NAHLAS |aktuality.sk

Premiér Robert Fico v otázke konfliktov vo vládnej koalícii zaujal strategickú pozíciu, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. „Robert Fico v podstate už našiel a označil vinníkov koaličnej krízy. Na tlačovej konferencii, ktorá sa dotýkala novely ústavy, niekoľkokrát zopakoval, že za pád vlády a potenciálne predčasné voľby bude zodpovedať Hlas a SNS," vysvetľuje v podcaste s tým, že ak šéf Smeru zameria pozornosť na tieto obe strany môže im „vykradnúť" voličov.Podľa Láštica je predseda vlády pripravený na všetky scenáre - aj rekonštrukciu vlády, prípadne aj predčasné voľby. „V nejakom momente, a pôdu na to už má už dlhé týždne pripravenú, môže Robert Fico povedať „stačilo". Ak začne strana Smer strácať preferencie a koaličná kríza a hádky sa budú prejavovať aj na podpore Smeru, tak to môže premiér veľmi rýchlo ukončiť," vysvetľuje odborník.Témou je aj vylúčenie dvoch poslancov z Hlasu - Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša - ktorému nerozumie ani sám premiér. Respektíve to vyplýva z jeho vyjadrenia v Sobotných diaológoch: „Keby nás bolo sto vo vládnej koalícii tak si viem predstaviť, že sa s niekým rozlúčime, ale je nás 79 a dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s Rudolfom Huliakom (nezaradený) a ďalšími dvoma."Podľa Láštica mohol byť Hlas pri vylúčení motivovaný obavou, že ak nezakročia teraz rázne, tak sa im zosype strana. Podľa odborníka, ale teraz musí šéf strany znášať následky.

Už len z toho, čo sme počuli, je zrejmé, že je to na politickú objednávku, tvrdí o správe SIS, ktorou sa zaštiťoval premiér, keď označil občianske protesty za snahu o protištátny prevrat bývalá premiérka Iveta Radičová. SIS podľa nej nie je tajnou službou, ktorá garantuje bezpečnosť Slovenska a jeho občanov. "Dôverovať jej, tak to chce veľkú dávku fantázie," dodáva expremiérka. A ako hodnotí aktuálneho premiéra Fica?Slovensko zažilo veľké protivládne demonštrácie. Premiér ale demonštrantom odkazuje, že republiku si rozvracať nenechá a šíri teórie o protištátnom prevrate. Robert Fico je majstrom zástupných tém a odvádzania pozornosti od jeho neschopnosti vládnuť, tvrdí v rozhovore pre Aktuality expremiéra Iveta Radičová."Rozprávať o štátnom prevrate z dôvodu protestov v uliciach? Veď to je choré a úplne scestné," tvrdí expremiérka Radičová. Do teórií o majdanizácií spoločnosti však premiér zaplietol aj našu tajnú službu - s celou jej neslávnou minulosťou a teda i relevantnými pochybnosťami o dôveryhodnosti SIS. "SISka vstupuje do politiky spôsobom, ktorý nezodpovedá úlohe a pozícií tajnej služby." reaguje Radičová.Slovensko sa ocitlo vo víre udalostí, v ktorých nastupujúcu konsolidáciu, rozpadajúcu sa vládnu väčšinu a kolabujúci štát, strieda premiérov výlet za Putinom, jeho konflikt so Zelenským a nastupujúcimi masovými občianskymi protestami. Tie však Robert Fico označil za protištátny prevrat a svoju teóriu podporil aj utajenou správou SIS. Napriek údajnej vážnosti situácie, sa však už o pár dní vrhol do témy definovania manželstva či zákazu adopcie homosexuálnymi pármi. "Všimnite si ako často strieda určujúce témy. Najprv prehlušoval témou zlej Ukrajiny, ktorá nám nechce pustiť plyn, potom protištátny prevrat a následne téma muž a ženy. To všetko preto aby prehlušil realitu dňa, že sa mu rozpadá vládna koalícia, nevie riadiť spoločnosť, nevie konsolidovať verejné financie ani reštartovať ekonomiku," dodáva expremiérka Radičová.Aktuality Nahlas, dnes s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Reč bude aj o možnosti predčasných volieb a stave opozície. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

„Všetko, čo sme doteraz videli a počuli, stojí a padá na liste z dielne ChatGPT, ktorý bol nešťastne málo editovaný. Ak tu hrozí štátny prevrat, komunikácia premiéra by mala byť podložená hodnovernými informáciami. Tie sme dodnes nevideli“, reaguje expert na hybridné hrozby Viktor Breiner. Protivládny puč, za ktorým stoja nielen mimovládky, opozícia či médiá, ale aj expertná skupina, ktorá má za sebou akcie v Gruzínsku či kyjevský Majdan. S cieľom povaliť jeho vládu. Cestou okupácia vládnych budov, preskakovanie plotov a štátny prevrat. Optika najmocnejšieho muža krajiny – premiéra Roberta Fica. Opiera ju o informácie tajnej služby, ktorá ako sa ukázalo zmonitorovala komunikáciu organizátorov protestov v Banskej Bystrici. S tým rozdielom, že tá nehovorí o žiadnej okupácii, či násilnostiach – naopak zdôrazňujú potrebu nenásilnej akcie.Napriek tomu premiér naďalej hovorí o hrozbe štátneho prevratu a zasadla bezpečnostná rada štátu, ktorú si vyžiadal prezident. V komunite expertov na hybridné hrozby zaznieva, že tu prebieha riadená hybridná operácia s cieľom zlikvidovať demokratické princípy, no zo strany premiéra. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico včera počas rokovania o svojom odvolávaní predstavil správu SIS. Hoci je jej obsah utajený, verejnosť už má indície o tom, čo v nej môže byť. V éteri sa objavujú slová ako majdan, odpočúvanie a destabilizácia krajiny.Občianske protesty sú kľúčovým nástrojom demokracie, no ich organizovanie sa údajne ocitlo pod drobnohľadom štátu, dokonca tajných služieb. Premiér Robert Fico hovorí o majdane riadenom opozíciou a tajná služba mala podľa neho zaznamenať aktivity, ktoré údajne smerujú k destabilizácii krajiny. Ohrozenie stability krajiny nespočíva v protestoch, ale v krokoch vlády, tvrdí organizátorka protestov Lucia Štasselová z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá sa ohradila voči naznačovaným zisteniam.Slovenská informačná služba sa ocitla v centre pozornosti po tom, čo premiér Robert Fico v parlamente predstavil správu o údajnom monitorovaní občianskych protestov, ktoré označil za pokusy o destabilizáciu krajiny. Táto téma vyvolala množstvo otázok o úlohách tajnej služby, jej limitoch a možnom zneužití na politické ciele.O úlohách SIS, jej limitoch a o tom, či môže byť zneužitá na politické ciele, budeme hovoriť s bývalým šéfom analytického oddelenia SIS Jánom Mojžišom.Moderuje Zorislav Poljak.

V dnešnom podcaste budete počuť argumenty predsedu PS Michala Šimečku, ktorý ako jediný opozičný politik mohol vystúpiť na verejnej časti schôdze. Rovnaký priestor dostanú aj odpovede Roberta Fica, ktorý zároveň oznámil, akým spôsobom bude prekrývať ekonomickú situáciu, zvyšovanie DPH a drahšie potraviny kultúrno-etickými témami. Dozviete sa, či nám reálne hrozí vystúpenie z EÚ. Čo utajenie schôdze hovorí o úrovni demokracie na Slovensku, do akej miery je Robert Fico naozaj pre nás všetkých nebezpečný a do akej miery je to len rétorika, a či budú predčasné voľby, analyzovali politológovia Grigorij Mesežnikov, Pavol Baboš a Samuel Spáč. Moderuje Peter Hanák.

Bytová asociácia ministerstva obrany na konci roka vyhlásila súťaž na upratovacie služby za viac ako 200-tisíc eur, no oslovené boli iba tri firmy – z ktorých dve sa predtým upratovaniu vôbec nevenovali. Víťazom sa napokon stala firma bývalej playmate Stanislavy Gálovej, ktorá svoje podnikanie v oblasti upratovania zaregistrovala len krátko pred súťažou.BARMO sa ocitlo v centre kontroverzie pre upratovacie služby za 221-tisíc eur, keď zákazku získala firma s minimálnymi skúsenosťami. Obstarávanie, vyhlásené v predvianočnom období, vzbudilo otázky nielen kvôli načasovaniu, ale aj výberu troch oslovených firiem. Dve z nich nemali žiadnu históriu v upratovaní a víťazná firma si len krátko pred súťažou doplnila upratovanie do predmetu podnikania.Investigatívny reportér Aktualít Peter Sabo hovorí o pochybných praktikách, možných prepojeniach a o tom, či sa prípadom bude zaoberať Úrad pre verejné obstarávanie.Moderuje Zorislav Poljak.

Spišská Stará Ves sa spamätáva z tragického útoku na miestnom gymnáziu. Študent tam vo štvrtok nožom usmrtil zástupkyňu riaditeľa a jednu zo študentiek. Ukázalo sa, že študent mal už v minulosti vážne problémy so zákonom a bol dvakrát odsúdený za násilné správanie. Gymnázium o jeho minulosti nemalo ani tušenie. Nové informácie ukázali, že útočník bol v roku 2022 dvakrát odsúdený za násilné správanie. Ako deviatak na základnej škole fyzicky napadol spolužiačku, ktorú zbil päsťami a kopal do hlavy. Neskôr sa jej vyhrážal smrťou, čo viedlo k ďalšiemu súdnemu konaniu. Napriek tomu, že Samuel S. dostal podmienečný trest a zákaz približovania, tieto informácie sa k gymnáziu v Spišskej Starej Vsi nikdy nedostali.Rodičia jeho minulosť zamlčali, uviedla riaditeľka školy reportérovi Marekovi Nemcovi s tým, že ak by tieto informácie mali, nikdy by sme ho na školu neprijali.Zlyhanie systému alebo komunikácie?Odborník na bezpečnosť Martin Královič zdôrazňuje, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by zabezpečil výmenu informácií o rizikových študentoch medzi základnými a strednými školami. „Bez legislatívnych zmien sa budeme stále potýkať s rizikom, že školy nebudú vedieť o minulosti svojich žiakov,“ uviedol Královič.Ako predísť ďalším tragédiám? Královič navrhuje zavedenie lepšej komunikácie medzi inštitúciami, posilnenie školských psychológov a pravidelné školenia pre zamestnancov. Královič však upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením. „Prevencia začína pri duševnom zdraví a radikalizácii mládeže,“ dodal.Moderuje Zorislav Poljak.

„Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“ – slová prvého muža Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho. Zazneli len tento pondelok v priestoroch europarlamentu, v čase keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko s Tiborom Gašparom. A len týždeň pred ďalším pondelkom, kedy sa ujme funkcie ďalší silný muž sveta Donald Trump. Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou. Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko. Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie. Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste. „Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy. „Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú." Témou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.Moderuje Denisa Hopková.

„Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Toto sa podľa Bárdyho môže stať faktorom, ktorý zmení hru. Robert Fico u Putina epizódou, na ktorú sa rýchlo zabudne; nespokojné námestia hystériou a iniciatívna „samo-červená“ pre destináciu Kyjev a Zelenského v ňom – postoj prezidenta Petra Pellegriniho k dramatickému vývoju posledných dní, keď Slovensko zažíva opäť plné námestia pre nespokojnosť s krokmi premiéra. Prezident na jednej strane rozdáva štátne vyznamenania, na druhej posiela odkaz na chladné námestia s ich kritikou vlády a premiéra, že ide o hystériu. A premiér cez tento víkend začal otvorene sám hovoriť o možnosti predčasných volieb. Ak sa jeho koaliční partneri neutrasú a neporiešia vzájomne trenia a nefunkčnosť väčšiny v parlamente. Nie je práve toto vysvetlením posledných aktivít premiéra? Témy pre Petra Bárdyho, politického komentátora Aktualít. „Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Bárdy to označuje za možný „gamechanger“ a teda faktor, ktorý môže zmeniť situáciu v otázke predčasných volieb. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Peter Weiss nedávnu cestu premiéra do Moskvy označuje za „prejav mocenskej arogancie". Podľa jeho slov sa Robert Fico sa správa ako nedemokratický autokrat. „Je absolútne šialené, že ani prezident republiky, ktorý je podľa ústavy zodpovedný za zahraničnú politiku o tejto ceste nevedel. To je rozvrat fungovania štátu a jeho vyhlásenie je prejavom mocenskej arogancie. On občanom povedal vás nič do toho, čo ja vyrokujem s prezidentom Putinom, čo ja vyrokujem vo Vietname," hovorí v podcaste bývalý diplomat s tým, že to prekročilo akékoľvek čiary.Weiss krizituje aj navrhované recipročné opatrenia voči Ukrajine. „Robert Fico sa často odvoláva na kresťanské hodnoty. Toto čo robí je doslova nekresťanské a nehumánne. Zobrať si ako rukojemníkov nešťastných ľudí, ktorí trpia vojnou je doslova barbarstvo."Weiss bol pred voľbami predsedom Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý bol blízky Hlasu. V podcaste tiež hovorí, či je strana garantom európskej orientácie Slovenska. Uvidíme, aké silné budú a aká bude reakcia vlády. A tiež aká bude reakcia koaličných poslancov, keď príde na pretras nové vyhlásenie o zahraničnej politike a či strana Hlas bude súhlasiť s absolútnym príklonom ku krajne pravicovým stranám," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Najväčší hackerský útok v dejinách Slovenskej republiky? Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra – známy aj ako katasterportál – bol zasiahnutý rozsiahlym kybernetickým útokom zo zahraničia. Hackeri údajne za obnovenie prístupu k dátam požadujú sedemmiestnu sumu v dolároch.Problém však nespočíva iba vo výkupnom. Omnoho dôležitejšou otázkou je, kedy a či vôbec bude štát schopný obnoviť dáta zo svojich záloh. Hrozí, že časť údajov sa stratí úplne a služby katastra zostanú nefunkčné ešte niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.V podcaste budete počuť šéfredaktora portálu Živé.sk Filipa Hankera a Filipa Domovca z portálu Nehnuteľnosti.sk. Moderuje Zorislav Poljak.

Analytik Alexander Duleba v podcaste hovorí, že cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy znamenala prekročenie červenej čiary v zahraničnej politike Slovenska. „Prekročil taký určitý Rubikon a červenú čiaru. Už sa nevie vrátiť späť. Má to veľmi negatívny dosah hlavne, hlavne teda na naše postavenie v rámci Európskej únie," hovorí Duleba.Dodáva, že zatiaľ čo pred cestou do Moskvy išlo zo strany Slovenska o samoizoláciu, po nej už ide o priamy konflikt so západnými spojencami. „Po ceste Roberta Fica do Moskvy predstavujeme my a Maďarsko bezpečnostné riziko," konštatuje v rozhovore" vysvetľuje Duleba s tým, že Fico je len tretím lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý navštívil Moskvu od začiatku ruskej invázie.Duleba spochybňuje, že by hlavným dôvodom cesty bola otázka plynu: „Vôbec celá tá debata ohľadom plynu mi pripadá veľmi iracionálna, pretože Ukrajinci už viac ako rok dozadu informovali Európsku komisiu," tvrdí.Podľa neho išlo skôr o vnútropolitický boj a snahu získať voličov.„Čím väčší problém bude s konsolidáciou verejných financií, čím skôr a viac ľudí to pocíti na svojich peňaženkách, tým viac môžme očakávať jeho protizápadné, protiukrajinské a proruské proputinovské vyhlásenia," predpovedá Duleba. S odborníkom rozoberáme aj slova premiéra o definovaní obsahu a kvality zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.Moderuje Denisa Hopková.Alexandra Duleba: Fico prekročil červené čiary a niet cesty späť Začíname byť bezpečnostým rizikom

To, čo pácha Robert Fico v zahraničnej politike, je jednoznačne vlastizrada. V mene seba obetuje dlhodobé záujmy Slovenska. Znepriatelil si väčšinu susedov Slovenka (Poľsko, Česko a najmä - Ukrajina) a navyše nám vybavil doslova celosvetovú hanbu odmietaním pomoci utečencom. Aké záujmy teda ešte reprezentuje premiér Fico a sú to ešte vôbec naše záujmy - záujmy Slovenska?Podľa slovenského premiéra - a jeho koaličných súputníkov či podporovateľov - malo byť dnes Slovensko v zajatí zásadnej plynovej krízy. Dôvodom bolo dlhodobo avizované rozhodnutie Ukrajiny stopnúť tranzit ruského plynu cez svoje vlastné územie. Je siedmy január, no žiadna „plynokríza“ sa nekoná.Naopak - a ak sa tu koná nejaká kríza, je to skôr kríza zahraničnopolitického smerovania Slovenska a spôsob, akým je naším premiérom utváraná. Aspoň tak to tvrdí slovenská opozícia.Premiér Fico sa totiž počas vianočných sviatkov pokúsil zásadne otočiť geopolitickú orientáciu Slovenska. Bez mandátu vlády, ako i príslušných výborov parlamentu, sa vybral do Moskvy rokovať priamo s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Podľa opozície tým pácha akt vlastizrady.Rokovanie slovenského premiéra v Moskve, ktoré malo priniesť vyriešenie plynovej krízy, ale údajne za ním bola i snaha o začatie mierových rokovaní o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, tak zatiaľ žiadne relevantné výsledky neprinieslo. Podľa exministra Wlachovského môže ísť o akúsi dymovú clonu, ktorá má prekryť zdražovanie, vyplývajúce z Ficom prijatej konsolidácie, možný začiatok predvolebnej kampane pred prípadnými predčasnými voľbami, ale v realite problém s prípadnou plynovou krízou premiérove návštevy v Kremli nijako nevyriešia. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o premiérovej, takpovediac „svojstojnej“ zahraničnej politike. Kam sa teda dnes uberá naša zahraničná politika a o čo premiérovi Ficovi vlastne ide? Témy pre exministra zahraničia a dlhoročného diplomata Miroslava Wlachovského.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová. „Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia.  „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”Moderuje Denisa Hopková.

Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti."Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom. Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšinský a Braňo Dobšinský.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Príkladom je vyšetrenie protilátok na laktózu. Odborníci tvrdia, že ide o medicínsky nezmysel, ale napriek tomu to dve z troch poisťovní preplácajú. Zbytočné vyšetrenia nás zrejme stoja viac ako 20 miliónov eur ročne. Podľa niektorých lekárov dochádza aj k zbytočným operáciám, ktoré môžu pacientom viac ublížiť ako pomôcť. Tzv. overtreatment nie je iba slovenským problém. V Nemecku aj pre tento dôvod idú reformovať nemocnice. Prišli totiž napríklad na zbytočné amputácie, ktoré sa dali riešiť bez rezania, avšak zdravotnícke zariadenie zvolilo ekonomicky výhodnejší zákrok. Či sa takéto veci dejú aj na Slovensku, sme sa pýtali riaditeľky jednej z najväčších nemocníc. Tá hovorí, že medicínska efektívnosť je jedna vec, ekonomická efektívnosť je iná vec. V dnešnom podcaste budete počuť aj stanovisko zdravotnej poisťovne Union, ktorá prepláca sporné vyšetrenie protilátok na laktózu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, šéfa LOZ Petra Visolajského a prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka z Univerzitnej nemocnice v Martine. Oslovili sme aj spoločnosť Unilabs, ktorá vykonáva laboratórne vyšetrenie protilátok laktózy, ktoré podľa odborníkov neexistujú. Do uzávierky podcastu sme nedostali žiadnu odpoveď. Nahrával Peter Hanák.

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu? Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov. Nahrával Peter Hanák.

Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť.  Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou. Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú? Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu. „V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár. Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny. „To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár. Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere. V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Novinári Aktualít Kristína Braxatorová a Marek Biró sa rozprávali s viacerými poslancami Hlasu, aby zistili ako sa vyvíja situácia v strane po tom, čo štyria poslanci - Roman Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec - vyjadrili svoju nevôľu s koalíciou. V podcaste približujú, čo sa im podarilo zistiť.„No sú to štyria jednotlivci, každý s inými požiadavkami. Zhodujú sa ale na tom, že nemajú potrebu hlasovať vždy rovnako so svojou stranou, s klubom. Špecifický v tomto je Samuel Migaľ, ktorý prestal sa zúčastňovať zasadnutí klubu a odpojil sa trochu viac formálne,"približuje novinárka Braxatarová. „Jeden zo štvorice povedal, že nechce ako keby legalizovať každú hlúposť, čo príde do parlamentu," dopĺňa Biró.Témou podcastu je tiež, či narastá nespokojnosť aj so samotným šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. „No nespokojnosť v Hlase vidíme už niekoľko posledných týždňov. Ťažšie sa to popisuje, lebo zatiaľ nevidíme uchopiteľné príklady toho, že by sa poslanci sťažovali navonok. Vieme, že to riešia vo vnútri klubu. No výčitka, s ktorou sme sa my stretli najčastejšie pri písaní tohto textu bolo, že sa Matúš Šutaj Eštok tým, že je iný typ predsedu, ako bol Peter Pellegrini, nevie ozvať voči Robertovi Ficovi, no hlavne voči Andrejovi Dankovi," približuje Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode. Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína. V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského. Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.

Vlk je na muške pre škody za pol milióna eur, zatiaľ čo lesná zver spôsobuje škody za 20 miliónov ročne. Systémové riešenia chýbajú, tvrdia odborníci.Tarabov rezort plánuje zrušiť celoročnú ochranu vlka a opäť povoliť jeho lov. Podľa ministerstva je to nevyhnutné, pretože škody spôsobené vlkmi, napríklad útoky na domáce zvieratá, za posledné štyri roky údajne vzrástli trojnásobne.Je lov vlka naozaj tým správnym riešením? Alebo existujú efektívnejšie spôsoby, ako chrániť hospodárske zvieratá aj prírodu? V dnešnom podcaste budete počuť odborníkov na ochranu prírody z WWF Slovensko, Katarínu Butkovskú a Milana Janáka.Moderuje Zorislav Poljak.

Fungovanie Mobilných odberných miest počas pandémie bolo neefektívne, netransparentné, bez akejkoľvek kontroly a za účasti podivných firiem. Tak popisuje šéf NKÚ závery kontroly MOMiek. Navyše, všetka relevantná dokumentácia bola zámerne zničená, tvrdí pre Aktuality Nahlas Ľubomír Andrassy. A ako vníma aktuálnu situáciu v zdravotníctve? Vyše 40 miliónov testovaní, takmer tritisíc Mobilných odberných miest, no a z toho vyplývajúce náklady vo výške viac ako 300 miliónov. Fungovanie pandemických mobilných odberných miest by sa však z pohľadu zistení Najvyššieho kontrolného úradu dalo jedným slovom označiť aj ako doslova škandalózne. Navyše, relevantné dáta o ich fungovaní boli zámerne zničené, tvrdí Ľubomír Andrassy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes vám prinášame exkluzívne zistenia našich najvyšších štátnych kontrolórov o fungovaní všetkým nám tak dobre známych pandemických MOMiek a dá sa povedať, že tieto zistenia NKÚ skutočne vyrážajú dych. "To, ako poskytovatelia tejto služby nepreukázali ministerstvu zdravotníctva, že túto službu vykonali a napriek tomu úhrady prebehli, to je z pohľadu NKÚ nielen porušením zákona o rozpočtových pravidlách, ale za takéto konanie by mal byť niekto braný na trestnoprávnu zodpovednosť," povedal pre Aktuality šéf NKÚ.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Skupinka štyroch poslancov za Hlas dnes osobitne rokovala s lekárskymi odborármi a navrhla zmiernenie trestov pre lekárov, ktorí by nenastúpili do práce. Jeden zo štvorice rebelov v Hlase Radomír Šalitroš to vysvetlil pre náš podcast. Môže teraz koalíciu pri každom zákone vydierať ktorákoľvek skupinka poslancov? Pri tesnej väčšine to tak zrejme bude, a možno to ani nie je úplne na škodu, lebo budú transparentnejšie vidieť záujmy a lobing, naznačuje politologička Aneta Villági. Podľa nej sú takéto názorové platformy poslancov v zahraničných demokraciách bežné. V dnešnom podcaste Aktuality nahlas budete počuť aj predsedu SNS Andreja Danka a poslanca za SaS Tomáša Szalaya. Moderuje Peter Hanák.

„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“. Prognóza vývoja udalostí v Sýrii optikou bezpečnostného analytika Josefa Krausa z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Už tretí deň je Sýria správou pre svet. Ozbrojení rebeli tam zvrhli dynastického diktátora s tvárou západného politika. Bašára al-Asada. Režim, ktorému dával podobu ešte jeho otec Háfiz al-Asad, má na svedomí stovky tisíc obetí, dokonca útoky smrteľným sarínom voči vlastným. A milióny utečencov. Z útrob väzení vyšlo viac ako stotisíc zadržiavaných nepohodlných režimu, medzi nimi aj deti. Asad z krajiny utiekol, azyl mu poskytol Vladimír Putin. Novou tvárou Sýrie sa stáva vodca ozbrojených rebelov Abú Muhammad Džawláni, niekdajší terorista, ktorý teraz hovorí o svojej transformácii a „vláde spásy“ pre Sýriu. Čo bude ďalej. Nehrozí scenár z Lýbie, kde sa po zvrhnutí Kaddáfího rozpútalo ešte väčšie krviprelievanie? Téma pre bezpečnostného analytika Josefa Krausa.„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“, tvrdí Kraus. V podcaste sa dozviete, kto bol Bašár al Asad, kto je nová hviezda s teroristickou minulosťou Abú Muhammad Džawlání a aké vyhliadky má prechod moci v Sýrii. Rovnko, či nám nehrozí nová utečenecká vlna. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Vládny kabinet Roberta Fica na nedeľnajšom mimoriadnom rokovaní schválil páku na lekárov, ktorí v uplynulom období podali viac než 3000 výpovedí. Navrhuje zaviesť do zákona o civilnej obrane mimoriadnu udalosť pre kritickú nedostupnosť ústavnej starostlivosti. Ak by lekár nenastúpil do práce a v dôsledku toho by niekomu vznikna ujma na zdraví, či na živote, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok.O rozhodnutí vlády a ministra zdravotníctva Kamila Šaška budeme v podcaste hovoriť so šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.„Trváme na dodržiavaní dohôd. Vláda má ešte dostatok času. Dnes ráno sme odoslali pánovi ministrovi 19 bodov, ktoré sa dajú splniť v priebehu decembra" hovorí v podcaste.Podľa neho príde k opačnému efektu. „Myslím si, že to vyvolá opačnú reakciu, ako si vláda sľubuje. Od včera mi množstvo ľudí posiela podporné esemesky, maily. V posledných dňoch zažívam enormnú podporu lekárov a verejnosti."V podcaste tiež približuje, aké budú ďalšie kroky Lekárskeho odborového združenia.Moderuje Denisa Hopková.

Súd označil stíhanie operatívcov bývalej NAKA Branislava Dunčka a Róberta Magulu za predčasné. Znamená to zlyhanie inšpekcie, čo na to obhajoba a môžu policajti používať šifrované aplikácie? Policajtov, ktorých od pondelka zadržiavala policajná inšpekcia dnes prepusitili na slobodu. „Ak sudca povie, že je obvinenie predčasné, tak to znamená, že nie sú na to dôvody,” neskrýva radosť advokát obvinených Peter Kubina.Prokurátor Marek Mezei napriek rozhodnutiu súdu podal sťažnosť, o väzbe tak bude definitívne rozhodovať Krajský súd budúci týždeň.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť hovorcu mestského súdu Pavla Adamčiaka, advokáta obvinených Petra Kubinu, prokurátorua Mareka Mezeia a reportérku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Koalícia v utorok našla dostatok hlasov a schválila budúcoročný rozpočet. Podľa Analýzy Návrhu rozpočtu verejnej správy od analytikov Národnej banky Slovenska predložený návrh rozpočtu predstavuje začiatok dlhej cesty k ozdraveniu verejných financií. Tému v podcaste budeme rozoberať s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom. „Naše zadlženie a deficit je veľký. A aj napriek výraznejšiemu tempu znižovania týchto deficitov naďalej ostávajú vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny. Jednotlivé vlády rozdávali viac, ako dokázali vyzbierať od daňových poplatníkov."Analytici tiež v komentári hovoria, že Slovensko je jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, a to pomerne výrazne, no sme však jedinou z nich, ktorá popritom zvyšuje svoje výdavky.Európska komisia má právo hodnotiť verejné financie. Každý štát dostane od nej vysvedčenie a my sme dostali jedno z najhorších, hovorí novinár v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Koalícia schválila štátny rozpočet so 79 hlasmi. To znamená, že za bola aj trojica poslancov Národnej koalície, a to Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Tí sa napríklad ešte minulý týždeň odmietli zúčastňovať otvorenia schôdze parlamentu.Premiér Robert Fico počas víkendu uviedol, že sa blížime k bodu, „kedy budú musieť vyriešiť vzťah troch nezávislých poslancov, ktorí odišli z klubu SNS a nezúčastňujú sa na hlasovaní parlamentu." Podarilo sa mu situáciu vyriešiť? V podcaste odpovedá politológ Erik Láštic.„Rudolf Huliak testuje, čo mu je ochotná koalícia ponuknúť," hovorí v podcaste.Podľa Láštica môže byť šéf SNS postavený pred rozhodnutie. „Môže sa stať, že Robert Fico postaví Andreja Danka pred dilemu, že sa vzdá ministerstva, pretože to tak ďalej nejde. A vládnuť bez huliakovcov so 76 poslancami je komplikované vládnuť, myslí si tiež politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír si na verdikt v korupčnej kauze bude musieť počkať ešte necelé dva týždne. Existuje úvaha, podľa ktorej prípad nemusí ovplyvniť prelomové stanovisko Najvyššieho súdu.Špecializovaný trestný súd dnes pokračoval v procese v korupčnej kauze bývalého ministra financií Petra Kažimíra. Ten je obvinený z podplácania. Podľa obžaloby odovzdal, na prelome rokov 2017 a 2018, úplatok 48-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Súd nakoniec pojednávanie prerušil do decembra.Dozvieme sa už o pár dní či bývalý funkcionár Smeru skutočne podplácal alebo kauza skončí tesne pred verdiktom? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas Budete počuť reportérku Aktualít Lauru Kellő Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.Moderuje Denisa Hopková.

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák. 

Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Organizoval revolúciu medikov, dnes participuje na revolte lekárov. Viedol kliniku v Španielsku, pred časom sa vrátil a na Slovensku robí aj svetovú vedu. Je známy unikátnymi operáciami detí ešte pred pôrodom a teda v tele matky. Napriek profesným úspechom konštatuje, že situácia v zdravotníctve je katastrofálna . Problém vidí paradoxne nie v nedostatku peňazí v systéme, ale že sa tratia. Napriek tomu, že nie je odborovo organizovaný, sám podal výpoveď. Hovorí, že preto, aby poukázal na stav, v akom zdravotníctvo je. Minister zdravotníctva Kamil Šaško najnovšie tvrdí, že po predstavení svojho plánu väčšina lekárov výpoveď stiahne. 

Za dobrú správu o nedražejúcej elektrine zaplatia niektorí dodávatelia až krachom, na konci nemusí byť spokojný občan, tvrdí exminister hospodárstva Karel Hirman.Dobrá správa, ktorá dobrou nemusí zostať? Premiér s ministerkou hospodárstva v stredu oznámili, že elektrina pre domácnosti v budúcom roku nezdražie. Naopak, ľudia majú rátať aj s úsporami. Dôvodom je fakt, že vláda sa podľa kompetentných dohodla so Slovenskými elektrárňami. Výmenou má byť záväzok, že elektrárňam na konkrétny čas nezmení dnešné nastavenie daní či iných regulácií. Dohoda predpokladá, že štvrtý kabinet Roberta Fica pôjde podľa memoranda, ktoré dohodol ešte kabinet Eduarda Hegera. Jeho minister hospodárstva Karel Hirman však hovorí, že aktuálna dohoda má jeden problém a rovnako jeden otáznik, ktoré môžu ohlásenú dobrú správu vytrieť. Naviac – hovorí o „surfe“ na vlne k predčasným voľbám. „Umelo udržiavané ceny elektriny a plynu sú Ficovovým surfom na vlne predčasných volieb“, tvrdí.Nahrával Jaroslav Barborák. 

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Povolenie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku môže sťažiť ruské ofenzívne operácie. A mohlo by to viesť k zastaveniu aktuálneho ruského postupu. Pokiaľ by boli zasahované cenné ciele typu sklady munície, veliteľské stanovišťa, tak pochopiteľne to ruskú stranu veľmi ovplyvní, hovorí v podcaste český vojenský analytik.Joe Biden povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku. Prečo americký prezident pristúpil k takému rozhodnutiu a ako to zmení dynamiku vojny? Téme v podcaste rozoberáme s vojenským analytikom Richardom Stojarom z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii Univerzity obrany v Brne.Podľa analytika si Rusko momentálne udržuje iniciatívu, no nedávne rozhodnutie amerického prezidenta by situáciu mohlo stabilizovať.„Rusko si v tejto chvíli udržuje svoju iniciatívu. A možno práve povolenie nových prostriedkov pomôže situáciu zvrátiť a stabilizovať. Aby nehrozilo, že dôjde k výraznejšej erózii frontovej línie v ukrajinský neprospech," hovorí v podcaste.Odborník tiež v podcaste vysvetľuje, prečo si nemyslí, že by to malo viesť k tretej svetovej vojne, tak ako tým straší Rusko.Moderuje Denisa Hopková.

V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.Moderuje Denisa Hopková.

"Často hovorievali, že keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, tak sa treba ozvať už hneď na začiatku, pretože keď sa to zlo rozvinie, tak už môže byť neskoro," hovorí o hrdinoch svojej knihy "Nenechali sa zlomiť" publicistka Soňa Gyarfášová. Kniha mapuje osudy ľudí, ktorí sa postavili komunistickej moci a odhaľuje pravú tvár prednovembrového režimu. Jeho pád si pripomenieme už tento víkend.November 1989, jeho vtedajšie ideály, ale aj záväzky verzus november 2024 a naša aktuálne žitá politická i spoločenská realita. Ak ale chceme pravdivo porovnávať či bilancovať, musíme poznať skutočnú realitu. Vieme však aká bola pravá tvár režimu, ktorý sme v novembri 1989 poslali na smetisko dejín? Režim, ktorý bol postavený na totalitných manieroch, permanentnej lži, štátom páchanom násilí a najmä, neslobode. Zrkadlo tejto jeho podobe nastavuje aj kniha "Nenechali sa zlomiť" mapujúca osudy 21 hrdinov protikomunistického odboja s príbehmi kňaza Antona Srholca, hokejistu Augustína Bubníka či syna popraveného generála Heliodora Píku."Pre mňa sú títo ľudia, ktorí boli v 50. rokoch v komunistických väzeniach, takou generácia stratených elít, hovorí o svojich hrdinoch autorka Soňa Gyarfášová. Do spoločnosti sa pritom čoraz viac vkráda nostalgia za bývalým režimom ako i relativizovanie jeho hrôz. Navyše, aktuálna vláda tento resentiment výdatne priživuje a oprašuje dokonca i niektoré normalizačné ikony. O čo ide vládnej moci, prečo sa utieka k ikonám socializmu a o čom vypovedá rastúci sentiment za prednovembrovým socializmom? Odpovie ponovembrový predseda KSS a človek, ktorý transformoval túto totalitnú stranu na demokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.