NAHLAS |aktuality.sk

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dnes si pripomíname sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – tragédie, ktorá navždy poznačila Slovensko. Smrť mladého novinára a jeho snúbenice vyvolala bezprecedentné pobúrenie verejnosti a spustila vlnu protestov za spravodlivosť a slušné Slovensko.V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.Moderuje Zorislav Poljak.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Strany Smer, Hlas a SNS sa dohodli na rekonštrukcii vlády. Ako oznámil premiér Robert Fico Smer získal dve ministerstvá - jedno od Hlasu, druhé od SNS. Mená ministrov však neprezradil.Viac v podcaste priblíži politický redaktorka Kristína Braxatorová.Politológ Radoslav Štefančík v podcaste hodnotí, kto na koaličnej kríze získal najviac a kto najmenej - a kto je teda víťaz a porazený. „Smer získava kontrolu nad vládou, po novom bude mať väčšinu vo vláde a bude môcť prehlasovať ostatných ministrov zo zvyšných koaličných strán. Takže určite môže byť víťazom koaličnej krízy Robert Fico. Ak sa ministrom stane Rudolf Huliak, tak aj on bude patriť medzi víťazov. No a kto stráca? Tak to je určite Andrej Danko, pretože stráca mocenský vplyv nad ministerstvom športu."Upokojí rekonštrukcia vlády situáciu v koalícii? Štefančík hovorí, že v tejto chvíli nevieme, koľko nespokojných poslancov sa bude považovať za víťazov tohto niekoľkotýždňového zápolenia zápasu.„Ale ak skupina okolo Migaľa spoločne s Jánom Ferenčákom ostanú mimo hry a vládna koalícia sa bude môcť opierať len o 76 poslancov, tak to bude podľa neho mimoriadne komplikované. A dodáva, toho treba určite započítať aj to, že Andrej Danko skutočne stráca, ťahá za kratší koniec a poznajúc jeho povahu si myslím, že jedného dňa sa určite ozve a spôsobí podobný konflikt alebo podobný problém, aký na začiatku tohto celého procesu vyvolal, keď chcel byť predsedom parlamentu a blokoval zvolenie kandidáta Hlasu za šéfa Národnej rady Slovenskej republiky," konštatuje v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

USA a Rusko začali rokovania o vzájomných vzťahoch a aj o vojne na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký šéf diplomacie Marco Rubio. Rokovania trvali viac ako 4 hodiny a konalo sa bez prítomnosti zástupcov z Ukrajiny. Aký signál vysiela dnešné stretnutie Ukrajine a európskym spojencom? Téma pre českého odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku.„Tá rétorika naznačuje a môžeme sa určitým spôsobom obávať, že by Spojené štáty mohli hodiť Ukrajinu cez palubu, ale na druhú stranu primárne záleží na tom, čo bude diať na bojisku," hovorí v podcaste.Spojené štáty a Rusko stretnutí uviedli, že sa dohodli napríklad na vymenovaní tímov na vysokej úrovni pre rozhovory s Ukrajinou. Americký minister Marco Rubio tiež tvrdí, že s riešením konca vojny na Ukrajine musia súhlasiť všetky zúčastnené strany. Podľa analytika Lebdušku toto vyjadrenie znie vyvážene. Otázka znie, aké ústupky by malo urobiť Rusko a či je na ne pripravené. To teraz na bojisku relatívne vyhráva," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Keď z dohody Trumpa s Putinom vznikne mier, ktorý Rusko posilní, tak budeme čeliť ďalšej vlne ruského imperializmu. Nespravodlivý mier na Ukrajine a dvojrýchlostná Európa nebudú pre Slovensko žiadnou výhrou, tvrdí exdiplomat Peter Weiss. Podľa neho je našim životným záujmom silná EÚ, ktorá bude schopná čeliť imperiálnemu revizionizmu dnešného Ruska.V saudskoarabskom Rijáde sa stretávajú ťažké váhy americkej a ruskej diplomacie, aby tam začali rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Európska únia však na tieto rokovania pozvaná nebola. Európski lídri na situáciu reagujú mimoriadnym samitom v Paríži, Slovensko ale medzi pozvanými absentovalo.V najbližších dňoch a týždňoch sa zrejme budú lámať dejiny nášho kontinentu. Donald Trump chce totiž uzavrieť s Vladimírom Putinom rýchly mier a to ponad hlavy celej Európy. V Mníchove zasa viceprezident USA oznámil, že Európa už pre Spojené štáty nie je kľúčovou prioritou. V ohrození sa tak ocitli všetky doterajšie bezpečnostné garancie nášho kontinentu.„Ak sa EÚ neudrží ako súdržné spoločenstvo a začne sa, nedajbože, rozpadať, tak všetci tí démoni minulosti, a všemožných revizionizmov, sa opäť vrátia a ruským sľubom sa veriť vôbec nedá," tvrdí Peter Weiss. A volá preto po posilnení federalizačných tendencií v EÚ, ako aj po posilnení jej bezpečnosti z vlastných európskych zdrojov.Bezpečnostné garancie, na ktorých Európa žila celé dlhé desaťročia po druhej svetovej vojne, sa rozpadajú na prach. Na východe pritom máme agresora Putina, na západe zasa nepredvídateľného Trumpa.Prežije EÚ bez cesty k ďalšej federalizácií – aby sa tak stala skutočnou mocnosťou? Ako bude vyzerať jej bezpečnosť zoči-voči Rusku a zoči-voči USA? A na ktorú stranu sa pridá Slovensko s premiérom Ficom? Téma dnešného podcastu s bývalým šéfom SDĽ a exdiplomatom Petrom Weissom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na jednej strane nová prečerpávacia vodná elektráreň s vidinou tučných ziskov z predaja elektrickej energie, na strane druhej osudy stoviek ľudí, ktorým jej výstavba zásadne zmení celé ich doterajšie životy. V dnešnom podcaste vám prinášame príbehy farmárov, ktorých sa zámer ministra Tarabu bytostne dotýka, no ktorých sa na to nik nepýtal a o všetkom sa dozvedeli iba z médií. Peniaze nie sú všetko, odkazujú farmári ministrovi Tarabovi.Zámer postaviť úplne novú prečerpávaciu elektráreň na rieke Ipeľ, s ktorým prišiel minister životného prostredia miestnych obyvateľov zaskočil a doslova šokoval. Elektráreň Málinec - Detvianska Huta totiž nie sú iba obrovské investičné náklady a prípadné tučné zisky z predaja elektrickej energie, to sú aj konkrétne ľudské osudy ľudí, ktorí v mieste budúcej vodnej nádrže žijú a ktorí si toto miesto v samom srdci Slovenska vybrali pre jeho krásu, pokoj a relatívnu nedotknutosť. Boli sme sa preto pozrieť priamo na miesto potenciálnej vodnej nádrže v lokalite Čechánky - Detvianska Huta.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Americký prezident Donald Trump hovoril najskôr s Vladimirom Putinom, a hovoril s ním dlhšie ako s ukrajinským prezidentom Zelenským. Navyše nie je isté, či Ukrajina bude alebo nebude priamo zúčastnená na mierových rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinci prežívajú vytriezvenie z nádejí, že by Donald Trump mohol byť voči Rusku ešte tvrdší ako jeho predchodca a prepadajú skôr frustrácii, hovorí expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Budete počuť Donalda Trumpa, jeho exporadcu a dnes kritika Johna Boltona, a za slovenských politikov Ivana Korčoka (PS) a Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Nahrával Peter Hanák.

Robert Fico dal ultimátum koaličnym partnerom do pondelka, aby vyriešili spory v koalíci - inak vezme rekonštrukciu vlády do vlastných rúk. Podľa Andreja Danka ide o porušenie koaličnej dohody, uviedol to v trojstranovom liste. Tému v podcaste rozoberieme s politickým redaktorom Marekom Biróom.Andrej Danko v liste do istej miery vynášal interné informácie, ktoré sme doposiaľ nikdy nepočuli. Jedna z nich bola, že Andrej Danko je v ohrození, pretože Robert Fico sa snaží dostať jeho ministor na svoju stranu Robert Fico. Písalo sa o tom, že by to mal byť Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová, hovorí v podcaste redaktor Marek Biró.Podľa reportéra môžeme takmer s istotu povedať, že Andrej Danko má obavy. „Klesajú mu preferencie SNS, odkedy je vo vláde s Robertom Ficom. Andrej Danko nie je slepý a vidí, čo sa deje a a že stráca pôdu pod nohami a má strach."Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko v rebríčku vnimania korupcie nikdy nepadlo tak skokovo. Prepadli sme sa o dvanásť pozícií na 59. miesto spomedzi 180 krajín, tvrdí Transparency International Slovensko. Prepadli sme sa o historických 12 priečok. „Ide o celkom výrazný vzostup oproti tej pozície z minulého roka, kedy sme boli štyridsiaty siedmy," hovorí Piško v podcaste.Podľa šéfa organizácie Michala Piška ide o vysvedčenie pre vládu Roberta Fica. „Je tokonkrétna vizitka a vysvedčenie pre prvý rok štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má naozaj dopad na naše životy," tvrdí.Na rebríček reagoval aj premiér Robert Fico.V tlačovom vyhlásení uviedol, že Transparency International vydala správu po tom, čo slovenská vláda obmedzila financovanie jej slovenskej pobočky. Premiér rebríček odmieta, pretože "od vzniku súčasnej vlády na konci roku 2023 jej predstavitelia nečelili žiadnym korupčným škandálom."Piško v podcaste vysvetľuje, že slovenská pobočka Transparency sa nepodieľa na zostavovaní tohto rebríčka - ich pobočka ich len interpretuje. „Naša centrála ho zostaví na základe ďalších 13 indexov, ktoré robia nezávislé medzinárodné inštitúcie, takže nie je to ani názor centrály Transparency," tvrdí.Moderuje Denisa Hopková.

Príde k rozuzleniu koaličnej krízy tento týždeň? Ako by mohla vyzerať dohoda o prípadnej rekonštrukcii vlády a ktoré ministerstvá sú "v hre"? Téma pre politického redaktora Aktualít Martina Sliza. Novinár v podcaste približuje, že v rámci rekonštrucie môže Hlas prísť o jeden z dvoch rezortov - ministerstvo investícií vedené Richardom Rašim alebo úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy pod vedením Petra Kmeca. SNS by mohla prísť o ministerstvo športu, ktoré by malo prejsť pod kontrolu skupiny poslancov okolo Rudolfa Huliaka, alebo by sa mohlo rozdeliť na dve časti.Bude to koniec debatám o predčasných voľbách? "Možno na chvíľu bude pokoj, no na jeseň bude opäť témou rozpočet. Zrejme môžeme čakať zas ďalšie napätie," hovorí politický novinár v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Minister Tomáš Taraba tvrdí, že projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec ovplyvní len päť chatiek. Ján Lášak, ktorému štát môže tiež vyvlastniť pozemok tvrdí, že to vôbec nie je pravda a ministrovi vyčíta slabú komunikáciu. Vláda predložila plán na výstavbu novej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, investícia, ktorá by mala výrazne posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska. Avšak, tento ambiciózny projekt vzbudil vášne nielen medzi politikmi, ale aj medzi miestnymi obyvateľmi. Jeden z tých, ktorých sa tento projekt týka, je aj hokejový tréner brankárov reprezentácie Ján Lašák, ktorý bojuje proti vyvlastneniu chaty, ktorá patrí jeho rodine už po generácie.Minister životného prostredia Tomáš Taraba projekt bráni ako kľúčový krok pre slovenskú energetiku, pričom tvrdí, že výstavba bude mať minimálny dopad na životné prostredie. Na druhej strane, opozícia poukazuje na možné negatívne dopady na prírodu a obyvateľov. Ako prebieha vyvlastňovanie pozemkov a aké právne dôsledky to môže mať pre miestnych? Kto sú hlavní kritici projektu a čo tvrdia?V podcaste budete počuť bývalého reprezentanta Jána Lašáka a redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Moderuje Zorislav Poljak.

Daniel Bombic zostáva na slobode, no jeho pohyb bude monitorovať elektronický náramok. Zároveň má zákaz publikovať a zdieľať na sociálnych sieťach príspevky s nenávistným obsahom. Rozhodol o tom Najvyšší súd, tému v podcaste rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.Predsedníčka senátu Dana Wänkeová uviedla, že "štát nemôže byť nečinný ani hluchý voči nenávistným prejavom."Podľa novinárky dnes Daniel Bombic do veľkej miery prehral. „Myslím to v zmysle, že on nie je stíhaný za to, že by niečo ukradol alebo urobil finančný podvod, ale za to, čo robí na internete. A to veľmi ťažko uchopiteľná, no napriek tomu súd zrejme z toho, čo si prečítal - nenávistné komentáre o rôznych ľuďoch, policajtoch, o prokurátorovi, o novinárke, o zdravotníkoch - obsah považuje za natoľko vážny a natoľko nenávistný, že musel obmedziť túto činnosť," hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia Roberta Fica balansuje na hrane väčšiny. Mimoriadna schôdza parlamentu sa podarila otvoriť až na druhýkrát a situáciu ešte viac skomplikovalo oznámenie, že rebelujúci poslanec Roman Malatinec opúšťa Hlas a pridáva sa k skupine okolo Rudolfa Huliaka.Znamená to ďalšie oslabovanie koaličnej stability? A aké má vláda možnosti na udržanie kontroly? V podcaste si vypočujete reakcie politikov aj analýzu redaktora Aktualít Mareka Biróa.Moderuje Zorislav Poljak.

Protesty spred dvoch týždňov ovládli takmer každé väčšie miesto Slovenska. Ľudia vyjdú do ulíc opäť teraz v piatok. Premiér Robert Fico tvrdí, že v pozadí protestov má byť Gruzínska légia na čele s jej velitelom Mamukom Mamulašvilim. Na piatkovej tlačovej konferencii dokonca ukázal spoločnú fotografiu Mamulašviliho s organizátorkou protestov Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine. Fotka však ešte pochádza z 2023,  okolnosti jej vzniku sú známe a organizátorka odmieta. Čo všetko obnáša organizovanie veľkých protestov, čo si myslí o tvrdeniach premiéra a ako si spomína na rok 2018, keď sa stretávala s vlnou nenávisti a označením "Sorosove dieťa? Téma pre aktivistku a tvár protestov Za slušné Slovensko Karolínu Farskú. Farská hovorí, že je nezodpovedné už napätej atmosfére robiť z organizátorov protestov terče. Vystavuje ich to í útokom. Dodáva že premiér Robert Fico v minulosti urobil terč aj z nej a spomína na svoje skúsenosti.Moderuje Denisa Hopková.

Z úradu vlády sa opäť ozvali obavy zo štátneho prevratu. Opäť na nich premiér, minister vnútra a šéf tajnej služby vinili opozíciu, občiansky sektor a najnovšie aj gruzínsku národnú légiu a jej veliteľa. Z prípravy prevratu. A opäť len pár hodín pred ďalšou sériou protestov. Naviac – a čo je podstatné – bez predloženia dôkazov. A že prečo takto, bez dôkazov…? Vysvetlením má byť príklad, ktorým reaguje šéf SIS Pavol Gašpar. „Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s byciklom a dám na ten obchod nápis - Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu informovanie?“.Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.A keď si noviári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie. Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať“Premiér hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností. „My robíme všetko preto, aby ľudia ak protestujú, nech protestujú v kľude“. Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností.Plynové alternatívyNamiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu? Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles jeho cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami“, odkomunikovala. Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia? Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu. „Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže“, vysvetľuje analytik. Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má síce zvyšujúcu ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko“, hovorí Potočár. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj keď zákonom sľubujú podporu Huliakovci aj poslanec Hlasu Roman Malatinec, hlasovanie v parlamente je neisté - nesmel by totiž chýbať ani jeden koaličný poslanec, a to ani pre chorobu. Čo sa stane, ak by koalícia nebola schopná schváliť zákony, sme sa v dnešnom podcaste pýtali šéfa LOZ Petra Visolajského. Opozícia totiž hlasovanie za zákony podmieňuje predčasnými voľbami. Nahrával Peter Hanák.

Premiér Robert Fico v otázke konfliktov vo vládnej koalícii zaujal strategickú pozíciu, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. „Robert Fico v podstate už našiel a označil vinníkov koaličnej krízy. Na tlačovej konferencii, ktorá sa dotýkala novely ústavy, niekoľkokrát zopakoval, že za pád vlády a potenciálne predčasné voľby bude zodpovedať Hlas a SNS," vysvetľuje v podcaste s tým, že ak šéf Smeru zameria pozornosť na tieto obe strany môže im „vykradnúť" voličov.Podľa Láštica je predseda vlády pripravený na všetky scenáre - aj rekonštrukciu vlády, prípadne aj predčasné voľby. „V nejakom momente, a pôdu na to už má už dlhé týždne pripravenú, môže Robert Fico povedať „stačilo". Ak začne strana Smer strácať preferencie a koaličná kríza a hádky sa budú prejavovať aj na podpore Smeru, tak to môže premiér veľmi rýchlo ukončiť," vysvetľuje odborník.Témou je aj vylúčenie dvoch poslancov z Hlasu - Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša - ktorému nerozumie ani sám premiér. Respektíve to vyplýva z jeho vyjadrenia v Sobotných diaológoch: „Keby nás bolo sto vo vládnej koalícii tak si viem predstaviť, že sa s niekým rozlúčime, ale je nás 79 a dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s Rudolfom Huliakom (nezaradený) a ďalšími dvoma."Podľa Láštica mohol byť Hlas pri vylúčení motivovaný obavou, že ak nezakročia teraz rázne, tak sa im zosype strana. Podľa odborníka, ale teraz musí šéf strany znášať následky.

Už len z toho, čo sme počuli, je zrejmé, že je to na politickú objednávku, tvrdí o správe SIS, ktorou sa zaštiťoval premiér, keď označil občianske protesty za snahu o protištátny prevrat bývalá premiérka Iveta Radičová. SIS podľa nej nie je tajnou službou, ktorá garantuje bezpečnosť Slovenska a jeho občanov. "Dôverovať jej, tak to chce veľkú dávku fantázie," dodáva expremiérka. A ako hodnotí aktuálneho premiéra Fica?Slovensko zažilo veľké protivládne demonštrácie. Premiér ale demonštrantom odkazuje, že republiku si rozvracať nenechá a šíri teórie o protištátnom prevrate. Robert Fico je majstrom zástupných tém a odvádzania pozornosti od jeho neschopnosti vládnuť, tvrdí v rozhovore pre Aktuality expremiéra Iveta Radičová."Rozprávať o štátnom prevrate z dôvodu protestov v uliciach? Veď to je choré a úplne scestné," tvrdí expremiérka Radičová. Do teórií o majdanizácií spoločnosti však premiér zaplietol aj našu tajnú službu - s celou jej neslávnou minulosťou a teda i relevantnými pochybnosťami o dôveryhodnosti SIS. "SISka vstupuje do politiky spôsobom, ktorý nezodpovedá úlohe a pozícií tajnej služby." reaguje Radičová.Slovensko sa ocitlo vo víre udalostí, v ktorých nastupujúcu konsolidáciu, rozpadajúcu sa vládnu väčšinu a kolabujúci štát, strieda premiérov výlet za Putinom, jeho konflikt so Zelenským a nastupujúcimi masovými občianskymi protestami. Tie však Robert Fico označil za protištátny prevrat a svoju teóriu podporil aj utajenou správou SIS. Napriek údajnej vážnosti situácie, sa však už o pár dní vrhol do témy definovania manželstva či zákazu adopcie homosexuálnymi pármi. "Všimnite si ako často strieda určujúce témy. Najprv prehlušoval témou zlej Ukrajiny, ktorá nám nechce pustiť plyn, potom protištátny prevrat a následne téma muž a ženy. To všetko preto aby prehlušil realitu dňa, že sa mu rozpadá vládna koalícia, nevie riadiť spoločnosť, nevie konsolidovať verejné financie ani reštartovať ekonomiku," dodáva expremiérka Radičová.Aktuality Nahlas, dnes s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Reč bude aj o možnosti predčasných volieb a stave opozície. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

„Všetko, čo sme doteraz videli a počuli, stojí a padá na liste z dielne ChatGPT, ktorý bol nešťastne málo editovaný. Ak tu hrozí štátny prevrat, komunikácia premiéra by mala byť podložená hodnovernými informáciami. Tie sme dodnes nevideli“, reaguje expert na hybridné hrozby Viktor Breiner. Protivládny puč, za ktorým stoja nielen mimovládky, opozícia či médiá, ale aj expertná skupina, ktorá má za sebou akcie v Gruzínsku či kyjevský Majdan. S cieľom povaliť jeho vládu. Cestou okupácia vládnych budov, preskakovanie plotov a štátny prevrat. Optika najmocnejšieho muža krajiny – premiéra Roberta Fica. Opiera ju o informácie tajnej služby, ktorá ako sa ukázalo zmonitorovala komunikáciu organizátorov protestov v Banskej Bystrici. S tým rozdielom, že tá nehovorí o žiadnej okupácii, či násilnostiach – naopak zdôrazňujú potrebu nenásilnej akcie.Napriek tomu premiér naďalej hovorí o hrozbe štátneho prevratu a zasadla bezpečnostná rada štátu, ktorú si vyžiadal prezident. V komunite expertov na hybridné hrozby zaznieva, že tu prebieha riadená hybridná operácia s cieľom zlikvidovať demokratické princípy, no zo strany premiéra. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico včera počas rokovania o svojom odvolávaní predstavil správu SIS. Hoci je jej obsah utajený, verejnosť už má indície o tom, čo v nej môže byť. V éteri sa objavujú slová ako majdan, odpočúvanie a destabilizácia krajiny.Občianske protesty sú kľúčovým nástrojom demokracie, no ich organizovanie sa údajne ocitlo pod drobnohľadom štátu, dokonca tajných služieb. Premiér Robert Fico hovorí o majdane riadenom opozíciou a tajná služba mala podľa neho zaznamenať aktivity, ktoré údajne smerujú k destabilizácii krajiny. Ohrozenie stability krajiny nespočíva v protestoch, ale v krokoch vlády, tvrdí organizátorka protestov Lucia Štasselová z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá sa ohradila voči naznačovaným zisteniam.Slovenská informačná služba sa ocitla v centre pozornosti po tom, čo premiér Robert Fico v parlamente predstavil správu o údajnom monitorovaní občianskych protestov, ktoré označil za pokusy o destabilizáciu krajiny. Táto téma vyvolala množstvo otázok o úlohách tajnej služby, jej limitoch a možnom zneužití na politické ciele.O úlohách SIS, jej limitoch a o tom, či môže byť zneužitá na politické ciele, budeme hovoriť s bývalým šéfom analytického oddelenia SIS Jánom Mojžišom.Moderuje Zorislav Poljak.

V dnešnom podcaste budete počuť argumenty predsedu PS Michala Šimečku, ktorý ako jediný opozičný politik mohol vystúpiť na verejnej časti schôdze. Rovnaký priestor dostanú aj odpovede Roberta Fica, ktorý zároveň oznámil, akým spôsobom bude prekrývať ekonomickú situáciu, zvyšovanie DPH a drahšie potraviny kultúrno-etickými témami. Dozviete sa, či nám reálne hrozí vystúpenie z EÚ. Čo utajenie schôdze hovorí o úrovni demokracie na Slovensku, do akej miery je Robert Fico naozaj pre nás všetkých nebezpečný a do akej miery je to len rétorika, a či budú predčasné voľby, analyzovali politológovia Grigorij Mesežnikov, Pavol Baboš a Samuel Spáč. Moderuje Peter Hanák.

Bytová asociácia ministerstva obrany na konci roka vyhlásila súťaž na upratovacie služby za viac ako 200-tisíc eur, no oslovené boli iba tri firmy – z ktorých dve sa predtým upratovaniu vôbec nevenovali. Víťazom sa napokon stala firma bývalej playmate Stanislavy Gálovej, ktorá svoje podnikanie v oblasti upratovania zaregistrovala len krátko pred súťažou.BARMO sa ocitlo v centre kontroverzie pre upratovacie služby za 221-tisíc eur, keď zákazku získala firma s minimálnymi skúsenosťami. Obstarávanie, vyhlásené v predvianočnom období, vzbudilo otázky nielen kvôli načasovaniu, ale aj výberu troch oslovených firiem. Dve z nich nemali žiadnu históriu v upratovaní a víťazná firma si len krátko pred súťažou doplnila upratovanie do predmetu podnikania.Investigatívny reportér Aktualít Peter Sabo hovorí o pochybných praktikách, možných prepojeniach a o tom, či sa prípadom bude zaoberať Úrad pre verejné obstarávanie.Moderuje Zorislav Poljak.

Spišská Stará Ves sa spamätáva z tragického útoku na miestnom gymnáziu. Študent tam vo štvrtok nožom usmrtil zástupkyňu riaditeľa a jednu zo študentiek. Ukázalo sa, že študent mal už v minulosti vážne problémy so zákonom a bol dvakrát odsúdený za násilné správanie. Gymnázium o jeho minulosti nemalo ani tušenie. Nové informácie ukázali, že útočník bol v roku 2022 dvakrát odsúdený za násilné správanie. Ako deviatak na základnej škole fyzicky napadol spolužiačku, ktorú zbil päsťami a kopal do hlavy. Neskôr sa jej vyhrážal smrťou, čo viedlo k ďalšiemu súdnemu konaniu. Napriek tomu, že Samuel S. dostal podmienečný trest a zákaz približovania, tieto informácie sa k gymnáziu v Spišskej Starej Vsi nikdy nedostali.Rodičia jeho minulosť zamlčali, uviedla riaditeľka školy reportérovi Marekovi Nemcovi s tým, že ak by tieto informácie mali, nikdy by sme ho na školu neprijali.Zlyhanie systému alebo komunikácie?Odborník na bezpečnosť Martin Královič zdôrazňuje, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by zabezpečil výmenu informácií o rizikových študentoch medzi základnými a strednými školami. „Bez legislatívnych zmien sa budeme stále potýkať s rizikom, že školy nebudú vedieť o minulosti svojich žiakov,“ uviedol Královič.Ako predísť ďalším tragédiám? Královič navrhuje zavedenie lepšej komunikácie medzi inštitúciami, posilnenie školských psychológov a pravidelné školenia pre zamestnancov. Královič však upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením. „Prevencia začína pri duševnom zdraví a radikalizácii mládeže,“ dodal.Moderuje Zorislav Poljak.

„Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“ – slová prvého muža Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho. Zazneli len tento pondelok v priestoroch europarlamentu, v čase keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko s Tiborom Gašparom. A len týždeň pred ďalším pondelkom, kedy sa ujme funkcie ďalší silný muž sveta Donald Trump. Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou. Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko. Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie. Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste. „Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy. „Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú." Témou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.Moderuje Denisa Hopková.

„Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Toto sa podľa Bárdyho môže stať faktorom, ktorý zmení hru. Robert Fico u Putina epizódou, na ktorú sa rýchlo zabudne; nespokojné námestia hystériou a iniciatívna „samo-červená“ pre destináciu Kyjev a Zelenského v ňom – postoj prezidenta Petra Pellegriniho k dramatickému vývoju posledných dní, keď Slovensko zažíva opäť plné námestia pre nespokojnosť s krokmi premiéra. Prezident na jednej strane rozdáva štátne vyznamenania, na druhej posiela odkaz na chladné námestia s ich kritikou vlády a premiéra, že ide o hystériu. A premiér cez tento víkend začal otvorene sám hovoriť o možnosti predčasných volieb. Ak sa jeho koaliční partneri neutrasú a neporiešia vzájomne trenia a nefunkčnosť väčšiny v parlamente. Nie je práve toto vysvetlením posledných aktivít premiéra? Témy pre Petra Bárdyho, politického komentátora Aktualít. „Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“ Bárdy to označuje za možný „gamechanger“ a teda faktor, ktorý môže zmeniť situáciu v otázke predčasných volieb. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Peter Weiss nedávnu cestu premiéra do Moskvy označuje za „prejav mocenskej arogancie". Podľa jeho slov sa Robert Fico sa správa ako nedemokratický autokrat. „Je absolútne šialené, že ani prezident republiky, ktorý je podľa ústavy zodpovedný za zahraničnú politiku o tejto ceste nevedel. To je rozvrat fungovania štátu a jeho vyhlásenie je prejavom mocenskej arogancie. On občanom povedal vás nič do toho, čo ja vyrokujem s prezidentom Putinom, čo ja vyrokujem vo Vietname," hovorí v podcaste bývalý diplomat s tým, že to prekročilo akékoľvek čiary.Weiss krizituje aj navrhované recipročné opatrenia voči Ukrajine. „Robert Fico sa často odvoláva na kresťanské hodnoty. Toto čo robí je doslova nekresťanské a nehumánne. Zobrať si ako rukojemníkov nešťastných ľudí, ktorí trpia vojnou je doslova barbarstvo."Weiss bol pred voľbami predsedom Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý bol blízky Hlasu. V podcaste tiež hovorí, či je strana garantom európskej orientácie Slovenska. Uvidíme, aké silné budú a aká bude reakcia vlády. A tiež aká bude reakcia koaličných poslancov, keď príde na pretras nové vyhlásenie o zahraničnej politike a či strana Hlas bude súhlasiť s absolútnym príklonom ku krajne pravicovým stranám," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Najväčší hackerský útok v dejinách Slovenskej republiky? Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra – známy aj ako katasterportál – bol zasiahnutý rozsiahlym kybernetickým útokom zo zahraničia. Hackeri údajne za obnovenie prístupu k dátam požadujú sedemmiestnu sumu v dolároch.Problém však nespočíva iba vo výkupnom. Omnoho dôležitejšou otázkou je, kedy a či vôbec bude štát schopný obnoviť dáta zo svojich záloh. Hrozí, že časť údajov sa stratí úplne a služby katastra zostanú nefunkčné ešte niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.V podcaste budete počuť šéfredaktora portálu Živé.sk Filipa Hankera a Filipa Domovca z portálu Nehnuteľnosti.sk. Moderuje Zorislav Poljak.

Analytik Alexander Duleba v podcaste hovorí, že cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy znamenala prekročenie červenej čiary v zahraničnej politike Slovenska. „Prekročil taký určitý Rubikon a červenú čiaru. Už sa nevie vrátiť späť. Má to veľmi negatívny dosah hlavne, hlavne teda na naše postavenie v rámci Európskej únie," hovorí Duleba.Dodáva, že zatiaľ čo pred cestou do Moskvy išlo zo strany Slovenska o samoizoláciu, po nej už ide o priamy konflikt so západnými spojencami. „Po ceste Roberta Fica do Moskvy predstavujeme my a Maďarsko bezpečnostné riziko," konštatuje v rozhovore" vysvetľuje Duleba s tým, že Fico je len tretím lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý navštívil Moskvu od začiatku ruskej invázie.Duleba spochybňuje, že by hlavným dôvodom cesty bola otázka plynu: „Vôbec celá tá debata ohľadom plynu mi pripadá veľmi iracionálna, pretože Ukrajinci už viac ako rok dozadu informovali Európsku komisiu," tvrdí.Podľa neho išlo skôr o vnútropolitický boj a snahu získať voličov.„Čím väčší problém bude s konsolidáciou verejných financií, čím skôr a viac ľudí to pocíti na svojich peňaženkách, tým viac môžme očakávať jeho protizápadné, protiukrajinské a proruské proputinovské vyhlásenia," predpovedá Duleba. S odborníkom rozoberáme aj slova premiéra o definovaní obsahu a kvality zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.Moderuje Denisa Hopková.Alexandra Duleba: Fico prekročil červené čiary a niet cesty späť Začíname byť bezpečnostým rizikom

To, čo pácha Robert Fico v zahraničnej politike, je jednoznačne vlastizrada. V mene seba obetuje dlhodobé záujmy Slovenska. Znepriatelil si väčšinu susedov Slovenka (Poľsko, Česko a najmä - Ukrajina) a navyše nám vybavil doslova celosvetovú hanbu odmietaním pomoci utečencom. Aké záujmy teda ešte reprezentuje premiér Fico a sú to ešte vôbec naše záujmy - záujmy Slovenska?Podľa slovenského premiéra - a jeho koaličných súputníkov či podporovateľov - malo byť dnes Slovensko v zajatí zásadnej plynovej krízy. Dôvodom bolo dlhodobo avizované rozhodnutie Ukrajiny stopnúť tranzit ruského plynu cez svoje vlastné územie. Je siedmy január, no žiadna „plynokríza“ sa nekoná.Naopak - a ak sa tu koná nejaká kríza, je to skôr kríza zahraničnopolitického smerovania Slovenska a spôsob, akým je naším premiérom utváraná. Aspoň tak to tvrdí slovenská opozícia.Premiér Fico sa totiž počas vianočných sviatkov pokúsil zásadne otočiť geopolitickú orientáciu Slovenska. Bez mandátu vlády, ako i príslušných výborov parlamentu, sa vybral do Moskvy rokovať priamo s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Podľa opozície tým pácha akt vlastizrady.Rokovanie slovenského premiéra v Moskve, ktoré malo priniesť vyriešenie plynovej krízy, ale údajne za ním bola i snaha o začatie mierových rokovaní o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, tak zatiaľ žiadne relevantné výsledky neprinieslo. Podľa exministra Wlachovského môže ísť o akúsi dymovú clonu, ktorá má prekryť zdražovanie, vyplývajúce z Ficom prijatej konsolidácie, možný začiatok predvolebnej kampane pred prípadnými predčasnými voľbami, ale v realite problém s prípadnou plynovou krízou premiérove návštevy v Kremli nijako nevyriešia. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o premiérovej, takpovediac „svojstojnej“ zahraničnej politike. Kam sa teda dnes uberá naša zahraničná politika a o čo premiérovi Ficovi vlastne ide? Témy pre exministra zahraničia a dlhoročného diplomata Miroslava Wlachovského.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová. „Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia.  „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”Moderuje Denisa Hopková.

Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti."Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom. Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšinský a Braňo Dobšinský.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Príkladom je vyšetrenie protilátok na laktózu. Odborníci tvrdia, že ide o medicínsky nezmysel, ale napriek tomu to dve z troch poisťovní preplácajú. Zbytočné vyšetrenia nás zrejme stoja viac ako 20 miliónov eur ročne. Podľa niektorých lekárov dochádza aj k zbytočným operáciám, ktoré môžu pacientom viac ublížiť ako pomôcť. Tzv. overtreatment nie je iba slovenským problém. V Nemecku aj pre tento dôvod idú reformovať nemocnice. Prišli totiž napríklad na zbytočné amputácie, ktoré sa dali riešiť bez rezania, avšak zdravotnícke zariadenie zvolilo ekonomicky výhodnejší zákrok. Či sa takéto veci dejú aj na Slovensku, sme sa pýtali riaditeľky jednej z najväčších nemocníc. Tá hovorí, že medicínska efektívnosť je jedna vec, ekonomická efektívnosť je iná vec. V dnešnom podcaste budete počuť aj stanovisko zdravotnej poisťovne Union, ktorá prepláca sporné vyšetrenie protilátok na laktózu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, šéfa LOZ Petra Visolajského a prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka z Univerzitnej nemocnice v Martine. Oslovili sme aj spoločnosť Unilabs, ktorá vykonáva laboratórne vyšetrenie protilátok laktózy, ktoré podľa odborníkov neexistujú. Do uzávierky podcastu sme nedostali žiadnu odpoveď. Nahrával Peter Hanák.

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu? Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov. Nahrával Peter Hanák.

Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť.  Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou. Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú? Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu. „V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár. Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny. „To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár. Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere. V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Novinári Aktualít Kristína Braxatorová a Marek Biró sa rozprávali s viacerými poslancami Hlasu, aby zistili ako sa vyvíja situácia v strane po tom, čo štyria poslanci - Roman Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec - vyjadrili svoju nevôľu s koalíciou. V podcaste približujú, čo sa im podarilo zistiť.„No sú to štyria jednotlivci, každý s inými požiadavkami. Zhodujú sa ale na tom, že nemajú potrebu hlasovať vždy rovnako so svojou stranou, s klubom. Špecifický v tomto je Samuel Migaľ, ktorý prestal sa zúčastňovať zasadnutí klubu a odpojil sa trochu viac formálne,"približuje novinárka Braxatarová. „Jeden zo štvorice povedal, že nechce ako keby legalizovať každú hlúposť, čo príde do parlamentu," dopĺňa Biró.Témou podcastu je tiež, či narastá nespokojnosť aj so samotným šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. „No nespokojnosť v Hlase vidíme už niekoľko posledných týždňov. Ťažšie sa to popisuje, lebo zatiaľ nevidíme uchopiteľné príklady toho, že by sa poslanci sťažovali navonok. Vieme, že to riešia vo vnútri klubu. No výčitka, s ktorou sme sa my stretli najčastejšie pri písaní tohto textu bolo, že sa Matúš Šutaj Eštok tým, že je iný typ predsedu, ako bol Peter Pellegrini, nevie ozvať voči Robertovi Ficovi, no hlavne voči Andrejovi Dankovi," približuje Braxatorová.Moderuje Denisa Hopková.

Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode. Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína. V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského. Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.

Vlk je na muške pre škody za pol milióna eur, zatiaľ čo lesná zver spôsobuje škody za 20 miliónov ročne. Systémové riešenia chýbajú, tvrdia odborníci.Tarabov rezort plánuje zrušiť celoročnú ochranu vlka a opäť povoliť jeho lov. Podľa ministerstva je to nevyhnutné, pretože škody spôsobené vlkmi, napríklad útoky na domáce zvieratá, za posledné štyri roky údajne vzrástli trojnásobne.Je lov vlka naozaj tým správnym riešením? Alebo existujú efektívnejšie spôsoby, ako chrániť hospodárske zvieratá aj prírodu? V dnešnom podcaste budete počuť odborníkov na ochranu prírody z WWF Slovensko, Katarínu Butkovskú a Milana Janáka.Moderuje Zorislav Poljak.

Fungovanie Mobilných odberných miest počas pandémie bolo neefektívne, netransparentné, bez akejkoľvek kontroly a za účasti podivných firiem. Tak popisuje šéf NKÚ závery kontroly MOMiek. Navyše, všetka relevantná dokumentácia bola zámerne zničená, tvrdí pre Aktuality Nahlas Ľubomír Andrassy. A ako vníma aktuálnu situáciu v zdravotníctve? Vyše 40 miliónov testovaní, takmer tritisíc Mobilných odberných miest, no a z toho vyplývajúce náklady vo výške viac ako 300 miliónov. Fungovanie pandemických mobilných odberných miest by sa však z pohľadu zistení Najvyššieho kontrolného úradu dalo jedným slovom označiť aj ako doslova škandalózne. Navyše, relevantné dáta o ich fungovaní boli zámerne zničené, tvrdí Ľubomír Andrassy.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes vám prinášame exkluzívne zistenia našich najvyšších štátnych kontrolórov o fungovaní všetkým nám tak dobre známych pandemických MOMiek a dá sa povedať, že tieto zistenia NKÚ skutočne vyrážajú dych. "To, ako poskytovatelia tejto služby nepreukázali ministerstvu zdravotníctva, že túto službu vykonali a napriek tomu úhrady prebehli, to je z pohľadu NKÚ nielen porušením zákona o rozpočtových pravidlách, ale za takéto konanie by mal byť niekto braný na trestnoprávnu zodpovednosť," povedal pre Aktuality šéf NKÚ.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Skupinka štyroch poslancov za Hlas dnes osobitne rokovala s lekárskymi odborármi a navrhla zmiernenie trestov pre lekárov, ktorí by nenastúpili do práce. Jeden zo štvorice rebelov v Hlase Radomír Šalitroš to vysvetlil pre náš podcast. Môže teraz koalíciu pri každom zákone vydierať ktorákoľvek skupinka poslancov? Pri tesnej väčšine to tak zrejme bude, a možno to ani nie je úplne na škodu, lebo budú transparentnejšie vidieť záujmy a lobing, naznačuje politologička Aneta Villági. Podľa nej sú takéto názorové platformy poslancov v zahraničných demokraciách bežné. V dnešnom podcaste Aktuality nahlas budete počuť aj predsedu SNS Andreja Danka a poslanca za SaS Tomáša Szalaya. Moderuje Peter Hanák.

„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“. Prognóza vývoja udalostí v Sýrii optikou bezpečnostného analytika Josefa Krausa z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Už tretí deň je Sýria správou pre svet. Ozbrojení rebeli tam zvrhli dynastického diktátora s tvárou západného politika. Bašára al-Asada. Režim, ktorému dával podobu ešte jeho otec Háfiz al-Asad, má na svedomí stovky tisíc obetí, dokonca útoky smrteľným sarínom voči vlastným. A milióny utečencov. Z útrob väzení vyšlo viac ako stotisíc zadržiavaných nepohodlných režimu, medzi nimi aj deti. Asad z krajiny utiekol, azyl mu poskytol Vladimír Putin. Novou tvárou Sýrie sa stáva vodca ozbrojených rebelov Abú Muhammad Džawláni, niekdajší terorista, ktorý teraz hovorí o svojej transformácii a „vláde spásy“ pre Sýriu. Čo bude ďalej. Nehrozí scenár z Lýbie, kde sa po zvrhnutí Kaddáfího rozpútalo ešte väčšie krviprelievanie? Téma pre bezpečnostného analytika Josefa Krausa.„Predsa len, vyvíjať podvratné aktivity v prostredí poľných veliteľov je niečo úplne iné, ako spravovať a riadiť krajinu a vymáhať právo a poriadok. Každá z rebelských skupín si bude chcieť uchmatnúť svoj podiel moci a logicky vznikne konkurečný boj medzi nimi. Povedie to len k ďalšej erupcii násilia“, tvrdí Kraus. V podcaste sa dozviete, kto bol Bašár al Asad, kto je nová hviezda s teroristickou minulosťou Abú Muhammad Džawlání a aké vyhliadky má prechod moci v Sýrii. Rovnko, či nám nehrozí nová utečenecká vlna. Nahrával Jaroslav Barborák.