Ľudskosť

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás - a niekedy nás láka ovládať aj iných ľudí. Dôvodov je viacero, ale veľmi často to robíme preto, že cítime strach alebo diskomfort - a prostredníctvom manipulácie sa ho snažíme zbaviť.V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Uherovou o tom, aké techniky manipulácie existujú a prečo sú účinné. Hovorí aj, ako sa môžeme brániť, ak sme terčom manipulácie.Rozoberú manipuláciu vo vzťahoch s blízkymi, a rozprávajú sa aj o nebezpečnej manipulácii, ktorej čelia ľudia v práci.“Treba si zmapovať, akú má ten druhý človek nado mnou moc,” vraví Lenka v podcaste. “Vie ma vyhodiť? Vie ma v niečom obmedziť? Niečo mi zabrániť alebo limitovať ma v nejakých mojich potrebách? Lebo náš strach môže niekedy zväčšiť ten pocit, že sme bezmocní - a ono to tak nemusí celkom byť.”Lenka vysvetľuje, ako vieme pri odhaľovaní manipulácie využiť kontakt s vlastným telom. Vysvetlí, čo funguje a čomu sa radšej vyvarovať. A povie tiež, v akých situáciách je lepšie zapojiť do riešenia aj niekoho zvonka.Spomenuté v podcaste:- Gaslight - film r. 1944- Nenásilná komunikace (Marshall B. Rosenberg)Hostka odporučila knihy:- Nenechte sebou manipulovat (Isabelle Nazare - Aga)_Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠_Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť._Kapitoly(00:00) Úvod(01:17) Čomu sa Lenka venuje ako psychologička(02:13) Čo je to manipulácia a prečo ju používame(10:38) Ako manipulácia poškodzuje vzťahy(16:40) O rôznych technikách manipulácie a ako sa im brániť(41:21) Manipulácia v kontexte osobnostných porúch(58:09) Nebezpečná manipulácia na pracovisku(01:08:48) Ako vyzerá zdravá komunikácia bez manipulácieSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Dobrovoľná bezdetnosť je pre veľkú časť spoločnosti stále nepochopiteľná. Najmä ženy sú v tejto oblasti vystavené obrovskému tlaku a spochybňovaniu vlastného úsudku. Spoločnosť očakáva, že bezdetné ženy by mali deti buď plánovať, alebo sa o ne snažiť - alebo sa aspoň viditeľne trápiť tým, že ich nemajú. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s aktivistkou a lektorkou Natáliou Pažickou o jej vlastnom rozhodnutí nemať deti. Natália hovorí, ako o deťoch uvažovala, keď bola malá, ako to pokračovalo, keď vyrástla a ako sa o deťoch rozprávali s partnerom, s ktorým sú spolu už vyše dekády. Natália vysvetľuje, prečo sa rozhodla, že bude túto tému otvárať verejne a s akými reakciami sa pri tom stretáva. Rozoberú, prečo je tlak na rodičovstvo taký intenzívny a prečo poškodzuje nielen dospelých, ale aj samotné deti a rozprávajú sa aj o tom, ako môžeme v našej spoločnosti rodičovstvo podporovať bez toho, aby sme obťažovali ľudí, ktorí deti mať nechcú. Spomenuté v podcaste: - I Regret Having Children (skupina na Facebooku) Hostka odporučila knihu: - Život na míru: (Marek Rabij) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod (01:17) Prečo Natália nechce deti (12:09) Prečo sa ľudia rozhodnú, že deti chcú (19:55) Ako si Natália vykomunikovala tému s partnerom (26:57) Ako na jej postoj reaguje okolie a sociálne siete (42:28) Prečo niektorí ľudia rodičovstvo ľutujú? (48:23) Aký má Natália vzťah k deťom v okolí?See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ruská vojna síce ešte trvá, no už dnes môžeme premýšľať nad tým, čo nás čaká, keď sa raz skončí. Z minulých vojen a násilných konfliktov vieme, že uzavretím mierovej dohody minulosť nezmizne: generácia ľudí zostáva traumatizovaná tým, čo videli, čo cítili a čo stratili. K prežitému sa mnohí preživší a preživšie nemajú chuť vracať, necítia bezpečie a porozumenie pre rozpovedanie svojho príbehu. Ďalšia generácia, ktorej sa vojna nedotkla, tak často nemá informácie o tom, čím si rodičia a starí rodičia prešli a spoločnosť, ktorá si nezreflektuje svoju minulosť tak zostáva zaseknutá v kolektívnej traume. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dagmar Kusou, politologičkou a odborníčkou na procesy zmierenia po vojnových a iných násilných konfliktoch. Rozprávajú sa o spoločenstvách, ktoré prekonali obdobie vojny, či genocídy a pokúsili sa s ním vysporiadať. Dagmar povie, aké lekcie si môžeme z týchto príbehov vziať do dnešnej situácie, ale aj do budúcnosti a čo presne vedie k skutočnému mieru, k uzdraveniu a k rovnosti medzi ľuďmi. Rozprávajú sa napríklad o Južnej Afrike, kde si v 90. rokoch - po páde apartheidu - zriadili takzvanú Komisiu pre pravdu a zmierenie, ktorej vypočutia boli vysielané v televízii. “Táto komisia je dodnes jedným z najúspešnejších modelov,” vraví Dagmar v podcaste. “Aj tým, ako dlho trvala, ako rozsiahla bola, ako pracovala s verejnou mienkou, vďaka širokému kontaktu s verejnosťou, a aj tým, aký dôraz kládla na osobné, ľudské zmierovanie medzi preživšími a páchateľmi.” Dagmar hovorí, ako sa po vojne cítia preživší a ich potomkovia a ako páchatelia a ich potomkovia. Kto všetko by sa mal zodpovedať za násilie a ako pristupovať k ľuďom, ktorí bránili svoju krajinu, ale popri tom spáchali aj zločiny proti ľudskosti. Rozobrali aj tému odpustenia. Či po brutálnom násilí, ako je vojna a genocída, je vôbec možné - a ak áno, za akých podmienok. Spomenuté v podcaste: - No Future Without Forgiveness (Desmond Tutu) Hostka odporučila knihy: - A Human Being Died That Night (Pumla Gobodo-Madikizela) - The Lost Executioner: A Story of the Khmer Rouge (Nic Dunlop) - Revolúcia s ľudskou tvárou (James Krapfl) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rodičovstvo je skúsenosť, ktorá ovplyvní všetky dôležité vzťahy v našom živote. Ako rodičia malých detí máme zrazu výrazne viac povinností, takže máme menej voľného času a v nejakej miere sa zmenia aj témy, ktoré potrebujeme riešiť. S ľuďmi, ktorí nám boli donedávna blízki, si preto zrazu nemusíme až tak dobre rozumieť, a niekedy nám nevyhovuje ani rytmus, v ktorom funguje sociálny život okolo nás. Alexandra Just je ilustrátorka, pôsobí v online magazíne Kurník, v ktorom jej nedávno vyšiel článok s názvom Sisterhood (Sesterstvo), v ktorom rozoberá, ako jej priateľstvá ovplyvnilo narodenie dieťaťa, a čo pre ňu znamenajú ženské priateľstvá, teraz, keď si prechádza rozvodom. Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako presne udržuje kontakt s kamarátkami a ako sa vyvíjajú jej priateľstvá s tými, čo deti nemajú. V minulosti Alexandra ilustrovala aj knihu, v ktorej ženy opísali, ako prežívali svoje pôrody, interrupcie a zdravotnú starostlivosť po zamĺknutom potrate. S Barborou preto rozobrali, či výtvarné umenie patrí aj do zdravotníckych zariadení - a ako by vyzeralo umenie, ktoré rešpektuje rôzne potreby a rozmanitú skúsenosť žien. Spomenuté v podcaste: - Nahlas - príbehy solidarity (kniha, Ženské kruhy) - Sisterhood - článok, Kurník magazín (Alexandra Just) - Musíme sa rozprávať o deťoch? - článok, Kurník magazín (Michaela Kučová) Hostka odporučila knihy: - Dievča, žena, iné (Bernardine Evaristo) - Polovica žltého slnka (Chimamanda Ngozi Adichie) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly: (00:00) Úvod (01:48) Ako Alexandra ilustrovala príbehy z pôrodov a interrupcií (10:59) Alexandrin vlastný pôrodný príbeh (15:15) Aké umenie sa hodí do nemocníc (19:55) O online magazíne Kurník, ktorý tvoria ženy (26:46) O priateľstvách žien po narodení detíSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Tatiana Speváková je pediatrička a mama troch malých detí. Jej najmladšia dcérka Miška sa narodila presne v čase, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Krátko po pôrode sa Tatiana rozhodla, že pomôže rozbehnúť ambulancie, kde môžu pracovať Ukrajinskí zdravotníci a zdravotníčky, ktorí utiekli pred vojnou, aby ľuďom z Ukrajiny, žijúcim v Bratislave a okolí, vedeli pomôcť v ich rodnom jazyku. “Naša lekárka - psychiatrička robila predtým upratovačku na Slovenskej technickej univerzite,” hovorí Tatiana v podcaste. “Takže je pre ňu dnes určite dobré, že môže robiť prácu, ktorá je blízka jej pôvodnej.” Za prvý rok svojej existencie prijala klinika do svojej starostlivosti okolo 7000 ukrajinských pacientiek a pacientov. Sú to predovšetkým ženy a deti. “Máme u nás veľa novorodencov, ktorí sa tu narodili z nesledovaných gravidít, pretože matky neboli schopné dostať sa ku gynekológovi,” vraví Tatiana. “Logisticky, kultúrne, alebo neviem prečo, boli odmietané v týchto ambulanciách, takže dnes už u nás máme aj gynekológa, ktorý pomáha sledovať, ktoré pacientky potrebujú byť hospitalizované.” Rozprávajú sa o mentálnom zdraví ľudí z Ukrajiny a o tom, ako sa prejavujú symptómy traumatizácie. Tatiana hovorí, ako vojnu prežívajú jej kolegyne, ukrajinské lekárky a vysvetľuje tiež, v čom sú rozdiely v postupoch medzi lekármi zo Slovenska a lekármi z Ukrajiny. Rok po svojom vzniku je klinika zastabilizovaná, takže Tatiana postupne rozmýšľa, ako sa vrátiť k pôvodnému plánu, ktorým bolo otvorenie vlastnej detskej ambulancie v Malackách. Barbora sa jej pýtala aj na stav pediatrie na Slovensku - a na to, ako Tatiana vníma množiace sa sťažnosti detských lekárov a lekárok voči rodičom, ktoré zaznievajú v médiách. V rozhovoroch lekári tvrdia, že sa rodičia na ambulancie a pohotovosti obracajú s banalitami, ktoré si majú vyriešiť sami. Barbora s Tatianou hľadajú odpoveď na otázku, v čom presne je tu problém naozaj - a ako by sa dal riešiť. Hostka odporučila: Unorthodox (Netflix) - miniseriál _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly: (00:00) Úvod (01:48) Ako Táňa pomohla rozbehnúť kliniku pre ľudí z Ukrajiny (10:54) V čom sa líšia postupy ukrajinských lekárov od slovenských (17:20) S čím na kliniku prichádzajú ukrajinskí pacienti/tky (32:04) Čo sa Táňa naučila vďaka práci na klinike (37:02) Aké bolo jej detstvo v rodine pediatričky (44:22) Prečo sa pediatri sťažujú na rodičov - a čo s tým?See omnystudio.com/listener for privacy information.

Alkoholizmus je ochorenie, ktoré ovplyvňuje život celej rodiny. Najviac zo všetkých ním však trpia deti, ktoré sú na dospelých odkázané vo všetkých svojich potrebách: fyzických aj emocionálnych. Detstvo v tomto type dysfunkcie je u nás pomerne bežná skúsenosť. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je od alkoholu závislých približne 5,5 % ľudí - a ak k nim pridáme aj ľudí, ktorí majú problém s nadmerným pitím, je to až 10 % populácie staršej ako 15 rokov. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s pani Annou, ktorá je členkou 12 krokového programu Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín. Anna vyrástla so štyrmi súrodencami v rodine, kde otec pil a mama skúšala jeho správanie skrývať a manažovať. Na deti tým pádom nezostávala primeraná energia a ani peniaze. “To že bol otec alkoholik spôsobovalo, že sme boli neustále v strehu,” hovorí Anna v podcaste. “Celú dobu bolo v rodine napätie, lebo sa stále očakávalo, kedy otec príde a v akom stave príde.” Zanedbávanie potrieb detí je typickým príznakom rodín, kde rodič trpí závislosťou od alkoholu. Dnes je Anna už sama matkou dvoch dospelých detí, takže rozpráva aj o tom, ako jej život pokračoval po odchode z rodiny, v ktorej vyrástla. Hovorí, ako zvládla svoje štúdium a svoju prácu, aké mala v dospelosti partnerské vzťahy, a ako sa vyvíjal jej vzťah s jej deťmi. Porozprávala aj o skupine, v ktorej stretáva a uzdravuje spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí v detstve prežili čosi podobné. Spomenuté v podcaste: - I'm Glad My Mom Died (Jennette McCurdy) - Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín (12 krokový program - svojpomocné skupiny) Hostka odporučila knihy: - Klaun si povídá s Bohem / Klaun to zkouší znovu (Jiří Suchý) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠[email protected]⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly: (00:00) Úvod (02:01) O skupine Dospelé deti alkoholikov a o pani Anne (07:04) Detstvo v domácnosti s alkoholikom (41:13) Kedy začala vnímať problémy, ktoré si odniesla (49:36) Aké problémy sa prejavili u nej, ako vyzeralo liečenie (01:09:42) Ako vníma Anna tému odpustenia rodičomSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Prvé roky nášho života majú zásadný vplyv na to, ako sa nám bude dariť neskôr v škole, v práci, vo vzťahu k sebe a vo vzťahoch s inými ľuďmi. Ľudia, ktorí sa narodia do chudoby, musia v prvých rokoch svojho života prekonať množstvo prekážok, od nedostatku jedla a zdravotnej starostlivosti až po nedostatok podnetov a pozornosti zo strany dospelých. Na ľudí uviaznutých v generačnej chudobe sa sústredí občianske združenie Cesta von. Cez program Omama sa pokúša zlepšiť situáciu najmenších detí a robí to v spolupráci so ženami, ktoré v zraniteľných komunitách sami vyrástli. Takzvané omamy sa vo vzdelávacích programoch najprv naučia, ako vytvárať podnetný program pre malé deti, a potom chodia do rodín, kde deťom robia zážitkové lekcie. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s omamou Alenkou Pustajovou z obce Čierny Balog, kúsok od Brezna. Alenka vysvetľuje, ako vyzerajú jej lekcie v rodinách. Čo robí s dieťatkom, ktoré sa práve narodilo a čo robí neskôr, keď majú deti dva, alebo tri roky. “Matky sú vždy súčasťou lekcie,” hovorí Alenka v podcaste. “Nejde tam o to, aby som bola ja tá hrdinka, pre mňa sú hrdinkami práve matky, ktoré toto vôbec nepoznali.” Barbora sa pýtala, ako si Alenka získava dôveru rodičov v chudobnej komunite a vysvetľuje, prečo niektorí rodičia o lekcie nemajú záujem - hoci sú úplne bezplatné. Alenka porozprávala aj o svojom živote: “Ja som vyrastala tak, ako aj dnes vyrastajú deti bežne, teda v chudobe. Tiež som mala rodičov, ktorí nevedeli písať ani čítať. A mama mi často vravela, aké to je výborné keď niekto vie čítať a písať. A chcela, aby sme sa to my, jej deti, naučili.” Rozprávajú sa aj o zdravotníctve, o materstve, o výchove detí v chudobe a aj o dlhovej pasci, do ktorej sa prepadáva veľa rodín žijúcich v sociálnom vylúčení. Spomenuté v podcaste: Skúsenosti rómskych žien so zdravotnou starostlivosťou o reprodukčné zdravie na Slovensku (analýza Poradne pre občianske a ľudské práva) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Takzvaná vojna proti drogám trvá desiatky rokov, no dnes už je jasné, že nefunguje. Ľudia užívajú nelegálne drogy aj napriek rizikám a drakonickým trestom, ktoré ich mali zo spoločnosti odstrániť. Skúsenosť s nelegálnymi drogami majú u nás ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti - deti aj dospelí, ľudia žijúci v chudobe, ale aj bohatí a kariérne úspešní ľudia. U dospievajúcich detí užívanie marihuany v posledných rokoch dokonca stúpalo. Viaceré krajiny v posledných dekádach zmenili svoje politiky týkajúcich sa užívania drog. Odklonili sa od trestov a rozbehli programy, ktoré sa sústredia na témy ako je osamelosť, nuda, chudoba, či nedostupnosť zdravotníckych služieb. Po zmene drogových politík volajú aj medzinárodne rešpektované inštitúcie, ako je Svetová zdravotníctva organizácia, či OSN. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Jakubom Popíkom zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Téme drogových politík sa Jakub venuje aj v rámci svojho PhD štúdia na Slovenskej akadémii vied. V rozhovore vysvetlí, čo všetko vieme o drogách dnes z hľadiska vedeckého poznania a objasní, ako vyzerá hodnotová argumentácia vo svete, ktorý sa hlási k demokratickým hodnotám. Porozpráva aj o motiváciách a potrebách ľudí, ktorí niekedy užili alebo užívajú drogy. Vysvetľuje, čo prinášajú drogy napríklad preživším traumatizácie, ľuďom žijúcim v chudobe, ale hovorí aj o tom, prečo ich užívajú ľudia s úspešnou kariérou, ktorí pracujú vo veľkom nasadení a vo veľmi súťaživom prostredí. Hosť odporučil knihy: - Vojna proti drogám: Prečo trvá? Kto z nej profituje? Kto sú jej obete? (Antony Loewenstein) - Drug Use for Grown-Ups: Chasing Liberty in the Land of Fear Kindle Edition (Carl Hart) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dievčatá a ženy sú od detstva vystavované tisíckam subtílnych odkazov o tom, že fyzická krása bude v ich živote podmienkou spokojnosti a úspechu.Prvé lekcie dostávame už ako bábätká, keď nám nasadia ružovú čelenku v snahe spraviť z nás dievčatko, ktoré sa bude ľuďom páčiť. Pokračuje to rozprávkami, v ktorých sú kladné ženské postavy vždy krásne a ich cieľom je získať si priazeň muža a mať s ním vzťah.Úzko vymedzené štandardy krásy presadzovala desiatky rokov aj filmová tvorba, či reklamy na produkty, vďaka ktorým majú ženy schudnúť a mať krajšiu pleť. Výsledkom sú nesplniteľné nároky na ženy a predstava, že sa potrebujeme neustále nejak vylepšovať, ak sa chceme realizovať a mať rešpekt.Tlak na výzor má aj ďalšie náklady: u mnohých dievčat a žien vedie k úzkostiam, k zníženej sebadôvere a k pocitu, že musia so sebou niečo robiť len preto, že chcú ísť na pláž, alebo na spoločenskú akciu. U časti dievčat a žien prispieva dokonca aj k zdravotným problémom, ako sú poruchy príjmu potravy, závislosť na kozmetických zákrokoch a vylepšovaní svojho výzoru.Tlak na mladosť a krásu tak oberá ženy o schopnosť sústrediť sa na to, čo je dôležité pre ne - či už je to oddych, štúdium, kariéra, šport, rodičovstvo, aktivizmus, alebo účasť na verenom živote.V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapeutkou Magdou Frecer o vplyve štandardov krásy na prežívanie a na mentálne zdravie dievčat a žien. Rozobrali, ako sa počas ich života vyvíjali spoločenské normy a hovoria aj o sebe, a o tom, ako na ne vplývalo ich blízke okolie.Rozoberú, čo je pre ne dôležité dnes, v prístupe k svojim deťom, a čo robia, aby im pomohli cítiť sa vo svojej koži dobre.Spomenuté v podcaste:- The Best Skin - Care Trick Is Being Rich- Pamela - dokumentány film o Pamele Anderson (Netflix)- Jane Fonda in Five Acts - dokumentárny film o Jane Fonda (HBO)- Blonde - film o Marilyn Monroe (Netflix)Hostka odporučila knihy:- Home Body: Mé tělo, můj chrám (Rupi Kaur)- Ženy, ktoré behali s vlkmi: Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy (Clarissa Pinkola Estés)_Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠_Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠–Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pri téme mentálneho zdravia zvyknú odborníci a odborníčky zdôrazňovať dôležitosť voľného času, počas ktorého sa odpojíme od práce, a od myšlienok na prácu, a venujeme sa iným veciam, na ktorých nám záleží a ktoré dávajú nášmu životu zmysel. Pre časť ľudí to môžu byť prechádzky v prírode, rozvíjanie vzťahov s blízkymi a meditácia, pre iných zas čítanie, písanie, či umelecká tvorba. Mnohých ľudí teší aj občiansky aktivizmus, rozvíjanie komunity, rôzne športy a rôzne druhy hry. To, či máme voľný čas, a ako ho trávime, však nie je len vecou osobného rozhodnutia. Väčšina z nás naráža na rôzne druhy prekážok, ktoré ovplyvňujú jeho dĺžku, aj kvalitu. Voľný čas je tým pádom aj témou spoločenskou. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s filozofom a právnikom Michalom Liptákom o tom, ako máme v našej spoločnosti zorganizované hranice okolo voľného času a ako to na nás vplýva. Rozoberú, či by ľuďom u nás pomohol zákaz nedeľného predaja. Či zamestnancom pomáha, keď im firmy na pracovisku vytvoria oddychové zóny a miesta na hru. Aké sú naše možnosti, ak chceme svoj voľný čas zmysluplne využiť a čo sa o kultúre voľného času môžeme naučiť od cirkví a náboženstiev. Spomenuté v podcaste: - Každá minúta života - dokumentárny film (Erika Hníková) - Utópia pre realistov (Rutger Bregman) Hosť odporučil knihy: - Vita Activa (Hannah Arendt) - Inventing the Future: Postcapitalism and a World Without Work (Nick Srnicek, Alex Williams) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mnohí a mnohé z nás máme v hlave hlas, ktorý sa ozve vždy, keď sa nám nedarí. Hovorí nám, že sme zase v niečom zlyhali, že sme sa málo snažili a že sme neschopní. Prichádza aj vo chvíľach, keď sa cítime osamelo, alebo keď nás zaplaví dojem, že nám všetko ide horšie, ako ľuďom naokolo. U časti ľudí býva taký intenzívny, že sa stáva spúšťačom silných úzkostí, alebo depresívnych epizód. Psychológovia a psychologičky označujú tento hlas pojmom vnútorný kritik. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Michaelou Trúchlou o tom, ako vnútorný kritik vznikol a ako sa môže prejavovať v našich životoch. “Vnútorný kritik veľmi často pochádza z nášho rodinného prostredia a odráža to, ako sa k nám okolie správalo keď sme zlyhali,” vraví Michaela v podcaste. “Keď je náš vnútorný kritik príliš krutý, môže nás to paralyzovať. Cítime, že nedokážeme nič robiť, takže začneme scrollovať sociálne siete, aby sme sa nejak zabavili, ale v tom príde ten kritik znova, aby nám povedal, že nič nerobíme, a že sme celí na nič.” Jedna z dôležitých zručností, ktorú sa môžeme naučiť v terapii preto je, ako sa so svojim vnútorným kritikom vysporiadať. A vedecké poznanie ukazuje, že v tomto procese je veľmi účinný sebasúcit. Ľudia, ktorí dokážu na seba nazerať súcitne a láskavo v zložitých situáciách sú spokojnejší, majú lepšie vzťahy a lepšie zdravie, fyzické i mentálne. Sú tiež odolnejší - vedia lepšie zvládať rôzne záťažové situácie vo svojom živote. Michaela vysvetlí, ako pomáha klientom a klientkám spozorovať svojho vnútorného kritika a pozvať ho do dialógu a hovorí aj o tom, ako môžeme začať zapájať sebasúcit sami u seba. Spomenuté v podcaste: - Radical Acceptance (Tara Brach) Hostka odporučila knihy: - Self Compassion a Fierce Self Compassion (Kristin Neff) - Stalking Your Inner Critic (Sonja Straub) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

O násilí v blízkych vzťahoch sa na školách nenaučíme takmer nič a mnohým z nás sa to neskôr vypomstí. Napríklad keď sme vo vzťahu, kde partner nepoužíva fyzické násilie, alebo iné formy násilia - pasívnu agresivitu, emocionálne vydieranie, či ekonomické násilie - a my nevieme, ako o tom rozmýšľať, čo je normálne, čo očakávať a ako svoj problém účinne riešiť. Keď je v tejto situácii žena v našom okolí, nevieme jej pomôcť, lebo nerozumieme, s čím všetkým zápasí. Kladieme si otázky typu: Prečo si to s tým mužom jednoducho nevysvetlia? Prečo sa zaňho vydala, keď je takýto? Prečo s ním mala deti? Alebo: Prečo neodišla, keď to bolo roky také zlé? Všetky tieto veci, ktoré nám v téme partnerského násilia prídu čudné, už majú vedecké vysvetlenia. Zatiaľ však neprenikli do spoločenského povedomia a ani do nášho vzdelávacieho systému. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dášou Malíkovou, výskumníčkou, lektorkou, terapeutkou a poradkyňou v oblasti násilia páchaného na ženách. Dáša pracuje v poradenskom centre Alej v Bratislave, na ktoré sa môže obrátiť každá žena, ktorá sa chce poradiť o svojej situácii a môžu sem zavolať aj ľudia z jej okolia, ktorí by jej chceli pomôcť. V rozhovore Dáša vysvetľuje, prečo bývajú muži násilní voči ženám a o čo im ide. Aké druhy násilia používajú a prečo im to dlhé roky funguje. “Takíto muži komunikáciu nepoužívajú na hľadanie riešenia, ale na to, aby ženu dostali tam, kde ju potrebujú mať. Čiže ju používajú zvráteným spôsobom,” vraví Dáša v podcaste. “Žena verí, že keď sa porozprávajú, tak si veci vysvetlia. On si to ale nechce vysvetliť. To chce len ona.” Ľudia páchajúci násilie bývajú zdatní v manipulácii a často presúvajú zodpovednosť za svoje správanie na obeť. “Deje sa to napríklad cez vzbudzovanie pocitu viny za všetko. Tá žena nie je nikdy dosť dobrá a to, čo robí, tiež nie je nikdy dosť dobré. Pre páchateľov partnerského násilia je typické, že odmietajú prijať zodpovednosť za akýkoľvek svoj čin. Vždy potrebujú ukázať buď na ženu, alebo na niekoho iného. Za všetko môže niekto iný, on sám zodpovednosť nikdy neprijme.” V podcaste Dáša vysvetlí, aké stratégie fungujú, keď chce žena svoj problém riešiť a ako jej môže byť nápomocný odborný tím v poradenskom centre Alej. - Kontakt na poradenské centrum Alej - Zažívam násilie? (Dotazník poradenského centra Alej) Hostka odporučila knihu: - Why Does He Do That? (Lundy Bancroft) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeden z následkov traumatizácie v detstve môže byť ten, že toho sami o sebe veľa nevieme. Máme problém identifikovať, čo chceme, čo potrebujeme, čo sa nám páči a tak celkovo, kto sme. Mnohí a mnohé sme si v detstve osvojili názory, ktoré nám o nás hovorili dospelí. Napríklad, že sme analytické typy, alebo, že sme citlivé, že sme introverti, extrovertky, že nám niečo dôležité chýba, alebo že sme priveľa. Tieto naratívy nám neskôr bránia vidieť komplexitu svojej osobnosti - teda to, že sme veľa vecí súčasne. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a psychoterapeutom Martinom Milerom o tom, ako vyzerá nízke sebapoznanie. “Časť ľudí prichádza na terapiu s tým, že sa majú zle, ale nerozumejú prečo,” hovorí Martin v podcaste. “Vravia, že majú dobrú prácu, dobrý vzťah, majú koníčky, ale je to celé nejaké prázdne. Že nič necítia, a nedava im to zmysel a nechce sa im v tom pokračovať.” Opisuje aj ďalšie príznaky slabého kontaktu so sebou. “Taký základný ukazovateľ je, že človek o sebe hovorí v tretej osobe - teda štýlom, že človek to má tak a človek to má onak,” hovorí Martin v podcaste. “Čiže hovorí o akomsi univerzálnom a abstraktnom človeku, hoci nám je jasné, že hovorí o sebe. Takže prvý krok potom je, že si začneme uvlastňovať svoje prežívanie. A že začneme hovoriť - ja to mám takto.” Hovorí o tom, ako môžme začať kultivovať vzťah k sebe samému, či samej. Čo sú stratégie a činnosti, vďaka ktorým sa môžme lepšie spoznať, zistiť, čo nám robí dobre, čo sa nám páči, z čoho máme strach a čo potrebujeme. Zastavenie a spoznávanie sa, je pre mnohých ľudí zaplavujúce, takže mnohí a mnohé máme rôzne stratégie, ako sa mu vyhnúť. Martin vysvetlí, ako nám môže pomôcť terapia. No a s Barborou rozoberú aj to, či môže pozitívny vzťah k sebe rozvíjať každý človek - napríklad aj tí a tie z nás, ktorí urobili v živote chyby. Spomenuté v podcaste: The Wisdom of Trauma - dokumentárny film (Gábor Maté a kol.) Hosť odporučil knihy: - Všestrannosť (David Epstein) - Existenciální psychoterapie (Irvin D. Yalom) - Jak být volný (Tom Hodgkinson) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nedemokratické režimy, v ktorých žili naši starí a prastarí rodičia ovplyvňujú naše vnímanie aj dnes. Mnoho ľudí žijúcich na Slovensku bolo obeťou násilia a vyvražďovania, iní sa snažili situáciu prežiť a príliš nevytŕčať, časť ľudí sa zapojila do odboja a niektorí sa zas na násilí v nejakej miere sami podieľali. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Sandrou Polovkovou z občianskeho združenia Post Bellum, ktoré mapuje naše moderné dejiny cez príbehy preživších a prináša ich na základné a stredné školy formou zážitku. Deti majú vďaka tomu možnosť precítiť ťažkosti, ale aj dilemy s ktorými sa stretávali naši predkovia. “Príbehy dávajú faktom iný rozmer. Rozmer životnej skúsenosti,” vraví Sandra v podcaste. Spoznávať dejiny cez zážitok môžu aj dospelí. Začiatkom leta organizuje Post Bellum púť s názvom Stopami ukrývaných detí. Účastníci a účastníčky si spolu prejdú trasu, ktorou počas holokaustu unikali pred transportom dvaja malí súrodenci - dvanásťročný Eli Vago spolu s mladšou sestrou Ester. V podcaste Sandra vysvetľuje, prečo sú lekcie z tohto obdobia našich dejín pre nás také relevantné dnes. “Nástrojov na zrušenie demokracie nie je nekonečné množstvo,” hovorí. “To, čo sa odohrávalo počas druhej svetovej vojny môže ovplyvniť, ako rozmýšľame a konáme dnes, napríklad keď vidíme obmedzovanie niekoho ľudských práv. Lebo my už z minulosti takúto skúsenosť máme.” Barbora sa jej pýta, ako sa môžeme rozprávať s rodičmi a starými rodičmi o tom, čím si prešli počas nedemokratických režimov. A ako to robiť vtedy, keď sa nám ich vtedajšie rozhodnutia zdajú byť byť problematické. Spomenuté v podcaste: - Pavel Eli Vago (video) - ukrývané dieťa hovorí o svojich spomienkach - A Child Through Time: The Book of Children's History (Phil Wilkinson, Steve Noon) - Tomíčkovi k jeho třetím narozeninám (Tomáš Fritta – Haas) Hostka odporučila knihy: - Moruša (Iboja Wandall-Holm) - Ľudskosť - Optimistická história človeka (Rutger Bregman) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rodinu si v našej spoločnosti predstavujeme ako otca a matku s deťmi. Iné zloženie vnímame ako odchýlku od normy a ako osobný problém danej rodiny, ktorý si má riešiť po svojom. Rodina má ale odjakživa rôzne podoby - množstvo detí vyrastá v domácnostiach kde sa dospelí rozviedli, alebo spolu nikdy ani nežili, časť detí vyrastá u starého rodiča, u adoptívneho rodiča, alebo v rodinách, kde jeden z rodičov zomrel, je vo väzení, alebo má vážne ochorenie - takže nie je schopný sa o svoje deti postarať. Jednorodičovstvo je u nás pomerne bežné, no zároveň prehliadané a preto je osamelé a veľmi zaťažujúce - tak pre rodiča, ako aj pre deti. Môže za to najmä výpadok príjmov, ale napríklad aj stigmatizácia rozvodu či absencia účinných služieb, ktoré by ľuďom pomohli postaviť sa na nohy. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s mamou dvoch detí a zakladateľkou občianskeho združenia Jeden rodič, Evou Markovou. Eva hovorí o tom, ako prežívala svoj vlastný rozvod a aké špecifiká prináša život v jednorodičovskej domácnosti. Vysvetľuje, ako to funguje v zahraničí. Prečo je dôležité poskytnúť ľuďom pomoc hneď po rozvode a aké služby poskytuje jednorodičom združenie, v ktorom pracuje. Rozprávajú sa aj o predsudkoch, ktoré poškodzujú jednorodičov a ich deti, o ozdravnej úlohe komunity a o sile sociálnych služieb, ktoré môžu rodinu v kritickom období zachrániť pred voľným pádom. Spomenuté v podcaste: - Mismeasuring Our Lives: Why GDP Doesn't Add Up (Joseph Stiglitz, Amartya Sen, Jean-Paul Fitoussi) Hostka odporučila knihy: - Zen To Done (Leo Babauta) - Klub ranostajov (Robin Sharma) - V tieni stromu (Aminah Dobias, Eva Konrád) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

O transrodovosti vieme v našej spoločnosti absurdne málo - a je to problém. Naša neznalosť má reálne dopady na životy a na zdravie transrodových ľudí. Výskumy ukazujú, že transrodoví ľudia trpia duševnými poruchami výrazne častejšie, ako cisrodová populácia (teda ľudia, ktorí sa stotožňujú s rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení) a sú tiež častejšie obeťou samovraždy. Oba problémy vznikajú kvôli nadmerného stresu, ktorý zažívajú v dôsledku nerešpektu, šikany, spochybňovania, násilia, a vyčleňovania z rodín a komunít, v ktorých žijú. Tlak na mentálne zdravie transrodových ľudí u nás zvyšujú aj tunajší politici a političky, ktorí sa rozhodli používať queer ľudí ako svoju návnadu v politickom súboji. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Zarou Kromkovou z komunitného a poradenského centra PRIZMA v Košiciach, ktoré pomáha transrodovým ľuďom na východnom Slovensku. “Ja som mala od útleho detstva slobodu prejavovať sa tak, ako mi to bolo prirodzené. Nebolo mi to zakazované zo strany mojej mamy,” hovorí Zara v podcaste. “A toto beriem ako kľúčové k tomu, že som mohla vedieť, aký je to pocit.” Zara hovorí, s čím sa transrodoví ľudia zvyknú obracať na občianske združenie, v ktorom pracuje. Rozpráva o tom, ako sa ona sama cítila v škôlke a na školách - a ako sa pod tlakom okolia neskôr vyvíjal jej vzťah s mamou a ďalšími blízkymi. Rozoberajú vzťahy, prácu, cirkev, či návštevy lekárok a lekárov. “Slovenské zdravotníctvo nie je pripravené na transrodových ľudí,” vraví Zara. “Napríklad sa môže stať, že transrodová žena si prechádza tranzíciou a potrebuje byť hospitalizovaná kvôli niečomu, čo s tým nesúvisí. Lekári nevedia, kam ju dať - či k ženám alebo mužom - a toto spôsobuje tej žene obrovský stres. Časť transrodových ľudí kvôli tomu odkladá zdravotnú starostlivosť, lebo sa boja ísť na vyšetrenie.” Vysvetľuje aj, čo potrebujú transrodoví ľudia na to, sa v našej demokracii cítili bezpečne a aby mohli rozvíjať svoje životy a vzťahy podľa svojich predstáv. Spomenuté v podcaste: - Disclosure - dokumentárny film (Netflix) - Pose (seriál) - Postavenie transrodových ľudí na Slovensku (Právnická fakulta UK) - S Dušom Martinčokom o osamelosti a o tom, ako sa zblížiť s inými (63. epizóda podcastu Ľudskosť) Hostka odporučila knihy: - Príbehy o coming-oute (kolektív autorov - NoMantinels) - Niekto sa nájde (Dušo Martinčok) - Ja v tvojom veku…! Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pocity ako sú hnev, smútok, či osamelosť nám nemusia byť príjemné, no sú pre nás užitočné. Pomáhajú nám zostať v bezpečí, napĺňať svoje potreby, byť v spojení so sebou a aj s inými ľuďmi. Pod tlakom výchovy a životných okolností sa ale časť z nás naučí od svojho prežívania buď odpájať, alebo si začneme svoje pocity nesprávne vysvetľovať. Práca s emóciami je preto jedna z kľúčových tém v rámci psychoterapie a v rámci vzdelávania v oblasti medziľudských vzťahov. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Janou Zemandl o úlohe emócií v našich životoch. “To, k čomu najčastejšie vedieme klientov, je dostať sa k zvedomeniu svojich emócií,” hovorí Jana v podcaste. “Je to dôležité preto, aby sme vedeli, čo sa s nami deje a čo je našou hybnou silou. A aby sme sa mohli rozhodnúť, ako sa chceme hýbať.” Vo svojej práci sa Jana sústredí predovšetkým na deti a ich rodičov a robí vzdelávanie v témach rodiny a vzťahov a je tiež spoluautorkou knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. V podcaste vysvetľuje, ako sa na svoje prežívanie môžeme začať dívať inak. “Napríklad emócia hnevu je veľmi zaujímavá, lebo za hnevom sa toho môže veľa skrývať. Môže za ním byť napríklad veľký smútok. Alebo bezmocnosť. Môže tam byť sklamanie, alebo osamelosť, čiže je dôležité dostať sa k jadrovej emócii, ktorá tam môže byť.” Rozprávajú sa aj o tom, ako prejsť od emócií k rozpoznaniu svojich potrieb a ako nám na ceste k ich naplneniu môže pomôcť dobré stanovovanie hraníc. Spomenuté v podcaste: Psychológia pre milujúcich rodičov (Jana Bašnáková, Eva Vavráková, Jana Zemandl) Hostka odporučila knihu: Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty (Heinz-Peter Röhr) Nastavte zdravé hranice - Ako nájsť vnútorný pokoj a získať späť samého seba (Nedra Glover Tawwab) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

Príbehy našich predkov sa nás dotýkajú viac, ako si zvykneme pripúšťať. Výskumy ukazujú, že nevyliečená trauma zvykne putovať z generácie na generáciu a meniť naše fyzické zdravie, ale aj napríklad to, čo si všímame a ako nazeráme na seba, a na svet okolo nás. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s umelkyňou Kvet Nguyen, ktorej rodičia, ešte ako mladí, emigrovali z Vietnamu a prišli žiť na Slovensko. Kvet hovorí, čím si prešli a prečo o tom dlho nedokázali rozprávať. “Ja som túto tému otvorila s rodičmi až keď som dospela,” hovorí v podcaste. “Mám pocit, že som musela trocha dozrieť a spracovať si traumy z detstva, ale aj nevypovedané príbehy, ktoré sa u nás doma skrývali.” Rozpráva o presune z vietnamskej dedinky do Nových Zámkov, kde rodičia začali od nuly, nemali žiadne sociálne väzby a nepoznali ani náš jazyk. “Dlho som nevedela, že existuje niečo ako migrácia. Ja som si myslela, že rodičia sa tu narodili a že len vyzeráme troška inak. Ale ako som rástla, začali sa objavovať rôzne krátke príbehy o tom, že rodičia musia veľa pracovať, aby sme mohli posielať peniaze rodine do Vietnamu, kde je babka a veľká rodina,” dodáva. Hovorí aj o ďalších predkoch, ktorí zostali vo Vietname, kde zažili ťažké veci spojené s vojnou a autoritárskym režimom. Spomenuté v podcaste: - Je kraj sveta miesto, z ktorého možno hovoriť k svetu? / diplomová práca (Kvet Nguyen) Hostka odporučila knihu: - Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase (Reni Eddo-Lodge) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dospievajúce deti sú v našej spoločnosti terčom rôznych predsudkov a klišé. Hovorí sa o nich, že sú prehnane emocionálne, že nič si nevážia, nič sa im nechce, čudne sa obliekajú - a tak celkovo, že sa im vraj nedá rozumieť. Tieto hodnotenia nie sú nápomocné. Zaťažujú mentálne zdravie dospievajúcich detí a zbytočne ich vzďaľujú od dospelých, medzi ktorými žijú. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so špeciálnou pedagogičkou Zuzanou Juránekovou z IPčka - organizácie, ktorá prevádzkuje online poradňu pre mladých, či kluby kam môžu teenageri a teenagerky prísť osobne, keď im je ťažko. Zuzana hovorí o tlaku, v ktorom vyrastajú dnešní teenageri a teenagerky, keďže cítia, že v našej spoločnosti je dôležitý výkon a status a vnímajú aj to, že ak náhodou neuspejú, môžu stratiť prijatie a rešpekt. Zložité to majú aj rodičia teenagerov, lebo je pre nich často veľmi náročné nájsť si miesto v živote dieťaťa, ktoré si zrazu hľadá svoju vlastnú identitu. “Aj keď sa to môže javiť tak, že teenageri čas s nami, rodičmi, nechcú, nepotrebujú, alebo nevyhľadávajú, je to práve naopak. Veľmi ho potrebujú,” Hovorí Zuzana v podcaste. “Potrebujú cítiť, že rodič sa nevzdáva, aj keď náhodou práve nie sme na seba celkom napojení, a je to pre nás ťažšie. Potrebujú cítiť, že ten rodič je tu.” Rozprávajú sa aj o tom, ako teenagerky a teenagerov zaťažila pandémia, alebo ako na nich vplýva hostilita našej spoločnosti voči LGBT+ ľuďom. Dotknú sa aj vážnych ťažkostí, s ktorými sa trápia teenageri, teenagerky a ich rodiny - napríklad sebapoškodzovanie, či pokus o samovraždu. Preto ak sa vy, alebo váš blízky necítite dobre, obráťte sa na niektorú z 24 hodinových, bezplatných liniek pomoci: - IPčko - chatová, aj e-mailová poradňa pre mladých ľudí - Liga za duševné zdravie - telefonická linka pomoci Nezábudka: 0800 800 566 Hostka odporučila: - Disclosure (Netflix) - dokumentárny film o transrodových ľuďoch _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred 80timi rokmi vydal kolektív autoriek obsiahlu knihu s názvom Žena novej doby, v ktorej pokryli všetko, čo považovali za dôležité pre dobrý život žien: zdravie, rovnoprávne vzťahy, práva žien, zdravé stravovanie, sexualitu, interrupcie, výchovu detí, ale napríklad aj to, ako sa pekne obliecť. Iniciátorkou a hlavnou editorkou knihy bola Alžbeta Gwerková-Göllnerová - vedkyňa, učiteľka, spisovateľka a verejná intelektuálka s modernými demokratickými postojmi. Fašistický režim však túto knihu vnímal ako ohrozenie a zakázal ju. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s režisérkou a spisovateľkou Annou Gruskovou, ktorá zmapovala život Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej vo svojej novej knižke s názvom Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej (2022). Anna rozpráva o tom, čo všetko by sa ženy dočítali v knihe Žena novej doby, keby sa k nej v minulosti dostali. “Ja si myslím, že keby vyšla o nejaké dva-tri roky skôr, tak by určite bola bestsellerom,” vraví v podcaste. “Mala poukázať na to, že demokracia nie je len o tom, že ideme raz za čas voliť, ale že musí prechádzať cez celý náš život. Že demokracia je spôsob života.” Anna rozpráva aj o štúdiách a kariére Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej o jej vzťahu s manželom, maliarom Edmundom Gwerkom, ktorý odrážal ich spoločnú vášeň pre demokraciu, umenie, vzdelávanie sa - a to nie len intelektuálne, ale aj vzťahové a emocionálne. Spomenuté v podcaste: Žena novej doby (Alžbeta Gwerková-Göllnerová - hlavná editorka) Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej (Anna Grusková) Žena novej doby (dokumentárny film Anny Gruskovej) Žena, která mi chybí v učebnicích (online stránka) Prvá (Iniciatíva) Aspekt (feministická organizácia) Hostka odporučila: knihu Sila (Naomi Alderman) seriál Berlin Alexanderplatz _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mať počas sviatkov voľno z práce nie je to isté ako zažiť skutočný oddych. Svoju myseľ totiž nevieme len tak ľahko vypnúť a väčšina z nás začne hľadať spôsoby, ako ju zamestnať. Mnohí pozeráme do mobilu, prepíname kanály, rozmýšľame nad tým, čo sa stalo pred týždňom, alebo čo nás čaká. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozprávala s Pavlom Remiášom o tom, ako dať svojej mysli na chvíľu pauzu. Pavol je vydavateľ a hudobník, pôsobí v oblasti PR a má tiež dlhoročné skúsenosti s meditáciou a so sprevádzaním ľudí v meditačnom centre. V rozhovore vysvetľuje, ako môžme učiť svoju myseľ sústrediť sa na to, čo chceme vnímať a riešiť my. “Cítiť úzkosť je prirodzené, lebo žijeme vo svete, ktorý nás často v niečom ohrozuje,” hovorí Pavol v podcaste. “Ide o to, nenechať sa tým pohltiť. A v tomto pomáha meditácia.” Barbora sa ho pýtala na meditačné pobyty, na meditačné aplikácie v mobile, ale aj na to, ako sa dá meditovať doma, keď má človek malé deti. Rozprávajú sa aj o mýtoch okolo meditácie, lebo časť ľudí si myslí, že pri meditácii musíme potichu sedieť, alebo vypnúť svoje myšlienky. V skutočnosti to funguje úplne inak a meditovať sa dá kedykoľvek a kdekoľvek - aj počas chôdze do práce, či pri hre s deťmi. Hosť odporučil: knihu Hviezdne hodiny Ľudstva (Stefan Zweig) hudobný album Magic (Nas) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –See omnystudio.com/listener for privacy information.

Katka Koščová je úspešná umelkyňa, ale v poslednom období aj dôležitým hlasom v téme mentálneho zdravia. V novej epizóde podcastu Ľudskosť rozpráva o ťažších obdobiach vo svojom živote: o tom, čo spustilo jej úzkosti a depresiu, aké pociťovala symptómy, a ako sa dostala k odbornej pomoci. “Keď si na to spomeniem, mám pocit, že to je ako také lepkavé blato. Že sa borím akýmsi močiarom a neviem z neho vytiahnuť nohy.” hovorí Katka v podcaste. Barbora Mareková sa jej pýta aj na obdobie keď vystupovala v Superstar. Katka hovorí ako na jej sebavedomie vplývali komentáre poroty, či bulvárne články a ako vníma túto skúsenosť teraz, po 18tich rokoch. “Po Superstar som mala pocit, že stále nie som dosť. Ani po fyzickej a ani po mentálnej stránke,” vraví Katka. “Od detstva som mala potrebu, aby ma ľudia mali radi. Všetci. Bola som nastavená tak, že keď sa na mňa nahnevala nejaká spolužiačka, bola som z toho hotová a snažila som sa urobiť hocičo, aby sa na mňa nehnevala a aby sme boli opäť kamarátky. Vždy som tým veľmi trpela, keď sa na mňa niekto nahneval a rozmýšľala som, čo mám robiť, aby som si získala lásku toho človeka späť.” Barbora s Katkou sa rozprávajú aj o sebavedomí, o hraniciach a o bodyshamingu. A rozoberali spolu dôvody, pre ktoré sme v našej kultúre nezmyselne krutí k ľuďom s nadváhou. Spomenuté v podcaste: - What We Don't Talk About When We Talk About Fat (Aubrey Gordon) Hostka odporučila knihu: - Tvoja neprítomnosť je tma (Jón Kalman Stefánsson _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď je v politických reláciách reč o zdražovaní potravín, alebo aj o tom, či nás bude mať kto liečiť, vychádzame zo skúsenosti väčšiny. Teda tých, ktorí máme kde bývať, máme prácu, mobil, čisté oblečenie, kartičku poistenca a aj vzťahy, ktoré nás podržia v prípade núdze. Medzi nami však žijú ľudia, ktorí o toto všetko prišli a mnohé verejné služby sa pre nich stali nedostupné, takže sa z krízovej situácie nevedia vymotať. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Alexandrou Károvou, riaditeľkou občianskeho združenia Vagus, ktoré poskytuje sociálne služby a odborné poradenstvo tisíckam ľudí bez domova. Rozoberú spolu, prečo ľudia na Slovensku prichádzajú o bývanie. Ako to súvisí s ich zdravím, vzťahmi v rodinách, situáciou v práci, ale napríklad aj s tým, aké majú nároky a očakávania sami od seba. “Mužov bez domova je viac ako žien,” vraví Alexandra v podcaste. “Je to zrejme preto, že ženy zvyknú skôr vyhľadať služby rôznych centier, a celkovo pomoc. Muži majú častejšie problém si priznať, že potrebujú pomoc. Trvá im to dlhšie.” Alexandra vysvetľuje, prečo ľudia bez domova strácajú prístup k zdravotnej starostlivosti a ako to ďalej vplýva na ich stav. “Naši klienti majú nárok na zdravotnú starostlivosť až keď sú v ohrození života, teda v krízových situáciách, keď už musíme volať sanitku,” vraví Alexandra. “Potom nám ale volajú z nemocnice, aby sme si po toho človeka prišli, lebo potrebuje ísť do domáceho doliečenia. A my takúto možnosť často nemáme, takže sa stáva, že toho človeka len vyprevadia pred nemocnicu.” Rozoberú aj mýty o bezdomovectve, ktoré v spoločnosti znižujú mieru súcitu a aj ochotu podieľať sa na riešeniach. Barbora sa pýta, ako vyzerá moderná sociálna práca a čo sú vedecky overené riešenia bezdomovectva a Alexandra hovorí, čo robia vo vyspelých demokraciách inak ako my. Hostka odporučila:: Země nomádů - kniha (Jessica Bruder) / Nomadsland - film (Chloé Zhao) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako 16 ročnej jej zomrel otec, ktorého poznalo celé Slovensko a dospievajúca Lucia Satinská sa s jeho odchodom vyrovnávala tak, že mu začala písať listy. “To, čo mi v tých prvých mesiacoch chýbalo najviac boli naše rozhovory. A toľko vecí sa dialo okolo neho, že som mala potrebu mu to akoby rozprávať a zachytiť to,” hovorí dnes už dvojnásobná mama a úspešná jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská v podcaste Ľudskosť.  Myšlienky svojho mladšieho ja sa 20 rokov po otcovej smrti rozhodla vydať v knižke s názvom “Milý tato - listy z tohto sveta”. Lucia rozpráva, aké to je, vyrastať v rodine veľmi známeho rodiča. Ako s mamou a bratom prežívala otcove ochorenie, smrť a všetko, čo nasledovalo po nej. “Keď otec zomrel, mama zavolala záchranku. Robí sa to preto, aby lekár vystavil úmrtný list,” spomína Lucia. “Ja by som sa bývala chcela s ním ešte rozlúčiť. Byť s ním v tichu doma. Lenže o pár minút na to šiel na Markíze titulok, že zomrel Julo Satinský - a začali zvoniť telefóny. Od Dzurindu, cez susedov, až po mnohých ďalších a ten telefón nám neprestal zvoniť celý ďalší týždeň.” Po otcovej smrti sa Lucia navyše dozvedela, že Július Satinský mal ďalšiu dcéru, ktorú počas života tajil. Barbora Mareková sa jej pýtala, ako túto informáciou - aj s mamou - prijali a aký vzťah majú so sestrou dnes. Spomenuté v podcaste: - Ako byť k sebe bližšie vďaka jazyku (staršia epizóda podcastu Ľudskosť) - Zbohom, smútok (Olivia de Lamberterie) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Blízky vzťah k rodine, v ktorej sme vyrástli, nám môže prinášať radosť, aj úžitok. Niekedy je však vzťah dospelého dieťaťa s rodičom jednoducho pritesný. Hranice sú nejasné, alebo neexistujú vôbec. Takáto situácia je vyčerpávajúca a je témou mnohých ľudí, ktorí chodia na terapiu. Na strane rodiča dospelého dieťaťa sa prílišné prepletenie, alebo “enmeshment”, prejavuje napríklad smútkom rodiča z toho, že sa mu dospelé dieťa málo venuje. Rodič mu často telefonuje, chodí na návštevy - často bez ohlásenia, v byte svojho dospelého dieťaťa sa správa ako vo svojom, dáva nevyžiadané rady a hodnotenia, komentuje partnera, či partnerku, či prístup k deťom. Zo strany dospelých detí môže prílišné prepletenie s rodičom vyzerať napríklad ako pocit viny, či zodpovednosti za emócie rodiča. Dieťa má potrebu zachraňovať rodiča pred problémami, ale aj pred smútkom či frustráciou. Môže sa prejavovať aj ako nedôvera vo svoje vlastné schopnosti a ako strach robiť samostatné rozhodnutia a žiť svoj život po svojom - bez ohľadu na názory rodiča. V novej epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s terapeutkou Máriou Kubišovou o tom, ako tento problém u seba spozorovať a riešiť. Mária vysvetľuje, ako vyzerá zdravý proces odstrihávania sa detí a rodičov a prečo v ňom v niektorých rodinách nastávajú problémy. “V rodičovstve je sloboda priamo úmerná našej osobnej zrelosti. Svoje dieťa nevieme nezaťažiť, pokiaľ sme sami zaťažení. Nevieme mu odovzdať viac, ako sami máme” vraví Mária v podcaste. Vysvetľuje tiež, prečo je zodpovednosť za vznik enmeshmentu na rodičovi a prečo zvyknú riešenie častejšie v terapii vyhľadávať častejšie deti. Spomenuté v podcaste: - text piesne “Dni ako komíny” (Živé kvety) - Adult Children of Emotionally Immature Parents (Lindsay C Gibson) Hostka odporučila knihy: - Ako byť sám sebou (Carl R. Rogers) - Spôsob bytia (Carl R. Rogers) - Umenie milovať (Erich Fromm) - Ku psychológii bytia (Abraham H. Maslow) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po havárii na Zochovej sa u nás roztočili debaty o alkohole za volantom, o rýchlej jazde či o bezohľadnosti vodičov. No a potom diskusia zhasla. Doprave u nás venujeme pozornosť len po trágédiách - jej kvalita sa nás pritom dotýka každý deň. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na tému hlbšie a položíme si otázku, čo sa v nás zmení, keď si sadneme za volant. Barbora Mareková sa rozpráva so šéfom Cyklokoalície Danom Kollárom o tom, ako dopravný prostriedok ovplyvňuje náš sebaobraz, naše vnímanie priestoru a naše správanie sa k ľuďom naokolo. Auto majú len niektorí z nás, no pešo sa presúvame všetci a všetky: deti, dospelí, seniori, rodičia s kočíkmi, ľudia so zdravotným znevýhodnením, či ľudia, ktorí na auto nemajú peniaze. Barbora aj Dan sú rodičmi malých detí, takže sa rozprávajú o tom, aké to je ísť po meste s kočíkom, či na bicykli. Dan hovorí, ako na bicykli vozí svoje bábätko, alebo nákup. “Primátor Bogoty mal taký zaujímavý výrok, že kto buduje chodníky, buduje demokraciu." A toto pekne vystihuje, o čom sa tu teraz rozprávame. Že spôsob, akým sa ľudia pohybujú vo verejnom priestore, vplýva na celú spoločnosť.” hovorí Dan v podcaste. Rozoberú fyzické aj psychické prekážky, ktoré ľudí odrádzajú od bicyklovania a Dan povie, aké máme možnosti v dnešných, nedokonalých podmienkach. Napríklad, ako sa dá jazdiť v zime a ako zariadiť, aby nám neukradli bicykel - a neminúť pritom veľa peňazí. Rozoberú aj, ako to funguje v krajinách s lepšou dopravou, prečo sa tam na bicykli, či mestskou hromadnou dopravou, presúvajú aj bohatí ľudia, prečo sú tam ľudia zdravší, a ako sa tam bez áut presúvajú seniorky, seniori, či ľudia so zdravotným znevýhodnením. Rozprávajú sa však aj o tom, ako tému dopravy pokrývajú slovenské médiá - a prečo majú viac pozornosti nové technológie, ako staršie a dobre preskúmané riešenia, ktoré fungujú. Hosť odporučil knihu: Boj o ulicu (Janette Sadik-Khan) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V novembri 1989 nás generácia našich rodičov a starých rodičov zbavila totality - no ako sa ukazuje, väčšina ľudí mala skreslené predstavy o tom, ako demokracia funguje a čo nás v nej čaká. Na výročie Nežnej revolúcie sa preto v podcaste Ľudskosť vraciame k základom: Barbora Mareková sa rozpráva so Sylviou Porubänovou a Jakubom Popíkom o tom, čo je to demokracia a prečo ovplyvňuje to, ako sa cítime vo svojom tele, vo svojich rodinách, či v práci. Sylvia Porubänová je sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva. V čase novembrových udalostí bola matkou malého dieťaťa, takže v podcaste spomína aj na to, ako sa v tom čase cítila a aké mala očakávania. Jakub Popík je Sylviin kolega a moderátor podcastu No Práve. Revolúciu si nepamätá, lebo sa narodil až po nej, no ľudským právam a demokratizácii zasvätil okrem štúdia aj svoj profesijný život. V podcaste hovorí, čím si ho téma ľudských práv získala - a prečo by mala zaujímať nás všetkých. “My, ľudia máme sklon sa domnievať, že keď sa zbavíme totality - akéhokoľvek druhu, či už je to komunistickej alebo náboženskej, tak už všetko pôjde samo. No ono to, žiaľ, takto nefunguje,” hovorí Sylvia. “Demokratizácia je proces. Je to nejaký ideál, za ktorým by sme sa mali snažiť ísť a nemôžme pri tom zastať,” dodáva Jakub V rozhovore vysvetlia, čo znamená slovo “liberálna” - a či môže byť demokracia aj iná, ako liberálna. Kto je dnes u nás skutočne slobodný a kto si tento výdobytok demokracie nemá ako užiť. No rozoberú aj to, prečo sú práva žien a menšín považované za “kultúrnu vojnu” a čo nás môžu naučiť krajiny, kde si ľudia budujú demokraciu dlhšie, ako my. Spomenuté v podcaste: - O tyranii (Tymothy Snyder) - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSLP) - No práve (podcast SNSLP) Hostia odporučili knihy: - Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin) - Listy môjmu palestínskemu susedovi (Yossi Klein Halevi) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mať súrodencov môže byť skvelé - ale je to aj v niečom ťažké. V našom živote je to prvý vzťah, v ktorom sa učíme, ako sa o niečo (alebo niekoho) deliť, ako spolupracovať a ako riešiť konflikty. Kvalitu súrodeneckého vzťahu ovplyvňujú do veľkej miery rodičia, pretože rivalita, ktorú deti k sebe cítia, súvisí práve s nimi. Martina Vagačová je rodičovská a výchovná poradkyňa a autorka knihy Ako prežiť rodičovstvo. V podcaste Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o tom, čo spúšťa negatívne pocity medzi súrodencami a čo ich eskaluje. Ako môžu rodičia reagovať na hostilné správanie detí, na ich frustrácuiu a hnev - a ako deťom pomôcť nájsť si k sebe cestu. “My rodičia dokážeme naše deti učiť, aká je úloha emócií,” hovorí Martina v podcaste. “Že to môže byť napríklad nejaká vnútorná bitka, ktorá môže byť veľmi silná, až desivá a treba ju vnímať a aj uvoľniť - ale nie z nej konať.” Rozprávajú sa aj o tom, ako nás vzťahy so súrodencami ovplyvňujú v dospelom živote. Spomenuté v podcaste: - Siblings Without Rivalry / How to Help Your Children Live Together So You Can Live Too (Adele Faber, Elaine Mazlish) Hostka odporučila knihy: - Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (Ján Hrustič) - Aha! Rodičovství: Sourozenci / Jak zabránit sporům mezi sourozenci a vychovat z nich přátele na celý život (Laura Markham) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už malé deti nám ukazujú, že sme bytosti, ktoré majú rady hudbu. Vo všetkých kultúrach existujú uspávanky a melódia nás upokojuje dávno predtým, ako sa naučíme rozumieť slovám. Ako dospelí vnímame aj text, no je to stále hudba, ktorá sa nám dostáva pod kožu: dokáže meniť naše prežívanie, hĺbku nášho dychu a tep. Je to jeden zo spôsobov, ako byť v kontakte so sebou samým. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s dirigentom a hudobným skladateľom Antonom Popovičom o tom, v čom spočíva schopnosť hudby rozvíjať našu emocionalitu. “Hudba je ako jazyk,” hovorí Anton v podcaste. “Napríklad v Holandsku sa všetci ľudia venujú nejakému umeniu. Buď hudbe, alebo výtvarnému umeniu, alebo divadlu. A nerobia to s tým, že ideme v tom byť profíci - ale s tým, že presne tak, ako sa učíme nemecky, francúzsky a anglicky, tak sa učíme aj umelecký jazyk.” Anton rozpráva o rodine v ktorej vyrástol, o učiteľoch ktorí ho ovplyvnili a aj o tom, akú hudbu má rád. Ako vníma spev a prečo sú mu bližšie hudobné nástroje. “Ja som skôr introvertná povaha a hudobný nástroj mi vytvorí takú ochrannú polohu. Keď mám nástroj môžem ti cez neho poslať nejaký zvuk. Ale pri spievaní musím použiť seba. Tam sa nemám za čo skryť. Takže preto je [ľudský hlas] veľmi ťažký nástroj, lebo okrem jeho technického zvládnutia je tam aj takáto psychológia.” Barbora sa ho pýtala aj na to, ako vzniká - a znie - kvalitná hudba pre deti. A ako pomôcť deťom vybrať si svoj vlastný hudobný nástroj. Hosť odporučil knihy: Slovenské národné povesti - trilógia (Pavol Dobšinský) Sila prítomného okamihu (Eckhart Tolle) Raya a posledný drak (Disney - animovaná rozprávka) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prvá ochutnávka toho, či sme vo vzťahoch v bezpečí prichádza hneď, ako sa narodíme. Neprerušovaný kontakt koža na kožu s matkou nám dáva pocit pokoja, istoty a prijatia a podporuje tak zdravie dieťaťa, ako aj matky. Väčšina detí v slovenských pôrodniciach však zažíva separáciu od rodičov, a spolu s ňou aj toxický stres. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatrom, profesorom Jozefom Haštom o tom, ako vzniká bezpečná vzťahová väzba medzi dieťaťom a matkou, alebo iným dospelým, ktorý sa o dieťa intenzívne stará. Profesor Hašto vysvetľuje, ako nás vzťahová väzba chráni pred rozvinutím duševných porúch v neskoršom živote. “Raná vzťahová väzba je téma, ktorá sa môže veľmi ľahko zanedbať, pretože my, dospelí si nepamätáme prvé obdobia nášho života,” hovorí profesor Hašto v podcaste. “Nepamätáme si, ako sme sa mali v maternici, ako sme sa narodili a nepamätáme si ani prvé hodiny po pôrode. Prvé tri roky našich životov sú celé v hmle. Toto obdobie však máme uložené v takzvanej implicitnej pamäti a naše zážitky z neho sa môžu kedykoľvek neskôr aktivovať bez toho, aby sme vedeli, odkiaľ sa berú. A môžu ovplyvňovať aj naše správanie v dospelosti.” Podľa profesora Hašta je preto v prevencii psychiatrických ochorení veľmi dôležitý zdravotnícky personál, ktorý pracuje v pôrodniciach. Práve on môže svojim postupom vzťahovú väzbu medzi dieťaťom a matkou podporiť - ale aj skomplikovať. Hosť odporučil knihy: - Kruh bezpečného rodičovstva (Kent Hoffman, Glen Cooper, Bert Powell) - Vzťahová väzba / Ku koreňom lásky a úzkosti (Jozef Hašto) - Vzťahová väzba s domácimi zvieratami / Integratívny pohľad na vzťahy ľudí a zvierat s dôsledkami pre terapeutickú prax (kolektív autorov) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kristínu Tormovú poznáme ako multitalent z divadla, z televízie, ale aj zo sociálnych sietí. Okrem toho je autorkou kníh o materstve (Som mama, Stále som mama, Budem mama), autorkou príbehov pre deti (O Duške a Luške) a venuje sa aj občianskemu aktivizmu. V podcaste Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o ťažších obdobiach v jej živote a o skúsnostiach s duševným ochorením. Kristína hovorí, kedy vyhľadala pomoc prvý krát, ako jej pomáhajú lieky a terapia a aké to je, hovoriť o svojom mentálnom zdraví verejne. Rozprávajú sa aj o materstve a o tom, ako byť pre deti dostatočnou oporou aj vtedy, keď rodič rieši vlastné ťažkosti. Rozhovor vznikol v piatok 14. októbra - teda krátko po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha v podniku Tepláreň. Kristína a Barbora sa preto rozprávajú aj o tom, prečo je dôležité byť spojenkyňami a spojencami queer ľudí na Slovensku. Hostka odporučila knihy: - Nočný cirkus (Erin Morgenstern) - Majster a Margaréta (Michail Bulgakov) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Slovensko vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie výrazne zaostáva za vyspelým svetom,” konštatuje analýza Útvaru hodnoty za peniaze, ktorú zverejnilo ministerstvo financií pred dvoma rokmi. “Vyše polovica ľudí s duševnou poruchou je v produktívnom veku,” píše analytický tím a dodáva, že: „Investície do vhodných opatrení sa oplatia a v zahraničí majú vysokú spoločenskú, ale aj finančnú návratnosť.” V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Petrom Breierom, ktorý pôsobil ako psychiater na Slovensku, ale aj vo Veľkej Británii. V podcaste pán Breier hovorí o histórii psychiatrie na Slovensku - o tom, prečo sme ľudí s psychiatrickými ochoreniami vytesnili mimo spoločenský obzor a aké to malo dôsledky. Rozpráva aj o fungovaní psychiatrie v Anglicku, kde ľudia s psychiatrickým ochorením dostávajú odbornú podporu priamo vo svojej komunite, čo vedie k vyššej spokojnosti so životom a tiež nižšej miere hospitalizácií. „Keďže psychiatrické ochorenie ovplyvňuje život celej rodiny odbornú pomoc by mali dostávať všetci, rodičia, partneri a partnerky a samozrejme aj deti. Hovorí sa tomu rodinný prístup, alebo rodinná terapia, ktorá by mala byť súčasťou celého balíka opatrení, ktoré by sme mali s pacientami robiť,” hovorí Peter Breier, “no toto sa u nás prakticky nedeje,” Spomenuté v podcaste: - Maybe you should talk to someone (Lori Gottlieb) - Program Zippyho kamaráti (Liga za duševné zdravie) Hosť odporučil knihu: - Dreamland: The True Tale of America's Opiate Epidemic (Sam Quinones) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Množstvo detí v našej krajine vyrastá vo veľmi zložitých podmienkach. Naše školstvo, zdravotníctvo a ďalšie inštitúcie im nevedia pomôcť vymotať sa z bludného kruhu generačnej chudoby - sú nastavené na potreby detí zo strednej triedy a nezohľadňujú ťažkosti, ktoré so sebou prináša život na okraji spoločnosti. Pavel Hrica je riaditeľom Cesty von, občianskeho združenia, ktoré sa venuje práve týmto ľuďom. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa s ním Barbora Mareková rozpráva o projekte Omamy, ktorý sa sústredí na malé deti vyrastajúce v zraniteľných komunitách. Rozprávajú sa o rodinách, ktorým Cesta von pomáha ale aj o Omamách, ktoré zamestnáva. “Táto práca mení môj pohľad nie len na ľudí z vylúčených komunít, ale aj na nás, ľudí zo strednej vrstvy,” hovorí Pavel Hrica v podcaste. “Keď som začínal, myslel som si, že to bude najťažší fundraising na svete, lebo ideme do najťažšej témy. Málokto chce podporovať prácu s ľuďmi v osadách - boli na to dokonca aj dáta, že je to nepopulárne a ani firmy to nepodporovali. A toto sa úplne zmenilo. Stretávam tu stovky, tisíce ľudí, ktorí nás podporujú. Takže vidíme, že časť ľudí síce má predsudky, ale zároveň je tu veľká časť ľudí, ktorí sú konštruktívni a vnímajú, že niečo treba robiť,” dodáva. Pavel porozprával aj o tom, ako uvažuje o svojej kariére a ako robil pracovné rozhodnutia a vysvetlil, ako práca v Ceste von ovplyvnila jeho pohľad na rodičovstvo, a na celú našu spoločnosť. Hosť odporučil knihy: - Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou (Lacková Elena) - Karpatské hry (Miloslav Nevrlý) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vzťahy sú naša biologická potreba - dokonca aj tých z nás, ktorí sme introvertnejší, plachejší či menej iniciatívni v kontakte s ľuďmi. Z výskumov vieme, že osamelosť poškodzuje fyzické aj mentálne zdravie. Po dlhšom období osamelosti sa mení naše prežívanie a náš pohľad na svet, aj naša imunita: začneme byť viac v strehu, máme sklon sa viac báť, a sme nepríjemní na iných. Osamelí sa v našej spoločnosti cítia nie len seniori a seniorky, ale veľmi často aj deti a teenageri, študenti vysokých škôl, matky na materskej, či starší muži, ktorým zomrela partnerka, alebo ktorí zostali na dôchodku - mimo pracovného kolektívu. Osamelo sa môžme cítiť dokonca aj keď sme medzi ľuďmi - a to najmä vtedy, keď nemôžme byť sami sebou. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dušom Martinčokom, ktorý sa venuje práci v komunite: prepája ľudí rôzneho veku, záujmov, profesií. Dušo je spoluzakladateľom občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje medzigeneračnému dialógu a nedávno napísal aj knihu o susedských vzťahoch, s názvom “Niekto sa nájde”. V podcaste rozpráva o tom, kde uňho začala túžba zoznámiť sa s ľuďmi vo svojom okolí. Aké ďalšie aktivity nasledovali a vďaka čomu fungujú aj dlhodobo. S Barborou si tiež vymieňajú skúsenosti z terapie - a z období, keď sa sami cítili osamelo. Spomenuté v podcaste: -Recept na Dušov makovo slivkový koláč, ktorý zbližuje ľudí - Together (Vivek Murthy) - Anjeli (film Róberta Švedu) - Združenie rodičov a priateľov LGBT?+ ľudí Hosť odporučil knihy: - Mesto osamelosti (Olivia Laing) - Mojich 7 životov - Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou (Jana Juráňová) Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jazyk je nástroj. A keď sa mení svet, mení sa aj nástroj, ktorým sa dorozumievame. Slovenčinu obohacujú mladí ľudia, cudzie jazyky, ale v posledných dekádach aj napríklad ľudia z občianskeho sektora, ktorí sa venujú deťom, ľuďom so zdravotnými problémami, či rôznym zraniteľným komunitám. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou o tom, prečo má zmysel vťahovať do nášho vyjadrovania aj ženský rod. Lucia vysvetlí, ako sa vyhnúť otrockému menovaniu ženského aj mužského rodu v každej vete a zároveň z nášho rozprávania nevyčleniť dievčatá a ženy. „V používaní rodovo citlivého jazyka sme na nejakej ceste. V Nemecku hľadajú dobrý spôsob jeho používania už päťdesiat rokov, u nás je to len zhruba desať - a nie je na to žiadny manuál. Je to len neustále hľadanie vhodných vyjadrovacích prostriedkov,” vraví Lucia. V podcaste vysvetľuje, ako môžeme cez vhodné slová ukazovať rešpekt ľuďom, ktorí sú LGBT+ a ďalších menšín v našej krajine, ako spopularizovať slová na ktorých nám záleží a odkiaľ brať podnety na premýšľanie o tom, ako hovoríme a píšeme. Spomenuté v podcaste: - definícia Cisrodovosti - Žena, dievča, iné (Bernardine Evaristo) Hostka odporučila knihy: - Oteckovia, mamičky, deti, psy a mačičky (Lawrence Schimel, Elīna Brasliņa) - pre deti - Klub rozkoše - Tipy a triky pre kvalitný sexuálny život (Jüne Pla) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

24. február zmenil životy nie len ľuďom na Ukrajine, ale aj nám. V máji tohto roka mala v Slovenskom Národnom divadle premiéru hra s úsečným názvom 24. Inscenáciu o dopadoch vojny na nás všetkých si tak publikum mohlo pozrieť už tri mesiace po jej vypuknutí. Dotýka sa smrti, utečenectva, sexuálneho násilia vo vojne, medzigeneračných tráum, ale napríklad aj interrupcií. Účinkuje v nej Zuzana Fialová, Gabriela Dzuríková, Ivana Kuxová, Jakub Rybárik, a Branislav Bystriansky. Výnimočné je, že herečky a herci vstupujú do deja aj so svojou skutočnou identitou - hovoria vlastné príbehy zo života a hovoria aj o mentálnom zdraví. "Tá hra je kolektíva práca. Herci velmi aktívne participovali na výslednej podobe,” hovorí režisérka Valéria Schulczová, pod ktorej vedením hra vznikla. “Je o vojne, je o obyčajných ľuďoch, ktorí utekajú z Ukrajiny a čiastočne aj o ľuďoch, ktorí sú iného názoru a utekajú z Ruska. Ale v prvom rade je o tom, ako tú vojnu vnímame my a aký k nej máme postoj.” V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková s Valériou rozpráva o tom, ako vyzerali debaty divadelného tímu počas tvorby a skúšania. “Som rada, že sme mohli reagovať na situáciu takto veľmi rýchlo, lebo pre mňa je divadlo nástroj toho, ako reagovať na zásadné udalosti, ktoré sa dejú tu a teraz,” dodáva Valéria. Spomenuté v podcaste: - Vojna nemá ženskú tvár (Svetlana Alexijevič) - Kto bije deti, odovzdáva im zranenie, ktoré si nesie z detstva - staršia epizóda podcastu Ľudskosť s terapeutkou Erikou Bílikovou o medzigeneračnom prenose traumy Hostka odporučila hnihu: - Dávne proso (Jan Skácal) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných rokoch začali aj na Slovensku pribúdať vo verejnom priestore prípady sexuálneho zneužívania detí. O svojich traumách hovoria preživšie a preživší často až po rokoch a verejnosť nevie, ako na tieto svedectvá reagovať. Z výskumov vyplýva, že k sexuálnemu zneužívaniu detí dochádza omnoho častejšie, ako si pripúšťame. Aký má dopad na ich mentálne zdravie? Čo treba zmeniť, aby boli deti v bezpečí? Aké opatrenia zaviesť v škôlkach, školách, v zdravotníckych zariadeniach, krúžkoch, v táboroch, v cirkvi, ak chceme znížiť riziko zneužívania na minimum? A ako vyzerá účinná podpora a pomoc obetiam sexuálneho zneužívania? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s expertkou Slávkou Karkoškovou, ktorá sa venuje výskumom v oblasti sexuálneho zneužívania detí a okrem toho vzdeláva ľudí na akademickej pôde, či mimo nej: školí učiteľov, kňazov, psychologičky, policajných vyšetrovateľov, či sudkyne. „Obeťou sexuálneho zneužívania sa môže stať ktorékoľvek dieťa,” hovorí Slávka. „Páchatelia alebo páchateľky si ale môžu vytipovať potenciálne obete, u ktorých predpokladajú, že tú ‘prácu’ budú mať s nimi ľahšiu. Stačí, že má dieťa nenaplnené základné potreby, napríklad potrebu bezpečia, lásky, pozornosti, ocenenia, a už toto je niečo, čím sa to dieťa stáva ľahšie manipulovateľným. Ale úplne najviac rizikovým faktorom je nedostatok uvedomelých dospelých v okolí dieťaťa,” dodáva. Spomenuté v podcaste: - Webová stránka Slávky Karkoškovej Návody dostupné na internete: - Be a Good Listener (Jennifer J. Freyd, PhD) - Ako reagovať, keď sa Vám dieťa zdôverí o násilí (Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch) - Ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa zdôveruje o násilí  Knihy: - Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami (Slávka Karkošková) pdf verzia - Blind to Betrayal: Why We Fool Ourselves We Aren't Being Fooled (Jennifer Freyd, Pamela Birrell) Film: - Rodinná oslava (Festen) (Dánsko / Švédsko, 1998) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelé ukončenie tehotenstva u nás podstupujú dievčatá a ženy zo všetkých vrstiev spoločnosti: bohaté aj chudobné, matky viacerych detí, aj bezdetné ženy, katolíčky, agnostičky aj ateistky. Napriek tomu o ich zážitkoch a potrebách nevieme skoro nič. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Kriškovou ktorá pôsobí Ženských kruhoch - občianskom združení ktoré sa venuje právam žien pri pôrode. Porozprávali sa o novej knihe “Nahlas” z dielne Ženských kruhov, v ktorej ženy opísali, ako sa cítili v slovenských pôrodniciach a v ambulanciách gynekológov a gynekologičiek. “Kniha ukazuje, že skúsenosti nás žien sú rôznorodé a že nestoja proti sebe. Jedna žena šla na interrupciu, druhá žena oplakáva svoje dieťa, ktoré stratila pri spontánnom potrate, ďalšia porodila a teší sa z bábätka, ale zároveň si tam možno nesie nejakú traumu. Tieto zážitky nie sú v protiklade, ale vedľa seba.” hovorí Zuzana Krišková, ktorá sa na knihe podieľala ako editorka. V podcaste vysvetľuje, prečo sa ona sama začala pred rokmi zaujímať o tému pôrodníctva a kedy začala vidieť, že kvalita pôrodníckych služieb súvisí aj s témou interrupcií. Spomenuté v podcaste: - Pôrod môže zlepšiť, ale aj zhoršiť mentálne zdravie žien (staršia epizóda Ľudskosti) https://domov.sme.sk/c/22785713/porod-moze-zlepsit-ale-aj-zhorsit-mentalne-zdravie-zien.html - Projekt "Healthcare denied" https://www.aclu.org/issues/reproductive-freedom/religion-and-reproductive-rights/health-care-denied - Nález ústavného súdu v téme umelého prerušenia tehotenstva z r. 2007 Rozhodnutie - Rozhodnutie PL. ÚS 12_01.pdf - Ústavný súdhttps://www.ustavnysud.sk › docDownload - “Pre ženy odborne” - iniciatíva lekárok Mudr. Tatiany Spevákovej a Mudr. Petry Kovarovičovej  https://www.facebook.com/Pre-ženy-odborne-110754788070669 Hostka odporučila: - Môj smutne slávny život (Kate Manning) - Birth Models That Work (R. E. Davis-Floyd, L. Barclay, J. Tritten, A. Daviss)  - Call the midwife (seriál)  https://www.imdb.com/title/tt1983079/  - The Knick (seriál)  https://www.imdb.com/title/tt2937900/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

František Košarišťan alias Fero Joke je komik a dnes už aj popkultúrny fenomén. Svojimi krátkymi videami rozosmieva Instagram a nás núti aj trocha rozmýšľať: jeho stvárnenie učiteliek, zdravotných sestier, či starších žien, ktoré píšu hejty na internet, nás bavia aj preto, že v nich všetci vidíme nejakú vlastnú skúsenosť. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková Fera pýtala, ako tvorí svoje videá a kto mu s nimi pomáha. Fero hovorí, pri ktorých videách dostal kritickú spätnú väzbu a ako sa k nej postavil. Rozprávajú sa však aj o téme starostlivosti. Ešte predtým, ako sa stal Fero komikom, pracoval v zdravotníctve a v sociálnej oblasti. V podcaste rozobrali, prečo si v našej spoločnosti tak slabo ceníme starostlivosť - o deti, o seniorov a seniorky, či o ľudí so zdravotným znevýhodnením a prečo zabúdame, že je to práca, za ktorú treba ľuďom riadne zaplatiť. Rozprávajú sa aj o mentálnom zdraví - o závislostiach na alkohole či na sociálnych sieťach a o skúsenostiach z psychoterapie. Fero hovorí, s čím v minulosti vyhľadal psychológa, čo o sebe zistil a ako mu terapia pomohla cítiť sa v živote lepšie. Hosť odporučil knihu: - Daj mi tvoje meno (André Aciman) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stanislava Harkotová začala ako novinárka chodiť na Ukrajinu v roku 2015 a bola tam aj v čase, keď vypukla vojna. Počas prvých útokov ruskej armády cestovala v nočnom vlaku do Kramatorska. V podcaste opisuje, ako prežívala začiatok vojny ona a jej spolucestujúci. “Chvíľu to vyzeralo tak, že sa vlakom rútime do dramatických podmienok. A mala som prvýkrát takú skúsenosť, že som vôbec nevedela, čo mám robiť.” Za roky návštev našich východných susediek a susedov sa Stanka naučila ukrajinský jazyk a zoznámila sa z množstvom zaujímavých ľudí, ktorých príbehy prináša v článkoch na portáli aktuality.sk. Na Ukrajine zvykne bývať aj u ľudí doma, takže vidí, čo prežívajú. “Mám pocit, že keď máme možnosť zostať v nejakej rodine alebo u známych, dozvieme sa o tej krajine viac. Takže ja som si vždy hľadala tento model. Spala som na rôznych miestach a aj na frontovej línii.” V podcaste Ľudskosť Stanka porozprávala príbeh vojenského lekára, ktorému sa podarilo zachrániť 80 ukrajinských mužov, príbeh novinára, ktorý prežil ruské väzenie a mučenie, či príbeh ukrajinskej zdravotníčky, ktorá v nemocnici pomáhala zraneným vysporiadať sa so svojou situáciou. No hovorí aj o tom, ako po všetkých udalostiach na Ukrajine vníma Rusky a Rusov, a ako zážitky z posledných mesiacov zmenili jej pohľad na to, čo je dôležité. Hostka odporučila knihy: - Kolymské denníky (Jacek Hugo-Bader) - Kolymské poviedky (Varlam Šalamov) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dobrý vzťah nezvykne byť vecou náhody. Experti a expertky prinášajú stále viac poznatkov o tom, ako si ľudia vo funkčnom vzťahu prejavujú rešpekt, ako vyzerá emocionálna blízkosť a ako dokážu ľudia v páre spoločne rásť a ošetrovať si aj prípadné zranenia z detstva. “Tým, akého si ľudia vyberú partnera alebo partnerku si vyberajú aj svoj život a jeho kvalitu: to, aké sebavedomie budú mať, ako sa budú cítiť vo svete a aké vzťahy budú mať aj s inými ľuďmi, ale aj so svojimi deťmi.” hovorí párová terapeutka Júlia Halamová, ktorá je zároveň profesorkou na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Vo svojej knihe s názvom “Pripútajte sa prosím” vysvetľuje, prečo majú ľudia vo vzťahoch problémy a ako sa dajú riešiť. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa jej reportérka Barbora Mareková pýtala, čo sú varovné signály, ktoré poukazujú na eróziu vzťahu a čo sa dá robiť, keď sa ľudia od seba vzdialili. Júlia Halamová vysvetľuje, prečo nás zbližuje a uzdravuje, keď sme k sebe ohľaduplní a staráme sa o citlivé miesta partnerky alebo partnera, ale hovorí aj o tom, ako si vo vzťahu dávať konštruktívnu spätnú väzbu a ako ju vedieť prijať. “Principiálne, ak mi niekto hovorí, že mu niečo vadí, tak je to v nejakom zmysle dar. Je veľa párov, ktoré si nepovedia, čo im vadí a ten vzťah sa musí rozpadnúť, lebo k tej kalibrácii nemá ako dôjsť, nie je tam dostatok spätnej väzby na to, aby si to mohli dobre nastaviť.” vraví Halamová. Barbora sa pýtala aj na to, kedy má zmysel ísť na párovú terapiu, a kedy je vzťah už natoľko dysfunkčný, že je lepšie ho ukončiť. Zaujímali ju konkrétne príklady z terapeutickej praxe, ale spýtala sa aj na niektoré myšlienky z knihy Júlie Halamovej, ktoré jej prišli zvláštne. Hostka odporučila knihy: - Emotion-Focused Couples Therapy: The Dynamics of Emotion, Love, and Power (Leslie S. Greenberg and Rhonda N. Goldman) - Pripútajte sa prosím (Júlia Halamová) - Naštartujte sa prosím (Júlia Halamová) - vyjde na jeseň 2022 – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mnohí z nás cítime, že tresty a odmeny nie sú nástroje, ktoré by sme chceli používať vo vzťahu k našim deťom. Zároveň ale nevidíme dobré príklady, ako sa správať vo vyhrotených momentoch - keď dieťa plače, kričí, alebo máme pocit, že nás ignoruje. Je preto dobré ujasniť si, o čo nám vo vzťahu s dieťaťom vlastne ide. “Ľudia, ktorí spolu plánujú deti, by mali mať diskusie o hodnotách. Mali by sa rozprávať o tom, čo by chceli odovzdať svojim deťom. Zvyčajne sa ale rozprávajú skôr o rodinných rituáloch, ktoré zažili a o pozadí toho, čo si priniesli z rodiny, v ktorej vyrástli, takže vedia povedať, čo pre svoje deti nechcú. Málokto sa však rozpráva o tom, čo pre deti chce a v akých hodnotách sa to odráža,” hovorí rodičovská a výchovná poradkyňa Martina Vagačová, ktorá vedie kurzy efektívneho rodičovstva a je aj autorkou knihy “Ako prežiť rodičovstvo”. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o tom, prečo má zmysel prejavovať deťom rešpekt od narodenia - teda už aj v čase, keď ho oni sami ešte nedokážu opätovať. Rozoberú, prečo nás dospelých tak veľmi stresuje detský plač a krik a prečo nie je jedno, ako si rodičia interpretujú pocity a správanie svojich detí. “Ak v nás správanie detí vyvoláva hnev, alebo máme pocit, že nás dieťa ignoruje, či provokuje, máme voči nemu iné pocity, ako keď vnímame, že má nejaký skutočný dôvod, pre ktorý si za tým ide,” vraví Martina Vagačová. Porozprávajú sa aj o tom, prečo je dôležité pred dieťaťom uznať, ak sme spravili chybu a ako to urobiť tak, aby sme uzdravili a prehĺbili náš vzťah. Spomenuté v podcaste: Janet Lansbury (Elevating Child Care: A Guide to Respectful Parenting, No Bad Kids: Toddler Discipline Without Shame) Hostka odporučila knihy: - Držte si své děti: Proč jsou rodiče důležitější než kamarádi (Gábor Maté, Gordon Neufeld) - Parenting from the Inside Out: How a Deeper Self-Understanding Can Help You Raise Children Who Thrive (Daniel J. Siegel, Mary Hartzell) - Dar (Edith Eva Eger, Esmé Schwall Weigand) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vyhoretie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie následok chronického stresu z práce, ktorý sa nepodarilo dostať pod kontrolu. Ide o problém životného štýlu a preťaženia a môže ním trpieť človek, ktorých chodí do platenej práce, ale aj človek, ktorý sa stará doma o blízkych. O svojej skúsenosti s vyhoretím prišla do podcastu Ľudskosť porozprávať speváčka, hudobníčka, autorka textov a ilustrátorka Zuzana Smatanová. Vysvetľuje, ako si v minulosti začala všímať, že čosi nie je celkom v poriadku. Ako sa zmenilo jej fyzické zdravie, celkové prežívanie ale aj interakcie s ľuďmi. "Predtým som bola veľmi pokojný človek a toto sa stratilo. Stratila som nadhľad a ľahkosť bytia. A začala som aj zle spávať." Hovorí aj, kedy začala chodiť na terapiu, čo tam o sebe zistila a čo vo svojom živote potom zmenila, aby sa cítila lepšie. "Bola som absolútna perfekcionistka. Mala som pocit, že všetko urobím dobre iba ja. Nechcela som svoje nápady rozložiť na iných. A mala som na seba veľmi vysoké požiadavky, čo spôsobovalo veľký tlak." Barbora Mareková sa jej pýtala aj na to, kde sa naučila maľovať a kresliť, prečo si prestala farbiť vlasy, ako vníma otázky o svadbe a deťoch, a ako sa díva na svoju budúcnosť. Hostka odporučila knihu: - Kincugi (Céline Santini) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vyrástla ako najmladšie z piatich detí v rodine dvoch slávnych rodičov. Talentovaná šansonérka, herečka a performerka hovorí o tom, ako sa u nej začali objavovať zdravotné problémy - najprv cukrovka, kvôli ktorej skončila dokonca aj v kóme, a neskôr bipolárna porucha. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Katkou o tom, ako vyzerajú príznaky bipolárnej poruchy, čo boli kritické momenty v Katkinom živote a ako ich Katka zvládla. “Keď som upadla do depresívnej fázy, rozmýšľala som nad tým, ako by som odišla z tohto sveta. Aká som zbytočná a ako moja prítomnosť a iba prekáža iným ľuďom. A bola som o tom tak presvedčená, že keď umriem, tí príbuzní a priatelia budú chvíľočku smutní ale nakoniec sa im uľaví, keď tu nebudem,” hovorí Katka. Rozpráva tiež o tom, ako jej pomohla terapia a pobyty na psychiatrii, ako sa naučila lepšie rozumieť, čo sa v nej deje a súcitiť sama so sebou. “Každý máme právo cítiť sa zle. Porovnávať svoje problémy s problémami iných ľudí nie je dobré, lebo výčitky svedomia nás potom smerujú k ešte hlbšej depresii,” dodáva Katka. Hovorí tiež, ako sa cítila ako dieťa, ako ju v škole vytrápila šikana a ako vníma obraz, ktorý o nej v dospelosti vytvoril bulvár. Hostka odporučila knihu:  - Najkratší slovník slovenského jazyka (Anton Zelený) — V prípade, že vy, alebo váš blízky potrebujete pomoc, zavolajte na jednu z 24 hodinových, bezplatných liniek pomoci: IPčko - pomoc najmä pre mladých ľudí: 0800 500 333, email: [email protected]  https://chcemsazabit.sk/o-nas/ Liga za duševné zdravie - Linka pomoci Nezábudka: 0800 800 566  https://dusevnezdravie.sk/library/samovrazda/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred pár týždňami sa z Ukrajiny vrátil slovenský tím forenzných expertov a kriminalistických technikov, ktorí pomáhali tamojším štátnym orgánom preskúmať a zaistiť dôkazy vo vyšetrovaní vojnových zločinov. Na misii sa zúčastnil aj súdny lekár Norbert Moravanský. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa ho Barbora Mareková pýta, ako túto cestu prežíval a čo sa počas nej naučil. “Asi najťažší zážitok bolo, že človek sa pritom vracal do dokumentárnych filmov o druhej svetovej vojne. Videli sme zbombardované domy, obytné činžiaky, kde si ľudia vytvárali v predzáhradkách a na obrubníkoch kuchyne, ohníky, kde varili, krátko po tom, ako vôbec zistili, kto prežil. Ten ich život proste musel pokračovať. Museli v tých sutinách ďalej žiť.” Doktor Moravanský rozpráva aj o tom, ako v mladosti dospel k rozhodnutiu, že bude súdnym lekárom, na ktorého učiteľa rád spomína ale aj o tom, čo zažil na stážach v zahraničí. Vysvetľuje, prečo prečo má časť lekárov na Slovensku problém aktualizovať svoje názory a postupy podľa najnovších vedeckých poznatkov a prečo máme v slovenskom zdravotníctve problém priznať a zaznamenať pochybenia a brať si z nich poučenia do budúcna. Rozprávajú sa aj o feminizme a o nedávnych článkoch denníka SME, v ktorých novinárka Michaela Žureková rozobrala sexizmus na lekárskej fakulte. Spomenuté v podcaste: - Checklist Manifesto, Complications, Being Mortal (Atul Gawande) Hosť odporučil knihu: - Líška (Frederick Forsyth) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných rokoch stúpal počet otcov, ktorí u nás poberali materské, no muži, ktorí reálne prevezmú zodpovednosť za starostlivosť o deti, sú u nás stále výnimkou. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s otcom, ktorý je na rodičovskej, kým jeho manželka pracuje na plný úväzok. Tomáš Benko opisuje, ako v minulosti s manželkou riešili problém s plodnosťou a prečo sa rozhodli pre adopciu. Hovorí, ako počas prípravy na adopciu reagovalo okolie na to, že dieťa bude rómskeho pôvodu. “V rámci predsudkov, ktoré v spoločnosti sú, odznela aj taká veta, že “dúfam, že nebude čierne”. Ale občianske združenie Návrat urobilo takú krásnu vec, že nás, aj s budúcimi starými rodičmi, zobrali na posedenie a tam sme si to vysvetlili. Padli tam aj slzy.” hovorí Tomáš. Rozpráva aj o tom, ako vyzerali prvé dni s adoptovaným bábätkom a ako zvláda starostlivosť o dieťa v spoločnosti, kde túto zodpovednosť preberajú typicky ženy. “Stávajú sa nám také skôr humorné veci, že boli sme na plávaní, a boli tam matky a ja, takže inštruktorka nás oslovovala “maminy.” “ Hovorí aj o tom, ako vyzerajú jeho dni s malým synčekom, a na koho sa obracal ako rodič - začiatočník, keď sa potreboval o niečom poradiť. “Veľa vecí sa pre mňa zmenilo. Ja si myslím, že rodičovstvo je láska a trpezlivosť, s väčším dôrazom na tú trpezlivosť, lebo tá láska je prirodzenejšia.” Spomenuté v podcaste: - Občianske združenie Návrat  https://navrat.sk - podcast EDUMA o adopcii rómskeho dieťaťa nerómskymi rodičmi  http://eduma.sk/podcast/ Hosť odporučil: - Stratená dcéra (The Lost Daughter) - film režisérky Maggie Gyllenhaal podľa knihy Eleny Ferrante – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dospelé deti narcistických rodičov vyrástli v atmosfére manipulácie, citového vydierania a zlého zaobchádzania. Narcistickí rodičia totiž nedokážu vnímať a zrkadliť emócie svojich detí a často im pripisujú nesprávny význam. V dôsledku toho nedokážu napĺňať legitímne potreby svojich detí. Pre narcistického rodiča je dieťa jedným z prostriedkov napĺňania vlastných emocionálnych potrieb, a pokúša sa ho ovládať cez rôzne formy manipulácie: vyvolávaním pocitov viny, strachu, alebo cez apely na zodpovednosť, či na záväzky detí voči rodičom. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Pavukovou Rušarovou o tom, aké to je vyrastať s narcistickým rodičom. “Pre dieťa je to veľmi nepríjemné, najmä tým, že je to chronické. Každému sa občas v živote stane, že zažije krivdu alebo ho niekto zle pochopí. Ale život s narcistickým rodičom je, akoby ste non-stop čelili jednému veľkému nedorozumeniu. Stále niečo vysvetľujete, kompenzujete, a odčiňujete, takže hlavné prežívanie takéhoto dieťaťa je, že nie je dosť dobré, niečo robí zle a zároveň nevie prísť na to, čo to je.” Odborníčka vysvetľuje, prečo majú súrodenci, ktorí spolu vyrástli u narcistických rodičov, často komplikované vzťahy medzi sebou. Aké ťažkosti musia tieto deti riešiť v dospelosti a ako im môže pomôcť terapia. Vysvetľuje tiež, ako máme reagovať na ľudí v našom okolí, ktorí si stanovili hranice voči svojim rodičom - a prečo rady o odpúšťaní nie sú v poriadku. Spomenuté v podcaste: - kniha Mommie Dearest (Christina Crawford) - televízny rozhovor s autorkou knihy Mommie Dearest Christinou Crawford - video: https://www.youtube.com/watch?v=L9t7AEfwBzY Hostka odporučila: - kniha Don’t you know who I am? (Ramani S. Durvasula) - seriál Succession (HBO) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Psychoterapia dokáže pomôcť s veľkým spektrom problémov v našom prežívaní, od úzkostí, cez depresie, závislostí, ale aj ťažkosti vo vzťahoch k deťom, v partnerských vzťahoch alebo s tlakom a stresom, ktorý cítime v práci. Nájsť kvalitnú odbornú pomoc ale nemusí byť ľahké. V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou a EMDR terapuetkou Janu Ashford, ktorá vysvetlí, kedy sa oplatí vyhľadať pomoc, aký je rozdiel medzi psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom a na koho z nich sa môžme obrátiť. Rozprávajú sa tiež o dôležitosti vzťahov detí s rodičmi a o tom, ako sa kvalita týchto vzťahov odráža na našom prežívaní v dospelosti. "Vplyv našich rodičov na to, ako v dospelosti fungujeme je obrovitánsky." vraví Jana Ashford "Úplne najviac záleží na tom, nakoľko má rodič poriešené svoje veci. Nakoľko má tzv. koherentný životný naratív - to znamená, že má upratané v tom, čo sa mu v živote udialo. Lebo každému sa niečo udialo, ale tí ľudia, ktorí to nemajú spracované to nechtiac budú posúvať na svoje deti." V podcaste preberú, aké terapeutické smery u nás existujú a ako spoznáme, či nám terapia pomáha. Dotknú sa aj finančnej dostupnosti terapie a toho, ako sa k téme mentálneho zdravia stavia štát. Spomenuté v podcaste: - Duševné zdravie a verejné financie (analýza Útvaru hodnoty za peniaze)  https://www.mfsr.sk/files/archiv/9/Dusevne_zdravie_verejne_financie_UHP.pdf Hostka odporučila knihy: - Tělo sčítá rány (Bessel van der Kolk) - Chlapec, kterého chovali jako psa (Bruce D. Perry)  - Čo sa vám stalo? (Bruce Perry, Oprah Winfrey) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Pomáhalo mi myslieť si, že môj syn ma odniekadiaľ vidí. Posúvalo ma to v tom, že musím žiť pekný život, lebo on nemôže vidieť zosypanú mamu.” Hovorí výtvarníčka Zuzana Medzay v druhej časti rozhovoru o traume a uzdravení. Zuzana prežila autonehodu, pri ktorej prišla o manžela a 14-mesačného syna. Rozvinuli sa u nej viaceré symptómy traumatizácie, ktoré si kompenzovala závislosťou na práci, či alkohole. V predošlej epizóde podcastu sa Barbora Mareková pýtala na začiatky psychoterapie, ktorá Zuzane pomohla zastabilizovať jej ťažký psychický stav. Dnes v rozhovore pokračujú. Rozprávajú sa o smútení a o tom, čo potrebuje človek, ktorý práve smúti. "Moja skúsenosť bola taká, že ľudia nevedeli reagovať na smútok, báli sa toho. Máme tendenciu smútok vytesňovať a schovávať." Zuzana sa v procese vlastného uzdravenia stala arteterapeutkou. V podcaste vysvetľuje, ako funguje arteterapia a skupinové stretnutia, kde ľudia tvoria a kde môžu zároveň zdieľať, čo potrebujú. “Robila som napríklad sebaspoznávacie skupiny a dala som tam tému hnev. Stvárnite svoj hnev. Ženy sa poprechádzali po ateliéri, povyberali si materiály a každá si spustila svoj proces tvorby. Tá, čo potrebovala búchať, búchala, tá čo potrebovala pustiť slzy, pustila slzy.” Barbora sa pýtala, ako začať s takouto tvorbou, a či arteterapia pomáha aj ľuďom ktorí nemajú výtvarnú talent. “Toto nie je o výsledku. Ak človeku záleží na výsledku, opäť je to jeho vnútorná téma, že prečo si nedovolí pustiť emóciu, ktorú potrebuje.” vraví Zuzana. Hostka odporučila knihy: - Proč lidé pláčou před obrazy (James Elkins) - Přísné milosrdenství (Vanauken Sheldon) - Aj vdovy chcú žiť (Becky Aikman) - Otázka smrti a života (Irvin D. Yalom a Marilyn Yalom) - Pohled do slunce - O překonávání strachu ze smrti (Irvin D. Yalom) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred dvanástimi rokmi prežila Zuzana Medzay autonehodu, pri ktorej prišla o manžela a 14-mesačného syna. Ona sama utrpela množstvo zranení, s ktorými ležala týždne v nemocnici, bez psychiatrickej, či psychoterapeutickej podpory. Po prepustení z nemocnice trpela rôznymi symptómami traumatizácie, závislosťou na práci, či alkohole. Až po vyše roku od nehody sa konečne dostala na terapiu, ktorá jej začala pomáhať. V novej epizóde podcastu Ľudskosť Zuzana hovorí, čo potrebuje človek, ktorý leží v nemocnici po vážnej traume. “Keby sme žili v ideálnom svete, prišiel by za mnou len psychiater zaškolený v traumách a vybrali by jednu osobu z môjho blízkeho okolia, ktorá by so mnou komunikovala - a aj túto by zaškolili.” Opisuje tiež, ako sa prejavuje postraumatická stresová porucha (PTSD) a prečo tak dlho nedostala žiadnu účinnú pomoc. “Vypínalo ma. Celá som sa triasla a trvalo to aj niekoľko dní. A takto nejak mi dochádzalo, že nie som v poriadku. Prešla som si rôznymi lekármi, až mi neurológ povedal, že to je psychiatrický problém.” A hovorí aj o tom, ako sa dostala k psychiatričke a psychoterapeutke, ktorá rozumie traumatizácii a ktorá jej pomohla začleniť stratu najbližších do dnešného života a nájsť si nové dôvody, pre ktoré sa oplatí žiť. Hostka odporučila video a knihy: - Moc závislosti a závislosť na moci (Gábor Maté) https://www.youtube.com/watch?v=IqQHZa50G-8 - Hľadanie zmyslu života (Viktor Frankl) - Trauma a rodinné konstelace (Franz Ruppert) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.