli, že ide o situáciu z posledných dvoch týždňoch, keď Rudolf Huliak žiadal zaradenie názvu ich strany do klubu SNS. Ale neskôr sa ukázalo, že za posledného polroka sa táto mimoparlamentná strana snažila o začlenenie do štruktúr SNS - a s neúspešným koncom. Rudolf Huliak chcel pôsobiť v predsedsedníctve SNS," približuje v podcaste novinárka.V rozhovore hovoríme aj o kritických hlasoch vo vnútri klubu a či situácia smeruje k tomu, že budú v koalícii štyri strany. Deklarovali, že tak by sa chceli vnímať. Minimálne neoficiálne rokujú s poslancami vládnej koalície a zatiaľ s neúspešným koncom."Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Rusi majú strategickú iniciatívu od začiatku roka a postupujú ďaleko rýchlejšie, než doteraz. Ukrajinci nerozhodujú, kde sa bude bojovať, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko. „Od začiatku augusta postupne zvyšujúci tlak. Snažia sa získať vďaka tejto iniciatíve čo najviac a čo najlepšie si upevniť pozíciu, ale že by sme videli, že to smeruje k tomu, že za pár mesiacov skončí táto vojna, tak určite nie sme v takej situácii," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme, ako je to s nasadením severokórejských vojakov na Ukrajine. Generál hovorí, že zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa vojaci zo Severnej Kórey priamo zapájali do bojov. „No je pravda že na fronte naozaj zahynuli kórejskí dôstojníci. Ale my nevieme, že či boli naozaj zapojení do bojov alebo boli to len poradcovia a inštruktori. Pokiaľ by sa ale potvrdilo, že boli severokórejské vojská zapojené do vojny, bolo by to mimoriadne zlá správa, lebo by to znamenalo internacionalizáciu konfliktu."Nemyslí si však, že by sa Severná Kórea zapojila priamo. „Najpravdepodobnejší variant bude, že formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod vlajkou Ruskej federácie. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine," hovorí Macko.V podcaste hovoríme aj tom, či si naši spojenci všímajú cestu europoslanca Smeru Ľuboša Blahu do Moskvy. Podľa Macka sme čoraz nedôveryhodnejší partner. „Na druhej strane Aliancia je ďaleko pevnejšia. Nerozkýva sa na výstrelkoch a nezmyselných misiách ľudí, ako je Ľuboš Blaha alebo konkrétni individuálni politici," uzatvára.Moderuje Denisa Hopková.

„Oni vedia, že robia zle, ale pre nich je absolútne kľúčové to, čo chcú voliči. Pre nich nie sú podstatné výsledky, ktoré sú napísané v rozpočte, ale tie, ktoré vidia na svojich politických preferenciách,“ kritizuje vládnu politiku viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Kľučoví sociálni partneri vlády dnes odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.Kľúčoví sociálni partneri vlády dnes na Tripartite odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií s návrhom prišlo doslova na poslednú chvíľu a dnes o ňom rokovalo v Tripartite. Ako zamestnávatelia, tak i odborári však ako rozpočet, tak i vládnu podobu konsolidácie, tvrdo odmietajú. Navyše, obaja kľúčoví sociálni partneri vlády odmietajú aj podobu sociálneho dialógu, ktorý im vláda Roberta Fica ponúka pretože ho považujú za čisto formalistický a neúprimný.„Cez oficiálnu tripartitu vidím, že ten dialóg je viac formalizovaný, ako kvalitatívne a obsahovo silný. Ak sa vrátim ku konsolidačnému balíčku, tak ten – ak by bol úprimný záujem o názor sociálnych partnerov, tak by s nami začali komunikovať už pred rokom pretože už vtedy sme vedeli, že konsolidácia bude nevyhnutná, a nie teraz, dva dni pred Tripartitou," hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Vláda totiž s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok prichádza doslova na poslednú chvíľu. Vláda v ňom počíta s deficitom vo výške takmer šesť a pol miliardy eur, teda štyri celých sedem percenta HDP. Do roku 2027 však chce ficova vláda deficit stiahnuť pod tri percentá, čo podľa ekonómov znamená, že po aktuálnom konsolidačnom balíčku za vyše dve a pol miliardy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou prísť na rad aj ďalšie opatrenia, ktoré našim verejným financiám – a teda i nám, utiahnu opasok.Okrem zvýšenej sadzby DPH sa pritom s najväčšou kritikou – v rámci vládnej podoby konsolidácie, stretla tzv. transakčná daň. Podnikatelia však kritizujú i neustále prenášanie bremena konsolidácie na podnikateľský sektor či obyvateľstvo, nepáči sa im ani nestabilita legislatívneho prostredia ako i absencia prakticky akýchkoľvek prorastových opatrení, čo podľa nich povedie k utlmeniu ekonomiky a odchodu podnikateľov i investícií zo Slovenska.„Ten štátnický prístup – kde na prvom mieste musí byť štát, až potom strana, ktorú vediem, im stále chýba a od tohoto prístupu sa absolútne vzdialili. Práve toto nám dlhodobo spôsobuje obrovské problémy a toto i dlhodobo kritizujeme," hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.Viac o vládnej podobe konsolidácie, ekonomickej politike vlády, ale aj o tom, ako sa dnes na Slovensku podniká v rozhovore s viceprezidentom AZZZ Rastislavom Machunkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

„Ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár.Slovensko to môže vyjsť draho. Vplyvný bruselský portál Politico tak o nás píše v súvislosti s blížiacim sa koncom dohody tranzitu plynu cez Ukrajinu medzi Moskvou a Kyjevom. Dáva nás pritom do jedného balíka s Maďarskom a Rakúskom. Ak sa zvyšok Európskej únie bez ruského plynu podľa portálu zaobíde ľahko, pre nás to má byť drahá dilema. A hľadanie alternatív. Pozrieme sa na to s odborníkom Radovanom Potočárom z Energie-portálu. Ako situácii pomôže plánovaná vládna energopomoc, ktorú vidno naprojektovanú v čerstvo návrhu štátneho rozpočtu? Na kompenzáciu cien plynu a tepla v ňom počíta so sumou 235-miliónov. „Nevieme povedať, či to postačí, aby ceny energií zostali nezmenené. Aby to vedelo vykompenzovať kompletný nárast cien energií. Je to obrovská suma, ktorá by v akejkoľvek inej oblasti menila hru, no v prípade cien energií, ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár. Na cenu plynu podľa Potočára vplýva z dvoch tretín samotná komodita, čo je plyn, zvyšok sú poplatky za prepravu. Podľa Potočára by nás bez vládneho zásahu čakalo „výrazné zdraženie“ na úrovni jednej tretiny. Do toho však môže vstúpiť vláda. A čakáva sa, že tak urobí. „Jedna možnosť je vyčleniť adresnejší model. Teda vyčleniť domácnosti, ktoré pomoc potrebujú viac. Je to relatívne zložitejšie, ale ak vláda myslí adresnú pomoc vážne, tak bude musieť nájsť model, ako vyselektovať domácnosti, ktorým pomôcť napríklad špeciálnou dávkou. Avšak technicky jednoduchšie by bolo zachovať plošný princíp, no plošne určiť určitý nárast cien energií tak, aby sa priblížili k trhovej úrovni. Znamenalo by to nárast cien energií na úrovni piatich až pätnástich percent. Tým by sa dostali bližšie k trhovým cenám a zmenšil by sa ten rozdiel, ktorý musí vláda sanovať z verejných financií“, vysvetľuje Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia, tak ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi tda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní – sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, kao je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých.Viac nám o tom v dnešnom podcaste povie Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity.Podcast nahrával Peter Hanák a Zorislav Poljak.

Kritika, naviac hlučná, a to doslovne. V podaní úderky tzv. mladých vlkov premiéra Roberta Fica. Teda ich časti – šéfa úradu vlády Juraja Gedru a rovnako šéfa premiérových poradcov a europoslanca Erika Kaliňáka. Za článok, ktorý spájal pripravovanú rekonštrukciu vládnej budovy za päť miliónov s oligarchom blízkym Smeru Norbertom Bodorom. Hlučná kritika rovno v sídle spoluautorky investigatívy, priamo do očí a zaznamenávaná na kameru. Aby sa neskôr ocitla na sociálnych sieťach. Adresátkou bola Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. „Ak to bolo pre nich dôstojné, pre mňa nie. Vyzerá to, že jediným zámerom bolo spraviť nejaké dehonestujúce video“, tvrdí Makarová. Bezprostredne po incidente a útokoch politikov Smeru na sociálnych sieťach však Xénia a ďalší v Nadácii Zastavme korupciiu obdržali výhražný mail s popisom fyzickej likvidácie. Prípad už má na stole prokuratúra. „Bolo to nielen o mne, ale aj mojich deťoch, či vnúčatách. Ako sa im niekto pomstí, ako ja budem trpieť“, ilustruje. „Nie je to nič príjemné a žiaľ, história ukazuje pri Jánovi Kuciakovi, že nikdy neviete“, uzatvára Makarová.Otvára však vážne otázky hraníc politickej komunikácie na jednej strane, na druhej zas ochrany práce novinárov a mimovládok vo verejnom záujme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spoločné vystúpenie koaličných partnerov Smeru, Hlasu a SNS, ktorí sa dokážu zhodnúť na deklarovaní „dôležitosti samospráv“ v podobe 70-miliónovej podpory. Avízo, že spoločne ohlásia energopomoc. A podľa premiéra musia „spoločne búchať do stola“. Nová vládna stratégia jednoty. A za zlý obraz tejto vlády, za „blbú náladu“ opäť môžu médiá, ktoré idú po tejto vláde ako „krvilační bastardi“, navyše v DenníkuN, Sme a v Aktualitách „posadnutí diablom“. Sankciou má byť štátna regulácia práce novinárov v podobe národného mediálneho úradu.Je tento obraz koaličných lídrov a premiéra Fica naozaj odrazom reality, alebo krivým zrkadlom, ktoré si robí s realitou svoje? Nie je naordinovaná vládna stratégia jednoty len dôkazom, že v súkolí to škrípe? Téma pre Petra Bárdyho. „Robert Fico ukazuje, že v čase krízy nedokáže riadiť štát. Že nemá riešenia. Celé sa mu to teda sype pod rukami. Aj nejednota v koalícii je až do neba volajúca. Ľudia si to všímajú a vidia to. Musí to teda niečim prekryť“, hovorí Bárdy. „Najjednoduchšie je násť niekoho pseudo-zodpovedného“, dodáva. Aktuálne sú to podľa neho opäť novinári. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dobrou správou je, že konsolidujeme, oveľa horšou správou však je forma, ako sa vláda rozhodla priškrtiť Slovensku, jeho občanom i firmám, opasky. 71 versus 29 percent v neprospech vládnych škrtov, to je nelichotivé zrkadlo, ktoré môže priškrtiť slovenskú ekonomiku a odštartovať ďalšie kolo konsolidácie.Väčšina – teda presnejšie 71 percent vládneho balíčka, je totiž vo vládnej koncepcií konsolidácie totiž na strane nových príjmov a iba necelých 30 percent stojí na vládnych škrtoch. No a vo vzduchu pritom visí ešte aj takmer jedna miliarda nad rámec nevyhnutnej konsolidácie, o ktorej použítí pritom nič presnejšie verejnosť nevie, no vláda si ale i takto môže poistiť ďalšie rozhadzovanie, ktorým by prípadne mohla utlmiť spoločenskú nespokojnosť s uťahovaním opaskov. Aké sociálne a spoločenské dopady teda bude mať vládny balíček a ako vládna podoba uťahovania opaskov pribrzdí slovenskú ekonomiku a naštartuje infláciu? Dalo sa to robiť aj inak a lepšie a v čom sú achilovky takto postaveného uzdravovania verejných financií?"Najväčšou otázkou je, nakoľko tento balíček zneatraktívni naše ekonomické prostredie. To zneatraktívnenie môže znamenať i to, že firmy tu budú menej investovať, menej expandovať a z toho vyplýva i menší ekonomický rast, menej medzinárodného kapitálu a to potom môže znamenať to, že občanom i firmám budeme musieť uťahovať opasky viac než v ekonomike, ktorá by nám – inou formou konsolidácie, výraznejšie rástla. Ešte nás určite čaká ďalšia citeľná konsolidácia," tvrdí Ján Tóth.Téma pre šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zuzana Dolinková končí vo funkcii ministerky zdravotníctva. Hovorí, že necítila podporu vládnej koalície a premiéra Roberta Fica. „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerska zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície,“ povedala s tým, že v najbližších dňoch navštívi prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdá mu do rúk svoju demisiuRohodnutie ministerky Hlasu odísť, ale aj jej pôsobenie v rezorte v podcaste rozoberáme s odborníkmi z prostredia zdravotnictva - a to zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom a ekonómom, ktorý sa špecilizuje na zdravotníctvo Martinom Vlachynským.Moderuje Denisa Hopková.

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Napätie na Blízkom východe eskaluje. Po tom, ako Izrael zlikvidoval vodcov Hamasu a Hizballáhu a pristúpil aj k pozemnej operácii na juhu Libanonu, s odvetou prišiel aj Irán. Na krajinu spravovanú premiérom Netanjahuom vyslal dvestovku balistických rakiet. Na situáciu sa pozrieme s Attilom Kovácsom, odborníkom na región z Katedry porovnávacej religionstiky FiF UK v Bratislave. „Paradoxne eskalácia je v záujme izraelského premiéra Netanjahua“, vysvetľuje Kovács. „Vidí v nej jediný spôsob predĺženia svojho mandátu. V decembri mi ho mal čakať súd pre korupčné obvinenia. Dúfa, že neustála vojna ho zachráni“, hovorí Attila Kovács. Ďalším rozmerom je podľa neho snaha izraelského premiéra zatiahnuť do konflitku „tretie strany“. „Najmä Spojené štáty. Preto sme teraz v kritickej chvíli. Keď príde izraelská odveta proti Iránu– a ona určite príde – nakoľko sa na nej budú podieľať Spojené štáty aktívne. To znamená, že nie defenzívne ako teraz pri iránskom útoku, ale či sa do (odvetného) útoku voči Iránu zapoja aktívne“, tvrdí. Tento moment Attila Kovács označuje za „veľmi kľúčový“ pre ďalší vývoj situácie v oblasti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda pred dvomi týždňami oznámila, ako plánuje šetriť a predstavila konkrétne konsolidačné opatrenia. Niektoré z nich už konsolidácia stihla zmeniť. „Za chaotické to označili bývalí ministri financií, opozícia, verejnosť. Vo štvrtok by sa malo hlasovať o finálnej podobe," hovorí v podcaste novinárka Kristina Braxatorová.V rozhovore hovoríme aj o tom, s akými zmenami prichádza minister Kamenický, ktoré z opatrení je najviac kritizované a čo bude znamenať transakčná daň v praxi.Moderuje Denisa Hopková.

Rodičom samoživiteľom sa týmito zmenami nijako nepomáha. Pomoc samoživiteľom a samoživiteľkám? Vôbec žiadna, práve naopak. Oni najviac doplatia na škrty vo vládnej konsolidácií, tvrdí v rozhovore pre Aktuality bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.Zásadné škrty v daňových bonusoch na deti, ale aj faktická likvidácia rodičovského dôchodku. I tak bude vyzerať vládou presadzované uťahovanie opaskov za viac ako dve a pol miliardy eur. No tak, ako sa bývalé garnitúry Igora Matoviča sústredili na plošné rozdávanie pre rodiny s deťmi, tak sa pre SMER či Hlas preferovanou skupinou stali penzisti. Čo všetko teda prinesie vládna konsolidácia z hľadiska sociálnej politiky, prečo sa stali jej najväčšou obeťou rodičia samoživitelia a ich deti a prečo je neustále rozdávanie seniorom už naozaj dlhodobo neudržateľné? „Tu sa nenájde človek, ktorý by sa postavil pred dôchodcov a pokojne im vysvetlil, že náš penzijný systém je prietokovým ohrievačom a keď sa raz na odvodoch vyberie 9 miliárd, tak sa na dôchodkoch nemôže vyplatiť 12 miliárd, to proste nejde. Dôchodcovia si na niečo zvykli, budú si musieť odvyknúť," hovorí pre Aktuality Nahlas exminister Mihál.Sociálna tvár vládnej konsolidácie, téma pre bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ako i experta na dane a odvody Jozefa Mihála. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Masívne zvyšovanie sadzby DPH, okresanie daňových bonusov na deti či faktická likvidácia rodičovských dôchodkov. Okrem toho na nás vláda nachystala úplne novú daň z finančných transakcií či obmedzené zvyšovanie firemných daní. I tak v skratke vyzerá vládou schválený konsolidačný balík za viac ako dva a pol miliardy eur. Okrem prekvapivej zmeny premiérovho politického kurzu v téme DPH, sme sa však nedočkali ani zásadnejších škrtov štátu na sebe samom a hoci vo vláde sedia až dve sociálnodemokratické strany, ani tentoraz nenašli odvahu – či chuť, k zavedeniu zásadnejšieho progresívneho zdanenia bohatých či zásahov do ešte stále pomerne nízkych daní z nehnuteľností alebo kapitálu. Ako takto koncipované ozdravovanie verejných financií vníma bývalá ľavicová ministerka financií a čo hovorí na toľko diskutované zmeny v sadzbách DPH? No a ako Brigita Schmögnerová vídi účinkovanie svojho nástupcu v kresle strážcu štátnej kasy? Tak to už je téma dnešného denného podcastu Aktualít.A na záver vám ešte ponúkneme i pozvánka k novému slovenskému dokumentu Vtáčnik režisérky Evy Križkovej.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.„Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. Obidve podmienky však označuje za nereálne. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico pozval pozval lídrov opozičných strán na stretnutie ku konsolidácii. Pozvanie prijali PS a KDH, zatiaľ čo SaS ho odmietla so slovami, že vláda Roberta Fica s nikým o svojich návrhoch nerokovala a teraz na vlastnej koži pociťuje nálady verejnosti. Čo predseda vlády stretnutím sledoval v rozhovore rozoberáme s politológom Erikom Lášticom.Podľa politológa to spadá do komunikačnej stratégie Roberta Fica. „Diktovať tému, držať ju v rukách a nastavovať mantinely. Ak by opozícia odmietla, tak by hovoril, že nemajú záujem o budúcnosť tejto krajine. Zároveň sa mu podarilo rozbiť opozíciu," hovorí Láštic v rozhovore s tým, že predseda vlády robil všetko preto, aby stretnutie nebolo úspešné, no na druhej strane bude hovoriť, že vytvoril priestor, podak ruku a pokúšal sa zodpovedne vládnuť.V rozhovore hovoríme aj o konsolidačnom balíčku a sporoch Hlasu a Andreja Danka. Politológ Láštic hovorí, že premiér v nejakom momente zasiahne. „Ak sa to začne podobať na konflikt minule vládnej koalície a bude silno personifikovaný, tak to spochybní jednu zo základných kvalít, ktorú Robert Fico ponúkal pred voľbami: stabilitu, neriešime personálne rozpory, ale vládneme. V týchto voľbách bol úspešný, lebo tam bola zlá skúsenosť s vládnou koalíciu, ktorá bola symbolom konfliktov na úkor vládnutia v prospech občanov," uzatvára Láštic.Moderuje Denisa Hopková.

Vláda predstavila svoj konsolidačný balíček za viac ako dve a pol miliardy eur. Už z uvedenej sumy je jasné, že konsolidácií sa zrejme nevyhne skoro nik z nás, vláda však o tejto téme doteraz prakticky úplne mlčala a tému prekrývala odvolávaním šéfa PS z vedenia parlamentu. Konsolidačný balíček je tak síce už na stole, opozícia však túto prihrávku na politický smeč zatiaľ príliš nevyužila a do role opozičníka sa začal štylizovať jeden z koaličných lídrov – Andrej Danko. Ako teda komunikujú túto zásadnú tému koaliční, ale i opoziční lídri? A dokáže vláda prekrývať zdražovanie nekonečným škandalizovaním progresívcov a strašením pred údajnými hrozbami liberalizmu?„Myslím si, že ľudia a aj voliči SMER-u, potrebujú oveľa dlhší čas a oveľa konkrétnejšie zažiť na vlastnej koži dopady tejto vlády. Až vtedy sa s nimi bude dať hovoriť o tom, ako sa im zmenil život odkedy táto vláda nastúpila k moci. Musíme si na to počať ešte nejaké dva, tri roky,“ tvrdí odborník na reklamu a merketing Róbert Slovák No a ako sa zmenila premiérova komunikácia po atentáte? Témy pre dlhoročného odborníka na reklamu a merketing Róberta Slováka no a tému okomentuje aj politický reportér Aktualít Martin Sliz.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Vláda prichádza s konsolidačnými opatreniami, ktoré napríklad zvyšujú základnu sadzbu DPH na 23%, zároveň sa by však mala znižiť sadzba pri potravinách a liekov. Vo verejnosti však najviac rezonovalo práve vyjadrenie Ladislava Kamenického, ktorým vysvetlil zvýšenie DPH na knihy. V podcaste rozoberáme, či idú pri verejnej debate o zvyšovaní DPH na knihy do úzadia opatrenia, ktoré zasiahnu mnohé skupiny o mnoho výraznejšie.„Pozreli sme sa však aj na to, ako je to s analýzou, s ktorou prišiel šéf rezoru financií. Obrátili sme sa na IFP, či nám vedia poskytnúť analýzu, nech vieme z akých dát minister vychádzal. A ukázalo sa, že neexistuje jedna ucelená analýza, ktorá by vyšla pod hlavičkou IFP," približuje novinárka Braxatorová.V podcaste približujeme aj iné dáta, ktoré naopak hovoria, že zvýšenie DPH na knihy zasiahne rovnako chudobných, ako aj bohatých. „Rozdiel môže byť o 1,40," konštatuje reportérka.Moderuje Denisa Hopková.

Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou. Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva. Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viacZaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý týždeň komentoval výstrahu pred povodňami, že “je to druhý krát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda.” Jeho podriadení však zrejme našťastie názor ministra nebrali vážne a na povodne sa pripravili. Napriek tomu dochádza ku škodám. Dalo by sa im zabrániť, keby sa do protipovodňových opatrení nasmerovalo viac peňazí? Boli sme v zaplavenej Devínskej Novej Vsi.Bývalý šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku a predtým riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda pre náš podcast analyzuje, či si na takéto povodne treba zvyknúť, alebo sa im dá aj ubrániť. Budete počuť aj bratislavského župana Juraja Drobu a našu reportérku Kristínu Braxatorovú, ktorá bola v zaplavených oblastiach a priniesla výpovede miestnych obyvateľov.Moderuje Peter Hanák.

„Čo sa deje v KDH sa dá rozdeliť do 3 kategórií: hnutie si snaží nájsť svoje miesto medzi opozíciou a koalíciou. V tejto atmosfére sa tiež hovorí o vzdialení sa Martiny Holečkovej od zvyšku poslancov. A navyše riešime aj, aká je pozícia Viliama Karasa, ktoré vplyv v strane rastie," opisuje v rozhovore novinárka Aktualít Kristína Braxatorová.Martina Holečková prišla do NRSR s vlastným návrhom, aby rozhodnutie o prerušení výkonu trestu odňatia slobody na základe návrhu ministra spravodlivosti bolo povinne preskúmané súdom. Ide o nedávnu reakciu na kroky Borisa Suska, ktorý podal dovolanie v kauze Dušana Kováčika a súčasne s podaním dovolania rozhodol o prerušení výkonu rozsudku Najvyššieho súdu a to až do rozhodnutia o dovolaní. Za svoj návrh si bývala šéfka poslaneckého klubu KDH vyslúžila kritiku od samotného predsedu strany Milana Majerského. „Povedal, že návrh Martiny Holečkovej sa mu nezdá odborný," približuje novinárka.Na Majerského vyjadrenie reagoval na sociálnej sieti jeho kolega a bývalý europoslanec Ivan Štefanec so slovami „Hanba...milý súčasný predseda KDH, keď už je príťažou aj konštruktívny návrh vlastnej poslankyne," napísal s tým, že ide o hanbu, ak je pre predsedu opozičnej strany prednejší smerácky minister ako nezávislé súdy.V rozhovore tiež rozoberáme, či sa objavuje v hnutí viac kritických hlasov na adresu Milana Majerského. „Opozičné postoje v rámci hnutia sa kopia. Nie všetci sú spokojní s tým, že KDH chce o zmene ústavy rokovať aj s vládnymi stranami," hovorí novinárka Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Uťahovanie opaskov – pre politikov mimoriadne nepopulárna téma, pre slovenské verejné finacie zasa téma ich doslovného prežitia. Vládna koalícia je k tejto téme zatiaľ informačne veľmi skúpa, diskutuje sa však už aj o zmenách vo výške DPH, dani z finančných transakcií, prepúšťaní v štátnej správe či masívnych odvodoch pre banky.Slovensko teda čaká veľké uťahovanie opaskov. Konsolidácií verejných financií v tak veľkom – niekoľkomiliardovom objeme sa tak zrejme nevyhne prakticky nik z nás. Tvrdí to ekonóm Martin Šuster. Ako by mala vyzerať konsolidácia podľa predstáv ekonómov a čo by tieto návrhy urobili s našou ekonomikou, ale i s našimi peňaženkami? Dajú sa donečkonečna jednou rukou žmýkať banky a tou druhou rozdávať trináste dôchodky či nízkymi daňami pomáhať živnostníkom? Chápe vôbec vláda hrozivosť situácie a ak áno, prečo premiér tvrdí, že sa to nedotkne životnej úrovne občanov? No a najmä, prečo je tak nevyhnutné si práve teraz utiahnuť opasky a čo by sa stalo, ak by sme to neurobili?„Teraz je ten priestor keď s tým vieme niečo urobiť, ak s tým, povedzme, že 10 rokov, nič neurobíme, tak už nebude v našich silách a schopnostiach naše dlhy zastabilizovať a zabrániť krachu v budúcnosti,“ hovorí ekonóm Martin Šuster.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s ekonómom Martinom Šusterom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Malo to byť vyriešené už pred letom, riešenie nepriniesol ani avizovaný záver augusta a nevyriešený predseda parlamentu delí vládnu koalíciu aj v polovici septembra. A ak Hlas naďalej nevidí dôvod, prečo by postu mal vzdať, SNS Andreja Danka mu odkazuje, že Hlas má prezidenta, čím sa situácia zmenila, zakrýva sa tiež deklarovanou podporou Smeru, pozíciou, ktorú označuje za „rozhodujúcu“. Aké toto môže mať riešenie? Na druhej strane zaznievajú hlasy, že kým sa politici naťahujú o posty, bez riešení zostávajú sľuby o lacnejších potravinách, kvalitnejšom školstve a fungujúcom zdravotníctve. A z obvinených sa stávajú ľudia bez korupčných škrabancov – či inak čistí. Téma pre Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora Aktualít. „Je tu dvadsiatka ľudí s napojením na Smer na jednej strane. Oproti nim je zvyšných päť miliónov. Tých dvadsať je dnes v bezpečí, sú spokojní, užívajú sú slobodu a najmä pocit, že im nehrozí stíhanie. Na druhej strane je päť miliónov ľudí, ktorí čakajú, že štát budú riešiť manažéri, ktorí naplnia predvolebné sľuby aspoň sčasti“, ilustruje situáciu Bárdy. „Tých päť miliónov sa toho zatiaľ nedočkalo a prekvapuje ma, že ich nespokojnosť sa nepremieta do prieskumov verejnej mienky. Zdá sa, že stratégia Roberta Fica prekrývať to kultúrnymi vojnami a vymyslenými pseudokauzami funguje“, konštatuje komentátor a šéfredaktor Aktaulít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V dôsledku zanedbanej vodárenskej infraštruktúry ročne prichádzame o takmer tetinu pitnej vody. Investičný dlh vodární sa vyšplhal až k desiatim miliardám a vodárne ani samosprávy to samé zvládnuť nemôžu, hovorí na základe kontroly NKÚ jeho šéf Ľubomír Andrassy. Chystá sa štát ovládnuť vodárne?Hoci je voda strategickou surovinou, ktorú u nás chráni dokonca i Ústava, prístup štátu a predovšetkým samospráv k tejto cennej komodite tomu vôbec nenasvedčuje. Správa Najvyššieho kontrolného úradu totiž odhalila, že stav vodárenskej infraštruktúry je doslova kritický, pre deravé potrubia sa stráca tamer tretina pitnej vody, no a samozrejme, všetky tieto straty si napokon zaplatíme my, ako spotrebitelia.Navyše, vodárne do svojej infraštruktúry prakticky vôbec neinvestujú a tak sa investičný dlh vyšplhal až k neuveriteľnej sume 10 miliárd. Situáciu chce riešiť už aj vláda. Bude tak v hre aj nejaká forma prevzatia vodární do správy štátu – výmenou za investície do vodárenskej infraštruktúry? A ako mrhanie vodou a zanedbávanie vodárenskej infraštruktúry mohlo vôbec dospieť až takto ďaleko a koho je to zodpovednosť?Témy nášho dnešného podcastu s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.Moderuje Denisa Hopková.

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. „Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Posledne dni síce púta pozornosť situácia vo vládnej koalícii, ale veci sa dejú aj medzi opozičnými stranami - Richard Sulík sa stiahol z parlamentu, Ľubomír Galko opustil hnutie Slovensko a bude zastupovať Demokratov. Politickú situáciu v podcaste rozoberáme s novinárom Martinom Slizom.V podcaste približujeme aj zákulisie toho, čo sa dnes odohráva medzi opozičnými stranami prečo nedochádza k žiadnemu veľkému spájaniu, po ktorom niektorí volajú, a ako do toho celého zasiahne Ivan Korčok.Moderuje Denisa Hopková.

Pamätáte si ešte protesty Smeru proti obrannej zmluve s USA? Robert Fico zmluvu označoval za vlastizradu a sľuboval jej zrušenie. Predseda SNS Andrej Danko teraz tlačí na Smer, aby tento sľub dodržal. Minister obrany Robert Kaliňák totiž na zmluve zatiaľ nič nezmenil.Môže Andrej Danko naozaj dosiahnuť zrušenie obrannej spolupráce s USA, alebo mu ide iba o radikálnych voličov Smeru, ktorí nespokojnosť s nedodržanými sľubmi dávajú najavo prechodom k strane Republika?Viac v dnešnom podcaste vysvetlí Tomáš Kyseľ, autor dnešného textu o tejto téme.Moderuje Peter Hanák.