NAHLAS |aktuality.sk

Koalícia ide odškodniť ľudí, ktorí porušovali proticovidové opatrenia. Bude vracať pokuty a v čase konsolidácie na to chce minúť tri a pol milióna eur. Dostanú odškodné aj Robert Fico a Štefan Harabin?Bude sa odškodňovať aj za objektívne zlyhania štátu počas pandémie, ktoré uznal aj Ústavný súd SR?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas situáciu vysvetlí redaktor Aktualít, ktorý túto tému sleduje, Marek Biró.Nahrával Peter Hanák.

Ešte sme nerozdýchali vyššiu DPH či transakčnú daň a už sa na nás valí ďalšie kolo konsolidácie. Navyše, svet čelí colnej vojne rozpútanej prezidentom USA. „Toto nie je obdobie, keď by sme mali mať 13., 14., 15. dôchodky. Skôr by sme mali uvažovať o tom, ako zlepšiť situáciu pre tých, ktorí tvoria hodnoty," tvrdí šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Prečo zostávajú verejné financie v kritickom stave, a kde by mala vláda hľadať financie na ďalšiu konsolidáciu?Americký prezident rozpútal bezprecedentnú globálnu colnú vojnu. Malá a mimoriadne otvorená ekonomika Slovenska sa tak ocitla v priamom ohrození. Navyše, stav našich verejných financií zostáva napriek konsolidačnému balíčku veľmi kritický. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Prvý vládny konsolidačný balíček nezafungoval, vláda si to sťažila i 13. dôchodkami, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.Rastúca nestabilita globálneho sveta tak ešte viac zvyšuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií. Štruktúra pripravovaného konsolidačného balíčka by však mala čo najmenej brzdiť náš ekonomický rast. Šéf rozpočtovej rady vidí priestor najmä v škrtoch vo vládnych výdavkoch. A ak zvyšovať príjmy, tak v oblasti spotrebných daní – napríklad zjednocovanie jej sadzby, či v daniach z majetku, nehnuteľností alebo hazardu.Kde by vláda mala hľadať ďalšie dve miliardy, a čo s experimentom v podobe transakčnej dane? Hrozí nám kombinácia recesie a rastúcej inflácie? Ako sa nás dotknú colné vojny, a ako by mala EÚ na nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa zareagovať? A napokon, prečo dnes už naozaj nie je žiadny priestor pre populistickú politiku štedrého rozdávania?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Štát platí takmer 1 600 000 eur za rekonštrukciu vily v luxusnej bratislavskej štvrti Horský park. Nasťahovať sa do nej má nový predseda parlamentu Richard Raši.Na celej veci by možno nebolo nič výnimočné – nebyť toho, že rekonštrukciu realizuje firma, ktorá sa kedysi spomínala v správe o údajnom tunelovaní Vojenského spravodajstva.Táto správa odhalila prepojenia medzi verejnými peniazmi a utajenými prevodmi majetku do súkromných rúk. Dnes sú tie isté mená opäť pri štátnych zákazkách.V podcaste budete počuť investigatívneho novinára Martina Turčeka.Moderuje Zorislav Poljak.

Európa je na nohách. Donald Trump opäť pritvrdzuje obchodnú politiku, a jeho najnovší krok, zavedenie tzv. recipročných ciel zasiahne aj Slovensko.Môžeme sa pripraviť na drahšie výrobky v obchodoch, pokles ekonomického rastu, či dokonca prepúšťanie zamestnancov? Je toto len ďalší Trumpov blaf pred vyjednávaním, alebo začiatok novej éry svetového obchodu, kde pravidlá určuje silnejší? Ako sa nová realita dotkne peňaženiek nás všetkých a čo môže Slovensko urobiť, aby tento náraz zmiernilo?V dnešnom podcaste budete počuť makroekonomického experta slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša.

Po výrokoch o geneticky modifikovanej kukurici sa splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Covidu Peter Kotlár postaral o ďalšie vzrušenie. Na parlamentnom výbore pre kontrolu činnosti SIS sa v jednom bode rôzne dopytoval, či sa tajní zaujímajú, odkiaľ k nám prišlo ochorenie SLAK, ale aj Covid-19.

Vláda dlhodobo opakuje, že odborníci z Európskej komisie neodhalili pochybenia štátu pri zvládaní vírusového ochorenia slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva zo Smeru Richard Takáč závery prezentoval inak, ako nakoniec zneli. V skutočnosti obsahovala oficiálna správa eurokomisie aj kritiku. Čo sa expertom nepáčilo? Pýtali sme sa redaktorky Aktuality.sk Kataríny Runnovej, ktorá tému dlhodobo sleduje. „Minister Takáč zabudol povedať druhú stranu. Boli tam zistené pochybenia. Skonštatovali, že našli oneskorenia v zhromažďovaní a v systematickosti spracúvania dôležitých informácií,” vysvetľuje reportérka. V podcaste sme sa venovali aj hoaxom, ktoré sa o nákaze šíria a tomu, či sa treba báť živočíšnych produktov. „Všetky mlieka a mliečne výrobky, ktoré si kupujeme zo slovenských mliekarní sú pasterizované. To znamená, že úplne bezpečné a zdravotne nezávadné,” vysvetľuje Runnová. Nepasterizované výrobky možno nájsť v mliečnych automatoch, tie sú však momentálne podľa Slovenského mliekarenského zväzu zakázané.

Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska. Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov. Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu bude vyberať Rada STVR plná nominantov vládnej koalície. K Lukášovi Machalovi z rezortu kultúry do nej tento týždeň poslanci zvolili napríklad poradcu premiéra Fica Davida Lindtnera, ktorý si ako sudca písal s Marianom Kočnerom a potom čelil trestnému stíhaniu za korupciu. Lindtner dnes ako advokát v kancelárii Roberta Kaliňáka obhajuje napríklad Daniela Bombica. Členkou rady sa stala aj bývalá hovorkyňa ministra za SNS Petra Plavčana a opäť sa do nej dostal aj Igor Gallo, ktorý odmieta vysvetliť svoje vzťahy so smeráckym oligarchom Jozefom Brhelom.Okrem Rady STVR poslanci zvolili aj dvoch nominantov do Rady pre mediálne služby, ktorá udeľuje pokuty televíziám a môže im aj odobrať oprávnenie na vysielanie (kedysi tzv. licenciu). Práve problémami s licenciou sa pritom len minulý týždeň vyhrážal premiér Robert Fico televízii Markíza. Po novom budú v tejto rade sedieť aj bývalý hovorca Petra Žigu a novinár Adam Valček, ktorému momentálne jeho webstránku platí finančná skupina Penta. V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho reportéra Aktualít Martina Turčeka a poslanca za Smer z parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka. Nahrával Peter Hanák.

Slovensko bude v najbližšom roku v dôsledku obchodnej vojny ekonomicky stagnovať. Americký prezident Donald Trump stavia múry, tentokrát v medzinárodnom obchode s automobilmi. Od obchodných partnerov budú Spojené štáty pýtať 25 percentné clo, ak budú chcieť predávať autá na tamojšom trhu.V dnešnom podcaste budete počuť Branislava Žúdela, riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na Inštitúte finančnej politiky. Nahrával Vladimír Amrich.

V parlamente je ďalšia skupina nespokojných poslancov - tentoraz okolo predsedu koaličnej SNS Andreja Danka, ktorý pri riešení predchádzajúcej koaličnej krízy prišiel o jediný rezort, na ktorý mal priamy vplyv. Prejavilo sa to pri hlasovaní o dvoch návrhoch, ktoré do parlamentu priniesol Robert Kaliňák. Oba prešli len vďaka opozícii. Ide o pokračovanie koaličnej krízy? Má koalícia naozaj väčšinu? Alebo bude teraz nový normál, že skupiny poslancov budú kšeftovať s podporou návrhov či personálnych nominácií? Už včera totiž odstúpil z kandidatúry na člena Rady STVR nominant Hlasu Daniel Krajcer, ktorý tvrdil, že sa stal predmetom politického boja o funkciu predsedu parlamentu pre Richarda Rašiho.V dnešnom podcaste budete počuť reportéra Aktualít Tomáša Kyseľa a politológa Pavla Baboša. Moderuje Peter Hanák.

Test obnovenej súdržnosti – po takmer štvormesačnej vynútenej prestávke sa zišiel parlament. Nerokoval, lebo koalícia nemala väčšinu. Vzbura Huliakovcov a Migaľovcov ho paralyzovala. Ich dohodnutý posun na ministerské posty paralýzu ukončil. A v slovníka premiéra Fica – je jedno, či je mačka čierna alebo biela. „Dôležité je, aby chytala myši“, tvrdí predseda vlády. Prvým predpokladom tejto loveckej schopnosti vládnej väčšiny je garancia väčšiny. Sedemdesiatdeviatka schôdzu otvorila, sedemdesiatdeviatka podporila koaličné návrhy, sedemdesiatdeviatka by mala dostať do funkcie šéfa parlamentu Richarda Rašiho. Na tento koaličný test obnovenej súdržnosti sa pozrieme s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biróm. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Premiér Fico útočí na médiá a novinárov, no odmieta s nimi hovoriť. Ide o pascu pre médiá, tvrdí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc.Novinári sú tu na to, aby kontrolovali moc. A keď moc nevie zniesť otázky, začne útočiť. Verbálne, systematicky a niekedy aj nebezpečne. Dnes sa pozrieme na to, ako premiér Robert Fico tento týždeň útočil na konkrétnych novinárov, čo to znamená pre slobodu tlače a kde končí kritika a začína ohrozenie.V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc a novinárku Denníka N Moniku Tódovú.Moderuje Zorislav Poljak.

Ruský prezident Vladimir Putin dal ako podmienku prímeria zastavenie zahraničnej pomoci Ukrajine. Prečo by to robil, ak by chcel mier? Európa má dnes na summite na stole ďalšiu pomoc Ukrajine, vrátane vojenskej. Robert Fico hovorí, že jediný, kto chce bojovať, je práve Európa. Experti tvrdia opak. V mier do konca roka verí Volodymyr Zelenskyj. Rusko stále útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť bývalého ministra zahraničia Jána Kubiša, analytika portálu Euractiv Radovana Geista a zahranično-politického novinára Aktualít Pavla Štrbu. Moderuje Peter Hanák.

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.

Minister obrany občanom odkazuje, že porušuje zákon a nič si z toho nerobí. Jeho obhajoba nemá logiku a takéto stavanie rodiny nad zákon mi príde ako z filmu o mafii, tvrdí o obhajobe Róberta Kaliňáka, ktorý v majetkovom priznaní neuviedol vilu svojej manželky, šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. A prečo nie je dobrým nápadom, aby sa z premiéra stal morálny arbiter verejných funkcionárov?Majetky politikov, špeciálne ich priznané či všemožne utajované nehnuteľnosti, sú silnou témou slovenskej politiky už celé desaťročia. Od Mečiarovej Elektry cez Ficovo Bonaparte až po aktuálne vily v Chorvátsku, medzi nimi aj nehnuteľnosť manželky ministra obrany Roberta Kaliňáka. Jeho obhajoba, v ktorej nadradil svoju rodinu a jej súkromie nad zákon i potrebu transparentnosti, je však podľa Zuzany Petkovej ako vystrihnutá z filmov o mafii. V civilizovanej krajine by to bolo na demisiu, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu.Bičom na majetky politikov by mali byť ich oficiálne majetkové priznania. Mali by byť, no v skutočnosti majetkové priznania žiadnym bičom nie sú. Sú prakticky bezzubé, pretože príslušný parlamentný výbor nemá v rukách žiadne kompetencie ich prešetrovať. A prípadné sankcie má zasa plne v rukách aktuálna parlamentná väčšina.Majetkové priznania sú bezzubé a bez dozoru nezávislých úradov sa k reálnej kontrole majetku politikov nikdy nedopracujeme, tvrdí Petková.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o tom, že majetky politikov sú i po desaťročiach, od povestnej vily Elektra, stále veľmi citlivou a výbušnou témou. Ale i o tom, ako je možné, že napriek všetkým podozreniam, ktoré už roky lemujú našu politiku, si verejnosť doteraz nedokázala vynútiť reálne účinný nástroj na kontrolu majetkov politikov a sankcionovanie obchádzania zákonov i transparentnosti. Reč však bude aj o ambícii urobiť z premiéra Fica morálneho arbitra verejných funkcionárov.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vily politikov, úradníkov a oligarchov na Francúzskej riviére i chorvátskom pobreží ukazujú, že slovenská sociálna demokracia má očividnú záľubu v prepychu. Ale môžu si politici legálne dovoliť takýto luxus?Guvernér Národnej banky Peter Kažimír a bývalý minister financií Ján Počiatek vlastnia vily na Francúzskej riviére, minister obrany Robert Kaliňák a oligarchovia Jaroslav Haščák a Jozef Brhel zasa nehnuteľnosti na chorvátskom pobreží. Podľa chorvátskych médií má údajne stavať dom na Jadrane aj premiér Robert Fico.Bývalý premiér Igor Matovič však tvrdí, že Fico vilu už vlastní, no nie na svoje meno. Matovič taktiež upozorňuje, že Kaliňák, Fico a ďalší ľudia zo Smeru-SD sú len niektorí z politikov, ktorí v Chorvátsku vlastnia jachty a vily.Ako sa vlastne zisťuje vlastníctvo takýchto pozemkov v zahraničí? Môžu si naši zákonodarcovia na tento luxus legálne zarobiť? A prečo sú podobné zistenie dôležité pre verejnosť?V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho novinára Aktualít Petra Saboa.Moderuje Zorislav Poljak.

Po americko-ukrajinskej dohode zo saudskoarabskej Džiddy sa čakalo na definitívnu odpoveď Moskvy. Okamžité 30-dňové prímerie, výmena zajatcov a návrat unesených ukrajinských detí. Kremeľ najprv reagoval, že potrebuje detaily. A ak Vladimír Putin defiloval pred vojakmi v maskáčoch už v takmer vybojovanej Kurskej oblasti, Donald Trump tlačil novým ultimátom o tvrdých ekonomických sankciách, ak by Moskva dohodu odmietla. Z Putinových úst nakoniec zaznelo „nie“ pre prímerie. Podľa očakávania hovoril o trvalom mieri, volá však po ďalších konzultáciách s americkou stranou. Ešte predtým to „Net“ zaznelo z úst jeho poradcu Jurija Ušakova, ktorý hovoril o urovnaní, ktoré by zohľadňovalo záujmy jeho krajiny. Aké sú možnosti, pred ktorými stojíme? Téma pre reportérku Stanislavu Harkotovú v Kyjeve. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, dnes odštartovali štafetový protest.Do priestorov Slovenskej národnej galérie sa včera návštevníci po 16. hodine už nedostali. O 17. hodine tej totiž chceli poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok SNG, vyjadriť svoj nesúhlas s prístupom k výberu nového vedenia erbovej inštitúcie. Umelci Ivana Šáteková, Erik Šille, András Cséfalvay, Peter Barényi, Jaroslav Kyša, Kristián Németh a Rastislav Sedláčik sa budú od dnes až do apríla striedať pred Slovenskou národnou galériou v štafetovom proteste.V podcaste sa dozviete:– čo žiadajú výtvarníci od ministerstva kultúry;– vypočujete si rozhovor s výtvarníkom Erikom Šille;– prečo sa umelci rozhodli práve pre štafetový protest;– o celej situácii bude v rozhovore informovať aj redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová, ktorá sa dianiu okolo SNG venuje dlhodobo.

Európa sa musí dozbrojiť, Ukrajina nie je konečným cieľom Ruska, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho sa nemôžeme spoliehať na to, že Putin neklame a dodržiava dohody. Preto je jedinou správnou stratégiou Európy byť bezpečnostne pripravení tak, že to Putina odstraší. Slovensko sa však nezodpovedne izoluje a Fico žiadnu reálnu stratégiu nemá, dodáva dlhoročný diplomat.V Saudskej Arábii sa dnes začalo ďalšie kolo rokovaní o vojne na Ukrajine. Po Rijáde, kde Američania rokovali s Ruskom, sa tentoraz predstavitelia USA stretli s Ukrajincami. Svet sa pritom stáva svedkom veľkej geopolitickej otočky novej americkej administratívy, keď sa už nedá plne dôverovať ani Američanom. Európa sa musí rýchlo postaviť na vlastné bezpečnostné nohy, hovorí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.Transatlantické partnerstvo sa otriasa v samotných základoch, spoľahlivosť USA je čoraz menšia. A agresia Ruska na Ukrajine nijako nepoľavuje. V rámci Európy sa tak formuje koalícia ochotných, teda štátov, ktoré sú odhodlané Európu reálne brániť. Času je málo, no naša vláda strká pred ruskou hrozbou hlavu do piesku. A svojou politikou štyroch azimutov sa v rámci Európy čoraz viac izoluje, myslí si exminister zahraničia.Dnes o rozpadajúcom sa transatlantickom partnerstve, radikálnom geopolitickom salte Donalda Trumpa a bezpečnostne opustenej a obranne slabej Európe, čeliacej nepoľavujúcej ruskej hrozbe. Aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine? Témy pre bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.

Zadržania, odsúdenia a politické intrigy. Čo sa skrýva za najnovšími kauzami v bezpečnostných zložkách?Slovensko zažíva ďalšiu kapitolu vojny v bezpečnostných zložkách, ktorá sa tiahne už niekoľko rokov. Najnovšie zadržanie bývalých vyšetrovateľov NAKA, Branislava Dunčka, Roberta Magulu a Romana Staša, takzvaných čurillovcov, a tohto týždňové odsúdenie bývalého policajta Jána Kaľavského opäť otvárajú otázky o tom, kto v skutočnosti bojoval proti organizovanému zločinu a kto s ním spolupracoval.Dnes sa pozrieme na to, čo vieme o aktuálnom vývoji oboch prípadov, aké súvislosti siahajú až do politických kuloárov a čo tieto kauzy znamenajú pre stav právneho štátu na Slovensku.V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Lauru Kellö Kalinskú.Moderuje Zorislav Poljak.

Mimoriadny samit Európskej únie zrejme skončí polovičným úspechom. Lídri sa pravdepodobne posunú v otázke navyšovania výdavkov na obranu. Avšak ďalšiu podporu Ukrajiny pravdepodobne zablokuje Robert Fico a Viktor Orbán.V dnešnom podcaste budete môcť počuť Anetu Zachovú, šéfredaktorku portálu euractiv.cz.Nahrával Vladimír Amrich.

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorý túto agendu ani nemal v programe. Dokáže v tomto rezorte niečo zlepšiť alebo naopak pokaziť? Pýtali sme sa expertov. Zaujímavý postreh je, že na Slovensku ide do športu pomerne málo peňazí. Tie, ktoré tam tečú netrasparentne a nepredvídateľne, má pritom často v rukách premiér a nie minister športu. V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.Nahrával Peter Hanák.

"Slovensko dnes hrá lokaja Kremľa. Fico vedie Slovensko do izolácie. Ani Berlín, Londýn či Paríž nebudú čakať ako sa vyspí slovenský premiér. Tá voľba je dnes úplne jednoduchá - klub slobodných krajín alebo prokremeľské lokajstvo," tvrdí expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho EÚ v jej súčasnej podobe zrejme končí, NATO však mŕtve nie je. A čo zastaví Putina a jeho agresiu?"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že Amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scénárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda."Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude."Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.Ako napokon skončí Ruská agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent pre Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj. Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov. A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V prípade vymenovania ministra Huliaka sa ešte nedá hovoriť o vládnej stabilite. Huliakov možný náhradník Miroslav Radačovský totižto nie je nepopísaným listom.Vláda prežila koaličnú krízu, zatiaľ. Premiér Robert Fico včera popoludní navštívil prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdal mu návrh na personálnu zmenu vo vláde. Ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (SNS) má vo funkcii nahradiť nezaradený poslanec a starosta Očovej - Rudolf Huliak.Okrem toho Fico tvrdí, že súčasťou návrhu je aj deklarácia o podpore vlády a jej programového vyhlásenia, ktorú podpísali štyria nezaradení poslanci Národnej rady SR. Ide o štyroch rebelujúcich poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Potvrdil to prezident Peter Pellegrini s tým, že Fico tak zabezpečil koalícii 76 hlasov koaličných poslancov - teda väčšinu v parlamente.Huliaka si chce ešte Pellegrini zavolať do Prezidentského paláca na osobnú konzultáciu.Kto je Rudolf Huliak? Ako sa podarilo takmer neznámemu politikovi vstúpiť do parlamentu a neskôr získať aj možnú ministerskú stoličku? A aké kontroverzie sa s týmto mužom spájajú?V podcaste budete počuť reportéra Aktualít Mareka Biróa.Moderuje Zorislav Poljak.

V Dudinciach sa má postaviť spaľovňa odpadu, ktorú nikto nechce – obyvatelia sú proti, opozícia varuje pred lobingom a aj minister životného prostredia Tomáš Taraba ju nazýva „čistým bláznovstvom“. Napriek tomu proces posudzovania stále beží a konečné rozhodnutie ešte nepadlo.Minister Taraba síce tvrdí, že projekt je absurdný, no za 16 mesiacov na ministerstve ho nezastavil. Namiesto toho obviňuje opozíciu a tvrdí, že proces mal zastaviť niekdajší štátny tajomník.Minister zdravotníctva Kamil Šaško medzitým zmenil vyhlášku, ktorá určuje, čo sa v ochrannom pásme kúpeľov Dudince smie a čo nie. Nečakane z nej vypadol zákaz akýchkoľvek spaľovní – hoci takáto formulácia tam ešte v októbri minulého roka bola. Minister tvrdí, že išlo len o zosúladenie s ostatnými predpismi. Opozícia však hovorí o prepojeniach investorov na kúpeľný sektor.V podcaste budete počuť Michala Kiču z Demokratov.Moderuje Zorislav Poljak.

Andrej Danko síce požaduje, aby sa Robert Fico ospravedlnil za hlasovanie Slovenska v OSN, no jeho výzvy nemajú reálnu váhu. Hoci SNS kritizuje postoj slovenskej diplomacie, rozhodnutia v tejto oblasti určuje premiér, ktorý má pod kontrolou vládu aj svojich ministrov. Dankove výčitky tak vyznievajú skôr ako snaha zachrániť vlastnú politickú pozíciu než ako reálny tlak na zmenu kurzu, tvrdí šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.V čase, keď si svet pripomínal tretie výročie vojny na Ukrajine, sa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku uskutočnilo hlasovanie o rezolúcii, ktorá požaduje okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Súhlasné hlasovanie Slovenska pobúrilo predsedu SNS Andreja Danka, ktorý vyzval premiéra Roberta Fica, aby hlasovanie preveril a ospravedlnil sa zaň.Je rezolúcia Valného zhromaždenia OSN právne záväzná? Ako máme chápať postoj Slovenska k Ukrajine? A prečo práve Andrej Danko tak ostro reaguje a čo tým sleduje?V podcaste budete počuť šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho.Moderuje Zorislav Poljak.

Je možné prímerie na Ukrajine už o niekoľko týždňov? Po pondelkovom stretnutí sa na tom zhodli Emmanuel Macron a Donald Trump. V podcaste tému rozoberieme s novinárkou a odborníčkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou, ktorá pôsobí na Ukrajine.„Donald Trump nasadil dosť rýchle tempo. Dokonca som zachytila snahu, aby k prímeriu došlo do Veľkej noci, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla," hovorí v podcaste expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Dodáva, že pokiaľ by sme sa chceli na slová oboch lídrov dívať reálne, museli by sme zobrať do úvahy aj ochotu bojujúcich strán zastaviť boje. „Ja sa obávam, že v prípade Ruska dnes platí, že je pre neho výhodnejšie pokračovať, pretože majú teraz na fronte strategickú výhodu. Môžu sa snažiť dosiahnuť, aby sa rokovalo aj napriek tomu, že sa bojuje."Témou rozhovoru sú aj nedávne útoky Donalda Trumpa na Volodymyra Zelenského, keď o ňom hovoril ako o diktátorovi bez volieb. Ukrajinský parlament dnes na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu legitimity Volodymyra Zelenského a uvádza sa v ňom, že prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny. Ešte aj Ukrajinci, ktorí kritizujú Zelenského a nie úplne vo všetkom súhlasia s jeho politikou, sú nahnevaní na obvinenia, že Volodymyr Zelenskyj je nejaký diktátor," konštatuje Harkotová v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dnes si pripomíname sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – tragédie, ktorá navždy poznačila Slovensko. Smrť mladého novinára a jeho snúbenice vyvolala bezprecedentné pobúrenie verejnosti a spustila vlnu protestov za spravodlivosť a slušné Slovensko.V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.Moderuje Zorislav Poljak.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Strany Smer, Hlas a SNS sa dohodli na rekonštrukcii vlády. Ako oznámil premiér Robert Fico Smer získal dve ministerstvá - jedno od Hlasu, druhé od SNS. Mená ministrov však neprezradil.Viac v podcaste priblíži politický redaktorka Kristína Braxatorová.Politológ Radoslav Štefančík v podcaste hodnotí, kto na koaličnej kríze získal najviac a kto najmenej - a kto je teda víťaz a porazený. „Smer získava kontrolu nad vládou, po novom bude mať väčšinu vo vláde a bude môcť prehlasovať ostatných ministrov zo zvyšných koaličných strán. Takže určite môže byť víťazom koaličnej krízy Robert Fico. Ak sa ministrom stane Rudolf Huliak, tak aj on bude patriť medzi víťazov. No a kto stráca? Tak to je určite Andrej Danko, pretože stráca mocenský vplyv nad ministerstvom športu."Upokojí rekonštrukcia vlády situáciu v koalícii? Štefančík hovorí, že v tejto chvíli nevieme, koľko nespokojných poslancov sa bude považovať za víťazov tohto niekoľkotýždňového zápolenia zápasu.„Ale ak skupina okolo Migaľa spoločne s Jánom Ferenčákom ostanú mimo hry a vládna koalícia sa bude môcť opierať len o 76 poslancov, tak to bude podľa neho mimoriadne komplikované. A dodáva, toho treba určite započítať aj to, že Andrej Danko skutočne stráca, ťahá za kratší koniec a poznajúc jeho povahu si myslím, že jedného dňa sa určite ozve a spôsobí podobný konflikt alebo podobný problém, aký na začiatku tohto celého procesu vyvolal, keď chcel byť predsedom parlamentu a blokoval zvolenie kandidáta Hlasu za šéfa Národnej rady Slovenskej republiky," konštatuje v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

USA a Rusko začali rokovania o vzájomných vzťahoch a aj o vojne na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký šéf diplomacie Marco Rubio. Rokovania trvali viac ako 4 hodiny a konalo sa bez prítomnosti zástupcov z Ukrajiny. Aký signál vysiela dnešné stretnutie Ukrajine a európskym spojencom? Téma pre českého odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku.„Tá rétorika naznačuje a môžeme sa určitým spôsobom obávať, že by Spojené štáty mohli hodiť Ukrajinu cez palubu, ale na druhú stranu primárne záleží na tom, čo bude diať na bojisku," hovorí v podcaste.Spojené štáty a Rusko stretnutí uviedli, že sa dohodli napríklad na vymenovaní tímov na vysokej úrovni pre rozhovory s Ukrajinou. Americký minister Marco Rubio tiež tvrdí, že s riešením konca vojny na Ukrajine musia súhlasiť všetky zúčastnené strany. Podľa analytika Lebdušku toto vyjadrenie znie vyvážene. Otázka znie, aké ústupky by malo urobiť Rusko a či je na ne pripravené. To teraz na bojisku relatívne vyhráva," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Keď z dohody Trumpa s Putinom vznikne mier, ktorý Rusko posilní, tak budeme čeliť ďalšej vlne ruského imperializmu. Nespravodlivý mier na Ukrajine a dvojrýchlostná Európa nebudú pre Slovensko žiadnou výhrou, tvrdí exdiplomat Peter Weiss. Podľa neho je našim životným záujmom silná EÚ, ktorá bude schopná čeliť imperiálnemu revizionizmu dnešného Ruska.V saudskoarabskom Rijáde sa stretávajú ťažké váhy americkej a ruskej diplomacie, aby tam začali rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Európska únia však na tieto rokovania pozvaná nebola. Európski lídri na situáciu reagujú mimoriadnym samitom v Paríži, Slovensko ale medzi pozvanými absentovalo.V najbližších dňoch a týždňoch sa zrejme budú lámať dejiny nášho kontinentu. Donald Trump chce totiž uzavrieť s Vladimírom Putinom rýchly mier a to ponad hlavy celej Európy. V Mníchove zasa viceprezident USA oznámil, že Európa už pre Spojené štáty nie je kľúčovou prioritou. V ohrození sa tak ocitli všetky doterajšie bezpečnostné garancie nášho kontinentu.„Ak sa EÚ neudrží ako súdržné spoločenstvo a začne sa, nedajbože, rozpadať, tak všetci tí démoni minulosti, a všemožných revizionizmov, sa opäť vrátia a ruským sľubom sa veriť vôbec nedá," tvrdí Peter Weiss. A volá preto po posilnení federalizačných tendencií v EÚ, ako aj po posilnení jej bezpečnosti z vlastných európskych zdrojov.Bezpečnostné garancie, na ktorých Európa žila celé dlhé desaťročia po druhej svetovej vojne, sa rozpadajú na prach. Na východe pritom máme agresora Putina, na západe zasa nepredvídateľného Trumpa.Prežije EÚ bez cesty k ďalšej federalizácií – aby sa tak stala skutočnou mocnosťou? Ako bude vyzerať jej bezpečnosť zoči-voči Rusku a zoči-voči USA? A na ktorú stranu sa pridá Slovensko s premiérom Ficom? Téma dnešného podcastu s bývalým šéfom SDĽ a exdiplomatom Petrom Weissom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na jednej strane nová prečerpávacia vodná elektráreň s vidinou tučných ziskov z predaja elektrickej energie, na strane druhej osudy stoviek ľudí, ktorým jej výstavba zásadne zmení celé ich doterajšie životy. V dnešnom podcaste vám prinášame príbehy farmárov, ktorých sa zámer ministra Tarabu bytostne dotýka, no ktorých sa na to nik nepýtal a o všetkom sa dozvedeli iba z médií. Peniaze nie sú všetko, odkazujú farmári ministrovi Tarabovi.Zámer postaviť úplne novú prečerpávaciu elektráreň na rieke Ipeľ, s ktorým prišiel minister životného prostredia miestnych obyvateľov zaskočil a doslova šokoval. Elektráreň Málinec - Detvianska Huta totiž nie sú iba obrovské investičné náklady a prípadné tučné zisky z predaja elektrickej energie, to sú aj konkrétne ľudské osudy ľudí, ktorí v mieste budúcej vodnej nádrže žijú a ktorí si toto miesto v samom srdci Slovenska vybrali pre jeho krásu, pokoj a relatívnu nedotknutosť. Boli sme sa preto pozrieť priamo na miesto potenciálnej vodnej nádrže v lokalite Čechánky - Detvianska Huta.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Americký prezident Donald Trump hovoril najskôr s Vladimirom Putinom, a hovoril s ním dlhšie ako s ukrajinským prezidentom Zelenským. Navyše nie je isté, či Ukrajina bude alebo nebude priamo zúčastnená na mierových rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinci prežívajú vytriezvenie z nádejí, že by Donald Trump mohol byť voči Rusku ešte tvrdší ako jeho predchodca a prepadajú skôr frustrácii, hovorí expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Budete počuť Donalda Trumpa, jeho exporadcu a dnes kritika Johna Boltona, a za slovenských politikov Ivana Korčoka (PS) a Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Nahrával Peter Hanák.

Robert Fico dal ultimátum koaličnym partnerom do pondelka, aby vyriešili spory v koalíci - inak vezme rekonštrukciu vlády do vlastných rúk. Podľa Andreja Danka ide o porušenie koaličnej dohody, uviedol to v trojstranovom liste. Tému v podcaste rozoberieme s politickým redaktorom Marekom Biróom.Andrej Danko v liste do istej miery vynášal interné informácie, ktoré sme doposiaľ nikdy nepočuli. Jedna z nich bola, že Andrej Danko je v ohrození, pretože Robert Fico sa snaží dostať jeho ministor na svoju stranu Robert Fico. Písalo sa o tom, že by to mal byť Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová, hovorí v podcaste redaktor Marek Biró.Podľa reportéra môžeme takmer s istotu povedať, že Andrej Danko má obavy. „Klesajú mu preferencie SNS, odkedy je vo vláde s Robertom Ficom. Andrej Danko nie je slepý a vidí, čo sa deje a a že stráca pôdu pod nohami a má strach."Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko v rebríčku vnimania korupcie nikdy nepadlo tak skokovo. Prepadli sme sa o dvanásť pozícií na 59. miesto spomedzi 180 krajín, tvrdí Transparency International Slovensko. Prepadli sme sa o historických 12 priečok. „Ide o celkom výrazný vzostup oproti tej pozície z minulého roka, kedy sme boli štyridsiaty siedmy," hovorí Piško v podcaste.Podľa šéfa organizácie Michala Piška ide o vysvedčenie pre vládu Roberta Fica. „Je tokonkrétna vizitka a vysvedčenie pre prvý rok štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má naozaj dopad na naše životy," tvrdí.Na rebríček reagoval aj premiér Robert Fico.V tlačovom vyhlásení uviedol, že Transparency International vydala správu po tom, čo slovenská vláda obmedzila financovanie jej slovenskej pobočky. Premiér rebríček odmieta, pretože "od vzniku súčasnej vlády na konci roku 2023 jej predstavitelia nečelili žiadnym korupčným škandálom."Piško v podcaste vysvetľuje, že slovenská pobočka Transparency sa nepodieľa na zostavovaní tohto rebríčka - ich pobočka ich len interpretuje. „Naša centrála ho zostaví na základe ďalších 13 indexov, ktoré robia nezávislé medzinárodné inštitúcie, takže nie je to ani názor centrály Transparency," tvrdí.Moderuje Denisa Hopková.

Príde k rozuzleniu koaličnej krízy tento týždeň? Ako by mohla vyzerať dohoda o prípadnej rekonštrukcii vlády a ktoré ministerstvá sú "v hre"? Téma pre politického redaktora Aktualít Martina Sliza. Novinár v podcaste približuje, že v rámci rekonštrucie môže Hlas prísť o jeden z dvoch rezortov - ministerstvo investícií vedené Richardom Rašim alebo úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy pod vedením Petra Kmeca. SNS by mohla prísť o ministerstvo športu, ktoré by malo prejsť pod kontrolu skupiny poslancov okolo Rudolfa Huliaka, alebo by sa mohlo rozdeliť na dve časti.Bude to koniec debatám o predčasných voľbách? "Možno na chvíľu bude pokoj, no na jeseň bude opäť témou rozpočet. Zrejme môžeme čakať zas ďalšie napätie," hovorí politický novinár v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Minister Tomáš Taraba tvrdí, že projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec ovplyvní len päť chatiek. Ján Lášak, ktorému štát môže tiež vyvlastniť pozemok tvrdí, že to vôbec nie je pravda a ministrovi vyčíta slabú komunikáciu. Vláda predložila plán na výstavbu novej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, investícia, ktorá by mala výrazne posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska. Avšak, tento ambiciózny projekt vzbudil vášne nielen medzi politikmi, ale aj medzi miestnymi obyvateľmi. Jeden z tých, ktorých sa tento projekt týka, je aj hokejový tréner brankárov reprezentácie Ján Lašák, ktorý bojuje proti vyvlastneniu chaty, ktorá patrí jeho rodine už po generácie.Minister životného prostredia Tomáš Taraba projekt bráni ako kľúčový krok pre slovenskú energetiku, pričom tvrdí, že výstavba bude mať minimálny dopad na životné prostredie. Na druhej strane, opozícia poukazuje na možné negatívne dopady na prírodu a obyvateľov. Ako prebieha vyvlastňovanie pozemkov a aké právne dôsledky to môže mať pre miestnych? Kto sú hlavní kritici projektu a čo tvrdia?V podcaste budete počuť bývalého reprezentanta Jána Lašáka a redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Moderuje Zorislav Poljak.

Daniel Bombic zostáva na slobode, no jeho pohyb bude monitorovať elektronický náramok. Zároveň má zákaz publikovať a zdieľať na sociálnych sieťach príspevky s nenávistným obsahom. Rozhodol o tom Najvyšší súd, tému v podcaste rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.Predsedníčka senátu Dana Wänkeová uviedla, že "štát nemôže byť nečinný ani hluchý voči nenávistným prejavom."Podľa novinárky dnes Daniel Bombic do veľkej miery prehral. „Myslím to v zmysle, že on nie je stíhaný za to, že by niečo ukradol alebo urobil finančný podvod, ale za to, čo robí na internete. A to veľmi ťažko uchopiteľná, no napriek tomu súd zrejme z toho, čo si prečítal - nenávistné komentáre o rôznych ľuďoch, policajtoch, o prokurátorovi, o novinárke, o zdravotníkoch - obsah považuje za natoľko vážny a natoľko nenávistný, že musel obmedziť túto činnosť," hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia Roberta Fica balansuje na hrane väčšiny. Mimoriadna schôdza parlamentu sa podarila otvoriť až na druhýkrát a situáciu ešte viac skomplikovalo oznámenie, že rebelujúci poslanec Roman Malatinec opúšťa Hlas a pridáva sa k skupine okolo Rudolfa Huliaka.Znamená to ďalšie oslabovanie koaličnej stability? A aké má vláda možnosti na udržanie kontroly? V podcaste si vypočujete reakcie politikov aj analýzu redaktora Aktualít Mareka Biróa.Moderuje Zorislav Poljak.

Protesty spred dvoch týždňov ovládli takmer každé väčšie miesto Slovenska. Ľudia vyjdú do ulíc opäť teraz v piatok. Premiér Robert Fico tvrdí, že v pozadí protestov má byť Gruzínska légia na čele s jej velitelom Mamukom Mamulašvilim. Na piatkovej tlačovej konferencii dokonca ukázal spoločnú fotografiu Mamulašviliho s organizátorkou protestov Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine. Fotka však ešte pochádza z 2023,  okolnosti jej vzniku sú známe a organizátorka odmieta. Čo všetko obnáša organizovanie veľkých protestov, čo si myslí o tvrdeniach premiéra a ako si spomína na rok 2018, keď sa stretávala s vlnou nenávisti a označením "Sorosove dieťa? Téma pre aktivistku a tvár protestov Za slušné Slovensko Karolínu Farskú. Farská hovorí, že je nezodpovedné už napätej atmosfére robiť z organizátorov protestov terče. Vystavuje ich to í útokom. Dodáva že premiér Robert Fico v minulosti urobil terč aj z nej a spomína na svoje skúsenosti.Moderuje Denisa Hopková.

Z úradu vlády sa opäť ozvali obavy zo štátneho prevratu. Opäť na nich premiér, minister vnútra a šéf tajnej služby vinili opozíciu, občiansky sektor a najnovšie aj gruzínsku národnú légiu a jej veliteľa. Z prípravy prevratu. A opäť len pár hodín pred ďalšou sériou protestov. Naviac – a čo je podstatné – bez predloženia dôkazov. A že prečo takto, bez dôkazov…? Vysvetlením má byť príklad, ktorým reaguje šéf SIS Pavol Gašpar. „Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s byciklom a dám na ten obchod nápis - Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu informovanie?“.Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.A keď si noviári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie. Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať“Premiér hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností. „My robíme všetko preto, aby ľudia ak protestujú, nech protestujú v kľude“. Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností.Plynové alternatívyNamiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu? Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles jeho cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami“, odkomunikovala. Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia? Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu. „Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže“, vysvetľuje analytik. Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má síce zvyšujúcu ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko“, hovorí Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj keď zákonom sľubujú podporu Huliakovci aj poslanec Hlasu Roman Malatinec, hlasovanie v parlamente je neisté - nesmel by totiž chýbať ani jeden koaličný poslanec, a to ani pre chorobu. Čo sa stane, ak by koalícia nebola schopná schváliť zákony, sme sa v dnešnom podcaste pýtali šéfa LOZ Petra Visolajského. Opozícia totiž hlasovanie za zákony podmieňuje predčasnými voľbami. Nahrával Peter Hanák.