NAHLAS |aktuality.sk

„Dobrá správa pre demokraciu a právny štát“ na jednej strane, na druhej „aj tak sme dosiahli svoje, podarilo sa nám zrušiť špeciálnu prokuratúru“. Prezidentka a premiér. Reagujú na dočasnú červenú Ústavného súdu pre vládne zmeny v trestnej legislatíve, okrem rušenia špeciálnej prokuratúry. Paradoxne radosť na oboch stranách. Ak však Zuzana Čaputová reagovala len písomnou formou, Robert Fico aj prehovoril."Ja som z pohľadu rozhodnutia ústavného súdu veľmi spokojný. Úrad špeciálnej prokuratúry, toto semenište zla a nenávisti, porušovania ľudských práv, prestane 20. marca existovať", uviedol po zasadnutí svojej vlády v Košiciach. "Systém bŕzd a protiváh zafungoval, a to je asi najdôležitejší odkaz všetkým občanom Slovenska“, reaguje zas Zuzana Čaputová. „Je dobrou správou pre poškodených trestnou činnosťou, lebo nateraz nebudú negatívne dotknuté ich práva domôcť sa odškodnenia a spravodlivosti", uviedla medzi iným v písomnom stanovisku.Rozhodnutie ústavného súdu prišlo napriek všeobecnému očakávaniu, že si musí počkať na zverejnenie napadnutej legislatívy v zbierke zákonov. Na zmenu rozhodovacej praxe sa chce pýtať aj premiér. Ako vyhodnocuje krok košického strážcu ústavy expert Marián Giba? „Dal jasne za pravdu argumentačnej línii, ktorá hovorila, že aj keď zákon ešte nebol publikovaný v zbierke zákonov, už je to zákon, nie návrh zákona. Jeho znenie je už zafixované. Neexistuje tu teda žiadny hluchý priestor v systéme ochrany ústavnosti, kde v dôsledku nejakých administratívnych úkonov, ako je aj publikácia v zbierke zákonov, by sa dala vylúčiť právomoc ústavného súdu vo veci konať, alebo nekonať“, tvrdí pre Aktuality. S komentátorom Petrom Bárdym sa tiež pozrieme na možné politické dôsledky rozhodnutia ústavného súdu. Hovorí, že len reagoval na „obrovskú blamáž koalície, ktorá v skrátenom legislatívnom konaní pretláčala hrubou silou nepripravený zákon, ktorý je škodlivý“. „Je o pomste a záchrane ich ľudí“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda sa podľa opozície snaží obísť zákon, aby potajme dosadila do vedenie Slovenskej informačnej služby syna obžalovaného poslanca Smeru Tibora Gašpara. Potvrdzuje to podľa nich štatút, ktorý nedávno vláda na návrh SIS zmenila. V podcaste budete počuť Máriu Kolíkovu (SaS), Gábora Grendela (hnutie Slovensko), Tibora Gašpara (Smer-SD), a bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša.„Mocenský a politický boj medzi ústavnými orgánmi sa prenesie aj na pôdu SIS. V žiadom prípade jej to neprospeje, hovorí v podcaste Ján Mojžiš.Opoziční poslanci nemohli médiá informovať, ako presne vláda na návrh SIS štatút zmenila. Zhodnotila však, že je vytvorená na to, aby mohol SIS viesť Pavol Gašpar, ktorého prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nevymenovala na čelo spravodajskej služby. Hlava štátu zároveň naznačila, že by tak ani nemusela do konca svojho funkčného obdobia spraviť.Štatút môže verejnosti odtajniť len Slovenská informačná služby. Či tak spraví nevieme, no opozícia sa domnieva, že by tak mala spraviť a neohrozila by tak ani žiadnym spôsobom bezpečnosť Slovenska. Proti odtajeniu je zas koalícia. Aktuality.sk v tejto veci už kontaktovali SIS, ktorá doposiaľ neodpovedala.Kritiku opozície po výbore s pozadia počúval aj koaličný poslanec za stranu Hlas Samuel Migaľ. Ten následne médiám poskytol stanovisko koalície, podľa ktorej „nejde o žiadnu zásadnú vec“ a opozície len politikárči.„To čo sa deje zmenou tohto štatútu je len vyslovene organizačná záležitosť spravodajskej služby a naďalej platí a ostavá v platnosti zákon, že riadnym riaditeľom spravodajskej služby bude človek, ktorý splní všetky zákonné podmienky a zároveň bude vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky do funkcie,“ povedal Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Český premiér Petr Fiala interpretuje stretnutie v Paríži úplne opačne ako Robert Fico. Na summite V4 v Prahe český premiér opakovane vyvracal tvrdenia slovenského kolegu. Robert Fico navyše čelil pískaniu a transparentom protestujúcich a svoje si vypočul aj od poľského premiéra Donalda Tuska. Podľa exministra zahraničia Pavla Demeša nám Robert Fico a Peter Pellegirni robia v zahraničí hanbu a ohrozujú slovenské záujmy.Robert Fico nehrá rovnakú ligu ako poľský premiér Donald Tusk, no napriek tomu ho chcel školiť o Rusku, tvrdí expert Pavol Demeš. Tuskove reakcie boli diplomatické, no povedal, že ak by sme sa pozerali na záujmy Vladimira Putina, Slovensko ani Poľsko by neboli nezávislé krajiny.Oveľa tvrdší bol český premiér Petr Fiala, ktorý sa proti tvrdeniam Roberta Fica ohradzuje opakovane. Úplne inak ako slovenský premiér hodnotia schôdzu v Paríži takmer všetci. Nikto nikde nehovorí o posielaní bojových jednotiek či vojakov na front. Poľský prezident Duda upresnil, že aj v prípade vyjadrení francúzskeho prezidenta E. Macrona išlo o debatu o odmínovaní a strážení hraníc. Iné zdroje hovoria o obsluhe techniky, ktorú západné štáty posielajú Ukrajine.Hrozba „posielania vojakov na Ukrajinu“, pred ktorou nás chce Robert Fico chrániť, je tak prehnaná. Je to strašenie fiktívnym nepriateľom, podobne ako to Robert Fico robil v minulosti pri migrácií, hovorí politológ Radoslav Štefančík. Fico podľa neho vie využívať strach ako mobilizačný faktor.Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Je to o nás bez nás, my dnes vôbec nevieme, o čo vláde ide, hovorí o zrušenej dotačnej schéme pre oblasť ľudských práv šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Minister spravodlivosti totiž túto dotačnú schému za 800 tisíc bez vysvetlenia zrušil.Vládny boj voči mimovládnemu sektoru naberá systémové kontúry. Po ministerstve kultúry odstriháva mimovládky od finančných zdrojov už aj rezort spravodlivosti. Jeho šéf - Boris Susko - nečakane, náhle a bez akéhokoľvek vysvetlenia, zrušil jedinú dotačnú schému pre oblasť ľudských práv. Kým však niektorí odporcovia mimovládok či takzvanej "dúhovej agendy" začnú tomuto rozhodnutiu tlieskať, pripomeniem, že z tejto schémy boli za 14 rokov jej existencie podporené aj projekty a organizácie akými sú: Slovenský zväz telesne postihnutých, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Centrum Slniečko, Domka - Združenie saleziánskej mládeže, Univerzita Komenského alebo i viaceré linky pomoci - napríklad Ligy za Duševné zdravie no a o podporu sa aktuálne uchádzal i Slovenský Červený kríž. Je pritom úplne prirodzené - a v duchu našej ústavy ako i medzinárodných záväzkov, že rovnako tak podporu získavali aj organizácie rôznych menšín - židovskej, rómskej ale i tej takzvanej "dúhovej"."Ide len a len o to, aby sa menšiny tu cítili ako nie tí, ktorí opäť majú na klope kabáta nejakú žltú hviezdu a čakajú s batohom niekde na stanici na prvý dobytčák. o to tu ide," hovorí Šéf komory mimovládnych organizácií Marcel ZajacRezort spravodlivosti tvrdí, že finančné prostriedky z tejto schémy plánuje presunúť na pomoc najzraniteľnejším obetiam násilia a ochranu ich ľudských práv. „V tejto súvislosti prebieha komunikácia, cieľom ktorej by malo byť zriadenie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov na danú problematiku. O tomto zámere a prípadnom vypísaní novej výzvy budeme informovať,“ hovorí rezort spravodlivosti.Mimovládky s rozhodnutím nesúhlasia a ministrovi spravodlivosti adresovali ostrú petíciu s výzvou rozhodnutie prehodnotiť." Obmedzí to počet škôl na ktorých sa bude s deťmi hovoriť o SNP, obmedzí to počet prednášok, ktoré sa venujú postaveniu menšín na Slovensku, toho bude menej, ale samotné mimovládky nezaniknú, varuje rezort Marcel Zajac.Petíciu voči rozhodnutiu rezortu spravodlivosti podpísalo niekoľko desiatok mimovládnych organizácií. nematkovo vyberáme iba niekoľko z nich: Asociácia Nepočujúcich Slovenska, Slovenský skauting, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, Fórum pre pomoc starším, Nadácia pre deti Slovenska, Múzeum obetí komunizmu, Slovenský ochranársky snem, Linka detskej istoty, Únia materských centier, Materské centrum Klokanček, Inklucentrum - Centrum inkluzívneho vzdelávania, Linka detskej dôvery, IPčko, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike či Liga za duševné zdravie.No a na záver ešte aktuálna reakcia šéfa Úradu vlády, v ktorej podľa medializovaných informácií vyzval na zastavenie dotácií i ďalšie ministerstvá pre citujem: "spolitizované mimovládky".Ich agendu by podľa Juraja Gedru mali prebrať štátne úrady, ktoré údajne zleniveli a preto ich úlohu zastúpil tretí sektor. No a čo ľudské práva? Na to tu je vraj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa má podľa pán Gedru zaoberať práve touto témou.Názor na to, či tento neveľký úrad má kapacity, možnosti ako i zdroje na to, aby adekvátne suploval desiatky mimovládnych organizácií s ich dlhoročnou históriou ako i množstvom aktivistov po celom Slovensku si už, prosím, urobte názor vy sami. Obava, že - ako sa na Slovensku zvykne hovoriť, ktosi tu s vaničkou vylieva aj dieťa ostáva však nerozptýlená.Tak a to už je od nás na dnes všetko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda hodila spiatočku pri kritizovanom premlčaní násilných trestných činov ako znásilnenie či vražda, alebo výroba detskej pornografie. Urobila to len 14 dní po tom, čo jej novelu trestného zákona napriek širokej kritike opozície, tretieho sektora a námestí schválila vládna väčšina v parlamente. Aktuálny návrat k pôvodným premlčacím lehotám vysvetľuje „spoločenskou objednávkou“, nie vlastným presvedčením. „Premlčacia lehota nerieši podstatu tohto problému“, hovorí minister spravodlivosti Boris Susko.Katarína Batková z Via Iuris je presvedčená, že vláda pristúpila k „spiatočke“ aj pre tlak opozície, odbornej verejnosti, médií či mimovládneho sektora. „Ukazuje sa, že je dôležité vládu upozorňovať na prešľapy“, tvrdí.Podľa politológa Radoslava Štefančíka si však takto premiér Fico len dláždi cestu na marcové stretnutia vrámci medzinárodného dňa žien. Opozícia zas hovorí o vládnej „zásterke“ či krytí skutočných zámerov, ktorými má byť ochrana svojich ľudí. Budete tiež počuť exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú z SaS a jej straníckeho kolegu Ondreja Dostála. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ján a Martina by to nevzdali a nebudeme ticho ani my. Dali sme si spoločný sľub, hovoria v podcaste rodičia Jozef Kuciak a Zlatica Kušnírová.Dnes si pripomíname šesť rokov od vraždy novinára a jeho partnerky. Ľudi si ich pripomenú aj na námestí vo viacerých slovenských mestách. Iniciatíva Za slušné Slovensko píše že cíti, akoby sa na Slovensku vraždou Jána a Martiny nič nezmenilo a že staré časy sú späť. Viac v podcaste priblíži Karolína Farská z iniciatívy Za slušné Slovensko. „Vidím tu paralelu. Novinári aj po šiestich rokoch od vraždy Jána Kuciaka musia čeliť osobným útokom a robia to vládni politici," hovorí. „Aj ja cítim frustráciu. Je to pochopiteľné. No upadať do skepsy ničomu nepomôže," dodáva tiež v podcaste.Rezonuje stále v spoločnosti odkaz Jána Kuciaka? A je prostredie spred šiestich rokov podobné tomu dnešnému? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Dnes je prostredie negatívnejšie, pomstychtivejšie a horšie ako pred šiestimi rokmi," konštatuje v podcaste.Ján Kuciak sa podľa neho stal obeťou nefunkčného štátu, ktorý ho nedokázal ochrániť. „Odkaz nie je v tom, že ich zavraždili, ale v tom prečo to urobili. Ján Kuciak neurobil nič protiprávne alebo neférové. Ale bol zavraždený pretože chcel, aby fungovalo právo a spravodlivosť pre všetkých. To by malo presiahnuť rozdiely naprieč Slovenskom," hovorí Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.

Dozorujúci prokurátor Alexander Feník zrušil obvinenie Jaroslavovi Haščákovi v kauze Gorila. Dôvodom zrušenia obvinenia bolo pochybenie vyšetrovateľky, ktorý popri výkone policajtky bola bola súčasne aj obecnou poslankyňou.Budete počuť prokutára úradu špeciálnej prokuratúry Alexandra Feníka, ktorý sa stotožňuje s dôvodnosťou väčšiny podozrení. Uložený pokyn smeruje k opätovnému vzneseniu obvinenia proti piatim osobách.„Pokiaľ ide o podstatu rozhodnutia, považoval som za nevyhnutné vyhnúť sa riziku, že do budúcna bude vyšetrovaniu brániť nášľapná mína spočívajúca síce vo formálnom dôvode, ale má aj právne opodstatnenie," hovorí.V podcaste budete počuť aj stanovisko obhajoby Jaroslava Haščáka. A kauzu Gorila rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.Moderuje Denisa Hopková.

Sú argumenty, s ktorými na Ústavnom súde prezidentka zrejme neuspeje, ale aj také, ktoré sú silné, zhodujú sa ústavní právnici. Konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní o zákone, ktorý im priamo pomôže, je síce morálny problém, ale ústavní sudcovia zrejme v tomto prípade nezasiahnu.Oslovili sme najskúsenejšieho bývalého ústavného sudcu Lajosa Mezsárosa, ktorý v talári strávil 19 rokov a ústavného právnika Františka Pažitného z Ústavu štátu a práva SAV. Obaja sa zhodujú, že skrátené konanie v kombinácii s rozsahom zmien a ich potenciálnym zásahom do základných práv sú silné argumenty.Priamo v NRSR sme sa pýtali poslancov Petra Žigu a Tibora Gašpara, či sa necítia byť v konflikte záujmov.Nahrával Peter Hanák.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes podpísala kontroverznú novelu trestného zákona, hoci s obsahom nesúhlasí. Ústavnému súdu chce poskytnúť čas na rozhodnutie, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca.Na jej rozhodnutie reagoval aj predseda vlády Robert Fico. Znepokouje ho, s akou istotou Zuzana Čaputová očakáva rozhodnutie Ústavného súdu v jej prospech. A pýtal sa, či je či je to výsledok intenzívnej komunikácie medzi prezidentskou kanceláriou a Ústavným súdom, o ktorom „čvirikajú vrabce“. Uviedol tiež, že urobia všetko preto, aby novela nadobudla účinnosť aj platnosť.Bola Zuzana Čaputová rozhodnutá podpísať novelu trestného zákona už minulý týždeň po tom, ako ju schválili poslanci alebo zvažovala aj zákon vetovať? O rozhodnutí prezidentky sa rozprávame s jej poradcom a vedúcim katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.„Nebolo to jednoznačné. Zvažovala na laboratórných váhach, akou cestou ísť. A rozhodla sa ísť cestou, ktorú vyhodnotila ako najlepšiu, aby sa čo najskôr celá žáležitosť nestranného apolitického orgánu, ktorý by ju mohol rozhodnúť," hovorí v podcaste Marián Giba.Pýtali sme sa ho aj na tvrdenia premiéra Roberta Fica. Komunikoval úrad prezidenta s Ústavným súdom a je si hlava štátu istá, že rozhodne v jej prospech? „Neviem o žiadnej komunikácii. Bolo by to nenáležité. Nie je mi známe, že by prezidentka predikovala rozhodnutie Ústavného súdu alebo by si bola istá, že jej návrhom vyhodie. Nevie, ako s tým Ústavný súd naloží," hovorí tiež jej poradca Giba.V podcaste tiež budete počuť, prečo si palác myslí, že Ústavný súd môže zasiahnuť aj v prípade, že by došlo k prípadnému zdržovaniu publikovania novely v zbierke zákonov. Podľa Gibu má súd široké možnosti ako konať - ak bude chcieť.„Aj na obštrukcie bude môcť Ústavný súd reagovať. Nestojí ako štatista, ktorý čaká či mu iná je zložka moci dovolí rozhodnúť alebo ho vyšachuje z hry. Je to v rukách Ústavného súdu. Má možnosti a to ako s nimi naloži netušíme," uviedol Giba. Podľa neho je ústavný súd je jeden z najmocnejších orgánov v štáte a vie veci autonómne vyhodnotiť.Čo bude nasledovať? O možných scenároch sa v podcaste tiež rozprávame s politológom Erikom Lášticom. Prezidentkine pôsobenie je z hľadiska toho čo mala možnosť zažiť politicky a ľudsky unikátne. Jedinú paralelu z minulosti môžeme hľadať u prvého prezidenta Michala Kováča," hovorí v podcaste politológ.Podcast nahrala Denisa Hopková a Zorislav Poljak.

Sú tu verejne známe skutočnosti, ktoré ukazujú, že osobnostná výbava Pavla Gašpara je pre post šéfa SIS zásadne problematická. Ako môže šéfovať SIS osoba, pri ktorej nemáme istotu, že je spôsobilá dodržiavať zákon? pýta sa poslankyňa SaS Mária Kolíková. Sú obavy zo zneužívania SIS oprávnené?Personálne nominácie štvrtej Ficovej vlády vzbudzujú čoraz väčší údiv, ale i čoraz väčšie rozhorčenie, napokon vládna koalícia sa akoby inšpirovala známym mečiarovským heslom. „Je po voľbách, zvyknite si,“ transformovaného až do sloganu Pavla Pašku: „Vyhraj voľby a môžeš všetko.“Niet preto divu, že s podobne udivenými až rozhorčenými reakciami sa preto stretla aj nominácia vlády na post šéfa SIS. Vláda sa totiž rozhodla zveriť riadenie tejto - v aparáte bezpečnostných zložiek, mocnej, ale zároveň i veľmi ťažko kontrolovateľnej inštitúcie a navyše ešte i s hodne pochybnou minulosťou lemovanou škandálmi, Pavlovi Gašparovi, synovi exprezidenta policajného zboru a dnes vplyvného poslanca SMERU Tibora Gašpara. Opozícia preto prezidentku priamo vyzvala aby nomináciu jednoznačne odmietla.O čom teda táto nominácia vypovedá, čo ňou chce vláda docieliť, prečo je Pavol Gašpar zlou voľbou a máme sa ako občania dnes opäť tajnej služby báť - tak ako sme sa jej báli za éry Lexa - Mečiar? Alebo sú tieto obavy predčasné a neopodstatnené?Téma dnešného podcastu s poslancami Tomášom Valáškom a Máriou Kolíkovou, ako aj politológmi Jozefom Lenčom a Grigorijom Mesežnikovom Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak vládnuť, tak pevnou rukou. A so svojimi. Na všetkých úrovniach, až po „šatniarky“. Takto bez obalu hovorí tretí muž vládnej koalície a kandidát na prezidenta Andrej Danko. Nie v súkromní parlamentných kuloárov, ale rovno v spravodajskej televízii. A v kontexte toho, že nechce mať RTVS verejnoprávnu, ale štátnu, a s ľuďmi, na ktorých bude mať dosah. Zhrozenie, rukopis nedemokratických prevratov, či darebácke smerovanie. Reakcie, ktoré vyvolal. V podcaste budete počuť Erika Taberyho z českého Respektu, exministerku kultúry Silviu Hroncovú, Zuzanu Petkovú z Nadácie Zastavme korupciu, politológa Radoslava Štefančíka, Zoru Jaurovú z parlamentného mediálneho výboru. A tiež Adama Solgu z katedry žurnalistiky Univerzity Komenského a Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. Práve táto medzinárodná organizácia vyzýva vládu, aby o budúcnosti verejnoprávnej RTVS debatovala verejne. Reaguje aj na premiérovu kritiku a očakávania, s čím príde ministerka kultúry. Môžu politici všetko? A čo bude s verejnoprávnosťou u nás? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Trestný zákon ešte stále nedoručili prezidentke na podpis. Podľa opozície leží na stole Roberta Fica.  Ak budú koaliční politici teraz naťahovať čas, teoreticky môžu aj úplne zabrániť Ústavnému súdu SR aby včas zasiahol. Zverejnenie zákona v zbierke zákonov má totiž v rukách ministerstvo spravodlivosti. Jeden z právnikov tvrdí, že zákon môže u seba pozdržať aj Peter Pellegrini.Podľa skúseného bývalého sudcu Ústavného súdu SR Lajosa Mezsárosa potrebujú sudcovia určite aspoň niekoľko dní na to, aby si preštudovali podania a rozhodli, čo zákonu predbežne pozastavia platnosť. Vždy však zákony posudzujú až po ich uverejnení v zbierke zákonov. A práve dátum uverejnenia v zbierke má v rukách minister spravodlivosti. Od doručenia žiadosti o vydanie v zbierke plynie 15-dňová lehota, no aj tá sa môže predĺžiť, napríklad pod zámienkou opravy chýb v texte.Ústavný právnik z SAV František Pažitný však upozorňuje aj na ďalšiu lehotu. Podľa neho má predseda parlamentu Peter Pellegrini 21-dňovú lehotu od schválenia zákona, aby požiadal ministerstvo o vydanie v zbierke. Ak sa tieto dve lehoty zrátajú, tak zákon v zbierke môže vyjsť tak, že ústavní sudcovia ho nebudú mať čas pozastaviť pred 15. marcom. To by znamenalo, že nadobudne účinnosť a mnohé známe kauzy sa nezvratne premlčia.Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Norbert Bödör z káuz Dobytkár či Očistec čelí ďalšiemu súdnemu procesu. Podľa obžaloby mal odovzdať 50-tisícový úplatok, aby polícia vynechala v jednej z ekonomických káuz synovca politika Petra Žigu – Štefana. Ak za prijatie úplatku Najvyšší súd už jedného z aktérov kauzy odsúdil – bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ten ktorý mal peniaze ponúkať, svoj podiel viny popiera. Norbert Bödör dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre práceneschopnosť neprišiel. A prijaté zmeny v trestnej legislatíve ho môžu z tohto prípadu podľa Laury Kellö Kalinskej rovno dostať. „Premlčacia lehota je tu tri roky. Ten skutok sa mal odohrať niekedy okolo roku 2016 a Norberta Bödöra sa polícii podarilo obviniť v roku 2020. Čo znamená, že zrejme bude jeho prípad účinnosťou novely premlčaný“, tvrdí investigatívna novinárka portálu Aktuality.skNová legislatíva sa podľa nej dotkne aj prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prinajmenšom „prokurátorsky“ by sa mala dostať do Žiliny. V podcaste sa pozrieme aj na nenaplnené odvolávanie ministerky kultúry. Na vyslovovanie nedôvery bola pripravená opozícia. Nepodarilo sa jej to. Neprišla nielen vládna väčšina, ale ani samotná Martina Šimkovičová. Už od januára mala vládou schválenú pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov. Otázkou tak zostáva, prečo Peter Pellegrini schôdzu zvolal práve na pondelok. A ďalšie kladú napríklad poslanci z hnutia Oľano. Podľa nich ministerka zostáva v emirátoch ešte dva dni po skončení svojho oficiálneho programu. Aj na to sa jej chcú pýtať. Na jej výkon sme sa pýtali aj my v Aktualitách. Petra Zajaca. Literárneho vedca, expolitika a muža Novembra’89. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Ako tu stojíme ako celá vláda, urobíme všetko pre to, spolu s našimi poslancami, aby táto významná zmena trestného práva bola v parlamente presadená,“ vyhlásil v januári premiér Robert Fico v reakcii na vystúpenie Zuzany Čaputovej v parlemene. A mal pravdu, poslanci koalície si včera večer schválili zmenu trestných kódexov 78 hlasmi.Podľa politológa Erika Láštica sa včera ukázala tvrdohlavosť vládnej koalície. „Prvýkrát po dlhom čase Robert Fico nediktuje témy. Téma sa im vymkla z rúk," hovorí. Hovorí, že zrejme nepočítali s tým, že opozícia začne spolpracovať a tak rýchlo sa učiť. Rovnako ani s odporom verejnosti. „Mať v zimnom období takú účasť na proteste je unikát aj v kontexte Slovenska."Láštic tiež v podcaste hovorí, že voliči vystavia vláde vizitku počas prezidentských a európskych volieb. „Toto môže byť niečo čo im zlomí krk. Ak voliči nebudu plní energie ísť voliť a naopak volič opozície bude voľby vidieť ako šancu vysporiadať sa s vládou,.Pellegrini mu pripomína GašparovičaPeter Pellegrini politológovi pripomína jedného exšéfa národnej rady. „Peter Pellegrini mi vo vedení parlamentu pripomína Ivana Gašparoviča," hovorí v podcaste. Vidí tu aj kalkuláciu pred prezidentskými voľbami.V podcaste spomína aj obdobie, keď Robert Fico kritizovali vznikajúcu vládnu koalíciu Vladimíra Mečiara za to, že chce zvalcovať demokraciu. Počas slovenskej noci dlhých nožov Fico ostal ako jediný opozičný poslanec v parlamente, spolu 83 zákonodarcami koalície. „Fico počas parlamentnej noci dlhých nožov hovoril vtedajšej vznikujúcej vládnej kolícii, že porušuju princípy parlamentu," opisuje politológ. „Tých 30 rokov jeho mocenský vývoj dospel k tomu, že je v rovnakej pozícii ako Mečiar v roku 1994. Rozhodol sa mocensky vysporiadať s minulým obdobím."V podcaste hovoríme aj o Ústavnom súde - a ako sa môže zachovať, keď sa na neho obráti prezidentka Zuzana Čaputová.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koniec špeciálnej prokuratúry a miernejšie trestanie korupcie a majetkovej trestnej činnosti, naviac výrazné zníženie premlčacej lehoty, s efektom, že prípady „veľkých rýb“ kategórie „našich ľudí“ odídu do zabudnutia. Dôsledky prijímanej novelizácie trestných zákonov. Krok vládnej väčšiny Fico4.0, ktorý komentátor Aktualít Martin Behúl nazýva „zmyslom (jej) existencie“. Politológ Radoslav Štefančík zas hovorí aj o amnestii pre budúcnosť aktérov tejto vládnej zostavy. Katarína Batková z Via Iuris však upriamuje pozornosť aj na dôsledky pre obete a poškodených trestnými činmi, ktoré prinesú kratšie premlčacie lehoty. Finále, ktoré sa poriadne naťahovalo. Trestná legislatíva alla Smer-Hlas a SNS. So želaným efektom konca pre Úrad špeciálnej prokuratúry, s miernejším trestami pre aktérov veľkej korupcie, výraznými zásahmi do premlčacích lehôt, ktoré ovplyvnia nielen aktérov takých káuz ako je Dobytkár, Mýtnik či Očistec – a medzi nimi postavy ako Bodor, Výboh, Kažimír, Brhel, Gašpar – ale aj obete trestných činov znásilnenia. Ak sa vládna zostava neunúvala a legislatívu nepodrobila minucióznemu procesu riadneho pripomienkovania, po vyše mesiaci opozičného naťahovania rozpravy najnovšie prichádzala s pozmeňovacím návrhmi pozmeňovacích návrhov. A opäť s opozičným nápadom viac stoviek pozmeňujúcich návrhov. Len poslanec Galko ich predložil 365. Ich čítanie a koaličné odmietavé hlasovanie zabralo veľkú časť dnešného štvrtka 8. februára, ktorý mal byť po strede siedmeho už dňom po prijatí. To sa však neudialo, pred národnou radou sa tam vtedy zhromaždilo 18-tisíc nespokojných občanov. Vzhľadom na kompaktnosť vládnej väčšiny sa však aj čas na odmietanie opozičných návrhov minie a príde moment, za ktorým bude konštatovanie: Dokonané. - dokonané vo forme zmenených hraníc škôd, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok;- dokonané vo forme nižších trestov vo väčšine majetkových trestných činov;- dokonané vo výrazne kratších premlčacích lehotách;- či dokonané vo forme vyššej hranice trestnej sadzby pre uloženie podmienky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poslanec Tibor Gašpar zo Smeru navrhuje ďalšie drobné úpravy v trestnom zákone. Poslanci stále diskutujú, hlasovanie bude zrejme zajtra o 11:00. Premlčanie káuz osôb blízkych Smeru v návrhu zostáva a predstavitelia koalície odmietajú odpovedať na otázky, ako presne sa ich konkrétne, alebo ich nominantov, zmeny dotknú. Pýtali sme sa aj priamo Tibora Gašpara, či zmeny môžu znížiť trest aj pre neho samého. Namiesto ministra spravodlivosti Borisa Suska dnes na ústavnoprávny výbor parlamentu prišiel iba jeho štátny tajomník Milan Hodás. Ten argumentuje, že niektorých páchateľov by sme roky po spáchaní činu už nemali vytrhnúť z rodín. Prečo by sa to malo týkať aj oligarchov ako Miroslav Výboh alebo Jaroslav Haščák? Opozícia opäť burcuje ľudí v uliciach. Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas, ktorý je čiastočne reportážou z parlamentu a z protestu pred ním. Budete počuť aj Ondreja Dostála z SaS, ktorého sme sa pýtali aj na to, čo presne navrhuje opozícia v pozmeňovacích návrhoch, čo má šancu prejsť a čo sa chystajú napadnúť na Ústavnom súde SR. Nahrával Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder a Adam Obšitník. 

Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vracia. Konkrétne ako štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia. Jej meno sa spája s kauzou Dobytkár - trestná činnosť mala byť páchaná práve v čase, keď rezort pôdohospodárstva viedla.Budete počuť reakciu šéfa envirezortu Tomáša Tarabu, ale aj Matečnej bývalých kolegov z vlády - Denisy Sakovej a Richarda Rašiho. Podľa nich je to z hľadiska odbornosti dobrá nominácia.Podľa opozičnej poslankyne Tamary Stohlovej Tomáš Taraba nomináciou Matečnej dokonáva premenu rezortu na všetko iné, len nie ministerstvo životného prostredia. „Strana SNS toutou nomináciou potvrdzuje, že štátne funkcie vníma ako priestor na upratanie svojich ľudí, nech sú akokoľvek nekvalifikovaní alebo prichádzajú s akýmikoľvek pochybnosťami o svojej minulosti," hovorí v podcase.Aktuality.sk sa spojili aj so samotnou Gabrielou Matečnou. Pozíciu štátnej tajomníčky vníma ako zavŕšenie svojej kariéry. Pýtali sme sa jej aj na kritiku opozície. „Myslím si, že v tomto štáte platí prezumpcia neviny. Neviem, či by som mala odpovedať na takéto otázky. Pán minister aj moji bývalí kolegovia to povedali správne, nemám k tomu čo veľmi dodať,” reagovala Matečná na otázku, či je správne politické rozhodnutie nominovať ju na stoličku štátnej tajomníčky po kauze Dobytkár, ktorá sa diala za čias, keď šéfovala rezortu pôdohospodárstva.Ako presne sa spája Gabriela Matečná s kauzou Dobytkár v podcaste vysvetľuje Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej je tieňov minulosti okolo Gabriely Matečnej viacero - a nielen pri kauze Dobytkár. „Vrhá to morálny tieň a či sa v SNS nenašla lepšia nominácia. Skôr to svedčí viac o straníckom, než profesionálnom výbere."Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník. Moderuje Denisa Hopková.

Ivan Korčok dobieha v boji o prezidentský palác Petra Pellegrinho. Minimálne to ukazujú trendy, o ktorých v podcaste hovoríme so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom a tiež šéfom agentúry Ipsos Jakubom Hankovským.„V súčasnosti je podpora Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho v prvom kole porovnateľná. Dokázal ho dobehnúť. Takže z hľadiska podpory máme dvoch dominantných kandidátov" hovorí v podcaste riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.„Voličov neúspešných kandidátov však zatiaľ podľa ich dát dokáže osloviť Peter Pellegrini. V prípade druhého kola by teraz zvíťazil nad Ivanom Korčokom," dodáva Hankovský.Na druhej strane má dnes Ivan Korčok silnejšie jadro voličov ako jeho súper. „Určite sa nedá povedať, že Peter Pellegrini má isté víťazstvo. Myslím, že nás čaká napínavý a tesný súboj.Čo urobia traja kandidáti?Podľa šéfa Ipsosu je dnes otázkou, ako bude vyzerať kampaň - a čo budú robiť Andrej Danko, Igor Matovič či Štefan Harabin. Či podporia iného kandidáta, ak sa nedostanú do druhého kola, alebo nie.Ako tiež približuje Jakub Hankovský, voliči Štefana Harabina vnímajú v druhom kole ako jednoznačnú voľbu Petra Pellegriniho. Harabin ale pre týždenník Respekt uviesť, že by nikdy Petra Pellegriniho nepodporil a povie ľuďom, aby zostali v druhom kole doma. „Deklarujú, že by podporili Petra Pellegriniho. Rovnako aj voliči Andreja Danka," upresňuje šéf Ipsosu.Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa bude hrať o skupinu nerozhodnutých voličov, o to, ako dokážu kandidáti debomobilizovať voličov ich súperov, ale faktorom bude aj, ako dopadli posledné parlamentné voľby.Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Hovorí sa, že aj s malým šašom dokážete zahrať veľké divadlo a myslím si, že v tomto prípade je Andrej Danko tým malým šašom. Má však mimoriadne veľký vplyv práve preto, že vládna koalícia má skutočne len tesnú väčšinu v parlamente,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík. A akú budúcnosť čakajú protivládne protesty a dokáže ich opozícia pretaviť do dlhodobej podpory?Vláde uplynulo prvých sto dní a aj keď sa snaží vysielať signály pokoja, krehkým ohnivkom vládnej stability je Andrej Danko - a jeho nenaplnené ambície. Hovorí politológ Radoslav Štefančík.Vláda síce vo svojom funkčnom metri odstrihla iba prvú stovku, no vďaka svojej politike revanšu sa ocitla pod tlakom ulice a opozičných protestov. Navyše, vládnu koalíciu už dobiehajú i vysoké očakávania, ktoré v kampani vzbudila, no zatiaľ ich naplniť nedokázala, pripomína šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Vláda si zo svojho metra merajúceho jej funkčné obdobie odstrihla prvú stovku. Nie je to veľa, no je to dosť na to, aby sme mohli zhodnotiť spôsob, metódy ako i prvé výsledky jej pôsobenia. Tentoraz sa na priority i štýl vládnutia Fica IV. pozrieme očami politológa Štefančíka, ako i šéfredaktora Aktualít Bárdyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vládna zostava s označením Fico 04 má sto dní. S premiérom v Bruseli, kde sa pridáva aj k vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú sám nemusí. S ministrami, ktorí si popri pravidelnej schôdzi vyhradili čas na spoločné vystúpenie o únose spravodlivosti na Slovensku. Z opozičných lavíc zas zaznievajú hodnotenia ako „sto dní hrôzovlády“ či „sto prešľapov za sto dní“. Petra Bárdyho, šéfredaktor a komentátor Aktualít zas hovorí o „stoch dňoch organizovanej pomsty“. Vládna väčšina znižuje tresty za veľkú korupciu, jej voliči s tým ale nesúhlasia. Výsledok, ktorý prináša reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko. Ak teda voliči vládnej koalície nesúhlasia, pre koho to ich politici robia? Odpovie Ján Ivančík z Transparency. Budete počuť aj ministrov Roberta Kaliňáka a Tomáša Tarabu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj po ústupkoch koalície v trestných novelách dôjde k premlčaniu káuz obvinených, ktorí sú priamo spojení s vládnou koalíciou. Pýtali sme sa Smeru, prečo nemôžu nechať tieto kauzy dobehnúť na súdoch. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že je tu priestor aj stupňovať protesty a ich formu. Jeho kolegovia naznačujú, že koalícia môže chcieť spätne postihovať kajúcnikov, a že SNS si presadila aby sa neliberalizovala drogová politika. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Tibora Gašpara a Mariána Saloňa zo Smeru, Michala Barteka z Hlasu, Richarda Sulíka z SaS a Zuzanu Števulovú a Branislava Vanča z PS.Akým spôsobom by mohol Ústavný súd SR aspoň dočasne zachrániť špeciálnu prokuratúru, vysvetľuje šéf Špeciálneho trestného súdu Ján Hrubala.Nahrával Peter Hanák.

Koalícia prišla s návrhmi na ústupky v návrhoch trestných zákonov. S pozmeňovacím návrhom prichádza poslanec Smeru Tibor Gašpar, ktorý sám čelí obžalobe v rozsiahlej kauze Očistec. Tvrdí, že ustúpili Európskej komisii a Európskej prokuratúre.Či zákon pomôže konkrétnym oligarchom, koaliční poslanci naďalej neodpovedajú. Opozícii zmeny nestačia, lebo zákon naďalej ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Aj premlčacie lehoty sa upravujú len veľmi mierne a iba pri niektorých vybraných trestných činoch. Budete počuť Máriu Kolíkovú a Ondreja Dostála z SaS, Luciu Plavákovú z PS a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. A analyticky sme sa pozreli na to, čo presne sa mení a ako sa to prejaví v praxi, s právničkou z VIA IURIS Katarínou Batkovou.Moderuje Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder, Adam Obšitník a Zorislav Poljak.

Predseda SNS Andrej Danko dnes definitívne potvrdil kandidatúru na prezidenta. Zaregistrovala ho kancelária Národnej rady. Záujemcovia o palác majú čas už len do 30. septembra, aby odovzdali kandidatúry.O post hlavy štátu má okrem Andreja Danka, Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho napríklad aj historik a člen strany Za ľudí Patrik Dubovsky. Stále však nemá potrebný počet podpisov poslancov. Potrebuje ich pätnásť, no zatiaľ má len tri. Čaká, ako sa rozhodnú poslanci - či za KDH alebo z hnutia Slovensko. „Neviem, kedy sa to dozviem. Ako poznám niektorých poslancov, tak sa to možno dozviem večer v pyžame. Ale je to v pohode, lebo je čas do polnoci 30. januára," hovorí v našom podcaste.V podcaste budete počuť aj poslanca hnutia Slovensko Michala Šipoša a poslankyňu KDH Martinu Holečkovú. Šipoš hovorí, že premýšľajú nad Marekom Krajčím, spomínal aj meno Patrika Dubovského. Otvorená je aj podpora Ivana Korčoka.Mohol by konzervatívny kandidát s podporou hnutia Slovensko, či KDH zamiešať kartami? Rozprávame sa so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom.„Takýto kandidát by mohol situáciu ovplyvniť. Zdá sa, že dvojica Pellegrini-Korčok sú vyrovnaní a nie sú tak ďaleko od seba. Keď sa ale pozrieme koho by volili voliči KDH, či hnutia Slovensko, tak vidíme, že 60% z nich by teraz volilo Ivana Korčoka. Ak by ale prišiel konzervatívny kandidát a títo voliči by prešli k nemu, tak by sa zväčšil rozdiel medzi Pellegrinim a Korčokom. V neprospech Korčoka," približuje Hřích v podcaste.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Na holokauste - teda i na genocíde slovenských Židov, nesie vinu predovšetkým prezident Tiso. Jeho zodpovednosť je väčšia než tých, ktorí vraždili v Kremničke, hovorí jeden z preživších Holokaustu Otto Šimko. Podľa historika Jána Hlavinku bol Tiso antisemita a postoj nacistov k Židom dobre poznal. V sobotu si pripomíname Deň pamiatky obetí Holokaustu.V sobotu, 27. januára si opäť pripomenieme Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, jedného z najstrašnejších zločinov ľudských dejín. Svoj aktívny podiel na tejto genocíde židovského národa pritom nesieme aj my, Slovensko a Slováci. Vojnový slovenský štát pod vedením prezidenta a vodcu vládnej HSĽS totiž svojich vlastných občanov židovskej národnosti nielenže nechránil a nebránil, ale konal práve naopak.Tisov štát a jeho ľudácky režim Židov od samého počiatku svojej existencie aktívne prenasledoval, perzekvoval, arizáciami okrádal o majetky a následne ich deportoval priamo do náručia nacistov kde zahynula absolútna väčšina z nich. V dnešnom podcaste vám prinášame svedectvo preživšieho Holokaustu, ako i historika, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Holokaust, synonymum nepredstaviteľného utrpia a zla. Pre predstavu: Keby sme mali držať minútu ticha za každú jednu z obetí Holokaustu, mlčali by sme viac ako 11 rokov, teda presnejšie vyše 100 tisíc hodín, alebo 4167 dní, či 137 mesiacov. Obeťami tejto genocídy boli aj slovenskí Židia. Jedným z preživších je aj dnes už takmer 100 ročný pamätník Otto Šimko. Deportáciám do nacistických koncentrákov unikol iba o vlások, jeho mladší brať však už také šťastie nemal a zahynul počas takzvaného Pochodu smrti. zodpovednosť slovenského štátu a ľudáckeho režimu za genocídu vlastného obyvateľstva rozoberieme aj s historikom Jánom HlavinkomPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico je po návšteve Ukrajiny a Nemecka, jeho vláda a koalícia zas pred finále dokonania avizovaných sporných zmien v trestnej legislatíve. Prvým krokom je síce odtrpené no naplnené parlamentné skrátenie legislatívneho konania. Avízom bol premiérov opäť mocensky, či silový postup. „My vládneme, a kto vládne musí prijímať aj silové rozhodnutia“, opakoval premiér.Avizované mocenské riešenie sa pretavilo do rozhodnutia parlamentnej väčšiny o nočnom rokovaní, ktoré vyvrcholilo predpoludňajším hlasovaním a rozhodnutím, že Trestný zákon a rušenie špeciálnej prokuratúry pôjdu v zrýchlenom režime. Naviac s rozpravou obmedzenou na 20 hodín. Medzitým desiatky tisíc ľudí proti tomu protestujú na opozičných protestoch, ktoré pokračujú v pôvodnom organizačnom zastrešení – po šumoch o napätí medzi stranami pre obsah protestov. Neoslabuje opozícia odhodlanosť námestí? Zhodnotíme to s politológom Radoslavom Štefančíkom s Ekonomickej univerzity.„Nemyslím si, že na konci týchto protestov bude ústupok Robert Fica alebo vládnej koalície. Robert Fico raz námestiam ustúpil, no myslím si, že to bolo skôr pod vplyvom Bélu Bugára a jeho strany Mosty Híd. Dnes nevidím v koalícii nikoho, kto by premiérovi Ficovi nastavil zrkadlo a prstom ukázal na predsedu vlády a povedal mu, že toto je už cez čiaru. Z tohto pohľadu sa obávam, že ľudia na námestiach nebudú mať vplyv na rozhodovanie tejto vládnej koalície“. Účinnejší bude jednotný postup opozície v parlamente, myslí si politológ Štefančík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predseda vlády Robert Fico sa v Užhorode stretol s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom. Deň pred stretnutím premiér spochybňoval, že je v Kyjeve vojne a ľudia tam podľa neho žiju normálny život.Ficove vyjadrenie sme pustili aj novinárke Stanislave Harkotovej, ktorá v Kyjeve žije. S premiérom nesúhlasí. „Počúva sa mi to s rozpakmi. V utorok ráno som sa zobudila na prácu kyjevskej protivzdušnej obrany. Bolo mi jasné, že máme v Kyjeve ďalší raketový útok. Keď Robert Fico považuje to, keď Rusi útočia raketami na Kyjev za absolútne normálny život, tak ja si trúfnem s ním nesúhlasiť."V podcaste približuje, že je pre ňu šokujúce, že si premiér trúfa niečo podobné povedať pred oficiálnou návštevou. „Ukrajinské mestá zaznamenali za posledný mesiac viac útokov, pri ktorom zomreli civilisti," konštatuje novinárka.Dnešné stretnutie Fica a Šmyhaľa prebiehalo za zatvorenými dverami, bez spoločnej tlačovej konferencie.Novinárka Harkotová tiež hovorí, že premiér si vybral pohodlnejšiu cestu - namiesto Kyjeva Užhorod. „Viem si predstaviť, že by mal iný zážitok z Kyjeva, než keď príde na otočku do Užhorodu. Vybral si to pohodlnejšie. Inak sa kritizuje Ukrajina, keď nemá priamy zážitok a fotografiu pri zbombardovanom paneláku, ale len fotku, ktorú si urobil s kolegom pri vlajke."Fico neskôr poslal vyjadrenie vo videu, v ktorom hovoril, že za nervozitu, ktorá predchádzalo stretnutie môžu novinári. Ukrajinskému predsedovi vlády povedal, že neverí vo vojenské riešenie. Rozdielny názor mali aj pri téme vplyvu Spojených štátov na Ukrajinu, ale aj pri vstupe NATO do Ukrajiny.Podľa analytika a šéfa Adapt Institute Mateja Kandríka Robert Fico zmierňoval ostrú rétoriku. Hoci najprv dal Ukrajine podpásové údery. „To je prístup Roberta Fica. Opakovane prichádza s ostrou rétorikou. Následne ju trochu zmierňuje a v reálnych krokoch nie je taký radikálny."V podcaste tiež približuje, prečo nám premiér vyjadreniami škodí - a nezachráni to ani to, že je následnej menej radikálny.Podcast nahrala Denisa Hopková.

SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií, hovorí v podcaste analytička pôsobiaca v Česku.Niektoré európske krajiny sa po nástupe vlády Roberta Fica mali podľa zdrojov Investigatívneho centra Jána Kuciaka prestať deliť so Slovenskom o citlivé spravodajské informácie o vojne na Ukrajine alebo Číne.„Ide o utajované zdroje, ale máme ich viac z okolitých krajín a potvrdili nám, že neoficiálne linky, ktoré medzi spravodajskými zložkami existujú boli pretrhnuté. Pre rétoriku Roberta Fica o ruskej vojne proti Ukrajine sa so Slovenskom obávajú zdieľať informácie," hovorí v podcaste autor zistení z Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Podľa jeho zdrojov je komunikácia na veľmi obmedzujúcej úrovni.Bezpečnostná analytička Andrea Michalcová, ktorá šéfuje českému Centru pre informovanú spoločnosť, v podcaste tvrdí, že českí partneri sú opatrní pri zdieľaní informácii so slovenskou službou. „SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií," hovorí Michalcová.Ak by sa stal šéfom SIS Tibor Gašpar, o ktorom premiér Robert Fico hovorí ako o jeho najhorúcejšom kandidátovi, tým by sa podľa analytičky Michalcovej potvrdilo, že sa SIS nedá dôverovať.Na reputácia našej tajnej služby sa v podcaste pýtame aj bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša. ovorí, že udalosti posledných rokov, ktoré sa týkali SIS jej nepomáhajú. „Poslední dvaja riaditelia SIS boli vo funkcii obvinení. To je anomália, povedal by som že celkovo medzi spravodajskými službami na celom svete."Dodáva však, že to ako sa navzájom hodnotia spravodajské služby nie je otázka politického a mediálneho obrazu. „Je to založené na spolupráci na konkrétných operáciach. A dôveryhodnosť je založená na tom, či prebehla v poriadku a nedošlo k úniku informácií."Približuje tiež, že v 90. rokoch Slovenská spravodajská služba bola v situácii, keď jej neboli postupované tie isté informácie ako iným partnerom. „Môže sa taká situácia stať, ale nie je to spojené s tým ako prebieha politická a mediálna rovina tohto problému," približuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Do prezidentských volieb ostávajú dva mesiace - pred nami je ešte kampaň, v ktorej budeme sledovať súboj prezidentských kandidátov - ich vystúpenia pred médiami, v reláciach, či na sociálnych sieťach.V podcaste preto pýtame viacero hostí z rôznych oblastí na to s akými témami budú prichádzať kanditáti? A čo by ma naozaj malo byť témou kampane - čo všetko by malo byť o kandidátoch známe a aké otázky by mali zodpovedať. Budete počuť dlhoročných politických moderátorov Branislava Závodského a Branislava Dobšinského, expertku na politický marketing Simonu Bubánovú, politologičku Anetu Világi a ústavného právnika Františka Pažitného.Moderátor Branislav Dobšinský očakáva „kohútie zápasy." Približuje aj, čo by podľa neho malo byť témou. „Rozdelil by som to na dve časti: v jednej časti by sa mali otázky zamerať na kompetencie prezidenta, aká je jeho predstava, či chce byť protiváhou moci alebo íst po ruke moci. Druhá dôležitá časť: prezident alebo akýkoľvek politik je osoba, ktorá má tiež hodnotový svet. Je dobré vedieť, aký bol, čo robil a ako sa správal v kľúčových otázkach," hovorí v podcaste.Podobne to vníma ďalší dlhoročný moderátor Branislav Závodský. „Vidím dve roviny, jedna je osobná: aký je človek, aký je za ním príbeh, skúsenosti a činy. Druhá rovina sú kompetencie hlavy štátu."Expertka na marketing Simona Bubánová neočakáva, že kampaň bude príjemná. „Bude zrkadliť situáciu na politickej scéne, kde zvádza koalícia s opozíciou náročný súboj," konštatuje v podcaste.Čo si všímať pri sľuboch kandidátov - kedy ich dokážu aj splniť a kedy na ne ako prezidenti nebudú mať právomoci? Ústavný právnik z Ústavu štátu a práva SAV František Pažitný hovorí, že sa veľakrát stretol s tým, že kandidáti sľubujú veci, ktoré ale v rámci svojich kompetencií nevedia naplniť. „Kľúčový postoj je k justícii, ale aj postoj prezidenta k zahraničiu. Ústava definuje prezidenta, že reprezentuje štát do vnútra aj navonok," vysvetľuje, aké reálne kompetencia má hlava štátu.

„Šance medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom sa vyrovnávajú, dnes by som si na výsledok nestavil. Voliči ešte môžu prekvapiť,“ hovorí na margo možného výsledku prezidentských volieb šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik. Do boja o post hlavy štátu totiž dnes oficiálne vytiahol predseda parlamentu Peter Pellegrini. Podľa šéfredaktora Aktualít súboj o prezidentský palác môže vážne otriasť fungovaním, ale najmä stabilitou vládnej koalície.Po mesiacoch váhania a akéhosi politického ostychu dnes predseda parlamentu nabral odvahu a oficiálne potvrdil, že vstupuje do zápasu o post hlavy štátu. Jeho šance však už dnes nie sú také jasné ako tomu bolo ešte koncom minulého roka. Podľa aktuálnych preferencií, meraných agentúrou AKO, jeho najväčší rival Ivan Korčok už na šéfa HLASu stráca len necelé tri percentá. Pellegrini pritom čelí nielen kritike opozície kde ho takpovediac potápa spájanie s premiérom Fcom - a jeho polarizujúcou osobnosťou, ale musí sa brániť aj neraz až pod pásovým útokom z vlastného koaličného košiara kde sa voči nemu profiluje Andrej Danko.Do prvého kola volieb pritom ostáva ešte viac ako 9 týždňov. To v našej veľmi dynamicky sa meniacej a priam až tekutej politickej realite znamená, že o tom, kto napokon zasadne do kresla hlavy štátu je dnes ešte veľmi predčasné špekulovať.Čo teda budú kľúčové témy týchto emócia bude tou, ktorá môže rozhodnúť o novej hlave štátu? Aké sú silné stránky, ale aj achilovky najsilnejších prezidentských kandidátov? Aký efekt môže mať väčšinový charakter volieb a ich dvojkolovosť a komu sa podarí lepšie mobilizovať, ale i demobilizovať voličov? No a napokon, voľby, v ktorých kandiduje šéf jednej z vládnych strán a šéf tej druhej koaličnej strany na neho nepokryte útočí, môžu mať aj svoje dôsledky na fungovanie i stabilitu vládnej koalície, ktorá disponuje pomerne krehkou parlamentnou väčšinou. ako teda prezidentské voľby zamiešajú kartami na našej politickej scéne a môžu pomôcť opozícií aby prevzala tempo i témy verejnej debaty?Témy a otázky pre šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Navrhované zmeny môžu byť protiústavné, s tendenciou chrániť viac páchateľov ako poškodených, s hrozbou generálnej amnestie pre majetkovú a hodpodársku trestnú činnosť. Naviac s bezprecedentným vynechaním riadnej legislatívnej prípravy. Prezidentka Zuzana Čaputová mimoriadne vystúpila v parlamente, kde sa rokuje o vládnych návrhoch zmeny trestnej legislatívy. Urobila tak len deň po tom, ako obavy o právny štát na Slovensku vyjadril Európsky parlament. Podľa premiéra Roberta Fica však nehovorila ako hlava štátu, ale ako „farizej“ a v tričkách Progresívneho Slovenska. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu hovorí o prezidentkinom zrkadle pre vládnu zostavu. Tvrdí však, že Robert Fico a jeho zostava sa vo svojich zámeroch sami nezastavia. Urobiť to môžu podľa nej len námestia a opatrenia Európskej únie v podobe krátenia eurofondov pre Slovensko. V podcaste budete počuť aj Tomáša Tarabu, ministra Dankovej SNS a Milana Majerského, predsedu KDH. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Európsky parlament dnes odsúdil plány Ficovej vlády meniť trestný zákon. Zmeny v novele podľa poslancov oslabujú boj EÚ proti podvodom. Odsudzuju aj slová Roberta Fica na adresu študenta práva Mareka Janigu.Reagoval na to aj samotný premiér a vo videu zagratuloval slovenským europoslancom za špinavú prácu, ktorú v europarlamente odviedli. V uznesení vidí rukopis slovenských europoslancov a podľa neho narozprávali svojim kolegom nepravdy a nezmysly.Podľa europoslanca za KDH Ivana Štefanca je schválenie uznesenia dôkazom, že Slovensko v Európskej únii rezonuje. „Je tu obava, aby sa Slovensko nestalo druhým Maďarskom. Prevláda názor, že situáciu v Maďarsku uchopili európske inštitúcie neskoro. Preto sa koná pri každej obave, že by sa niečo mohlo opakovať v inom členskom štáte," hovorí v podcaste.Zároveň doáva, že rezolúcia europarlamentu je politickým signálom, že europarlament sleduje situáciu na Slovensku a zdvíha varovný prst, no nemá právny dopad.Podľa experta na európsky parlament Ondreja Moceka môže europarlament uznesením tlačiť na Komisiu, aby začala konať. „Je to za mňa prvý signál európskeho spoločenstva, že Slovensko nastupuje na maďarskú cestu," hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Roky sme očakávali toto stretnutie, uviedol maďarský premiér Viktor Orbán na tlačovej konferencii s Robertom Ficom. Premiér dnes absolvoval svoju druhú zahraničnú cestu - po Českej republiky vycestoval do Budapešti.Maďarský líder Viktor Orbán po spoločnom stretnutí uviedol, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom nikdy neboli tak dobré ako teraz. „Naše záujmy sa ukazujú na 99 % rovnakým smerom,“ uviedol Orbán.Rober Fico hovoril napríklad o spolupráci v rámci V4, podľa neho bola úmyselne znefukčnená. Uviedol tiež, že nikdy nebude súhlasiť s útokom na Maďarsko v súvislosti s možnosťou odobratia hlasovacieho práva v EÚ.„Je dobré, ak majú medzi sebou štáty dobré vzťahy. Od Orbána jasne zaznelo, že patríme osobne a politicky k sebe. Boli to komplimenty jedného politika voči druhému," okomentoval spoločné vyhlásenie oboch lídrov politológ Grigorij Mesežnikov.Mesežnikov zároveň uviedol, že sa slovenský premiér v minulosti vymedzoval voči Maďarsku a aj samotnému Orbánovi. Vidí viac dôvodov, prečo sa podarilo vzťahy odetnizovať, uviedol tiež. „Robert Fico má momentálne také nastavenie na vládnutie, využívanie moci, ktoré ho zbližuje s Viktorom Orbánom. Aj sa to hovorí, že sa od seba navzájom učia," tvrdí Mesežnikov.Politikov si tiež myslí, že podľa vyjadrení, postojov, ale aj samotnej reči tela na tlačovej konferencii vidieť, že sa vytvára osobné politické spojenectvo. „Už dnes môžeme hovoriť o tom, že Fico a Orbán si vytvorili tandem, ktorý bude zaujímať voči európskym politikám spoločné stanovisko," dodáva tiež Grigorij Mesežnikov.Podobne to vníma aj exminsiter zahraničných vecí Rastislav Káčer. „Viktor Orbán získal v Robertovi Ficovi nového spojenca, ktorý ho vyvádza z izolácie. Preto vidím prejavy platonickej lásky na tlačovej konferencii, ako zásadnú správu. Robert Fico má rovnaké ambície vládnút spôsobom ako Orbán a hľadá si pre to spojenca," hovorí v podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Peter Pellegrini dnes pripustil zmeny v návrhoch noviel trestného práva, ktorými sa má rušiť špeciálna prokuratúra. Svoje pozmeňovacie návrhy chystá do parlamentu aj opozícia. Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská pre náš podcast priznala, že sa chystá aj komplexná rekodifikácia trestného práva. To znamená, že zákony, ktoré sa teraz narýchlo menia, sa aj tak budú v tomto volebnom období písať od základu nanovo.Lucie Kurilovskej sme sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas pýtali aj to, prečo je teda nevyhnutné teraz narýchlo novelizovať zákony, ktoré zrejme už v roku 2025 alebo 2026 majú prestať platiť. Po rekodifikácii by ich totiž nahradili úplne nový trestný zákon a trestný poriadok, ktorý napíšu odborníci od nuly.Aké ústupky sa chystajú v aktuálnych novelách a aké pozmeňovacie návrhy bude chcieť presadiť opozícia? Pýtali sme sa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a podpredsedníčky PS Lucie Plavákovej. Budete počuť aj názor špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Danielom Lipšicom nahrala Michaela Paulovič.

Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel, hovorí v podcaste dopravný analytik Ján Bazovský. Približuje tiež, prečo išlo v prípade Andreja Danka o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť.Líder národniarov a podpredsa narodnej rady Andrej Danko v noci zo štvrtka na piatok narazil do semaforu a z miesta nehody ušiel. Bude sa to vyšetrovať ako prečin. Jeho koaliční partneri - Peter Pellegrini a Robert Fico to vnímajú rozdielne.Podľa premiéra Fico je to normálny ľudská príbeh, Pellegrini zase hovorí, že ak sa to potvrdí, tak by malo dôjsť k vyvodeniu zodpovednosti, pretože to bude zlý príklad pre občanov.Opozícia Andreja Danka vyzýva, aby odstúpil. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič tvrdí, že podľa jeho informácií bol podpredseda parlamentu pri nehode opitý.Čo hovorí zákon? Aké su povinnosti osoby v takejto situácii? V podcaste budete počut dopravného analytika Jána Bazovského. Vysvetľuje, prečo ide o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť. „Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel. A tým, že z miesta odišiel, tak mal povinnosť zo zákona zdržať sa konzumácie alkoholu," približuje, čo hovorí zákon. Budete počuť aj reakciu polície.Mal by líder SNS a popdredseda parlamentu vyvodiť politickú zodpovednosť? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Danko je podľa neho ukážka papalášizmu. „Ani sa mu nedarí skrývať, čo je zač. Nie je to v poriadku, Danko nie je nad zákonom, nie je nadčlovek, len pre to, že je podpredseda parlamentu. Prejavil disrešpekt k zákonu a štátu. Je to obrovská hanba.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Zavádza vládna koalícia ročné okno na kradnutie? Podľa prokurátora ÚŠP vláda navrhuje len trojročnú premlčaciu lehotu na trestné činy ako napríklad sprenevera alebo machinácia pri verejnom obstarávaní. To by znamenalo, že prvý rok vo funkcii takmer akéhokoľvek funkcionára by nasledujúca vláda – ak príde až o štyri roky – už nemohla vyšetriť. Poslanec Hlasu-SD sľúbil, že ak to tak naozaj je, pokúsi sa toto ustanovenie zmeniť.Zmeny sa pritom netýkajú len vlády, ale napríklad aj starostov a primátorov. Pri tých je bežné, že ich pochybenia odhalí až ich nástupca v ďalšom volebnom období. Je teda možné, že vládna koalícia naozaj vytvára obdobie, za ktoré budú niektorí funkcionári beztrestní, ak sa im podarí utajovať svoju trestnú činnosť aspoň tri roky?Vo včerajšej relácii NA ROVINU s týmto tvrdením prišiel prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár. Dnes sme sa na to pýtali poslancov a poslankýň Lucie Plavákovej z PS, Juraja Kúpu z Sas a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. Za koalíciu reagoval Ján Ferenčák z Hlasu-SD.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj právničku Katarínu Batkovú z Via Iuris. Podľa nej má prokurátor Masár pravdu iba čiastočne. Upozorňuje však, že verejné peniaze budú chránené menej ako tie súkromné.Téma noviel trestného práva bude rezonovať aj na dnešných protivládnych protestoch. Kde všade budú a čo sa chystá, sme sa pýtali predsedníčky poslaneckého klubu KDH Martiny Holečkovej.Podcast Aktuality Nahlas môžete zadarmo počúvať na Aktualitách a aj vo všetkých aplikáciách aj vďaka vašej podpore našej novinárskej práce cez predplatné Aktuality Navyše.Moderuje Peter Hanák.

NAKA v súčasnej podobe skončí. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) prebieha pracovná debata o možných zmenách - existuje viacero možností. Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní musia reagovať na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, nakoľko NAKA najbližšie spolupracuje práve s ÚŠP.„Dnes vám neviem povedať s istotou, ako NAKA alebo nejaký útvar bude fungovať. Ani jedno trestné stíhanie, ani jedna živá vec, ktorú dnes NAKA rieši, nebude zametená pod koberec a všetko sa prešetrí. A aj do budúcnosti sa budú prešetrovať najzávažnejšie kriminálne činy a bude tu úzko špecializovaný útvar, ktorý bude riešiť túto najzávažnejšiu trestnú činnosť," uviedol Matúš Šutaj Eštok.Na plány ministra vnútra Šutaja Eštoka s NAKA sme sa pýtali viacerých bývalých policajných funkcionárov. V podcaste budete počuť bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka, bývalého kriminalistu, ktorý stál pri zrode agentúry Petra Chudého, exšéfa polície Jaroslava Spišiaka (dnes poslanec Progresívneho Slovenska). A tiež bude reagovať prokurátor ÚŠP Ladislav Masár.Exšéfa Národnej kriminálnej agentúry Ľubomíra Daňka neprekvapilo, že sa má elitný útvar reorganizovať, keďže sa o tom šepkalo na chodbách. Ako otázne vníma, podobu, ktorú NAKA dostane.„Podľa mňa sú dve možnosti: buď sa zoštíhli, nejakí ľudia na NAKA ostanú, možno agentúra zmení názov, odídu nepohodlní vyšetrovatelia. Alebo je možné, že sa zmení úplne a prejde na krajské riaditeľstvá," hovorí v podcaste.Dôvody, prečo reaorganizovať NAKA vníma ako zástierku. „Jediný dôvod je znefunkčniť vyšetrovania," tvrdí Ľubomír Daňko.Podobne to vníma aj bývalý funkcionár NAKA, ktorý stál pri jej zrode - Peter Chudý. „Kroky, ktoré súčasné vedenie polície, vrátane ministerstva vnútra vykonáva voči dlhodobým, elitným, skúseným a čestným policajtom NAKA vnímam tak, že ich chcú zlikvidovať, aby došlo k stopnutiu káuz, ktoré vyšetrujú," hovorí v podcaste.Aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár hovorí o likvidiácii najlepších vyšetrovateľov NAKA. „Je bezpredmetné, či bude alebo nebude existovať NAKA alebo iné špeciálne útvary, kde budú vyšetrovatelia, operatívci. Ja to vnímam tak, že na pozadí legislatívnych zmien, ktoré sú predmetom rokovania v parlamente, a pohlcujú pozornosť, prebieha masívna likvidácia personálnych elít policajného zboru. Najlepší vyšetrovatelia z NAKA si musia hľadať miesta na okresných riaditeľstvách, no často ich tam nedostanú a je im hovorené, že nemôžu ostať v mieste bydliska - musia cestovať 70 km z miesta, kde žijú," hovorí.Viac v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Je súboj o postavenie prvého muža či dámy na Slovensku drahou záležitosťou? Musí byť uchádzač o post hlavy štátu bohatý? A aké sú zdroje financovania takého súboja? Otázky, ktoré so sebou nesie vyhlásenie termínov volieb prvého muža či ženy v krajine. Transparency International Slovensko urobilo analýzu, ako sa na financovaní politických strán podieľajú darcovia. Čo sa dá na jej základe povedať o financovaní prezidentských volieb? Téma pre Ľuboša Kostelanského.„Polmiliónový limit na volebnú kampaň je nízky. Platí už desať rokov. V minulosti sa dal obísť cez tzv. tretie strany“, vysvetľuje analytik Transparency International Slovensko. Pripomína pritom skúsenosť z posledných prezidentských volieb, pri ktorých Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič tento limit obišli práve financovaním cez tretie strany. „Ich kampane v skutočnosti presahovali sumu 750 tisíc eur“, hovorí. Pol miliónový zákonný limit nie je podľa Kostelanského dostatočný, aby reálne pokryl celoslovenskú volebnú kampaň a Transparency sa preto obáva obchádzania pravidiel a neférovosti kampane. „Keď chcete mať bilbordy vyvesené po celej republike, na to potrebujete len na jeden mesiac stotisíc eur“, ilustruje Kostelanský. K tomu je potrebné napočítať výdavky na prezentáciu v prostredí internetu. Len na to vynaložila napríklad Zuzana Čaputová pred piatimi rokmi rovnako stotisíc eur. Ďalšie výdavky sú nevyhnutné pre kontaktnú kampaň, k tomu je potrebné podľa Kostelanského pripočítať infláciu. To všetko sú argumenty, ktoré vedú k pochybnostiam o reálnosti širokospektrálnej prezidentskej kampane, ktorá by sa zmestila do polmiliónového zákonného limitu. Aké zdroje financovania teda kandidáti majú a nakoľko financie môžu ovplyvniť výsledok prezidentských volieb?Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už je známe, kedy si budú Slováci voliť novú hlavu štátu. Informoval o tom predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorý zároveň aj de facto oznámil svoju kandidatúru na prezidenta. Reagoval na to aj Ivan Korček, tiež kandidát na hlavu štátu. Podľa neho sme sa z vyjadrenia šéfa Hlasu dozvedeli, že by Pellegrini ako prezident slúžil koalícii.Má to Peter Pellegrini isté, keďže dnes vedie v prieskumoch? Je isté, že sa do druhého kola dostane Korčok-Pellegrini? Odpovedá šéf agentúry AKO Václav Hřích.Podľa Hřícha bude v prezidentských voľbách kľúčové, kto budú ďalší kandidáti. Tí búdu podľa neho rozhodujúci. Dôležité bude, či sa dokážu zviditeľniť. Ak sa im to podarí, tak budú brať voličov z cieľových skupín.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aký rok má za sebou Ukrajina? Bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná? Aký vývoj čakať v roku 2024? Kto je dnes vo výhode a ako môže vojnu ovplyvniť únava z nej, americké voľby, či zmenšujúca sa finančná a vojenská pomoc? Téma pre riaditeľa Adapt Inštitútu Mateja Kandríka.Podľa analytika v prvých šiestich mesiacoch vojny v roku 2024 budeme sledovať trend, že sa Ukrajina bude skôr brániť, než útočiť. „Rozhodne sa budú Rusi snažiť pokračovať v ofenzíve, aby nedali Ukrajine vydýchnúť," hovorí.Matej Kandrík tiež hovorí, že Rusko bude mať v prvých mesiacoch prevahu v dôležitých otázkach - napríklad v dronoch, delostrelectve, mínometoch. „Výrazne to nahráva ruskej strane a vedie to k úvahe, že Ukrajina bude musieť prejsť od ofenzívy k obrannej pozícii."Aká je stabilita ruského prezidenta pred voľbami? „Môžeme si dnes povedať, že to Vladimir Putin zvládol, ale bolo to o chlp. Pachuť a memento vystrašenia tam ostáva. Pozícia Putina je však stále silná," myslí si šéf Adapt Inštitútu.Podľa neho možno špekulovať aj nad tým, či nebude chcieť Vladimir Putin pred voľbami ukázať nejaký vojenský úspech. „Takže by neprekvapilo do marca zíntezívnenie bojov," dodáva.Zlomový bude podľa Kandríka november, a to pre americké voľby. „Výsledok amerických volieb ukáže, kam sa pohneme ďalej," dodáva.V podcaste budete tiež počuť- či bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná,- s akými kartami hrajú na začiatku roka Rusko a Ukrajina,- ruská ekonomika a veľká vojenská výroba,- ako ovplyvní vojnu únava z nej,- aký bude rok 2024.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Pápež nedávno dal svoje placet pre požehnania osôb v tzv. neregulárnych situáciách, do čoho spadajú aj páry rovnakého pohlavia či páry, ktoré žijú mimo manželského zväzku. Schválil doktrinálne vyhlásenie Fiducia supplicans vatikánskeho úradu pre náuku viery.Rozhodnutie podľa Vatikánu nemení nič na učení o manželstve medzi mužom a ženou. Napriek tomu vyvolalo širokú škálu reakcií: od spontánnej radosti, cez trpené vzatie na vedomie, až po obavy zo schizmy. Ako to vidí Miro Kocúr, teológ, biblista a pedagóg?Hovorí o dokumente s prívlastkom „prelomový“. „Namiesto odsudzovania, odmietania, znášania predsudkov a nenávisti, tu ide o ľudské prijatie a rešpektovanie tej životnej situácie“, hovorí. Kocúr pritom zdôrazňuje, že ide o dokument, ktorý pripravil vatikánsky úrad a odobril ho samotný pápež. Vatikán pripomína, že požehnávanie „neregulárnych“ životných situácií nemá mať akúkoľvek obradovú formu a nemá ísť o napodobňovanie manželstva. „Myslím si, že to bude veľká úľava pre ľudí toho istého pohlavia, ktorí dostanú požehnanie svojho spolužitia“, hovorí Kocúr. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aký bol rok 2023 z hľadiska prežívania? Podľa psychológa Aleša Bednaříka, ktorý sa špecializuje na pozitívnu psychológiu, či psychológiu šťastia bol minulý rok náročný. V podcaste približuje ako si poradiť s náročnými situáciami. „Je stále veľa vecí, aj drobných, ktoré môžeme robiť popri zlých veciach, ktoré sa nám dejú a nevieme ich zmeniť. Nie sme vystavený na pospas jednej vlne cunami," hovoríTémou roka 2023 boli aj voľby a nové kroky vlády, ktoré viedli ľudí do ulíc protestovať. Psychológ v podcaste približuje, ako sa naučiť komunikovať, riešiť konflikty v rodine - a to napríklad pre politiku. Podľa Bednaříka sa Slováci rýchlejšia vyplašia a hľadajú nepriateľa. „Sme nedoverčiví, netreba nám veľa, aby sme sa pustili do konfliktu so susedom, s ktorým sme vyrastali, hovorí Aleš Bednařík.No a pozrieme sa aj na predsavzatia. Majú zmysel? Ako si ich správne nastaviť?Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

„Nie, ja si takto Olympiádu nepredstavujem!“ Reakcia na grafiku, na ktorej bežia s olympijskou pochodňou ruka v ruke zakrvavení Vladimír Putin a Alexander Lukašenko. Umelecká reflexia rozhodnutia Medzinárodného olympijského výboru, podľa ktorého budú môcť na letnej olympiáde v Paríži zápoliť aj športovci Ruska a Bieloruska. A prečo o tom teraz, vo sviatočnom čase? Toto olympijské rozhodnutie totiž dokázalo prerásť aj s odstupom mesiacov až do predvianočnej polemiky. So záverom: NIE globalizácii ľahostajnosti!A za týmto NIE stojí Tomáš Gerboc, katolícky kňaz, verbista, akademik a nadšený bežec, ktorý sa aktuálne venuje bratislavským vysokoškolákom. Prečo môže byť olympijská účasť športovcov vojnových agresorov až prejavom globálnej ľahostajnosti? A ako na ňu? „Pomôcť môže už len otázka: Čo môžem zmeniť ja, nie moje okolie“, hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Online priestor je globálny, nemá žiadne pravidlá a preto sú tam nekonečné možnosti ako tam "takíto" ľudia môžu komunikovať a vytvárať si vzťahy, ktoré ich príjmu takých, akí sú. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity a to môže byť pre nich dôležitejšie než premýšlanie nad reálnymi dôsledkami ich činov, hovorí na margo masakry v pražskej Karlovej univerzite psychológ Marek Madro. Podľa neho dnes ide o to, čo my ako spoločnosť s týmto fenoménom urobíme pretože máme možnosti ako takéto udalosti eliminovať. "Vieme to, len to nerobíme.," dodáva šéf IPčka.Sú to mladí ľudia, ktorí dávajú najavo, že cítia nejakú nespravodlivosť a že sa im stala nejaká krivda - veľmi často sú obeťami šikany alebo práve naopak, agresormi, takže my si ich vieme všimnúť ako agresorov v triede či tých, ktorí týrajú zvieratá, ale ako keby sme to nechceli vidieť a nechceli sme to riešiť. Hľadáme zázračné recpety, ale nie sme sami poctiví, hovorí možných príčinách, ale - aj možných potenciálnych dôsledkoch masakry v Prahe šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.Česká republika sa vyrovnáva s dôsledkami bezprecedentnej masovej vraždy na pražskej Karlovej univerzite, pri ktorej bolo včera popoludní osamelým strelcom zavraždených 14 obetí a ďalšie viac ako dve desiatky boli zasa viac - alebo i veľmi vážne, zranené. Strelec bol počas zásahu eliminovaný - a to vlastnou rukou, polícia už pozná identitu všetkých obetí no a zranení by mali byť podľa vyjadrenia kompetentných v stabilizovanom stave.Zajtra - teda v sobotu 23. decembra, bude v Českej republike vyhlásený štátny smútok na uctenie si pamiatky obetí streľby. Premiér Petr Fiala vyzval všetkých občanov aby si na poludnie o 12tej hodine ich pamiatku uctili minútou ticha a v tomto čase sa na území celého Česka rozoznejú aj zvony.V Českej republike zároveň začali prebiehať už aj diskusie o revízii zbraňovej legislatívy, lepšej ochrane takzvaných "makkých cieľov" - teda napríklad zavedenie bezpečnostných rámov na školách či iných budovách, ktoré by mohli byť potenciálnymi cieľmi takýchto šialených strelcov či o tom ako školiť deti na takéto možné riziuka a ako o nich v médiách informovať. Diskutuje sa však i o kompetentnosti a najmä, rýchlosti policajného zásahu.No kľúčovou otázkou, ktorá rezonuje i v mnohých z nás tu na slovensku - rodičov, ale aj našich detí, zostáva otázka: "Prečo"?Ako sa máme - ako spoločnosť, vyrovnať s takouto traumou útočiacou na tie naše najhlbšie existenciálne obavy z ohrozenia života ako i ohrozenia života našich detí? Čo sa to deje vo svete našich detí, keď tento svet dokáže vygenerovať i ľudí páchajúcich tie najstrašnejšie činy? Je možné potenciálnych páchateľov spoznať a eliminovať takéto hrozné činy a z akého to sveta pramení barbarstvo tohoto typu a čo nám vlastne chce povedať?No a najmä: Čo vieme urobiť preto, aby sa takéto hrozné udalosti v čo najväčšej možnej miere eliminovali a dokázali sme im predchádzať a riešiť ich príčiny?Témy dnešných Aktualít Nahlas, s psychológom a šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

Politiku sledovať menej, no pozornejšie. Paradoxné odporúčanie politického publicistu, komentátora. Lebo, že jej deriváty – ako hnev, frustrácia a bezmocnosť – tomu spoločnému neprospievajú. A privádzajú len k ďalšej a bolestivejšej rozpoltenosti a fragmentácii. Keď „hlupáci, čí zlí, ktorí si ani len nezaslúžia empatiu, a rovno dezoláti“ zaznieva už z oboch strán politického spektra. Teda z koalície a rovnako opozície. A rovnako z ich voličských táborov. A tí, čo sa na vulgárnosť sťažovali, teraz sa jej sami dopúšťajú. Ako z toho? A prečo sme dospeli do tohto stavu? Téma pre Sama Marca, politického publicistu, ktorý vyzýva k väčšej striedmosti politiku sledovať. A Romana Pudmarčíka, sociológa agentúry IPSOS, ktorý číta správanie ľudí z dát prieskumov.Podcastovú diskusiu moderuje Jaroslav Barborák. Dozviete sa z nej:- akí sú podľa dát ľudia, ktorí podporujú koalíciu a opozíciu- čí sa dá z týchto dát vyčítať až ich sklon k urážaniu druhej strany- že nie vzdelanosť či vek, ale najmä charakter ľudí rozhoduje- že liekom na hnev je práca na vlastnej spokojnosti a budovanie komunítVšetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

Dnes večer pokračujú protesty proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Výhrady má už aj šéfka európskych prokurátorov Laura Kővesiová. Opozícia napáda najmä Petra Pellegriniho, ktorému by pokračovanie protestov mohlo prekaziť prezidentské plány. Čo na to hovorí strana Hlas? Sociológa sme sa pýtali, či majú protesty šancu prežiť sviatky. Hnutie Slovensko pošle svojich priaznivcov na veľký protest, aj keď Matovičových rečníkov zvyšok opozície nepozval.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť predsedu PS Michala Šimečku, predsedu SaS Richarda Sulíka, poslanca za Hlas Jána Ferenčáka, poslanca za hnutie Slovensko Mareka Krajčího a sociológa Dominika Želinského.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Exminister spravodlivosti Viliam Karas upozorňuje, že Slovensko sa po prijatí nízkych trestov môže stať destináciou pre zločincov. Podľa neho budú na Slovensko chodiť páchať ekonomickú trestnú činnosť. Vláda chce politicky obsadzovať kontrolné inštitúcie, hrozí nám za to konflikt s Európskou komisiou a pokuty.Vláda chce priamo menovať šéfov napríklad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Protimonopolného úradu. Najmä v prípade druhého menovaného to stavia Slovensko do konfliktu s Európskou komisiou. Poslanec Roman Michelko za SNS, ktorý zmenu navrhuje, naznačuje, že ľudia, ktorí zákon pripravovali, to snáď majú ošetrené. Kto to je, neprezradil.V dnešnom podcaste budete počuť aj podpredsedníčku Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú či Janu Cigánikovú z SaS. Bude opozícia umelo naťahovať aj debatu o štátnom rozpočte?Moderuje Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Lídri Európskej únie schválili začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou. Rozhodnutie padlo napriek predchádzajúcemu vytrvalému odporu Viktora Orbána. Ešte v štvrtok popoludní šli z Bruselu správy, že stredobodom pozornosti je nielen Ukrajina, ale aj samotný Viktor Orbán. Blokoval totiž tak finančnú 50miliardovú pomoc krajine pod agresiou Vladimíra Putina, ako i začiatok prístupových rokovaní. Rozhodnutie s prívlastkami „historické“, ale i „nečakane rýchle“ – to na jednej strane. Na druhej – a tú predstavuje spomínaný maďarský premiér - „zlé“. Čo sa stalo, že bolo nakoniec prijaté „jednomyseľne“? Miestnosť v čase rozhodovania Orbán jednoducho opustil – neskôr napísal, že „Maďarsko nechce byť súčasťou tohto zlého rozhodnutia“. Možno tak hovoriť o jednomyseľnosti? A čo zelená Ukrajine pre jej členstvo v Únii bude znamenať pre aktuálnu vojnu s Putinovým Ruskom? Témy pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Ak mám byť pri tomto hodnotení naozaj chladnokrvný, myslím si, že Viktor Orbán si uvedomil, že toto je taká dojná krava, ktorú bude môcť využívať aj v nasledujúcich mesiacoch“, tvrdí analytik. Únia len predvečer samitu Maďarsku „rozmrazila“ vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Z Orbánovho okolia totiž otvorene zaznievalo, že vstup Ukrajiny do EÚ nepodporí, ak Maďarsku neuvoľní zmrazené peniaze.Pavel Havlíček upozornil na fakt, že ďalšou príležitosťou pre Orbánov prístup alla dojná krava môže byť už nasledujúci januárový mimoriadny samit o vojenskej pomoci Ukrajine. Práve Orbánove veto v tejto otázke nateraz blokuje 50 miliardový balík európskej pomoci. Robert Fico podľa Havlíčka „lavíruje“ medzi záväzkom pre svoj elektorát a „mlynským kameňom“, ktorý predstavujú veľké možnosti pre biznis súkromného zbrojárskeho sektoru. „V tomto je Fico pragmatik a pragmatikom zostane“, tvrdí analytik a „bude pokračovať v pozícii akéhosi mačko-psa“. Zomrel uznávaný autor, textár a aforista, majster „presných viet“ Tomáš Janovic. „Budú nám chýbať vaše myšlienky, váš zmysel pre humor“, reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Tomáš Janovic zomrel po dlhšej chorobe vo veku 86 rokov. Ak je autor prítomný vo svojej tvorbe, spojme sa s ním aspoň cez ňu – jeho aforizmami:„Pokus o totalitu sa podarí na prvý raz. Pokus o demokraciu treba stále opakovať.“Alebo ten o politikoch: „Keby kradli popritom, že niečo vytvoria, oni kradnú popritom, že kradnú.“A do tretice: „Lup sa najlepšie odnáša v národnej zástave.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Kolaborácia s Ruskom, kolaborácia s krajinou, ktorá sa nám vyhráža, krajinou, ktorá napadla nášho suseda, ktorá vraždí, ktorá je ekonomickým trpaslíkom a neuveriteľne zaostalou diktatúrou, tak podkladanie sa takejto krajine sa dá nazvať, minimálne, postupom absolútne proti záujmom Slovenskej republiky,“ hovorí pre Aktuality Nahlas exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Prečo nazval amerického veľvyslanca „užitočným idiotom“ a kam vedie Ficova zahraničná politika?Názory Slovenska a NATO o vojenskej pomoci Ukrajine sa rozchádzajú, lebo slovenská vláda neverí, že to pomôže vyriešiť situáciu na Ukrajine. Vyhlásil to dnes premiér Fico počas spoločnej tlačovej besedy s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom.Po ostrej a rétoricky rozmáchnutej predvolebnej rétorike SMERu a ďalších dnes už vládnych strán, prichádza čas ich vládnych činov. Videli sme snahu zlikvidovať aktívnych hráčov štátu v hybridnej vojne, ale aj naplnenie sľubu o ukončení armádnych dodávok pre brániacu sa Ukrajinu. Po čase volebnej kampane sa však zdá, že ostrie predvolebnej rétoriky otupila vládna zodpovednosť. alebo je to len zdanie a štvrá ficova vláda predsa len zásadne otáča kormidlo našej zahraničnej politiky a mení náš dlhoročný bezpečnostný kurz?Ako čítať vynárajúce sa spory s Bruselom a môže - a má sa, opozícia spoliehať, že slabosť ich politického mandátu bude nahrádzať tlak z EÚ. Je Fico IV. z roku 2023 ešte stále ten istý Fico, ktorý horoval za členstvo Slovenska v takzvanom európskom jadre, rečnil na Globsecu a snažil sa o fotky s americkým prezidentom? Čo sa v uvažovaní premiéra zmenilo a nakoľko ho inšpiroval model vládnutia Viktora Orbána - a to aj vrátane napätých vzťahov s EU? ako dôležité môžu byť obchodné záujmy ministra obrany v zbrojárskom biznise a nakoľko bude premiér podliehať tlakom národniarov volajúcich po boji s mimovládkami?No a napokon, ako sa mení geopolitická šachovnica sveta a nakoľko je Slovensko pripravené aj na tie najčernejšie scenáre, vrátane svetovej vojny? A ak nie, prečo podceňujeme kľúčové funkcie štátu, ktorými je obrana a ochrana štátu a jeho občanov?Témy a otázky pre exministra zahraničných vecí a dlhoročného diplomata Rastislava Káčera. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.