NAHLAS |aktuality.sk

Ľudia, ktorí nevedia inak vládnuť, tak to robia systémom „rozdeľuj a panuj,“ ale nedochádza im, že časom sa môže situácia meniť a čím väčším tlakom sa víťazstvo dosiahne, tým väčší bude aj ten spätný náraz, hovorí o narastajúcej polarizácií psychológ Dušan Ondrušek. Polarizácia je podľa neho prirodzeným javom, u nás je však príliš priživovaná nezrelými politikmi.Je po prezidentských voľbách, nad krajinou sa však pokoj a mier sľubovaný novozvolenou hlavou štátu nerozhostil. Frustrácia a napätie by sa dalo priam krájať a o stupňujúcej sa polarizácií začali ako o probléme hovoriť už aj politici. Ako je však u nich obvyklé, aj v tomto prípade, vlastné brvno v oku nevidia, no o to hlasnejšie hovoria o smietkach v očiach oponentov a dokonca jeden z dlhodobo najvýraznejších politikov konfliktu dnes z polarizácie obviňuje svojich politických oponentov. Stáva sa teda z konfliktu nová politická téma?„Všetci máme v sebe tendenciu k tzv. atribučnej chybe, respektíve atribučnému skresleniu: Keď sa niečo darí, tak máme tendenciu prisudzovať to sebe a naopak, keď sa niečo nedarí, tak máme tendenciu hľadať vinníkov mimo seba a tak potom vznikajú rôzne komplikované príbehy, kto všetko tú chybu (alebo prehru) spôsobil. No a keď je spoločnosť dostatočne vyzretá, tak sa to neberie tak osudovo. Keď je ale spoločnosť nezrelá a nie je v nej zrelá a kultivovaná diskusia a zvyklosti o tolerancií protivníka, tak sa uchyľuje napríklad k nálepkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti,“ hovorí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.Čo je teda za stupňujúcou sa agresivitou v spoločnosti, kto je za ňu zodpovedný, prečo voľby nepriniesli žiadnu úľavu a nejde o nový spôsob politickej taktiky v akejsi permanentnej nikdy nekončiacej predvolebnej kampani? Téma dnešného podcastu s psychológom Dušanom Ondrušekom, politológom Jozefom Lenčom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym. „Ak chcú demokrati veriť, že tu môže nastať nejaká zmena k lepšiemu, tak radikalizáciou diskusie, urážaním oponentov a prehlbovaním zákopov, ktoré sú tu dnes vykopané, sa to nedosiahne. Je to obrovská chyba,“ upozorňuje Peter Bárdy.„Keď sú lídri nezrelí, tak im nestačí vyhrať, ale majú tendenciu v konflikte pokračovať a dávať najavo tým, čo prehrali, akí sú nemožní,“ dodáva Dušan Ondrušek.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V parlamente je verejné vypočutie kandidátov na uprázdnený post ústavného sudcu po Jane Laššákovej. Na miesto sa hlási päť uchádzačov, dvoch vyberie parlament, z nich si potom vo finále vyberie hlava štátu. K doplneniu dochádza v čase, keď na rozhodnutie o ústavnosti čakajú citlivé podania napríklad v súvislosti s vládnymi zmenami v trestnej legislatíve. Naviac, ak za personálnymi návrhmi minimálne dvoch kandidátov je vládna moc – poslanec Michelko z SNS či dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, blízky vládnym stranám? Je potrebné spozornieť a sledovať už verejné vypočutie? „Vždy je dobré byť na pozore, keď sa obmieňa zloženie ústavného súdu“, tvrdí Eva Kovačechová z Via Iuris. Dopĺňa však, že svoje urobí aj potreba ústavnej väčšiny, ktorú potrebuje kandidát na post ústavného sudcu, a to ešte predtým, ako by sa preň rozhodla samotná hlava štátu. Lebo konečný výber robí až prezident. O uvoľnený post sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhuje poslanec SNS Roman Michelko. Líviu Trellovú zas dekan bratislavskej Právnickej fakulty UK Eduard Burda, ktorý má blízko k vládnym stranám (je ich nominant v štátnej komisii pre voľby). Antona Dulaka navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Martinu Jánošíkovú zas dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Zuzanu Pitoňákovú verejný ochranca práv.„Sme v inej situácii, ako to bolo napríklad v roku 2019. Vteda sa z trinástich sudcov ústavného súdu odmieňalo aždeväť. To bola naozaj nadpolovičná väčšina. Bol to kritický počet ústavných sudcov a veľmi, veľmi záležalo na tom, kto sa na ten ústavný súd dostane. V súčasnosti, keď sa dopĺňa jedno uprázdnené miesto z trinástich sudcov, nechcem povedať, že to nie je dôležité. Samozrejme, že je. ale nie je namieste obava dnes v tejto situácii, že by sa nejakým zásadným spôsobom mohlo otočiť smerovanie ústavného súdu“, vysvetľuje Eva Kovačechová z Via Iuris.S Annamáriou Dömeovou z investigatívneho tímu sa pozrieme na najnovší záver preverovania smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „Preskúmala prípad a pokiaľ ide o zranenie oka a samovraždu, nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“, uvádza sa v stanovisku prešovskej krajskej prokuratúry. Bude tak koniec neustálemu spochybňovaniu jeho smrti? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čas volebný vystriedal čas uťahovania opaskov. Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie no a ako prvé ju napadlo, zvýšiť nám dane a pohroziť masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Opozícia vláde neverí a obáva sa, že siahne i na Druhý pilier a napokon sa nevyhne ani zvyšovaniu DPH.Je po voľbách a premiér namiesto Pellegrinim sľubovaného pokoja občanom „doručil“ vyššie dane a hrozí i masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Slovensko má totiž vážny problém a ten problém sa volá prázdna štátna kasa – a permanentný život na dlh, ktorého financovanie je stále drahšie – a je teda dlhodobo neudržateľné. Aktuálne vláda potrebuje nájsť približne 1, 4 miliardy eur – čo predstavuje jednopercentnú konsolidáciu verejných financií. Hľadanie tejto obrovskej sumy sa však vláde zatiaľ príliš nedarí.Kde teda chce vláda hľadať tieto peniaze a ako vníma jej predstavy o ozdravení verejných financií opozícia? Dá sa pri tak vysokej konsolidácií vyhnúť vyššej DPH či škrtom v sociálnej sfére? A nesiahne napokon vláda aj na miliardy sporiteľov v druhom penzijnom pilieri? Téma dnešných Aktualít Nahlas s poslancami parlamentu Štefanom Kiššom za PS a Mariánom Viskupičom za SaS. Počuť však budete aj predstavy premiéra Roberta Fica a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?Moderuje Denisa Hopková.

Vypočujte si reportáž z volebnej noci u Ivana Korčoka, ktorého vo voľbách porazil Peter Pellegrini. „Kampaň rozhodlo to, že zo mňa urobili kandidáta vojny. To im nezabudnem. Za vás, moju mamu, moje deti,” povedal po prehre Ivan Korčok jeho priaznivcom pred Starou tržnicou, kde mal centrálu.Prinášame vám nielen priebeh volebnej noci, ale aj analýzy volebného výsledku. Budete počuť prvé slová Ivana Korčoka, rekacie expremiéra Mikuláša Dzurindu, poslancov Alojza Hlinu a Máriu Kolíkovú (SaS), Milana Majerského, či herečky Kristíny Tormovej.Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Budete počuť Petra Pellegriniho, ktorý sa stane šiestym prezidentom samostatného Slovenska. Okrem poďakovania občanom oznámil, že ako prvé sa pôjde zajtra ospravedlniť svojim rodičom za to, že museli čeliť špinavej kampani.Okrem toho budete počuť vyjadrenia Roberta Fica, Ivana Gašparoviča, Matúša Šutaja Eštoka, ale aj redaktorov Aktualít Frederiku Lodovú a Tomáša Kysela.Nahrával Zorislav Poljak.

Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovoríOčakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.Moderuje Denisa Hopková.

Ako ďalej s druhým pilierom? Alebo inak: ako ďalej so súkromnými dôchodkovými úsporami občanov? S vyše pätnástimi miliardami milióna osemsto tisíc Slovákov. Po tom, ako Ficova vláda opäť znížila odvody na súkromné penzie, zaznievajú hlasy o „garanciách“ pre výnosnosť súkromných fondov, či zámery „prehodnocovať efektívnosť“ všetkých pilierov dôchodkového systému – a teda aj druhého piliera. Pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom Jánom Šebom, ktorý pôsobil za predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora na úrade Plánu obnovy, odkiaľ aktuálne prešiel na vládny Inštitút pre stratégie a analýzy. Doterajšie zásahy vlád Roberta Fica do druhého piliera podľa neho pripravili sporiteľov najmenej o 18 mld eur. „Najväčší negatívny zásah s najväčšími dopadmi na hodnotu úspor ľudí bola akcia "návratka".Máte vyčíslené, koľko to stálo?„Tento je najdrahší, bavíme sa okolo trinásť až štrnásť miliárd eur.“Keď hovoríme päť miliárd pri prvom a ďalších trinásť, to je skoro dvadsať miliárd.„Pretože od toho momentu indexové fondy urobili viac ako 100 percentný výnos a dlhopisové fondy urobili výnos nejakých 20 %.“Akú životnosť dávate Inštitútu pre stratégie a analýzy, keď jeden premiér bude počuť, že kroky jeho vlád - a to len tie dva najzávažnejšie pri súkromných dôchodkoch - stáli sporiteľov dvadsať miliárd.Ale tento inštitút má robiť presne toto. A stále to robí. To znamená, že ponúka vlastne vláde... využívajú ho na to: prepočítajte mi veci, ako by fungovali, keby sme sa rozhodli takto, ako by fungovali, keby že sa rozhodneme inak. Takže on stále funguje týmto smerom. Keď pustíte von kritické veci. Čo znamená kritické? Odhaľovanie pravdy nemôže byť kritické. Ďalšia vec však je nielen, či vás počujú a počúvajú, ale či aj berú do úvahy vaše prepočty.„Niektoré áno, niektoré nie. Závisí to, či to sedí do kontextu formovania ich politiky.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kampaň pred druhým kolom sa blíži do finále, od polnoci začne platiť moratórium. V posledný možný deň tak podporu vyjadrili aj neúspešní prezidentskí kandidáti. Budete počuť historika Patrika Dubovského, ktorý podporil Ivana Korčoka.Neúspešný prezidentský kandidát Ján Kubiš bude voliť Petra Pellegriniho. Potvrdil to pre RTVS. Ľuďom nechce radiť, koho majú voliť, ale vyzval, aby prišli v sobotu k urnám.Pellegriniho podporila vládna koalícia s Andrejom Dankom a Robertom Ficom. Vo svojom spoločnom vyhlásení po koaličnej rade varovali pred Ivanom Korčokom.V podcaste rozoberieme aj posledné prieskumy - ukazujú, že pôjde o veľmi tesný súboj. Dá sa teda určiť, kto môže byť víťazom volieb? Čo o tom rozhodne? A podarilo sa Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinimu mobilizovať skupiny, ktoré sú k ich víťazstvu kľúčové? Odpovedajú riaditeľ agentúry Ako Václav Hřích a Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.„Je ťažké odpovedať na otázku, kto vyhrá. A to aj z dôvodu, že v meraní takmer všetkých agentúr majú obaja kandidáti rovnaké číslo. Niekde o pár desatín, možno o percent viac jeden, v inom prieskume druhý," hovorí v podcaste Václav Hřích.Podobne to vníma aj Roman Pudmarčík z Ipsosu. „Pri rozložení 50 na 50, ktoré aktuálne vidíme, je štatistická odchýlka niekde na úrovni pod 4%. To hovorí o tom, že jeden aj druhý kandidát môžu byť aktuálne na prvom mieste a vyhrať voľby," hovorí.Dodáva, že ide o takmer dokonalú remízu. „Aktuálne nie je možné povedať, kto sa stane víťazom. Jedno je ale isté, čaká nás dramatická volebná noc s otvoreným koncom."Hlavným fakotorom, ktorý bude rozhodovať bude podľa Pudmarčíka účasť. „Nižšia účasť nahráva Korčokovi, vyššia účasť Pellegrinimu."Moderuje Denisa Hopková.

Peter Pellegrini pripomína Maroša Šefčoviča, akurát nepovedal nie najhorším smeráckym nápadomObaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.Moderuje Peter Hanák.

Na jednej strane povestný „bezpečnostný dáždnik“, na druhej „niečo, čo sa nám len deje, čo sami neformujeme“. Už v horizonte hodín to bude dvadsať rokov, čo Slovensko vstúpilo do obranného klubu Severoatlantickej aliancie. Podľa hlavy štátu...zvuk „najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť“. Zuzana Čaputová tak ocenila tých, čo sa o vstup pričinili – bolo to obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Po dvoch dekádach a Putinovej bezprecedentnej agresii voči Ukrajine nám však podľa hlavy štátu chýba základná orientácia a zhoda, „kam vlastne patríme“. Zvuk – „Rétorika nielen politického extrému, ale aj niektorých ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde, robí z nášho kľúčového aliančného spojenca, Spojených štátov amerických, pomaly väčšieho nepriateľa ako z krajiny, ktorá napadla nášho suseda, a ktorá nás sama zaradila na zoznam nepriateľov.“Na dvadsaťročný príbeh Slovenska s Nato a Aliancie s nami sa pozrieme s niekdajším veľvyslancom pri Aliancii Tomášom Valáškom. „Členstvo v Nato nám prinieslo prosperitu a prácu pre desaťtisíce ľudí“, tvrdí Tomáš Valášek Dôvodom je aj fakt, že sme pre investorov bezpečnou krajinou, a to práve pre naše členstvo v Aliancii.Kriticky sa však pozerá na aktuálnu politiku „štyroch svetových strán“, ktorú deklaruje vládna zostava Fico 4.0„Bratajú sa s Rusko, potriasajú si ruky so sankcionovaným ruským šéfom diplomacie. Nuž takto sa to nedá. Aliancia predsa má svoje základné hodnoty, má svoju zdieľanú definíciu toho, kto je našim partnerom a spojencom. Nedá sa dlhodobo tváriť, že sme členmi Aliancie a zároveň ísť v praxi proti všetkým dohodnutým pilierom spoločnej politiky. Toto sa nám raz škaredo nevyplatí“, tvrdí bývalý veľvyslanec SR pri Nato. Nie je podľa neho náhoda, že aktuálne Slovensko nevie nájsť náhradu za odchádzajúcich talianskych vojakov, ktorí nám strážili vzdušný priestor. „Keď krajina ústami Roberta Fica tvrdí, že Rusko nie je hrozbou, naopak, že sa s ním treba zbratať a zmieriť a zároveň žiada spojencov o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru. No pred kým? Pred Ruskom. Úplne oprávnene a logicky sa ostatné krajiny pýtajú, že o čom to hovorí. Buď to Rusko hrozbou je, alebo nie je! Ak nesúhlasíte, že Rusko je hrozbou, prečo k vám máme posielať vlastných vojakov za vlastné peniaze, aby sme vás chránili pred Ruskom! To nedáva zmysel.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Peter Pellegirni silné zastúpenie nemá, ale keďže mnohí sú nerozhodní a Korčok sa im nepáči môže aj on zabodovať. Vidím to pól na pól. Asi veľká časť voličov maďarskej národnosti nepríde, hovorí v podcaste vedecký pracovník SAV János Fiala-Butora. Neúspešný prezidentský kandidát Kristian Forró dnes podporil v druhom kole prezidentských volieb Petra Pellegriniho. „V tejto chvíli a za týchto podmienok si myslím, že by bolo alibistické povedať, nech sa ľudia rozhodnú," uviedol Forró.Vo voľbách získal vyše 65-tisíc hlasov. Môže jeho podpora výrazne pomôcť Pellegrinimu? Budete počuť právnika okrúhleho stola Maďarov na Slovensku a vedeckého pracovníka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Jánosa Fiala-Butoru.„Nemyslím, že podpora strany Aliancia bude mať veľkú váhu. V prvom kole pán Forró nedosiahol dobrý výsledok, získal menej hlasov ako predpokladal. Maďarskí voliči už veľakrát prejavili nespokojnosť so stranou Aliancia a jej vedením. Väčšina z nich sa bude rozhodovať samostatne koho bude voliť. Nehovorím tým že podpora Aliancie je bezvýznamná. Budú voliči, ktorí sa budú podľa toho riadiť, ale nehovoríme o tom, že by sa celá komunita zariadila podťa toho, koho si pán Forró zvolí. Jeho vplyv považujem za malý."Podľa neho komunita bude veľmi rozdelená a veľká časť nepríde voliť. „Keby sa postavila stranu jedného kandidáta, tak v takejto vyrovnanej situácii skutočne voľby mohla rozhodnúť. Nemôžeme sa čudovať, že obaja kandidáti chcú osloviť komunitu. Ale si myslím si, že to sa zatiaľ veľmi nepodarilo ani jednému kandidátovi," hovorí tiež Fiala- Butora.Redaktor Martin Sliz sa bol pozrieť do Gabčíkova a pýtal sa ľudí na Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Viac si môžete vypočuť v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Kampaň Petra Pellegriniho slovami, že chce byť prezidentom mieru a nie prezidentom, ktorý zatiahne Slovensko do vojny, podobá na minuloročnu kampaň české expemiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša. Podľa českého politológa je Pellegriniho siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu. Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša, hovorí v podcaste.„Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak," hlásal z billbordov vlani pred českými prezidentskými voľbami Andrej Babiš. Napokon prezidentom nestal.No a toto sú dnes slová prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho: „Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národno štátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny."O podobnosti ich kampane v podcaste hovoríme s českým politológom Lubomírom Kopečkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Fakulty sociálnich studií Masarykovej univerzity a v Národnom inštitúte SYRI.„Andrej Babiš vtedy vsadil na trochu riskantnú kartu a tá nevyšla. V prípade Petra Pellegriniho je siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu.Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša. Nie je to stávka na niečo, čo je riskantné, ale na niečo, čo v slovenskej spoločnosti väčšiu šancu na úspech," hovorí v podcaste.Obyvateľom Česka v tom čase chodili aj falošné textové správy, v ktorých ich vtedy prezidentský kandidát, dnes prezident Petr Pavel údajne vyzýval, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam mali dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Možno očakať takú mieru dezinformačnej kampane aj u nás? „Čakal by som, že niektoré dezinformačné weby, alternatívne média, výroky Petra Pellegriniho budú vysielať a využívať v čo najintenzívnejšom prevedení," hovorí tiež Kopeček.No a budete počuť aj sociológa Michala Vašečku, ktorý, že sa kampaň v druhom kole zmení kampaň. „Musí sa zmeniť z obidvoch strán. Predpokladám, že strategické tímy to už majú pripravené. Príde viac na témy, ktoré doteraz nezaznievali. Pridá sa trochu razancie."Ivan Korčok sa bude musieť zúfalo snažiť odleptať antisystémoveho voliča, myslí si. „Peter Pellegrini, ak chce vyhrať, musí zmeniť ničnerobenie na niečo významnejšie. Bude musieť otvoriť karty. Športovou terminológiou: zrazu otvoríte hru.”Moderuje Denisa Hopková.

Prezident nemá kompetenciu vyhlasovať vojnu ani vysielať vojakov do zahraničia. Tento naratív kampane je preto absolútne dezinformačný. S vojakmi na Slovensku narábajú podľa ústavy a aj v praxi len vláda a parlament. Potvrdzuje to dokonca aj Robert Fico, keď hovorí ako vláda a parlament vyslali a potom stiahli vojakov z Iraku.Pozreli sme sa do ústavy, pýtali sme sa ústavného právnika, ale aj politológa, sociológa a expertky na kampane. Niektorí odborníci si myslia, že ide o stokrát vyvrátenú hlúposť, ktorej už nikto nenaletí. Experta na kampane však tvrdí, že ide o šírenie strachu, a ten je oveľa silnejší ako racionalita.Mali by sme teda doma počas Veľkej noci vysvetľovať príbuzným, že vojna nepatrí do kompetencií prezidenta?V dnešnom podcaste budete počuť aj úryvok zo stanoviska Petra Pellegriniho a časť rozhovoru s Ivanom Korčokom, ktorého sme sa pred prvým kolom podorbne pýtal ipráve na kompetencie prezidenta vo vojenskej oblasti.Nahrával Peter Hanák.

Ako správne odvoliť, čo urobiť, ak sa pomýlime, ako je to s voľbou zo zahraničia a čo sa deje po zatvorená volebných miestností? Vypočujte si volebný manuál s riaditeľkou odboru volieb, referenda a politických strán Evou Chmelovou.„Je možné sa pomýliť. Volič si môže pomýliť riadok alebo si voľbu môže rozmyslieť. Určite neodporúčam opravovať chybu na hlasovacom lístku. Odporúčam, aby si volič vypýtal nový hlasovací lístok a pokazený odhodil do schránky, ktorá je na to určená," odporúča Chmelová.No a čo pripravujú Aktuality.sk? V akých štáboch budeme a akí hostia prídu do povoleného štúdia? V podcaste budete počuť moderátora Aktualít Petra Hanáka.Moderuje Denisa Hopková.

Premiér Robert Fico dnes odcestoval na summit Európskej únie, ktorý sa zaoberá obranou Ukrajiny a Európy, využitím zmrazených ruských peňazí a aj možným prístupom Ukrajiny do únie. Pred summitom tvrdil, že posielanie zbraní na Ukrajinu oslabilo slovenskú armádu.O reakciu sme požiadali exministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý tvrdí že armáda nikdy nebola viac modernizovaná ako za minulej vlády. Podľa neho sme za všetky dary Ukrajine dostlai modernejšiu techniku alebo iné výhody.V dnešnom podcaste budete počuť aj analytika Radovana Geista z portálu Euractiv, s ktorým diskutujeme o dnešnom bruselskom summite, obrane a aj rozširovaní EÚ a súvisiacou debatou o zrušení práva veta každej z členských krajín.Moderuje Peter Hanák.

Od polnoci začne platiť moratórium a teda kampaň pred prvým kolom ide do finále. S politickým reportérom Marekom Biróm sa pozrieme na kľúčové momenty kampane. No a so šéfom agentúry Ako Václavom Hříchom rozoberieme, čo ukazujú dáta tri dni pred voľbami.„Prví traja favoriti si k sebe stiahli väčšinu voličov a ostatní kandidáti zaostávajú. Keby sme to zrátali, prví traja majú viac ako 89% hlasov všetkých voličov. Takéto priame rozdelenie sme tu už dlho nemali. S hraničnou istotou budú v druhom kole Peter Pellegrini a Ivan Korčok," hovorí v podcaste šéf agentúry Ako Václav Hřích.Čísla tiež ukazujú, že Štefan Harabin oproti februári narástol o 2 percentuálne body. „Môže atakovať podobný výsledok, ako v posledných voľbách, 14 percent," hovorí tiež Hřích.Trendy tiež ukazujú, že sa niektorí voliči odišli od Igora Matoviča k inému kandidátovi. „Časť voličov Hnutia Slovensko sa od Igora Matoviča vrátilo ku Ivanovi Korčokovi," približuje šéf agentúry Ako.Podľa Hřícha bude druhé kolo referendom medzi voličmi vládných strán a súčasnej parlamentnej opozície. „Obidvaja majú šancu vyhrať. Momentálne vedie Peter Pellegrini, ale nič nie je pre nikoho stratené. Riziko pre obidvoch je, že sa im nepodarí udržať voličov z prvého kola - pretože udržať a zmobilizovať v druhom kole nie je ľahké. Ukázali to aj predchádzajúce voľby," približuje.Sociológ tiež približuje, čo bude v druhom kole rozhodujúce. „Finalisti majú teraz dokopy 89%. To znamená, že možnosť čerpať iné hlasy je už teraz veľmi obmedzená. Keď sa pozrieme z tých zvyšných hlasov tá najväčšia časť sú voliči Štefana Harabina. To znamená, pravdepodobne oni, a potom prípadne voliči Krisztiána Forróa rozhodnú o tom, kto bude prezident. Zatiaľ sa zdá, že obidve tieto dve cieľové skupiny sa trochu viac prkláňajú k Petrovi Pellegrinimu," hovorí Václav Hřích.Moderuje Denisa Hopková.

Úrad špeciálnej prokuratúry v stredu oficiálne zanikne, prokurátori tak mali posledný pracovný deň v Pezinku. S úradom sa rozlúčili tlačovou konferenciu, kde bilancovali ich prácu.„O tom, kde bude aká kauza môže v podstate vždy rozhodnúť Maroš Žilinka, ktorý má právomoc udeliť výnimku a presúvať kauzy," približuje v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská. Dodáva, že sa zajtrajším dňom posilňuje postavenie generálneho prokurátora.Šéf generálnej prokuratúry rozhodol o zaradení prokurátorov špeciálnej prokuratúry na rôzne oddelenia a odbory generálnej prokuratúry. Viacerí z nich už nebudú môcť dozorovať nové citlivé kauzy. „Nebudú dozorovať nové trestné kauzy, už to bude viac menej taká administratíva. Nebudú aktívni v nových kauzách," približuje novinárka.Podľa nej prerozdelenie prokurátorov nedáva logiku. „Mnohí prokurátori, ktorí mali na stole desiatky káuz a výsledky, to by som podčiarkla, budú predelení na netrestné úseky alebo na tresné ale nebudú pracovať so živými kauzami. Nedáva to logiku, mne osobne nie."Hovorí tiež, že zatiaľ nedostali odpoveď od Maroša Žilinku. Keď sme sa pýtali podľa akého kľúča rozdeľuje prokurátorov, tak sme sa odpovede nedozvedeli. „On je jediný, ktorý môže zodpovedať, ako o tom premýšľa," hovorí tiež Laura Kellö Kalinská.V podcaste budete počuť aj reakciu končiaceho šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a aj prokurátorov Lucii Bizonovej, Michala Šúreka, Jána Šantu, Bohdana Čelovského, Ondreja Repu a Ladislava Masára.

Tri dni, ktoré Rusku prinášajú najdlhšie úradujúceho prezidenta v doterajších dejinách v postcárskej ére. A svetu staronového Vladimíra Putina. Mandát, za ktorým majú byť historicky najlepšie čísla podpory. Pre samotného Putina dôkaz, že jeho „Rusko sa uberá správnou cestou“, ako to uviedol po zatvorení volebných miestností. Na druhej strane voľby bez puncu transparentnosti či demokratickosti. Zaznieva to otvorene zo západných demokracií. Tá česká napríklad hovorí o potlačovaní ruskej občianskej spoločnosti a nezávislých médií, upozorňuje rovnako na ruské nie pozorovateľskej misii OBSE počas volieb, či na ruské hlasovanie na okupovaných územiach Ukrajiny. Diplomacia slovenská pod egidou Smeru a jej ministra Blanára je ticho. Podľa Pavala Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky potvrdenie Vladimíra Putina pre piaty prezidentský mandát nie je dobrou správou. „Bude to ešte viac toho, čo tu s Putinom bolo doteraz: bude pokračovať ruská vojna, stagnácia ruskej ekonomiky a prehlbovanie a degradácia všetkého verejného“. Západ by sa mal podľa analytika Havlíčka snažiť vyhlásiť Vladimíra Putina za nelegitímne zvoleného prezidenta na spôsob bieloruského prezidenta Lukašenka. „Je na to niekoľko dôvodov. Napríklad fakt, že voľby sa konali aj na okupovaných územiach Ukrajiny. Alebo nelegitímne zmeny ruskej ústavy, ktoré umožnili Putinovi opätovne kandidovať“, uvádza Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko nie je Fico, hovoria opozičné strany Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita. Po krátkej prestávke sa vrátili k protivládnym protestom v hlavnom meste, ale aj v Košiciach. Počas predchádzajúcich protestov žiadali stiahnutie novely trestného zákona, čo požadujú teraz? Budete počuť predsedu progresívcov Michala Šimečku a poslankyňu SaS Máriu Kolíkovú.„Neviem, ako bude zápas o verejnoprávne média vyzerať v najbližších týždňoch, ale to čo vieme sľúbiť, tak rovnako ako pri novele trestného zákona vyvinieme maximálne úsilie, aby sme uchránili slobodu médií," hovorí Michal Šimečka. „Budeme skúmať, či je to v súlade s ústavou," dodáva tiež.„Neočakávam, že si Robert Fico vypočuje, čo bude na proteste alebo že na základe protestov bude konať inak, ale protesty, a to v akom počte budú, môžu zasiahnuť voličskú základňu súčasnej koalície. Ak vyjadria protest, tak je možné, že sa nespokojnosť rozšíri," myslí si poslankyňa Mária Kolíková.Pred protivládnym protestom sa bude v Bratislave konať aj protestné zhromaždenie študentov žurnalistiky z UCM, UK a UKF. Študenti nesúhlasia s predstavou súčasnej vlády o tom, ako by mali fungovať verejnoprávne média. Budete počuť organizátorku Ninu Kališovú.Moderuje Denisa Hopková.

V RTVS nielen podpisy, ale aj tichá podpora tých, čo sa podpísať neodvážia14. marec. Deň, keď zomrel Gottwald či Marx, na druhej strane svetlo sveta uzrel Dominik Tatarka. Ak prví dvaja žili pre ideológiu - hoci sociálnej a komunistickej - neslobody, tretí z nej precitol.14. marec je rovnako dňom, keď sa Jozef Tiso postavil na čelo štátu, ktorý neskôr Hitlerovmu Nemecku platil za svojich deportovaných Židov.A dnešný 14. marec sa stal aj dňom, keď sa národniari Andreja Danka postavili k svojmu zákonu o transformácii RTVS. A rovno pred novinárov. Ministerka Šimkovičová zo svojich takmer dvanástich minút desať urážala a v zlomku, ktorý venovala RTVS, zopakovala opakované tisíckrát: „Cieľom zákona je posilniť verejnoprávny charakter“. Andrej Danko zas riešil situáciu, keď na jeho výraz „parazit“ smerom medzi účastníkov tlačovej konferencie prišla poznámka, že je „debil“. „Tu si nejaký človek dovolí povedať mi debil. Zastupujete akú externú firmu (RTVS)? Čo si to dovoľujete?“, volal pohnuto.A Tomáš Taraba, minister životného prostredia, opäť presviedčal, že „nikoho z nás nezaujíma spravodajstvo RTVS. Musím to povedať otvorene. Naše videá na sociálnych sieťach majú väčší dosah ako spravodajské relácie aj RTVS“. Tlačová konferencia sa nakoniec skončila odobratím mikrofónu novinárom. V RTVS medzitým rastie počet signatárov protestnej výzvy za slobodu a nezávislosť. „Nie každý však má odvahu ju podpísať“, hovorí Soňa Weissová, ktorá výzvu koordinuje v rozhlase. Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc upozorňuje, že ak táto vláda prijme aktuálny návrh zákona o novej verejnoprávnej inštitúcii, ohrozí krajinu aj finančne, no čo dohliadne Brusel. Miroslav Kollár, expolitik a dlhoročný člen a šéf dozorných rád či už Stv alebo RTVS, hovorí, že podobné snahy ovládnuť médium ešte nezažil. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čo ukazujú dáta 10 dní pred prezidentskými voľbami? Odpovedajú šéf politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz a riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.Prezidentský kandidát Peter Pellegrini nestráca na popularite - práve naopak. „Pellegrini nestráca zo svojej dôvery, preferenciu Hlasu stúpajú, drží si aj lídersku pozíciu v prezidentských voľbách," približuje v podcaste Jakub Hankovský.Reportér Aktuality.sk približuje, že Peter Pellegrini boduje aj vo väčšine krajov. „Jediný ktorý je „korčokovský" je Bratislavský kraj. A potom je zaujímavá situácia v Žilinskom kraji, kde si s Ivanom Korčokom vymieňajú prvenstvo," približuje Martin Sliz.Pellegrini je jasný favorit a Ivanovi Korčkovi sa to nedarí zlomiť, približuje tiež novinár. Podobne to vníma aj Hankovský. „Už máme relatívne jasno, ako sú rozložené sily. V prieskumoch sa ukazuje, že väčšina voličov už má jasno. Nepotvrdzuje sa, že by Ivan Korčok dobiehal Petra Pellegriniho, " hovorí.Riaditeľ Ipsosu približuje aj jeden fenomén - Hlasu sa zmenil elektorát. „Vidíme zaujímavý fenomén, že takmer 20 percent voličov Hlasu z parlamentných volieb dnes plánuje voliť Ivana Korčoka. No vidíme, že preferencie Hlasu stúpajú, čiže ich elektorát sa obmenil, strana získava nových voličov. Tí, ktorým nevyhovuje politika Hlasu odišli a dávajú priazeň Korčokovi," vysvetľuje Hankovský.Moderuje Denisa Hopková.

Vláda ide formálne zrušiť RTVS a nahradiť ju Slovenskou televíziou a rozhlasom. Vymení tak súčasného riaditeľa. Jeho nástupcu zvolí rada zložená z nominantov ministerky kultúry a parlamentnej väčšiny. Ivan Korčok za tým vidí snahu konšpirátorov dostať sa do orgánov televízie. Opozícia zvoláva protesty.V dnešnom podcaste budete počuť šéfa RTVS, opozičných poslancov, oboch hlavných kandidátov na prezidenta, a aj mediálneho analytika.Moderuje Peter Hanák.

Ak sa jedna strana cíti obídená, druhá reaguje, že nikoho neobišla. Ak prezidentka hovorí o vládnom obídení svojich právomocí, poverený šéf SIS tvrdí, že práva hlavy štátu sa nedotkli. „Jej právo menovať šéfa tajnej služby nebolo nijako dotknuté“, uviedol Pavol Gašpar. Už minulý týždeň však Zuzana Čaputová na túto nomináciu reagovala, že jej priority sú iné. Napriek tomu po pondelkovej návšteve mimoriadneho výboru pre kontrolu SIS sa Pavol Gašpar s novinármi doťahoval o slovíčka, že on nie je riaditeľom tajnej služby, len jej námestníkom. "Nie som riaditeľom SIS, som námestníkom SIS s poverením riadenia v zmysle platného štatútu, ktorý je utajovanou skutočnosťou a ktorý je dnes predmetom tohto sporu," povedal Gašpar.No a doteraz utajený a zotáznený štatút, ktorý Gašparovi otvoril dvere do faktického šéfovania SIS, zostáva aj po dnešku rovnako utajený. Zákonnosť vládneho postupu má preveriť generálna prokuratúra. S podaním prišla opozícia. Ako vidí vec Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciou? „To právo zostáva prezidentke, akurát si oni svoj postup inovatívne upravili. Určite to nie je štandardný postup, lebo zákonný postup má svoj zmysel. Je to akási forma kontroly, akési pravidlo štyroch očí, že ďalšia osoba má do nominácie čo povedať“, uviedla Makarová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už aj Robert Fico má svojho Lexu – jeden z kritických komentárov na aktuálne dianie v Slovenskej informačnej službe. Z Pavla Gašpara, syna policajného exprezidenta, sa stal námestník tajnej služby s právomocami riaditeľa. Prezidentka Zuzana Čaputová hovorí o vládnom obídení jej právomocí, opoziční poslanci chcú mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru na kontrolu SIS. Martin Dubéci (PS) z tohto výboru hovorí o smerovaniu k izolácii.„Žiaľ, my plným prúdom kráčame k izolácii a rozkladu právneho štátu.“Peter Bárdy ponúka vysvetlenie tejto nominácie v „odtrhnutom“ premiérovi: „Nevzbudzuje to dôveru, keď pomstychtivý človek bez kompetencií – alebo s kompetenciami dvoma: prvou je lojálnosť voči Ficovi a jeho režimu a druhou, že je synom svojho otca (stíhaného policajného exprezidenta T. Gašpara), že tento človek môže riadiť takúto dôležitú a strategickú inštitúciu, akou je SIS:“V podcaste sa pozrieme aj na postavenie žien po vyše 120tich rokoch od štrajku krajčírok v NewYorku, ktorý bol podnetom pre zavedenie Medzinárodného dňa žien. S analytičkou Evou Sadovskou. Dáta podľa nej hovoria, že „ženy u nás ešte stále zarábajú o pätinu menej ako muži“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vzťahy so susedmi sú kľúčové a signálov mal Robert Fico dosť, ale nepoučil sa, zhoduje sa česká vláda a aj náš bývalý veľvyslanec v ČR Peter Weiss. Vzťahy v Česku naopak buduje slovenská opozícia. V dnešnom podcaste budete počuť aj časť nášho exkluzívneho rozhovoru s českým ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským, aj reakcie oboch favoritov prezidentských volieb.Český premiér Petr Fiala opakovane reagoval, že Česko stojí na strane západu, pretože ide o zásadnú otázku pre budúcnosť Európy a pozícia Roberta Fica nahráva záujmom Vladimira Putina.Minister zahraničných vecí Jan Lipavský hovorí, že v otázkach bezpečnosti sa kompromisy nerobia a je to práve Robert Fico, kto svojimi výrokmi kazí vzťahy medzi Českom a Slovenskom.Za pravdu mu dáva aj bývalý slovenský veľvyslanec v Prahe, kedysi spolustraník Roberta Fica z SDĽ, Peter Weiss. V rozhovore pre náš podcast vysveľuje, že Robert Fico robí egoistickú politiku a neberie ohľady na našich partnerov. Podľa neho strácame dôveru spojencov. Za akých okolností sa dostaneme do medzinárodnej izolácie?Moderuje Peter Hanák.

Nenáležité a nebezpečné pre právny štát a deľbu moci. Dúfam, že sa to nebude opakovať. To je odkaz predsedu Ústavného súdu premiérovi, ktorý včera verejne spochybnil integritu ústavných sudcov. Dôvodom sporu je rozhodnutie súdu pozastaviť časť vládnej novelizácie trestných kódexov. Podľa politológa je tento premiérov útok ďalším schodíkom v snahe Orbánovsky ovládnuť krajinu.Od chorého prvku na scéne – v podaní Vladimíra Mečiara, rovno k premiérovej výzve na odstúpenie šéfa Ústavného súdu. Útoky top politikov na nášho najvyššieho strážcu ústavnosti zjavne nie sú iba temnou minulosťou. Naopak, slovenská politika sa rada cyklí a v tomto prípade sa opäť vracia do minulosti v ktorej bola Ústava a jej strážca neraz prekážkou k mocenskému ovládnutiu štátu.Časy, keď minister spravodlivosti hovoril o sudcoch ako o frackoch blbých ako tágo sú síce už našťastie za nami, náš premiér však i dnes má - podobne ako kedysi Vladimír Mečiar, problém s nezávislosťou Ústavného súdu, ale zrejme i chápaním trojdelenia moci a limitov vlastnej moci. Medzi vládou a Ústavným súdom sa totiž rozhorel spor, ktorý inicioval premiér, no ústavný súd aspoň nateraz jeho útok odrazil. To je téma dnešného podcastu s Ivanom Fiačanom, politológom Radoslavom Štefančíkom a bývalou disidentkou Jolanou Kusou.Ako sa medzi historikmi zvykne hovoriť: "Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“ Útoky na Ústavný súd, ako aj na jeho verdikty na Slovensku dobre poznáme už z čias vlády Vladimíra Mečiara. Spochybňovanie integrity našich strážcov ústavnosti sa však vracia späť a to priamo ústami predsedu vlády. Ako si máme interpretovať tento útok na Ústavný súd, čo vedie premiéra aby spochybňoval strážcov Ústavy, kam tento spor môže viesť, a - nevracajú sa nám tak náhodou časy mečiarizmu či dokonca husákovskej normalizácie?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, politológa Radoslava Štefančíka a bývalú disidentku Jolanu Kusú. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je možné, že v jednom okamihu si nie Fico a jeho popletení priaznivci, povedia, že však my nemusíme byť v NATO, ale že niekto v NATO Slovensku povie, že keď teda nechcete byť súčasťou našej spoločnej obrany, našich spoločných zámerov a hodnôt, tak čo tu vlastne ešte robíte? To sa nám môže veľmi ľahko stať,“ varuje pred aktuálnou zahraničnou politikou ficovej vlády bývalý poslanec NR SR František Šebej. Vlastizrada, aj takto lakonicky hodnotí najnovšiu otočka v zahraničnej politike Ficovej vlády bývalý dlhoročný poslanec František Šebej. Ficovu interpretáciu vojny na Ukrajine, verbálne výpady voči západným spojencom ako i stretnutie nášho ministra zahraničia so Sergejom Lavrovom považuje za vážny problém - ako i ohrozovanie našich bezpečnostných záujmov aj exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Ten upozorňuje, že spojenci môžu začať strácať k Slovensku i tú najnákladnejšiu vzájomnú dôveru. "Neviem ako by mohla dostať väčšiu ranu ako tým, že sa minister Juraj Blanár stretol s ministrom zahraničných vecí Ruska Lavrovom. Už asi iba tak, že by sa premiér Fico stretol s prezidentom Putinom," hovorí bývalý minister Miroslav Wlachovský.  "Do normálu sa vrátime ihneď ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ Tak znie slávny citát autora Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglasa Adamsa. No a celkom v duchu tohoto citátu o hľadaní akéhosi nového normálu je dnes aj Slovensko a jeho zahraničná politika. Zásluhou štvrtej vlády Roberta Fica sme totiž dnes v procese predefinovania nového normálu našej zahraničnej politiky ako i celkového geopolitického ukotvenia Slovenska. Kým doteraz sme dlhodobo vystupovali ako stabilný, spoľahlivý a najmä predvídateľný spojenec našich euroatlantických partnerov - a to vrátane predchádzajúcich Ficových vlád, dnes ten istý Robert Fico vo svojom štvrtom pontifikáte začína naše geopolitické ukotvenie - a z neho vyplývajúcu zahraničnú politiku, otáčať ku kurzu, ako tomu on sám hovorí, "všetkých štyroch svetových strán."  Od Fica - a ani od ľudí, ktorí sú okolo neho, nemožno čakať nejakú statočnosť. Oni sú voči potenciálnemu agresorovi apriórne v poddanskom postavení. Toto nie je politika na štyri svetové strany lebo tie strany sú fakticky iba dve. Je tu demokratický Západ, ku ktorému patrí aj brániaca sa Ukrajina no a potom je tu totalitný, fašistický východ, teda Rusko, hodnotí túto politiku František Šebej. Aké sú teda dôvody zmeny nášho zahraničnopolitického kurzu a aké následky to pre Slovensko môže mať? Je v stávke naša bezpečnosť? Neohrozuje nová Ficova politika naše kľúčové bezpečnostné spojenectvá a ak áno, v mene čoho a koho vlastne? To sú témy dnešného podcastu s exministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským a bývalým predsedom parlamentného zahraničného výboru Františkom Šebejom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ústavný súd pozastavil účinnosť časti novely trestného zákona a teraz je opäť na ťahu minister spravodlivosti Boris Susku. Má lehotu na zverejnenie uznesenia Ústavného súdu v zbierke zákonov. Viac podcaste vysvetľuje právnička Via Iuris Katarína Batková. Ústavný súd zdôraznil povinnosť ministra, aby došlo k zverejneniu včas, v 15 dňovej lehote, približuje.V podcaste spomína aj obdobný prípad z Poľska - kedy vtedajšia vláda PiS nezverejnila v zbierke zákonov rozhodnutie poľského ústavného súdu z roku 2016, ktorými vyhlásil zmeny v zákone za protiústavné - a nenadobudli tak záväznosť.V podcaste hovoríme aj o tom, či nie je priskoro, pár dní po rozhodnutí súdu v Košiciach hovoriť o tom, kedy minsiter uznesenie zverejní - keďže je to len začiatok jeho 15 dňovej lehoty. „Vzhľadom na okolnosti, ktoré boli je pochybnosť, či sa to stihne," oponuje Batková, hoci nepredpokladá, že by to rezort spravodlivosti nezverejnil v stanovenej lehote.„Bežná lehota zverejnenia je desať dní a viac, čiže momentálne sa nič neštandardné nedej," dodáva tiež.Pýtali sme sa aj minsiterstva spravodlivosti a opozície. Budete počuť poslankyňu Zuzanu Števulovú (Progresívne Slovensko) a exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS).„Ak sa to zverejní tieto dni bude to v poriadku. Ak by sme ale tento týždeň nevideli aktivitu, určite budeme apelovať na Ústavný súd, aby prehodnotil svoj výrok, ktorým sa spoliehal na zverejnenie v Zbierke zákonov," opisuje Kolíková.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Viac potrebuje Ivan Korčok Petra Pellegriniho, ako naopak. V minulosti sme si nevedeli predstaviť predvolebný súboj bez priamej konfrontácie. Ale aj parlamentné voľby ukázali, že trend nechodiť do všetkých debát nemusí byť nevýhodný. Zaviedol to Smer a vyhral voľby. Zrejme sa to do budúcna stane súčasťou predvolebnej stratégie, približuje šéf agentúry Ako Václav Hřích.Do prezidentských volieb ostávajú tri týždne a favoriti - Peter Pellegrin a Ivan Korčok - sa ešte nestretli v spoločnej debate. Ivan Korčok z toho viní práve jeho rivala Pellegriniho. Ten hovorí o tom, že je to slobodná voľba každého kandidáta.Ivan Korčok tiež hovorí o poznateľnosti, ktorú ma nižšiu aj preto, že s ním Pellegrini odmieta chodiť do diskusie. Je to naozaj tak? V podcaste o tom hovoríme so šéfom agentúry Ako Václavom Hříchom a šéfom politického oddelenia Aktualít Martinom Slizom.„Je to aj o kampani, ale aj o diskusiách. Vzhľadom na to, že je Peter Pellegrini najpoznateľnejší kandidát, tak sa dá predpokladať, že keď chodí do diskusie aj s menej známymi kandidátami, dvíha im popularitu. Peter Pellegrini nechce dávať Ivanovi Korčkovi plusové body a cielene ho ignoruje, " približuje novinár Martin Sliz.V podcaste budete počuť aj dlhoročného novinára Branislava Dobšinského, ktorý približuje v čom sú debaty kandidátov kľúčové a ako sa mení trend diskusií. Dá sa vyhrať ignorovaním konfrontácie so súpermi a novinármi? Myslím, že áno. Peter Pellegrini sa do funkcií, ktoré dostal premlčal" hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

„Dobrá správa pre demokraciu a právny štát“ na jednej strane, na druhej „aj tak sme dosiahli svoje, podarilo sa nám zrušiť špeciálnu prokuratúru“. Prezidentka a premiér. Reagujú na dočasnú červenú Ústavného súdu pre vládne zmeny v trestnej legislatíve, okrem rušenia špeciálnej prokuratúry. Paradoxne radosť na oboch stranách. Ak však Zuzana Čaputová reagovala len písomnou formou, Robert Fico aj prehovoril."Ja som z pohľadu rozhodnutia ústavného súdu veľmi spokojný. Úrad špeciálnej prokuratúry, toto semenište zla a nenávisti, porušovania ľudských práv, prestane 20. marca existovať", uviedol po zasadnutí svojej vlády v Košiciach. "Systém bŕzd a protiváh zafungoval, a to je asi najdôležitejší odkaz všetkým občanom Slovenska“, reaguje zas Zuzana Čaputová. „Je dobrou správou pre poškodených trestnou činnosťou, lebo nateraz nebudú negatívne dotknuté ich práva domôcť sa odškodnenia a spravodlivosti", uviedla medzi iným v písomnom stanovisku.Rozhodnutie ústavného súdu prišlo napriek všeobecnému očakávaniu, že si musí počkať na zverejnenie napadnutej legislatívy v zbierke zákonov. Na zmenu rozhodovacej praxe sa chce pýtať aj premiér. Ako vyhodnocuje krok košického strážcu ústavy expert Marián Giba? „Dal jasne za pravdu argumentačnej línii, ktorá hovorila, že aj keď zákon ešte nebol publikovaný v zbierke zákonov, už je to zákon, nie návrh zákona. Jeho znenie je už zafixované. Neexistuje tu teda žiadny hluchý priestor v systéme ochrany ústavnosti, kde v dôsledku nejakých administratívnych úkonov, ako je aj publikácia v zbierke zákonov, by sa dala vylúčiť právomoc ústavného súdu vo veci konať, alebo nekonať“, tvrdí pre Aktuality. S komentátorom Petrom Bárdym sa tiež pozrieme na možné politické dôsledky rozhodnutia ústavného súdu. Hovorí, že len reagoval na „obrovskú blamáž koalície, ktorá v skrátenom legislatívnom konaní pretláčala hrubou silou nepripravený zákon, ktorý je škodlivý“. „Je o pomste a záchrane ich ľudí“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda sa podľa opozície snaží obísť zákon, aby potajme dosadila do vedenie Slovenskej informačnej služby syna obžalovaného poslanca Smeru Tibora Gašpara. Potvrdzuje to podľa nich štatút, ktorý nedávno vláda na návrh SIS zmenila. V podcaste budete počuť Máriu Kolíkovu (SaS), Gábora Grendela (hnutie Slovensko), Tibora Gašpara (Smer-SD), a bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša.„Mocenský a politický boj medzi ústavnými orgánmi sa prenesie aj na pôdu SIS. V žiadom prípade jej to neprospeje, hovorí v podcaste Ján Mojžiš.Opoziční poslanci nemohli médiá informovať, ako presne vláda na návrh SIS štatút zmenila. Zhodnotila však, že je vytvorená na to, aby mohol SIS viesť Pavol Gašpar, ktorého prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nevymenovala na čelo spravodajskej služby. Hlava štátu zároveň naznačila, že by tak ani nemusela do konca svojho funkčného obdobia spraviť.Štatút môže verejnosti odtajniť len Slovenská informačná služby. Či tak spraví nevieme, no opozícia sa domnieva, že by tak mala spraviť a neohrozila by tak ani žiadnym spôsobom bezpečnosť Slovenska. Proti odtajeniu je zas koalícia. Aktuality.sk v tejto veci už kontaktovali SIS, ktorá doposiaľ neodpovedala.Kritiku opozície po výbore s pozadia počúval aj koaličný poslanec za stranu Hlas Samuel Migaľ. Ten následne médiám poskytol stanovisko koalície, podľa ktorej „nejde o žiadnu zásadnú vec“ a opozície len politikárči.„To čo sa deje zmenou tohto štatútu je len vyslovene organizačná záležitosť spravodajskej služby a naďalej platí a ostavá v platnosti zákon, že riadnym riaditeľom spravodajskej služby bude človek, ktorý splní všetky zákonné podmienky a zároveň bude vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky do funkcie,“ povedal Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Český premiér Petr Fiala interpretuje stretnutie v Paríži úplne opačne ako Robert Fico. Na summite V4 v Prahe český premiér opakovane vyvracal tvrdenia slovenského kolegu. Robert Fico navyše čelil pískaniu a transparentom protestujúcich a svoje si vypočul aj od poľského premiéra Donalda Tuska. Podľa exministra zahraničia Pavla Demeša nám Robert Fico a Peter Pellegirni robia v zahraničí hanbu a ohrozujú slovenské záujmy.Robert Fico nehrá rovnakú ligu ako poľský premiér Donald Tusk, no napriek tomu ho chcel školiť o Rusku, tvrdí expert Pavol Demeš. Tuskove reakcie boli diplomatické, no povedal, že ak by sme sa pozerali na záujmy Vladimira Putina, Slovensko ani Poľsko by neboli nezávislé krajiny.Oveľa tvrdší bol český premiér Petr Fiala, ktorý sa proti tvrdeniam Roberta Fica ohradzuje opakovane. Úplne inak ako slovenský premiér hodnotia schôdzu v Paríži takmer všetci. Nikto nikde nehovorí o posielaní bojových jednotiek či vojakov na front. Poľský prezident Duda upresnil, že aj v prípade vyjadrení francúzskeho prezidenta E. Macrona išlo o debatu o odmínovaní a strážení hraníc. Iné zdroje hovoria o obsluhe techniky, ktorú západné štáty posielajú Ukrajine.Hrozba „posielania vojakov na Ukrajinu“, pred ktorou nás chce Robert Fico chrániť, je tak prehnaná. Je to strašenie fiktívnym nepriateľom, podobne ako to Robert Fico robil v minulosti pri migrácií, hovorí politológ Radoslav Štefančík. Fico podľa neho vie využívať strach ako mobilizačný faktor.Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Je to o nás bez nás, my dnes vôbec nevieme, o čo vláde ide, hovorí o zrušenej dotačnej schéme pre oblasť ľudských práv šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Minister spravodlivosti totiž túto dotačnú schému za 800 tisíc bez vysvetlenia zrušil.Vládny boj voči mimovládnemu sektoru naberá systémové kontúry. Po ministerstve kultúry odstriháva mimovládky od finančných zdrojov už aj rezort spravodlivosti. Jeho šéf - Boris Susko - nečakane, náhle a bez akéhokoľvek vysvetlenia, zrušil jedinú dotačnú schému pre oblasť ľudských práv. Kým však niektorí odporcovia mimovládok či takzvanej "dúhovej agendy" začnú tomuto rozhodnutiu tlieskať, pripomeniem, že z tejto schémy boli za 14 rokov jej existencie podporené aj projekty a organizácie akými sú: Slovenský zväz telesne postihnutých, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Centrum Slniečko, Domka - Združenie saleziánskej mládeže, Univerzita Komenského alebo i viaceré linky pomoci - napríklad Ligy za Duševné zdravie no a o podporu sa aktuálne uchádzal i Slovenský Červený kríž. Je pritom úplne prirodzené - a v duchu našej ústavy ako i medzinárodných záväzkov, že rovnako tak podporu získavali aj organizácie rôznych menšín - židovskej, rómskej ale i tej takzvanej "dúhovej"."Ide len a len o to, aby sa menšiny tu cítili ako nie tí, ktorí opäť majú na klope kabáta nejakú žltú hviezdu a čakajú s batohom niekde na stanici na prvý dobytčák. o to tu ide," hovorí Šéf komory mimovládnych organizácií Marcel ZajacRezort spravodlivosti tvrdí, že finančné prostriedky z tejto schémy plánuje presunúť na pomoc najzraniteľnejším obetiam násilia a ochranu ich ľudských práv. „V tejto súvislosti prebieha komunikácia, cieľom ktorej by malo byť zriadenie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov na danú problematiku. O tomto zámere a prípadnom vypísaní novej výzvy budeme informovať,“ hovorí rezort spravodlivosti.Mimovládky s rozhodnutím nesúhlasia a ministrovi spravodlivosti adresovali ostrú petíciu s výzvou rozhodnutie prehodnotiť." Obmedzí to počet škôl na ktorých sa bude s deťmi hovoriť o SNP, obmedzí to počet prednášok, ktoré sa venujú postaveniu menšín na Slovensku, toho bude menej, ale samotné mimovládky nezaniknú, varuje rezort Marcel Zajac.Petíciu voči rozhodnutiu rezortu spravodlivosti podpísalo niekoľko desiatok mimovládnych organizácií. nematkovo vyberáme iba niekoľko z nich: Asociácia Nepočujúcich Slovenska, Slovenský skauting, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, Fórum pre pomoc starším, Nadácia pre deti Slovenska, Múzeum obetí komunizmu, Slovenský ochranársky snem, Linka detskej istoty, Únia materských centier, Materské centrum Klokanček, Inklucentrum - Centrum inkluzívneho vzdelávania, Linka detskej dôvery, IPčko, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike či Liga za duševné zdravie.No a na záver ešte aktuálna reakcia šéfa Úradu vlády, v ktorej podľa medializovaných informácií vyzval na zastavenie dotácií i ďalšie ministerstvá pre citujem: "spolitizované mimovládky".Ich agendu by podľa Juraja Gedru mali prebrať štátne úrady, ktoré údajne zleniveli a preto ich úlohu zastúpil tretí sektor. No a čo ľudské práva? Na to tu je vraj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa má podľa pán Gedru zaoberať práve touto témou.Názor na to, či tento neveľký úrad má kapacity, možnosti ako i zdroje na to, aby adekvátne suploval desiatky mimovládnych organizácií s ich dlhoročnou históriou ako i množstvom aktivistov po celom Slovensku si už, prosím, urobte názor vy sami. Obava, že - ako sa na Slovensku zvykne hovoriť, ktosi tu s vaničkou vylieva aj dieťa ostáva však nerozptýlená.Tak a to už je od nás na dnes všetko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda hodila spiatočku pri kritizovanom premlčaní násilných trestných činov ako znásilnenie či vražda, alebo výroba detskej pornografie. Urobila to len 14 dní po tom, čo jej novelu trestného zákona napriek širokej kritike opozície, tretieho sektora a námestí schválila vládna väčšina v parlamente. Aktuálny návrat k pôvodným premlčacím lehotám vysvetľuje „spoločenskou objednávkou“, nie vlastným presvedčením. „Premlčacia lehota nerieši podstatu tohto problému“, hovorí minister spravodlivosti Boris Susko.Katarína Batková z Via Iuris je presvedčená, že vláda pristúpila k „spiatočke“ aj pre tlak opozície, odbornej verejnosti, médií či mimovládneho sektora. „Ukazuje sa, že je dôležité vládu upozorňovať na prešľapy“, tvrdí.Podľa politológa Radoslava Štefančíka si však takto premiér Fico len dláždi cestu na marcové stretnutia vrámci medzinárodného dňa žien. Opozícia zas hovorí o vládnej „zásterke“ či krytí skutočných zámerov, ktorými má byť ochrana svojich ľudí. Budete tiež počuť exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú z SaS a jej straníckeho kolegu Ondreja Dostála. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ján a Martina by to nevzdali a nebudeme ticho ani my. Dali sme si spoločný sľub, hovoria v podcaste rodičia Jozef Kuciak a Zlatica Kušnírová.Dnes si pripomíname šesť rokov od vraždy novinára a jeho partnerky. Ľudi si ich pripomenú aj na námestí vo viacerých slovenských mestách. Iniciatíva Za slušné Slovensko píše že cíti, akoby sa na Slovensku vraždou Jána a Martiny nič nezmenilo a že staré časy sú späť. Viac v podcaste priblíži Karolína Farská z iniciatívy Za slušné Slovensko. „Vidím tu paralelu. Novinári aj po šiestich rokoch od vraždy Jána Kuciaka musia čeliť osobným útokom a robia to vládni politici," hovorí. „Aj ja cítim frustráciu. Je to pochopiteľné. No upadať do skepsy ničomu nepomôže," dodáva tiež v podcaste.Rezonuje stále v spoločnosti odkaz Jána Kuciaka? A je prostredie spred šiestich rokov podobné tomu dnešnému? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Dnes je prostredie negatívnejšie, pomstychtivejšie a horšie ako pred šiestimi rokmi," konštatuje v podcaste.Ján Kuciak sa podľa neho stal obeťou nefunkčného štátu, ktorý ho nedokázal ochrániť. „Odkaz nie je v tom, že ich zavraždili, ale v tom prečo to urobili. Ján Kuciak neurobil nič protiprávne alebo neférové. Ale bol zavraždený pretože chcel, aby fungovalo právo a spravodlivosť pre všetkých. To by malo presiahnuť rozdiely naprieč Slovenskom," hovorí Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.

Dozorujúci prokurátor Alexander Feník zrušil obvinenie Jaroslavovi Haščákovi v kauze Gorila. Dôvodom zrušenia obvinenia bolo pochybenie vyšetrovateľky, ktorý popri výkone policajtky bola bola súčasne aj obecnou poslankyňou.Budete počuť prokutára úradu špeciálnej prokuratúry Alexandra Feníka, ktorý sa stotožňuje s dôvodnosťou väčšiny podozrení. Uložený pokyn smeruje k opätovnému vzneseniu obvinenia proti piatim osobách.„Pokiaľ ide o podstatu rozhodnutia, považoval som za nevyhnutné vyhnúť sa riziku, že do budúcna bude vyšetrovaniu brániť nášľapná mína spočívajúca síce vo formálnom dôvode, ale má aj právne opodstatnenie," hovorí.V podcaste budete počuť aj stanovisko obhajoby Jaroslava Haščáka. A kauzu Gorila rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.Moderuje Denisa Hopková.

Sú argumenty, s ktorými na Ústavnom súde prezidentka zrejme neuspeje, ale aj také, ktoré sú silné, zhodujú sa ústavní právnici. Konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní o zákone, ktorý im priamo pomôže, je síce morálny problém, ale ústavní sudcovia zrejme v tomto prípade nezasiahnu.Oslovili sme najskúsenejšieho bývalého ústavného sudcu Lajosa Mezsárosa, ktorý v talári strávil 19 rokov a ústavného právnika Františka Pažitného z Ústavu štátu a práva SAV. Obaja sa zhodujú, že skrátené konanie v kombinácii s rozsahom zmien a ich potenciálnym zásahom do základných práv sú silné argumenty.Priamo v NRSR sme sa pýtali poslancov Petra Žigu a Tibora Gašpara, či sa necítia byť v konflikte záujmov.Nahrával Peter Hanák.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes podpísala kontroverznú novelu trestného zákona, hoci s obsahom nesúhlasí. Ústavnému súdu chce poskytnúť čas na rozhodnutie, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca.Na jej rozhodnutie reagoval aj predseda vlády Robert Fico. Znepokouje ho, s akou istotou Zuzana Čaputová očakáva rozhodnutie Ústavného súdu v jej prospech. A pýtal sa, či je či je to výsledok intenzívnej komunikácie medzi prezidentskou kanceláriou a Ústavným súdom, o ktorom „čvirikajú vrabce“. Uviedol tiež, že urobia všetko preto, aby novela nadobudla účinnosť aj platnosť.Bola Zuzana Čaputová rozhodnutá podpísať novelu trestného zákona už minulý týždeň po tom, ako ju schválili poslanci alebo zvažovala aj zákon vetovať? O rozhodnutí prezidentky sa rozprávame s jej poradcom a vedúcim katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.„Nebolo to jednoznačné. Zvažovala na laboratórných váhach, akou cestou ísť. A rozhodla sa ísť cestou, ktorú vyhodnotila ako najlepšiu, aby sa čo najskôr celá žáležitosť nestranného apolitického orgánu, ktorý by ju mohol rozhodnúť," hovorí v podcaste Marián Giba.Pýtali sme sa ho aj na tvrdenia premiéra Roberta Fica. Komunikoval úrad prezidenta s Ústavným súdom a je si hlava štátu istá, že rozhodne v jej prospech? „Neviem o žiadnej komunikácii. Bolo by to nenáležité. Nie je mi známe, že by prezidentka predikovala rozhodnutie Ústavného súdu alebo by si bola istá, že jej návrhom vyhodie. Nevie, ako s tým Ústavný súd naloží," hovorí tiež jej poradca Giba.V podcaste tiež budete počuť, prečo si palác myslí, že Ústavný súd môže zasiahnuť aj v prípade, že by došlo k prípadnému zdržovaniu publikovania novely v zbierke zákonov. Podľa Gibu má súd široké možnosti ako konať - ak bude chcieť.„Aj na obštrukcie bude môcť Ústavný súd reagovať. Nestojí ako štatista, ktorý čaká či mu iná je zložka moci dovolí rozhodnúť alebo ho vyšachuje z hry. Je to v rukách Ústavného súdu. Má možnosti a to ako s nimi naloži netušíme," uviedol Giba. Podľa neho je ústavný súd je jeden z najmocnejších orgánov v štáte a vie veci autonómne vyhodnotiť.Čo bude nasledovať? O možných scenároch sa v podcaste tiež rozprávame s politológom Erikom Lášticom. Prezidentkine pôsobenie je z hľadiska toho čo mala možnosť zažiť politicky a ľudsky unikátne. Jedinú paralelu z minulosti môžeme hľadať u prvého prezidenta Michala Kováča," hovorí v podcaste politológ.Podcast nahrala Denisa Hopková a Zorislav Poljak.

Sú tu verejne známe skutočnosti, ktoré ukazujú, že osobnostná výbava Pavla Gašpara je pre post šéfa SIS zásadne problematická. Ako môže šéfovať SIS osoba, pri ktorej nemáme istotu, že je spôsobilá dodržiavať zákon? pýta sa poslankyňa SaS Mária Kolíková. Sú obavy zo zneužívania SIS oprávnené?Personálne nominácie štvrtej Ficovej vlády vzbudzujú čoraz väčší údiv, ale i čoraz väčšie rozhorčenie, napokon vládna koalícia sa akoby inšpirovala známym mečiarovským heslom. „Je po voľbách, zvyknite si,“ transformovaného až do sloganu Pavla Pašku: „Vyhraj voľby a môžeš všetko.“Niet preto divu, že s podobne udivenými až rozhorčenými reakciami sa preto stretla aj nominácia vlády na post šéfa SIS. Vláda sa totiž rozhodla zveriť riadenie tejto - v aparáte bezpečnostných zložiek, mocnej, ale zároveň i veľmi ťažko kontrolovateľnej inštitúcie a navyše ešte i s hodne pochybnou minulosťou lemovanou škandálmi, Pavlovi Gašparovi, synovi exprezidenta policajného zboru a dnes vplyvného poslanca SMERU Tibora Gašpara. Opozícia preto prezidentku priamo vyzvala aby nomináciu jednoznačne odmietla.O čom teda táto nominácia vypovedá, čo ňou chce vláda docieliť, prečo je Pavol Gašpar zlou voľbou a máme sa ako občania dnes opäť tajnej služby báť - tak ako sme sa jej báli za éry Lexa - Mečiar? Alebo sú tieto obavy predčasné a neopodstatnené?Téma dnešného podcastu s poslancami Tomášom Valáškom a Máriou Kolíkovou, ako aj politológmi Jozefom Lenčom a Grigorijom Mesežnikovom Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak vládnuť, tak pevnou rukou. A so svojimi. Na všetkých úrovniach, až po „šatniarky“. Takto bez obalu hovorí tretí muž vládnej koalície a kandidát na prezidenta Andrej Danko. Nie v súkromní parlamentných kuloárov, ale rovno v spravodajskej televízii. A v kontexte toho, že nechce mať RTVS verejnoprávnu, ale štátnu, a s ľuďmi, na ktorých bude mať dosah. Zhrozenie, rukopis nedemokratických prevratov, či darebácke smerovanie. Reakcie, ktoré vyvolal. V podcaste budete počuť Erika Taberyho z českého Respektu, exministerku kultúry Silviu Hroncovú, Zuzanu Petkovú z Nadácie Zastavme korupciu, politológa Radoslava Štefančíka, Zoru Jaurovú z parlamentného mediálneho výboru. A tiež Adama Solgu z katedry žurnalistiky Univerzity Komenského a Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. Práve táto medzinárodná organizácia vyzýva vládu, aby o budúcnosti verejnoprávnej RTVS debatovala verejne. Reaguje aj na premiérovu kritiku a očakávania, s čím príde ministerka kultúry. Môžu politici všetko? A čo bude s verejnoprávnosťou u nás? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Trestný zákon ešte stále nedoručili prezidentke na podpis. Podľa opozície leží na stole Roberta Fica.  Ak budú koaliční politici teraz naťahovať čas, teoreticky môžu aj úplne zabrániť Ústavnému súdu SR aby včas zasiahol. Zverejnenie zákona v zbierke zákonov má totiž v rukách ministerstvo spravodlivosti. Jeden z právnikov tvrdí, že zákon môže u seba pozdržať aj Peter Pellegrini.Podľa skúseného bývalého sudcu Ústavného súdu SR Lajosa Mezsárosa potrebujú sudcovia určite aspoň niekoľko dní na to, aby si preštudovali podania a rozhodli, čo zákonu predbežne pozastavia platnosť. Vždy však zákony posudzujú až po ich uverejnení v zbierke zákonov. A práve dátum uverejnenia v zbierke má v rukách minister spravodlivosti. Od doručenia žiadosti o vydanie v zbierke plynie 15-dňová lehota, no aj tá sa môže predĺžiť, napríklad pod zámienkou opravy chýb v texte.Ústavný právnik z SAV František Pažitný však upozorňuje aj na ďalšiu lehotu. Podľa neho má predseda parlamentu Peter Pellegrini 21-dňovú lehotu od schválenia zákona, aby požiadal ministerstvo o vydanie v zbierke. Ak sa tieto dve lehoty zrátajú, tak zákon v zbierke môže vyjsť tak, že ústavní sudcovia ho nebudú mať čas pozastaviť pred 15. marcom. To by znamenalo, že nadobudne účinnosť a mnohé známe kauzy sa nezvratne premlčia.Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Norbert Bödör z káuz Dobytkár či Očistec čelí ďalšiemu súdnemu procesu. Podľa obžaloby mal odovzdať 50-tisícový úplatok, aby polícia vynechala v jednej z ekonomických káuz synovca politika Petra Žigu – Štefana. Ak za prijatie úplatku Najvyšší súd už jedného z aktérov kauzy odsúdil – bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ten ktorý mal peniaze ponúkať, svoj podiel viny popiera. Norbert Bödör dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre práceneschopnosť neprišiel. A prijaté zmeny v trestnej legislatíve ho môžu z tohto prípadu podľa Laury Kellö Kalinskej rovno dostať. „Premlčacia lehota je tu tri roky. Ten skutok sa mal odohrať niekedy okolo roku 2016 a Norberta Bödöra sa polícii podarilo obviniť v roku 2020. Čo znamená, že zrejme bude jeho prípad účinnosťou novely premlčaný“, tvrdí investigatívna novinárka portálu Aktuality.skNová legislatíva sa podľa nej dotkne aj prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prinajmenšom „prokurátorsky“ by sa mala dostať do Žiliny. V podcaste sa pozrieme aj na nenaplnené odvolávanie ministerky kultúry. Na vyslovovanie nedôvery bola pripravená opozícia. Nepodarilo sa jej to. Neprišla nielen vládna väčšina, ale ani samotná Martina Šimkovičová. Už od januára mala vládou schválenú pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov. Otázkou tak zostáva, prečo Peter Pellegrini schôdzu zvolal práve na pondelok. A ďalšie kladú napríklad poslanci z hnutia Oľano. Podľa nich ministerka zostáva v emirátoch ešte dva dni po skončení svojho oficiálneho programu. Aj na to sa jej chcú pýtať. Na jej výkon sme sa pýtali aj my v Aktualitách. Petra Zajaca. Literárneho vedca, expolitika a muža Novembra’89. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Ako tu stojíme ako celá vláda, urobíme všetko pre to, spolu s našimi poslancami, aby táto významná zmena trestného práva bola v parlamente presadená,“ vyhlásil v januári premiér Robert Fico v reakcii na vystúpenie Zuzany Čaputovej v parlemene. A mal pravdu, poslanci koalície si včera večer schválili zmenu trestných kódexov 78 hlasmi.Podľa politológa Erika Láštica sa včera ukázala tvrdohlavosť vládnej koalície. „Prvýkrát po dlhom čase Robert Fico nediktuje témy. Téma sa im vymkla z rúk," hovorí. Hovorí, že zrejme nepočítali s tým, že opozícia začne spolpracovať a tak rýchlo sa učiť. Rovnako ani s odporom verejnosti. „Mať v zimnom období takú účasť na proteste je unikát aj v kontexte Slovenska."Láštic tiež v podcaste hovorí, že voliči vystavia vláde vizitku počas prezidentských a európskych volieb. „Toto môže byť niečo čo im zlomí krk. Ak voliči nebudu plní energie ísť voliť a naopak volič opozície bude voľby vidieť ako šancu vysporiadať sa s vládou,.Pellegrini mu pripomína GašparovičaPeter Pellegrini politológovi pripomína jedného exšéfa národnej rady. „Peter Pellegrini mi vo vedení parlamentu pripomína Ivana Gašparoviča," hovorí v podcaste. Vidí tu aj kalkuláciu pred prezidentskými voľbami.V podcaste spomína aj obdobie, keď Robert Fico kritizovali vznikajúcu vládnu koalíciu Vladimíra Mečiara za to, že chce zvalcovať demokraciu. Počas slovenskej noci dlhých nožov Fico ostal ako jediný opozičný poslanec v parlamente, spolu 83 zákonodarcami koalície. „Fico počas parlamentnej noci dlhých nožov hovoril vtedajšej vznikujúcej vládnej kolícii, že porušuju princípy parlamentu," opisuje politológ. „Tých 30 rokov jeho mocenský vývoj dospel k tomu, že je v rovnakej pozícii ako Mečiar v roku 1994. Rozhodol sa mocensky vysporiadať s minulým obdobím."V podcaste hovoríme aj o Ústavnom súde - a ako sa môže zachovať, keď sa na neho obráti prezidentka Zuzana Čaputová.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koniec špeciálnej prokuratúry a miernejšie trestanie korupcie a majetkovej trestnej činnosti, naviac výrazné zníženie premlčacej lehoty, s efektom, že prípady „veľkých rýb“ kategórie „našich ľudí“ odídu do zabudnutia. Dôsledky prijímanej novelizácie trestných zákonov. Krok vládnej väčšiny Fico4.0, ktorý komentátor Aktualít Martin Behúl nazýva „zmyslom (jej) existencie“. Politológ Radoslav Štefančík zas hovorí aj o amnestii pre budúcnosť aktérov tejto vládnej zostavy. Katarína Batková z Via Iuris však upriamuje pozornosť aj na dôsledky pre obete a poškodených trestnými činmi, ktoré prinesú kratšie premlčacie lehoty. Finále, ktoré sa poriadne naťahovalo. Trestná legislatíva alla Smer-Hlas a SNS. So želaným efektom konca pre Úrad špeciálnej prokuratúry, s miernejším trestami pre aktérov veľkej korupcie, výraznými zásahmi do premlčacích lehôt, ktoré ovplyvnia nielen aktérov takých káuz ako je Dobytkár, Mýtnik či Očistec – a medzi nimi postavy ako Bodor, Výboh, Kažimír, Brhel, Gašpar – ale aj obete trestných činov znásilnenia. Ak sa vládna zostava neunúvala a legislatívu nepodrobila minucióznemu procesu riadneho pripomienkovania, po vyše mesiaci opozičného naťahovania rozpravy najnovšie prichádzala s pozmeňovacím návrhmi pozmeňovacích návrhov. A opäť s opozičným nápadom viac stoviek pozmeňujúcich návrhov. Len poslanec Galko ich predložil 365. Ich čítanie a koaličné odmietavé hlasovanie zabralo veľkú časť dnešného štvrtka 8. februára, ktorý mal byť po strede siedmeho už dňom po prijatí. To sa však neudialo, pred národnou radou sa tam vtedy zhromaždilo 18-tisíc nespokojných občanov. Vzhľadom na kompaktnosť vládnej väčšiny sa však aj čas na odmietanie opozičných návrhov minie a príde moment, za ktorým bude konštatovanie: Dokonané. - dokonané vo forme zmenených hraníc škôd, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok;- dokonané vo forme nižších trestov vo väčšine majetkových trestných činov;- dokonané vo výrazne kratších premlčacích lehotách;- či dokonané vo forme vyššej hranice trestnej sadzby pre uloženie podmienky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poslanec Tibor Gašpar zo Smeru navrhuje ďalšie drobné úpravy v trestnom zákone. Poslanci stále diskutujú, hlasovanie bude zrejme zajtra o 11:00. Premlčanie káuz osôb blízkych Smeru v návrhu zostáva a predstavitelia koalície odmietajú odpovedať na otázky, ako presne sa ich konkrétne, alebo ich nominantov, zmeny dotknú. Pýtali sme sa aj priamo Tibora Gašpara, či zmeny môžu znížiť trest aj pre neho samého. Namiesto ministra spravodlivosti Borisa Suska dnes na ústavnoprávny výbor parlamentu prišiel iba jeho štátny tajomník Milan Hodás. Ten argumentuje, že niektorých páchateľov by sme roky po spáchaní činu už nemali vytrhnúť z rodín. Prečo by sa to malo týkať aj oligarchov ako Miroslav Výboh alebo Jaroslav Haščák? Opozícia opäť burcuje ľudí v uliciach. Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas, ktorý je čiastočne reportážou z parlamentu a z protestu pred ním. Budete počuť aj Ondreja Dostála z SaS, ktorého sme sa pýtali aj na to, čo presne navrhuje opozícia v pozmeňovacích návrhoch, čo má šancu prejsť a čo sa chystajú napadnúť na Ústavnom súde SR. Nahrával Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder a Adam Obšitník. 

Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vracia. Konkrétne ako štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia. Jej meno sa spája s kauzou Dobytkár - trestná činnosť mala byť páchaná práve v čase, keď rezort pôdohospodárstva viedla.Budete počuť reakciu šéfa envirezortu Tomáša Tarabu, ale aj Matečnej bývalých kolegov z vlády - Denisy Sakovej a Richarda Rašiho. Podľa nich je to z hľadiska odbornosti dobrá nominácia.Podľa opozičnej poslankyne Tamary Stohlovej Tomáš Taraba nomináciou Matečnej dokonáva premenu rezortu na všetko iné, len nie ministerstvo životného prostredia. „Strana SNS toutou nomináciou potvrdzuje, že štátne funkcie vníma ako priestor na upratanie svojich ľudí, nech sú akokoľvek nekvalifikovaní alebo prichádzajú s akýmikoľvek pochybnosťami o svojej minulosti," hovorí v podcase.Aktuality.sk sa spojili aj so samotnou Gabrielou Matečnou. Pozíciu štátnej tajomníčky vníma ako zavŕšenie svojej kariéry. Pýtali sme sa jej aj na kritiku opozície. „Myslím si, že v tomto štáte platí prezumpcia neviny. Neviem, či by som mala odpovedať na takéto otázky. Pán minister aj moji bývalí kolegovia to povedali správne, nemám k tomu čo veľmi dodať,” reagovala Matečná na otázku, či je správne politické rozhodnutie nominovať ju na stoličku štátnej tajomníčky po kauze Dobytkár, ktorá sa diala za čias, keď šéfovala rezortu pôdohospodárstva.Ako presne sa spája Gabriela Matečná s kauzou Dobytkár v podcaste vysvetľuje Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej je tieňov minulosti okolo Gabriely Matečnej viacero - a nielen pri kauze Dobytkár. „Vrhá to morálny tieň a či sa v SNS nenašla lepšia nominácia. Skôr to svedčí viac o straníckom, než profesionálnom výbere."Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník. Moderuje Denisa Hopková.

Ivan Korčok dobieha v boji o prezidentský palác Petra Pellegrinho. Minimálne to ukazujú trendy, o ktorých v podcaste hovoríme so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom a tiež šéfom agentúry Ipsos Jakubom Hankovským.„V súčasnosti je podpora Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho v prvom kole porovnateľná. Dokázal ho dobehnúť. Takže z hľadiska podpory máme dvoch dominantných kandidátov" hovorí v podcaste riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.„Voličov neúspešných kandidátov však zatiaľ podľa ich dát dokáže osloviť Peter Pellegrini. V prípade druhého kola by teraz zvíťazil nad Ivanom Korčokom," dodáva Hankovský.Na druhej strane má dnes Ivan Korčok silnejšie jadro voličov ako jeho súper. „Určite sa nedá povedať, že Peter Pellegrini má isté víťazstvo. Myslím, že nás čaká napínavý a tesný súboj.Čo urobia traja kandidáti?Podľa šéfa Ipsosu je dnes otázkou, ako bude vyzerať kampaň - a čo budú robiť Andrej Danko, Igor Matovič či Štefan Harabin. Či podporia iného kandidáta, ak sa nedostanú do druhého kola, alebo nie.Ako tiež približuje Jakub Hankovský, voliči Štefana Harabina vnímajú v druhom kole ako jednoznačnú voľbu Petra Pellegriniho. Harabin ale pre týždenník Respekt uviesť, že by nikdy Petra Pellegriniho nepodporil a povie ľuďom, aby zostali v druhom kole doma. „Deklarujú, že by podporili Petra Pellegriniho. Rovnako aj voliči Andreja Danka," upresňuje šéf Ipsosu.Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa bude hrať o skupinu nerozhodnutých voličov, o to, ako dokážu kandidáti debomobilizovať voličov ich súperov, ale faktorom bude aj, ako dopadli posledné parlamentné voľby.Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Hovorí sa, že aj s malým šašom dokážete zahrať veľké divadlo a myslím si, že v tomto prípade je Andrej Danko tým malým šašom. Má však mimoriadne veľký vplyv práve preto, že vládna koalícia má skutočne len tesnú väčšinu v parlamente,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík. A akú budúcnosť čakajú protivládne protesty a dokáže ich opozícia pretaviť do dlhodobej podpory?Vláde uplynulo prvých sto dní a aj keď sa snaží vysielať signály pokoja, krehkým ohnivkom vládnej stability je Andrej Danko - a jeho nenaplnené ambície. Hovorí politológ Radoslav Štefančík.Vláda síce vo svojom funkčnom metri odstrihla iba prvú stovku, no vďaka svojej politike revanšu sa ocitla pod tlakom ulice a opozičných protestov. Navyše, vládnu koalíciu už dobiehajú i vysoké očakávania, ktoré v kampani vzbudila, no zatiaľ ich naplniť nedokázala, pripomína šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Vláda si zo svojho metra merajúceho jej funkčné obdobie odstrihla prvú stovku. Nie je to veľa, no je to dosť na to, aby sme mohli zhodnotiť spôsob, metódy ako i prvé výsledky jej pôsobenia. Tentoraz sa na priority i štýl vládnutia Fica IV. pozrieme očami politológa Štefančíka, ako i šéfredaktora Aktualít Bárdyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.