NAHLAS |aktuality.sk

Skupinka štyroch poslancov za Hlas dnes osobitne rokovala s lekárskymi odborármi a navrhla zmiernenie trestov pre lekárov, ktorí by nenastúpili do práce. Jeden zo štvorice rebelov v Hlase Radomír Šalitroš to vysvetlil pre náš podcast. Môže teraz koalíciu pri každom zákone vydierať ktorákoľvek skupinka poslancov? Pri tesnej väčšine to tak zrejme bude, a možno to ani nie je úplne na škodu, lebo budú transparentnejšie vidieť záujmy a lobing, naznačuje politologička Aneta Villági. Podľa nej sú takéto názorové platformy poslancov v zahraničných demokraciách bežné. V dnešnom podcaste Aktuality nahlas budete počuť aj predsedu SNS Andreja Danka a poslanca za SaS Tomáša Szalaya. Moderuje Peter Hanák.

„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“. Prognóza vývoja udalostí v Sýrii optikou bezpečnostného analytika Josefa Krausa z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Už tretí deň je Sýria správou pre svet. Ozbrojení rebeli tam zvrhli dynastického diktátora s tvárou západného politika. Bašára al-Asada. Režim, ktorému dával podobu ešte jeho otec Háfiz al-Asad, má na svedomí stovky tisíc obetí, dokonca útoky smrteľným sarínom voči vlastným. A milióny utečencov. Z útrob väzení vyšlo viac ako stotisíc zadržiavaných nepohodlných režimu, medzi nimi aj deti. Asad z krajiny utiekol, azyl mu poskytol Vladimír Putin. Novou tvárou Sýrie sa stáva vodca ozbrojených rebelov Abú Muhammad Džawláni, niekdajší terorista, ktorý teraz hovorí o svojej transformácii a „vláde spásy“ pre Sýriu. Čo bude ďalej. Nehrozí scenár z Lýbie, kde sa po zvrhnutí Kaddáfího rozpútalo ešte väčšie krviprelievanie? Téma pre bezpečnostného analytika Josefa Krausa.„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“, tvrdí Kraus. V podcaste sa dozviete, kto bol Bašár al Asad, kto je nová hviezda s teroristickou minulosťou Abú Muhammad Džawlání a aké vyhliadky má prechod moci v Sýrii. Rovnko, či nám nehrozí nová utečenecká vlna. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Vládny kabinet Roberta Fica na nedeľnajšom mimoriadnom rokovaní schválil páku na lekárov, ktorí v uplynulom období podali viac než 3000 výpovedí. Navrhuje zaviesť do zákona o civilnej obrane mimoriadnu udalosť pre kritickú nedostupnosť ústavnej starostlivosti. Ak by lekár nenastúpil do práce a v dôsledku toho by niekomu vznikna ujma na zdraví, či na živote, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok.O rozhodnutí vlády a ministra zdravotníctva Kamila Šaška budeme v podcaste hovoriť so šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.„Trváme na dodržiavaní dohôd. Vláda má ešte dostatok času. Dnes ráno sme odoslali pánovi ministrovi 19 bodov, ktoré sa dajú splniť v priebehu decembra" hovorí v podcaste.Podľa neho príde k opačnému efektu. „Myslím si, že to vyvolá opačnú reakciu, ako si vláda sľubuje. Od včera mi množstvo ľudí posiela podporné esemesky, maily. V posledných dňoch zažívam enormnú podporu lekárov a verejnosti."V podcaste tiež približuje, aké budú ďalšie kroky Lekárskeho odborového združenia.Moderuje Denisa Hopková.

Súd označil stíhanie operatívcov bývalej NAKA Branislava Dunčka a Róberta Magulu za predčasné. Znamená to zlyhanie inšpekcie, čo na to obhajoba a môžu policajti používať šifrované aplikácie? Policajtov, ktorých od pondelka zadržiavala policajná inšpekcia dnes prepusitili na slobodu. „Ak sudca povie, že je obvinenie predčasné, tak to znamená, že nie sú na to dôvody,” neskrýva radosť advokát obvinených Peter Kubina.Prokurátor Marek Mezei napriek rozhodnutiu súdu podal sťažnosť, o väzbe tak bude definitívne rozhodovať Krajský súd budúci týždeň.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť hovorcu mestského súdu Pavla Adamčiaka, advokáta obvinených Petra Kubinu, prokurátorua Mareka Mezeia a reportérku Aktualít Lauru Kellö Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Koalícia v utorok našla dostatok hlasov a schválila budúcoročný rozpočet. Podľa Analýzy Návrhu rozpočtu verejnej správy od analytikov Národnej banky Slovenska predložený návrh rozpočtu predstavuje začiatok dlhej cesty k ozdraveniu verejných financií. Tému v podcaste budeme rozoberať s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom. „Naše zadlženie a deficit je veľký. A aj napriek výraznejšiemu tempu znižovania týchto deficitov naďalej ostávajú vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny. Jednotlivé vlády rozdávali viac, ako dokázali vyzbierať od daňových poplatníkov."Analytici tiež v komentári hovoria, že Slovensko je jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, a to pomerne výrazne, no sme však jedinou z nich, ktorá popritom zvyšuje svoje výdavky.Európska komisia má právo hodnotiť verejné financie. Každý štát dostane od nej vysvedčenie a my sme dostali jedno z najhorších, hovorí novinár v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Koalícia schválila štátny rozpočet so 79 hlasmi. To znamená, že za bola aj trojica poslancov Národnej koalície, a to Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Tí sa napríklad ešte minulý týždeň odmietli zúčastňovať otvorenia schôdze parlamentu.Premiér Robert Fico počas víkendu uviedol, že sa blížime k bodu, „kedy budú musieť vyriešiť vzťah troch nezávislých poslancov, ktorí odišli z klubu SNS a nezúčastňujú sa na hlasovaní parlamentu." Podarilo sa mu situáciu vyriešiť? V podcaste odpovedá politológ Erik Láštic.„Rudolf Huliak testuje, čo mu je ochotná koalícia ponuknúť," hovorí v podcaste.Podľa Láštica môže byť šéf SNS postavený pred rozhodnutie. „Môže sa stať, že Robert Fico postaví Andreja Danka pred dilemu, že sa vzdá ministerstva, pretože to tak ďalej nejde. A vládnuť bez huliakovcov so 76 poslancami je komplikované vládnuť, myslí si tiež politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír si na verdikt v korupčnej kauze bude musieť počkať ešte necelé dva týždne. Existuje úvaha, podľa ktorej prípad nemusí ovplyvniť prelomové stanovisko Najvyššieho súdu.Špecializovaný trestný súd dnes pokračoval v procese v korupčnej kauze bývalého ministra financií Petra Kažimíra. Ten je obvinený z podplácania. Podľa obžaloby odovzdal, na prelome rokov 2017 a 2018, úplatok 48-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Súd nakoniec pojednávanie prerušil do decembra.Dozvieme sa už o pár dní či bývalý funkcionár Smeru skutočne podplácal alebo kauza skončí tesne pred verdiktom? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas Budete počuť reportérku Aktualít Lauru Kellő Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.Moderuje Denisa Hopková.

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák. 

Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Organizoval revolúciu medikov, dnes participuje na revolte lekárov. Viedol kliniku v Španielsku, pred časom sa vrátil a na Slovensku robí aj svetovú vedu. Je známy unikátnymi operáciami detí ešte pred pôrodom a teda v tele matky. Napriek profesným úspechom konštatuje, že situácia v zdravotníctve je katastrofálna . Problém vidí paradoxne nie v nedostatku peňazí v systéme, ale že sa tratia. Napriek tomu, že nie je odborovo organizovaný, sám podal výpoveď. Hovorí, že preto, aby poukázal na stav, v akom zdravotníctvo je. Minister zdravotníctva Kamil Šaško najnovšie tvrdí, že po predstavení svojho plánu väčšina lekárov výpoveď stiahne. 

Za dobrú správu o nedražejúcej elektrine zaplatia niektorí dodávatelia až krachom, na konci nemusí byť spokojný občan, tvrdí exminister hospodárstva Karel Hirman.Dobrá správa, ktorá dobrou nemusí zostať? Premiér s ministerkou hospodárstva v stredu oznámili, že elektrina pre domácnosti v budúcom roku nezdražie. Naopak, ľudia majú rátať aj s úsporami. Dôvodom je fakt, že vláda sa podľa kompetentných dohodla so Slovenskými elektrárňami. Výmenou má byť záväzok, že elektrárňam na konkrétny čas nezmení dnešné nastavenie daní či iných regulácií. Dohoda predpokladá, že štvrtý kabinet Roberta Fica pôjde podľa memoranda, ktoré dohodol ešte kabinet Eduarda Hegera. Jeho minister hospodárstva Karel Hirman však hovorí, že aktuálna dohoda má jeden problém a rovnako jeden otáznik, ktoré môžu ohlásenú dobrú správu vytrieť. Naviac – hovorí o „surfe“ na vlne k predčasným voľbám. „Umelo udržiavané ceny elektriny a plynu sú Ficovovým surfom na vlne predčasných volieb“, tvrdí.Nahrával Jaroslav Barborák. 

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Povolenie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku môže sťažiť ruské ofenzívne operácie. A mohlo by to viesť k zastaveniu aktuálneho ruského postupu. Pokiaľ by boli zasahované cenné ciele typu sklady munície, veliteľské stanovišťa, tak pochopiteľne to ruskú stranu veľmi ovplyvní, hovorí v podcaste český vojenský analytik.Joe Biden povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku. Prečo americký prezident pristúpil k takému rozhodnutiu a ako to zmení dynamiku vojny? Téme v podcaste rozoberáme s vojenským analytikom Richardom Stojarom z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii Univerzity obrany v Brne.Podľa analytika si Rusko momentálne udržuje iniciatívu, no nedávne rozhodnutie amerického prezidenta by situáciu mohlo stabilizovať.„Rusko si v tejto chvíli udržuje svoju iniciatívu. A možno práve povolenie nových prostriedkov pomôže situáciu zvrátiť a stabilizovať. Aby nehrozilo, že dôjde k výraznejšej erózii frontovej línie v ukrajinský neprospech," hovorí v podcaste.Odborník tiež v podcaste vysvetľuje, prečo si nemyslí, že by to malo viesť k tretej svetovej vojne, tak ako tým straší Rusko.Moderuje Denisa Hopková.

V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.Moderuje Denisa Hopková.

"Často hovorievali, že keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, tak sa treba ozvať už hneď na začiatku, pretože keď sa to zlo rozvinie, tak už môže byť neskoro," hovorí o hrdinoch svojej knihy "Nenechali sa zlomiť" publicistka Soňa Gyarfášová. Kniha mapuje osudy ľudí, ktorí sa postavili komunistickej moci a odhaľuje pravú tvár prednovembrového režimu. Jeho pád si pripomenieme už tento víkend.November 1989, jeho vtedajšie ideály, ale aj záväzky verzus november 2024 a naša aktuálne žitá politická i spoločenská realita. Ak ale chceme pravdivo porovnávať či bilancovať, musíme poznať skutočnú realitu. Vieme však aká bola pravá tvár režimu, ktorý sme v novembri 1989 poslali na smetisko dejín? Režim, ktorý bol postavený na totalitných manieroch, permanentnej lži, štátom páchanom násilí a najmä, neslobode. Zrkadlo tejto jeho podobe nastavuje aj kniha "Nenechali sa zlomiť" mapujúca osudy 21 hrdinov protikomunistického odboja s príbehmi kňaza Antona Srholca, hokejistu Augustína Bubníka či syna popraveného generála Heliodora Píku."Pre mňa sú títo ľudia, ktorí boli v 50. rokoch v komunistických väzeniach, takou generácia stratených elít, hovorí o svojich hrdinoch autorka Soňa Gyarfášová. Do spoločnosti sa pritom čoraz viac vkráda nostalgia za bývalým režimom ako i relativizovanie jeho hrôz. Navyše, aktuálna vláda tento resentiment výdatne priživuje a oprašuje dokonca i niektoré normalizačné ikony. O čo ide vládnej moci, prečo sa utieka k ikonám socializmu a o čom vypovedá rastúci sentiment za prednovembrovým socializmom? Odpovie ponovembrový predseda KSS a človek, ktorý transformoval túto totalitnú stranu na demokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok plánuje konečne po rokoch zaviesť telové kamery policajtov. Pomôžu, ak brutálnemu policajnému násiliu nezabránila ani kamera v miestnosti?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete, čo nové sme dnes zistili o prípade políciou zabitého zlodeja alkoholu z Košíc. Budete počuť ministra vnútra a reportérky Aktualít.Moderuje Peter Hanák.

„Často sa PS vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.Mená ako Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Jozef Viskupič naznačujú, že hnutie Progresivne Slovensko chce osloviť aj iných voličov a rozkročiť sa na politickej scéne. Michal Šimečka hovorí, že jeho cieľom je poraziť Roberta Fica - pomôcť mu majú práve nové tváre. Ako sa zmenila taktika najväčšieho opozičného hnutia? Čo na to odborníci a ako sa hnutie snaží presadiť aj v regiónoch?Téma pre politického redaktora Aktualít Mareka Biróa, ktorý sa bol nedávno pozrieť na výjazd hnutia vo Veľkom Krtíši. „Často sa im vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.V podcaste tiež rozoberáme, ako tomu môžu pomôcť tváre ako je Ivan Korčok či Ľudovíť Ódor. „Ivan Korčok je trochu iný politik, ako tradičný stereotyp poslanca Progresívneho Slovenska. On sám sa nazýva ako konzervatívec, stredopravý politik. Je symbolom toho toho, čo chce Michal Šimečka urobiť."Moderovala Denisa Hopková.

„Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, iba opakujem, čo naznačil a možno že aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky“. Politológ Radoslav Štefančík reaguje na premiérov zámer úpravy politického systému. Slovensko nie je Huliakovo, nech si ho rieši Andrej Danko. Andrej Danko na to nevidí dôvod. A Huliakovci si pýtajú rovno ministerský post. Mimochodom vo vláde, ktorej premiérom je Robert Fico. Ten však vidí svoje priority inde, keďže jeho vláda a koalícia - ako hovorí - v kríze nie je. Po tom, ako sa vrátil z Číny by teraz rád zvyšoval kvórum pre politické strany, aby ich v parlamente bolo menej. Neobsadený post predsedu národnej rady ako prioritu nevidí. Opozícia reaguje, že premiér sa odtrhol od života, keď napríklad v obchodoch všetko dražie. A korekcia prichádza aj z prezidentského paláca – „odporúčal by som premiérovi, aby opäť sústredil svoju pozornosť viac na riešenie reálnych problémov tejto krajiny“. Odkaz Petra Pellegriniho Robertovi Ficovi.A to všetko len pár dní pred 35-výročím Nežnej revolúcie. Svedkami čoho je krajina? Zviera sa tu moc ešte pevnejšie a poslúžia jej aj zástupné témy? Otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. Aký cieľ sleduje R. Fico? Nemá predsa problémov, ktoré je potrebné riešiť, nad hlavu? Áno. Videl by som za tým dva dôvody. Prvý, že skutočne chce „zreformovať“, otvorene povedané devalvovať liberálnu demokraciu na Slovensku, a že to chce ťahať nejakým systémom krajín, ktoré sú mimo EÚ a ktoré nemožno považovať za demokratické. Už ste naznačili ten vzor v Moskve napríklad pri tom sedem percentnom kvóre pre strany, aby sa dostali do Dumy.Ale to sa mi zdá malo pravdepodobné aj vo vzťahu k tomu, čo práve povedal Peter Pellegrini. Ale tá druhá alternatíva, a síce, že skutočne potrebuje zakryť celý rad problémov, ktoré táto krajina momentálne má. Tam by som videl reálnejší dôvod. Namiesto toho, aby sa diskutovalo napríklad o chystanom štrajku učiteľov, tak sa tu budeme baviť práve o zmene politického volebného alebo straníckeho systému. Takže myslím si, že Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, to iba opakujem to, čo naznačil, alebo možnože aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ten najčiernejší scenár sa naplniť nemusí alebo to môže byť ešte aj horšie. To celé vyjadruje jedno slovo, nepredvídateľnosť. Takto v skratke charakterizuje možnú americkú politiku za vlády Donalda Trumpa politológ Erik Láštic. Bývalý diplomat Peter Weiss zasa volá po väčšej bezpečnostnej suverenite a sebestačnostii Európy.Donald Trump, muž s kontroverznou minulosťou, radikálnou rétorikou, ale najmä človek plný sľubov, v ktorých avizuje zásadné zmeny v americkej politike - a to ako doma v USA, tak i zmenou zahraničnej politiky, fakticky po celom svete.Donald Trump dnes nezadržateľne kráča do Bieleho domu a kráča tam ako nový americký prezident. Ako sa to stalo, kto a prečo ho volil a najmä - aké budú Spojené štáty za jeho vlády? Čo od Trumpovej Ameriky môžeme čakať a ako by mala reagovať Európa, ktorá je na Spojených štátoch bezpečnostne prakticky úplne závislá? Akú budúcnosť čaká Ukrajinu čeliacu ruskej agresií a prežije Trumpovu vládu garant našej bezpečnosti, Severoatlantická aliancia? No a napokon, bude Trumpova éra súmrakom samotnej americkej demokracie v podobe, akú ju poznáme už desaťročia, a tým pádom inšpiráciou pre obdobný scenár tu v Európe? „Je zrejmé, že jeho víťazstvo potešilo istý typ politikov v Európe, ktorí to vnímajú ako potvrdenie a povzbudenie pretože dostávajú ďalší referenčný bod. To znamená, že akýkoľvek ďalší krok Trumpa, ktorým prípadne bude búrať nejaké bašty liberálnej demokracie, bude v Európe použitý ako príklad: Veď, pozrite sa, akým smerom sa hýbe americká demokracia. Politické riziko je tu preto silné," pripomína politológ Erik Láštic.Dnešné Aktuality Nahlas o tom, ako bude vyzerať americká politika pod vládou Donalda Trumpa. S bývalým diplomatom Petrom Weissom a šéfom katedry politológie UK v Bratislave Erikom Lášticom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch. „Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej? Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje. „Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman. Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí. Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman. Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa. „Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí v podcaste odborník.Svet pozná meno staronového amerického prezidenta. Bude ním republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý má už teraz dostatok hlasov v zbore voliteľov. Je jednoznačný výsledok v prospech Trumpa prekvapením? V podcaste odpovedá Rasťo Kužel z Memo 98.„Klamal by som, kebyže poviem, že som očakával takýto jasný výsledok. Donald Trump naozaj trafil emóciu," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme neúspech Demokratickej strany a ich kandidátky. „V prvom rade ja sa domnievam, že bolo chybou, že sa vlastne rozhodli opätovne nominovať súčasného prezidenta Joea Bidena. Demokrati rozprávali o Američanoch, ale zrejme sa im nedokázali prihovoriť takouto formou, ako to dokázal urobiť Donald Trump," konštatuje.V rozhovore tiež hovorí o tom, že sa Amerika sa zafarbila načerveno. J.D.Vance bude podľa Kužela pokračovateľom trumpizmu. „Takže keď Trump skončí - dá sa povedať, že toto je jeho posledné obdobie - tak minimálne Vance bude pokračovať.V rozhovore tiež rozoberáme, či je dôvod na obavy v oblasti bezpečnosti vo svete a na Slovensku. „Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí.

Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov. Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Advokáti Mariana Kočnera chcú spochybniť kľúčové dôkazy proti nemu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tiež v kauze zmenky. Chcú na to použiť nový rozsudok Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu totiž v inom prípade rozhodol, že polícia sa nám nemôže len tak pozerať do mobilu. A práve na konverzácách Mariana Kočnera z jeho telefónu stoja dôkazy proti nemu. Ak by mali advokáti Mariana Kočnera tentoraz pravdu, bude to znamenať, že bude naše súkromie lepšie chránené napríklad aj pred okom polície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas to vysvetlí Annamária Domeová, reportérka z investigatívneho oddelenia Aktualít. Moderuje Peter Hanák.

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfúzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splnomocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Odborník na Čínu v rozhovore kritizuje poklonkovanie sa čínskej vláde zo strany premiéra, ktorý hovorí „o režime, ktorý garantuje stabilitu."„Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Robert Fico v stredu večer vycestuje na pracovnú návštevu do Číny. Podľa premiéra ide o cestu roku 2024. V agende bude podľa šéfa Smeru nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale aj strategická spolupráca a hľadanie ďalších príležitostí. Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií v podcaste hovorí, že Čína okrem Viktora Orbána získa v Európskej únii nového spojenca - Slovensko.„Pre Čínu je zaujímavé to, že sme členský štát Európskej únie a členský štát NATO. Toto je pre ňu dôležité, v kontexte toho, že Európska komisia a mnohé členské štáty majú záujem implementovať čoraz kritickejšiu pozíciu voči Číne. Je pre ňu zaujímavé si hľadať iných spojencov v rámci Európskej únie, doteraz mala k dispozícii ako spojku prirozhodovaniach v EÚ Maďarsko, niekedy aj Grécko a ďalšie štáty. Teraz to bude pravdepodobne aj Slovensko," hovorí odborník na Čínu s tým, že sa snaží hľadať práve cesty, ako ovplyvňovať zahraničnú politiku a dostať aspoň niektoré štáty naspäť na svoju stranu.Premiér tiež nedávno pri téme Číny povedal, je to režim, ktorý garantuje stabilitu. Šimalčík to vníma ako poklonkovanie sa čínskej vláde. Podľa neho je možné ekonomické vzťahy rozvíjať aj bez takýchto servilných poznámok. „Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Ak bude premiér ignorovať výpovede, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Tiež sa budú predlžovať čakacie doby, hovorí v podcaste odborník na zdravotníctvo.Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali v utorok podávať výpovede. Podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského sa veci v zdravotníctve hýbu, len keď sú na stole výpovede.Čo výpovede môžu znamenať pre pacientov a zdravotníctvo v podcaste približuje zdravotnícky analytik Dušan Zachar. Premiér by podľa neho výpovede lekárov nemal ignorovať. „Ak to bude ignorovať, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Budú sa predlžovať čakacie doby," hovorí v podcaste s tým, že ak sa Robert Fico nezapojí minister zdravotníctva to bude mať ťažšie. Zapojiť by sa podľa neho mal aj minister financií.Moderuje Denisa Hopková.

Spájanie národnostných síl, s ktorým prišiel Andrej Danko sa po roku vlády rozpadá. Situáciu zachraňuje premiér. Rok vlády a jej stabilitu v podcaste rozoberáme s politickými redaktormi Aktualít.Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci rozbili Dankovo spájanie síl. Klub SNS nakoniec zachránil premiér Fico, keď poslal šéfovi SNS na „hosťovanie" Dušana Muňka. „Môže to byť spôsob, ako udržať dôstojnosť Andreja Danka, ktorý sa snaží byť predsedom parlametnu. Hrozil mu rozpad poslanenckého klubu. Ak by ho stratil hneval by sa o trochu viac. A keď sa hnevá koaličný partner, znamená to problémy," hovorí v podcaste šéf politického oddelenia Martin Sliz.Novinár Marek Biró v podcaste približuje, aké ambície majú huliakovci a ako ich odchod ovplyvnil vzťahy v koalícii.Moderuje Denisa Hopková.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

 „Reforma záchrannej zdravotnej služby rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdí prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Od nového ministra preto žiadajú reformu stiahnuť. Záchrannú zdravotnú službu - laicky povedané, sanitky, čaká od budúceho roka veľká reforma. „Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby zhorší dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti a zníži i jej kvalitu,“ tvrdí Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.Táto reforma pritom pre tento urgentný – životy zachraňujúci typ medicíny, zavádza takzvané ordinančné hodiny pre ambulancie. Po novom k vám v noci - teda v čase, keď na lekára prakticky nemáte kde naraziť, síce príde ambulancia, ale bude bez doktora. Navyše, zdravotnú starostlivosť by vám už mali poskytovať aj laici vyškolení 180 hodinovým kurzom. Reforma ukutá za zatvorenými dverami ministerstva, kde sa ministri striedajú ako apoštoli na pražskom Orloji sa však stretla s výrazným odporom, kritizujú ju ako odborníci z oblasti urgentnej medicíny, tak i predstavitelia samospráva či pacientov. Za zlú, zhoršujúcu dostupnosť i kvalitu zdravotnej starostlivosti ju považuje aj šéf Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.„Dnes bolo tých vyše 300 posádok systému záchrannej zdravotnej služby k dispozícií pacientom nonstop, po novom - aj keď zostane zachovaný ich počet, tak niektoré z nich budú k dispozícií len v rámci akýchsi "ordinačných hodín". Už tým príde k zníženiu dostupnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Navyše, niektoré posádky budú v tzv. kombinovanom režime, kde cez deň bude lekár, ale v noci odíde preč a ostane tam iba zdravotnícky záchranár. To je pre pacienta veľmi kontraproduktívne pretože práve noc je to obdobie kedy je ten lekár potrebný v teréne najviac,“ tvrdí šéf Matej Polák .Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ministerstvo vnutra na čele s Matúšom Šutajom uzavrelo zmier s Andrejom Babišom - na základe súdneho zmieru rezort vnutra uznal, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš".Šéf Ústavu pamäti národa v podcaste hovorí, že právnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. „Máme za to, že dokumenty, ktoré sme predložili, naozaj súvisia, chronologicky na seba nadväzujú a vytvárajú reťaz dôkazov, ktorá dokumentuje vedomú spoluprácu Andreja Babiša s ŠtB – teda oprávnenosť jeho evidencie ako tajného spolupracovníka. Toto sa nezmenilo," hovorí v rozhovore.Ministerstvo vnútra sa odvoláva na dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Rezort hovorí že v ak by súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. „Môžem potvrdiť, že ani jedna z analýz nepochádza od Ústavu pamäti národa. Ak by pochádzala, tak by sme dali stanovisko, ktoré je nemenné a ktoré hovorí o tom, že evidencia Andreja Babiša je oprávnená. My sme žiadne analýzy nevideli, samozrejme, nie sme účastníkmi sporu, takže ani v podstate by sme ich nemali prečo vidieť. Ale je veľmi otázne a bolo by dobré, aby ministerstvo rozmenilo tieto tvrdenia na drobné, pretože pokiaľ osobne viem, tak v žalobe sa o náhrade majetkovej ujmy nehovorilo vôbec," hovorí tiež šéf ÚPN.Moderuje Denisa Hopková.

Úspešné referendum, ktorým si obyvatelia Moldavska zakotvia do ústavy, že cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ je skôr politický signál aj smerom k súčansej prezidentke a víťazke prvého kola Maie Sandu. „Samotné referendum bola trochu politická trošku finta ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám," približuje v podcaste odborník.V podcaste približuje, akým spôsobom malo podľa moldavských úradov Rusko ovplyvňovať voľby. „Kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie v podstate proruských médií, ktoré používajú proruské naratívy. Platenie aktivistov, ktorí chodiili od domu k domu a vyslovene agitovali za tých daných kandidátov. Ale aj takéto úplne jednoduché kupovanie hlasov," opisuje Ján Cingel z think-tanku Strategic analysis.Zaznievali aj podobné naratívy ako v slovenských prezidentských voľbách - strašenie vojnou. „Rusi sa nami nenišpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom - niektorí aktéri, ktorí využívali tieto naratívy v predvolebnej kampani sa inšpirovali Ruskom," myslí si.Moderuje Denisa Hopková.

Šéf SNS, Milan Garaj a Dagmara Kramplová prichádza do parlamentu s opatrneím, ktoré negatívne zasiahne podnikateľov. Chcú, aby veľké firmy museli poskytovať športové poukazy povinne - v súčasnosti ide o dobrovoľné opatrenie. Ako by to malo fungovať? Aký dopad to bude mať na podnikateľov a nájdu podporu v koalícii? Detaily v podcaste priblíži ekonomický novinár Martin Odkladal.„Len nedávno vláda schválila konsolidačný balík, ktorá z firiem a ľudí vytiahne viac ako 2 miliardy eur. Už teraz je jasné, že to bude ďalšie finančné bremeno. A toto by bol len ďalší náklad," približuje s tým, že ide zo strany Andreja Danka a SNS asi o najhoršie načasovanie opatrenia.Moderuje Denisa Hopková.

Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.  

Konflikt medzi Andrejom Dankom a Rudolfom Huliakom sa sa stále neurovnal. Práve naopak - podľa zistení Aktualít sa bude zrejme ešte stupňovať. Huliakovci hľadajú podporu v iných stranách a chystajú ďalšie požiadavky, približuje v podcaste novinárka Kristína Braxatorová.„Pôvodne sme si mysleli, že ide o situáciu z posledných dvoch týždňoch, keď Rudolf Huliak žiadal zaradenie názvu ich strany do klubu SNS. Ale neskôr sa ukázalo, že za posledného polroka sa táto mimoparlamentná strana snažila o začlenenie do štruktúr SNS - a s neúspešným koncom. Rudolf Huliak chcel pôsobiť v predsedsedníctve SNS," približuje v podcaste novinárka.V rozhovore hovoríme aj o kritických hlasoch vo vnútri klubu a či situácia smeruje k tomu, že budú v koalícii štyri strany. Deklarovali, že tak by sa chceli vnímať. Minimálne neoficiálne rokujú s poslancami vládnej koalície a zatiaľ s neúspešným koncom."Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránketu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť ceziTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Rusi majú strategickú iniciatívu od začiatku roka a postupujú ďaleko rýchlejšie, než doteraz. Ukrajinci nerozhodujú, kde sa bude bojovať, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko. „Od začiatku augusta postupne zvyšujúci tlak. Snažia sa získať vďaka tejto iniciatíve čo najviac a čo najlepšie si upevniť pozíciu, ale že by sme videli, že to smeruje k tomu, že za pár mesiacov skončí táto vojna, tak určite nie sme v takej situácii," hovorí v podcaste.V rozhovore tiež rozoberáme, ako je to s nasadením severokórejských vojakov na Ukrajine. Generál hovorí, že zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa vojaci zo Severnej Kórey priamo zapájali do bojov. „No je pravda že na fronte naozaj zahynuli kórejskí dôstojníci. Ale my nevieme, že či boli naozaj zapojení do bojov alebo boli to len poradcovia a inštruktori. Pokiaľ by sa ale potvrdilo, že boli severokórejské vojská zapojené do vojny, bolo by to mimoriadne zlá správa, lebo by to znamenalo internacionalizáciu konfliktu."Nemyslí si však, že by sa Severná Kórea zapojila priamo. „Najpravdepodobnejší variant bude, že formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod vlajkou Ruskej federácie. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine," hovorí Macko.V podcaste hovoríme aj tom, či si naši spojenci všímajú cestu europoslanca Smeru Ľuboša Blahu do Moskvy. Podľa Macka sme čoraz nedôveryhodnejší partner. „Na druhej strane Aliancia je ďaleko pevnejšia. Nerozkýva sa na výstrelkoch a nezmyselných misiách ľudí, ako je Ľuboš Blaha alebo konkrétni individuálni politici," uzatvára.Moderuje Denisa Hopková.

„Oni vedia, že robia zle, ale pre nich je absolútne kľúčové to, čo chcú voliči. Pre nich nie sú podstatné výsledky, ktoré sú napísané v rozpočte, ale tie, ktoré vidia na svojich politických preferenciách,“ kritizuje vládnu politiku viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Kľučoví sociálni partneri vlády dnes odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.Kľúčoví sociálni partneri vlády dnes na Tripartite odmietli návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií s návrhom prišlo doslova na poslednú chvíľu a dnes o ňom rokovalo v Tripartite. Ako zamestnávatelia, tak i odborári však ako rozpočet, tak i vládnu podobu konsolidácie, tvrdo odmietajú. Navyše, obaja kľúčoví sociálni partneri vlády odmietajú aj podobu sociálneho dialógu, ktorý im vláda Roberta Fica ponúka pretože ho považujú za čisto formalistický a neúprimný.„Cez oficiálnu tripartitu vidím, že ten dialóg je viac formalizovaný, ako kvalitatívne a obsahovo silný. Ak sa vrátim ku konsolidačnému balíčku, tak ten – ak by bol úprimný záujem o názor sociálnych partnerov, tak by s nami začali komunikovať už pred rokom pretože už vtedy sme vedeli, že konsolidácia bude nevyhnutná, a nie teraz, dva dni pred Tripartitou," hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.Vláda totiž s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok prichádza doslova na poslednú chvíľu. Vláda v ňom počíta s deficitom vo výške takmer šesť a pol miliardy eur, teda štyri celých sedem percenta HDP. Do roku 2027 však chce ficova vláda deficit stiahnuť pod tri percentá, čo podľa ekonómov znamená, že po aktuálnom konsolidačnom balíčku za vyše dve a pol miliardy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou prísť na rad aj ďalšie opatrenia, ktoré našim verejným financiám – a teda i nám, utiahnu opasok.Okrem zvýšenej sadzby DPH sa pritom s najväčšou kritikou – v rámci vládnej podoby konsolidácie, stretla tzv. transakčná daň. Podnikatelia však kritizujú i neustále prenášanie bremena konsolidácie na podnikateľský sektor či obyvateľstvo, nepáči sa im ani nestabilita legislatívneho prostredia ako i absencia prakticky akýchkoľvek prorastových opatrení, čo podľa nich povedie k utlmeniu ekonomiky a odchodu podnikateľov i investícií zo Slovenska.„Ten štátnický prístup – kde na prvom mieste musí byť štát, až potom strana, ktorú vediem, im stále chýba a od tohoto prístupu sa absolútne vzdialili. Práve toto nám dlhodobo spôsobuje obrovské problémy a toto i dlhodobo kritizujeme," hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.Viac o vládnej podobe konsolidácie, ekonomickej politike vlády, ale aj o tom, ako sa dnes na Slovensku podniká v rozhovore s viceprezidentom AZZZ Rastislavom Machunkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

„Ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár.Slovensko to môže vyjsť draho. Vplyvný bruselský portál Politico tak o nás píše v súvislosti s blížiacim sa koncom dohody tranzitu plynu cez Ukrajinu medzi Moskvou a Kyjevom. Dáva nás pritom do jedného balíka s Maďarskom a Rakúskom. Ak sa zvyšok Európskej únie bez ruského plynu podľa portálu zaobíde ľahko, pre nás to má byť drahá dilema. A hľadanie alternatív. Pozrieme sa na to s odborníkom Radovanom Potočárom z Energie-portálu. Ako situácii pomôže plánovaná vládna energopomoc, ktorú vidno naprojektovanú v čerstvo návrhu štátneho rozpočtu? Na kompenzáciu cien plynu a tepla v ňom počíta so sumou 235-miliónov. „Nevieme povedať, či to postačí, aby ceny energií zostali nezmenené. Aby to vedelo vykompenzovať kompletný nárast cien energií. Je to obrovská suma, ktorá by v akejkoľvek inej oblasti menila hru, no v prípade cien energií, ak vláda opäť zvolí podľa mňa nerozumné plošné zmrazenie cien, tých 235 miliónov eur nemusí stačiť“, hovorí energo analytik Radovan Potočár. Na cenu plynu podľa Potočára vplýva z dvoch tretín samotná komodita, čo je plyn, zvyšok sú poplatky za prepravu. Podľa Potočára by nás bez vládneho zásahu čakalo „výrazné zdraženie“ na úrovni jednej tretiny. Do toho však môže vstúpiť vláda. A čakáva sa, že tak urobí. „Jedna možnosť je vyčleniť adresnejší model. Teda vyčleniť domácnosti, ktoré pomoc potrebujú viac. Je to relatívne zložitejšie, ale ak vláda myslí adresnú pomoc vážne, tak bude musieť nájsť model, ako vyselektovať domácnosti, ktorým pomôcť napríklad špeciálnou dávkou. Avšak technicky jednoduchšie by bolo zachovať plošný princíp, no plošne určiť určitý nárast cien energií tak, aby sa priblížili k trhovej úrovni. Znamenalo by to nárast cien energií na úrovni piatich až pätnástich percent. Tým by sa dostali bližšie k trhovým cenám a zmenšil by sa ten rozdiel, ktorý musí vláda sanovať z verejných financií“, vysvetľuje Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia, tak ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi tda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní – sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, kao je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých.Viac nám o tom v dnešnom podcaste povie Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity.Podcast nahrával Peter Hanák a Zorislav Poljak.

Kritika, naviac hlučná, a to doslovne. V podaní úderky tzv. mladých vlkov premiéra Roberta Fica. Teda ich časti – šéfa úradu vlády Juraja Gedru a rovnako šéfa premiérových poradcov a europoslanca Erika Kaliňáka. Za článok, ktorý spájal pripravovanú rekonštrukciu vládnej budovy za päť miliónov s oligarchom blízkym Smeru Norbertom Bodorom. Hlučná kritika rovno v sídle spoluautorky investigatívy, priamo do očí a zaznamenávaná na kameru. Aby sa neskôr ocitla na sociálnych sieťach. Adresátkou bola Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. „Ak to bolo pre nich dôstojné, pre mňa nie. Vyzerá to, že jediným zámerom bolo spraviť nejaké dehonestujúce video“, tvrdí Makarová. Bezprostredne po incidente a útokoch politikov Smeru na sociálnych sieťach však Xénia a ďalší v Nadácii Zastavme korupciiu obdržali výhražný mail s popisom fyzickej likvidácie. Prípad už má na stole prokuratúra. „Bolo to nielen o mne, ale aj mojich deťoch, či vnúčatách. Ako sa im niekto pomstí, ako ja budem trpieť“, ilustruje. „Nie je to nič príjemné a žiaľ, história ukazuje pri Jánovi Kuciakovi, že nikdy neviete“, uzatvára Makarová.Otvára však vážne otázky hraníc politickej komunikácie na jednej strane, na druhej zas ochrany práce novinárov a mimovládok vo verejnom záujme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spoločné vystúpenie koaličných partnerov Smeru, Hlasu a SNS, ktorí sa dokážu zhodnúť na deklarovaní „dôležitosti samospráv“ v podobe 70-miliónovej podpory. Avízo, že spoločne ohlásia energopomoc. A podľa premiéra musia „spoločne búchať do stola“. Nová vládna stratégia jednoty. A za zlý obraz tejto vlády, za „blbú náladu“ opäť môžu médiá, ktoré idú po tejto vláde ako „krvilační bastardi“, navyše v DenníkuN, Sme a v Aktualitách „posadnutí diablom“. Sankciou má byť štátna regulácia práce novinárov v podobe národného mediálneho úradu.Je tento obraz koaličných lídrov a premiéra Fica naozaj odrazom reality, alebo krivým zrkadlom, ktoré si robí s realitou svoje? Nie je naordinovaná vládna stratégia jednoty len dôkazom, že v súkolí to škrípe? Téma pre Petra Bárdyho. „Robert Fico ukazuje, že v čase krízy nedokáže riadiť štát. Že nemá riešenia. Celé sa mu to teda sype pod rukami. Aj nejednota v koalícii je až do neba volajúca. Ľudia si to všímajú a vidia to. Musí to teda niečim prekryť“, hovorí Bárdy. „Najjednoduchšie je násť niekoho pseudo-zodpovedného“, dodáva. Aktuálne sú to podľa neho opäť novinári. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dobrou správou je, že konsolidujeme, oveľa horšou správou však je forma, ako sa vláda rozhodla priškrtiť Slovensku, jeho občanom i firmám, opasky. 71 versus 29 percent v neprospech vládnych škrtov, to je nelichotivé zrkadlo, ktoré môže priškrtiť slovenskú ekonomiku a odštartovať ďalšie kolo konsolidácie.Väčšina – teda presnejšie 71 percent vládneho balíčka, je totiž vo vládnej koncepcií konsolidácie totiž na strane nových príjmov a iba necelých 30 percent stojí na vládnych škrtoch. No a vo vzduchu pritom visí ešte aj takmer jedna miliarda nad rámec nevyhnutnej konsolidácie, o ktorej použítí pritom nič presnejšie verejnosť nevie, no vláda si ale i takto môže poistiť ďalšie rozhadzovanie, ktorým by prípadne mohla utlmiť spoločenskú nespokojnosť s uťahovaním opaskov. Aké sociálne a spoločenské dopady teda bude mať vládny balíček a ako vládna podoba uťahovania opaskov pribrzdí slovenskú ekonomiku a naštartuje infláciu? Dalo sa to robiť aj inak a lepšie a v čom sú achilovky takto postaveného uzdravovania verejných financií?"Najväčšou otázkou je, nakoľko tento balíček zneatraktívni naše ekonomické prostredie. To zneatraktívnenie môže znamenať i to, že firmy tu budú menej investovať, menej expandovať a z toho vyplýva i menší ekonomický rast, menej medzinárodného kapitálu a to potom môže znamenať to, že občanom i firmám budeme musieť uťahovať opasky viac než v ekonomike, ktorá by nám – inou formou konsolidácie, výraznejšie rástla. Ešte nás určite čaká ďalšia citeľná konsolidácia," tvrdí Ján Tóth.Téma pre šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zuzana Dolinková končí vo funkcii ministerky zdravotníctva. Hovorí, že necítila podporu vládnej koalície a premiéra Roberta Fica. „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerska zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície,“ povedala s tým, že v najbližších dňoch navštívi prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdá mu do rúk svoju demisiuRohodnutie ministerky Hlasu odísť, ale aj jej pôsobenie v rezorte v podcaste rozoberáme s odborníkmi z prostredia zdravotnictva - a to zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom a ekonómom, ktorý sa špecilizuje na zdravotníctvo Martinom Vlachynským.Moderuje Denisa Hopková.

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Napätie na Blízkom východe eskaluje. Po tom, ako Izrael zlikvidoval vodcov Hamasu a Hizballáhu a pristúpil aj k pozemnej operácii na juhu Libanonu, s odvetou prišiel aj Irán. Na krajinu spravovanú premiérom Netanjahuom vyslal dvestovku balistických rakiet. Na situáciu sa pozrieme s Attilom Kovácsom, odborníkom na región z Katedry porovnávacej religionstiky FiF UK v Bratislave. „Paradoxne eskalácia je v záujme izraelského premiéra Netanjahua“, vysvetľuje Kovács. „Vidí v nej jediný spôsob predĺženia svojho mandátu. V decembri mi ho mal čakať súd pre korupčné obvinenia. Dúfa, že neustála vojna ho zachráni“, hovorí Attila Kovács. Ďalším rozmerom je podľa neho snaha izraelského premiéra zatiahnuť do konflitku „tretie strany“. „Najmä Spojené štáty. Preto sme teraz v kritickej chvíli. Keď príde izraelská odveta proti Iránu– a ona určite príde – nakoľko sa na nej budú podieľať Spojené štáty aktívne. To znamená, že nie defenzívne ako teraz pri iránskom útoku, ale či sa do (odvetného) útoku voči Iránu zapoja aktívne“, tvrdí. Tento moment Attila Kovács označuje za „veľmi kľúčový“ pre ďalší vývoj situácie v oblasti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.